Rozsudok – Poriadok vo verejných veciach ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 2T/32/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124012356
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Pohorelský

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2124012356.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom Mgr. Máriom Pohorelským v trestnej veci obžalovaného: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, hlásený trvalý pobyt A. C., vo výkone trestu odňatia slobody, pre prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní v Trnave
25. februára 2025

r o z h o d o l :

Obžalovaný

A. B., nar. XX. XXXX XXXX v D.,
hlásený trvalý pobyt A. C.,

t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

napriek tomu, že si 3. januára 2024 prevzal výzvu na nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody

v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov nepodmienečne, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu
Trnava sp. zn. 10T/34/2021 z 13. júla 2023, právoplatným 21. novembra 2023, pričom vo výzve mu bol
určený termín nástupu do výkonu trestu v lehote 8 dní od prevzatia výzvy do 11. januára 2024 vrátane,
túto výzvu v meste Trnava a na iných miestach v Slovenskej republike nerešpektoval a do výkonu trestu
v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov bez vážneho dôvodu
v lehote stanovenej súdom nenastúpil až do 13. februára 2024, keď bol policajným orgánom dodaný do
výkonu trestu odňatia slobody,

t e d a

maril výkon rozhodnutia súdu a iného orgánu verejnej moci tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil
výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom,

č í m s p á c h a l

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného
zákona a § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal na tunajší súd 19. augusta 2024 obžalobu na
obžalovaného A. B. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Súd vo veci vydal 23. septembra 2024 trestný rozkaz č. k. 2T/32/2024 - 60, ktorým obžalovaného uznal

vinným zo spáchania skutku opísaného v obžalobe a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere sedem
mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Proti predmetnému
trestnému rozkazu obžalovaný podal odpor.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný vyhlásil, že je nevinný. Vypovedal, že nakoľko mu po novele

padlo tých dvadsať mesiacov, ktoré porušil, tak by nemal porušiť zákon. Bola to krádež v jednom aj
v druhom prípade, v tom mal podmienku. Bola mu doručená výzva, aby nastúpil na výkon trestu. Presne
si nespomína na dátum, kedy to bolo. Podľa tých papierov, nevie či to bolo v marci, nečítal to. Lehota
na nástup bola pätnásť dní. Po prevzatí výzvy sa zdržiaval doma, pracoval. Podával si žiadosť o odklad
výkonu trestu, nepamätá si, či to bolo v tejto veci alebo v tej predchádzajúcej. Došla ku nemu domov

kriminálna polícia, povedali mu, že je na neho zatykač a išiel s nimi. Výkon trestu sám dobrovoľne
nenastúpil, pretože čakal na rozhodnutie súdu, či mu príjme ten odklad alebo nie. Nevie presne, ako to
tam bolo formulované, ale v auguste mu prišlo, že mu rušia tých dvadsať mesiacov a automaticky výkone
trestu v Leopoldove mali zmenu. V čase, keď mu bolo toto rozhodnutie doručené, už vedel o výsledku
jeho žiadosti o odklad.

Vprípravnomkonaníobžalovaný12.júla2024okreminéhovypovedal,že13.júla2023bolnaOkresnom
súde Trnava odsúdený za krádež, rozsudok nadobudol právoplatnosť neskôr, potom si 3. januára 2024
prevzal výzvu, aby do osem dní nastúpil do výkonu trestu, čo však nespravil ani si nepodal žiadosť
o odklad. Žiadosť o odklad podal, ale to bolo v inej trestnej veci. Potom ho 13. februára 2024 zadržala

hliadka Policajného zboru na adrese prechodného pobytu. Čo sa týka skutku, tak svoje konanie ľutuje,
mrzí ho to. Dôvod prečo nenastúpil bol, že si myslel, že súd má najskôr rozhodnúť o tej jeho žiadosti
o odklad, ktorú dával v inej trestnej veci. Pri odstraňovaní rozporov obžalovaný uviedol, že trvá na tom,
čo vypovedal na hlavnom pojednávaní. Pravdu vypovedal vtedy aj na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ ide
o lehotu na nástup, súhlasí s tým, čo vypovedal v júli. Žiadosť si podával, ale myslel si, že sa bude týkať

obidvoch vecí. Nevedel, že má napísať, že je to jednej aj do druhej veci.

Okresný súd Trnava rozsudkom sp. zn. 10T/34/2021 z 13. júla 2023 (č. l. 31-34) uložil obžalovanému
za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona súhrnný trest
odňatia slobody vo výmere dvadsať mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným

stupňom stráženia za súčasného zrušenia výroku o treste uloženého obžalovanému trestným rozkazom
Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/311/2021 z 20. decembra 2021, právoplatným 29. decembra 2021,
ako aj všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 3To/148/2023 - 187 z 21. novembra 2023 (č. l. 35-38) zamietol
odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku.

Dňa 11. decembra 2023 tunajší súd vyzval odsúdeného na nastúpenie do výkonu trestu najneskôr do
osem dní od prevzatia výzvy (č. l. 20). Výzvu spolu s rovnopisom uznesenia odvolacieho súdu prevzal

odsúdený do vlastných rúk 3. januára 2024 (č. l. 21 a 22).

Dňa 1. februára 2024 súd vydal príkaz na dodanie obžalovaného do výkonu trestu (č. l. 27).Zo zápisnice o zatknutí osoby (č. l. 28-30) okrem iného vyplynulo, že obžalovaný bol zatknutý 13.
februára2024včaseo09:00hod.nazákladepríkazunazatknutievydanéhotunajšímsúdom1.februára
2024 v konaní 10T/34/2021.

Dňa 16. februára 2024 odbor kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trnava
požiadal (č. l. 23) tunajší súd o zaslanie overenej fotokópie rozsudku sp. zn. 10T/34/2021 s vyznačením
právoplatnosti, doručenky, resp. dokladu, ktorý by preukazoval prevzatie tohto rozsudku, výzvy na
nástup výkonu trestu odňatia slobody spolu s doručenkou podpísanou obžalovaným a podanie správy

o tom, či si obžalovaný podal žiadosť o odklad výkonu trestu, jej zaslanie ako i o zaslanie rozhodnutí
súdu o tejto žiadosti spolu s dokladmi od prevzatia obžalovaným.

Súd oznámil 15. marca 2024 (č. l. 26) orgánom činným v trestnom konaní, že v spise 10T/34/2021 sa
nenachádza žiadosť o odklad výkonu trestu.

Okresný súd Trnava uznesením č. k. 0T/236/2023 - 95 z 2. januára 2024 (č. l. 25) zamietol podľa § 410
ods. 1 Trestného poriadku žiadosť obžalovaného o povolenie odkladu výkonu trestu odňatia slobody.
V odôvodnení uznesenia súd okrem iného uviedol, že obžalovanému bol za prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
c), písm. e) Trestného zákona uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere osem mesiacov

so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 24.
novembra 2023. Obžalovaný bol vyzvaný na nástup do výkonu trestu v lehote do 18. decembra 2023.
Dňa 15. decembra 2023 podal obžalovaný žiadosť o odklad výkonu uvedeného trestu o bližšie neurčený
čas.

Z hodnotenia obžalovaného riaditeľom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby
Leopoldov z 25. júla 2024 (č. l. 39) okrem iného vyplynulo, že do ústavu bol obžalovaný predvedený
13. februára 2024.

Zo skráteného výpisu klienta z 23. júla 2024 (č. l. 40 a 41) okrem iného vyplynulo, že obžalovaný

bol doposiaľ dvanásťkrát súdne trestaný a vykonal sedem nepodmienečných trestov odňatia slobody.
Vykonával trest odňatia slobody vo výmere dvadsať mesiacov v strednom stupni stráženia uložený
rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 10T/34/2021 z 13. júla 2023 s predpokladaným koncom
výkonu trestu 16. januára 2025. Naplánovaný mal výkon trestu odňatia slobody vo výmere osem
mesiacov v strednom stupni stráženia uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn.

0T/236/2023 z 24. novembra 2023 s predpokladaným koncom výkonu 12. septembra 2025 a výkon
trestu odňatia slobody vo výmere osemnásť mesiacov v strednom stupni stráženia uloženého trestným
rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/96/2021 z 5. mája 2021 s predpokladaným koncom výkonu
9. marca 2027.

Z odpovede na lustráciu v systéme Generálneho riaditeľstva zboru väzenskej a justičnej stráže (č. l. 76)
vyplynulo, že obžalovaný v ústave Leopoldov vykonáva trest odňatia slobody uložený Okresným súdom
Trnava v konaní 0T/236/2023 s predpokladaným koncom výkonu 15. apríla 2025.

Z odpisu registra trestov (č. l. 77 a 78) vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ štrnásťkrát súdne trestaný

Okresným súdom Trnava a Okresným súdom Piešťany v rokoch 1998 až 2023 prevažne za majetkovú
trestnú činnosť - krádež (9 záznamov), podielnictvo (1 záznam), poškodzovanie cudzej veci (1 záznam),
úverový podvod (1 záznam). Obžalovaný je osobou špeciálneho recidivistu vo vzťahu k trestným činom
krádeže a nebezpečného vyhrážania (4 záznamy). Trestnej činnosti sa dopustil už vo veku mladistvého,
rozhodnuté bolo o upustení od potrestania. Neskôr boli obžalovanému ukladané podmienečné tresty

odňatia slobody a nepodmienečné tresty odňatia slobody, v roku 2012 bol podmienečne prepustený
z výkonu trestu odňatia slobody. Uložené mu bolo aj ústavné protialkoholické ochranné liečenie, ktorého
výkon bol ukončený, keďže účel liečenia nebolo možné dosiahnuť.

Z odpovede na lustráciu v rezorte Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (č. l. 79-87) vyplynulo,

že jednotlivé trestné stíhania vedené voči obžalovanému boli právoplatne skončené rozhodnutím
príslušného súdu - trestný rozkaz, rozsudok, schválená dohoda o vine a treste. Niektoré obžaloby boli
podané po vykonaní tzv. superskráteného konania. Trestné stíhanie vedené na Okresnom súde Trnavapod spisovou značkou 2T/32/2024 doposiaľ skončené nebolo, vo veci bol 23. septembra 2024 vydaný
trestný rozkaz.

Z odpovede na lustráciu v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov (č. l. 88-96) vyplynulo,
že obžalovaný má evidovaných osem priestupkov v období od 30. januára 2021 do 13. júla 2023
- jeden priestupok proti civilnej ochrane obyvateľstva (nemal rúško), jeden priestupok proti majetku
(drobná krádež Tatratea 72 %) a šesť priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu (hrubé správanie
voči susedovi, hrubé správanie a slovné urážanie svojej priateľky, urážanie svojej partnerky pri hádke

s následným úderom bez spôsobenia zranenia, hrubé správanie k svojej sestre kopaním do dverí
a kričaním „otvor, ty piča“, hrubé správanie k svojmu otcovi vulgárnym nadávaním, že je „vyjebaný
kokot“, hrubé správanie voči poškodenej tým, že jej dal facku). Priestupky boli vyriešené napomenutím
a blokovými pokutami vo výške 30,- eur.

Prokurátor v záverečnej reči poukázal na vykonané dôkazy, z ktorých vyplynulo spáchanie skutku

v zmysle podanej obžaloby. Na základe toho navrhol uznať obžalovaného za vinného na skutkovom
a právnom základe podanej obžaloby s použitím Trestného zákona účinného od 6. augusta 2024
a navrhol uloženie trestu odňatia slobody podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného
zákona a § 38 ods. 2 Trestného zákona účinného od 6. augusta 2024 vo výmere medzi osem až
dvanástimi mesiacmi so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Obhajca JUDr. Robert Kessler uviedol, že vzhľadom na to, že obžalovaný tvrdí, že rozsudok Okresného
súdu Trnava sp. zn. 10T/34/2021 právoplatný 21. novembra 2023 mu bol zrušený v dôsledku novelizácie
Trestného zákona a že sa nedopustil prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.
1 písm. a) Trestného zákona, z toho dôvodu sa cíti nevinný a zdvorilo žiada súd, by bol spod obžaloby

oslobodený.

Obžalovaný sa pridržal záverečnej reči obhajcu. Právo posledného slova nevyužil.

Podľa § 258 ods. 1 Trestného poriadku ak obžalovaný po prednesení obžaloby a vyjadrení poškodeného

neurobil vyhlásenie uvedené v § 257 ods. 1 písm. b) alebo c), predseda senátu potom, ako zistí
podmienky na vykonanie hlavného pojednávania, zistí osobné údaje obžalovaného a poučí ho o jeho
právach. Potom umožní prokurátorovi vyslúchnuť obžalovaného. Obžalovaného treba vyslúchnuť na
obsah obžaloby, a ak bol uplatnený nárok na náhradu škody, aj na tento nárok. Pritom sa postupuje
podľa § 122 ods. 2 a 3.

Podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku na návrh prokurátora alebo obhajcu sa zápisnica o skoršej
výpovedi obžalovaného alebo jej časť prečíta, ak sa koná v neprítomnosti obžalovaného, obžalovaný
využije svoje právo nevypovedať alebo sa objavia podstatné rozpory medzi jeho skoršou výpoveďou
a údajmi na hlavnom pojednávaní a ak bol skorší výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim

ustanoveniam tohto zákona. V prípade rozporov vo výpovediach sa prečíta tá časť zápisnice o skoršom
výsluchu obžalovaného, ktorej sa namietané rozpory priamo týkajú. Na tieto rozpory treba obžalovaného
upozorniť a spýtať sa ho na ich príčinu. Zápisnicu prečíta tá zo strán, ktorú určí predseda senátu, pokiaľ
zápisnicu neprečíta sám alebo ním poverený člen senátu.

Podľa § 269 Trestného poriadku písomné vyjadrenia, posudky, správy štátnych orgánov a ďalšie listiny,
ktorými sa vykonáva dôkaz na hlavnom pojednávaní, sa prečítajú celé alebo ich časť, ktorá sa týka
dokazovanej skutočnosti, a umožní sa do nich nazrieť stranám, a ak je to potrebné, aj svedkom
a znalcom.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážením
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu
alebo iného orgánu verejnej moci tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpi výkon trestu odňatia slobody
v lehote stanovenej súdom, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.Podľa § 33a ods. 1 Trestného zákona páchateľovi nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie.
Výkonom sankcie nesmie byť znížená ľudská dôstojnosť.

Podľa § 33a ods. 2 Trestného zákona sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť
trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 prvá veta Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd

prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie
po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku
trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá
uplynula od spáchania trestného činu.

Podľa§37písm.m)Trestnéhozákonapriťažujúcouokolnosťoujenajmäto,žepáchateľbolužzatrestný
čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na

pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 46 Trestného zákona trest odňatia slobody možno uložiť ako trest na určitú dobu, najviac na
dvadsaťpäť rokov alebo ako trest odňatia slobody na doživotie.

Podľa § 48 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody sa vykonáva diferencovane v ústavoch
na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „ústav na výkon trestu“) minimálneho, stredného alebo
maximálneho stupňa stráženia.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody

spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby
nebol odsúdený.

Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho
následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho
závažnosť nepatrná.

Obžalovaný v zásade nepopieral spáchanie skutku. Jeho procesná obrana spočívala predovšetkým

v tom, že stíhaný trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia je tzv. zrkadlovým trestným činom.
Zastával názor, že ak došlo k zániku trestnosti činu, za ktorého spáchanie mu bol uložený trest odňatia
slobody, potom nemôže byť trestným ani nenastúpenie na výkon takého trestu odňatia slobody. K zániku
trestnosti činu preukázateľne došlo vo veci 10T/34/2021 aj v zbiehajúcej sa trestnej veci 0T/311/2021,
obe veci boli vedené na tunajšom súde. Avšak skutočnosť, že 6. augusta 2024 došlo k zániku trestnosti

činu, nemá vplyv na to, že obžalovaný v priebehu mesiaca január 2024 až do 13. februára 2024 maril
výkon právoplatne uloženého trestu odňatia slobody, keď nerešpektoval výzvu súdu. Zánik trestnosti vo
veci 10T/34/2021 nemá vplyv na to, že obžalovaný nenastúpil na výkon daného trestu odňatia slobody
a tým pádom maril výkon právoplatného rozhodnutia súdu, čo vyplynulo z vykonaného dokazovaniana hlavnom pojednávaní. Obžalovaný mal vedomosť o uloženom treste odňatia slobody aj o súdom
stanovenej osemdňovej lehote na dobrovoľné nastúpenie na výkon trestu odňatia slobody. Napriek tomu
obžalovaný sám na výkon trestu odňatia slobody bez existencie vážneho dôvodu nenastúpil, zdržiaval

sa doma a viedol svoj život tak, ako keby ani nemal nastúpiť na výkon trestu odňatia slobody.

Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní vyplynuli aj ďalšie skutočnosti, na podklade ktorých
nemožno vyhodnotiť ani ďalšie tvrdenia obžalovaného v rámci jeho procesnej obrany ako dôvodné.

Vo veci 0T/236/2023 vedenej na tunajšom súde súd rozhodoval o žiadosti obžalovaného o odklad
výkonu trestu odňatia slobody. Súd o nej rozhodol 2. januára 2024, pričom žiadosť odsúdený doručil
súdu 15. decembra 2023. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný nebol osobne prítomný na verejnom
zasadnutí Krajského súdu v Trnave, ktoré sa uskutočnilo 21. novembra 2023 a odvolací súd rozhodol
v jeho neprítomnosti, je dôvodné predpokladať a domnievať sa, že obžalovaný nemal vedomosť
o právoplatnom skončení veci 10T/34/2021 a keď 15. decembra 2023 podával žiadosť o odklad výkonu

trestu odňatia slobody, podával ju vo veci 0T/236/2023, kde mal právoplatne uložený trest odňatia
slobody vo výmere osem mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia. Obžalovaný podal žiadosť o odklad výkonu trestu odňatia 15. decembra 2023 v inej trestnej
veci (0T/236/2021) a až 3. januára 2024 mu bola doručená výzva na nástup do výkonu trestu vo
veci 10T/34/2021. Spolu s výzvou bol obžalovanému doručený aj rovnopis uznesenia Krajského súdu

v Trnave. Obžalovaný by musel byť vizionár, aby si podával žiadosť o odklad výkonu trestu odňatia
slobody skôr ako mu výkon daného trestu odňatia slobody bol súdom vôbec nariadený. Keby to tak
aj bolo, zákonodarca nepočíta s tým, že súd rozhodne o žiadosti o odklad výkonu trestu odňatia
slobody, ktorého výkon nebol nariadený. V takomto prípade by žiadosť o povolenie odkladu bola podaná
predčasne.

Dňa 2. januára 2024 bolo rozhodnuté o zamietnutí žiadosti obžalovaného o odklad výkonu trestu odňatia
slobody uloženého vo veci 0T/236/2023. Spolu s rovnopisom uznesenia bola v januári 2024 doručovaná
obžalovanému aj výzva na nástup do výkonu trestu odňatia slobody. Je dôvodné sa domnievať,
že pokiaľ súd nedoručoval písomnosti obžalovanému na nesprávnu adresu, tak obžalovanému bol

doručený rovnopis uznesenia o zamietnutí žiadosti o odklad výkonu trestu odňatia slobody a výzva
na nástup do výkonu trestu odňatia slobody v predmetnej trestnej veci, kde mal osem dní na nástup
do výkonu trestu. Obžalovaný mal vedomosť o zamietnutí žiadosti o odklad výkonu trestu odňatia
slobody aj o tom, že má nastúpiť do výkonu trestu odňatia slobody uloženého vo veci 0T/236/2023 a
preukázateľne mal vedomosť o tom, že má nastúpiť do výkonu trestu odňatia slobody uloženého vo veci

10T/34/2021 a napriek tomu sám dobrovoľne nenastúpil na výkon trestu odňatia slobody. Rozdiel medzi
vecami vedeným tunajším súdom pod spisovými značkami 0T/236/2023 a 10T/34/2021 je z procesného
hľadiska len v tom, že vo veci 10T/34/2021 došlo k vydaniu príkazu na dodanie obžalovaného do
výkonu trestu odňatia slobody, ktorý bol úspešne zrealizovaný. Súdu nie je zrejmé, prečo vo veci
0T/236/2023 k takémuto procesnému postupu nedošlo, avšak táto skutočnosť nemá žiadnu relevanciu

pre rozhodnutie súdu v prejednávanej trestnej veci.

Sumarizujúc výsledky zisteného skutkového stavu tak platí, že v konaní 10T/34/2021 bol vydaný príkaz
na dodanie obžalovaného do výkonu trestu odňatia slobody, keďže sám preukázateľne napriek tomu, že
mal doručenú výzvu na nástup, bola mu stanovená lehota na nástup, nepodal si žiadosť o odklad výkonu

trestu odňatia slobody, bez vážneho dôvodu na výkon trestu odňatia slobody nenastúpil. Súd ustálil, že
skutok, ktorý je opísaný v obžalobe, sa stal, má znaky trestného činu a dopustil sa ho obžalovaný.

Vo vzťahu k tzv. materiálnemu korektívu upravenémz v ustanovení § 10 ods. 2 Trestného zákona
súd uvádza, že v danom prípade nemožno hovoriť o nepatrnej závažnosti trestného činu spáchaného

obžalovaným. Z lustrácií na osobu obžalovaného okrem iného vyplynulo, že v jeho prípade nejde
o jednorazové alebo náhodné vybočenie z medzí inak riadneho života. Možno konštatovať, že
obžalovaný sa nie po prvýkrát dostal do rozporu so zákonom a jeho trestnoprávna zodpovednosť je
v prejednávanom prípade plne odôvodnená. Skutku sa dopustil úmyselne, do výkonu trestu odňatia
slobody musel byť dodaný príslušníkmi Policajného zboru na základe príkazu vydaného tunajším súdom

a obžalovaný ani netvrdil, že by jestvovali akékoľvek závažné dôvody, pre ktoré nenastúpil na výkon
trestu odňatia slobody.Pokiaľ ide o ukladaný trest obžalovanému, v trestnom rozkaze mu bol uložený sedemmesačný
nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia. Súd v tej dobe identifikoval aj jednu poľahčujúcu okolnosť, ktorá spočívala v priznaní sa

a úprimnom oľutovaní spáchaného skutku. Na hlavnom pojednávaní k vyhláseniu viny zo strany
obžalovaného nedošlo, takže táto poľahčujúca okolnosť mu priznaná byť nemohla. Súd nezistil
existenciu žiadnej inej poľahčujúcej okolnosti. Naproti tomu priťažujúca okolnosť spočívajúca v trestnej
minulosti obžalovaného, ktorá je relatívne bohatá, bola detekovaná aj po vykonaní dokazovania na
hlavnom pojednávaní. Keďže súd nebol viazaný výmerou ani druhom trestu uloženého trestným

rozkazom po tom, ako bol riadne a včas podaný odpor proti trestnému rozkazu, vzhľadom na vyhlásenie
obžalovaného o jeho nevine uložil obžalovanému prísnejší trest odňatia slobody než tomu bolo
v trestnom rozkaze a to vo výmere desiatich mesiacov. Dôvodom pre uloženie prísnejšieho trestu
odňatia slobody bol predovšetkým postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti a oboznámená
trestná minulosť obžalovaného. Obžalovaný napriek tomu, že bol poučený o možných trestnoprávnych
následkoch nenastúpenia na výkon trestu odňatia slobody v súdom stanovenej lehote, na výkon trestu

odňatia slobody nenastúpil. V danom prípade sa tak obžalovaný svojím nerozvážnym konaním nielen
vystavil riziku ďalšieho trestného stíhania, ale k odstíhaniu obžalovaného za spáchané protiprávne
konanie aj reálne došlo.

Pokiaľideozaradenieobžalovanéhonavýkontrestuodňatiaslobody,boloprihliadnuténatúskutočnosť,

že v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku obžalovaný bol vo výkone trestu odňatia
slobody za iný úmyselný trestný čin. Obžalovaný bol zaradený na výkon trestu odňatia slobody od ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súd nevzhliadol okolnosť, pre ktorú by obžalovaného
zaradil na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Trnava. Lehota pätnástich dní na odôvodnenie odvolania plynie od doručenia písomného vyhotovenia
rozsudku. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj

proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie prokurátora a odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, musí byť zároveň
odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku
alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Vprospechobžalovanéhomôžurozsudokodvolanímnapadnúťipríbuzníobžalovanéhovpriamomrade,

jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí
s podaním odvolania v svoj prospech uvedenými osobami.

Oprávnená osoba sa môže odvolania výslovne vzdať.