Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. máj 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5Spv/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823100158
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Slivová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100158.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej (sudca

spravodajca) a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej, v právnej veci
žalobcu: BIOMILA spol. s r. o., so sídlom Závodná 3, 821 06 Bratislava, IČO: 46 849 513, právne
zastúpený: soukeník - štrpka s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Strážnická 8141/5, 811 08
Bratislava, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom Švermova
43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti osoby zúčastnenej na konaní: Mgr. Róbert Antal, so sídlom Ul.
Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu: SAPUCHA s. r. o.
„v konkurze“, so sídlom Závodná 3, 821 06 Bratislava, IČO: 46 879 501, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia predsedu žalovaného č. POZ 1866-2015/II-17-2023 zo dňa 05.04.2023, takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky č. POZ 1866-2015/
Z-98-2022 zo dňa 29.04.2022 a rozhodnutie predsedu Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej
republiky č. POZ 1866-2015/II-17-2023 zo dňa 05.04.2023 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

Osobe zúčastnenej na konaní právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania

1. Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej „žalovaný“ alebo „úrad“) vydal 29. apríla
2022 rozhodnutie zn. POZ 1866-2015/Z-98-2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa §
28 ods. 4 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov v nadväznosti
na § 5 ods. 1 písm. l) zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach (ďalej „zákon o ochranných
známkach“) zamietol prihlášku obrazovej ochrannej známky ,,“, č. spisu POZ 1866-2015 zo dňa

07.09.2015 (ďalej „prihláška zhodnej ochrannej známky“ alebo „zápis zhodnej ochrannej známky“)
prihlasovateľa BIOMILA spol. s r.o. (v tomto konaní v postavení žalobcu, ďalej aj ako „prihlasovateľ“)
pre všetky nárokované tovary.
Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že dôvodom zamietnutia prihlášky obrazovej
ochrannej známky bola skutočnosť že prihláška ochrannej známky nebola podaná v dobrej viere, čím
bol naplnený dôvod na jej zamietnutie. Prihlasovateľ si podal prihlášku ochrannej známky, pričom v čase
podania prihlášky ochrannej známky už bola zaregistrovaná zhodná ochranná známka č. 223546,

zapísaná v Registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej
len „Register ochranných známok“) pod značkou POZ 1110-2008 majiteľa EKOTREND MYJAVA, spol.
s r.o., Rudník 16, 906 23 Rudník (ďalej len EKOTREND MYJAVA), ktorá bola zapísaná pre zhodné
tovary s právom prednosti 5. júna 2008 (ďalej len „staršia ochranná známka“).Spolu s podaním prihlášky ochrannej známky bol prihlasovateľom doručený súhlas spoločnosti
EKOTRENDMYJAVAsozápisomprihlásenéhooznačeniadoregistraochrannýchznámokz31.augusta
2015, a to za účelom prekonania zápisnej prekážky v zmysle § 6 zákona o ochranných známkach, ktorý

bol podpísaný p. A. B. C. a p. C. D. E., ako konateľmi tejto spoločnosti. Títo boli zároveň v čase podania
prihlášky ochrannej známky konateľmi prihlasovateľa a boli s ním aj majetkovo prepojení (p. A. B. C. ako
jeho spoločník, p. C. D. E. ako spoločník spoločnosti SARO, spol. s r. o., Závodná 3, 821 06 Bratislava,
ktorá bola spoločníkom prihlasovateľa).
Prvostupňový správny orgán mal za to, že cieľom podania prihlášky bolo obísť prebiehajúce konanie

o zápise prevodu obrazovej ochrannej známky č. 223546 „BIOMILA“ zo spoločnosti EKOTREND
MYJAVA na prihlasovateľa, začaté na základe žiadosti podanej na úrad 10. marca 2014, v ktorom
úrad nepokračoval a vo veci nerozhodol odvolávajúc sa na zákonné prekážky, ako aj cieľ obísť súdne
konania a spory týkajúce sa tejto ochrannej známky, ktoré prebiehali v čase podania prihlášky ochrannej
známky.StaršiaochrannáznámkabolazapísanádosúpisumajetkuúpadcuPoľnohospodárskedružstvo
Polianka v konkurze, M. R. Štefánika 517/23, 907 01 Myjava (na základe tejto skutočnosti, ktorá bola

zverejnená v Obchodnom vestníku 31. októbra 2014, bolo konanie o zápise prevodu staršej ochrannej
známky prerušené zo zákona), pričom prebiehalo konanie o vylúčenie predmetného majetku zo súpisu
konkurznej podstaty. Na Okresnom súde Trenčín prebiehalo na základe žaloby zo 7. novembra 2014
konanie o určenie neplatnosti zmluvy o prevode staršej ochrannej známky, v ktorom boli spoločnosti
EKOTREND MYJAVA a BIOMILA, spol. s r. o. účastníkmi konania v postavení žalovaných. Dňa 23. júna

2015 Okresný súd Banská Bystrica vydal uznesenie č. k. 16CbPv/11/2014-136, ktorým uložil úradu, aby
nekonal vo veci prevodu staršej ochrannej známky.
Podľa prvostupňového správneho orgánu zámerom prihlasovateľa bolo získať práva k zhodnej
ochrannej známke zapísanej pre zhodné tovary bez ohľadu na výsledok uvedených konaní.
Skutočnosť, že prihlasovateľ podal prihlášku ochrannej známky s cieľom obísť uvedené konania, podľa

prvostupňového orgánu vyplynula z toho, že vedel o aktuálnom priebehu konania o zápise prevodu
uvedenej ochrannej známky, a tiež o súdnych konaniach, resp. sporoch týkajúcich sa staršej ochrannej
známky, a tým aj o skutočnosti, že zápis zhodnej ochrannej známky s ochrannou známkou „BIOMILA“
pre zhodné tovary na základe prihlášky ochrannej známky povedie k obídeniu konania o zápise prevodu
staršej ochrannej známky, resp. prebiehajúcich súdnych konaní týkajúcich sa tejto ochrannej známky.

Prvostupňový orgán poukázal v tejto súvislosti tiež na zrejmú neúčelnosť zabezpečenia ochrany a jej
udržiavania pre dve zhodné ochranné známky zapísané pre zhodné tovary pre prihlasovateľa. Podľa
prvostupňového orgánu bolo zrejmé, že prihlasovateľ podal prihlášku ochrannej známky práve s cieľom
získať práva k zhodnej ochrannej známke pre uvedené tovary bez ohľadu na prebiehajúce konania,
resp. ich výsledok, a teda s úmyslom tieto konania obísť. Prvostupňový orgán ďalej konštatoval, že zápis

prihláseného označenia do registra ochranných známok by mohol viesť k zníženiu hodnoty ochrannej
známky „BIOMILA“.
Prvostupňový orgán tiež doplnil, že sám prihlasovateľ opakovane, v konaní pred úradom, ako aj
v súdnych konaniach, uviedol, že prihlášku ochrannej známky podal a spoločnosť EKOTREND MYJAVA
mu udelila súhlas na zápis prihláseného označenia do registra ochranných známok z dôvodu, že úrad

nekonal vo veci zápisu prevodu ochrannej známky „BIOMILA“. V tejto súvislosti zároveň konštatoval, že
ochrana v zmysle známkového práva neprináleží tomu, kto podaním žiadosti o zápis ochrannej známky
sleduje špekulatívne ciele, a najmä získanie známkovej ochrany nesmie byť podľa prvostupňového
orgánu nástrojom svojpomocného riešenia sporov. Prvostupňový orgán vo vzťahu k udelenému súhlasu
na zápis prihláseného označenia do registra ochranných známok naviac konštatoval, že aj tento sám

osebe môže byť považovaný za úkon vykonaný v nie dobrej viere. Podľa prvostupňového orgánu
udelením súhlasu mohlo dôjsť k zneužitiu výkonu oprávnenia spoločnosti EKOTREND MYJAVA ako
majiteľa staršej ochrannej známky „BIOMILA“, zo strany konateľov spoločnosti p. A. B. C. a p. C. D.
E., ktorí boli tiež konateľmi prihlasovateľa, na obídenie prebiehajúcich konaní týkajúcich sa staršej
ochrannej známky, na základe čoho predmetné udelenie súhlasu na zápis prihláseného označenia do

registra ochranných známok môže byť považované za priečiace sa dobrým mravom, a preto existujú
tiež objektívne pochybnosti o platnosti udeleného súhlasu. Prvostupňový orgán v súvislosti s uvedenými
skutočnosťami poukázal na ustanovenie § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov, podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Prvostupňový orgán trval na svojom konštatovaní, že spor o práva na ochrannú známku č.
223546, t.j. staršiu ochrannú známku, je potrebné vyriešiť v prebiehajúcich konaniach týkajúcich sa
tejto ochrannej známky, a nie je možné ich obísť podaním novej prihlášky ochrannej známky. Podľa
prvostupňového orgánu vyššie uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že prihláška ochrannej známkybola podaná prihlasovateľom so špekulatívnym úmyslom, t.j. že ide o prihlášku ochrannej známky, ktorá
nebola podaná v dobrej viere.

2. Predseda úradu rozhodnutím zn. POZ 1866-2015/II-17-2023 z 5. apríla 2023 (ďalej „druhostupňové
rozhodnutie“alebo„napadnutérozhodnutie“)podľa§59ods.2zákonač.71/1967Zb.osprávnomkonaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) v spojení s § 5 ods. 1
písm. l) zákona o ochranných známkach rozklad žalobcu smerujúci proti prvostupňovému rozhodnutiu
zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v odôvodnení zrekapituloval priebeh konania,

podstatné dôvody prvostupňového rozhodnutia a vysporiadal sa s námietkami v rozklade.
Žalovaný primárne posúdil žiadosť prihlasovateľa (o navrátenie skutkového stavu veci v konaní o
prihláške ochrannej známky k 30. októbru 2019 v nadväznosti na rozsudok Najvyššieho správneho
súdu SR sp. zn. 6Spr/1/202 z 26.10.2022), pretože výsledok jej posúdenia mal rozhodujúci vplyv
na predmetné konanie o rozklade a na konanie o prihláške ochrannej známky, keďže táto žiadosť
nastoľovala otázku, či je dôvodné vôbec zaoberať sa preskúmaním napadnutého rozhodnutia a či

prihlásené označenie nemá byť bez ďalšieho zapísané do registra ako ochranná známka. Žalovaný
v tejto súvislosti poukázal na nasledujúce skutočnosti: Na základe prihlášky ochrannej známky
úrad v minulosti (22. októbra 2018) zapísal prihlásené označenie do registra ochranných známok.
V rámci konania o prihláške ochrannej známky posudzoval okrem iného námietky podané proti
zápisu prihláseného označenia do registra ochranných známok, pričom konanie o týchto námietkach

rozhodnutím zn. POZ 1866-2015/N-77-2018 z 2. júla 2018 (ďalej „rozhodnutie úradu o námietkach“)
podľa § 31 ods. 1 zákona o ochranných známkach zastavil. Rozhodnutie úradu o námietkach bolo
potvrdené (a rozklad podaný proti rozhodnutiu úradu o námietkach bol zamietnutý) rozhodnutím
predsedu úradu zn. POZ 1866-2015/II-44-2018 z 19. októbra 2018 (ďalej „rozhodnutie predsedu úradu
týkajúce sa námietok“). Dňa 22. novembra 2019 bol úradu doručený rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici, č. k. 23S/149/2018-108, z 30. októbra 2019 (ďalej „rozsudok krajského súdu“), ktorým tento
zrušil rozhodnutie predsedu úradu týkajúce sa námietok, ako aj rozhodnutie úradu o námietkach a
vec vrátil úradu na ďalšie konanie (právoplatnosť nadobudol tento rozsudok 22. novembra 2019).
Vzhľadom na to, že krajský súd zaviazal úrad o námietkach opätovne konať, pričom právoplatné
ukončenie konania o námietkach, a to rozhodnutím, ktorým sa námietky zamietajú, resp. ktorým sa

konanie o nich zastaví, je predpokladom zápisu označenia do registra ochranných známok, úrad oznámil
prihlasovateľovi, že vykonaný zápis ochrannej známky do registra na základe prihlášky ochrannej
známky sa stal v dôsledku rozsudku krajského súdu neúčinným, a tiež, že konanie o prihláške
ochrannej známky nemožno považovať za právoplatne ukončené. Prvostupňový orgán následne, v
rámci opätovného konania o prihláške ochrannej známky zistil naplnenie konkrétnej absolútnej zápisnej

výluky podľa § 5 ods. 1 písm. l) zákona o ochranných známkach, ktorú je úrad povinný namietať ex
offo, o čom zaslal prihlasovateľovi správu s výzvou na vyjadrenie sa. V rámci opätovného konania o
prihláške ochrannej známky prvostupňový orgán zohľadnil skutočnosti, ktoré vyšli najavo, resp. boli
ozrejmenévčasepozápiseprihlásenéhooznačeniadoregistraochrannýchznámokaždonadobudnutia
právoplatnosti rozsudku krajského súdu (teda od 22. októbra 2018 do 22. novembra 2019), a vyplynuli

z konania o preskúmaní rozhodnutia úradu o zápise ochrannej známky do registra mimo odvolacieho
konania (konanie bolo zastavené rozhodnutím predsedu úradu POZ 1866-2015/II-1-2020 z 11. februára
2020, a to vzhľadom na rozsudok krajského súdu) a z konania pred krajským súdom a ktoré sú
z hľadiska posúdenia zápisnej spôsobilosti prihláseného označenia významné. Na základe toho, že
prihlasovateľ svojimi vyjadreniami doručenými úradu 29. apríla 2020 a 5. februára 2022 uvedené zistenie

podľa prvostupňového orgánu nevyvrátil, prvostupňový orgán prihlášku ochrannej známky z dôvodu
naplnenia zápisnej výluky podľa § 5 ods. 1 písm. l) zákona o ochranných známkach napadnutým, resp.
prvostupňovým rozhodnutím zamietol.
Žalovaný uviedol, že rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR došlo k zrušeniu rozsudku krajského
súdu. Zrušením rozsudku krajského súdu však „obživli“ len rozhodnutia úradu o námietkach a

rozhodnutie predsedu úradu týkajúce sa námietok, ktoré boli pôvodne rozsudkom krajského súdu
zrušené. Napriek tomu, že zápis prihláseného označenia do registra ochranných známok sa stal
neúčinným taktiež v nadväznosti na rozsudok krajského súdu, opätovnému zápisu prihláseného
označenia do registra ochranných známok podľa názoru orgánu rozhodujúceho o rozklade v čase
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR (5. januára 2023) bránilo

zistenie prvostupňového orgánu o naplnení uvedenej zápisnej výluky skúmanej úradom ex offo a vydané
prvostupňové rozhodnutie v tejto veci. Žalovaný zdôraznil, že predmetom posúdenia Najvyššieho
správneho súdu SR bolo iba konanie o námietkach, a nie konanie o prihláške ochrannej známky, ako
také, a preto tento rozsudok nemôže nijako ovplyvniť rozhodovanie úradu, resp. predsedu úradu vo vecizápisnej spôsobilosti prihláseného označenia do registra ochranných známok z hľadiska preskúmania
zápisných výluk skúmaných úradom ex offo. Naviac je zrejmé, že pokiaľ je v prípade prihláseného
označenia naplnená zápisná výluka v zmysle § 5 ods. 1 písm. l) zákona o ochranných známkach,

konštatovaná prvostupňovým orgánom v napadnutom rozhodnutí, prihlásené označenie by nemohlo byť
platne zapísané do registra ochranných známok.
Žalovaný sa následne vecne zaoberal preskúmaním napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na podaný
rozklad a v rámci tohto preskúmania otázkou, či prihlásené označenie je spôsobilé na zápis do registra
ochranných známok, a to s ohľadom na prvostupňovým orgánom konštatovanú zápisnú výluku v zmysle

§ 5 ods. 1 písm. l) zákona o ochranných známkach a v napadnutom rozhodnutí uvedené dôvody.
Žalobca v podanom rozklade konštatoval, že dôvodom napadnutého rozhodnutia je len existencia
starších ochranných známok, konkrétne ochrannej známky č. 223546 (ochrannej známky „BIOMILA“) a
ochrannejznámkyč.223547(všetkyuvedenéochrannéznámkyspoluďalej„staršieochrannéznámky“),
ktorých majiteľom bola spoločnosť EKOTREND MYJAVA. Podľa žalobcu mal však prvostupňový orgán
zohľadniť prevod týchto ochranných známok z uvedenej spoločnosti na prihlasovateľa zmluvami o

prevode uzatvorenými 26. februára 2014 v znení dodatku č. 1 z 1. mája 2014 a skutočnosť, že za
tieto ochranné známky prihlasovateľ zaplatil predávajúcemu trhovú kúpnu cenu určenú znaleckým
posudkom, ktorý vyhotovila znalecká organizácia TOP HOUSE, spol. s r. o. Žalobca poukázal na to,
že súhlas so zápisom prihláseného označenia do registra ochranných známok z 31. augusta 2015,
podpísaný štatutárnymi zástupcami spoločnosti EKOTREND MYJAVA C. D. E. a A. B. C., bol udelený v

dobrej viere. Zopakoval, že spoločnosť EKOTREND MYJAVA bola 5. júna 2015 dobrovoľne zrušená, v
dôsledku čoho prestala vykonávať akúkoľvek podnikateľskú činnosť, a vymazaná z obchodného registra
bola 6. októbra 2015. Jej právnym nástupcom, avšak iba v majetkových veciach, sa od 6. októbra
2015 stala spoločnosť Cycle, s.r.o (po zmene obchodného mena: SAPUCHA, s.r.o.). Prihlasovateľ
zdôraznil, že k uvedenému však došlo až po podaní prihlášky ochrannej známky a naviac spoločnosť

SAPUCHA, s. r. o. nemá podnikateľské oprávnenie na výrobu potravín, cestovín, múk, špaldových
výrobkov a staršie ochranné známky nepoužíva. Prihlášku ochrannej známky podal teda prihlasovateľ
7. septembra 2015 so súhlasom spoločnosti EKOTREND MYJAVA naviac v čase, keď bola už táto
dobrovoľne zrušená a nepodnikala. V čase podania prihlášky ochrannej známky záujmy prihlasovateľa a
majiteľa starších ochranných známok neboli vo vzájomnom rozpore, pretože majiteľ starších ochranných

známok udelil súhlas na zápis prihláseného označenia do registra. Namietal, že opakované podanie
prihlášky ochrannej známky v predmetnom prípade nemôže samo osebe preukazovať nedostatok jeho
dobrej viery. V dobrej viere by nekonal len v takom prípade, pokiaľ by prihlášku ochrannej známky
podal nie s cieľom zúčastniť sa hospodárskej súťaže čestným spôsobom, ale s úmyslom poškodiť
záujmy tretích osôb nečestnými praktikami alebo získať výlučné právo na iné účely ako sú tie, ktoré

súvisia s funkciou ochrannej známky. Namietal, že prvostupňový orgán neprihliadal na skutočnosť,
že prihlasovateľ ochranné známky používa čestným spôsobom, a to tak, že nepoškodzuje záujem
žiadnych tretích osôb, pretože žiadne tretie osoby zhodné ochranné známky nepoužívajú ani to úradu
netvrdili. Konštatoval, že funkciou ochrannej známky je rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od
tovarov alebo služieb iných osôb spôsobom, ktorý verejnosti umožňuje jasne a presne určiť predmet

ochrany. Túto funkciu podľa prihlasovateľa prihlásené označenie plní. Žalobca zdôraznil, že používa
označenie „BIOMILA“ viac ako osem rokov výlučne sám na cestovinové výrobky zo špaldovej múky,
ďalšie cestoviny a múky v bio kvalite. Uvedená skutočnosť podľa jeho názoru preukazuje čestný
spôsob zúčastňovania sa na hospodárskej súťaži z jeho strany. Žalobca ďalej poukázal na to, že
Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom zo 14. októbra 2019, č. k. 28Cbi/3/2017-105, v právnej veci

žalobcu JUDr. Antala, správcu úpadcu SAPUCHA, s.r.o., proti žalovanému BIOMILA, spol. s r. o., o
odporovateľnosť právnych úkonov – zmlúv o prevode starších ochranných známok, uzatvorených medzi
spoločnosťou EKOTREND MYJAVA, spol. s r. o. a prihlasovateľom, v znení dodatku č. 1, zamietol
žalobu správcu, pričom okrem iného vyslovil právny názor, že žalobca nepreukázal ukracujúcu povahu
napádaných právnych úkonov (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 5. decembra 2019). Žalobca ďalej

k výkladu pojmov dobrá a zlá viera poukázal na rozsiahlu judikatúru SD EÚ, resp. Všeobecného súdu,
z ktorej vyplýva, že podávateľ prihlášky nekoná v dobrej viere, ak túto podá nie s cieľom zúčastniť
sa hospodárskej súťaže čestným spôsobom, ale podá ju s úmyslom poškodiť záujmy tretích osôb
nečestnými praktikami alebo získať výlučné právo na iné účely ako sú tie, ktoré súvisia s funkciou
ochrannej známky.

Žalovaný po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia a posúdení argumentov uvedených v podanom
rozklade konštatoval, že neboli zistené také dôvody, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie
zrušiť alebo zmeniť. Podľa žalovaného už citovanej judikatúry SDEÚ (napr. rozsudok SDEÚ z 29.
januára 2020 vo veci C-371/18, SKY, bod 75) vyplýva, okrem prípadov zlej viery, kedy prihláškabola podaná s úmyslom poškodiť záujmy tretích osôb spôsobom, ktorý nie je v súlade s čestnými
praktikami, možno prihlášku považovať za nepodanú v dobrej viere aj v iných situáciách, a to keď je
podaná s úmyslom získať výlučné právo za iným účelom ako sú tie, ktoré súvisia s funkciou ochrannej

známky, pričom prihláška v takomto prípade nemusí byť zameraná voči konkrétnej osobe, t.j. aj v
situáciách, ktoré možno chápať ako zneužitie systému známkovo-právnej ochrany. V takomto prípade je
predmetom ochrany uplatnenej zápisnej výluky verejný záujem na tom, aby nedochádzalo k zneužívaniu
systému ochranných známok, a to napríklad tak, že je tento systém využitý ako nástroj nedovoleného
svojpomocného riešenia sporov, ktorých riešenie právne predpisy zverujú do kompetencie príslušných

štátnych orgánov, ako k tomu došlo aj pri podaní prihlášky ochrannej známky. Na neprípustnosť využitia
známkovo-právnej ochrany ako nástroja na nedovolené svojpomocné riešenie sporov pritom poukázal
aj prvostupňový orgán v napadnutom rozhodnutí. Vo vzťahu k zistenej zápisnej výluke, založenej na
uvedených dôvodoch, mal žalovaný za to, že nie je dôvodné zaoberať sa tým, či prihlasovateľ označenie,
ktoré predstavuje prihlásené označenie a zároveň ochrannú známku „BIOMILA“, používal, resp. či
bol jediný, kto v čase podania prihlášky ochrannej známky toto označenie používal. Posudzovanie

uvedených skutočností by totiž nemohlo ovplyvniť posúdenie otázky dobrej viery pri podaní prihlášky
ochrannejznámky.KnámietkežalobcuvpodanomrozkladežecieľomspoločnostiEKOTRENDMYJAVA
pri udelení súhlasu bolo zabrániť, aby tretie osoby mohli voľne používať staršie ochranné známky, resp.
podať prihlášky zhodných alebo zameniteľných ochranných známok a z toho plynúcim následkom, resp.
škodám, žalovaný uviedol, že staršie ochranné známky (vrátane ochrannej známky „BIOMILA“) boli

platne zapísané ochranné známky a na ich základe bolo možné brániť používaniu zhodných alebo
zameniteľných označení, resp. zápisu takýchto označení do registra ochranných známok. Žalovaný
mal za to, že žalobca hodnoverne nevysvetlil ciele, prípadne obchodnú logiku, ktorú sledoval podaním
prihlášky ochrannej známky pre nárokovaný zoznam tovarov a služieb, spôsobom, ktorý by umožňoval
prijať odlišný záver ohľadne dobrej viery prihlasovateľa pri podaní prihlášky ochrannej známky, ako

ten, ktorý je uvedený v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný uzavrel, že rozhodujúci je v predmetnom
prípade úmysel prihlasovateľa pri podaní prihlášky ochrannej známky, pričom úmyslom prihlasovateľa
bolo obísť uvedené konania a využiť systém známkovo-právnej ochrany inak ako s cieľom zúčastniť sa
hospodárskej súťaže čestným spôsobom, a preto možno považovať úmysel prihlasovateľa pri podaní
prihlášky ochrannej známky za nepoctivý, a teda odôvodňujúci záver, že prihláška ochrannej známky

nebola podaná v dobrej viere.

Konanie pred správnym súdom

3. Všeobecnou správnou žalobou zo dňa 02.06.2023 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého

rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca
argumentáciu žalovaného o absencii dobrej viery zhrnul nasledovne:
a) zápisom zhodnej ochrannej známky by sa mohlo obísť konanie o zápise prevodu staršej ochrannej
známky
b) zápis zhodnej ochrannej známky by bol spôsobilý obísť konania vedené na všeobecných súdoch

Slovenskej republiky,
c) prihláška na zápis zhodnej ochrannej známky bola podaná inak ako s cieľom zúčastniť sa
hospodárskej súťaže čestným spôsobom,
d) zápis zhodnej ochrannej známky by mohol viesť ku zníženiu hodnoty staršej ochrannej známky,
e) neúčelnosť udržiavania dvoch zhodných ochranných známok pre zhodné tovary.

Žalobca vytýkal žalovanému, že je nekonzistentný vo vlastnej rozhodovacej činnosti. Poukázal na to, že
22. októbra 2018 rozhodol o zápise ochrannej známky na základe prihlášky ochrannej známky, t.j. vtedy
nevnímal paralelný priebeh konaní o prevode ochrannej známky „BIOMILA“ a o prihláške ochrannej
známky ako obchádzanie konania o zápise prevodu, avšak o jeden a pol roka už áno. Tento rozpor
medzi jednotlivými právnymi názormi žalovaného nie je žiadnym spôsobom odôvodnený, a teda pre

žalobcu je nepreskúmateľný. Ak mal žalovaný za to, že konaním o zápise zhodnej ochrannej známky
bolo možné obísť konanie o zápise prevodu staršej ochrannej známky, tieto dôvody existovali aj dňa
22.10.2018, t.j. v čase pôvodného zápisu zhodnej ochranne známky do Registra ochranných známok,
a preto závery žalovaného pôsobia arbitrárne.
Žalobca namietal, že konanie o zápise prevodu ochrannej známky a konanie o zápise zhodnej ochrannej

známky sú dve navzájom od seba nezávislé konania a navzájom si nekonkurujú, ich súbeh je možný
a právnym poriadkom dovolený. Prevod ochrannej známky a zápis zhodnej ochrannej známky sú dva
samostatné právne tituly, na základe ktorých dochádza k užívaniu ochranných známok. Kým pri prevode
ochrannej známky sa nadobúdateľ ochrannej známky stáva výlučným vlastníkom určitého označenia(nakoľko jediný disponuje ochrannou známkou vzťahujúcou sa na toto označenie), tak pri zápise
zhodnej ochrannej známky so súhlasom majiteľa staršej ochrannej známky sa stáva viacero subjektov
legitímnym užívateľom toho istého (zhodného) označenia (viacero subjektov má právo užívať zhodné

označenie na základe vlastných ochranných známok). Žalobca má jednoznačne záujem byť výlučným
majiteľom značky „BIOMILA" a všetkých ochranných známok, ktoré sú pre toto označenie vedené v
Registri ochranných známok. Žalobca prevádzkuje v súčasnosti úspešné podnikanie s miliónovými
tržbami, kde ku kľúčovému označeniu jeho produktov je zapísaný ako majiteľ aj iný subjekt. Takýto
stav je pre Žalobcu neakceptovateľný a z uvedeného dôvodu má aj v súčasnosti značný a zjavný

záujem na čo možno najskoršom zápise prevodu staršej ochranných známky na základe Zmluvy
o prevode ochrannej známky. Nie je teda pravdou, že konanie o prevode staršej ochrannej známky bolo
prihláškou obídené. Jediné, čo sa podaním prihlášky zhodnej ochrannej známky na čas vyriešilo, bolo
užívanie ochrannej známky zhodnej so staršou ochrannou známkou, čo bol zjavný záujem spoločnosti
EKOTREND MYJAVA a žalobcu už pri uzatvorení Zmluvy o prevode ochrannej známky. Všetky ostatné
následky (kompletná ochrana označenia „BIOMILA" pozostávajúca z viacerých ochranných známok)

môžu byť a budú dokonané jedine v konaní o zápise prevodu staršej ochrannej známky. O dôležitosti
konania o zápise prevodu staršej ochrannej známky v konečnom dôsledku svedčí aj skutočnosť, že
počas takmer 4,5 ročného zákonného užívania zhodnej ochrannej známky žalobca žiadnym spôsobom
nedisponoval s konaním o zápise prevodu staršej ochrannej známky, hoci podľa názoru žalovaného svoj
cieľ mal už zápisom zhodnej ochrannej známky splniť. Žalobca podaním prihlášky zhodnej ochrannej

známky počas existencie konania o zápise prevodu staršej ochrannej známky konal v súlade so
zákonom o ochranných známkach. Pokiaľ ide o posúdenie, či takéto zákonom aprobované konanie
bolo zároveň aj konanie v súlade s dobrou vierou, tak žalobca má jednoznačne za to, že jeho konaním
nedošlo k obídeniu konania o zápise prevodu staršej ochrannej známky. Obsah týchto konaní sa prelína
len v tom rozsahu, že obe konania vo výsledku zabezpečujú právo k užívaniu označenia zhodného

so staršou ochrannou známkou. Zápis zhodnej ochrannej známky sa však žiadnym spôsobom netýka
statusu majiteľa staršej ochrannej známky (udeľujúceho súhlas so zápisom zhodnej ochrannej známky),
teda skutočnosti, že v Registri ochranných známok existuje iný majiteľ označenia (pričom od takéhoto
označenia je závislé podnikanie žalobcu), a ktorý je naviac považovaný za tzv. majiteľa staršej ochrannej
známky, ktorému v konkrétnych veciach môžu prislúchať práva majiteľa skoršieho označenia. Žalobca

bol teda toho názoru, že konanie o zápise prevodu staršej ochrannej známky nie je spôsobilé obísť
prostredníctvom podania prihlášky zhodnej ochrannej známky, nakoľko zákonné následky týchto konaní
nie sú rovnaké, pričom žalobca trvá na tom, že má záujem označenie „BIOMILA", chránené viacerými
ochrannými známkami, nielen užívať, ale aj výlučne vlastniť vo vzťahu ku tretím osobám.
Žalobca namietal, že prebiehajúce civilné sporové konania, ktoré sa týka predmetu rozhodovania, vo

všeobecnosti neodôvodňujú absolútnu zápisnú výluku podľa § 5 ods. 1 písm. l) zákona o ochranných
známkach. Žalobca ďalej poukázal na inštitút prerušenia konania upravený v § 51 ods. 9 zákona o
ochranných známkach. Konštatoval, že pokiaľ bol žalovaný toho názoru, že počas jeho konania sa na
súde riešila otázka, ktorej riešenie spadá do kompetencie všeobecného súdu, a táto bola rozhodujúca
pre rozhodnutie žalovaného, mal zákonnú povinnosť prerušiť správne konanie. Prerušenie konania by

podľa žalobcu zabezpečilo plnohodnotnú ochranu známkovo-právneho systému. Žalovaný mal podľa
žalobcu počkať na rozhodnutie súdu a v závislosti od úspechu žalobcu vo veci mal následne ochrannú
známku zapísať alebo prihlášku ochrannej známky zamietnuť. Zamietnutie prihlášky ochrannej známky
na základe absolútnej zápisnej výluky z dôvodu existencie civilného sporového konania podľa žalobcu
predstavuje svojvoľnú ochranu ochrannej známky bez ohľadu na to, či prihlasovateľ bude v konaní

úspešnýalebonie,atedapotenciálneodmietnutieposkytnutiaochranysubjektu,ktorýboldobromyseľný
a eventuálne v spore úspešný. Žalobca mal za to, že zamietnutím prihlášky na zápis zhodnej ochrannej
známky z dôvodov, pre ktoré je žalovaný oprávnený a povinný prerušiť správne konanie, došlo zo strany
žalovaného k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo
mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

Zpohľadukonkrétnychžalovanýmoznačenýchsúdnychkonaníďalejplatí,žetietosanetýkajúkonaniao
zápise zhodnej ochrannej známky. Spor s družstvom Poľnohospodárske družstvo Polianka v konkurze,
so sídlom Nám. M. R. Štefánika 517/23, 907 01 Myjava, IČO: 34 105 034 (ďalej len „PD Polianka“),
vychádzal zo skutočnosti, že úpadca PD Polianka nesprávne a bezdôvodne evidoval staršiu ochrannú
známku vo svojom majetku. Správca konkurznej podstaty úpadcu PD Polianka z uvedeného dôvodu

zaradil staršiu ochrannú známku po vyhlásení konkurzu do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu PD
Polianka. Z uvedeného omylu vyplývalo aj druhé žalovaným označené konanie (podanie návrhu na
vydanie predbežného opatrenia vedeného pod sp. zn. 16CbPv/ll/2014-136 na Okresnom súde Banská
Bystrica), keď sa správca konkurznej podstaty úpadcu PD Polianka domáhal uloženia predbežnéhoopatrenia, aby žalovaný nekonal vo veci prevodu staršej ochrannej známky. Tretím súdnym konaním
bol spor na Okresnom súde Trenčín o určenie neplatnosti Zmluvy o prevode ochrannej známky,
ktorou sa určenia neplatnosti prevodu staršej ochrannej známky domáhal správca konkurznej podstaty

úpadcu SAPUCHA s. r. o. (ide o právneho nástupcu spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o. v
dôsledku zlúčenia). Charakteristickým znakom všetkých žalovaným uvedených súdnych konaní bola už
v čase ich začatia ich zjavná neopodstatnenosť. Správca konkurznej podstaty PD Polianka uznal už vo
svojom vyjadrení zo dňa 29.07.2016, že staršia ochranná známka bola zaradená do majetku úpadcu
bezdôvodne a staršiu ochrannú známku vylúčil zo súpisu majetku úpadcu PD Polianka dňa 30.05.2019.

Konanie o určenie neplatnosti Zmluvy o prevode ochrannej známky vedené na Okresnom súde Trenčín
bolo zastavené.
Žalobca poukázal na to, že žiadne z prebiehajúcich súdnych konaní nemá vplyv na udelenie súhlasu
majiteľa staršej ochrannej známky na používanie zhodnej ochrannej známky. V tejto súvislosti, taktiež
poukázal na ust. § 7a zákona ochranných známkach, vyvrátiteľnú právnu domnienku, v zmysle ktorej
sa za majiteľa ochrannej známky považuje osoba zapísaná v Registri ochranných známok, ak súd

nerozhodne inak. Výklad žalovaného, ktorý má za to, že samotná existencia súdneho konania má mať
vplyv na úkony majiteľa ochrannej známky (absolútna výluka zápisu z dôvodu absencie dobrej viery),
je priamym popretím právnej domnienky uvedenej v § 7a zákona o ochranných známkach, ktorá je
naviazaná na právoplatné rozhodnutie súdu a nie na existenciu súdneho konania, ako sa domnieva
žalovaný. Zároveň žiadna z týchto sporových vecí nesúvisela s potenciálnym ohrozením hospodárskej

súťaže na úseku známkovo-právnej ochrany, pričom jednotlivé spory neboli iniciované hospodárskymi
subjektmi, ktoré by tvrdili, že im patrí právo k staršej ochrannej známke na účely jej používania.
Žalobca namietal, že žalovaný naznačil aj iné dôvody, pre ktorú považoval prihlášku ochrannej známky
za nepodanú v dobrej viere, avšak ich relevantným spôsobom neodôvodnil, a preto sú nepreskúmateľné.
Prvým takýmto argumentom bolo konštatovanie, že zápis zhodnej ochrannej známky by mohol viesť k

zníženiuhodnotystaršejochrannejznámky.Hocižalovanývprvostupňovomrozhodnutítakýtoargument
uviedol a predseda žalovaného sa s ním v napadnutom rozhodnutí stotožnil, tento právny názor
správny orgán žiadnym spôsobom neodôvodnil. Druhým takýmto argumentom bola údajná neúčelnosť
zabezpečenia ochrany a jej udržiavania pre dve zhodné ochranné známky zapísané pre zhodné tovary
žalobcu. Tento dôvod na zamietnutie prihlášky zápisu zhodnej ochrannej známky nebol dokonca ani

v prvostupňovom rozhodnutí a ani v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom rozvitý, vždy sa len
zaradil do dôvodov zakladajúcich absolútnu výluku zápisu bez bližšieho odôvodnenia. Podľa názoru
žalobcu ide opätovne o hrubú nekonzistentnosť v právnych názoroch žalovaného, keď na jednej strane
nespochybňuje, že jeden prihlasovateľ môže legitímne (zákonne) podať pre to isté označenie viacero
prihlášok, avšak na druhej strane vlastne popiera sám seba, keďže cez ničím neodôvodnený inštitút

„neúčelnosti zabezpečenia ochrany“ takéto konanie považuje za absolútnu zápisnú výluku. Žalobca
namietal, že žalovaný si vykonštruoval koncept „zrejmej neúčelnosti ochrany“, v rámci ktorého tvrdí,
že poskytovanie ochrany dvom zhodným označeniam nie je účelné, a teda ide o konanie v rozpore
s dobrou vierou. Tieto dva právne názory sa však navzájom vylučujú.
Žalobca sa v ťažiskovej časti žaloby vzhľadom na to, že kľúčovým pre posúdenie zákonnosti

napadnutého rozhodnutia bolo posúdenie dobrej viery žalobcu v čase podania prihlášky, venoval
vymedzeniu pojmu „dobrá viera“ v systéme známkovo-právnej ochrany (bod V. žaloby). Poukázal na
rozhodnutie SDEÚ vo veci C-371/18 „SKY“, ktoré citoval aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí, pričom
žalobca konštatoval, že podľa jeho názoru v jeho právnej veci nedošlo k naplneniu ani jedného z dvoch
rámcových kritérií. Žalobca prihlášku na zápis zhodnej ochrannej známky podal s cieľom riadne sa

zúčastniť hospodárskej súťaže čestným spôsobom, prihlášku nepodal s úmyslom poškodiť záujmy
tretích osôb, pričom k poškodeniu záujmov tretích osôb reálne nedošlo ani dôjsť nemohlo a zároveň
ani nepodal prihlášku s úmyslom získať výlučné právo na iné účely, ako sú tie, ktoré súvisia s funkciou
ochrannej známky. Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie použitá žalovaným teda svedčí v prospech
konštatovania, že prihláška na zápis zhodnej ochrannej známky bola podaná v dobrej viere. Hoci

žalovaný túto judikatúru citoval, ďalej v napadnutom rozhodnutí sa už žiadnym spôsobom nezaoberal,
ktoré z rámcových kritérií uvedených v rozsudku C-371/18, SKY mal žalobca naplniť a akým konaním k
tomu malo dôjsť. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, že žalobca nepreukázal obchodnú logiku
svojho rozhodnutia podať prihlášku na zápis zhodnej ochrannej známky. Žalobca akcentoval, že:
a) žalobcovi v čase podania prihlášky patrilo vlastnícke právo ku zapisovanému označeniu chránenému

staršou ochrannou známkou na základe Zmluvy o prevode staršej ochrannej známky,
b) žalobca v čase podania prihlášky na zápis zhodnej ochrannej známky už viac ako rok (od 01.05.2014
do 07.09.2015) ako jediný vykonával činnosť pod označením chráneným zhodnou ochrannou známkou,c) žalobca mal v čase podania prihlášky ako jediný subjekt personálny substrát, materiálny substrát a
know-how na výrobu produktov pod označením chráneným zhodnou ochrannou známkou,
d) žiaden iný subjekt v čase podania prihlášky nepredával výrobky pod označením chráneným zhodnou

ochrannou známkou (a nerobí tak doposiaľ),
e) žalobcovi napriek vyššie uvedeným skutočnostiam nesvedčala materiálna publicita zápisu v Registri
ochranných známok, keď ku staršej ochrannej známke mal zapísané právo výlučne len iný subjekt, ako
žalobca.
V súvislosti s výkladom konceptu dobrá viera pri podaní prihlášky žalobca odkázal na rozsudok Súdneho

dvora Európskej únie (piata komora) zo dňa 12.09.2019 sp. zn. C-104/18 P vo veci Koton Magazacilik
Tekstil Sanayi ve Ticaret A.Ş., v zmysle ktorého: „Hoci podľa svojho obvyklého významu v bežnom
jazyku pojem „nekonanie v dobrej viere" predpokladá existenciu určitého stavu myšie alebo nečestného
úmyslu, tento pojem treba okrem toho chápať v kontexte práva ochranných známok, teda práva, ktorým
sa riadi obchodný styk. V tejto súvislosti nariadenia č. 40/94, č. 207/2009 a 2017/1001, ktoré boli
prijaté postupne, sledujú ten istý cieľ, a to vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu (pozri, pokiaľ ide o

nariadenie č. 207/2009, rozsudok z 27. júna 2013, Malaysia Dairy Industries, C-320/12, EU:C:2013:435,
bod 35). Normy týkajúce sa ochrannej známky Európskej únie majú za cieľ predovšetkým prispieť k
systémunerušenejhospodárskejsúťaževÚnii,vktoromnaúčelyzískaniaaudržaniasiklientelykvalitou
svojich výrobkov alebo služieb musí každý podnik mať možnosť dať zapísať ako ochranné známky
označenia umožňujúce spotrebiteľovi odlíšiť bez možnosti zámeny tieto tovary alebo služby od tovarov

alebo služieb iného pôvodu (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. septembra 2010, Lego Juris/ÚHVT,
CA8/09 P, EU:C:2010:516, bod 38, a z 11. apríla 2019, ÔKO-Test Verlag, C-690/17, EU:C:2019:317,
bod 40)
Z uvedeného rozsudku vyplývajú dve podstatné skutočnosti pre posúdenie konceptu dobrej viery
pri podaní prihlášky, ktoré dopĺňajú rozhodnutie C-371/18, SKY. V prvom rade platí, že koncept

dobrej viery pri podaní prihlášky sa má posudzovať štandardmi a zvyklosťami obchodného práva. V
druhom rade platí, že normy známkovej ochrany sa majú vykladať v prospech nerušenej hospodárskej
súťaže na úseku známkovo-právnej ochrany. Žalobca má za to, že žalovaný sa však ani jedným z
uvedených definičných kritérií nespravoval. Pojem dobrá viera v obchodných vzťahoch je subkategóriou
všeobecného pojmu dobrá viera. Obchodnoprávne vzťahy sú charakteristické vyššiu mierou „dravosti“

subjektov vstupujúcich do týchto vzťahov a preto to, čo by v rámci občianskoprávnych vzťahov mohlo
byť považované za konanie v rozpore s dobrými mravmi, nemusí byť vždy posudzované ako konanie
v rozpore s dobrými mravmi aj v rámci obchodnoprávnych vzťahov. Hoci v čase podania prihlášky
existovalicivilnésporovékonaniatýkajúcesastaršejochrannejznámky,takprimeranestarostlivýsubjekt
by mal byť spôsobilý si samostatne vyhodnotiť ich zjavnú neopodstatnenosť a napriek ich existencii

v dobrej viere využiť všetky dostupné prostriedky, ktoré mu priznáva zákon o ochranných známkach,
vrátane zápisu zhodnej ochrannej známky.
Žalobca v záverečnej časti žaloby namietal absenciu zákonného spôsobu zrušenia rozhodnutia o zápise
ochrannej známky. Žalobca poukázal na to, že v čase doručenia rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 23S/149/2018-108 zo dňa 30.10.2019 žalovanému existovalo rozhodnutie žalovaného

- zápis ochrannej známky č. 248428 do Registra ochranných známok, ktorý žalovaný vykonal dňa
22.10.2018. Toto rozhodnutie nebolo žiadnym relevantným spôsobom zrušené. Žalovaný z obsahu
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/149/2018-108 zo dňa 30.10.2019 vyvodil
dôsledky, ktoré vyvodiť nebolo možné a bez formálneho zrušenia rozhodnutia žalovaného – zápisu
ochrannej známky č. 248428 do Registra ochranných známok, ktoré žalovaný vykonal dňa 22.10.2018,

považoval toto rozhodnutie za neúčinné a konanie o prihláške ochrannej známky za neukončené.
Žalobca mal za to, že vyvodením záveru o neúčinnosti rozhodnutia žalovaného - zápisu ochrannej
známky č. 248428 do Registra ochranných známok, ktoré žalovaný vykonal dňa 22.10.2018, bez jeho
formálneho zrušenia, došlo zo strany žalovaného k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 27.10.2023 uviedol, že vymenovanie dôvodov napadnutého
rozhodnutia žalobcom v žalobe, v časti označenej ako „Právny stav“ – bod III, považuje za skresľujúce,
keďže v žalobcom uvedenom zozname argumentov niektoré rozhodujúce argumenty chýbajú (napr.
skutočnosť, že sám žalobca svojimi vyjadreniami opakovane potvrdil, že jeho cieľom bolo podaním

prihlášky ochrannej známky obísť konanie o zápise prevodu staršej ochrannej známky, v ktorom
žalovaný pre zákonné prekážky nepokračoval; ďalej že žalobca hodnoverne nevysvetlil, aká iná
obchodná logika odôvodňovala podanie prihlášky zhodnej ochrannej známky z jeho strany). V
napadnutom rozhodnutí sa druhostupňový orgán žalovaného, na rozdiel od prvostupňového orgánu,nevenoval otázke zníženia hodnoty staršej ochrannej známky podaním novej prihlášky ochrannej
známky. Žalovaný poukázal na to, že skutočnosti uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
vedúce k záveru o tom, že prihláška ochrannej známky nebola podaná v dobrej viere, odôvodňujú

uvedený záver pri ich komplexnom posúdení, vo vzájomných súvislostiach, t.j. nie je možné posudzovať
jednotlivé skutkové zistenia či argumenty uvedené v napadnutom rozhodnutí ako samostatné dôvody,
ktoré samostatne odôvodňujú záver o nepodaní prihlášky ochrannej známky v dobrej viere.
Žalovanývovyjadreníkžalobeakcentovaldôvody,ktoréžalovanéhoviedlikzáveruonepodaníprihlášky
ochrannej známky v dobrej viere. Zdôraznil, že relevantná judikatúra Súdneho dvora EÚ, týkajúca sa

posudzovania dobrej viery pri podaní prihlášky, pozná dva scenáre, kedy možno hovoriť o prihláške
nepodanej v dobrej viere, a to:
- prihláška bola podaná s úmyslom poškodiť záujmy tretích osôb spôsobom, ktorý nie je v súlade
s čestnými praktikami (ako je zrejmé z napadnutého rozhodnutia týmto scenárom sa žalovaný v
napadnutom rozhodnutí nezaoberal, a teda táto situácia sa netýka predmetného prípadu), alebo
- prihláška bola podaná s úmyslom získať výlučné právo za iným účelom, ako sú tie, ktoré súvisia s

funkciou ochrannej známky, pričom prihláška v takomto prípade nemusí byť zameraná voči konkrétnej
osobe, t.j. prihláška nie je podaná v dobrej viere aj v situáciách, ktoré možno chápať ako zneužitie
systému známkovo-právnej ochrany. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru o tom, že v
predmetnom prípade bol naplnený tento dôvod, ktorý sám osebe odôvodňuje záver o nepodaní prihlášky
ochrannej známky v dobrej viere.

Žalovaný zdôraznil, že nepopiera a ani v napadnutom rozhodnutí nepopieral oprávnenie na podanie
prihlášky ochrannej známky zhodnej so staršou ochrannou známkou ako také, rovnako zdôraznil, že
zlú vieru pri podaní prihlášky ochrannej známky neodôvodnil len prebiehajúcim konaním o zápise
prevodu. V predmetnom prípade zohľadnil aj ďalšie okolnosti (vrátane vyjadrení samotného žalobcu
o tom, čo bolo cieľom podania tejto prihlášky), ktoré spoločne viedli žalovaného k záveru o nepodaní

prihlášky ochrannej známky v dobrej viere. Zo záverov napadnutého rozhodnutia vyplýva, že prihláška
ochrannej známky nebola podaná v dobrej viere bez ohľadu na konečný výsledok súdnych konaní vo
veci platnosti zmluvy o prevode ochrannej známky „BIOMILA“. Používanie ochrannej známky „BIOMILA“
a ani (vy)riešenie otázky platnosti zmluvy o jej prevode nemohli v predmetnom prípade ovplyvniť to, že
prihláška ochrannej známky nebola podaná v dobrej viere.

Žalovaný k žalobnej námietke o nekonzistentnosti právnych názorov v napadnutom rozhodnutí s jeho
vlastnou rozhodovacou činnosťou uviedol, že prvostupňový orgán síce na základe prihlášky ochrannej
známky zapísal ochrannú známku do registra, avšak druhostupňový orgán žalovaného, ako orgán,
ktorý je okrem iného oprávnený uplatniť prostriedky dozoru (preskúmanie mimo odvolacieho konania a
obnovu konania) voči rozhodovacej činnosti prvostupňového orgánu, 2. augusta 2019 doručil žalobcovi

oznámenie o začatí preskúmania rozhodnutia – zápisu tejto ochrannej známky do registra, mimo
odvolacieho konania. Zastal totiž názor, že prihlásené označenie nemalo byť zapísané ako ochranná
známka do registra, a to z dôvodov uvedených v tomto oznámení doručenom žalobcovi. V dôsledku
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/149/2018-108 z 30. októbra 2019, ktorého
priamym dôsledkom bolo navrátenie prihlášky ochrannej známky opätovne do zápisného konania,

bolo potrebné uvedené konanie o preskúmaní zápisu ochrannej známky mimo odvolacieho konania
zastaviť. Následne prvostupňový orgán v opätovnom konaní o prihláške ochrannej známky, poznajúc
právnynázordruhostupňovéhoorgánužalovaného,dôvodyuvedenévkonaníopreskúmanírozhodnutia
mimo odvolacieho konania uplatnil už v rámci svojej rozhodovacej činnosti majúc za to, že prihlásené
označenie nemalo byť zapísané ako ochranná známka do registra, a to z dôvodov uvedených v

tomto oznámení doručenom žalobcovi. V dôsledku rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
23S/149/2018-108 z 30. októbra 2019 (ďalej „rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici“), ktorého
priamym dôsledkom bolo navrátenie prihlášky ochrannej známky opätovne do zápisného konania, bolo
potrebné uvedené konanie o preskúmaní zápisu ochrannej známky mimo odvolacieho konania zastaviť.
Následne prvostupňový orgán v opätovnom konaní o prihláške ochrannej známky, poznajúc právny

názor druhostupňového orgánu žalovaného, dôvody uvedené v konaní o preskúmaní rozhodnutia mimo
odvolacieho konania uplatnil už v rámci svojej rozhodovacej činnosti.
Žalovaný akcentoval, že dôvodom napadnutého rozhodnutia nebolo tvrdenie, že súbeh konania o zápise
prevodu ochrannej známky „BIOMILA“ a konania o prihláške zhodnej ochrannej známky nie je zákonom
dovolený, ale skutočnosť, že podanie prihlášky ochrannej známky smerovalo k zneužitiu známkovo-

právneho systému, čo vyplynulo z konkrétnych okolností posudzovaného prípadu. Pokiaľ bol žalobca
oprávneným nadobúdateľom ochrannej známky „BIOMILA“, nebolo dôvodné za účelom používania tejto
ochrannej známky podanie prihlášky zhodnej ochrannej známky.K tvrdeniu žalobcu, že žiadnym spôsobom nedisponoval s konaním o zápise prevodu staršej
ochrannej známky, žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca sa neúspešne domáhal podnetom na
preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania zrušenia rozhodnutia o obnove zápisu ochrannej

známky „BIOMILA“, t.j. domáhal sa toho, aby táto ochranná známka zanikla neobnovením platnosti
zápisu, čo tiež podporuje záver, že cieľom podania novej prihlášky zhodnej ochrannej známky bolo
obídenie konaní týkajúcich sa ochrannej známky „BIOMILA“.
K námietke žalobcu, že prebiehajúce civilné sporové konanie, ktoré sa týka predmetu rozhodovania, vo
všeobecnosti neodôvodňuje absolútnu zápisnú výluku podľa § 5 ods. 1 písm. l) zákona o ochranných

známkach, žalovaný uviedol, že takúto skutočnosť žalovaný v napadnutom rozhodnutí ani netvrdil. Hoci
ide o dôležitú skutočnosť pre posúdenie otázky dobrej viery pri podaní prihlášky ochrannej známky,
táto však až v spojení so všetkými ďalšími už uvedenými relevantnými okolnosťami predmetného
prípadu viedla žalovaného k záveru o nepodaní prihlášky ochrannej známky v dobrej viere. Žalovaný
ďalej uviedol, že výsledok konaní, na ktoré žalovaný poukázal v napadnutom rozhodnutí, tak či tak
nemoholovplyvniťposúdenieprihláškyochrannejznámky,pokiaľideootázkudobrejvieryprihlasovateľa

pri jej podaní, a to s ohľadom na konštatované odôvodnenie záveru o nepodaní prihlášky ochrannej
známky v dobrej viere. Žalovaným uvedené skutočnosti týkajúce sa zámeru prihlasovateľa pri podaní
prihlášky ochrannej známky (obísť konanie o zápise prevodu ochrannej známky „BIOMILA“ a tieto súdne
konania,resp.spory)avšetkyrozhodujúceskutočnosti,naktoréžalovanývkonaníoprihláškeochrannej
známky prihliadal a ktorými odôvodnil záver o naplnení ním konštatovanej zápisnej výluky v napadnutom

rozhodnutí, by totiž naďalej zostali nezmenené aj v prípade, že by tieto súdne konania do vydania
napadnutého rozhodnutia boli ukončené, a to bez ohľadu na výsledok týchto konaní. Žalovaný by teda
bez ohľadu na výsledok uvedených konaní musel dospieť k rovnakým skutočnostiam a záverom, a to že
žalobcasipodalprihláškuochrannejznámkyzdôvodu,žežalovanývkonaníozápiseprevoduochrannej
známky „BIOMILA“ na žalobcu nepokračoval (zo zákonných dôvodov), pričom úmyslom žalobcu bolo

získať práva k zhodnej ochrannej známke bez ohľadu na priebeh, resp. výsledok tohto konania, resp.
súvisiacich konaní.
K argumentácii žalobcu o potrebe prerušenia konania podľa § 51 ods. 9 zákona o ochranných známkach
žalovaný poukázal na to, že uvedené ustanovenie upravujúce prerušenie konania pred žalovaným v
prípade, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke, ktorú žalovaný nie je oprávnený riešiť, bolo do

zákona o ochranných známkach zavedené až jeho novelou s účinnosťou od 1. januára 2018. Žalovaný
listom z 25.10.2016 oznámil svoj úmysel odložiť posúdenie zápisnej spôsobilosti prihlášky ochrannej
známky(tedaajvrátaneabsolútnychdôvodovzápisnejspôsobilosti),atoaždoprávoplatnéhoukončenia
súdnych konaní, reakciou žalobcu na uvedený postup žalovaného bola sťažnosť na nezákonný
postup úradu/žalovaného zo dňa 01.03.2016, ktorá bola vyhodnotená žalovaným ako neopodstatnená

(oznámenie žalovaného z 09.05.2016). Obidva dokumenty boli prílohou žaloby žalobcu smerujúcej proti
nečinnosti orgánu verejnej správy (žalovaného), ktorú žalobca následne podal v júni 2016 na Krajský
súd v Banskej Bystrici.
Vo vzťahu k argumentácii žalobcu ohľadne predmetného súhlasu žalovaný uviedol, že v napadnutom
rozhodnutí neargumentoval tým, že civilné sporové konania mali vplyv na právo udeliť súhlas na zápis

ochrannej známky zhodnej s ochrannou známkou „BIOMILA“ – touto otázkou sa žalovaný v napadnutom
rozhodnutí vôbec nezaoberal.
K námietke žalobcu, že dva dôvody, ktoré viedli žalovaného k záveru o absencii dobrej viery pri podávaní
prihlášky, neboli vôbec odôvodnené, žalovaný uviedol, že v predmetnom prípade nebola zamietnutá
prihláška ochrannej známky z týchto dôvodov. V odôvodnení záverov napadnutého (druhostupňového)

rozhodnutia sa druhostupňový orgán otázkou potenciálneho zníženia hodnoty staršej ochrannej známky
vôbec nezaoberal, pretože to nepovažoval za potrebné. Skutočnosť, že prihláška ochrannej známky
nebola podaná v dobrej viere, vyplynula z odlišných okolností posudzovaného prípadu, ktoré boli
konštatované už aj prvostupňovým orgánom a ktoré samé osebe odôvodňovali tento záver. Pre
posúdenie toho, či došlo v predmetnom prípade k zneužitiu známkovo-právneho systému, nebolo vôbec

rozhodujúce, či podanie prihlášky ochrannej známky mohlo viesť k zníženiu hodnoty ochrannej známky
„BIOMILA“. Keďže žalovaný v napadnutom rozhodnutí zastal názor, že v predmetnom prípade nastal
uvedený dôvod pre konštatovanie nepodania prihlášky ochrannej známky v dobrej viere, nepovažoval
za potrebné zaoberať sa prípadným znížením hodnoty ochrannej známky „BIOMILA“.
Pokiaľžalobcanapadnutémurozhodnutiuvytýkal,ževôbecniejerozvitýčibližšieodôvodnenýargument

žalovaného o neúčelnosti zabezpečenia ochrany a jej udržiavania pre dve zhodné ochranné známky
zapísané pre zhodné tovary, žalovaný v tejto súvislosti konštatoval, že vzhľadom na to, že nejde
o samostatný dôvod pre zamietnutie prihlášky ochrannej známky, čo je zrejmé aj z napadnutéhorozhodnutia, argumentácia žalobcu v tejto súvislosti je zmätočná a nesmeruje k spochybneniu
zákonnosti napadnutého rozhodnutia.
Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že v jeho právnej veci nedošlo k naplneniu ani jedného z dvoch

rámcových vyplývajúcich z rozsudku C-371/18, SKY a zastával názor, že v predmetnom prípade bolo
preukázané naplnenie kritéria, podľa ktorého prihláška nie je podaná v dobrej viere, ak si podávateľ
prihlášky túto podal nie s cieľom zúčastniť sa hospodárskej súťaže čestným spôsobom, ale s úmyslom
získať, bez toho, aby sa zameral na konkrétnu tretiu osobu, výlučné právo na iné účely, ako sú tie, ktoré
súvisia s funkciou ochrannej známky. Žalovaný naplnenie týchto okolností v predmetnom prípade riadne

a dostatočne odôvodnil v napadnutom rozhodnutí, na tomto závere nič nemení skutočnosť, na ktorú
opakovane poukazoval žalobca v podanej žalobe, a to že žalobca podniká a podnikal pod označením
„BIOMILA“, a nie je rozhodujúca ani otázka, či iný subjekt toto označenie používal alebo nie.
Žalovaný poukázal na nepravdivosť tvrdenia žalobcu, že hoci žalovaný uvedenú judikatúru citoval, ďalej
sa v napadnutom rozhodnutí už nezaoberal tým, ktoré z rámcových kritérií uvedených v rozsudku SDEÚ
vo veci C-371/18 „SKY“ mal žalobca naplniť a akým konaním malo k tomu dôjsť, pričom nepravdivosť

tohto tvrdenia je zrejmá z napadnutého rozhodnutia ako celku, pretože žalovaný sa v napadnutom
rozhodnutí rozsiahle a podrobne venoval práve týmto otázkam. Konkrétne na strane 13 napadnutého
rozhodnutia, v druhom odseku žalovaný konštatoval nasledujúce: „Podľa názoru orgánu rozhodujúceho
o rozklade je v súvislosti s uvedeným potrebné zdôrazniť, že, ako to vyplýva z už citovanej judikatúry
SDEÚ, okrem prípadov zlej viery, kedy prihláška bola podaná s úmyslom poškodiť záujmy tretích osôb

spôsobom, ktorý nie je v súlade s čestnými praktikami, možno prihlášku považovať za nepodanú v dobrej
viere aj v iných situáciách, a to keď je podaná s úmyslom získať výlučné právo za iným účelom ako sú tie,
ktoré súvisia s funkciou ochrannej známky, pričom prihláška v takomto prípade nemusí byť zameraná
voči konkrétnej osobe, t.j. aj v situáciách, ktoré možno chápať ako zneužitie systému známkovo-právnej
ochrany. V takomto prípade je predmetom ochrany uplatnenej zápisnej výluky verejný záujem na tom,

aby nedochádzalo k zneužívaniu systému ochranných známok, a to napríklad tak, že je tento systém
využitý ako nástroj nedovoleného svojpomocného riešenia sporov, ktorých riešenie právne predpisy
zverujúdokompetenciepríslušnýchštátnychorgánov,akoktomudošloajpripodaníprihláškyochrannej
známky“.
Žalovaný zastával názor, že argumentácia žalobcu o obchodnej logiku, ktorú sledoval pri podaní

prihlášky ochrannej známky a ktorá podľa jeho názoru bola spôsobilá spochybniť závery o tom, že
cieľom podania prihlášky ochrannej známky bolo obísť konanie o zápis prevodu ochrannej známky,
nie je spôsobilá vyvrátiť zistenia a dôvody žalovaného odôvodňujúce záver o nepodaní prihlášky
ochrannej známky v dobrej viere. Práve naopak, uvádzané subjektívne presvedčenie žalobcu o nároku
na označenie BIOMILA ešte viac zdôrazňuje motiváciu žalobcu, ktorá ho viedla k podaniu prihlášky

ochrannej známky, nakoľko, ako vyplýva z argumentácie žalobcu, podľa jeho presvedčenia nemal
„prístup“ k ochrannej známke BIOMILA.
Čo sa týka výkladu pojmu dobrá viera, žalovaný poukázal na to, že ide o autonómny pojem práva
Európskej únie, ktorý sa musí v Európskej únii vykladať jednotne. Žalovaný pri svojom posúdení v
napadnutom rozhodnutí vychádzal z relevantného výkladu práva vzťahujúceho sa na posudzovaný

prípad, a to konkrétne o stanovisko generálnej advokátky Sharpston z 12. marca 2009 vo veci C-529/07,
bod 60, podľa ktorého pojmom neexistencia dobrej viery podávateľa prihlášky možno označiť „konanie,
ktorésavynímazuznávanýchzásadetickéhokonaniaalebočestnýchpraktíkvpriemyslealeboobchode
a ktoré sa dá zistiť posúdením objektívnych skutočností každého jednotlivého prípadu s poukazom
na tieto normy“, ako aj o skôr uvedený rozsudok SDEÚ z 29. januára 2020 vo veci C-371/18, SKY,

bod 75. V zmysle tohto rozsudku a aj ďalších rozsudkov SDEÚ (napr. rozsudku z 12. septembra 2019
vo veci C-104/18 P, STYLO & KOTON) je zrejmé, že síce sú z pohľadu práva Európskej únie pre
výklad pojmu „dobrá viera“ pri podaní prihlášky ochrannej známky relevantné etické konanie a čestné
praktiky v priemysle alebo obchode, avšak napriek tomu, ani s prihliadnutím na štandardy a zvyklosti
obchodného práva a vyššiu mieru „dravosti“ obchodnoprávnych vzťahov či potrebu ochrany nerušenej

hospodárskej súťaže, nie je možné akceptovať podanie prihlášky ochrannej známky s cieľom zneužiť
systém známkovo-právnej ochrany (v predmetnom prípade konkrétne za tým účelom, aby sa obišli
prebiehajúce konania a cestou nedovolenej svojpomoci vyriešili spory, ktorých riešenie právne predpisy
zverujú do kompetencie príslušných štátnych orgánov).
Žalovaný mal za to, že žalobcovi samotné prebiehajúce konanie o zápise prevodu nebránilo v používaní

ochrannej známky „BIOMILA“. Podanie novej prihlášky zhodnej ochrannej známky zároveň nemalo
žiadny význam vo vzťahu k používaniu ochrannej známky „BIOMILA“, ako to tvrdí žalobca, žalobca bol
oprávneným nositeľom práv k ochrannej známke „BIOMILA“.Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na to, že prejednávaná vec je z hľadiska procedurálnej histórie
pomerne komplikovaná. Správne konanie pred žalovaným bolo výrazne ovplyvnené nielen procesnou
aktivitou účastníkov správneho konania, ale predovšetkým závermi súvisiacich súdnych konaní (konanie

protinečinnostisprávnehoorgánu,konanieopreskúmaniezákonnostisprávnehorozhodnutia).Vydaním
prvostupňového rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/149/2018 zo dňa 30. októbra
2019 došlo k zvráteniu nastoleného smerovania správneho konania (zápisy ochranných známok sa stali
neúčinnými), pričom vzhľadom na skutočnosť, že tento prvostupňový rozsudok sa stal právoplatným
doručením a podanej kasačnej sťažnosti nebol priznaný odkladný účinok ani na základe žiadosti

žalovaného (kasačná sťažnosť žalovaného vrátane žiadosti o priznanie odkladného účinku je súčasťou
administratívneho spisu – položka č. 76), žalovaný nemal inú možnosť, ako vo veci bez zbytočného
odkladu konať. Na základe nových skutočností, ktoré sa medzičasom stali súčasťou administratívneho
spisu (podania poukazujúce na zlú vieru prihlasovateľa pri podaní prihlášok), sa však žalovaný musel
vrátiť k skúmaniu absolútnych dôvodov zápisnej spôsobilosti podaných prihlášok, teda musel sa vrátiť
ešte do skoršieho štádia správneho konania, než bolo predpokladané na základe prvostupňového

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/149/2018 zo dňa 30. októbra 2019. V tejto
súvislosti žalovaný poukázal na právnu vetu publikovanú v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky 2/2022 pod č. 21/2022 ZNSS.
Žalovaný mal za to, že vrátenie prihlášky ochrannej známky do konania o námietkach rozsudkom
KrajskéhosúduvBanskejBystricinemožnospochybňovať.Žalovanýzdôraznil,žekonanieonámietkach

je súčasťou konania o prihláške ochrannej známky, a preto keď Krajský súd v Banskej Bystrici vec
vrátil na ďalšie konanie (o námietkach), prihláška ochrannej známky sa týmto vrátila späť do konania,
t.j. konanie o nej nebolo možné považovať za právoplatne ukončené. Žalovaný zastával názor, že nie
je možné konať o námietkach proti zápisu prihláseného označenia ako ochrannej známky do registra,
pokiaľ je toto označenie zároveň zapísané do registra ochranných známok. Výsledkom konania o

námietkach vo všeobecnosti totiž môže byť buď zastavenie konania o námietkach, zamietnutie námietok
alebo zamietnutie (vrátane čiastočného) prihlášky ochrannej známky. V konaní o námietkach sa teda
rozhoduje o prihláške ochrannej známky a nie je možné v ňom zrušiť zápis ochrannej známky alebo
ho vyhlásiť za neplatný. Podľa žalovaného je preto zrejmé, že Krajský súd v Banskej Bystrici svojím
rozsudkom nemienil vytvoriť situáciu, že napriek jeho rozhodnutiu o vrátení veci do konania ochranná

známka zostane zapísaná v registri. Pokiaľ by žalovaný ponechal napriek tomuto rozhodnutiu ochrannú
známku zapísanú v registri, takýto postup by bol podľa žalovaného nerešpektovaním rozhodnutia súdu.
Taktiež je potrebné uviesť, že pokiaľ správny súd, ale aj všeobecný súd v určitej veci rozhodne (napr.
správny súd vráti vec do konania), nie je potrebné, aby správny orgán vydával ďalšie rozhodnutie na
to, aby vôbec mohli nastať účinky rozhodnutia súdu. Pokiaľ argumentácia žalobcu smerovala k tomu,

že žalovaný mal osobitne rozhodnúť o zrušení zápisu, aby bolo možné považovať vec za vrátenú do
konania, hoci o vrátení veci do konania rozhodol už Krajský súd v Banskej Bystrici, takúto argumentáciu
považoval žalovaný za nesprávnu a nelogickú.
Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

5. Žalobca v replike zo dňa 20.11.2023 uviedol, že obsah vyjadrenia žalovaného predstavuje značný
odklonodtoho,čožalovanýtvrdilvpredchádzajúcomsprávnomkonaní,naakéskutočnostisasústredilv
predchádzajúcom správnom konaní a čo v predchádzajúcom správnom konaní považoval za podstatné
pre svoju rozhodovaciu činnosť. Takýto odklon vyvoláva dôvodné pochybnosti o tom, v akej kvalite
bolo vedené správne konanie predchádzajúce vydaniu napadnutého a prvostupňového rozhodnutia a

do akej miery boli vo vzťahu ku žalobcovi dodržiavané základné zásady správneho konania. Žalovaný
je vo svojom vyjadrení naďalej konzistentný v tom, že vydanie napadnutého rozhodnutia odôvodňuje
tým, že prihláška na zápis zhodnej ochrannej známky do Registra ochranných nebola podaná v dobrej
viere, avšak vo vyjadrení do značenej miery upravuje dôvody, ktoré odôvodňujú ním prijatý záver, že
pri podaní prihlášky zhodnej ochrannej známky absentovala dobrá viera žalobcu. Ako vyplýva z obsahu

správneho súdneho spisu, medzi účastníkmi konania je zhoda v tom, že súbeh konania o zápise prevodu
staršej ochrannej známky a konania o zápise zhodnej ochrannej známky je sám o sebe možný a
sám o sebe nezakladá absenciu dobrej viery prihlasovateľa pri neskoršom podaní prihlášky na zápis
zhodnej ochrannej známky. Pokiaľ teda žalovaný mal za to, že v tomto konkrétnom prípade dobrá viera
žalobcu absentovala, tak takýto jeho právny názor musel formovať jeden alebo viacero čiastkových

dôvodov (zistení). Identifikáciu týchto čiastkových dôvodov žalobca vykonal z obsahu správneho spisu
a zhrnul ich v časti III. správnej žaloby ako dôvody a) až e). Pokiaľ žalovaný k takémuto vymedzeniu
dôvodov, ktoré viedli žalovaného k záveru o absencii dobrej viery žalobcu pri podaní prihlášky
zhodnej ochrannej známky uviedol, že je skresľujúce a nezodpovedá odôvodneniu napadnutéhorozhodnutia, žalobca uviedol, že pri výpočte dôvodov, pre ktoré mal žalovaný za to, že prihláška
zhodnej ochrannej známky nebola podaná v dobrej viere. vychádzal z obsahu správneho spisu. Výpočet
takýchto dôvodov bol v prvom rade rámcovaný upovedomením vydaným žalovaným dňa 06.03.2020 s

označením: „Výsledok prieskumu zápisnej spôsobilosti“ (ďalej len „Upovedomenie“). Dôvody uvedené v
Upovedomení následne zodpovedajú tomu, ako podstatný obsah tohto Upovedomenia zhrnul žalovaný
na str. 2 prvostupňového rozhodnutia a rovnaké dôvody, pre ktoré mal žalovaný za to, že prihláška na
zápis zhodnej ochrannej známky nebola podaná v dobrej viere boli následne v priebehu správneho
konania niekoľkokrát zopakované. Žalobca mal za to, že bolo legitímnou procesnou obranou žalobcu,

že sa v priebehu správneho konania ale aj v priebehu správneho súdneho konania zaoberal vyššie
uvedenými okruhmi argumentácie, a to jednak jednotlivými dôvodmi izolovane, ako aj všetkými dôvodmi
vo vzájomných súvislostiach.
Žalovaný v priebehu správneho konania niekoľkokrát postavil svoju argumentáciu do roviny, že samotný
súbeh konania o zápise prevodu staršej ochrannej známky a podaniu prihlášky zhodnej ochrannej
známky považuje v prejednávanej veci za jeden z dôvodov, pre ktorý nebola prihláška zhodnej ochrannej

známky podaná v dobrej viere, avšak z napadnutých rozhodnutí vyplýva nepochybný záver, že žalovaný
považoval v priebehu správneho konania samotný súbeh týchto konaní za dôvod, pre ktorý nebola
podaná prihláška na zápis zhodnej ochrannej známky v dobrej viere. Žalovaný však v rozpore s jeho
tvrdeniami uvedenými v prvostupňovom rozhodnutí a napadnutom rozhodnutí, vo vyjadrení k žalobe
uvádza:„Ďalejžalovanýzdôrazňuje,ženepopieraaanivnapadnutomrozhodnutínepopieraloprávnenie

na podanie prihlášky ochrannej známky zhodnej so staršou ochrannou známkou ako také, rovnako zlú
vieru pri podaní prihlášky ochrannej známky neodôvodnil len prebiehajúcim konaním o zápise prevodu.“
Žalobca v replike ďalej poukázal na to, že z napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že súbeh
podania prihlášky na zápis zhodnej ochrannej známky s existenciou civilných konaní je pre vydanie
napadnutého rozhodnutia podstatný. Hoci v správnom konaní bol súbeh podania prihlášky na zápis

zhodnej ochrannej známky s civilnými konaniami bez ďalšieho označený ako rozporný s dobrou vierou
pri podaní prihlášky na zápis zhodnej ochrannej známky, tak vo vyjadrení žalovaný už uvedený súbeh
ako taký nepovažoval za problematický.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zaujal argumentáciu, že argument, že prihláška na zápis zhodnej
ochrannej známky podaná v dobrej viere, a to skutočnosť, že zápisom zhodného označenia do Registra

ochranných známok by došlo ku zníženiu hodnoty staršej ochrannej známky, netvoril dôvod pre
vydanie napadnutého rozhodnutia, keďže tento argument nebol prevzatý do napadnutého rozhodnutia.
Žalobca považoval takúto argumentáciu prijatú vo vyjadrení k žalobe za značne zavádzajúcu.
Žalovaný v prvostupňovom konaní považoval určitý dôvod (zníženie hodnoty staršej ochrannej
známky) za relevantný dôvod, ktorý ovplyvňoval jeho rozhodovaciu činnosť. Žalovaný sa následne

v druhostupňovom konaní stotožnil s prvostupňovým rozhodnutím, pričom tento dôvod (zníženie
hodnoty staršej ochrannej známky) žiadnym spôsobom nepoprel a ani nekorigoval, jednoducho ho len
nespomenul, pričom v ďalšom sa stotožnil s prvostupňovým rozhodnutím, avšak až podľa argumentácie
uvedenej vo vyjadrení. Bolo tak dôvodné, že žalobca považoval tento dôvod za relevantný pre
rozhodovaciu činnosť žalovaného. Žalobca s poukazom na ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku uviedol,

že viesť konanie takým spôsobom, kde v priebehu konania je vymenovaných viacero dôvodov, ktoré mali
viesť správny orgán k vydaniu jeho rozhodnutia, pričom v správnom súdnom konaní sa ukáže, že len
niektoré z vymedzených dôvodov boli relevantné pre rozhodovanie správneho orgánu a niektoré vlastne
neboli,predstavujevýznamnýzásahdoprávaúčastníkakonanianaúčinnúochranujehoprávazáujmov.
Účastník konania je v takom prípade zahltený dôvodmi, ktorým musí venovať svoj čas a pozornosť, čím

sa efektívne narúša jeho právo účinne sa obhajovať, najmä účinne a efektívne sa vyjadriť k podkladom
rozhodnutia.Podľanázoružalobcupredstavujetakýtopostupsprávnehoorgánuprocesnúvadukonania,
ktorá zakladá rozpor s § 3 ods. 2 Správneho poriadku, čo odôvodňuje zrušenie rozhodnutia správneho
orgánu ako takého.
Pokiaľ žalovaný opakovane kládol na zodpovednosť žalobcu, že nepreukázal obchodnú logiku, ktorú

malo podanie prihlášky na zápis zhodnej ochrannej známky po tom, čo už bolo vedené skoršie konanie o
prevode staršej ochrannej známky, mal za to, že jeho konanie malo obchodnú logiku, a to tak z pohľadu
verejnéhozáujmuchránenéhozákonomoochrannýchznámkachvznenízákonač.242/2017Z.z.,tedav
znení účinnom do 13.01.2019 ako aj s ohľadom na súkromnoprávne záujmy žalobcu a jeho spotrebiteľov
a obchodných partnerov (reálne obchodné používanie označenia „BIOMILA“). Žalobca odôvodňoval

obchodnú logiku jeho podania zhodnej ochrannej známky súhrnne a vo vzájomných súvislostiach tým,
že:
a) postup žalobcu bol dovolený a možný,b) postup žalobcu bol dôvodný (opodstatnený) z pohľadu právnej úpravy zákona o ochranných
známkach, nakoľko na poli známkovo-právnej ochrany vyriešil legitímne problémy, ktoré by inak vznikli
alebo vzniknúť mohli, a to bez toho, aby zasiahol do akýchkoľvek práv tretích osôb,

c) postup žalobcu nebol samoúčelný, ale zvolený spôsob postupu je reálne podporený jeho skutočnou
obchodnou činnosťou.
Podľa žalobcu bolo zákonné, odôvodnené a legitímne, že spoločnosť EKOTREND MYJAVA udelila
žalobcovi súhlas na zápis zhodnej ochrannej známky, pričom ďalej si mal práva k príslušnému označeniu
(chránenému titulom staršej ochrannej známky a zhodnej ochrannej známky) hájiť výhradne žalobca

ako majiteľ zhodnej ochrannej známky. Pokiaľ žalovaný na viacerých miestach svojho podania uvádza,
že nezapísanie prevodu staršej ochrannej známky nemalo vplyv na používanie označenia chráneného
staršou ochrannou známkou, ide o nepochopenie hospodárskej reality. Zákon o ochranných známkach v
rozhodnej miere poskytuje k dispozícii právne prostriedky práve majiteľom ochrannej známky, a nie iným
osobám, ktoré označenie chránené ochrannou známkou „používajú“. Žalobca mal za to, že ním uvedené
skutočnosti rozumne vysvetľujú, prečo mala spoločnosť EKOTREND MYJAVA legitímny záujem na

tom, aby nemusela na svoje náklady zabezpečovať ochranu označenia chráneného staršou ochrannou
známkou, a na druhej strane prečo mal žalobca legitímny záujem mať zabezpečenú túto ochranu titulom
existencie zhodnej ochrannej známky, a to na vlastné náklady.
Skutočnosť, že záujmom podanej prihlášky na zápis zhodnej ochrannej známky nebolo poškodiť záujmy
tretej strany potvrdil a akceptoval aj žalovaný, a teda spornou zostáva len skutočnosť, či žalobca svojim

konaním zneužil systém známkovo-právnej ochrany. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené legitímne
dôvody, ktorých cieľom bolo udržiavanie ochrany pre označenie chránenej ochrannou známkou, ktorej
ochrana z pohľadu zákona o ochranných známkach prislúchala, mal za to, že systém známkovo-
právnej ochrany slúžil v tomto prípade svojmu účelu a nebol žiadnym spôsobom zneužitý. Žalobca
v konaní o zápise zhodnej ochrannej známky využil svoje právo, ktoré mu vyplývalo zo všeobecne

záväzných právnych predpisov, konkrétne zákona o ochranných známkach a konal tak v plnej miere
súladne s ústavou slovenskej republiky a jej ustanovením článku 2 ods. 3. Naopak, žalovaný svojimi
závermi a úsudkom o údajnej zlej viere žalobcu pri podaní prihlášky zhodnej ochrannej známky
neopodstatnene obmedzil práva žalobcu, garantované mu ústavou slovenskej republiky a zákonom o
ochranných známkach. Z vecnej stránky je zrejmé, že pre podanie prihlášky zhodnej ochrannej známky

bolo podstatnou skutočnosťou, že v čase podania tejto prihlášky nebolo rozhodnuté o zápise prevodu
staršej ochrannej známky, t.j. žalobcovi nesvedčala materiálna publicita zápisu v registri ochranných
známok. Táto skutočnosť je zrejmá, avšak táto skutočnosť sama o sebe neznamená, že ciele a
motívypodaniaprihláškyzhodnejochrannejznámkynebolilegálne(zákonné)alegitímne(odôvodnené).
Skutočnosť, že žalobca mal záujem na tom, aby mu svedčala materiálna publicita zápisu v Registri

ochranných známok k označeniu, ktoré bolo v danom čase kľúčové pre jeho podnikanie, je legitímnym
záujmom žalobcu. Žalobca opakovane v replike argumentoval, že zápis zhodnej ochrannej známky
nenahrádza potrebu rozhodnutia v konaní o zápise prevodu staršej ochrannej známky, ktoré je preňho
naďalej esenciálne. Konanie o zápise prevodu staršej ochrannej známky nie je žalobca spôsobilý
obísť prostredníctvom podania prihlášky zhodnej ochrannej známky, nakoľko zákonné následky týchto

konaní nie sú rovnaké. Podľa názoru žalobcu platí, že podanie prihlášky na zápis zhodnej ochrannej
známky v tomto konkrétnom prípade nemôže byť posúdené ako neuskutočnené v dobrej viere, nakoľko
(i) žalobca tak konal z legitímnych dôvodov s ohľadom na jeho záujmy na úseku známkovo-právnej
ochrany, (ii) žalobca pritom nepoškodil práva žiadneho iného subjektu a (iii) žalobca svojim konaním
nespôsobil, že by sa konanie o zápise prevodu staršej ochrannej známky stalo obsoletným (toto konanie

má naďalej svoj zrejmý zmysel, zápis zhodnej ochrannej známky do registra ochranných známok ho
neznegoval). Ak žalovaný tvrdí, konanie žalobcu predstavuje narušenie systému známkovo-právnej
ochrany, tak takéto tvrdenie je ničím neodôvodnený formalizmus, ktorý nerešpektuje oprávnené záujmy
žalobcu, ignoruje okolnosti týkajúce sa reálneho používania chráneného označenia, ignoruje akékoľvek
obchodné reálie na strane používateľov ochranných známok, ignoruje ochranu spotrebiteľa a naozaj

pôsobí, že nesmeruje k materiálnej ochrane záujmov chránených zákonom o ochranných známkach.
Pokiaľ žalovaný na viacerých miestach svojho vyjadrenia považuje za kľúčový argument to, že
žalobca mal sám uviesť, že jeho cieľom pri podaní prihlášky na zápis zhodnej ochrannej známky
bolo obísť konanie o zápise prevodu staršej ochrannej známky, žalobca poukázal na to, že žalovaný
neuvádza,ktorékonkrétnetvrdeniežalobcumápreukazovaťtakútoargumentáciužalovaného.Žalovaný

neodkazuje na žiadne konkrétne podanie žalobcu, resp. na žiadne konkrétne vyjadrenie alebo výroky
žalobcu, ktoré by mali takýto záver odôvodňovať. Zároveň platí, že žalobca si nie je žiadneho takéhoto
výroku vedomý. Žalovaný tvrdí, že žalobca svojimi tvrdeniami opakovane potvrdil, že cieľom jeho
postupu bolo podaním prihlášky zhodnej ochrannej známky obísť konanie o zápise prevodu staršejochrannej známky. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že žalobca sa tak mal údajne vyjadriť: „v konaní
pred úradom“, tak žalobca s určitosťou nepovažuje za dostatočné na preukázanie tvrdenia žalovaného,
že žalovaný pripojil k svojmu konaniu administratívny spis, v ktorom by mal žalobca, resp. správny súd,

hľadať dôkazy takéhoto tvrdenia. Žalovaný takýmto postupom opakovane procesné sťažuje postavenie
žalobcu, keď tento sa nemôže účinne a efektívne brániť, pričom zároveň si materiálne neplní svoju
základnú funkciu, a to svoje tvrdenia (obzvlášť ak ide o kľúčové tvrdenia) preukazovať. Pokiaľ ide o
tvrdenie,žežalobcasatakmalvyjadriť„vkonanípredKrajskýmsúdomvBanskejBystriciprotinečinnosti
orgánu verejnej správy“, tak prílohou vyjadrenia nebolo žiadne podanie z takéhoto konania a podania z

uvedeného konania nie sú ani súčasťou priloženého administratívneho spisu.
K vyjadreniu žalovaného k žalobnej námietke o absencii zákonného postupu spočívajúcom v ponechaní
platnosti rozhodnutiu, ktorým rozhodol o zapísaní zhodnej ochrannej známky do Registra ochranných
známok, ktorý poukázal na to, že Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil rozhodnutia týkajúce sa námietok
a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, avšak rozsudok KS BB sa netýkal zrušenia rozhodnutia o
zápise zhodnej ochrannej známky do Registra ochranných známok zo dňa 22.10.2018, žalobca v replike

uviedol, že Krajský súd v Banskej Bystrici v predmetnom správnom súdnom konaní nemal k dispozícii
právny základ na to, aby zrušil aj právoplatné rozhodnutie, ktorým bolo dňa 22.10.2018 rozhodnuté
o zápise zhodnej ochrannej známky do Registra ochranných známok. Bolo úlohou žalovaného, aby
sa so vzniknutou situáciou vysporiadal jemu zverenými právnymi prostriedkami, a teda aby procesné
správnym spôsobom zrušil aj právoplatné rozhodnutie, ktorým bolo dňa 22.10.2018 rozhodnuté o zápise

zhodnej ochrannej známky do Registra ochranných známok. Žalovaným tvrdená skutočnosť, že konanie
o námietkach bolo súčasťou konania o zápise zhodnej ochrannej známky do Registra ochranných
známok, a teda vrátením námietok na ďalšie konanie by malo byť automaticky zrušené aj rozhodnutie,
ktorým bolo dňa 22.10.2018 rozhodnuté o zápise zhodnej ochrannej známky do Registra ochranných
známok nemá vôbec žiadnu oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky.

6. Žalovaný v duplike zo dňa 12.12.2023 sa ohradil voči konštatovaniu žalobcu v replike, že vyjadrenie
žalovaného k žalobe predstavuje značný odklon od toho, čo žalovaný tvrdil v predchádzajúcom
správnom konaní, na aké skutočnosti sa sústredil v predchádzajúcom správnom konaní a čo v
predchádzajúcom správnom konaní považoval za podstatné pre svoju rozhodovaciu činnosť. Žalovaný

trval na tom, že je vo svojej argumentácii konzistentný a dôvody prijatého záveru o podaní prihlášky
ochrannej známky v zlej viere prezentované vo vyjadrení k žalobe sa neodlišujú od dôvodov
napadnutého rozhodnutia. Žalobca na mnohých miestach repliky odkazuje na vyjadrenia žalovaného,
pričom však ide o konštatovania vytrhnuté z kontextu, v ktorých žalobca nasilu hľadá závery vyhovujúce
jeho videniu veci. K tomu, že sa žalobca v replike ohradil voči konštatovaniu žalovaného, že žalobca mal

sám uviesť, že jeho cieľom pri podaní prihlášky na zápis zhodnej ochrannej známky bolo obísť konanie
o zápise prevodu staršej ochrannej známky a že si žalobca nie je takého výroku vedomý, žalovaný
poukázal na konkrétne pasáže v samotnej replike, kde žalobca tento cieľ resp. motív potvrdzuje.
Žalovaný poukázal na to, že tieto vyjadrenia vyplývajú aj z Vyjadrenie prihlasovateľa k výsledku
prieskumu zápisnej spôsobilosti z 10.01.2018 (položka č. 28 administratívneho spisu) a zo žaloby

žalobcu proti nečinnosti orgánu verejnej správy zo dňa 25.05.2016 (v administratívnom spise ako
položka č. 11). Žalobca opakovane v administratívnom a súdnom konaní, vrátane samotnej repliky,
deklaroval svoju motiváciu na podanie prihlášky spočívajúcu v snahe disponovať s právami k ochrannej
známke napriek existencii zákonných dôvodov brániacich žalovanému konať vo veci prevodu zhodnej
staršej ochrannej známky.

7. Správny súd uznesením č. k. 5Spv/2/2023-263 to dňa 15.01.2025 priznal Mgr. Róbertovi Antalovi,
so sídlom Ul. Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, správcovi konkurznej podstaty úpadcu:
SAPUCHA s.r.o. „v konkurze“, so sídlom Závodná 3, 821 06 Bratislava, IČO: 46 879 501, postavenie
osoby zúčastnenej na konaní.

8. Osoba zúčastnená na konaní (ďalej aj ako „správca“) vo vyjadrení k veci zo dňa 17.02.2025 uviedla,
že žalobu považuje za nedôvodnú a stotožňuje sa písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 02.11.2023
aj s duplikou zo dňa 18.12.2023. Je nepopierateľným faktom, že žalobca sa prihláškami totožných
ochranných známok, resp. zhodných ochranných známok, snažil obísť konanie o zápise vlastníctva k

ochranným známkam v jeho prospech na základe zmlúv o prevode ochranných známok z právneho
predchodcu úpadcu, EKOTREND MYJAVA. Keďže žalovaný nevykonal zápis v registri ochranných
známok v prospech žalobcu a konania o zápise prevodu boli, resp. sú dlhodobo prerušené, žalobca sa
rozhodol túto situáciu vyriešiť obídením týchto konaní. Tak ako to žalovaný opakovane uvádza a citujejednotlivé pasáže zo žaloby či vyjadrení žalobcu, aj osoba zúčastnená na konaní tvrdí, že žalobca túto
skutočnosť, t.j. obídenie prerušených konaní prihlásením zhodných ochranných známok, opakovane
explicitne priznáva vo svojich písomných podaniach či vyjadreniach, a to nie len v priebehu tohto

súdneho konania, ale aj v priebehu predchádzajúceho administratívneho konania pred žalovaným.
Pôvodné tri ochranné známky, ktoré sa žalobca snažil nadobudnúť zmluvami z februára 2014 od
právneho predchodcu úpadcu, ako správca úpadcu zapísal do všeobecnej podstaty a ich zapísanie
zverejnil v Obchodnom vestníku. Obdobne postupovalaj pri všetkých nehnuteľnostiach, technologických
zariadeniach, motorových vozidlách, ktoré patrili právnemu predchodcovi úpadcu a ktoré konatelia

žalobcu, A. C. a C. E., ktorí boli v roku 2014 konateľmi právneho predchodcu úpadcu, t.j. EKOTREND
MYJAVA, z jeho majetku vypredali sebe alebo subjektom, ktoré boli s nimi majetkovo či personálne
prepojené. Výsledkom tohto ich konania bolo, že právny predchodca úpadcu sa stal úplne bezmajetným
a naopak, žalobca získal priamo alebo nepriamo, prostredníctvom spriaznených osôb, všetok majetok
právneho predchodcu úpadcu, ako aj jeho zamestnancov, a v plnom rozsahu pokračoval v jeho
podnikaní. Tieto právne úkony, ktorými bol majetok právneho predchodcu úpadcu vypredaný, považoval

správca za právne úkony neplatné, ktoré boli urobené v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so
zásadami poctivého obchodného styku. Všetok majetok zapísaný v konkurznej podstate úpadcu, teda
aj tri ochranné známky, napadol žalobca vylučovacími žalobami. K dnešnému dňu rozhodol Okresný
súd Banská Bystrica neprávoplatným rozsudkom zo dňa 21.11.2024, č. k. 26Cbi/5/2017-469, ktorým
žalobu žalobcu (v tomto prípade o vylúčenie nehnuteľností zo všeobecnej podstaty úpadcu) zamietol

z vyššie uvedených dôvodov (viď najmä body č. 47 – 52 odôvodnenia rozsudku), ktorý rozsudok
pripojil k vyjadreniu z dôvodu dokreslenia celkového obrazu o spôsoboch a postupoch žalobcu a jeho
konateľov. Skutočnosť, že žalovaný dodnes nezapísal do registra ochranných známok prevod troch
ochranných známok z právneho predchodcu úpadcu v prospech žalobcu, však žalobcovi nebránila,
aby tieto ochranné známky v plnom rozsahu využíval. Konal tak bez súhlasu úpadcu, bez súhlasu

správcu, bez licencie, bez akéhokoľvek zmluvného či iného právneho titulu, čím sa na úkor úpadcu a
jehokonkurznýchveriteľovbezdôvodneobohatil.Zuvedenéhodôvodubolnútenýuplatniťvočižalobcovi
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia súdnou cestou. O uvedenom právnom nároku rozhoduje
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pod sp. zn. 10CbPv/26/2019, konanie je v súčasnosti prerušené.
Aj z toho, ako žalobca používal ochranné známky úpadcu, vyplýva, že v jeho prípade nejde o čestné

konanie a dobrú vieru.

9. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu osoby zúčastnenej na konaní zo dňa 07.03.2025 poukázal na to,
že správcom predlžené vyjadrenia a dôkazy nemajú žiaden vecný a časový súvis s podaním prihlášky
na zápis zhodnej ochrannej známky, resp. s motiváciami žalobcu, ktorého ho k podaniu prihlášky viedli.

10. Z neúčasti na pojednávaní dňa 15.05.2025 sa právny zástupca žalobcu a poverená zamestnankyňa
žalovaného ospravedlnili a osoba zúčastnená oznámila, že sa nezúčastní, ústne po skončení
pojednávania vo veci sp. zn. 5Spv/1/2023 konaného v ten istý deň. Správny súd vec prejednal a rozhodol
v ich neprítomnosti.

Právny rámec

11. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), prechodného
ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa

dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

12. Podľa § 54b ods. 1 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v znení účinnom od 14. januára
2019 konania začaté a právoplatne neskončené do 13. januára 2019 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom od 14. januára 2019.

13. Podľa § 54b ods. 3 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v znení účinnom od 14. januára
2019 konania práva a právne vzťahy z ochranných známok zapísaných do registra do 13. januára 2019
sa posudzujú podľa tohto zákona v znení účinnom od 14. januára 2019. Vznik, zmena a zánik práv a
právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté do 13. januára 2019 sa posudzujú podľa predpisov

účinných v čase ich vzniku.

14. Podľa § 6 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v znení účinnom do 13. januára 2019
do registra sa nezapíše označenie, ak.je zhodné so staršou ochrannou známkou iného prihlasovateľaalebo majiteľa pre zhodné tovary alebo služby; to neplatí ak prihlasovateľ alebo majiteľ zhodnej staršej
ochrannej známky udelí písomný súhlas na zápis označenia ako ochrannej známky.

15. Podľa § 5 ods. 1 písm. l) zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v znení účinnom do
13. januára 2019 do registra sa nezapíše označenie, ak je predmetom prihlášky, ktorá nebola podaná
v dobrej viere.

16. Podľa § 28 ods. 4 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v znení účinnom od 14. januára

2019 ak označenie nie je spôsobilé na zápis podľa § 5, úrad prihlášku zamietne. Pred rozhodnutím o
zamietnutí prihlášky úrad musí umožniť prihlasovateľovi vyjadriť sa k dôvodom, na ktorých základe sa
má prihláška zamietnuť.

17. Podľa § 51 ods. 9 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v znení účinnom od 14. januára
2019 Úrad konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke, ktorú úrad nie je oprávnený riešiť.

Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje úrad v konaní i bez návrhu. Počas
prerušenia konania lehoty podľa tohto zákona neplynú; to neplatí, ak ide o lehoty podľa § 22 ods. 3 a
4. Ak bolo konanie prerušené počas lehoty podľa § 32 ods. 2 alebo 3 alebo podľa § 37a ods. 2 alebo
3, len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, začínajú lehoty podľa § 32 ods. 2 alebo 3
alebo podľa § 37a ods. 2 alebo 3 plynúť odznova.

18. Podľa § 51 ods. 5 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v znení účinnom od 1. januára
2018 (aj v čase rozhodovania žalovaného) na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 19, § 28, § 29, § 30 ods. 1 písm. b) a d), § 32 až 34,
§ 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60.

19. Týmto všeobecným prepisom o správnom konaní je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisom (ďalej len „Správny poriadok“).

20. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi

predpismi, musí ho vydať na to orgán príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

21. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako

použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

22. Podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o
predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky

podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci
ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon.

23. Podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne
rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o

takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.

24. Podľa § 40 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť
úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, alebo o osobnom stave
fyzickej osoby, alebo o existencii právnickej osoby, ak patrí o tom rozhodovať súdu.

Posúdenie veci správnym súdom

25. Správny súd v Banskej Bystrici na nariadenom pojednávaní podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a)
SSP, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a s listinami obsiahnutými v súdnom
spise, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie
žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutípredchádzal, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (§ 135
ods. 1 SSP), rešpektujúc nastúpenie účinkov koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy
§ 183 SSP, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná z nasledujúcich dôvodov:

26. Predmetom prieskumu v inštančnom postupe v predmetnej veci bolo rozhodnutie žalovaného
o zamietnutí prihlášky žalobcu na zápis zhodnej ochrannej známky do Registra ochranných známok,
ku ktorej za účelom prekonania zápisnej prekážky v zmysle § 6 zákona o ochranných známkach bol
žalovanému predložený súhlas spoločnosti EKOTREND MYJAVA so zápisom prihláseného označenia

do registra ochranných známok z 31. augusta 2015. Relevantnou pre posúdenie otázky dobrej viery
pri podaní prihlášky ochrannej známky pre žalovaného bola skutočnosť, že žalobca si podal prihlášku
ochrannej známky z dôvodu, že žalovaný v konaní o zápise prevodu ochrannej známky „BIOMILA“
zo spoločnosti EKOTREND MYJAVA na žalobcu, začaté na základe žiadosti podanej na úrad 10.
marca 2014 nepokračoval (zo zákonných dôvodov), pričom úmyslom žalobcu bolo získať práva k
zhodnej ochrannej známke bez ohľadu na priebeh, resp. výsledok tohto konania, resp. súvisiacich

(civilných) konaní. Za rozhodujúcu okolnosť považoval žalovaný preukázateľnú vedomosť konateľov
prihlasovateľa - žalobcu o aktuálnom priebehu konania o zápise prevodu ochrannej známky a o súdnych
konaniach, resp. sporoch týkajúcich sa staršej ochrannej známky, a teda cieľom podania prihlášky bolo
obísť prebiehajúce konania. Obzvlášť v tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že žalobca neuviedol,
aká obchodná logika ho viedla k podaniu prihlášky ochrannej známky zhodnej s ochrannou známkou

„BIOMILA“, iná ako zámer obísť prebiehajúce konanie o zápise prevodu a súvisiace konania, ako aj
na to, že žalobca opakovane v konaní pred úradom aj pred súdom sám potvrdil, že dôvodom pre jej
podanie bolo, že úrad v konaní o zápise prevodu ochrannej známky „BIOMILA“ nepostupoval podľa jeho
požiadaviek.

27. V predmetnej veci bolo spornou skutočnosť, či žalobca svojím konaním, a teda podaním prihlášky
na zápis zhodnej ochrannej známky pre zhodné tovary, spolu s udelením súhlasu na jej zápis majiteľom
staršej ochrannej známky, v okolnostiach predmetnej zneužil systém známkovo-právnej ochrany, pričom
vtakomtoprípadepodľažalovanéhonemožnopovažovaťprihláškuzapodanúvdobrejviere,čímjedaný
dôvod absolútnej zápisnej výluky podľa § 5 ods. 1 písm. l) zákona o ochranných známkach a povinnosť

žalovaného prihlášku zamietnuť.

28. Správny súd sa stotožnil s tým, že koncept dobrej viery pri podaní prihlášky nie je priamo zákonom o
ochranných známkach definovaný, pričom splnenie podmienky dobrej viery pri podaní prihlášky spadá
pod uváženie správneho orgánu v individuálnej veci, čo nebolo medzi účastníkmi ani sporné, avšak

dodáva, že úsudok nemôže byť svojvoľný, resp. arbitrárny. Hoci koncept dobrej viery pri podaní prihlášky
nie je jasne zadefinovaný, je výsledkom harmonizácie zákona o ochranných známkach s predpismi so
smernicami Európskeho parlament a rady - Smernica Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2015/2436
zo 16. decembra 2015 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok,
a preto je pri posudzovaní dobrej viery správnym orgánom potrebné zohľadniť judikatúru Súdneho dvora

Európskej únie vo veciach týkajúcich sa rozhodovania o ochrannej známke, ktorá špecifikuje, ako je
potrebné rozumieť pojmu dobrá viera v kontexte známkovo-právnej ochrany, v ktorej má výklad tohto
pojmu viaceré osobitné nuansy.

29. V predmetnej veci žalovaný poukázal na to, že rozsudok SDEÚ z 29. januára 2020 vo veci C-371/18,

SKY, bod 75, pozná dva scenáre, kedy možno hovoriť o prihláške nepodanej v dobrej viere, a to:
- prihláška bola podaná s úmyslom poškodiť záujmy tretích osôb spôsobom, ktorý nie je v súlade
s čestnými praktikami (ako je zrejmé z napadnutého rozhodnutia týmto scenárom sa žalovaný v
napadnutom rozhodnutí nezaoberal, a teda táto situácia sa netýka predmetného prípadu), alebo
- prihláška bola podaná s úmyslom získať výlučné právo za iným účelom, ako sú tie, ktoré súvisia s

funkciou ochrannej známky, pričom prihláška v takomto prípade nemusí byť zameraná voči konkrétnej
osobe, t. j. prihláška nie je podaná v dobrej viere aj v situáciách, ktoré možno chápať ako zneužitie
systému známkovo-právnej ochrany.
Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru o tom, že v predmetnom prípade bol naplnený tento
druhý scenár, ktorý sám osebe odôvodňuje záver o nepodaní prihlášky ochrannej známky v dobrej viere.

30. Z už spomínaného rozsudku vo veci Súdneho dvora EÚ (SDEÚ) vo veci C-371/18 SKY vyplýva,
že legitímne účely ochrannej známky sú najmä: rozlišovanie tovarov a služieb jedného subjektu od
iných subjektov, informovanie spotrebiteľa o pôvode tovarov a služieb, ochrana reputácie a investíciímajiteľa známky. Ak však prihlasovateľ prihlási ochrannú známku s cieľom iným, ktorý je nezlučiteľný
s týmito legitímnymi účelmi, ako napríklad blokovanie konkurencie, značkové špekulácie alebo snaha
vytvoriť monopol na všeobecný pojem či frázu, možno hovoriť o prihláške podanej v zlej viere. Druhý

scenár teda spočíva v situácii, keď prihláška ochrannej známky nebola podaná za účelom výkonu
funkcieochrannejznámky(t.j.rozlišovaťtovaryaslužbyjednéhopodnikateľaoddruhého),alezaúčelom
získania neoprávneného prospechu alebo zneužitia systému známkovej ochrany.

31. Žalobca konzistentne tvrdil, že jeho účelom bolo, aby bol zapísaný v Registri ochranných známok

síce nie ako výlučný majiteľ, čo možno docieliť v konaní o prevode ochrannej známky, ale aspoň ako
legitímny užívateľ, teda správny súd nemal za to, že by žalobca podal prihlášku ochrannej známky
bez úprimného zámeru používať ju legitímnym spôsobom, teda len za účelom získania neprimeraného
výhody alebo na špekulatívne účely, pričom týmto špekulatívnym účelom sa podľa správneho súdu
rozumejú prípady, keď prihlasovateľ nemá skutočný úmysel používať tieto označenia na trhu, napr.
prihlasuje aktuálne trendové označenia len za účelom ich následného predaja alebo licencovania za

neprimerane vysokú cenu, prípady len rozšírenia rozsahu ochrany iného staršieho práva/iných starších
práv prihlasovateľa bez akejkoľvek čestnej obchodnej logiky, prípady blokovania konkurencie, prípady
registrovania generických označení s cieľom získať monopol, prípady cybersquatting-u (prihlasovateľ
prihlási ochrannú známku na doménové meno populárnej firmy či názov produktu, pričom cieľom nie je
chrániťsivlastnúpodnikateľskúčinnosť,alenáslednetlačiťpôvodnéhopoužívateľadoménykzaplateniu

vysokých poplatkov alebo k odpredaju), trademark trolling-u (prihlasovateľ prihlási označenie, ktoré sa
podobá známke konkurencie, s cieľom viesť súdne spory alebo požadovať vysoké kompenzácie, pričom
skutočný záujem o používanie známky neexistuje). Podľa správneho súdu, čo je určite nesporné, druhý
scenár zahŕňa prípady systematického zneužitia systému ochrany známok. (rozsudok C 104/18 Koton,
T-273/19 TARGET Ventures Group, T-663/19 MONOPOLY, T-136/11 Pelikan)

32. Pokiaľ pod tento druhý scenár žalovaný zaradil prípad podávania špekulatívnych prihlášok s cieľom
získať známkovú ochranu ako nástroj svojpomocného riešenia sporov, ak účelom tohto riešenia je
zjavne obísť iné prebiehajúce konania, ak by sa aj správny súd stotožnil s takouto interpretáciu druhého
scenára, v konkrétnej veci k naplneniu tohto scenára, tak ako žalobca dôvodne namietal v podanej

žalobe, chýbal nekalý úmysel žalobcu získať výlučné právo za iným účelom, ako sú tie, ktoré súvisia
s funkciou ochrannej známky.

33.Zákonoochrannýchznámkachuznávaexistenciuviacerýchprávnychtitulov(základov),napodklade
ktorých môžu vzniknúť osobe práva k ochrannej známke iného (skoršieho) majiteľa. Tak ako na to

v žalobe poukázal žalobca - okrem samotného prevodu ochrannej známky (§ 17 zákona o ochranných
známkach) je to napríklad licencia na staršiu ochrannú známku (§ 20 zákona o ochranných známkach)
alebo zápis novej zhodnej ochrannej známky so súhlasom majiteľa staršej ochrannej známky (§ 6
zákona o ochranných známkach). Uvedené konania predstavujú zákonné spôsoby, ako zabezpečiť
možnosť užívania označenia chráneného ochrannou známkou iného staršieho majiteľa, pričom keďže

ide o samostatné právne základy užívania označenia, z ktorých každý má vlastný právny režim a vlastné
následky, ich kumulácia nie je zákonom zakázaná. Kým pri prevode ochrannej známky sa nadobúdateľ
ochrannej známky stáva výlučným vlastníkom určitého označenia (nakoľko jediný disponuje ochrannou
známkou vzťahujúcou sa na toto označenie), tak pri zápise zhodnej ochrannej známky so súhlasom
majiteľa staršej ochrannej známky sa stáva viacero subjektov legitímnym užívateľom toho istého

(zhodného) označenia (viacero subjektov má právo užívať zhodné označenie na základe vlastných
ochranných známok).

34. Správny súd dospel k záveru, že žalobca podaním prihlášky zhodnej ochrannej známky počas
existencie konania o zápise prevodu staršej ochrannej známky konal v súlade s právnym poriadkom

dovoleným konaním. Konanie o prevode ochrannej známky a konanie o zápise zhodnej známky sú dve
samostatné konania, ktoré sú od seba nezávislé a navzájom si nekonkurujú, naopak, ich súbeh je možný
a právnym poriadkom dovolený. Obsah týchto konaní sa prelína len v tom rozsahu, že obe konania
vo výsledku zabezpečujú právo k užívaniu označenia zhodného so staršou ochrannou známkou. Zápis
zhodnej ochrannej známky sa však žiadnym spôsobom netýka statusu vlastníctva.

35. V okolnostiach predmetnej veci je kľúčovým aspekt obchádzania zákona, ktoré videl žalovaný
v snahe žalobcu využiť síce zákonnú možnosť podania prihlášky zhodnej ochrannej známky ale s cieľom
obísť prerušené konanie o prevode ochrannej známky a súvisiace konania. Obchádzanie zákonapredstavuje také konanie, kedy subjekt dodržiava literu zákona, avšak porušuje ducha zákona, účel
zákona, cieľom konania je vyhnúť sa účinkom zákona, ktoré by sa za bežných okolností uplatnili.
V tomto aspekte bolo podľa správneho súdu potrebné venovať sa zo strany žalovaného podrobnejšie

okolnostiam udeleného súhlasu za účelom prekonania zápisnej prekážky. V prvostupňovom rozhodnutí
bolo uvedené, že udelenie súhlasu na zápis prihláseného označenia do registra ochranných známok
môže byť považované za priečiace sa dobrým mravom, a preto existujú tiež objektívne pochybnosti
o platnosti udeleného súhlasu. Chýba však dostatočné ozrejmenie časových súvislosti veci, a to
prerušenia konania, udelenie súhlasu a napokon aj jednoznačné vymedzenie, že sa jedná o neplatný

právny úkon, argumentácia v tomto smere bola len naznačená s poukazom na ust. § 39 Občianskeho
zákonníka, inak povedané podľa správneho súdu v predmetnej veci otázka nepodania prihlášky v dobrej
viere je nerozlučne a nevyhnutne spojená s posúdením udelenia súhlasu ako právneho úkonu, ktorý
obchádza zákon, a teda neplatného úkonu, keďže samotný súbeh konaní je možný a dovolený, čo
žalovaný uviedol, že ani nerozporuje.

36. Vyššie uvedené úvahy správneho súdu úzko súvisia so záverom žalovaného o absencii
hodnoverného vysvetlenia tykajúceho sa cieľov a obchodnej logiky pri posudzovaní konania v nie dobrej
viere v kontexte druhého scenára, ktoré žalobca sledoval podaním prihlášky ochrannej známky, ktoré
by spochybnili záver žalovaného, že cieľom podania prihlášky ochrannej známky bolo obísť konanie o
zápise prevodu ochrannej známky BIOMILA, resp. súvisiace súdne konania. Pri posudzovaní konania v

nie dobrej viere sa nemá vyžadovať, aby prihlasovateľ preukázal používanie tejto ochrannej známky, ale
ide o posúdenie toho, či prihlasovateľ mal v čase podania prihlášky zámer alebo úmysel (alebo možný
zámer alebo úmysel) jej používania na trhu v súlade so základnými funkciami ochrannej známky. Pri
tomto posudzovaní sa musia zohľadniť všetky okolnosti relevantné pre konkrétny prípad, pričom najmä
chýbanie čestnej obchodnej logiky, z ktorej vychádza podanie napadnutej ochrannej známky, môže byť

ukazovateľom nečestného úmyslu prihlasovateľa.

37. Správny súd poukazuje na to, že v podanom rozklade žalobca poukazoval na to, že udelenie súhlasu
nazápiszhodnejznámkybolospojenéprávesplnenímpovinnostikonateľovvykonávaťsvojupôsobnosť
s odbornou starostlivosťou, pretože v nadväznosti na dlhší čas od zániku ich majiteľa EKOTREND

MYJAVA, spol. s r. o. až do zápisu prevodu, ochranné známky nemali účinnosť voči tretím osobám,
čo by mohlo viesť až k strate ich rozlišovacej spôsobilosti a k ich zdruhoveniu, t. j. až k ich úplnému
znehodnoteniu, čomu bolo podľa prihlasovateľa zabránené udeleným súhlasom zo strany majiteľa
starších ochranných známok tretej osobe na súbežné používanie rovnakých ochranných známok pre
čiastočne zhodné tovary, ktorý takto priaznivo ovplyvňoval práva majiteľa starších ochranných známok a

súčasne bránil ich voľnému používaniu a zneužívaniu. Pokiaľ teda žalovaný tvrdil vo vyjadrení k žalobe,
že umožnil žalobcovi, aby sa k uvedenému vyjadril, t.j. v konaní pred úradom mal žalobca možnosť
uviesť, ak mal prípadne iný zámer pri podaní prihlášky ochrannej známky, a teda vysvetliť, prípadne aká
iná obchodná logika ho k tomuto podaniu viedla, avšak žalobca neposkytol v priebehu prvostupňového
konania a ani v podanom rozklade hodnoverné vysvetlenie týkajúce sa cieľov a obchodnej logiky,

ktoré sledoval podaním prihlášky ochrannej známky, ktoré by spochybňovalo záver, že cieľom podania
prihlášky ochrannej známky bolo obísť konanie o zápise prevodu ochrannej známky „BIOMILA“, resp.
súvisiace súdne konania, uvedené je priamo v rozpore s napadnutým rozhodnutím, ktoré obsahuje
úvahu žalobcu resp. sprostredkovane aj majiteľa staršej ochrannej známky, ktorá viedla k udeleniu
súhlasu a následne k podaniu prihlášky zhodnej ochrannej známky.

38. Podľa názoru správneho súdu obchodná logika podanej prihlášky zhodnej ochrannej známky, tak
ako ju rámcoval žalobca v žalobných námietkach, ktorá vychádzala zo skutkových okolností veci, a to, že
a) žalobcovi v čase podania prihlášky patrilo vlastnícke právo ku zapisovanému označeniu chránenému
staršou ochrannou známkou na základe Zmluvy o prevode staršej ochrannej známky, b) žalobca v čase

podania prihlášky na zápis zhodnej ochrannej známky už viac ako rok (od 01.05.2014 do 07.09.2015)
ako jediný vykonával činnosť pod označením chráneným zhodnou ochrannou známkou, c) žalobca mal
v čase podania prihlášky ako jediný subjekt personálny substrát, materiálny substrát a know-how na
výrobu produktov pod označením chráneným zhodnou ochrannou známkou, d) žiaden iný subjekt v
čase podania prihlášky nepredával výrobky pod označením chráneným zhodnou ochrannou známkou

(a nerobí tak doposiaľ), e) žalobcovi napriek vyššie uvedeným skutočnostiam nesvedčala materiálna
publicita zápisu v Registri ochranných známok, keď ku staršej ochrannej známke mal zapísané právo
výlučne len iný subjekt ako žalobca; podľa názoru správneho súdu je dostatočná a presvedčivá
a nesvedčí o nečestnom úmysle žalobcu.39. Ďalej pokiaľ žalovaný ako dôvod uplatnenia absolútnej výluky podľa § 5 ods. 1 písm. l) zákona o
ochranných známkach uviedol skutočnosť, že v čase podania prihlášky na zápis zhodnej ochrannej

známkyprebiehaliviacerésúdnekonania,ktorémohlimaťvplyvnavlastníctvostaršejochrannejznámky
a ktoré sa snažil žalobca obísť, správny súd poukazuje na to, že existencia civilného sporového konania,
ktoré sa viaže k predmetu rozhodovania žalovaného, nie je spôsobilá tvoriť absolútnu výluku zápisu
podľa § 5 ods. 1 písm. l) zákona o ochranných známkach, ale prípadnú predbežnú otázku, na ktorú si
musí žalovaný najskôr zodpovedať, či je oprávnený ju sám riešiť alebo nie, pričom v oboch prípadoch

musí v rozhodnutí (buď v rozhodnutí vo veci alebo o prerušení konania) ozrejmiť súvis s predmetom
rozhodovania a presnú špecifikáciu súdneho konania, do ktorého skončenia konanie prerušuje, ak
konanie preruší.

40. Zneužitie resp. využitie systému známkovo právnej ochrany ako nástroja nedovoleného
svojpomocného riešenia sporov, ktorých právne predpisy zverujú do kompetencie príslušných štátnych

orgánov, ktoré žalovaný videl v podaní prihlášky ochrannej známky za súčasnej existencie civilných
sporových konaní, ktoré sa žalobca podľa žalovaného snažil obísť (popri tom, že sa snažil obísť aj
prerušené konanie o prevode ochrannej známky), nemožno považovať za podanie prihlášky nie v dobrej
viere. Práve prerušenie konania o zápise ochrannej známky do momentu právoplatného rozhodnutia
všeobecného súdu, ak sa jedná o otázku, ktorú nie je žalovaný oprávnený sám riešiť, zabezpečuje v

takomto prípade plnohodnotnú ochranu známkovo-právneho systému.

41. Správny súd žalobnú námietku absencie zákonného spôsobu zrušenia rozhodnutia o zápise
ochrannej známky zo dňa 22.10.2018 vyhodnotil ako nedôvodnú. K ukončeniu konania o prihláške
ochrannej známky jej zápisom do registra ochranných známok dochádza v prípade, ak zápisu nebránia

absolútne dôvody zápisnej nespôsobilosti a neboli úspešne uplatnené relatívne dôvody zápisnej
nespôsobilosti v námietkovom konaní. Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky o splnení
všetkých podmienok zápisnej spôsobilosti nevydáva osobitné rozhodnutie vo forme individuálneho
správneho aktu; výsledkom správneho konania pred úradom je „len“ zápis označenia do registra
ochranných známok vedeného Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky ako správny

výrok resp. rozhodnutie sui generis. Žalovaný postupoval správne, keď na základe v tom čase
právoplatného rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/149/2018 zo dňa 30.10.2019,
teda na základe zrušenia rozhodnutí o zastavení konania o námietkach a vrátení veci orgánu verejnej
správy nižšieho stupňa, ako účinky tohto rozsudku vyhodnotil, že sa zápisy ochranných známok stali
neúčinnými a stav prihlášok týchto ochranných známok zmenil z platná zapísaná na - v konaní.

42. Pre úplnosť správny súd dodáva, že ohľadom posúdenia, či nebol povinný nad rámec žalobných
bodov s poukazom na stanovisko Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky „Účinky
zrušujúceho rozhodnutia správneho súdu“ publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky č. 2/2022 na str. 76 - 86 (pod číslom 21/2022) zrušiť napadnuté

rozhodnutie žalovaného v dôsledku obživnutia pôvodne Krajským súdom v Banskej Bystrici zrušených
rozhodnutí o zastavení námietkových konaní, že týmto posúdením sa senát tunajšieho súdu zaoberal
v rozsudku sp. zn. BB-71S/96/2022 zo dňa 15. februára 2024.

43. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd pri aplikácii § 191 ods. 1 písm. c), ods. 3 SSP zrušil

napadnutérozhodnutieakoajprvostupňovérozhodnutieavecpriaplikácii§191ods.4vrátilžalovanému
na ďalšie konanie.

44. Po vrátení veci žalovanému sa konanie o prihláške ochrannej známky vracia do štádia po
podaní prihlášky s tým, že správny súd pripomína, že v predmetnej veci neboli úspešne uplatnené

relatívne dôvody zápisnej nespôsobilosti v námietkovom konaní (rozsudok tunajšieho súdu sp. zn.
BB-71S/96/2022 zo dňa 15. februára 2024) a ak zápisu nebránia (iné) absolútne dôvody zápisnej
nespôsobilosti alebo predbežné otázky, ktoré nie je žalovaný oprávnený sám riešiť, pristúpi žalovaný
k zápisu označenia do registra ochranných známok.

45. Žalobca bol v konaní úspešným účastníkom konania, a preto mu súd podľa § 167 ods. 1 SSP voči
žalovanému priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. Súd nepriznal
náhradu trov ani osobe zúčastnenej na konaní v zmysle § 169 SSP a contrario, pretože neboli splnené
podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli jej totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by jejexplicitne uložil správny súd. Súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
by jej mohol náhradu priznať.

46. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440
SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu,
ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej

republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.

Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.