Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 4Sf/67/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200512
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Kútiková

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200512.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michaely Kútikovej a členov

senátu JUDr. Ing. Lindy Kovandovej, LL.M. (sudkyne spravodajkyne) a JUDr. Petra Kvietka, v právnej
veci žalobcu: WALKER, spol. s.r.o., so sídlom Vinohradnícka ul. č. 3, 821 06 Bratislava, IČO: 35 684 259,
právne zastúpený: Mgr. Mgr. Martin Danišovič, advokát so sídlom Drieňová 1/D, 821 01 Bratislava, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101816185/2022 zo
dňa 22.06.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101816185/2022 zo

dňa 22. júna 2022, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa Daňového úradu Žilina,
pobočka Dolný Kubín, č. 100450058/2022 zo dňa 09. marca 2022, z r u š u j e a vec vracia orgánu
verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu
100 %, v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude

vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Daňový úrad Žilina, pobočka Dolný Kubín (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú
kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2019. V predmetnom zdaňovacom
období si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty jednak z faktúr od dodávateľa REVO
TATRY, s.r.o., IČO: 46 382 232, so sídlom Klincova 37/B, 821 08 Bratislava, predmetom ktorých boli
služby výkonu správy v rekreačných domoch na ulici Okružná, Veľká Lomnica, v celkovej sume 20
103,73 EUR, z toho DPH v sume 4 020,76 EUR a jednak z faktúr od dodávateľa AK Fusion, s.r.o., IČO:

50 636 162, so sídlom Kukučínova 98/14, 040 01 Košice, konkrétne faktúry č. 20190531, predmetom
ktorej bolo dodanie služieb kosenie trávy, vyžívanie krovín, vyčistenie pozemku, spolu v sume 15 206,88
EUR, z toho DPH v sume 2 534,48 EUR a faktúry č. 20190531/1, predmetom ktorej bolo prečistenie
odpadového potrubia od sifónu 310 ks a potrubia od WC s demontážou WC v počte 140 ks, v celkovej
sume 37 620,- EUR, z toho DPH v sume 6 270,- EUR.
2. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane vydal rozhodnutie č. 100686812/2021 zo dňa
26.04.2021, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane vo výške 12 825,24 Eur, no toto rozhodnutie bolo na

základe odvolania podaného žalobcom zrušené rozhodnutím žalovaného č. 101919818/2021 zo dňa
11.10.2021 a vec bola vrátená správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu nedostatočne
zisteného skutkového stavu veci vo vzťahu k dodávateľským faktúram č. 2019/2/45 až 2019/2/55 oddodávateľa REVO TATRY, s.r.o.. Vo vzťahu faktúram od dodávateľa AK Fusion s.r.o. žalovaný uznal
postup správcu dane za súladný do zákonom o DPH.
3. Po vrátení veci a doplnení dokazovania v zmysle záverov odvolacieho orgánu správca dane znova

rozhodol a to rozhodnutím číslo 100450058/2022 zo dňa 09.03.2022, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel
danezpridanejhodnotyzazdaňovacieobdobiemáj2019vsume8915,70EUR(ďalejlen„prvostupňové
rozhodnutie“).
4. Pokiaľ išlo o dodávateľské faktúry od REVO TATRY s.r.o., tu správca dane dospel k záveru, že
predmetom dane z pridanej hodnoty podľa § 2 zákona o DPH nie sú platby vlastníkov bytov platené do

fondu údržby a opráv, tieto boli na sporných faktúrach zahrnuté do celkového základu dane pre sadzbu
20 %, čím si žalobca neoprávnene odpočítal DPH v sume 111,22 EUR. Žalobcovi ako vlastníkovi bytov v
súlade so zmluvou o výkone správy vznikla povinnosť poukazovať mesačne preddavky do fondu údržby
a opráv apartmánového domu, ale nešlo o platby za tovar či služby, len o finančný príspevok, ktorý je
vlastník bytu povinný platiť na základe uzatvorenej zmluvy o správe bytov v zmysle zákona č. 182/1993
Z.z..

5. Pokiaľ išlo o dodávateľa AK Fusion s.r.o. vykonaným dokazovaním správca dane zistil, že žalobca
prenajímal v kontrolovanom zdaňovacom období apartmánové byty v rekreačnom areáli Tatragolf
mountain resort vo Veľkej Lomnici personálne prepojenej spoločnosti LUBIA s.r.o.. Dodávateľ AK Fusion
s.r.o. v kontrolnom výkaze neuviedol žiadne dodania v kontrolovanom zdaňovacom období pre žalobcu,
spoločnosť si riadne neplnila svoje daňové povinnosti, pri výkone daňových kontrol u tejto spoločnosti

nespolupracovala so správcom dane, nemala zamestnancov ani žiadny majetok, na adrese svojho sídla
zapísaného v obchodnom registri sa nenachádzala, neposkytovala správcovi dane súčinnosť ani pri
výkone iných daňových kontrol, podľa výpisov z bankového účtu neboli zaznamenané platby, ktoré
by svedčili o bežnej prevádzkovej činnosti spoločnosti, napr. platby za telefón, nájomné atď., peniaze
prijaté od žalobcu boli vyberané v hotovosti a na účte neboli zaznamenané kreditné platby od iných

odberateľov a debetné platby, na ktoré by bolo možné prihliadať ako na platby z obchodného styku s
dodávateľmi. Ani žalobca ani jeho dodávateľ AK Fusion s.r.o. neidentifikovali konkrétne osoby, ktoré mali
služby vykonať, hoci zadávania prác a ich preberania sa podľa tvrdení konateľov obidvoch spoločností
zúčastnilikonateliaosobne.Obchodyzhodnepreukazovalilenpredloženímfaktúrspolusobjednávkami,
preberacími protokolmi, úhradou faktúr. Fotodokumentácia predložená žalobcom podľa správcu nebola

dostačujúca, pretože nepreukazovala zásadné skutočnosti a to, aké osoby mali služby vykonať a v akom
rozsahu. Konatelia oboch spoločností (žalobcu aj dodávateľa) sa vyjadrovali len všeobecne, resp. v
prípade žalobcu sa vyjadriť nevedeli. Bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti uviedol, že práce mali
vykonať živnostníci používajúc vlastnú techniku, neuviedol však ani ich počet na jednotlivých zákazkách,
ani ich nijako neidentifikoval, bližšie informácie ohľadom týchto osôb a ich materiálno-technického

vybavenia zostali tvrdeniami nepodloženými. Žalobca neobjasnil, akým spôsobom bol zabezpečený
pohyb osôb vykonávajúcich predmetné služby v areáli a v bytoch vo vlastníctve žalobcu, neuviedol mená
a adresy osôb, ktoré prišli do styku s osobami pracujúcimi za AK Fusion s.r.o.. Informácie k preverovanej
veci nevedela poskytnúť ani spoločnosť LUBIA s.r.o., ktorá mala byty v prenájme a v rezorte poskytovala
komplexné služby vlastníkom bytov. Podľa správcu dane je možné logicky očakávať, že žalobca mal

disponovať informáciami o osobách vykonávajúcich čistenie potrubí v apartmánových domoch, resp. si
ich mohol obstarať, nakoľko ako vlastník nehnuteľností a objednávateľ služieb musel zadať informácie
a pokyny predovšetkým nájomcovi apartmánových bytov spoločnosti LUBIA s.r.o. resp. správcovi bytov
spoločnosti REVO TATRY, s.r.o. a ich príslušným zamestnancom ohľadom dodávaných služieb a s tým
spojenou povinnosťou sprístupniť byt na údržbu a prevziať byt v poriadku po ukončení služby.

6. Správca dane teda nadobudol pochybnosti o reálnosti dodania fakturovaných služieb a o osobe
dodávateľa, pričom žalobca nepredložil ani nenavrhol správcovi dane, aké dôkazy má vykonať, aby jeho
tvrdenia ohľadom skutočného dodania služieb spoločnosťou AK Fusion s.r.o. boli preukázané. Počas
daňovej kontroly správca dane svoje pochybnosti a dôvody, ktoré ho k nim viedli riadne pomenoval a
vyzval žalobcu, aby sa k nim vyjadril resp. navrhol správcovi dane, aké dôkazy má vykonať, aby boli

sporné obchody riadne a hodnoverne preukázané, čím si splnil svoju povinnosť, dôkazné bremeno sa
prenieslo na žalobcu ako daňový subjekt, ktorý však svoje dôkazné bremeno neuniesol.
7. K dodávateľskej faktúre za prečistenie potrubí správca dane ešte doplnil, že ide o služby patriace
do sekcie F štatistickej klasifikácie činností podľa CPA a podľa § 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH a
teda platiteľ, ktorý je príjemcom takéhoto plnenia od iného platiteľa, je osobou povinnou platiť daň a

pri fakturovaní predmetných služieb, ak by ich reálnosť bola skutočne preukázaná, mala byť na faktúre
uvedená slovná informácia „prenesenie daňovej povinnosti“ podľa § 74 ods. 1 písm. k) zákona o DPH
a osobou povinnou platiť daň by bol príjemca služby, t.j. v tomto prípade žalobca.8. Správca dane teda uzavrel, že žalobca ani jeho dodávateľ nepreukázali vznik daňovej povinnosti
podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH u dodávateľa, nevzniklo teda ani právo na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty u žalobcu a teda pri faktúre č. 20190531 nedošlo k splneniu podmienok podľa § 49 ods. 1, 2

písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a pri faktúre č. 20190531/1 nedošlo k
splneniu podmienok podľa § 49 ods. 1, 2 písm. b) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. b) zákona o DPH.
9. Aj proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, pričom v
súvislosti s neuznaním práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti REVO TATRY,
s.r.o. žalobca nevzniesol žiadne námietky a v tejto časti súhlasí so záverom správcu dane. Sporným

teda ostalo len odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa AK Fusion s.r.o.. O odvolaní žalobcu rozhodol
žalovaný rozhodnutím č. 101816185/2022 zo dňa 22.06.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak,
že prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
10. K námietkam žalobcu ohľadom reálnosti dodania fakturovaných služieb, žalovaný v napadnutom
rozhodnutí zopakoval zistenia a závery správcu dane a uviedol, že správca dane bral do úvahy skutočný
obsah právneho úkonu podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, podľa ktorého pri uplatňovaní osobitných

predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti
rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov
alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý
odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo
získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe

daní neprihliada.
11. K poukazu žalobcu v odvolaní na ustanovenie § 69 ods. 17 zákona o DPH, žalovaný uviedol,
že uvedené ustanovenie je potrebné vykladať v tom zmysle, že dodávateľ uvedie na faktúre
informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“ v prípadoch, ak odôvodnene predpokladá, že ním dodaná
služba podlieha preneseniu daňovej povinnosti. Predmetné ustanovenie má zaistiť právnu istotu u

zúčastnených strán na obchode v prípadoch nejednotného posúdenia zatriedenia určitej stavebnej
činnosti do CPA. V prípade faktúry č. 20190531/1 v nej fakturované služby prečistenie odpadového
potrubia od sifónu a potrubia od WC s demontážou WC je možné jednoznačne zaradiť do sekcie F
43.22.11. Pokiaľ by mal dodávateľ, resp. odberateľ o tom pochybnosť, bolo povinnosťou dodávateľa
postupovať podľa ustanovenia § 69 ods. 17 zákona o DPH a uviesť na faktúre informáciu „prenesenie

daňovej povinnosti“. Ďalej žalovaný uviedol, že právo na uplatnenie odpočítania dane nemôže závisieť
od zatriedenia alebo nezatriedenia služieb do sekcie F klasifikácie CPA zo strany dodávateľa a to z
dôvodu, že ustanovenie § 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH jednoznačne určuje povinnosti platiteľa
dane, ktorý prijal stavebné práce od iného platiteľa dane, uplatniť k cene stavebných prác bez dane
daň z pridanej hodnoty a túto daň priznať a odviesť prostredníctvom daňového priznania do štátneho

rozpočtu a to za predpokladu, že materiálna stránka plnenia bola preukázaná, čo v danom prípade
podľa žalovaného potvrdené nebolo. Žalobca síce disponuje formálne vystaveným dokladom, avšak ten
podľa zistení správcu dane neodráža reálnu skutočnosť. Správca dane poukázal na to, že vystavenie
samotnej faktúry ešte nie je dôkazom skutočného dodania tovaru. Je to len splnenie formálnej stránky
na deklarovanie nároku na odpočítanie dane. Faktúra musí byť odrazom reálneho plnenia. Z hľadiska

nároku na odpočítanie dane je použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej odrážajú
skutočnosť a sú riadne preukázané.
12. Preskúmaním spisového materiálu, rozhodnutia správcu dane a odvolacích námietok dospel
žalovaný k záveru, že napadnuté rozhodnutie správcu dane a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu,
sú v súlade s požiadavkami príslušných zákonných ustanovení. Rozhodnutie správcu dane je v súlade s

§ 63 ods. 5 daňového poriadku, obsahuje odôvodnenie, skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu, úvahy ovplyvňujúce hodnotenie dôkazov a použitie
právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Správca dane zákonným spôsobom zistil všetky
skutočnosti, ktoré vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a na základe ktorých prijal právny
záver. Záver správcu dane vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na základe ktorého

bolo možné presvedčivo konštatovať, že nebolo žalobcom preukázané, že dodávateľ AK Fusion s.r.o.
fakturované služby reálne dodal a že mu vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH. U
správcu dane vznikli dôvodné pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľného plnenia spoločnosťou
AK Fusion s.r.o., preto žalobcovi neuznal nárok na odpočítanie dane z predloženej faktúry z dôvodu
porušenia ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH.

Správna žaloba, žalobné body
13. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého
rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia správcu dane anavrhoval, aby správny súd zrušil aj napadnuté rozhodnutie, aj prvostupňové rozhodnutie a to z dôvodov
podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a f) Správneho súdneho poriadku, vrátil vec orgánom verejnej správy na
ďalšie konanie a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

14. V odôvodnení správnej žaloby žalobca uviedol, že jediným dôvodom popretia práva žalobcu
na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v predmetnej veci bolo, že správca dane po vyhodnotení
vykonaných dôkazov dospel k pochybnosti o skutočnom dodaní služieb v prospech žalobcu, pričom
správca dane vyslovil pochybnosť aj o osobe dodávateľa (AK Fusion s.r.o.).
15. Žalobca má za to, že napriek skutočnosti, že v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu

uviedol viaceré konkrétne námietky voči skutkovým a právnym záverom prijatým zo strany správcu
dane, žalovaný sa týmito námietkami žalobcu vôbec nezaoberal, nakoľko v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia len „prepísal“ skutkové a právne závery správcu dane s odôvodnením, že tieto sú
správne a s týmito sa stotožňuje, bez toho aby uviedol, ako sa vysporiadal s konkrétnymi odvolacími
námietkami žalobcu. Poukázal na ust. § 74 a § 63 ods. 5 daňového poriadku a namietal, že
náležitosťou rozhodnutia je aj uvedenie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie

sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie
právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Podľa žalobcu žalovaný bol povinný prostredníctvom
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vysporiadať sa so všetkými uplatnenými námietkami žalobcu
ako odvolateľa. V tomto prípade však žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia len prevzal
dôvody z prvostupňového rozhodnutia a toto doplnil len o obsahové znenie námietok žalobcu ako

odvolateľa, bez toho aby sa odvolacími námietkami bližšie zaoberal, čím rezignoval na riadne
plnenie svojej právomoci ako odvolacieho orgánu. Nakoľko vo veci došlo zo strany žalovaného len k
mechanickému prevzatiu záverov správcu dane, všetky žalobné body sa vzťahujú tak k napadnutému,
ako aj k prvostupňovému rozhodnutiu.
16. Žalobca má za to, že závery daňových orgánov o tom, že neuniesol svoje dôkazné bremeno, že

nebolo preukázané skutočné dodanie služieb, že nevznikla daňová povinnosť u dodávateľa, že by
žalobca nemal právo na odpočítanie dane, ako aj pochybnosti o osobe dodávateľa, sú nesprávne a
nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Citoval ust. § 24 ods. 1 daňového poriadku a uviedol, že
počas výkonu daňovej kontroly za účelom preukázania existencie zdaniteľného plnenia a zmluvných
dodávateľských vzťahov, ktoré boli založené medzi ním ako objednávateľom a AK Fusion s.r.o.

ako dodávateľom služieb, žalobca predložil predmetné faktúry č. 20190531/1 a 20190531, k nim
prináležiace písomné objednávky a preberacie protokoly, prostredníctvom ktorých štatutárne orgány tak
žalobcu ako aj AK Fusion s.r.o. potvrdzovali vykonanie a prevzatie objednaných prác. Žalobca taktiež
prostredníctvom výpisu zo svojho bankového účtu preukázal, že v plnom rozsahu uhradil spoločnosti
AK Fusion s.r.o. dohodnuté a fakturované ceny dodaných služieb. V rámci daňovej kontroly bolo taktiež

preukázané, že žalobca v rámci plnenia si svojich zákonných povinností nahlásil vyššie označené
dodávateľské faktúry v rámci kontrolného výkazu za obdobie máj 2019.
17. Správca dane vykonal výsluch svedka A. B.. bývalého konateľa AK Fusion s.r.o., ktorý potvrdil
časové a vecné súvislosti zdaniteľných plnení fakturovaných spornými faktúrami. Svedok potvrdil
existenciu záväzkových vzťahov, t.j. potvrdil, že spoločnosť AK Fusion s.r.o. vykonala v prospech

žalobcu plnenia spočívajúce v prečistení sifónu a odpadového potrubia od sifónu v množstve 310 ks,
prečistenie odpadového potrubia v množstve 140 ks ako aj dodanie služby kosenia trávy, vyžínania
krovín a vyčistenia pozemku vo vlastníctve žalobcu. Svedok taktiež popísal ako, kde a kedy boli práce
vykonávané, ako boli práce zadávané a preberané, popísal ako miesto realizácie prác v súvislosti
s prečisťovaním sifónov v apartmánových domoch vo Veľkej Lomnici a v súvislosti s kosením a

vyčistením pozemkov vo Veľkej Rači – Oščadnici. Svedok uviedol, že práce boli zo strany AK Fusion
s.r.o. vykonávané subdodávateľským spôsobom a to prostredníctvom živnostníkov a k zdaniteľnému
plneniu, ktoré spočívalo v prečistení sifónov predložil aj fotodokumentáciu. S prihliadnutím na vyššie
uvedené skutočnosti má žalobca za to, že skutočnosti, ktoré uviedol svedok B. nemožno v žiadnom
prípade považovať za skutočnosti všeobecné ako to tvrdí správca dane a žalovaný. Navyše existencia

fotodokumentácie je jednoznačne dôkazom preukazujúcim vykonanie deklarovaných prác. Vykonanie
deklarovaných prác taktiež potvrdil aj p. C. D., vtedajší konateľ žalobcu a to prostredníctvom podania
označeného ako Odpoveď na výzvu na predloženie dôkazov.

18. Žalobca má za to, že uniesol dôkazné bremeno o reálnom poskytnutí a prijatí fakturovaných služieb,

keď predložil všetky formálne doklady týkajúce sa deklarovaného zdaniteľného plnenia (najmä faktúry,
objednávky, preberacie protokoly) a súčasne prostredníctvom daňovej kontroly došlo na podklade
vykonaných dôkazov (výsluch svedka B., fotodokumentácia preukazujúca plnenie) k preukázaniu
existencie materiálneho plnenia. Poukázal pritom aj na závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššiehosúdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011, podľa ktorého ak daňový subjekt disponuje existenciou
materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných
služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno k skutočnostiam existencie

zdaniteľného plnenia.
19. Podľa žalobcu v rámci daňovej kontroly nebol vykonaný žiaden dôkaz, ktorý by akýmkoľvek
spôsobom rozporoval existenciu deklarovaného zdaniteľného plnenia. Nebol vykonaný žiaden dôkaz,
ktorý by rozporoval vierohodnosť, správnosť a pravdivosť žalobcom predkladaných dokladov, ani ktorý
by akýmkoľvek spôsobom rozporoval skutočnosti, ktoré vo svojej výpovedi uviedol svedok A. B..

20. Ďalej žalobca zhrnul, že správca dane a žalovaný dospeli k pochybnostiam o skutočnom dodaní
služieb najmä na podklade dôkazov, ktoré sa týkali alebo boli vykonané v súvislosti so statusom
daňového subjektu AK Fusion s.r.o., pričom správca dane z vykonaných dôkazov vyhodnotil ohľadne
tohto dodávateľa, že si neplní vlastné daňové povinnosti, že vo vlastných daňových kontrolách
nepredložil účtovníctvo a účtovné doklady, je nečinný a nekontaktný, nesídli na adrese, ktorá je uvedená
v obchodnom registri, neuviedol zdaniteľné plnenia vo vlastnom kontrolnom výkaze, nepreukázal, že by

práce fakturované faktúrami č. 20190531/1 a 20190531 boli vykonané konkrétnymi fyzickými osobami
– živnostníkmi, nemá žiaden majetok a zamestnancov atď.
21. Pochybnosti ohľadne skutočného dodania služieb tak podľa žalobcu správca dane vyvodil nie z
konania žalobcu alebo z dôkazov predložených zo strany žalobcu, ale z dôkazov a zo skutočností,
ktoré sa týkali takmer výlučne daňového subjektu AK Fusion s.r.o.. Zo žiadneho zákonného ustanovenia

daňového poriadku, zákona o DPH a ani iného zákona nevyplýva, že by voči žalobcovi mohla byť
vyvodzovaná akákoľvek zodpovednosť za neplnenie si zákonných povinností zo strany iného subjektu.
Poukázal pritom na právny záver vyslovený v rozhodnutí Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republikysp.zn.1Vs1/2020,podľaktorého:„Skutočnosť,žedodávateľsivrozhodnomčaseneplnilsvoje
zákonné povinnosti vo vzťahu k štátu, t. j. napríklad nepodal daňové priznania a neodviedol do štátneho

rozpočtu DPH, je len dôkazom o protiprávnosti konania tohto dodávateľa, ale nemožno to považovať
za objektívny dôkaz protiprávnosti konania odberateľa. Rozsah dôkaznej povinnosti daňového subjektu
je obmedzený na okolnosti na jeho strane, pričom tento nezodpovedá za porušenia povinností svojho
dodávateľa,ibažesavedomezúčastňujepodvodnéhokonaniavsnahezískaťpreseba(alebopreiného)
daňovú výhodu.“ V tomto ohľade má žalobca za to, že správca dane v rozpore so zákonom, ako aj v

rozpore so závermi vyplývajúcimi z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora
EÚ, zistenia ohľadne neplnenia si povinností zo strany AK Fusion s.r.o. zneužil voči nemu, nakoľko
na podklade takýchto zistení vyvodil na ťarchu žalobcu pochybnosti ohľadne preukázania skutočného
dodaniaslužieb.Nadrámectohožalobcaešteskonštatoval,ževprocesedaňovejkontrolynebolizistené
žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť akékoľvek podvodné konanie a prípadnú účasť

žalobcu na podvodnom konaní. Závery o prípadnom podvodnom konaní neobsahuje ani odôvodnenie
prvostupňového rozhodnutia ani napadnutého rozhodnutia.
22. K skutočnosti namietanej daňovými orgánmi v ich rozhodnutiach o tom, že žalobca nevedel
identifikovať osoby živnostníkov, ktorí mali práce vykonať, ani identifikovať, kde boli títo živnostníci
ubytovaní, že nevedel identifikovať, kto bol vlastníkom použitej techniky pri výkone prác, uvedené

námietky podľa žalobcu nemajú žiadnu relevanciu k preukázaniu materiálneho plnenia (vykonania
fakturovaných prác). V danom prípade materiálne plnenie zodpovedalo právnemu vzťahu, ktorý možno
podradiť pod zmluvu o dielo. Z ust. § 538 Obchodného zákonníka vyplýva, že zhotoviteľ diela môže
vykonaním diela poveriť inú osobu (subdodávka), pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ
postavenie a zodpovednosť akoby dielo vykonával sám. V prípade vykonania diela subdodávateľským

spôsobom, nemá objednávateľ žiadne oprávnenia alebo povinnosti voči subdodávateľovi, nakoľko tento
nie je jeho zmluvným partnerom, ale objednávateľ je povinný vždy v rozsahu a v súvislosti s výkonom
diela vystupovať a výlučne komunikovať so svojím zmluvným partnerom – zhotoviteľom. Žalobca
teda nemal žiadnu zákonnú povinnosť a ani možnosť sa oboznamovať s osobami subdodávateľov.
Taktiež subdodávateľ zodpovedá len svojmu vlastnému zmluvnému partnerovi (zhotoviteľovi AK Fusion

s.r.o.) a nemá žiadne práva a ani povinnosti voči objednávateľovi diela. Subjektom, ktorý zodpovedá
objednávateľovi v oblasti vzniku prípadného nároku na náhradu škody, zo zodpovednosti za vady, zo
zodpovednosti za riadne a včasné vykonanie diela je vždy výlučne zhotoviteľ (v tomto prípade AK Fusion
s.r.o.), preto žalobca nemusel poznať subdodávateľov (živnostníkov) svojho dodávateľa.
23. Hodnotiaci úsudok správcu dane a žalovaného, že odpovede konateľa žalobcu boli všeobecné,

žalobca označil za nesprávny s tým, že tento nemôže obstáť a taktiež je nepostačujúci, aby sa stal
podkladom pre vznik pochybností správcu dane o skutočnom dodaní služieb, ako aj k pochybnostiam
o osobe dodávateľa. Žalobca namietal, že jeho konateľ mal všetky potrebné informácie o svojom
zmluvnom partnerovi, o termínoch vykonania prác, o preberaní prác, pričom tieto informácie vedel uviesťaj správcovi dane. Samotnými informáciami o výrobných procesoch a postupoch AK Fusion s.r.o. v
procese vykonania diela disponoval tento dodávateľ. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018, z ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno o reálnom

dodaní tovarov a služieb síce zaťažuje daňový subjekt, avšak nie absolútne, nakoľko v zmysle takéhoto
výkladu by pri každej pochybnosti o dodávke tovaru alebo služby bolo umožnené správcovi dane
poprieť akúkoľvek dodávku. Z tohto dôvodu, ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach daňového
subjektu v súvislosti s posudzovaným zdaniteľným plnením a predložené dôkazy (zo strany daňového
subjektu) o existencii zdaniteľného plnenia nemieni akceptovať, potom je správca dane povinný

neexistenciu zdaniteľného plnenia (alebo pochybnosti o skutočnom dodávateľovi služieb) taktiež doložiť
dôkazmi, ktoré tvrdenia a dôkazy predložené zo strany daňového subjektu jednoznačne vyvracajú,
pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a
vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom. V tejto veci správca dane dôkazy predložené
zostranyžalobcu(objednávka,faktúry,preberacieprotokoly,fotodokumentácia)akoajskutočnosti,ktoré
vyplynuli z výpovede svedka A. B., ktorý potvrdil existenciu dodania fakturovaných služieb, odmietol

akceptovať a svoje pochybnosti o zdaniteľnom plnení nezaložil na jednoznačných dôkazoch, ale len na
skutočnostiach, ktoré nemožno pripísať na ťarchu žalobcu, nakoľko sa týkali výlučne AK Fusion s.r.o. a
nesprávneho hodnotiaceho úsudku o tom, že žalobca mal mať informácie o osobách živnostníkov, o tom
kde mali byť ubytovaní a pod. Žalobca je toho názoru, že na základe skutkového stavu zisteného počas
daňovej kontroly bolo materiálne plnenie zo strany žalobcu riadne preukázané a neexistoval žiaden

zákonný podklad pre vznik pochybností ohľadne skutočného dodania služieb a k osobe dodávateľa.
24. Žalobca má tiež za to, že nie je dôvod, aby bola výpoveď svedka B. spochybnená, že je
evidentné, že svedok sa vyjadroval k vecnej a časovej súvislosti ohľadne vykonania prác. Taktiež
svedok Henžel prinajmenšom k službám fakturovaných faktúrou č. 20190531/1 predložil správcovi
dane aj fotodokumentáciu. Vzhľadom na existenciu fotodokumentácie predloženej bývalým konateľom

dodávateľa AK Fusion s.r.o. podľa žalobcu nemôžu byť dané oprávnené pochybnosti správcu dane
o reálnom dodaní služieb ako aj o osobe dodávateľa. Fotodokumentáciou je totiž preukázaná
existencia samotného materiálneho plnenia a listinnými dôkazmi (faktúry, preberacie protokoly, doklady
o úhradách) je preukázané, že tieto plnenia dodala práve AK Fusion s.r.o.. Ak aj svedok B. nedoložil
požadované informácie o živnostníkoch, tak takáto skutočnosť nemôže byť daná na ťarchu žalobcovi.

Opätovne žalobca poukázal na záver Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp.
zn. 1Vs 1/2020, z ktorého citoval, že „Rozsah dôkaznej povinnosti daňového subjektu je obmedzený na
okolnosti na jeho strane, pričom tento nezodpovedá za porušenia povinností svojho dodávateľa, ibaže
sa vedome zúčastňuje podvodného konania v snahe získať pre seba (alebo pre iného) daňovú výhodu.“
25. Nedoloženie informácie o živnostníkoch zo strany svedka B. alebo zo strany daňového subjektu AK

Fusion s.r.o. podľa žalobcu nemožno vykladať a pripisovať na ťarchu jemu, nakoľko žalobca za konanie
iných daňových subjektov nezodpovedá a ani nemá povinnosť a reálnu možnosť zabezpečovať plnenie
súčinnosti iných daňových subjektov alebo svedkov so správcom dane, alebo akokoľvek vplývať na iné
daňové subjekty alebo svedkov, aby títo riadne plnili svoje povinnosti voči správcovi dane. Daňovému
subjektu zákon nedáva žiadne právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov

jeho dodávateľov a stavu ich povinných evidencií (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 1/2010).
26. Žalobca namietal aj to, že žalovaný aproboval tvrdenie správcu dane, podľa ktorého zdaniteľné
plnenie, ktoré bolo predmetom faktúry č. 20190531/1 - prečistenie odpadového potrubia od sifónu a
potrubia od WC s demontážou WC, spadá pod prenos daňovej povinnosti podľa ust. § 69 ods. 12 písm. j)
zákona o DPH a preto platiteľ, ktorý je príjemcom takéhoto plnenia od iného platiteľa je osobou povinnou

platiťdaň.Predmetnýzáverjepodľažalobcuvcelomrozsahunesprávny,nakoľkokonštatovaniesprávcu
dane nemá oporu v zákone z dôvodu, že prečistenie odpadového potrubia od sifónu a potrubia od WC
s demontážou WC nepatrí do subkategórie sekcie F 43.22.11 klasifikácie CPA. V prípade predmetného
zdaniteľného plnenia nedošlo k vykonávaniu inštalácie rozvodov vody a kanalizácie, ani o inštaláciu
pevnej sanitárnej keramiky a ani o pridružené inštalačné práce. Išlo o čistiace práce, ktoré nespadajú do

subkategórie 43.22.11, ani do žiadnej inej subkategórie sekcie F štatistickej klasifikácie činností CPA.
27. V závere správnej žaloby žalobca zhrnul, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné,
nakoľko tak napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci čo do otázky ohľadne dôkazného bremena (ust. § 191 ods. 1 písm. c)
SSP), napadnuté rozhodnutie je vzhľadom na nedostatok uvedených dôvodov ako aj s prihliadnutím na

skutočnosť, že žalovaný sa nevysporiadal so žiadnymi skutočnosťami uvedenými v odvolaní žalobcu
voči prvostupňovému rozhodnutiu nepreskúmateľné (ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP) a čo sa týka
skutkového stavu prezentovaného žalovaným (a správcom dane) v súvislosti s otázkou preukázaniareálneho poskytnutia zdaniteľného plnenia, takýto skutkový stav nemá oporu v administratívnom spise
(ust. § 191 ods. 1 písm. f) SSP).

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
28. Žalovaný v jeho vyjadrení k správnej žalobe žiadal správny súd, aby žalobu zamietol ako
neopodstatnenú a žalobcovi náhradu súdnych trov a trov vlastného zastúpenia nepriznal. V prípade, ak
by žalovaný v konaní nebol úspešný, žiadal o lehotu na úhradu trov konania 30 dní a uvedenie čísla
účtu právneho zástupcu žalobcu.

29. K právnej podstate posudzovanej veci uviedol, že v predmetnej veci bolo kľúčovou spornou
otázkou to, kto fakturované služby vykonal. Dokazovaním správcu dane bolo zistené, že žiadna zo
zúčastnených strán na obchode (dodávateľ a odberateľ) neidentifikovala konkrétne osoby, ktoré mali
služby vykonať, hoci zadávania prác a ich preberania sa podľa tvrdení konateľov obidvoch spoločností
zúčastnilikonateliaosobne.Obchodyzhodnepreukazovalilenpredloženímfaktúrspolusobjednávkami,
preberacími protokolmi, úhradou faktúr. Ani dodávateľom – spoločnosťou AK Fusion s.r.o. predložená

fotodokumentácia, nepreukázala, ktoré osoby mali služby vykonať a v akom rozsahu. Bývalý konateľ
dodávateľa p. A. B. a bývalý konateľ žalobcu, ktorí v danej veci za jednotlivé zúčastnené strany mali
konať sa k okolnostiam a k priebehu dodávania služieb vyjadrovali len všeobecne a v prípade žalobcu
bývalý konateľ sa k zdaniteľným obchodom nevedel vôbec vyjadriť. Relevantné informácie a dôkazy k
realizácii prác nevedela poskytnúť ani spoločnosť LUBIA s.r.o., ktorá mala byty v prenájme a v rezorte

poskytovala komplexné služby vlastníkom bytov. Žalobca vo veci realizácie služieb nepodal správcovi
dane žiadne konkrétne informácie. Uviedol len, že mená osôb, ktoré mali práce za dodávateľa vykonať,
miesto, kde boli ubytovaní, evidenciu ich pohybu a pobytu mu nie sú známe, tieto údaje neeviduje.
Správca dane zistil, že spoločnosť AK Fusion s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov a žiadny majetok. V
podanom kontrolnom výkaze za zdaňovacie obdobie máj 2019 sporné faktúry pre odberateľa WALKER,

spol. s r.o. nedeklarovala.
30. Ďalej správcom dane bolo zistené, že spoločnosť AK Fusion s.r.o. sa na adrese sídla podľa
Obchodného registra nenachádzala, nebola súčinná so správcom dane pri výkone daňových kontrol
za zdaňovacie obdobia apríl 2019 a jún 2019. Tvrdenia žalobcu, že dodané služby boli vykonané
živnostníkmi, sú len všeobecným konštatovaním bez preukázania relevantných dôkazov a bez možnosti

ich overenia. Žalobcom ako aj jeho dodávateľom neboli ozrejmené žiadne okolnosti, za akých mali
byť služby dodávané v apartmánových bytoch vo Veľkej Lomnici alebo pri kosení pozemkov v E. s
prihliadnutím na skutočnosť, že dodávateľ – spoločnosť AK Fusion s.r.o. nemala žiadne materiálne a
personálne podmienky na výkon týchto činností.
31. Na základe uvedeného správca dane skúmal ekonomickú operáciu, na základe ktorej boli

vyhotovené sporné faktúry za dodanie služieb, z ktorých bola odpočítaná DPH, preto správca dane
bral do úvahy skutočný obsah právneho úkonu podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku. Podľa tohto
ustanovenia pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah
právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na
právnyúkon,viaceroprávnychúkonovaleboinéskutočnostiuskutočnenébezriadnehopodnikateľského

dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je
obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol
daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
32. K jednotlivým žalobným námietkam žalovaný uviedol, že zotrváva na svojom stanovisku, že záver
správcu dane vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na základe ktorého bolo možné

presvedčivo konštatovať, že deklarovaný dodávateľ AK Fusion s.r.o. služby reálne nedodal, a že
mu nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH. U správcu dane vznikli dôvodné
pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľného plnenia spoločnosťou AK Fusion s.r.o., preto žalobcovi
neuznal nárok na odpočítanie dane z predloženej faktúry z dôvodu porušenia ust. § 49 ods. 1 a 2 písm.
a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH.

33. Žalovaný má za to, že rozhodnutia správnych orgánov obsahujú všetky zákonom požadované
náležitosti a sú riadne odôvodnené. Postup správcu dane, ako aj žalovaného nebol v rozpore s platnými
právnymi predpismi. Správca dane ako aj žalovaný aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa
§ 3 ods. 3 daňového poriadku s prihliadnutím na jeho povinnosť, aby skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie.

34. Žalovaný nesúhlasí s námietkou žalobcu, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal so
všetkými odvolacími námietkami. Táto skutočnosť je žalobcom namietaná len vo všeobecnej rovine a
žalovaný má za to, že v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami.35. Vzhľadom k tomu, že ďalšie žalobné námietky žalobcu sú identické s odvolacími námietkami, ku
ktorým sa žalovaný vyjadril v žalobou napadnutom rozhodnutí, opätovne sa k ním nevyjadruje. Podľa
ustanovenia § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania
36. Žalobca v replike v plnom rozsahu zotrváva na skutočnostiach uvádzaných v správnej žalobe.

Doplnil, že podstatnou skutočnosťou popretia nároku žalobcu na odpočítanie dane bolo tvrdenie správcu
dane o tom, že žalobca nepreukázal deklarované dodanie služieb v zmysle faktúr č. 20190531/1 a
20190531 a že nebolo preukázané, že by došlo k vzniku daňovej povinnosti na strane spoločnosti AK
Fusion, s.r.o., nakoľko nebolo zistené, ktorá konkrétna osoba práce vykonala. Žalobca však predložil
príslušné faktúry, písomné objednávky, preberacie protokoly, výpisy z bankového účtu, poskytnutie
služieb bolo potvrdené aj zo strany bývalého konateľa žalobcu aj zo strany bývalého konateľa AK Fusion

s.r.o., bola predložená fotodokumentácia z výkonu prác a teda žalobca má za to, že svoje dôkazné
bremeno uniesol.
37.PochybnostisprávcudanesanetýkajúdodávkymedzižalobcomaspoločnosťouAKFusions.r.o.ako
jeho dodávateľom, ale týkajú sa predchádzajúceho stupňa dodávky, t.j. subdodávky medzi AK Fusion
s.r.o. a jej dodávateľov. Pochybnosť správcu dane sa taktiež týkala statusu AK Fusion s.r.o., nakoľko táto

sipodľazáverovsprávcudaneneplnísvojedaňovépovinnosti,neuviedlaplnenievkontrolnomvýkaze,je
nekontaktná a nemá majetok ani zamestnancov. Žalobca k uvedenému poukázal na rozsudok Súdneho
dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo, z ktorého aj citoval a skonštatoval, že z prvostupňového a ani z
napadnutého rozhodnutia nevyplývajú žiadne skutočnosti, že by prijaté zdaniteľné plnenia zakladajúce
nárok na odpočítanie dane na strane žalobcu boli súčasťou daňového podvodu, resp. že žalobca by sa

na prípadnom daňovom podvode podieľal, alebo o prípadnom daňovom podvode vedel, alebo vedieť
mohol. Ak správca dane takéto skutočnosti nepreukázal a dokonca ani netvrdil, nemohol zamietnuť
nárok žalobcu na odpočítanie dane z dôvodov, ktoré sa týkali výlučne spoločnosti AK Fusion s.r.o. a jej
prípadných subdodávateľov.
38. K replike žalobcu, ktorá bola žalovanému doručená dňa 11.04.2023, žalovaný dupliku nepodal.

Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov súdom
39. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z
krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc

správnych súdov a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu
v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.
40. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len správny súd) ako vecne a miestne príslušný správny súd
podľa § 10 a § 13 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) a podľa § 3 ods. 1, 2, 3 zák. č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov, na základe podanej správnej žaloby v režime § 177 a nasledujúcich SSP
preskúmal zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu
a to v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP), pričom na prejednanie veci nariadil
podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 24.10.2024. Po prejednaní
veci správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu

verejnej správy nižšieho stupňa, je potrebné pre ich nezákonnosť zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej
správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
41. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v čase
relevantnom pre prejednávanú vec (ďalej len „zákon o DPH“), daňová povinnosť vzniká dňom dodania
služby.

42. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
43. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) a b) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12.44. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) a b) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,

b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70.
45. Podľa § 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH, platiteľ, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa,
je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie stavebných prác vrátane dodania stavby alebo jej časti
podľa § 8 ods. 1 písm. b), ktoré patria do sekcie F osobitného predpisu, a dodanie tovaru s inštaláciou
alebo montážou, ak inštalácia alebo montáž patrí do sekcie F osobitného predpisu.

46. Podľa § 69 ods. 17 zákona o DPH, ak platiteľ dodá stavebné práce alebo dodá tovar s inštaláciou
alebo montážou a má za to, že tieto stavebné práce alebo tovar s inštaláciou alebo montážou sú
plnením podľa odseku 12 písm. j) a vyhotovená faktúra obsahuje slovnú informáciu "prenesenie daňovej
povinnosti", platiteľ, ktorý je príjemcom plnenia, je osobou povinnou platiť daň.
47. Podľa Nariadenia Komisie (EÚ) č. 1209/2014 z 29. októbra 2014, ktorým sa mení nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia

produktov podľa činností (CPA) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3696/93: Sekcia F Stavby
a stavebné práce, 43.22.11 Inštalácie rozvodov vody a kanalizácie.
48. Podľa § 536 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom v čase
relevantnom pre prejednávanú vec (ďalej len „Obchodný zákonník“), zmluvou o dielo sa zaväzuje
zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom

sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba,
vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti.
Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
49. Podľa § 538 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak
zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ

zodpovednosť, akoby dielo vykonával sám.
50. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v čase relevantnom pre prejednávanú vec (ďalej len „daňový
poriadok“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa
záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových

subjektov a iných osôb.
51. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo

daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
52. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

53. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

54. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým tento potvrdil
prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie máj 2019 v sume 8 915,70 EUR. Daňové orgány neuznali žalobcovi odpočítanie
dane tak ako si ho uplatnil z dodávateľských faktúr od spoločnosti REVO TATRY, s.r.o. a od spoločnosti
AK Fusion s.r.o..

55. Vo vzťahu k dodávateľským faktúram od spoločnosti REVO TATRY, s.r.o. žalobca nevzniesol
ani v odvolacom administratívnom konaní, ani v správnej žalobe, žiadne námietky, v tejto časti sa s
napadnutým rozhodnutím správcu dane stotožnil. Sporným tak ostalo v odvolacom administratívnom
konaní, ako aj v správnom súdnom konaní, len odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od AK Fusion
s.r.o..

56. V súvislosti s plneniami od dodávateľa AK Fusion s.r.o. možno z odôvodnenia napádaných
rozhodnutí nepochybne vyvodiť, že daňové orgány svoje rozhodnutia založili na nesplnení
hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, spochybnili predovšetkým
samotné dodanie fakturovaných služieb a čiastočne aj osobu dodávateľa, nakoľko tento do svojhokontrolného výkazu deklarované plnenia nezahrnul, bol nesúčinný a nekontaktný a služby mali byť
dodané subdodávateľsky, pričom týchto subdodávateľov (živnostníkov, ktorí osobne vykonali služby) ani
žalobca ani dodávateľská spoločnosť AK Fusion s.r.o. v rámci výkonu daňovej kontroly neidentifikovali.

Žalobca sa s týmito závermi nestotožňoval, namietal, že on svoje dôkazné bremeno uniesol, keď
predložil správcovi dane faktúry, k nim prináležiace písomné objednávky a preberacie protokoly,
prostredníctvom ktorých štatutárne orgány tak žalobcu ako aj dodávateľa AK Fusion s.r.o. potvrdzovali
vykonanie a prevzatie objednaných prác, prostredníctvom výpisu z bankového účtu žalobca preukázal,
že v plnom rozsahu uhradil fakturované ceny dodaných služieb, fakturované plnenia zahrnul aj do svojho

účtovníctva a kontrolného výkazu DPH a napokon v rámci výkonu daňovej kontroly bývalý konateľ AK
Fusion s.r.o. pri jeho výsluchu všetky tieto skutočnosti aj potvrdil.
57. Z obsahu administratívneho, ako aj súdneho, spisu možno konštatovať, že žalobca predložil pri
výkone daňovej kontroly správcovi dane viaceré listinné dôkazy, plnenia nepreukazoval len samotnými
faktúrami, ale predložil k nim aj ďalšie dôkazy ako písomné objednávky, preberacie protokoly podpísané
oboma účastníkmi zdaniteľného obchodu (žalobcom aj jeho dodávateľom), z ktorých vyplývajú aj

konkrétne položkovité rozpisy fakturovaných služieb. Výpismi z bankového účtu boli preukázané úhrady
sporných faktúr. Svedok B., ktorý bol v rozhodnom období konateľom dodávateľskej spoločnosti, potvrdil
dodanie služieb. Hoci žalovaný namietal, že výpoveď tohto svedka mala byť skôr všeobecná, s takýmto
argumentom sa správny súd nestotožnil. Svedok potvrdil časové a vecné súvislosti zdaniteľných plnení
fakturovaných spornými faktúrami, potvrdil existenciu záväzkových vzťahov a skutočnosť, že spoločnosť

AK Fusion s.r.o. vykonala v prospech žalobcu fakturované plnenia, pričom svedok popísal ako, kde a
kedy boli práce vykonávané, ako boli práce zadávané a preberané, kto bol pri tom účastný za jednotlivé
subjekty, popísal miesta realizácie fakturovaných prác a predložil k nim aj fotodokumentáciu.
58. Z vyššie uvedeného sa nateraz správnemu súdu javia hmotnoprávne podmienky na odpočítanie
dane ako splnené.

59. Žalovaný, zhodne so správcom dane, pri odôvodňovaní neuznania odpočítania dane z pridanej
hodnoty u žalobcu spochybňoval existenciu materiálneho plnenia či osobu dodávateľa tým, že
tento dodávateľ bol počas výkonu daňovej kontroly u žalobcu nekontaktný, nespolupracoval a
neposkytoval súčinnosť správcovi dane, na adrese, ktorú má ako sídlo zapísanú v obchodnom
registri, sa nenachádzal, neplnil si svoje daňové povinnosti, ani v kontrolnom výkaze DPH za

príslušné zdaňovacie obdobie neuviedol sporné zdaniteľné plnenia a napokon podľa výpovede bývalého
konateľa dodávateľskej spoločnosti mali byť práce vykonané subdodávateľsky živnostníkmi, ktorí neboli
identifikovaní.
60. Inými slovami povedané, daňové orgány v postate spochybňovali zdaniteľné plnenia na základe
okolností výlučne na strane dodávateľskej spoločnosti a do veľkej miery svoje rozhodnutia zakladali na

tom, že táto spoločnosť nepriznala a neodviedla do štátneho rozpočtu daň, neplnila si svoje zákonné
povinnosti voči správcovi dane, neuviedla zdaniteľné plnenia v kontrolnom výkaze a následne sa stala
nekontaktnou, pričom iný subjekt v reťazci (žalobca) si túto daň odpočítal. Podľa bodu 39. rozsudku
Súdneho dvora EÚ vo veci C-576/15 Maja Marinova MT, chýbajúce vedenie účtovníctva, ktoré by
umožnilo uplatnenie DPH a jeho kontrolu zo strany finančnej správy a nezaúčtovanie vystavených

a zaplatených faktúr môžu zamedziť správnemu výberu tejto dane a v dôsledku toho narušiť riadne
fungovanie spoločného systému DPH. Právo Únie preto nebráni členským štátom, aby takéto neplnenie
povinností považovali za daňový podvod (obdobne aj rozsudky vo veciach C-285/09 a C-332/15).
Skutočnosti uvádzané žalovaným (rovnako ako správcom dane) v ich rozhodnutiach sa skôr javia ako
odôvodňovanie podvodného konania, než odôvodňovanie nesplnenia hmotnoprávnych podmienok na

odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Potenciálnu existenciu daňového podvodu a účasť a vedomosť
žalobcu o prípadnom podvode však daňové orgány počas administratívneho konania ani neskúmali ani
nepreukazovali.
61. Ako namietal žalobca, ani podľa názoru správneho súdu mu nemožno klásť na ťarchu, že
nepreukázal resp. neidentifikoval, ktoré konkrétne osoby (živnostníci) subdodávateľsky vykonali pre

dodávateľa žalobcu (AK Fusion s.r.o.) jednotlivé fakturované práce. Tu ide totiž o obchodný vzťah medzi
subdodávateľskou a dodávateľskou spoločnosťou, ktorý je mimo kontrolu a dosah žalobcu.
62. V zmysle § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka sa dielom rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ
nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy
určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž,

údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Vzťah medzi žalobcom a jeho dodávateľom teda
možno označiť ako zmluvu o dielo, na základe ktorej sa zhotoviteľ (AK Fusion s.r.o.) zaviazal vykonať
pre objednávateľa (žalobcu) presne definované služby a žalobca sa zaviazal za ne zaplatiť dohodnutú
cenu. Podľa § 538 Obchodného zákonníka zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu,ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ
zodpovednosť, akoby dielo vykonával sám.
63. Z uvedeného možno vyvodiť, že žalobca bol v zmluvnom obchodno-právnom vzťahu len so svojím

priamym odberateľom – spoločnosťou AK Fusion s.r.o.. Žalobca nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu so
subdodávateľmi svojho dodávateľa, preto nemožno od neho rozumne požadovať, aby evidoval osobné
údaje konkrétnych subdodávateľov alebo ich pracovníkov ani prípadné ďalšie údaje ako napríklad
miesto, kde boli tieto osoby počas vykonávania fakturovaných prác ubytované tak ako to namietali
daňové orgány. Dodávateľ AK Fusion s.r.o. zodpovedal žalobcovi za vykonanie diela tak, ako by ho

vykonával sám osobne. Možno teda prisvedčiť tvrdeniu žalobcu o tom, že nemal žiadnu zákonnú
povinnosť viesť evidenciu o osobách subdodávateľov.
64. Správny súd konštatuje, že rozsah dôkazného bremena daňového subjektu je daný v ust. § 24 ods. 1
daňového poriadku. Skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH
tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení však nemožno vyvodiť dôkazné
bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov.

Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností
daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. V tejto súvislosti možno poukázať na rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03
(Bond House), kde Súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že
v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom,

o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama osebe a
charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami.
65. Správny súd preto dospel k záveru, ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia,
faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb alebo
tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku

skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu
správca dane. Ak tieto skutočnosti budú uplatnené proti daňovému subjektu, účasť na dokazovaní
mu musí byť umožnená. Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré daňový subjekt štandardne
uchováva o existencii zdaniteľného plnenia od následného forenzného dokazovania. V danom prípade
správca dane pričítal žalobcovi ako daňovému subjektu existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností,

ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno.
66. Ako vyplýva napríklad aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf 1/2010, v
otázke obstarania tovaru (analogicky aj služby) dodávateľom daňového subjektu, resp. subdodávateľmi
jeho dodávateľa, ide o skutočnosti, ktoré sa v zásade týkajú iného daňového subjektu a za ktoré
zodpovedá iný daňový subjekt. V zásade nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali

a kontrolovali výrobné procesy a obstarávacie procesy tovarov (analogicky služieb) u iných subjektov
pred dodaním tovaru (poskytnutím služby). Daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na
sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov.
67. Obdobne žalobca nemá možnosť kontrolovať plnenie povinností iných daňových subjektov voči
správcovi dane. Ako poukazoval žalobca v jeho podanej správnej žalobe aj Veľký senát Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 1Vs 1/2020 judikoval, že: „Skutočnosť, že dodávateľ
si v rozhodnom čase neplnil svoje zákonné povinnosti vo vzťahu k štátu, t. j. napríklad nepodal
daňové priznania a neodviedol do štátneho rozpočtu DPH, je len dôkazom o protiprávnosti konania
tohto dodávateľa, ale nemožno to považovať za objektívny dôkaz protiprávnosti konania odberateľa.
Rozsah dôkaznej povinnosti daňového subjektu je obmedzený na okolnosti na jeho strane, pričom tento

nezodpovedá za porušenia povinností svojho dodávateľa, ibaže sa vedome zúčastňuje podvodného
konania v snahe získať pre seba (alebo pre iného) daňovú výhodu.“
68. Ak teda v tu posudzovanej právnej veci si dodávateľ žalobcu neplnil svoje zákonné povinnosti
voči správcovi dane, nemožno to klásť na ťarchu žalobcovi a odmietnuť mu z tohto dôvodu právo na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty, s výnimkou prípadu, kedy by správca dane náležitým spôsobom

zistil a preukázal existenciu daňového podvodu a skutočnosť, že žalobca o svojej účasti na takomto
podvodnom konaní vedel alebo mohol a mal vedieť, t. j. za riadnej aplikácie tzv. Axel Kittel testu, pričom
dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje správcu dane.
69. K samotnej skutočnosti, že fakturované práce boli v tu posudzovanom prípade vykonávané
subdodávateľsky, správny súd uvádza, že ide o bežnú podnikateľskú prax, ktorá automaticky

neznamená, že by na jej základe malo dochádzať k spochybňovaniu osoby dodávateľa.
70. Správny súd síce akceptuje, že pokiaľ správca dane šetrením zistí, že dodávateľ a subdodávateľ
sú spoločnosťami bez personálneho a majetkového substrátu, že sú nekontaktnými a nedôveryhodnými
subjektmi,jenamiesteodžalobcužiadať,abydeklarovanézdaniteľnéplneniepreukázal,okremformálnevystavených faktúr, i inými relevantnými dôkazmi, avšak z obsahu spisového materiálu vyplýva, že
v tu posudzovanej veci tak bolo učinené a žalobca doložil viacero ďalších dôkazov na preukázanie
svojho nároku, preto pochybnosti správcu dane a aj žalovaného by mohli byť skôr určitou indíciou na

preverovanie, či vo veci samej nedošlo k podvodnému daňovému konaniu, nie sú však dôvodom na
zamietnutie práva na odpočítanie dane pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok.
71. Pokiaľ daňové orgány argumentovali vo svojich rozhodnutiach tým, že dodávateľ žalobcu
nedisponoval potrebným personálnym či materiálnym zabezpečením na poskytnutie služieb a o tom,
že tieto boli dodané subdodávateľmi, ktorí neboli v rámci daňovej kontroly identifikovaní, správny súd

poukazuje aj na aktuálnu judikatúru Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorej nie je možné odmietnuť
odpočítaniedanelenzdôvodu,žesťažovateľneviepreukázať,ženímdeklarovanýdodávateľzabezpečil
dodanie prostredníctvom subdodávateľských subjektov, respektíve tieto subjekty stotožniť, k čomu však
vedú závery správcu dane aj žalovaného v tu posudzovanej veci.
72. Správny súd poukazuje najmä na uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo, podľa
ktorého: „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej

hodnoty v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v tom
zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo
na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z
dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé
osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a

ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej
totožnosť nebola určená, po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva,
po tretie dodávateľský reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a
po štvrté v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského
reťazca, sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným

spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela,
alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba,
ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného
dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“
73. V tejto súvislosti dochádza k judikatórnemu posunu vo vzťahu k posudzovaniu okolností

nepreukázania dodania služieb deklarovaným dodávateľom v prípadoch, ak správca dane oprávnene
spochybní ich vykonanie subdodávateľmi deklarovaného dodávateľa.
74. Správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
IV. ÚS 569/2022, podľa ktorého: „Nedostatočné personálne a pracovné kapacity subdodávateľa
dodávateľa daňového subjektu môžu za určitých okolností predstavovať indíciu, resp. operatívnu

informáciu k ďalšiemu vyšetrovaniu a preverovaniu reálnosti zdaniteľného plnenia podľa vystavených
faktúr, avšak táto skutočnosť nie je sama osebe spôsobilým dôkazom o fiktívnosti zdaniteľných
transakcií podľa vystavených faktúr. U dodávateľa, resp. subdodávateľa môžu nastať rôzne situácie,
ako napríklad nelegálne zamestnávanie, zabezpečenie externých spolupracovníkov bez zmluvného
základu, zapojenie rodinných príslušníkov, faktické využitie inej spoločnosti, čo sú skutočnosti mimo

kontrolovaného daňového subjektu, pretože sú v plne réžii jeho dodávateľa, resp. subdodávateľa alebo
následných subdodávateľov. Je neprípustné, aby si daňové orgány týmto spôsobom kompenzovali
dôkaznú núdzu (nedostatok dôkazných prostriedkov) vo vzťahu k vlastnej verzii skutkového deja.
Smerodajný a rozhodujúci musí byť za každých okolností vždy dôkazný materiál, ktorý je obsahom
administratívneho a súdneho spisu, a nie domnienky daňového orgánu. Závery najvyššieho správneho

súdu odobrujúce postup správcu dane bez odpovede na konkrétne námietky sťažovateľa sú v konflikte
s judikatúrnymi východiskami rozhodovacej činnosti Súdneho dvora, podľa ktorých daňový orgán
vo všeobecnosti nemôže od zdaniteľnej osoby vyžadovať, aby jednak overila, že vystaviteľ faktúry
vzťahujúcej sa na tovar a služby, na základe ktorých sa požaduje výkon práva na odpočítanie DPH,
disponuje predmetným tovarom, je schopný ho dodať a splnil si povinnosť podať daňové priznanie a

uhradiťDPH,abysatýmubezpečila,ženastranesubjektovnavstupeniesúnezrovnalostialebopodvod,
a jednak, aby v tejto súvislosti disponovala príslušnými dokumentmi (rozsudok z 22. októbra 2015 vo
veci PPUH Stehcemp, C-277/14, bod 52). Keďže predloženie takýchto dodatočných dokladov nie je
upravené v čl. 178 písm. a) smernice o DPH a môže sa neprimeraným spôsobom dotknúť výkonu práva
na odpočítanie, ako aj zásady neutrality, príslušný vnútroštátny daňový orgán nemôže vo všeobecnosti

vyžadovať takéto predloženie. Zásady upravujúce uplatňovanie spoločného systému DPH členskými
štátmi, najmä zásady daňovej neutrality a právnej istoty, sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia
tomu, aby v prípade existencie jednoduchých nepodložených podozrení zo strany vnútroštátnej daňovej
správy, pokiaľ ide o skutočné uskutočnenie hospodárskych transakcií, ktoré viedli k vystaveniu daňovejfaktúry, bolo zdaniteľnej osobe, ktorej bola vystavená daňová faktúra, odopreté právo na odpočítanie
DPH, ak nie je schopná okrem uvedenej faktúry poskytnúť iné dôkazy o tom, že vykonané hospodárske
transakcie sú skutočné (rozsudok Súdneho dvora zo 4. júna 2020 vo veci SC C.F. SRL, C-430/19).“

75. Z vyššie uvedeného, najmä z citovaného uznesenia Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo
vyplýva, že v prípade spochybnených subdodávateľov v kontexte prejednávanej veci je možné nepriznať
odpočítanie dane v prípade, kedy by bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového subjektu
(žalobcu) o podvodnom konaní niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca. Keďže
správca dane a ani žalovaný týmto smerom neviedli svoje úvahy pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu

dane žalobcovi, správny súd považuje ich rozhodnutia za nezákonné. Rovnaké závery prijal aj Najvyšší
správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3 Sžfk 15/2020 zo dňa 30. júna 2022, publikovanom
v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako ZNSS 23/2022).
76. K námietke daňových orgánov o tom, že zdaniteľné plnenie, ktoré bolo predmetom faktúry č.
20190531/1 - prečistenie odpadového potrubia od sifónu a potrubia od WC s demontážou WC, spadá
do subkategórie 43.22.11 sekcie F štatistickej klasifikácie činností CPA a teda pod prenos daňovej

povinnosti podľa ust. § 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH, kedy platiteľ, ktorý je príjemcom takéhoto
plnenia od iného platiteľa je osobou povinnou platiť daň, správny súd uvádza, že toto tvrdenie je
nesprávne.
77.Vzmysleustanovenia§69ods.12písm.j)zákonaoDPHplatiteľ,ktorýjepríjemcomplneniaodiného
platiteľa, je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie stavebných prác vrátane dodania stavby alebo

jej časti podľa § 8 ods. 1 písm. b), ktoré patria do sekcie F osobitného predpisu,28db) a dodanie tovaru
s inštaláciou alebo montážou, ak inštalácia alebo montáž patrí do sekcie F osobitného predpisu.28db)
Poznámkou pod čiarou 28db) predmetného zákonného ustanovenia odkazuje na Nariadenie Komisie
(EÚ) č. 1209/2014 z 29. októbra 2014, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 451/2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA) a ktorým

sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3696/93 (ďalej len „nariadenie“). Toto nariadenie je tým osobitným
predpisom v zmysle § 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH.
78. Sekcia „F“ nariadenia má názov „stavby a stavebné práce“, pričom v časti 43.22 sú obsiahnuté
inštalatérske práce, inštalácie výhrevných a klimatizačných zariadení. Podsekcia 43.22.1 zahŕňa
inštalácie rozvodov vody a kanalizácie, výhrevných, ventilačných a klimatizačných zariadení a samotná

daňovými orgánmi namietaná subkategória 43.22.11 je nazývaná a zahŕňa „inštalácie rozvodov vody
a kanalizácie“.
79. V tu posudzovanej právnej veci boli predmetom fakturácie služby spočívajúce v prečistení
odpadového potrubia od sifónu a potrubia od WC s demontážou WC. Prečistenie potrubia nemožno
podľa názoru správneho súdu vnímať ako inštaláciu rozvodov vody a kanalizácie. Aj keď pri vykonávaní

čistiacich prác bolo zjavne nevyhnutné demontovanie WC za účelom sprístupnenia potrubia na čistenie,
ide v zásade len o odsunutie záchodovej misy a jej následné vrátenie na pôvodné miesto, čo podľa
názoru správneho súdu nemožno vnímať ako inštaláciu rozvodov vody, nakoľko nedošlo k výmene
potrubia, ani k výmene rozvodov (ani ich časti), ale len o sprístupnenie otvoru do potrubia za účelom
jeho prečistenia a samotné WC je len konečným zariadením (obdobne ako napr. akýkoľvek elektrický

spotrebič zapojený do elektrických rozvodov nie je sám o sebe elektrickým rozvodom a jeho odpojenie
a následné zapojenie by nemohlo byť vnímané ako inštalácia elektrických rozvodov). Správny súd
sa preto stotožňuje s názorom žalobcu, že uvedené práce nespadali pod subkategóriu sekcie F a
takéto čistiace či udržiavacie práce v súvislosti s potrubím nie sú obsiahnuté ani v žiadnej inej kategórií
činností uvádzaných v nariadení. Preto žalobnú námietku v tomto smere správny súd vyhodnotil ako

opodstatnenú.
80. Na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP rozhodnutie
žalovaného ako jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil podľa
§ 191 ods. 4 SSP na ďalšie konanie.
81. Na záver správny súd považuje za potrebné dodať, že jeho závery neznamenajú automaticky, že

žalobcovi má byť nevyhnutne priznané právo na odpočet dane z deklarovaných zdaniteľných obchodov,
ako ani to, že by malo vo veci nevyhnutne ísť o daňový podvod, je však na správcovi dane, resp.
žalovanom, aby viedli dokazovanie takým spôsobom, aby bol riadne a úplne zistený skutočný stav veci
v rozsahu potrebnom pre správne určenie a vyrubenie dane a aby pri svojom rozhodovaní náležitým
spôsobom odôvodnili svoje závery pri rešpektovaní s tým spojeného dôkazného bremena, pričom pokiaľ

by boli ich rozhodnutia založené na daňovom podvode, aby na vec aplikovali tzv. Axel Kittel test a
jeho jednotlivé čiastkové otázky zrozumiteľným a preskúmateľným spôsobom aj dostatočne odôvodnili.
Uvedené bude úlohou správnych orgánov po vrátení veci.82.Otrováchkonaniasprávnysúdrozhodolpodľa§167ods.1SSP.Žalobcabolvkonanípredsprávnym
súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením

po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP. Vzhľadom na to, že žalovaný vo vyjadrení
k správnej žalobe požiadal, aby v prípade neúspechu v konaní mu bola uložená 30-dňová lehota
na zaplatenie náhrady trov konania a správny súd nezistil žiadnu zákonnú prekážku, ktorá by tomu
bránila, lehota na plnenie náhrady trov konania bola určená ako 30 dní a plynúť začne od právoplatnosti
uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

83. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie

napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom

(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).