Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/186/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324200617
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2324200617.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu maloleté dieťa: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov: matka C. D., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/
X, F., v konaní zastúpená JUDr. Janou Kocandovou, advokátkou, Jungmannova 8, Bratislava, a otec
G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, F., toho času H. I. H. XXX, o zmenu úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu
Galanta zo dňa 20. júna 2024, č.k. 32P/21/2024-175, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a závislom výroku IV. p o t
v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej
maloletého A. zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého
zastupovať a spravovať jeho majetok, styk maloletého s otcom neupravil, rozhodol, že rodičia sú
povinní podieľať sa v 1 na úhrade mimoriadnych výdavkov maloletého dieťaťa a to predovšetkým

na úhrade výpočtovej techniky, doplatkov na lieky nad 20 eur, zdravotníckych pomôcok, poplatkov
spojených s návštevou lekárov, školských výletov, lyžiarskych výcvikov a iných školských aktivít
organizovaných školou (výrok I.). Zároveň určil, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého A.
sumou 300 eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky, počnúc dňom
právoplatnosti rozhodnutia súdu (výrok II.), čím došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Galanta,
č.k. 12P/121/2018-715 zo dňa 06.02.2020 v časti úpravy rodičovských práv a povinností (výrok III.)
a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV.). Z odôvodnenia

rozsudku vyplynulo, že návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 13.02.2024 sa matka maloletého
domáhala zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Dôvodila, že naposledy bol maloletý
zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Situácia sa zmenila, maloletý vyjadril potrebu vrátiť
sa natrvalo žiť k matke. V domácnosti otca žije ešte otcova partnerka, s ktorou si maloletý nerozumie,
vadí mu aj to, že sa musí prispôsobovať maloletému bratovi, ktorého má otec s partnerkou. Maloletý
je vo veku, kedy už vie formulovať svoje myšlienky, vyjadriť svoj názor, to čo chce a nechce, preto
by mal byť tento názor rešpektovaný. Maloletý sa opakovane vyjadril, že do budúcnosti chce bývať

s matkou. Matka uviedla v návrhu prehľad pravidelných mesačných výdavkov na maloletého, pričom
bežné pravidelné výdavky predstavujú sumu 567,50 eur (strava 300 eur, obuv a šaty 50 eur, hygiena
30 eur, strihanie 15 eur, bývanie 110 eur, mobil 11 eur, internet 16,50 eur, školské potreby 20 eur,
vreckové 10 eur). Osobitné výdavky na maloletého predstavujú spolu sumu 253 eur (posilňovňa 55eur, bežné lieky 20 eur, záujmová činnosť 20 eur, fyzioterapeut 160 eur mesačne). V rozpise svojich
nákladov matka uviedla poplatky spojené s užívaním bytu 174,50 eur, elektrina 31 eur, plyn 15 eur, daň
39,36 eur, komunálny odpad 29,64 eur ročne. Uviedla, že je potrebné vziať pri určovaní výživného do

úvahy, že maloletý od septembra 2024 začne navštevovať strednú školu, kde výdavky narastú. Navrhla
preto maloletého zveriť do svojej osobnej starostlivosti, otcovi určiť výživné 460 eur mesačne. Otec
uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí, navrhuje tento zamietnuť. Súd prvej inštancie zistil, že maloleté
dieťa pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozsudkom zo dňa 06.02.2020, č.k. 12P/121/2018-715
rozvedené, maloletý bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a bolo osobitne upravené

stretávanie otca s maloletým počas sviatkov a prázdnin. Výživné na maloletého počas trvania osobnej
striedavej starostlivosti sa neurčilo. Otec navrhol výživné v sume 100 eur. Súd konštatoval, že je možné
vzhľadom na predložené dôkazy ustáliť bežné mesačné výdavky na maloletého vo výške 530 eur. Otec
uviedol, že býva v súčasnosti v 4-izbovom rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jeho brata. Býva spolu
s partnerkou a spoločným synom. Občas príde aj partnerkin syn a to počas dvoch víkendov v mesiaci.
Na bývanie bratovi neprispieva. Náklady na bývanie predstavujú elektrina 41 eur, voda 20 eur, plyn

81 eur, splátka úveru 60 eur, pohonné hmoty 100 eur. Otec uviedol, že jeho partnerka je t.č. osoba
hľadajúca prácu, skončila jej rodičovská dovolenka, t.č. má príjem cca 150 eur z toho, že spravuje
instagramové a facebookové stránky. Zdravotný stav má veku primeraný, vzdelanie má vysokoškolské
druhéhostupňa,odbormedzinárodnévzťahy,ovládačiastočneanglickýjazyk.Jepolovičnýmvlastníkom
jedného vidieckeho domu. Motorové vozidlo Ford Tranzit ktoré užíva, je vo vlastníctve firmy. Zarába

minimálnu mzdu už približne 3 roky, odkedy ho prepustili z vyšetrovacej väzby. Túto má od firmy F. J. F.,
kde je spoločníkom aj konateľom. Okrem minimálnej mzdy má ešte príjem 150 eur mesačne v čistom,
nakoľko vykonáva správcu. Stavaním krbov si privyrobí 300 eur počas sezóny, pričom sezóna začína
cca od septembra a trvá minimálne 6 mesiacov. Jeho partnerka aktuálne pracuje pre jeho brata, ktorý
vlastní kaviareň K. L. H. F.. Otec uviedol, že je konateľom firmy, ktorá prevádzkuje danú kaviareň, pričom

firma je v strate. Budova, v ktorej sa kaviareň nachádza, je v prenájme. Jeho partnerka vlastní auto Opel
rok výroby 2002. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 2 CMP, § 26, § 43, § 24 ods. 4, §
28, § 62, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, § 232 ods. 3 CSP. Z vykonaného dokazovania
mal za preukázané, že maloletý pochádza z manželstva, ktoré bolo rozsudkom zo dňa 06.02.2020
rozvedené a maloletý bol na čas po rozvode zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, pričom

výživné určené nebolo. Maloletý má v súčasnosti 15 rokov, od septembra nastupuje na strednú školu.
Matka maloletého žije s partnerom, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, je živnostníčka, prevádzkuje
kaviareň, podnikanie má v strate, s nákladmi jej pomáha súčasný partner. Poberá rodinný prídavok 60
eur, daňový bonus 50 eur mesačne. Otec žije s partnerkou v rodinnom dome, ktorý vlastní jeho brat.
Má i ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi, ktorého má so súčasnou partnerkou. Otcov

aktuálny príjem je 615 eur od firmy F. J. F., ďalší príjem predstavuje 120 eur mesačne od firmy L. M.
F., kde pracuje ako správca a 300 eur mesačne počas sezóny od septembra do marca, teda priemerný
mesačný príjem otca možno ustáliť sumou 885 eur. Otec nevlastní nehnuteľný ani hnuteľný majetok
značnej hodnoty, vlastní aktívnu firmu F. J. F., v ktorej je spoločníkom a konateľom. Čo sa týka zverenia
maloletého, zastupovania a spravovania jeho majetku, úpravy styku, úhrady mimoriadnych výdavkov

maloletého, ohľadom tohto uzavreli rodičia rodičovskú dohodu, ktorú súd v navrhnutom znení schválil,
nakoľko zodpovedá všetkým kritériám Zákona o rodine a je v záujme maloletého. Pri rozhodovaní
o výživnom súd vychádzal jednak z veku maloletého, jeho odôvodnených potrieb, ktoré ustálil v sume
594,25 eur mesačne, ktoré sú podľa názoru súdu bežné a veku dieťaťa primerané. Výživné zo strany
otca maloletého, vzhľadom aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, určil vo výške 300

eur mesačne. Súd pritom vychádzal okrem odôvodnených potrieb maloletého aj z možnosti a schopnosti
otca,pričomprihliadolajnaMetodikuprevýpočetvýživného.Bolnázoru,ževzhľadomnasvojevzdelanie
(vysokoškolské druhého stupňa v odbore medzinárodné vzťahy) a znalosť anglického jazyka, doterajšie
pracovné skúsenosti v úspešnom podnikaní jeho firmy špecializujúcej sa na výkon činnosti agentúry
dočasného zamestnávania (je možné konštatovať, že otec dlhodobo vykonával riadiacu činnosť vo

vlastnej firme, ktorú v pozícii zamestnanca zastrešuje obchodný manažér vo firmách, preto súd na
stránke N. zadával pozíciu obchodného manažéra v regióne trnavský kraj, kedy zistil, že v pozícii
obchodného manažéra by otec mohol dosiahnuť, resp. by bol schopný dosiahnuť mesačný príjem
v rozmedzí od 1.500 až do 5.000 eur, aj s možnosťou práce z domu. Súd pri rozhodovaní prihliadal aj
na otcom deklarované skutočnosti na pojednávaní, že v minulosti bola jeho firma úspešná, jeho príjem

bol oficiálne 1.500 eur s tým, že v čase keď požiadal o hypotéku v roku 2016 banka vyčíslila jeho príjem
až na 7.000 eur a tiež je spoločníkom v 1 vidieckeho domu. Súd zároveň prihliadol na skutočnosť,
že firma F. J. F., ktorej je otec konateľom a spoločníkom, je aktívna, za rok 2023 vykázala tržby vo
výške 29.810 eur. Napriek faktu, že spoločnosť vykázala v zisku stratu, uvedený ukazovateľ nemožnopovažovať pri posúdení úspešnosti firmy za kľúčový, naopak, práve tržba býva častým ukazovateľom
úspešnosti firmy. O uvedenom svedčí aj fakt, že napr. v roku 2019 spoločnosť dosahovala tržby až
226.000 eur, strata na zisku firmy bola 193.800 eur. Podobne sú aj roky 2020 a 2021. Otec pritom

uviedol, že minimálnu mzdu poberá len posledné 3 roky a predtým sa firme darilo. Z uvedeného možno
konštatovať, že aj v roku 2019, kedy firma dosahovala vysoké straty, sa firme darilo. Súd zohľadnil aj
fakt, že otec sa prihlásil na školu v Banskej Bystrici na odbor kachliar – peciar v trvaní štúdia 1 rok a 6
mesiacov, pričom možno predpokladať, že uvedené štúdium bude spoplatnené, pričom výšku školného
v konaní otec uviesť nevedel. Súd takéto konanie nemôže považovať za zodpovedné, nakoľko otec

podaním prihlášky ako to prezentoval na pojednávaní, obetoval svoje voľné víkendy minimálne počas
obdobia 1,5 roka namiesto toho, aby si našiel pravidelnú adekvátnu brigádu, za výkon ktorej činnosti
by mohol dosiahnuť ďalší príjem, ktorým by mohol prispievať na výživu rodiny a maloletého A. vyššou
sumou. Súd nemohol za relevantné považovať argument otca, že po vyšetrovacej väzbe nemal zákazky
vo firme, preto firma skrachovala a preto nie je zodpovedný za to, že má aktuálne nepriaznivú finančnú
situáciu. Ak by súd argument považoval za relevantný, konal by na úkor maloletého dieťaťa, ktorého

by trestal v podobe nižšej sumy určeného výživného. Pokiaľ otec prispeje na výživu maloletého sumou
300 eur, matka prispeje polovicou t.j. sumou 200 eur, pripočíta sa k tomu aj prídavok na dieťa, daňový
bonus, tak na strane maloletého vznikne finančná čiastka na jeho výdavky vo výške 600 eur mesačne,
čím vznikne zatiaľ dostatok finančných prostriedkov na krytie osobných potrieb maloletého. O trovách
konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2.Protitomutorozsudkusúduprvejinštancievzákonomurčenejlehotepodalodvolanieotecmaloletého.
Dôvodil, že súd počas konania bez výhrad prijal náklady na stravu maloletého vo výške 300 eur
mesačne, nijako to neskúmal, či je to opodstatnené. Ešte prednedávnom v čase, keď bol syn v striedavej
starostlivosti,nákladynastravunacelúrodinupredstavovalicca400eurmesačne,čobyzodpovedalopri

štyroch členoch domácnosti nákladom na maloletého maximálne 100 eur. Takisto náklady na bývanie vo
výške cca 200 eur delila matka na polovicu napriek tomu, že v byte býva aj so svojím priateľom, takže byt
užívajú traja. Do bežných výdavkov boli zahrnuté aj náklady na fyzioterapeuta 160 eur za mesiac. Jedná
sa o dočasné liečebné cvičenie, ktoré má ohraničenú dobu a nebude trvať večne. Navyše tieto výdavky
boli nejasne vydokladované. Aj v tomto prípade súd tieto bez výhrad akceptoval. Súd ho neinformoval,

že 19.06. navrhovateľka predložila súdu vyjadrenie k jeho výdavkom a príjmom, kde ich spochybnila.
K tomuto sa teda nemal možnosť vyjadriť. Súd veľmi jednostranne hodnotil jeho snahu o rekvalifikáciu,
keď ju označil ako nezodpovedné správanie a naznačil, že si mal nájsť radšej brigádu. Tým, že sa snaží
získať certifikát Ministerstva školstva k práci, ktorej sa venuje, a vďaka ktorému bude mať možnosť
vykonávať túto prácu kvalifikovane a za podstatne lepší príjem, určite nepovažuje za nezodpovedné.

To, že sa momentálne nachádza v nepriaznivej finančnej situácii je spôsobené do veľkej miery stratou
príjmu jeho partnerky, ktorá si po skončení materskej dovolenky hľadá prácu a aj vzhľadom na to, že
má vyživovaciu povinnosť aj voči ďalšiemu synovi O.. Navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť a výživné
znížiť na 150 eur mesačne plus mimoriadne výdavky.

3. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že maloletý je t.č. žiakom prvého ročníka
Strednej priemyselnej školy technickej v Trnave. V konaní vyšlo najavo, že otec nevyužíva svoju
vysokoškolskú kvalifikáciu ktorú má, vôbec nemá snahu zvýšiť si príjem aj napriek tomu, že má na
to objektívne možnosti. Príjem, ktorý preukázal v konaní nie je skutočným príjmom, pretože tento mu
v skutočnosti určuje jeho brat P. B.. V konaní nebol preukázaný príjem partnerky, ktorá síce pôvodne bola

na rodičovskom príspevku, po ukončení rodičovskej dovolenky mala možnosť nastúpiť do pôvodného
zamestnania ako učiteľka základnej školy. Už samotný maloletý sa vyjadril, že partnerka otca nemusí
pracovať, lebo ju otec vie vyživiť a stačí, ak bude pomáhať v kaviarni jeho brata P.. Majetkové pomery
otca mu umožňujú bývať v rodinnom dome, kde už aj údržba a poplatky spojené s užívaním musia
byť nákladným výdavkom. Otec nežije v nejakom 1-izbovom nájomnom byte, ale zato príjem ponížil

tak, aby vyvolal dojem nízkopríjmovej osoby. Nemožno opomenúť ani to, že príjmy z podnikania otec
mal, takže nebol problém vytvoriť si úspory. Navrhla doplniť dokazovanie zistením príjmu partnerky otca
v súčasnosti, v prípade, že táto nepracuje, nech uvedie prečo nie je v pracovnom pomere. Tvrdenia otca
o nedostatku financií sú preto vážne zavádzajúce s cieľom dosiahnuť čo najnižšie výživné. Otec si musí
uvedomiť, že životnú úroveň dieťaťu mu nadstavujú práve jeho rodičia. Zo 150 eur navrhovaných otcom

by sa maloletý ani len nenajedol. To už nie je výživné na dieťa v mladšom školskom veku, tu sa jedná
o stredoškoláka. Rozsudok súdu prvej inštancie navrhla potvrdiť.4. Otec v písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že tvrdenie, že žije v rodinnom dome, čím si
podľamatkyužívavysokýkomfort,jelensnahaomanipuláciusúdu,pretožedomniejevjehovlastníctve,
všetky náklady spojené s užívaním energie, vodu, plyn, si platí sám. Už 2 roky chodí s maloletým na

zubnúortopédiu,platímuzubnýstrojček,naktorýmatkadodnesneprispelaanicent.Tiežopomenula,že
kupoval maloletému začiatkom školského roka pracovné oblečenie a obuv, ktoré potrebuje na technické
predmety a tiež že zabezpečil technické pomôcky na vyučovanie, ako napr. pajkovačka, multimerací
prístroj. Trvá na tom, že určené výživné je vysoké, žiada o zníženie na 150 eur mesačne.

5. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že otec neprejavil záujem zvýšiť si príjem objektívne tak,
aby to zodpovedalo jeho možnostiam a schopnostiam, vyhovuje mu stav taký, aký je. Nie je mysliteľné,
aby výživné na stredoškolské dieťa bolo vo výške 150 eur mesačne. Otec nepreukázal aké skutočné
výdavky mal na zubnú ortopédiu. Je potrebné zohľadňovať výdavky, ktoré má na dieťa matka a to, že tá
sa stará oňho a jeho všestranný rozvoj. To, že otec kúpil technické pomôcky jednorazovo, ho nezbavuje
ešte plnenia si vyživovacej povinnosti a neumožňuje mu to, že si bude určovať sám koľko výživné matke

bude posielať. Matka pripája súdu čestné vyhlásenie jej priateľa o tom, že žije v zahraničí kde pracuje,
takže nemôže s ňou zdieľať spoločnú domácnosť. Matka je názoru, že otec nepovažuje za potrebné
reálne si zvýšiť príjem, ale v skutočnosti vie zaplatiť náklady spojené s užívaním rodinného domu, živiť
novú rodinu, živiť seba aj manželku. Tak skutočne vyvstáva otázka z akých príjmov otec toto všetko
vie pokryť. Chodí osobným motorovým vozidlom, teda má náklady aj na pohonné hmoty, platí si mobil,

internet, tak treba tu mať na zreteli aj dieťa, navyše, ak výživné je prednostná pohľadávka, čo si otec
zrejme neuvedomuje. Doložila čestné vyhlásenie D. C., ktorý vyhlásil, že nežije v spoločnej domácnosti
s pani C. D. v F., býva v zahraničí, kde má svoje pracovné zaradenie, priateľku s jej synom navštevuje
a spoločné hospodárenie nemajú.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas a oprávnenou osobou – otcom maloletého (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu
predchádzajúce, bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), keď miesto a čas

verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a webovej stránke súdu minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné
a rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku vecne správny.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 32P/21/2024 je zmena úpravy

výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A. B., nar. XX.XX.XXXX.

8. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým určil otcovi prispievať na výživu maloletého sumou 300 eur mesačne potom, ako maloletého
zveril do osobnej starostlivosti matky a rozhodol o náhrade trov konania.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutočný stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie dostatočne
zdôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi

súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré považuje za správne
(§387 ods.2 CSP). Ani s prihliadnutím na odvolaciu argumentáciu otca odvolací súd nenachádza dôvod,
pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, keďže odvolateľ v odvolaní neuviedol
také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu v odvolaním napadnutej časti rozsudku.
Na zdôraznenie správnosti rozsudku vzhľadom k odvolacím námietkam otca, odvolací súd uvádza

nasledovné:
Z ustanovenia § 75 Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi
jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane výživou povinného. Vo všeobecnosti možno
za odôvodnené potreby oprávneného z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady
spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie ako aj náklady súvisiace so vzdelaním,

výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so
zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje. Na strane povinného rodiča je
nevyhnutné prihliadnuť najmä na jeho schopnosti, faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to,
čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť,nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu prácu. Je okrem toho potrebné
vždy vyhodnotiť majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok
rodičov, ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného

rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností.
Pokiaľ sa týka odôvodnených potrieb maloletého súd správne určil výšku nákladov na sumu 600 eur,
ktorú považoval odvolací súd za primeranú veku maloletého i jeho vzdelávaniu, teda návšteve strednej
školy. Správne vyhodnotil aj osobné a majetkové pomery otca, ktorý po dobu troch rokov dosahuje
príjem na úrovni minimálnej mzdy, napriek tomu, že predtým podnikal a ako sám uviedol mal firmu,

kde dosahoval príjem 7.000 eur. Potom bol vzatý do väzby a po prepustení je síce stále konateľom
a spoločníkom spoločnosti F. J., F., avšak plat dosahuje vo výške 615 eur, keď súd prvej inštancie tu
správne vyhodnotil aj príjmy a zisky spoločnosti. Mesačne však jeho príjem je 885 eur, keď ešte dostane
120 eur za správcovstvo a 150 eur za montáž krbov a kachlí. Odvolací súd sa stotožnil s názorom
súdu prvej inštancie, že je namieste vychádzať z potenciálneho príjmu, kde pri uplatnení princípu
potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné, súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy

povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov,
tzv. príjmov, ktoré povinný potenciálne mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti,
stupeň dosiahnutého vzdelania, jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento
princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojim konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká
zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k jeho strate. Otec

má vysokoškolské vzdelanie, znalosť anglického jazyka, pracovné skúsenosti, keď dlhodobo vykonával
riadiacu činnosť vo vlastnej firme zameranej na výkon činnosti agentúry dočasného zamestnávania,
takže by mohol, ak by sa zamestnal na pozícii zodpovedajúcej jeho vzdelaniu dosiahnuť príjem od 1.500
až do 5.000 eur. S prihliadnutím aj na ostatné zistené pomery otca a to, že má ešte 1 vyživovaciu
povinnosť voči mal. synovi, keď partnerka ukončila materskú dovolenku a neboli preukázané objektívne

príčiny brániace jej sa zamestnať, býva v rodinnom dome vlastnícky patriacom bratovi, kde uhrádza iba
náklady spojené s užívaním domu, vlastní 1 vidieckeho domu považoval aj odvolací súd za primerané
výživné vo výške 300 eur mesačne.

10. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

v napadnutom výroku II. o určení výživného a závislom výroku IV. o náhrade trov konania podľa ust.
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1
CSP za použitia ust. § 52 CMP.

12. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).