Rozsudok Judgement was issued on Monday, September 2, 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 1T/2/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320010012

Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Studenčan

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:2320010012.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Studenčanom na hlavnom
pojednávaní dňa 02.09.2024 v trestnej veci proti obžalovanému A.. V. S. pre zločin znásilnenie podľa
§ 199 ods. 1 Tr. zák. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A.. V. S., N.. XX.XX.XXXX, C. A. F. B. Č.. XXX, N. B.,

j e v i n n ý , ž e

v presne nezistenom čase koncom januára 2019, pravdepodobne dňa 28. januára 2019 alebo dňa 29.
januára 2019 v čase medzi 14.00 hod. až 15.00 hod. v Šali, na ul. Hurbanovej č. 4, potom čo so súhlasom
B. N., N.. XX.XX.XXXX, A. C., S. Q. XXX, vošiel do bytu, kde ju napriek protestom telom dotlačil k posteli,
na ktorú ju hodil, stiahol jej nohavice, pričom ona protestovala a bránila sa, kričala, aby prestal, napriek

jej odporu vykonal na nej násilím súlož a následne približne asi po dvoch až štyroch dňoch po tejto
udalosti v presne nezistenom čase medzi 18:00 hod. až 20:00 hod. znova prišiel do bytu na Hurbanovej
u. 4 v Šali, kde povedal prítomnej F. G., ktorá mu dvere do bytu predtým otvorila a ktorá v tomto byte
býva spolu so B. N., aby z bytu vypadla, pričom ako táto z bytu odišla, zatvoril dvere, chytil B. N. pod
krk a následne ju hodil na posteľ, kde jej napriek protestom vyzliekol legíny a nohavičky a aj napriek jej
kriku a bráneniu sa, vykonal na nej násilím súlož.

t e d a

-násilím donútil ženu k súloži,

čím spáchal

-zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák.

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 199 ods. 1, § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere

2 (dvoch) rokov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a, § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa§51ods.3písm.f/Tr.zák.samuvrámciskúšobnejdobypodmienečnéhoodsúdeniasprobačným
dohľadom ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktu s poškodenou B. N., N.. XX.XX.XXXX,
C. A. C. N. M., S. Q. XXX, W. A. Š., S. X v akejkoľvek forme, vrátane kontaktovania prostredníctvom
elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami.

Podľa § 51 ods. 4 písm. a/ Tr. zák. sa mu ukladá príkaz nepriblížiť sa k poškodenej B. N., N..
XX.XX.XXXX, C. A. C. N. M., S. Q. XXX, W. A. Š., S. X na vzdialenosť menšiu ako 30 metrov a
nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne- poškodenej,
znalcovakoajprečítanímostatnéhonavecsavzťahujúcehodôkazného,pričom dňa11.05.2022vyhlásil

prvý rozsudok, ktorým podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodil obžalovaného A.. V. S.Á. spod obžaloby
Okresnej prokuratúry v Galante pre zločin znásilnenie podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že

v presne nezistenom čase koncom januára 2019, pravdepodobne dňa 28. januára 2019 alebo dňa 29.

januára 2019 v čase medzi 14.00 hod. až 15.00 hod. v Šali, na ul. Hurbanovej č. 4, potom čo so súhlasom
B. N., N.. XX.XX.XXXX, A. C., S. Q. XXX, vošiel do bytu, kde ju napriek protestom telom dotlačil k posteli,
na ktorú ju hodil, stiahol jej nohavice, pričom ona protestovala a bránila sa, kričala, aby prestal, napriek
jej odporu vykonal na nej násilím súlož a následne približne asi po štyroch dňoch po tejto udalosti v
presne nezistenom čase medzi 18:00 hod. až 20:00 hod. znova prišiel do bytu na Hurbanovej u. 4 v

Šali, kde povedal prítomnej F. G., ktorá mu dvere do bytu predtým otvorila a ktorá v tomto byte býva
spolu so B. N., aby z bytu vypadla, pričom ako táto z bytu odišla, zatvoril dvere, chytil B. N. pod krk a
následne ju hodil na posteľ, kde jej napriek protestom vyzliekol legíny a nohavičky a aj napriek jej kriku
a bráneniu sa, vykonal na nej násilím súlož,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Súd v rámci tohto rozhodnutia vychádzal z nasledovných dôkazov :

Obžalovaný A.. V. S., na hlavnom pojednávaní, po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. por. učinil
vyhlásenie, že zo žalovanej trestnej činnosti sa necíti byť vinným. Vo svojej výpovedi uviedol, že so B.
N. sa spoznal na prelome rokov 2018 a 2019 v práci vo firme Amazon v Seredi. Následne sa začali
stretávať u neho na byte, ktorý mal prenajatý v Seredi. Ako sa stretávali, tak sa do nej zaľúbil, ona
mu povedala, že má priateľa M. A., ale že to chce s ním ukončiť. B. mu pri komunikácii naznačila, že

ho taktiež ľúbi. Asi po mesačnom vzťahu začali mať medzi sebou nezhody z dôvodu toho, že jej stále
vyvolával jej priateľ M. A.Ó.. Taktiež sa mu priznala, že bola liečená na psychiatrii a že berie lieky. Po
treťom stretnutí mal so Simonou dobrovoľný pohlavný styk. Veľakrát sa s ňou miloval a to najprv u neho
na byte, následne u nej na byte v Šali. Posledný pohlavný styk mal so Simonou v období od 25.01.2019
do 26.01.2019 v hoteli Sipox v Tatranskej Štrbe. Spoločne so B. absolvovali wellness. Bola tam s nimi

aj F. G., ktorá spala na druhej posteli. Keď boli na wellnesse po celý čas jej vyvolával M. A.. Keď sa
vracali domov, on sa od nich odpojil, išiel k svojim rodičom do Dolnej Stredy. Nevie presne kam išla B.
B. F.. Dňa 27.01.2019 bol stále u rodičov a dňa 28.01.2019 bol od 07:10 hod. do 17:20 hod. v práci
v Amazon Sereď a dňa 29.01.2019 bol v Amazone v práci od 07:10 hod. ráno. Okolo 09:00 hod. až
10:00 hod. sa vypýtal pre nevoľnosť domov. Okolo obeda ešte v ten deň odovzdal naspäť prenajatý

byt v Seredi, následne išiel k rodičom. Išiel ešte do lekárne v Kauflande v Seredi pre lieky a po tomto
odišiel hneď k rodičom do Dolnej Stredy, kde už len polihoval. K rodičom prišiel dňa 29.01.2019 okolo
obeda. U rodičov bol skoro do večera asi do 18:00 hod. Nepamätá si kde sa nachádzal vo večerných a
v nočných hodinách na prelome dňa 28.01.2019 na deň 29.01.2019. Vylučuje to, že sa v týchto dňoch
stretol so B. N.. Myslí si, že z jej strany je to konšpirácia, celé je to vymyslené. Dňa 05.02.2019 sa B.

pokúsila otráviť a to takým spôsobom, že mal prísť za ňou do Šale, mali sa stretnúť a porozprávať sa,že akým spôsobom bude ich vzťah ďalej pokračovať. Vtedy jej aj volal s tým, že ju má počkať pred jej
domom, kde bývala v Šali. B. však nebola doma, dole vyšla jej kamarátka F., ktorá u nej bývala. Asi do
20 minút tam prišla B., ktorá mu povedala, že bola v hoteli Centrál, po čom išli všetci traja do jej bytu.

Chvíľku v byte sedeli všetci traja v obývačke, pričom videl ako B. zrazu odišla do kuchyne, kde náhle
odpadla. V kuchyni na stole videl jej zdravotnú kartu. Keď ležala na podlahe, s F. ju začali oživovať.
Keď sa prebrala odmietla, aby jej privolali sanitku. Povedala im, že zjedla veľa tabliet, ktoré jej predpísal
psychiater. V tom čase bola vo veľmi zlom psychickom stave. V ten deň poskytoval zdravotnú pomoc
B., ponúkol sa jej, že aj u nej prespí, avšak toto odmietla. Obžalovaný ďalej k tomu uviedol, že ako

poskytoval zdravotnú pomoc B., išli k artézskej studni v Únovciach, kde B. pila vodu. Vtedy zistil, že B.
s F. mu vymazali z telefónu fotky, na ktorých bol zobrazený on so B. ako sa bozkávajú. Toto zistil, až
keď odišiel k rodičom v ten deň spať. Ešte v ten večer sa telefonicky skontaktoval s jej priateľom s M.
A.. Napísal mu, že sa so Simonou stretávajú od decembra a že chcela od neho, aby jej spravil dieťa,
a že to je jediný spôsob ako sa dokáže rozísť s M. A.. Ďalej si vymyslel to, že B. preto nemôže mať
dieťa, pretože má pohlavnú chorobu HPV, tým chcel spôsobiť to, aby sa na ňu vykašľal. Na druhý deň

mu volal M. A., že sa stretnú a porozprávajú u B.. Vtedy mal stretnutie v Bratislave, jednalo sa o firemné
stretnutie, odkiaľ išiel priamo do Šale. Keď prišiel pred B. dom, ona nebola doma, volal jej, následne mu
volala F. spätne, s tým, že ho pustila do bytu. V byte sa B. nenachádzala. Vtedy mu F. povedala, že M. B.
slovne zjebal. Za 10 minút volala F. B., že nech idú dole. Keď išli dole po schodoch zo B. bytu na prízemí
stretli M. A. spoločne s dvoma mužmi. Jednalo sa o vyhadzovačov z hotela Centrál. Najprv ho chcel

udrieť M. päsťou do tváre, ktorému úderu sa vyhol. Následne opätoval úder, trafil ho rukou pod bradu,
po čom ho spacifikovali tí dvaja vyhadzovači údermi päsťou ako aj kopancami. Vyhrážali sa mu, že ak
sa ukáže ešte raz v Šali, že ho zabijú. Tam sa taktiež nachádzala B., pri vchodových dverách. Preto
si myslí, že podala na neho trestné oznámenie, pretože oznámil jej priateľovi A., že s ním má pomer,
lebo ona keby sa rozišla s A., stratila by zdroj príjmu. Myslí si, že A. ju finančne podporoval. V dôsledku

tohto útoku bol hospitalizovaný v Galante na NsP Galanta, na oddelení traumatológie, približne 5 dní.
Po určitom čase mu došlo uznesenie o vznesení obvinenia za zločin znásilnenia. So B. mal normálny
milostný vzťah, zaľúbil sa do nej. Keď jej M. volal, musel byť ticho. Nevie z akého dôvodu neukončila
vzťah s M.. Hovorila mu, že ten vzťah chce ukončiť, ale keď mu spomenula, že je liečená u psychiatra,
už jej prestal v tejto veci veriť. Medzi nimi bol normálny vzťah, fyzicky jej neubližoval. So B. mal stále

dobrovoľný pohlavný styk, nikdy ju k tomu nenútil. Niekedy v januári 2019 bol raz u nej na byte v Šali.
Bola tam B., F. a jej priateľ. Vtedy volal B. A., že je pred domom, B. ho pustila hore a jemu prikázala,
aby vošiel do špajze, kde zotrval asi hodinu. Odtiaľ počul krik a nadávky. Videl, že B. bola na chodbe
bytu skrčená a revala. Čo sa týka B. bytu kde bývala, jednalo sa jednoizbový byt. Často keď mali sex
so B., v tejto izbe sa nachádzala na svojej posteli aj F. s priateľom. Za prítomnosti F. mali asi 10-krát

pohlavný styk so B.. V tom čase mal okolo 95 kíl a vysoký je cca 187 cm. Podľa neho F. proti nemu
vypovedala z toho dôvodu, že nevychádzali spolu veľmi dobre. Myslí si, že F. to na neho uvádzala aj
zo strachu, že jej A. ublíži. V tom čase neužíval drogové látky, ani nadmerne alkohol. Asi pred 10 rokmi
sa dobrovoľne liečil, jednalo sa o závislosť toxikomanickú, užíval marihuanu. Čo sa týka sexu, bolo to
obojstranné, iniciatíva bola obojstranná. Posledný styk so B. mal vtedy v Tatrách, kde boli na wellnesse

v dňoch 25.1.2019 až 26.1.2019.

Svedkyňa poškodená B. N., vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že na presný deň si
nespomínaboloto28.alebo29.januára2019alepravdepodobnetobolo29.januára2019,kedyniekedy
na večer k nej prišiel domov obžalovaný. Vtedy boli v byte boli sami. Rozprávala sa s ním o tom, že ich

vzťah by chcela ukončiť, avšak obžalovaný to nechápal. Začal ju telom tlačiť na posteľ na ktorú ju zvalil,
rukami jej stiahol nohavice. Napriek tomu, že nesúhlasila obžalovaný v tom pokračoval. V uvedenom
čase sa nachádzala na posteli tak, že ležala na chrbte a obžalovaný ležal na nej. Obžalovaný jej držal
ruky, obmedzoval ju na pohybe. Svojimi nohami jej násilím roztiahol nohy. Keď začala kričať, povedal
jej, že to rýchlo prejde. Napriek jej nesúhlasu vykonal na nej súlož. Súlož trvala približne 5-10 minút.

Nevie už uviesť presne koľko to trvalo. Mala oblečené legíny a spodné prádlo. Mala taktiež oblečené
tričko, ktoré jej počas súlože nestiahol. Stiahol jej iba nohavičky a legíny. Počas celej súloži ju to bolelo,
nesúhlasila s tým. V tom čase mala hmotnosť 29 kg. Fyzicky ju premohol napriek tomu, že sa bránila.
Pokiaľ si pamätá, keď sa bránila tak obžalovaného neporanila. Keď na nej vykonal súlož, obliekol sa,
chvíľu tam zostal a potom odišiel. Keď odišiel zapálila si cigaretu, upokojovala sa. Neskôr ku nej prišla

domov vo večerných hodinách F. G.. Pýtala sa jej čo jej je, ona jej nepovedala čo sa stalo ale F. ju videla
plakať. Kamarátka G. v tom čase bývala s ňou v jednej izbe. Túto skutočnosť neoznámila na polícii,
pretožechcelanatočonajskôrzabudnúť.Veci,ktorémalanasebeoblečenéhneďzahodiladosmetného
koša, taktiež z toho dôvodu, že chcela na to čo najskôr zabudnúť. Po druhom znásilnení svoje oblečenievyhodila až postupne. Už nevie presne kedy, ale asi o dva dni opätovne prišiel k nej obžalovaný okolo
17.00 hod. V byte sa nachádzala sama. Obžalovaný zaklopal na dvere, ona sa nepozrela kto klope,
napriek tomu dvere otvorila. V. vošiel aktívne do bytu, ako keby sa nachádzal doma. Vyzvala ho, aby z

bytu odišiel, čo nerešpektoval. Chvíľu sa rozprávali, počas čoho prišla do bytu jej kamarátka F. G.. Túto
vyhodil z bytu, nechcel aby sa tam nachádzala. Následne pribuchol vchodové dvere, vtlačil ju do postele
a vykonal na nej súlož. Mala oblečené legíny, nohavičky a tričko s dlhým rukávom. Súlož trvala asi 5
minút. Opäť sa bránila avšak prekonal jej obranu a prinútil ju súložiť. Ešte keď bol na nej kričala o pomoc.
Kričala nech jej pomôže F., na čo F. vbehla do bytu a povedala obžalovanému nech s tým prestane. F.

videla ako obžalovaný na nej vykonáva súlož. Obžalovaný reagoval na príchod F. tak, že rýchlo z nej
zliezol, obliekol sa a odišiel z bytu. Vtedy jej F. povedala, že by mala ísť na políciu ale ona povedala, že
to nebude riešiť. To bolo poslednýkrát kedy na nej nedobrovoľne vykonal súlož. Prvýkrát keď ju znásilnil
mal oblečené rifle a mikinu, mal aj oblečenú zimnú bundu, ktorú si zavesil na vešiak. Keď na nej prvýkrát
vykonával nedobrovoľnú súlož vtedy si stiahol nohavice, mal na sebe iba tričko. Druhýkrát, keď prišiel ku
nej domov, asi mal bundu, pod bundou mal mikinu. Pokiaľ si pamätá, keď na nej vykonával nedobrovoľnú

súlož mal oblečené rifle a tričko. Ona v uvedenom čase návykové látky nepožívala, ani alkohol. V tom
časeužívalalieky,ktoréjejpredpísalpsychiater.Užnevieuviesťichnázov.Jednalosaodvadruhyliekov,
tieto užívala ráno a večer. Tieto lieky ju neuspávali len sa cítila lepšie bola kľudnejšia. Svedkyňa ďalej
uviedla, že čo sa týka osoby obžalovaného tohto spoznala tak, že sa stretli na pracovisku v Amazone asi
koncom novembra 2018. Následne sa začali stretávať. S obžalovaným nadviazala aj bližší vzťah. Mali

aj viackrát pohlavný styk, niekedy u neho doma, niekedy u nej. Milovali sa dokopy asi 14-krát. Najprv sa
s ním milovala dobrovoľne, neskôr s tým nesúhlasila, avšak obžalovaný na ňu tlačil s tým, že ak sa s ním
milovať nebude, že to povie jej priateľovi M. A., že s ním má vzťah. V čase, keď začala chodiť s S. medzi
ňou a M. A. mali krízu. Tohto v minulosti poznala asi 5 rokov dozadu. V tom čase sa stretávali spoločne
aj s A., avšak spolu nespali. V tom čase mala stále rada svojho priateľa A., s S. sa začala milovať napriek

tomu, že s A. mali krízu. A.Ó. nikdy nehovorila o tom, že nadviazala nový vzťah s obžalovaným. Pamätá
si, že pár dní predtým, ako ju obžalovaný znásilnil sa stretla s A.. A. ju presviedčal a žiadal ju o to,
aby pokračovali vo vzťahu. Uvedomila si, že nevie žiť bez A. a chcela sa k nemu vrátiť. Po tom, ako ju
obžalovaný znásilnil sa zdôverila A., že mu bola neverná a to s V. z Amazonu. Taktiež mu povedala,
že s V. mala niekoľkokrát pohlavný styk. A. bol iba z toho trošku nahnevaný. Myslí si, že s A. sa stretla

taktiež medzi prvým a druhým znásilnením. Svedkyňa ďalej uviedla, že spočiatku sa do V. S. zaľúbila,
považovala ho za normálneho. Mário ju chcel mať iba pre seba, a keď si s ním už nerozumela vyhrážal
sa jej, že to všetko povie A.. Svedkyňa ďalej uviedla, že posledný dobrovoľný pohlavný styk mala s V. u
nej doma, niekedy začiatkom januára 2019. Dňa 26. januára 2019 bola s obžalovaným na víkendovom
pobyte spoločne s F. G.. Mohlo sa stať, že aj na tom pobyte mala s obžalovaným pohlavný styk. Boli tam

iba dva dni, všetci traja spali na jednej izbe. Svedkyňa k ďalším udalostiam uviedla, že dňa 05.02.2019
išla do Hotela Centrál v Šali, kde pracovala ako chyžná. Nachádzala sa na recepcii, kedy jej F. poslala
SMS správu, že asi videla S., ako sa prechádza medzi obytnými domami, kde vtedy bývala. Odpísala
jej že to nie je možné, lebo sa s obžalovaným nemali stretnúť. Zľakla sa, že to je pravda a preto išla
na WC, kde užila viaceré lieky, ktoré mala predpísané od V.. A. - užila dokopy 7-8 tabletiek. Na to išla

domov a pred jej domom sa nachádzal obžalovaný. Išli spolu do bytu, kde sa chvíľu rozprávali. Prítomná
bola aj F. a keď sa išla napiť do kuchyne odpadla. Asi stratila vedomie, nepamätá si kto jej pomáhal. Na
zdravotnom ošetrení vtedy nebola, nesúhlasila s tým. Okrem toho si pamätá na to, keď si S. išiel do bytu
pre mikinu, v byte sa nachádzala F. a keď išiel dole ona sa s M. A. nachádzala na prízemí. Obytný dom
nemal výťah, chodilo sa po schodoch, byt, ktorý užívala sa nachádzal na 3 alebo 4 poschodí. Vtedy M.

A. držala ruku a keď ich obžalovaný uvidel tak sa rukou zahnal po A. a potom sa tam asi pobili. Vtedy
ju už F. držala, takže nevie všetko, čo sa stalo. Ona to oznámila na políciu až potom ako sa zdôverila
psychiatrovi, ktorý jej poradil, aby to oznámila.

Svedkyňa F. G., na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedla, že so B. N. sa zoznámila v

decembri 2018, kedy prišla pracovať do firmy Amazon. Začali spolu bývať v jednoizbovom byte v Šali
na Hurbanovej ulici koncom decembra 2018. V mesiaci december 2018 B. mala priateľa, avšak tohto
nepoznala. Vie, že sa v Amazone zoznámila s obžalovaným V. S. niekedy v decembri 2018. Videla,
že sa bavia, avšak ho bližšie nepoznala ani neregistrovala. Mali medzi sebou nepísané pravidlo, že
nebudú na byt nikoho vodiť, avšak raz to porušila ona, následne to porušila B., kedy v januári 2019

si do bytu priviedla obžalovaného. Bolo to začiatkom januára. Videla, že je medzi nimi dobrý vzťah,
normálne komunikovali - mali milostný vzťah. Neskôr sa to začalo zhoršovať, B. sa vracala domov z
práce vystresovaná, odmietala jesť, nespávala. Keď jej obžalovaný písal alebo volal zostala z toho
nervózna. Neskôr sa dozvedala až po celej udalosti, že obžalovaný na ňu kládol psychický a citovýnátlak kvôli tomu, že od nej vyžadoval sex. B. to chcela ukončiť, pretože sa chcela vrátiť k svojmu
bývalému priateľovi M. A.. Čo sa týka prvého znásilnenia o tejto udalosti nemala poznatky, vie iba uviesť
ten druhý prípad, kedy prišla domov okolo 18.00 - 19.00 hod. Videla, že V.T. S. sa so Simonou rozprával

v obývačke. Vtedy jej povedal, že sa chce so B. rozprávať osamote a že má odísť z bytu, vyhodil ju.
Ona následne pod týmto nátlakom obžalovaného z bytu vyšla von, išla na medziposchodie, kde čakala
čo sa bude diať. Vtedy z bytu počula B. krik, na čo sa vrátila k dverám do bytu. Tieto boli otvorené,
vošla do bytu, a keď vošla do obývačky videla, že B. leží na posteli a obžalovaný na nej vykonáva súlož.
Videla, že keď B. ležala na gauči mala vyzlečené legíny, myslí si, že mala oblečený na sebe pásikavý

sveter. Keď tam vošla zakričala, že čo to robí, na čo obžalovaný prestal vykonávať súlož. Obliekol sa a z
bytu odišiel preč. K tomuto ešte uviedla, že keď na B. vykonával obžalovaný súlož, vtedy jej predlaktím
tlačil smerom na krk, aby sa nemohla brániť a druhou rukou sa opieral o gauč. Videla, že má stiahnuté
na nohách tmavomodré rifle a mal tričko. Videla aj to, že jeho pohlavný úd je priamo v B., v jej pošve.
To videla zboku. Keď vošla do bytu B. kričala a prosila obžalovaného aby prestal. Je presvedčená, že
z jeho strany bolo použité násilie a poškodená nesúhlasila so sexuálnym stykom. B. sa aj bránila ale

vtedy vážila 29 kg a obžalovaný cca 90 kg, takže nemala šancu. Obžalovaný keď z bytu odchádzal tak
povedal, že nabudúce to bude s úsmevom. Pred touto udalosťou ešte v januári 2019 spoločne so B.
a s obžalovaným išla na dvojdňový pobyt do Tatranskej Štrby - Hotel Štrba. Čo sa týka tohto pobytu,
obžalovaný sa sám nanútil ísť s nimi na ten wellness. Nevie, či v tom čase v hoteli na izbe mal so B.
pohlavný styk. Na začiatku to medzi nimi klapalo, neskôr sa pohádali. Obžalovaný chcel aby sa zbalila

a vlakom išla preč, pretože chcel so B. zostať sám. Vadilo mu to, že je so B. na jednej izbe spoločne aj
s ním. Napriek tomu tam zostala a spoločne prespali na jednej izbe. Mala v hotelovej izbe samostatnú
prístelku ktorá bola oddelená od postele, kde spal obžalovaný so B.. Nemala na nich priamy výhľad. Na
druhý deň z hotela odišli, videla na nich, že sú rozhádaný. Svedkyňa ďalej uviedla, že vie o tom, že B.
oblečenie, ktoré mala v čase keď bola znásilnená vyhodila do kontajneru. B. jej povedala, že sa chcela

zbaviť všetkých spomienok, ktoré jej pripomínajú obžalovaného hlavne to, čo sa stalo. Taktiež vie o tom,
že B. požila viaceré tabletky, ktoré jej predpísal psychiater. Spravila to preto, že sa už s obžalovaným
nechcela stretávať. Potom ako požila tabletky v byte sa okrem B. a nej nachádzal aj V. S.Ň.. Potom ako
sa B. prebrala, obžalovaný jej vyhovoril to, aby išla na ošetrenie k lekárovi. Počula, ako jej povedal, že
ak by tam išla, tak by sa jej už nepodarilo vybaviť zverenie bratových detí do jej opatery. Čo sa týka

napadnutia V. S., v ten deň sa nachádzala v byte na Hurbanovej ulici v Šali. Obžalovaný si prišiel pre
mikinu, ktorú nechal na byte a keď s ním išla následne naspäť ku vchodovým dverám obytného domu,
aby ho pustila, akurát do domu vchádzala B. aj so svojim priateľom A., a keď obžalovaný uvidel jej
priateľa začali si nadávať. Následne videla, že obžalovaný udrel päsťou do tváre A., po čom spadli na
zem a do vchodu pribehli nejaký dvaja páni, ktorí ich od seba odtrhli, na čo obžalovaný odišiel preč aj tí

dvaja páni. Následne išli spolu aj so B. priateľom do bytu. A. si dal v byte kávu, po čom spoločne so B.
odišli preč. Vie, že B. túto záležitosť oznámila na políciu ohľadne znásilnenia na podnet svojho priateľa.
Najprv sa to B. bála oznámiť až neskôr sa rozhodla podať trestné oznámenie. Vie, že jej to mal poradiť
aj psychiater, čo jej B. povedala. Ona to taktiež neoznámila na políciu, pretože sa bála obžalovaného
a celú vec vyhodnotila až potom ako sa porozprávala so B.. Sama B. jej oznámila, že to nahlási na

políciu. Hneď potom išli psychiatrovi, ten im povedal to isté, že to majú oznámiť na políciu. Taktiež išli ku
gynekológovi, avšak gynekológ vzhľadom na odstup času nezistil známky násilia. Už nevie, kedy išli ku
gynekológovi ale bolo to maximálne do týždňa po tom znásilnení. V tom čase mala aj ona priateľa, tento
sa stretol tiež s obžalovaným na byte. Bolo to asi v polovici januára 2019. V tom čase sa však veľmi
medzi sebou nerozprávali. To bolo prvý aj poslednýkrát, čo sa stretli. Svedkyňa okrem toho uviedla, že

je pravdou, že obžalovanému vymazala fotky z telefónu. Jednalo sa o fotky, ktoré boli nafotené v hoteli
Štrba a vymazala ich preto, lebo sa obžalovaný B. vyhrážal, že pokiaľ s ňou nebude spať tak ich ukáže
priateľovi A., a že mu všetko povie.

Svedok M. A., na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že B. N. spoznal v roku 2013. V tom

čase bol v rozvodom konaní. Nadviazal s ňou priateľský vzťah, pomáhal jej, zháňal jej prácu. Vedel,
že vyrastala v detskom domove. Vedel, že nebola odborne zdatná. Bolo ťažké pre ňu nájsť vhodné
zamestnanie. Niekedy v roku 2014 po rozvode sa s ňou bližšie spoznal. Nadviazali aj partnerský vzťah.
Bývali v prenajatom byte v Kolárove. Prvý rok ich vzťahu bol dobrý, všetko fungovalo. Mal záujem aby
sa B. riadne začlenila do pracovných povinností. Príležitostne sa vyskytla možnosť, aby prevádzkovala

školský bufet. Toto výslovne odmietla s tým, že si ona sama nájde prácu. Nasledujúce dva roky sa riadne
nezačlenila do pracovného vzťahu. Dvakrát sa zamestnala, avšak po krátkej dobe ukončila pracovný
pomer. Ponúkol jej, že môže pracovať u neho vo firme, jednoduché administratívne práce. Jeho ponuku
prijala. Ich vzťah bol naštrbený tým, že všetko musel riešiť on osobne. Financie, materiálne potreby,voľnočasové aktivity, čo mu už prestalo vyhovovať. Čo sa týka roku 2016-2017, vtedy sa odsťahoval od
B. do obce Vlčany. B. išla do prenájmu do Šale aj so svojou sestrou. Zistil, že sa stáva samostatnejšou,
sama si našla prácu. Stretávali sa naďalej, avšak nedovolil, aby sa k nemu nasťahovala. V tom čase sa

začal opätovne stretávať s bývalou manželkou, s ktorou sa opätovne zblížil a nemal záujem udržiavať
vzťah so B.. Začiatkom roka 2019 však naďalej udržiaval vzťah so B., posledný sexuálny styk mal
okolo 2. až 3. januára 2019. Odvtedy nie, pretože o dva týždne odchádzal s bývalou manželkou na
wellness pobyt. Začiatkom roka 2019 súčasne žil aj so svojou bývalou manželkou. Cez vianočné sviatky
2018 zaregistroval, že B. stále s niekým telefonicky komunikuje. O tom, že B. mala byť znásilnená sa

dozvedel až 08.02.2019. Pamätá si, že dňa 05.02.2019 sa na jej podnet s ňou stretol. Povedala mu,
že sa schováva pred svojim kolegom, že boli raz v kine, dali si pusu a že si urobili spoločnú fotku a on
ju teraz vydiera tou fotkou, že mu ju pošle. B. mu taktiež povedala, že keď sa s ním nevyspí tak túto
fotku obžalovaný pošle jemu, a že si je vedomá, že ak by mu tú fotku poslal znamenalo by to definitívny
koniec medzi nimi. Poznal aj jej priateľku F. G.. V decembri prišli za ním do Vlčian, kde ju videl prvýkrát.
Prišli sa ho spýtať či bude nejaký problém, keď v nájme bude bývať s F. miesto B. sestry. Čo sa týka

obžalovaného S.Ň. s ním komunikoval telefonicky dňa 06.02.2019. Volal mu z toho dôvodu, že B. sa
mu sťažovala na obžalovaného a chcela sa pred ním schovať. Povedal jej, že to treba vyriešiť a dohodli
si stretnutie s obžalovaným na ten deň večer o 19.00 hod. V ten deň bol so B. pracovne mimo mesta
Šaľa. Asi okolo 13.00 hod. jej začali chodiť od obžalovaného SMS-ky. Písal jej, že musí stihnúť ešte
tréning boxu, že nemá záujem sa s ním stretnúť o 19.00 hod. lebo sa chce stretnúť so B. o 16.00 hod.

Do Šale sa dostali do 18.30 hod. Medzitým obžalovaný písal SMS-ky, že nech vylezie von, že vie, že
je so B. na hoteli v Šali. Toto všetko písal B. na mobil, písal jej, že vie, kde sa stretávajú, vie aké má
auto, že ho sleduje. Neskôr zistil, že obžalovaný ho sleduje o čom vyhotovoval aj fotodokumentáciu a
posielal ju B.. Keď prišli k jej domu okolo 18.30 hod., vošli do vchodu a chceli vyjsť pešo kde mala byt.
Vtedy videl, že oproti smerom dole kráča S.. Vtedy sa B. schovala za neho, z čoho zistil, že sa jedná

o túto osobu, ktorá mu vypisuje a za ním išla F. G.. Keď ho videl, povedal mu, že čo chce od B.. Keď
sa nachádzal na prízemí a obžalovaný stál nad ním asi 3 schody na schodišti, vtedy ho nečakane udrel
rukou do tváre, vrhol sa na neho, na čo spadol na zem. Nevie ako, ale niekto ho z neho stiahol. Vie, že
na neho kričal, že čo robí, koho on chce sexuálne a psychicky vydierať. V tom čase o znásilnení nevedel,
dozvedel sa o tom 2 až 3 dni po tejto udalosti. On obžalovaného neudrel, nevie kto udrel S.. Nevie či

ho vôbec niekto udrel. O tom, že B. mala byť znásilnená sa dozvedel od F. G., ktorá mu povedala, že
so B. je zle, že musela ísť s ňou k psychiatrovi, že sa pokúsila užiť nejaké tabletky. V tom čase B. bola
zamestnaná, bola na PN. Niekedy 08.02.2019 k ním došiel a videl, že B. stále plače. Vtedy sa mu B.
priznala, že nešlo iba o nejaký bozk ale, že si začala vzťah s obžalovaným a že sa ním aj sexuálne
stýkala. Uvedomila si, že zo strany obžalovaného to bolo iba využívanie jej osoby, využíval ju iba na sex.

Je pravda, že obžalovaný si zrušil aj prenájom, predpokladá, že nechcel aby B. sa k nemu nasťahovala,
chcel iba chodievať on za B. za účelom sexu.

Súd za účelom vyčerpávajúceho objasnenia veci pristúpil k prehratiu CD záznamu, ktorý tvoril prílohu
znaleckého posudku č. 2/2021 z odboru elektrotechnika, odvetvie nosiče zvukových a zvukovo-

obrazovýchzáznamov,znalcaJ..Q.L.,W..Q.saozvukovýzáznamvyhotovenýobžalovanýmspoužitím
mobilného telefónu zn. Apple iPhone 5S dňa 06.02.2019 o 18.44 hod., dĺžka 22 minút, 58 sekúnd. Súd
tento záznam vyhodnotil ako forma svojpomoci so strany V. S., ktorý s použitím mobilného telefónu
bezprostredne zaznamenal svoj konflikt s ďalšou osobou. Podľa právneho názoru súdu, každý kto sa
bezprostredne cíti ohrozený fyzickým útokom, má právo brániť sa proti takému neoprávnenému zásahu

aj tým, že konfliktnú situáciu, ktorá bezprostredne hrozí zadokumentuje obrazovým, zvukovým alebo
obrazovozvukovým záznamom § 6 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu súd umožnil prehratie
vyhotoveného zvukového záznamu.

Svedok M. A. k prehratému záznamu uviedol, že je pravdou, že v ten deň sa po predchádzajúcom

telefonickom dohovore mal stretnúť s V. S. u B. o 19.00 hod. K tomu svedok uviedol, že je sám rád, že
táto nahrávka existuje, pretože táto dokazuje samotné správanie obžalovaného. Vtedy, keď prišiel k B.
bytovke, obžalovaný práve kráčal von z bytovky, dole po vonkajších schodoch. Má poznatky o tom, že S.
došiel na uvedené miesto ešte niekoľko hodín predtým ako sa mali stretnúť a keďže odchádzal o 18.30
hod. nemal záujem ani úmysel sa s ním stretnúť. Toto mu potvrdil aj v SMS komunikácii. Je zarážajúce,

že keďže sa obžalovaný nemal záujem s ním stretnúť ale išiel za poškodenou, mal so sebou aj technické
zariadenie na nahrávanie zvuku, čo mal aktivované ešte pred príchodom. Celé to zapadá do kontextu,
že S. vyvíjal psychický nátlak na B. N. s tým, že ho dlhodobo sledoval, fotil si ho, ktoré fotky posielal
cez Messenger B. N. s otázkou, či mu bude po vôli alebo že či ma jemu všetko povedať. To, že ho B.odmietala je zrejmé z komunikácie Messenger ako aj z tejto nahrávky, B. N. sa obracala len na svojich
príbuzných a známych s pomocou, aby sa ho zbavila, čo vyplýva aj zo zvukového záznamu. B., keď sa
pokúsila o samovraždu, vtedy ju S. naložil do auta, pričom nešiel s ňou do nemocnice. On si to vysvetľuje

tak, že obžalovaný nemal záujem, aby došlo k jej ošetreniu alebo aby B. kontaktovala lekára, ktorého
zákonná povinnosť by bolo oznámenie tejto udalosti na políciu. Videl celú komunikáciu na Messengeri
medzi B. a obžalovaným, kde vystupovala pod menom K. N. a obžalovaný pod menom V. S.. Obžalovaný
jej v období od 25.1.2019 až do 02.02.2019 písal, že nevie prečo jej ublížil. Snažil sa navodiť dojem, že
je na tom psychicky zle. Všetko to odôvodňoval tým, že nechápe prečo jej ublížil, ako to mohol spraviť,

že mu z neho samého bolo celú noc zle, že do rána nespal a že on v podstate taký nie a že chce sa o
tom rozprávať. Preto dospel k záveru, že obžalovaný takýmto konaním chcel navodiť dojem, že mu je to
celé ľúto a že on sám je v zlom psychickom rozpoložení, avšak jeho cieľom bolo v podstate zistiť to, či
Simona túto udalosť neoznámila na políciu. O tom, že obžalovaný sa násilného konania voči B. dopustil
dvakrát sa dozvedel v období od 10.02.2019 do 12.02.2019 od poškodenej B. a jej spolubývajúcej F. G.,
kedy sa mu pokúsili vysvetliť, že navštívili so B. psychiatra a ten ich odkázal na políciu. Pri uvedenom

konflikte s obžalovaným boli prítomné B. N. a F. G., ktorá prichádzala z obžalovaným z hora z bytu, a
dvaja chlapci, ktorí sa tam objavili čisto náhodne.

Svedkyňa F. A., vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že o samotnom znásilnení nevie
nič. Pozná iba z práce V. S., ktorý jej povedal, že nič také sa nestalo. Bolo to niekedy koncom januára

až februára 2019. Obžalovaný jej povedal, že má novú priateľku a že je to komplikované, pretože zistil,
že táto má aj iného partnera. Povedal jej, že by to chcel vyriešiť a má záujem sa s ňou stretnúť a že sa
dohodli, že večer pôjde za ňou. Následne jej večer volal a písal, že keď prišiel k nej do bytu, tak ho tam
zbili viacerí muži. Bol tam aj partner poškodenej a ďalší. Pokiaľ si pamätá mali ho zbiť v byte poškodenej.
Poslal jej aj fotku ako bol dobitý. Na fotke videla, že má monokel. Už si nepamätá, pod ktorým okom.

Videla,žemáajodreninyaškrabance.S.jejpovedal,žepôjdenaošetreniedonemocnice.Onatútofotku
vyšetrovateľke neukázala. Tejto to povedala, avšak táto to neriešila, t.j. ako bol zranený obžalovaný. S.
jej taktiež spomínal, že B. má nejaké problémy s psychikou a že je to zložité. V. jej opakovane povedal,
že neznásilnil poškodenú.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul znalcov V.. K. A., V.. V. L. P. V.. Q. V..

Znalkyňa V.. K. A., z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia dospelých k znaleckému
posudku č. 30/2019 uviedla, že vyšetrením poškodenej B. N. zistila, že úroveň jej intelektu sa
nachádza v pásme mentálnej subnormy pri rovnováhe vo verbálnej a praktickej zložke. Bolo zistené

parciálne poškodenie centrálnej nervovej sústavy 23%, čo postihuje najmä oblasť mnestických funkcii -
pamäťových. Čo sa týka charakterových a osobnostných a povahových rysov poškodenej jej osobnosť
je málo štruktúrovaná, introvertovaná, s disharmonickou osobnosťou, bázov v zmysle neuroticizmu a
depresívneho prežívania. Jej osobnosť je primitívna s nižším sebavedomím, no nekriticky vysokým
sebahodnotením. Je emočne a sociálne nezrelá, afektívne labilná, pudová, infantilná a úzkostná.

Býva ustráchaná, osamelá, ľahko sa znepokojí a podlieha vlastným obavám. Na kritiku od iných
reaguje skľúčenosťou, pocitmi menejcennosti a podobne. Nie je schopná odrážať údery, aby si udržala
rovnováhu, musí vynakladať veľkú dávku energie i vôle. Zámerne sa vyhýba riešeniu nepríjemných
záležitostí, snaží sa ich ignorovať. V správaní reaguje pudovo, bezhlavo, pričom absentuje racionálna
kontrola. Pred ťaživou realitou uniká do sveta fantázie a snenia. Nedokáže povedať svoj názor. K

opačnému pohlaviu má ambivalentný postoj. Na jednej strane muža vníma ako dominantného a
rozhodujúceho, vyhovuje jej, že sa môže podriadiť, vzbudzuje potrebu byť ochraňovaná, bojí sa, že ju
muž opustí. Na druhej strane by chcela byť rešpektovaná, rovnocenná partnerka, no nevie to dosiahnuť.
V sociálnej interakcii je neistá, nevie odhadnúť jej primeranosť, preto sa môže dostávať do situácii, že
sa príliš otvorí aj neznámym ľudom a následne je zranená a sklamaná. Myslí si, že je pre ostatných

bezvýznamná,odmietaná,žejustáledoniečohonútiaaonaniejeschopnáodporovať.Včasevyšetrenia
poškodenej táto z V. S. prežívala strach, nebola schopná sa mu vzoprieť, brániť sa. Mala obavu z toho,
že ju môže znásilniť alebo ublížiť jej priateľovi. Počas vyšetrenia sa to manifestovalo v neverbálnych
prejavoch-triaška,plač,úzkosť,červenanieaopakovanetoajverbalizovala.Bojísa,žejejS.ublíži,resp.
jej priateľovi. Nezistila, že B. N. má sklony k vedomím fabuláciám ani nevedomím konfabuláciám. Je

schopná správne vnímať, zapamätať si udalosti, ktoré prežila. V dôsledku prirodzeného zabúdania môžu
byť s odstupom času jej výpovede ochudobnené o detaily, časovú presnosť udalosti. S poukazom na
nízku úroveň pamäťových funkcii je schopná opakovane rovnako vypovedať len o tých udalostiach, ktoré
naozaj prežila a boli silne emočne podfarbené, buď negatívne alebo pozitívne. V prípade poškodenejsa jedná o veľmi jednoduchú simplexnú osobnosť so zníženým intelektom. Nie je schopná opakovane
uvádzať tie isté skutočnosti. Je schopná to jednorazovo vymyslieť ale nie je schopná to opakovane
reprodukovať. Z toho dôvodu dospela k záveru, že jej výpoveď má pozitívne znaky jej špecifickej

vierohodnosti. Vyšetrením poškodenej ďalej zistila, že spočiatku bol vzťah medzi ňou a obžalovaným
pozitívny, mala o neho záujem. Z jej strany išlo o určité rozptýlenie, pretože s iným mužom už mala
dlhší vzťah a nerozmýšľala nad budúcnosťou, ako to všetko môže skončiť. Nie je schopná sa dopredu
zamýšľať aký vývin udalosti môže mať ten ktorý vzťah a nerozmýšľala nad tým, že jedného dňa toto
bude musieť riešiť. Poškodená mala pocit, že obžalovaný sa k nej správa majetnícky. Bol žiarlivý v

dôsledku čoho dochádzalo ku konfliktným situáciám a zároveň si uvedomila, že jej prvý vzťah bol pre ňu
pokojnejší a stabilnejší. Poškodená začala chodiť s V. S. aj keď mala vzťah s M. A., pretože to bolo niečo
pre ňu nové, zaujímavé, lichotilo jej to. V prvom vzťahu už zažívala určitú rutinu, stereotyp. Keď zistila,
že vzťah s obžalovaným nefunguje podľa jej predstáv, vtedy si uvedomila pozitíva prvého partnera.
Zmena jej správania k obžalovanému nastala, keď ho začala odmietať predovšetkým po fyzickej stránke.
Poškodená nemá dostatočne štruktúrovanú osobnosť a nie je dostatočne inteligentná. V prípade, ak

nejaké skutočnosti uvádzala bývalému partnerovi klamlivo, to sú klamstvá, ktoré mali motiváciu. Nie
sú to klamstvá, ktoré mali dlhodobý časový sled. Jednalo sa o izolované udalosti v ktorých klamala. V
jej prípade sa jedná o osobnosť takú, ktorá potrebuje mať partnera, ktorý sa o ňu stará, uspokojuje jej
potreby s tým, že v prípade akútnej potreby riešenia sociálnych podmienok rieši to tak, že bude s takým
mužom, ktorý ju v tejto oblasti uspokojí. V prípade, že má len potrebu byť milovaná bude s mužom, ktorý

ju bude milovať. Momentom, ktorým z jej strany bola vôľa ukončiť vzťah s obžalovaným, ktorý nevedela
ukončiť, tak čokoľvek čo urobil proti jej vôli vnímala stresujúco až traumatizujúco. Nevylučuje to, že v
jej prípade sa môže jednať o snahu vyviniť sa v čase, keď chcela opustiť obžalovaného a opätovne
pokračovať vo vzťahu s A.. Je nepravdepodobné, že by konala pod vplyvom prvého partnera. Skôr by to
prisudzovala snahe vyviniť sa, ospravedlnil svoje zlyhanie vo vzťahu to, že mala mimopartnerský pomer

a v určitej snahe vzbudiť ľútosť okolia, že bola znásilnená, pretože to vyvolá v ľuďoch také silné emócie,
že sú sklonnejší jej odpustiť predošlé zlyhanie. Taktiež v máji roku 2019 podstúpila hymenoplastiku,
nakoľko mala pocit, že sa tým všetko ukončí, že bude očistená. Prichádza s jednoduchými riešeniami,
ktoré nemusia byť vždy tie najsprávnejšie čo vyplýva zo štruktúry jej osobnosti.

Znalec V.. V. L., z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria k znaleckému posudku č. 57/2019 uviedol,
že vyšetrením duševného stavu B. N. dospel k záveru, že v čase žalovaného skutku trpela duševnou
poruchou - úzkostne depresívnou poruchou a neurasténiou. Jednalo sa o slabosť nervového systému,
ktorá sa prejavuje psychickou labilitou. V danom prípade sa nejedná o ťažkú duševnú poruchu v zmysle
psychózy alebo organického poškodenia. Napriek tomu, že B. trpela uvádzanou duševnou poruchou,

tak v čase vyšetrovacieho deliktu nedohľadal podklady k tomu, že by nejakým forenzne podstatným
alebo významným spôsobom mala ovplyvňovať jej schopnosť vnímať a následne reprodukovať prežité
udalosti. V čase vyšetrenie poškodenej t.j. dňa 11.09.2019 zistil, že B. trpí posttraumatickou stresovou
poruchou, avšak ani prítomnosť tejto poruchy nemá ani v súčasnej dobe u nej žiadny forenzne podstatný
alebo významný vplyv na schopnosť vnímať a reprodukovať prežité udalosti. To sa týka aj prípadného

znásilnenia. V dôsledku vyšetrovaného deliktu u B. došlo k zmene jej duševného stavu, je u nej
prítomná posttraumatická stresová porucha, ktorej liečbu podstupovala. Je možné, že B. si nepamätala
presný dátum a čas kedy malo dôjsť k znásilneniu okrem iného aj na základe mechanizmu spojeného
s posttraumatickou stresovou poruchou, pri ktorej má jedinec vyhýbať sa činnostiam a situáciám,
ktoré pripomínajú prežitú traumu napriek tomu alebo práve preto, že tieto spomienky bývajú prítomné

ako dotieravé a nepríjemné reminiscencie. V čase znaleckého vyšetrenia poškodená bola schopná
správne reprodukovať prežité udalosti. Posttraumatická stresová porucha poškodenej bola spôsobená
predovšetkým znásilnením. On však nevie uviesť, či poškodená bola znásilnená. Znalec ďalej uviedol,
že aj pred rokom 2019 poškodená trpela obdobnou duševnou poruchou. Trpela úzkostne depresívnou
poruchou a spomínanou neurasténiou. Jedná sa o podobné duševné poruchy ako posttraumatická

porucha, ktoré patria do skupiny duševných porúch neurózy.

ZnalkyňaV..Q.V.,zodborupsychológie,odvetvieklinickápsychológiadospelýchkznaleckémuposudku
č. 8/2020, ktorý bol vypracovaný obhajobou uviedla, že vyšetrením V. S. zistila, že jeho intelektová
úroveň sa nachádza v pásme mierneho nadpriemeru. Jeho osobnosť je primerane diferencovaná,

extravertovaná, sugestibilná, citovo závislá, to znamená, že sa ľahšie citovo naviaže na partnera. Rýchlo
naivne uverí partnerovi, dôveruje mu. Vzhľadom na jeho úroveň intelektových a pamäťových schopností
je plne zachované správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti. Vierohodnosť môže
byť mierne oslabená alebo znížená osobnostnou charakteristickou, teda ľahkou ovplyvniteľnosťou asenzitivitou. Môže viac prežívať prežité udalosti. Z uvedeného vyplýva, že ich môže reprodukovať
emotívnejšie. Nejde však u neho o vedomú snahu. Nebol u neho zistený sklon k úmyselným fabuláciám
ani vedomému klamstvu alebo konfabuláciám. Čo sa týka jeho sklonu k agresivite, tak táto nepatrí k jeho

charakteristickej osobnostnej výbave. Ak sa vyskytne, tak iba v podobe možnej verbálnej agresie, čo
býva iba vo výnimočných napätých situáciách. Fyzické prejavy agresivity nie sú mu vlastné. Iniciátorom
vzťahu medzi obžalovaným a poškodenou bola samotná poškodená. Obžalovaný bol hanblivý, nemal
náležitú sexuálnu skúsenosť. Poškodená dávala obžalovanému nádej, že budú fungovať ako pár, čo sa
dialo z počiatku ich vzťahu a keď sa rozhodla v tomto vzťahu nepokračovať nedala to obžalovanému

najavo. Obžalovaný sa nevedel v nej vyznať, čo vlastne chce. Obžalovanému na vzťahu s poškodenou
záležalo a výslovne mal ku nej citový vzťah, mal ju rád. V čase vyšetrenia nerozumel, z akého dôvodu
podala na neho trestné oznámenie. Znalkyňa nevylučuje to, že obžalovaný konfliktné situácie, ktoré
vznikali vo vzťahu sa pokúsil riešiť sexuálnym stykom a pokiaľ poškodená to nedala jasne najavo, že si to
neželátaknemoholvedieť,žejejjetonepríjemné.Naotázkuobhajoby,čijemožné,žemoholobžalovaný
poškodenú znásilniť aj vtedy keď ju ľúbil, znalkyňa uviedla, že nemusel mať ten pocit v tom prípade, keď

poškodená mu jednoznačne nedala najavo, že odmieta mať s ním pohlavný styk. Vo všeobecnosti, ak
sa partnerka bojí partnera, tak každopádne zamedzí styk opakovane s týmto partnerom.

Skutkový stav bol ustálený taktiež zápisnica o trestnom oznámení č.l. 2-3, lekárska správa psychiatra,
t.č. nebohého V.. J. A. č.l.143, priestupkový spis 144-162, lekárska prepúšťacia správa 170-171, správa

Amazon 172-173, správa S. + foto 174, lekárske správy 175-177, relácie na obž. 187-192, mailová
komunikácia 246-250, pripojené priestupkové spisy OR PZ Šaľa, OPDP 2 - 46/2019-P, správa č.l. 293
z poligrafického vyšetrenia.

Zo zápisnice o trestnom oznámení č.l. 2-3 vyplýva, že B. N. dňa 12.02.2019 podala trestné oznámenia

na A.. V. S. pre trestný čin znásilnenia.

Z lekárskej správy psychiatra V.. J. A. (t.č. nebohý) vyplýva, že dňa 08.02.2019 sa B. N. v sprievode
svojej priateľky F. G. dostavili do psychiatrickej ambulancie. B. N. mu uviedla, že dňa 28.01.2019 a dňa
30.01.2019 ju znásilnil jej priateľ V. S.. Uvedené znásilnenie neoznámila na políciu, mala záujem, aby

jej vyjadrenie zaznamenal. Počas vyšetrenia bola vcelku pokojná, vecne oznamovala udalosť.

Z priestupkového spisu OR PZ Šaľa, OO PZ Šaľa č. ORPZ-SA-OPDP2- 46/2019-P vyplýva, že dňa
06.02:2019 o 19:00 h. podal oznámenie A.. V. S. ohľadne jeho napadnutia priateľom B. N.. Následne vo
veci boli M. B. N., F. G., M. A., C. Š., W. V.. Dňa 06.03.2019 bola vec odstúpená Okresnému úradu, Odbor

všeobecnejavnútornejsprávyŠaľanaprejednaniepriestupku.Súdomvyžiadanéhooznámeniavyplýva,
žeOkresnýúrad,OdborvšeobecnejavnútornejsprávyŠaľapodč.OU-SA-OVVS-2022/003340vecobv.
M. A., N.. XX.XX.XXXX č. ORPZ-SA-OPDP2-46/2019-P podľa § 66 ods.2 písm.e/ zákona č.372/1990
Zb. o priestupkoch odložil, lebo zodpovednosť za priestupok zanikla.

Z lekárskej prepúšťacej správy NsP Galanta vyplýva, že V. S. bol s úrazom hlavy v nemocnici
hospitalizovaný od 06.02.2019 od 22:56 h. do 08:02:2019 do 08:18 h.

Zo správy spol. Amazon - zamestnávateľa obžalovaného vyplýva, že jeho pracovný pomer trval od
21.11.2018 do 04.02.2019. Z priloženej dochádzky je zrejmé, že obžalovaný dňa 28.01.2019 nastúpil

do práce o 07:15 h. a v práci sa nachádzal do 17:30 h. Dňa 29.01.2019 nastúpil do práce o 07:10 h. a
z práce odišiel o 09.40 h., z dôvodu návštevy lekára.

Zo správy z polygrafického vyšetrenia zo dňa 22.02.2022, ktorú predložila obhajoba vyplýva, že
obžalovaný A.. V. S. sa tomuto vyšetreniu dobrovoľne podrobil. Vyšetrenie bolo vykonané v štyroch

setoch na tému násilne vykonanie pohlavného styku na B. N. dňa 28.01.2019, 29.01.2019 a v priebehu
februára 2019. Vyšetrovaný počas vyšetrenia na všetky otázky odpovedal odpoveďou NIE. Po celkovom
vyhodnotení vo všetkých relevantných otázkach nebola zistená lož.

Súd k predloženej správe poukazuje na právne záväzné stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 30. júla 2002, sp.zn. 6 Tz 13/02, z ktorého okrem iného vyplýva, že výsledky vyšetrenia
obvineného na polygrafe, tzv. detektore lži, nemožno v trestnom konaní použiť ako dôkaz, pretože
podstatou takéhoto vyšetrenia je výsluch obvineného ku skutočnostiam, ktoré sa týkajú trestného činu.
V trestnom konaní však možno použiť len tie poznatky, ktoré obvinený poskytol v súlade s ustanovením§ 91 a nasl. Trestného poriadku teraz § 121 a nasl., čo v prípade jeho vyšetrenia (výsluchu) na detektore
lži nie je splnené. Z uvedeného dôvodu súd výsledok vyšetrenia obžalovaného na polygrafe v tomto
trestnom konaní nepoužil ako zákonný dôkaz.

Súd po vyhodnotení zákonne produkovaných dôkazov, ktoré hodnotil podľa svojho vnútorného
presvedčenia jednotlivo ako aj i v ich súhrnne dospel k záveru, že výsledky dokazovania vykonaného
pred súdom nevyznievajú jednoznačne, a nie je tu úplne ucelená reťaz tak priamych, ako aj nepriamych
dôkazov, z ktorých by sa mohol súd vyvodiť bezpečný záver, že sa stal skutok, ktorý je predmetom

trestného stíhania.

V prípade súdom zisteného skutkového stavu veci, súd poukázal na nasledovné závery :

Obžalovaný s poškodenou nadviazal priateľský vzťah v novembri 2018, ktorý prerástol do ľúbostného
vzťahu. Podľa jej vyjadrenia s obžalovaným mala celkovo 14 pohlavných stykov. Naposledy dňa

26.01.2019. Z výpovede svedka M. A. okrem iného vyplýva, že so svojou dlhoročnou priateľkou B. N.
mal pohlavný styk taktiež začiatkom roka 2019, 2. až 3. januára 2019. Začiatkom roka 2019 súčasne žil
aj so svojou bývalou manželkou. Poškodená B. N. usvedčuje V. S. zo znásilnenia v obidvoch prípadoch,
pričom z druhého násilného konania ho usvedčuje aj jej priateľka F. G.. Na druhej strane obžalovaný
spáchanie žalovaných skutkov striktne popiera. Podľa vyjadrenia obžalovaného dňa 28.01.2019 bol od

07:10 hod. do 17:20 hod. v práci v Amazon Sereď a dňa 29.01.2019 bol v Amazone v práci od 07:10
hod. do 09:00 hod. až 10:00 hod. Dňa 29.01.2019 došiel k rodičom okolo obeda, kde sa zdržal až do
18:00 hod. Vylúčil to, že sa v týchto dňoch stretol so B. N..

Súd pri hodnotení učinenej výpovede B. N. zistil významné nezrovnalosti a nejasností. V prvom rade

súd poukazuje na to, že poškodená sa na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.11.2020 nevedela
jednoznačne vyjadriť, ktorý deň ju mal prvýkrát znásilniť obžalovaný. Vo svojej výpovedi uviedla, že
to bolo navečer dňa 28. alebo 29. januára ale pravdepodobne to bolo 29. januára 2019. V zápisnici
o trestnom oznámení zo dňa 12.02.2019 uviedla, že to bolo na konci januára 2019, presný deň si
nepamätá. V prípravnom konaní pred vyšetrovateľom vo svojom výsluchu zo dňa 21.02.2019 už uviedla,

že to bolo nejako 28 okolo 14:00 h. až 15:00 h. V rámci psychiatrického vyšetrenia zo dňa 08.02.2019
u psychiatra V.. A. č.l. 143, t. j po uplynutí 11 dní po žalovanom skutku sa vyjadrila, že jej priateľ
V. S. ju mal prvýkrát znásilniť dňa 28.01.2019. Súd má zato, že najpravdepodobnejší deň násilného
konania obžalovaného mal byť deň jej udania 28.01.2019, ktorý deň znásilnenia poškodená uvádzala
najskoršie psychiatrovi V.. A. pri svojom vyšetrení už dňa 08.02.2019. V tejto súvislosti však súd

poukazuje na správu spol. Amazon - zamestnávateľa obžalovaného č.l. 173, z ktorej okrem iného
vyplýva, že obžalovaný dňa 28.01.2019 nastúpil do práce o 07:15 h. a v práci sa nachádzal až do 17:30
h. V prípade dňa 29.01.2019 obžalovaný nastúpil do práce o 07:10 h. a z práce odišiel o 09.40 h. V
prípade druhého údajného znásilnenia poškodenej, taktiež nebol jednoznačne poškodenou ustálený
deň spáchania tohto druhého skutku. Na hlavnom pojednávaní poškodená uviedla, že sa to stalo po

uplynutí 2 dní od prvého znásilnenia, pred vyšetrovateľom uviedla že sa to stalo po 2 alebo 3 dňoch
a v zápisnici o trestnom oznámení uviedla, že sa to udialo po 4 dní. Súd ďalej považuje za podstatné
to, že poškodená násilné konanie obžalovaného neoznámila hneď na políciu, čo zdôvodnila tým, že
chcela na to čo najskôr zabudnúť. Na políciu išla až potom ako sa zdôverila psychiatrovi V.. A., ktorý
jej poradil, aby to oznámila. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že takýmto konaním poškodenej

nebolizadováženéaprodukovanépodpornédôkazy,ktorébyjednoznačnepreukazovalinásilnékonanie
obžalovaného. Predovšetkým sa jedná o lekárske správy gynekológa a pod. Z týchto dôkazov by bolo
možné jednoznačne posúdiť to, či v inkriminovanom čase vôbec došlo k pohlavnému styku medzi ňou
a obžalovaným, či tento pohlavný styk bol z jej strany nedobrovoľný a to aj vzhľadom na ich v tom
čase fyzické dispozície, obžalovaný mal hmotnosť cca 90 kg, poškodená cca 30 kg. Okrem toho je

nezrozumiteľné konanie poškodenej, ktorá v obidvoch prípadoch zničila svoje šatstvo, ktoré mala v čase
znásilnenia oblečené. V prvom prípade oblečenie hneď zahodila do smetného koša, v druhom prípade
oblečenie vyhodila postupne. Takýmto konaním poškodená zmarila vykonanie, resp. zabezpečenie
ďalšieho dôkazu biologických stôp a pod. Okrem uvedeného súd poukazuje na tú skutočnosť, že zo
zdravotnej dokumentácie poškodenej uvedené v znaleckom posudku znalca V.. V. L. č.l. 7 je uvedený

dátum vyšetrenia poškodenej 29.01.2019, pričom poškodená neuvádzala žiadne okolnosti znásilnenia
V. S.. Poškodená psychiatrovi uviedla, že sa rozišla s priateľom, ktorý si zobral k sebe exmanželku, ktorá
jej vypisuje znepokojujúce SMS správy.Súd výpoveď svedkyne F. G. posudzoval a vyhodnocoval v tom kontexte, že sa jedná o priateľku
poškodenej B. N., s ktorou aj spoločne bývala. Poškodená sa jej v podstate zdôverovala so svojim
osobným životom, o svojich milostných vzťahoch a pod. Dokonca bola aj svedkom sexuálnych aktov

poškodenej s obžalovaným. Taktiež mala vedomosť o vzťahu poškodenej s M. A.. Aj v jej prípade
súd poukazuje na to, že svedkyňa nevedela presne upresniť deň, kedy osobne videla násilné konanie
obžalovaného. Je taktiež nejasné a nelogické, z akého dôvodu, keďže bola podľa svojho vyjadrenia
svedkom násilného konania obžalovaného, túto udalosť neohlásila na políciu, ďalej nezabránila
poškodenej odstrániť šatstvo, ktoré mala poškodená oblečené. Jej tvrdenie, že sa bála obžalovaného

lebo bol fyzický silný podľa názoru súdu neobstojí. Z uvedeného dôvodu súd jej výpoveď vyhodnotil ako
nevierohodnú.

V kontexte posudzovania produkovaných dôkazov súd poukazuje na závery znaleckého posudku
znalkyne V.. K. A.. Je pravdou, že znalkyňa vyšetrením poškodenej B. N. nezistila, že má sklony k
vedomím fabuláciám ani nevedomím konfabuláciám, pričom je schopná správne vnímať, zapamätať

si udalosti, ktoré prežila. Na druhej strane znalkyňa uviedla, že nevylučuje to, že v jej prípade sa
môže jednať o snahu viviniť sa v čase, keď chcela opustiť obžalovaného a opätovne pokračovať vo
vzťahu s A.. Je nepravdepodobné, že by konala pod vplyvom prvého partnera. Skôr by to prisudzovala
snahe vyviniť sa, ospravedlnil svoje zlyhanie vo vzťahu to, že mala mimopartnerský pomer a v určitej
snahe vzbudiť ľútosť okolia, že bola znásilnená, pretože to vyvolá v ľuďoch také silné emócie, že sú

sklonnejší jej odpustiť predošlé zlyhanie. V prípade znaleckého posudku znalca V.. V. L., znalec okrem
iného uviedol, že napriek tomu, že B. trpela duševnou poruchou, tak v čase vyšetrovacieho deliktu
nedohľadal podklady k tomu, že by nejakým forenzne podstatným alebo významným spôsobom mala
ovplyvňovať jej schopnosť vnímať a následne reprodukovať prežité udalosti. To sa týka aj prípadného
znásilnenia. V dôsledku vyšetrovaného deliktu u B. došlo k zmene jej duševného stavu, je u nej prítomná

posttraumatická stresová porucha, ktorej liečbu podstupovala a táto bola spôsobená predovšetkým
znásilnením. Naproti tomu znalec sa však pred súdom nevedel vyjadriť k tomu, či poškodená bola
znásilnená.

Nakoniec v prípade znaleckého posudku znalkyne V.. Q. V.údrej súd vyzdvihuje tieto závery.

Vyšetrením obžalovaného V. S. zistila, že nebol u neho zistený sklon k úmyselným fabuláciám ani
vedomému klamstvu alebo konfabuláciám. Čo sa týka jeho sklonu k agresivite, tak táto nepatrí k jeho
charakteristickej osobnostnej výbave. Ak sa vyskytne, tak iba v podobe možnej verbálnej agresie, čo
býva iba vo výnimočných napätých situáciách. Fyzické prejavy agresivity nie sú mu vlastné. Nevylučuje
to, že obžalovaný konfliktné situácie, ktoré vznikali vo vzťahu sa pokúsil riešiť sexuálnym stykom a pokiaľ

poškodená to nedala jasne najavo, že si to neželá tak nemohol vedieť, že jej je to nepríjemné.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nie je možné jednoznačne a bezpochybne
vysloviť záver, že sa stal skutok, pre ktorý bola podaná okresnou prokuratúrou obžaloba na A.. V.
S. a preto s poukazom na zásadu in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného),

obžalovaného podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta zo
zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. Keďže poškodená B. N. si neuplatňovala náhradu škody,
súd v danom prípade nepostupoval podľa § 288 ods. 3 Tr. por. t.j. neodkázal poškodenú s nárokom na
náhradu škody na civilný proces.

Na základe podaného odvolania prokurátora, vo vecí rozhodoval Krajský súd v Trnave, ktorý uznesením
zo dňa 18.05.2023, sp. zn. 5To/118/2022 podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd v odôvodnení uznesenia okrem iného uviedol, že
prvostupňový súd pri hodnotení vykonaného dokazovania pochybil, keď vykonané dôkazy nehodnotil

podľa zásad uvedených v bodoch 7. a 8. tohto uznesenia.

7. Odvolací sú zdôrazňuje, že voľné hodnotenie dôkazov sa opiera okrem iného tiež o povinnosť
súdu vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy bez zreteľa na to, či potvrdzujú, alebo vyvracajú tvrdenia
účastníkov, a v neposlednom rade tiež o zásady formálnej logiky. Zásada voľného hodnotenia dôkazov

však má svoje limity. Súd je totiž pri hodnotení dôkazov viazaný skutkovým stavom veci, a teda nie
je prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom. Zásada
voľného hodnotenia dôkazov je limitovaná požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súduzískanými v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi
závermi. (viď. III. ÚS 332/2009).

8. Pri hodnotení jednotlivých dôkazov je potrebné zaoberať sa závažnosťou (vylúčenie dôkazov, z
ktorých nie je možné odvodiť informácie o predmete dokazovania), vierohodnosťou (najmä existencia
pomeru k páchateľovi a schopnosť vnímať a reprodukovať prežité udalosti) a pravdivosťou (či je obsah
vykonanéhodôkazujednotlivoajvsúhrnesostatnýmidôkazmipravdivý)jednotlivýchdôkazovazároveň
uviesť, čo z dôkazov ku stíhanej trestnej činnosti vyplýva, v akej kvalite, a ktoré dôkazy preukazujú tú -

ktorú dokazovanú skutkovú okolnosť. Ak má súd vyhodnotiť vierohodnosť dvoch v podstatných bodoch
odlišných dôkazov, nemôže nevierohodnosť jedného z tých dôkazov odôvodniť len okolnosťami, ktoré
svedčia o vierohodnosti druhého dôkazu (viď. R 6/1970). Je nevyhnutné zamerať sa na skutočnosti,
ktoré sú súčasťou skutkovej podstaty stíhaného trestného činu, nakoľko tieto majú primárny význam
pre posúdenie, či sa obžalovaný trestného činu skutočne dopustil. Súd je tak povinný abstrahovať tie
skutkové okolnosti, ktoré majú trestnoprávnu relevanciu a zrozumiteľne odôvodniť, či tieto skutočnosti

boli v trestnom konaní preukázané, teda či prokurátor uniesol dôkazné bremeno. Je však potrebné
vyvarovať sa domnienkam a predpokladom, a v prípade ak zostane nejaká skutková okolnosť sporná,
je potrebné aplikovať zásadu „in dubio pre reo“.

Odvolaciemu súdu nie je zrejmé ako vyhodnotil výpovede obžalovaného, poškodenej, svedkyne F. G.

a ďalších svedkov z hľadiska ich závažnosti, vierohodnosti a pravdivosti ako aj v kontexte ďalších
vykonaných dôkazov.

Prvostupňový súd nezameral svoju pozornosť na skutočnosť, či vykonané dôkazy preukazujú alebo
nepreukazujú, že bola poškodená v rozhodnom období znásilnená a či k tomu prišlo jeden krát alebo

opakovane a pod. Miesto toho prvostupňový súd poukázal pri hodnotení výpovede poškodenej B. N. na
významnénezrovnalostianejasnosti,ktorésatýkalidňa,kedymalabyťprvýkrátznásilnená.Poškodená
uvádzala, že k jej prvému znásilneniu malo prísť koncom januára, v dňoch 28.01.2019 alebo 29.01.2019.
Výlučne na základe lekárskej správy V.. A., ktorému mala poškodená ako prvému pri vyšetrení uviesť
dátum prvého znásilnenia 28.01.2019 prvostupňový súd ustálil, že najpravdepodobnejší deň násilného

konania obžalovaným voči poškodenej mal byť deň 28.01.2019, pričom zároveň poukázal na správu
spol. Amazon, z ktorej vyplýva, že obžalovaný dňa 28.01.2019 nastúpil do práce o 07:15 h. a v práci
sa nachádzal až do 17:30 h.

Prvostupňový súd tak bez toho, aby mal preukázané násilné konanie voči poškodenej, ustálil deň kedy

k nemu malo údajne prísť ako deň 28.01.2019, kedy sa obžalovaný nachádzal v čase, kedy malo podľa
obžaloby prísť k znásilneniu poškodenej, v práci, čím ho prakticky vylúčil ako páchateľa skutku. Zároveň
nepripustil možnosť, že by sa mohlo jednať o deň 29.01.2019, hoci tento dátum poškodená uvádzala
a obžalovaný odišiel z práce skôr a tak mohol byť v rozhodnom čase medzi 14.00 hod. a 15.00 hod. u
poškodenej. Naviac prvostupňový súd v tomto kontexte nezohľadnil závery znaleckých posudkov, ktoré

boli vypracované na osobu poškodenej a týkali sa jej pamäťových schopností a schopností reprodukovať
prežité udalosti.

Obdobné závery ohľadne výpovede poškodenej prvostupňový súd prezentoval aj ohľadne druhého
znásilnenia, keď uviedol, že v prípade druhého znásilnenia poškodenej, taktiež nebol jednoznačne

poškodenou ustálený deň spáchania tohto skutku. Na hlavnom pojednávaní poškodená uviedla, že sa
to stalo po uplynutí 2 dní od prvého znásilnenia, pred vyšetrovateľom uviedla že sa to stalo po 2 alebo
3 dní a v zápisnici o trestnom oznámení uviedla, že sa to udialo po 4 dní.

Ani túto časť výpovede poškodenej prvostupňový súd nevyhodnotil v kontexte ďalších vykonaných

dôkazov, ale vytkol poškodenej neschopnosť uviesť konkrétny deň druhého znásilnenie miesto ňou
uvádzaného obdobia v maximálnom rozmedzí od 2 do 4 dní po prvom znásilnení. Rovnako postupoval
prvostupňový súd aj pri hodnotení výpovede svedkyne F. G., keď jej vytkol neschopnosť uviesť konkrétny
dátum, kedy mala byť svedkom znásilnenia poškodenej obžalovaným. Prvostupňový súd však už
nehodnotil výpoveď poškodenej a svedkyne ohľadne stíhaného skutku, teda či sa ich výpovede zhodujú

alebo si naopak odporujú. Prvostupňový súd správne zdôraznil, že výpoveď svedkyne hodnotil s
ohľadnom na jej priateľský vzťah s poškodenou, no už konkrétne neuviedol, aký vplyv mala táto
skutočnosť na vierohodnosť predmetnej svedkyne.Prvostupňový súd vytkol poškodenej a rovnako aj svedkyni, že hneď neoznámili trestnú činnosť
obžalovaného, poškodená sa nepodrobila gynekologickému vyšetreniu, poškodená ničila svoje šatstvo,
čím prišlo k zmareniu ďalších dôkazov v tejto trestnej veci.

Z tohto konštatovania prvostupňového súdu nie je zrejmé, ako pasivitu poškodenej a svedkyne
vyhodnotil, resp. aký vplyv mala na ich výpovede o stíhanej trestnej činnosti. Je zrejmé, že dôsledkom
tejto pasivity a ničenia šatstva je absencia ďalších možných dôkazov o stíhanej trestnej činnosti, čo
sťažuje procesnú pozíciu prokurátora, avšak priamo nepreukazuje, že ku skutkom neprišlo, príp. že by

výlučne na základe tejto skutočnosti bola ich výpoveď nevierohodná.

Prvostupňový súd poukázal aj na závery znaleckého posudku V.. K. A.K., avšak neuviedol, ako
predmetný znalecký posudok vyhodnotil v spojení s ďalšími vykonanými dôkazmi, najmä výpoveďou
poškodenej. V podstate len opätovne zopakoval niektoré závery znalkyne.

V prípade znaleckého posudku V.. V. L. považuje odvolací súd za podstatné zistenie znalca, že u
poškodenej je prítomná posttraumatická stresová porucha, ktorej liečbu podstupovala a táto mala byť
spôsobená predovšetkým znásilnením. Prvostupňový súd ani tento záver znalca nezohľadnil v kontexte
ďalších vykonaných dôkazov a nezaoberal sa tým, ako a kedy táto posttraumatická porucha vznikla, ako
sa prejavuje a pod., hoci by sa mohlo jednať o jeden z následkov stíhaného trestného činu, avšak nie

na tele poškodenej, ako to prvostupňový súd poškodenej vytýkal, ale na jej psychike.

Ku konštatovaniu prvostupňového súdu, že sa znalec pred súdom nevedel vyjadriť k tomu, či poškodená
bola znásilnená, je potrebné dodať, že tento záver znalec nie je oprávnený urobiť, nakoľko ho môže
urobiť jedine súd, keďže sa jedná o právnu otázku.

Prvostupňový súd napokon vyzdvihol závery znaleckého posudku znalkyne V.. Q. V.Ú., ktorá vyšetrením
obžalovaného zistila, že nebol u neho zistený sklon k úmyselným fabuláciám ani vedomému klamstvu
alebo konfabuláciám a sklony k agresivite nepatria k jeho charakteristickej osobnostnej výbave. Fyzické
prejavy agresivity mu nie sú vlastné, nevylučuje to však, že obžalovaný konfliktné situácie, ktoré vznikali

vo vzťahu, sa pokúsil riešiť sexuálnym stykom a pokiaľ poškodená to nedala jasne najavo, že si to
neželá, tak nemohol vedieť, že jej je to nepríjemné.

Prvostupňový súd ani v tomto prípade neuviedol, ako predmetný znalecký posudok vyhodnotil v spojení
s ďalšími vykonanými dôkazmi a v podstate len opätovne zopakoval niektoré závery znalkyne.

Na základe takéhoto vyhodnotenia vykonaného dokazovania možno záver prvostupňového súdu o tom,
že sa nestal skutok, pre ktorý bolo podaná obžaloba, považovať za predčasný, nakoľko nebol výsledkom
komplexného hodnotenia vykonaného dokazovania v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku, čo malo
za následok zrušenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu a vrátenie veci prvostupňovému súdu na

ďalšie konanie a rozhodnutie.

Úlohou prvostupňového súdu bude opätovne vykonať hodnotenie všetkých dôkazov, ktoré boli na
hlavnom pojednávaní vykonané v zmysle vyššie uvedených požiadaviek odvolacieho súdu, resp.
skutočností, ktoré z nich vyplynuli a opätovne rozhodnúť.

Súd viazaný právnym záverom krajského súdu, ktorý si aj v plnom rozsahu osvojil realizoval v tejto veci
ďalšie dokazovanie.

Súd opätovne vypočul obžalovaného A.. V. S..

Obžalovaný V. S., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08.04.2024 uviedol, že dňa 29.01.2019 sa
od 7.00 hod. sa nachádzal v práci. Z práce bol uvoľnený pre nevoľnosť okolo 09.40 hod., následne v
čase 11.00 hod. do 12.00 hod. išiel odovzdať byt, ktorý užíval v prenájme, ktorý sa nachádzal na ulici
Vinárska, potom išiel domov k rodičom, kde došiel okolo 12.00 hod. Doma sa nachádzala jeho mama

M. S.. Okolo 12.40 hod. odišiel do Kauflandu do lekárne, asi po 20 minútach sa vrátil domov. Doma
sa nachádzala jeho mama, nevie či ho otec zaregistroval. Následne spal doma, celý čas sa zdržiaval
doma, čo mu môže potvrdiť jeho mama, okolo 18.00 hod až 19.00 hod. bol na dvore. Pokiaľ si dobre
pamätá dňa 29.01.2019 bol utorok. Nepamätá si kde sa nachádzal dňa 30.01.2019, ani dňa 31.01.2019,avšak s určitosťou vie povedať, že nebol u poškodenej v uvedených dňoch. Mikinu si u poškodenej
nechal pravdepodobne dňa 27.01.2019, keď sa vracali z výletu domov. Čo sa týka tejto mikiny, túto mu
odovzdala F. dňa 06.02.2019 počas bitky, v súčasnosti s poškodenou nie je v kontakte.

Svedkyňa M. S., na hlavnom pojednávaní dňa 08.04.2024 vypovedala, že v deň 29.01.2019 mala
dovolenku. V daný deň išiel jej syn ráno do práce, okolo obeda sa vrátil domov s tým, že má tráviace
problémy. Povedal jej, že sa cestou domov zastavil v lekárni Dr. Max., a taktiež jej spomenul, že
odovzdával byt, ktorý mal v prenájme. Vtedy prišiel domov na obed. Nechcel nič jesť, že mu je zle,

išiel si ľahnúť. Videla, že syn zostal doma, z domu neodišiel preč. Na 100 % vie uviesť, že večer bol
syn doma a spal doma až do rána. Nevie, kedy prišiel syn dňa 31.01.2019 domov. Ďalej doložila do
spisového materiálu dochádzku zamestnanca z ktorej vyplýva že dňa 29.01.2019 až 31.01.2019 nebola
v práci. Dňa 29.01.2019 až 30.01.2019 čerpala dovolenku, dňa 31.01.2019 mala voľno. Poškodenú
videla jedenkrát v decembri 2019 ale nerozprávala sa s ňou. Dňa 29.01.2019 sa jej bývalý manžel
nachádzal vo vedľajšom dome, nebol v práci, pamätá si, že v ten deň bol doma, musel vidieť aj ich syna

pretože spolu komunikovali.

Svedok R. S., na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pokiaľ si pamätá dňa 29.01.2019 sa nachádzal
doma,poobedenauliciopravovalkoleso.Sbývaloumanželkousúrozvedený,avšakbývajúvspoločnom
dvore. Pamätá si, že cez deň sa na dvore sa motal syn, nevie dokedy bol syn doma. Nevie uviesť,

kde sa nachádzal jeho syn večer, nakoľko s ním nebýva v dome. Nepamätá si, kde sa dňa 31.01.2019
nachádzal jeho syn. Dňa 29.01.2019 sa rozprával so synom o aute, ktorý sa ho pýtal, či mu má pomôcť.

Svedkyňa F. G., na hlavnom pojednávaní vypovedala, že si presne nepamätá, ktorý deň bola svedkom
nedobrovoľnej súlože medzi obžalovaným a poškodenou, ku ktorej malo dôjsť v Šali na ulici Hurbanovej

č. 4. Bolo to niekedy koncom januára alebo začiatkom februára, avšak nevie uviesť koľko bolo hodín,
mohlo to byť na obed alebo poobede.

Svedkyňa po prečítaní výpovede z prípravného konania uviedla, že bolo okolo 18.00 hod., kedy prišla
domov z práce. Už si však nepamätá či presne videla pohlavný styk medzi obžalovaným a poškodenou,

videla, že na nej leží, ona veľa vecí vypúšťa z hlavy. Svedkyňa ďalej uviedla, že nevie koľko bolo hodín,
keď ich videla, už si presne nepamätá kde ich videla prvýkrát v byte, či v obývačke alebo v kuchyni.
Taktiež sa už nevedela vyjadriť, či videla konkrétnu súlož alebo nie, videla, že bol vyzlečený, videla
pohlavný úd obžalovaného. Videla, že poškodená sa bránila, kričala, bola to nedobrovoľná súlož. V
čase, keď do bytu vošiel obžalovaný ona sa tam taktiež nachádzala. Obžalovanému otvorila dvere, nevie

či poškodená s obžalovaným komunikovali v kuchyni alebo v obývačke. Videla, že sa hádajú, načo ju
obžalovaný poslal preč z bytu. Už si nepamätá či ju aj vystrčil z bytu. Keď ju vyhodil z bytu, nie je si
vedomá, že by dvere zamkol. Po celý čas sa nachádzala pred dverami, do bytu vošla v momente, keď
B. začala kričať. Keď sa vrátila do bytu, videla ležať B. na chrbte, obžalovaný ležal nad ňou. Videla,
že má stiahnuté nohavice aj spodné prádlo. Už si nepamätá či B. mala iba nohavičky alebo aj legíny.

Nevie kedy jej B. povedala, že chce s V. ukončiť vzťah. Pamätá si, že B. vyhodila do smetí sveter a
legíny. Znásilnenie sa malo stať v obývačke na gauči. Vie, že bola u nejakého lekára so B., nevie kedy
to bolo a nevie či to má súvislosť s prejednávanou vecou. Taktiež nevie, či B. niečo niekomu hovorila
o znásilnení. Už si nepamätám odkedy mali pomer obžalovaný s poškodenou. Taktiež nevie kedy B.
chcela ukončiť vzťah s obžalovaným. Nepamätá si, či sa B. stretávala s obžalovaným aj potom ako ju

mal údajne druhýkrát znásilniť. Nepamätá si prečo B. odmietla lekársku pomoc, keď sa predávkovala
liekmi, asi preto, že sa chcela vyhnúť tomu, aby nebola umiestnená na psychiatrii. Nepamätá si kedy
a komu oznámila, že B. bola znásilnená.

Z dochádzky zamestnanca matky obžalovaného do práce a to M. S. vyplýva, že svedkyňa v dňoch

29.01.2019 a 30.01.2019 čerpala dovolenku.

V prípade súdom zisteného skutkového stavu veci, súd poukazuje na nasledovné závery :

Obžalovaný A.. V. S. spáchanie žalovanej trestnej činnosti kategoricky poprel. Na svoju obranu uviedol,

že v inkriminovanom čase, ktorý je špecifikovaný v obžalobe sa nenachádzal v byte poškodenej, a preto
sa nedopustil tejto násilnej činnosti. Dňa 29.01.2019 sa od 7.00 hod. sa nachádzal v práci. Z práce bol
uvoľnený pre nevoľnosť okolo 09.40 hod., následne v čase 11.00 hod. do 12.00 hod. išiel odovzdať byt,
ktorý užíval v prenájme, ktorý sa nachádzal na ulici Vinárska, potom išiel domov k rodičom, kde došielokolo 12.00 hod. Doma sa nachádzala jeho mama M. S.. Okolo 12.40 hod. odišiel do Kauflandu do
lekárne, asi po 20 minútach sa vrátil domov. Následne sa celý čas zdržiaval doma, čo mu môže potvrdiť
jeho mama. Okolo 18.00 hod až 19.00 hod. sa nachádzal na dvore. Nepamätá si kde sa nachádzal dňa

30.01.2019, ani dňa 31.01.2019, avšak s určitosťou vie, že nebol u poškodenej.

V prvom rade súd pri stanovení viny obžalovaného a vyvrátenia jeho obrany vychádzal predovšetkým
z výpovede samotnej poškodenej B. N.. Súd viazaný úvahami odvolacieho súdu opätovne hodnotil
výpoveď poškodenej aj v kontexte ďalších zadovážených dôkazov predovšetkým realizovaným

znaleckým dokazovaním ako aj výsluchom znalcov. Poškodená opakovane vo svojich výpovediach
zotrvala na tom, že obžalovaný v dvoch prípadoch vykonal na nej násilím súlož. Poškodená detailne
a bez vnútorných rozporov opísala priebeh násilných konaní obžalovaného. Výpoveď poškodenej
nepredstavuje izolovaný dôkaz proti obžalovanému. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na výpoveď
svedkyne F. G., ktorá ako jej spolubývajúca dennodenne vnímala citové rozpoloženie poškodenej.
Svedkyňa vzťah medzi obžalovaným a poškodenou z obdobia začiatku januára 2019 opisovala ako

normálny milostný vzťah. Neskôr sa to začalo zhoršovať, B. sa vracala domov z práce vystresovaná,
odmietala jesť, nespávala, keď jej obžalovaný písal alebo volal zostala z toho nervózna. Neskôr sa
dozvedala, že obžalovaný na poškodenú kládol psychický a citový nátlak kvôli tomu, že si od nej
vyžadoval sex. Svedkyňa v prípade druhého násilného konania obžalovaného v podstate potvrdila
jeho priebeh v kontexte z výpoveďou poškodenej. Súd v rámci hodnotiaceho procesu učinených

výpovedi poškodenej a svedkyne nezistil žiadnu takú okolnosť, ktorá by spochybňovala ich tvrdenie o
násilnom konaní obžalovaného. Okrem uvedeného súd výpoveď poškodenej v spojení zo závermi jej
vyšetrenia znalcami z odboru psychológie a z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria vyhodnotil ako
presvedčivú a vierohodnú.

V rámci uvedeného je potrebné uviesť, že zo záverov znaleckého posudku znalkyne z odboru
psychológie V.. K. A. okrem iného vyplýva, že v čase vyšetrenia poškodenej zistila, že táto mala strach
z obžalovaného. Nebola schopná sa mu vzoprieť, brániť sa. Mala obavu z toho, že ju môže znásilniť
alebo ublížiť jej priateľovi. Počas vyšetrenia sa to manifestovalo v neverbálnych prejavoch - triaška, plač,
úzkosť, červenanie a opakovane to aj verbalizovala. Nezistila, že B. N. má sklony k vedomím fabuláciám

ani nevedomím konfabuláciám. Je schopná správne vnímať, zapamätať si udalosti, ktoré prežila.

V tejto súvislosti súd poukazuje taktiež na závery znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo,
odvetvie psychiatria V.. V. L., z ktorých súd vyzdvihuje vyjadrenie znalca, že napriek tomu, že poškodená
trpela duševnou poruchou-úzkostne depresívnou poruchou a neurasténiou, tak v čase vyšetrovacieho

deliktu znalec nedohľadal podklady k tomu, že by nejakým forenzne podstatným alebo významným
spôsobom mala ovplyvňovať jej schopnosť vnímať a následne reprodukovať prežité udalosti. V čase
vyšetrenie poškodenej t.j. dňa 11.09.2019 zistil, že B. trpí posttraumatickou stresovou poruchou,
avšak ani prítomnosť tejto poruchy nemá ani v súčasnej dobe u nej žiadny forenzne podstatný alebo
významný vplyv na schopnosť vnímať a reprodukovať prežité udalosti. To sa týka aj prípadného

znásilnenia. V dôsledku vyšetrovaného deliktu u B. došlo k zmene jej duševného stavu, je u nej prítomná
posttraumatická stresová porucha, ktorej liečbu podstupovala. Je možné, že poškodená si nepamätala
presný dátum a čas kedy malo dôjsť k znásilneniu okrem iného aj na základe mechanizmu spojeného
s posttraumatickou stresovou poruchou, pri ktorej má jedinec vyhýbať sa činnostiam a situáciám, ktoré
pripomínajú prežitú traumu napriek tomu alebo práve preto, že tieto spomienky bývajú prítomné ako

dotieravé a nepríjemné reminiscencie. V čase znaleckého vyšetrenia poškodená bola schopná správne
reprodukovať prežité udalosti.

Naproti tomu zo záverov znaleckého posudku z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia
znalkyne V.. Q. V. okrem iného vyplýva, že agresivita obžalovaného nepatrí k jeho charakteristickej

osobnostnej výbave. Ak sa vyskytne, tak iba v podobe možnej verbálnej agresie, čo býva iba vo
výnimočných napätých situáciách, avšak znalkyňa nevylúčila to, že obžalovaný konfliktné situácie, ktoré
vznikali vo vzťahu sa pokúsil riešiť sexuálnym stykom a pokiaľ poškodená to nedala jasne najavo,
že si to neželá, tak nemohol vedieť, že jej je to nepríjemné. Súd tieto závery hodnotil aj v kontexte
s ďalšími dôkazmi, predovšetkým so závermi znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo,

odvetvie psychiatria V.. V. L.. Z uvedeného posudku jednoznačne vyplýva, že u poškodenej v
dôsledku vyšetrovaného deliktu došlo k zmene jej duševného stavu. Bola u nej zistená posttraumatická
stresová porucha, ktorej liečbu aj podstupovala. Okrem uvedeného súd poukazuje na fyzický nepomer
obžalovaného a poškodenej v čase žalovaného deliktu. Podľa vyjadrenia poškodenej v inkriminovanomčase mala hmotnosť 29 kg, naproti tomu obžalovaný podľa svojho vyjadrenia mal hmotnosť 95 kg pri
výške 187 cm. Z vyššie uvedeného vyplýva, že fyzický prejav poškodenej s nesúhlasom sexuálneho
styku s obžalovaným nebol ani nemohol byť taký dôrazný. V rámci uvedeného súd vyzdvihuje tú časť

výpovede poškodenej, kde uviedla, že počas celej súloži ju to bolelo, nesúhlasila s tým. Fyzicky ju
premohol napriek tomu, že sa bránila.

V kontexte s vyššie uvedenými dôkazmi súd vyhodnotil obranu obžalovaného ako nevierohodnú a
účelovú v úmysle sa vyviniť zo spáchania žalovaného skutku. Obžalovaného z násilného konania

jednoznačne usvedčuje poškodená B. N. a svedkyňa F. G.. V tejto súvislosti sa súd zaoberal aj
hodnotiacim procesom výpovedi rodičov obžalovaného. Ich výpovede sa z hľadiska dôkaznej sily a
vierohodnosti javia súdu ako účelové a to predovšetkým s poukazom na rodinný pomer k obžalovanému.

Objektom trestného činu je právo ženy slobodne sa rozhodnúť vo svojom sexuálnom živote, pričom
nie je rozhodujúci spôsob života znásilnenej osoby alebo jej povesť. Môže ísť aj o osobu, s ktorou mal

páchateľ už v minulosti dobrovoľný pohlavný styk.

V posudzovanom prípade objektívna stránka pozostáva z konania páchateľa, ktorý svoju obeť prinúti
k súloži za použitia násilia.

Súd na základe vyhodnotenia produkovaných dôkazov mal bez dôvodných pochýb za preukázané, že
obžalovaný A.. V. S. dvoch prípadoch za použitia násilia donútil poškodenú B. N.Ú. k súloži, čím takýmto
konaním naplnil zákonné znaky zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák.

Z hľadiska subjektívnej stránky konania obžalovaného mal súd dostatočným spôsobom preukázaný jeho

priamy úmysel smerujúci k vykonaniu na poškodenej násilím súlož § 15 písm. a) Tr. zák.

Vo vzťahu k výroku o treste súd prihliadol na § 34 ods. 1, ods. 4, § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, ods. 3 písm.
d/ Tr. zák.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti,
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného
činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na
úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania

trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové
alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého
následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,
ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži

najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a
právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým
následkom trestného činu.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa

má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods. 3 písm. d/ Tr. zák. pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však

súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná
hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokovObžalovaný A.. V. S. bol doposiaľ 1-krát trestne stíhaný a to pre prečin nedovolená výroba omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods.
1 Tr. zák. Uznesením prokurátora zo dňa 18.04.2008, právoplatným dňa 30.04.2008 pod č. 1Pv 881/07

bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie so skúšobnou dobou v trvaní 1 roka. Obžalovaný sa v
skúšobnej dobe osvedčil. Za priestupok bol v minulosti 8- krát prejednávaný, pre priestupky na úseku
cestnej premávky. Z miesta bydliska je kladne hodnotený

Súd pri úvahe o druhu trestu a jeho výmery vychádzal zo základnej zákonom danej trestnej sadzby pri

trestnoprávnej kvalifikácii konania obžalovaného, a to 5 až 10 rokov. U obžalovaného súd nevzhliadol
žiadnu poľahčujúcu okolnosť ani žiadnu priťažujúcu okolnosť. Súd dospel k záveru, že u obžalovaného
je dôvodné aplikovať ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu, a to vzhľadom na okolnosti prípadu
a osobu obžalovaného. Súd v žiadnom prípade nemá v úmysle bagatelizovať skutok-znásilnenia,
ktorého sa obžalovaný dopustil. Obžalovaný však nie je osoba s kriminálne narušenou minulosťou
(pri jedinom trestnom stíhaní sa osvedčil v skúšobnej dobe podmienečne zastaveného trestného

stíhania). Obžalovaný riadne pracuje, má snahu viesť riadny život, so súčasnou priateľkou si chce
založiť rodinu. Zároveň súd poukazuje na okolnosti prejednávaného prípadu. Okolnosťami prípadu
sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného
činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené,
výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, tak podľa názoru súdu odôvodňujú

zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Obžalovaný ako aj poškodená vo svojich výpovediach
zhodne potvrdili milostný vzťah, ktorý predchádzal žalovanému deliktu. Obaja potvrdili to, že pred
inkriminovanou udalosťou mali niekoľkokrát dobrovoľný pohlavný styk, posledný dňa 26.01.2019 v hoteli
Sipox v Tatranskej Štrbe. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na psychologické vyšetrenie obžalovaného
znalkyňou V.. Q. V., z ktorého záverov okrem iného vyplýva, že v prípade obžalovaného agresivita

nepatrí k jeho charakteristickej osobnostnej výbave. Ak sa vyskytne, tak iba v podobe možnej verbálnej
agresie, čo býva iba vo výnimočných napätých situáciách. Fyzické prejavy agresivity nie sú mu
vlastné. Iniciátorom vzťahu medzi obžalovaným a poškodenou bola samotná poškodená. Obžalovaný
bol hanblivý, nemal náležitú sexuálnu skúsenosť. Poškodená dávala obžalovanému nádej, že budú
fungovať ako pár, čo sa dialo z počiatku ich vzťahu a keď sa rozhodla v tomto vzťahu nepokračovať

nedala to obžalovanému najavo. Obžalovaný sa nevedel v nej vyznať, čo vlastne chce. Obžalovanému
na vzťahu s poškodenou záležalo a výslovne mal ku nej citový vzťah, mal ju rád. Obžalovaný konfliktné
situácie, ktoré vznikali vo vzťahu sa pokúsil riešiť sexuálnym stykom a pokiaľ poškodená to nedala jasne
najavo, že si to neželá tak nemohol vedieť, že jej je to nepríjemné.

Súd má za to, že na naplnenie účelu trestu, vyjadreného v ustanovení § 34 ods. 1, ods. 4 Tr.
zák., postačuje uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu základnej zákonom danej trestnej
sadzby. Súd za použitia ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. uložil obžalovanému A..
V. S. trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, ktorého výkon mu podmienečne odložil na skúšobnú
dobu s probačným dohľadom v trvaní 2 rokov. Pre posilnenie zásady individualizácie trestu súd

uložil obžalovanému skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom obmedzenie
spočívajúce v zákaze kontaktu s poškodenou B. N. v akejkoľvek forme, vrátane kontaktovania
prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami ako aj príkaz
nepriblížiť sa k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako 30 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia.

Súd považuje tento trest na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného za dostatočný.

Súd osobitným výrokom o škode nerozhodoval, pretože poškodená B. N. si neuplatňovala náhradu
žiadnej škody.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanie, atodo15dníodoznámeniacestoupodpísanéhosúdu
na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu
rozsudok treba doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením rozsudku je
až jeho doručenie.