Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. február 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-7S/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200630
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:4021200630.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členiek

senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a Mgr. Miroslavy Fodor (sudkyňa spravodajkyňa), v právnej
veci žalobcu: Best Way, s.r.o., so sídlom Sv. Štefana 1/B, Štúrovo, IČO: 36 778 800, zastúpeného
JUDr. Jozefom Dopirákom, advokátom so sídlom Lermontovova 14, Bratislava, IČO: 42 258 511,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101505433/2021 zo dňa 17. augusta 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 07. februára 2020 vykonal Daňový úrad Nitra,
pobočka Štúrovo (ďalej len „správca dane“) u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie november 2019.

2. V kontrolovanom zdaňovacom období si žalobca uplatnil oslobodenie od dane na základe faktúr
v celkovej sume 577 990,08 eur, ktorými deklaruje dodanie tovaru (tonery) pre odberateľa Volterra
Bau Kft., 1145 Budapest, Mexikoi út 50 fszt. 3, A. XXXXXXXX, a to faktúry č. BWF19/11-0001 zo dňa
13. novembra 2019, č. BWF19/11-0002 zo dňa 21. novembra 2019, č. BWF19/11-0004 zo dňa 14.
novembra2019,č.BWF19/11-0005zodňa22.novembra2019,č.BWF19/11-0006zodňa22.novembra
2019, č. BWF19/11-0007 zo dňa 21. novembra 2019, č. BWF19/11-0008 zo dňa 21. novembra 2019, č.
BWF19/11-0009 zo dňa 29. novembra 2019.

3. Výzvou zo dňa 25. marca 2020 správca dane vyzval prepravcu - spoločnosť Simons Group s.r.o.,
so sídlom Štefánikova 46, Štúrovo, IČO: 47351837, na predloženie účtovných a iných dokladov
preukazujúcich hospodárske operácie a účtovné prípady. Dňa 05. mája 2020 boli správcovi dane
predložené požadované doklady, okrem iného medzinárodné nákladné listy (ďalej len „CMR“), ktorými
spoločnosť Simons Group s.r.o. deklaruje prepravu tovaru pre žalobcu ako objednávateľa, a to CMR
doklady č. CZ Y 090629083, CZ Y 090629084, CZ Y 090629085, CZ Y 090629086, CZ Y 090629087, CZ

Y 090629088, CZ Y 090629089 a CZ Y 090629090. Správca dane z predmetných CMR dokladov zistil,
že neboli vyplnené úplne, nemajú potvrdené prevzatie tovaru, nachádza sa na nich nečitateľný podpis
osoby, ktorej meno a priezvisko sa nedalo určiť, absentovala informácia o spoločnosti, v ktorej mene
bol tovar prevzatý, a nie je zrejmé, kto tovar prevzal. Preverením dokladov predložených spoločnosťouSimons Group s.r.o. správca dane ďalej zistil, že evidencie prepravy a prevzatia tovaru nie sú úplné,
neobsahujú informácie o spoločnosti, ktorej bol tovar prevzatý, nie sú v nich pridelené čísla CMR
dokladov, na základe ktorých boli prepravy, resp. nakládky vykonané a nesúhlasia ani dátumy prepráv.

4. V dňoch 10. júna 2020 a 19. júna 2020 sa u správcu dane uskutočnili ústne pojednávania, na ktorých
konateľ žalobcu B. C. podal vyjadrenie k predmetným zdaniteľným plneniam. Uviedol, že predmetné
tovary nemajú EAN kód, nie sú typizované, nachádzajú sa zabalené v krabiciach uložené na paletách,
ktoré sú obalené fóliou; tovar bol skladovaný v prenajatých skladoch v spoločnosti Simons Group s.r.o.,

ktorej konateľ D. E. bol prítomný pri prevzatí a manipulácii s tovarom, tzn. preberal tovar v mene žalobcu,
vykonal nakládku a zabezpečil prepravu tovaru pre maďarského odberateľa. Na otázku správcu dane,
prečo sa v priemyselnom areáli 1. mája 6, Nána, na garáži č. XX, ktorá je prenajatá spoločnosti HELICA
s.r.o., so sídlom Michalská 9, Bratislava, IČO: 36804801, nachádza označenie žalobcu sa vyjadril, že
p. D. platí za logistické služby a nestará sa o to, kde skladuje tovar, nepozná konateľa spoločnosti
HELICA s.r.o. a nemal vedomosť o tom, že názov žalobcu sa nachádza na vstupe do garáže č. 27

prenajatej spoločnosti HELICA s.r.o.

5. Žalobca predložil ku kontrole okrem faktúr, vyhlásení odberateľa zo dňa 14. novembra 2019, 21.
novembra 2019, 22. novembra 2019, 27. novembra 2019, 29. novembra 2019 a daňového priznania
spoločnostiVolterraBauKft.ajCMRdokladyč.CZY090629086,CZY090629087,CZY090629088,CZ

Y 090629089, CZ Y 090629090, CZ Y 090629091, CZ Y 090629092 a CZ Y 090629093. Z predmetných
CMR dokladov správca dane zistil, že sa jedná o odlišnú verziu CMR dokladov ako v prípade CMR
dokladov predložených spoločnosťou Simons Group s.r.o., pretože majú odlišné číslovanie, odlišné
dátumy vyhotovení, ako aj odtlačky pečiatky odosielateľa (raz sa nachádza, raz nie).

6. Dňa 16. júna 2020 a dňa 22. júna 2020 vykonal správca dane miestne zisťovanie na adrese sídla
spoločnosti Simons Group s.r.o., pri ktorom zistil, že sa jedná o priemyselnú oblasť riadenú spoločnosťou
Nána Invest, s.r.o., so sídlom 1. mája 6, Nána, IČO: 46121617, ktorá sa predovšetkým zameriava na
prenájom priestorov - voľných plôch, garáží a budov, pričom jej konateľom je Mgr. Tomáš Szalatnyai;
garáže s číslami 24 a 27 boli označené s názvami spoločností Simons Group s.r.o. (pred garážou č. 24

boli uložené prázdne palety, na garážových bránach č. 25, 41, 42 a 61 sa názov spoločnosti Simons
Group s.r.o. nenachádzal) a žalobcu (pred garážou č. 27 parkovalo vozidlo s EVČ B.); podľa plánu,
predloženého konateľom spoločnosti Nána invest, s.r.o. bola garáž č. 27 prenajatá spoločnosti HELICA
s.r.o. V priebehu miestneho zisťovania konateľ spoločnosti Nána invest, s.r.o. p. E. predložil správcovi
dane doklady, a to zmluvu o nájme nebytových priestorov a službách s ním spojených zo dňa 16.

septembra 2019, dodatok č. 2 k zmluve o podnájme nebytových priestorov zo dňa 01. júna 2020, plán
garáží od čísla 5 po 64, zmluvu o podnájme nebytových priestorov so spoločnosťou Simons Group s.r.o.
zo dňa 01. septembra 2017, zmluvy o podnájme nebytových priestorov so spoločnosťou HELICA s.r.o.
zo dňa 14. januára 2015, 20. decembra 2017, 01. januára 2020 a zmluvu o ukončení podnájmu, dodatok
č. 1 zo dňa 20. decembra 2017. Počas miestneho zisťovania bol prítomný konateľ spoločnosti Simons

Group s.r.o., p. D., ktorý správcovi dane sprístupnil garáže s číslom 24, 25, 26, 27 a 28 (tieto priestory
sú z vnútornej strany spojené v jeden voľný priestor). V priestoroch garáží sa nachádzal rozličný tovar,
p. D. mal prístup ku garážam č. 26, 27 a 28 z dôvodu dobrých vzťahov so spoločnosťou HELICA s.r.o.,
pri čísle 27 mal zriadenú miestnosť, ktorej vchod mal označenie spoločnosti Simons Group s.r.o.

7. Dňa 25. júna 2020 vykonal správca dane ústne pojednávanie s konateľom spoločnosti Simons Group
s.r.o. p. D. za účelom preverenia prepravy. F. D. sa vyjadril k ekonomickej, personálnej a materiálno -
technickejčinnostispoločnosti,apopísalobchodnývzťahsožalobcomtak,žejehospoločnosťprenajíma
žalobcovi skladové priestory, následne mu uskladňujú tovar, pričom predložil zmluvu o podnájme
nebytových priestorov. Tvrdil, že na príkaz konateľa žalobcu B. C. má aj právomoc tovar prevziať

od dodávateľov žalobcu a súčasne B. C. dáva povely, koľko dní má uskladňovať tovar, kedy ho má
naložiť a následne prepraviť na ním určené miesto a vyložiť tovar, a zároveň predložil splnomocnenie. K
spolupráci so žalobcom sa vyjadril, že bola vyhotovená iba zmluva o podnájme nebytových priestorov.
Nevedel uviesť (nepamätal si), ako sa nakontaktoval na žalobcu. Podľa jeho vyjadrenia spoločnosť
Simons Group s.r.o. nedisponovala žiadnym splnomocnením, ktorým by bola oprávnená vykonávať

určité úkony v mene žalobcu, ale iba on ako osoba bol splnomocnený vykonávať určité úkony v mene
žalobcu. Potvrdil tiež prepravu tovaru s motorovým vozidlom s EČV B., ako aj manipuláciu s tovarom, t.
j. že tovar nakladal on osobne v prenajatých skladových priestoroch na adrese X. G. X, B., C. H. XX, XX,
XX, XX, XX, XX, následne tovar prepravil do Maďarska v deň uvedený na CMR dokladoch na adresu I. J.X, K.. Nevedel identifikovať osoby, ktorým odovzdával tovar, ani spoločnosť, v mene ktorej prevzali tovar
deklarovaný na faktúrach pre spoločnosť Volterra Bau Kft. Uviedol, že žalobca riadil prevzatie tovaru
telefonicky, kontaktoval osobu, ktorej mal odovzdať tovar pred odchodom dopravcu Simons Group s.r.o.

z Nány.

8.Dňa30.septembra2020adňa05.novembra2020bolisprávcovidanedoručenéodpovedenažiadosť
o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI“) od maďarskej daňovej správy, z ktorých vyplynulo,
že spoločnosť Volterra Bau Kft. je nekontaktná, so správcom dane nespolupracuje (neposkytnutie

dokladov ku kontrole), nemá materiálne ani personálne obsadenie/vybavenie (nemá registrovaných
zamestnancov ani prevádzku spoločnosti - na adrese sídla sa nachádzal bytový dom bez označenia
spoločnosti či konateľa), od 08. augusta 2019 si prenajíma kontajner na skladovanie (disponuje zmluvou
o prenájme), podnikateľskú činnosť začala vykonávať dňa 18. apríla 2008, pričom ako hlavný predmet
podnikateľskej činnosti má registrované „zaznamenávanie pohybu videa, tvorba videa a televíznych
programov“, od 18. marca 2019 je konateľom spoločnosti C. L., spoločnosť zmenila adresu sídla

na 1095 Budapest, József krt. 69 a má ďalšieho konateľa, ktorým sa stal C. M., má otvorené bankové
účty v rozličných bankách, bezhotovostné prevody voči žalobcovi boli vykonané z Budapest Bank, E.
Magyarország Zrt. a Raiffesen Bank Zrt. Ďalej z odpovedí na MVI vyplynulo, že spoločnosť Volterra Bau
Kft. podala daňové priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až september
2019 (priznala nadobudnutie tovaru v sume 333 804 000 HUF) a daňové priznania k dani z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobia október až december 2019 (priznala nadobudnutie tovaru v sume 67
799 000 HUF), v podanom súhrnnom výkaze za obdobie 1. štvrťroku 2019 priznala nadobudnutie tovaru
od žalobcu v sume 333 804 000 HUF, za obdobie október 2019 v sume 217 547 000 HUF a za obdobie
november 2019 v sume 150 251 000 HUF.

9.Listomzodňa17.decembra2020správcadaneoboznámilžalobcuspriebežnýmivýsledkamidaňovej
kontroly a zároveň ho vyzval, aby sa k nim vyjadril. Dňa 11. januára 2021 bolo správcovi dane doručené
vyjadrenie žalobcu.

10. Dňa 20. januára 2021 správca dane vyhotovil protokol z daňovej kontroly č. 100089771/2021,

ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručil žalobcovi dňa 22.
januára 2021. Na základe zistených skutočností v priebehu daňovej kontroly dospel k záveru, že
žalobca nepreukázal splnenie podmienok v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) a že dodanie tovaru
(tonery) u obchodného partnera nebolo relevantnými dôkazmi preukázané. Žalobca dňa 19. februára

2021 predložil správcovi dane vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole. Správca dane prerokoval
pripomienky a dôkazy žalobcu k zisteniam uvedeným v protokole na ústnom pojednávaní uskutočnenom
dňa 30. marca 2021.

11. Správca dane rozhodnutím č. 100552283/2021 zo dňa 08. apríla 2021 podľa § 68 ods. 5 a 6

zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) žalobcovi určil rozdiel dane v sume
96 331,68 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2019, nepriznal mu
nadmerný odpočet v sume 168 eur a vyrubil mu daň v sume 96 163,68 eur.

12. Voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie zo dňa 18. mája 2021,
v ktorom namietal zistenia správcu dane a navrhoval prvostupňové rozhodnutie v plnom rozsahu zrušiť.

13. Žalovaný rozhodnutím č. 101505433/2021 zo dňa 17. augusta 2021 prvostupňové rozhodnutie
správcu dane potvrdil. Uviedol, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru deklarovanému odberateľovi -

spoločnosti Volterra Bau Kft. Podotkol, že dodanie tovaru musí byť preukázané overiteľnými listinnými
dôkazmi ako u daňového subjektu, tak aj u obchodného partnera, k čomu v danom prípade nedošlo.
Poukázal na odpoveď na žiadosť správcu dane o MVI, z ktorej vyplynulo, že spoločnosť Volterra
Bau Kft. je nekontaktná, nekomunikuje so správcom dane (neposkytnutie dokladov ku kontrole),
nemá personálne ani materiálne vybavenie spoločnosti, z čoho možno usúdiť, že spoločnosť nebola

ekonomicky činná (nemala personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky). Mal za to, že
už samotné zistenie, že odberateľ nie je ekonomicky činný a nemá v čase, keď sa malo plnenie
uskutočniť, personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky, spochybňuje vierohodnosť tvrdení
daňového subjektu o reálnosti dodávok. Vyjadril sa, že žalobca, u ktorého z uvedeného dôvodu nastúpilaprocesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, túto svoju dôkaznú povinnosť v
rámci daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania nesplnil, keď nepreukázal reálnosť fakturovaných
zdaniteľných plnení.

14. Upozornil na skutočnosti zistené ohľadne prepravnej spoločnosti Simons Group s.r.o., ktorej konateľ
p. D. síce potvrdil manipuláciu s tovarom (nakládka tovaru), avšak nevedel identifikovať osoby, ktorým
odovzdával tovar ani spoločnosť, v mene ktorej dané osoby prevzali tovar deklarovaný na faktúrach
pre odberateľa - spoločnosť Volterra Bau Kft. Ďalej sa vyjadril, že z miestneho zisťovania vykonaného

správcom dane na adrese sídla spoločnosti Simons Group s.r.o. vyplynulo, že sa jedná o priemyselnú
oblasť riadenú spoločnosťou Nána invest, garáže s číslami XX N. XX boli označené s názvami
spoločnostíSimonsGroups.r.o.(predgarážouč.XXboliuloženéprázdnepalety,nagarážovýchbránach
č. XX, XX, XX N. XX sa názov spoločnosti Simons Group s.r.o. nenachádzal) a žalobcu (pred garážou
č. 27 parkovalo vozidlo s EVČ B.), pričom garáž s číslom XX bola reálne prenajatá spoločnosti HELICA
s.r.o. Zdôraznil, že žalobca nemal vedomosť o tom, že jeho názov sa nachádza na vstupe do garáže č.

27, ktorú má prenajatú spoločnosť HELICA s.r.o.

15. Poukázal na ustanovenie § 43 zákona o DPH, z ktorého vyplýva, že ak sa jedná o odoslanie tovaru
pri oslobodení od DPH, je nevyhnutné v daňovom konaní skúmať naplnenie dvoch podmienok, a to
prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a zároveň fyzický pohyb tovaru, čo

však v danom prípade žalobca nepreukázal. Akcentoval, že nestačí iba formálne preukázanie (faktúra,
CMR, zmluva a pod.), že tovar skutočne fyzicky opustil územie Slovenskej republiky a bol dodaný
(podľa faktúry) nadobúdateľovi, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. Uviedol,
že podľa zistení správcu dane nebolo nadobudnutie tovaru (tonerov) spoločnosťou Volterra Bau Kft.
preukázané, t. j. odberateľ nepreukázal reálnosť zdaniteľného plnenia. Konštatoval, že žalobca nevedel

k preverovaným transakciám predložiť relevantné overiteľné dôkazy, z ktorého dôvodu správca dane
neuznal žalobcovi oslobodenie od dane. K námietke žalobcu ohľadom „predloženia veľkého množstva
dokladov“ sa vyjadril, že samotné preukázanie dodania tovaru len faktúrami a inými listinnými dôkazmi
nie je postačujúce. Mal za to, že faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú
v nej uvedené údaje odrážajúce reálne plnenie a pokiaľ nie je možné u odberateľa preveriť doklad

predložený daňovým subjektom a skutočnosti v ňom uvedené, tento doklad je nepreukázateľný. Dospel
k záveru, že pokiaľ žalobca v priebehu daňovej kontroly nepredložil žiadne relevantné overiteľné dôkazy,
ktoré by vyvrátili závery správcu dane, a odberateľovi nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľných
plnení, žalobcovi nevzniklo zákonné právo uplatniť si oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona
o DPH. Zdôraznil, že v priebehu výkonu daňovej kontroly boli správcovi dane predložené dve odlišné

verzie CMR dokladov (žalobcom a prepravnou spoločnosťou Simons Group s.r.o.), z ktorých vyplynuli
určité nezrovnalosti (majú rozličné očíslovanie, odlišné dátumy vyhotovení, ako aj odtlačky pečiatky
odosielateľa - raz sa nachádza, raz nie). Konštatoval, že doklady predložené spoločnosťou Simons
Group s.r.o. boli neúplné, neobsahovali informácie o spoločnosti, ktorá tovar prevzala, neboli v nich
pridelené čísla CMR dokladov, na základe ktorých boli prepravy, resp. nakládky vykonané a nesúhlasili

ani dátumy prepráv. Z tohto dôvodu považoval za zrejmé, že preprava tovaru sa neuskutočnila tak, ako
to deklaruje žalobca.

16. S námietkou žalobcu, že pri výpovedi p. D. dňa 25. júna 2020 bol poškodený na svojich právach,
keď nemohol klásť svedkovi otázky, sa nestotožnil a považoval ju za zmätočnú, keďže v danom prípade

sa nejednalo o svedeckú výpoveď, ale o poskytnutie všeobecných informácií týkajúcich sa obchodnej
činnosti spoločnosti Simons Group s.r.o., ako aj k preprave tovaru a s tým súvisiacimi činnosťami
(manipulácia s tovarom, nakládka a vykládka tovaru, preprava tovaru s motorovým vozidlom s EČV B.).
Poukázal na zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 25. júna 2020, v ktorej je ako hlavný predmet
ústneho pojednávania uvedené „preverenie prepravy za zdaňovacie obdobie - október, november a

december 2019“. Preto podľa jeho mienky uvedeným konaním správcu dane nedošlo k porušeniu § 45
ods. 1 písm. e) daňového poriadku (právo klásť svedkom otázky).

17. V súvislosti s nesúhlasom žalobcu s tvrdením správcu dane, že porušil § 43 ods. 5 zákona o DPH,
t. j. nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane, nakoľko predložil kópie faktúr, dokladov o

preprave, zmluvu o dodaní tovaru a podobne, uviedol, že ide o právne irelevantnú námietku, keďže
podmienkou v zmysle § 43 ods. 5 písm. b) zákona o DPH je kópia dokladu o preprave tovaru, v ktorom
je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, pričom
na CMR dokladoch predložených spoločnosťou Simons Group s.r.o. absentovali potvrdenia odberateľa,resp. inej osoby ním poverenej na prevzatie tovaru v inom členskom štáte. Stotožnil sa s názorom
správcu dane, že dôkazy, predložené žalobcom sú nepreveriteľné a nedôveryhodné, nakoľko ich nebolo
možné preveriť u odberateľa - spoločnosti Volterra Bau Kft. V súvislosti so spoločnosťou Volterra Bau

Kft. poznamenal, že sa jedná o ekonomicky nečinnú (nemá materiálne a ani personálne obsadenie/
vybavenie spoločnosti), nekontaktnú, so správcom dane nekomunikujúcu spoločnosť (odpoveď na
MVI). Konštatoval, že predložené dokumenty nemožno považovať za relevantné dôkazy preukazujúce
reálnosť intrakomunitárneho dodania tovaru pre deklarovaného odberateľa - maďarského platiteľa dane
Volterra Bau Kft.

18. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že správca dane odoprel vypočutie svedkov L. C., C. A. a
O. A. (pomocníci pri vykládke tovaru) uviedol, že správca dane nevykonal vypočutie navrhovaných
svedkov z dôvodu, že odberateľská spoločnosť, ako aj jej konatelia (L. C., C. M.) sú nekontaktní
a spoločnosť Volterra Bau Kft. v preverovanom zdaňovacom období nedisponovala personálnym
vybavením spoločnosti (nemala zamestnancov okrem konateľov). Vyjadril sa, že podľa zistení správcu

dane spoločnosť Volterra Bau Kft. neevidovala žiadne iné osoby v zmluvnom vzťahu, nedisponovala
ani materiálnym vybavením spoločnosti. Mal za to, že nie je dôvod na vypočutie menovaných svedkov
z dôvodu, že ich výpoveď by bez predloženia overiteľných dôkazov nemala výpovednú hodnotu.
K námietke žalobcu, že správca dane odmietol akceptovať formu „notárskej zápisnice“, v ktorej L. C.
vykonal vyhlásenia a potvrdenia pred notárom, uviedol, že čestné prehlásenie môže nahradiť dôkaz len

za výnimočnej procesnej situácie a za splnenia striktných podmienok, ktoré sú upravené v správnom
poriadku (čestné prehlásenie nemôže byť v rozpore so všeobecným záujmom, ani ním nemôže byť
porušená rovnosť medzi účastníkmi konania), ktorý sa však na daňové konanie nevzťahuje (§163
daňového poriadku), a preto predloženie čestného prehlásenia je v daňovom konaní právne irelevantné
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/40/2011 zo dňa 18. apríla 2012).

II.
Správna žaloba

19. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.

101505433/2021 zo dňa 17. augusta 2021 v spojení s rozhodnutím správcu dane č. 100552283/2021
zo dňa 08. apríla 2021 a vrátenia veci správcovi dane. Správnu žalobu odôvodnil tým, že
predmetné rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na
riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej

správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, a skutkový stav, ktorý vzal
orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo
v nich nemá oporu.

20. Namietal, že správca dane a žalovaný nesprávne právne posúdili preukázateľnosť reálnosti

zdaniteľného plnenia na strane odberateľa - spoločnosti Volterra Bau Kft. Uviedol, že v priebehu konania
nad rámec § 24 ods. 1 daňového poriadku podrobne preukazoval splnenie podmienok podľa § 43 ods.
1 zákona o DPH predložením listín, ako aj ďalšími vykonanými či navrhovanými dôkazmi. Tvrdil, že
predloženými dokladmi bolo preukázané nadobudnutie tovaru od dodávateľov, jeho preprava, ako aj
doručenie odberateľovi na miesto prenajatého kontajnerového skladu v Budapešti, úhrada za tovar a

úhrada za prepravné služby. Mal za to, že uniesol svoje dôkazné bremeno a preukázal podmienky
oslobodenia hlavne svojimi výpoveďami, výpoveďami prepravcu a odberateľa, ktorí potvrdili dodanie
na miesto prenajatého kontajnerového skladu v Budapešti, ako aj predložením všetkých dokladov
v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH, t. j. kópií faktúr, dokladov o preprave tovaru, potvrdení o prijatí
tovaru odberateľom, zmluvy o dodaní tovaru, dodacích listov, dokladov o prijatí platby za tovar a o

platbe za prepravu tovaru. Podotkol, že okrem prepravných dokladov nemal správca dane pripomienky
k žiadnemu inému dokladu. Poukázal na vyjadrenia dopravcu D. E., ktorý potvrdil doručenie tovaru
na adresu prevádzky spoločnosti Volterra Bau Kft. na adrese I. J. X, K.. Správcovi dane tiež vytkol
nevypočutie konateľa spoločnosti Volterra Bau Kft., resp. osôb vykonávajúcich vykládku napriek jeho
návrhom, hoci správca dane, resp. žalovaný má povinnosť vykonať dôkazy, ktoré daňový subjekt

nemôže bez svojej povinnosti predložiť (rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Sžf/10/2012 a sp. zn. 3Sžf/1/2011, rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 18. februára 2021 sp. zn. 1Vs 1/2020). Žalovaný a ani správca dane
podľa jeho mienky pri hodnotení dôkazov nepostupovali v súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku,prihliadali účelovo a selektívne len na vybrané dôkazy, či ich časti a neprihliadli na skutočnosti svedčiace
v jeho prospech. S poukazom na ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok
v znení neskorších predpisov zakotvujúce zásadu materiálnej pravdy namietal, že správca dane nemal

spoľahlivo zistený skutkový stav.

21. Napadnuté rozhodnutie označil za zmätočné, keďže v rámci zosumarizovania zisteného skutkového
stavu v ňom žalovaný uviedol nepravdivé a zmätočné informácie, keď napr. na strane 3 konštatuje,
že žalobca predložil CMR doklady č. CZ Y 090629083, CZ Y 090629084, CZ Y 090629085, CZ Y

090629086, CZ Y 090629087, CZ Y 090629088, CZ Y 090629089 a CZ Y 090629090, na ktorých chýba
odtlačok pečiatky odosielateľa, obsahujú nečitateľný podpis a nie je z nich zrejmé, v koho mene mal byť
tovar prevzatý, hoci tieto doklady nepredložil (okrem iného predložil originály CMR dokladov č. CZ Y
090629086, CZ Y 090629087, CZ Y 090629088, CZ Y 090629089, CZ Y 090629090, CZ Y 090629091,
CZ Y 090629092, CZ Y 090629093, ktoré obsahujú všetky náležitosti potvrdzujúce prepravu súvisiacu
s intrakomunitárnym dodaním tovaru). Zároveň namietal, že žalovaný mu neposkytol odpovede na

zásadnéotázkyobsiahnutévjehoodvolaní(prenosdôkaznéhobremena,porušeniezásadysprávydaní,
sporné hodnotenie dôkazov, zmätočné označovanie prepravných dokumentov či skutočnosť, že D. E.
osobne potvrdil existenciu prepravných dokladov označených ako CZ Y090629086 - CZ Y090629093),
čomázanásledokarbitrárnosťanepreskúmateľnosťnapadnutéhorozhodnutiaprenedostatokdôvodov.

22. Ďalej namietal neúplnosť spisového materiálu v čase vydania napadnutých rozhodnutí. Upozornil,
že jednotlivé správne akty správnych orgánov obsahujú odlišné čísla konaní, a to bez akéhokoľvek
spoločného menovateľa, tzn. spoločnej spisovej značky, ktorá by bola príznačná pre vedenie jednej
daňovej kontroly, a teda správne orgány v čase vydania svojich rozhodnutí neviedli spis riadne
žurnalizovaný pod jednotnou spisovou značkou. Poukázal pritom na postup správcu dane, ktorý

predvolal a vypočul v konaní ako svedka osobu D. E. dňa 03. septembra 2021, t. j. v čase, keď už bolo
vydané napadnuté rozhodnutie žalovaného, a následne aj dňa 14. septembra 2021, a teda v čase, keď
už napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Podľa jeho názoru preto nie je možné vyvodiť jasný
záver, že ide o kompletný spisový materiál týkajúci sa jednej prejedávanej veci. Mal za to, že takýto
postup správnych orgánov spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí. Správcovi dane tiež

vytkol,žedňa25.júna2020vykonalsosobouD.E.ústnepojednávaniebeztoho,abytohtosvedkapoučil
o jeho právach v zmysle daňového poriadku a bez toho, aby predvolal žalobcu, resp. jeho zástupcu, čím
došlo k porušeniu jeho práv podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku, keď nemohol byť prítomný pri vypočutí
daného svedka a klásť mu otázky. Zdôraznil, že D. E. sa vyjadroval celkovo k 68 otázkam správcu dane
týkajúcim sa dodania, nakládky a vykládky, skladovania a prepravy tovaru (tonerov) do Maďarska.

23. Napokon namietal, že správca dane a žalovaný porušili zásadu úzkej súčinnosti správcu dane
s daňovým subjektom, keď nevyhoveli jeho návrhom na vypočutie konateľa spoločnosti Volterra Bau
Kft. - L. C. a osôb vykonávajúcich vykládku tovarov prepravovaných spoločnosťou Simons group s.r.o.
Uviedol, že aj keď sa maďarskej finančnej správe z jemu neznámych dôvodov nepodarilo skontaktovať

so spoločnosťou Volterra Bau Kft., on sám sa úspešne skontaktoval s konateľom spoločnosti Volterra
Bau Kft., ktorý deklaroval ochotu prísť vypovedať a objasniť všetky okolnosti dodania predmetného
tovaru. Tvrdil, že sa mu podarilo zabezpečiť aj údaje osôb realizujúcich vykládku pre spoločnosť Volterra
Bau Kft., ktorých taktiež navrhol vypočuť. Mal za to, že ide o osoby, ktoré sa môžu vyjadriť k okolnostiam
vykládky tovaru, v mene koho a pre koho tovar vykladali, čo vzhľadom na nekontaktnosť spoločnosti

Volterra Bau Kft. maďarská finančná správa nemohla a nemala ako zistiť.

III.
Vyjadrenie žalovaného

24. Žalovaný sa k správnej žalobe písomne vyjadril v podaní zo dňa 24. februára 2022, v ktorom ju
žiadal ako bezdôvodnú zamietnuť s poukazom na dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí, keďže
žalobca v podanej žalobe uviedol námietky identické s jeho odvolacími námietkami. Mal za to, že tak on
sám, ako aj správca dane postupovali v zmysle tak procesno-právneho predpisu (daňový poriadok), ako
aj hmotnoprávneho predpisu (zákon o DPH), v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, vnútroštátnou

a európskou judikatúrou. Uviedol, že žalobca vzhľadom na skutočnosti zistené v priebehu daňovej
kontroly, ako aj vyrubovacieho konania nepreukázal splnenie podmienok v zmysle § 43 ods. 1 zákona
o DPH, t. j. dodanie tovaru deklarovanému odberateľovi - spoločnosti Volterra Bau Kft. V kontexte
so zisteným skutkovým stavom považoval za preukázané, že on sám aj správca dane vyhodnotilivšetky dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane v zmysle § 3 daňového
poriadku. Bol toho názoru, že už samotné zistenie, že odberateľ nie je ekonomicky činný, nemá a ani v
čase, keď sa malo plnenie uskutočniť, nemal personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky,

jednoznačne spochybňuje vierohodnosť tvrdení žalobcu o reálnosti dodávok. Podotkol, že v danom
prípade bolo zistených množstvo nejasností, nezrovnalostí a nepravdivých tvrdení, ktoré odôvodnene
spochybňujú pravdivosť žalobcových tvrdení o tom, že tovar v zmysle sporných faktúr bol dodaný v
prospech spoločnosti Volterra Bau Kft.

25. Argumentáciu žalobcu ohľadne nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pokladal za
nedôvodnú s poukazom na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Sžf/1/2009. Napadnuté rozhodnutie podľa jeho mienky obsahuje zákonom ustanovené náležitosti v
zmysle § 63 ods. 5 daňového poriadku, z jeho obsahu je zrejmé, na čom správca dane založil svoje
právne závery a z akých skutkových zistení a podkladov vychádzal, pričom sa v ňom dostatočne
vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalobcu. Nesúhlasil s námietkou žalobcu, že sa

nevysporiadal s väčšinou argumentov uvedených v jeho odvolaní, keďže sa dôsledne zaoberal
podstatnými námietkami žalobcu a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite odôvodnil a
dospel k správnym a nepochybným záverom o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Za nedôvodnú
považoval aj námietku žalobcu týkajúcu sa dôkazného bremena, keďže toto pri dokazovaní v daňovom
konaní vo väčšej miere spočíva na žalobcovi. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23. februára 2011 a rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/19/2015 zo dňa 23. februára 2017.

26. Vyjadril sa, že od vydania napadnutého rozhodnutia nevykonal žiadne úkony a nemá ani vedomosť

o tom, že by správca dane vykonával úkony za preverované zdaňovacie obdobie po ukončení
vyrubovacieho konania. Bolo mu však známe, že správca dane vykonáva u žalobcu daňovú kontrolu
za iné zdaňovacie obdobie. Uviedol, že správca dane vypočul svedka p. D. E. v iných konaniach za
iné preverované zdaňovacie obdobia, a to december 2019 (vypočutie dňa 03. septembra 2021), a
január - júl 2019 (vypočutie dňa 14. septembra 2021). Upozornil, že správca dane nie je povinný viesť

pre žalobcu žurnalizovaný spis, nakoľko mu to zákon neukladá, pričom spisovou značkou správcu dane
je identifikátor DIČ žalobcu.

27. Žalobca nevyužil právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného v súdom určenej lehote.

IV.
Konanie na správnom súde

28. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť

Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende
z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym
súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. NR-7S/1/2021. V súlade s platným
a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola predmetná vec dňa 7. júna 2023 v zmysle § 51
ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným

výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená senátu 1S Správneho súdu v Bratislave a následne
bola dňa 21. mája 2024 rovnakým spôsobom pridelená novovzniknutému senátu 8S Správneho súdu
v Bratislave.

V.
Verejné vyhlásenie rozsudku

29. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších

predpisov (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové
rozhodnutie správcu dane, vrátane konania, ktoré im prechádzalo, a dospel k záveru, že správna žaloba
nie je dôvodná.30. Správny súd rozhodol o správnej žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 20. februára 2025,
nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania
o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli dňa

20. januára 2025 oznámené na úradnej tabuli správneho súdu a súčasne zadané na zverejnenie na
webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

VI.
Relevantné právne predpisy

31. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

32. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

33.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

34. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho
konaniabolarozhodnutímorgánuverejnejsprávyukrátenánasvojichprávachaleboprávomchránených
záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa

postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.

35. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

36. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

37. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať
v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

38. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

39. Podľa § 25 ods. 1 daňového poriadku každý je povinný vypovedať na účely správy daní ako svedok
o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Správca dane
môže svedkovi uložiť povinnosť, aby sa dostavil osobne a vypovedal; ak sa svedok nedostaví, správca
dane môže postupovať podľa § 20.

40. Podľa § 25 ods. 2 daňového poriadku správca dane je povinný poučiť svedka pred vypočutím
o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych
následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede.23) Odoprieť výpoveď môže ten, kto by ňou spôsobil
nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám.

41. Podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má
právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas
písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.42. Podľa § 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová
kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo

klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.

43. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v
tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

44. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom
sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a
bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,
alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom
určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska5a) v deň

predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

45. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

46. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom do 31. decembra 2019 oslobodené od dane je
dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim
alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom
členskom štáte.

47. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia
od dane podľa odsekov 1 až 4
a) kópiou faktúry,
b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým
podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou

ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo
odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,
prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,
c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná
dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať

1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,
prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,
2. množstvo a druh tovaru,
3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,
alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,

4.menoapriezviskovodičapozemnéhomotorovéhovozidlauvedenépaličkovýmpísmomajehopodpis,
5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a
d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,
dokladom o platbe za prepravu tovaru.

VII.
Posúdenie veci správnym súdom

48. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného
č. 101505433/2021 zo dňa 17. augusta 2021 v spojení s rozhodnutím správcu dane č. 100552283/2021

zo dňa 08. apríla 2021, ktorým žalobcovi určil rozdiel dane v sume 96 331,68 eur na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2019, nepriznal mu nadmerný odpočet v sume 168 eur
a vyrubil mu daň v sume 96 163,68 eur. Žalovaný aj správca dane konštatovali, že žalobca nepreukázal
skutočné dodanie fakturovaného tovaru deklarovanému odberateľovi na územie iného členského štátu
- Maďarska, pričom samotný odberateľ – spoločnosť Volterra Bau Kft. predmetné dodanie tovaru

nepotvrdila a s dožiadanou maďarskou daňovou správou nespolupracovala.

49. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho
právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov,zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia, a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia,

je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Žalovanému, resp. správcovi dane
predovšetkým vytkol nesprávne právne posúdenie reálnosti zdaniteľného plnenia na strane odberateľa -
spoločnosti Volterra Bau Kft., hoci uniesol svoje dôkazné bremeno a preukázal podmienky oslobodenia
od dane. Namietal nevypočutie konateľa spoločnosti Volterra Bau Kft. a osôb vykonávajúcich vykládku
napriek jeho návrhom. Napadnuté rozhodnutia považoval za nepreskúmateľné z dôvodu uvedenia

nepravdivých a zmätočných informácií, napr. že predložil neúplné CMR doklady, pričom žalovaný mu
neposkytol odpovede na zásadné otázky obsiahnuté v jeho odvolaní. Mal za to, že správne orgány
neviedli spis žurnalizovaný pod jednotnou spisovou značkou a správca dane vypočul svedka D. E.
v čase, keď už bolo vydané, resp. právoplatné napadnuté rozhodnutie. Správcovi dane tiež vytkol
vykonanie výsluchu svedka D. E. bez poučenia tohto svedka o jeho právach a bez predvolania žalobcu,
resp.jehozástupcu,čímdošlokporušeniujehoprávabyťprítomnýprivypočutísvedkaaklásťmuotázky.

50. Správny súd sa v prvom rade zaoberal jednotlivými žalobnými bodmi týkajúcimi sa procesného
postupu správcu dane. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že správca dane, resp. žalovaný neviedli
spis v predmetnej veci pod jednotnou spisovou značkou, s touto sa nemohol stotožniť, keďže z
daňového poriadku takáto povinnosť daňovým orgánom nevyplýva. Zároveň správny súd poukazuje

na skutočnosť, že daňový poriadok neobsahuje ustanovenia týkajúce sa vedenia spisu vo vzťahu ku
konkrétnemu zdaňovaciemu obdobiu či daňovej kontrole, pričom naopak vo viacerých ustanoveniach
operuje s pojmom „spis daňového subjektu“ (viď § 11 ods. 6, § 23 ods. 1, § 33 ods. 1 písm. a) daňového
poriadku).Vyjadreniežalovaného,žespisovouznačkousprávcudanejeidentifikátorDIČžalobcu,potom
plne korešponduje s tým, že správca dane v zmysle daňového poriadku vedie spis daňového subjektu.

Na strane správneho súdu súčasne nevnikla pochybnosť o úplnosti spisového materiálu predloženého
žalovaným. V tomto smere správny súd nevyhodnotil ako relevantný argument žalobcu, že správca
dane mal po vydaní napadnutého rozhodnutia, resp. aj po jeho právoplatnosti vypočuť svedka D. E.,
ktorým sa žalobca pokúšal podložiť svoje pochybnosti o úplnosti administratívnych spisov. Správny súd
poukazuje na skutočnosť, že z podanej správnej žaloby nie je vôbec zrejmé, aký vplyv na zákonnosť

napadnutých rozhodnutí mali mať uvedené výsluchy svedka, keďže predmetné rozhodnutia z týchto
výsluchov nevychádzajú. Navyše podľa vyjadrenia žalovaného sa tieto výsluchy mali týkať úplne iných
zdaňovacích období.

51. Správny súd naopak súhlasí s námietkou žalobcu, že správca dane v predmetnej veci pochybil pri

výsluchu svedka D. E., konateľa prepravnej spoločnosti Simons Group s.r.o. na ústnom pojednávaní
uskutočnenom dňa 25. júna 2020. Zo zápisnice z predmetného ústneho pojednávania vyplýva, že p. D.
E. bol na začiatku pojednávania poučený podľa § 11 ods. 3 daňového poriadku o povinnosti zachovávať
daňové tajomstvo a o právnych dôsledkoch porušenia tejto povinnosti podľa § 264 zákona č. 300/2005
Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, a následne mu zamestnanci správcu dane položili 68

otázok,vrátaneotázoktýkajúcichsažalobcomdeklarovanéhododaniatovarumaďarskémuodberateľovi
- spoločnosti Volterra Bau Kft. Vzhľadom na to, že D. E. na predmetnom ústnom pojednávaní zjavne
vypovedalodôležitýchokolnostiachnaúčelysprávydaní,spoukazomna§25ods.1daňovéhoporiadku
neobstojí tvrdenie žalovaného, že v danom prípade sa nejednalo o výsluch svedka, ale o poskytnutie
všeobecných informácií týkajúcich sa obchodnej činnosti spoločnosti Simons Group s.r.o., prepravy

tovaru a s tým súvisiacich činností. Z tohto dôvodu správca dane pochybil, keď daného svedka nepoučil
v súlade s § 25 ods. 2 daňového poriadku a v rozpore s § 25 ods. 4, resp. § 45 ods. 1 písm. e) daňového
poriadku o tomto výsluchu písomne nevyrozumel žalobcu alebo jeho zástupcu, čím mu neumožnil
realizáciu jeho práva byť prítomný pri vypočutí svedka a klásť mu otázky.

52. Napriek uvedenému podľa názoru správneho súdu v danom prípade nedošlo k takému podstatnému
porušeniu daňového poriadku, ktoré mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutých rozhodnutí,
keďžežalobcabolozisteniachsprávcudanezdanéhovýsluchuinformovanýlistomzodňa17.decembra
2020, ktorým bol oboznámený s priebežnými výsledkami daňovej kontroly, a teda mal dostatočný
priestor sa k nim vyjadriť, prípadne predložiť ďalšie dôkazy ešte pred ukončením daňovej kontroly,

resp. v neskorších štádiách konania. Ani z podanej žaloby pritom nevyplýva, aký malo mať predmetné
pochybenie správcu dane vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Správny súd dodáva, že
rozhodnutie správneho orgánu nemožno zrušiť len preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne
vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (k tomu pozri napr.rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/98-02/02 zo dňa 17.12.2002 alebo aj
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/136/2022 zo dňa 23.11.2023).
V tejto súvislosti dáva do pozornosti aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované

v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 103/2011, v
zmysle ktorého je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre
účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v
jeho prospech a za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie predpisu má za následok porušenie
práv účastníka konania.

53. V zmysle ustanovenia § 43 zákona o DPH, ktoré je výsledkom implementácie spoločnej úpravy
systému DPH stanovenej predovšetkým v Smernici 2006/112/ES, je dodanie tovaru do iného členského
štátu oslobodené od dane v štáte odoslania a zdanené v štáte nadobudnutia, ak je nadobúdateľom
osoba identifikovaná pre daň v tomto členskom štáte. Oslobodenie dodávky v rámci Európskeho
spoločenstva (Európskej únie) zodpovedajúce nadobudnutiu v rámci spoločenstva (Európskej únie)

umožňuje zamedziť dvojitému zdaneniu, a v nadväznosti na to tiež porušeniu zásady daňovej neutrality,
ktorá je súčasťou spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Účelom právnej úpravy zdaňovania
intrakomunitárnych obchodov je zabezpečiť, aby dodávky tovaru v rámci územia Európskej únie
podliehali dani z pridanej hodnoty len v štáte určenia (spotreby).

54. Podmienky oslobodenia od dane pri dodávkach do iného členského štátu (tzv. intrakomunitárne
dodávky), aj spôsob preukazovania dodania tovaru do iného členského štátu upravuje § 43 ods. 1 a ods.
5 zákona o DPH. Pri aplikácii tohto ustanovenia je treba mať na zreteli ciele Smernice 2006/112/ES a
tiež jej interpretačné pravidlá vyplývajúce najmä z judikatúry Súdneho dvora EÚ. (rozsudok Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/1/2021 zo dňa 31.01.2023).

55. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 8Sžf/7/2015 zo dňa 26. 01.2017
uviedol: ,,aby išlo v danom prípade o intrakomunitárny obchod, ktorý je oslobodený od dane, musia
byť splnené zákonné podmienky, a to jednak: že tovar bol prepravený do iného členského štátu, a že
tovar bol dodaný osobe identifikovanej pre daň. Pojem osoba identifikovaná pre daň v inom členskom

štáte treba vykladať tak, aby bol naplnený účel Európskej úpravy, t. j. prenos daňových príjmov do
štátu spotreby, osobou povinnou odviesť daň za intrakomunitárnu dodávku, bude len tá osoba, ktorá
je platiteľom DPH. Nestačí, že táto osoba je formálne registrovaná, len musí mať aj reálnu možnosť
odviesť daň. Je na dodávateľovi, v danom prípade žalobcovi, aby sa uistil, že dodávka bola vnútri
spoločenstva zdanená (inak by to mohlo byť k daňovému úniku), čo vyplýva aj z rozhodnutia súdneho

dvora EÚ-C-409/04. Cieľom je zamedziť dvojité zdanenie a preto sa zaviedlo zdaňovanie nadobudnutia
tovaru v členskom štáte miesta konečnej spotreby“ (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/51/2019 zo dňa 16.12.2021).

56. Právna úprava daňového konania a oslobodenia od DPH je založená na princípe, podľa ktorého

dôkazné bremeno o splnení podmienok pre oslobodenie od DPH znáša daňový subjekt, ktorý
oslobodenie uplatňuje. Vo vzťahu k režimu DPH priamo zákon predpisuje ako je potrebné preukazovať
splnenie podmienok daňových nárokov platiteľa dane. V prípade oslobodenia od dane pri dodaní tovaru
z tuzemska do iného členského štátu sú tieto dôkazy presne identifikované v § 43 ods. 5 zákona o DPH.
Ich predložením teda platiteľ dane unesie dôkazné bremeno, týkajúce sa tvrdenia o reálnom uskutočnení

dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu, pokiaľ obsahujú náležitosti vyžadované osobitnými
predpismi. Základným predpokladom pre oslobodenie dodávateľa od dane je však reálne uskutočnenie
dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Ak k reálnemu premiestneniu tovaru do iného
členského štátu nedošlo, nemožno oslobodenie od dane priznať, a to i v prípade splnenia podmienok
uvedených v § 43 zákona o DPH (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 5Sžfk/51/2019 zo dňa 16.12.2021).

57. V súvislosti s dôkazným bremenom správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010, v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 78/2011 zo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že

dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane
dôkazného subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených
podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej
hodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje zazákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu
skutočnostíadokladovpredkladanýchdaňovýmsubjektom.Akdaňovýsubjekt,naktorom„leží“dôkazné
bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty

uznaný ako oprávnený.

58. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, správca dane a žalovaný
vydali svoje rozhodnutia na tom podklade, že správca dane vykonaným dokazovaním spochybnil
vierohodnosť žalobcom predložených dôkazov na preukázanie splnenia podmienok oslobodenia od

dane z pridanej hodnoty v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH, pričom deklarovaný odberateľ žalobcu –
spoločnosť Volterra Bau Kft. nepotvrdil žalobcom deklarované dodanie tovaru, s dožiadanou maďarskou
daňovou správou nespolupracoval.

59. Správny súd konštatuje, že v predmetnej veci na základe výsledkov vykonaného dokazovania
vznikli na strane správcu dane oprávnené pochybnosti, či skutočne došlo k dodaniu tovaru žalobcom

deklarovanému odberateľovi v inom členskom štáte (Maďarsko) tak, ako to vyplýva z dokladov
predložených žalobcom. Uvedené pochybnosti boli založené predovšetkým na tom, že dodávateľská
spoločnosť Simons Group s.r.o. predložila správcovi dane vo vzťahu ku kontrolovanému zdaňovaciemu
obdobiu doklady, ktoré nekorešpondovali s dokladmi predloženými žalobcom za účelom preukázania
splnenia podmienok oslobodenia od dane na jeho strane. Išlo najmä o CMR doklady s odlišným

číslovaním či dátumami vyhotovení oproti dokladom predloženým žalobcom, ako aj neúplné evidencie
prepravy a prevzatia tovaru s nesúhlasiacimi dátumami prepráv. Tieto pochybnosti sa správcovi dane
nepodarilo odstrániť ani preverením predmetných dodávok tovaru (tonery) na strane deklarovaného
odberateľa žalobcu - spoločnosti Volterra Bau Kft. prostredníctvom žiadosti o MVI adresovanej
maďarskej daňovej správe, a to z dôvodu nekontaktnosti a nespolupráce daného prepravcu

s dožiadanou maďarskou daňovou správou. Žalobca mal následne možnosť vysvetliť nezrovnalosti
v uvedených dokladoch, prípadne predložiť relevantné dôkazy, ktoré by pochybnosti správcu dane
odstránili, či už po oboznámení sa s priebežnými výsledkami daňovej kontroly, vo vyrubovacom
konaní alebo v rámci podaného odvolania, čo však neurobil. Správca dane a následne aj žalovaný vo
svojich rozhodnutiach podrobne popísali svoje zistenia, z ktorých je zrejmé, že žalobcom deklarované

intrakomunitárne dodania tovaru odberateľom – maďarskej spoločnosti Volterra Bau Kft., sa nepodarilo
potvrdiť.

60. Správny súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu týkajúcu sa nevypočutia ním navrhnutých
svedkov (konateľa maďarského odberateľa – spoločnosti Volterra Bau Kft. a osôb vykonávajúcich

vykládku tovaru pre túto spoločnosť) správcom dane, keďže z napadnutého rozhodnutia vyplývajú
relevantné dôvody nevypočutia týchto svedkov. Žalovaný v ňom konštatoval, že správca dane nevykonal
vypočutie navrhovaných svedkov z dôvodu, že odberateľská spoločnosť Volterra Bau Kft., ako aj
jej konatelia sú nekontaktní, v preverovanom zdaňovacom období daná spoločnosť nedisponovala
personálnym vybavením (nemala zamestnancov okrem konateľov), neevidovala žiadne iné osoby v

zmluvnom vzťahu a nedisponovala ani materiálnym vybavením spoločnosti, pričom výpoveď týchto
svedkov by bez predloženia overiteľných dôkazov nemala výpovednú hodnotu. Správny súd je toho
názoru, že správca dane v prejednávanej veci vyvinul dostatočnú snahu o preverenie žalobcom
deklarovaného dodania tovaru na strane odberateľa – maďarskej spoločnosti Volterra Bau Kft.
prostredníctvom žiadosti o MVI adresovanej maďarskej daňovej správe, avšak neúspešne, keďže

daná spoločnosť je v zmysle odpovede maďarskej daňovej správy nekontaktná a s daňovými orgánmi
nespolupracuje. Pokiaľ konateľ spoločnosti Volterra Bau Kft. skutočne deklaroval ochotu prísť vypovedať
a objasniť všetky okolnosti dodania predmetného tovaru, nie je zrejmé, prečo nespolupracoval
s maďarskými daňovým orgánmi.

61. Napokon sa správny súd zaoberal námietkou žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je
nepreskúmateľné, keďže v ňom žalovaný zmätočne uviedol, že žalobca predložil neúplné CMR
doklady, a neposkytol mu odpovede na zásadné otázky obsiahnuté v jeho odvolaní. Správny súd je
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia toho názoru, že žalovaný sa v ňom náležite vysporiadal
s podstatným obsahom odvolania žalobcu a nezistil, že by žalovaný neposkytol žalobcovi odpoveď na

jeho zásadné odvolacie námietky. Možno však súhlasiť s tvrdením žalobcu, že žalovaný v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia v rámci úvodného zhrnutia zistení správcu dane nesprávne uviedol, že
žalobca predložil správcovi dane CMR doklady č. CZ Y 090629083, CZ Y 090629084, CZ Y 090629085,
CZ Y 090629086, CZ Y 090629087, CZ Y 090629088, CZ Y 090629089 a CZ Y 090629090 (tieto CMRdoklady v skutočnosti správcovi dane predložila prepravná spoločnosť Simons Group s.r.o. a žalobca
predložil CMR doklady č. CZ Y 090629086, CZ Y 090629087, CZ Y 090629088, CZ Y 090629089, CZ Y
090629090, CZ Y 090629091, CZ Y 090629092 a CZ Y 090629093), a zároveň uviedol zistenia správcu

dane o nedostatkoch v náležitostiach týchto dokladov (tieto sa vzťahovali k dokladom so žalovaným
uvedeným číslovaním, ktoré však správcovi dane predložila spoločnosť Simons Group s.r.o.).

62. Predmetné formálne pochybenie však podľa názoru správneho súdu nemalo vplyv na samotné
závery žalovaného vo vzťahu k preskúmavanému prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane a

jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu, pričom správca dane v prvostupňovom rozhodnutí
niekoľkokrát zopakoval svoje zistenia vo vzťahu CMR dokladom predloženým žalobcom, resp.
spoločnosťou E. C. E. s uvedením ich správneho označenia v súlade s obsahom administratívneho
spisu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle konštantnej judikatúry
v oblasti správneho súdnictva tvorí odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy
a rozhodnutia o odvolaní jeden argumentačný celok (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 3Sžo/304/2015 zo dňa 26. apríla 2017, rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/28/2023 zo dňa 27. mája 2024).

63. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správcu dane a žalovaného, ako aj obsahu
administratívneho spisu považuje správny súd za zrejmé, že žalobca v predmetnej veci neuniesol

dôkazné bremeno, keď nevyvrátil pochybnosti správcu dane, že k dodaniu tovaru došlo tak, ako
to žalobca deklaroval, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Žalobca si v danom prípade
nezabezpečil dostatok dôkazov preukazujúcich deklarované dodanie tovaru odberateľovi – spoločnosti
Volterra Bau Kft. do iného členského štátu - Maďarska, v čoho dôsledku sa dostal do dôkaznej núdze.
Pochybnostisprávcudaneotom,žekdodaniutovarudošlotak,akotožalobcadeklaroval,ktorévyplynuli

z vykonaného dokazovania, sa teda žalobcovi nepodarilo odstrániť. Preto správny súd dospel k záveru,
že žalobca nepreukázal skutočné dodanie tovaru deklarovanému odberateľovi v inom členskom štáte,
a teda nepreukázal splnenie jednej z dvoch kumulatívnych materiálnych podmienok uplatneného práva
na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH.

64. Podľa názoru správneho súdu správca dane, ako aj žalovaný svoje rozhodnutia založili na riadne
zistenomskutkovomstave,ktorýjevsúladesadministratívnymispismi,avecpoprávnejstránkesprávne
vyhodnotili, aplikovali príslušné zákonné ustanovenia, dané rozhodnutia riadne odôvodnili a v priebehu
konania nedošlo z ich strany k podstatným procesným pochybeniam majúcim vplyv na zákonnosť ich
rozhodnutí. S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru o správnosti postupu správcu dane

a žalovaného, a preto podanú správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

65. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právonanáhradutrovkonania,pretoženezistildôvod,nazákladektoréhomožnoodžalobcuspravodlivo
požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.

66. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd

v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutéhosťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.