Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ing. Matúš Škarbala
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3Sf/11/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106088
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Matúš Škarbala
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106088.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu
(sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Andrey Soukupovej v
právnej veci žalobcu: UNICHOV s.r.o., so sídlom 956 07 Velké Ripňany č. 616, IČO: 35 953 624, právne
zast.: Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s. r. o., so sídlom Mierové námestie 14, 911 01 Trenčín,
IČO: 47 241 110, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63,
97401BanskáBystrica,vkonaníopreskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovanéhoč.101367508/2023
zo dňa 25.05.2023, takto
r o z h o d o l :
I.Súd správnu žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Daňový úrad Žilina, pobočka Liptovský Mikuláš (ďalej len „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy
prvého stupňa“) vykonal u žalobcu ako daňového subjektu kontrolu dane z príjmov právnickej osoby
za zdaňovacie obdobie roka 2017, ktorá bola začatá na základe Oznámenia o daňovej kontrole č.
101029065/2020 zo dňa 11.06.2020, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 29.06.2020. Správca dane
zaslal v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Daňový poriadok“) žalobcovi
Výzvu na vyjadrenie sa k pochybnostiam správcu dane a oboznámenie sa s výsledkami kontrolných
zistení v rámci výkonu daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby č. 100103840/2022 zo dňa
18.01.2022, ktorá bola doručená dňa 01.12.2022. Žalobca sa v lehote určenej vo výzve nevyjadril. O
výsledku kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku
2 3Sf/11/2023
2017 správca dane vyhotovil Protokol č. 100317421/2022 zo dňa 16.02.2022 (ďalej len „protokol“),
ktorý bol spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený žalobcovi dňa
04.03.2022, kedy bola daňová kontrola ukončená. Žalobca doručil správcovi dane dňa 19.04.2022
Vyjadrenie k protokolu a dňa 21.04.2022 Doplnenie vyjadrenia k protokolu. Správca dane prerokoval
pripomienky a dôkazy predložené žalobcom k zisteniam uvedeným v protokole na ústnom pojednávaní,
ktoré sa uskutočnilo dňa 20.10.2022, o čom správca dane vyhotovil Zápisnicu o ústnom pojednávaní
č. 102842050/2022. Správca dane požiadal žalovaného o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia
vo vyrubovacom konaní o 180 dní. Žalovaný ako nadriadený orgán listom č. 101590251/2022 zo dňa
27.05.2022 predĺžil lehotu o 120 dní, o čom bol upovedomený žalobca listom č. 101686055/2022 zo
dňa 07.06.2022.
Prvostupňové rozhodnutie2. Vo vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 103106809/2022 zo dňa 14.11.2022 (ďalej
aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil daňovému subjektu
– žalobcovi rozdiel dane v sume 290 953,91 Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie
obdobie kalendárny rok 2017 a určil rozdiel v sume kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou,
ktorý možno započítať v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach v sume - 2 880,00 Eur na dani z príjmov
právnickej osoby za zdaňovacie obdobie kalendárny rok 2017.
3.Vodôvodneníprvostupňovéhorozhodnutiasprávcadaneuviedol,žežalobcasizaúčtovaldonákladov
dodávateľské faktúry od dodávateľa ANATOS s.r.o., so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava – mestská
časť Staré Mesto, IČO: 50 510 495, DIČ: 2120358317, IČ DPH: SK2120358317 (ďalej aj ako „ANATOS
s.r.o.“), a to faktúry: č. 2017090023 zo dňa 22.12.2017 v 200,00 Eur (doklad č. 3020170112 za uhlovú
brúsku Makita 230), č. 2017090024 zo dňa 22.12.2017 v sume 680,00 Eur (doklad č. 3020170055
za predaný tovar - bravčové polovice), ako aj dodávateľské faktúry v celkovej sume 149 637,35 Eur
od dodávateľa SLOVAKAGRO s.r.o., so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 46 042 334, DIČ:
2023193304, IČ DPH: SK2023193304 (ďalej aj ako „SLOVAKAGRO s.r.o.“) za hovädzie štvrte, bravčové
polovice, mrazené bravčové, kuracie morčacie mäso, a to faktúry: č. 2017001 zo dňa 02.01.2017 v sume
3 141,15 Eur, č. 2017002 zo dňa 04.01.2017 v sume 94,37 Eur, č. 2017004 zo dňa 05.01.2017 v sume
232,05 Eur, č. 2017005 zo dňa 09.01.2017 v sume 64,04 Eur, č. 2017006 zo dňa 09.01.2017 v sume 2
627,60 Eur, č. 2017007 zo dňa 10.01.2017 v sume 4 242,85 Eur, č. 2017009 zo dňa 44.01.2017 v sume
420,00 Eur, č. zo 20170010 dňa 12.01.2017 v sume 407,66 Eur, č. 20170015 zo dňa 17.01.2017 v sume
4 246,97 Eur, č. 20170016 zo dňa 18.01.2017 v sume 1 689,48 Eur, č. 20170017 zo dňa 23.01.2017 v
sume 175,87 Eur, č. zo 20170018 dňa 24.01.2017 v sume 6 107,06 Eur, č. 20170019 zo dňa 26.01.2017
v sume 84,00 eur, č. 20170020 zo dňa 27.01.2017 v sume 75,78 Eur, č. 20170021 zo dňa 31.01.2017
v sume 1 155,60 Eur, č. 20170023 zo dňa 27.01.2017 v sume 2 997,60 Eur, č. 20170026 zo dňa
06.02.2017 v sume 1 196,00 eur, č. 20170028 zo dňa 09.02.2017 v sume 18 834,55 Eur, č. 20170029
zo dňa 10.02.2017 v sume 27,00 eur, č. 20170030 zo dňa 14.02.2017 v sume 305,71 Eur, č. 20170032
zo dňa 15.02.2017
3 3Sf/11/2023
v sume 5 927,96 Eur, č. 20170033 zo dňa 16.02.2017 v sume 16 960,87 Eur, č. 20170036 zo dňa
19.02.2017 v sume 16 996,99 Eur, č. 20170037 zo dňa 21.02.2017 v sume 71,05 Eur, č. 20170038 zo
dňa 21.02.2017 v sume 8 533,88 Eur, č. 20170039 zo dňa 23.02.2017 v sume 10,04 Eur, č. 20170041 zo
dňa 26.02.2017 v sume 14 087,64 Eur, č. 20170043 zo dňa 27.02.2017 v sume 135,21 Eur, č. 20170045
zo dňa 28.02.2017 v sume 57,40 Eur, č. 20170046 zo dňa 28.02.2017 v sume 5 088,39 Eur, č. 20170027
zo dňa 01.03.2017 v sume 4 862,87 Eur, č. 20170050 zo dňa 05.03.2017 v sume 13 288,59 Eur, č.
20170053 zo dňa 12.03.2017 v sume 13 563,46 Eur, č. 20170058 zo dňa 29.03.2017 v sume 1 927,66
Eur.
4. Správca dane preveroval, či tovar a materiál uvedený na faktúrach od dodávateľov ANATOS s.r.o.
a SLOVAKAGRO s.r.o. bol žalobcovi skutočne dodaný prostredníctvom deklarovaných dodávateľov.
Správca dane vychádzal z administratívneho spisu, z dôkazov a zistených skutočností pri výkone
daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2017 až december 2017
(Úradný záznam č. 100099327/2022 zo dňa 18.01.2022).
5. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly vykonal šetrenia na všetkých stupňoch obchodného
reťazca a zistil, že žalobca bol spoločnosťou, ktorá sa nachádzala v strede zisteného fakturačného
reťazca (obchodný reťaz prebiehal: zahraniční dodávatelia z Holandska, Poľska, Českej republiky -
SLOVAKAGRO s.r.o. - UNICHOV - s.r.o. - ATLANTA Žilina 1992, s.r.o. ), v ktorom bolo len fakturačne
deklarované dodanie toho istého tovaru. Konateľa žalobcu, A. B., poznajú uvedené zahraničné
spoločnosti a zároveň bol A. B. konateľom konečného odberateľa ATLANTA Žilina 1992, s.r.o., t.j.
spoločnosť UNICHOV s.r.o. a ATLANTA Žilina 1992, s.r.o. mali rovnakého konateľa, ktorým je A. B..
Správcadanenazákladežiadostioinformáciezaslanýchnazahraničnúdaňovúsprávuzistil,žedoprava
tovaru zo zahraničia išla priamo do spoločnosti ATLANTA Žilina 1992, s.r.o. Uvedené skutočnosti sú
dôkazom toho, že žalobca vedel o vytvorení fakturačného reťazca. Spoločnosti JANAS a BIVOJ a.s.
komunikovali priamo s pánom B., pána B. nepoznajú. Uvedené skutočnosti sú dôkazom toho, že žalobca
vedel o vytvorení fakturačného reťazca.6. Správca dane zaradil do spisu daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby žalobcu za
zdaňovacie obdobie roka 2017 ako dôkaz skutočnosti zistené vo vyrubovacom konaní po ukončení
daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015 až december 2015
u žalobcu (Úradný záznam č. 102835385/2022 zo dňa 18.10.2022). Jedná sa o nasledovné dôkazy,
doklady a zistenia a to, Výzva č. 101958402/2022 zo dňa 11.07.2022 zaslaná na Prezídium Policajného
zboru, Národná kriminálna agentúra, odbor západ 4. operatívne oddelenie, Kalvárska 2, 949 01 Nitra;
Odpoveď na výzvu č. PPZ-NKA-OZ-938-002/2022-PZ zo dňa 27.07.2022 (zaevidovaná u správcu dane
podč.250210721/2022dňa05.08.2022);Doplnenieodpovedenavýzvuč.PPZ-NKA-OZ-938-003/2022-
PZ zo dňa 12.08.2022 (zaevidovaná u správcu dane pod č. 250219546/2022 dňa 19.08.2022).
7. Spoločnosť SLOVAKAGRO s.r.o. a žalobca, boli umelo vložené do obchodného reťazca, výsledkom
takéhoto reťazca bolo účelové obchádzanie daňovej povinnosti resp.
4 3Sf/11/2023
optimalizácia daňovej povinnosti u odvolávajúceho sa a koncového odberateľa ATLANTA Žilina 1992
s.r.o. Na základe výsledkov preverovania u zahraničných dodávateľov prostredníctvom MVI bolo
správcom dane zistené, že tieto zahraničné spoločnosti dodávali tovar priamo do spoločnosti ATLANTA
1992 Žilina, s.r.o. Z dokazovania uskutočneného správcom dane vyplynulo, že nebolo preukázané
reálne dodanie tovaru a materiálu vyfakturovaného dodávateľmi SLOVAKAGRO s.r.o. ANATOS s.r.o.
pre žalobcu v roku 2017.
8. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca spôsobom vylučujúcim akékoľvek
pochybnosti nepreukázal, že predmetný tovar a materiál bol dodaný dodávateľmi SLOVAKARGO s.r.o. a
ANATOS s.r.o. Žalobca preto neuniesol dôkazné bremeno, že tovar a materiál mu uvedené spoločnosti
dodali.
9. Spoločnosti SLOVAKAGRO s.r.o. a UNICHOV s.r.o. boli umelo vložené do obchodného reťazca,
výsledkom takéhoto reťazca bolo účelové obchádzanie daňovej povinnosti resp. optimalizácia daňovej
povinnosti u žalobcu ako aj u koncového odberateľa spoločnosti ATLANTA Žilina 1992 s.r.o. Na základe
výsledkov preverovania u zahraničných dodávateľov prostredníctvom MVI bolo správcom dane zistené,
že tieto zahraničné spoločnosti dodávali tovar priamo do spoločnosti ATLANTA Žilina 1992 s.r.o.
10. Tovar – mäso malo byť dodané v obchodnom reťazci (zahraniční dodávatelia – SLOVAKAGRO
s.r.o. – UNICHOV s.r.o. – ATLANTA 1992 Žilina, s.r.o. ), tovar rovnakého druhu a množstva bol
dodaný prvým dodávateľom (z Holandska, Poľska, z Českej republiky) do skladových a prevádzkových
priestorov posledného odberateľa, t. j. spoločnosti ATLANTA Žilina 1992, s.r.o. Tovar cez spoločnosti
SLOVAKAGRO s.r.o a UNICHOV s.r.o. prešiel len fakturačne, dodávky v celom obchodnom reťazci boli
realizované vždy v jeden deň, cenové navýšenie hodnoty tovaru v rámci obchodného reťazca od prvého
dodávateľa po konečného odberateľa bolo minimálne, materiálna existencia tovaru nebola správcom
danespochybnená.Správcadanemalvšakzato,žeideoumelovytvorenýreťazec,atoodzahraničných
dodávateľov cez zlúčenú spoločnosť SLOVAKAGRO s.r.o. a cez spoločnosť UNICHOV s.r.o., ktorá je
prostredníctvomspoločnéhokonateľaaspoločníkapersonálneprepojenáskonečnýmodberateľom,tzn.
so spoločnosťou ATLANTA Žilina 1992, s.r.o., pričom tovar bol priamo prepravovaný od zahraničných
dodávateľov ku konečnému odberateľovi, tzn. spoločnosti ATLANTA Žilina 1992, s.r.o. Z uvedených
zistení vyplýva, že tento obchodný reťazec nemá ekonomické opodstatnenie a jeho výsledkom je
účelové obchádzanie daňovej povinnosti, resp. jej optimalizácia, alebo získanie daňového zvýhodnenia,
na ktoré by inak odvolávajúci sa nemal oprávnenie.
11. Z dôvodu, že dodanie tovaru a materiálu vyfakturované spoločnosťami SLOVAKAGRO s.r.o. v sume
149 637,35 Eur a ANATOS s.r.o. v sume 880 Eur a zaúčtované do nákladov spoločnosti UNICHOV s.r.o.
nebolo podľa správcu dane jednoznačne preukázané, v zmysle § 21 ods. 1 v nadväznosti na § 2 písm.
i) zákona 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o dani z
príjmov“) sa jedná o výdavok, ktorý nesúvisí so zdaniteľným príjmom, aj keď o tomto výdavku daňovník
5 3Sf/11/2023účtoval, a nemožno ho uznať za daňový výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie
príjmov spoločnosti. Správca dane preto v súlade s § 17 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov pri
zistení základu dane zvýšil výsledok hospodárenia o sumu 150 517,35 Eur.
12. Správca dane daňovou kontrolou zároveň zistil, že žalobca uviedol na r. 180 daňového priznania
k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2017 – ostatné položky zvyšujúce r.
100 neuvedené v r. 110 až 170 sumu 391 683,96 Eur. Jedná sa o úpravu základu dane podľa § 17
ods. 27 zákona o dani z príjmov o sumu neuhradených záväzkov po lehote splatnosti voči spoločnosti
AGROSPOL Žilina, spol. s r.o., vykázaných k 31.12.2017 celkom v sume 1 336 997,22 Eur, Contract
solutions s.r.o. vykázaných k 31.12.2017 celkom v sume 159 898,31 Eur a SLOVAKAGRO s.r.o.
vykázaných k 31.12.2017 celkom v sume 1 449 948,18 Eur. Správca dane zistil, že záväzky voči
spoločnosti eLeM WOOD s.r.o. v sume 2 977 920,51 Eur vznikli do 30.10.2015 a k 01.12.2015 v evidencii
záväzkov neboli vynulované z dôvodu postúpenia týchto záväzkov na spoločnosť SLOVAKAGRO
s.r.o. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 01.12.2015. Podľa uvedenej zmluvy by
daňový subjekt od 01.12.2015 nemal vykazovať záväzky voči spoločnosti eLeM WOOD s.r.o. a o sumu
postúpenej pohľadávky mal byť zvýšený záväzok voči spoločnosti SLOVAKAGRO s.r.o. Správca dane
zároveň zistil, že žalobcovi neboli poskytnuté peňažné prostriedky v sume 2 977 920,51 Eur na základe
Zmluvy o úvere zo dňa 18.01.2017 uzatvorenej so spoločnosťou SLOVAKAGRO s.r.o. a v účtovníctve
daňovéhosubjektuUNICHOVs.r.o.vsúvislostisposkytnutímúveruodspoločnostiSLOVAKAGROs.r.o.
nebolo vôbec účtované. Správca dane dospel k záveru, že v účtovníctve žalobcu v roku 2017 neexistuje
žiadny účtovný zápis a účtovníctvo neposkytuje žiadne informácie o zmene veriteľa z dôvodu postúpenia
pohľadávky z postupcu eLeM WOOD s.r.o. na postupníka SLOVAKAGRO s.r.o. a o poskytnutí úveru
veriteľom SLOVAKAGRO s.r.o. dlžníkovi UNICHOV s.r.o. a jeho splácaní. Neexistuje žiadny dôkaz, že
došlo k reálnemu plneniu zmlúv predložených daňovým subjektom ako dôkaz vo vyrubovacom konaní
(Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 01.12.2015, Zmluva o úvere zo dňa 18.01.2017). Správca dane
zotrval na zdôvodnení zvýšenia základu dane na r. 180 daňového priznania za rok 2017 o sumu 1 232
230,79 Eur z titulu neuhradených záväzkov voči spoločnosti eLeM WOOD s.r.o. Správca dane zotrval na
tom, že Zmluva o úvere uzatvorená medzi veriteľom SLOVAKAGRO s.r.o. a dlžníkom UNICHOV s.r.o. zo
dňa18.01.2017predstavujedohoduzúčastnenýchstrán,priktorejabsentujeriadnypodnikateľskýdôvod
odrážajúci ekonomickú realitu a jej účelom je len deklarovanie, simulovanie zániku pôvodného záväzku,
na ktoré správca dane aplikuje ustanovenie § 17 ods. 27 zákona o dani z príjmov a jeho nahradenie
novým záväzkom (úverom) bez toho, aby došlo k reálnej úhrade pôvodného záväzku s cieľom obísť
predmetnéustanoveniezákonaodanizpríjmovazískaťtakvýhodynezdanenianeuhradenéhozáväzku.
Základ dane na r. 180 daňového priznania mal byť okrem sumy 391 683,96 Eur zvýšený aj o sumu 1 239
241,60 Eur. Podľa §17 ods. 27 zákona o dani z príjmov sa základ dane zvyšuje o sumu 1 239 241,60 Eur.
Napadnuté rozhodnutie 6 3Sf/11/2023
13. O včas podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101367508/2023 zo dňa
25.05.2023 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie majúc
za to, že po preskúmaní odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia a po oboznámení sa
s obsahom spisového materiálu nezistil žiadny dôvod na to, aby sa odchýlil od právnych záverov
obsiahnutých v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia a stotožnil sa s právnym posúdením správcu
dane, pričom námietky žalobcu považoval za nedôvodné. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí
uviedol, že žalobca proti zisteniu správcu dane týkajúceho sa dodávateľa ANATOS, s.r.o. nenamietal
v odvolaní, t.j. tieto zistenia, ako aj vylúčenie nákladov v sume 880,00 Eur akceptoval. Žalovaný sa
zároveň stotožnil so závermi správcu dane uvedenými v prvostupňovom rozhodnutí, pričom uviedol,
že skutočnosti zistené v súvislosti s konaním žalobcu, deklarovaného dodávateľa SLOVAKAGRO
s.r.o. a subdodávateľov (zahraniční dodávatelia z Holandska, Poľska, Českej republiky) vyhodnotil
tak, že z administratívneho spisu zistil odôvodnenú pochybnosť správcu dane o reálnom dodaní
tovaru žalobcovi, prostredníctvom deklarovaného dodávateľa SLOVAKAGRO s.r.o. Dôkazná povinnosť
v daňovom konaní v tomto smere jednoznačne spočívala na žalobcovi, ktorému správca dane poskytol
dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť uplatnenia nákladov v základe dane dostatočným
a vierohodným spôsobom preukázal (nielen formálnymi dokladmi), pričom žalobca v daňovom konaní
riadne neobjasnil a nepreukázal, že plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou
na faktúre. Správca dane vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom dodanie tovaru preveroval u
priamych dodávateľov spoločnosti SLOVAKAGRO s.r.o. a tiež na predchádzajúcom stupni obchodu uzahraničných subdodávateľov. Na základe výsledkov preverovania zo strany správcu dane žalovaný
dospel k záveru, že ide o umelo vytvorený obchodný reťazec, a to od zahraničných dodávateľov
cez spoločnosť SLOVAKAGRO s.r.o a cez spoločnosť UNICHOV s.r.o. (odvolávajúci sa), ktorá je
prostredníctvomspoločnéhokonateľaaspoločníkapersonálneprepojenáskonečnýmodberateľom,tzn.
so spoločnosťou ATLANTA Žilina 1992, s.r.o., pričom tovar bol priamo prepravovaný od zahraničných
dodávateľov ku konečnému odberateľovi, tzn. spoločnosti ATLANTA Žilina 1992, s.r.o. Z uvedených
zistení vyplýva, že tento obchodný reťazec nemá ekonomické opodstatnenie a jeho výsledkom je
účelové obchádzanie daňovej povinnosti, resp. jej optimalizácia, alebo získanie daňového zvýhodnenia,
na ktoré by inak odvolávajúci sa nemal oprávnenie. Zo zistení správcu dane ako aj vyjadrenia konateľov
spoločnosti SLOVAKAGRO s.r.o, vyplynul záver, že dodávky mäsa boli realizované priamo medzi
dodávateľmi a ATLANTA Žilina 1992 s.r.o., pričom odvolávajúci sa bol medzi tieto dva subjekty umelo
vložený. Fakturácia medzi spoločnosťami (SLOVAKAGRO s.r.o - UNICHOV s.r.o. - ATLANTA Žilina
1992, s.r.o.) tak ako to deklaruje odvolávajúci sa nemá ekonomické opodstatnenie a žiadne logické
odôvodnenie. Z dokazovania vyplýva, že tovar bol dodaný priamo do spoločnosti ATLANTA Žilina 1992
s.r.o. Skutočnosti zistené v súvislosti s konaním žalobcu, deklarovaného dodávateľa SLOVAKAGRO
s.r.o. a subdodávateľov (po prešetrení všetkých dôkazov predložených žalobcom ako aj dôkazov
získaných správcom dane) žalovaný vyhodnotil tak, že dodávateľský reťazec bol predstieraný a
vytvorený účelovo, bez riadneho podnikateľského dôvodu a ekonomického opodstatnenia s cieľom
obchádzaniadaňovejpovinnosti.Žalobcapodľažalovanéhoneuniesoldôkaznébremenoanepreukázal,
že splnil zákonné podmienky na uplatnenie nákladov v základe dane z príjmov právnickej osoby za
zdaňovacie obdobie roka
7 3Sf/11/2023
2015vzmyslespornýchfaktúr,pretoženeodstránildôvodnúpochybnosťsprávcudaneoreálnomdodaní
tovaru prostredníctvom deklarovaných dodávateľov. Námietky žalobcu uvedené v odvolaní považoval
za neopodstatnené.
Správna žaloba – žalobné body
14. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného
a prvostupňového rozhodnutia správcu dane a aby bola vec vrátená na ďalšie konanie. V podanej
správnej žalobe uviedol, že považuje napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
za nesprávne a nezákonné. Žalobca namietal, že pri výkone daňovej kontroly v jeho spoločnosti došlo
k porušeniu jeho základných práv a k neakceptovateľnému zásahu do výkonu jeho podnikateľskej
činnosti. Závery, od ktorých žalovaný a orgán verejnej správy prvého stupňa odvodili svoje rozhodnutia,
sú svojvoľné a nemajúce oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Správca dane neprípustným
spôsobom ignoroval všetky okolnosti, ktoré v rámci výkonu daňovej kontroly boli na prospech žalobcu a s
týmitosanijakýmspôsobomriadnenevysporiadal.Uvedenýnedostatoknebolodstránenýanižalovaným
v rámci odvolacieho konania.
15. Žalobca v podanej správnej žalobe upresnil svoje žalobné námietky, pričom uviedol, že správca
dane počas daňovej kontroly pracoval účelovo tak, aby žalobcovi bol vyrubený daňový nedoplatok na
dani z príjmov právnickej osoby.
16. S poukazom na rozhodnutie žalovaného (str. 14) žalobca namietal, že mu bolo vytýkané, že
ako konečný odberateľ živých odstavčiat musel mať vedomosť o subjekte, od ktorého boli zvieratá
nakupované, teda mu bolo vyčítané konanie, na ktoré je povinný podľa iného právneho predpisu –
zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
veterinárnej starostlivosti“). Žalobca argumentoval tým, že postupoval presne v intenciách zákona o
veterinárnej starostlivosti a v súlade so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi z tohto zákona. Pokiaľ by tak
nepostupoval nemohol by zvieratá na farmu umiestniť alebo by ich umiestnil protiprávne.
17. Žalobca ďalej v správnej žalobe namietal, že počas daňovej kontroly navrhoval vypočuť dodávateľov
spoločnosti SLOVAKAGRO s.r.o., napr. bývalého konateľa spoločnosti CARNEX s.r.o., avšak správca
dane túto osobu nevypočul. V rámci výkonu daňovej kontroly bolo zabezpečené čestné prehlásenie C.
A. potvrdzujúce fakt, že spoločnosť SLOVAKAGRO s.r.o. nakúpila od spoločnosti CRANEX s.r.o. strojné
zariadenie, ktoré bolo následne odpredané spoločnosti žalobcu. Čestné prehlásenie bolo podloženéaj kópiou príslušného daňového dokladu. Žalovaný ani orgán verejnej správy prvého stupňa uvedené
listinné dôkazy náležite nevyhodnotili.
18. Žalobca tiež namietal, že počas výkonu daňovej kontroly navrhoval vypočuť aj ďalšieho z
dodávateľov pre spoločnosť SLOVAKAGRO, s.r.o., a to zástupcu dodávateľa MIKROP ČEBÍN, D. A.,
avšak návrhu žalobcu nebolo vyhovené.
8 3Sf/11/2023
19. Žalobca poznamenal, že spoločnosť SLOVAKAGRO s.r.o. mala vyhovujúce skladové priestory,
ktoré spĺňali všetky náležitosti na uskladnenie produktov živočíšneho pôvodu, ktoré boli nepretržite
monitorované monitorovacím zariadením.
20. Žalobca ďalej namietal, že správca dane dal bez akéhokoľvek reálneho opodstatnenia a právneho
základu niekoľkokrát na ťarchu žalobcu, že niektorý jeho dodávateľ po štyroch rokoch od uskutočnenia
obchodu má daňový nedoplatok. Takýto postup je podľa žalobcu svojvoľný a popierajúci elementárne
východiská fungovania právneho systému a podnikateľského prostredia.
21. Žalobca v správnej žalobe tiež poznamenal, že spoločnosť žalobcu mala na adrese M. Rázusa
9, 010 01 Žilina prenajatý chladiaci box monitorovaný nepretržite 24 hodín v týždni, ktorý podliehal
pravidelnej kontrole miestne príslušnej Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe Žilina (ďalej aj
ako „RVPS Žilina“), ktorá kontroly v pravidelných intervaloch aj vykonávala a nikdy žalobcovi nevytkla
akékoľvek porušenie veterinárnych predpisov, o čom svedčia účtovné doklady a zmluva o nájme
predložené správcovi dane počas daňovej kontroly. Práve v uvedených priestoroch došlo aj k reálnemu
fyzickémuodovzdaniuaprevzatiutovaru.Ztohtodôvodužalobcanavrhovalvypočuťsamotnýchmiestne
príslušných inšpektorov z RVPS Žilina, ktorí kontroly vykonávali a z každej kontroly vyhotovovali aj
úradný záznam. Ani tomuto návrhu nebolo vyhovené.
22. V súvislosti s podozrením správcu dane, podľa ktorého údajne obchodné transakcie a celý obchodný
reťazec sa neuskutočnil tak, ako je uvedený na daňových dokladoch, žalobca argumentoval, že uvedené
bolo predmetom prešetrovania zo strany orgánov činných v trestnom konaní, pričom vec bola vedená
na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru Žilina (ďalej aj ako „KR PZ Žilina“) pod ČVS: KRP-136/2-
VYS-ZA-2021. V rámci vykonaného vyšetrovania nebolo takéto podozrenie preukázané a vec bola
na prospech spoločnosti žalobcu odmietnutá, resp. zastavená. Žalobca zdôraznil, že orgány činné
v trestnom konaní dôsledne preskúmali reálnosť, dôvodnosť a existenciu transakcií uvedených v
napadnutom rozhodnutí a dospeli k jednoznačnému záveru, že k žiadnemu protiprávnemu konaniu
nedošlo.
23. Žalobca tvrdil, že dôkazy predložené počas daňovej kontroly jasne a jednoznačne preukázali, že
obchodné transakcie sa uskutočňovali tak, ako sú uvedené na daňových dokladoch. Žalobca poukázal
na to, že podlieha a v rozhodnom čase aj podliehal kontrole a dohľadu Štátnej veterinárnej a potravinovej
správy (ďalej aj ako „ŠVPS“), ktorá u žalobcu pri opakovaných kontrolách nezistila závažné nedostatky.
Správca dane podľa neho nebral do úvahy ani predložené listinné dôkazy ako je nahlasovanie zásielok
na portál spadajúci pod správu ŠVPS – Evidencia zásielok, kde tiež kontrolný orgán nikdy nevytkol
žalobcovi žiadne pochybenie nahlasovania zásielok. Žalobca ďalej konštatoval, že živé zvieratá, ktoré
sú premiestňované, podliehajú pri každom premiestnení jednomesačnej karanténe, ktorá musí byť
schválená miestne príslušnou RVPS a počas karantény podliehajú monitorovaniu zdravotného stavu.
Preto nie je možné, aby sprostredkovateľ, ktorý neobchoduje so živými zvieratami, aby vedel takýto
obchod vôbec zrealizovať. Vyžadovalo by to totiž zvieratá umiestniť do vlastnej chovnej stanice na dobu
1 mesiac. Tým by sa však zvieratá stali
9 3Sf/11/2023
nepredajnými z dôvodu pribúdajúcej každodennej hmotnosti na každé jedno zviera (keďže sa realizujú
zvieratá o hmotnosti 22 kg – 27 kg), nehovoriac o iných zdravotných rizikách u umiestnených zvierat.
24. Žalobca tiež poukázal na to, že podliehal aj iným kontrolným orgánom, ktoré dohliadali na
dodržiavanie predpisov v oblasti životného prostredia. Žalobca podliehal výkonu kontroly zo stranyInšpekcie životného prostredia Žilina, kde mal vypracované a schválené integrované povolenie pod č.
920-8024/2011/Rek/770910110. Každoročne podával hlásenia o vyprodukovaných emisiách, za ktoré
odvádzal poplatok za vyprodukované množstvo emisií vypúšťaných do ovzdušia. Tiež bol kontrolovaný
Centrálnou evidenciou hospodárskych zvierat, kde mal pridelené č. CEHZ116234 a ktorá eviduje všetky
presuny hospodárskych zvierat. Už táto evidencia podľa žalobcu úplne vylučuje tvrdenie správcu dane,
že tovar nebol dodaný tak, ako bol deklarovaný na faktúrach.
25. Podľa žalobcu z uvedených skutočností ako aj z obsahu spisu vyplýva, že všetky dotknuté obchody
prebehli reálne tak, ako deklaroval príslušnými účtovnými a daňovými dokladmi. Konkrétnymi listinnými
dôkazmi ako aj svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že tovar bol žalobcovi riadne dodaný a ten
následne dodal svojim ďalším obchodným partnerom a správca dane nie je oprávnený posudzovať
dôvodnosť takéhoto postupu. Žalobca splnil všetky zákonné podmienky, aby si faktúry vystavené na
ťarchu jeho spoločnosti zahrnul do svojho účtovníctva a o ich výšku si ponížil základ dane. Tovar
bol žalobcovi riadne reálne dodaný, žalobca tovar riadne reálne prevzal/prijal a za tento v zmysle
vystavených faktúr riadne zaplatil. Pre záver žalovaného, že sa malo jednať o umelo vytvorený reťazec,
neexistuje podklad vo vykonanom dokazovaní. Priestory, do ktorých bol tovar navezený, sú priestormi
vo vlastníctve spoločnosti Comersan s.r.o., M. Rázusa 1134/9, 010 01 Žilina.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
26. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne
vysporiadal s námietkami žalobcu, napadnuté rozhodnutie vychádzalo zo správneho právneho
posúdenia veci, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia vychádzal z
administratívneho spisu predloženého k odvolaniu a rozhodnutie žalovaného je vecne správne, zákonné
a v žiadnom prípade neukrátil žalobcu na jeho právach a právom chránených záujmoch.
27. Žalovaný uviedol, že po prešetrení administratívneho spisu dospel k rovnakému záveru ako správca
dane a to, že žalobca uplatnil v základe dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka
2017 náklady na základe faktúr od SLOVAKAGRO s.r.o. v sume 149 637,35 Eur neoprávnene. Žalovaný
záver zopakoval podstatné skutkové zistenia a závery uvedené v napadnutom rozhodnutí.
28. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane nespochybnil konanie podľa zákona o veterinárnej
starostlivosti, ani postup regionálnych veterinárnych a potravinových správ, ale
10 3Sf/11/2023
popísal skutočnosti získané z jednotlivých odpovedí, dožiadaní, ktoré správca dane vykonal počas
daňovej kontroly a vyrubovacieho konania.
29. Námietky uvedené v žalobe ohľadne postupu odberateľov, resp. príjemcov živých zvierat v zmysle
platnejlegislatívysúbezpredmetné,pretožesprávneorgányvosvojichrozhodnutiachuviedli,nazáklade
akých dôkazov a skutočností rozhodovali. Samotný postup ako nakladať so živými odstavčatami, ako
sú premiestňované, kto vydáva súhlas, ako sa stanoví karanténa a pod., nie je na posúdení správcu
dane, resp. žalovaného.
30. Námietky ohľadne vypočutia svedkov uvedených v žalobe sú podľa žalovaného tiež bezpredmetné,
pretože správca dane dostatočne šetril skutkový stav, a ich vypočutie by nemalo žiadny vplyv na
posúdenie danej veci, pretože zo šetrení správcu dane vyplynulo, že dodávky tovaru boli dodané priamo
do spoločnosti ATLANTA Žilina 1992, s.r.o. Podľa vyjadrenia konateľov zahraničných dodávateľov
spoločnosti JANAS a BIVOJ a.s. komunikovali priamo s pánom A. B., pána B., konateľa spoločnosti
SLOVAKAGRO s.r.o., nepoznajú.
31. Správca dane vyhodnotil predložené dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pričom je správca dane oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu
vykoná a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou
správnej úvahy správcu dane, ktorý posudzuje, či určitú skutočnosť má považovať za dokázanú, či
vykonané dôkazy postačujú. Daňový subjekt si má zabezpečiť také dôkazy, ktoré vynaloženie nákladov
na daňové účely preukazujú bez vzbudenia akýchkoľvek pochybností a tiež potreby ich preverovania
správcom dane u dodávateľa uvedeného na faktúre, resp. u jeho subdodávateľov. Opodstatnenépochybnosti správcu dane v súvislosti s preverovaním, či spoločnosť SLOVAKAGRO s.r.o. uvedená
na faktúrach ako dodávateľ skutočne dodala fakturovaný tovar pre žalobcu, žalobca neodstránil a
pravdivosť údajov uvedených na faktúrach nepreukázal vierohodnými dôkazmi.
32. Námietka žalobcu ohľadom Uznesenia č. ČVS. KRP-136/2-VYS-ZA- 2021 zo dňa 24.02.2022 je tiež
bezpredmetná, pretože dôvody, na základe ktorých KR PZ Žilina zastavilo trestné stíhanie pre zločin
skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 4 Trestného zákona, nie sú dôvodmi na uznanie nákladov
na obstaranie tovaru od dodávateľa SLOVAKAGRO s.r.o. v základe dane.
33. Preskúmaním spisového materiálu, rozhodnutia správcu dane a odvolacích námietok dospel
žalovaný k záveru, že napadnuté rozhodnutie správcu dane a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu
sú v súlade s požiadavkami príslušných zákonných ustanovení. Záver správcu dane vychádza zo
spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na základe ktorého bolo možné presvedčivo konštatovať, že
žalobca a deklarovaní dodávatelia vzájomný obchodný vzťah bez riadneho podnikateľského dôvodu
účelovo predstierali. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že splnil zákonné podmienky
na uplatnenie nákladov v základe dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2015 v
zmysle sporných faktúr, pretože neodstránil dôvodnú pochybnosť správcu dane o reálnom
11 3Sf/11/2023
dodaní tovaru prostredníctvom deklarovaných dodávateľov. Žalovaný žiadal správnu žalobu zamietnuť
a žalobcovi náhradu trov konania nepriznať.
34. Žalobca nevyužil svoje právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného (replika), ktoré mu bolo doručené
dňa 01.12.2023 na vyjadrenie.
Posúdenie opodstatnenosti žaloby, podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym
súdom
35. Správny súd vec prejednal na pojednávaní dňa 16.04.2025, ktoré na základe návrhu právneho
zástupcu žalobcu nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“), a to v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý
sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil, hoci mu predvolanie bolo doručené riadne a včas,
ako aj v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnil podaním
doručeným správnemu súdu dňa 15.04.2025. Za splnenia zákonných podmienok (§ 114 SSP) správny
súd prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania. Vzhľadom na skutočnosť, že pri vyhlasovaní
rozhodnutia nebol prítomný žiadny účastník konania, ani verejnosť, bol rozsudok vyhlásený vyvesením
jeho skráteného znenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli správneho súdu od 16.04.2025 (§ 137 ods.
3 SSP).
36. Správny súd ako vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP
preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu
dane, ako aj postup daňových orgánov, a to v rozsahu a z dôvodov uplatnených v žalobe (§ 134 ods. 1
SSP), pričom dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
37. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
38. Podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov; na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom
výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne
vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka
podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním
súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm.
t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon
neustanovuje inak.
39. Podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov; Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty
sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva 1) z výsledku hospodárenia.40. Podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov; výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi
príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o
12 3Sf/11/2023
sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových
výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške.
41. Podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov; daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré
nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady),
ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.
42. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku; (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a
právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe
daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných
právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou
vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť
najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
43. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku; Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.
44. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku; daňový subjekt preukazuje: a)skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c)vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viesť.
45. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku; daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
46. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku; rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
13 3Sf/11/2023
47. Predmetom súdneho prieskumu v posudzovanej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil
rozhodnutie správcu dane, ktorým v zmysle § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi ako
daňovému subjektu rozdiel dane v sume 290 953,91 Eur na dani z príjmov právnickej osoby za
zdaňovacie obdobie roka 2017, pričom určil rozdiel v sume kladného rozdielu medzi daňovou licenciou
a daňou, ktorý možno započítať v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach v sume -2 880,00 Eur na dani
z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie kalendárny rok 2017.
48. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických
osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov orgánov verejnej
správy. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním správnej žaloby vyvolať
súdne konanie, kde orgán verejnej správy už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale
bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia,s rovnakými právami, aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu
verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia
orgánu verejnej správy je podľa § 134 ods. 1 SSP daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou
prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP). Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti v žalobe
neuvedené dopĺňať podľa zistení zo správneho spisu, ani všeobecne uplatnené dôvody (ich dopad
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia) konkretizovať na daný prípad. To znamená, že všeobecne
uplatnené námietky v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu uskutočniť
prieskum zákonnosti, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je súd pri prieskume limitovaný a
súčasne aj vedený (§ 134 ods. 1 SSP).
49. Vzhľadom na povahu predmetu súdneho prieskumu ide o správnu žalobu, v konaní o ktorej
je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v zmysle § 134 ods. 1 SSP, nakoľko sa
nejedná o žiadnu z výnimiek uvedených v § 134 ods. 2 SSP. Keďže je predmetné konanie ovládané
dispozičnou zásadou, súdny prieskum nie je v tejto veci absolútny. Správny súd nie je oprávnený a
ani nemôže dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu,
ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti konkretizovať na daný prípad. Vzhľadom na uvedené
správny súd vyhodnotil žalobné námietky (uvedené v úvodnej časti správnej žaloby označenej II.), že
rozhodnutia daňových orgánov sú nesprávne a nezákonné, ich závery sú svojvoľné a nemajúce oporu
vo výsledkoch vykonaného dokazovania, nijakým spôsobom sa nevysporiadali s okolnosťami, ktoré boli
na prospech žalobcu a konanie správcu dane počas daňovej kontroly bolo účelové, ako nedôvodné.
Žalobca nekonkretizoval k akým pochybenia zo strany daňových orgánov malo dôjsť, v čom podľa neho
spočíva nezákonnosť napadnutých rozhodnutí, resp. k nesprávnemu vyhodnoteniu a posúdeniu akých
skutočností správcom dane a žalovaným došlo. Zároveň žalobca neuviedol ani to, akým spôsobom
malo dôjsť k porušeniu zásad daňového konania zo strany daňových orgánov počas daňovej kontroly.
Skutočnosti,ktorémaliindikovaťjednostrannýaneobjektívnypostupvýkonudaňovejkontrolyvykazujúci
znaky svojvôle zo strany správcu dane žalobca rovnako nekonkretizoval. Takýto všeobecne formulovaný
spôsob uplatnenia námietok, resp. vyjadrenie nesúhlasu so závermi žalovaného v rámci žalobných
bodov v tejto časti správnej žaloby bez primeranej skutkovej a právnej argumentácie viažucej
14 3Sf/11/2023
sa vecne k napadnutému rozhodnutiu žalovaného, či prvostupňovému rozhodnutiu, neumožňuje
správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny
súd pri prieskume vedený a súčasne aj limitovaný. Žalobca musí v žalobe v zmysle § 182 ods. 1
písm. e) SSP uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a
právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné. Správny súd
teda posudzoval, či žalovaný postupoval v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi, a
to výlučne v rozsahu namietaných tvrdení žalobcom v rámci uplatnených žalobných bodov v lehote na
podanie žaloby, keďže správne súdnictvo je ovládané koncentračnou zásadou vyjadrenou v § 62 ods. 1
a § 183 SSP, a na neskôr uplatnené žalobné námietky prednesené nad rámec skutočností a argumentov
uvedených v správnej žalobe správny súd prihliadať nemôže.
50. Pokiaľ bolo obsahom žalobných bodov a námietok prezentovanie vlastných skutkových a právnych
záverov žalobcu, ku ktorým dospel výlučne na základe svojich tvrdení, resp. vyjadrenie všeobecného
nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi žalovaného, tieto samé o sebe nemôžu spôsobovať
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca
s hodnotením veci žalovaným nesúhlasí bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za
následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, resp. so zásadami logického uvažovania.
Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s
názormi žalobcu, nepreukazuje jeho nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto
námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t. j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný
mýlil pri hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol
spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, sú tieto námietky len vyjadrením vlastného názoru,
resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu
bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu v
konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje k tomu, aby správny súd mohol dospieť k záveru
o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V rámci takto formulovaných žalobných bodov tak chýbazrozumiteľná argumentácia, v čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom
rozhodnutí.
51. Správny súd nepovažoval za dôvodnú ani žalobnú námietku, že žalobca uniesol svoje dôkazné
bremeno a že z obsahu spisu vo veci výkonu daňovej kontroly jednoznačne vyplýva, že všetky dotknuté
obchody v rámci výkonu podnikateľskej činnosti žalobcu reálne prebehli tak, ako žalobca deklaroval
príslušnými účtovnými a daňovými dokladmi. Správny súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno na
preukázaní zákonných podmienok daňových oprávnení na úseku dane z príjmov, vrátane uplatnených
daňových výdavkov, primárne zaťažuje daňový subjekt. Obchodné transakcie pritom nepostačuje
deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť
odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt,
naktoromležídôkaznébremenosvojetvrdeniaspoľahlivonepreukáže,nemôžemubyťpriznanédaňové
oprávnenie (rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Sžsk 1/2019 zo dňa 21.04.2020, bod 40, publikované v zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk 20/2018 zo dňa
11.06.2019, body 49 a 50 publikované v zbierke stanovísk NS SR a
15 3Sf/11/2023
rozhodnutí súdov pod R 6/2020.) Dôkazné bremeno daňového subjektu však nie je neobmedzené, ako
to vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019, bod 54. Dokazovanie
v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane má
svoje pravidlá, pričom správny súd poukazuje na mechanizmus prenosu dôkazného bremena popísaný
v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018 bod 21. Dôvodom na
prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je akákoľvek pochybnosť správcu dane o
pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť dôvodná, ktorá má
oporu v správcom dane zistených skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise a je spôsobilá
objektívne vyvolať pochybnosti o splnení zákonných podmienok pre priznanie daňového oprávnenia.
Správca dane žiadnemu podnikateľovi neurčuje, s akými subjektami má realizovať svoju podnikateľskú
činnosťavzájomnéodberateľsko-dodávateľskévzťahy,akotonamietalžalobca,aledôkladnepreveruje,
či sa daňovým subjektom predložené doklady o uskutočnení zdaniteľných obchodov zhodujú s realitou,
t. j. či sa aj reálne uskutočnili tak ako ich dokladuje daňový subjekt. Je preto na daňovom subjekte,
aby si zadovážil dostatočné podklady na preukázanie jeho tvrdení o uskutočnení týchto zdaniteľných
obchodov.
52. Pokiaľ žalobca namietal postup správcu dane spočívajúci v tom, že napriek návrhu žalobcu
nevypočul dodávateľov spoločnosti SLOVAKAGRO s.r.o., napr. bývalého konateľa spoločnosti CARNEX
s.r.o. alebo zástupcu dodávateľa MIKROP ČEBÍN, pána D. A. ako ani inšpektorov z RVPS Žilina,
správny súd dospel k tomu, že táto námietka je taktiež nedôvodná, nakoľko žalobca neuviedol, aké
konkrétne skutkové okolnosti by ním navrhnutí svedkovia mali potvrdiť a ako by sa tým zmenilo právne
posúdenie v prospech žalobcu, resp. aká skutočnosť by sa tým objasnila alebo zmenila v prospech
žalobcu. Správny súd preto konštatuje, že takáto argumentácia je všeobecná, neumožňujúca vykonať
správnemu súdu plnohodnotný súdny prieskum. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na závery
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžfk/44/2019 zo dňa 02.12.2020 (bod 43), kde sa najvyšší
súd zaoberal otázkou efektivity vykonania žalobcom navrhnutých dôkazov s tým, že dospel k záveru,
že pokiaľ by vykonanie dôkazov, ktorých vykonania sa dožadoval žalobca neprinieslo žalobcovi iné,
pre neho priaznivejšie postavenie, inak povedané nemali by schopnosť zvrátiť už objektívne zistený
skutkový stav, nie je dôvod na takúto žalobnú námietku reflektovať. Správny súd poukazuje tiež na
aktuálnu rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, ktorý sa v uznesení sp. zn. III. ÚS 453/2024-46
zo dňa 21.11.2024 zaoberal okrem iného aj námietkou sťažovateľky o nevykonaní dôkazov výsluchom
svedkov, pričom Ústavný súd SR považoval za relevantné to, aby sťažovateľka preukázala aký vplyv
na záver daňových orgánov by malo vykonanie týchto dôkazov, teda aký konkrétny podstatný záver
by tento svedok uviedol a ako by sa situácia zmenila, ak by mala možnosť svedkovi klásť otázky
a ktorá skutočnosť by sa objasnila, príp. zmenila v jej prospech (bod 35). V tu posudzovanej veci
žalobcaneuviedolžiadneargumenty,ktorébyopodstatňovalipotrebuvýsluchutýchtoosôb,atedatakáto
argumentácia je všeobecná, nepreukazujúca potrebu vykonania takéhoto dôkazu.
53. Správny súd ďalej uvádza, že ak má byť určitá obchodná transakcia uznaná ako výdavok v zmysle
zákona o dani z príjmov, musí byť podľa citovaných zákonných ustanovení16 3Sf/11/2023
takýto výdavok dostatočne preukázaný. Ustanovenie § 24 ods. 1 Daňového poriadku upravuje povinnosť
daňového subjektu preukazovať skutočnosti uvedené v § 24 ods. 1 písm. a), b), c), pričom správca dane
nie je povinný vyzývať daňovníka alebo označovať dôkazy, ktoré má daňový subjekt predložiť. Splnenie
podmienok na úpravu základu dane z príjmov jeho znížením o daňové výdavky preukazuje daňovník.
Splnenie zákonných podmienok nie je, samozrejme, viazané len na ich formálne preukázanie, ale
podstatnéje,abyformálnedeklarovanéúkonymalisvojreálnyapreukázateľnýskutkovýzáklad.Doklady
musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť
aj preukázané, čo zreteľne vyplýva z platnej právnej úpravy, podľa ktorej sa „daňovým výdavkom
rozumie výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne
vynaložený daňovníkom na tento účel, zaúčtovaný v účtovníctve alebo evidencii daňovníka (§ 2
písm. i) zákona o dani z príjmov)“. Daňovými výdavkami, naopak, nie sú výdavky (náklady), ktorých
vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané (§ 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov).
Aby mohol byť náklad uznaný za daňový výdavok, musí byť splnená okrem podmienky zaúčtovania
v účtovníctve aj podmienka preukázateľnosti stanovená v § 2 písm. i) a v § 21 ods.1 zákona o
dani z príjmov. Podmienkou uznania daňového výdavku je teda jeho (i) vecnosť, (ii) preukázateľnosť
vynaloženia a (iii) zaúčtovanie. Pri podmienke vecnosti sa skúma, či sú konkrétne výdavky vynaložené
na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie príjmov. Pri podmienke zaúčtovania je potrebné skúmať,
či bol výdavok aj riadne zaúčtovaný, čo tiež nebolo v tomto prípade ohľadom sporných výdavkov
správcom dane spochybnené. Tieto podmienky majú objektívny charakter - podmienky uplatnenia
daňového výdavku buď objektívne sú alebo nie sú dané (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu
SR zo dňa 27.09.2023 sp. zn. 1Sžfk/16/2021). Súčasne sa vzťahujú na obchodný vzťah medzi
dodávateľom a odberateľom (daňovým subjektom). Dôkazné bremeno daňového subjektu sa viaže
práve a len k preukázaniu týchto podmienok. Rovnako aj vznášanie pochybnosti správcu dane musí
byť smerované k spochybneniu splnenia predmetných podmienok. Všetky vyššie uvedené podmienky
pritom majú objektívny charakter - nie sú viazané na dobrú vieru daňového subjektu, či na jeho
obozretnosť. Preto platí, že prípadné pochybnosti na strane subdodávateľskej časti obchodného
reťazca alebo druhých a ďalších odberateľov nie sú bez ďalšieho pochybnosťami, ktoré by boli
schopné spochybniť splnenie zákonných podmienok pre uplatnenie daňových výdavkov. Jednoduché
zistenia, že subdodávateľ nedisponuje výrobnými kapacitami, personálnym substrátom alebo porušuje
svoje daňové povinnosti bez ďalšieho neznamenajú, že tovar/služba neboli daňovému subjektu jeho
priamym dodávateľom dodané a v tomto smere tiež neznamenajú, že daňové výdavky na časti
reťazca dodávateľ a daňový subjekt nespĺňajú podmienku preukázateľnosti, vecnosti a zaúčtovania
(Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 23.07.2023, sp. zn. 3Sfk/49/2022, body 40 až
43). Daňové výdavky pre daň z príjmu (na rozdiel od dane z pridanej hodnoty) majú tzv. neosobný
(vecný) charakter, v dôsledku čoho je rozhodujúca materiálna existencia tohto výdavku, bez ohľadu na
vady v deklarovanom záväzkovoprávnom (osobnom) vzťahu. Uvedené názory predstavujú konštantnú
a zároveň stále aktuálnu judikatúru kasačného súdu pri dani z príjmov, na ktorú odkazujú aj nedávne
rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, napr. vo veci sp. zn. 4Sfk/130/2022 z
21.02.2024.
17 3Sf/11/2023
54. Správny súd poukazuje tiež na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/51/2021 zo
dňa 17.02.2023, v zmysle záverov ktorého nárok daňovníka na uznanie uplatnených výdavkov viaže
zákon na splnenie podmienok. Musí ísť o výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov,
ktorý je preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka a zároveň musí
ísť o výdavok dostatočne preukázaný. Bezpodmienečné splnenie týchto podmienok zakladá nárok
daňovníka na uznanie uplatnených výdavkov správcom dane (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 8Sžf/32/2014 zo dňa 19.11.2015). Ak správca dane po vykonaní daňovej kontroly preukáže, že
daňovník hodnoverným spôsobom nevie preukázať existenciu podmienok, ktoré sú pre uplatnenie tohto
nároku zákonom stanovené, teda, že ide o výdavky, ktoré daňovník vynaložil na úhradu tovarov a
služieb, a ich vecnú súvislosť, ako aj to, že tovar (služby) bol reálne dodaný a služby boli reálne
uskutočnené, a to práve osobou (dodávateľom) uvedenou na faktúre, tak nesplnil podmienky pre
priznanie daňových výdavkov. Splnenie formálnej stránky na uplatnenie daňového výdavku, vyjadrené
predloženými dokladmi, je síce jednou z podmienok, aby boli na základe týchto dokladov uznanédaňové výdavky, tieto doklady však musia byť obrazom reálneho plnenia od reálneho dodávateľa
uvedeného na daňových dokladoch a musia byť skutočne svojím účelovým určením potrebné na
dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov daňovníka v predmete jeho podnikania. Len formálne
doloženie uskutočnenia obchodného prípadu faktúrou, prípadne dokladmi o úhrade, je bez preukázania
skutočného vykonania služieb na daňové účely nepostačujúce..
55. V posudzovanom prípade dôvodom neuznania výdavkov uplatnených žalobcom bola práve
skutočnosť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom splnenia zákonných podmienok pre
uplatnenie daňového nákladu, nakoľko predloženými faktúrami od spoločnosti ANATOS s.r.o. a
SLOVAKAGRO s.r.o. žalobca nepreukázal dodržanie podmienok preukázateľnosti (daňovník musí
vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol, a práve v rozsahu v akom je uplatňovaný) a vecnosti
(náklady neslúžili na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov žalobcu), teda bolo
spochybnené vynaloženie výdavkov, keď boli spochybnené okolnosti dodania, čím došlo o porušeniu §
2 písm. i), § 19 a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov.
56. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca si zaúčtoval do dane z príjmov právnickej osoby za
zdaňovacie obdobie roka 2017 náklady na základe faktúr od dodávateľov ANATOS s.r.o. v sume 880
Eur a SLOVAKAGRO s.r.o. v sume 149 637,35 Eur. Správca dane vo veci vychádzal z administratívneho
spisu, z dôkazov a zistených skutočností pri výkone daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobia január 2017 až december 2017 (Úradný záznam č. 100099327/2022 zo dňa
18.01.2022), v ktorej príslušný správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom dodanie tovaru
preveroval u priamych dodávateľov ANATOS s.r.o. a SLOVAKAGRO s.r.o., ale tiež na predchádzajúcom
stupni obchodu u zahraničných subdodávateľov BIVOJ a.s., JANAS a FISCALE EENHEID GK
HOLDING NEDER-WEERT HOLDING B.B. KIERS SERVICE B.V. Správca dane najprv skúmal, či
deklarovaný tovar dodali dodávatelia ANATOS s.r.o. a SLOVAKAGRO s.r.o. pre žalobcu a či deklarovaný
tovar potom dodal žalobca ako dodávateľ pre odberateľa
18 3Sf/11/2023
ATLANTA Žilina 1992, s.r.o.. Tiež preveroval, či uvedení dodávatelia boli schopní predmetné dodávky
tovaru reálne uskutočniť.
57. V súvislosti s dodávateľom ANATOS s.r.o. správca dane dospel k záveru, že žalobca nepredložil
žiadny dôkaz preukazujúci jeho tvrdenie, že uhlová brúska Makita 230 a ostatné tovary a materiály,
ktoré sa používali na bežné údržbárske práce boli skutočne dodané spoločnosťou ANATOS s.r.o.
Samotné tvrdenie žalobcu nebolo dostačujúce pre preukázanie skutkového stavu. Žalobca neuniesol
dôkazné bremeno preukázateľnosti vynaloženia daňového výdavku. V súvislosti s dodávateľom
SLOVAKAGRO s.r.o. správca dane zistil, že žalobca je spoločnosťou, ktorá sa nachádzala v strede
zisteného fakturačného reťazca, a to: zahraniční dodávatelia z Holandska, Poľska a Českej republiky
– SLOVAKAGRO s.r.o. – UNICHOV s.r.o. – ATLANTA Žilina 1992, s.r.o., v ktorom bolo len fakturačne
deklarované dodanie toho istého tovaru. Konateľa žalobcu, A. B., poznajú zahraniční dodávatelia
(holandské spoločnosti), pričom A. B. bol zároveň konateľom konečného odberateľa ATLANTA Žilina
1992, s.r.o.. Na základe žiadosti o MVI zaslanej holandskej daňovej správe správca dane zistil, že
doprava tovaru zo zahraničia smerovala priamo do spoločnosti ATLANTA Žilina 1992, s.r.o.. Žalobca
(ktorý má rovnakého konateľa ako konečný odberateľ ATLANTA Žilina 1992, s.r.o.) teda vedel o
vytvorení fakturačného reťazca, do ktorého boli spoločnosti SLOVAKAGRO s.r.o. a spoločnosť žalobcu
umelo vložené, pričom účelom takéhoto reťazca bolo obchádzanie daňovej povinnosti u žalobcu a
koncového odberateľa ATLANTA Žilina 1992 s.r.o.. Zahraničné spoločnosti teda dodávali tovar priamo
do spoločnosti ATLANTA 1992 Žilina, s.r.o., t. j. tovar – mäso, ktoré malo byť dodané v obchodnom
reťazci (zahraniční dodávatelia - SLOVAKAGRO s.r.o. - UNICHOV s.r.o. - ATLANTA 1992 Žilina,
s.r.o. ), bol v rovnakom druhu a množstve dodaný prvým dodávateľom (Holandsko) do skladových
a prevádzkových priestorov posledného odberateľa - spoločnosti ATLANTA Žilina 1992, s.r.o. Tovar
cez spoločnosti SLOVAKAGRO s.r.o. a UNICHOV s.r.o. teda prešiel len fakturačne, dodávky v celom
obchodnom reťazci boli realizované vždy v jeden deň a cenové navýšenie hodnoty tovaru v rámci
obchodného reťazca od prvého dodávateľa po konečného odberateľa bolo minimálne. Správca dane
vypočulkonateľaspoločnostíSLOVAKAGROs.r.o.(Zápisnicaoústnompojednávaníč.100487953/2020
zo dňa 21.02.2020), ktorý uviedol, že v čase od 03.11.2014 do 29.03.2017 bol konateľom spoločnosti
SLOVAKAGRO s.r.o., v čase od 13.07.2011 do 14.12.2015 bol konateľom spoločnosti eLeM WOODs.r.o., nikoho iného nesplnomocnil na zastupovanie, v súčasnosti nepodniká z dôvodu, že mu to
bolo rozhodnutím súdu zakázané, nemá k dispozícií žiadne doklady spoločnosti SLOVAKAGRO s.r.o.,
resp. vie vydokladovať len minimum, účtovníctvo bolo odovzdané, sú na to odovzdávacie protokoly,
ktoré môže doložiť spolu s notárskou zápisnicou o prevode obchodného podielu SLOVAKAGRO s.r.o.
(uvedené nepredložil). Obdobne vypovedal aj ohľadom spoločnosti eLeM WOOD s.r.o. (Zápisnica o
ústnom pojednávaní č. 100487953/2020 zo dňa 21.02.2020), kde bol tiež konateľom. Všetky dokumenty
požadované v predmetnej zápisnici však správcovi dane E. B. nepredložil. Z administratívneho spisu
tiež vyplýva, že právnym nástupcom spoločnosti SLOVAKAGRO s.r.o. od 30.03.2017 bola spoločnosť
DREVOCHEMA, s.r.o., 049 01 Muráň 188, IČO 36625396, od dátumu 30.05.2017 právnym nástupcom
bola spoločnosť Buzsik s.r.o., Tallerova 4, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO 50203711
a od dátumu
19 3Sf/11/2023
09.11.2017 spoločnosť Alytus s.r.o., Magurská 37, 974 11 Banská Bystrica, IČO 36580996. Okresný súd
Banská Bystrica uznesením č.k. 31Cbr 63/2018 - 104 zo dňa 06. 11. 2020, právoplatným dňa 06. 03.
2021 zrušil obchodnú spoločnosť Alytus s.r.o., so sídlom Magurská 37, 974 11 Banská Bystrica, IČO
36 580 996 bez likvidácie. Správca dane spochybnil dodanie tovaru pre žalobcu, ktorý v skutočnosti
neprijal fakturovaný tovar. Z uvedených zistení je teda možné vyvodiť záver, že tieto obchodné reťazce
nemajú ekonomické opodstatnenie a ich výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti, resp.
jej optimalizácia, alebo získanie daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak žalobca nemal nárok.
58. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že nebolo preukázané reálne uskutočnenie
fakturovaných obchodov žalobcovi v posudzovanom zdaňovacom období roku 2017. V prípade
predmetných faktúr vystavených dodávateľmi ANATOS s.r.o. a SLOVAKAGRO s.r.o. sa nepreukázalo,
že plnenie deklarované na faktúrach, sa reálne uskutočnilo. Správca dane a žalovaný teda
opodstatnene spochybnili splnenie zákonných podmienok uznania daňových výdavkov, pričom žalobca
po presune dôkazného bremena späť na neho nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by hodnoverným a
nespochybniteľným spôsobom preukazovali záver o dodržaní podmienok preukázateľnosti a vecnosti
stanovené v zákone o dani z príjmov, pričom samotné predloženie faktúr nie je postačujúce.
Skutočnosti, na ktoré poukázal žalobca, že daný tovar zaevidoval, zaúčtoval a podal kontrolný
výkaz DPH, nepreukazujú, že predmetný tovar bol žalobcovi aj reálne dodaný dodávateľmi ANATOS
s.r.o. a SLOVAKAGRO s.r.o. Vo vzťahu k preukázaniu podmienok uplatnených daňových nákladov
z predmetných faktúr tak žalobca neuniesol dôkazné bremeno, v dôsledku čoho je záver daňových
orgánov o neuznaní daňových nákladov v zmysle zákona o dani z príjmov dôvodný a súladný s
ustanoveniami § 2 písm. i) v nadväznosti na § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov.
59.Správnysúdmázato,ženazákladeuvedenýchskutočnostímožnodospieťkzáveru,žepreverovaní
dodávatelia nedodali plnenia tak, ako bolo deklarované na preverovaných faktúrach, na ktorých boli
deklarovaní ako dodávatelia plnení. Správny súd sa stotožňuje so záverom daňových orgánov, že získali
dostatok dôkazov na to, aby neuznali zaúčtovanie nákladov na základe faktúr od týchto dodávateľov do
daňových výdavkov. Zároveň je nutné prisvedčiť záveru daňových orgánov aj v tom, že faktúra sama
o sebe nie je preukázaním reálnosti obchodnej transakcie. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, v
dôsledku čoho je záver daňových orgánov o neuznaní daňového výdavku a jeho vylúčenie z daňových
výdavkov v zmysle zákona o dani z príjmov dôvodný a správny, súladný s ustanoveniami § 2 písm. i) v
nadväznosti na § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov.
60. Pokiaľ ide o námietku žalobcu súvisiacu s plnením si povinností podľa zákona o veterinárnej
starostlivosti správny súd uvádza, že predmetom preverovaných dodaní od dodávateľov ANATOS s.r.o.
a SLOVAKAGRO s.r.o. neboli živé zvieratá (predmetom boli uhlová brúska, zámočnícky stôl a rôzne
druhy mrazeného mäsa), preto námietky žalobcu sú v tomto smere nepriliehavé skutkovým okolnostiam
veci. Správny súd uvádza, že správca dane a žalovaný neposudzovali postup žalobcu pri nakladaní so
živými odstavčatami, splnenie podmienok karantény, či vydávanie súhlasov a pod., ale z rozhodnutia
žalovaného a správcu
20 3Sf/11/2023dane vyplýva, že len popísali skutočnosti získané z jednotlivých odpovedí a dožiadaní na jednotlivé
RVPS pri preverovaní dodávateľov žalobcu ako aj samotného žalobcu. Správca dane teda primárne
zisťoval, či boli faktúrami dokladované obchody aj reálne uskutočnené tak, ako ich dokladoval žalobca.
Správca dane ani žalovaný nezaložili svoje rozhodnutia na nesplnení podmienok v zmysle zákona o
veterinárnej starostlivosti, ale na skutočnosti, že preverovaní dodávatelia nedodali plnenia tak, ako bolo
deklarované na preverovaných faktúrach. Vzhľadom na nesúvisiaci charakter predmetu zdaniteľných
plnení neobstojí v posudzovanej veci ani argumentácia žalobcu týkajúca sa Centrálnej evidencie
hospodárskych zvierat, nakoľko evidencia žalobcu nevylučuje tvrdenie správcu dane, že tovar nebol
dodaný tak, ako bol deklarovaný na faktúrach tak ako to tvrdí žalobca. Skutočnosť, že je žalobca
niekde v zmysle platnej legislatívy povinne registrovaný ešte nijakým spôsobom nedokazuje, že obchody
deklarované na ním predložených faktúrach sa aj reálne uskutočnili.
61. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa vyšetrovania vedeného na KR PZ Žilina pod ČVS:
KRP-136/2-VYS-ZA-2021, ktorého predmetom bolo podozrenie, že obchodné transakcie a celý
obchodný reťazec sa neuskutočnil tak, ako je uvedený na daňových dokladoch, pričom vec bola
odmietnutá, resp. zastavená, správny súd uvádza, že sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného k správnej
žalobe, podľa ktorého dôvody, na základe ktorých KR PZ Žilina zastavilo trestné stíhanie pre zločin
skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 4 Trestného zákona, nemožno považovať za dôvody na
uznanie nákladov na obstaranie tovaru od dodávateľa ANATOS s.r.o. a SLOVAKAGRO s.r.o. v základe
dane podľa zákona o dani z príjmov.
62. Správny súd konštatuje, že prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie žalovaného
obsahujú uvedenie podstatných námietok žalobcu a aj to, ako sa s nimi správca dane, resp. žalovaný
vysporiadali. Z odôvodnenia vydaných rozhodnutí vyplýva, ktoré skutočnosti boli podkladom na
rozhodnutie a žalovaný dostatočne jasne a zrozumiteľne uviedol úvahy, ktorými vykonané dôkazy
vyhodnotil a na základe ktorých dospel k prijatému záveru. Vydané rozhodnutia daňových orgánov
tak zodpovedajú kritériám, ktoré sa vyžadujú v rámci zásadnej požiadavky na spravodlivé konanie,
poskytujúce dostatočnú mieru ochrany práv jeho účastníkov, vrátane práva na primerané odôvodnenie
rozhodnutia, teda zrozumiteľnosť rozhodnutia a dostatok ním vyjadrených dôvodov podporujúcich výrok.
Orgán verejnej správy (obdobne ako správny súd) nie je povinný reagovať na všetky námietky účastníka
konania. Ústavný súd SR v Náleze zo dňa 10.07.2002 sp. zn. I. ÚS 56/01 konštatoval, že „rozhodnutie
správnehoorgánumusíuviesťrelevantnéadostatočnédôvody,nazákladektorýchbolovydané.Rozsah
tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej
veci. Z hľadiska práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy s ohľadom aj
na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri napr. rozsudok F. C. v. Španielsko z
21.01.1999, § 26, týkajúci sa povinnosti súdov odôvodniť svoje rozhodnutia) však nemožno vyvodzovať,
že dôvody uvedené správnym orgánom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z
účastníkov konania môže považovať za základný pre svoju argumentáciu.“
21 3Sf/11/2023
63. Správny súd poukazuje na to, že na základe vykonaného dokazovania správca dane zistil skutkový
stav správne a v súlade s Daňovým poriadkom. Správny súd po vyhodnotení administratívneho spisu
žalovaného dospel k záveru, že daňové orgány vo svojich rozhodnutiach dôkladne popísali zistený
skutkový stav, dôkazy, ktoré nadobudol správca dane v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania
aj riadne vyhodnotil a vysporiadal sa dôkladne aj so všetkými námietkami žalobcu.
64. S poukazom na vyššie uvedené možno zhrnúť, že žalobca ani na základe výzvy správcu dane
nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali, že tovar podľa kontrolovaných faktúr mu bol skutočne dodaný
deklarovanými dodávateľmi. Nebolo teda preukázané splnenie zákonných podmienok na uznanie
daňových výdavkov v zmysle § 2 písm. i) v nadväznosti na § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov,
pretože ich vynaloženie deklarovaným spôsobom na daňové účely nebolo dostatočne preukázané. Z
tohto dôvodu správca dane a žalovaný oprávnene dospeli k uplatneniu ust. § 17 ods. 2 písm. a) zákona
o dani z príjmov, podľa ktorého sa výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami
pri zisťovaní základu dane zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových
výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške. Závery správcu dane ako
aj žalovaného uvedené v napadnutých rozhodnutiach vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkovéhostavu a majú oporu v administratívnom spise. Správny súd sa so závermi správcu dane a žalovaného
stotožnil v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci žalovaným za správne.
65. Záverom správny súd uvádza, že nevyhovel návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom
svedka A. B. (bývalého konateľa žalobcu), keďže navrhované dokazovanie nemá žiadny právny význam
pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Správny súd je v súlade s § 120 SSP viazaný
skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy. Dôkazy môže vykonať len na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 119 SSP), nie však na vlastné zisťovanie skutkového stavu veci,
resp. jeho prehodnocovanie, pretože správny súd nenahrádza činnosť orgánov verejnej správy. Správny
súd na pojednávaní uznesením zamietol návrh na vykonanie dôkazu – vypočutie svedka A. B., pretože
považoval zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy za dostatočné.
66. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že žalobné námietky neboli
spôsobilé spochybniť podstatné skutkové a právne závery žalovaného a správcu dane, preto žalobu ako
nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.
67. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo
sčasti úspešný. V tomto prípade žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na
náhradu trov konania nepriznal.
68. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku
alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP
v znení účinnom od 1. júla 2023).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)
v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.