Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Cob/42/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515211325
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1515211325.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu
JUDr. Miriamy Žákovej a JUDr. Valérie Kleinovej v spore žalobcu: Suportera, a. s., so sídlom Garbiarska
5, 040 01 Košice, IČO: 36 590 525, zastúpeného: Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri
s. r. o., so sídlom Bočná 10, 040 01 Košice-mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 863 017, proti
žalovanému: B.. G. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. X, XXX XX R., zastúpeného: Mgr. Ivanom

Centkom, nar. 25.10.1967, trvale bytom 044 61 Zlatá Idka 6, o zaplatenie 17 290 € s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III, č. k. B4-12Cb/59/2019-212 zo dňa
18.09.2024, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. B4-12Cb/59/2019-212 zo
dňa 18.09.2024 v spojení s opravným uznesením č. k. B4-12Cb/59/2019-239 zo dňa 17.02.2025, v
napadnutej časti výroku II týkajúcej sa náhrady trov konania mení tak, že súd priznáva žalovanému

nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnej výške.
II. Krajský súd v Bratislave priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj súd prvej inštancie) uznesením č. k. B4-12Cb/59/2019-212 zo dňa
18.09.2024 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) zastavil konanie, v ktorom sa žalobca domáhal uloženia

povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 17 290 € s príslušenstvom titulom nesplatenia emisného
kurzu žalovaným, ku ktorému sa tento zaviazal na základe dohody akcionárov žalobcu na zvýšení
základného imania, nakoľko podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 16.09.2024 vzal žalobca
žalobu späť. Druhým výrokom napadnutého uznesenia žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov
konania nepriznal. Súd prvej inštancie rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania odôvodnil podľa
§ 256 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj

„CSP“) s tým, že žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a potvrdil, že k späťvzatiu žaloby došlo
na základe dohody strán sporu z čoho súd prvej inštancie vyvodil záver o dohode strán sporu, že si
náhradu trov konania neuplatňujú.

2. Proti napadnutému uzneseniu v časti výroku II týkajúceho sa náhrady trov konania podal v zákonnej
lehote dňa 24.09.2024 odvolanie žalovaný. Mal za to, že zastavenie konania z dôvodu späťvzatia

žaloby má význam pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania. V zmysle konštantnej judikatúry
je späťvzatie žaloby považované za zavinené zastavenie konania. Jednou zo zásad CSP pre priznanie
náhrady trov konania je zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie a trovy konania nahrádza ten,
kto zavinil ich vznik. CSP neumožňuje súdu pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prihliadať
na mimosúdnu dohodu, pričom zo žiadneho ustanovenia CSP nevyplýva viazanosť súdu znením
mimosúdnej dohody čo do nároku na náhradu trov konania. Zároveň v predmetnej veci k uzatvoreniu

takejto dohody nikdy nedošlo, došlo len k dohode o súhlase so späťvzatím predmetnej žaloby. Súdrozhoduje o nároku na náhradu trov konania bez návrhu. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil
napadnuté uznesenie v časti výroku II a priznal mu 100% náhrady trov konania.

3. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec v napadnutej časti bez nariadenia pojednávania a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

5. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

6. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

6. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

7. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca musel vziať
žalobu späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napr. v úhrade žalovanej sumy po začatí konania,

potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca vzal
žalobu späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie sa žalovaného, a teda
nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy konania žalovaného žalobca.

9. Kritérium procesného zavinenia je treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo

vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a
skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené.
Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý
sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť
dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k

žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v
dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v
späťvzatí žaloby, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre (napr. uznesenie NS SR sp. zn.7MCdo 4/2010
zo 14.9.2011).

10. Článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je vyjadrením základného práva domáhať sa súdnej
ochrany.Súčasťouzákladnéhoprávanasúdnuochranupodľacit.článkujenepochybneajrozhodovanie
o náhrade trov konania (napr. I. ÚS 48/05, II. ÚS 272/08, I. ÚS 198/07, Robins. C. Spojené kráľovstvo
z 23.09.1997).

11. V danom prípade došlo k zastaveniu konania vo veci samej, kedy sa pri rozhodovaní o nároku
na náhradu trov konania v princípe vychádza zo zásady procesného zavinenia na zastavení konania
v zmysle § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého aj súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania
rozhodoval, avšak s poukazom na nižšie uvedené a na obsah súdneho spisu nerozhodol správne.

12. Nepriznanienárokunanáhradutrovkonaniažiadnejstranesporuodôvodnilsúdprvejinštancietým,
žežalovanýsináhradutrovkonanianeuplatnil apotvrdil,žekspäťvzatiužalobydošlonazákladedohody
oboch strán sporu a teda si náhradu trov konania neuplatňuje ani jedna zo strán sporu. Odvolací súd
musí konštatovať, že takto prijatý záver súdom prvej inštancie v napadnutom uznesení nijako nevyplýva
z obsahu spisu a vyjadrení strán sporu. Pred pojednávaním nariadeným po zrušení a vrátení sporu

odvolacím súdom písomným podaním zo dňa 16.09.2024 žalobca oznámil konajúcemu súdu, že berie
podanú žalobu v celom rozsahu späť a navrhuje zastavenie konania. Na výzvu súdu prvej inštancie
ohľadom súhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby reagoval žalovaný emailovým podaním zo dňa
17.09.2024, kde uviedol: „ áno k späťvzatiu došlo po vzájomnej dohode a žalovaný s tým súhlasí“.13. Zvpredchádzajúcombodetohtouzneseniauvedenýchprejavovžalobcuažalovanéhoniejemožné
vyvodiť taký záver aký prijal súd prvej inštancie v napadnutom uznesení. O nároku na náhradu trov

konania v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhoduje konajúci súd aj bez návrhu strán sporu v rozhodnutí,
ktorýmsakončíkonanie. Vprípade,akdôjdekzastaveniukonaniazdôvoduspäťvzatiažalobyžalobcom
prichádza do úvahy posúdenie zodpovednosti ktorej strany sporu k zastaveniu konania v dôsledku
späťvzatia žaloby došlo, t. j. skúma sa procesné zavinenie zastavenia konania. V predmetnom spore na
základe prejavov strán sporu - žalobcu podanie, ktorým zobral žalobu späť a žalovaného - súhlas so

späťvzatím žaloby je možné ustáliť, že medzi stranami sporu došlo k dohode o ďalšom nepokračovaní
sporu a potom žalobca zodral podanú žalobu späť v celom rozsahu a žalovaný s takýmto procesným
postupom vyslovil súhlas. Obsahom vyjadrení strán sporu nie je ich dohoda o trovách konania a
ani nebol špecifikovaný dôvod späťvzatia žaloby a potom je potrebné záver súdu prvej inštancie v
napadnutom uznesení o náhrade trov konania pokladať za nesprávny a súd prvej inštancie sa náležite
nevysporiadal so všetkými okolnosťami rozhodujúcimi pre priznanie nároku na náhradu trov konania z

hľadiska procesného zavinenia. Z obsahu spisu (vyjadrení strán sporu) je celkom zrejmé, že procesné
zavinenie za zastavenie predmetného konania v dôsledku späťvzatia žaloby je len na strane žalobcu,
ktorý zobral svojím dispozitívnym úkonom žalobu späť v celom rozsahu a v tom prípade by nárok na
náhradu trov konania vznikol žalovanému. Z obsahu spisu nijako nevyplýva tvrdenie súdu prvej inštancie
v napadnutom uznesení o dohode strán sporu, ktorej obsahom by bolo aj dohoda o trovách konania. O

nároku na náhradu trov konania rozhoduje súd aj bez návrhu strany sporu a preto aj ak by si strany sporu
(žalovaný) náhradu trov konania neuplatnili nie je to dôvod na nepriznanie takéhoto nároku žalovanému.

14. Súd prvej inštancie sa dôsledne nezaoberal všetkými okolnosťami rozhodujúcimi pre vyvodenie
záveru o procesnom zavinení zastavenia konania a svoje rozhodnutie odôvodnil formalisticky a prijatý

záver bol v rozpore so znením § 256 CSP ako aj písomnými vyjadreniami strán sporu k otázke späťvzatia
žaloby a preto odvolací súd napadnuté uznesenie v napadnutej časti týkajúcej sa nároku na náhradu
trov prvoinštančného konania podľa § 388 CSP zmenil a priznal tento nárok žalovanému voči žalobcovi
v plnom rozsahu v konaní pred súdom prvej inštancie.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal
voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na § 262
ods. 2 CSP, o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2
veta druhá CSP).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428
CSP).