Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/102/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6621203575
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6621203575.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a
sudcov JUDr. Michala Tagaja (sudca spravodajca) a JUDr. Danice Kočičkovej ako členov senátu, v spore
žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom mesto D., občianka SR, zast. JUDr. Milan Ficek,
advokát s.r.o., so sídlom Žilinská 14, 811 05 Bratislava, IČO: 47 232 757, proti žalovaným: 1/ Slovenská
sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, 2/ HeyPay, s.r.o., IČO:

44 842 414, so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, 3/ Rebix, s.r.o., IČO: 51 757 869, so sídlom Hlboké
nad Váhom 117, 014 01 Hlboké nad Váhom, o určenie neplatnosti dražby, o odvolaní žalobkyne proti
uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 8C/36/2021-69 zo dňa 12.10.2021, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením odmietol podanie žalobkyne, doručené súdu dňa

31.08.2021 a jeho doplnenie, doručené súdu dňa 04.10.2021.
1.1 Z jeho odôvodnenia vyplýva, že okresnému súdu bolo dňa 31.08.2021 doručené podanie žalobkyne,
ktorébypodľasvojhoobsahumohlobyťpodanímvovecisamej–žalobou.Súdprvejinštancievyhodnotil
podanie žalobkyne ako neúplné a nezrozumiteľné, z ktorého dôvodu ju postupom podľa §129 ods.1
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „C.s.p.“)
vyzval na opravu a doplnenie podania; žalobkyňu zároveň poučil o následkoch jeho nedoplnenia,

resp. neopravenia. Žalobkyňa ani v doplnení žaloby neuviedla rozhodujúce skutočnosti a dostatočne
nešpecifikovala ani samotný dôvod žaloby, preto okresný súd, vychádzajúc z obsahu jej podania ustálil,
že podanie žalobkyne neobsahuje zákonom ustanovené náležitosti, pre absenciu ktorých nemožno
v konaní pokračovať a v zmysle §129 ods.3 C.s.p. ho odmietol.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podala žalobkyňa odvolanie a navrhla, aby odvolací súd napadnuté

rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby napadnuté rozhodnutie
zmenil. Žalobkyňa odvolacie dôvody vyslovene nešpecifikovala ani nekonkretizovala zákonným
ustanovením, z obsahu odvolania však možno vyvodiť, že namietla nesprávny procesný postup súdu,
ako aj nesprávne právne posúdenie veci.
2.1 Odvolateľka mala za to, že súd prvej inštancie vydaným uznesením porušil jej Ústavou Slovenskej
republiky garantované práva a medzinárodné zmluvy. Podľa jej názoru návrh na určenie neplatnosti

dražby doplnila v súlade s výzvou súdu: na základe návrhu veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s. bola
dražobnou spoločnosťou HeyPay, s.r.o. uskutočnená dražba nehnuteľnosti, a to bytu č. XX zapísaného
na LV č. XXXX pre k.ú. D., za cenu 19.500,- Eur; priebeh dražby bol osvedčený notárskou zápisnicou
E. XXX/XXXX, E. XXXXX/XXXX, E. XXXXX/XXXX zo dňa 01.06.2021; výkonom záložného práva
bolo porušené jej ústavou garantované vlastnícke právo, ako aj právo zakotvené v medzinárodných
zmluvách o ľudských právach a základných slobodách, s následným porušením ustanovení zákona č.

527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len ako „Zákon o dobrovoľných dražbách“); dva ústavou
predpokladané spôsoby zasiahnutia do vlastníckeho práva konkretizovala.2.2 Záložnú zmluvu označila odvolateľka za neplatnú, v hrubom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky
s tým, že došlo aj k porušeniu ustanovenia § 7 ods.1 a §1 ods.1 Zákona o dobrovoľných dražbách;
záložná zmluva je podľa jej názoru neprimeraný právny dokument. Banka ako veriteľ nemohla pristúpiť

k výkonu záložného práva, ktorý je obdobou záložnej zmluvy (zmluvy o zálohu) v zmysle hrubého
a neprijateľného zásahu do ústavou garantovaných práv, nemohla ani uzavrieť mandátnu zmluvu
s dražobnou spoločnosťou a dražobná spoločnosť nemohla pristúpiť k dražbe. Žalobkyňa ako vlastníčka
nehnuteľnosti jej dražbu nenavrhla, hoci bola jediná, kto tak mohol urobiť. Poukázala na právnu zásadu,
platnú pri prevodoch vlastníckeho práva, v zmysle ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, než

sám má.
2.3 Zdôraznila, že záložnú zmluvu sa pokúsila v doplnenom návrhu spochybniť aj na základe neplatnosti
úverovej zmluvy na bývanie, ktorá vychádzala z neprijateľných zmluvných podmienok; tieto v odvolaní
bližšie špecifikovala.
2.4 Dôvody, pre ktoré sa dražba nemala konať, resp. prečo by mal súd rozhodnúť o jej neplatnosti,
odvolateľka uviedla už v samotnom návrhu na určenie neplatnosti dražby, v zmysle príčinnej súvislosti

v troch vzájomne sa ovplyvňujúcich (podmieňujúcich) skutočnostiach. Podľa nej banka konala unáhlene,
vec nevyhodnotila právne a vecne správne, nevyhovela jej opakovaným sťažnostiam a žiadostiam
o predĺženie doby splatnosti úveru na bývanie, s poukazom na diskrimináciu s rozdielom veku a zároveň
nesprávne vyhodnotila jej platby; požiadala aj o zrušenie výkonu záložného práva a postúpenie agendy
právnemu zástupcovi banky, čo sa nestalo; žiadala dražobnú spoločnosť, aby nepristúpila k dražbe.

2.5 K odmietnutiu návrhu na určenie neplatnosti dražby súdom prvej inštancie odvolateľka uviedla,
že jej návrh po jeho doplnení je jasný a zrozumiteľný, „tri vzájomne sa ovplyvňujúce skutočnosti“
boli konkretizované a opísané, rovnako i rozhodujúce skutočnosti. Za poľutovania hodné považovala,
že súd prvej inštancie nedokázal z ňou uvedených faktov dedukovať (analyzovať) skutočnosti, za
pomoci ktorých by dospel k záveru, že skutočný dôvod na odmietnutie návrhu je ten, ktorý súd

označil ako prezentáciu Ústavy Slovenskej republiky, vlastníckeho práva, princípov demokratického
a právneho štátu a citovanie nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky a rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Za jeden z princípov demokratického a právneho štátu označila garantovanie
základných ľudských práv.
2.6 Vo vzťahu k doručovaniu uviedla, že zásielka odoslaná dňa 19.10.2021 nebola prevzatá v odbernej

lehote z dôvodu nesprávneho vyznačenia údajov o úložnej lehote zo strany poštového doručovateľa.
Okresný súd preto opakovane požiadala o opätovné doručenie úradnej zásielky z dôvodu technickej
chyby na strane dodacej pošty, zároveň podala podnet aj na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky. Okresný súd žalobkyni dňa 02.12.2021 prostredníctvom e-mailu oznámil, že úradnú zásielku
jej doručuje prostredníctvom Slovenskej pošty, avšak bez špecifikácie doručovacej adresy. Keďže do

16.12.2021 nebola žalobkyni doručená žiadna zásielka, doplnila svoj podnet na ministerstvo; tento
bol postúpený predsedovi Okresného súdu Lučenec; žalobkyňa sa so spôsobom vybavenia sťažnosti
nestotožnila a následne prostredníctvom e-mailovej správy zo dňa 17.01.2022 upozornila okresný súd
na nedoručenie úradnej zásielky; na adrese C. XXX/XX, D. jej pritom boli v tom období doručené dve
úradné zásielky zo súdu, a to odpoveď na sťažnosť a uznesenie z Okresného súdu Spišská Nová Ves;

tieto žalobkyňa prevzala v odbernej lehote.
2.7 Žalobkyňa bola toho názoru, že súd prvej inštancie nemal žiadny zákonný dôvod, aby doručoval
úradnú zásielku v zmysle ustanovenia §106 ods.1 písm.a) a §111 ods.3 C.s.p., rovnako tak nemal
dôvod zisťovať jej adresu. Dôvodom nedoručenia úradnej zásielky v prvom prípade nebola nesprávna
adresa, ale nesprávne vyznačenie úložnej lehoty zo strany poštového doručovateľa. Aj pri druhom

doručovaní mal okresný súd postupovať ako pri doručovaní prvom; tvrdenia okresného súdu, že inú
adresu neuviedla, označila za nezmyselné a manipulatívne, pretože adresu uviedla v návrhu, v e-maile
zo dňa 15.11.2021 a 19.11.2021, ako aj v liste zo dňa 29.11.2021; dodala, že na zmenu by upozornila.
Ustanovenie §111 ods.3 C.s.p. označila za rozporné s ústavným právom, vyjadreným v čl. 46 ods.1
Ústavy Slovenskej republiky.

2.8 Uviedla, že okresný súd zásielku, ktorej obsahom malo byť uznesenie vydané dňa 12.10.2021,
odoslal na adresu F. XXX/X, XXX XX D., na ktorej adrese sídli mestský úrad; o tejto skutočnosti okresný
súd a ani mestský úrad žalobkyňu neupovedomili, hoci pre okresný súd nebola žalobkyňa subjektom,
o ktorom by nemal žiadnu informáciu. Do dňa podania odvolania (t.j. do dňa 10.10.2022, pozn.
odvolacieho súdu) boli pritom žalobkyni poštové zásielky doručované na adresu C. XXX/XX, XXX XX

D.. Odvolateľka v závere konštatovala, že vec nemôže byť právoplatne skončená, pretože doručovanie
úradnej zásielky, na základe ktorého sa vyznačila právoplatnosť rozhodnutia, bolo vykonané nesprávne
a nezákonne, a teda lehota na podanie odvolania nemohla začať plynúť.3. O žalobkyňou podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k.
11Co/75/2022-160 zo dňa 23.02.2023 tak, že odvolanie postupom podľa §386 písm. a) C.s.p. odmietol
a žalovaným 1/ až 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

3.1 Odvolací súd mal z predloženého spisu za preukázané, že okresný súd po vyhodnotení návrhu
na určenie neplatnosti dražby ako neúplného, neobsahujúceho náležitosti v zmysle ustanovenia §127
ods.1 C.s.p., vyzval žalobkyňu na jeho opravu a doplnenie. Žalobkyňa svoje podanie doplnila dňa
04.10.2021, no napriek tomu súd prvej inštancie vyhodnotil, že žaloba v zmysle jej doplnenia neobsahuje
zákonomustanovenénáležitosti,prektorýnedostatoknebolomožnévkonanípokračovať,pretopodania

žalobkyne doručené súdu dňa 31.08.2021 a dňa 04.10.2021 odmietol.
3.2 Vychádzajúc z obsahu spisu mal odvolací súd zároveň za to, že súd prvej inštancie nepovažoval
zásielku expedovanú žalobkyni dňa 19.10.2021 za riadne doručenú, pretože by inak nebol žiaden
dôvod túto žalobkyni opätovne doručovať. Keďže z predloženej listiny o sledovaní zásielky pre okresný
súd vyplynula informácia o tom, že adresát doručovanej zásielky je neznámy, súd postupujúc podľa
ustanovenia §106 ods.1 C.s.p. doručoval žalobkyni zásielku na adresu evidovanú v registri obyvateľov

Slovenskej republiky.
3.3 Odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí nestotožnil s argumentáciou žalobkyne, že adresu na
doručovanie uviedla už v žalobe; v tejto súvislosti dôvodil, že žalobkyňa v žalobe uviedla adresu
C. XXX/XX, D.; táto bola v čase podania žaloby totožná s adresou žalobkyne evidovanou v registri
obyvateľov, inú adresu na doručovanie žalobkyňa v žalobe neuviedla. Po podaní žaloby však došlo

k zmene evidovaného bydliska žalobkyne v registri obyvateľov; v čase doručovania úradnej zásielky
mala žalobkyňa evidovanú adresu mesto D..
3.4 Pokiaľ išlo o námietku žalobkyne, že súd prvej inštancie ju o doručení zásielky informoval e-mailovou
správou, v ktorej však neuviedol, na akú adresu jej úradnú zásielku doručuje, odvolací súd konštatoval,
že povinnosť informovať o adrese, na ktorú sa tá-ktorá zásielka doručuje, z procesného predpisu pre

súd nevyplýva. Žalobkyňa tvrdila, že svoju adresu okresnému súdu uviedla aj v mailových správach zo
dňa 15.11.2021, 19.11.2021, ako aj v liste zo dňa 29.11.2021 – v tejto súvislosti odvolací súd uviedol,
že v daných podaniach žalobkyňa nežiadala, aby jej súd na uvedenú adresu zásielky doručoval.

4. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd

Slovenskej republiky uznesením č.k. 8Cdo/23/2023-309 zo dňa 25.09.2024 tak, že uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 11Co/75/2022 zo dňa 23.02.2023 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
4.1 Dovolací súd po preskúmaní spisu konštatoval, že vzhľadom na zmenu adresy žalobkyne,
evidovanej v registri obyvateľov Slovenskej republiky (zo „C. XXX/XX, XXX XX D.“ na „mesto D.“)
a predovšetkým vzhľadom k tomu, že k takejto zmene došlo „nedobrovoľne“, teda nie zo strany

žalobkyne, mal súd prvej inštancie venovať zvýšenú pozornosť riadnemu doručovaniu súdnej zásielky,
obzvlášť takej, ktorá obsahovala odmietnutie podania, teda rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
V tejto súvislosti najvyšší súd dodal, že súd prvej inštancie síce vytvoril dostatočný časový priestor,
aby žalobkyňa uviedla adresu, na ktorú jej má písomnosť doručiť, nepostrehol však, že táto trvala
na doručovaní na adresu „C. XXX/XX, XXX XX D.“; túto adresu totiž opakovane uvádzala vo svojich

podaniach, vrátane e-mailových správ. Dovolací súd sa nestotožnil s argumentáciou odvolacieho súdu,
že na uvedenú adresu žalobkyňa nežiadala zasielať písomnosti, resp. že na uvedenej adrese je podľa
sledovania zásielok „adresát neznámy“, ktorá zmätočnosť bola spôsobená poštou. Najvyšší súd SR
poukázal na úradný záznam zo dňa 22.01.2022, v zmysle ktorého má byť správnou adresou na
doručovanie žalobkyni adresa - „C. XXX/XX, XXX XX D. – tu doručovať“. Na túto adresu bolo doručované

aj rozhodnutie odvolacieho súdu a odpoveď na sťažnosť.
4.2 Dovolací súd sa tak stotožnil s dovolacími námietkami žalobkyne o nesprávnom procesnom postupe
súdov nižších inštancií pri doručovaní uznesenia o odmietnutí podania a odmietnutí odvolania, ako
oneskorene podaného. Mal za to, že odvolací súd zaťažil svoje rozhodnutie vadou zmätočnosti, pretože
sa s postupom okresného súdu stotožnil. Dovolací súd v závere vytkol súdu, že žalobkyňa nebola

poučená o svojich procesných právach, hoci v zmysle ustanovenia §160 ods.1,2 C.s.p. súd poskytuje
stranám poučenie o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom zákonom; súd
vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.

5. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu Najvyšším súdom Slovenskej republiky, krajský súd ako

funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §34 C.s.p. vec preskúmal v rozsahu určenom §380
ods.1,2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle §385 ods.1 C.s.p. a uznesenie súdu prvej inštancie
postupom podľa ustanovenia §389 ods.1 písm. b) C.s.p. zrušil a podľa ustanovenia §391 ods.1 C.s.p.
mu vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.6. Podľa ustanovenia §389 ods.1 písm. b) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší,
lenaksúdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

7. Odvolací súd po opätovnom predložení spisového materiálu postupom podľa §454 C.s.p. doručil
stranám sporu rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Po oboznámení sa s obsahom

a dôvodmi zrušujúceho rozhodnutia dovolacieho súdu vzhliadol odvolací súd potrebu súčasného
zrušenia odvolaním napadnutého uznesenia okresného súdu. Uvedený postup odvolací súd zvolil
vzhľadom na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkretizované v rozhodnutí sp.zn.
8Cdo/23/2023 zo dňa 25.09.2024.
7.1 Dovolací súd v zrušujúcom rozhodnutí konštatoval vadu zmätočnosti, predpokladanú ustanovením
§420 písm.f) C.s.p., v konaní odvolacieho súdu spočívajúcu v tom, že odvolací súd sa stotožnil

s postupom súdu prvej inštancie, pokiaľ išlo o doručovanie úradnej zásielky žalobkyni.
7.2 Vo vzťahu k doručovaniu dovolací súd v konkrétnostiach uviedol, že „...vzhľadom k zmene
adresy žalobkyne evidovanej v Registri obyvateľov Slovenskej republiky („C. XXX/XX, XXX XX D.“)
a predovšetkým k tomu, že k tejto zmene došlo „nedobrovoľne“, teda nie zo strany žalobkyne mal súd
prvej inštancie venovať zvýšenú pozornosť riadnemu doručovaniu súdnej zásielky, obzvlášť takej, ktorá

obsahovala odmietnutie podania, teda rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.“. Pred dovolacím súdom
neobstála ani argumentácia odvolacieho súdu, že žalobkyňa vyslovene nežiadala zasielať písomnosti
na adresu „C. XXX/XX, XXX XX D.“.
7.3 Vychádzajúc z právneho názoru dovolacieho súdu, ktorým je odvolací súd viazaný, nebolo možné
vyhodnotiť postup doručovania uznesenia o odmietnutí podaní žalobkyne na adresu vyplývajúcu

z registra obyvateľov za správny. Najvyšší súd SR bol toho názoru, že žalobkyňa si doručovanie
zásielok vymienila na adresu „C. XXX/XX, XXX XX D.“; uvedené malo vyplývať jednak z podaní
žalobkyne adresovaných súdu prvej inštancie, v ktorých naďalej uvádzala adresu „C. XXX/XX, XXX XX
D.“ ako aj z „úradného záznamu“ zo dňa 22.01.2022 obsahujúceho správu, že „správnou adresou na
doručovanie žalobkyni je C. XXX/XX, XXX XX D. – tu doručovať“; hoci odvolací súd v spise úradný

záznam v takomto znení nenašiel (na č.l. 85 sa nachádza obálka zo zásielky, adresovanej v roku 2021
súdu prvej inštancie žalobkyňou, na ktorej uviedla adresu „C. XXX/XX, XXX XX D.“; dňa 17.01.2022
na danej obálke zamestnanec súdu vyznačil poznámku „tu doručované viď č.l. 73“; na č.l. 73 spisu
je založená informácia o výsledku doručovania listinného rovnopisu, ktorý nebol na zadanú adresu
doručený z dôvodu, že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote, táto bola prijatá súdom dňa

11.11.2021; pozn. odvolacieho súdu), nič to nemení na skutočnosti, že dovolací súd posúdil procesný
postup súdov nižších inštancií (tak odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie) pri doručovaní za
nesprávny.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.

11Co/75/2022 zo dňa 23.02.2023, ktorým tento odmietol odvolanie žalobkyne ako oneskorene podané.
Odvolací súd tak musel opätovne rozhodnúť o žalobkyňou podanom odvolaní, smerujúcom proti
uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 8C/36/2021-69 zo dňa 12.10.2021 (ďalej aj len ako “napadnuté
uznesenie“), ktorým odmietol podania žalobkyne doručené súdu prvej inštancie dňa 31.08.2021
a 04.10.2021.

9. Preskúmaním napadnutého uznesenia, spisového materiálu a odvolania žalobkyne, dospel odvolací
súd k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. Vychádzajúc z obsahu žaloby a jej doplnenia (čl.
11 a § 124 C.s.p.) je zrejmé, že žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti dražby (č.l. 5 a 53), ktorú
dostatočne špecifikovala (č.l. 2 a 6), uviedla dôvody (č.l. 2-4 a č.l. 54), pre ktoré dražbu považuje za

neplatnú (neplatnosť záložnej zmluvy pre jej rozpor s Ústavou SR ako aj v dôsledku neplatnosti úverovej
zmluvy, porušenie ustanovení § 1 ods. 1 a § 7 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách a porušenie
zásadynemoplusiuris),povýzveokresnéhosúdutiežriadneoznačilastranysporu(č.l.53)apretozáver
súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení, že podanie žalobkyne neobsahuje zákonom stanovené
náležitosti a že žalobkyňa neuviedla rozhodujúce skutočnosti, pre ktoré žalobu podala, je nesprávny,

napadnuté uznesenie bolo preto potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
v ktorom bude súd prvej inštancie postupovať podľa § 167 a nasl. C.s.p.. a taktiež žalobkyňu poučí o jej
procesných právach v zmysle ustanovenia §160 ods.1,2 C.s.p..10. V zmysle ustanovenia §453 ods.3 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách dovolacieho
konania a trovách odvolacieho konania (§396 C.s.p.) v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí (§262 ods.
1 C.s.p.).

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 C.s.p.).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 C.s.p.)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.