Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. apríl 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Stk/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200180
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200180.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudkyňa
spravodajkyňa) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Stredná odborná škola
techniky a služieb Dobšiná, so sídlom SNP 607, 049 25 Dobšiná, IČO: 53 966 864, právne zastúpeného:
doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s. r. o., so sídlom Hlavná 111/25, 040 01 Košice, IČO: 52
651 258, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 5, 817
82 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151 742, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. MF/003988/2022-243 zo dňa 26. januára 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 74S/18/2022 zo dňa 19. mája 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Košický samosprávny kraj, Útvar hlavného kontrolóra vykonal u rozpočtovej organizácie Spojená
škola,Zimná96,Dobšiná,IČO:42243271(ďalejaj„právnypredchodca“)kontroluzaobdobie01.01.2013
- 31.01.2019, ktorej predmetom bolo hospodárenie s verejnými prostriedkami, účtovanie, uplatňovanie

rozpočtovej klasifikácie, vykonávanie finančnej kontroly a uzatváranie a plnenie nájomných zmlúv v
súvislosti s prenájmom nebytových priestorov pre Elokované pracovisko, Dargovských hrdinov 71, 078
01 Sečovce. Kontrola bola ukončená v súlade s § 22 ods. 6 zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole
a audite dňa 15.04.2019 zaslaním správy o výsledku kontroly kontrolovanému subjektu. Výsledky
kontroly boli v súlade s § 31 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej
správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj
„zákon o rozpočtových pravidlách“ alebo aj „ZoRPVS“) postúpené Úradu vládneho auditu, pracovisko

Košice za účelom uloženia sankcie za porušenie finančnej disciplíny a porušenie povinnosti zachovávať
hospodárnosť pri nakladaní s verejnými prostriedkami.
2. Úrad vládneho auditu, pracovisko Košice (ďalej aj „prvostupňový orgán“) upovedomením zo
dňa 25.08.2021 oznámil právnemu predchodcovi začatie správneho konania. Na základe uznesenia
zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja č. 576/2021 právny predchodca ku dňu 31.08.2021
zanikol s právnym nástupcom - rozpočtovou organizáciou Stredná odborná škola techniky a služieb,
SNP 607, Dobšiná, IČO: 53 966 864 (ďalej aj „právny nástupca“ alebo „žalobca“).

3. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. 186/9994/21/29 zo dňa 25.10.2021 (ďalej aj „prvostupňové
rozhodnutie“) výrokom I uložil žalobcovi podľa § 31 ods. 4 ZoRPVS odvod vo výške porušenia finančnej
disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) ZoRPVS v sume 356 215,80 EUR a penále vo výške 0,1% z
odvodu za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu. Porušenia finančnej disciplínysa mal dopustiť právny predchodca tým, že použil časť verejných prostriedkov poskytnutých Košickým
samosprávnym krajom zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v sume 356 215,80 EUR nad rámec
oprávneniastanovenýv§38ods.3zákonač.222/2004Z.z.odanizpridanejhodnotyvzneníneskorších

predpisov (ďalej aj „zákon o DPH“) tým, že ako nezdaniteľná osoba uhradil pri nájme nehnuteľností
daň z pridanej hodnoty spolu v sume 356 215,80 EUR na základe faktúr vystavených v priebehu rokov
2014 - 2018 obchodnou spoločnosťou S1 s.r.o., IČO: 47522453 v zmysle Zmluvy o nájme nebytových
priestorov č. 1/2013 zo dňa 18.09.2013 a Dodatku č. 1 zo dňa 15.08.2014 k tejto zmluve (jednotlivé
faktúry ako aj dátumy a sumy úhrad sú špecifikované vo výroku I prvostupňového rozhodnutia a bode

3 odôvodnenia rozsudku krajského súdu). Prvostupňové rozhodnutie obsahovalo aj výrok II, ktorý však
nebol predmetom následného správneho súdneho konania (pozn. kasačného súdu).
4. Prvostupňový orgán v odôvodnení konštatoval, že v zmysle § 3 ods. 4 zákona o DPH bola
Spojená škola ako rozpočtová organizácia orgánu územnej správy nezdaniteľnou osobou, preto nájom
nehnuteľnosti mal byť oslobodený od DPH. Spojená škola ako nezdaniteľná osoba však uhradila v
kontrolovanom období obchodnej spoločnosti S1 s.r.o. verejné prostriedky v podobe DPH pri nájomnom

v sume 356 215,80 EUR, čím došlo k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov, čo možno považovať
za porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) ZoRPVS.
5. Žalovaný na odvolanie žalobcu potvrdil prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím č.
MF/003988/2022-243 zo dňa 26.01.2022 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté
rozhodnutie“).

6. K odvolacím námietkam týkajúcim sa nemožnosti uložiť odvod žalobcovi ako právnemu nástupcovi
subjektu, ktorý finančnú disciplínu porušil, žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán vychádzal vo svojom
rozhodnutí predovšetkým z ustanovení zákona o rozpočtových pravidlách, najmä z § 21, ktorý upravuje
zriaďovanie, zmenu a zrušovanie rozpočtových a príspevkových organizácií, a z ustanovení zákona
č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve (ďalej aj „zákon o štátnej správe

v školstve“), ktorý taktiež upravuje zriadenie a zrušenie rozpočtových organizácií, ktoré sú školou, a
to predovšetkým § 1 a § 9 ods. 1 písm. a) tohto zákona. V danom prípade Košický samosprávny
kraj (ďalej aj „KSK“) na základe § 9 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej správe v školstve všeobecne
záväzným nariadením č. 16/2021 zo dňa 23.08.2021 (ďalej aj „VZN“) zriadil dňom 01.09.2021 Strednú
odbornú školu ako právneho nástupcu zrušenej Spojenej školy, pričom KSK vo VZN v súlade s § 21

ods. 13 ZoRPVS určil vecné a finančné vymedzenie majetku, vrátane súvisiacich práv a záväzkov,
ktoré prechádzajú na právneho nástupcu - Strednú odbornú školu. Dňom 01.09.2021 prešli na Strednú
odbornú školu ako právneho nástupcu nielen pracovnoprávne vzťahy, ale aj iné právne vzťahy právneho
predchodcu,t.j.vymedzenieprávnychvzťahovvoVZNnebolourčenétaxatívne,alelendemonštratívne.
Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom orgánu verejnej správy prvého stupňa, že pod pojmom

právny vzťah možno chápať aj zodpovednostný právny vzťah, v danom prípade administratívno-právnu
zodpovednosť.ŽalovanýpoukázalnaMetodickéusmernenieMinisterstvafinanciíSlovenskejrepublikya
Štátnej pokladnice k postupu pri aplikácii § 21 ZoRPVS vo vzťahu k zrušovaniu rozpočtových organizácií
a príspevkových organizácií (ďalej aj „Metodické usmernenie“), z ktorého vyplýva, že práva a povinnosti
zaniknutejorganizácieprechádzajúbuďnanástupníckuorganizáciu,aleboprechádzajúnazriaďovateľa.

V predmetnom VZN bol explicitne konštatovaný prechod práv a povinností nie na zriaďovateľa, ale
na právneho nástupcu - Strednú odbornú školu a zároveň v článku III a IV VZN prišlo k vecnému a
finančnému vymedzeniu majetku a súvisiacich práv a povinností v zmysle § 21 ods. 13 ZoRPVS. Ak by
bola Spojená škola zrušená bez právneho nástupcu, práva a povinnosti by prešli na zriaďovateľa, a v
tom prípade by vo VZN muselo byť uvedené, že Spojená škola zanikla bez právneho nástupcu a práva

a povinnosti prechádzajú na Košický samosprávny kraj.

II. Konanie pred správnym súdom
7. Proti rozhodnutiu žalovaného v spojitosti s prvostupňovým rozhodnutím podal žalobca správnu žalobu
na Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“). V podanej žalobe namietal,

že rozhodnutie žalovaného sa nedostatočne vysporiadalo s jeho kľúčovou argumentáciou uvedenou
v podanom odvolaní o nemožnosti viesť konanie a uložiť sankciu žalobcovi za porušenie právnych
predpisov iným subjektom odlišným od neho. Taktiež namietal nesprávne právne posúdenie otázky
prechodu zodpovednosti tvrdiac, že prechod deliktuálnej zodpovednosti nevyplýva priamo z ustanovení
právnych predpisov a neexistuje žiaden z podkladov vymenovaných v čl. 13 ods. 1 písm. a) až c)

Ústavy SR na uloženie povinností žalobcovi za porušenie povinností vyplývajúcich z právnych predpisov
iným subjektom, a to aj ak by išlo o jeho právneho predchodcu. Ďalej tvrdil, že prvostupňový orgán
založil svoje rozhodnutie na rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžhpu/1/2008, ktorý bol zrušený
nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 170/2011 zo dňa 14.06.2011. Poukázal aj na dôvodovúsprávu k § 7 zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb (ďalej aj „zákon o
trestnej zodpovednosti právnických osôb“), z ktorej vyplýva, že otázku prechodu trestnej zodpovednosti
právnických osôb je nevyhnutné výslovne upraviť v návrhu zákona, v opačnom prípade by zrušenie

právnickej osoby s právnym nástupcom znamenal jednoduchý spôsob, ako sa trestnej zodpovednosti
vyhnúť. Namietal, že neexistuje dôvod, pre ktorý by prechod administratívnej deliktuálnej zodpovednosti
mal byť posudzovaný odlišným spôsobom.
8.Krajskýsúdrozsudkomsp.zn.74S/18/2022zodňa19.05.2023(ďalejaj„napadnutýrozsudok“)žalobu
zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

9. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd primárne uviedol, že pre posúdenie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia bolo potrebné vyriešiť otázku, či uloženie odvodu, ktorý sám o sebe nenapĺňa
všetkyatribútysankcieprisprávnomtrestaní,tedasúčasnefunkciuprevencieafunkciurepresie,nakoľko
málenreparačnúfunkciu,jesprávnymtrestaním.VychádzajúczprávnejúpravyZoRPVS,ktoráupravuje
práva a povinnosti pri nakladaní s verejnými prostriedkami, ktorými sú finančné prostriedky štátu, ako
aj prostriedky Európskej únie argumentoval tým, že ZoRPVS nemá žiadne ustanovenie, podľa ktorého

by záväzok vrátiť neoprávnene použité finančné prostriedky mal vzniknúť priamo zo zákona. Zákonná
konštrukcia zodpovednosti za porušenie finančnej disciplíny je konštruovaná tak, že na základe zákona
(v preskúmavanej veci na základe § 31 ods. 4 ZoRPVS) sa ukladá odvod, čo predpokladá vydanie
rozhodnutia príslušným orgánom. Právo štátu na peňažné plnenie tak nevznikne priamo zo zákona, ale
nazákladezákona,pričomjehovznikjeviazanýnarozhodnutiepríslušnéhoorgánu(takémutoprávnemu

posúdeniu zodpovedá aj úprava obsiahnutá v zákone o pohľadávkach štátu č. 374/2014, ktorý podľa §
1 ods. 5 upravuje aj správu pohľadávok štátu vzniknutých z rozhodnutia o porušení finančnej disciplíny).
10. Správny súd sa pri posúdení otázky, či v danom prípade išlo o správne trestanie, oprel aj o výklad,
ktorý k § 31 ods. 1 písm. b) a ods. 4 ZoRPVS poskytol Najvyšší súd SR vo veci sp. zn. 5 Asan/4/2019,
v zmysle ktorého rozhodnutie, ktorým bola uložená povinnosť odviesť (vrátiť) finančné prostriedky z

dôvodu porušenia finančnej disciplíny nemá povahu rozhodnutia o uložení sankcie. Jeho účelom je
zosúladenie nezákonného stavu spočívajúce vo vrátení verejných prostriedkov, a preto má výlučne
reparačný charakter a nie je represívno - preventívnej povahy.
11. Na základe vyššie uvedenej argumentácie správny súd konštatoval, že napadnutým rozhodnutím
nebola vyvodená deliktuálna zodpovednosť žalobcu a nebola mu uložená sankcia, a preto aj žalobné

námietky bolo potrebné vyhodnotiť ako nedôvodné. Povinnosť odviesť nad oprávnenie použité finančné
prostriedky bola podľa názoru krajského súdu žalobcovi uložená z titulu toho, že sa stal právnym
nástupcom Spojenej školy v Dobšinej, ktorá finančnú disciplínu porušovala v predchádzajúcich rokoch.
Krajský súd uviedol, že Uznesením zastupiteľstva KSK č. 576/2021 sa zrušila Spojená škola, Zimná 96,
Dobšiná s organizačnými zložkami Gymnázium, SNP 607, Dobšiná a Stredná odborná škola techniky a

služieb, Zimná 96, Dobšiná k 31.08.2021, ako rozpočtová organizácia s právnym nástupcom - Stredná
odborná škola techniky a služieb, SNP 607, Dobšiná ako rozpočtovou organizáciou. Na zrušenie školy
uznesením č. 576/2021 nadväzuje prijatie uznesenia č. 577/2021 na tom istom zasadnutí zastupiteľstva
KSK, ktorým bolo schválené VZN KSK č. 16/2021, ktorým bola zriadená Stredná odborná škola techniky
a služieb, SNP 607, Dobšiná dňom 01.09.2021. Prijaté VZN obsahuje rozhodnutie o tom, že žalobca

bol zriadený ako právny nástupca Spojenej školy Dobšiná. Vzhľadom na to, že predmetnom začatého
správneho konania voči Spojenej škole Dobšiná nebolo rozhodovanie o správnom delikte, nebol dôvod
na to, aby konanie bolo zastavené z dôvodu, že predmet sporu odpadol, a nebol tu ani iný dôvod,
na ktorý poukazuje žalobca vo svojej žalobe, nakoľko žalobca je právnym nástupcom Spojenej školy
Dobšiná. Keďže uloženie odvodu nie je správnym trestaním a odvod nie je sankciu, potom vyvodenie

zodpovednosti a uloženie odvodu žalobcovi je podľa krajského súdu v súlade s tým, ako je v zákone
zodpovednosťzaporušeniefinančnejdisciplínykonštruovanáastým,čoprávnenástupníctvozhľadiska
práva znamená. Krajský súd zároveň označil za úplne nepodstatné, že napadnuté rozhodnutie je
založenénaskutočnostiach,ktorénastalieštevčasochpredvznikomžalobcu.Krajskýsúdskonštatoval,
že prvostupňový orgán postupoval v súlade so zákonom, keď po zistení porušenia finančnej disciplíny

právnym predchodcom žalobcu uložil odvod žalobcovi z titulu jeho plného právneho nástupníctva po
svojom predchodcovi.
12. Ďalej krajský súd poukázal na to, že prvostupňový orgán vo výroku rozhodnutia uviedol, že žalobcovi
ukladá odvod z titulu jeho právneho nástupníctva po Spojenej škole Dobšiná a otázkou prechodu
zodpovednosti sa prvostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia zaoberal na základe žalobcom

uplatnených námietok a tak isto žalovaný sa touto otázkou zaoberal vyrovnávajúc sa s odvolacími
námietkami žalobcu. Podstatné podľa krajského súdu bolo, že došlo k porušeniu finančnej disciplíny,
ktoré bolo zistené u právneho predchodcu žalobcu, a bolo zistené, že žalobca sa stal jeho právnymnástupcom, a teda žalobcovi z titulu jeho právneho nástupníctva bol za toto porušenie uložený odvod,
teda povinnosť vrátiť neoprávnene použité finančné prostriedky naspäť do rozpočtu.
13. Krajský súd poznamenal, že napadnutým rozhodnutím bolo žalobcovi uložené aj penále, ktoré

by mohlo mať sankčný charakter, avšak toto mu nebolo uložené za protiprávne konanie právneho
predchodcu žalobcu, ale za budúce nekonanie samotného žalobcu, pokiaľ k nemu dôjde.
14. V nadväznosti na uvedené krajský súd uzavrel, že pre preskúmavanú vec bola právne nevýznamná
argumentácia účastníkov k prechodu deliktuálnej zodpovednosti na právneho nástupcu aj bez výslovnej
úpravy v zákone. Doplnil však, že ak by predmetom tohto prieskumného konania bolo rozhodnutie,

ktoré by spĺňalo atribúty administratívneho trestania, nebolo by možné reflektovať žalovaným uvádzanú
judikatúru (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžhpu/1/2008 - pozn. kasačného súdu) z
toho dôvodu, že uvádzané rozhodnutie neobsahuje všeobecný výklad k prechodu administratívnej
zodpovednosti za správny delikt, ale posúdenie prechodu deliktuálnej zodpovednosti na základe výkladu
práva EÚ poskytnutého na to výlučne oprávneným Súdnym dvorom EÚ v prípade rozhodnutia o uložení
pokuty za konanie predstavujúce porušenie čl. 81 a 82 Zmluvy o založení ES a § 8 ods. 6 zákona č.

136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže. Z uvedeného je podľa krajského súdu zrejmé, že sa
predmetný výklad nevzťahuje na iné ako súťažné konanie upravené právom Európskej únie, resp. na
iné ako právom Európskej únie regulované oblasti práva, teda nevzťahuje sa na v tomto prieskumnom
konaní posudzovaný prípad.
15. Záverom krajský súd podotkol, že preskúmavané administratívne konanie, predmetom ktorého je

uloženie odvodu neoprávnene použitých verejných prostriedkov za účelom ich vrátenia do príslušného
rozpočtu (aby mohli byť použité na tie účely, na ktoré boli rozpočtovo určené), a teda ktoré má výlučne
reparačnú povahu, nie je ani konaním o trestnom obvinení v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, a to na základe testu kritérií, ktoré Európsky súd pre ľudské práva vymedzil
v rozsudku vo veci Engel a ďalší proti Holandsku.

III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní
16. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodov
podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP (porušenie práva na spravodlivý proces) a § 440 ods. 1 písm. g) SSP
(nesprávne právne posúdenie veci). Sťažovateľ kasačnému súdu navrhol napadnutý rozsudok zmeniť

a rozhodnutie žalovaného v spojitosti s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému
orgánu na ďalšie konanie. Súčasne sa domáhal priznania náhrady trov konania voči žalovanému.
17. Odkazujúc na judikatúru Ústavného súdu SR (nález sp. zn. II. ÚS 559/2018 zo dňa 13.01.2022)
sťažovateľ namietal, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je porušením jeho práva na spravodlivý
proces z dôvodu jeho nedostatočnosti a nezrozumiteľnosti. Správny súd mal podľa jeho názoru

povinnosť vysporiadať sa s jeho žalobnou argumentáciou, podľa ktorej mu nebolo možné uložiť odvod
podľa § 31 ods. 4 ZoRPVS, ak sa porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) ZoRPVS
dopustila iná osoba. Tejto povinnosti správny súd nezbavila rozsiahla citácia rozsudku Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5 Asan/4/2019 zo dňa 27.05.2021, z ktorého vyplýva, že porušenie finančnej disciplíny podľa
§ 31 ods. 1 ZoRPVS nie je deliktom a že uloženie odvodu podľa § 31 ods. 4 ZoRPVS nie je sankciou.

Správny súd, vychádzajúc z právneho názoru, že vo veci žalobcu nejde o správne trestanie, sa odmietol
zaoberať celou žalobnou argumentáciou, ako vyplýva z bodu 53 odôvodnenia napadnutého rozsudku.
18. Sťažovateľ ďalej namietal nesprávnosť záveru krajského súdu, že pre rozhodnutie o uložení odvodu
podľa § 31 ods. 4 ZoRPVS nie je podstatné, či sa porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1
písm. b) ZoRPVS dopustil žalobca alebo iný subjekt, v tomto prípade jeho právny predchodca. Prechod

zodpovednosti za porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 ZoRPVS nevyplýva zo žiadneho
ustanovenia právneho predpisu, a preto právne nástupníctvo žalobcu po Spojenej škole, Zimná 96,
Dobšiná nezakladá zodpovednosť za porušenie finančnej disciplíny týmto subjektom.
19. Sťažovateľ správnemu súdu vytkol, že sa jeho obšírnou argumentáciou o nemožnosti uložiť mu
odvodzaporušeniefinančnejdisciplínyprávnympredchodcomnezaoberalzdôvodu,ženejdeosprávne

trestanie, a k otázke pasívnej legitimácie sťažovateľa v časti konania o porušení finančnej disciplíny
a o uložení odvodu uviedol len toľko, že „vyvodenie zodpovednosti a uloženie odvodu žalobkyni je v
súlade s tým, ako je zodpovednosť za porušenie finančnej disciplíny konštruovaná a s tým, čo právne
nástupníctvo, z hľadiska práva, znamená.“ Na podporu tohto záveru však správny súd neoznačil žiadne
konkrétne ustanovenie ZoRPVS, ani iného právneho predpisu, ani nepredložil žiadnu svoju úvahu

založenú na takomto (neidentifikovanom) ustanovení právneho predpisu.
20. Skutočnosť, že otázka možnosti uložiť odvod za porušenie finančnej disciplíny iným subjektom ako
subjektom, ktoré sa tohto porušenia dopustili, nie je v právnom poriadku výslovne riešená, vyplýva
podľa sťažovateľa aj zo samotnej argumentácie žalovaného v konaní pred správnym súdom. Žalovanýna podporu správnosti svojho postupu argumentoval (pre predmetnú vec nepoužiteľným) rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sžhpu/2/2008, ako aj svojim vlastným Metodickým usmernením, ktoré
vydal spolu so štátnou pokladnicou k aplikácii ustanovenia § 21 ZoRPVS. Na konkrétne ustanovenie

právneho predpisu neodkázal ani žalovaný a ani správny súd.
21. Sťažovateľ prezentoval názor, že rozhodujúcou skutočnosťou v konaní nie je, či povinnosť odvodu
môže alebo nemôže byť považovaná za správne trestanie, ale že ide o správnym orgánom uloženú
povinnosť, ktorá je vymáhateľná, a ktorej porušenie je spojené so sankciou vo výške 0,1 % z odvodu
za každý, aj začatý deň omeškania.

22. Sťažovateľ nevidel dôvod pre posúdenie prechodu zodpovednosti za porušenie právnych povinností
podľa § 31 ods. 1 ZoRPVS odlišne než prechodu zodpovednosti za porušenie právnych povinností, ktoré
z hľadiska práva možno identifikovať ako správne delikty. Opätovne citoval z dôvodovej správy k § 7
zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Akcentoval, že zákonodarca v uvedenej dôvodovej
správe výslovne uviedol, že ak by otázka prechodu zodpovednosti právnických osôb nebola výslovne
upravenávzákone,znamenalobyto,žezrušenieprávnickejosobysprávnymnástupcombyjednoducho

umožňovalovyhnúťsatrestnejzodpovednosti.Argumentáciusprávnehosúduoautomatickomprechode
zodpovednosti za porušenie právnych povinností na právneho nástupcu označil v tomto svetle za
neobhájiteľnú. Na podporu svojho názoru odkázal aj na odbornú spisbu a dôvodovú správu k českému
zákonu č. 250/2016 o zodpovednosti za priestupky a konaní o nich, z ktorej rozsiahlo citoval. Záverom
podotkol, že na prechod zodpovednosti za iné porušenie právnych povinností u právnických osôb

nemožno nazerať iným spôsobom len preto, že nie sú identifikované ako správny delikt či trestný čin.
Síce nemožno uprieť štátu záujem na vyvodzovaní zodpovednosti za porušenie finančnej disciplíny pri
nakladaní s verejnými prostriedkami, no nie je možné akceptovať, aby tento záujem štát prostredníctvom
zákonodarcu neuplatnil stanovením jasných a konkrétnych pravidiel, ktoré by umožňovali prechod
zodpovednosti za porušenie finančnej disciplíny na právneho nástupcu právnickej osoby a zrozumiteľne

definovali podmienky tohto prechodu.
23. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na svojej doterajšej argumentácii a kasačnú
sťažnosť navrhol zamietnuť. Rozsudok správneho súdu označil za vecne a právne správny a riadne
odôvodnený. Vyjadril názor, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne relevantné argumenty,
resp. skutočnosti, ktoré by preukazovali jeho právny názor týkajúci sa nemožnosti uloženia odvodu

sťažovateľovi za porušenie finančnej disciplíny subjektom odlišným od sťažovateľa, t. j. jeho právnym
predchodcom. Sťažovateľom citovanú dôvodovú správu k zákonu o trestnej zodpovednosti právnických
osôb a český zákon o priestupkoch označil za nepoužiteľné na prejednávanú vec, keďže odvod za
porušenie finančnej disciplíny plní reparačnú a nie represívnu funkciu.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
24. Prejednávaná vec bola dňa 25.10.2023 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej
republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), bola náhodným výberom technickými a programovými
prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola
jej pridelená spisová značka 1Stk/10/2023.

25. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal
napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP],
pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods.
1, § 443) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo
veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel

k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR
www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.
26. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu,
kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal
27. Podľa § 31 ods. 1 písm. b) ZoRPVS: „Porušením finančnej disciplíny je poskytnutie alebo
použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných
prostriedkov.“

28. Podľa § 31 ods. 4 ZoRPVS prvá veta: „Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b) sa
ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo
k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu.“29. Podľa § 21 ods. 13 ZoRPVS: „Ak k zániku rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie
dochádza rozdelením, zlúčením alebo splynutím, zriaďovateľ určí v rozhodnutí termín, vecné a finančné
vymedzenie majetku vrátane súvisiacich práv a záväzkov, ktoré prechádzajú na právneho nástupcu,

ktorým môže byť len rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia. Ak rozpočtová organizácia
alebo príspevková organizácia zaniká zrušením bez právneho nástupcu, práva a povinnosti prechádzajú
dňombezprostrednenasledujúcompodnizrušenianazriaďovateľa,akosobitnýzákonneustanovíinak.“
30. Podľa článku I VZN Košického samosprávneho kraja č. 16/2021 zo dňa 23.08.2021: „Týmto
všeobecne záväzným nariadením sa zriaďuje dňom 1. septembra 2021 Stredná odborná škola techniky

a služieb, SNP 607, Dobšiná v súlade s § 19 zákona o štátnej správe v školstve ako právny nástupca
Spojenej školy, Zimná 96, Dobšiná s organizačnými zložkami Gymnázium, Zimná 96, Dobšiná a Stredná
odborná škola techniky a služieb, SNP 607, Dobšiná vyradenej Rozhodnutím Ministerstva školstva,
vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 2021/12689:2-A2200 zo dňa 04. 05. 2021 k 31. 08. 2021
zo siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky (ďalej len „právny predchodca“) Uznesením
Zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja č. 577/2021.“

31. Podľa článku II VZN Košického samosprávneho kraja č. 16/2021 zo dňa 23.08.2021: „Stredná
odborná škola techniky a služieb, SNP 607, Dobšiná vzniká ako rozpočtová organizácia v zmysle §
21 zákona 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v platnom znení.“
32. Podľa článku III VZN Košického samosprávneho kraja č. 16/2021 zo dňa 23.08.2021: „Práva a

povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov vykonávajúcich činnosť u právneho predchodcu
a iné právne vzťahy právneho predchodcu (napr. záväzky a pohľadávky) prechádzajú dňom 01. 09. 2021
na Strednú odbornú školu techniky a služieb, SNP 607, Dobšiná.“
33.PodľačlánkuIVVZNKošickéhosamosprávnehokrajač.16/2021zodňa23.08.2021:„(1)NaStrednú
odbornú školu techniky a služieb, SNP 607, Dobšiná prejde dňom 01. 09. 2021 všetok hnuteľný a

všetok nehnuteľný majetok, ktorý bude v správe právneho predchodcu do dňa 31. 08. 2021. (2) Vecné
a finančné vymedzenie majetku Strednej odbornej školy techniky a služieb, SNP 607, Dobšiná bude
vyšpecifikované v zriaďovacej listine Strednej odbornej školy techniky a služieb, SNP 607, Dobšiná v
zmysle protokolu o odovzdaní a prevzatí majetku.“

VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
34. Predmetom kasačného konania v prejednávanej veci bol napadnutý rozsudok, ktorým krajský súd
zamietol žalobu sťažovateľa proti rozhodnutiam administratívnych orgánov, ktorými bol sťažovateľovi
- Strednej odbornej škole techniky a služieb, Dobšiná ako rozpočtovej organizácii uložený odvod za
porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona o rozpočtových pravidlách, ktorého sa

dopustila Spojená škola, Dobšiná ako právny predchodca sťažovateľa.
35. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal jednak porušenie jeho práva na spravodlivý proces z
dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku, ako aj nesprávne právne posúdenie veci
krajským súdom.
36. Kasačný súd najprv pristúpil ku skúmaniu otázky, či možno napadnutý rozsudok považovať za

spĺňajúci požiadavku jeho riadneho odôvodnenia. Sťažovateľ namietal, že krajský súd sa v odôvodnení
napadnutého rozsudku zameral v prevažnej miere len na zdôvodnenie záverov, prečo nemožno uloženie
odvodu považovať za vec správneho trestania. V ďalšom však podľa jeho názoru len veľmi stroho
skonštatoval, že „vyvodenie zodpovednosti a uloženie odvodu žalobkyni je v súlade s tým, ako je
zodpovednosť za porušenie finančnej disciplíny konštruovaná a s tým, čo právne nástupníctvo, z

hľadiska práva, znamená.“ Tým sa podľa sťažovateľa krajský súd v dostatočnej miere nezaoberal jeho
žalobnou argumentáciou, podľa ktorej mu nebolo možné uložiť odvod podľa § 31 ods. 4 ZoRPVS, ak
sa porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) ZoRPVS dopustila iná osoba, čím zasiahol
do práva sťažovateľa na spravodlivý súdny proces.
37. Túto kasačnú námietku vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú. Podstatná časť žalobných dôvodov

bola založená na argumentácii, že ukladanie odvodu je vyvodzovaním deliktuálnej zodpovednosti a pre
zakotvenieprechodudeliktuálnejzodpovednostinaprávnehonástupcusavyžadujevýslovnézakotvenie
v zákone. Krajský súd na túto argumentáciu náležite reagoval, keď s odkazom na ustálenú prax
kasačného súdu vyslovil záver, že uloženie odvodu za porušenie finančnej disciplíny sťažovateľovi
nebolo vecou správneho trestania a tomu zodpovedajúcu žalobnú argumentáciu vyhodnotil ako

nedôvodnú.
38. V ďalšom sa však krajský súd vysporiadal aj s otázkou, na akom právnom základe prešla
zodpovednosť za porušenie finančnej disciplíny na sťažovateľa, keď túto zodpovednosť jednoznačne
podriadil pod rozsah právneho nástupníctva zo Spojenej školy, Dobšiná na Strednú odbornú školutechniky a služieb, Dobšiná, podrobne citujúc príslušné ustanovenia uznesenia a VZN Košického
samosprávneho kraja, v ktorých sa bližšie upravoval prechod práv a povinností z právneho predchodcu
na sťažovateľa. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku tak podľa kasačného súdu jednoznačne vyplýval

právny názor krajského súdu, ktorý bol dôvodom pre zamietnutie žaloby, a to, že predmetom prechodu
z právneho predchodcu ako porušiteľa na právneho nástupcu bola aj zodpovednosť za porušenie
finančnej disciplíny a povinnosť uhradiť uložený odvod. Proti takto vyjadrenému právnemu názoru bolo
sťažovateľovi umožnené ponúknuť kontrujúcu právnu argumentáciu v ním podanej kasačnej sťažnosti,
čo sťažovateľ aj urobil, a kasačnému súdu teda vo vecnom prieskume napadnutého rozsudku nebránila

jeho sťažovateľom namietaná nepreskúmateľnosť.
39. Pre úplnosť kasačný súd poznamenáva, že správny súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje pre záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04). Podľa

názoru kasačného súdu odôvodnenie napadnutého rozsudku tento štandard spĺňalo.
40. Keďže kasačný súd nevzhliadol nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, ďalej skúmal
sťažnostný dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci krajským súdom. Tento dôvod
mal podľa sťažovateľa spočívať v tom, že pokiaľ nie je možnosť uložiť odvod za porušenie finančnej
disciplíny iným subjektom, ako subjektom, ktorý sa tohto porušenia dopustil, v právnom poriadku

výslovne riešená, takýto odvod uložiť nemožno. Opätovne poukázal na dôvodovú správu k zákonu
o trestnej zodpovednosti právnických osôb a český zákon o priestupkoch, v zmysle ktorých je pre
prechod trestnej / deliktuálnej zodpovednosti na právneho nástupcu vyžadované výslovné zakotvenie
tohto prechodu v zákone. Nevidel dôvod, prečo by uvedené nemalo platiť aj pre ukladanie odvodu za
porušenie finančnej disciplíny.

41. Kasačný súd vyhodnotil aj túto kasačnú námietku ako nedôvodnú. Tak ako krajský súd, aj kasačný
súd zdôrazňuje v tejto súvislosti povahu odvodu za porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 4
ZoRPVS ako finančného záväzku vrátiť do príslušného verejného rozpočtu verejné prostriedky použité
nad rámec oprávnenia, aby tieto moli byť použité na tie účely, na ktoré boli rozpočtovo určené (porov.
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Asan/4/2019 zo dňa 27.05.2021). Odvod je potrebné chápať

ako logický právny následok tej skutočnosti, že subjekt hospodáriaci s verejnými prostriedkami tieto
použil nad rámec oprávnenia, teda čerpal ich vo vyššej miere, a preto ich musí vrátiť späť do príslušného
verejného rozpočtu. Odvod teda slúži na nápravu nezákonného stavu, resp. na nastolenie stavu ex
ante, ktorý existoval pred porušením finančnej disciplíny, a nie na „potrestanie“ subjektu porušujúceho
finančnú disciplínu.

42. V prejednávanom prípade tak nešlo o vec správneho trestania, kedy by sa sankcionoval subjekt
odlišný od subjektu, ktorý správny delikt spáchal, ale išlo o finančný záväzok vrátiť do verejného rozpočtu
peňažné prostriedky čerpané nad rámec oprávnenia.
43. Podľa názoru kasačného súdu tak v prejednávanej veci nebolo nevyhnutne potrebné (hoci existencia
takej úpravy by bola bezpochyby vhodná), aby ustanovenia zákona o rozpočtových pravidlách či iný

predpis obsahovali výslovný prechod zodpovednosti za porušenie finančnej disciplíny na právneho
nástupcu subjektu, ktorý sa porušenia dopustil. Takýto prechod totiž možno v prejednávanom prípade
vyvodiť z ustanovenia § 21 ods. 13 ZoRPVS v spojitosti s článkom III VZN Košického samosprávneho
kraja č. 16/2021 zo dňa 23.08.2021, ktorý stanovoval prechod na právneho nástupcu „vo všetkých
právnych vzťahoch“.

44. V prejednávanej veci nebolo sporné, že rozpočtová organizácia Spojená škola, Dobšiná na základe
uznesenia zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja č. 576/2021 zo dňa 23.08.2021 ku dňu
31.08.2021 zanikla s právnym nástupcom - rozpočtovou organizáciou Stredná odborná škola techniky
a služieb, Dobšiná.
45. V zmysle § 21 ods. 13 ZoRPVS, ak rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zaniká

zrušením bez právneho nástupcu, práva a povinnosti prechádzajú dňom bezprostredne nasledujúcom
po dni zrušenia na zriaďovateľa, ak osobitný zákon neustanoví inak. A contrario, v predmetnej veci
nezanikla Spojená škola, Dobšiná, bez právneho nástupcu, ale zanikla s právnym nástupcom, a preto
nebol dôvod pre prechod práv a povinností na zriaďovateľa, ale na právneho nástupcu. Účelom takto
konštruovaného ustanovenia § 21 ods. 13 ZoRPVS je, aby práva a povinnosti zaniknutej rozpočtovej

organizácie vždy prešli na iný subjekt - ak neprechádzajú na právneho nástupcu, prechádzajú na
zriaďovateľa. Nemôže teda dôjsť k likvidácii rozpočtovej organizácie (kedy by sa z likvidačného zostatku
mohla uspokojiť aj pohľadávka štátu vzniknutá z titulu porušenia finančnej disciplíny).46. Zároveň zriaďovateľ - Košický samosprávny kraj na základe § 9 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej
správe v školstve a § 21 ods. 13 ZoRPVS všeobecne záväzným nariadením č. 16/2021 zo dňa
23.08.2021 zriadil dňom 01.09.2021 Strednú odbornú školu techniky a služieb, Dobšiná, ako právneho

nástupcu zrušenej Spojenej školy, Dobšiná, pričom podľa článku III VZN prešli na právneho nástupcu
nielen pracovnoprávne vzťahy, ale aj „iné právne vzťahy právneho predchodcu (napr. záväzky a
pohľadávky)“. Kasačný súd sa stotožňuje s výkladom žalovaného, že pod pojmom iné právne vzťahy
právneho predchodcu možno chápať aj zodpovednostný právny vzťah, v danom prípade zodpovednosť
vrátiť do štátneho rozpočtu prostriedky čerpané právnym predchodcom nad rámec oprávnenia (v

prejednávanom prípade nad rámec zákona o DPH).
47. Kasačný súd teda konštatuje, že tak krajský súd ako aj administratívne orgány vec správne právne
posúdili, keď ako s pasívne legitimovaným subjektom bolo v správnom konaní konané so sťažovateľom,
na ktorého ku dňu 01.09.2021 prešla aj zodpovednosť za porušenie finančnej disciplíny právnym
predchodcom sťažovateľa v súlade s § 21 ods. 13 ZoRPVS a čl. III VZN Košického samosprávneho
kraja č. 16/2021 zo dňa 23.08.2021.

48. Sťažovateľom citovaná dôvodová správa k zákonu o trestnej zodpovednosti právnických osôb
či český zákon o priestupkoch nie sú podľa názoru kasačného súdu použiteľné na prejednávanú
vec, keďže odvod za porušenie finančnej disciplíny plní reparačnú a nie represívnu funkciu, teda nie
je sankciou. Nedôvodná je aj námietka, že uloženie odvodu bolo v rozpore s čl. 13 ods. 1 Ústavy
SR, pretože v prípade sťažovateľa bola uložená povinnosť odvodu na základe zákona (právoplatným

rozhodnutím prijatým na základe § 31 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách), pričom táto povinnosť
prešla na právneho nástupcu v súlade s § 21 ods. 13 ZoRPVS v spojitosti s článkom III VZN Košického
samosprávneho kraja č. 16/2021.
49. Záverom kasačný súd podotýka, že uloženie odvodu sťažovateľovi bolo nielen zákonné, ale v
okolnostiach súdenej veci ho možno považovať aj za spravodlivé, nakoľko (i) zrušenie rozpočtovej

organizácieakoprávnehopredchodcuazriadenienovejrozpočtovejorganizácieakoprávnehonástupcu
zo strany samosprávneho kraja ako ich zriaďovateľa bezprostredne časovo súviselo s vykonaním
kontroly s nálezom a začatím správneho konania vo veci porušenia finančnej disciplíny (prijatie
uznesenia a VZN KSK dňa 23.08.2021, začatie správneho konania dňa 25.08.2021 a zánik predchodcu
ku dňu 31.08.2021); (ii) predmetom prechodu z právneho predchodcu na právneho nástupcu boli

všetky práva a povinnosti, všetok majetok a personálny substrát, ako aj výkon ekonomickej a inej
činnosti; (iii) z administratívneho spisu vyplýva, že sťažovateľ si od tretieho subjektu (prenajímateľa)
vymáha sumu vrátane neoprávnene zaplatenej DPH za nájom nehnuteľnosti, ktorá konštituovala
sumu odvodu, ako súkromnoprávnu pohľadávku, a teda nebolo by logické ani spravodlivé, keby mala
sťažovateľovi patriť vymožená suma, no zároveň by túto neprávom použitú sumu nemusel vrátiť do

štátneho rozpočtu. Podľa názoru kasačného súdu bolo teda spravodlivé požadovať, aby novozriadená
rozpočtová organizácia vstúpila do všetkých právnych vzťahov zrušenej rozpočtovej organizácie,
vrátane vzťahu zodpovednostného za vyššie čerpanie verejných prostriedkov, ktorého sa dopustil jej
právny predchodca.

VII. Záver
50. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je v plnom
rozsahu nedôvodná, a z tohto dôvodu ju kasačný súd podľa § 461 SSP zamietol.
51. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167
ods. 1 SSP. Sťažovateľ (žalobca) v kasačnom konaní úspech nemal, pričom žalovanému náhrada trov

kasačného konania prislúcha len v prípade, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom
stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré v danom prípade nenastali, a preto kasačný
súd účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal.
52. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.