Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 3, 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/89/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124210270
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4124210270.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcov: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, 2. C. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom B. XXX, obaja zast.: JUDr. Diana Beresecká, advokátka, so sídlom Farská 33/I.p.,
Nitra, proti žalovaným: 1. D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom B. X, zast.: D. F., nar. XX.X.XXXX, bytom B.
XXX, 2. F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, 3. H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX/XX, K., 4. L. M.,
nar. X.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, L. C. N., 5. A. B., nar. X.X.XXXX, bytom M. XXXX/XX, N. – C., 6. D.
N., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, 7. O. P., nar.X.X.XXXX, bytom B. XXX, 8. P. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. XXX, o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že dôvody vydedenia uvedené poručiteľom - H. B., Q. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr.

XX.XX.XXXX v Listine o vydedení zo dňa 14.06.2012, ktorá bola spísaná do Notárskej zápisnice N
56/2012, NZ 21314/2012, NCRls 21780/2012, nie sú dané vo vzťahu k žalobcovi v 1.rade A. B., nar.
XX.XX.XXXX.

II. Súd určuje, že dôvody vydedenia uvedené poručiteľom - H. B., Q. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX v Listine o vydedení zo dňa 14.06.2012, ktorá bola spísaná do Notárskej zápisnice N
56/2012, NZ 21314/2012, NCRls 21780/2012, nie sú dané vo vzťahu k žalobcovi v 2.rade C. B., nar.

XX.XX.XXXX.

III. Súd priznáva žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania v plnej výške, ktorú sú povinní zaplatiť
žalovaní v 2., 3., 5. rade spoločne a nerozdielne s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom
prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 4.10.2024 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
domáhali určenia, že dôvody vydedenia uvedené poručiteľom – H. B., Q. B., r.č. XXXXXX/XXX,
nar.XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX v Listine o vydedení zo dňa 14.06.2012, ktorá bola spísaná do

Notárskej zápisnice N 56/2012, NZ 21314/2012, NCRls 21780/2012, nie sú dané vo vzťahu k žalobcovi
v 1.rade A. B., nar. XX.XX.XXXX a určenia, že dôvody vydedenia uvedené poručiteľom – H. B., Q. B.,
r.č. XXXXXX/XXX, nar.XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX v Listine o vydedení zo dňa 14.06.2012, ktorá
bola spísaná do Notárskej zápisnice N 56/2012, NZ 21314/2012, NCRls 21780/2012, nie sú dané vo
vzťahu k žalobcovi v 2.rade C. B., nar.XX.XX.XXXX.

2. Žalobu odôvodnili tým, že po smrti ich otca H. B., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX začalo dedičské

konanie, notárka zistila, že otec zanechal listinu o vydedení, ktorou žalobcov vydedil. Listinu o vydedení
považujú za neplatnú, nakoľko dôvody vydedenia, ktoré sa v nej uvádzajú, sa nezakladajú na pravde,
neexistujú a neexitovali dôvody na vydedenie. S otcom mali dobré vzťahy, pomáhali si, poskytovali mu
pomoc keď ochorel, potom sa otec presťahoval k žalobcovi 1, ktorý sa o otca staral.3. Žaloba bola doručovaná do vlastných rúk všetkým žalovaným, k podanej žalobe sa písomne vyjadril
len žalovaný v 5. rade, ktorý uviedol, že H. B. požiadal o spísanie listiny o vydedení pri plnom vedomí,

z vlastného rozhodnutia, v notárskej zápisnici uviedol všetky skutočnosti a dôvody, ktoré ho k jeho
rozhodnutiu viedli, notársku zápisnicu vlastnoručne podpísal, jeho rozhodnutie o vydedení potomkov je
potrebné rešpektovať, nárok žalobcov neuznáva.

4. Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní odkazovala na písomne podanú žalobu.

5.Žalobca v 1. rade na pojednávaní uviedol, že bol s otcom stále v kontakte. Keď bol otec chorý, skončil
u neho. Pýtal sa ho, či má zavolať otcove sestry, on nechcel. Neprišli ho ani pozrieť, keď bol na tom
zle. O listine o vydedení nevedel. Dozvedel sa to až v dedičskom konaní. Nerozumie tým dôvodom,
ktoré sú uvedené v listine o vydedení. Keby to tak bolo - tie dôvody, ktoré otec uvádzal, tak by neskončil
u neho. V čase spisovania listiny o vydedení bol otec v kontakte so svojou sestrou F.. Možno mu to

jeho sestry tak povedali, že sa o neho synovia v starobe nepostarajú. S otcom boli v kontakte, chodili
k nemu alebo on chodil k nim. Chodil aj s jeho synom, syn mal 8 rokov v čase keď otec listinu o
vydedení napísal. Otec býval v B., žil sám. Keď niečo potreboval porobiť že už nevládal, tak volal. Vozil
ho k lekárovi autom. Postaral sa o neho keď už bol na tom zle. Dva mesiace býval u neho. Čo sa
týka fyzického napadnutia, ktoré je spomínané v listine o vydedení, tomu vôbec nerozumie. Po rozvode

rodičov to bolo komplikované, mama robila komédie keď mali ísť k otcovi, bolo to náročné, pretože otec
sa vyjadroval na mamu, mama zase na neho. Po nadobudnutí plnoletosti, začal stavať rodinný dom, otec
mu chodil pomáhať, boli v kontakte skoro každý deň, stavba domu trvala skoro 3 roky, začala niekedy
v r. 1989-1990. Skoro každý deň boli spolu, cez víkendy vždy a aj v týždni. Aj v čase spísania listiny o
vydedeníbolivkontakte,chodilidohoryrúbaťdrevo,chodievalnanávštevy,sosynompozeralrozprávky,

aj si syna brával so sebou. V tom čase pracoval v Nemecku, chodieval domov raz za mesiac. Pýtal sa
ako je v Nemecku, zaujímalo ho to, pretože pracoval v ČSAD aj chodieval do Nemecka. Aj v čase keď bol
pracovne v Nemecku k nim chodil, brával si chlapca. Manželka bola doma, ak ona potrebovala pomôcť
napr. s drevom tak jej pomohol. Otec bol sebestačný. Neskôr však pomoc potreboval, okolo domu,
napr. pokosiť, chodil mu pomáhať. Vie, že mu chodili pomáhať aj z rodiny, on im požičiaval peniaze.

Posledné roky sa vyjadroval tak, že ich nechce ani vidieť. Či otec niekedy podával na neho trestné
oznámenie za napadnutie, o tom nič nevie, otca fyzicky nenapadol, vzťah medzi nimi bol normálny,
nemôže povedať, že by k otcovi cítil hlbokú lásku, to by klamal. Stále rozprával na mamu, ale vzťah
medzi nimi bol normálny. Posledné mesiace života sa o otca staral, otec býval sám, nosil mu jedlo.
Potom už bol v takom stave, že nemohol bývať sám, bol vážne chorý, išiel bývať ku nemu, dal mu do

obývačky posteľ, v obývačke s ním spával. Staral sa o neho 24 hodín. Nechodil do práce, ostal doma 2
mesiace. Lekárka povedala, že sa to bude zhoršovať, kŕmil ho po lyžičkách, bol slabý, nechcel prijímať
potravu ani tekutiny. Volal do hospicu v Trenčíne, tam bol umiestnený asi 4-5 dní a zomrel. Pomáhal
mu chodiť na WC, umýval ho. Nakoniec musel nosiť plienky. Vstával aj 20 x za noc. Otec mal telefón,
keď chceli, mohli mu zavolať. Netvrdí, že otec požičiaval peniaze celej rodine, ale otec sa vyjadril tak

že - ja som im dobrý len na peniaze.

6. Žalobca v 2. rade na pojednávaní uviedol, že navštevoval otca keď ležal u brata. Rozprávali sa o
otcovej rodine, čo jeho sestry, že ho nikto nepríde ani navštíviť. Čo sa týka listiny o vydedení, to nechápe.
Možno to bol skrat. Možno ho na to niekto naviedol. Bolo to spísané v čase, keď si otec postavil dom

na maminej roli, súdil sa s mamou o rolu, možno vtedy vznikla taká nenávisť, že ich vydedil, nikomu
nič nepovedal. Tváril sa normálne, mali normálny vzťah, normálne sa navštevovali, boli v normálnom
kontakte, ako chlapi si povedali čo sa im páči, čo sa im nepáči. V tom období v r. 2012 otec často chodil
do lesa. Zastavil sa aj u neho, skoro každý deň. V tom čase bol dokonca s otcom častejšie ako brat. V r.
2012 v Nemecku nepracoval, pracoval tam len brat. V tom čase boli s otcom kontakte tak že otec prišiel,

porozprávali sa, išli sa prejsť do lesa, potom išli k nemu, dali si pivo, normálne fungovali. Otcovi pomáhal
v tom čase, s tým čo bolo treba urobiť, napr. stierky, rebríky stavať, okná vymeniť, s ťažkými vecami
čo bolo treba preložiť na dvore, alebo nabrúsiť. V Topoľčanoch sa v tom čase rozpadalo ČSAD, otec si
zmyslel že si chce spraviť autodopravu, mal možnosť odkúpiť si trambus, dva dni chodili do Topoľčian
a skladali vozidlo, hľadali dobré diely, ktoré mohli použiť. Jeho vzťah k otcovi bol výborný, ľúbil ho, z

jeho strany vo vzťahu k nim to už bolo pol na pol. Boli tam z jeho strany aj urážky, napr. keď ukázal
vysvedčenie, povedal mu že je sprostý. Nikdy otca fyzicky nenapadol, ani nemal prečo, ani brat. Mali
svoje domy, on mal svoj dom. Jediný konflikt tam bol, že si otec postavil dom na R. roli. Bol súdny spor
medzi otcom a mamou. Otec tvrdil že to vyženil, z R. rodiny mu to nikto nechcel podpísať. Otec munepovedal o listine o vydedení. Brat sa o otca staral 3 mesiace pred jeho smrťou, otca navštevoval asi
tak raz za dva dni. Pýtal sa otca čo jeho rodina, prečo neprídu, on len hodil rukou.

7. Zástupkyňa žalovanej v 1. rade na pojednávaní uviedla, že žalovaná 1 je jej babka, jej vyjadrenie je
také, že ona nesúhlasí s vydedením, je si 100%-tne istá, že ho niekto zo súrodencov na to naviedol.

8. Žalovaná v 1. rade na pojednávaní uviedla, že to čo bolo popísané v papieroch, v listine o vydedení
nie je pravda. Keď boli chlapci malý, chodieval s nimi na výlety. H. B. bol jej brat. Najviac chodieval ku

nej, všetko vedela. To čo bolo napísané v listine o vydedení, to on nemohol mať z vlastnej hlavy, niekto
ho musel na to nahovoriť. Ostatní dedičia. H. B. pomáhal na dome svojim synom žalobcovi 1, keď išiel
k nemu zastavil sa u nej, zlé slovo na synov nepovedal. Hriech medzi nimi nastal vtedy, keď H. B. išiel
robiť strechu, žalobcovia pracovali v Rakúsku, nemohli mu pomôcť, vtedy nastal medzi nimi hriech ale
to čo je popísané v papieroch o fyzickom napadnutí tak to je klamstvo. To čo popísal vnuk A. /žalovaný
5/ jeho rodičia keby žili, tak by mu takéto veci popísať nedovolili. V rodine sa stretávali, znášali sa. Nič

nebolo také, že by sa fyzicky napádali, pomáhali si, na domoch robiť. Čo sa týka vyjadrenia žalovaného
5, že to robí z úcty k nemu teda k H. B., tak keby ho stretol v Bratislave tak by ho ani nepoznal. Nebol
u neho v dome, ani nevie za čo bojuje, za aké dedičstvo. Neprišiel ani babku pozrieť, ju videl prvý krát
až na jeho pohrebe. Bola zhrozená keď to čítala, že ho napádali. H. B. bol veľký chlap, neexistuje aby
ho žalobcovia fyzicky napadli.

9. Žalovaná v 2. rade na pojednávaní uviedla, že je sestra zomrelého. Všetko čo tu bolo povedané je
klamstvo. Viac hovoriť nebude.

10. Žalovaná v 3. rade na pojednávaní uviedla, že čo žalobcovia vypovedali, to sú klamstvá, povymýšľali

si veci. Bratovi v priebehu viacerých rokov volala 100 krát, posielala mu aj SMS, telefón mali v rukách
žalobcovia, videli, že je tam veľa neprijatých hovorov, SMS, nezavolali naspäť. Brat sa jej sťažoval na
synov. Vnuka mal rád, na toho bol pyšný. Ale na synov sa sťažoval. Hlavne na Paľa, pretože sa dal
na alkohol. Nestarali sa o neho, potrebovali ho len pri výstavbe ich domov. Brat bol operovaný na oko.
Bol vtedy u nej. O listine o vydedení nevedela. O ten majetok nestojí, avšak správanie sa žalobcov ako

synov k otcovi nezodpovedá tomu, čo tu dnes vypovedali. Čo sa týka fyzického napadnutia, o tom vie
len z listiny o vydedení a verí tomu, že je to pravda. Kto sa posledné dni staral o otca žalobcov nevie,
nedvíhali jej telefón. Nevie ako dlho bol u nich. Dobré vzťahy tam neboli, predtým sa o neho nestarali.
Jeho posledné hodiny boli na ceste do hospicu.

11. Žalovaný v 5. rade na pojednávaní uviedol, že žalobcov videl prvýkrát na pohrebe uja H., dovtedy
ich ani raz nestretol. Z ich strany nebol záujem o ich rodinu. V listine o vydedení bolo napísané, že
žalobcovia nemajú k otcovi citový vzťah, že boli vychovávaní matkou nenávisťou voči otcovi a celej
rodine. Ďalej bolo v listine o vydedení uvedené, že ho fyzicky napadli. Musí existovať na polícii záznam
o fyzickom napadnutí. Pamätá si na jedno stretnutie u babky, ujo H. čítal noviny a v novinách bola

napísaná správa, že polícia obvinila z trestného činu lúpeže A. B. a C. B.. V žalobe je uvádzané, že
dôvody vydedenia nie sú pravdivé. Uja poznal ako pravdovravného človeka, považuje údaje v listine o
vydedení za pravdivé. Vyjadrenia žalobcov a ich vyhlásenia robia z uja H. klamára. Poškodzujú jeho
meno, ako aj meno celej rodiny. Nie je pravdivé ich tvrdenie, že od plnoletosti sa s otcom navštevovali,
pretože obaja pracovali v Nemecku. Nie je pravda to, že ujo H. nevedel s nikým vychádzať. Poznal ho

ako družného, obetavého človeka, ktorý bol v kontakte so svojimi príbuznými. Bol smutný z toho, že
nemal vlastnú funkčnú rodinu. Nejde tu o jeho majetok, ale o jeho dobré meno. Naposledy uja videl
1.5.2023, boli mu zagratulovať k jeho 85-tim narodeninám. Bolo to 4 mesiace pred jeho smrťou. Bol
radostný, normálne s nimi komunikoval. Nebol navštíviť svojho uja v čase keď zomieral, nevedel, že je
chorý. Nebolo to na ňom vidno. Mal informáciu, že ujo je chorý, viac nevedel, nevedel, že je v ťažkom

stave. Nespochybňuje, že sa posledné mesiace žalobca 1. postaral o svojho otca, nič o tom nevie. I. H.
ich chcel zavolať do domu k žalobcom, oni však neboli doma. Hlavný dôvod návštevy boli narodeniny
uja H.. Keďže vedel, že bude s rodinou, mal so sebou papiere, neboli to však žiadne papiere na podpis.
Len chcel riešiť to, že ako rodina majú zapísané dedičstvo, jedná sa o parcely, ktoré sú zapísané v kat.
nehnuteľností v reg. E a bolo by dobré ich zapísať do reg. C.

12. Žalovaná v 6. rade na pojednávaní uviedla, že nemá k veci čo povedať. Vie sa vyjadriť len k tomu,
že počas celého obdobia čo ich videla, chodili žalobcovia za otcom tak raz za mesiac.13. Žalovaný v 7. rade na pojednávaní uviedol, že výpovede žalobcov možno boli z ich strany trochu
prikrášlené, to množstvo návštev. Ujo býval v slepej ulici, bol jeho druhý sused, viedla k nemu len jedna
cesta, videl auto keď k nemu niekto išiel. Žalobcovia za otcom chodili možno 3 krát za mesiac. Nepočítal

to, ale bolo to v období keď bol zdravý, nič nepotreboval. On si žil svojím životom, oni si žili svojím
životom. Povedal by, že ujo viedol samotársky život. Bol náladový človek, ale bol to dobrý človek. Keď
potreboval pomôcť, tak mu pomohol. Stalo sa však aj také, že o dva týždne ho ani nepozdravil. Neboli
medzi nimi žiadne problémy, menej rozprávania. Niekedy sa sťažoval na chlapcov že mu nepomôžu,
ale nebolo to až také nadnesené. Videl, že mu žalobcovia pomáhajú, napr. drevo napíliť, alebo niečo

zaniesť. Nosili mu stravu. Alebo ho zobrali do nemocnice. Pri konci už potreboval pomoc.

14. Žalovaná v 8. rade sa na pojednávaní k veci vyjadriť nevedela.

15. Svedkyňa P. B. na pojednávaní uviedla, že manželstvo so žalobcom 1 uzatvárala v r. 2004, vzťahy
medzi nimi a svokrom boli normálne, boli v kontakte, aj keď on bol náladový, niekedy boli v kontakte

častejšie, potom zostal tichšie. Žalobca 1. robil v zahraničí, svokor k nim chodieval, napr. keď bol syn
chorý bol s nimi aj na pohotovosti, pozeral so synom rozprávky, alebo si ho brával k sebe. Boli v kontakte,
keď vládal snažil sa všetko si sám porobiť. Keď už nevládal, nemal silu, nedokázal si napíliť drevo, tak
mu synovia pomáhali. Svokor mal taký malý traktor, chodil do hory, zastavil sa u nich, aj keď manžel
nebol doma. Svokor nespomínal, nezdôveroval sa jej, že by mal nejaké problémy so synmi, nespomínal,

nedochádzalo k žiadnym fyzickým útokom. Keby to tak bolo, tak by sa na nich ani nepozrel, ani by sa
nezastavil, ani by k nim neprišiel bývať. On bol taký zásadový človek. On to tajil, že bol chorý, nechcel
to povedať, nechcel si to priznať. Nepripúšťal si to. Nosili mu jesť, niekedy nezjedol, nevládal, bol slabý.
Prehovorili ho, aby išiel do nemocnice, tam mu dali infúziu. Zobrali ho k nim domov, v nemocnici bol
krátko, tiež tam nič nezjedol. O svokra sa starala ona a syn, manžel chodil do roboty, potom manžel

zostal doma. Do obývačke svokrovi dali váľandu, manžel spával v obývačke na gauči. Syn mal vedľa
izbu. Svokrovi pomáhal na WC a do sprchy manžel.

16. Svedok L. B. na pojednávaní uviedol, že vzťahy v rodine boli normálne, starý otec mal občas svoje
chvíle, niekedy sa aj bezdôvodne urazil. Navštevovali sa, stretávali sa, pomáhali si. Starý otec ho vozil

k doktorovi, brával na výlety, venoval sa mu keď bol menší. Robili mu nákupy, alebo mu nosili jedlo.
Keď zistili čo mu je, tak tam chodil častejšie. Nikdy nespomínal žiadne fyzické útoky, nič také extrémne.
Niekedysapohádali,alebolitobežnéveci.Vzťahybolivpohode.Starýotecbolsamotár,nikomunevolal.
Bol hluchý. Načúvací prístroj nechcel, že mu to piští v uchu, opatrovali ho s otcom. Bol v nemocnici v
Topoľčanoch, viezol ho tam otec, navštevovali ho s mamou, otec pracoval v zahraničí. Keď to s ním

bolo horšie, nechcel už byť v nemocnici, dali ho do hospicu do Partizánskeho. Chvíľu bol tam, starali
sa o neho dobre. Asi po dvoch týždňoch sa začal sťažovať, nechcel tam byť. Doktorka povedala, že
jeho stav sa už nezlepší. Tak ho zobrali ku nim domov. Do obývačky mu dali posteľ, stolík. Mal tam
svoje veci, bol u nich. Otec sa vrátil zo zahraničia. Bol pri ňom stále, nonstop, nechcel jesť, boli to ťažké
časy. Keď sa sťažoval na rodinu z druhej strany, nebral to vážne, keď vyťahoval storočné veci, nikdy mu

nenapadlo, že sa niekedy niečo takéto stane.

17.Svedkyňa N. R. na pojednávaní uviedla, že poznala H. B., boli susedia. On mal postavený dom
vpredu, mali spoločné humná. On bol taký divný, keď chcel tak ju poznal. Keď nechcel tak ju nepoznal.
Viac sa s ním rozprávala mama. Ak sa rozprávali tak to bolo o humnách, o kosení, o dreve. On o sebe,

svojom súkromí mne nehovoril. O svojich synoch sa s ňou nerozprával. Nevedela, že je chorý, on o tom
nehovoril. Až keď ho dlhšiu dobu nevidela, v obchode sa dozvedela že je chorý, že je u svojho syna
A.. Videla žalobcov, že otca navštevovali, alebo videla, že je tam zaparkované auto. Nechodievali tam
každý týždeň, ale párkrát ich videla. Videla tam aj chlapca - L., ktorý keď bol menší tak ho navštevoval.
Dedko sa s vnukom na dvore hral a dosť dobre, tomu sa aj čudovala vzhľadom k tomu aký bol.

18.Svedok P. B. na pojednávaní uviedol, že bol v obci Súlovce 16 rokov starosta. Poznal aj p. H. B.,
zamestnávali ho ako obec na dohodu. Bol to pracovitý človek, povedal by, že to bola taká zásadová
povaha. Čo sa týka vzťahov medzi ním a jeho synmi, keď mu dával stavebné povolenie na strechu
domu tak sa ho pýtal, že už má veľa rokov, že prečo to robí, tak povedal, že to robí pre chlapcov. Bol to

pracovitý človek, dom opravoval pre nich. Keď čistil potok, nikto ho nevyčistil ako on, robil to pre svojho
vnuka. O konfliktoch medzi ním a jeho synmi nič nevie. H. B. bol u nich doma, u A., starali sa o neho.
Vie, že ten stav bol natoľko vážny, že už ani potom neriešili opatrovateľstvo. C. H. B. bol taký, že si svoj
stav nechcel priznať. Ale potom už nevládal. Vie, že sa o neho starali, navštevovali ho.19. Svedkyňa L. N. na pojednávaní uviedla, že poznala aj p. H. B., bol to sused, bývali na jednej ulici.
Keď sa stretli tak sa pozdravili, on bol taká povaha, bol málo zhovorčivý, bol samotár. Jemu niekedy

vadilo aj deti keď sa hrali, nakričal na nich. Vie, že k nemu chodili jeho synovia a nevesta, tá tam chodila
aj s malým L.. Inak k nemu nechodil nikto, len synovia a nevesta. O konfliktoch medzi H. B. a jeho synmi
nevie, vie, že nevychádzal moc dobre so svojou manželkou po rozvode. O H. B. keď ochorel sa staral
A.. Vie, že bol u nich, starali sa o neho a videla aj L. s dedkom na aute, keď dedko už nevládal.

20. Svedok L. N. na pojednávaní uviedol, že poznal H. B., bývali na jednej ulici. Vie, že za ním chodili jeho
synovia, vnuk, nevesta so synom s kočíkom. Navštevovali sa, pomáhali si. Nevie o žiadnych konfliktoch
medzi nimi. Vnuk tam chodil dosť časť, keď už mohol šoférovať. Keď H. B. ochorel, išiel k neveste P.
a k synovi.

21. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právnej zástupkyne žalobcov, žalobcov, žalovaných,

svedkov, oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:

Žalobcovia v 1.rade a 2. rade sú súrodencami.

Ich otcom bol H. B., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom B. XXX.

Na Okresnom súde Nitra je pod sp.zn. 10D/139/2023 vedené dedičské konania po zomrelom H. B..

V rámci dedičského konania bolo notárkou zistené, že poručiteľ zomrel ako rozvedený a mal dve deti,
ktorými sú žalobcovia v 1. a 2.rade, čo sú dedičia zo zákona v prvej dedičskej skupine, každý z nich

rovnakým dielom 1/2-iny k celku.

Ďalej notárka zistila, že poručiteľ zanechal listinu o vydedení spísanú formou notárskej zápisnice
dňa 14.6.2012 A. F. Q., notárkou so sídlom v Topoľčanoch, registrovanú pod sp. zn. N 56/2012, NZ
21314/2012, NCRls 21780/2012, ktorá bola registrovaná v Notárskom centrálnom registri závetov pod

č. NCRza 2981/2012. Poručiteľ žalobcov v 1. a 2.rade vydedil v listine o vydedení v celom rozsahu
z dôvodu podľa § 469a ods. 1 písm. b) OZ, nakoľko obaja o neho neprejavovali opravdivý záujem,
ktorý by ako potomkovia prejavovať mali. Poručiteľ v listine o vydedení uviedol nasledovné: „Ako dôvody
vydedeniauobochmenovanýchsynovudávamtúskutočnosť,žeobajasanesprávajúkumnetak,akoby
samalisprávaťvočisvojmuotcovi.Obajasynovianemajúvočimnežiadnycitovývzťah,bolivychovávaní

od malička svojou matkou nenávisťou voči mne a táto nenávisť pretrváva až doteraz. Synovia žili pred
rozvodom a aj po rozvode so svojou matkou H. B., Q. R. v B., avšak na inej adrese ako ja. Ja som
za svojho života prejavoval skutočný záujem o synov, avšak ich matka mi bránila výchovne vplývať na
nich a v stretávaní sa s nimi. Opravdivý záujem som prejavoval aj tým, že som na ich výživu prispieval
dobrovoľne mesačne sumou po tisíc Sk, spolu dvetisíc Sk, vrátane rodinných prídavkov. Obaja synovia

nenadobudli ku mne žiadny vzťah a tento vzťah nemajú ani teraz, práve opačne. Ja som sa im snažil
počas svojho života pomáhať tak finančne, ako aj pomocou pri výstavbe ich rodinných domov, čo však už
nie je pravda. Syn A. B. ma fyzicky napadol pred 7 rokmi a syn C. B. ma fyzicky napadol pred 2 týždňami,
ktorú skutočnosť som oznámil aj na Polícii v Topoľčanoch. Ako hlavný dôvod vydedenia udávam tú
skutočnosť,žeobajasynoviasavočimnenesprávajútak,akobysamaliakodedičiasprávať,neprejavujú

o mňa žiadny záujem a nevenujú mi žiadnu pozornosť. Vzhľadom k tomu, že nie je predpoklad, že by
sa obaja synovia o mňa počas staroby a choroby postarali, vydeďujem týchto v celom rozsahu. Zároveň
z tých istých dôvodov vydeďujem v celom rozsahu ich právnych potomkov.“

S listinou o vydedení boli žalobcovia notárkou oboznámení na pojednávaní u notára dňa 5.3.2024.

Dňa 6.6.2024 doručili žalobcovia súdnej komisárke písomné vyjadrenie, podľa ktorého považujú listinu
o vydedení za neplatnú, resp. za neúčinnú z dôvodu, že dôvody vydedenia, ktoré sa v nej uvádzajú
sa nezakladajú na pravde a že v danom prípade neexistujú, ani neexistovali, žiadne dôvody na ich
vydedenie.

Súd konanie o dedičstve prerušil / uznesenie 10D/139/2023-101 zo dňa 5.9.2024/ a žalobcovia v 1. a
2.rade boli odkázaní, aby v lehote jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti uznesenia podali na Okresnýsúd Nitra žalobu o určenie, že dôvody vydedenia uvedené poručiteľom v listine o vydedení zo dňa
14.6.2012, nie sú dané.

Notárkou bolo v dedičskom konaní zistené, že rodičia poručiteľa – S. B. a A. B., Q. D. poručiteľa
predumreli a spolužijúce osoby nemal.

V prípade platnosti listiny o vydedení, ako dedičia zo zákona v tretej dedičskej skupine, podľa § 475 OZ,
by prichádzali do úvahy žalovaní v 1 až 8.rade, a to sestry poručiteľa H. I., Q. B., nar. XX.XX.XXXX, F.

A., Q. B., nar. XX.XX.XXXX, D. E., Q. B., nar. XX.X.XXXX, na podiel neb. brata poručiteľa O. B., nar.
X.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, jeho deti: L. M., Q. B., nar. X.XX.XXXX a A. B., nar. X.X.XXXX, a na
podiel neb. sestry poručiteľa A. P., Q. B., nar. X.XX.XXXX, zomr.X.X.XXXX, jej deti: D. N., Q. P., nar.
XX.X.XXXX a O. P., nar. X.X.XXXX a P. P., nar. XX.X.XXXX.

Z prepúšťacej správy z Nemocnice na okraji mesta, n.o. Partizánske zo dňa 10.7.2023 vyplýva, že

poručiteľ tu bol hospitalizovaný od 3.7.2023 do 10.7.2023, uvedené v správe bolo, že žije so synom.
Poručiteľ bol onkologickým pacientom, prepustený z nemocnice bol na vlastnú žiadosť, rodina bola
o zdravotnom stave pacienta informovaná

Do spisu boli doložené fotografie poručiteľa z obdobie, kedy sa žalobca 1 o svojho otca staral vo svojej

domácnosti.Ďalejbolapredložená1fotografiaporučiteľa–rozmazaná,podľatvrdeniažalobcovsajedná
o foto žalobcu z obdobia, kedy spisoval listinu o vydedení a je na nej zachytený ako sedí v obývačke
u žalobcu 1.

Žalobcovia na vlastné náklady otca pochovali a dali mu vyhotoviť pomník, svedčí o tom zmluva

a cenový rozpočet z kamenosochárstva ŽOLDOŠ, faktúra a príjmový pokladničný doklad z pohrebníctva
MOLNÁR, s.r.o.

Z Darovacej zmluvy zo dňa 18.8.2023 vyplýva, že žalobca 1 daroval K. A. L. peňažný dar 25 eur za 1
kalendárny deň po celú dobu trvania pobytu poručiteľa v Hospici milosrdných sestier.

Zo záznamu ZZS Bratislava zo dňa 2.8.2022 vyplýva, že záchranná služba bola privolaná pre
dehydratácia poručiteľa, v zázname bolo uvedené bydlisko poručiteľa ako Súlovce184, ale záchranná
služba bola privolaná na adresu Súlovce 263, kde sa poručiteľ vtedy zdržiaval, čo bola adresa žalobcu 1.

Lustráciou spisov súd zistil, že na okresnom súde Topoľčany bolo pod sp.zn. 4C/195/2008 vedené
konanie o určenie vlastníckeho práva medzi H. B. a H. B. a spol.

Zo správy OR PZ Topoľčany vyplýva, že OO PZ Topoľčany neeviduje žiadny skutok o fyzickom
napadnutí, ktorý by sa týkal osôb H. B. alebo C. B., ani v evidencii priestupkov nie je evidovaný žiadny

záznam, nebola dohľadaná žiadna informácia ohľadne fyzického napadnutia.

22. Podľa § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže vydediť potomka, ak:
a/ v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v
iných závažných prípadoch,

b / o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c / bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d / trvalo vedie neusporiadaný život.

Podľa § 469a ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí,

vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods.2.

Podľa § 469a ods. 3 Občianskeho zákonníka, o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia
obdobne ustanovenia § 476 a 480, v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

Podľa § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v prvej dedičskej skupine dedia poručiteľove deti a manžel,
každý z nich rovnakým dielom.Podľa § 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel
rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich
potomci.

Podľa § 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej
dedičskej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu
jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú
domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

Podľa § 475 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú
jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.

Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

23. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú určenia, že dôvody vydedenia uvedené poručiteľom
v listine o vydedení nie sú dané ani vo vzťahu k žalobcovi l, ani vo vzťahu k žalobcovi 2. V danom
prípade ide o žalobu podľa § 137 písm. d/ CSP o určenie právnej skutočnosti a podanie tohto druhu
žaloby je možné len vtedy ak to umožňuje osobitný právny predpis. Žalobcovia žiadajú určiť, že dôvody

vydedenia nie sú dané, a takáto žaloba spadá pod ustanovenie § 137 písmeno d/ CSP, v zmysle ktorého
žalobou možno požadovať, aby súd rozhodol o určení právnej skutočnosti, avšak len za predpokladu,
že to vyplýva z osobitného predpisu. Žaloby vyvolané sporom o dedičské právo sú žalobami o určenie
právnejskutočnosti/NSSRsp.zn.7Cdo/49/2021/ aichprocesnáprípustnosťvyplývapriamozozákona,
konkrétne z ustanovenia § 194 ods. 1 CMP, podľa ktorého ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí

od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov,
ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil
žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

24. Vydedenie je jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým sa potomkovi ako

neopomenuteľnému dedičovi odníma právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Vydedením možno
odňať dedičské právo celkom alebo sčasti. Vydedený dedič nededí. Vydedenie ako jednostranný
právny úkon poručiteľa musí spĺňať určité materiálne a formálne náležitosti. Materiálnou náležitosťou
vydedenia je existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Ustanovenie § 469a ods.
1 OZ taxatívne vypočítava dôvody vydedenia a zaraďuje ich do štyroch skupín. Pre všetky dôvody

je charakteristické negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi. Dôvody vydedenia
musia byť uvedené v listine o vydedení, a to konkrétnym skutkovým opisom. Iba odkaz na niektoré
ustanovenie zákona môže spôsobiť dôkaznú núdzu. Otázka platnosti vydedenia sa posudzuje vždy ku
dňu, keď poručiteľ urobil tento úkon. Okolnosti zakladajúce niektorý dôvod vydedenia musia existovať
pred urobením tohto právneho úkonu. Vydedenie na základe niektorého zákonného dôvodu, ku ktorému

dôjde v budúcnosti, je absolútne neplatné. Listina o vydedení môže byť spísaná do notárskej zápisnice
alebo prevzatá notárom do úschovy a vedie sa v Notárskom centrálnom registri závetov tak ako tomu
bolo v prejednávanom spore, kedy poručiteľ H. B. zanechal listinu o vydedení spísanú formou notárskej
zápisnice dňa 14.6.2012 A. F. Q., notárkou so sídlom v Topoľčanoch, registrovanú pod sp. zn. N 56/2012,
NZ 21314/2012, NCRls 21780/2012, ktorá bola registrovaná v Notárskom centrálnom registri závetov

pod č. NCRza 2981/20. Poručiteľ žalobcov v 1. a 2.rade vydedil v listine o vydedení v celom rozsahu z
dôvodu podľa § 469a ods. 1 písm. b) OZ, podľa ktorého obaja o poručiteľa neprejavovali trvalo opravdivý
záujem, ktorý by ako potomkovia prejavovať mali. Konkrétne boli v listine o vydedení uvedené : „Ako
dôvody vydedenia u oboch menovaných synov udávam tú skutočnosť, že obaja sa nesprávajú ku mne
tak, ako by sa mali správať voči svojmu otcovi. Obaja synovia nemajú voči mne žiadny citový vzťah,

boli vychovávaní od malička svojou matkou nenávisťou voči mne a táto nenávisť pretrváva až doteraz.
Synovia žili pred rozvodom a aj po rozvode so svojou matkou H. B., Q. R. v B., avšak na inej adrese ako
ja. Ja som za svojho života prejavoval skutočný záujem o synov, avšak ich matka mi bránila výchovne
vplývať na nich a v stretávaní sa s nimi. Opravdivý záujem som prejavoval aj tým, že som na ich výživuprispieval dobrovoľne mesačne sumou po tisíc Sk, spolu dvetisíc Sk, vrátane rodinných prídavkov.
Obaja synovia nenadobudli ku mne žiadny vzťah a tento vzťah nemajú ani teraz, práve opačne. Ja som
sa im snažil počas svojho života pomáhať tak finančne, ako aj pomocou pri výstavbe ich rodinných

domov, čo však už nie je pravda. Syn A. B. ma fyzicky napadol pred 7 rokmi a syn C. B. ma fyzicky
napadol pred 2 týždňami, ktorú skutočnosť som oznámil aj na Polícii v Topoľčanoch. Ako hlavný dôvod
vydedenia udávam tú skutočnosť, že obaja synovia sa voči mne nesprávajú tak, akoby sa mali ako
dedičia správať, neprejavujú o mňa žiadny záujem a nevenujú mi žiadnu pozornosť. Vzhľadom k tomu,
že nie je predpoklad, že by sa obaja synovia o mňa počas staroby a choroby postarali, vydeďujem týchto

v celom rozsahu. Zároveň z tých istých dôvodov vydeďujem v celom rozsahu ich právnych potomkov.“
Čo sa týka záveru listiny o vydedení, kde poručiteľ uviedol, že nie je predpoklad, že sa o neho postarajú
počas choroby a staroby, tak vydedenie na základe niektorého zákonného dôvodu, ku ktorému dôjde
v budúcnosti, je absolútne neplatné, išlo len o predpoklad zo strany poručiteľa a ako taký ho nie je možné
považovať za uvedenie dôvodu vydedenia.

25. Čo sa týka dôvodu vydedenia podľa § 469a ods. 1 písmeno b/ OZ, ktorý hovorí o trvalom
neprejavovaní opravdivého záujmu, ktorý by ako potomok o poručiteľa prejavovať mal, tak skutočnosti
odôvodňujúcezáver,žepotomokoporučiteľatrvaleneprejavujeopravdivýzáujem,ktorýbyakopotomok
prejavovať mal, môžu spočívať v nezáujme potomka o poručiteľa, môžu spočívať aj v správaní, ktorým
potomok síce o poručiteľa záujem prejavuje, ale spôsobom neodpovedajúcom náležitému správaniu

potomka k rodičovi. Súdna prax nepovažuje za neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa prípad, ak
nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom. Poručiteľ sa za svojho života
môže dovolávať pomoci a opravdivého záujmu od svojho potomka len vtedy, ak sám nevyvolal stav,
ktorý by potomkovi bránil pomôcť poručiteľovi a prejavovať o neho záujem.
Ustanovenie § 469a OZ umožňuje vydediť potomka, avšak len z dôvodov v tomto ustanovení

stanovených. Vydedenie z iných dôvodov je neplatné. K platnému vydedeniu môže dôjsť len za splnenia
dôvodov uvedených v ustanovení § 469a OZ. Pôjde predovšetkým o otázku skutkovú a o posúdenie
okolností konkrétneho prípadu. Pre posúdenie dôvodov vydedenia podľa ustanovenia §469a ods.
1 písm. b) OZ treba tiež zisťovať, či potomok poručiteľa mal reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť
opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejaviť, t. j. či poručiteľ mal sám záujem sa s dieťaťom

stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy. O neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa
v zmysle§ 469a ods. 1 písm. b) OZ nejde v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere
vyvolaný samotným poručiteľom. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b) OZ
totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná
existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa treba posudzovať

s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvalé neprejavuje
o poručiteľa opravdivý záujem dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno
bez ďalšieho dôvodiť, že by neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom k jeho vydedeniu.

26. V prejednávanom spore žalovaná v 1. rade s podanou žalobou súhlasila, žalované v 2. a 3.

rade s podanou žalobou nesúhlasili, žalovaná v 4. rade sa nevyjadrila, žalovaný v 5. rade s podanou
žalobou nesúhlasil, žalovaní v 6.7.8. rade sa k veci nevedeli vyjadriť. V prejednávanom spore bolo
dôkazné bremeno na žalobcoch, aby v konaní preukázali, že o poručiteľa – svojho otca trvalo prejavovali
opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia – jeho deti prejavovať mali. Žalobcovia so skutočnosťami
uvedenými v listine o vydedení nesúhlasili, považovali ich za nepravdivé, a skutočnosti uvádzané

v listine o vydedení ani v konaní preukázané neboli. Žalobcovia v konaní preukázali, že mali s otcom
citový vzťah napriek tomu, že ich rodičia boli rozvedení, že medzi rodičmi boli veľmi zlé vzťahy a mama
im ako deťom zakazovala stretávať sa s otcom. Kontakt s otcom počas ich detstva bol sporadický.
K zmene došlo od nadobudnutia ich plnoletosti, s otcom sa začali stretávať, navštevovali sa, pomáhali
si. Žalobca v 1.rade začal s výstavbou rodinného domu, otec mu na stavbe pomáhal, rovnako pomohol

so stavbou rodinného domu aj žalobcovi v 2.rade. Otec navštevoval ich domácnosti. Mal veľmi pozitívny
vzťah so synom žalobcu v 1.rade – vnukom L. B.. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vzťahy
medziporučiteľomažalobcamiboli normálne,možnobolipoznačenérozvodomrodičovazlýmivzťahmi,
ako aj komplikovanou povahou poručiteľa, k vzťahu a kontaktu medzi poručiteľom a žalobcami sa
vyjadrila žalovaná 1 – sestra poručiteľa, ktorá uviedla, že poručiteľ pomáhal svojim synom, zlé slovo

na nich nepovedal, v rodine sa stretávali, znášali sa, pomáhali si, to o fyzickom napadnutí je klamstvo,
žalovaná 6 uviedla, že žalobcovia chodili za poručiteľom raz za mesiac, žalovaný 7 na pojednávaní
uviedol, že žalobcovia poručiteľa navštevovali možno trikrát do mesiaca, poručiteľ viedol samotársky
život, žalobcovia mu pomáhali, svedkyňa P. B. na pojednávaní uviedla, že vzťahy s poručiteľom malinormálne, boli v kontakte, pomáhali si, navštevovali sa, nedochádzalo k žiadnym fyzickým útokom,
keď ochorel tak ho opatrovali a starali sa o neho u nich doma, svedok L. B. vypovedal, že vzťahy
v rodine boli normálne, navštevovali sa, pomáhali si, stretávali sa, keď poručiteľ ochorel, starali sa

o neho u nich doma, svedkyňa N. R. na pojednávaní vypovedal, že poručiteľ bol divný, žalobcovia
poručiteľa navštevovali, keď ochorel, staral sa o neho žalobca 1, svedok P. B. vypovedal, že o konfliktoch
medzi žalobcami a poručiteľom nič nevie, poručiteľ bol u nich doma, starali sa o neho, navštevovali ho,
poručiteľ svoj dom opravoval pre žalobcov, potok čistil pre svojho vnuka, svedkyňa L. N. vypovedal, že
poručiteľ bol samotár, o konfliktoch medzi poručiteľom a žalobcami nevie, žalobcovia ho navštevovali,

nevesta a vnuk, o poručiteľa sa staral žalobca 1, svedok L. N. vypovedal, že za poručiteľom chodili
žalobcovia, nevesta, vnuk, navštevovali sa, pomáhali si, o žiadnych konfliktoch medzi nimi nevie, keď
poručiteľ ochorel, postaral sa o neho žalobca 1. Z takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru,
že žalobcovia v konaní preukázali, že o svojho otca trvalo prejavovali záujem, ktorý by ako potomkovia
prejavovať mali. Rovnako v konaní bolo preukázané výpoveďami žalobcov ako aj svedkov, že keď
poručiteľ ochorel, žalobcovia mu poskytovali potrebnú pomoc. Postupne sa jeho zdravotný stav zhoršil

tak, že potreboval celodennú opateru a poručiteľ bol presťahovaný k žalobcovi 1, ten prestal pracovať
a staral sa o poručiteľa. Čo sa týka fyzických útokov uvádzaných v listine o vydedení, ktorých sa mali
žalobcovia voči otcovi dopustiť, tak takéto skutočnosti v konaní preukázané neboli, ani výpoveďami strán
sporu, ani výpoveďami svedkov, ani listinnými dôkazmi – správou z OR PZ v Topoľčanoch. Žalovaná
2 sa k veci nevyjadrila, uviedla len, že všetko je klamstvo, žalovaná 3 vypovedala, že poručiteľ sa

na žalobcov sťažoval, nestarali sa o neho, verí tomu, čo je napísané v listine o vydedení o fyzickom
napadnutí, žalovaný 5 sa vyjadril, že považuje skutočnosti napísané v listine o vydedení za pravdivé,
žalovaná 8 sa nevedela k veci vyjadriť, ani tieto výpovede žalovaných však nič nezmenia na tom, čo
bolo v konaní preukázané, žiadny fyzický útok žalobcov na poručiteľa preukázaný nebol. Nesvedčí o tom
žiadny dôkaz a to, že to bolo uvedené v listine o vydedení nestačí na tvrdenie toho, že k fyzickému

útoku došlo, tento nepotvrdili žiadny svedkovia, ani žalovaní neboli svedkami nejakého fyzického útoku,
ani ho nepotvrdilo OR PZ v Topoľčanoch. Rovnako nie je možné konštatovať, že žalobcovia nemali
k poručiteľovi žiadny citový vzťah a že o neho neprejavovali záujem, toto z vykonaného dokazovania
nevyplynulo, tak ako už bolo súdom konštatované vzťahy medzi poručiteľom a žalobcami neboli ideálne,
boli poznačené rozvodom rodičov, a zlými vzťahmi medzi poručiteľom a jeho bývalou manželkou, čo

sa prenášalo aj na vzťah medzi poručiteľom a žalobcami, to však neznamená, že medzi nimi nebol
žiaden citový vzťah a že žalobcovia neprejavovali o poručiteľa opravdivý záujem, keď z vykonaného
dokazovania tak ako už bolo konštatované vyplynul pravý opak, preukázaný bol existujúci a funkčný
vzťah v rámci možností medzi poručiteľom a žalobcami rovnako aj záujem a starostlivosť zo strany
žalobcov o poručiteľa. Súd zamietol návrh žalovaného 5 na doplnenie dokazovania, ktorý navrhoval

robiť dopyt na políciu, či prebiehalo vyšetrovanie trestného činu lúpeže, prípadne iného trestného činu,
ktorého sa mali dopustiť žalobcovia a to z toho dôvodu, že v prejednávanom spore sa nejednalo o dôvod
vydedenia podľa §469a ods.1 písmeno c/ OZ, ktorý hovorí o tom, že poručiteľ môže vydediť potomka,
ak bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka.
Takéto dokazovanie súd nepovažoval za potrebné vykonať v prejednávanom spore, keď podstatou

konania bolo preukázať, či žalobcovia prejavovali trvalo opravdivý záujem o poručiteľa alebo nie, pričom
či bolo alebo nebolo vedené voči ním trestné stíhanie nijako s podstatou sporu nesúvisí. Vzhľadom na
zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia a vo výroku I. určil, že dôvody vydedenia uvedené poručiteľom - H. B., Q. B.,
nar.XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX v Listine o vydedení zo dňa 14.06.2012, ktorá bola spísaná do

Notárskej zápisnice N 56/2012, NZ 21314/2012, NCRls 21780/2012, nie sú dané vo vzťahu k žalobcovi
v 1.rade A. B., nar. XX.XX.XXXX a vo výroku II určil, že dôvody vydedenia uvedené poručiteľom - H.
B., Q. B., nar.XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX v Listine o vydedení zo dňa 14.06.2012, ktorá bola
spísaná do Notárskej zápisnice N 56/2012, NZ 21314/2012, NCRls 21780/2012, nie sú dané vo vzťahu
k žalobcovi v 2.rade C. B., nar.XX.XX.XXXX.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.28. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcom súd náhradu
trov konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mali plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje

zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo sú v tomto prípade žalobcovia, keďže
žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, majú právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane
a v konaní neboli zistené žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa ani v okolnostiach danej
veci, ani u strán sporu a to s poukazom na ustanovenie § 257 CSP. V zmysle ustanovenia § 262 ods.
1, 2 CSP rozhodol súd len o nároku na náhradu trov konania a o výške bude rozhodovať samostatným

uznesením vyšší súdny úradník. Žalobcovia si uplatnili náhradu trov konania len voči tým žalovaným,
ktoríspodanoužalobounesúhlasiliapretobolauloženápovinnosťnahradiťtrovykonanialenžalovaným
v 2., 3. a 5. rade spoločne a nerozdielne a nie aj ostatným žalovaným, ktorí s podanou žalobou súhlasili,
alebo ju vyslovene nenamietali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre

prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.