Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. apríl 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2S/17/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106173
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Kochan Morová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106173.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan

Morovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Aleny Majerovej (sudkyňa spravodajkyňa),
v právnej veci žalobcu: Urbárske pozemkové spoločenstvo Vikartovce, so sídlom Hlavná 315/88,
059 19 Vikartovce, IČO: 17 149 550, právne zastúpený JUDr. Jurajom Lukáčom, advokátom, so
sídlom Námestie sv. Egídia 11/6, 058 01 Poprad, IČO: 42 421 152, proti žalovanému: Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, sekcia lesného hospodárstva a spracovania
dreva, oddelenie správnych konaní a opravných prostriedkov, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. spisu 6854/2023 – 770, č. 15416/2023,

zo dňa 13. júla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi ani žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie
1. Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia (ďalej len „inšpekcia“ alebo „prvostupňový správny orgán“)
listom č. 13648/2021 zo dňa 14. 06. 2021 oznámila žalobcovi vykonanie štátneho dozoru v oblasti
uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a dozoru v lesoch (ďalej aj „dozor" alebo „štátny

dozor") v jeho sídle dňa 07. 07. 2021 s informáciou o zameraní dozoru a požadovaných dokladoch.
Inšpekcia na základe poverenia riaditeľa inšpekcie č. 13646/2021
zo dňa 14. 06. 2021 po zmene termínu dozoru na žiadosť žalobcu vykonala dňa 28. 02. 2022 v sídle
žalobcu štátny dozor za kontrolované obdobie od 01. 01. 2020 do 31. 12. 2020 a súvisiace obdobia
a z výkonu štátneho dozoru vypracovala čiastkový záznam č. 7/2022-TVR. Inšpekcia pokračovala v
dozore dňa 27. 04. 2022, o čom vypracovala čiastkový záznam č. 13/2022-TVR, v ktorom zaznamenala
vysvetlenia žalobcu k predloženej dokumentácii. Po posúdení predloženej dokumentácie a na základe

vyjadrení žalobcu inšpekcia dňa 18. 08. 2022 vypracovala Protokol č. 43/2022-TVR o vykonaní štátneho
dozoru (ďalej len „protokol"). V protokole skonštatovala predmet dozoru, priebeh dozoru, vykonané
úkony a zistené skutočnosti. Žalobca bol v priebehu dozoru na základe predloženej dokumentácie
klasifikovaný ako hospodársky subjekt podľa čl. 2 písm. c) Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov
uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva (ďalej len „nariadenie“), keďže v kontrolovanom období
uvádzal drevo na vnútorný trh Európskej únie. Žalobcovi bol protokol doručený dňa 11. 11. 2022. Dňa

25. 11. 2022 doručil žalobca inšpekcii vyjadrenie k protokolu. V liste č. 29305/2022 zo dňa 21. 12.
2022 inšpekcia vyhodnotila námietky podané žalobcom, pričom časť z nich uznala a protokol primerane
upravila. Inšpekcia listom č. 3452/2023 zo dňa 14. 02. 2023 upovedomila žalobcu o začatí správneho
konania vedeného pod č. 4509/2023-2002 za iné správne delikty podľa § 17 ods. 1 písm. a), c) ae) zákona č. 113/2018 Z. z. o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dreve“). Žalobca sa k
upovedomeniu o začatí správneho konania po predĺžení lehoty na vyjadrenie vyjadril listom zo dňa 15.

03. 2023.

2. Inšpekcia rozhodnutím č. 4509/2023-2002-8 zo dňa 13. 04. 2023 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) uložila žalobcovi podľa § 17 ods. 5 písm. a) zákona o dreve pokutu vo výške 11.000 eur :

I. za iný správny delikt uvedený v § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dreve, ktorého sa žalobca dopustil tým,
že ako hospodársky subjekt definovaný podľa čl. 2 písm. c) nariadenia v roku 2020 uviedol na vnútorný
trh drevo v objeme 122,09 m3 v rozpore s osobitným predpisom odkazujúc na § 23 ods. 8 písm. a)
zákona č. 326/2005 o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o lesoch“), nakoľko žalobca
ako obhospodarovateľ lesných pozemkov v zmysle § 2 písm. p) zákona o lesoch nachádzajúcich sa v
Lesnom hospodárskom celku (ďalej len „LHC“) SPIŠ. BYSTRÉ, Lesnom celku (ďalej len „LC) OSTATNÉ

LESY NA LHC SPIŠKÉ BYSTRÉ:
a) v presne neurčenej dobe v mesiacoch február až marec 2020, nevykonal ohlásenie náhodnej ťažby
v objeme 51,38 m3 príslušnému orgánu štátnej správy lesného hospodárstva do siedmich dní odo dňa,
keď zistil, že vznikli dôvody na náhodnú ťažbu, v jednotke priestorového rozdelenia lesa (ďalej len
„JPRL“) č. 431_00, teda objem 51,38 m3 dreviny smrek bol vyťažený v rozpore s § 23 ods. 8 písm.

a) zákona o lesoch a následne bol tento objem dreva uvedený predajom na vnútorný trh; b) v mesiaci
október 2020 nevykonal ohlásenie náhodnej ťažby v objeme 70,71 m3 príslušnému orgánu štátnej
správy lesného hospodárstva do siedmich dní odo dňa, keď zistil, že vznikli dôvody na náhodnú ťažbu
v JPRL č. 425a01, teda objem 70,71 m3 dreviny smrek bol vyťažený v rozpore s § 23 ods. 8 písm. a)
zákona o lesoch a následne bol tento objem dreva uvedený predajom na vnútorný trh;

II. za iný správny delikt uvedený v § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dreve, ktorého sa žalobca dopustil tým,
že v presne neurčitej dobe roku 2020 a roku 2021 uviedol na vnútorný trh drevo v celkovom objeme
248,02m3vrozporesosobitnýmpredpisomodkazujúcna§23ods.10zákonaolesoch,akoľkožalobca:
a) v JPRL č. 425a01 vykonal v presne neurčenej dobe v mesiacoch november 2020 – december 2020
náhodnú ťažbu dreva v objeme 71,39 m3, ktorú zaevidoval v lesnej hospodárskej evidencii (ďalej len

„LHE“) v evidencii ťažieb a holín v mesiaci november 2020, b) v JPRL č. 429_11 vykonal v presne
neurčenej dobe v mesiacoch november 2020 – december 2020 náhodnú ťažbu dreva v objeme 25,88
m3, ktorú zaevidoval v LHE v evidencii ťažieb a holín v mesiaci november 2020,
c) v JPRL č. 469 _00 vykonal v presne neurčenej dobe v mesiacoch november 2020 – december 2020
náhodnú ťažbu dreva v objeme 20 m3, ktorú zaevidoval v LHE v evidencii ťažieb a holín v mesiaci

november 2020,
d) v JPRL č. 483_10 vykonal v presne neurčenej dobe v mesiacoch november 2020 – december 2020
náhodnú ťažbu dreva v objeme 79,82 m3, ktorú zaevidoval v LHE v evidencii ťažieb a holín v mesiaci
november 2020,
e) v JPRL č. 486_ 20 vykonal v presne neurčenej dobe v mesiacoch november 2020 – december 2020

náhodnú ťažbu dreva v objeme 20 m3, ktorú zaevidoval v LHE v evidencii ťažieb a holín v mesiaci
november 2020,
f) v JPRL č. 491_ 10 vykonal v presne neurčenej dobe v mesiacoch november 2020 – december 2020
náhodnú ťažbu dreva v objeme 30,93 m3, ktorú zaevidoval v LHE v evidencii ťažieb a holín v mesiaci
november 2020,

pričom vo všetkých vyššie uvedených prípadoch dôvod vzniku náhodnej ťažby bol ohlásený dňa 23.
11. 2020 orgánu štátnej správy lesného hospodárstva prostredníctvom Informačného systému lesného
hospodárstva (ďalej len „ISLH“), teda k náhodnej ťažbe, pri ktorej bolo vyťažených 248,02 m3 dreva
došlo pred uplynutím desaťdňovej lehoty od doručenia ohlásenia o náhodnej ťažbe orgánu štátnej
správy lesného hospodárstva, pričom žalobca nedisponoval súhlasom orgánu štátnej správy lesného

hospodárstva na vykonanie nahlásenej náhodnej ťažby pred uplynutím zákonnej desaťdňovej lehoty,
teda nedodržal zákonnú lehotu na vykonanie náhodnej ťažby od jej nahlásenia po realizáciu a následne
bol tento objem vyťaženého dreva uvedený predajom na vnútorný trh;
III. za iný správny delikt uvedený v § 17 ods. 1 písm. e) zákona o dreve, ktorého sa žalobca ako
hospodársky subjekt dopustil tým, že v rámci svojej činnosti, t. j. pri uvádzaní dreva na trh v období od

13. 01. 2020 do 16. 12. 2020 opakovane vystavil prepravcom dreva a výrobkov z dreva neúplné doklady,
ktoré sprevádzali prepravu dreva a výrobkov z dreva, a ktoré mali slúžiť prepravcom dreva a výrobkov
z dreva ako nezameniteľne identifikované doklady o pôvode prepravovaného dreva a výrobkov z dreva,
čím došlo zo strany účastníka konania k vystaveniu dokladov v rozpore s § 3 ods. 4 zákona o dreve;IV. za iný správny delikt uvedený v § 17 ods. 1 písm. c) zákona o dreve, ktorého sa účastník konania
ako hospodársky subjekt dopustil tým, že si neplnil povinnosti uvedené v ustanovení § 4 ods. 1 zákona

o dreve v súvislosti s vystavovaním nezameniteľne identifikovateľných dokladov.

3. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán na stranách 8 až 27 osobitne zdôvodnil
jednotlivé iné správne delikty, pričom vychádzal z predložených listinných materiálov ako aj z ISLH.
Poukázal na zistenia vyplývajúce z protokolu a skutočnosti uvedené žalobcom vo vyjadrení k protokolu

a oboznámeniu so začatím konania o iných správnych deliktoch. Argumentoval, že námietky žalobcu
ho nezbavujú administratívno-právnej zodpovednosti za jednotlivé porušenia v oblasti uvádzania dreva
na vnútorný trh, nakoľko ako každý hospodársky subjekt je plne zodpovedný za vecne správne a
zákonné uvádzanie dreva na vnútorný trh a rovnako je v plnej miere zodpovedný za všetky úkony, ktoré
vykonal, resp. nevykonal v súvislosti s uvádzaním dreva na vnútorný trh a dodržiavaním povinností
vyplývajúcich zo zákona o dreve. Na základe vykonaného dozoru prvostupňový orgán zistil, že boli

porušené povinnosti vyplývajúce z ustanovení § 23 ods. 8 písm. a) a ods. 10 zákona o lesoch, § 3 ods.
4 a § 4 ods. 1 zákona o dreve, čím podľa prvostupňového orgánu žalobca naplnil skutkovú podstatu
podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dreve a súčasne naplnil skutkovú podstatu iných správnych deliktov
podľa § 17 ods. 1 písm. c) a e) zákona o dreve.

4. Inšpekcia pri určovaní výšky pokuty brala na zreteľ aj závažnosť protiprávneho konania a jeho
následky a prihliadala pri uložení pokuty na skutočnosť, že žalobca nevykonal nelegálnu ťažbu
úmyselne. Zároveň prihliadla na skutočnosť, že pri právnických osobách je subjektívna stránka založená
na objektívnej zodpovednosti, t. j. zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie. Inšpekcia pri rozhodovaní
brala do úvahy, že drevná hmota v sumárnom objeme 370,11 m3 (122,09 m3+ 248,02 m3), ktorá

bola vyťažená v rozpore s ustanoveniami upravujúcimi výkon náhodnej ťažby (§ 23 ods. 8 písm. a)
zákona o lesoch; § 23 ods. 10 zákona o lesoch) bola uvedená predajom na vnútorný trh. Inšpekcia
uviedla, že zákon o dreve nestanovuje aký objem drevnej hmoty musí byť nelegálne vyťažený, aby
došlo k naplneniu skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o
dreve a postačuje aj minimálny objem takto vyťaženej drevnej hmoty. Podstatné bolo, že nelegálne

vyťažená hmota bola predajom uvedená na vnútorný trh. Ďalším aspektom, ktorý inšpekcia vzala pri
určení výšky sankcie do úvahy bola skutočnosť, že žalobca ako obhospodarovateľ lesa vykonával v
kontrolnom období, t. j. v roku 2020 iba náhodné ťažby v lesných porastoch v jeho obhospodarovaní.
Podľa PSL bol predpísaný objem ťažby pre obhospodarovateľa lesa na jednotlivé porasty vo výške
38.251 m3, no v kontrolovanom období žalobca vyťažil 77.050 m3 drevnej hmoty z toho 76.063 m3 bola

náhodná ťažba. V roku 2020 žalobca v jednotlivých porastoch vyťažil 9.018 m3 dreva, pričom celý objem
dreva bol vyťažený formou náhodných ťažieb. Inšpekcia uviedla, že žalobca vzhľadom na uvedené
skutočnosti mal dôsledne dodržiavať podmienky výkonu náhodných ťažieb. V súvislosti s vystavovaním
dokladov žalobcom pre prepravcov dreva a výrobkov z dreva, boli inšpekciou zistené pochybenia, ktoré
sú obsiahnuté v III. časti výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Inšpekcia kontrolovala doklady za

celý rok 2020, pričom konštatovala, že žalobca predložil inšpekcii doklady, ktoré boli vystavené podľa
náležitostí § 3 ods. 4 zákona o dreve, na čo inšpekcia prihliadla. Taktiež inšpekcia pozitívne prihliadla
na skutočnosť, že žalobca predložil inšpekcii vyhotovené systémy náležitej starostlivosti. Skutočnosť,
že žalobca si riadne neuplatňoval systém náležitej starostlivosti v súvislosti s vystavovaním dokladov k
preprave dreva a výrobkov z dreva sa odrazila v tom, že toto konanie inšpekcia posúdila ako iný správny

delikt (IV. časť výrokovej časti rozhodnutia).

5. K výške pokuty inšpekcia uviedla, že za použitia analógie aplikovala absorpčnú zásadu a uložila
úhrnný trest. Keďže sa žalobca dopustil viacerých iných správnych deliktov, bola mu uložená pokuta
pre najprísnejší z nich, ktorým sú iné správne delikty uvedené v § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dreve

(skutky uvedené v I. a II. časti výrokovej časti rozhodnutia), kde zákon definuje sankčné rozpätie pokuty
v rozmedzí od 10.000 eur do 200.000 eur (§ 17 ods. 5 písm. a) zákona o dreve). Skutky uvedené v
III. a IV. časti výrokovej časti rozhodnutia sú sankcionované v rozmedzí od 2.000 eur do 10.000 eur (§
17 ods. 5 písm. b) zákona o dreve). Inšpekcia pri určovaní výšky pokuty prihliadala aj na skutočnosť,
že žalobca pri výkone dozoru s inšpekciou spolupracoval. Taktiež inšpekcia pri určení výšky pokuty

prihliadla na liberačné dôvody, tak ako ich žalobca uviedol vo svojich vyjadreniach. Rovnako inšpekcia
zohľadnila aj skutočnosť, že zo strany žalobcu ide o prvé porušenie zákona o lesoch a zákona o dreve.
V neprospech žalobcu svedčilo to, že účastník spáchal viacero iných správnych deliktov. Vzhľadom na
rozsah skutkov, ich závažnosť, spôsob, čas trvania, následky protiprávneho konania a s poukazom naskutočnosť, že išlo zo strany žalobcu o prvé porušenie ustanovení zákona o dreve, inšpekcia neuložila
pokutu v najnižšej možnej sadzbe vo výške 10.000 eur, ale po zvážení poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností uložila pokutu v spodnej hranici sankčnej sadzby vo výške 11.000 eur.

6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodlo Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č.
15416/2023, č. spisu 6854/2023 - 770 zo dňa 13. 07. 2023 tak, že prvostupňové rozhodnutie zmenilo vo
výrokovejčasti,kdesavčastiI.vypustilbodI.písm.a),pričomostatnéčastiprvostupňovéhorozhodnutia

zostali nezmenené (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

7. K odvolacej námietke žalobcu k bodu I. písm. a) výroku napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol,
že preskúmal PSL pre LC OSTATNÉ LESY NA LHC SPIŠSKÉ BYSTRÉ (platný na obdobie rokov
2016-2025), LHE - evidenciu ťažby dreva a holín od začiatku platnosti PSL so zameraním na rok 2020
a ohlásenia vzniku dôvodu náhodnej ťažby prostredníctvom ISLH. Z údajov obsiahnutých v evidenciách

vyplynulo, že zásoba porastu v JPRL č. 431 bola podľa PSL určená v objeme 1.853 m3. V súlade s § 23
ods. 7 zákona o lesoch 15 % zásoby porastu predstavuje objem 291,79 m3. Podľa údajov v LHE žalobca
do konca roka 2019 vyťažil 211,79 m3 dreva. V roku 2020 mohol vyťažiť ešte 66,16 m3 dreva (15%
zásoby porastu mínus objem dreva vyťažený v rokoch 2016 až 2019, t. j. 277,95 - 211,79 = 66,16) bez
povinnosti nahlasovať vznik dôvodu na náhodnú ťažbu. Vo februári 2020 žalobca do LHE zaevidoval

vznik dôvodu na náhodnú ťažbu pre škodlivý činiteľ lykožrút smrekový v objeme 50 m3, pre škodlivý
činiteľ vietor v objeme 30 m3. Žalovaný preskúmaním ISLH zistil, že žalobca ohlásil dňa 21. 02. 2020
dôvod vzniku náhodnej ťažby v objeme 20 m3 z dôvodu, že až týmto objemom prekročil v § 23 ods. 7
písm. a) zákona o lesoch určenú hranicu 15 % zásoby porastu uvedenej v opise porastu (reálne využil
možnosťnenahlásiťlen60m3zcelkovéhoobjemu80m3,ktorézaevidovalvLHEvofebruári2020).Tým

si splnil zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 23 ods. 8 zákona o lesoch. Na základe vyššie uvedeného
žalovaný konštatoval, že v časti napadnutého rozhodnutia týkajúcej sa JPRL č. 431 inšpekcia nesprávne
zistila skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdila, pretože zo strany žalobcu v tejto časti
napadnutého rozhodnutia nedošlo k porušeniu ustanovení § 23 zákona o lesoch. Z uvedeného dôvodu
žalovaný zmenil výrok napadnutého rozhodnutia tak, že z dôvodov pre naplnenie skutkovej podstaty

iného správneho deliktu podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dreve vypustil nevykonanie ohlásenia
dôvodu vzniku náhodnej ťažby v JPRL č. 431 zo strany žalobcu uvedeného v bode I. písm. a) výroku
napadnutého rozhodnutia.

8. K odvolacím námietkam žalobcu k bodu I. písm. b) výroku napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol,

že zákon o lesoch v § 23 ods. 7 výslovne uvádza, že vznik dôvodu na náhodnú ťažbu je povinný
ohlásiť obhospodarovateľ lesa, t.j. žalobca. Ohlasovanie vzniku dôvodu na náhodnú ťažbu však žalobca
dohodolsprevádzkovateľomsystémuWebLes,t.j.preniesolpovinnosti,ktorémuukladázákonolesoch,
na inú osobu. Vznik dôvodu na náhodnú ťažbu nebol v ISLH nahlásený tak, ako v súlade s § 23 ods.
7 nahlásený mal byť, hoci žalobca výpismi zo systému WebLes preukázal snahu tak urobiť. Ohľadom

namietanej materiálnej stránky správneho deliktu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Sžf/30/2016 zo dňa 18. 04. 2018. Žalovaný konštatoval, že k naplneniu skutkovej
podstaty § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dreve došlo, hoci žalobca preukázal okolnosti, ktoré majú vplyv
na mieru jeho zavinenia. Uviedol, že inšpekcia má pri rozhodovaní o sankcii za spáchané správne
delikty žalobcu možnosť použiť len zákonom povolenú mieru voľnej úvahy v rámci svojej rozhodovacej

právomoci, ktorú jej priznáva samotná hmotnoprávna úprava obsiahnutá v správnom poriadku (§ 47),
pričom dodržiava zásady ukladania pokút, ktoré vyžaduje zákon o dreve (§17 ods. 6). Zákon o dreve za
iný správny delikt podľa § 17 ods. 1 písm. a) umožňuje inšpekcii uložiť pokutu vo výške od 10.000 eur
do 200.000 eur. Inšpekcia žalobcovi uložila pokutu na dolnej hranici sankčného rozpätia, a práve tým
zohľadnila závažnosť protiprávneho konania žalobcu a jeho následky. Žalovaný považoval odôvodnenie

výšky uloženej pokuty (str. 28 - 29 napadnutého rozhodnutia) inšpekciou za dostatočné.

9. K námietkam žalobcu k bodu II. výroku napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že lehota, počas
ktorej obhospodarovateľ lesa nesmie vykonávať náhodnú ťažbu odo dňa jej ohlásenia príslušnému
orgánu lesného hospodárstva, je zákonom o lesoch striktne určená. U žalobcu nebol zistený nesúlad v

objeme dreva zaevidovaného v LHE s objemom skutočne vyťaženého dreva, to ho však neoprávňuje
dodržiavať len tie povinnosti vyžadované právnymi predpismi, ktoré sám považuje za dôležité. Uviedol,
že desaťdňová lehota, po uplynutí ktorej obhospodarovateľ lesa smie vykonať náhodnú ťažbu, slúži na
to, aby príslušný orgán lesného hospodárstva alebo organizácia ochrany prírody v teréne zistili, či saskutočne jedná o náhodnú ťažbu a či sa jedná o náhodnú ťažbu v rozsahu a na ploche uvedenej v
ohlásení, teda slúži ako prevencia pred vykonaním nelegálnej ťažby.

10. K námietkam k bodu III. výroku napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca vystavil
prepravcom dreva doklady, ktoré neobsahovali údaje o čase prepravy a o druhu dreviny. Túto skutočnosť
považoval žalobca za formálne pochybenie, ktoré nemalo vplyv na výsledky jeho hospodárenia v lese.
Za porušenie povinností podľa § 3 ods. 4 zákona o dreve by považoval ten prípad, kedy by viezol
drevo a pri kontrole zamestnancami inšpekcie by sa preukázal takým dokladom na prepravu, ktorý by

nezodpovedal skutočne prepravovanému nákladu. Žalovaný uviedol, že údaje o druhu dreviny a údaje
o čase prepravy slúžia na to, aby sa zamedzilo opakovanému použitiu toho istého dokladu na prepravu
dreva, a tým sa zabránilo uvádzaniu nelegálne vyťaženého dreva na trh. K argumentácii žalobcu,
že používal neúplné tlačivo, ktoré neobsahovalo kolónku o čase, žalovaný uviedol, že keďže doklad
na prepravu vydáva hospodársky subjekt prepravcovi, je jeho povinnosťou vykonávať svoju činnosť
v súlade s platnými právnymi predpismi, a teda aj sledovať zmeny v platných všeobecne záväzných

právnych predpisoch. Ak žalobca podával námietky k tomu, že svojím systémom číslovania súhlasov
na ťažbu dreva neporušil svoj systém náležitej starostlivosti, žalovaný mal za to, že žalobcovi sa kladie
za vinu to, že svoj systém náležitej starostlivosti porušil tým, že vydával také doklady na prepravu
dreva, ktoré neobsahovali všetky zákonom o dreve vyžadované náležitosti (§ 3 ods. 4), hoci si to vo
svojom systéme náležitej starostlivosti zaviedol, a to v časti I. Zoznam právnych predpisov a noriem,

bod 1), ktorým sa zaväzuje pri svojej činnosti postupovať podľa zákona o dreve, a tiež v časti 1.5
Odvoz dreva, v ktorej sa výslovne uvádza, že údaje na doklade Preukaz pôvodu dreva na prepravu
a spracovanie sa uvádzajú v zmysle § 3 ods. 4 zákona o dreve. K námietkam ohľadne liberácie, teda
zbavenia sa objektívnej zodpovednosti za správny delikt, žalovaný uviedol, že zákon o dreve liberačné
dôvody neobsahuje. Žalovaný mal za to, že nenahlásenie vzniku dôvodu na náhodnú ťažbu, vykonanie

náhodnej ťažby pred uplynutím zákonnej lehoty, vydávanie neúplných dokladov, čo malo zároveň za
následok aj nedodržanie vlastného systému náležitej starostlivosti, nemožno považovať za pisárske a
formálne pochybenia. Zákon o dreve neumožňuje za spáchanie iných správnych deliktov uložiť ako
sankciu upozornenie, ale len pokutu. Žalovaný zistil, že inšpekcia, ako príslušný správny orgán, okrem
časti napadnutého rozhodnutia týkajúcej sa JPRL č. 431, presne a úplne zistila skutkový stav veci,

predmetnú vec správne posúdila a správne aplikovala súvisiace právne predpisy a za zistené porušenia
povinností žalobcu vyplývajúce zo súvisiacich všeobecne záväzných predpisov uložila sankciu v súlade
so zákonom o dreve.
Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov
11. Včas podanou správnou žalobou dňa 12. 09. 2023 na Správny súd v Banskej Bystrici sa žalobca

domáhal preskúmania a zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie
konanie z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu a skutkový stav,
ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi
spismi.

12. Žalobca namietal, že žalovaný a rovnako aj prvostupňový správny orgán nedostatočne zistili stav
veci, nakoľko, napríklad vo svojom rozhodnutí uvádzajú, že v mesiaci október 2020 bola vykonaná
v JRPL 425a01 náhodná ťažba dreviny smrek v celkovom objeme 70,71 m3, náhodná ťažba bola
vykonaná na základe písomného súhlasu odborného lesného hospodára na ťažbu číslo 5/7/2020/219
vydaného na obdobie od 20. 07. 2020 do 31. 12. 2020 na celkový objem 230 m3 dreviny smrek,

táto náhodná ťažba bola v LHE v evidencii ťažby drevín a holín zaevidovaná v mesiaci október 2020
dvoma zápismi, prvým zápisom bola zaevidovaná vykonaná náhodná ťažba, dôvod náhodnej ťažby:
lykožrút smrekový, drevina: smrek, vyťažený objem dreva 40,71 m3, druhým zápisom bola zaevidovaná
vykonaná náhodná ťažba, dôvod náhodnej ťažby: vietor, drevina: smrek, vyťažený objem dreva 30 m3.
Žalobca uviedol, že na základe porastovej karty je zjavné, že v mesiaci október bola vykonaná náhodná

ťažba v objeme 70,71 m3. Táto spracovaná náhodná ťažba evidovaná v softvérovej aplikácii WebLes,
Foresta Sk a. s. pochádza z odhadnutej náhodnej ťažby, ktorá bola zaevidovaná v LHE prvým ohlásením
cez výrobno - mzdový lístok LF 41 zo dňa 06. 10. 2020 o 15:34 hod. na objem 40 m3 (škodlivý činiteľ
bol uvedený lykožrút smrekový skratkou „LS") a na objem 30 m3 (škodlivý činiteľ bol uvedený vietor
skratkou "V"). Žalobca poukázal na aplikáciu WebLes, ktorú využíva a v ktorej bola vykonaná náhodná

ťažba zaevidovaná nasledovne:- NŤr vykonaná 40 m3, drevina „SM“, škodlivý činiteľ „LS“, dátum evidencie ťažby 31. 10. 2020 - pod
číslom dokladu 5, ID 30674, dátum vzniku náhodnej ťažby 06. 10. 2020 - 202010 - pod číslom dokladu
1, ID 30668.

- NŤr vykonaná 30 m3, drevina „SM“, škodlivý činiteľ „VT“, dátum evidencie ťažby 31. 10. 2020 - pod
číslom dokladu 5, ID 30674, dátum vzniku náhodnej ťažby 06. 10. 2020/202010 - pod číslom dokladu
1, ID 30668.
- NŤr vykonaná 0.71 m3, drevina „SM“, škodlivý činiteľ „LS“, dátum evidencie ťažby 31. 10. 2020 - pod
číslom dokladu 5, ID 30674, dátum vzniku náhodnej ťažby 27. 07. 2020/202007 - pod číslom dokladu 4,

ID 30640. Ako dôkaz v správnej žalobe uviedol tabuľky: Výkon 124 - ťažba dreva, Výkon 110 - odhad
rozsahu kalamity.
13. Podľa žalobcu malo z vyššie uvedeného a z tabuliek vyplývať, že prvostupňový orgán neúplne, resp.
nepresne vyhodnotil danú skutočnosť, nakoľko vyťažený objem dreva 0,71 m3 pochádza z ohlásenia
náhodnejťažbyzodňa27.07.2020apretotentoobjemnepodlieha§23ods.8písm.a)zákonaolesoch.

14. Žalobca namietal skutočnosť, že prvostupňový správny orgán na strane č. 5 v rozhodnutí č.
15416/2023, zo dňa 13. 07. 2023 uvádza, že žalobca vykonával ohlasovanie dôvodu vzniku náhodných
ťažieb už od 30. 01. 2020 do 27. 07. 2020 v zmysle § 23 ods. 8 písm. a) zákona o lesoch. Uviedol,
že časové informácie a identifikácia užívateľa sú ukladané automaticky a bez možnosti ovplyvnenia
obsluhou WebLesu alebo držiteľom licencie WebLes, takže je 100% garantovaná ich pravdivosť.

Žalovaný rovnako ako prvostupňový orgán pri zisťovaní pracovali iba s údajmi uvedenými v porastovej
karte. Nakoľko porastová karta obsahuje údaje zhrnuté na mesačnej báze, reálne nepopisuje vykonané
činnosti v čase ich uskutočnenia. Takéto detailné informácie je možne získať zo vstupných dokladov,
čo v prípade žalobcu zodpovedá „výrobno-mzdovým dokladom LF41“, ktoré sú vedené na dennej,
resp. týždennej báze. Z toho dôvodu považoval žalobca „porastovú kartu - ťažby dreva a holiny“ za

nepostačujúci nástroj na dostatočne presné zistenie daného skutkového stavu.
15. Podľa žalobcu bol žalovaný oboznámený na základe odvolania žalobcu s tým, ako prvostupňový
orgán vykonal, resp. nevykonal správne zistenie stavu veci, napriek tomu sa s touto argumentáciou
žalobcu v právnom postavení odvolateľa vôbec nezaoberal. V danom smere totiž správny orgán musí
vykonanímdokazovaniadospieťkuskutočnémustavuveci,anielenkviacpredpokladanémustavuveci.

Rozdieljepotomvtom,ževprípade,akzáveryodporujúskutočnémustavuveci,resp.vykonanézistenia
správneho orgánu sú k výrokovým konštatovaniam nedostatočné alebo im odporujú, má to za následok
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Napriek tomu žalovaný k veci pristupoval spôsobom, že sa len
priklonil k zostatkovému výpočtu prvostupňového orgánu, čím neodstránil jeho samotný rozpor, a za
zistený stav označil stav, ktorý z napadnutého rozhodnutia po zohľadnení ním uvedených skutočností

zostával. Tento stav však nie je stavom skutočným. Logickým argumentom, ktorým žalobca zistenia
žalovaného vyvracia, sú práve záznamy uvedené v systéme používanom žalobcom. V danom prípade
sa nejedná o chybu v písaní, ktorou by správne orgány len z nedbanlivosti pri vyhotovení napadnutých
rozhodnutí urobili preklep, ale o chybu v zisťovaní skutočného stavu veci, ktorá spočíva v nesprávnych
zisteniach. Takýmto postupom došlo k naplneniu zákonného dôvodu ust. § 191 ods. 1 písmeno c) a f)

SSP.

16. V závere žalobca navrhol, aby v prípade, ak by k správnemu zisteniu skutočného stavu došlo zo
strany súdu v súdnom konaní, súd aplikoval peňažnú moderáciu v zmysle ust. § 192 SSP.

Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu
17. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť. K žalobným dôvodom žalovaný uviedol, že inšpekcia
ako prvostupňový orgán, a ministerstvo ako odvolací orgán, v predmetnom konaní postupovali v súlade
s nariadením, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a
výrobky z dreva, zákonom o dreve, zákonom o lesoch, Správnym poriadkom a vyhláškou Ministerstva

pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 297/2011 Z. z. o lesnej hospodárskej
evidencii v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

18. K žalobnej námietke ohľadne nesprávneho zistenia skutkového stavu v JPRL č. 425a, v ktorom
podľa § 23 ods. 8 písm. a) zákona o lesoch nevykonal ohlásenie vzniku dôvodu na náhodnú ťažbu v

objeme 70,71 m3, žalovaný uviedol, že žalobca v zmysle vyhlášky vyhotovuje podklady o vzniku dôvodu
na náhodnú ťažbu. V lesníckej praxi môže dôjsť k situácii, kedy v priebehu jedného mesiaca lesník
zistí dôvod na náhodnú ťažbu viackrát, napr. na začiatku mesiaca zistí, že v smrekových stromoch
sa premnožil lykožrút smrekový a v záujme ochrany zdravých stromov bude potrebné poškodenéstromy z lesa odstrániť, pričom odhadne objem škodlivým činiteľom napadnutého dreva. Na konci
toho istého mesiaca zistí, že medzičasom boli napadnuté aj ďalšie stromy a znovu odhadne objem
poškodeného dreva. Vo svojich záznamoch si lesník zaznamená obe zistenia, teda oba odhadnuté

objemy poškodeného dreva samostatne. V LHE ich však zaznamená jediným súhrnným záznamom v
danom mesiaci, kedy vznik dôvodu na náhodnú ťažbu zistil. Rovnako tak možno postupovať pri ťažbe
dreva. Uviedol, že náhodná ťažba, ktorá vznikla skôr (v júli), sa z rôznych, napríklad z ekonomických
dôvodov, môže vykonať súčasne s ťažbou vzniknutou neskôr (v októbri). Žalobca takto vykonané ťažby
svojimi záznamami v aplikácii WebLes dokázal rozlíšiť tak, aby vedel, že vyťažené drevo v objeme 0,71

m3 sa vzťahuje na náhodnú ťažbu vzniknutú v júli 2020 a vyťažené drevo v objeme 70 m3, ktoré zahŕňa
40 m3 dreva poškodeného lykožrútom smrekovým a 30 m3 dreva poškodeného vetrom, sa vzťahuje na
náhodnú ťažbu vzniknutú v októbri 2020. Keďže do LHE sa eviduje vykonaná ťažba v danom mesiaci
súhrnne, vykonanie ťažby žalobca zapísal jediným súhrnným zápisom, t. j. objem 70,71 m3 zapísal
v mesiaci október. Inšpekcia, rovnako ako ministerstvo, v právnej veci žalobcu vychádzala z údajov
uvedených v LHE, ktorá poskytuje záväzné informácie o činnostiach vykonaných v lese (§ 44 ods. 1

zákona o lesoch). Počas štátneho dozoru inšpekcia nežiadala o predkladanie podkladov, na základe
ktorýchsanáslednevypracovávaLHE.Uviedol,žeobhospodarovatelialesatakéhopodkladyaninemajú
povinnosť uchovávať. Tieto podklady slúžia len pre daného obhospodarovateľa lesa, ktorý ak drevo
predáva, nazýva sa hospodárskym subjektom. Takéto podklady je možné dopĺňať, meniť a upravovať
dovtedy, kým sa údaje z nich zaevidujú v LHE. Systém WebLes je komerčným produktom, ktorý

užívatelia používajú na vlastnú zodpovednosť, pričom inšpekcia nemá oprávnenie do tohto systému
vstupovať alebo skúmať údaje v ňom obsiahnuté a považovať ich za záväzné. Relevantné údaje pre
štátneorgányvyplývajúlenzLHE.Aniinšpekcia,anižalovanývprípadežalobcutedanemohlivychádzať
zpriebežnezbieranýchinternýchúdajovžalobcu,pretoobasprávneorgánynezanedbalisvojupovinnosť
a oprávnenie vykonávať aj dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ako tvrdí žalobca. Pokiaľ žalobca

uviedol, že zistenia skutkového stavu nemajú oporu v administratívnom spise, žalovaný konštatoval, že
žalobca až v súdnom konaní predložil ako dôkaz svoje podklady zo systému WebLes, žalobca však
nenamietal v administratívnom konaní skutkové zistenia v JPRL č. 425a - čo sa týka objemu 70,71 m3
neohlásenej náhodnej ťažby. Žalovaný ďalej uviedol, že podklady zo systému WebLes nie sú dôkazom,
ktorý žalobca v priebehu štátneho dozoru, správneho konania a ani v odvolacom konaní nemal možnosť

uplatniť. Tieto dôkazy mohli existovať už v čase začatia štátneho dozoru a žalobca bol jediný, kto o ich
existencii mohol vedieť a mohol s nimi disponovať. Žalovaný mal za to, že žalobca namietal nesprávne
určenýobjemdreva,ktorévyťažilbeztoho,abyvopredoznámilpríslušnémuorgánuštátnejsprávydôvod
vzniku náhodnej ťažby za podmienok uvedených v § 28 ods. 7 zákona o lesoch, uvedený v bode I. písm.
b) výroku rozhodnutia inšpekcie a zároveň v bode A. výroku rozhodnutia žalovaného. Vychádzajúc z

argumentácie žalobcu, správne mal byť uvedený objem 70 m3. Žalovaný na záver uviedol, že v prípade,
ak by súd z tohto dôvodu rozhodnutie ministerstva zrušil, v novom konaní by nedošlo k náprave tak,
aby to privodilo žalobcovi priaznivejšie rozhodnutie vo veci samej, pretože mu bola za zistené porušenia
súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov uložená sankcia na spodnej hranici sankčného
rozpätia.

19. Žalobca v replike uviedol, že informačný systém WebLes je komerčný produkt, ktorý je využívaný
štátnou správou na efektívne riadenie lesníckych procesov. Zdôraznil, že aj keď je prevádzkovaný
súkromnou spoločnosťou, to nevylučuje, že informácie z tohto systému majú potenciál byť správnym
orgánom zohľadnené v súvislosti s konaním. Je dôležité brať do úvahy subjektívnu stránku páchateľa

priestupku a jeho presvedčenie, že údaje boli zo systému správne a včas posunuté štátnej správe.
Týmto spôsobom je informačný systém WebLes nástrojom, ktorý sa využíva na zlepšenie riadenia a
monitorovania lesníckych procesov, a môže byť potenciálne cenným zdrojom dát pre orgány vyšetrujúce
konkrétny priestupok. V konečnom dôsledku by mal byť systém WebLes posudzovaný na základe jeho
spoľahlivosti a relevancie v rámci konkrétneho prípadu, pričom by sa mala zohľadniť aj dobrá viera

páchateľa priestupku a jeho presvedčenie o tom, že údaje boli poskytnuté riadne a v snahe dodržať
platné predpisy.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom
20. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou
žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa,

vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia a viazaný rozsahom a
žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti
rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec
prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. (ďalej len „SSP“),keďže účastníci konania o nariadenie pojednávania nežiadali a ani správny súd nevzhliadol iný dôvod
na nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16. 04. 2025
v súlade s § 137 ods. 3 SSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli

súdu a na webovej stránke súdu oznámené dňa 08. 04. 2025 (§ 137 ods. 4 SSP). Po oboznámení sa
so žalobou, s vyjadrením žalovaného a replikou žalobcu ako aj s pripojeným administratívnym spisom
predloženým žalovaným, dospel správny súd k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto
ju podľa § 190 SSP zamietol.

21. Predmetom súdneho prieskumu pred správnym súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorý v
odvolacom konaní zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že vypustil bod I. písm. a) výroku týkajúci sa
iného správneho deliktu podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dreve. Vo zvyšku potvrdil prvostupňové
rozhodnutie, ktorým prvostupňový orgán žalobcovi uložil pokutu vo výške 11.000 eur za iné správne
delikty podľa § 17 ods. 5 písm. a) zákona o dreve.

22. Správny súd považuje v úvode za dôležité zdôrazniť, že v zmysle § 134 ods. 1 SSP, je viazaný
rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ustanovené inak, a zároveň nejde o výnimku uvedenú v §
134 ods. 2 SSP. Platí, že správny súd nemôže za žalobcu určovať rozsah súdneho prieskumu ani
vyhľadávať konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia či opatrenia orgánu verejnej správy, preto
rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je správny súd viazaný a nemôže ho prekročiť. V súlade s §

182 ods. 1 písm. e) SSP je povinnosťou žalobcu v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé,
z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje žalobca napadnuté výroky rozhodnutia
za nezákonné (žalobné body).

23. Podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dreve sa hospodársky subjekt dopustí iného správneho deliktu,

ak uvedie na vnútorný trh drevo a výrobky z dreva vyťažené v rozpore s osobitnými predpismi (čl. 4 ods.
1 nariadenia Rady (ES) č. 2173/2005 z 20. decembra 2005 o vytvorení licenčného systému FLEGT na
dovoz dreva do Európskeho spoločenstva, na čl. 4 ods. 1 nariadenia, zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane
pred požiarmi v znení neskorších predpisov, zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení
neskorších predpisov, zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene

zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a
o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
(vodný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon o lesoch, zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na
dráhach v znení neskorších predpisov a na zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Ustanovenie § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dreve sa
považuje za odkazujúcu právnu normu, nakoľko odkazuje na porušenie konkrétnych právnych noriem.

24. Podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona o lesoch ťažba je náhodná; ako súčasť opatrení na ochranu lesa

podľa § 28 ods. 1 písm. a) až c) a i) alebo opatrení spojených s odstraňovaním následkov pôsobenia
škodlivých činiteľov v lesoch.

25. Podľa § 23 ods. 8 zákona o lesoch je obhospodarovateľ lesa povinný orgánu štátnej správy lesného
hospodárstva ohlásiť do siedmych dní vznik každej náhodnej ťažby

a) po presiahnutí objemu dreva z náhodnej ťažby odhadnutého podľa odseku 7 písm. a),
b) ak sa náhodnou ťažbou prekročí výmera podľa odseku 7 písm. b) alebo
c) v období od skončenia platnosti programu starostlivosti o lesy alebo projektu starostlivosti o lesný
pozemok do vykonateľnosti rozhodnutia o schválení programu starostlivosti o lesy.

26. Podľa § 23 ods. 9 zákona o lesoch náhodnú ťažbu podľa odsekov 7 alebo 8 obhospodarovateľ lesa
ohlasuje písomne alebo prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva. Orgán ochrany
prírody a krajiny a organizácia ochrany prírody sú o náhodnej ťažbe v chránených územiach ohlásenej
podľa odsekov 7 alebo 8 informovaní

a) prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva, ak je náhodná ťažba ohlásená
prostredníctvom tohto systému, alebob) bezodkladne, najneskôr najbližší pracovný deň, orgánom štátnej správy lesného hospodárstva, ak je
náhodná ťažba ohlásená písomne.

27. Z obsahu administratívneho spisu a odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí považuje správny
súd za preukázané, že žalobca spĺňal podmienky plynúce z čl. 2 písm. c/ nariadenia vymedzujúceho
hospodársky subjekt ako akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá uvádza drevo alebo výrobky
z dreva na trh.

28. Žalobca v správnej žalobe namietal skutkové zistenia inšpekcie a žalovaného, konkrétne v JPRL č.
425a (bod I. písm. a) výroku napadnutého rozhodnutia týkajúci sa iného správneho deliktu podľa § 17
ods. 1 písm. a) zákona o dreve), keď správne orgány neúplne, resp. nepresne vyhodnotili skutočnosť
ohľadom objemu neohlásenej náhodnej ťažby, pričom argumentoval tým, že vyťažené drevo v objeme
0,71 m3 pochádzalo z ohlásenia náhodnej ťažby zo dňa 27. 07. 2020 a preto tento objem nepodlieha
§ 23 ods. 8 písmena a) zákona o lesoch. Z uvedenej námietky žalobcu vyplýva, že správne mal byť v

bode I. písm. a) výroku napadnutého rozhodnutia uvedený objem dreva 70 m3 a nie 70,71 m3. Uvedenú
skutočnosť mal podľa žalobcu potvrdzovať záznam uvedený v systéme WebLes používanom žalobcom,
ktorý bol aj premietnutý do ISLH.

29. Správny súd sa s týmto tvrdením žalobcu nestotožňuje. Z administratívneho spisu, konkrétne z

prehľadu dôvodov vzniku náhodnej ťažby z ohlásenia žalobcu založeného dňa 23. 11. 2020 v JPRL
425a na LHC Spišské Bystré vyplýva, že žalobca nahlásil dňa 23. 11. 2020 štyri dôvody náhodnej ťažby
dreviny smrek, a to v objeme 30 m3 - dôvod vietor, 40 m3 - dôvod lykožrút smrekový, 20 m3 - dôvod
lykožrút smrekový a 70 m3 - dôvod lykožrút smrekový. Z evidencie ťažby dreva a holín - 47/155 v
JPRL 425a predloženej žalobcom inšpekcii v programe WebLes vyplýva, že v mesiaci október 2020

bola zaevidovaná náhodná ťažba dreviny smrek v objeme 40,71 m3 - dôvod lykožrút smrekový a v
objeme 30 m3 - dôvod vietor. Pokiaľ teda ide o nahlásenie dôvodov náhodnej ťažby dreva, uvedené
mala inšpekcia preukázané, a to najmä s odkazom na protokol (str. 17-18), v ktorom svoje zistenia oprela
o početné dôkazy nachádzajúce sa v administratívnom spise vrátane dôkazov predložených žalobcom.
Tieto dôkazy inšpekcia uviedla aj na strane 11 v ods. 2 prvostupňového rozhodnutia, kde uviedla, že

„Hlásením zo dňa 23.11.2020 podal účastník konania štyri ohlásenia dôvodov vzniku náhodných ťažieb
JPRL 425a01. Pri prvom ohlásení bol dôvod náhodnej ťažby uvedený lykožrút smrekový, drevina bol
vyznačený smrek a odhadnutý objem dreva bol 70 m3. Pri druhom ohlásení bol dôvod náhodnej ťažby
uvedenýlykožrútsmrekový,drevinabolvyznačenýsmrekaodhadnutýobjemdrevabol20m3.Pritreťom
ohlásení bol dôvod náhodnej ťažby uvedený vietor, drevina bol vyznačený smrek a odhadnutý objem

dreva bol 30 m3. Pri štvrtom ohlásení bol dôvod náhodnej ťažby uvedený lykožrút smrekový, drevina bol
vyznačený smrek a odhadnutý objem dreva bol 40 m3. Pri predmetných ohláseniach nie je daný presný
čas podania, resp. jeho doručenia. Inšpekcia preverila, či účastník konania na príslušný orgán štátnej
správy lesného hospodárstva neohlásil dôvod vzniku náhodnej ťažby aj písomne. OÚ Poprad písomne
odpovedal na žiadosť inšpekcie a uviedol, citujem: „Správny orgán po preverení všetkých ohlásení

vzniku dôvodov na náhodnú ťažbu v roku 2020 nezistil žiadne iné ohlásenie vzniku dôvodov na NŤ u
obhospodarovateľa lesa A. B. ako prostredníctvom ISLH. Z uvedeného vyplýva, že účastník konania
hlásenia dôvodov vzniku náhodných ťažieb príslušnému orgán štátnej správy lesného hospodárstva
podával v roku 2020 len prostredníctvom ISLH. Taktiež inšpekcia zistila, že účastník konania v roku 2020
pre JPRL 425a01 už od 30.01.2020 do 27.07.2020 vykonával ohlasovanie dôvodov vzniku náhodných

ťažieb v zmysle § 23 ods. 8 písm. a) zákona o lesoch. Vyplývala mu teda povinnosť, že aj po 27.07.2020,
každý zistený dôvod vzniku náhodnej ťažby v JPRL 425a01 musí do siedmych dní ohlásiť buď podľa
§ 23 ods. 8 písm. a) zákona o lesoch, alebo podľa § 23 ods. 8 písm. b) zákona o lesoch príslušnému
orgánu štátnej správy lesného hospodárstva.“

30. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe, v ktorom
žalovaný uvádza, že žalobca v administratívnom konaní nenamietal skutkové zistenia v JPRL č. 425a -
čo sa týka objemu neohlásenej náhodnej ťažby, hoci objem 70,71 m3 bol uvedený v protokole o vykonaní
štátneho dozoru zo dňa 18. 08. 2022 (tabuľka na str. 19 a 22 a taktiež v upovedomení o začatí konania zo
dňa 14. 02. 2023 (str. 2) a aj v prvostupňovom rozhodnutí (str. 2). Žalobca sa pritom k protokolu vyjadril

listom zo dňa 23. 11. 2022, k upovedomeniu o začatí konania sa vyjadril listom zo dňa 15. 03. 2023 a k
rozhodnutiu inšpekcie podal odvolanie zo dňa 25. 04. 2023. V žiadnom z týchto listov nepodal námietky
k nesprávnemu určeniu objemu dreva, ktoré bolo v JPRL č. 425a vyťažené bez toho, aby žalobca
nahlásil príslušnému orgánu vznik dôvodu na náhodnú ťažbu. Pritom podklady zo systému WebLes niesú dôkazom, ktorý žalobca v priebehu štátneho dozoru, správneho konania a ani v odvolacom konaní
nemal možnosť uplatniť, keďže početné množstvo dôkazov predkladal v administratívnom konaní.
Žalobcom vznesené námietky v priebehu administratívneho konania nerozporovali konkrétne výpočty

urobené počas dozoru a zachytené v protokole, a preto správne orgány nemali dôvod sa v jednotlivých
rozhodnutiach s týmito skutočnosťami podrobne zaoberať. Skutkový stav nebol zisťovaný pochybným
spôsobom, ale spôsobom stanoveným právnymi predpismi. Správny súd poukazuje na vyjadrenie
žalobcu k protokolu zo dňa 23. 11. 2022 na strane 3, k vytýkanému porušeniu § 23 ods. 8 písm. a)
zákona o lesoch v mesiaci 10/2020 v JRPL 425a, ktoré sa týkalo ohlásenia dôvodov vzniku náhodnej

ťažby v objeme 70,71 m3, ktoré bolo podané orgánu štátnej správy až dňa 23. 11. 2020. Konkrétne
k tomuto skutku sa žalobca nijako nevyjadril, a už vôbec nie v tom smere, že by namietal nesprávne
zistený objem dreva a poukazoval na dôkazy, ktoré by to mali z administratívneho spisu preukázať.
Vo vyjadrení k upovedomeniu o začatí správneho konania zo dňa 15. 03. 2023 žalobca k JPRL 425a
uviedol: „Obhospodarovateľ lesa si plní svoju povinnosť a zistenú náhodnú ťažbu ohlasuje podľa § 23
zákona o lesoch prostredníctvom softvérového programu Webles, ktorý je prepojený s informačným

systémom lesného hospodárstva. Takto to bolo aj v tomto poraste, čo dokazujú priložené výstupy, kde
dôvod vzniku náhodnej ťažby bol nahlásený správne, no následne došlo k technickej chybe. Nižšie
uvedenými tabuľkami poukazujeme na to, že odhadnutý objem náhodnej ťažby bol riadne zaevidovaný
v časovej postupnosti.“

31. Z predloženej tabuľky ID: 30668 vyplýva, že v systéme WebLes v predmetnom JPRL 425a malo
dôjsť dňa 06. 10. 2020 k zaevidovaniu odhadnutého objemu náhodnej ťažby v objeme 30 m3 pre
škodlivý činiteľ vietor a v objeme 40 m3 pre škodlivý činiteľ lykožrút smrekový. Obe ohlásenia však
boli prijaté do ISLH až dňa 23. 11. 2020. Žalobca vzhľadom na predmetnú technickú chybu uviedol
stanovisko spoločnosti Foresta SK, a.s., ktorá je pripravená v zmysle platnej licenčnej zmluvy so

súhlasom žalobcu poskytnúť plnú súčinnosť pri poskytovaní informácií z informačného systému pre
účely štátneho dozoru. Inšpekcia k tejto argumentácii žalobcu uviedla, že: „...informačný systém WebLes
je aplikácia charakterizovaná ako integrovaný systém na evidenciu a monitoring výrobných procesov
v lesníckej prevádzke, súvisiacich prírodných procesov a stavu lesa s využitím podporných mapových
podkladov, GIS a GPS nástrojov. Jej prevádzkovateľom je súkromná spoločnosť Foresta SK, a. s.,

Banská Bystrica. Z uvedeného je zrejmé, že systém WebLes je komerčným produktom, ktorý užívatelia
používajú na vlastnú zodpovednosť, pričom inšpekcia nemá oprávnenie posudzovať jeho funkčnosť.
Inšpekcia ohlasovanie náhodných ťažieb posudzovala v ISLH, pričom má preukázané, že účastník
konania vykonal nahlásenie dôvodu vzniku náhodných ťažieb OÚ Poprad v celkovom objeme 70,71 m3
za mesiac október v ISLH až 23.11.2020. Je preukázané, že 70,71 m3 dreva vyťažil náhodnou ťažbou v

mesiaci október 2020 bez riadneho ohlásenia OÚ Poprad.“ Žalovaný sa vyjadril na str. 16 napadnutého
rozhodnutia, že: „...zákon o lesoch v § 23 ods. 7 výslovne uvádza, že vznik dôvodu na náhodnú ťažbu je
povinný ohlásiť obhospodarovateľ lesa. Odvolateľ, ako obhospodarovateľ lesa, si dohodol ohlasovanie
vzniku dôvodu na náhodnú ťažbu s prevádzkovateľom systému WebLes, t. j. preniesol povinnosti, ktoré
mu ukladá zákon o lesoch, na inú osobu (uvedené možno chápať analogicky v zmysle občianskeho

práva, keď splnomocniteľ splnomocnil splnomocnenca na vykonanie konkrétneho úkonu v jeho mene,
pričom práva a povinnosti vznikajú splnomocniteľovi). Vznik dôvodu na náhodnú ťažbu nebol v ISLH
nahlásený tak, ako v súlade s § 23 ods. 7 nahlásený mal byť, hoci odvolateľ výpismi zo systému WebLes
preukázal snahu tak urobiť. Povinnosti však podľa zákona o lesoch patria výlučne obhospodarovateľovi
lesa a aj za nedodržanie týchto povinností zodpovedá len obhospodarovateľ lesa.“

32. Správny súd konštatuje, že inšpekcia a žalovaný nepochybili, keď vychádzali z údajov uvedených v
LHE, ktorá poskytuje záväzné informácie o činnostiach vykonaných v lese (§ 44 ods. 1 zákona o lesoch).
Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že počas štátneho dozoru inšpekcia nežiadala
o predkladanie podkladov, na základe ktorých sa následne vypracováva LHE. Keďže do LHE sa však

eviduje vykonaná ťažba v danom mesiaci súhrnne, vykonanie náhodnej ťažby žalobca zapísal jediným
súhrnným zápisom, t. j. objem 70,71 m3 zapísal v mesiaci október. Uviedol, že tieto podklady (záznamy)
slúžia len pre daného obhospodarovateľa lesa, je ich možné dopĺňať, meniť a upravovať dovtedy, kým sa
údaje z nich zaevidujú v LHE. Relevantné údaje pre štátne orgány vyplývajú len z LHE. Ani inšpekcia, ani
žalovaný v prípade žalobcu nemohli vychádzať z priebežne zbieraných interných údajov žalobcu, preto

oba správne orgány nezanedbali svoju povinnosť a nepochybili pri zisťovaní skutkového stavu žalobcu.

33. Námietka žalobcu, že porastová karta - ťažba dreva a holiny nie je postačujúcim nástrojom na
dostatočne presné zistenie skutkového stavu, nebola správnym súdom považovaná za dôvodnú, keďžepodľa§9ods.1písmenaa)bod1.vyhláškyMinisterstvapôdohospodárstvaarozvojavidiekaSlovenskej
republiky č. 297/2011 Z.z. o lesnej hospodárskej evidencii je porastová karta evidenčným výkazom a
tvorí ju evidencia ťažby dreva a plochy na obnovu v porastoch a na ostatných lesných pozemkoch,

pričom podľa § 44 ods. 1 zákona o lesoch je obhospodarovateľ lesa povinný prostredníctvom hospodára
zabezpečiť vedenie evidencie o realizácii plánovaných hospodárskych opatrení i o neplánovaných
činnostiach a opatreniach vykonaných v lese, najmä o vykonanej ťažbe a pestovaní lesa.

34. Na základe vyššie uvedeného má správny súd za to, že príslušné správny orgány postupovali v

administratívnom konaní zákonným spôsobom a svoje rozhodnutia aj náležite a presvedčivo odôvodnili.

35. Žalobca v správnej žalobe konštatoval, že má za to, že v prípade pokiaľ by k správnemu zisteniu
skutočného stavu došlo zo strany súdu v súdnom konaní, je namieste aj aplikácia peňažnej moderácie.
Žalobca navrhol peňažnú moderáciu podľa § 192 SSP, hoci z obsahu jeho návrhu je zjavné, že mienil
navrhnúť sankčnú moderáciu podľa § 198 SSP. Správny súd uvádza, že zmeniť výšku uloženej sankcie

môže v zmysle 198 ods. 1 písm. a) SSP len na návrh žalobcu, na základe výsledkov vlastného
dokazovania a len vtedy, ak je uložená sankcia neprimeraná povahe skutku alebo, ak mala pre žalobcu
likvidačný charakter. Žalobca vo svojom návrhu na sankčnú moderáciu neuviedol žiadne odôvodnenie,
prečo podľa jeho názoru je výška uloženej sankcie neprimeraná povahe žalobcom spáchaného skutku
ani nekonkretizoval prečo by sankcia vo vzťahu k žalobcovi mala mať likvidačný charakter. Správny

súd konštatuje, že sankcia je podľa právnej teórie neprimeraná k povahe skutku, ak ide o takú sankciu,
ktorá síce navonok nie je v rozpore so zákonom, ale bola určená v rozpore so zásadou individualizácie
sankcie, čo nebolo v tomto konaní preukázané (pričom žalobca nebol žiadnym spôsobom v tejto otázke
procesne aktívny a nenavrhol ani žiadne dôkazy na preukázanie neprimeranej resp. likvidačnej výšky
sankcie). Odôvodnenie výšky pokuty inšpekciou na str. 28 a 29 prvostupňového rozhodnutia je logické,

zrozumiteľné a postačujúce. Pokuta vo výške 11.000 eur bola uložená na spodnej hranici stanovenej
zákonom (ktorá bola podľa § 17 ods. 5 písm. a) zákona o dreve vo výške 10.000 eur), za použitia
absorbčnej zásady s prihliadnutím na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. Správny súd má za to,
že prvostupňový orgán konal a rozhodoval autonómne, pričom na základe správnej úvahy uplatňoval
príslušné sankčné ustanovenia zákona spôsobom, ktorý v zmysle zákonného rámca pripadal do úvahy

v kontexte posudzovaného prípadu.

36. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ani z jedného zo žalobou uplatnených dôvodov nezákonnosti
napadnutého rozhodnutia nebolo možné dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so
zákonom. Nad rozsah podanej správnej žaloby správny súd taktiež nezistil vady v postupe a v konaní

orgánov verejnej správy v zmysle § 195 SSP. Správna žaloba preto nebola dôvodná, následkom čoho
ju správny súd podľa § 190 SSP zamietol.

37. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti

úspech. Vzhľadom na to, že žalobca nebol v konaní úspešný, keďže jeho žaloba bola v celom rozsahu
zamietnutá, správny súd mu podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal náhradu trov konania.
Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu
dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy
však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne (§ 168 SSP). Keďže v konaní

úspešnémužalovanémunevznikližiadneodôvodnenétrovy,ktorébybolomožnéodžalobcuspravodlivo
požadovať, správny súd ani žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

38. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 1 mesiac od doručenia rozsudku alebo
podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP). Proti tomuto rozhodnutiu
je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá
má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 1 mesiac
oddoručeniarozhodnutiaoprávnenémusubjektu(§443ods.2písm.a)SSP).Kasačnásťažnosťpodaná

v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.