Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-21S/50/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200903
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:4017200903.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr.

Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. D. XX, XXX XX E., právne zastúpený: JUDr. Viktor Mlynek, advokát, so sídlom Štúrova 43, 949 01
Nitra, IČO: 53 109 538, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky,
Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Nitra, so sídlom Novozámocká 3976/67D, 949 05
Nitra, za účasti: 1/ Prologis Slovak Republic Management s.r.o., so sídlom Diaľničná cesta 24, 903 01
Senec, IČO: 36 837 539, právne zastúpený: RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o., so sídlom Vysoká
2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 36 863 360, 2/ MH Invest, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, 821 09

Bratislava, IČO: 36 724 530, právne zastúpený: JUDr. Allan Böhm, advokát so sídlom Jesenského 2,
811 02 Bratislava, IČO: 30 845 38, 3/ Združenie domových samospráv, so sídlom Rovniankova 14, 850
00 Bratislava, IČO: 31 820 174, korešpondenčná adresa: Námestie SNP 13, P. O. BOX 218, Bratislava,
právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691,
4/ Obec Lužianky, so sídlom Rastislavova 266, 951 41 Lužianky, 5/ Mesto Nitra, so sídlom Štefánikova
trieda 60, 950 06 Nitra, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odbor
výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2017/031674-2 zo dňa 21.08.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému a ďalším účastníkom konania 1/ až 5/ právo na náhradu trov konania,
vrátane trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 27.03.2017 bola mestu Nitra ako stavebnému úradu (ďalej „stavebný úrad“, „prvostupňový

správny orgán“) doručená žiadosť spoločnosti ProLogis Slovak Republic Management s.r.o. v postavení
stavebníka (ďalej „stavebník“, „ĎUK 1/“) o vydanie stavebného povolenia podľa § 58 zákona č. 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom v rozhodnom
čase (ďalej „stavebný zákon“) pre navrhovanú stavbu „Logistický park E. - F. G.“ v rozsahu stavebných
objektov H.XXX Hala G., H.XXX Vonkajší plynovod, H.XXX.X Trafostanica G., H.XXX.X Areálové
rozvody I., H.XXX Areálové rozvody E., H.XXX Vrátnica, H.XXX Prístrešok pre bicykle, H.XXX Oplotenie
areálu, H.XXX F., H.XXX Sadové úpravy, s miestom výstavby J. J. E., v katastrálnom území G. (mestská

časť E.) a K. (obec).

2. Zámer vybudovať stavbu bol posúdený Okresným úradom Nitra v zisťovacom konaní podľa § 29
zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení účinnom v rozhodnomčase (ďalej „zákon č. 24/2006 Z. z.“). Okresný úrad Nitra v rozhodnutí č. 2016/029660-010-F21 zo
dňa 08.11.2016 (právoplatné dňa 20.02.2017) uviedol, že realizácia navrhovanej činnosti nepredstavuje
taký zásah do životného prostredia, ktorý by v značnej miere ohrozoval životné prostredie a zdravie

obyvateľov,niejevrozporesovšeobecnezáväznýmiprávnymipredpismivoblastistarostlivostioživotné
prostredie a zdravie obyvateľov a ani nebol zistený nesúlad s platnými územnoplánovacími podkladmi.

3. Dňa 23. 05. 2017 vydal stavebný úrad oznámenie o začatí stavebného konania a o upustení od
ústnehopojednávaniapodľa§61ods.2stavebnéhozákonastým,žepreumiestneniestavbysaúzemné

rozhodnutieoumiestnenístavbyaovyužitíúzemianevyžaduje,vzhľadomnato,žestavbajeumiestnená
v priestore existujúceho strategického parku. Stavebný úrad zároveň podľa § 61 ods. 3 stavebného
zákona určil lehotu 7 pracovných dní od doručenia oznámenia na predkladanie námietok a poučil
účastníkov konania o možnosti nahliadnuť do podkladov podanej žiadosti. Námietky a pripomienky vo
veci uplatnili žalobca a ĎUK 3/.

4. Stavebný úrad rozhodnutím č. SP 5661/2017-016-Ing.Tá/Ja zo dňa 23.06.2017 (ďalej „prvostupňové
rozhodnutie“, „stavebné povolenie“) povolil stavbu „Logistický park E. - F. G..“ - Strategický park E. - v
rozsahu stavby: A/ stavebné objekty: H.XXX Hala DC3, H.XXX Vonkajší plynovod, H.XXX.1 Trafostanica
G., H.XXX.X Areálové rozvody VN, H.XXX Areálové rozvody NN, H.XXX Vrátnica, H.XXX Prístrešok
pre bicykle, H.XXX Oplotenie areálu, H.XXX HTU na tam uvedených parcelných číslach pozemkov v

katastrálnom území G. L. K. s tým, že súčasťou projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie je
aj projekt sadových úprav (SO 314), ktoré nie sú predmetom stavebného povolenia. Stavebný úrad
zároveň určil, že pre umiestnenie sa na základe usmernenia Okresného úradu Nitra pod č. OU-NR-
OVBP2-2017/01857-2 zo dňa 12.04.2017 územné rozhodnutie o umiestnení stavby a využití územia
nevyžaduje, vzhľadom na to, že stavba je umiestnená v priestore existujúceho strategického parku.

Pre uskutočnenie stavby stavebný úrad stanovil podmienky pod bodom 1 až 19, ďalej podmienky
dotknutých orgánov pod bodom 20 a zároveň rozhodol o námietkach účastníkov konania tak, že
námietkam ĎUK 3/ pod č. 1, 9 a 10 vyhovel, námietkam pod č. 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 nevyhovel a námietkam
žalobcu nevyhovel. Taktiež nevyhovel žiadosti žalobcu o predĺženie lehoty na podanie pripomienok. V
odôvodnení prvostupňového rozhodnutia stavebný úrad uviedol, že po posúdení predloženej žiadosti

v stavebnom konaní podľa § 62 stavebného zákona a súvisiacich predpisov a po jej prerokovaní v
uskutočnenom konaní s dotknutými orgánmi a so známymi účastníkmi konania zistil, že uskutočnením
stavby a jej budúcim užívaním nie sú ohrozené verejné záujmy spoločnosti, ani neprimerane obmedzené
alebo ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania, a nezistil dôvody, ktoré by bránili vydaniu
povolenia na realizáciu stavby. Konštatoval, že dokumentácia stavby vyhovuje všeobecným technickým

požiadavkám na výstavbu a je vypracovaná odborne spôsobilým projektantom, predložená projektová
dokumentácia je v súlade s územným plánom mesta Nitra a v súlade s funkčným využitím územia podľa
schválenej územnoplánovacej dokumentácie. Stavebný úrad uzavrel, že sú splnené podmienky podľa
§ 66 stavebného zákona na vydanie stavebného povolenia.

5. Proti stavebnému povoleniu podali odvolanie žalobca a ĎUK 3/. O podanom odvolaní rozhodol
Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej „odvolací správny orgán“) rozhodnutím č.
OU-NR-OVBP2-2017/031674-2 zo dňa 21. 08. 2017 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“) tak, že stavebné
povolenie podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
účinnom v rozhodnom čase (ďalej „správny poriadok“) zmenil tak, že na strane 23 pri rozhodnutí o

námietkeč.9zmeniltext„Uvedenejnámietkestavebnýúradvyhovelzdôvodovuvedenýchvodôvodnení
tohto rozhodnutia“ na text „Stavebný úrad námietke nevyhovel“ a podľa § 59 ods. 2 predmetného
zákona zamietol odvolanie žalobcu a ĎUK 3/, pričom v ostatných častiach ponechal rozhodnutie
stavebnéhoúraduč.SP5661/2017-016-Ing.Tá/Jazodňa23.06.2017nezmenenéavplatnosti.Odvolací
správny orgán uviedol, že stavebný úrad postupoval v súlade so zákonom, že na predmetnú stavbu

nebolo potrebné v súlade s § 32 ods. 2 stavebného zákona vydať územné rozhodnutie o umiestnení
stavby, pretože územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku, na ktorý bolo
vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, pričom sa vysporiadal aj s inými
námietkami účastníkov. Stavebný úrad podľa odvolacieho orgánu riadne oznámil všetkým účastníkom
konania začatie stavebného konania, účastníci konania a dotknuté orgány boli riadne poučení o ich

procesných právach a upozornení na následky ich nevyužitia. Žalobcovi ako účastníkovi konania bolo
riadne umožnené využitie jeho práv a nebol nijakým spôsobom obmedzený.6. K námietke týkajúcej sa upustenia od ústneho pojednávania odvolací správny orgán uviedol,
že s poukazom na § 61 ods. 2 stavebného zákona je na úvahe správneho orgánu, či nariadi
ústne pojednávanie a miestne zisťovanie, alebo od neho upustí. Doklady, ktoré predložil stavebník

boli dostatočné a záväzné stanoviská dotknutých orgánov boli súhlasné, preto upustil od ústneho
pojednávania a miestneho zisťovania. K námietke týkajúcej sa dopravného napojenia uviedol, že
dopravné napojenie ani ďalšie skutočnosti, ktoré žalobca namietal, neboli predmetom tohto stavebného
konania, ani projektovej dokumentácie a nesúvisia s jej realizáciou. V napadnutom stavebnom
povolení sa taktiež uvádza, že stavba nemôže byť daná do užívania skôr, ako budú dané do

užívania podmieňujúce objekty stavby z hľadiska užívaniaschopnosti stavby ako celku, t. j. po vydaní
kolaudačného rozhodnutia na dopravné stavby, povoľované špeciálnym stavebným úradom. Podľa
záverov odvolacieho orgánu nebolo možné námietkam odvolateľov vyhovieť a v odvolacom konaní
nevyšlinajavožiadneskutočnosti,ktorébynasvedčovalitomu,žepovoleniepredmetnejstavbyzasahuje
do práv účastníkov konania, prípadne existenciu vád či prekážok, ktoré by bránili vydaniu stavebného
povolenia.

II.
Správna žaloba (žalobné body)

7. Všeobecnou správnou žalobou zo dňa 04.11.2017 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti

napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia a ich zrušenia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm.
c), d), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej
„SSP“).

8. Žalobca namietal, že:

- neboli naplnené podmienky predpokladané v § 32 ods. 2 stavebného zákona a pred vydaním
stavebného povolenia malo prebehnúť územné konanie;
- žalovaný nepreskúmal rozhodnutie postupom podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku v celom rozsahu;
- stavebný úrad nedostatočne zabezpečil podklady týkajúce sa dopravného napojenia stavieb a
vyústenia dopravy na cestu I/64, čo malo za následok vadnosť vydaného stavebného povolenia;

- neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. na Strategický park ako taký, ktorého
súčasťou bol aj zámer „PROLOGIS PARK E.“, súčasťou ktorého je povoľovaná stavba;
- rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní podľa zákona č. 24/2006 Z.z. v súvislosti s navrhovanou
činnosťou „PROLOGIS PARK E.“ (ktorého súčasťou je aj povoľovaná stavba) je podľa žalobcu
nezákonné a napadol ho žalobou na správnom súde;

- orgány verejnej správy sa nevysporiadali s námietkou žalobcu ohľadom kapacity parkovacích miest;
- boli porušené práva žalobcu na nahliadnutie do spisu a
- nebola dodržaná lehota na vydanie rozhodnutia podľa § 49 ods. 2 správneho poriadku.

9. Žalobca poukázal na oznámenie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej

republiky zo dňa 25.11.2015, ktoré sa týka usmernenia výkladu v rámci aplikácie § 32 ods. 2
stavebného zákona, v zmysle ktorého sa predmetné zákonné ustanovenie aplikuje v prípadoch, keď
je územie dostatočne zregulované územným plánom obce alebo zóny. Územný plán mesta Nitra
pre predmetné územie určuje funkčné využitie, avšak nedefinuje priestorové regulatívy zástavby
ani dopravnú koncepciu obslúžiteľnosti priemyselného parku a stanovuje podmienku spracovania

územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá však vypracovaná nebola. V zmysle územného
plánu mesta Nitra vyplýva, že záver o realizácii kapacitne veľkej výrobnej prevádzky s komplexom sa
iba predpokladá, z ktorého dôvodu je využitie vymedzených plôch v území limitované spracovaním
samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny v etape aktuálnej reálnosti zámeru.
V prípade dotknutého strategického parku je zrejmé, že výstavba je podmienená spracovaním

územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny a podľa žalobcu tak nie je naplnená hypotéza právnej
normy § 32 ods. 2 stavebného zákona. Žalobca tiež poukázal na to, že územný plán mesta Nitra bol
schválený v roku 2003, následne boli spracované zmeny a doplnky č.1 až č. 5. V rozhodnom čase
platnom územnom pláne je vymedzené územie priemyselného parku sever, avšak nebola vymedzená
hranica strategického parku a v predmetných dokumentoch územného plánu vôbec nebolo definované

územie pre strategický park. Pre navrhovanú činnosť „PROLOGIS PARK E.“ ani nebolo vydané osobitné
osvedčenie o významnej investícii. Konajúce správne orgány mali podľa názoru žalobcu zohľadniť aj
porušenie § 62 ods. 1 písm. a) stavebného zákona, keď vzhľadom na okolnosť absencie územnéhorozhodnutia bolo nutné, aby dokumentácia spĺňala zastavovacie podmienky určené územným plánom
zóny, ktorý však nebol vôbec schválený.

10. Za nedostatočné považoval žalobca podklady týkajúce sa dopravného napojenia stavieb a hlavne
vyústenia dopravy na cestu I/64. Uviedol tiež, že úsek cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu
R1A nebol dopravne a kapacitne vyriešený tak, aby vyhovoval plynulosti cestnej dopravy pre celý areál
strategického parku a daný úsek cesty nebol predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie
ani v rámci zisťovacieho konania podľa príslušných ustanovení zákona č. 24/2006 Z.z.

11.Ďalejžalobcapoukázalna§18ods.2písm.b)zákonač.24/2006Z.z.priuplatneníprílohyč.8,časť9
Infraštruktúra, položka 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov, kde sú
v časti B upravené kritériá, resp. limity na naplnenie ktorých je v zmysle danej právnej normy zo zákona
povinnéviesťzisťovaciekonanie,pričomprávevprípadepoložkyč.15,podktorúspadajúajpriemyselné
parky, je v časti B uvedené „bez limitu“. Podľa žalobcu je tak v prípade realizácie stavieb v rámci

strategických parkov daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konanie a to bez akýchkoľvek ďalších
determinantov a je nevyhnutné prihliadať na § 38 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z. Dotknutá stavba sa
realizuje v rámci „strategického parku“, v rámci ktorého neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona č.
24/2006Z.z.Žalobcavdanýchsúvislostiachuviedolajto,žepojem„strategickýpark“ješiršímpojmoma
ideoväčšiučasťúzemiaakojezámer„PROLOGISPARKE.“,ktorýbolpredmetomzisťovaciehokonania

(„PROLOGIS PARK E.“ je užším pojmom ako „strategický park“, v rámci ktorého sa má realizovať aj
stavebná činnosť „Automotive E. Project“). V súvislosti s navrhovanou činnosťou „PROLOGIS PARK
E.“ došlo k vydaniu rozhodnutia v rámci zisťovacieho konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z., voči
ktorému žalobca podal všeobecnú správnu žalobu. Celá investícia strategického parku však mala byť
posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie komplexne a nie „rozdrobene“ na jednotlivé

budovy prípadne závody.

12. Námietky žalobcu smerovali aj vo vzťahu ku kapacite parkovacích miest, ktorú vzniesol už aj v rámci
administratívneho konania. Vzhľadom na počet pracovníkov (3810) je počet parkovacích stojísk pre
celý zámer „PROLOGIS PARK E.“ (220 miest) ako aj pre samotnú stavbu „Logistický park E. - hala

G.“ (92 miest) poddimenzovaný, podľa názoru žalobcu v rozpore s príslušnými technickými normami.
V rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní bolo konštatované, že problematika parkovacích miest sa
má skúmať v samotnom povoľovacom konaní, stavebný úrad ako ani odvolací správny orgán sa však
touto problematikou nezaoberali.

13. K tvrdenému porušeniu práva na nahliadnutie do spisov a vyhotovenia fotokópie administratívneho
spisu žalobca uviedol, že postupom podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení účinnom v rozhodnom
čase (ďalej „infozákon“) požiadal o zaslanie fotokópie celého administratívneho spisu, pričom správny
orgán v postavení povinnej osoby žiadosti nevyhovel s odôvodnením, že mal postupovať podľa § 23

správneho poriadku, ktorý je vo vzťahu k infozákonu osobitným ustanovením.

III.
Vyjadrenie žalovaného

14. Právny predchodca žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 21.05.2018 navrhol žalobu žalobcu
podľa § 190 SSP zamietnuť.

15. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a poukázal na to, že skutočnosti, ktoré žalobca
namieta v podanej žalobe (aplikáciu § 32 ods. 2 stavebného zákona, nevyžadovanie územného

rozhodnutia na umiestnenie povoľovanej stavby, neexistencie územného plánu zóny a nedostatkom
územného plánu mesta Nitra), nenamietal v podaných námietkach ani v podanom odvolaní, preto sa s
nimi stavebný úrad ani odvolací orgán nemohli v konaní o stavebnom povolení a následnom odvolacom
konaní vysporiadať.

16. Právny predchodca žalovaného poukázal na to, že dotknutá stavba je v súlade s platnou
územnoplánovacou dokumentáciou mesta Nitra, v katastrálnom území ktorej sa realizuje a príslušná
územnoplánovacia dokumentácia spĺňa podmienky ustanovené v § 32 ods. 2 stavebného zákona
(územie je dostatočne zregulované územnoplánovacou dokumentáciou a sú splnené aj ďalšiepodmienky stanovené v predmetnom ustanovení). Vzhľadom na vydané osvedčenia, ako aj s
prihliadnutím na to, že uvedená stavba je umiestnená v súlade s platnou územnoplánovacou
dokumentáciou, ktorá spĺňa zákonné podmienky, je nepochybné, že postup podľa § 32 ods. 2

stavebného zákona bol odôvodnený.

17. Z hľadiska priestorového usporiadania právny predchodca žalovaného uviedol, že nad rámec
§ 32 ods. 2 stavebného zákona je potrebné aplikovať aj § 39a ods. 3 písm. d/ predmetného
zákona, podľa ktorého sa rozhodnutie o umiestnení stavby nevyžaduje na stavby umiestňované v

uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové
usporiadanie priestoru. K tejto problematike sa vyjadrilo aj Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky,
ktoré vydalo dňa 30.03.2017 stanovisko č. 14263/2017/SV/26323, v ktorom uviedlo, že ak sa do
priestoru existujúceho strategického parku umiestňujú stavby, ktoré nezískali na základe individuálneho
osvedčenia štatút významnej investície alebo stavby, umiestnením, na ktorých sa nemení vonkajšie
pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru a svojim účelom užívania sú súčasťou

strategického parku, nie je potrebné pre ich umiestnenie vydávať samostatné územné rozhodnutie.
Ohraničenie plochy strategického parku vyplýva z osvedčení a priestorové usporiadanie strategického
parku vyplýva zo zastavovacieho plánu, ktorý bol predložený v rámci stavebného povolenia na
prvý stavebný objekt areálu. Vydaním stavebného povolenia sa zastavovací plán stal záväzným
pre priestorové usporiadanie daného územia. Pokiaľ sa stavba nachádza v areáli vybudovaného

strategického parku, t.j. na pozemkoch uvedených v osvedčeniach o významných investíciách, nebolo
podľa právneho predchodcu žalovaného potrebné vydávať územné rozhodnutie.

18. Dopravné napojenie ani ďalšie skutočnosti v súvislosti s danou problematikou neboli predmetom
dotknutého stavebného povolenia ani projektovej dokumentácie týkajúcej sa povoľovanej stavby „HALA

DC3“ a nesúvisia s realizáciou stavby. Riešenie cestnej siete vychádza z dopravnej štúdie spracovanej
v novembri 2015 spoločnosťou Výskumný ústav dopravný, a.s.

19. Právny predchodca žalovaného ďalej uviedol, že dokumentácia, ktorá bola podkladom pre
rozhodovanie stavebného úradu o žiadosti stavebníka a povolenie stavby, je postačujúca, keď spĺňa

zákonné podmienky a požiadavky predstavujúce dostatočný podklad pre vydanie stavebného povolenia
pre realizáciu stavby. K žiadosti o vydanie stavebného povolenia, stavebníkom predloženým podkladom
a samotnej realizácii stavby sa vyjadrili aj dotknuté orgány, ktoré vo svojich stanoviskách nevzniesli
zamietavé alebo negatívne vyjadrenia, s realizáciou stavby súhlasili a ich podmienky sú súčasťou
stavebného povolenia. V zmysle § 66 ods. 4 písm. d) stavebného zákona, je na úvahe stavebného

úradu či určí podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby. Stavebný úrad v danom prípade zaviazal
stavebníka, že stavba nemôže byť daná do užívania skôr, ako budú dané do užívania podmieňujúce
objekty stavby z hľadiska užívania schopnosti stavby ako celku, t.j. po vydaní kolaudačného rozhodnutia
na dopravné stavby (SO 107 komunikácia a spevnené plochy) a vodné plochy povoľované špeciálnymi
stavebnými úradmi.

20. K námietke žalobcu o neposudzovaní strategického parku ako celku podľa zákona č. 24/2006 Z.
z., predchodca žalovaného uviedol, že nie je príslušným orgánom, ktorý určuje, či sa uvedená stavba
posudzuje alebo nie, ale je výlučne povoľujúcim orgánom. Správnym orgánom príslušným podľa § 3
písm. k/ zákona č. 24/2006 Z. z. je Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, okresný úrad

v sídle kraja a okresný úrad, ak nie je v zákone uvedené inak.

21. K žalobnej argumentácii ohľadom zisťovacieho konania v súvislosti s počtom parkovacích
miest predchodca žalovaného uviedol, že stavebný objekt SO 107 komunikácia a spevnené plochy
(parkoviská) povoľoval špeciálny stavebný úrad v inom stavebnom konaní.

22.Pokiaľžalobcanamietalpostupsprávnychorgánovvsúvislostisprávomúčastníkaadministratívneho
konania na nahliadnutie do spisu a na vyhotovenie fotokópie spisového materiálu, podľa predchodcu
žalovaného samostatné administratívne konanie o sprístupnenie informácii podľa infozákona nebolo
súčasťou vedeného stavebného konania.

23. Napokon k žalobcom namietanému nedodržaniu lehoty na vydanie rozhodnutia a na oznámenie o
začatí stavebného konania predchodca žalovaného uviedol, že uvedené skutočnosti nie sú bez ďalšieho
dôvodom pre zrušenie vydaného stavebného povolenia.IV.
Ďalší priebeh súdneho konania

24. Krajský súd v Nitre (ďalej „krajský súd“) uznesením č. k. 11S/170/2017-59 zo dňa 28.08.2018,
právoplatným dňa 06.10.2018, pribral do konania ĎUK 1/ až 4/. Uznesením č. k. 11S/170/2017-228 zo
dňa 09.10.2019, právoplatným dňa 23.10.2019, pribral krajský súd do konania ĎUK 5/.

25. ĎUK 2/ vo vyjadreniach zo dňa 30.08.2019 a 03.09.2020 k podanej správnej žalobe navrhol túto ako
nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 SSP.

26. Krajský súd rozsudkom č. k. 11S/170/2017 - 467 zo dňa 30.09.2020 (ďalej „pôvodný rozsudok“)
žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu podľa § 191
ods. 1 písm. b) SSP zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu (stavebnému úradu) na

ďalšie konanie. Zrušenie napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia odôvodnil tým, že vo veci
stavebného povolenia mal konať a rozhodovať špeciálny stavebný úrad podľa § 117b stavebného
zákona, keďže sa jednalo o stavebné konanie v súvislosti s uskutočnením stavby, ktorá je významnou
investíciou podľa osobitného predpisu.

27. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej „kasačný súd“) rozsudkom sp. zn. 5Svk/1/2021 zo
dňa 30.03.2023 pôvodný rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.
Kasačný súd konštatoval nesprávne právne posúdenie problematiky právomoci konajúceho správneho
orgánu zo strany krajského súdu a ustálil, že stavebné povolenie v danom prípade vydal príslušný
stavebný úrad podľa § 119 ods. 1 stavebného zákona, keďže nebolo možné postupovať podľa úpravy

obsiahnutej v § 117b stavebného zákona (odsek 28. odôvodnenia rozhodnutia kasačného súdu).

28. Predmetná právna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/170/2017, bola
po zrušení pôvodného rozsudku kasačným súdom vrátená krajskému súdu a bola vedená pod sp. zn.
21S/50/2023.

29. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý
začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods.
1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy

vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v
Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná
právna vec, do 31.05.2023 vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 21S/50/2023, prešla na
základe uvedenej zmeny právnej úpravy na Správny súd v Bratislave (ďalej „správny súd“) a v súlade
s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom

pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 4S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn.
NR-21S/50/2023. Na základe dodatku č. 4 k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024
účinného od 21.05.2024 senát 4S koná a rozhoduje v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto rozsudku.

30. Dňom 01.04.2024 podľa § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení

neskorších predpisov v spojení s § 2 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie,
stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov prešli kompetencie na úsekoch
územného plánovania a stavebného poriadku z okresných úradov v sídle kraja na Úrad pre územné
plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Správny súd na základe uvedenej právnej úpravy ďalej

konal s označeným žalovaným.

V.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

31. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13
ods. 1 SSP, po preskúmaní podanej žaloby v rozsahu a z dôvodov uvádzaných žalobcom (§ 134 ods. 1
SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario) a zároveň po posúdení podanej všeobecnej správnej žaloby podľa
jej obsahu (§ 55 ods. 3 SSP), po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu,preskúmal žalobou napadnuté ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie, pričom dospel k
záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

32. O podanej žalobe rozhodol správny súd na pojednávaní konanom dňa 30.04.2025, keďže bola
splnená podmienka jeho nariadenia podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP (žiadosť aspoň jedného z
účastníkov konania o nariadenie pojednávania). Účastníci konania boli na pojednávanie riadnym
spôsobom predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 a 3 SSP. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil,
svoju neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 07.04.2025. Na pojednávanie sa nedostavil ĎUK 3/ (svoju

neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 15.04.2025), ĎUK 4/ (svoju neúčasť neospravedlnil) a ĎUK 5/
(svoju neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 14.04.2025). Na pojednávaní boli prítomní právny zástupca
žalobcu, právny zástupca ĎUK 1/ a právny zástupca ĎUK 2/.

33. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023,
konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.

júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

34. Podľa § 11 ods. 5 stavebného zákona, územný plán obce ustanovuje najmä
a) zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti
na okolité územie,

b) prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch,
c)zásadyaregulatívystarostlivostioživotnéprostredie,územnéhosystémuekologickejstabilityatvorby
krajiny vrátane plôch zelene,
d) zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a
významných krajinných prvkov,

e) hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie (ďalej len
"zastavané územie") a ostatným územím obce,
f) zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia,
g) plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny.

35. Podľa § 11 ods. 6 stavebného zákona, územný plán obce ustanovuje, pre ktoré časti obce treba
obstarať a schváliť územný plán zóny.

36. Podľa § 32 ods. 1 stavebného zákona, ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť
využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým

je
a) rozhodnutie o umiestnenie stavby,
b) rozhodnutie o využití územia,
c) rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme,
d) rozhodnutie o stavebnej uzávere.

37. Podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona, územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie
strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané
osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a
funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce

alebo z územného plánu zóny.

38. Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a
vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu
bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje

aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.

39. Podľa § 61 ods. 3 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného
konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho
pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť

námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.

40. Podľa § 62 ods. 1 stavebného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä,a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky
územného rozhodnutia,
b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného

prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na
výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi,
c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie
technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie,
d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude

uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným
dozoromalebokvalifikovanouosobou;akzhotoviteľstavbybudeurčenývovýberovomkonaní,stavebník
oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania,
e) či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických,
funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií,
vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie

a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov.

41. Podľa § 117 ods. 2 stavebného zákona, stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu
je preneseným výkonom štátnej správy.

42. Podľa § 119 ods. 1 stavebného zákona, ak ide o stavbu alebo opatrenie, ktoré sa má uskutočniť v
územnom obvode dvoch alebo viacerých stavebných úradov, určí príslušný stavebný úrad regionálny
úrad.

43. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy

významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „zákon
č. 175/1999 Z. z.“), významná investícia je stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať právnická osoba
so sídlom na území Slovenskej republiky (ďalej len „podnik“), ak
a)finančné prostriedky potrebné na uskutočnenie stavby sú v sume najmenej 100 miliónov eur
investičných nákladov,

b) je národohospodársky významná alebo jej realizáciou alebo uskutočnením sa vytvorí najmenej 300
nových pracovných miest a
c) vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom
záujme.

44. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z., významnou investíciou je aj stavba, ktorej výstavbu bude
zabezpečovať
a) podnik, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkovania činnosti vo
významnej investícii podľa odseku 2, s ktorou technicky, technologicky alebo logisticky súvisí a vláda o
nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme, alebo

b) podnik so 100 %majetkovou účasťou štátu, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na
zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku a vláda o nej rozhodla, že jej
uskutočnenie je vo verejnom záujme.

45. Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 175/1999 Z. z., osvedčením o významnej investícii je doklad držiteľa

osvedčenia, že stavba je významnou investíciou.

46. Podľa § 1 ods. 11 zákona č. 175/1999 Z. z., strategickým parkom sa rozumie súhrn
a) pozemkov nachádzajúcich sa v jednom katastrálnom území alebo vo viacerých bezprostredne
susediacich katastrálnych územiach, ktorých celková výmera predstavuje najmenej 250 ha, a

b) stavieb na nich sa nachádzajúcich, ktoré sú potrebné na realizáciu investícií v oblasti priemyselnej
výroby, služieb, činností v oblasti výskumu a vývoja.

47. Podľa § 1 ods. 12 zákona č. 175/1999 Z. z., prípravou územia sú činnosti nevyhnutné na
zabezpečenie realizácie strategického parku, a to

a) usporiadanie vlastníckych vzťahov,
b) výstavba alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácií,
c) výstavba alebo pokračovanie výstavby dráhy alebo jej súčasti,d) výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení, e) iné obdobné
prípravné činnosti.

48. Predmetom súdneho prieskumu je v danom prípade rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru
výstavby a bytovej politiky ako odvolacieho správneho orgánu č. OU-NR-OVBP2-2017/031674-2 zo
dňa 21.08.2017, ktorým bolo odvolaniami napadnuté prvostupňové rozhodnutie čiastočne zmenené a
zároveň boli zamietnuté odvolania účastníkov konania voči predmetnému rozhodnutiu - stavebnému
povoleniu vydanému mestom Nitra ako príslušným stavebným úradom č. SP 5661/2017-016-Ing.Tá/Ja

zodňa23.06.2017,ktorýmdošlokpovoleniustavby„LogistickýparkE.-HalaDC3.“-StrategickýparkE..

49. Problematika žalobcom namietanej príslušnosti stavebného úradu bola v tomto súdnom konaní v
plnom rozsahu vyriešená rozhodnutím kasačného súdu sp. zn. 5Svk/1/2021 zo dňa 30.03.2023 tak,
že vo veci konalo mesto Nitra ako príslušný stavebný úrad podľa § 119 ods. 1 stavebného poriadku,
keďže nebolo možné postupovať podľa § 117b predmetného zákona (záver vyplývajúci z odseku 28.

odôvodnenia rozhodnutia kasačného súdu). Kasačný súd v prejednávanej veci ustálil, že Osvedčenia
Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13.07.2015 a č.
20801/2015-1000-35613 zo dňa 22.07.2015 (ďalej súhrnne „osvedčenie“), v zmysle ktorých bola stavba
„Vybudovanie strategického parku“ určená ako významná investícia za účelom zabezpečenia prípravy
územia v súlade s § 1 ods. 12 zákona č. 175/1999 Z. z., boli takpovediac „vyčerpané“ úkonmi ĎUK

2/ (usporiadanie vlastníckych vzťahov k dotknutým pozemkom potrebným na realizáciu významnej
investície, vybudovanie infraštruktúry a ďalších súvisiacich stavieb) a následné umiestňovanie stavieb
hál či iných budov v areáli strategického parku už nemožno považovať za súčasť významnej investície
tak, ako je vymedzená v uvádzaných osvedčeniach. (bližšie odseky 22. až 28. odôvodnenia rozhodnutia
kasačného súdu).

50. Vo vzťahu k žalobnej argumentácii žalobcu smerujúcej voči postupu stavebného úradu podľa §
32 ods. 2 stavebného zákona, kedy stavebný úrad v súvislosti s umiestňovanou stavbou nevyžadoval
územné rozhodnutie, správny súd odkazuje na závery obsiahnuté v odsekoch 19. až 21. rozhodnutia
kasačného súdu vo veci sp. zn. 7Svk/13/2022 zo dňa 31.05.2023, kde kasačný súd k totožnej

argumentácii totožného žalobcu a správnych orgánov a zároveň pri obdobnom skutkovom stave (v tam
uvedenom konaní sa jednalo o stavbu „Logistický park E. - Hala DC2“), uviedol nasledovné:

„19. Podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona sa územné rozhodnutie nevyžaduje na umiestnenie
strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané

osvedčenie o významnej investícii podľa zákona č. 175/1999 Z. z., ak priestorové usporiadanie územia
a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce
alebo z územného plánu zóny. Jazykový výklad tohto ustanovenia môže zvádzať k záveru, že územné
rozhodnutie sa nevyžaduje len na stavbu, ktorá súčasťou strategického parku, ak tento strategický
park je - ako celok - významnou investíciou. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky

sa však jazykový výklad normy podľa potreby musí doplniť aj inými metódami výkladu, predovšetkým
výkladom jej účelom (porov. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 171/05, III.
ÚS 341/07, III. ÚS 72/2010, I. ÚS 351/2010 a ďalšie). Ustanovenie § 32 ods. 2 stav. zák. bolo doplnené
zákonom č. 254/2015 Z. z., ktorého účelom bolo „zefektívnenie rozhodovacích procesov v súvislosti s
významnými investíciami“ (porov. Národná rada Slovenskej republiky, VI. volebné obdobie, tlač 1782 -

dôvodová správa). K tomuto ustanoveniu dôvodová správa výslovne uvádzala, že pre „územie, ktoré je
dostatočne zaregulované územným plánom obce alebo zóny, a ktoré zároveň je určené na umiestnenie
strategického parku, alebo na prípravu územia na realizáciu strategického parku významnej investície,
sa nevyžaduje územné konanie.“

20. Podľa § 37 ods. 2 stavebného zákona sa v územnom konaní posudzuje návrh umiestnenia stavby
predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území
a jeho dôsledkov. Ustanovenie § 32 ods. 2 stav. zák. však zreteľne vychádza z toho, že ak je určité
územie dostatočne jasne upravené územným plánom obce alebo zóny (jeho regulatívmi priestorového
usporiadania a funkčného využívania, porov. § 139a ods. 1 stavebného zákona) a ak sa zároveň

rozhodlo, že toto územie sa pripraví pre strategický park a že táto príprava je významnou investíciou
podľa zákona č. 175/1999 Z. z., sú pomery tohto územia dostatočne jasné a nie je potrebné ich skúmať
v územnom konaní z hľadísk uvedených v § 37 ods. 2. Zohľadňujúc uvedený účel tak ustanovenie § 32
ods. 2 stavebného zákona treba vykladať tak, že len ak je určené určité územie, kde sa má vybudovaťstrategický park, a príprava tohto územia je uznaná za významnú investíciu, nie je potrebné územné
rozhodnutie nielen pre stavby, ktoré sú súčasťou tejto prípravy územia (§ 1 ods. 12 zákona č. 175/1999
Z. z.), ale ani pre žiadnu stavbu v zmysle § 1 ods. 11 písm. b) cit. zák., ktorá bude v tomto strategickom

parku umiestnená, a to aj keď takáto stavba sama osebe nie je uznaná za významnú investíciu.

21. Opačný výklad navyše neprichádza do úvahy ani preto, lebo by vo výsledku viedol až k
nepoužiteľnosti časti ustanovenia § 32 ods. 2 stavebného zákona. Ako už bolo uvedené, ustanovenia
§ 1 ods. 11 a 12 zákona č. 175/1999 Z. z. rozlišujú medzi strategickým parkom a prípravou územia

preň. Strategický park podľa cit. § 1 ods. 11 zahŕňa nielen stavby, ale aj pozemky [písm. a)]. Podľa
§ 1 ods. 2 a 3 cit. zák. však významnou investíciou môže byť vždy a jedine stavba, nie pozemky.
Pretože strategický park je súbor pozemkov a stavieb, strategický park ako taký zásadne nemôže
byť významnou investíciou. Pokiaľ by sa ustanovenie § 32 ods. 2 stavebného zákona vykladalo tak,
že územné rozhodnutie sa nevyžaduje na (1) umiestnenie strategického parku, na ktorý bolo vydané
osvedčenie o významnej investícii, ani na (2) prípravu územia na realizáciu strategického parku, na

ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii, potom by prvú alternatívu reálne nebolo možné
naplniť. Nebolo by totiž dobre možné vydať osvedčenie o významnej investícii na celý strategický park,
pretože ten ako súbor pozemkov a stavieb ňou ani nemôže byť. Významnou investíciou môžu byť len
stavby, a to podľa cit. § 1 ods. 12 zákona č. 175/1999 Z. z. aj stavby súvisiace s prípravou územia
pre vznik strategického parku. Už tým, že sa tieto stavby uznajú za významnú investíciu a celé územie

strategického parku je dostatočne zregulované územným plánom obce alebo zóny, je dostatočne zrejmé
aj celkové územné riešenie strategického parku. Preto sa podľa podaného výkladu nemusí vyžadovať
územné rozhodnutie pre žiadnu budúcu stavbu v jeho rámci.“

51. V súvislosti s uvádzaným záverom správny súd dáva do pozornosti totožné vyhodnotenie

prejednávanej problematiky aj v rozhodnutiach tunajšieho správneho súdu vo veciach týkajúcich sa
stavby „Logistický park E. - Hala DC1“ (rozsudok sp. zn. NR-11S/163/2017 zo dňa 28.08.2024) a
stavby „Logistický park E. - Hala DC2“ (rozsudok sp. zn. 5S/4/2024 zo dňa 28.11.2024), ktoré sú
stavbami umiestňovanými v rovnakom strategickom parku, ako je tomu v prípade stavby týkajúcej sa
tohto súdneho konania („Logistický park E. - Hala DC3“).

52. Za preukázanú mal v danom prípade správny súd aj podmienku dostatočného vymedzenia
priestorového usporiadania a funkčného využívania územia v územnom pláne - z územného
plánu mesta Nitra vyplynulo funkčné usporiadanie (funkčné využitie plôch), z osvedčenia vyplynulo
ohraničenie plochy strategického parku a zo zastavovacieho plánu vyplynulo jeho priestorové

usporiadanie. V tejto súvislosti správny súd odkazuje na názor kasačného súdu vyjadrený v
rozhodnutiach sp. zn. 3Svk/13/2022 zo dňa 21.11.2023 (odsek 36.) a sp. zn. 5Svk/2/2022 zo dňa
21.11.2023 (bod 48.):

„Kasačný súd v súvislosti s touto námietkou v plnom rozsahu odkazuje na rozsudok Najvyššieho

správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk 26/2020 zo dňa 28. septembra 2022, týkajúci sa
obdobnej právnej veci sťažovateľa, v ktorom kasačný súd uviedol: „...Toto ustanovenie (§ 32 ods.
2 Stavebného zákona - poznámka správneho súdu) však podľa kasačného súdu nevyžaduje, aby
pre umiestňovaný strategický park existovalo v územnom pláne obce/zóny podrobne ustanovené
priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia. Zákonným predpokladom, ktorý

z citovaného ustanovenia vyplýva, je len absencia rozporu umiestnenia strategického parku s
priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je v územnom pláne
ustanovené. Sťažovateľovi sa nepodarilo preukázať, že umiestnenie strategického parku, v ktorom
mali byť povoľované stavby postavené (opätovne súd zdôrazňuje, že sám sťažovateľ v žalobe tieto
projekty nerozlišoval), bolo v rozpore s relevantnými časťami územného plánu. Sťažovateľ poukazoval

na poznámku z textovej časti a legendu z grafického výkresu, ktoré podmieňujú priemyselnú výrobu či
priemyselný park (vo forme rezervovanej funkcie) riešením územnoplánovacej dokumentácie na úrovni
zóny. Tieto state zvažoval a citoval v napadnutom rozsudku aj správny súd. Kasačný súd sa však v
súlade s vyššie uvedeným domnieva, že pre aplikáciu § 32 ods. 2 stavebného zákona sa nevyžaduje,
aby územný plán priamo podrobne riešil umiestnenie strategického parku. Podstatné je, že z územného

plánu nevyplýva také priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie dotknutého územia, s
ktorým by bol strategický (priemyselný) park v rozpore - napríklad rekreačná funkcia, bytová výstavba
a pod. Preto sa dá povedať, že výslovná rámcová rezervácia územia na priemyselnú výrobu (hoci
podmienená ďalšou dokumentáciou) v územnom pláne Mesta Nitra v podstate prevyšuje požiadavkystavebného zákona na absenciu rozporu s územným plánom, ak pri nesplnení podmienky uvedenej v
poznámke/legende nie je územie určené na iný účel.“

53. Samotná skutočnosť, že v územnom pláne mesta Nitra boli príslušné lokality označené s funkčným
využitím „priemyselný park sever“ a nie „strategický park“ je bez právneho významu, keďže územný
plán bol v danom rozsahu prijatý skôr, než bol termín „strategický park“ normatívne zavedený (bližšie
rozsudok kasačného súdu sp. zn. 6Sžk/19/2021 zo dňa 29.9.2022). Pre aplikáciu § 32 ods. 2 stavebného
zákona sa nevyžaduje, aby územný plán priamo podrobne riešil umiestnenie strategického parku.

Podstatné je, že z územného plánu nevyplýva také priestorové usporiadanie územia, s ktorým by
bol Strategický park v rozpore, napr. rekreačná funkcia. V územnom pláne mesta Nitra je výslovná
rezervácia územia na priemyselnú výrobu. Z toho dôvodu nebolo potrebné, aby bol vypracovaný aj
územný plán zóny.

54. K záverom správneho súdu ako aj kasačného súdu uvedených v odsekoch vyššie dospel správny

súd aj v tomto súdnom konaní a žalobnú argumentáciu žalobcu v danej časti vyhodnotil ako nedôvodnú.

55. Vo vzťahu k žalobnej argumentácii žalobcu smerujúcej voči podľa jeho názoru nedostatočnému
zabezpečeniu podkladov týkajúcich sa dopravného napojenia stavieb a vyústenia dopravy na cestu
I/64 zo strany konajúceho stavebného úradu správny súd uvádza, že uvádzaná problematika nebola

predmetom posudzovania vo vedenom stavebnom konaní. Rovnako predmetom preskúmavaného
stavebného povolenia (v spojení s napadnutým rozhodnutím) nie je ani výstavba komunikácie či
spevnených plôch. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dopravné stavby by mali byť predmetom
osobitného povoľovacieho konania, kde bude posudzovaná aj celková dopravná situácia. Správny
súd v tejto súvislosti odkazuje aj na bod 17 podmienok vydaného stavebného povolenia, v ktorom

je výslovne uvedené, že povoľovaná stavba nemôže byť daná do užívania skôr, ako budú dané do
užívania podmieňujúce objekty, t.j. po vydaní kolaudačného rozhodnutia na dopravné stavby. Kasačný
súd vo vzťahu k problematike riešenia dopravného napojenia v súvislostiach stavebného konania v
rozhodnutí sp. zn. 3Svk/13/2022 zo dňa 21.11.2023 uviedol, pričom od uvedených záverov sa správny
súd neodchýlil ani v prejednávanom prípade, nasledovné:

„K námietkam sťažovateľa týkajúcim sa úseku cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A
kasačný súd uvádza, že predmetom stavebného povolenia, ktoré je predmetom prieskumu v tomto
konaní, nebola výstavba cesty I/64 v úseku E. M. -B., a teda nemohlo byť predmetom tohto stavebného
konania ani posúdenie jej napojenia na R1A či vyhodnotenie jej vplyvov na obytnú zónu. Zohľadniac

predmet stavebného povolenia v posudzovanej veci - komunikácie v rámci areálu logistického parku -
napojenie týchto bolo riadne v stavebnom konaní riešené, pričom tieto budú napojené na komunikáciu
SO 110 stavebníka MH Invest, s.r.o. Ďalšie námietky sťažovateľa, že úsek cesty I/64 neprešiel
zisťovacím konaním a s tým súvisiace argumenty, rovnako kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodné,
keďže sa týkali zisťovacieho konania, ktoré nebolo predmetom posudzovania v prerokúvanej veci.

Navyše kasačný súd uvádza, že požiadavky uvedené v § 66 ods. 4 písm. d) Stavebného zákona nie sú
povinnými náležitosťami, ale stavebný úrad ich určuje podľa potreby.

56. K námietke žalobcu týkajúcej sa skutočnosti, že zisťovacie konanie v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z.
sa malo týkať celej stavby strategického parku a nie len navrhovanej činnosti „Prologis Park E.“ správny

súd uvádza, že táto námietka nie je priamo relevantná v tomto súdnom konaní, predmetom ktorého
je prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho stavebného povolenia
týkajúceho sa stavby „Logistický park E. - Hala DC3“. Jedná sa o samostatné druhy konaní ukončené
vydaním administratívneho rozhodnutia, ktoré je spôsobilé samostatného súdneho prieskumu, a preto
je prieskum skôr vydaných rozhodnutí, ktoré sú pre správny orgán záväzné, vylúčený s poukazom

na § 27 SSP. Zisťovacie konanie navrhovanej činnosti „Prologis Park E.“, predmetom ktorej bola
aj výstavba troch hál DC1, DC2, DC3, bolo ukončené druhostupňovým rozhodnutím č. OU-NR-
OOP4-2017/005739-4 zo dňa 10.02.2017, pričom toto rozhodnutie prešlo súdnym prieskumom, keď
krajský súd rozsudkom č. k. 11S/69/2017-329 zo dňa 23.06.2021 v spojení s opravným uznesením č. k.
11S/69/2017-452 zo dňa 12.01.2022 podanú správnu žalobu zamietol. Následne bola kasačná sťažnosť

vo veci zamietnutá rozsudkom kasačného súdu sp. zn. 3Svk/12/2022 zo dňa 27.06.2023. Navyše,
zákon č. 24/2006 Z. z. nepozná pojem strategický park, preto nie je možné viesť ani zisťovacie konanie
v rámci tohto zákona, ktoré by sa týkalo strategického parku. Predmetný zákon upravuje zisťovacie
konanie o posudzovaní strategických dokumentov a ich vplyvov (strategickým dokumentom sa rozumienávrh plánu alebo programu), resp. konanie o posudzovaní činností, ale nie konanie o posudzovaní
strategických parkov.

57. K totožným záverom, ako boli uvedené v odseku vyššie, dospel kasačný súd aj v rozhodnutí sp. zn.
3Svk/13/2022 zo dňa 21.11.2023, v rámci ktorého uviedol:

„Ďalšie kasačné body sťažovateľa (že neprebehlo zisťovacie konanie na strategický park, že počet
parkovacích miest mal odôvodňovať povinné posudzovanie vplyvov na životné prostredie) sa týkali

celého zámeru „PROLOGIS PARK E.“, pričom jeho námietky nesmerovali priamo voči stavebnému
povoleniu, ktoré je predmetom preskúmavania v tomto konaní, ale proti jeho podkladovému rozhodnutiu
vydanému v zisťovacom konaní. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na to, že Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky rozhodnutím sp. zn. 3Svk/12/2022 zo dňa 27. júna 2023 zamietol kasačnú
sťažnosťsťažovateľaprotirozhodnutiuzozisťovaciehokonania,ktorýmbolorozhodnuté,ženavrhovaná
činnosť „Prologis Park E.“ sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. V tomto rozhodnutí sa vysporiadal

aj s rovnakými námietkami sťažovateľa, ktoré sa týkali priamo zisťovacieho konania, ktorého zákonnosť
bola premetom prieskumu tohto samostatného konania...Strategický park prešiel teda zisťovacím
konaním aj ako súčasť posudzovania vplyvov na životné prostredie jednotlivých činností plánovaných
v parku. Argumenty sťažovateľa, keď tvrdil, že strategický park neprešiel zisťovacím konaním, sa preto
nezakladajú na pravde a kasačný súd ich vyhodnotil ako nedôvodné.“

58.Problematikažalobcomnamietanéhopočtu(kapacity)parkovacíchmiestnebolapredmetomriešenia
v rámci stavebného konania vedeného vo vzťahu k stavbe „Logistický park E. - Hala DC3“. Aj z
vyjadrenia samotného žalobcu obsiahnutého v podanej správnej žalobe vyplýva, že uvedenú námietku
uplatňoval a táto bola aj riešená v inom konaní. Na strane 3 stavebného povolenia je síce uvedené

„Požadovaná kapacita parkovacích miest (92 parkovacích miest) je zabezpečená na navrhovaných
spevnených plochách“, správny súd dáva do pozornosti, že tomuto konštatovaniu predchádza iné,
nachádzajúce sa na strane 2 stavebného povolenia, podľa ktorého „Dopravne bude hala napojená
na navrhovanú účelovú komunikáciu SO 110, budovanú v rámci výstavby Strategického parku E.
(povoľovaná príslušným špeciálnym stavebný úradom); okolo novej haly budú vybudované nové

areálové komunikácie, parkoviská a spevnené plochy (povoľované príslušným špeciálnym stavebným
úradom)“, z ktorého jasne vyplýva, že daná problematika bude komplexne riešená v iných konaniach.

59. Pokiaľ žalobca namietal rozsah preskúmania stavebného povolenia (prvostupňového rozhodnutia)
odvolacím orgánom v rozpore s § 59 ods. 1 správneho poriadku, správny súd uvádza, že pripisované

pochybenie z obsahu predloženého administratívneho spisu, no najmä z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, nevyplýva. Odvolací správny orgán síce majoritnú časť odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia venoval popisu konkrétnych odvolacích námietok účastníka konania a úvah a záverov
stavebného úradu či samotného odvolacieho správneho orgánu k nim, uvedené však neznamená, že
prieskum odvolacieho orgánu nebol vykonaný plnohodnotne tak, ako to vyplýva z § 59 ods. 1 správneho

poriadku. Odvolací správny orgán v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (okrem iného) uviedol
aj to, že v odvolacom konaní nevyšli najavo žiadne skutkové a právne okolnosti, vady či prekážky, ktoré
by bránili vydaniu stavebného povolenia.

60. Ako nedôvodne vznesenú vyhodnotil správny súd argumentáciu žalobcu, ktorou namietal porušenie

svojich procesných práv konaním správnych orgánov (primárne stavebného úradu), spočívajúce v
neumožnení nahliadnuť do spisov a v nevyhotovení fotokópie administratívneho spisu. Z obsahu
predloženého administratívneho spisu vplýva, že účastníkom administratívneho konania, vrátane
žalobcu, bolo zo strany stavebného úradu už v oznámení o začatí stavebného konania oznámené,
že môžu prísť nahliadnuť do spisu v rámci úradných hodín správneho orgánu. Uvedenú možnosť

však žalobca nevyužil. Žalobca zároveň v administratívnom konaní, ešte pred vydaním stavebného
povolenia, požiadal o zaslanie fotokópie spisového materiálu v zmysle infozákona, ktorej vybavenie
bolo predmetom samostatného administratívneho konania. Výber procesného postupu, ktorý účastník
administratívneho konania v súvislosti s oboznamovaním sa s obsahom administratívneho spisu
uplatňuje, t. j. režim nahliadnutia do spisu podľa § 23 správneho poriadku alebo režim prístupu k obsahu

spisu zaslaním jeho fotokópie na základe podanej infožiadosti, je výlučným oprávnením účastníka
konania. V prejednávanom prípade bolo pre posúdenie žalobcom vznesenej námietky zásahu do
procesného práva rozhodujúce to, že žalobca ako účastník konania bol o svojom práve nahliadať do
spisu poučený a zároveň nebol správnym orgánom limitovaný v postupe, ktorý pre uplatnenie svojhopráva v konaní zvolí. Uvedenou problematikou sa zároveň vysporiadal vo svojej rozhodovacej činnosti
aj kasačný súd, s ktorého závermi sa v plnom rozsahu stotožňuje aj správny súd a na ktoré odkazuje.
Kasačný súd v rozhodnutí sp. zn. 3Svk/13/2022 zo dňa 21.11.2023 uviedol nasledovné:

„K poslednej námietke sťažovateľa, že nebolo vyhovené jeho žiadosti o zaslanie kópie spisu podľa
zákona č. 211/2000 o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej ako „infozákon“), kasačný súd uvádza,
že závery správneho súdu boli v súvislosti s ňou sčasti nesprávne. Kasačný súd už totiž opakovane
judikoval, že vzťah medzi infozákonom a inými osobitnými úpravami je komplementárny, nie vylučujúci
(napr. sp. zn. 1 Sžik 3/2021). Je vecou žiadateľa, aby si zvolil právny režim prístupu k informáciám,

ktorý pre seba považuje za najvhodnejší, spravidla v závislosti od svojho postavenia a vzťahu k orgánu,
od ktorého informácie požaduje. Vzhľadom na to, že ide o návrhové konanie, znamená to, že režim
vybraného zákona sa na neho bude vzťahovať počas celého procesu vybavovania žiadosti o informácie.
Voľba konkrétneho právneho režimu a postupu je spojená s „rizikom“, že si zvolí právnu úpravu, postup
podľa ktorej nedosiahne najpriaznivejší možný výsledok (napr. rozsah informácií môže byť limitovaný,
existuje poplatková povinnosť) v porovnaní s inou do úvahy prichádzajúcou právnou úpravou (sp. zn.

5Sžik/3/2020, sp. zn. 3 Svk 12/2021). Aplikujúc tieto východiská na prípad sťažovateľa, tento si mohol
zvoliť, akým spôsobom bude prijímať informácie z administratívneho spisu a keďže podal žiadosť o
informáciu podľa infozákona, správny orgán bol povinný túto sprístupniť alebo vydať rozhodnutie o
nesprístupnení informácie podľa infozákona. Záver správneho súdu o tom, že prístup k spisu podľa
správneho poriadku konzumuje postup podľa infozákona a sťažovateľ mal žiadať o nahliadanie do

spisu podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku, bol teda nesprávny. Keďže si ale sťažovateľ sám zvolil
prístup k informáciám cez infozákon, teda podaním žiadosti inicioval samostatné správne konanie
podľa infozákona, nezákonnosť postupu správneho orgánu pri vybavovaní jeho žiadosti musí byť
preskúmaná aj v samostatnom súdnom konaní a nemôže byť predmetom prieskumu v tu prerokúvanej
veci. Kasačný súd mal v posudzovanej veci za preukázané, že prvostupňový orgán vo svojom oznámení

zo dňa 4. mája 2017 o začatí stavebného konania okrem iného sťažovateľovi ako účastníkovi konania
oznámil, že má právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy a má právo nahliadať do podkladov
po predchádzajúcej dohode. Sťažovateľ nijako nespochybnil, že ako účastník konania mal riadny a
neobmedzený prístup do správneho spisu podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku, a toto mohol teda
využiť. Konanie prvostupňového orgánu teda nebolo v kontexte § 23 ods. 1 Správneho poriadku

zaťažené procesnou vadou.“

61. Žalobca namietal aj postup stavebného úradu, ktorý nedodržal lehotu 30 dní na vydanie rozhodnutia
(§ 49 ods. 2, § 60a správneho poriadku v spojení s § 140 stavebného zákona) a lehotu na oznámenie
načatia konania do 7 dní odo dňa, kedy je žiadosť o vydanie stavebného povolenia úplná (§ 61 ods. 1

stavebného zákona). Hoci z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že uvedené lehoty
zo strany stavebného úradu dodržané neboli, táto skutočnosť bez ďalšieho nezakladá také porušenie
procesných ustanovení o konaní, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
Účastníkom stavebného konania (vrátane žalobcu) bol aj napriek uvedenému zachovaný komplex
ich procesných práv, ktorých plnohodnotné uplatňovanie v priebehu konania nebolo nedodržaním

vyššie uvedených lehôt zmarené. Naopak, prípadné konštatovanie nezákonnosti napadnutého a
jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia s následkom ich zrušenia výlučne z dôvodu
nedodržania vyššie uvedených lehôt a vrátenie veci správnemu orgánu na zopakovanie procesu by
účastníkom konania neposkytlo vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie (bližšie rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž 98-102/02 vydané v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky pod označením R 122/2003).

62. Súhrnom uvedeného správny súd dospel k záveru, že žalobcom vznesená argumentácia voči
postupu a rozhodovaniu správnych orgánov v danom prípade nebola dôvodná, resp. v rámci pochybenia
správneho orgánu uvedeného v odseku vyššie neboli zistené také nedostatky pri rozhodovaní v

stavebnom konaní, pre ktoré by bolo dôvodné napadnuté ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie zrušiť
ako nezákonné. Pri vykonávaní súdneho prieskumu správny súd vychádzal aj z ustálenej rozhodovacej
činnosti nielen správneho súdu, ale aj kasačného súdu, kedy boli parciálne námietky žalobcu týkajúce sa
administratívnych konaní s obdobným skutkovým ako aj právnym základom v minulosti riešené, pričom
od judikovaných záverov sa správny súd ani v danom prípade neodklonil.

63. Následkom záverov vyplývajúcich z vykonaného súdneho prieskumu konania a rozhodovania
správnych orgánov v dotknutom stavebnom konaní správny súd žalobu žalobcu podľa § 190 SSP
zamietol.64.Otrováchkonania,vrátanetrovkasačnéhokonania,správnysúdrozhodolpodľa§168,§169a§467
ods. 3 SSP, keď žalovanému a ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal. Vo

vzťahu k úspešnému žalovanému správny súd nevzhliadol existenciu výnimočných okolností, za ktorých
by bolo možné pristúpiť k priznaniu nároku na náhradu trov tohto súdneho konania. Pokiaľ ide o ďalších
účastníkov konania, týmto nebola v súvislosti s týmto súdnym konaním uložená žiadna povinnosť, ktorá
by priznanie náhrady v zmysle § 169 SSP odôvodňovala.

65. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca
od doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).