Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. jún 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-2Cbi/3/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1121200871
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Groman

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:1121200871.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Gromanom v právnej veci žalobcu:

FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s., Skalná 7622/9, 811 01 Bratislava, IČO: 48 002 381 správca
konkurznej podstaty úpadcu Remord, s.r.o. v konkurze, Karpatské nám. 10A, 831 06 Bratislava, IČO: 47
957239,zast.ARIESLEGALs.r.o.,Skalná7622/9,81101Bratislava,IČO:54726417protižalovanému:
O.. Y. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, XXX XX I., štátny občan SR, zast. O.. O. J., advokát, Y. XXX,
XXX XX I., S. XXXX, U.: XX XXX XXX o určenie neúčinnosti právneho úkonu takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.
II.Žalobcajepovinnýzaplatiťžalovanému100%-núnáhradutrovsúdnehokonania.Ovýšketrovkonania

súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 29.1.2021 žiadal žalobca, aby súd určil, že v konkurze na
majetok úpadcu, ktorý je vedený na tunajšom súde pod sp. zn. I je voči veriteľom úpadcu prihláseným
v predmetnom konkurze neúčinný nasledujúci právny úkon:
- splnenie záväzku právneho predchodcu úpadcu žalovanému, z titulu vyplatenia podielu na zisku
právnehopredchodcuúpadcuvroku2015,prevodomnaúčetžalovanéhoč.XXXXXXXXXX/XXXX,ktorý
účet je vedený v J. banka, a.s., so sídlom G. nám. 3, XXX XX I., U.: XX XXX XXX vo výške 15.000,- EUR,
- žalovaný je povinný zaplatiť sumu vo výške 15.000,- EUR do všeobecnej podstaty, k rukám správcu

konkurznej podstaty úpadcu X., s. r. o., so sídlom D. námestieL. XXX XX I., U.: XX XXX XXX, ktorého
správcom je obchodná spoločnosť FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s., so sídlom kancelárie:
Námestie SNP 14, 811 06 Bratislava, IČO: 48 002 381, zn. správcu: S1752, a to do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku,
- splnenie záväzku právneho predchodcu úpadcu žalovanému, z titulu vyplatenia podielu na zisku
právnehopredchodcuúpadcuvroku2016,prevodomnaúčetžalovanéhoč.XXXXXXXXXX/XXXX,ktorý
účet je vedený v J. banka, a.s., so sídlom G. nám. 3, XXX XX I., U.: XX XXX XXX vo výške 3.700,- EUR,

- žalovaný je povinný zaplatiť sumu vo výške 3.700,- EUR do všeobecnej podstaty, k rukám správcu
konkurznej podstaty úpadcu Remord, s. r. o., so sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava,
IČO: 47 957 239, ktorého správcom je obchodná spoločnosť FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s.,
so sídlom kancelárie: Námestie SNP 14, 811 06 Bratislava, IČO: 48 002 381, zn. správcu: S1752, a to
do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku,
- splnenie záväzku právneho predchodcu úpadcu žalovanému, z titulu vyplatenia podielu na zisku
právnehopredchodcuúpadcuvroku2017,prevodomnaúčetžalovanéhoč.XXXXXXXXXX/XXXX,ktorý

účet je vedený v J. banka, a.s., so sídlom G. nám. 3, XXX XX I., U.: XX XXX XXX vo výške 274.013,47
EUR,
- žalovaný je povinný zaplatiť sumu vo výške 274.013,47 EUR do všeobecnej podstaty, k rukám správcu
konkurznej podstaty úpadcu Remord, s. r. o., so sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava,IČO: 47 957 239, ktorého správcom je obchodná spoločnosť FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s.,
so sídlom kancelárie: Námestie SNP 14, 811 06 Bratislava, IČO: 48 002 381, zn. správcu: S1752, a to
do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

- a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania.
2. Uznesením OS BAI sp. zn. XXK/XX/XXXX zo dňa 11.1.2020 súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu
a za správcu konkurznej podstaty úpadcu ustanovil O.. K. D.. Uznesenie bolo zverejnené v OV dňa
28.1.2020.
3. Uznesením zo dňa 17.7.2020 bola z funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu odvolaná O.. D. a

do funkcie správcu bol ustanovený žalobca. Uznesenie bolo zverejnené v OV dňa 27.7.2020.
4. Žalobca uviedol, že v rámci výkonu správcovskej činnosti zistil, že úpadca je právnym nástupcom XXX
spoločností a medzi nimi aj spoločnosti SK J., s.r.o., K. XX, K. I., U.: XX XXX XXX, ktorej spoločníkom
zúčastňujúcim sa na podnikaní bol v čase realizácie sporných úkonov žalovaný. Žalobca zistil, že z
účtu spol. SK J., s.r.o. U.: S XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v J. banka, a.s. boli uskutočnené
nasledovné výbery a platby:

- XX.XX.XXXX výber v hotovosti 5.000,- EUR;
- 30.11.2015 výber v hotovosti 10.000,- EUR;
- 18.08.2016 výber v hotovosti 3.700,- EUR;
- 24.01.2017 platba na účet žalovaného 197.582,80 EUR;
- 07.08.2017 platba na účet žalovaného 70.000,- EUR;

- 12.10.2017 platba na účet žalovaného 2.000,- EUR;
- 13.10.2017 výber v hotovosti 4.087,81 EUR;
- 13.11.2017 platba na účet žalovaného 342,86 EUR;
spolu v sume: 292.713,47 EUR.
5. Žalobca mal za to, že realizáciou odporovateľných právnych úkonov sa právny predchodca úpadcu

zbavil v prospech žalovaného majetku, z ktorého mohli byť uspokojení aj ostatní veritelia úpadcu.
Žalobca uviedol, že celková výška záväzkov právneho predchodcu úpadcu bola 11.532.909,90 EUR
a súhrn aktív prevedených odporovateľnými právnymi úkonmi predstavuje 292.713,47 EUR, ktorým
nezodpovedalo žiadne protiplnenie zo strany žalovaného, čím bol zvýhodnený a došlo k ukráteniu
ostatných veriteľov právneho predchodcu úpadcu. Prihlásených veriteľov právneho predchodcu úpadcu

vrátane výšky ich prihlásených pohľadávok a právnych titulov žalobca identifikoval. Žalovaného žalobca
vzhľadom na jeho vzťah k právnemu predchodcovi úpadcu identifikoval ako spriaznenú osobu v zmysle
ust. § 9 ZKR. Žalobca uviedol, že je naplnená podmienka v zmysle ust. § 60, ods. 3 ZKR. Na základe
uvedeného žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať nárok na náhradu trov konania.
6. Žalovaný sa vo veci vyjadril písomným podaním zo dňa 5.10.2021. Namietol právnu kvalifikáciu

predmetných úkonov právneho predchodcu úpadcu s tým, že žalobca rozdielne identifikuje právny titul
úkonovvtomtokonaníarozdielnevkonanívedenomnaMSBAIV.Taktiežnamietoloneskorenépodanie
žaloby v zmysle ust. § 57, ods. 2 ZKR. Súčasne namietol nesplnenie podmienky preukázania ukrátenia
veriteľov právneho predchodcu úpadcu. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť
a priznať nárok na náhradu trov konania.

7. Žalobca sa vo veci vyjadril podaním zo dňa 3.1.2022. Uviedol, že konanie vedené na MS BAIV je
konaní podľa 137, písm. a CSP a prejednávaná vec je konaním podľa písm. d a preto nejde o totožné
konania. K námietke oneskoreného podania žaloby uviedol, že bola podaná dňa 29.1.2021 a teda včas.
8. Žalovaný sa vo veci vyjadril podaním zo dňa 1.2.2022. Poprel žalobcom tvrdený titul výberov a
prevodov tvoriacich predmet konania ako vyplatenie podielu na zisku právneho predchodcu žalobcu.

9. Podľa ust. § 57, ods. 2, ZKR „právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej
osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa
považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala“.
10. Podľa ust. § 57 ods. 1, prvá veta ZKR "právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze
voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona

odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v
primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.
11. Podľa ust. § 57 ods. 2 ZKR " Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej
osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa
považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.."

12. Podľa ust. § 57 ods. 3, prvá veta ZKR odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z
ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené.
13. Podľa ust. § 57 ods. 4 ZKR "odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka,
ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.".14. Podľa ust. § 58 ods. 1 ZKR " právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je
bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol
alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia,

ktoré na jeho základe získal alebo má získať."
15. Podľa ust. § 58 ods. 2 ZKR "právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať,
ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený
v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa
predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

16. Podľa ust. § 58 ods. 3 ZKR "odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného
protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny
úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom možno odporovať
tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
17. Podľa ust. § 60 ods. 1 ZKR "odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich
veriteľov, ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť

druhej strane známy."
18. Podľa ust. § 60 ods. 2 ZKR "ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom,
úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá,
ak sa nepreukáže opak."
19. Podľa ust. § 60 ods. 3 ZKR "odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli

urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania."
20. Podľa ust. § 9 ods. 1 ZKR, cit.: "spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona
rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen
dozornej rady právnickej osoby; b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej
osobe kvalifikovanú účasť; c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec,

prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b); d) blízka osoba fyzickej
osoby uvedenej v písmenách a) až c; e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá
z osôb uvedená v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť."
21. Podľa ust. § 62 ods. 1 ZKR "právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom
odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne

urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech."
22. Podľa ust. § 62, ods. 2 ZKR „právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre
koho na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak
a) v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce
odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva,

b) toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu alebo
c) je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v
čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti
odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva“.
23. Podľa ust. § 62 ods. 5 ZKR "právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatni

priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu
je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže
v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu."
24. Podľa ust. § 63 ods. 1 ZKR "ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej
majetkovejhodnotyprevedenejzmajetkudlžníka,sútí,vočiktorýmsaprávoodporovaťprávnemuúkonu

uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec,
právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková
hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva
alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo,
možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo. Právo

odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol,
v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného
právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech."
25. Podľa ust. § 191, ods. 1 CSP „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania

najavo“.
26. Podľa ust. § 218, ods. 1 CSP „obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo
výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne“.
27. Na pojednávaní dňa 23.4.2021 strany sporu ustálili sporné skutočnosti takto:- ukracujúci charakter úkonov,
- skutočnosť, či výbery finančných prostriedkov z účtu sú právnym úkonom,
- relevantnosť pohľadávok, ktorými správca odôvodňuje úpadok úpadcu v rozhodnom čase,

- včasnosť podania žaloby,
- úpadok právneho predchodcu úpadcu v čase realizácie úkonov,
- skutočnosť, či rozdelenie zisku je právnym úkonom.
28. Časovú postupnosť súd na základe listinných dôkazov ustálil takto:
- 28.1.2020 zverejnenie konkurzu v OV,

- 29.1.2020 účinnosť vyhlásenia konkurzu,
- 29.1.2021 koniec lehoty na podanie odporovacej žaloby,
- 29.1.2021 dátum odoslania žaloby do ESS.
Na základe uvedeného súd konštatoval včasnosť podania žaloby žalobcom.
29. Súd sa ako ďalšou v konaní zaoberal námietkou žalovaného o nepreukázaní ukrátenia veriteľov
žalovaným v zmysle ust. § 57, ods. 4 ZKR.

30. Podľa rozhodnutia NS SR 5 F. X/XXXX s odkazmi na X F. XX/XXXX, X F. XX/XXXX, X Obdo
XX/XXXX„Pre úspešnosť odporovacej žaloby musí správca preukázať, že prevodom práva ... došlo
k ukráteniu pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú voči dlžníkovi pohľadávky v čase účinnosti
napadnutého právneho úkonu.“). Rovnaký názor vyslovil aj najvyšší súd vo veci sp. zn. XObdo/XX/
XXXX, podľa ktorého: „Správca ako žalobca v konaní o neúčinnosť právneho úkonu musí preukázať

splnenie základnej hmotno-právnej podmienky vyplývajúcej z § 57 ods. 4 ZKR, a to ukrátenie
uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka realizáciou právnych úkonov.“
Obdobne podľa najvyššieho súdu vo veci sp. zn. XObdo/XX/XXXX: „Žaloba veriteľa v konaní o
neúčinnosť právneho úkonu, ktorý nepreukáže, že došlo k ukráteniu niektorej prihlásenej pohľadávky
veriteľa, nemôže byť úspešná.“ A tiež vo veci sp. zn. XObdo/XX/XXXX najvyšší súd vyslovil, že: „K

splneniu hmotnoprávneho predpokladu vyplývajúceho z § 57 ods. 4 ZKR nestačí len poukazovanie
na účtovnú evidenciu, resp. závierku úpadcu. Ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov môže byť
preukázané len rozsahom majetku úpadcu pred uzavretím napádaného právneho úkonu a porovnaním
stavumajetkupoúčinnostiodporovanéhoprávnehoúkonuvoväzbenaexistujúcepohľadávkyveriteľov.“
Pre správne právne posúdenie veci musí dať súd relevantnú odpoveď na otázku splnenia základnej

hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti podľa ust. § 57 ods. 4 ZKR. Len po jej zodpovedaní možno
prikročiť k posúdeniu dôvodnosti žaloby podanej z hľadiska úpravy (osobitných skutkových podstát)
odporovania právnym úkonom dlžníka obsiahnutej v ZKR, napr. ako právnych úkonov bez primeraného
protiplnenia(§58ZKR),akozvýhodňujúcichprávnychúkonov(§59ZKR),právnychúkonovukracujúcich
(§ 60 ZKR), urobených po zrušení konkurzu (§ 61), atď. Dovolací súd tu podotýka, že treba odlíšiť právne

posúdenie veci od skutkovej otázky zisťovania (existencie) jednotlivých predpokladov stanovených
hypotézou uvedenej právnej normy. (K otázke odlíšenia skutkových a právnych otázok viď napr.
rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. XObdo/XX/XXXX, sp. zn. XCdo/XX/XXXX). K výkladu § 57 ZKR
uvádza Ďurica: „Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú: a) právny úkon dlžníka, b) účinnosť
právneho úkonu dlžníka, c) ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Osobitnými predpokladmi

odporovateľnosti v konkurznom konaní sú: a) vyhlásenie konkurzu, b) právny úkon dlžníka sa týka
jeho majetku, c) ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku“. (Ďurica, M. Y. o konkurze
a reštrukturalizácii. Komentár. 4. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2021, s. 511). Z hľadiska správneho
právneho posúdenia ide teda o otázku správnej interpretácie citovaného zákonného ustanovenia v
okolnostiach danej veci. Kľúčové pre rozhodnutie vo veci je teda to, či práve žalobou odporovanými

úkonmi úpadcu došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
Vo veci spornou otázkou nebolo, či spočíva dôkazné bremeno na preukázaní takejto skutočnosti na
žalobkyni, ktoré aj v zmysle judikátu R 33/2016, resp. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. X, ťaží
žalujúcu stranu, ale to, či pre splnenie tohto dôkazného bremena bez ďalšieho stačí preukázanie
samotnej existencie neuspokojenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. V tomto smere odvolací

súd žalobe vyhovel bez uvedenia náležitej interpretácie ust. § 57 ods. 4 ZKR, a ktorá by bola v súlade s
vyššie uvedenou ustálenou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu, keď sa v podstate obmedzil len na
konštatovanie existencie viacerých neuspokojených pohľadávok veriteľov a bez toho, aby dal adresnú
odpoveď ich ukrátenia (súvisu s) práve tými úkonmi úpadcu, ktoré tvoria predmet odporovacej žaloby
žalobkyne. Iný záver z preskúmavaného rozhodnutia vyvodiť nemožno. Odvolací súd sa z hľadiska

pri rozhodovaní potrebnej aplikácie ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR (opomenúc fakt, že v rozsudku ho
priamo ani necitoval) uspokojil v podstate iba s konštatáciou existencie veriteľských pohľadávok, pričom
však zostalo bez konkrétneho vysvetlenia preukázanie samotného ukrátenia ich uspokojenia z majetku
úpadcu v rozhodnom čase a súčasne, či k ukráteniu došlo v príčinnej súvislosti s úkonmi, ktorýmžalobkyňa odporuje. V tejto súvislosti okrem nedostatočného posúdenia veci v skutkovej rovine, ktorá
však predmet dovolacieho prieskumu netvorí, došlo k absencii interpretácie ust. § 57 ods. 4 ZKR v
súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu, čo zakladá vadu nesprávneho právneho

posúdenia.
Dovolací súd uzatvára, že z hľadiska úpravy v ust. § 57 ods. 4 ZKR je spoločnou podmienkou
pre označenie akéhokoľvek napadnutého právneho úkonu ako úkonu odporovateľného, a teda v
konkurznom konaní neúčinného, preukázanie, že týmto právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia
prihlásenej pohľadávky veriteľa. Ukrátenie uspokojenia pohľadávky je vecou dôkazného bremena

žalobcu a vykonaného dokazovania. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka
jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu, a prípadne, aký majetok zostal dlžníkovi na uspokojenie
prihlásených pohľadávok. Následne v prípade právneho úkonu ukracujúceho je podmienkou len
preukázanie toho, že týmto úkonom skutočne došlo k ukráteniu, a že tento úkon bol urobený s úmyslom
dlžníka veriteľov ukrátiť (pokiaľ nejde o osobitné prípady spriaznených osôb, kedy zákon úmysel
predpokladá). O ukracujúci právny úkon sa tak môže v zásade jednať len v prípade, ak dohodnuté

plnenie protistrany nie je ekvivalentnou odplatou (náhradou, plnením) za poskytnuté plnenie dlžníka.
O odporovateľnosti nemožno hovoriť ani v prípade, ak by síce napadnutým právnym úkonom došlo
k zmenšeniu majetku dlžníka, avšak majetok, ktorý dlžníkovi zostal, by postačoval na uspokojenie
prihlásených pohľadávok veriteľov.
31. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania skutočností podľa ust. § 57, ods. 4 ZKR tým,

že nepreukázal stav majetku právneho predchodcu úpadcu v čase pred každým z realizovaných
právnych úkonov, stav majetku právneho predchodcu úpadcu po ich realizácii a akým spôsobom
ukrátili realizované jednostranné úkony právneho predchodcu úpadcu veriteľov právneho predchodcu
úpadcu s pohľadávkami po splatnosti v čase realizácií predmetných právnych úkonov. Tým, že žalobca
nepreukázal stav majetku právneho predchodcu úpadcu po realizácii každého zo sporných právnych

úkonov súčasne nepreukázal, že stav majetku právneho predchodcu úpadcu po uzatvorení každého zo
sporných právnych úkonov nepostačoval na uspokojenie pohľadávok veriteľov právneho predchodcu
úpadcu v rozhodnom čase. Z toho dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
32. Súd konštatuje existenciu zákonných predpokladov existencie úpadku a vedomosti žalovaného o
ukracujúcom úmysle právneho predchodcu úpadcu pri realizácii sporných právnych úkonov v zmysle

príslušných ustanovení ZKR z dôvodu spriaznenosti právneho predchodcu úpadcu a žalovaného
avšak napriek tomu pre úspech žalobcu v prejednávanej veci musel žalobca uniesť dôkazné bremeno
preukázania presnej miery ukrátenia uspokojenia veriteľov právneho predchodcu úpadcu v rozhodnom
čase, čo nepreukázal.
33. Tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania miery ukrátenia veriteľov úpadcu

v rozhodnom čase nepreukázal ani ukracujúci charakter právnych úkonov ( a tiež skutočnosť, že
zostávajúci majetok právneho predchodcu úpadcu po realizácii sporných právnych úkonov nepostačoval
na úhradu pohľadávok veriteľov právneho predchodcu úpadcu v rozhodnom čase ) a preto neboli
naplnené predpoklady ani v zmysle ust. § 60 ZKR.
34. Súd z takto vykonaného dokazovania zistil, že žalobca v konaní neuniesol dôkaznú povinnosť

a nepreukázal ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov právneho predchodcu úpadcu spornými
právnymi úkonmi v zmysle ust. § 57, ods. 4 ZKR a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.
35. Súd sa nezaoberal ďalšími tvrdeniami strán sporu, nakoľko neboli podstatné pre rozhodnutie súdu vo
veci. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný

súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS K.) a rovnako
neznamenáanito,abysporovástranabolapredvšeobecnýmsúdomúspešná,tedaabybolorozhodnuté
v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS XX/XX). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov sporu uvádzaných stranami sporu.
36. Podľa Nálezu V. súdu S. republiky sp. zn. IV. ÚS XX/XXXX z 25. júna 2024 súčasťou obsahu tohto
základného práva je aj právo strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Aj preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje nazáver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany konania na súdnu ochranu,
resp. spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, U.. ÚS XXX/XX). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva
(ďalej aj „ESĽP“) stabilne judikuje, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na

ktorých sa zakladajú, ako aj špecifické odpovede na pre rozhodnutie rozhodujúce argumenty (García
Ruiz c. Španielsko z 21. 1. 1999, Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2.
1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,
argumentmianávrhminavykonaniedôkazovstránsvýhradou,žemajúvýznamprerozhodnutie(Kraska
c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06, I. ÚS 736/2016).

37. Podľa ust. § 255, ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
38. Podľa ust. § 255, ods.2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
39. Podľa ust. § 262, ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.
40. Podľa ust. § 263, ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
41. Podľa sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb je súdny poplatok 6% z ceny predmetu
konania alebo hodnoty sporu, najmenej 16,50 EUR.

42. Žalovaný si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
43. Súd konštatoval plný úspech žalovaného v konaní a z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol
súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.