Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3222010098
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Horvátová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3222010098.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Lucie Horvátovej a sudcov JUDr.

Michala Antalu a JUDr. Tomáša Brinčíka v trestnej veci obžalovaného A. A., nar. XX.XX.XXXX v B. C. B.,
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného
a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. BN-3T/24/2022 zo dňa 24. septembra
2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. apríla 2025 v Trenčíne jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 odsek 1 písm. b), písm. d) Tr. poriadku s a napadnutý rozsudok okresného súdu z r
u š u j e v celom rozsahu.

II. Na podklade § 322 odsek 3 Tr. poriadku s a obžalovaný A. A.,
nar. XX.XX.XXXX v B. C. B., trvale bytom D. E. F. XXXX/X uznáva

vinným, že

dňa 14.11.2020 v čase približne o 14.10 hod. na ceste č. I/9 v katastri obce Brezolupy, mimo obce v km
147,89 jazdil na osobnom motorovom vozidle značky Lancia Thesis,
ev. č. B. XXX G. smerom od vodnej nádrže Brezolupy, kde pri vychádzaní z miesta ležiaceho mimo cesty
na hlavnú cestu č. I/9 pri odbočovaní vľavo smerom na Bánovce nad Bebravou nedal prednosť v jazde
vodičovi - poškodenému H. G. jazdiacemu na osobnom motorovom vozidle značky Renault Megane, ev.
č. I. XXX B. po ceste č. I/9 v smere od Bánoviec nad Bebravou na Prievidzu, ktorý v mieste dopravnej
nehody predchádzal pred ním jazdiace osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia odbočujúce
vpravo k vodnej nádrži Brezolupy, v dôsledku čoho došlo k zrážke predných častí vozidla Lancia Thesis

a vozidla Renault Megane a ich následnému odhodeniu mimo cestu, pri ktorej došlo k zraneniam vodiča
a spolujazdcov vo vozidle Renault Megane:
- poškodeného J. F., ktorý utrpel utrpel zmliaždenie hrudníka vpravo
s dobou liečby 9 dní, v dôsledku ktorého zranenia bol obmedzený na obvyklom spôsobe života
závažným spôsobom po dobu 2 dní kompletne vo všetkých oblastiach života, kontaktu so spoločenským
prostredím, komunikácie, mobility a v oblasti nevyhnutných životných hygienických a stravovacích
úkonov s odkázaním na pomoc ošetrovateľského personálu

a menej závažným spôsobom po dobu 4 dní v oblasti fyzickej aktivity pre bolestivosť,
- poškodeného K. F., ktorý utrpel zlomeninu stehnovej kosti v oblasti trochanterov trieštivú vpravo,
zlomeninu predkolenia vpravo trieštivú otvorenú I. stupňa, zlomeninu XI. rebra vľavo, zlomeninu lakťovej
kosti dvojitej vpravo, zmliaždenie pečene
s krvným výronom pod puzdrom pečene, zmliaždenie s trhlinou sleziny, krvný výron okolo obličky a
nadobličky vpravo, hemothorax vpravo, zmliaždenie v čelovej oblasti vpravo, tržnú ranu predkolenia
vpravo, ktoré zranenia si vyžiadali nutnosť hospitalizácie od 14.11.2020 najmenej do 18.01.2021, v

dôsledku ktorých zranení bol obmedzený na obvyklom spôsobe života závažným spôsobom minimálne
65 dní kompletne vo všetkých oblastiach života, kontaktu so spoločenským prostredím, komunikácie,mobility a v oblasti nevyhnutných životných hygienických a stravovacích úkonov s odkázaním na pomoc
ošetrovateľského personálu,
- poškodeného I. L., ktorý utrpel zlomeninu dolnej tretiny predkolenia vpravo s posunom, zlomeninu

očnice vpravo, zmliaždenie v okolí očnice vpravo s dobou liečby do 6 mesiacov, ktoré zranenia si
vyžiadali nutnosť hospitalizácie od 14.11.2020 do 17.11.2020, počas ktorej bol závažným spôsobom
obmedzený na bežnom spôsobe života 3 dni a to kompletne vo všetkých oblastiach života, kontaktu
so spoločenským prostredím, komunikácie, mobility a v oblasti nevyhnutných životných hygienických a
stravovacích úkonov s odkázaním na pomoc ošetrovateľského personálu a menej závažným spôsobom

po dobu 58 dní v oblasti vykonávania bežných životných činností a úkonov, mobilite, obliekaní, hygiene,
príprave a zaobstaraní si stravy,
- poškodeného M. F., ktorý utrpel odlomenie z prednej hrany II. krčného stavca, vyklenutie
medzistavcových platničiek medzi III. a IV., V. a VI. a VII. krčným stavcom, zmliaždenie miechy v
oblasti III. až VI. krčného stavca, zmliaždenie pľúc obojstranne ľahké, tržnú ranu hornej a dolnej
mihalnice vpravo, tržnú ranu v čelovej oblasti, tržnú ranu predkolenia vľavo, ktoré zranenia si vyžiadali

nutnosť hospitalizácie od 14.11.2020 do 22.12.2020 v trvaní 38 dní, počas ktorej bol závažným
spôsobom obmedzený na bežnom spôsobe života kompletne vo všetkých oblastiach, kontaktu so
spoločenským prostredím, komunikácie, mobility a v oblasti nevyhnutných životných hygienických
a stravovacích úkonov s odkázaním na pomoc ošetrovateľského personálu a po prepustení do
ambulantnej starostlivosti je stále pripútaný na lôžko, imobilný s inkontinenciou moču aj stolice, nehýbe

končatinami, je potrebné ho polohovať, kŕmiť a robiť lokálnu aj celkovú hygienu, pričom celková doba
obmedzenia na bežnom spôsobe života závažným spôsobom je najmenej 72 dní,
- poškodeného H. G., ktorý utrpel zlomeninu I. rebra obojstranne, nalomenie IV. a V. rebra vľavo,
zlomeninu kľúčnej kosti vľavo s miernym posunom, pneumothorax vľavo minimálny, zmliaždenie pľúc
vľavo minimálne, odreninu v oblasti očnice vpravo, odreninu predlaktia vľavo, zmliaždenie predlaktia

vľavo s krvným výronom, ktoré zranenia si vyžiadali nutnosť hospitalizácie od 14.11.2020 do 17.11.2020,
pričom bol závažným spôsobom obmedzený na bežnom spôsobe života 3 dni kompletne vo všetkých
oblastiach, kontaktu so spoločenským prostredím, komunikácie, mobility a v oblasti nevyhnutných
životných hygienických a stravovacích úkonov s odkázaním na pomoc ošetrovateľského personálu a
menej závažným spôsobom bol obmedzený na bežnom spôsobe života po dobu 17 dní v oblasti fyzickej

aktivity pre bolestivosť s čiastočným odkázaním na pomoc inej osoby,
pričom obvinený porušil ustanovenie § 4 odsek 1 písmeno c) a § 21 odsek 1 zákona
č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, alkohol u obvineného zistený nebol,

teda

z nedbanlivosti spôsobil inému ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania –
porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona a súčasne z nedbanlivosti inému ublížil na
zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,

čím spáchal

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm.
h) Tr. zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona.

Za to sa o d s u d z u j e

podľa § 157 odsek 2 Tr. zákona účinného od 15. marca 2024 za použitia § 38 odsek 2
Tr. zákona účinného od 15. marca 2024, § 41 odsek 1 Tr. zákona účinného od
15. marca 2024, § 36 písm. k), 37 písm. h) Tr. zákona účinného od 15. marca 2024 na úhrnný trest

odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 odsek 1 a § 50 odsek 1 Tr. zákona účinného od 15. marca 2024 sa obžalovanému výkon
trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á na skúšobnú dobu
2 (dva) roky.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona účinného od 15. marca 2024 za použitia § 38 odsek 2 Tr. zákona
účinného od 15. marca 2024, § 36 písm. k), 37 písm. h) Tr. zákona účinného od 15. marca 2024 saobžalovanému u k l a d á trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere
3 (tri) roky.

Podľa § 288 odsek 1 Tr. poriadku sa poškodení:
H. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. A. XXX/XX, N. C. O.,
K. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX/XX, N.,
I. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, N.,
Q. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX/XX, N.,

M. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. N. XXX, N.,
Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., pobočka Nitra, so sídlom Cintorínska 5, Nitra,
IČO: 35 942 436,
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., pobočka Banská Bystrica, so sídlom Skuteckého 20, Banská
Bystrica, IČO: 35 937 874,
Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831,

Sociálna poisťovňa, a.s., pobočka Žiar nad Hronom, so sídlom Sládkovičova 17,
Žiar nad Hronom, IČO: 30 807 484,

o d k a z u j ú s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. BN-3T/24/2022 zo dňa 24. septembra 2024 bol
obžalovaný A. A., nar. XX.XX.XXXX (ďalej iba „obžalovaný“) uznaný vinným zo spáchania prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr.
zák. v účinnom znení na tom skutkovom základe, že

dňa 14.11.2020 v čase približne o 14:10 hod. na ceste č. I/9 v katastri obce Brezolupy, mimo obce v
km 147,89 jazdil na osobnom motorovom vozidle značky Lancia Thesis, ev. č. B. XXX G. smerom od
vodnej nádrže Brezolupy, kde pri vychádzaní z miesta ležiaceho mimo cesty na hlavnú cestu č. I/9 pri
odbočovaní vľavo smerom na Bánovce nad Bebravou nedal prednosť v jazde vodičovi - poškodenému
H. G. jazdiacemu na osobnom motorovom vozidle značky Renault Megane, ev. č. I. XXX B. po ceste

č. I/9 v smere od Bánoviec nad Bebravou na Prievidzu, ktorý v mieste dopravnej nehody predchádzal
pred ním jazdiace osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia odbočujúce vpravo k vodnej nádrži
Brezolupy, v dôsledku čoho došlo k zrážke predných častí vozidla Lancia Thesis a vozidla Renault
Megane a ich následnému odhodeniu mimo cestu, pri ktorej došlo k zraneniam vodiča a spolujazdcov
vo vozidle Renault Megane:

- poškodeného J. F., ktorý utrpel utrpel zmliaždenie hrudníka vpravo s dobou liečby 9 dní, v dôsledku
ktorého zranenia bol obmedzený na obvyklom spôsobe života závažným spôsobom po dobu 2 dní
kompletne vo všetkých oblastiach života, kontaktu so spoločenským prostredím, komunikácie, mobility
a v oblasti nevyhnutných životných hygienických a stravovacích úkonov s odkázaním na pomoc

ošetrovateľského personálu a menej závažným spôsobom po dobu 4 dní v oblasti fyzickej aktivity pre
bolestivosť,

- poškodeného K. F., ktorý utrpel zlomeninu stehnovej kosti v oblasti trochanterov trieštivú vpravo,
zlomeninu predkolenia vpravo trieštivú otvorenú I. stupňa, zlomeninu XI. rebra vľavo, zlomeninu lakťovej

kosti dvojitej vpravo, zmliaždenie pečene s krvným výronom pod puzdrom pečene, zmliaždenie s trhlinou
sleziny, krvný výron okolo obličky a nadobličky vpravo, hemothorax vpravo, zmliaždenie v čelovej
oblasti vpravo, tržnú ranu predkolenia vpravo, ktoré zranenia si vyžiadali nutnosť hospitalizácie od
14.11.2020 najmenej do 18.01.2021, v dôsledku ktorých zranení bol obmedzený na obvyklom spôsobe
života závažným spôsobom minimálne 65 dní kompletne vo všetkých oblastiach života, kontaktu so

spoločenským prostredím, komunikácie, mobility a v oblasti nevyhnutných životných hygienických a
stravovacích úkonov s odkázaním na pomoc ošetrovateľského personálu,

- poškodeného I. L., ktorý utrpel zlomeninu dolnej tretiny predkolenia vpravo s posunom, zlomeninu
očnice vpravo, zmliaždenie v okolí očnice vpravo s dobou liečby do 6 mesiacov, ktoré zranenia si

vyžiadali nutnosť hospitalizácie od 14.11.2020 do 17.11.2020, počas ktorej bol závažným spôsobomobmedzený na bežnom spôsobe života 3 dni a to kompletne vo všetkých oblastiach života, kontaktu
so spoločenským prostredím, komunikácie, mobility a v oblasti nevyhnutných životných hygienických a
stravovacích úkonov s odkázaním na pomoc ošetrovateľského personálu a menej závažným spôsobom

po dobu 58 dní v oblasti vykonávania bežných životných činností a úkonov, mobilite, obliekaní, hygiene,
príprave a zaobstaraní si stravy,

- poškodeného M. F., ktorý utrpel odlomenie z prednej hrany II. krčného stavca, vyklenutie
medzistavcových platničiek medzi III. a IV., V. a VI. a VII. krčným stavcom, zmliaždenie miechy v

oblasti III. až VI. krčného stavca, zmliaždenie pľúc obojstranne ľahké, tržnú ranu hornej a dolnej
mihalnice vpravo, tržnú ranu v čelovej oblasti, tržnú ranu predkolenia vľavo, ktoré zranenia si vyžiadali
nutnosť hospitalizácie od 14.11.2020 do 22.12.2020 v trvaní 38 dní, počas ktorej bol závažným
spôsobom obmedzený na bežnom spôsobe života kompletne vo všetkých oblastiach, kontaktu so
spoločenským prostredím, komunikácie, mobility a v oblasti nevyhnutných životných hygienických
a stravovacích úkonov s odkázaním na pomoc ošetrovateľského personálu a po prepustení do

ambulantnej starostlivosti je stále pripútaný na lôžko, imobilný s inkontinenciou moču aj stolice, nehýbe
končatinami, je potrebné ho polohovať, kŕmiť a robiť lokálnu aj celkovú hygienu, pričom celková doba
obmedzenia na bežnom spôsobe života závažným spôsobom je najmenej 72 dní,

- poškodeného H. G., ktorý utrpel zlomeninu I. rebra obojstranne, nalomenie IV. a V. rebra vľavo,

zlomeninu kľúčnej kosti vľavo s miernym posunom, pneumothorax vľavo minimálny, zmliaždenie pľúc
vľavo minimálne, odreninu v oblasti očnice vpravo, odreninu predlaktia vľavo, zmliaždenie predlaktia
vľavo s krvným výronom, ktoré zranenia si vyžiadali nutnosť hospitalizácie od 14.11.2020 do 17.11.2020,
pričom bol závažným spôsobom obmedzený na bežnom spôsobe života 3 dni kompletne vo všetkých
oblastiach, kontaktu so spoločenským prostredím, komunikácie, mobility a v oblasti nevyhnutných

životných hygienických a stravovacích úkonov s odkázaním na pomoc ošetrovateľského personálu a
menej závažným spôsobom bol obmedzený na bežnom spôsobe života po dobu 17 dní v oblasti fyzickej
aktivity pre bolestivosť s čiastočným odkázaním na pomoc inej osoby,

pričom obvinený porušil ustanovenie § 4 odsek 1 písmeno c) a § 21 odsek 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o

cestnej premávke v znení neskorších predpisov, alkohol u obvineného zistený nebol.

Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona v účinnom znení, § 41 ods. 1 Tr. zák.,
použijúc § 37 písm. h) Tr. zák., aplikujúc § 38 ods. 2 Tr. zák. v účinnom znení na úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zák. okresný

súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov podmienečne odložil na
skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák.,
použijúc § 37 písm. h) Tr. zák., aplikujúc § 38 ods. 2 Tr. zák. v účinnom znení, súd obžalovanému uložil
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. boli poškodení, bližšie konkretizovaní vo výroku o škode citovaného rozsudku,
odkázaní so svojim nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor v neprospech obžalovaného vo výroku o vine a
treste a obžalovaný vo svoj prospech proti výroku o vine a treste. Z písomného odôvodnenia odvolania

prokurátora vyplýva, že s rozsudkom súdu prvého stupňa sa stotožnil, pokiaľ ide o vinu obžalovaného
za spáchanie žalovaného skutku, nestotožnil sa však s ustálením právnej kvalifikácie skutku, ktorú
okresný súd zmenil oproti podanej obžalobe odvolávajúc sa na judikát R 25/1987, v zmysle ktorého
u obžalovaného nevyhodnotil porušenie ustanovení zákona o cestnej premávke za porušenie dôležitej
povinnosti v zmysle Trestného zákona, pretože skonštatoval spoluzavinenie poškodených. V tejto

súvislosti prokurátor poukázal na to, že konanie je príčinou následku, ak by následok bez takého
konania nenastal. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, je bezpochyby preukázané, že primárnou
a rozhodnou príčinou vzniku dopravnej nehody je konanie obžalovaného, spočívajúce v porušení
dôležitej povinnosti v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c) a § 21 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z.
o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Ako na to v danej časti poukázal aj súd, konanie

obžalovaného má povahu príčiny aj vtedy, ak okrem jeho konania spôsobilo následok aj konanie ďalšej
osoby – vrátane poškodeného, pričom príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného a následkom
sa neprerušuje ani v prípade, ak ku konaniu páchateľa pristúpi ďalšia skutočnosť, ktorá spolupôsobí
pri vzniku následku, ale konanie obžalovaného zostáva takou skutočnosťou, bez ktorej by k následkunedošlo a dôležité pritom je, aby konanie páchateľa z hľadiska spôsobeného následku bolo príčinou
dostatočne významnou. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že práve protiprávne konanie
obžalovaného tak malo za následok rozhodujúci podiel zavinenia na dopravnej nehode, bez ktorého by

kdopravnejnehodenedošlo.Súdtiežsprávneformulovalzávervzmyslektoréhookolnosť,žepoškodení
spoluzavinili dopravnú nehodu porušením pravidiel cestnej premávky (v tomto prípade nepripútaním
sa bezpečnostnými pásmi) neznamená sama o sebe zánik trestnej zodpovednosti obžalovaného ako
vodiča motorového vozidla, ktorý sa zavinene podieľal na vzniku dopravnej nehody a jej následkoch –
na zdraví poškodených, ktorá okolnosť ovplyvňuje mieru zavinenia obžalovaného vodiča, ktorú možno

zohľadniť pri kvalifikácii činu a pri úvahách o výmere trestu. V danom prípade mal súd z vykonaného
dokazovania za preukázané, že poškodení účastníci dopravnej nehody v motorovom vozidle Renault
Megane neboli pripútaní bezpečnostným pásom okrem poškodeného J. F., ktorú skutočnosť okresný
súd vyhodnotil ako významnú mieru spoluzavinenia na následku trestného činu v podobe ublíženia
na zdraví, resp. spôsobenia vzniku ťažkej ujmy na zdraví, z ktorého dôvodu posúdil právne konanie
obžalovaného len ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. a prečin ublíženia na

zdraví podľa § 158 Tr. zák. Prokurátor však naďalej zastáva názor, že zohľadnenie okolnosti nepoužitia
bezpečnostného pásu u poškodených možno v danom prípade zohľadniť nanajvýš len ako okolnosť
majúcu význam len pri ukladaní druhu a výmery trestu. Vo vzťahu k správnemu právnemu posúdeniu
konania kladenému obžalovanému za vinu je potom aj uložený trest okresným súdom neprimerane
mierny. V závere prokurátor navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu, a aby

vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Z písomného odôvodnenia obžalovaného vyplýva, že namietal nesprávnosť záverov znaleckého
posudku o nesprávnej technike jazdy, keď poukázal na to, že znalec M. I. R. nezohľadnil dĺžku vozidiel
a skutočnosť, že dve vozidlá by sa nezmestili popri sebe na odbočku na poľnú cestu, z ktorej obžalovaný

vychádzal, a rovnako nezohľadnil, že nebolo možné vzhľadom na križovatku, ktorá sa na poľnej ceste
nachádza bezprostredne pred odbočkou na hlavnú cestu cúvať. Ak by vzal do úvahy aj tieto skutočnosti,
nedospel by k záveru o nesprávnosti techniky jazdy obžalovaného, pretože z jeho strany nedošlo
k porušeniu povinnosti vyplývajúcej zo zákona o cestnej premávke. Rovnako potom nie je ani daná
príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a spôsobenou škodou, a teda nedošlo k naplneniu

obligatórnych znakov žalovaných trestných činov. Obžalovaný tiež namietal, že odmietnutím vykonania
dôkazu – obhliadky miesta činu, okresný súd porušil jeho právo na obhajobu. Zároveň sa okresný súd
nedostatočnýmspôsobomvysporiadalsobhajobnýminámietkamiobžalovanéhoaopomenulvyhodnotiť
materiálny korektív v jeho prípade, a teda, že sa dopustil nedbanlivostného trestného činu, že poškodení
neboli pripútaní bezpečnostnými pásmi, a že ich vozidlo bolo preťažené, a že mu bránilo vo výhľade

vozidlo svedka R. S., ktorý odbočoval na poľnú cestu, na ktorej stál so svojim vozidlom obžalovaný
a naraz by sa tam nezmestili. Pri úvahách o výroku o treste okresný súd nesprávne určil poľahčujúce
okolnosti, pretože nezistil v prípade obžalovaného ani jednu, hoci v jeho prípade mali byť zistené až
dve poľahčujúce okolnosti, podľa § 36 písm. j) Tr. zák. a § 36 písm. k) Tr. zák., pretože pred spáchaním
trestného činu viedol riadny život a pričinil sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu tým, že

dobrovoľne nahradil škodu prostredníctvom poisťovne. Záverom obžalovaný navrhol, aby krajský súd
zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie
alebo aby sám rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodzuje.
Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí právom konečného návrhu uviedol, že sa
stotožňuje s odvolaním podriadeného prokurátora a jeho odôvodnením a navrhuje, aby krajský súd

rozhodol tak, že zruší napadnutý rozsudok v celom rozsahu podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm.
d) Tr. por., a sám vo veci rozhodne tak, že uzná obžalovaného za vinného na skutkovom základe
a právnom posúdení uvedenom v obžalobe a uloží mu primeraný trest v zmysle návrhov podriadeného
prokurátora. Odvolanie obžalovaného navrhol ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietnuť. Obhajca
obžalovaného navrhol, aby krajský súd rozhodol tak, ako navrhovali v odôvodnení odvolania, a teda,

aby zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, a aby buď vrátil vec okresnému súdu
na nové konanie a rozhodnutie, alebo aby rozhodol sám o oslobodení obžalovaného spod obžaloby,
pretože skutok nie je trestným činom. Odvolanie prokurátora navrhol ako nedôvodné podľa § 319 Tr.
por. zamietnuť. Obžalovaný sa právom konečného návrhu stotožnil s prednesom svojho obhajcu.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por.,
na podklade podaných oboch odvolaní, na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa
§ 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okremvytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že obe odvolania sú prípustné, podané
včas, oprávnenými osobami a na správnom mieste, avšak dôvodné je iba odvolanie prokurátora.

Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu
posudzovaného trestného činu zistil, že napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa
postupovalo súladne s Trestným zákonom a Trestným poriadkom, a v ktorom nedošlo k takým chybám,
ktoré by mohli mať zásadný vplyv na objasnenie skutkového stavu veci alebo k porušeniu práv

obžalovaného na obhajobu. K námietke obžalovaného spočívajúcej v tom, že okresný súd odmietol
vykonať ním navrhovaný dôkaz, čím malo dôjsť k porušeniu jeho obhajobných práv krajský súd
uvádza, že právo na obhajobu znamená vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv
obžalovaného a jeho obhajcu (§ 34 ods. 5 Tr. por.). Obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného
v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti podľa §
2 ods. 10 Tr. por., resp. uplatnení oprávnenia podľa § 2 ods. 11 Tr. por. pod uvedené kritériá nespadá.

Navyše okresný súd dostatočným spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie navrhovaný dôkaz (obhliadku
miesta činu) v konaní nevykonať a krajský súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že vykonanie
obhliadky miesta činu nebolo pre rozhodnutie v merite veci podstatné a účelné, a naviac by predĺžilo
trestné konanie.

Krajský súd teda nemal žiadne pochybnosti o dôvodnosti výroku o vine obžalovaného z napadnutého
rozsudku, keďže takýto jednoznačný záver vyplynul zo zákonným spôsobom vykonaného dokazovania
pred súdom prvého stupňa na hlavnom pojednávaní. Okresný súd vykonal všetky zabezpečené dôkazy
potrebné pre objektívne posúdenie žalovaného skutku a hoci sa obžalovaný v rámci odvolania domáhal
iného spôsobu hodnotenia týchto dôkazov, okresný súd ich vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods.

12 Tr. por., a teda podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa kritériá pre jeho označenie
za arbitrárne, či podobne nedostatočne odôvodnené, keďže obsahuje výstižné hodnotenie všetkých
podstatných skutočností potrebných pre rozhodnutie o vine. Súd prvého stupňa v súlade s ustanovením

§ 168 ods. 1 Tr. por. v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané,
o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, pričom správne poukázal na to, že v inkriminovanom čase
a mieste, nesprávnou technikou jazdy obžalovaného, došlo ku kolízii jeho vozidla s vozidlom, ktoré
viedol poškodený H. G.. Následkom tejto kolízie boli najmä zranenia H. G. a jeho spolucestujúcich
vo vozidle Renault Megane. Takýto nepochybný a jednoznačný záver vyplynul takmer zo všetkých

dôkazov, vykonaných na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa, no najmä zo znaleckého
posudku z odboru cestná doprava M. I. R.. Obžalovaný namietal práve tento dôkaz, ktorý mal byť podľa
neho neúplný a nezohľadňujúci všetky podstatné skutočnosti a konkrétne okolnosti, a to šírku vozidiel,
nemožnosť cúvať na hlavnú cestu a šírku poľnej cesty v križovatke. Ako však vyplýva aj z odôvodnenia
napadnutého rozsudku, znalec sa týmito podstatnými okolnosťami zaoberal a dospel k záveru, že pri

správnej technike jazdy mal obžalovaný počkať, kým vozidlo Škoda Octavia, ktoré viedol svedok R. S.,
odbočí na poľnú cestu a až potom začať manéver odbočovania z tejto poľnej cesty na hlavnú cestu.
Znalec dokonca uviedol, že ak by ani vtedy nemal obžalovaný dostatočný výhľad, mal spomaliť, resp.
zastaviť svoje vozidlo už na hlavnej ceste, avšak pred stredovou deliacou čiarou a presvedčiť sa o tom,
či môže bezpečne vstúpiť do svojho jazdného pruhu. Obžalovaný sa nielenže vôbec nepresvedčil, či

môže bezpečne vojsť na hlavnú cestu, ale za týmto účelom na križovatke ani nezastavil, či nespomalil,
ale razantne vyšiel na hlavnú cestu, čo vyplynulo aj zo svedeckých výpovedí R. S. a T. S..

Správne a odôvodnené závery súdu prvého stupňa o vine obžalovaného sa však následne nepremenili
do zákonne bezchybného stanovenia právnej kvalifikácie skutku obžalovaného, keď okresný súd

v rozpore s podanou obžalobou posúdil konanie obžalovaného miernejšie, pretože podľa jeho názoru
hoci obžalovaný svojim konaním porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c) a § 21 ods. 1 zák.č. 8/2009
Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, nejedná sa o porušenie dôležitej povinnosti
v zmysle Trestného zákona, a to z dôvodu spoluzavinenia poškodených, ktorí neboli vo svojom
vozidle pripútaní bezpečnostnými pásmi. Okresný súd pri tejto úvahe poukázal na judikát R 25/1987

v zmysle ktorého Skutočnosť, že poškodený značnou mierou spoluzavinil dopravnú nehodu, môže viesť
k záveru, že nie je splnená materiálna podmienka pre použitie vyššej trestnej sadzby, hoci obvinený
formálne porušil dôležitú povinnosť uloženú podľa zákona, a na rozsudok NS SR z 30. novembra
1994 sp. zn. 8Tz/34/94, v ktorom najvyšší súd vyslovil právny názor, že Okolnosť, že poškodeníspoluzavinili dopravnú nehodu porušením pravidiel cestnej premávky neznamená sama o sebe zánik
trestnej zodpovednosti obžalovaného ako vodiča motorového vozidla, ktorý sa zavinene podieľal na
vzniku dopravnej nehody a jej následkoch na zdraví poškodených. Táto okolnosť ovplyvňuje mieru

zavinenia obžalovaného vodiča, ktorú možno zohľadniť pri kvalifikácii činu a pri úvahách o výmere trestu.
V tejto súvislosti je nutné prisvedčiť v celom rozsahu argumentácii prokurátora v podanom odvolaní
v tom, že aj z vyššie citovaných právnych názorov predmetných rozhodnutí vyplýva, že za týchto
okolností „môže“ súd zmierniť právnu kvalifikáciu skutku, t. j. ide o fakultatívnu možnosť súdu, kedy je
potrebné skutočne starostlivo vyhodnotiť všetky okolnosti konkrétneho prípadu, no čo je najdôležitejšie,

z oboch týchto rozhodnutí vyplýva, že spoluzavinenie poškodených sa musí vzťahovať k príčinám
vzniku dopravnej nehody, pričom v predmetnej trestnej veci skutočnosť, že poškodení neboli pripútaní
bezpečnostnými pásmi, mala vplyv iba na následok dopravnej nehody, t. j. na rozsah a závažnosť
zranenípoškodených,ajtoibaniektorýchznich,pretožeznaleckýchdokazovanímbolopredpokladaným
spôsobom zistené, že aj v prípade pripútania sa bezpečnostným pásom by poškodeným K. F. a I. L.
bola spôsobená ťažká ujma na zdraví. V žiadnom prípade však nemožno konštatovať, že nepripútanie

sa bezpečnostnými pásmi poškodenými osobami malo vplyv na vznik dopravnej nehody, a teda kolízie
medzi vozidlom obžalovaného a poškodených, pretože tento jednoznačne zapríčinil iba obžalovaný
nesprávnou technikou jazdy, ako už bolo vysvetlené vyššie. Z uvedeného dôvodu preto spoluúčasť
niektorých poškodených na následku trestného činu, správne právne kvalifikovaného ako prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák.

v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. bolo možné nanajvýš zohľadniť pri úvahách
o druhu a výmere trestu, čo krajský súd v odvolacom konaní, po napravení pochybenia okresného súdu
pri ustálení správnej právnej kvalifikácie skutku, ktorého sa dopustil obžalovaný, aj urobil. Pri trestnej
sadzbe stanovenej za najprísnejší trestný čin, t. j. prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 2 Tr. zák.
v rozmedzí 1 až 5 rokov, krajský súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej

sadzby vo výmere jeden rok s podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu v trvaní dvoch
rokov. Zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., pretože obžalovaný spáchal jedným
skutkom dva trestné činy. Zároveň bolo potrebné prisvedčil obžalovanému v tom, že v jeho prípade je
aplikovateľná aj jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. k) Tr. zák., pretože sa obžalovaný pričinil
o odstránenie škodlivých následkov a o náhradu škody prostredníctvom svojho zákonného poistenia.

Poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák. krajský súd nezistil, pretože hoci obžalovaný nebol
doposiaľ súdne trestaný, na úseku dopravy sa v minulosti opakovane dopúšťal protiprávneho konania
vo forme priestupkov. Trest zákazu činnosti krajský súd uložil v rovnakej výmere, ako tento ukladal aj
okresný súd a obdobne postupoval aj pri výroku o škode, keď poškodených odkázal so svojim nárokom
na náhradu škody na civilný proces, vzhľadom k tomu, že časť škody už bola uhradená a vo zvyšnej časti

by dokazovanie neprimerane predĺžilo potreby trestného stíhania. Krajský súd považuje uložené tresty
a ich výmeru vzhľadom na okolnosti prípadu a aj na poznatky o osobe obžalovaného za plne konformné
s očakávaným účelom trestu vrátane toho, že v dostatočnej miere zabezpečia ochranu spoločnosti, a
zároveň vyjadria aj morálne odsúdenie protiprávneho konania obžalovaného spoločnosťou.

Z týchto dôvodov krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.