Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. máj 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/111/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517010315
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2517010315.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferenziovej a sudcov

JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX v D., pre pokračujúci obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm.
d), ods. 4 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 20.03.2024, č.k. PN-16T/115/2017-1376,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 15.05.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje v celom
rozsahu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný

A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom D., E.
XXXX/XX

s a u z n á v a z a v i n n é h o ,ž e

v období odo dňa 21.04.2011 do 11.07.2011 v meste Piešťany alebo na inom mieste, ako konateľ
spoločnosti Neo Pharma, s. r. o. so sídlom v Piešťanoch, na ul. E. Belluša č. 12/6936, IČO: 36687499
svojvoľne a v rozpore so záujmami tejto spoločnosti vybral z jej účtov finančné prostriedky, a to dňa
21.04.2011 vo výške 132 775,68 eur a dňa 08.06.2011 vo výške 126 206,50 eur z účtu spoločnosti číslo
XXXXXXXXXX/XXXX, vedeného vo F. G., dňa 29.06.2011 vo výške 10 000 eur z účtu spoločnosti číslo

XXXXXXXXXX/XXXX,vedenéhovoF.(H.),dňa01.07.2011dvarazypo10000euradňa11.07.2011dva
razy po 10 000 eur z účtu spoločnosti číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedeného vo I. G. a dňa 11.07.2011 vo
výške 3 000 eur z účtu spoločnosti číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v J. banke, tieto nepoužil na
chod spoločnosti, ani ich nevrátil, hoci bol na to vyzvaný druhým spoločníkom, ale použil ich pre svoju
vlastnú potrebu, čím konal v rozpore s § 135a zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník v znení
neskorších predpisov a spôsobil spoločnosti Neo Pharma, s. r. o., Piešťany, E. Belluša č. 12/6936 škodu
v celkovej výške 311 982,18 eur,

t e d a

prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená, taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania -
porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona a spôsobil ním značnú škodu,

č í m s p á c h a lzločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. d), ods. 3 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom
od 06.08.2024 s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona znení účinnom od 06.08.2024 a § 135a

ods. 1 zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 213 ods. 3 Trestného zákona znení účinnom od 06.08.2024, § 38 ods. 2 Trestného zákona
znení účinnom od 06.08.2024, § 36 písm. j) Trestného zákona znení účinnom od 06.08.2024 na trest
odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom od 6.8.2024 sa obžalovanému výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom od 6.8.2024 sa obžalovanému ustanovuje
skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

1. Obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej len ,,prvostupňový súd“ v príslušnom
gramatickom tvare) zo dňa 20.03.2024, č.k. PN-16T/115/2017 -1376 uznaný za vinného, že

v období odo dňa 21.04.2011 do 11.07.2011 v meste Piešťany alebo na inom mieste, ako konateľ
spoločnosti Neo Pharma, s. r. o. so sídlom v Piešťanoch, na ul. E. Belluša č. 12/6936, IČO: 36687499
svojvoľne a v rozpore so záujmami tejto spoločnosti vybral z jej účtov finančné prostriedky, a to dňa
21.04.2011 vo výške 132 775,68 eur a dňa 08.06.2011 vo výške 126 206,50 eur z účtu spoločnosti číslo
XXXXXXXXXX/XXXX, vedeného vo F. G., dňa 29.06.2011 vo výške 10 000 eur z účtu spoločnosti číslo

XXXXXXXXXX/XXXX,vedenéhovoF.(H.),dňa01.07.2011dvarazypo10000euradňa11.07.2011dva
razy po 10 000 eur z účtu spoločnosti číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedeného vo I. G. a dňa 11.07.2011
vo výške 3 000 eur z účtu spoločnosti číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v J. banke, tieto nepoužil
na chod spoločnosti, ani ich nevrátil, hoci bol na to vyzvaný druhým spoločsníkom, ale použil ich pre
svoju vlastnú potrebu, čím konal v rozpore s § 135a zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník v

znení neskorších predpisov a spôsobil spoločnosti Neo Pharma, s. r. o., Piešťany, E. Belluša č. 12/6936
škodu v celkovej výške 311 982,18 eur,
teda prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená, taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania -
porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona a spôsobil ním škodu veľkého rozsahu, čím
spáchal pokračujúci obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. d), ods. 4

písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona.
Za to mu súd uložil podľa § 213 ods. 4 Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm.
j) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a)
Trestného zákona v spojení s § 48 ods. 4 Trestného zákona zaradil súd obžalovaného do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 78

ods. 1 Trestného zákona obžalovanému súd uložil ochranný dohľad na 12 (dvanásť) mesiacov.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie iba obžalovaný, a to proti všetkým jeho výrokom, pričom
odvolanie bolo následne predložené Krajskému súdu v Trnave (ďalej len ,,odvolací súd“ v príslušnom
gramatickom tvare). Podané odvolanie obžalovaný písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu
(dňa 22.07.2024), ktorý uviedol nasledovné (skrátene):

2.1. Obžalovaný prvom rade uvádza, že trestné stíhanie bolo začaté dňa 28.08.2014, skutok je z roku
2011. Obžaloba bola podaná na vtedajší Okresný súd v Piešťanoch dňa 25.10.2017 a rozsudok bol
vyhlásený dňa 20.3.2024, t.j. po 6 rokoch a 5 mesiacoch. Trest v tomto prípade už stratil účinok a to aj
z toho hľadiska , že poškodená sa nepripojila sa k trestnému konaniu a nežiadala náhradu škody.
2.2. Obžalovaný uvádza, že sa nedopustil žiadneho obzvlášť závažného zločinu sprenevery podľa §

213 ods. l, ods. 2 písm. d), ods. 4 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného
zákona. Počas celého konania pred prvostupňovým súdom bolo jednoznačne preukázané, na základe
zásady ústnosti a bezprostrednosti, že sa obžalovaný uvedeného skutku nedopustil. Počas celého
prípravného konania a konania na súde uvádzal, že finančné prostriedky previedol na svoj účel, ale v
žiadnom prípade z jeho strany nešlo o úmysel spreneveriť nejaké financie. Robil to preto, lebo chcel

späť svoje financie, ktoré vložil do spoločnosti a nakoľko videl, že jeho vtedajšia manželka prepisujemajetok spoločnosti na svojho syna a jeho podvodným spôsobom dostávala z štruktúr spoločnosti, tak
sa rozhodol konať tak; aby získal späť svoje financie.
2.3. Obžalovaný už niekoľkokrát vypovedal v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní a

jeho výpovede sú rovnaké, dôveryhodné a nič nezatajil. Taktiež vo svojom odvolaní popísal okolnosti
predchádzajúce stíhanému skutku, najmä spoločné podnikanie s vtedajšou manželkou K. L. M.. Počas
trvania manželstva aj spoločného podnikania vznikali konflikty, ktoré obžalovaný pripisuje zasahovaniu
detí manželky do podnikania.
2.4. Niekedy v roku 2010 sa manželka stretla s advokátkou K. K. K. a pripravili plán, ako ho obrať o

spoločne nadobudnutý majetok v manželstve aj v s.r.o. formou majetkových prevodov, ktoré v texte
odvolaniapodrobnepopisuje.Niekedyvjúni2011siobžalovanývšimol,žesavspoločnostiNeoPharma,
s.r.o. strácajú peniaze a sumy odchádzajú z jej účtov na neznáme účty. Domnieval sa, že ide o nejaké
hackerské alebo neoprávnené konanie, nakoľko manželka sa nikdy finančným záležitostiam nevenovala
a ani nerozumela, tak obžalovaný časť prostriedkov na účtoch, keďže mal na starosti finančné záležitosti
spoločnosti Neo Pharma, s.r.o., vybral v hotovosti, nakoľko spoločnosť mala aj rôzne splatné záväzky

a chcel sa vyhnúť insolventnosti. Dodatočne zistil, že to poškodená bez jeho vedomia (prostredníctvom
advokátky K. K.) založila ďalšie účty a vykonala na nich platby a tiež platila dodávateľom len približné
sumy. Okrem toho jej advokátka zvolala valné zhromaždenie, na ktorom sa nemohol zúčastniť (čerpal
práve dovolenku) a bola mu zrušená v neprítomnosti funkcia konateľa). Ani o tomto nebol informovaný.
Keďže bol s poškodenou od júna 2011 právoplatne rozvedený, vedel, že ani spolupráca v Neo Pharma,

s.r.o. by nemala dlhé trvanie a preto navrhoval likvidáciu spoločnosti a spravodlivé rozdelenie majetku
a finančné vysporiadanie. V žiadnom prípade nikdy nemal v úmysle niečo spreneveriť a využiť vo svoj
prospech. To naopak urobila bývalá manželka, ktorá spreneverila časť spoločného majetku - previedla
aktíva (formálne za podhodnotené čiastky) na Lekáreň pri Váhu, s.r.o, kde jediným vlastníkom bol syn
p. M. z prvého manželstva). Následne sa obžalovaný snažil o vysporiadanie majetku.

2.5. Niekedy v roku 2014 obžalovaného vyhľadal istý D. v spoločnosti s D., právnou zástupkyňou p.
M. s ponukou, že sprostredkujú vysporiadanie v rámci spoločnosti Neo Pharma, s.r.o.. Následne mu
oznámili, že k celkovému vysporiadaniu by mal doplatiť D. ešte 50 tis. €. Nesúhlasil s tým, aby zaplatil
túto sumu v hotovosti a preto žiadal, aby mu dali číslo účtu, na ktorý má sumu doplatiť. Po zaplatení na
účet mu D. ako právny zástupca spoločnosti Neo Pharma, s.r.o. doniesla písomný doklad s výslovným

uvedením, že majetkové vysporiadanie bolo týmto uzavreté a p. M. nevznikla ani žiadna škoda. Na
hlavnom pojednávaní p. K. preukázateľne o tejto veci krivo svedčila.
2.6. V napadnutom rozsudku je konštatované, že svojim aktívnym trestnoprávne relevantným konaním
si úmyselne prisvojil zverené veci (peňažné prostriedky) a peňažne prostriedky mal odňať obchodnej
spoločností Neo Pharma, s.r.o. (vlastníkovi) a bez súhlasu vlastníka s nimi nakladal ako s vlastnými.

Žiaden úmysel si prisvojiť zverené veci nemal a bol v spoločnosti Neo Pharma, s.r.o. spoluvlastníkom.
Musel len reagovať na rôzne postupy, nakoľko spoločnosť zostala v rukách K. K., ktorá riadila všetky
procesy. Pre svoje vlastné potreby obžalovaný nepotreboval žiadne prostriedky, nemal žiadny dôvod
na spreneveru, bol polovičným vlastníkom. Na majetok, ktorý poškodená bezodplatne previedla na
syna spoločnosť stále naďalej splácala úvery, nakoľko ho z nich obstarala. Obžalovaný sa cítil v

bezvýchodiskovej situácii, lebo z účtov spoločnosti vyberala poškodená s K. K. úplne nekontrolovateľne
finančneprostriedky.Súdnezohľadnilskutočnosť,žeaktívnymajetok,ktorýspoločnosťpoužívala(najmä
nehnuteľnosti) boli ešte predtým prevedené bezodplatne na syna poškodenej a súčasne založená
tieňová spoločnosť, na ktorú sa postupne prevádzal ďalší majetok spoločnosti (zásoby a hnuteľné veci).
2.7. Do dnešného dňa nebolo vykonané vysporiadanie obchodných podielov na obchodnom súde.

Na základe uvedených skutočnosti žiada obžalovaný odvolací súd, aby zrušil napadnutý rozsudok
prvostupňovéhosúduanazákladezásadyindubioproreo(vpochybnostiachvprospechobžalovaného)
vydal vlastný rozsudok, kde by ho oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Piešťanoch. V
prípade, že odvolací súd dospeje z záveru, že došlo k spáchaniu trestného činu žiada, aby odvolací súd
postupoval v zmysle zákona č. 40/2024 Z.z. , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný

zákon v znení neskorších predpisov a s poukazom na § 39 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému
mimoriadne znížil trest a to vzhľadom na dĺžku trestného konania.
3. Následným doplnením odvolacia zo dňa 05.05.2025 obžalovaný doplnil, že súvislosti s novelou
Trestného zákona účinnou od 06.08.2024 došlo k zmene právnej kvalifikácie posudzovaného skutku a
preto navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozhodoval na svojom verejnom zasadnutí o zločine sprenevery

podľa § 213 ods. 1, ods.2 písm. d), ods. 3 Trestného zákona.
4. K podanému odvolaniu obžalovaného (v znení pôvodnej textácie zo dňa 22.07.2024) sa vyjadril
prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany, pričom vo svojom podaní uviedol nasledovné (skrátene):4.1. Z obsahu odôvodnenia odvolania obžalovaného okrem iného vyplýva, že obžalovaný sa nedopustil
žiadneho obzvlášť závažného zločinu sprenevery. Obžalovaný nechcel spreneveriť žiadne financie, iba
chcelspäťsvojepeniaze,ktorévložildospoločnostiakeďževidel,žebývalámanželkaprepisujemajetok

spoločnosti na svojho syna, tak sa rozhodol konať tak, aby získal späť svoje financie. Následne obhajca
podrobne opísal skutkové okolnosti danej veci a dodal, že obžalovaný nemal žiaden úmysel si prisvojiť
zverené veci, len reagoval na samozvané postupy pani K..
4.2. S daným názorom obhajcu obžalovaného sa prokurátor nestotožňuje z viacerých dôvodov. Z
doposiaľ vykonaného dokazovania je dostatočne odôvodnený predpoklad, že obžalovaný sa dopustil

skutku, ktorý mu je kladený za vinu v rámci uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 12.06.2017.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tento v období od 21.04.2011 do 11.07.2011 vybral z
účtov spoločnosti Neo Pharma, s.r.o. Piešťany finančné prostriedky v celkovej výške 311.982,18 Eur,
ktoré nepoužil v prospech spoločnosti a ani ich nevrátil spoločnosti po tom, ako bol odvolaný z funkcie
konateľaspoločnosti,pričomichpoužilnasvojuosobnúpotrebu.Jepotrebnéuviesť,žemanželstvoaani
rozvod obžalovaného a L. M. nemal žiaden vplyv na majetok spoločností Neo Pharma, s. r. o. D., ktorá

bola samostatnou právnickou osobou. Konateľ je osoba, ktorá je ako štatutárny zástupca oprávnená
zastupovať spoločnosť s ručeným obmedzením navonok a konať v jej mene. Jedná sa preto o zverenú
vec, ktorá je vo vlastníctve spoločnosti Neo Pharma, s. r. o. a obžalovaný ich nadobudol do svojej držby
pri plnení úloh konateľa s povinnosťou použiť ich v súlade s povinnosťami konateľa podľa ustanovení
§ 133 až 135a Obchodného zákonníka, podľa pokynov valného zhromaždenia a v súlade so záujmami

spoločnosti. Obžalovaný mal postupovať s odbornou starostlivosťou, dbať na záujmy spoločnosti a
neuprednostňovať svoje záujmy pred záujmami spoločnosti. Existuje teda dôvodné podozrenie, ktoré je
podložené aj vykonanými dôkazmi, že obžalovaný A. B. C. nepoužil uvedené finančné prostriedky, ktoré
mu boli zverené v súvislosti s výkonom funkcie konateľa, pre potreby spoločnosti a úhradu záväzkov
spoločnosti, ale tieto po skončení funkcie konateľa nevrátil a ponechal si ich v držbe. Konanie A. B.

C., ktorý zadržiava finančné prostriedky v celkovej výške 311.982,18 Eur ako formu vyrovnania, resp.
pre účely prípadnej budúcej likvidácie preukazuje, že naplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu
sprenevery. Spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným nie je oprávnený nakladať a disponovať
s majetkom spoločnosti priamo a rozhodovať o jeho rozdelení, tieto práva je oprávnený realizovať
prostredníctvom účastí na valnom zhromaždení ako aj v súlade s ustanoveniami § 113 a nasledujúcich

Obchodného zákonníka.
4.3. Tvrdenie obžalovaného, že peňažné prostriedky drží na účely prípadnej budúcej likvidácie sa javia
ako účelové, keďže pri likvidácii spoločnosti zákon ustanovuje presný postup a prvoradou povinnosťou
likvidátora je uhradiť záväzky veriteľov spoločnosti. Jeho zadržiavanie finančných prostriedkov z dôvodu
možného budúceho vysporiadania nemá oporu v zákone a poškodzuje spoločnosť Neo Pharma, s.r.o..

4.4. Pokiaľ obžalovaný namietal, že podstatou trestného činu je „prisvojenie si cudzej veci" a nie
konanie ,,svojvoľne v rozpore so záujmami tejto spoločností", prokurátor uvádza, že zo skutkovej vety
uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 12.06.2017 je zrejmé, že obžalovanému je kladené za vinu, že
si prisvojil cudziu vec tým, že vybral z účtov spoločnosti finančnú hotovosť v tam uvedenej výške. Pokiaľ
sa v rámci skutkovej vety uvádza, že postupoval svojvoľne v rozpore so záujmami tejto spoločnosti,

tak je zrejmé, že takéto jeho konanie preukazuje naplnenie znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty
trestného činu sprenevery a to z dôvodu spáchanie skutku závažnejším spôsobom konania podľa
§ 138 písmeno h) Trestného zákona - porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho
zamestnania, postavenie alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona.
4.5. Na hlavnom pojednávaní dňa 16.05.2022 obžalovaný uviedol, že z účtu spoločnosti Neo Pharma,

s.r.o. si zobral svoje prostriedky z tejto spoločnosti a že išlo o jeho majetok. Z vyššie uvedených
skutočností je zrejmé, že nemohlo ísť o súkromné finančné prostriedky obžalovaného, ale o finančné
prostriedky patriace spoločnosti Neo Pharma, s.r.o., ktoré on použil pre svoju osobnú potrebu, čo
potvrdilvosvojejvýpovedízprípravnéhokonania.Vykonanýmdokazovanímbolopreukázané,žesporné
finančné prostriedky previedol alebo vybral v hotovosti zo spoločnosti a riadne ich nezaúčtoval. Keďže

sa pred spáchaním skutku venoval ekonomickej stránke danej spoločnosti, mal teda vedomosť o tom,
akým spôsobom je potrebné nakladať s finančnými prostriedkami spoločnosti. Z daného vyplýva záver,
že obžalovaný nemôže spájať majetok právnickej osoby s majetkom v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov patriacemu A. B. C. a K. L. M..
4.6. Na hlavnom pojednávaní zo dňa 30.11.2022 obžalovaný k znaleckému posudku Ing. Strakovej

uviedol, že on si peniaze zobral, lebo to podľa neho bolo vysporiadanie majetku a predpokladal, že
budú tie peniaze jeho. Ide o účelové tvrdenie obžalovaného, kde v podstate sám priznáva, že si
privlastnil finančné prostriedky, ktoré parili spoločnosti Neo Pharma, s.r.o.. Je teda zrejmé, že by sa v ním
spreneverenej výške mohli s K. L. M. vysporiadať vo vzťahu k majetku spoločnosti Neo Pharma, s.r.o..Tieto finančné prostriedky nepoužil na chod spoločnosti, ktorej peniaze aj patrili a ani nepredložil doklad
o tom, že ich použil na výdavky spojené s financovaním potrieb spoločnosti. Dané finančné prostriedky
použil pre svoju osobnú potrebu, čo predstavuje neoprávnený majetkový prospech. Tieto skutočnosti

vyplývajú aj zo znaleckého posudku Ing. Kobzovej číslo 2/2016. Znalkyňa na strane 10 (desať) posudku
uviedlavyplácaniapodielunaziskuzaroky2007-2009 azposudkunastrane20(dvadsať)ďalejvyplýva,
že ku dňu skončenia funkcie konateľa mal A. C. nárok na vyplatenie podielu na zisku za rok 2010, ktorý
dosiahol v celosti cca 54.000,- Eur, t j. jemu by prináležalo cca 27.000,- Eur. Žiadne iné nároky, ktoré
by oprávňovali A. B. C. zadržiavať v roku 2010 a roku 2011 peniaze patriace spoločnosti Neo Pharma,

s.r.o. mu voči spoločnosti nevznikajú.
4.7. Prokurátor má teda za to, že súdom uložený trest je zákonný a primeraný a zohľadňuje osobu
obžalovaného, možnosti jeho nápravy, ako aj jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti. Vzhľadom na
horeuvedené skutočnosti považuje prokurátor rozsudok prvostupňového súdu, ktorým bol obžalovaný
uznaný vinným zo spáchania pokračujúceho obzvlášť závažného zločinu sprenevery podľa § 213 odsek
1p odsek 2 písmeno d), odsek 4 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h)

Trestného zákona za zákonný a dôvodný a preto navrhuje odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
zamietnuť.
5. K podanému odvolaniu obžalovaného sa vyjadrila poškodená (Neo Pharma, s.r.o., zast. K. L. M.),
pričom vo svojom podaní zo dňa 31.07.2024 uviedla nasledovné (skrátene):
5.1. Skutočnosť, že rozhodnutie súdu bolo vydané s takým časovým odstupom od podania obžaloby,

bola do značnej miery spôsobené i aktívnym konaním obžalovaného, ktorý sa opakovane na jednotlivé
úkony nedostavoval, a tu už v prípravnom konaní. Poškodená má za to, že uvedenú dĺžku trestného
konania svojim konaním a prístupom spôsobil i obžalovaný a jeho námietku v tejto súvislosti považuje
za čisto účelovú.
5.2. Čo sa týka opakovanej námietky obžalovaného, že finančné prostriedky spoločnosti Neo Pharma

s.r.o. previedol na svoj účet v záujme ochrany, toto tvrdenie je rovnako účelové a klamlivé. V prípade, ak
by zastával názor, že je ohrozený majetok spoločnosti alebo vymožiteľnosť akejkoľvek jeho pohľadávky
voči spoločnosti, mal zákonné prostriedky, ako sa svojho nároku a ochrany svojich práv domáhať
podaním na súde - či už vo forme žaloby, návrhu na vydanie vtedy predbežného opatrenia alebo inej
formy podaní (odporovateľnosť právnych úkonov druhej konateľky). Obžalovaný však týmto spôsobom

nepostupoval.
5.3. Ohľadom ďalších vyjadrení obžalovaného o spoločnom podnikaní považuje poškodená za
nevyhnutné poukázať na to, že obžalovaný si prispôsobuje výklad skutočnosti podľa toho, ako to jemu
vyhovuje a prekrúca celkom zjavné záležitosti, teda klame. V texte svojho podania vyvracia tvrdenia
obžalovaného, avšak (ako aj sama uvádza), ide skôr o podporné tvrdenia, nemajúce priamu súvislosť

s trestnou vecou.
5.4. Obžalovaný opakovane krivo obviňuje svoju bývalú manželku, jej deti a jej zástupkyňu z
nezákonného konania, avšak sám nikdy nedal podnet na súd alebo orgánom činným v trestom
konaní, nakoľko vedel, že jeho tvrdenia sú nepravdivé a v prípade vykonávania dokazovania by sa
ich nepravdivosť preukázala. I v závere odôvodnenia poukazuje na skutočnosť, že „do dnešného dňa

nebolo vykonané vysporiadanie obchodných podielov na obchodnom súde“ avšak opomína skutočnosť,
že do dnešného dňa je spoločníkom spoločnosti Neo Pharma s.r.o. a súd preto nemá dôvod akýmkoľvek
spôsobom v tejto súvislosti konať.
5.5. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto považuje argumentáciu obžalovaného opakovane
len za skresľujúcu, nepravdivú, postavenú na klamstvách a krivých obvineniach a opomínajúcu

samostatnú skutočnosť, že finančné prostriedky spoločnosti Neo Pharma s.r.o. si prisvojil, ich použitie
nevyúčtoval, tieto do spoločnosti vrátiť odmietol a rovnako tieto odmietol použiť, resp. nepoužil ani
na úhradu záväzkov spoločnosti voči veriteľom. Je teda zrejmé, že sa obžalovaný dopustil konania
kladeného mu za vinu v rozhodnutí súdu a preto navrhuje, aby odvolací súd odvolanie obžalovaného
ako nedôvodné zamietol.

6. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré bolo nariadené na rozhodnutie o odvolaní
obžalovaného, obhajca poukázal na text odvolania, kde navrhol dve alternatívy a to buď oslobodiť
obžalovaného spod obžaloby vzhľadom na zásadu in dubio pro reo (aj s poukazom aj na to, že
ani poškodená spoločnosť si neuplatnila náhradu škody), alebo uložiť aj vzhľadom na novelizáciu
Trestného zákona spravodlivý trest s podmienečným odkladom jeho výkonu. Obžalovaný uviedol, že

prvostupňový súd vôbec nezohľadnil predchádzajúce okolnosti, ktoré predchádzali činom, ktoré sa
mu kladú za vinu a teda navrhuje, aby ho súd oslobodil spod obžaloby, nakoľko prvostupňový súd
neprihliadol na množstvo okolností, ktoré túto kauzu sprevádzali a nebral ich do úvahy. Prokurátorkanavrhla s poukazom na § 2 ods. 1 Trestného zákona zohľadniť novelizáciu účinnú od 6.8.2024 a uložiť
obžalovanému zákonný trest.
7. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O

odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný.

8. Odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316
Trestného poriadku a zistil, že vo vzťahu k odvolaniu obžalovaného nie je dôvod na jeho zamietnutie
v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods.
3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti
výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný.

9. Po preskúmaní napadnutých výrokov dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie obžalovaného je
čiastočne dôvodné.
10. Skutkové zistenia prvostupňového súdu vo vzťahu k správaniu sa obžalovaného, ktoré naplnilo
všetky zákonné znaky trestného činu, zo spáchania ktorého bol uznaný za vinného, považuje odvolací
súd za správne. Prvostupňový súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal základné zásady

trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Trestného poriadku, najmä však zásady zákonného
procesu (§ 2 ods. 7), práva na obhajobu (§ 2 ods. 9), voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 12), ako
i rovnosti strán trestného konania (§ 2 ods. 14). Odvolací súd teda konštatuje, že prvostupňový súd
dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými
ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.

11. Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol
zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako
ajokolnosti,ktorésvedčiavjehoprospech,avobochsmerochvykonávajúdôkazytak,abyumožnilisúdu

spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd
hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom, ako aj dôkazy prípustné podľa § 119 ods. 5 podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
12. Prvostupňový súd v preskúmavanom prípade postupoval tak, aby bol náležite zistený skutkový

stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Starostlivo objasňoval okolnosti svedčiace
proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. Vykonané dôkazy hodnotil podľa
svojho vnútorného presvedčenia, založeného na uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, aj v ich
súhrne. V odôvodnení napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a prečo, akoja to, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia. Rovnako uviedol, akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov. Vysporiadal sa i s obhajobou obžalovaného, pričom pred ukončením
dokazovania strany doplnenie dokazovania ani nenavrhovali. Tým si splnil svoju zákonnú povinnosť

odôvodniť napadnuté rozhodnutie v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku. Skutočnosť,
že obžalovaný sa nestotožnil so skutkovými a právnymi názormi prvostupňového súdu, uvedenými
v napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti záverov vyslovených prvostupňovým súdom.
13. Nakoľko rozhodnutia v prvostupňovom a v odvolacom konaní tvoria jednotu, nie je potrebné na tomto

mieste opakovať všetky zistenia a závery prvostupňového súdu, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o vine
obžalovaného a ktoré považuje odvolací súd za vecne správne.
14. Podľa odvolacieho súdu stačí zopakovať, že o vine obžalovaného svedčia priame i nepriame dôkazy,
vykonané na hlavnom pojednávaní, vrátane výpovede samotného obžalovaného. Sú to predovšetkým
svedecké výpovede K. L. M., K. M., F. G., K. A. M. N., K. K. K., K. J., ako na obsah znaleckých posudkov
Ing. Ruženy Strakovej, a Ing. Alžbety Kobzovej, listinné dôkazy – potvrdenia o realizovaných bankových

transakciách. Vyššie uvedené usvedčujúce priame aj nepriame dôkazy vytvárajú silný usvedčujúci
dôkazný stav, z ktorého vyplýva jednoznačný a presvedčivý záver, že obžalovaný sa dopustil trestnej
činnosti, pre ktorú bol uznaný vinným.
15. Pokiaľ ide o ustálenie skutkového deja, prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku
rozviedol skutočností, ktoré mal z vykonaných dôkazov za preukázané a zároveň sa podrobne

vysporiadal s časťou obhajobnej argumentácie obžalovaného, ktorú vzniesol už pred vydaním
napadnutého rozsudku. Prvostupňový súd v tejto časti z odôvodnenia napadnutého rozsudku dal
odpovede na niektoré obhajobné námietky obžalovaného, ktoré sa z prevažnej časti obsahovo kryjú
s jeho odvolacími námietkami. Odvolací súd sa s argumentáciou prvostupňového súdu v plnom
rozsahu stotožňuje a preto na tomto mieste, v odvolacom konaní, nepovažuje za potrebné opakovať

odpovede, ktoré dal obžalovanému už prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, avšak
túto v nasledujúcich pasážach dopĺňa.
16. V predmetnej trestnej veci po vykonanom dokazovaní nebol sporný skutkový stav veci, obžalovaný
síce v priebehu konania uvádzal, že si nespomína, či vykonal všetky hotovostné výbery popísané
v skutkovej vete obžaloby, avšak následne tieto pripustil, argumentoval teda v zásade právnou stránkou

predmetnej trestnej veci, konkrétne prečo vlastné konanie nepovažuje za trestné. Aj z ostatných
vykonaných dôkazov (predovšetkým bankových potvrdení, ale aj svedeckých výpovedí svedkýň)
vyplýva, že predmetné bankové výbery vykonal obžalovaný, ktorý to nakoniec ani nepopiera, pričom
obžalovaného obhajobná argumentácia smerujúca k vlastníctvu predmetných finančných prostriedkov
niejesprávna.MajetokspoločnostiNeopharmas.r.o.,jeprávneodlišnýodmajetkuobochjejspoločníkov

(v tomto smere neprišlo k zmene, už pred stíhaným skutkom, počas jeho páchania a de facto aj po ňom
mala spoločnosť tých istých dvoch spoločníkov – A. C. a K. M.), pričom majetok spoločnosti je právne
odlišný od majetku jej spoločníkov (bez ohľadu, či boli alebo neboli manželmi a či bolo alebo nebolo
vysporiadané ich BSM).
17. Pokiaľ mal teda obžalovaný obavu o to, že dochádza k majetkovým prevodom v neprospech

spoločnosti (ako pred súdom sám verbalizoval), mal možnosť dosiahnuť nápravu príslušnými právnymi
prostriedkami, predovšetkým súdnou cestou. Konanie obžalovaného nie je možné identifikovať
ako ,,agresívnu svojpomoc“, nakoľko v takomto prípade by po vybratí peňazí z bankových účtov
(ergo prisvojením si týchto), tieto skutočne prípadne mohol umiestniť tak, aby umožnil majetkové
vysporiadanie, tak ako tvrdil v rámci svojej obhajoby. Obžalovaný však počas celého konania

neidentifikoval, kde sa tieto peniaze nachádzali a či sa niekde vo fyzickej ale dematerializovanej podobe
(na bankovom účte) nachádzajú alebo boli spotrebované na nejaký účel (túto skutočnosť uvádza len
svedkyňa K. M. vo forme svojho presvedčenia o tom, na čo obžalovaný peňažné prostriedky použil).
Hociniejepovinnosťouobžalovaného(vzhľadomnajehoprávoodmietnuťvypovedať,atoajvhociktorej
časti jeho výpovede) túto otázku zodpovedať, je potom nutné uzavrieť, že obžalovaný príslušné finančné

prostriedky z účtu vybral a s týmito následne naložil presne nezisteným spôsobom (avšak nie opätovne
v prospech ich vlastníka – spoločnosti Neopharma, s.r.o.).
18. Ako vecne správnu je nutné hodnotiť aj argumentáciu, že akékoľvek rozpory medzi obchodnými
partnermi, ani tie osobné, ani tie majetkové, potom neoprávňovali obžalovaného jednostranne vybrať
a odňať peňažné prostriedky z dispozície ich vlastníka – obchodnej spoločnosti. Žiadna časť majetku

obchodnejspoločnostipritomniejemajetkomktoréhokoľvekzjejspoločníkov,bezohľadunafakt,čistou
vdanomčasefyzickydisponuje.Právnepodstatnouskutočnosťoupotomnebudeanifakt,žeobžalovaný
bol z funkcie konateľa odvolaný krátko pred vykonaním posledného výberu, nakoľko aj podľa vlastného
vyjadrenia o tomto odvolaní sa dozvedel až dodatočne. Bez akejkoľvek relevancie potom bude aj to,kto, kedy a v akej forme, zabezpečil, resp. sa pričinil o majetok spoločnosti Neopharma, s.r.o., pričom
argumenty obžalovaného môžu byť pravdivé, ale je nutné konštatovať, že ide o okolnosti nepodstatné
pre konanie a rozhodovanie.

19. Ak teda obhajoba namieta nesprávne skutkové a právne vyhodnotenie vykonaných dôkazov,
odvolací súd uvádza, že pokiaľ sa skutkové závery prvostupňového súdu zakladajú na vnútornom
presvedčení získanom po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu a tieto závery boli vyvodené
na podklade úplného zistenia skutočného stavu veci a úvahám, ktorými sa k takýmto záverom došlo,
nemožno vytknúť nedôslednosť alebo vnútorné rozpory, nemožno im potom v prospech obžalovaného

úspešne odporovať odvolaním len preto, že súd mohol dospieť aj k iným záverom, keby sa bol
spravoval inými úvahami. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu
chybu v zmysle zákonných ustanovení. V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho
presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy
hodnotil prvostupňový súd.
20. Odvolací súd po preskúmaní hodnotenia dôkazov vykonaných prvostupňovým súdom nezistil, že by

súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa zákona v zmysle § 2 ods. 12 Trestného
poriadku a vykonané dôkazy by vyhodnotil jednostranne v neprospech obžalovaného. Hodnotenie
dôkazov zároveň neodporuje základným princípom logického myslenia.
21. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo

na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou
navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných
právnych predpisov (nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 339/08, II. ÚS 197/07,
II. ÚS 78/05, IV. ÚS 252/04).

22. Vo vzťahu k rozhodnutiu o treste, obžalovaný uviedol, že tento je neprimerane prísny aj vzhľadom
na odstup času. V tomto smere je námietka obžalovaného čiastočne dôvodná. Prvostupňový súd
túto nevyhodnotil ako tak závažnú, aby zakladala dôvod pre mimoriadne zníženie trestu (§ 39 ods. 1
Trestného zákona). Možno prisvedčiť argumentácii obhajoby, že v tejto trestnej veci trvá trestné stíhanie
neprimerane dlho, pričom samotný fakt (na ktorý poukazuje poškodená), že obžalovaný mal v časti

konania postupovať tak, že trestné konanie mohlo byť ukončené s oneskorením, nie je tak závažný, aby
ho odvolací súd posúdil ako dlhodobú cielenú snahu sťažiť a oddialiť priebeh trestného konania. V tomto
kontexte je nutné uviesť, že prieťahy možno v trestnom konaní kompenzovať viacerými spôsobmi,
pričom mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona (vo väzbe čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je len jedným z týchto spôsobov. Žiada sa

dodať, že prvostupňový súd uložil trest obžalovanému za právneho stavu účinného do 05.08.2024,
avšak od 06.08.2024 došlo k zmene relevantných ustanovení Trestného zákona, pričom aktuálne je
stíhaný skutok posudzovaný z hľadiska právnej kvalifikácie miernejšie ako v zmysle právnej úpravy
účinnej do 05.08.2024. V tomto smere zastáva odvolací súd názor, že vzniknuté prieťahy (obdobie od
vznesenia obvinenia dňa 28.08.2014, s prihliadnutím najmä na čas od podania obžaloby dňa 25.10.2017

po súčasnosť) je v predmetnej veci vhodné a žiadúce kompenzovať ich zohľadnením v rámci uloženia
trestu. Avšak nie ako ukladanie trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovej výmere, a to s prihliadnutím
na novelizáciu Trestného zákona účinnú od 06.08.2024, k čomu sa odvolací súd vyjadrí nižšie. Je
pravdou, že trestné konanie trvalo neprimerane dlho, v tejto súvislosti je však nutné tiež zohľadniť
potrebu analýzy finančných tokov formou znaleckých posudkov, ktoré boli vypracované v prípravnom

konaní a nesúhlas obžalovaného so zmenou v osobe konajúcich sudcov, následkom čoho musel
konajúci súd vykonávať opakované dokazovanie na hlavnom pojednávaní (hoci obžalovaný následne
súhlasil so zmenou v obsadení senátu, následkom čoho konajúci súd vyhlásil vo veci napadnutý
rozsudok). Nesúhlas so zmenou v zložení senátu je právom obžalovaného, nejde teda o obštrukciu, ale
na druhej strane nejde ani o liknavosť súdu a teda o subjektívny prieťah na strane súdu.

23. Zohľadňujúc všetky spomenuté aspekty, najmä fakt, že k mimoriadnemu zníženiu trestu môže
konajúci súd pristúpiť len vtedy, ak nie je možné prieťahy v trestnej veci kompenzovať inak (v
rámci trestnej sadzby, či uložením iného primeraného druhu trestu), odvolací súd konštatuje, že
s účinnosťou od 06.08.2024 je možné obžalovanému uložiť zákonný, spravodlivý a primeraný trest
vrámcinovelizovanejtrestnejsadzby,ktorejrozpätiejepomerneširokéaumožňujeobžalovanémuuložiť

spravodlivý, dostatočne individualizovaný trest, primeraný jeho osobe a okolnostiam stíhanej trestnej
veci.
24. K zisteniu pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností prvostupňový súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku uviedol, že u obžalovaného vzhliadol poľahčujúcu okolnosť vedenie predošléhoriadneho života (§ 36 písm. j)Trestného zákona), pričom priťažujúcu okolnosť pri jeho osobe nevzhliadol.
Táto úvaha nebola napadnutá odvolacími námietkami a je možné považovať ju za vecne správnu.
25. Vo vzťahu k uloženému trestu odňatia slobody a spôsobu jeho výkonu, prvostupňový súd

komplexne uviedol dôvody, ktoré ho k uloženiu uvedenej sankcie viedli, pričom tieto nie sú vyjadrené
dostatočne konkrétne, ale vzhľadom na nutnosť zrušenia (aj) výroku o treste a potrebu jeho opätovného
odôvodnenia, uvedené sanuje odvolací súd sám nasledovne.
26. Dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku v rozsahu výroku o treste a nadväzujúcich výrokoch,
je najmä skutočnosť, že s účinnosťou od 06.08.2024 nadobudol účinnosť zákon č. 40/2024 Z.z., ktorým

sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia
a dopĺňajú niektoré zákony, v znení uznesenia Ústavného súdu SR, uverejneného pod č. 41/2024 Z.z.
27. Novelizácia Trestného zákona sa dotkla aj ustanovení, ktoré bolo potrebné v tomto prípade aplikovať
pri rozhodovaní o treste pre obžalovaného. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa
posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi
spáchanímčinuavynesenímrozsudkunadobudnúúčinnosťviacerézákony,trestnosťčinusaposudzuje

a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
28. Postupujúc podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona odvolací súd dospel k
záveru, že použitie ustanovení Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, je pre obžalovaného
ako páchateľa trestnej činnosti priaznivejšie, ako použitie Trestného zákona účinného v čase, keď
spáchal trestný čin.

29. V prípade obžalovaného bolo vykonaným dokazovaním na prvostupňovo súdu zistené, že pri
rozhodovaní o treste je potrebné zohľadniť existenciu poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. j)
Trestného zákona a povinnosť aplikovať moderáciu trestnej sadzby v zmysle 38 ods. 3 Trestného
zákona. Pri prevahe poľahčujúcich nad priťažujúcimi okolnosťami bol povinný súd podľa Trestného
zákona v znení účinného do 05.08.2024 uplatniť ustanovenie § 38 ods. 3 Trestného zákona a na základe

neho upraviť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, v tomto prípade trestnej sadzby
uvedenej v ustanovení § 213 ods. 4 Trestného zákona tak, že túto hornú hranicu znížil o jednu tretinu
(z rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou trestnej sadzby).
30. Podľa ustanovenia Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, aplikujúc ustanovenia §
36 až 38 Trestného zákona, sa obžalovanému síce rovnako zohľadňuje poľahčujúca okolnosť (§ 36

písm. j) Trestného zákona) - tieto ustanovenia neboli novelizáciou Trestného zákona dotknuté, avšak
došlo k zníženiu aplikovateľnej trestnej sadzby (primárne z titulu novej kvantifikácie hodnoty škody
vtrestnomkonaní).VzmysleTrestnéhozákonavzneníúčinnomod06.08.2024 jestíhanýskutokprávne
kvalifikovaný ako zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. d), ods. 3 písm. a) s poukazom
na § 138 písm. h) Trestného zákona – pričom odvolací súd túto kvalifikáciu doplnil aj vo väzbe na §

135a ods. 1 zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, z dôvodu
tzv. procesnej čistoty (túto formuláciu obsahovala už skutková veta napadnutého rozsudku, avšak bolo
vhodné premietnuť ju aj do popisu právnej kvalifikácie). Právna úprava účinná do 05.08.2024 potom
kvalifikovala stíhaný skutok ako (v zmysle napadnutého rozsudku) obzvlášť závažný zločin sprenevery
podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. d), ods. 4 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.

h) Trestného zákona. Pokiaľ ide o prísnosť právnej kvalifikácie, právna úprava účinná do 05.08.2024
ustanovovalazákladnúsadzbu10až15rokov(pojejúprave10rokovaž13rokova4mesiace);vzmysle
právnej úpravy účinnej od 06.08.2024 je trestná sadzba za stíhaný skutok 2 až 8 rokov.
31. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pokiaľ by odvolací súd postupoval podľa znenia Trestného zákona
účinného v čase, keď bol čin spáchaný, postupoval by podľa prísnejších ustanovení. Pri konkurencii

dvoch znení ustanovení Trestného zákona, ktoré obsahujú rôznu trestnú sadzbu, mal odvolací súd
povinnosť ukladať trest v rámci trestnej sadzby pre obžalovaného priaznivejšej. Čo je v prípade
obžalovaného nepochybne sadzba v zmysle Trestného zákona účinného od 06.08.2024.
32. Preto odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a sám rozhodol, nakoľko boli na takýto postup splnené
zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 322 ods. 3 Trestného poriadku.

33. O treste pre obžalovaného rozhodol s použitím ustanovení § 36 až 38 Trestného zákona v znení
účinnom od 06.08.2024. Pokiaľ ide o druh trestu a spôsob jeho výkonu, bolo nutné zohľadniť
zásady ukladania trestu, najmä princíp individuálnej a generálnej prevencie, avšak vo svetle faktu,
že odvolací súd ukladá trest za skutok spáchaný v priebehu roka 2011. Obžalovaný v priebehu
trestného konania popieral, že jeho konanie má trestnoprávny rozmer, na druhej strane ale ide o osobu

s dostatočnými skúsenosťami s ekonomickými aspektami fungovania obchodných spoločností, pričom
ani tieto vedomosti mu nezabránili v páchaní trestnej činnosti, hoci si musel byť vedomý, že jeho postup
nie je správny nielen z právnej, ale aj ekonomickej stránky. Je tiež ale nutné zohľadniť, že stíhaný skutok
má aj svoje situačné pozadie, keď išlo zo strany obžalovaného preukázateľne o reakciu na majetkovéspory medzi jeho osobou a vtedajšou manželkou, s ktorou bol okrem iného v rozvodovom konaní. Je
preto ťažko predstaviteľné, že by mohli opätovne nastať faktory potencujúce páchanie trestnej činnosti
tohto druhu u obžalovaného.

34. Reflektujúc primárne zníženie trestnej sadzby a zmiernenie právnej kvalifikácie stíhaného skutku,
rozhodol odvolací súd o uložení trestu odňatia slobody v nižšej výmere ako bol uložený napadnutým
rozsudkom. Na dosiahnutie účelu trestu, ktorý sleduje ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona,
považoval odvolací súd za potrebné uložiť obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 2 roky
s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby v trvaní 2 roky, ktorý podľa názoru súdu je

spôsobilý naplniť účel ochrany spoločnosti pred obžalovaným, ako páchateľom trestnej činnosti tým,
že mu vyšle dostatočný signál o nielen nevhodnosti jeho správania, ale aj o jeho trestnoprávnom
charaktere a riziku nesenia trestu ako legálneho dôsledku porušenia zákona. Sekundárne má uložený
trest aj účel takzvanej generálnej prevencie, teda ambíciu odradiť iných od páchania trestných činov.
V prípade obžalovaného je nutné konanie obžalovaného negatívne ohodnotiť, avšak je nutné prisvedčiť
aj správnosti tvrdenia obžalovaného, že účelnosť uloženia trestu sa postupom času znížila, pričom

obžalovaný aktuálne dosiahol vek 73 rokov. Pri osobe obžalovaného bolo v prípade jeho skoršieho
odsúdenianutnéuvažovaťouloženítrestunienasamejspodnejhranicitrestnejsadzby,avšakvzhľadom
na odstup času bolo nutné práve takýto trest uložiť a týmto kompenzovať vo veci vzniknuté (z prevažnej
časti obžalovaným nezapríčinené) prieťahy. Je preto nutné ukladať trest na spodnej hranici trestnej
sadzby s podmienečným odkladom vo výmere 2 roky a to presne takým spôsobom, ako to vykonal

odvolací súd.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.