Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. apríl 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/91/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200558
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200558.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a

členov senátu JUDr. Kataríny Kučerákovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Martina Hraboša,
v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom: Rovniankova 1667/14, 851
02 Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom:
Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia
Slovenskej republiky, so sídlom: Námestie Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, za účasti: Leadec s. r.
o., so sídlom: Drobného 27, 841 02 Bratislava, IČO: 35 742 712, zastúpený: FAIRSQUARE advokátska
kancelária s.r.o. so sídlom: Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. sp.: 4030/2020-1.1, č. 64260/2019 zo dňa 17.02.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Oznámením o zmene navrhovanej činnosti a upovedomením o začatí konania zo dňa 09.04.2019
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, sekcia environmentálneho hodnotenia
odpadového hospodárstva, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie (ďalej len „prvostupňový
orgán“), oznámilo začatie konania o zmene o navrhovanej činnosti: „Optimalizácia výrobného procesu
a inštalácia odlakovacej a oplachovacej vane“, a to na podklade Oznámenia o zmene navrhovanej
činnosti (ďalej len „Oznámenie“) doručeného ďalším účastníkom konania podľa § 29 ods. 1 písm. b)

zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o posudzovaní vplyvov“), ktoré obsahuje údaje
o zmene navrhovanej činnosti, opis technického a technologického riešenia vrátane požiadaviek na
vstupy (napr. spotreba vody, ostatné surovinové a energetické zdroje, dopravná a iná infraštruktúra,
nároky na pracovné sily a ďalšie) a údajov o výstupoch (napr. zdroje znečisťovania ovzdušia, odpadové
vody, iné odpady, zdroje hluku, vibrácií, žiarenia, tepla a zápachu, vplyv na obyvateľstvo, vplyv na
klimatické pomery a ovzdušie a iné očakávané vplyvy).

2. Podaním zo dňa 12.04.2019 sa žalobca vyjadril k zámeru navrhovanej činnosti, v ktorom prezentoval
39 pripomienok a ďalšie podmienky, ktoré žiadal zahrnúť do podmienok rozhodnutia podľa § 29 ods. 13
Zákona o posudzovaní vplyvov. Súčasťou administratívneho spisu sú aj stanoviská ďalších dotknutýchorgánov, ktoré k predmetnému Oznámeniu nemali žiadne pripomienky, resp. nepredpokladali vznik
negatívnych vplyvov na životné prostredie. Prvostupňový orgán žiadosťou zo dňa 22.05.2019 požiadal
spoločnosť Leadec, s.r.o. ako navrhovateľa zmeny tejto činnosti o zaslanie doplňujúcich informácií

na objasnenie pripomienok a požiadaviek vyplývajúcich zo stanovísk. Podaním zo dňa 21.08.2019
navrhovateľ predložil doplňujúce stanovisko ku každej z prezentovaných pripomienok.

3. Upovedomením o podkladoch rozhodnutia zo dňa 22.08.2019 prvostupňový orgán oznámil, že podľa
§ 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov

(ďalej len „Správny poriadok“) má účastník konania a zúčastnená osoba (žalobca) možnosť, aby sa pred
vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie. Orgán verejnej správy súčasne uviedol, že do spisu bolo možné nahliadnuť (robiť si z neho
kópie, odpisy a výpisy) na adrese sídla prvostupňového orgánu v určenom čase počas pracovných dní
v termíne do 7 dní od doručenia upovedomenia. Upovedomenie bolo žalobcovi elektronicky doručené
dňa 05.09.2019.

4. Žalobca podaním označeným ako Žiadosť o podklady rozhodnutia a žiadosť o konzultácie doručeným
dňa 05.09.2019 požiadal, aby bola žalobcovi s odkazom na § 23 ods. 4 Správneho poriadku poskytnutá
kópia spisu, a to do elektronickej schránky žalobcu, a súčasne požiadal o ústne pojednávanie za účelom
vykonania konzultácie podľa § 63 Zákona o posudzovaní vplyvov.

5. Rozhodnutím vydaným v zisťovacom konaní č. 6913/2019-1.7/dh, 48904/2019 zo dňa 18.09.2019
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) prvostupňový orgán rozhodol, že zmena navrhovanej činnosti
„Optimalizácia výrobného procesu a inštalácia odlakovacej a oplachovacej vane“ sa nebude posudzovať
podľa Zákona o posudzovaní vplyvov. Prvostupňový orgán sa v prvostupňovom rozhodnutí podrobne

zaoberal každou doručenou pripomienkou, ku každej sa vyjadril, pričom konštatoval, že komplexné
výsledky zo zisťovacieho konania nepoukázali na predpokladané prekročenie medzných hodnôt
alebo limitov ustanovených osobitnými predpismi v oblasti životného prostredia v dôsledku realizácie
alebo prevádzky zmeny navrhovanej činnosti podľa Zákona o posudzovaní vplyvov. K požiadavke
vykonania konzultácií podľa § 63 Zákona o posudzovaní vplyvov prvostupňový orgán uviedol, že

Zákon o posudzovaní vplyvov nešpecifikuje spôsob a formu realizácie konzultácií. Konzultácie môžu
byť realizované písomnou alebo ústnou formou, pričom v tomto prípade prvostupňový orgán umožnil
vykonať písomné konzultácie, a to najmä prostredníctvom § 29 ods. 9 zákona a § 33 ods. 2 Správneho
poriadku, t. j. možnosť zaslať odôvodnené písomné stanovisko k Oznámeniu, ako aj vyjadrenie
k podkladom rozhodnutia. Prvostupňový orgán oboznámil účastníkov konania s tým, že v rámci

zisťovacieho konania zhromaždil rozhodujúce podklady pre vydanie rozhodnutia a majú právo sa s nimi
oboznámiť a následne sa k nim, ako aj k spôsobu ich zistenia, vyjadriť pred vydaním rozhodnutia,
prípadne navrhnúť ich doplnenie. Zároveň konštatoval, že Oznámenie bolo v súlade s § 29 ods. 6 písm.
b) Zákona o posudzovaní vplyvov zverejnené a verejnosti dostupné na jeho webovom sídle, a zároveň
bolo dostupné prostredníctvom zverejnenia dotknutou obcou.

6. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad zo dňa 29.09.2019, keďže mal za to, že
prvostupňové rozhodnutie bolo nezákonné z nasledujúcich dôvodov: (i) nezabezpečenie vysokej úrovne
ochrany životného prostredia v zmysle cieľov Zákona o posudzovaní vplyvov tým, že sa nesprávne
aplikoval § 29 ods. 3 a ods. 13 Zákona o posudzovaní vplyvov, (ii) porušenie práva verejnosti na

informácie o životnom prostredí v rozpore s § 24 ods. 1 písm. i) Zákona o posudzovaní vplyvov tým,
že informácie neboli sprístupnené verejnosti predpísaným spôsobom, (iii) porušenie práva žalobcu
efektívne hájiť a presadzovať svoje záujmy tým, že nebolo umožnené žalobcovi zúčastniť sa konzultácie,
hoci o to výslovne žiadal a (iv) porušenie práva žalobcu podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku v spojení
s § 23 ods. 1 a ods. 4 Správneho poriadku.

II.
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

7. Rozhodnutím č. sp.: 4030/2020-1.1, č. 64260/2019 zo dňa 17.02.2020 (ďalej len „napadnuté

rozhodnutie“) žalovaný rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný
zosumarizoval priebeh administratívneho konania a vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nesprávnej
aplikácie § 29 ods. 3 a ods. 13 Zákona o posudzovaní vplyvov žalovaný uviedol, že prvostupňový
orgán sa podrobne zaoberal všetkými pripomienkami, ktoré mu boli doručené, a to na strane 5 až 17prvostupňového rozhodnutia. Po preštudovaní stanovísk dospel žalovaný k záveru, že prvostupňový
orgán postupoval správne a predmetné pripomienky boli dostatočne vyhodnotené. Súčasne uviedol,
že prvostupňový orgán neidentifikoval také vplyvy navrhovanej činnosti, ktoré by si vyžadovali

posudzovanie podľa Zákona o posudzovaní vplyvov, s prihliadnutím na vyjadrenia, v ktorých neboli
uvedené také skutočnosti, na základe ktorých by bolo opodstatnené posudzovanie zmeny navrhovanej
činnosti podľa Zákona o posudzovaní vplyvov.

8. Ďalej žalovaný konštatoval, že v zmysle § 23 Správneho poriadku právo nazerať do spisov je

procesným prejavom práva dotknutej osoby na prístup k informáciám v správnom konaní. Je teda
na účastníkovi konania, aby využil svoje právo nahliadnuť do spisu a oboznámil sa s podkladmi,
prípadne požiadal pri nahliadnutí do spisu o kópiu. Podľa názoru žalovaného prvostupňový orgán
postupoval v súlade s § 23 Správneho poriadku, pričom nemal povinnosť zasielať účastníkom konania
podklady pre rozhodnutie a žalovaný mal za to, že nevyhovením tejto žiadosti nedošlo k popretiu
základných zásad správneho konania. Žalovaný zhrnul, že informácie o životnom prostredí, vrátane

predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti, boli uvedené v Oznámení a boli dostupné verejnosti.
Súčasneprvostupňovýorgánpodanímzodňa22.10.2019oboznámilúčastníkovkonaniaozhromaždení
rozhodujúcich podkladov pre vydanie rozhodnutia, s ich právom na oboznámenie sa s nimi, ako aj na
vyjadrenie sa k spôsobu ich zistenia a právom navrhnúť ich doplnenie.

9. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca v rámci prvostupňového konania zaslal stanovisko k Oznámeniu
a samotným zaslaním tohto stanoviska bola dostatočne preukázaná skutočnosť oboznámenia sa so
zverejnenou dokumentáciou, pričom dokumentácia bola zverejnená v úplnom znení na webovom sídle
prvostupňového orgánu a k ostatným podkladom rozhodnutia mal žalobca prístup v zmysle § 23 ods.
1 Správneho poriadku a v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku mal možnosť sa k podkladom

rozhodnutia vyjadriť. Stanovisko žalobcu bolo riadne vyhodnotené na strane 6 až 17 prvostupňového
rozhodnutia.

10. K požiadavke vykonania konzultácií žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán umožnil vykonať
písomné konzultácie v súlade s § 24 ods. 3 Zákona o posudzovaní vplyvov, t. j. vo forme možnosti

zasielať odôvodnené písomné stanoviská, a preto prvostupňový orgán postupoval v súlade so zásadou
písomnosti. V zmysle § 21 Správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to
vyžaduje povaha veci, najmä ak to prispeje k jej objasneniu alebo ak to ustanovuje osobitný zákon.
Žalovaný konštatoval, že zo Zákona o posudzovaní vplyvov nevyplývala povinnosť nariadiť ústne
pojednávanie, a preto je na orgáne verejnej správy a jeho zvážení, či vzhľadom na povahu veci je

potrebné nariadiť pojednávanie. V prípade, ak však dospeje k záveru, že písomnosti zabezpečené
v konaní postačujú, nie je správny orgán povinný nariaďovať ústne pojednávanie. Žalovaný súčasne
uviedol, že žalobca neuviedol žiadne relevantné tvrdenie, ktoré by odôvodňovalo potrebu nariadiť ústne
pojednávanie.

11. Záverom žalovaný zhrnul, že prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie tvoria jeden celok,
z čoho vyplýva, že žalovaný, pokiaľ má za preukázané, že neexistujú rozpory v dôkazoch a že bol
prvostupňovým orgánom dostatočne zistený skutkový stav tak, ako to bolo v predmetnom prípade, môže
sa s ním stotožniť a poukázať na obsah prvostupňového rozhodnutia.

III.
Rozsah a dôvody žaloby
(argumenty žalobcu)

12. Proti napadnutému rozhodnutiu žalobca včas podal správnu žalobu pôvodne doručenú Krajskému

súdu v Bratislave dňa 20.04.2020, v ktorej namietal, že (i) rozhodnutia správnych orgánov sú
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, že (ii) skutkový stav, ktorý vzal
orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi
alebo v nich nemá oporu, ako aj že (iii) v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo

opatrenia vo veci samej.

13. Žalobca v žalobe poukázal na argumentáciu z hľadiska porušenia hmotného práva, citoval ním
vybrané články Ústavy Slovenskej republiky, Charty základných práv Európskej únie a konštatoval, žemu ide a vždy išlo o úplné, presné a správne informácie o životnom prostredí a o príčinách, stavu
a následkoch, ktoré konkrétny projekt na životné prostredie bude mať. Konštatoval, že žalovaný zvolil
procesný postup, ktorý zásadne neviedol a nemohol viesť k naplneniu práv verejnosti, a tým pádom

konal v rozpore s § 3 ods. 4 a § 3 ods. 2 Správneho poriadku s následkom porušenia jeho hmotných
práv. Žalobca poukázal aj na argumentáciu z hľadiska porušenia procesného práva. V tejto časti žalobca
citoval ním vybrané ustanovenia Zákona o posudzovaní vplyvov a Správneho poriadku a konštatoval,
že žalobca zadefinoval v odvolaní (pozn. správneho súdu – správne malo byť uvedené v rozklade)
svoje environmentálne záujmy a naznačil, akým spôsobom ich navrhuje riešiť. Zadefinoval jednotlivé

zložky životného prostredia, ako aj zákonné normy, ktoré sa na jeho ochranu využívajú a rozsah ním
požadovanej aplikácie nielen v zisťovacom konaní, ale aj v nadväzujúcich povoľovacích konaniach.
Následne citoval ním vybranú judikatúru a uviedol, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesplnil
kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah odôvodnenia, pričom nedostatočné vysvetlenie
spôsobu použitia správnej úvahy je vážnou prekážkou pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia.

14. Žalobca namietal, že prvostupňový orgán nesprávne aplikoval § 29 ods. 3 a ods. 13 Zákona
o posudzovaní vplyvov a návrh podmienok žalobcu v prvostupňovom rozhodnutí neuviedol, pričom
boli porušené práva verejnosti na informácie o životnom prostredí podľa § 24 ods. 1 písm.
i) Zákona o posudzovaní vplyvov tým, že neboli verejnosti sprístupnené predpísaným spôsobom
a právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia podmienil nahliadnutím do spisu podľa § 23 ods. 1

Správneho poriadku, čo považoval žalobca za nezákonné. Žalobca mal za to, že došlo k porušeniu
jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku v kombinácii so Zákonom
o posudzovaní vplyvov tým, že prvostupňový orgán neumožnil žalobcovi zúčastniť sa konzultácie.

15. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nesprávne a nestotožnil sa s tvrdením, že

žalovaný prihliadol na písomné stanoviská doručené v priebehu konania, pretože sa v odôvodnení
s pripomienkami žalobcu náležitým spôsobom nevysporiadal. Týmto postupom boli žalobcovi odopreté
práva na efektívne hájenie a presadzovanie jeho záujmov.

16. Žalobca ďalej namietal, že v súlade s § 23 ods. 1 Správneho poriadku požiadal prvostupňový orgán

o kópiu spisu listom, ktorú však prvostupňový orgán nevyhotovil a nedoručil. Žalobca mal za to, že došlo
k ignorovaniu § 23 ods. 1 Správneho poriadku. Ďalej poukázal na to, že existujú len dve možnosti, ako
mohol dostať žalobca kópiu spisu, a to (i) nahliadnutím do spisu s potrebou cestovania, s čím je spojená
aj strata času a (ii) elektronicky, kedy by pracovník správneho orgánu zabezpečil elektronickú podobu
spisu. Žalobca mal za to, že elektronická forma je hospodárnejšia, a preto nerozumel, prečo správny

orgán trval na tom, že kópiu spisu je možné získať len pri nahliadnutí do spisu. Žalobca mal zároveň
za to, že mu bolo upreté právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, ako aj právo na navrhnutie
ďalších dôkazov podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku.

IV.

Vyjadrenie žalovaného a ďalšie podania vo veci

17. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 20.07.2020, v rámci ktorého uviedol, že so žalobou
a žalobnou argumentáciou žalobcu nesúhlasí, pričom poukázal na to, že zo správnej žaloby vôbec
nevyplýva, že by bola spísaná JUDr. Lukášom Svetlíkom, a zároveň je nepochybné, že správnu žalobu

podpísal a podal v mene žalobcu jeho štatutárny orgán bez požadovaného vzdelania, čo predstavuje
nedostatok procesnej podmienky podľa § 49 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).

18. Žalovaný konštatoval, že námietku uvedenú v časti 3.1 žaloby považuje za zmätočnú

a nezrozumiteľnú, pretože nebolo zrejmé, aké právo žalobcu malo byť porušené a ani akým spôsobom
malo činnosťou žalovaného k nezákonnosti dôjsť. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca sa stal účastníkom
konania podaním vyjadrenia zaslaného prvostupňovému orgánu dňa 15.04.2019, pričom týmto podaním
zaslal k navrhovanej činnosti 39 pripomienok, a súčasne žiadal o zvolanie ústneho pojednávania
za účelom vykonania konzultácií. Žalovaný poukázal na jednotlivé kroky prvostupňového orgánu

a konštatoval, že všetky informácie, ktoré mali byť zverejnené, zverejnené boli a žalobca mal tak
možnosť oboznámiť sa s celou dokumentáciou, ktorá predstavovala základ pre posúdenie vplyvu zmeny
navrhovanej činnosti na životné prostredie, pričom mal možnosť vyjadriť sa k zmene navrhovanej
činnosti, čo aj využil. Ďalej konštatoval, že § 23 Správneho poriadku nevykonáva ustanovenia tzv.Aarhuského dohovoru (pozn. správneho súdu – Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na
rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, zverejneného
oznámením Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 43/2006 Z. z. /ďalej len „Aarhuský

dohovor“/), pričom cieľom čl. 5 Aarhuského dohovoru je predovšetkým umožniť, za podmienok
stanovených vnútroštátnym právom, výkon práva na prístup a šírenie informácií o životnom prostredí.

19. Ďalej žalovaný konštatoval, že s poukazom na ustálenú súdnu prax, na ktorú odkázal, správny
orgán nie je povinný na základe žiadosti účastníka konania v zmysle Správneho poriadku zaslať mu ním

požadované podklady pre rozhodnutie, pričom týmto postupom nedôjde k popretiu základných zásad
správneho konania, ako je zásada aktívnej súčinnosti účastníkov konania a zásada materiálnej pravdy.
K porušeniu práv by došlo len vtedy, ak by správny orgán neumožnil účastníkovi konania nahliadnuť
do spisu alebo ak by vydal meritórne rozhodnutie bez toho, aby účastníci konania a zúčastnené
osoby boli informovaní o ukončení dokazovania a o možnosti vyjadriť sa k zhromaždeným podkladom.
Ďalej uviedol, že žiadny právny predpis neukladá správnemu orgánu previesť spisový materiál vedený

v listinnej podobe do elektronickej podoby na žiadosť účastníka konania a v takejto podobe mu spisový
materiál poskytnúť.

20. Žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán umožnil vykonať písomné konzultácie, pričom zo Zákona
o posudzovaní vplyvov nevyplývala povinnosť nariadiť ústne pojednávanie, a preto je na orgáne verejnej

správy a na jeho zvážení, či vzhľadom na povahu veci je potrebné nariadiť pojednávanie. V prípade,
ak dospeje k záveru, že písomnosti zabezpečené v konaní postačujú, nie je správny orgán povinný
nariaďovať ústne pojednávanie. Žalovaný súčasne konštatoval, že žalobca neuviedol žiadne relevantné
tvrdenie, ktoré by odôvodňovalo potrebu nariadiť ústne pojednávanie. Žalovaný sa vyjadril ku každej
námietke žalobcu, a to aj k tým, ktoré boli zmätočné. Správny orgán sa podľa jeho názoru dostatočne

zaoberal vyhodnotením všetkých pripomienok.

21. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril replikou zo dňa 28.02.2021, v rámci ktorej zotrval na
svojej predchádzajúcej argumentácii.

22. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.

V.
Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava

23. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd
v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je

od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce
Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec
náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-5S/91/2020.

24. Dňa 27.01.2025 bol uznesením predsedníčky Správneho súdu v Bratislave z prejednávania a
rozhodovania v danej veci vylúčený člen senátu 7S JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD. a náhodným výberom
technickými prostriedkami bol určený nový člen senátu na prejednávanie a rozhodovanie v tejto veci
JUDr. Martin Hraboš.

25. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný správny súd
preskúmal žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu
v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel
k záveru, že žaloba je nedôvodná a s odkazom na § 190 SSP ju zamietol. Správny súd rozhodol na
pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP na deň 16.04.2025, nakoľko

žalobca žiadal vo veci nariadiť pojednávanie.

26.Podľa§493eSSPvzneníúčinnomod01.07.2023,konaniazačatéaneskončenédo30.júna2023sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.27. Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby
majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc

o hlasovaní a dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

28. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania
a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu
a i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

29. Podľa § 29 ods. 3 Zákona o posudzovaní vplyvov, ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť
alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovanie
konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušných orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.

30. Podľa § 29 ods. 13 Zákona o posudzovaní vplyvov, výroková časť rozhodnutia vydaného

v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní,
obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak
ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu
podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú
vplyv na životné prostredie.

VI.
Právne posúdenie

31. Úlohou správneho súdu bolo v rozsahu uplatnených žalobných bodov preskúmať napadnuté

rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie. Správny súd preskúmal podanú žalobu a v nej uplatnené
žalobné body a konštatuje, že prevažná časť žaloby je všeobecná, bez akejkoľvek konkretizácie
žalobných bodov, čo objektívne bráni súdnemu prieskumu. Ako vyplýva zo SSP, správny súd je v danom
type konania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ktoré musí žalobca vymedziť v žalobe dostatočne
jasne a zreteľne tak, aby mohol správny súd pristúpiť k súdnemu prieskumu.

32. Správny súd v súvislosti s námietkou žalovaného týkajúcou sa nedostatku procesnej podmienky
podľa § 49 ods. 1 SSP konštatuje, že správna žaloba bola síce podpísaná štatutárnym zástupcom
žalobcu A. B., avšak v prípise, ktorým bola správna žaloba správnemu súdu doručená, bolo uvedené,
že správna žaloba bola spracovaná C. D. B., sekretárom združenia, ktorý je aj splnomocnený

vo veci pred súdom konať. Súčasťou správnej žaloby bol aj vysokoškolský diplom preukazujúci
získanie vysokoškolského právnického vzdelania II. stupňa D. B., ako aj poverovací dekrét na riadenie
sekretariátu žalobcu a na právne zastupovanie žalobcu vyplývajúce z tohto poverenia, pričom v bode c)
tohto poverovacieho dekrétu je uvedené, že C. D. B. je oprávnený spisovať a podávať správne žaloby
a zastupovať združenie ako žalobcu pred správnymi súdmi. Na základe uvedeného správny súd nemal

pochybnosti o tom, že predmetná správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou, keďže rozhodujúcim
kritériom na posúdenie oprávnenosti je skutočnosť, ktorá osoba správnu žalobu spísala a nie, ktorá
ju podpísala. Poverovací dekrét možno podľa obsahu vyhodnotiť ako poverenie pre zamestnanca/
člena žalobcu s vysokoškolským právnickým vzdelaním II. stupňa, ktorý tak bol oprávnený konať alebo
zastupovať žalobcu v konaní v prejednávanej veci podľa § 49 ods. 1 prvá veta SSP.

33. Ako vyplýva zo žaloby, žalobca si síce uplatnil žalobné body, avšak tieto žalobné body sú vo veľkej
miere všeobecné a nekonkrétne. Ním tvrdené skutočnosti sú len citáciou ustanovení právnych predpisov
a citáciou a parafrázou judikatúry (napr. žalobný bod týkajúci sa nepreskúmateľnosti napadnutého
rozhodnutia). Zo žaloby nie je zrejmé, v čom konkrétne (teda na základe akých konkrétnych právnych

a skutkových dôvodov) žalobca považuje napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie za
nezákonné. Tu správny súd uvádza, že žalobný bod musí mať určitú mieru konkretizácie, aby správny
súd mohol vôbec pristúpiť k súdnemu prieskumu. Bolo povinnosťou žalobcu, aby svoje žalobné body
dostatočne konkretizoval, a tým umožnil správnemu súdu prieskum napadnutého rozhodnutia v kontexte
uplatnených žalobných bodov. Ak tak žalobca nevykonal, nesie bremeno neúspechu pri prieskume

žaloby, pretože správny súd nie je oprávnený a ani povinný vyhľadávať konkrétne dôvody žalobného
bodu za žalobcu.34. Aj napriek vyššie uvedenému správny súd z obsahu žaloby vyvodil, že žalobca namieta (i) porušenie
jeho práv z dôvodu nesprávnej aplikácie § 29 ods. 3 a 13 Zákona o posudzovaní vplyvov, čo spôsobilo
nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí, (ii) porušenie práva verejnosti na informácie tým, že podklady

neboli sprístupnené predpísaným spôsobom a boli podmienené nahliadnutím do spisu, (iii) porušenie
práva efektívne hájiť záujmy tým, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa konzultácie, (iv) porušenie
jeho práv z dôvodu, že mu nebola vyhotovená a doručená kópia spisu elektronicky, čím nemohol ďalej
uplatňovať svoje procesné práva a (v) porušenie práva vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia v zmysle
§ 33 ods. 2 Správneho poriadku.

35. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku nedostatočného odôvodnenia napadnutých
rozhodnutí. Po preskúmaní tohto žalobného bodu správny súd uvádza, že táto námietka bola uplatnená
všeobecne, výlučne s odkazom na právne predpisy a žalobcom vybranú judikatúru. Žalobca však
opomenul konkrétne uviesť, v čom vidí nedostatok odôvodnenia napadnutých rozhodnutí. Správny súd
preskúmal prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie a konštatuje, že tieto spĺňajú kritéria

preskúmateľnosti tak, ako to predpokladajú príslušné právne predpisy. Prvostupňový orgán, ako aj
žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach dostatočne vyčerpávajúco vysporiadali so všetkými námietkami
uplatnenýmivkonaní(vrámciprvostupňovéhorozhodnutiasnámietkamižalobcuavrámcinapadnutého
rozhodnutia s podaným rozkladom). Po preskúmaní oboch rozhodnutí správny súd uvádza, že tieto sa
nevymykajú štandardom, sú obsahovo súladné so Správnym poriadkom a sú logicky odôvodnené.

36. Z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia zároveň jednoznačne vyplýva, že prvostupňový
orgán si splnil svoju povinnosť uvedenú v § 29 ods. 13 Zákona o posudzovaní vplyvov
a určil, že zmena navrhovanej činnosti „Optimalizácia výrobného procesu a inštalácia odlakovacej
a oplachovacej vane“ sa nebude posudzovať podľa Zákona o posudzovaní vplyvov. Správny súd

uvádza, že výroková časť prvostupňového rozhodnutia síce neobsahuje podmienky, ktoré eliminujú
alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie (a neupravuje ich ani napadnuté rozhodnutie), avšak
vychádzajúc z administratívneho spisu správny súd uvádza, že stanoviská dotknutej obce, rezortného
orgánu, povoľujúceho orgánu a dotknutých orgánov neobsahovali podmienky, ktoré by mali orgány
verejnej správy uviesť v napadnutých rozhodnutiach, resp. tieto subjekty nemali žiadne pripomienky

k predloženej dokumentácii. S pripomienkami, ktoré žalobca uplatnil v rámci administratívneho konania
a ktoré sa v mnohých bodoch obsahovo ani netýkali predmetnej zmeny navrhovanej činnosti,
sa prvostupňový orgán dostatočným spôsobom vysporiadal v rámci odôvodnenia prvostupňového
rozhodnutia.

37. K uvedenému správny súd tiež uvádza, že vložením podmienok eliminujúcich alebo zmierňujúcich
vplyvy na životné prostredie do výrokovej časti rozhodnutia zo zisťovacieho konania sa naplnila
požiadavka novely smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov
určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (kodifikované znenie) v platnom znení
(ďalej len „Smernica EIA“), ktorá bola prijatá smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2014/52/

EÚ (dôvodová správa k Zákonu o posudzovaní vplyvov). Táto smernica č. 2014/52/EÚ zmenila čl. 4
ods. 5 písm. b) Smernice EIA tak, že v rozhodnutí, ak sa v zisťovacom konaní rozhodne, že nie je
potrebné posúdenie vplyvov na životné prostredie, sa uvedú hlavné dôvody nepožadovania takéhoto
posúdenia s odkazom na príslušné kritériá uvedené v prílohe III a uvedú sa aj všetky vlastnosti projektu
a/aleboplánovanéopatrenia,ktorýmisamázabrániťalebopredísťtomu,čobyinakmohlibyťvýznamné

nepriaznivé účinky na životné prostredie, ak ich navrhovateľ navrhol. Slovenský právny poriadok teda
nad rámec požiadaviek Smernice EIA stanovil ako obligatórnu súčasť výrokovej časti rozhodnutia zo
zisťovacieho konania (ak nie je potrebné posúdenie vplyvov) určenie podmienok, ktoré eliminujú alebo
zmierňujú vplyv na životné prostredie (a to aj v prípade, ak ich navrhovateľ nenavrhol), hoci zo Smernice
EIA takáto požiadavka nevyhnutne nevyplývala.

38. V tomto kontexte následne správny súd posudzoval aj skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie zo
zisťovacieho konania neobsahovalo podmienky uvedené v § 29 ods. 13 Zákona o posudzovaní
vplyvov. Zohľadniac špecifiká preskúmavaného prípadu zmena navrhovanej činnosti nemala významné
nepriaznivé účinky na životné prostredie (vyplýva to aj zo stanovísk dotknutých orgánov, ktoré tieto

účinky ani nevzhliadli). Podľa správneho súdu § 29 ods. 13 Zákona o posudzovaní vplyvov je možné
vykladať tak, že príslušný orgán má povinnosť uviesť podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú
vplyv na životné prostredie, ak takéto podmienky podľa správneho orgánu existujú. Uvedený výklad
potvrdzuje aj to, že ani Smernica EIA nevyžaduje uvedenie týchto podmienok bezpodmienečnev každom rozhodnutí zo zisťovacieho konania. Preto, ak v posudzovanom prípade zmena navrhovanej
činnosti nemala významné nepriaznivé účinky na životné prostredie, jednotlivé dotknuté orgány
žiadne podmienky nestanovili (čo vyplýva z administratívneho spisu) a vplyv zmeny navrhovanej činnosti

na životné prostredie nekonštatovali, bolo by v rozpore so zmyslom a účelom Zákona o posudzovaní
vplyvov žiadať iba z formálneho hľadiska uvedenie akýchkoľvek podmienok v rozhodnutí (k tomu pozri aj
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/39/2022 zo dňa 27.02.2024).
Zároveň sa orgány verejnej správy, ako už bolo konštatované, dostatočne vysporiadali s námietkami
žalobcu týkajúcimi sa jeho požiadaviek na určenie podmienok na elimináciu vplyvov navrhovanej zmeny

na životné prostredie.

39. Námietku nezaslania elektronickej kópie spisu na požiadanie žalobcu správny súd vyhodnotil ako
nedôvodnú. K danému správny súd uvádza, že v preskúmavanej veci si správny orgán splnil svoju
povinnosť a oznámil účastníkom konania, že sú zhromaždené podklady pre rozhodnutie a že môžu
podať svoje námietky v stanovenej lehote – jedná sa o upovedomenie o podkladoch rozhodnutia zo

dňa 22.08.2019, v rámci ktorého prvostupňový orgán uviedol, že do spisu je možné nahliadnuť (robiť
si z neho kópie, odpisy a výpisy) a vyjadriť sa v lehote do 7 dní od doručenia (bod 3 tohto rozsudku).
Prvostupňový orgán ako správny orgán tak neobišiel svoju povinnosť umožniť účastníkom konania, aby
sa vyjadrili k podkladom rozhodnutia. Účastníci konania boli riadne oboznámení s tým, že podklady
sú zhromaždené, oznámenie bolo riadne vypracované a doručené (súčasťou administratívneho spisu

sú doručenky, pričom žalobcovi bolo oznámenie doručené dňa 05.09.2019) a účastníci konania
boli upovedomení o tom, kde a kedy možno do správneho spisu nahliadnuť. Z administratívneho
spisu je ďalej zrejmé, že žalobca neprišiel nahliadnuť do správneho spisu (v administratívnom spise
sa nenachádza žiadny úradný záznam o nahliadnutí). Žalobca teda svoje právo sám dobrovoľne
nevyužil, a preto mu nemohli byť odopreté práva, ktoré mu podľa tohto ustanovenia patria. Z tohto

ustanovenia zároveň nemožno žiadnym výkladom dospieť k tomu, že správny orgán má povinnosť na
písomnú žiadosť účastníka doručiť mu obsah správneho spisu.

40. Z administratívneho spisu tiež vyplynulo, že žalobca žiadal o doručenie podkladov rozhodnutia, a to
elektronicky do elektronickej schránky (podanie zo dňa 05.09.2019). Správny súd na tomto mieste pre

objasnenie dodáva, že pri výklade ustanovenia § 23 ods. 1 Správneho poriadku je nutné rozlišovať
(i) právo nahliadnutia do spisu a pritom si z neho robiť výpisy, odpisy a dostať kópie spisov za
prítomnosti administratívneho pracovníka správneho orgánu a (ii) právo dostať informáciu zo spisov.
Rozdielom teda je, že nazerať do spisov, robiť si výpisy, odpisy a kópie možno zásadne iba v prítomnosti
zamestnanca správneho orgánu. Uvedené je podľa správneho súdu determinované najmä tým, aby

nedochádzalo k nežiaducej manipulácii so spisom zo strany osôb nazerajúcich do spisu. Naproti
tomu možnosť dostať informáciu zo spisu nie je podmienená fyzickým nahliadnutím do spisu, resp.
v dnešnej dobe možným nahliadnutím do elektronického spisu. Rovnako k predmetnej otázke pristupuje
odborná literatúra, v ktorej sa uvádza: „v ustanovení § 23 ods. 1 Správneho poriadku sa v súvislosti
s nazeraním do spisu definuje aj právo účastníka konania, resp. zúčastnenej osoby „alebo dostať

informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom“. Zastávame názor, že dostať
informáciu iným spôsobom predstavuje vo svojej podstate také úkony, pri ktorých sa účastník konania
alebo zúčastnená osoba dostáva k skutočnostiam obsiahnutým v spise bez toho, aby do spisu priamo
nahliadla“ (Potásch, P. a kol. Správny poriadok. 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 222). Za takúto
informáciu však je možné považovať napríklad informáciu o tom, či bolo do spisu niečo doručené, alebo

inú čiastkovú informáciu, nie však zaslanie kópie celého spisu, resp. podkladov pre rozhodnutie (k
tomu pozri aj rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Svk/21/2021 zo dňa
27.09.2023 alebo sp. zn. 3Svk/7/2022 zo dňa 30.01.2024).

41. Pokiaľ mal žalobca záujem získať kópie všetkých podkladov pre rozhodnutie, mohol využiť

svoje právo nahliadnuť do spisu pred správnym orgánom, robiť si zo spisu výpisy, odpisy, ako aj
dostať kópie spisov a ich častí, čo nevyužil. Správny súd zároveň upozorňuje, že ani v prípade
nahliadnutia do spisu nie je za každých okolností možné vyžadovať kópie v elektronickej podobe ako
žiadal žalobca. Opäť je možné poukázať na odbornú literatúru, podľa ktorej: „poskytnutie podkladov
v elektronickej / digitalizovanej podobe podľa predchádzajúcej vety je opodstatnené najmä v prípadoch,

ak spis, príp. jeho časť je už v čase požiadavky poskytnutia kópie v elektronickej, resp. digitalizovanej
podobe. Máme za to, že od správnych orgánov nie je možné spravodlivo očakávať poskytnutie
podkladov z administratívneho spisu v inej ako listinnej podobe, ak sa v takejto podobe už podkladya priori v spise nenachádzajú“ (Potásch, P. a kol. Správny poriadok. 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2022,
s. 222).

42. Vzhľadom na vyššie uvedené a keďže žalobca nevyužil svoje právo nahliadnuť do spisu, ale
prvostupňový orgán len požiadal o zaslanie kópie podkladov rozhodnutia v elektronickej podobe, nie je
možné konštatovať porušenie práva žalobcu na oboznámenie sa s podkladmi, na základe ktorých bolo
vydané prvostupňové rozhodnutie. Správny súd tiež uvádza, že pokiaľ žalobca poukazoval na povinnosť
poskytnúť mu v zmysle čl. 4 Aarhuského dohovoru informácie bez potreby preukázania záujmu, aj táto

námietka je nedôvodná. Prvostupňový úrad ani žalovaný nevyžadovali od žalobcu preukazovanie tohto
záujmu ani nerozhodli o nesprístupnení elektronickej kópie spisu z dôvodu jeho nepreukázania.

43.Vsúvislostisodkazomnačl.4Aarhuskéhodohovorusprávnysúdpoukazujenato,žetentosanetýka
účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch, ale všeobecného prístupu k informáciám o životnom
prostredí na žiadosť verejnosti. Zákon, ktorý upravuje všeobecný prístup verejnosti k informáciám (aj

o životnom prostredí), je zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej ako
„Zákon o slobode informácií“) a žalobcovi nič nebránilo, aby svoju žiadosť podal podľa tohto zákona.
Správny súd uvádza, že kasačný súd opakovane judikoval, že vzťah medzi Zákonom o slobode
informácií a inými osobitnými úpravami je komplementárny, nie vylučujúci (napr. rozsudok Najvyššieho

správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžik/3/2021 zo dňa 29.09.2022). Je vecou žiadateľa,
aby si zvolil právny režim prístupu k informáciám, ktorý pre seba považuje za najvhodnejší, spravidla
v závislosti od svojho postavenia a vzťahu k orgánu, od ktorého informácie požaduje. Vzhľadom na to,
že ide o návrhové konanie, znamená to, že režim vybraného zákona sa na neho bude vzťahovať počas
celého procesu vybavovania žiadosti o informácie. Voľba konkrétneho právneho režimu a postupu je

spojená s „rizikom“, že si zvolí právnu úpravu, postup podľa ktorej nedosiahne najpriaznivejší možný
výsledok (napr. rozsah informácií môže byť limitovaný, existuje poplatková povinnosť) v porovnaní s inou
do úvahy prichádzajúcou právnou úpravou (rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5Sžik/3/2020 zo dňa 29.02.2022 alebo sp. zn. 3Svk/12/2021 zo dňa 25.08.2022). Aplikujúc
tieto východiská na prípad žalobcu, tento si mohol zvoliť, akým spôsobom bude prijímať informácie

z administratívneho spisu a keby podal žiadosť o informácie podľa Zákona o slobode informácií, otázka
prístupu verejnosti (v širšom slova zmysle) k vyžiadaným informáciám by bola riešená v samostatnom
konaní. Keďže ale žalobca neuplatňoval svoje právo ako verejnosť v širšom slova zmysle (cez Zákon
o slobode informácií), ale uplatňoval svoje práva ako účastník konania podľa Správneho poriadku,
jeho žiadosť nespadala pod rozsah čl. 4 Aarhuského dohovoru, a preto odkaz na čl. 4 Aarhuského

dohovoru v žalobe neobstojí.

44. Správny súd mal v posudzovanej veci za preukázané, že prvostupňový orgán vo svojom Oznámení
okrem iného oznámil, že účastníci konania majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy a majú
právo nahliadať do podkladov. Žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil, že ako účastník konania mal

riadny a neobmedzený prístup do správneho spisu podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku, a toto mohol
teda využiť. Konanie prvostupňového orgánu teda nebolo v kontexte § 23 ods. 1 Správneho poriadku
zaťažené procesnou vadou. Rovnako v preskúmavanom konaní prvostupňový orgán upovedomením
o podkladoch rozhodnutia zo dňa 22.08.2019 oznámil účastníkom konania v súlade s § 33 ods.
2 Správneho poriadku, že sú zhromaždené podklady pre vydanie rozhodnutia, a že môžu do nich

nahliadnuť. Tým nepochybne umožnil účastníkom konania uplatňovať svoje práva podľa § 33 ods. 2
Správneho poriadku a tieto práva účastníkov konania v preskúmavanom konaní porušené neboli. Odkaz
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžp/3/2013 zo dňa 21.08.2013 preto
nie je v posudzovanej veci relevantný, keďže žalobca ako účastník konania mal možnosť nahliadať
do spisu, ako aj oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia podľa Správneho poriadku. Keďže žalobca na

základe vlastného rozhodnutia a napriek poskytnutej možnosti zo strany správneho orgánu nevyužil
jeho právo na nahliadanie do spisu podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku a nerealizoval ani jeho právo
oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku, z toho dôvodu jeho
práva ako účastníka konania v preskúmavanom konaní neboli porušené.

45. Pokiaľ žalobca poukazoval na zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu
pôsobnosti orgánu verejnej moci (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Zákon o e-Governmente“), je potrebné uviesť, že § 17 ods. 1 písm. c) Zákona o e-
Governmente výslovne upravuje výnimku z výkonu verejnej moci elektronicky, teda správny orgán nemápovinnosť elektronickej komunikácie, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch
alebo povinnostiach osôb, ktoré spočívajú v práve nazerania do spisov.

46. K námietke žalobcu, že prvostupňový orgán mu neumožnil zúčastniť sa konzultácie, resp. že
neuskutočnil ústne pojednávanie a konzultácie, v rozpore s § 63 Zákona o posudzovaní vplyvov správny
súd uvádza, že aj túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o posudzovaní
vplyvovpríslušnýorgánpriposudzovanívplyvovstrategickýchdokumentovalebonavrhovanýchčinností
alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom,

rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť
zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov. Vychádzajúc z vlastného znenia
citovaného ustanovenia, Zákon o posudzovaní vplyvov inštitút tzv. konzultácií spája až so samotným
posudzovaním vplyvov navrhovaných činností alebo ich zmien na životné prostredie. Vzhľadom
na to, že Zákon o posudzovaní vplyvov v zisťovacom konaní výslovne nepredpokladá vykonanie
konzultácií, ktoré sú až inštitútom posudzovania vplyvov na životné prostredie v prípade, že príslušný

orgán tieto v zisťovacom konaní nevykonal, nemožno uvedené považovať za nezákonný postup.
Uvedený záver však nevylučuje, aby príslušné orgány vykonali konzultácie aj v rámci zisťovacieho
konania, ak ich vykonanie môže byť prínosné pre dôkladné posúdenie veci. Ich nevykonanie však
nemôže byť vyhodnotené ako nezákonné (k tomu pozri aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/39/2022 zo dňa 27.02.2024). Nad rámec uvedeného sa správny

súd vo vzťahu k predmetnej žalobnej námietke neuskutočnenia ústneho pojednávania a konzultácie zo
strany prvostupňového orgánu stotožnil s odôvodnením zvoleného postupu zo strany žalovaného, keď
s odkazom na Zákon o posudzovaní vplyvov uviedol, že v ňom nie je špecifikovaný spôsob a forma
realizácie konzultácií, teda nie sú vylúčené konzultácie písomnou formou, resp. nie je stanovené, že
by sa mali uskutočňovať výlučne ústnou formou. Prvostupňový orgán umožnil účastníkom konania, ako

aj verejnosti zúčastniť sa písomných konzultácií prostredníctvom § 24 ods. 3 Zákona o posudzovaní
vplyvov. Následne sa s doručenými pripomienkami žalobcu správny orgán riadne vysporiadal.

47. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná,
a preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol.

48. O trovách konania vo vzťahu k žalovanému správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému
aj napriek úspechu v súdnom konaní právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože nezistil dôvod,
na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.
Správny súd nepriznal ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania, pretože si právo na

náhradu trov konania neuplatnil a súčasne neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady,
keďžemusprávnysúdneuložilžiadnupovinnosť,vsúvislostisplnenímktorejbymuvzniklitrovykonania.

49. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho
súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia
tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.

1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, žea) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).