Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Svk/43/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3020200008
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Šabová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:3020200008.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany

Šabovej, PhD. a zo sudcov JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci
žalobcov: 1) Ľ. R., W.. XX.XX.XXXX, bytom T. Q. XXX/XX, XXX XX H. W. U., 2) E. F., W.. XX.XX.XXXX,
bytom L. XXXX/XX, XXX XX H. W. U., 3) Y. T., W.. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX H. W.
U., 4) R. Y., W.. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, XXX XX H. W. U., 5) T. T., W.. XX.XX.XXXX, bytom
V. U. XXX/X, XXX XX H. W. U., všetci právne zastúpení: Mgr. Martin Berec, advokát s.r.o., so sídlom
Landererova 7866/12, 811 09 Bratislava, IČO: 55134114, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín,
pozemkový referát, so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, za účasti ďalších účastníkov: 1) I. F.,

bytom SW. XXX/XX, XXX XX M. M., právne zastúpená: Mgr. Martin Berec, advokát s.r.o., so sídlom
Landererova 7866/12, 811 09 Bratislava, IČO: 55134114, 2) C.. Y. H., Z.., bytom U. Z. XXXX/XXX, XXX
XX T., 3) C. Š., bytom XXX XX T. XX, 4) Slovenský záhradkársky zväz, Základná organizácia 23-61,
Medzihory 5, so sídlom Halalovka 2402/56, 911 01 Trenčín, IČO: 36 120 588, 5) Slovenský pozemkový
fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
OU-TN-OOP6-2019/034871-006 zo dňa 21. novembra 2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcov 1),
2), 3), 4) a 5) proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 11S/31/2022-232 zo dňa 22.03.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť žalobcov 1) a 3) sa zamieta.
II. Kasačná sťažnosť žalobcov 2), 4) a 5) sa odmieta.
III. V časti odmietnutia kasačnej sťažnosti sa žiadnemu z účastníkov náhrada trov kasačného konania
nepriznáva.
IV. V časti zamietnutia kasačnej sťažnosti sa žalovanému a ďalším účastníkom náhrada trov kasačného
konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym orgánom
1. Žalovaný rozhodnutím č. OU-TN-OOP6-2019/034871-006 zo dňa 21. novembra 2019 zamietol

odvolanie žalobcov 1) a 3) a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, pozemkového a lesného
odboru zo dňa 26.07.2019, ktorým bolo rozhodnuté o schválení projektu pozemkových úprav na
vyporiadanie vlastníctva pozemkov v záhradkárskej osade č. 23-61 Medzihory v k. ú. H. W. U.. Dňom
právoplatnosti tohto rozhodnutia došlo k nadobudnutiu vlastníctva k pozemkom v samostatnom obvode
zriadenej záhradkárskej osady a súčasne bolo toto rozhodnutie podkladom pre vykonanie zmeny v
katastri nehnuteľností. Prvostupňový správny orgán taktiež zaviazal Slovenský pozemkový fond na
poskytnutie náhrady v peniazoch v stanovenej lehote.

II. Rozhodnutie správneho súdu
2. Žalobcovia napadli rozhodnutie žalovaného správnou žalobou. Podstata ich námietok smerovala
k určenej výške náhrady, ktorú považovali za nedostatočnú, nezohľadňujúcu reálnu trhovú hodnotu
pozemkov, ktoré boli v ich vlastníctve.3. Žalovaný žiadal správnu žalobu zamietnuť. Uviedol, že pozemkové úpravy majú podľa zákona viacero
etáp a až právoplatným uzatvorením jednej etapy začína „konanie“ o ďalšej etape. V tomto procese
boli vydané viaceré rozhodnutia, ktoré mohli byť podrobené súdnemu prieskumu. Pokiaľ ide o znalecký

posudok č. 106/2011, do metód znalkyne správny orgán nemohol zasahovať. Účastníci mohli predložiť
porovnávací posudok, čo neurobili.
4. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v III. etape
pozemkových úprav podľa zákona č. 64/1997 Z. z. zákona o užívaní pozemkov v zriadených
záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim (ďalej „zákon č. 64/1997 Z. z.“). Predmetom

rozhodovania bolo schválenie projektu pozemkových úprav na vyporiadanie vlastníctva pozemkov v
záhradkárskej osade č. 23-61 Medzihory v k. ú. H. W. U.. Dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia došlo k
nadobudnutiuvlastníctvakpozemkomvsamostatnomobvodezriadenejzáhradkárskejosadyasúčasne
bolo toto rozhodnutie podkladom pre vykonanie zmeny v katastri nehnuteľností. Prvostupňový správny
orgán taktiež zaviazal Slovenský pozemkový fond na poskytnutie náhrady v peniazoch v stanovenej
lehote.

5. Správny súd ohľadom žalobcov 2), 4) zistil, že títo odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu
nepodali a žalobca 5) ho podal oneskorene, preto sa ním žalovaný nezaoberal. Keďže tieto osoby
proti prvostupňovému orgánu nebrojili odvolaním, nie sú rozhodnutím žalovaného dotknutí na svojich
právach. Potreba vyčerpania riadneho opravného prostriedku v administratívnom konaní je vyjadrením
subsidiarity správneho súdnictva. Žaloby žalobcov 2), 4) a 5) preto odmietol podľa § 98 ods.1 písm. g)

zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej „SSP“).
6. Žaloba žalobcov 1) a 3) spočívala najmä v nespokojnosti s určením výšky náhrady za pozemky.
Správny súd na podstatu záhradkových pozemkových úprav a spôsob ich realizácie, pričom vysvetlil,
že záhradkové pozemkové úpravy pozostávajú (spravidla) zo štyroch na seba nadväzujúcich etáp
končiacich sa rozhodnutím. Ukončenie jednej etapy právoplatným rozhodnutím je predpokladom začatia

etapy nasledujúcej. Rozlišovanie medzi jednotlivými etapami má vo vzťahu k správnemu súdnictvu
zásadný význam, keď v rámci súdneho prieskumu rozhodnutia vydaného v určitej etape, nemôžu
byť preskúmavané tie skutočnosti, ktoré už boli predmetom rozhodovania v predchádzajúcej etape
záhradkových pozemkových úprav.
7. V prejednávanej veci správne orgány v poslednej etape konania o pozemkových úpravách

nerozhodovali o výške náhrady v peniazoch. Neboli už ani oprávnené zaoberať sa touto otázkou, ktorá
už bola vyriešená v inej etape administratívneho konania. Predmetom rozhodovania správnych orgánov
už bola len otázka vyplatenia určenej náhrady za pozemky, nie jej výška.
8. Žalobcovia mali právo namietať určenú výšku náhrady v peniazoch, resp. metódy a závery znaleckého
dokazovania v predchádzajúcej etape administratívneho konania. Vyriešenie tejto parciálnej otázky

mohlo byť aj predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, čo sa však nestalo.
Uvedená otázka už bola právoplatne vyriešená a práve takéto konečné vyriešenie umožnilo správnym
orgánom konať v ďalšej etape a rozhodovať o podmienkach jej vyplatenia a vytvoriť právny základ
pre zmenu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Správny súd k tejto otázke poukázal na
ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

1Sžr/92/2014, rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/3/2021) a
žalobu žalobcov 1) a 3) ako nedôvodnú zamietol.
III. Kasačná sťažnosť a konanie na kasačnom súde
9. Proti rozsudku správneho súdu podali v zákonnej lehote žalobcovia 1), 2), 3), 4), a 5) (sťažovatelia)
kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP a navrhli, aby kasačný súd rozsudok správneho

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby tento rozsudok zmenil tak, že zruší napadnuté
rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie (pozn. kasačného súdu - medzi uvedenými
návrhmi nie je žiaden rozdiel, zrejme mali sťažovatelia na mysli možnosť kasačného súdu zmeniť
rozsudok správneho súdu tak, že sa zrušuje rozhodnutie žalovaného a vec sa mu vracia na ďalšie
konanie. Návrhy sťažovateľov však kasačný súd nie je oprávnený upravovať). Zároveň požadoval

priznanie práva na náhradu trov konania.
10. V kasačnej sťažnosti uviedli, že sa v celom rozsahu pridržiavajú svojej argumentácie v správnej
žalobe, aj vo svojich všetkých doterajších písomných podaniach. Napadnuté rozhodnutie vychádza z
nedostatočne zisteného skutkového stavu správnymi orgánmi, s čím sa správny súd stotožnil a tým
zaťažil svoje rozhodnutie vadou, ktorá mohla mať za následok nezákonné rozhodnutie vo veci samej.

11. Ďalej uviedol, že ak žalovaný poukazuje na jednotlivé fázy záhradkových pozemkových úprav,
ktorých výsledkom je vždy určité rozhodnutie, na základe ktorého sa prechádza do ďalšej fázy, tak samo
MPRV SR konštatovalo vo svojom rozhodnutí že ,,ak režim zákona č. 64/1997 Z. z. vychádza z toho, že
doterajšívlastníkpozemkumáprávonavyrovnaniezapozemokstým,žemualenemôžebyťzachovanévlastníctvo pozemku v zriadenej záhradkovej osade, všetky námietky a odvolania vlastníkov pozemkov
o nesúhlase s odpredajom pozemkov, resp. akoukoľvek manipuláciou s nimi, musia správne orgány
vyhodnotiťakoirelevantné,“malibymaťžalobcoviaaspoňprávonaprimeranúnáhraduresp.náhraduvo

výške trhovej ceny za tento pozemok. Zotrvali na názore, že k určeniu primeranej náhrady, resp. náhrady
vo výške trhovej ceny za pozemky nedošlo. Cenu určenú znaleckým posudkom namietali v každom
štádiu administratívneho konania. Konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia trpelo
zmätočnosťou.
12. Žalobcovia nesúhlasili s tým, že správny orgán vychádzal výlučne zo znaleckého posudku a

nepokúsil sa overiť opodstatnenosť námietok vlastníkov proti výške náhrady stanovenej znaleckým
posudkom. Ich argumentáciu mal podporovať aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. 2Sžo/133/2010 zo dňa 18.05.2011, podľa ktorého ,,i v konaní podľa záhradkového zákona v jeho
jednotlivých etapách prednostne aplikovať Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tak
ako bol interpretovaný v rozsudku Urbárska obec Trenčianske Biskupice proti Slovenskej republike.
Je potrebné zvlášť citlivo pristupovať k tomuto problému a dbať o to, aby nedošlo k ďalším konaniam

pre porušenie dohovoru. Na tieto skutočnosti reagovala i novela záhradkového zákona č. 57/2011 Z.
z., ktorou bolo potrebné v rámci výkonu rozsudku ESĽP, týkajúceho sa Urbárskej obce Trenčianske
Biskupice proti Slovenskej republike, uskutočniť na vnútroštátnej úrovni všeobecné opatrenia, ktoré
spočívajú v tom, že štát má odstrániť všetky prekážky toho, aby sa nájom pôdy v záhradkových osadách
realizoval za podmienok, ktoré berú do úvahy skutočnú cenu pôdy a súčasne trhové podmienky v

dotknutejlokaliteaďalejžeodstránivšetkyprekážkytoho,abysazaprevodvlastníckehoprávaktakýmto
pozemkom poskytovala náhrada, ktorej výška bude v primeranom vzťahu k trhovej cene majetku ku
dňu prevodu.“
13. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s napadnutým rozsudkom a navrhol, aby
kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

14. Ďalšia účastníčka konania 1) sa stotožnila s podanou kasačnou sťažnosťou.
15. Ďalší účastník konania 5) sa stotožnil s napadnutým rozsudkom správneho súdu.
IV. Posúdenie kasačného súdu
16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že
kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP) a oprávnenými osobami (§ 442 ods. 1 SSP),

preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP)
spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k nasledovným záverom.
17. Pokiaľ ide o sťažovateľov 2), 4) a 5), kasačný súd dospel k záveru, že ich kasačnú sťažnosť treba
odmietnuť.
Podľa § 445 ods. 1 písm. c) SSP (Náležitosti kasačnej sťažnosti) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem

všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé,
v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“).
Podľa § 459 SSP písm. e) kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť, ak nemá náležitosti
ustanovené týmto zákonom, bol dodržaný postup podľa § 450 ods. 1 a nejde o prípady podľa § 449
ods. 2 písm. b) a c).

18. Kasačná sťažnosť môže byť odôvodnená iba dôvodmi podľa § 440 ods. 1 SSP, ktoré musia byť
vymedzené tak, že sťažovateľ uvedie, v čom spočíva konkrétna procesná vada, vada zmätočnosti,
resp. uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť
tohto právneho posúdenia (§ 440 ods. 2 veta prvá SSP). Dôvody kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť
poukázaním na podanie, ktoré sťažovateľ urobil v konaní pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 veta druhá

SSP).
19. Pri posúdení, či kasačná sťažnosť sťažovateľov 2), 4) a 5) spĺňa požadované obsahové náležitosti,
kasačný súd vychádzal z jej obsahu (§ 55 ods. 3 SSP). Ich žaloby boli odmietnuté podľa § 98 ods. 1
písm. g) SSP z dôvodov nevyčerpania odvolania a absencie dotyku na právach žalobou napadnutým
rozhodnutím (bod. 5 tohto rozhodnutia). Sťažnostná argumentácia sťažovateľov 2), 4) a 5) však

nesmeruje proti týmto dôvodom, sťažovatelia neuvádzajú konkrétne dôvody podľa § 440 ods. 1 písm.
g) a f) SSP, vzťahujúce sa k rozhodnutiu správneho súdu o ich žalobách.
20. Kasačný súd dopĺňa, že požiadavka na povinné zastúpenie účastníka konania v kasačnom konaní
advokátom nie je samoúčelná. Od právneho zástupcu účastníka konania sa očakáva kvalifikovaná
argumentácia, na ktorú následne kasačný súd primerane reaguje, čo v tomto prípade nebolo možné,

keďže kasačná sťažnosť sťažovateľov 2), 4) a 5) vôbec nesmerovala voči rozhodnutiu o ich žalobe.
21. Absencia vymedzenia sťažnostných dôvodov podľa § 440 ods. 1 SSP u týchto sťažovateľov
predstavuje prekážku, brániacu vecnému preskúmavaniu napadnutého rozsudku. Kasačný súd pretokasačnú sťažnosť sťažovateľov 2), 4) a 5) pre nedostatok obsahových náležitostí odmietol podľa § 459
písm. e) SSP.
22. Pokiaľ ide o sťažovateľov 1) a 3), ich kasačná len reprodukuje ich nespokojnosť s výškou stanovenej

náhrady. Sťažovatelia v kasačnej sťažnosti uvádzajú, že ju podávajú z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm.
f) a g) SSP. Sťažovatelia však tieto kasačné dôvody nešpecifikujú a v texte ani nerozlišujú.
23. Ohľadom kasačného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP platí, že nestačí iba všeobecne tvrdiť,
že právo na spravodlivý proces bolo porušené, ale treba konkrétne uviesť a odôvodniť, v čom konkrétne
toto porušenie spočíva. Musí ísť o pochybenie správneho súdu a sťažovateľ musí konkretizovať, pri

akom procesnom úkone sa tak malo stať, aké vyjadrenia, resp. dôkazy chcel v priebehu konania
pred krajským súdom uplatniť a čo je dôsledkom znemožnenia ich uplatnení, teda aké subjektívne
právo sťažovateľa malo byť v tejto súvislosti porušené (porušenie práva vyjadriť sa, byť prítomný na
pojednávaní či porušenie práva na odôvodnenie rozhodnutia a pod.). V texte kasačnej sťažnosti len
vágne uvádzajú, že stotožnením sa správneho súdu so závermi žalovaného malo byť konanie pred
súdomzaťaženévadou,resp.žerozhodnutiežalovanéhoniejedostatočneodôvodnenéasprávnyorgán

nedostatočne zistil skutkový stav. Tieto výhrady jednak nesmerujú voči konaniu a rozhodnutiu správneho
súdu a ani nie sú dostatočne konkrétne. Tento kasačný dôvod preto nebol naplnený.
24. Sťažnostný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP musí sťažovateľ vymedziť tak, že uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a zároveň uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia veci správnym súdom. Takéto posúdenie sťažovatelia neprezentujú. Správny súd

sa so žalobnou argumentáciou sťažovateľa riadne vysporiadal a podrobne vysvetlil aj s poukazom na
rozhodnutia Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu, prečo nie je relevantná ich argumentácia
vo vzťahu k výške stanovenej náhrady. Sťažovatelia mali v kasačnej sťažnosti reagovať na právne
posúdenie správneho súdu, ktoré považovali za nesprávne, a nie opakovať žalobné dôvody, resp.
výhrady voči rozhodnutiu žalovaného. Ani tento kasačný dôvod preto nebol naplnený.

V. Záver a rozhodnutie o trovách konania
25. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľov 2), 4) a 5) neobsahuje
zákonom stanovené náležitosti, preto ju podľa § 459 SSP písm. e) SSP odmietol. Dôvody, ktorými
sťažovatelia 1) a 3) spochybňovali rozhodnutie správneho súdu boli totožné s námietkami, ktoré
namietali už v správnom konaní i v žalobe, a s ktorými sa správny súd náležite vysporiadal. Kasačná

sťažnosť neobsahuje žiadne právne relevantné námietky, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku správneho súdu. Z uvedeného dôvodu kasačný súd ich kasačnú sťažnosť podľa
§ 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
26. O náhrade trov účastníkov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že v časti odmietnutia
kasačnej sťažnosti sťažovateľov 2), 4) a 5) žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov nepriznal podľa

§ 467 ods. 1 v spojení s § 170 SSP.
27. V časti zamietnutia kasačnej sťažnosti sťažovateľov 1) a 3) procesne úspešnému žalovanému nárok
na náhradu trov konania nepriznal pre nesplnenie zákonných podmienok (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s
§ 168 SSP). Ďalším účastníkom konania trovy kasačného konania nevznikli, preto im ich kasačný súd
v zmysle § 169 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom
hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Požiadavkanapovinnézastúpenieúčastníkakonaniavkasačnomkonaníadvokátomniejesamoúčelná.
Od právneho zástupcu účastníka konania sa očakáva kvalifikovaná argumentácia, na ktorú následne
kasačný súd primerane reaguje, čo v tomto prípade nebolo možné, keďže kasačná sťažnosť

sťažovateľov 2), 4) a 5) vôbec nesmerovala voči rozhodnutiu o ich žalobe.
Ohľadom kasačného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP platí, že nestačí iba všeobecne tvrdiť, že
právo na spravodlivý proces bolo porušené, ale treba konkrétne uviesť a odôvodniť, v čom konkrétne
toto porušenie spočíva.
Sťažovatelia mali v kasačnej sťažnosti reagovať na právne posúdenie správneho súdu, ktoré považovali

za nesprávne, a nie opakovať žalobné dôvody, resp. výhrady voči rozhodnutiu žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.