Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 22, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10CoPr/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124204584
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8124204584.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D.
XXX/XX, XXX XX E., zastúpeného JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, so sídlom Hlavná 89, 080 01
Prešov, IČO: 42083541, proti žalovanému: ZEOCEM s.r.o., so sídlom Prešovská 282/1, 094 34 Bystré,
IČO: 36 457 728, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 20Cpr/7/2024-156 zo dňa 10.2.2025, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti výrokov I. a III.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že výpoveď žalovaného zo dňa 24.1.2024 daná
žalobcovi podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce je neplatná a pracovný pomer žalobcu u
žalovaného naďalej trvá. Nárok žalobcu na náhradu mzdy vylúčil na samostatné konanie. O trovách
konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 25.9.2018 uzavrel žalobca ako zamestnanec so žalovaným ako
zamestnávateľom Pracovnú zmluvu č. XX/XXXX, v zmysle ktorej žalobca bol prijatý na výkon pracovnej

činnosti na druh práce: elektro údržbár. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú do 31.12.2019.
Dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve sa pracovný pomer zmenil na dobu neurčitú. Dňa 23.6.2021
uzavrel žalobca ako zamestnanec so žalovaným ako zamestnávateľom Dohodu o zmene pracovnej
zmluvy, predmetom ktorého bola zmena bodu 1 pracovnej zmluvy tak, že zamestnanec bude vykonávať
prácu vo funkcii manažér pre ľudské zdroje s účinnosťou od 1.7.2021. Dňa 1.7.2021 podpísali Popis
pracovnej náplne. Žalovaný ako zamestnávateľ vydal pre žalobcu ako zamestnanca Mzdový dekrét
s účinnosťou od 1.1.2023, kde si žalobca ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ dohodli

mesačnú mzdu 2.800,- eur a variabilné zložky mzdy a ročnú odmenu. Dňa 5.1.2024 žalovaný listom
označeným ako „Žiadosť o udelenie súhlasu s výpoveďou pracovného pomeru s členom odborového
orgánu - zamestnancom A. B. C. narodenom XX.X.XXXX podľa § 240 odsek 9 Zákonníka práce“
požiadal o udelenie súhlasu s výpoveďou pracovného pomeru člena odborového orgánu A. B. C., nar.
XX.X.XXXX, bytom D. XXX/XX, E., ktorej návrh pripojil k tejto žiadosti. Dôvodom výpovede je menej
závažné porušenie pracovnej disciplíny v zmysle § 63 ods. 1 písmeno e) Zákonníka práce, spočívajúce
vo výkone inej zárobkovej činnosti bez súhlasu zamestnávateľa a neospravedlnenej absencii na

pracovisku dňa 13.12.2023. Dňa 12.1.2024 Základná organizácia IOZ pri ZEOCEM s.r.o. neudelila
súhlas zamestnávateľovi v súlade s § 240 ods. 9 a 10 Zákonníka práce k výpovedi pre A. B. C.
podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Ako dôvod uviedla, že ani jeden z dôvodov v návrhu
výpovede sa nezakladá na pravde a nenapĺňa podstatu porušenia ustanovení Zákonníka práce § 81ods. b) a c). Tieto tzv. porušenia sú len vykonštruované zo strany zamestnávateľa s cieľom úmyselne
poškodiť a zdiskreditovať osobu p. A. B. C. ako predsedu základnej organizácie pre jeho odborársku
činnosť, čo je v rozpore s § 13 ods. 2 a § 240 ods. 7 a 8 Zákonníka práce. Dňa 24.1.2024 bola

daná žalobcovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Ako dôvod výpovede bolo
uvedené, že žalobca zastával a v súčasnosti naďalej zastáva funkciu konateľa a spoločníka spoločnosti
BauCemTech s.r.o., v dôsledku čoho vykonáva popri svojom zamestnaní zárobkovú činnosť, ktorá
má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter. V súlade s § 83 ods. 1 Zákonníka
práce je výkon inej zárobkovej činnosti zamestnanca možný len predchádzajúcim písomným súhlasom

zamestnávateľa. Keďže zamestnávateľ takýto súhlas neudelil, tak ako zamestnanec svojím počínaním
porušil svoju povinnosť dodržiavať právne predpisy vymedzené v § 81 písm. c) Zákonníka práce, v
dôsledku čoho porušil pracovnú disciplínu menej závažným spôsobom. Ďalšie porušenie pracovnej
disciplíny menej závažným spôsobom je vo výpovedi špecifikované tak, že dňa 13.12.2023 si žalobca
nesplnil svoju základnú povinnosť definovanú v § 81 písm. b) Zákonníka práce, keďže sa v uvedený
pracovný deň bez akéhokoľvek odôvodnenia nedostavil v pracovnom čase na pracovisko. Keďže

v predchádzajúcich šiestich mesiacoch bol ako zamestnanec písomne upozornený v súvislosti s
porušením pracovnej disciplíny na možnosť výpovede (písomným upozornením zo dňa 26.9.2023,
ktoré prevzal dňa 27.9.2023), tak mu v súlade s § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce bola daná
výpoveď. Dňa 26.9.2023 bol žalobca písomné upozornený na porušenie pracovnej disciplíny, ktoré
malo spočívať vo verbálnom zastrašovaní a osočovaní finančnej riaditeľky C. F. G. v jej kancelárii

dňa 17.8.2023, čo je nezlučiteľné so základnými zásadami Zákonníka práce a tým došlo k porušeniu
povinnosti utvárať priaznivé pracovné podmienky, ktorá je vymedzená v § 82 písm. h) Zákonníka
práce. Upozornenie si žalobca prevzal dňa 27.9.2023. Mailom zo dňa 17.8.2023 žalobca požiadal C.
F. G. o predloženie mzdových dekrétov všetkých zamestnancov THZ vrátane riaditeľov k analýze.
Dňa 25.3.2024 žalobca oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Žalobca v konaní

predložil nepodpísanú priepustku zo dňa 13.12.2023 a potvrdenie o ošetrení zo dňa 13.12.2023. Z
oznámeniaoprešetrenípodaniazodňa21.5.2024vyplýva,žeinšpektorátvypracovalzápisnicuopodaní
informácie k absencii žalobcu zo dňa 13.12.2023 s jedným zo štatutárnych zástupcov kontrolovaného
subjektu (s ktorým mal žalobca dňa 12.12.2023 absolvovať telefonický rozhovor), pričom ten v rámci
svojho vyjadrenia poskytol diametrálne odlišné informácie (uviedol, že dňa 12.12.2023 vôbec so

žalobcom telefonicky nekomunikoval a ani akýmkoľvek iným spôsobom nebol vopred a ani následne
informovaný o neprítomnosti v práci). Podľa predloženej evidencie pracovného času, bolo zistené,
že príchod žalobcu na pracovisko a odchod z pracoviska (vrátane vykonávanej práce) nie je vôbec
evidovaný, pričom zamestnávateľ poskytol vyjadrenie, že tento deň žalobca vôbec nenastúpil do práce
(v predloženej evidencií pracovného času absentuje aj údaj o celkovom odpracovanom počte hodín).

Súčasne predložený dovolenkový lístok nebol jednak podpísaný príslušným nadriadeným pracovníkom
(resp. absentovalo jeho schválenie), pričom tento dovolenkový lístok bol vyhotovený až dňa 9.1.2024.
Obdobne ani predložená priepustka (resp. kópia priepustky) neobsahuje podpis zodpovednej osoby.

3. Predmetom tohto konania je neplatnosť skončenia pracovného pomeru so žalobcom výpoveďou zo

dňa24.1.2024podľaust.§63ods.1písm.e)Zákonníkaprácezdôvodu opakovanéhomenejzávažného
porušenia pracovnej disciplíny žalobcom, spočívajúceho vo vykonávaní zárobkovej činnosti, ktorá má
k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter bez súhlasu zamestnávateľa, nedostavení
sa dňa 13.12.2023 bez akéhokoľvek odôvodnenia v pracovnom čase na pracovisko a vo verbálnom
zastrašovaní a osočovaní finančnej riaditeľky C. F. G. v jej kancelárii dňa 17.8.2023.

4. Žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru bola žalobcom podaná včas (v súlade
s § 77 Zákonníka práce) v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť,
keďže vzhľadom na doručenie výpovede žalobcovi dňa 25.1.2024 sa pracovný pomer mal skončiť
uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby dňom 31.3.2024. Žaloba bola podaná dňa 24.5.2024, a teda

do dvoch mesiacov od 31.3.2024. Pre platné rozviazanie pracovného pomeru žalovaným výpoveďou
uplatneným spôsobom bolo potrebné, aby organizácia splnila formálne a materiálne podmienky
stanovené zákonom. Medzi formálne podmienky patrí vyhotovenie výpovede v písomnej forme, jej
prerokovanie vopred odborovým orgánom, doručenie zamestnancovi do vlastných rúk. Zároveň musí
organizácia preukázať, že zamestnanca v období posledných šiestich mesiacov písomne upozornila na

možnosť výpovede. Prvá podmienka - formálne náležitosti podania výpovede pre porušenie pracovnej
disciplíny podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce pre menej závažné porušenie pracovnej
disciplíny bola dodržaná. Výpoveď bola daná písomne, bola podpísaná splnomocnenými osobami
(plnomocenstvo zo dňa 12.12.2023), boli v nej skutkovo vymedzené výpovedné dôvody, v zákonnomstanovenej dobe bol zamestnanec upozornený na možnosť výpovede, výpoveď bola prerokovaná so
zástupcami zamestnancov a táto bola doručená do vlastných rúk žalobcovi. Námietku žalobcu vo
vzťahu k prerokovaniu výpovede s odborovou organizáciou súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalovaný

dňa 5.1.2024 požiadal o udelenie súhlasu s výpoveďou, pričom ako prílohu pripojil výpoveď danú
zamestnávateľom. Ako vyplýva z odpovedi zo dňa 12.1.2024 tak ZO IOZ výpoveď prerokovala a
neudelilasúhlassvýpoveďou.Súdmázato,žebysajednalooprílišnýformalizmusakbyžiadosťmusela
obsahovať presné slova „žiadosť o prerokovanie výpovede“. Je nesporné, že výpoveď bola zástupcami
prerokovaná, čo nepochybne vyplýva z odpovedi zo dňa 12.1.2024.

5. Medzi materiálne podmienky platnosti výpovede patrí dostatočne skutkovo vymedzený dôvod pre
skončenie pracovného pomeru, ktorý predstavuje zavinené opakované menej závažné porušenie
pracovnej disciplíny a preukázanie, že skutku sa dopustil zamestnanec.

6. Žalobca sa nedopustil porušenia pracovnej disciplíny, resp. porušenie pracovnej disciplíny tak ako

je špecifikované v upozornení, nebolo žalobcovi preukázané. Podľa písomného upozornenia sa mal
žalobca dopustiť porušenia pracovnej disciplíny, ktoré malo spočívať vo verbálnom zastrašovaní a
osočovaní finančnej riaditeľky C. F. G. v jej kancelárii dňa 17.8.2023. V prvom rade z upozornenia nie je
zrejmé akého konkrétneho zastrašovania a osočovania sa mal žalobca dopustiť. Skutok je v upozornení
formulovaný veľmi všeobecne. Z výpovedí svedkov však nevyplynulo, aby žalobca C. G. zastrašoval

a osočoval. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 17.8.2023 žalobca od rána žiadal od C. F.
G. predloženie mzdových dekrétov všetkých zamestnancov THZ vrátane riaditeľov. Za týmto účelom
sa v uvedený deň viac krát dostavil do kancelárie C. G.. Žiaden z vypočutých svedkov však nepotvrdil,
že žalobca C. G. zastrašoval a osočoval. Svedkyňa A. H. sa vyjadrila, že žalobca na C. G. vrieskal.
Rovnako sa vyjadrila aj svedkyňa E. I. H., že žalobca začal kričať, pričom však dodala, že C. G. na

žalobcu kričala. Naopak svedkyňa A. F. vyhodnotila ich rozhovor ako hlasné rozprávanie. Jediný svedok,
ktorý bol v tom čase prítomný v kancelárii A. J. E., rozhovor medzi žalobcom a C. G. nepokladal za niečo
nezvyčajné. Svedkovia sa zároveň vyjadrili, že žalobca má hlasnejší prejav. Navyše nikto zo svedkov
sa nevedel vyjadriť k obsahu rozhovoru medzi žalobcom a C. G.. Ak žalovaný považuje za určitú formu
nátlaku, že žalobca zaslal mail o 11:53 a následne sa dostavil do kancelárie tak k tomu súd uvádza,

že žalobca pri svojom výsluchu dostatočne vysvetlil, prečo sa hneď dostavil do kancelárie, a to aby
upresnil, že potrebuje tabuľku a nie dekréty. Ak svedkyňa C. G. tvrdí, že žalobca buchol po stole tak
takéto konanie z výsluchu prítomného svedka A. J. E. nevyplynulo a nevyplynulo ani z písomného
upozornenia. Pokiaľ ide o žalovaným predložené čestné prehlásenia tak k týmto súd uvádza, že títo
svedkovia boli vypočutí súdom. Pri svojom výsluchu skutočnosti uvedené v čestnom prehlásení netvrdili,

a preto čestné prehlásenia predložené po ich výsluchu považuje súd za účelové. Navyše ani to, že
tak hlasnú komunikáciu medzi žalobcom a C. G. nepočuli, nepreukazuje verbálne zastrašovanie a
osočovanie finančnej riaditeľky.

7. V písomnej výpovedi žalovaný definuje ďalšie 2 skutky, ktoré majú predstavovať menej závažné

porušenie pracovnej disciplíny ako dôvod výpovede.

8. Prvý skutok bol, že dňa 13.12.2023 si žalobca nesplnil svoju základnú povinnosť definovanú v §
81 písmeno b) Zákonníka práce, keďže sa v uvedený pracovný deň bez akéhokoľvek odôvodnenia
nedostavil v pracovnom čase na pracovisko. Súd uvedený skutok vyhodnotil ako menej závažné

porušenie pracovnej disciplíny. Žalobca v žalobe a pri svojom výsluchu tvrdil, že v tom čase bol
na ošetrení a teda čerpal prekážku v práci. V konaní nebolo preukázané, aby žalobca požiadal
zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna, pričom tento podľa svojho vyjadrenia mal doložiť
doklad o ošetrení až potom, čo sa dozvedel, že mu nebol podpísaný dovolenkový lístok. Súd v tejto
súvislosti poukazuje na oznámenie o prešetrení podania zo dňa 21.5.2024, z ktorého vyplýva, že

inšpektorát vypracoval zápisnicu o podaní informácie k absencii žalobcu zo dňa 13.12.2023 s jedným
zo štatutárnych zástupcov kontrolovaného subjektu (s ktorým mal žalobca dňa 12.12.2023 absolvovať
telefonický rozhovor), pričom ten v rámci svojho vyjadrenia poskytol diametrálne odlišné informácie
(uviedol, že dňa 12.12.2023 vôbec so žalobcom telefonicky nekomunikoval a ani akýmkoľvek iným
spôsobom nebol vopred a ani následne informovaný o neprítomnosti v práci). Podľa predloženej

evidencie pracovného času, bolo zistené, že príchod žalobcu na pracovisko a odchod z pracoviska
(vrátane vykonávanej práce) nie je vôbec evidovaný, pričom zamestnávateľ poskytol vyjadrenie, že tento
deň žalobca vôbec nenastúpil do práce (v predloženej evidencií pracovného času absentuje aj údaj o
celkovom odpracovanom počte hodín). Súčasne predložený dovolenkový lístok nebol jednak podpísanýpríslušným nadriadeným pracovníkom (resp. absentovalo jeho schválenie), pričom tento dovolenkový
lístok bol vyhotovený až dňa 9.1.2024. Obdobne ani predložená priepustka (resp. kópia priepustky)
neobsahuje podpis zodpovednej osoby. Ak žalobca poukazuje na dodatočné predloženie dokladu o

ošetrení tak podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cz/27/81 uverejneného v Zborníku IV.
na str. 912, sa jedná o porušenie pracovnej disciplíny. Súd preto uvedený skutok vyhodnotil ako menej
závažné porušenie pracovnej disciplíny.

9. Druhý skutok vo výpovedí, ktorý mal predstavovať menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, bolo

vykonávanie zárobkovej činnosti, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter
bezsúhlasuzamestnávateľa.Vkonanínebolosporné,žežalobcazastávalfunkciukonateľaaspoločníka
obchodnej spoločnosti BauCemTech s.r.o.. Ako vyplynulo z výsluchu K. C., syna žalobcu, tak firma
vykonáva výhradne stavebné činnosti a to strojové omietky pre firmu BAUSKA. Žalobca nemá žiadnu
vedomosť o tom, čo firma robí a ani nemá príjem z činnosti spoločnosti. Podľa www.finstat.sk je hlavným
predmetom podnikania žalovaného podľa účtovnej závierky „XXXXX L. M. N. A. L. C. N. J. K. O.

P.:XXXXX Q. R., D.." Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca nevykonáva zárobkovú činnosť, keďže
z činnosti v spoločnosti BauCemTech s.r.o. nemá žiaden príjem a taktiež spoločnosť BauCemTech
s.r.o. nevykonáva konkurenčnú činnosť ku žalovanému. Žalobca sa nedopustil porušenia pracovnej
disciplíny. Žalobca sa dopustil jedného porušenia pracovnej disciplíny menej závažným spôsobom,
a preto zo strany žalovaného neboli splnené zákonné podmienky pre platné skončenie pracovného

pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce.

10. Ak by aj boli splnené podmienky výpovede tak výpoveď by bola neplatná, keďže zástupcovia
zamestnancov odmietli udeliť súhlas podľa § 240 ods. 9, 10 Zákonníka práce. V danom prípade
zaťažovalo žalovaného dôkazné bremeno, aby preukázal, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo

požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Žalovaný ako dôvody, pre ktoré nemožno
spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, uviedol: Samotný dôvod výpovede. K
tomu súd uvádza, že musí ísť o iné skutočnosti než tie, ktoré naplňujú použitý výpovedný dôvod. Žalobca
je konfliktná osoba, neschopná tímovej spolupráce, povýšenecké správanie k spolupracovníkom,
pracovné výsledky a postoj k plneniu pracovných úloh. To prekukli členovia odborov, ktorý v júni

2024 zvolili nového predsedu. K tomu súd uvádza, že žiadne z tvrdení žalovaného o povahe žalobcu
nebolo v konaní preukázané a nebolo k tomu ani navrhnuté dokazovanie. Možnosť požiadať o
predčasný dôchodok a poberanie výsluhového dôchodku podľa názoru súdu nie je dôvod, pre ktorý
od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Neexistencia
voľného pracovného miesta personálneho manažéra nie je dôvod, pre ktorý od žalovaného nemožno

spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Žalovaný si bol vedomý už pred
podaním výpovede, že nemá súhlas od zástupcov zamestnancov a následky s tým spojené, a preto ak
pristúpil k obsadeniu miesta tak to nemôže byť dané na ťarchu žalobcu a takýmto spôsobom obchádzať
§ 240 ods. 9, 10 Zákonníka práce. Klamlivé tvrdenia žalobcu o dovolenke a klamstvo o ukončení
pracovného pomeru s jeho manželkou. K tomu súd uvádza, že žalobca vysvetlil pri svojom výsluchu, z

akého dôvodu najprv tvrdil, že sa malo jednať o dovolenku, a to, aby dostal odmenu v sume 300,- eur.
Pokiaľ ide o ukončenie pracovného pomeru s jeho manželkou tak aj svedkyňa C. G. potvrdila, že pani
C. ponúkli skončenie pracovného pomeru. Očierňovanie žalovaného a poškodzovanie dobrého mena
a povesti. V konaní nebolo preukázané, aby údaje na nástenke zverejnil žalobca. Pokiaľ ide o podnet
inšpektorátu práce a reportáž v STVR tak jednalo sa o obranu žalobcu proti skončeniu pracovného

pomeru, a preto to nemožno hodnotiť ako poškodzovanie dobrého mena a povesti žalovaného. Žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať,
aby žalobcu naďalej zamestnával, a preto ak by aj boli splnené podmienky výpovede tak výpoveď by
bola neplatná.

11. Nárok žalobcu na náhradu mzdy súd postupom podľa § 166 CSP vylúčil na samostatné konanie
s poukazom na to, že o náhrade mzdy je možné rozhodnúť až po právoplatnom skončení konania o
neplatnosť skončenia pracovného pomeru.

12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto
súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.13. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zmenil a žalobu žalobcu zamietol.

14. Odvolanie podal z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

15. Namietal, že súd ustálil, že v súvislosti s písomným upozornením zo dňa 26.9.2023 nedošlo k

porušeniu pracovnej disciplíny zo strany žalobcu, resp. že porušenie pracovnej disciplíny tak ako je
špecifikované v upozornení, nebolo žalobcovi preukázané. K tomuto záveru sa súd prepracoval napriek
výpovediam a čestným prehláseniam svedkov (I. H., A. H., E. a F.), ktorí unisono popisovali návštevu
žalobcu v kancelárii C. G. dňa 17.8.2023 ako najhlučnejšiu komunikáciu akú medzi sebou dovtedy aj
potom C. G. a žalobca mali pričom uvádzali, že ako prvý začal kričať žalobca. Hlas žalobcu bol dokonca
tak intenzívny, že u svedkyne A. H. sediacej vo vedľajšej kancelárii vyvolal pocit strachu a nutkanie ísť

chrániť C. G. pred žalobcom. Svedkyňa A. H. vo výpovedi zároveň uviedla, že C. G. po odchode žalobcu
z jej kancelárie začala plakať. Tiež žalobcov popis situácie uvedený v žalobe si nemožno vysvetliť inak
ako nátlak, keďže žalobca uvádza a preukazuje, že 17.8.2023 o 11:53 hod odosiela e-mail C. G. s
požiadavkou na predloženie mzdových dekrétov všetkých zamestnancov THZ vrátane riaditeľov (čo
v tej dobe činilo cca 50 zamestnancov) a hneď nato (viď text žaloby ... po odoslaní tohto emailu sa

žalobca dostavil do kancelárie C. G. a požiadal o vyššie uvedené podklady) vstupuje do kancelárie C.
G. s požiadavkou na predloženie predmetných dokladov. Žalobca predsa nemohol očakávať že C. G.
mu tieto podklady vzhľadom na ich množstvo ihneď odovzdá. Takto svedkami a žalobcom popísaný
priebeh a okolnosti stretnutia medzi žalobcom a C. G. dňa 17.8.2023 v kancelárii C. G. rozhodne neplní
parametre štandardnej komunikácie, ale osvedčuje komunikačný exces zo strany žalobcu intenzity

menej závažného porušenia pracovnej disciplíny v zmysle § 82 písm. b) ZP. Žalobca sa dopustil menej
závažného porušenia pracovnej disciplíny v súvislosti s komunikáciou žalobcu s C. G. dňa 17.8.2023.

16. Súd v bode 53. rozsudku ustálil, že žalobca sa nedopustil menej závažného porušenia pracovnej
disciplíny, ktoré malo spočívať vo vykonávaní zárobkovej činnosti, ktorá má k predmetu podnikania

žalovaného konkurenčný charakter, bez súhlasu žalovaného v zmysle § 83 ods. 1 ZP. Svoj záver
súd odôvodnil, že žalobca nevykonáva zárobkovú činnosť, keďže z činnosti BauCemTech s.r.o.
nemá žiaden príjem a taktiež spoločnosť BauCemTech s.r.o. nevykonáva konkurenčnú činnosť ku
žalovanému. Žalovaný má za to, že už vo vyjadrení k žalobe žalobcu preukázal, že spoločnosť
BauCemTech s.r.o. vykonáva konkurenčnú činnosť keďže z porovnania predmetu činnosti žalovaného

zapísanej v Obchodnom registri s predmetom podnikania - činnosti spoločnosti BauCemTech s.r.o.
je možné nájsť zhodu až v 6 predmetoch podnikania spoločnosti BauCemtech s.r.o. s predmetom
činnosti žalovaného. Predmetný fakt spočívajúci v popísanej zhode predmetov činnosti žalovaného so
spoločnosťou BauCemTech s.r.o. nemožno označiť inak ako výkon činnosti zo strany žalobcu, ktorá
má k predmetu činnosti žalovaného konkurenčný charakter. Súd sa však v bode 53. svojho rozsudku

sústredil len na hlavný predmet podnikania žalovaného definovaný na www.finstat.sk, čo však podľa
názoružalovanéhonemáoporuvznení§83ods.1Zákonníkapráce,ktorýhovorívšeobecneopredmete
činnosti a nie o hlavnom predmete činnosti. Žalobca sa dopustil menej závažného porušenia pracovnej
disciplíny spočívajúcom v porušení § 83 ods. 1 Zákonníka prace zo strany žalobcu v dôsledku čoho
žalobca tri krát (v spojitosti neospravedlnenou absenciou žalobcu v práci dňa 13.12.2023) v priebehu

šiestich mesiacov porušil menej závažným spôsobom pracovnú disciplínu a došlo tak k splneniu
zákonných podmienok pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm.
e) Zákonníka práce.

17. Súd v ďalšej časti rozsudku ustálil, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že od

zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával a preto, ak by boli
splnené podmienky výpovede, tak výpoveď by bola neplatná. Žalovaný prvý raz uvádzal skutočnosti,
pre ktoré nie je spravodlivé požadovať od žalovaného aby naďalej zamestnával žalobcu v závere svojho
vyjadrenia k vyjadreniu žalobcu zo dňa 23.8.2024, v ktorom žalovaný poukázal na klamstvá žalobcu
svedčiace o jeho charaktere spočívajúce v tvrdení, že žalovaný ukončil pracovný pomer s manželkou

žalobcu formou výpovede. Ďalším klamstvom bola zmena skutkových tvrdení žalobcu, keďže počas
trvania pracovného pomeru u žalovaného tvrdil že 13.12.2023 bol na dovolenke a vo svojej žalobe
z mája 2024 zmenil skutkové tvrdenie a tvrdil, že 13.12.2023 bol u lekára. Žalovaný v predmetnom
vyjadrení z 23.8.2024 tiež poukázal na zosadenie žalobcu z postu predsedu odborov vo voľbáchdňa 26.6.2024 a jeho nezvolenie ani za člena výboru odborov, pričom svoje tvrdenie žalovaný doložil
zápisnicou z volieb odborov. Predmetné skutočnosti, pre ktoré od žalovaného nemožno požadovať, aby
žalobcu ďalej zamestnával žalovaný, zopakoval svojim podaním zo dňa 6.1.2025, kde zároveň žalovaný

uviedol nové skutočnosti, ktoré podľa názoru žalovaného majú vzťah k výkonu práce žalobcu, najmä
k jeho osobe, k doterajším pracovným výsledkom, jeho postoj k plneniu pracovných úloh, schopnosti
tímovej spolupráce, celkový vzťah k spolupracovníkom, dĺžke jeho zamestnania a podobne. Súd sa k
uvedeným skutočnostiam vyjadril pomerne stroho, pričom výpočet žalovaným uvedených skutočností
skrátil. Povinnosťou súdu bolo zohľadniť ako skutočnosť, pre ktorú nie je spravodlivé požadovať od

žalovaného, aby ďalej zamestnával žalobcu dôvod skončenia pracovného pomeru spočívajúci v troch
menej závažných porušeniach pracovného pomeru. Pokiaľ ide o skutočnosti uvedené žalovaným, súd k
nim uviedol, že žiadne z tvrdení žalovaného o povahe žalobcu nebolo v konaní preukázané. Pokiaľ ide
o záver súdu, že žiadne z tvrdení o povahe žalobcu neboli v konaní preukázané žalovaný uvádza, že už
svedkyňa A. H. v rámci svojej výpovede uvádzala, že žalobca kričal na C. G. aj pred 17.8.2023. Takisto
svedkyňa C. G. v rámci svojej výpovede o žalobcovi uviedla, že úlohy od nadriadených nedotiahol do

konca, ako napríklad spísanie náplní práce zamestnancov žalovaného. Takisto zosadenie žalobcu z
postu predsedu odborov žalovaný náležíte zdokladoval zápisnicou z volieb odborov. Povahu žalobcu, a
tonajmäjehovzťahdehonestačnývzťahkspolupracovníkomdokumentujúinvektívyžalobcuobsiahnuté
na nástenke v šatni, kde konateľov žalovaného nazýva podvodníkmi, zmenových majstrov žalovaného
za nekompetentných a správanie sa C. G. k podriadeným za neprístojné. Povahu žalobcu najmä jeho

schopnosť tímovej spolupráce dokumentuje tiež podnet žalobcu na Inšpektorát práce v J. z X/XXXX,
v ktorom poukazuje na domnelé nezákonnosti u žalovaného. Ak by žalobca mal schopnosť tímovej
spolupráce,predostrelbynedostatkyuvedenévpodnetenajprvžalovanémuvzáujmečonajrýchlejšieho
odstránenia týchto nedostatkov. Žalobca bol v pracovnom pomere u žalovaného pomerne krátku dobu
cca 5,5 roka a nejednalo sa teda o dlhoročného zamestnanca žalovaného, navyše s pribúdajúcim vekom

žalobcu s možnosťou čerpať predčasný dôchodok v kombinácii s už poberaným výsluhovým dôchodkom
zo strany žalobcu sa motivácia žalobcu plniť pracovné úlohy v u žalovaného znižovala. Okolnosť
poberania výsluhového dôchodku žalobcom a možnosť žalobcu požiadať o predčasný dôchodok
zároveň znamená, že žalobca po skončení pracovného pomeru neostáva bez príjmu a tak strata príjmu
z pracovného pomeru nemá sociálny ani ekonomický dopad na rodinu žalobcu (manželka žalobcu je

zároveň naďalej zamestnankyňou žalovaného). Ak by prvostupňový súd venoval náležitú pozornosť
skutočnostiam uvedených v bodoch 1 až 7, považoval by za osvedčené, že tieto skutočnosti majú
vzťah k výkonu práce žalobcu, najmä k jeho osobe, k doterajším pracovným výsledkom, jeho postoju k
plneniu pracovných úloh, schopnosti tímovej spolupráce, celkový vzťah k spolupracovníkom, dĺžke jeho
zamestnania a podobne, v dôsledku čoho by uznal, že od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať

aby žalobcu ďalej zamestnával.

18. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

19. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenýmsubjektom(§359CSP),protirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné(§355CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že
miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej

stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

20. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

21. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či

súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či
riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí
byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).22. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na

vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec
správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite aj odôvodnil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia
nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa odvolateľ s dôvodmi
uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté
nie sú správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia

konajúceho súdu prvej inštancie a v podrobnostiach naň poukazuje. Odvolací súd nenachádza dôvod,
pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu
odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a k odvolacím námietkam
žalovaného sa potom žiada dodať nasledovné.

24. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil konflikt žalobcu a C. G. zo dňa
17.8.2023. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie ohľadne konfliktu
žalobcu s C. G. dňa 17.8.2023. Svedok A. J. E. na pojednávaní dňa 15.11.2024 uviedol: „Ja som v tom
čase opravoval počítač u pani G., keď žalobca s pani G. sa o niečom rozprávali. Ja som sa sústredil
na prácu. Ich rozhovor sa však stupňoval. Zvyšovala sa hlasitosť. Nepokladal som to však za niečo

nezvyčajné, nakoľko pani G. už viackrát kričala na zamestnancov Zeocemu a taktiež žalobca má aj taký
prejav.“ Na otázku súdu, či vie o čom sa rozprávali, tak tento uvádza: „Nie.“ Na otázku právneho zástupcu
žalobcu, či žalobca zastrašoval, alebo osočoval pani G., tak tento uvádza: „Nič také neviem.“ Na otázku
právneho zástupcu žalovaného, aby špecifikoval, čo tým myslel: „Nič také neviem.“, tak tento uvádza:
„Nepamätám si na žiadne zastrašovanie, nakoľko ja som ten rozhovor ani nevnímal. Ja som sa sústredil

na niečo iné. Počul som intenzitu hlasu, ale mňa to viac vyrušovalo.“ Svedkyňa A. F. na pojednávaní
dňa 15.11.2024 uviedla: „Ja mám kanceláriu vedľa pani G.. V tom čase som mala zatvorené dvere,
avšak bolo počuť hlasné rozprávanie. Neviem však o čom sa rozprávali. Žalobca rozprával hlasnejšie
nad jeho bežné rozprávanie.“ Na otázku právneho zástupcu žalobcu, ako vie, že tam bol pán C., keď boli
zatvorené dvere, tak táto uvádza: „Jeho hlas je počuť, aj keď nekričí.“ Na ďalšiu otázku, akým hlasom

rozpráva pani G., tak táto uvádza: „Stupňoval sa hlas pána C. aj pani G..“ Na ďalšiu otázku, či má pani G.
hlasitý prejav aj k iným zamestnancom, tak táto uvádza: „Áno. Je to aj z pozície jej postavenia, nakoľko
je riaditeľka.“ Svedkyňa E. I. H. na pojednávaní dňa 15.11.2024 uviedla: „V deň incidentu prebehla medzi
žalobcom a pani G. normálna komunikácia, potom sa to začalo stupňovať. Pán C. začal kričať a pani
G. naňho kričala a mu hovorila, aby na ňu nekričal, a že aby sa obrátil na konateľov spoločnosti.“ Na

ďalšiu otázku, či vie kto bol prítomný v kancelárii pani G., tak táto uvádza: „Bol tam pán E.. Tento tam
už bol predtým a tak tam prišiel pán C..“ Na otázku právneho zástupcu žalobcu, ako vie, že v kancelárii
bol prítomný pán C., tak táto uvádza: „Počula som jeho hlas.“ Na ďalšiu otázku, s kým sedí v kancelárii,
tak táto uvádza: „S pani C..“ Na ďalšiu otázku, či počula obsah rozhovoru: „Len to, čo bolo pri zvýšenom
hlase.“ Na ďalšiu otázku, či má aj pani G. hlasitý prejav, tak táto uvádza: „Z pozície riaditeľa áno.“

Svedkyňa A. L. C. na pojednávaní dňa 13.1.2024 uviedla: „Dňa 17.8.2023 som sedela v kancelárii v
pani I. H.. Máme kanceláriu vedľa kancelárie žalobcu a kancelárie pani G.. Mali sme zatvorené dvere.
Zatvorené dvere boli aj u žalobcu a G.. Mali sme zatvorené dvere kvôli tomu, že bolo teplo. Bolo otvorené
okno. Bolo zapnuté rádio a pod nami je cesta. My sme vtedy nič nepočuli. O 14:00 som chcela ísť domov,
tak som hľadala žalobcu. Tento bol u pani G., pričom vtedy neviem čo sa stalo, ale pani G. mi povedala,

že to je medzi nimi. 18.8. som ešte išla do roboty. Robila som mzdy a večer sme išli na dovolenku. Na
ďalšiu otázku, či počula nejaký krik, hlasy, obsah rozhovoru pri incidente, ktorý sa odohral 17.8.2023, tak
táto uvádza: Nie nič som nepočula. Ako som už spomínala, boli pozatvárané dvere a mali sme otvorené
okno a ja som riešila potvrdenia o príjme, nakoľko to bolo po výplatnom termíne.“ Na ďalšiu otázku s kým
sedela v kancelárii a kto sedel v iných kanceláriách, uvádza: „V kancelárii som s I. H., na konci chodby

vedľa pani G. sedí pani F. a oproti pani C. E. a A. H..“ Prvého menej závažného porušenia pracovnej
disciplíny sa mal žalobca dopustiť dňa 17.8.2023 tým, že v kancelárii finančnej riaditeľky C. F. G. ju
mal verbálne zastrašovať a osočovať ju. Z citovaných výpovedí svedkov nebolo žiadnym spôsobom
preukázané, že by žalobca verbálne zastrašoval alebo osočoval C. F. G.. Svedkovia len počuli krik zkancelárie C. G., pričom uviedli, že žalobca má hlasitý prejav aj keď nekričí a že C. G. má hlasitý prejav
z titulu jej funkcie. Svedok E., ktorý bol po celý čas v kancelárii C. G., počas jej údajného verbálneho
zastrašovania a osočovania žalobcom jednoznačne uviedol, že nepamätá si žiadne osočovanie, pričom

ak bol prítomný po celý čas hádky žalobcu a C. G. u nej v kancelárii, tak by určite počul a povedal,
že došlo k verbálnemu zastrašovaniu a osočovaniu. Svedkyňa C. F. G. na pojednávaní dňa 13.1.2024
uviedla: „Ja pracujem na mieste finančného riaditeľa od 1.1.2022. Jedná sa o kombinovanú funkciu,
čiže o personalistku, ale aj organizujem vedenie. 17.8.2023 ráno prišiel do mojej kancelárie žalobca.
Bol tam vtedy pán E., ktorý buď opravoval počítač, alebo nastavoval dochádzkový systém. Žalobca ma

prosil o mzdové dekréty THZ zamestnancov. Ďalej chcem poukázať na to, že zo strany žalobcu, keď
som mu nevydala mzdové dekréty, sa stupňoval krik. Snažila som sa ho ukľudniť a poprosiť, aby takto
nekonal. O dvanástej sa mala konať komisia, keď žalobca tieto mzdové dekréty nedostal, tak išiel do
kancelárie a poslal e-mail, ktorý ale neposlal môjmu nadriadenému, ale poslal priamo mne. Ja ešte
predtým ako som išla na komisiu a ten e-mail som poslala svojim nadriadeným. Chcem ešte poukázať
na to, že táto celá situácia ma vystresovala. Na komisiu som išla s plačom.“ Na otázku súdu, či niekto

počul tieto slová, aby jej takto povedal žalobca, tak táto uvádza: „Pán E. tam už vtedy nebol, a neviem
sa vyjadriť, či to niekto iný počul. Ja by som si to tiež nepamätala, avšak situácia bola kritická. Ja som
robila zápis na vedenie spoločnosti.“ Na ďalšiu otázku, ako by hodnotila intenzitu hlasu žalobcu, tak
táto uvádza: „Prvýkrát bol kľudný, avšak postupne sa to stupňovalo a na predposlednýkrát aj buchol
o stôl. Aj kontroloval si ruky. Už bol veľmi nervózny. Ak by tam nebol pán E., tak by si tie mzdové

dekréty zobral aj žalobca.“ Na ďalšiu otázku, ako by hodnotila intenzitu svojho hlasu, tak táto uvádza:
„Ja som tiež zvyšovala svoj hlas. Hovorila som mu, že pán C., volajte môjmu nadriadenému, nakoľko
to bol pracovný deň a ešte aj dopoludnia.“ Na ďalšiu otázku, či tam bol prítomný stále pán E., tak táto
uvádza: „Áno, bol v kancelárii celý čas.“ Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na to, že samotná
svedkyňa C. G. neuviedla vo svojej výpovedi žiadne verbálne zastrašovanie ani osočovanie zo strany

žalobcu, ani necitovala jeho konkrétne slová. Svedkyňa C. G. vypovedala rozporne, kedy najprv uviedla,
že svedok E. tam už vtedy nebol, keď jej povedal žalobca nejaké slová, ale v závere svojej svedeckej
výpovede uviedla, že svedok E. bol po celý čas v jej kancelárii. Ide o vnútorné rozpory vo výpovedi
svedkyne, ktorú možno z toho dôvodu považovať za nedôveryhodnú. Z vykonaného dokazovania teda
jednoznačne vyplynulo, že prvé porušenie pracovnej disciplíny, ktoré žalovaný kvalifikoval ako menej

závažné porušenie pracovnej disciplíny, ku ktorému malo dôjsť 17.8.2023, nebolo preukázané.

25. Súd prvej inštancie správne posúdil, či spoločnosť BauCemTEch s.r.o. vykonáva konkurenčnú
podnikateľskú činnosť voči žalovanému a či žalobca v spoločnosti BauCemTech s.r.o. vykonával
zárobkovú činnosť za odmenu. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že žalobca

nevykonával v spoločnosti BauCemTech s.r.o. žiadnu zárobkovú činnosť, nemal s touto spoločnosťou
uzavretú žiadnu pracovnú ani inú zmluvu, a nemal z tejto spoločnosti žiaden príjem. Svedok K. C. na
pojednávaní dňa 15.11.2024 uviedol: „Firmu Baucemtech s.r.o. sme založili v apríli 2023. Som v nej
konateľom. V súčasnosti som v procese osobného bankrotu. Od júna 2023 sme vykonávali výhradne
stavebné činnosti, a to strojové omietky pre firmu BAUSKA, čo viem vydokladovať aj faktúrami. Otec

nemá žiadnu vedomosť o tom, čo firma robí.“ Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či má žalobca
nejaký príjem z činnosti spoločnosti, tak tento uvádza: „Nie.“ Žalovaný v odvolaní uviedol, že podľa
judikatúry ide o výkon zárobkovej činnosti aj vtedy, ak zamestnanec vykonáva činnosť, ktorá je pojmovo
zárobková. Podľa pracovnoprávnej teórie však má ísť o činnosť, aktívnu činnosť. Aktívnou činnosťou
tak nie je vlastníctvo akcií, či iný majetkový vklad v spoločnosti s ručením obmedzeným (aj kapitálová

účasť), pokiaľ nie je súčasne spojený s výkonom práce (rozhodnutie NS ČR 2Cdo 1652/1997). Je síce
pravdou, že žalobca je zapísaný ako konateľ a spoločník spoločnosti BauCemTech s.r.o., avšak nebolo
preukázané, že by táto spoločnosť vykonáva konkurenčnú činnosť vo vzťahu k spoločnosti žalovaného.
Totižto podľa www.finstat.sk je hlavným predmetom podnikania podľa účtovnej závierky žalovaného:
„XXXXX L. M. N. A. L. C. N. J. K. O. P.:XXXXX Q. R., D..“ Podľa www.finstat.sk je hlavným predmetom

podnikania podľa účtovnej závierky spoločnosti BauCemTech s.r.o.: „XXXXX L. M. L. S. I.; L. L. S. F.,
P. T. J. A. J. O. S. T. K. O. P.“ Z uvedeného nevyplýva, že by spoločnosť BauCemTech s.r.o. vykonáva
konkurenčnú činnosť vo vzťahu k spoločnosti žalovaného, preto nemožno prijať záver, že žalobca porušil
ust. § 83 ods. 1 Zákonníka práce.

26. Napokon žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nesprávne uzavrel, že žalovaný neuniesol
dôkazné bremeno, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej
zamestnával. Žalovaný za dôvody označil to, že žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol,
že jeho manželka dostala výpoveď, že klamal ohľadne absencie dňa 13.12.2023, že nie je schopnýtímovej spolupráce, že je konfliktná osobnosť, že očiernil žalovaného, lebo dal urobiť reportáž v
RTVS o svojom prepustení a pod.. Tvrdenia žalovaného o dôvodoch podľa § 240 ods. 10 ZP neboli
preukázané, nakoľko tvrdenia, že žalobca je konfliktná osoba, neschopný tímovej spolupráce neboli

ničím preukázané. Dôvodom, pre ktorý nemožno spravodlivo požadovať ďalšie zamestnávanie, nie je
ani dovŕšený dôchodkový vek žalobcu a v zmysle judikatúry to nemôže byť ani poberanie výsluhového
dôchodku. Neboli preukázané žiadne klamlivé tvrdenia žalobcu, pričom ani reportáž v RTVS nemožno
vnímať ako zasahujúcu do dobrej povesti žalovaného, pretože išlo len o obranu práv žalobcu, ktorý proti
neplatnému skončeniu pracovného pomeru sa bránil aj takýmto spôsobom, teda, že medializoval danú

vec.

27. Ďalšie argumenty strán odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, keď
i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov sporu uvádzanými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.
II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.). Na ďalšiu argumentáciu strán, už nespôsobilú
ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, s ktorou sa už vyporiadal v

odôvodnenísvojhorozhodnutiaprvoinštančnýsúd,tedaodvolacísúdnepovažovalzapotrebnéreagovať
špecifickou odpoveďou.

28. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej
inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku jeho

rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu
aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu, pričom
ani obsah odvolania žalovaného nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej
inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených.

29. Za týchto okolností súd prvej inštancie správne určil, že výpoveď žalovaného zo dňa 24.1.2024
daná žalobcovi podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce je neplatná a pracovný pomer žalobcu u
žalovaného naďalej trvá. So zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách
konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok v jeho napadnutej časti výrokov I.
a III. ako vecne správny potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalobca, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia
konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom
podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).