Rozsudok – Žaloby proti právoplatným ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Bratislava

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Jana Ondrejková

Oblasť právnej úpravy – Správne právoŽaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/239/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201534
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201534.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členiek

senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. (spravodajkyňa) a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu:
Obec Balog nad Ipľom, so sídlom Hlavná 75, 991 11 Balog nad Ipľom, IČO: 00 319 228, zastúpeného:
JUDr. Marta Wertlenová, advokátka, so sídlom Predmestská 8537/2B, 010 01 Žilina, IČO: 35657073,
proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 12754-9000/2020 zo dňa 05.10.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia

1. Žalovaný začal dňa 21.04.2020 podľa § 171 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom
obstarávaní“) konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného - žalobcu po uzavretí zmluvy z vlastného
podnetu pri zadávaní zákazky na uskutočnenie stavebných prác na predmet „Obstaranie 10 nájomných
bytov v obci Balog nad Ipľom“, realizovanej postupom pre zadávanie podlimitných zákaziek bez využitia

elektronického trhoviska, vyhlásenej zverejnením výzvy na predkladanie ponúk vo Vestníku verejného
obstarávania č. 184/2019 z 12.09.2019 pod zn. 24146 – WYP.

2. V časti súťažných podkladov „B.1 Opis predmetu zákazky“ kontrolovaný uviedol:
„1.1 Predmetom zákazky je „Obstaranie 10 nájomných bytov v obci Balog nad Ipľom“, vrátane technickej
infraštruktúry.
1.1.1 Záujmom verejného obstarávateľa je odkúpenie bytového domu / domov s desiatimi bytovými

jednotkami bežného štandardu spĺňajúci podmienky na poskytnutie úveru z ŠFRB a dotácie z MDV SR
s potrebnou technickou vybavenosťou.
1.1.2. Základné údaje.
Podlažnosť: max. 2 nadzemné podlažia.
Priemerná podlahová plocha bytov s balkónmi/loggiami a terasami od 56 do 60 m2.
Počet bytov: 10.
1.1.3. Predpokladané členenie stavby. ...

1.1.4. Predpokladané členenie bytov.
Celkovo je v bytovom dome plánovaných 10 bytov na max. dvoch nadzemných podlažiach, ktoré
môžu byť kombináciou jednoizbových, dvojizbových a trojizbových. Priemerná podlahová plocha bytovs balkónmi/loggiami a terasami je od 56 do 60 m2. Požadované sú min. dva trojizbové byty a min. štyri
dvojizbové byty.
1.1.5. Predpokladané architektonické riešenie.

Objekt bude mať max. dve nadzemné podlažia.
1.1.6. Predpokladané dispozičné riešenie.
Konštrukcia objektu je murovaná. Na 1NP sa bude nachádzať vstup do objektu, byty, terasy, kotolňa,
pivničné kobky a schodisko. Na každom poschodí budú byty. Každý byt môže mať balkón.
1.1.7 Projektové energetické hodnotenie

Budova, ktorá spĺňa kritérium minimálnych tepelnoizolačných vlastností stavebných konštrukcií,
energetické kritérium a hodnotu globálneho ukazovateľa primárnej energie budovy pre
ultranízkoenergetickú úroveň výstavby patrí do úrovne výstavby budovy 2.
Predpokladaná hodnota zákazky: 640 000,00- Euro bez DPH.
1.2. Uchádzač musí pri plnení tejto zákazky postupovať v súlade s platnými právnymi predpismi SR a
EÚ (najmä so Stavebným zákonom a pod.) a platnými technickými normami.“

3. V lehote na predkladanie ponúk predložili ponuku dvaja uchádzači, vylúčený nebol žiadny uchádzač.
Výsledkom predmetnej zákazky bolo uzavretie „Zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva
k bytovému domu s nájomnými bytmi a k technickej vybavenosti č. BD – BnI 10 bj/2019 podľa § 50a
Občianskeho zákonníka“ dňa 09.01.2020 (ďalej len „zmluva o budúcej zmluve“) medzi žalobcom a

úspešným uchádzačom F. A. A. C. Consulting, s. r. o. Informácia o výsledku verejného obstarávania
bola zverejnená vo Vestníku verejného obstarávania.

4. Po preskúmaní úkonov a dokumentácie žalobcu v uvedenom konaní žalovaný, odbor dohľadu, vydal
rozhodnutie č. 3502-6000/2020-OD/6 zo dňa 12.08.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým

podľa § 175 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní konštatoval, že žalobca ako kontrolovaný svojím
konaním porušil: „§ 113 ods. 5 v nadväznosti na § 42 ods. 1 a ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní,
tým že neopísal predmet zákazky jednoznačne, úplne a s konkrétnymi technickými požiadavkami,
keďže súťažné podklady neobsahujú podrobné vymedzenie predmetu zákazky, čím vniesol do procesu
verejného obstarávania prvky zmätočnosti, neprehľadnosti a nepredvídateľnosti a súčasne postupoval

v rozpore s § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, a to konkrétne s princípom transparentnosti,
nediskriminácie hospodárskych subjektov a princípom rovnakého zaobchádzania tým, že kontrolovaný
ešte pred vyhlásením predmetného verejného obstarávania, a to vo verejnej obchodnej súťaži prenajal
pozemok spoločnosti F. A. A. C. Consulting, s. r. o. výlučne za účelom výstavby dotknutých nájomných
bytov, zvýhodnil danú spoločnosť ako uchádzača v predmetnom postupe zadávania zákazky, nakoľko

tento vedel predložiť ponuku, ktorá obsahuje aj čísla parciel, na ktorých sa predmetná výstavba
uskutoční v lehote na predkladanie ponúk, čím boli znevýhodnení ostatní potenciálni uchádzači, ktorí
nemali zabezpečené rovnaké podmienky v predmetnom postupe zadávania zákazky ako spoločnosť
F. A. A. C. Consulting, s.r.o., pričom uvedené porušenia zákona o verejnom obstarávaní mali vplyv na
výsledok verejného obstarávania.“

5. Na podklade žalobcom podaného odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu, žalovaný,
Rada Úradu pre verejné obstarávanie, rozhodoval v odvolacom konaní a vydal rozhodnutie č.
12754-9000/2020 zo dňa 05.10.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ a spolu s prvostupňovým
rozhodnutím aj ako „napadnuté rozhodnutia“), ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil

prvostupňové rozhodnutie podľa § 177 ods. 12 zákona o verejnom obstarávaní. V odôvodnení uviedol,
že v opise predmetu zákazky tak, ako ho stanovil žalobca v tomto verejnom obstarávaní, absentujú
konkrétne technické špecifikácie, neobsahuje jednoznačné, úplné a jasné požiadavky na materiálové
zloženie stavby, na architektonické riešenie stavby ani na dispozičné riešenie bytov či bytového
domu ako celku. Mal za to, že žalobca de facto preniesol svoju povinnosť vypracovať opis predmetu

zákazky podľa § 42 zákona o verejnom obstarávaní na uchádzačov, a to navyše spolu s povinnosťou
zohľadniť požiadavky kladené zákonom č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom
bývaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dotáciách“) a zákonom č. 150/2013 Z. z. o
Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ŠFRB“), čo by viedlo
k neporovnateľnosti ponúk.

6. Ďalej žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca v tomto verejnom obstarávaní fakticky
zvýhodnil spoločnosť F. A. A. C. Consulting, s. r. o., pretože táto spoločnosť mala ešte pred vyhlásením
predmetného verejného obstarávania prenajaté pozemky priamo od kontrolovaného výlučne za účelomvýstavby dotknutých nájomných bytov, a teda vedela predložiť ponuku, ktorá obsahuje aj čísla parciel,
na ktorých sa predmetná výstavba uskutoční v lehote na predkladanie ponúk, čím boli znevýhodnení
ostatní potenciálni uchádzači, ktorí pozemkami nedisponovali a mali si ich zabezpečiť počas lehoty

na predkladanie ponúk v trvaní 25 dní (od zverejnenia výzvy), a teda nemali zabezpečené rovnaké
podmienky v predmetnom postupe zadávania zákazky ako úspešný uchádzač F. A. A. C. Consulting,
s. r. o. Podľa žalovaného práve tieto pozemky mohli byť zabezpečené a jasne popísané v súťažných
podkladoch pre potenciálnych uchádzačov na výstavbu predmetných nájomných bytov, čím by žalobca
na jednej strane poskytol rovnaké podmienky všetkým potenciálnym uchádzačom, a zároveň by tým

boli potenciálni uchádzači odbremenení od požiadavky na zabezpečenie pozemkov v obci žalobcu, na
ktorých má byť realizovaná výstavba nájomných bytov, v lehote na predkladanie ponúk.

II. Správna žaloba

7. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 03.11.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave toho istého

dňa, domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutých rozhodnutí zmysle § 191 ods. 1 písm.
c), d), e) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“), teda z dôvodov, že sú nepreskúmateľné, arbitrárne, vychádzajú z nedostatočne
zisteného skutkového stavu veci, z nesprávneho právneho posúdenia veci, nesúladu právnych záverov
s vykonaným dokazovaním.

8. Žalobca namietal, že žalovaný sa s výzvou žalobcu na predkladanie ponúk oboznámil dňa 11.09.2019,
kedy mu bola doručená a následne bola zverejnená, teda v samom úvode procesu verejného
obstarávania, pričom žalovaný si nesplnil povinnosť vyplývajúcu z § 167 ods. 1 a ods. 2 písm. a)
zákona o verejnom obstarávaní, z ktorých vyplýva, že vykonáva dohľad nad dodržiavaním povinností

verejného obstarávateľa a vydáva oznámenia o súlade alebo nesúlade predložených dokumentov
s týmto zákonom. Nečinnosť žalovaného v danej veci považoval za aprobovanie úkonov žalobcu a
stotožnenie sa s predmetným úkonom, ktorý bol neskôr v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného
po uzavretí zmluvy žalovaným preskúmavaný. Podľa žalobcu takýmto omisívnym konaním ho žalovaný
účelovo vystavil kontrole, ktorej primárnym cieľom bolo udelenie sankcie žalobcovi.

9. Ohľadom porušenia § 113 ods. 5 a § 42 ods. 1, ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, ktorého sa
mal žalobca dopustiť neopísaním predmetu zákazky jednoznačne, úplne, a s konkrétnymi technickými
požiadavkami, žalobca namietal, že pri súťažných podkladoch ako základnom kľúčovom dokumente
celého verejného obstarávania je rozhodujúca kvalita súťažných podkladov, nie ich rozsah. Ohľadom

opisu predmetu zákazky ako imanentnej súčasti súťažných podkladov zo zákona nevyplýva, že
jediná možnosť opisu predmetu zákazky na stavebné práce by mala obsahovať kompletnú projektovú
dokumentáciu, ale na základe definície zákazky na stavebné práce sa umožňuje, aby bol opis predmetu
zákazky opísaný vo forme tzv. princípu naprojektuj a postav (napr. Žltá kniha FIDIC), keď verejný
obstarávateľ napríklad ako opis predmetu zákazky dáva len dokumentáciu pre územné rozhodnutie a

až úspešný uchádzač zabezpečuje dokumentáciu pre stavebné povolenie a realizačnú dokumentáciu.
V praxi nie je v silách verejného obstarávateľa pripraviť taký výkaz výmer, ktorý bez akejkoľvek
pochybnosti zohľadňuje všetky činnosti, ktoré tvoria predmet stavebnej dokumentácie. Rovnako sa
nestotožnil so záverom žalovaného o porušení poskytnutia rovnosti všetkým uchádzačom či o prenesení
na uchádzačov povinnosti vypracovať opis predmetu zákazky vyžadovaním znalosti osobitných zákonov

tým, že žalobca požadoval predložiť ponuku na obstaranie nájomných bytov spĺňajúcu podmienky
financovania podľa zákona o ŠFRB a zákona o dotáciách. Žalobca trval na tom, že v súťažných
podkladoch uviedol všetky okolnosti, ktoré boli dôležité pre vypracovanie ponuky jednoznačne,
úplne a k povahe obstarávanej veci s primeranými, konkrétnymi technickými požiadavkami. Súťažné
podklady v prejednávanej veci obsahovali podrobné vymedzenie predmetu zákazky, boli zrozumiteľné

a jednoznačné, súladné so zákonom o verejnom obstarávaní. Nestotožnil sa ani so záverom, že
ponechal na svojvôli uchádzačov určenie aj základných technických požiadaviek stavebného objektu
(výška objektu, materiálová charakteristika stavby). Konkrétne architektonické, urbanistické, dispozično-
prevádzkovéaďalšieriešeniestavbybytovéhodomupriobstarávanínájomnýchbytovnemározhodujúci
význam a nie je porovnávacím kritériom; tým je výlučne iba priemerná podlahová plocha bytov. Cez

celkovúcenuzapredmetzákazkyalehotudodaniasúvšetkyprípadnéponukyuchádzačovjednoznačne
porovnateľné.10. Žalobca namietal, že svojím konaním neporušil § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní a
takéto konštatovanie žalovaného považuje za nesprávne, nezákonné, arbitrárne. Žalobca uviedol, že
zo zmluvy o nájme nehnuteľností z 28.08.2019 (ďalej len „zmluva o nájme“), ktorou dal žalobca do

prenájmu nehnuteľnosti v k. ú. A. B. C. spoločnosti F. A. A. C. Consulting, s. r. o. (s ktorou neskôr uzavrel
dňa 09.01.2020 zmluvu o budúcej zmluve), nevyplýva, že účelom tejto zmluvy je prenájom pozemkov
pre výstavbu „predmetného“ nájomného bytového domu. Tvrdil, že dané závery si žalovaný účelovo
domýšľa. Súťaže sa mohol zúčastniť akýkoľvek uchádzač, aj taký, ktorý vlastní iné pozemky v danej
lokalite, pričom spoločnosť F. A. A. C. Consulting, s. r. o. sa mohla slobodne rozhodnúť, či vôbec bude

stavať, a aký počet bytov postaví, v akej skladbe, prípadne či sama požiada o poskytnutie úveru, alebo
ako s tým ďalej naloží. Žalobca dal tiež do pozornosti judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, z ktorej
vyplýva, že ak požiadavky na predmet zákazky alebo kritériá na vyhodnotenie ponúk vie splniť len
obmedzený počet podnikov, nie je to samo osebe porušením princípu rovnakého zaobchádzania.

11. Napokon žalobca namietal, že v napadnutom rozhodnutí s poukazom na § 41 zákona č. 71/1967 Zb.

o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov absentuje riadne a presvedčivé
odôvodnenie spáchania správneho deliktu z dôvodov vyššie uvedených. Správny orgán založil svoje
zistenia a závery na takej voľnej úvahe, ktorá z pohľadu ústavne garantovaných práv neobstojí, a
spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.

III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania

12. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.01.2021 uviedol, že odmieta
argumenty žalobcu týkajúce sa porušenia ustanovení § 167 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o
verejnom obstarávaní, pretože žalovaný nemá dosah na obsah zverejňovaných dokumentov verejným

obstarávateľom, pričom jedinou výnimkou je možnosť uskutočnenia ex ante posúdenia podľa § 168
ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, pričom v tomto prípade neboli splnené podmienky na postup
podľa tohto ustanovenia. K vymedzeniu súťažných podkladov uviedol, že tieto musia obsahovať úplný,
presný a jednoznačný opis predmetu zákazky, pričom práve kvalitu súťažných podkladov je možné
docieliť iba dostatočnou obsahovou a vecnou úplnosťou údajov uvedených v súťažných podkladoch,

nestrannosťou a jednoznačnosťou opisu predmetu zákazky. Rámcový opis predmetu zákazky,
ktorý žalobca poskytol v súťažných podkladoch, uvedenú požiadavku nespĺňa, keďže neobsahoval
konkrétne technické požiadavky. Požiadavky kladené zákonom o dotáciách a zákonom o ŠFRB
nemožno považovať za požiadavky, ktoré samé osebe napĺňajú požiadavku podľa § 42 ods. 1 zákona
o verejnom obstarávaní na presné, jednoznačné a úplné vymedzenie predmetu zákazky. Žalobca

zotrval na závere, že žalobca porušil princíp transparentnosti, nediskriminácie hospodárskych subjektov
a rovnakého zaobchádzania, keď v tomto verejnom obstarávaní zvýhodnil úspešného uchádzača
F. A. A. C. Consulting, s. r. o. oproti ostatným potenciálnym uchádzačom. Žalovaný sa pridržal
záveru, že z konania žalobcu, konkrétne z uzatvorenia kombinácie zmluvných vzťahov s úspešným
uchádzačom F. A. A. C. Consulting, s. r. o. (zmluvy o nájme a zmluvy o budúcej zmluve), nastavenia

a priebehu postupu zadávania posudzovanej zákazky, požiadavky žalobcu na uvedenie konkrétneho
čísla parciel a listu vlastníctva, na ktorých má byť dotknutý bytový dom postavený, a nevylúčení
ďalšieho uchádzača, je zrejmý úmysel žalobcu zadať zákazku na výstavbu dotknutých nájomných bytov
úspešnémuuchádzačoviF.A.A.C.Consulting,s.r.o.Žalovanýodmietolargumentyžalobcuoúčelovosti
konania s cieľom akýmkoľvek spôsobom spochybniť konanie žalobcu a udeliť mu sankciu. Žalovaný mal

za to, že napadnuté rozhodnutie vydal v súlade so zákonom a správnu žalobu navrhol ako nedôvodnú
zamietnuť.

13. V replike zo dňa 18.02.2021 žalobca zotrval na svojich tvrdeniach. Uviedol, že ho žalovaný
v súlade s rozsahom svojich právomocí mohol a mal včas usmerniť v jeho postupe pri zadávaní

podmienok verejného obstarávania tak, aby sa predišlo porušovaniu zákona. Zopakoval, že opis
predmetu obstarávania zákazky je jednoznačný, urobený vyčerpávajúcim spôsobom. Zároveň opäť
poprel tvrdenia žalovaného o účelovej kombinácii uzavretých zmlúv.

14. Žalovaný v duplike zo dňa 23.01.2025 uviedol, že žalobcom uvádzané preskúmavanie zverejnených

informácií žalovaným by ani nebolo v jeho kapacitných možnostiach a takáto povinnosť ani nevyplýva
žalovanému zo žiadneho právneho predpisu. Uviedol, že žalobca neuviedol žiadnu novú argumentáciu
a žalovaný v napadnutom rozhodnutí dostatočne vyčerpávajúcim spôsobom vysvetlil, prečo vidí opis
predmetu zákazky ako nedostatočný, ako aj v čom videl ďalšie porušenia zákona.IV. Relevantná právna úprava

15. Podľa prechodného ustanovenia § 493e SSP, „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“

16. Podľa § 119 prvá veta SSP, „Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej
správy, ak tento zákon neustanovuje inak.“

17. Podľa § 134 ods. 1 SSP, „Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.“

18. Podľa § 190 SSP, „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“

19. Podľa § 113 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní (v znení účinnom do 18.01.2021), „Verejný
obstarávateľ vypracuje súťažné podklady podľa § 42 a uverejní ich spolu so sprievodnou dokumentáciou
v profile v deň uverejnenia výzvy na predkladanie ponúk vo vestníku.“

20. Podľa § 42 ods. 1 a ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní,
„(1) Súťažné podklady sú písomné, grafické alebo iné podklady obsahujúce podrobné vymedzenie
predmetu zákazky. V súťažných podkladoch verejný obstarávateľ a obstarávateľ uvedú všetky okolnosti,
ktoré budú dôležité na plnenie zmluvy a na vypracovanie ponuky. Opis predmetu zákazky môže
odkazovať aj na osobitný postup alebo metódu výroby alebo poskytovania požadovaných tovarov,

stavebných prác alebo služieb, ako aj na osobitný postup inej fázy ich životného cyklu, a to aj vtedy,
ak tieto faktory netvoria súčasť ich hmotnej podstaty, musia však súvisieť s predmetom zákazky a byť
primerané jej hodnote a cieľom. Predmet zákazky musí verejný obstarávateľ a obstarávateľ opísať
jednoznačne, úplne a nestranne na základe technických požiadaviek podľa prílohy č. 3. Technické
požiadavky

a) zohľadnia požiadavky dostupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím a riešenia vhodné pre
všetkých užívateľov okrem náležite odôvodnených prípadov; ak právne záväzné akty Európskej únie
ustanovujú záväzné požiadavky dostupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím alebo riešenia
vhodné pre všetkých užívateľov, v technických požiadavkách verejný obstarávateľ a obstarávateľ uvedú
odkaz na príslušné právne záväzné akty Európskej únie,

b) musia byť určené tak, aby bol zabezpečený rovnaký prístup pre všetkých uchádzačov alebo
záujemcov a zabezpečená hospodárska súťaž.
(2) Verejný obstarávateľ a obstarávateľ vypracujú opis predmetu zákazky
a) na základe výkonnostných a funkčných požiadaviek, ktoré môžu zahŕňať environmentálne
charakteristiky; technické požiadavky sa musia určiť tak, aby boli zrejmé všetky podmienky a okolnosti

dôležité na vypracovanie ponuky,
b) odkazom na technické špecifikácie v poradí: slovenské technické normy, ktorými sa prevzali
európske normy, európske technické osvedčenia, spoločné technické špecifikácie, medzinárodné
normy, iné technické referenčné systémy zavedené európskymi normalizačnými organizáciami, alebo
ak také neexistujú, národné technické osvedčenia alebo národné technické špecifikácie týkajúce sa

projektovej dokumentácie, uskutočnenia stavebných prác a používania stavebných výrobkov, technické
špecifikácie, ktoré pochádzajú z priemyselného odvetvia a sú týmto odvetvím všeobecne uznávané,
normy pre oblasť obrany a špecifikácie obranného materiálu, ktoré sú obdobné týmto normám; takýto
odkaz musí byť doplnený slovami „alebo ekvivalentný“,
c) na základe výkonnostných a funkčných požiadaviek uvedených v písmene a) s odkazom na

technické špecifikácie uvedené v písmene b), ktoré slúžia ako prostriedok na zabezpečenie súladu s
výkonnostnými a funkčnými požiadavkami, alebo
d) odkazom na technické špecifikácie uvedené v písmene b) pre niektoré charakteristiky a odkazom na
výkonnostné alebo funkčné požiadavky uvedené v písmene a) pre ostatné charakteristiky.“

21. Podľa Prílohy č. 3 k zákonu o verejnom obstarávaní, „1. Technické požiadavky na stavebné
práce na účely tohto zákona vychádzajú z technických špecifikácií, ktorými sa určujú charakteristické
vlastnostistavebnýchprác,ktoréumožňujú,abystavebnépráceboliopísanétak,abyspĺňaliurčenýúčel.
Technické požiadavky zahŕňajú najmä charakteristiky výrobku a materiálu podľa osobitného predpisu,úrovne vplyvu na životné prostredie a klímu a ďalšie požiadavky, ako je napríklad dostupnosť pre
osoby so zdravotným postihnutím, zabezpečenie kvality, terminológie, symbolov, balenia, označovania
a etiketovania, návodu na použitie a výrobných postupov a metód v ktorejkoľvek fáze životného cyklu

stavebných prác. Zahŕňajú aj pravidlá na projektovanie, určovanie ceny, skúšobné podmienky, kontrolné
podmienky, podmienky prevzatia stavebných prác, ako aj metódy a techniky výstavby a všetky ostatné
technické podmienky, ktoré sa určia na základe všeobecne záväzných právnych predpisov alebo
technických noriem a ktoré súvisia so skončením stavebných prác a s materiálmi alebo časťami, ktoré
tieto stavebné práce zahŕňajú.“

22. Podľa § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, „Verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia
dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp
transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti.“

V. Právne posúdenie veci správnym súdom

23. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny
súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v
Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.

júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do
senátu 4S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) a následne v súlade s
rozvrhom práce na rok 2024 v znení dodatkov č. 1, č. 2, č. 3 a č. 4 účinného od 21.05.2024 náhodným
výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 8S správneho súdu.

24. Nakoľko správna žaloba bola podaná dňa 03.11.2020, t. j. konanie bolo začaté a neskončené do
30.06.2023, správny súd s odkazom na § 493e SSP v platnom znení v tomto súdnom konaní postupuje
a rozhoduje podľa SSP v znení účinnom do 30.06.2023. Správny súd ako súd príslušný na konanie,
po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou

osobou (§ 178 ods. 1 SSP), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené
náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho
spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP)
napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho
v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023) a zo skutkového

stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP), za splnenia procesných podmienok vec prejednal
dňa 10.04.2025 na pojednávaní (§ 107 ods. 1 SSP), a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba
je nedôvodná.

25. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní pridržal všetkých svojich tvrdení a vyjadrení v tomto

súdnom konaní, a tieto aj predniesol. Poukázal na skutočnosť, že žalobca v skutočnosti neobstarával
dielo a nemal záujem vysúťažiť zhotoviteľa diela, ale obstarával kúpu nehnuteľností 10 nájomných
bytových jednotiek, preto tomuto záveru prispôsobil opis predmetu zákazky, a preto nebola súčasťou
súťažných podmienok projektová dokumentácia, výkaz výmer. Pridŕžal sa pri opise predmetu zákazky
zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

Zmluva, ktorú uzavrel ho nezaväzovala ku kúpe v prípade, že by nebol poskytnutý úver alebo dotácia.
Nebolo v schopnostiach žalobcu akokoľvek financovať danú výstavbu vopred, ani pripraviť podrobnú
technickú dokumentáciu a nedošlo ani k zvýhodneniu daného uchádzača. Žalovaný na pojednávaní
odkázal na svoje písomné vyjadrenia a zdôraznil, že v tomto prípade nebolo možné použiť výnimku zo
zákona o verejnom obstarávaní na obstaranie existujúcich stavieb s ohľadom na kombináciu zmluvných

vzťahov s úspešným uchádzačom, čo je rozpísané v prvostupňovom rozhodnutí. Žalovaný poukázal
na právoplatný rozsudok správneho súdu sp. zn. BA-6S/231/2020, v ktorom išlo o obdobnú situáciu
a žaloba bola zamietnutá ako nedôvodná.

26. Správny súd podľa § 97 SSP v rámci skúmania splnenia procesných podmienok konania, za

ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť, medzi ktoré patrí aj prípustnosť správnej žaloby, ako
prvé skúmal či napadnuté rozhodnutie podlieha prieskumu v správnom súdnictve v zmysle § 3 SSP,
resp. nie je z neho vylúčené podľa § 7 SSP. Napriek tomu, že predmetom prieskumu je v tomto konaní
napadnuté rozhodnutie týkajúce sa „len“ konštatovania o porušení ustanovení zákona o verejnomobstarávaní, a nie rozhodnutie o uložení pokuty, ergo na prvý pohľad z toho nemusí byť zrejmý
priamy zásah do subjektívnych práv účastníka konania, správny súd považuje v tomto prípade za
rozhodujúce osobitné ustanovenie § 178 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, uvedené aj v poučení

napadnutého rozhodnutia, ktoré jednoznačne zakladá právomoc správneho súdu na súdny prieskum
takéhoto rozhodnutia o odvolaní. Uvedené potvrdzujú aj závery z uznesenia Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sfk/23/2022 zo dňa 22.07.2022, že pre otázku prípustnosti správnej
žaloby v takomto prípade je kľúčové osobitné zákonné ustanovenie o prípustnosti súdneho prieskumu
takého rozhodnutia, ktoré bolo v rozhodnom čase platné a účinné, nie otázka miery alebo záväznosti

(konečnosti) dopadu správneho aktu na právne postavenie účastníka konania. Z uvedených dôvodov
považoval súd správnu žalobu za prípustnú a preto pristúpil k meritórnemu prieskumu napadnutého
rozhodnutia v rozsahu žalobcom uplatnených žalobných bodov.

27. Správny súd vyhodnotil primárne námietky žalobcu ohľadom neporušenia § 113 ods. 5 v nadväznosti
na § 42 ods. 1 a ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní ako nedôvodné a nepreukázané. Súd sa stotožnil

so závermi žalovaného, že opis predmetu zákazky poskytol potenciálnym uchádzačom iba rámcový opis
predmetu zákazky, neobsahoval konkrétne technické špecifikácie (čo sa týka najmä jednoznačných,
úplných a jasných požiadaviek na materiálové zloženie stavby, na architektonické riešenie stavby, na
dispozičné riešenie bytov či bytového domu ako celku) a absentovali aj technické požiadavky podľa
prílohy č. 3 zákona o verejnom obstarávaní. Takýto rámcový opis predmetu zákazky spôsobuje, že

potenciálnym uchádzačom síce nebolo priamo znemožnené vypracovať ponuku, avšak žalobca sa
vystavil situácii spočívajúcej v predložení navzájom neporovnateľných ponúk.

28. Žalovaný svoje závery v napadnutom rozhodnutí odôvodňoval konkrétne na základe znenia
relevantných bodov súťažných podkladov v spojení s príslušnými zákonnými ustanoveniami, z ktorých

vyplynuli závery, že napr. dispozičné riešenie bytov s požiadavkami na druhy miestností a na oddelenie
kuchynského kútu od obývacej izby, a to osobitne v kontexte nezrozumiteľného stotožňovania obývacej
izby a obytnej haly, sú nejasné a zmätočné. Ustanovenie § 42 zákona o verejnom obstarávaní jasne
špecifikuje potrebu jednoznačného úplného a nestranného opisu predmetu zákazky, a to na základe
technických požiadaviek podľa prílohy č. 3, v ktorej sú definované a zahŕňajú najmä charakteristiky

výrobkov a materiálu podľa osobitných predpisov, ktoré je v súlade s týmito potrebné zadefinovať.
V opise predmetu zákazky žalobcu absentovali konkrétne technické špecifikácie, jednoznačné, úplné
a jasné požiadavky na materiálové zloženie stavby či na dispozičné riešenie bytov/ bytového domu,
resp. absentovali akékoľvek technické špecifikácie určené na základe všeobecne záväzných právnych
predpisov alebo technických noriem. Žalobca neposkytol žiadnu konkrétnu výkresovú dokumentáciu,

výkaz výmer, projektovú dokumentáciu či iný podklad, ale iba rámcový opis predmetu zákazky.

29. S ohľadom na § 42 zákona o verejnom obstarávaní, jeho prílohu č. 3, ako aj na osobitné právne
predpisy alebo technické normy, správny súd konštatuje, že sa stotožňuje so závermi žalovaného, že
opis predmetu zákazky stanovený žalobcom nespĺňal príslušné zákonné kritériá/minimá, a to jednak

neobsahoval konkrétne technické špecifikácie, ale ani vo všeobecnejšej rovine v zmysle § 42 zákona
o verejnom obstarávaní pri hodnotení daného opisu žalobcu, tento na viacerých miestach vykazoval
nejednoznačné, neúplné, prípadne zmätočné zadania, ako napr. max. 2 nadzemné podlažia, min.
2 trojizbové byty a min. 4 dvojizbové byty, priemerná podlahová plocha bytu od 56 do 60 m2, a
potom samotná absencia materiálového zloženia stavby, dispozičného riešenia bytov/ bytového domu,

technickej špecifikácie atď. Uvedené zadanie žalobcu poskytovalo širokú ľubovôľu uchádzačom, korí by
mohli predkladať rôzne ponuky, pričom by ani nebolo možné overiť splnenie požiadaviek na predmet
zákazky.

30. Rovnako k uvedenému nejasnému opisu zákazky prispeli všeobecne uvedené požiadavky na

získanie podpory zo Štátneho fondu rozvoja bývania, a teda abstraktne uvedená potreba zohľadnenia
požiadaviek vyplývajúcich zo zákona o dotáciách a zákona o ŠFRB. Nemožno sa stotožniť s názorom
žalobcu, že rozhodujúci význam má výlučne priemerná podlahová plocha bytov, a že cez celkovú cenu a
lehotu dodania sú všetky ponuky uchádzačov porovnateľné, pretože v danom prípade bola daná široká
škála pre predloženie ponúk a jednotlivé rozdiely či už v materiálovom vyhotovení, dispozičnom riešení,

technických špecifikáciách alebo v zapracovaní požiadaviek vyplývajúcich zo zákona o dotáciách a
zákona o ŠFRB, by sa taktiež museli premietnuť do celkovej ceny, a teda kritériá vyhodnocovania ponúk
s prihliadnutím na zadanú „potrebnú vybavenosť„ a porovnanie celkových cien by nebolo možné ani
objektívne porovnať.31. Súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že v skutočnosti neobstarával dielo, ale obstarával
kúpu nehnuteľností 10 nájomných bytových jednotiek, preto tomuto záveru prispôsobil opis predmetu

zákazky. Jednak v prípade danej kombinácie zmlúv, aká bola žalobcom uzavretá aj v tomto prípade,
a to najskôr zmluvou o nájme boli prenechané pozemky žalobcu do nájmu konkrétnej spoločnosti,
s ktorou bola neskôr ako s úspešným uchádzačom uzavretá zmluva o budúcej zmluve, z ktorých
od začiatku vyplýval zámer odkúpiť nájomné byty, sa tieto posudzujú v zmysle § 3 ods. 3 zákona
o verejnom obstarávaní ako zákazka na stavebné práce na zhotovenie stavby, ktorá v čase uzavretia

zmluvy o budúcej zmluve neexistovala. V zmysle judikatúry súdov Slovenskej republiky, ako aj Súdneho
dvora Európskej únie, napr. rozsudky Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/142/2019 z 27.08.2020
a sp. zn. 2S/92/2018 z 11.03.2020, rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6Asan/22/2020 z 30.11.2022, zákazka spočívajúca v nadobudnutí neexistujúcej nehnuteľnosti
podľa požiadaviek verejného obstarávateľa nie je predmetom výnimky (na ktorú sa zákon o verejnom
obstarávaní nevzťahuje) v zmysle zákona o verejnom obstarávaní, t. j. v takých prípadoch nejde o

nadobúdanie existujúcich stavieb a iných nehnuteľností akýmkoľvek spôsobom financovania. V danom
prípadetedanebolomožnépoužiťvýnimkuzozákonaoverejnomobstarávanínaobstaranieexistujúcich
stavieb, na čo by sa tento zákon nevzťahoval.

32. Ďalej sa súd zaoberal námietkami žalobcu ohľadom neporušenia § 10 ods. 2 zákona o verejnom

obstarávaní. Z administratívneho spisu a napadnutých rozhodnutí jednoznačne vyplynulo, že žalobca
ešte pred vyhlásením predmetného verejného obstarávania prenajal spoločnosti F. A. A. C. Consulting,
s.r.o. pozemky v obci Balog nad Ipľom, čo nebolo medzi účastníkmi sporné. Sporný bol účel predmetnej
nájomnej zmluvy, ktorý žalovaný vyhodnotil ako jasný zámer výstavby predmetných nájomných bytov,
čo žalobca popieral a tvrdil, že kupujúci sa mohol slobodne rozhodnúť, ako s danými pozemkami naloží.

Súd z administratívneho spisu zistil, že v zmluve o nájme z 28.08.2019 sa v čl. III. predmet nájmu, druhej
veteuvádza,ženapozemkoch,ktorésúpredmetomnájmu,jeschválenávýstavbanájomnýchbytov,včl.
IV. účel nájmu je uvedené, že predmet nájmu je oprávnený nájomca užívať na účel výstavby nájomných
bytov, a že dohodnutý účel možno meniť len s predchádzajúcim písomným súhlasom prenajímateľa.
Uvedené jasne svedčí záveru žalovaného o účele uvedenej zmluvy, ktorý okrem uvedenia priamo v

zmluve vyplýva aj z postupných krokov žalobcu a spoločnosti F. A. A. C. Consulting, s.r.o., ako aj
samotného výsledku verejného obstarávania, ktorej úspešným uchádzačom bola uvedená spoločnosť.

33. Prenajatie a predaj konkrétnych pozemkov žalobcom spoločnosti F. A. A. C. Consulting, s.r.o.
nachádzajúcich sa v obci žalobcu pred vyhlásením predmetného verejného obstarávania, a to za účelom

výstavby dotknutých nájomných bytov (uvedeným aj v zmluve o nájme), jednoznačne predstavuje
zvýhodnenie danej spoločnosti ako uchádzača v postupe zadávania zákazky, a vytvára nerovnaké
podmienky na predkladanie ponúk, pričom tieto pozemky mohli byť popísané v súťažných podkladoch
pre všetkých potenciálnych uchádzačov tak, ako uvádzal žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný
svoje závery vyčerpávajúco odôvodnil a súd v nich v nadväznosti na námietky žalobcu nevzhliadol

nesúlad so zákonom ani nedostatočnú odôvodnenosť či svojvoľnosť. Námietky žalobcu o domýšľaní si
účelu zmluvy o nájme žalovaným neobstoja, keďže tento je výslovne takto uvedený v danej zmluve, a
žalovaný svoje závery o účele zmluvy preberá priamo z textácie zmlúv. Žalovaný má v tomto smere
svoje tvrdenia preukázané, pričom tvrdenia žalobcu, že spoločnosť F. A. A. C. Consulting, s. r. o.
sa mohla slobodne rozhodnúť, čo vlastne bude na predmetných pozemkoch robiť, nekorešpondujú

s účelom zmluvy o nájme, keďže zmena dohodnutého účelu bola možná len po predchádzajúcom
písomnom súhlase žalobcu, ergo účel týchto zmluvných vzťahov bol jednoznačne vymedzený na jeden
konkrétny účel, a nebol vymedzený tak široko, ako sa to snaží prezentovať žalobca. Obrana žalobcu
(všeobecného charakteru), že do súťaže sa mohol prihlásiť akýkoľvek uchádzač, ktorý napríklad aj
vlastní pozemky v danej lokalite, nevylučuje ani neoslabuje dohodnutý účel v zmluvách so spoločnosťou

F. A. A. C. Consulting, s. r. o., a nie je relevantnou námietkou k preukazovaniu účelu predmetných zmlúv.
Pokiaľ mal žalobca vopred konkrétnu predstavu o mieste výstavby nájomného bytového domu, a to
na pozemkoch v jeho vlastníctve, toto mal v prípade uskutočnenia verejnej súťaže zakomponovať do
súťažnýchpodkladovaposkytnúťmožnosťvýstavbynadanýchpozemkochpreakéhokoľvekúspešného
uchádzača, nie len pre jedného vopred vybraného uchádzača, v čom sa správny súd zhoduje s názorom

žalovaného.

34. Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie, na ktorú poukazoval žalobca, týkajúca sa neporušenia
princípu rovnakého zaobchádzania v prípade, ak požiadavky na predmet zákazky, alebo kritériá navyhodnotenie ponúk vie splniť len obmedzený počet podnikov, neodzrkadľuje predmetnú situáciu. V
tomto prípade vedel na konkrétnych pozemkoch verejného obstarávateľa (v nie veľkej obci) predložiť
ponuku iba jediný uchádzač a žiadny iný. Je možné si predstaviť zákazky, ktoré vie splniť len malý

počet záujemcov, respektíve často je tomu práve tak, čo je úplne v poriadku, pokiaľ je predmet zákazky
špecifikovaný jednoznačne a technicky dostatočne, a pokiaľ je zachovaná rovnosť a nediskriminácia
hospodárskych subjektov, avšak v danom prípade práve z vyššie uvedených dôvodov toto nebolo
zachované.

35. Správy súd sa nestotožnil ani s námietkami žalobcu, že žalovaný zanedbal svoje povinnosti
dodržiavať dohľad nad verejným obstarávaním v zmysle § 167 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o
verejnom obstarávaní, keď po zverejnení výzvy žalobcu na predkladanie ponúk tento bezprostredne
neoznámil žalobcovi nesúlad so zákonom o verejnom obstarávaní. Z predmetných ustanovení jednak
nevyplýva takáto generálna povinnosť žalovaného vykonávať kontrolu každej zverejnenej ponuky a
každého jedného dokumentu, ani vopred notifikovať verejného obstarávateľa o akomkoľvek nesúlade

so zákonom o verejnom obstarávaní. Ani nereagovanie na zverejnenie ponuky zo strany žalovaného
neznamená aprobáciu zákonnosti postupu verejného obstarávateľa žalovaným. Za dodržanie postupu
v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní je zodpovedný verejný obstarávateľ, a v prípade
pochybností o výklade zákona sa má možnosť priamo obrátiť na žalovaného alebo čerpať z metodických
usmernení zverejnených na webovej stránke žalovaného.

36. Okrem toho v prípade namietaného porušenia § 167 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní
žalovaným, správny súd uvádza, že v zmysle citovaného ustanovenia žalovaný vydáva oznámenia
o súlade alebo nesúlade predložených dokumentov so zákonom o verejnom obstarávaní podľa §
168 zákona o verejnom obstarávaní, v zmysle ktorého ide o ex ante posúdenie, a to nadlimitnej

zákazky, financovanej z prostriedkov Európskej únie, na požiadanie verejného obstarávateľa, ktoré sa
ani nevzťahuje napr. na technické špecifikácie či funkčné charakteristiky predmetu zákazky podľa § 42
zákonaoverejnomobstarávaní,atedanebolasplnenáanijednapodmienkanapostuppodľauvedeného
ustanovenia. Uvedený postup sa v prípade splnenia kumulatívnych podmienok, čo nebolo dané, aj
tak nevzťahuje na technické špecifikácie predmetu zákazky, čo bolo práve problémové v predmetnom

prípade. Argumentácia žalobcu v tomto smere postrádala akékoľvek zákonné ukotvenie, respektíve nie
je splnená ani jedna podmienka v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia.

37. Napokon žalovaný namietal celkovú nedostatočnú odôvodnenosť záverov žalovaného a arbitrárnosť
napadnutého rozhodnutia, s čím sa správny súd v kontexte vyššie uvedených námietok nestotožnil.

Žalobca nepresvedčil správny súd o tom, že by napadnuté rozhodnutie vykazovalo nesúlad so zákonom,
alebo obsahovalo niektorý z namietaných dôvodov na zrušenie rozhodnutia. Správny súd má za to, že
napádané závery žalovaného sú dostatočne odôvodnené, právne udržateľné a nevybočujúce z medzí
zákonných ustanovení.

38. Správny súd dáva do pozornosti, že v obdobných právnych otázkach týkajúcich sa výstavby
nájomnýchbytovýchdomovzpohľaduverejnéhoobstarávaniaužbolivydanérozsudkysprávnehosúdu,
napr. sp. zn. BA-5S/206/2020 zo dňa 16.01.2025, sp. zn. BA-2S/291/2020 zo dňa 21.11.2024, sp. zn.
BA-2S/106/2021 zo dňa 20.02.2025, s ktorými sa súd v súvislosti s prejednávanou vecou stotožňuje
a rozhodnutie v tejto veci je v zhode so závermi uvedených rozsudkov.

39. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti
napadnutého rozhodnutia, ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných bodov,
neprisvedčil námietkam žalobcu, že súťažné podklady a opis predmetu zákazky boli jednoznačne, úplne
a dostatočne špecifikované, ani že skorším prenájmom pozemkov v obci žalobcu mieneným na výstavbu

nájomných bytov nezvýhodnil spoločnosť F. A. A. C. Consulting, s.r.o., ako ani ostatným žalobným
námietkam týkajúcim sa nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočného zistenia skutkového
stavu, nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a
citovaných ustanovení zákonov dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby a podľa § 190 SSP ju zamietol.

40. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy
konanianepriznal,pretožežalovanémuakoorgánuštátnejsprávymožnopriznaťvočižalobcoviprávona
náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať a iba výnimočne,
pričom takéto dôvody súd nevzhliadol.41. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia na
Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP v spojení s § 145 ods. 2 písm. b/ SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)
označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej

sťažnostizastúpenýadvokátomvzmysle§449ods.1SSP.Kasačnásťažnosťainépodaniasťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a)
má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo b) ide o konania o správnej žalobe podľa §
6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.