Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/48/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6722010678
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6722010678.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a
sudcov JUDr. Michaely Bucekovej, PhD., LL.M. a JUDr. Andreja Matušovica, na neverejnom zasadnutí
dňa 29. mája 2025, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,
ods.2písm.a)Tr.zák.spoukazomnaust.§139ods.1písm.c)Trestnéhozákona,oodvolaníokresného
prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen zo dňa 31. marca 2025, sp. zn. 3T/124/2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresného súdu Zvolen zo dňa 31. marca 2025, sp. zn. 3T/124/2022 bola
podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku postúpená trestná vec obžalovaného A. B. pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. c) Trestného
zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 27.12.2021 v čase okolo 19.30 h počas jazdy v motorovom vozidle C.. D. E., evidenčného čísla
B., na ceste X/XX D. smere od obce F. G. do mesta B., po predchádzajúcom verbálnom konflikte
fyzicky napadol svoju družku H. H., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že túto jedenkrát udrel rukou do
oblasti tváre, pričom táto sedela na mieste spolujazdca a následne v obci I., J. B. z vozidla vystúpila a
z dôvodu spôsobeného zranenia jej bola privolaná rýchla zdravotnícka pomoc, čím spôsobil H. H., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom K. L. XXXX/X, B., zranenie a to zlomeninu nosovej kosti s posunom úlomkov,
ktoré zranenie si vyžiadalo práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v trvaní 14 dní

J. M., J. D. D. I. C., pretože tento orgán by mohol vec prejednať ako priestupok.

Protitomutouzneseniupodalokresnýprokurátorpriamonahlavnompojednávanísťažnosť,atútodoplnil

o dôvody písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 17.04.2025. Úvodom poukázal na to,
že dňa 30. novembra 2022 podal obžalobu na obvineného A. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c)
Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedené vyššie. Dodal,
že s predmetným uznesením súdu sa nestotožňuje, nakoľko konanie obžalovaného A. B. jednoznačne
naplnilo pojmové znaky žalovaného skutku. Skonštatoval, že súd uveril obrane obžalovaného a to,

že k zraneniu spolujazdkyne došlo nechtiac, keď mu táto mala brániť v šoférovaní, a tak ju nechtiac
udrel lakťom do oblasti nosa, v dôsledku čoho vzniklo uvedené zranenie. Nestotožnil sa s tým, že
súd vyhodnotil konanie obžalovaného ako priestupok, pretože tento záver nie úplne korešponduje s
vykonaným dokazovaním. Súd taktiež nezdôvodnil, prečo uveril práve verzii obžalovaného. Aj keď
obžalovaný od samého začiatku prípravného konania popieral spáchanie skutku, jeho výpoveď vyznieva
nevierohodne, keď tento svojej reflexné konanie modifikoval vo svojich výpovediach. Okresný prokurátor

ďalej poukázal na to, že samotná poškodená priebeh udalosti popisuje inak s tým, že k verzii poškodenej
sa priklonil aj znalec, pričom je pravdou, že nespochybnil ani verziu obžalovaného. Má za to, že verziapoškodenejjepodporenáviacerýmidôkazmi,ktorétvoriaucelenúreťazasmerujúktomu,žeobžalovaný
konal úmyselne, pričom jeho konaniu predchádzal verbálny konflikt, ktorý logicky vyústil do fyzického
útoku vo vzťahu k poškodenej. Uzavrel, že nie je možné sa stotožniť s vyhodnotením dôkaznej situácie

vo vzťahu k rozhodnutiu súdu o postúpení veci, pričom zo samotného skutkového zistenia citovaného
v rozhodnutí je zrejmé, že došlo k úmyselnému konaniu páchateľa, ktoré má znaky trestného činu v
rozsahu uplatnenej právnej kvalifikácie pri podaní obžaloby. Má za to, že konanie obžalovaného A. B.
nie je možné vyhodnotiť ako konanie neúmyselného charakteru majúceho znaky len priestupkového
konania, pretože z kontextu dokazovania jednoznačne vyplýva, že tento konal úmyselne a takýmto

konaním spôsobil inej osobe zranenie vyžadujúce si práceneschopnosť v trvaní 14 dní.

Navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil napadnuté rozhodnutie Okresného súdu Zvolen a
prikázal, aby vo veci ďalej konal a rozhodol.

K sťažnosti okresného prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu písomným

podaním doručeným okresnému súdu dňa 12. mája 2025. Úvodom popísal výrok napadnutého
uznesenia ako aj podstatný obsah okresným prokurátorom podanej sťažnosti. Pokračoval, že
poškodená je opilec a narkoman a živí sa prostitúciou. Je dezorientovaná a absolútne nepoužiteľná
ako svedok. Obvinený odvracal nebezpečenstvo priamo hroziace, a to dopravnú nehodu v ťažkých
poveternostných podmienkach. Nemal čas uvažovať akým spôsobom by mohol viesť bezdôvodný útok

na cielenú oblasť tváre poškodenej za účelom spôsobenia ľahkej ujmy na jej zdraví. Obžalovaný od
samého začiatku popiera spáchanie skutku s tým, že jeho konanie nebolo úmyselné. Má za to, že v
danej veci nejde o trestný čin vôbec a ani o priestupok a obžalovaný mal byť oslobodený.

Navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici sťažnosť okresného prokurátora zamietol ako nedôvodnú.

Podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por., pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený
orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie
predchádzajúce týmto výrokom.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd nadriadený, zistil, že sťažnosť podal okresný prokurátor ako
oprávnená osoba v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bola prípustná. Následne preskúmal
správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému okresný prokurátor podal sťažnosť, ako aj
konanie predchádzajúce tomuto výroku. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že sťažnosť
okresného prokurátora nie je dôvodná.

Úvodom Krajský súd v Banskej Bystrici poukazuje na to, že Okresný súd Zvolen už raz vo veci rozhodol
odsudzujúcim rozsudkom zo dňa 16. septembra 2024, tento však odvolací súd na základe podaného
odvolania obžalovaného dňa 27. novembra 2024 zrušil a vec bola vrátená Okresnému súdu Zvolen
na nové prejednanie a rozhodnutie s pokynom, aby prvostupňový súd opätovne prehodnotil predmetný

skutok s prihliadnutím na to, či sa jedná o naplnenie všetkých znakov prečinu ublíženia na zdraví, ktorý
pokyn okresný súd náležitým spôsobom rešpektoval.

Posplneníprieskumnejpovinnostikrajskýsúdzistil,žeokresnýsúd,pridôslednomdodržaníprocesného
postupu a rešpektovaní práva odsúdeného na obhajobu, rozhodol na hlavnom pojednávaní v súlade

s výsledkami vykonaného dokazovania. V tomto smere vykonané dôkazy správne vyhodnotil, a to
jednotlivo, ako aj v ich súhrne a odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá všetkým hľadiskám
obsiahnutým v § 176 ods. 2 Tr. por. Podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zároveň zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový

súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona.

Krajský súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie uznesenia okresného súdu na strane č. 3
posledný odsek až strane č. 4, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil. Považoval však za potrebné
reagovať v rámci sťažnostného konania aj na sťažnostné námietky okresného prokurátora, ktoré

ale nebolo možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu rozhodnutiu.
Krajský súd sa nestotožňuje s názorom okresného prokurátora, že zo samotného skutkového zistenia
citovanéhovrozhodnutíjezrejmé,žedošlokúmyselnémukonaniuobžalovaného.Naopak,narozdielod
okresného prokurátora má krajský súd za to, že v konaní nebolo jednoznačným spôsobom preukázané,že obžalovaný konal úmyselne. Obžalovaný svoju vinu kategoricky poprel a samotná poškodená sa
opakovane vyjadrila v tom zmysle, že bola v tom čase opitá, že sa s obžalovaným nehádali, nemali
žiaden konflikt a že obžalovaný jej zranenie neurobil úmyselne a nechcel ju udrieť, pričom aj znalec

pripustil, že k zraneniu poškodenej mohlo dôjsť tak ako to uvádza obžalovaný, teda že obžalovaný
spôsobil poškodenej zlomeninu reflexívnym úderom chrbtovej strany pravej ruky do oblasti nosa, čo
znamená, že nie je možné určiť či išlo o úmyselný úder. Krajský súd pre úplnosť zdôrazňuje, že pri
prečine ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona musí ísť o úmyselné
konanie, splnenie ktorej podmienky nebolo v predmetnej trestnej veci jednoznačne preukázané. Preto

nebolo namieste uznať obžalovaného za vinného zo žalovaného skutku ako sa domáha prokurátor.
Keďže však, ako správne uviedol okresný súd, by teoreticky u obžalovaného prichádzalo do úvahy
posúdeniejehokonaniaakopriestupokprotiobčianskemuspolunažívaniu,okresnýsúdsprávnevsúlade
s § 280 ods. 2 Trestného poriadku postúpil trestnú vec obžalovaného J. M. C., ktorý by mohol tento
skutok prejednať ako priestupok.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por., nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Z uvedených dôvodov senát krajského súdu sťažnosť okresného prokurátora v súlade s citovaným
ustanovením ako nedôvodnú zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.