Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. apríl 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5Csp/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8225200084
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Rebej
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8225200084.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Marekom Rebejom v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sov.
hrdinov163/66,08901Svidník,IČO:31954448,protižalovanému:365.bank,a.s.,sosídlomDvořákovo
nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpeného: SEDLAČKO & PARTNERS s.r.o.,
so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 175, o primerané finančné zadosťučinenie, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ýzaplatiť žalobkyni sumu 400,00 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobuz a m i e t a .

III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.01.2025 sa žalobkyňa domáhala od žalovaného
zaplatenia sumy 1.600,00 Eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že v konaní vedenom
na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 6Csp/26/2024, o určenie neprijateľnosti ôsmich zmluvných
podmienok,bolaakožalobkyňavpostaveníspotrebiteľaúspešná,rozsudkomOkresnéhosúduBardejov
sp.zn. 6Csp/26/2024 z 10.10.2024 (ďalej len „Základné konanie“), ktorý nadobudol právoplatnosť

07.11.2024. Súd určil neprijateľnosť ôsmych zmluvných podmienok uvedených v Zmluve o úvere
dostupnápôžička č. XXXXXXXXXX, zo dňa 09.12.2013. Ďalej žalobkyňa v podanej žalobe citovala
odseky 33. odôvodnenia uvedeného rozsudku. Dňom 01.07.2024 nadobudol účinnosť zákon č.
108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Aktuálny
zákon). Podľa § 53 ods. 1 Aktuálneho zákona: „Ustanovenia tohto zákona sa použijú na zmluvu uzavretú
po 30. júni 2024. Vznik právnych vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024 a nároky vzniknuté
z týchto zmlúv sa posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.“ Nakoľko v súdenej

veci došlo k porušeniu spotrebiteľských práv zmluvou č. XXXXXXXXXX, z 09.12.2003, čo súd zistil
v Základnom konaní, nemožno žalobu posudzovať podľa Aktuálneho zákona, ale podľa zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len Pôvodný zákon). Je preto toho názoru, že
žalobu je potrebné posúdiť podľa § 3 ods. 5 Pôvodného zákona, podľa ktorého: „Spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými

predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.“ Uviedla, že ako spotrebiteľ
si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie za porušenie svojich spotrebiteľských práv, ktoré bolanútená brániť v základnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie (ďalej len „PFZ“) má sankčnú
a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má aj funkciu relutárnu, ktorá
predstavuje obohatenie spotrebiteľa vo výške priznaného PFZ proti dodávateľovi za to, že spotrebiteľ

podstúpil súdne konanie, v ktorom bol ako spotrebiteľ na súde úspešný. Slovo primeraný má viacero
synoným a jedným z nich je slovo spravodlivý. Výška PFZ preto nemôže mať len symbolický význam,
nakoľko PFZ, len v symbolickej výške, nemôže byť ani primeraným ani spravodlivým. V tejto súvislosti
dala do pozornosti, že na rozdiel od iných inštitútov finančného zadosťučinenia existujúcich v právnom
poriadku SR (napr. ochrana osobnosti), v ktorých sa na prvé miesto kladie morálne zadosťučinenie a

finančná satisfakcia slúži len na dovŕšenie nápravy, tak pri inštitúte PFZ je možné zadosťučinenie len v
peňažnej forme ako jediného prostriedku, na jednej strane postihu nečestného dodávateľa a na druhej
strane je PFZ odmenou spotrebiteľa za úspech na súde v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Ak má PFZ
reálne plniť svoj účel, tak je to možné len priznaním PFZ v takej výške aby mala nielen deklarovanú
sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu, ale aby mala tieto funkcie aj reálne, čo PFZ priznané v
symbolickej výške spĺňať nemôže. Aj keď výška PFZ sa nedokazuje a súd ju stanovuje voľnou úvahou,

tak kritéria z ktorých by mala voľná úvaha vychádzať, vyplývajú z intenzity porušenia spotrebiteľského
práva zo strany dodávateľa. Pri nepeňažných nárokoch, z ktorých nevyplýva výška finančného plnenia,
by takýmto kritériom mala byť aj recidíva porušovania spotrebiteľského práva s tendenciou zvyšovania
PFZ pri zistení opätovného opakovaného porušenia spotrebiteľského práva. Ak z neprijateľnej zmluvnej
podmienky vyplýva finančné plnenie, objektívnym kritériom na určenie výšky PFZ je toto finančné

plnenie, alebo jeho hrozba. PFZ požaduje vo výške 1.600,- eur. Nárok ako ho požaduje, zohľadňuje
skutočnosť, že žalovaný v zmluve použil osem neprijateľných zmluvných podmienok a za každé z týchto
porušení spotrebiteľského práva si uplatňuje PFZ vo výške 200,- eur so zohľadnením toho, že žalovaný
napriek opakovane judikovanej neprijateľnosti predmetných zmluvných podmienok na ich platnosti trval,
ako aj s poukazom na celkové nekalé praktiky žalovaného, na ktoré poukazuje nižšie. Nárok na PFZ je

daný už tým, že žalovaný použil v spotrebiteľskej úverovej zmluve neprijateľné zmluvné podmienky v
rozpore s § 53 ods. 1 OZ, podľa ktorého: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“).“ Čo sa týka otázky rozsahu porušenia spotrebiteľského práva, tak
táto otázka je definovaná rozsudkom v Základnej veci, t.j. rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp.zn.

6Csp/26/2024,z10.10.2024ajehoodôvodnením,ktoréjehmotnoprávnoupodmienkounárokunaPFZa
ztejtohmotnoprávnejpodmienkyjepotrebnévychádzaťakozáväznej.Tentorozsahzistenéhoporušenia
spotrebiteľského práva v Základnej veci nie je možné v konaní o PFZ ani rozširovať, ani zužovať. Pre
úplnosť dodala, že žalobu v Základnom konaní podala z dôvodu verejného záujmu, ako tento vyplýva
z úniovej úpravy spotrebiteľského práva, ale v spojení s jej osobným záujmom, aby prostredníctvom

inštitútu PFZ aspoň čiastočne znížila škodu, ktorú jej žalovaný spôsobil svojimi nekalými praktikami.
Žalovaný jej poskytol úver vo výške 2.000,- eur. Úverová zmluva však neobsahuje v transparentnom
vyjadrení Predpoklady použité na výpočet RPMN a obsahuje nesprávnu hodnotu RPMN vo výške 27,43
%, ktorá však je podľa oficiálnej kalkulačky NBS vo výške 30,88 %. Úverová zmluva neobsahuje ani
Celkovú čiastku na zaplatenie, ktorá musí byť v zmluve uvedená jednoznačným číselným vyjadrením,

ako to uvádza aj rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo/7/2023 z 28.2.2024. Ak v úverovej zmluve
absentuje čo aj len jedna z obligatórnych náležitostí, na ktoré poukazuje, ide o úver bezúročný a bez
poplatkov. V takom prípade mal žalovaný nárok len na vrátenie istiny. Žalovaný však postúpil úver
spoločnosti BENCONT COLLECTION, a.s., a tá od nej prostredníctvom neplatnej Dohody o zrážkach zo
mzdy,autoromktorejjetaktiežžalovaný,vymohlasumu3.265,53eura,sozostatkomdlhu1.844,95eura.

2.1. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 20.01.2025 k žalobe uviedol, že podľa § 151 CSP
výslovne popiera všetky skutkové tvrdenia a uplatnené nároky žalobkyne a podanú žalobu považuje
za nedôvodnú. Žalobkyňa, ktorá je ako spotrebiteľ ex lege oslobodená od súdnych poplatkov, sa
v konaní vedenom pred Okresným súdom Bardejov pod sp.zn. 6Csp/26/2024 domáhala určenia 8

neprijateľných zmluvných podmienok. Nič však nebránilo žalobkyni, aby si v danom konaní súčasne
uplatňovala aj nárok na priznanie PFZ. Zdôraznil, že žalobkyňa v danom konaní neopísala priebeh
kontraktačného procesu a nepredložila všetky listiny, ktoré vlastnoručne podpísala, pričom k žalobe z
celej úverovej dokumentácie účelovo pripojila iba úverovú zmluvu (bez ďalších súvisiacich dokumentov)
a súčasne zamlčala tri podstatné skutočnosti: (i) dňa 17.07.2014 došlo k predčasnému zosplatneniu

úveru z dôvodu dlhodobého omeškania žalobkyne; (ii) dňa 25.05.2016 vydal Stály rozhodcovský súd
zriadený pri Rozhodcovská a mediačná so sídlom Dunajská 15, 811 01 Bratislava – Staré Mesto
rozhodcovský rozsudok sp.zn. PB-R/1214/0047, ktorý sa týkal zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa 09.12.2013 a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému istinu vo výške 2.000,- EUR spríslušenstvom; identifikovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.10.2016 a vykonateľnosť
dňa 14.10.2016 (existencia prekážky res iudicata) (ii) dňa 13.06.2017 došlo k postúpeniu pohľadávky
na nového veriteľa: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom: Vajnorská 100/A,

831 04 Bratislava (ďalej len „BENCONT“), o čom bola žalobkyňa písomné upovedomená na základe
oznámenia postupcu zo dňa 19.06.2017. V týchto intenciách žalovaný apeloval na všeobecný súd, aby
skúmal motív podania určovacej žaloby, t.j. čo je v skutočnosti jej cieľom a aký reálny dopad bude
mať výsledok konania na právnu sféru žalobkyne po 10-tich rokoch od uzavretia úverovej zmluvy, po
9-tich rokoch od zosplatnenia úveru, po 7-ich rokoch od právoplatne rozhodnutej veci a takmer 7-ich

rokoch od postúpenia pohľadávky. Odhliadnuc od uvedeného konajúci súd vôbec nezohľadnil, že dňa
10.10.2016 nadobudol právoplatnosť rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
pri Rozhodcovská a mediačná so sídlom: Dunajská 15, 811 01 Bratislava – Staré Mesto v konaní na
plnenie (o zaplatenie 2.000,- EUR s prísl.) medzi tými istými stranami, predmetom ktorého bola totožná
Zmluvaoúveredostupnápôžičkač.XXXXXXXXXXzodňa09.12.2013,čozakladáprekážkuresiudicata
(právoplatne rozhodnutej veci). Žalobkyňa si tentokrát žiada od žalovaného PFZ vo výške 1.600,- EUR,

čo je 80 % (!) z výšky poskytnutého úveru (2.000,- EUR), pričom v konaní 6Csp/26/2024 súd žalobkyni
priznal trovy konania (1.967,59 EUR). Podľa názoru žalovaného ide celkom zjavne o neprimeranú sumu.
Vzhľadom na procesný postup žalobkyne a uplatnené nároky, ktorých právnych základ a výšku popiera,
sa žalovaný domnieva, že žaloba mohla byť podaná so zištným úmyslom s cieľom dosiahnuť finančné
obohatenie na strane žalobkyne a navýšiť trovy súdneho konania (resp. trovy právneho zastúpenia) v

príkrom rozpore so základným čl. 5 CSP.
2.2. Počas trvania úverového vzťahu žalobkyňa nerozporovala žiadnu náležitosť zmluvy o úvere
ani iné dohodnuté podmienky. Žalobkyňa nevyužila ani zákonnú možnosť odstúpiť od zmluvy o
úvere, nepodala reklamáciu alebo sťažnosť na príslušný orgán dohľadu. Žalobkyňa nikdy nevytkla a
nesnažila sa o odstránenie aktuálne namietaných údajných nedostatkov zmluvy o úvere. Ktorákoľvek

časť alebo podmienka zmluvy môže byť pritom jednoducho a najmä mimosúdne upravená, a to
napr. prostredníctvom písomného dodatku k zmluve o úvere. Účelom všeobecného súdnictva nie je
modifikácia uzavretej zmluvy, resp. suplovanie zmluvnej strany, ak má oneskorené pripomienky ku
kontraktačnému procesu. Už z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že snaha o modifikáciu zmluvy
o úvere alebo o mimosúdne rokovanie zjavne nie je a nikdy nebola cieľom žalobkyne. Štandardný

(racionálny) dialóg zmluvných strán bol vylúčený. Namiesto toho žalobkyňa podala „rovno“ žalobu, v
ktorej špekulatívne a účelovo namieta, že zmluva údajne obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.
Zdôraznil, že žalobkyňa o konkrétnych nedostatkoch, ktoré podľa nej obsahuje zmluva o úvere,
informovala žalovaného až prostredníctvom žaloby. Orgán aplikujúci právo by mal pri zohľadnení
skutkových okolnosti konkrétneho prípadu citlivo vyhodnotiť zámer strany vykonávajúcej subjektívne

právo a dôsledky výkonu tohto práva na protistranu. Osobitne so zreteľom na okolnosti prípadu sa
žalovaný domáha, aby súd komplexne posúdil konanie žalobkyne aj cez prizmu dobrých mravov (§ 3
ods. 1 OZ) a zvážil aplikáciu základného princípu podľa čl. 5 CSP (zákaz zneužitia práva) v spojení so
súkromnoprávnymi zásadami neminem laedere (nikoho nepoškodzovať) a pacta sunt servanda (zmluvy
sa musia dodržiavať), ktoré platia aj pre „privilegovaných“ spotrebiteľov. Za účelom náležitého zistenia

skutkovéhostavužalovanýpodľa§195ods.1CSPnavrhuje,abysúdvykonaldokazovanieajvýsluchom
žalobkyne, a to k okolnostiam priebehu kontraktačného procesu a konaniu žalobkyne pred iniciovaním
tohto súdneho konania.
2.3. Domnieva sa, že dubiózne správanie žalobkyne vzhľadom na opísaný skutkový stav: - žaloba bola
doručená súdu (9.1.2025) po 11-tich rokoch od uzavretia zmluvy o úvere (9.12.2013) - žaloba bola

doručená súdu (9.1.2025) po 10-tich rokoch od predčasného zosplatenia úveru (17.7.2014), po 8-ich
rokoch od právoplatne rozhodnutej veci (10.10.2016), po 7-ich rokoch od postúpenia úveru (13.6.2017)
- žalobkyňa nevyužila svoje zákonné právo odstúpiť od zmluvy o úvere - žalobkyňa nenavrhovala,
aby došlo k modifikácií podmienok zmluvy (napr. formou dodatku) - žalobkyňa nepodala sťažnosť
alebo reklamáciu na poskytnuté bankové služby - žalovaný voči žalobkyni neinicioval žiadne súdne,

rozhodcovské ani iné konanie - žalobkyňa neiniciovala žiadne mimosúdne rokovania pred podaním
žaloby - žalobkyňa napriek vyššie uvedeným skutočnostiam prekvapivo podala na žalovaného žalobu
vykazuje evidentne znaky šikanózneho výkonu práva, ktoré by všeobecné súdy nemali tolerovať, v
opačnom prípade možno považovať úpravu o „dobrých mravoch“ za obsolentnú.
2.4. Právny dôvod a výšku uplatneného nároku žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie

výslovne popiera, keďže v obdobných sporoch, kde bola žalobkyňa (spotrebiteľ) zastúpená totožným
advokátom tunajší súd priznal za obdobnej situácie PFZ iba symbolicky vo výške od 50,- EUR (rozsudok
OS Prešov zo dňa 17.9.2021 sp.zn. 13Csp/94/2018 alebo zo dňa 14.6.2021 sp.zn. 7Csp/241/2020)
až 100,- EUR (napr. rozsudok OS Prešov zo dňa 2.11.2023 sp.zn. 9Csp/100/2023, rozsudok OSPrešov zo dňa 18.9.2023 sp.zn. 29Csp/62/2023 alebo rozsudky KS Prešov sp.zn. 7CoCsp/41/2021,
8CoCsp/37/2021 alebo 17CoCsp/24/2021). V danom špecifickom prípade by bolo však absurdné,
aby všeobecný súd ekonomicky a právne favorizoval žalobkyňu, priznal jej nárok na primerané

zadosťučinenie len preto, že je spotrebiteľom. Porušenie na strane žalobkyne, spočívajúce v existencii
dvoch neprijateľných zmluvných podmienok nemalo žiaden negatívny dopad na správanie žalobkyne.
Ďalšie priznanie peňažných nárokov, a to vo forme PFZ vo výške 1.600,- EUR, by bolo krajne
nespravodlivé.
2.5. Vzhľadom na opísané extraordinárne okolnosti a špekulatívne konanie žalobkyne sa preto žalovaný

domáha, aby súd v danom prípade aplikoval § 257 CSP a nepriznal žalobkyni uplatnený nárok na
náhradu trov konania, ak by súd hypoteticky žalobe vyhovel. Opätovne pripomenul, že žalobkyňa ako
spotrebiteľ je ex lege oslobodená od súdnych poplatkov. Z týchto dôvodov vníma konanie žalobkyne
za nehospodárne, keďže objektívne mohla a mala uplatniť „zadarmo“ nárok na PFZ v skoršom súdnom
konaní (6Csp/26/2024), pričom nejde o konanie, ktoré vyžaduje obligatórne zastúpenie advokátom.
Nemožno opomenúť, že ak by súd priznal žalobkyni hoci len 1 euro, žalobkyňa by bola 100 % úspešná v

časti nároku na náhradu trov konania, keďže výška judikovaného nároku záleží od úvahy súdu. Podaná
žaloba podľa názoru žalovaného neslúži ochrane práv žalobkyne, ktorá ad absurdum dobrovoľne
splatila poskytnutý úver v celom rozsahu. Žaloba o priznanie PFZ nemôže byť prostriedkom na účelové
obohatenie sa, keďže pôvodná finančná ujma na strane žalobkyne môže byť dostatočne kompenzovaná
prostredníctvom žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia. Navyše, uznesením Okresného súdu

Bardejov zo dňa 10.1.2025 č.k. 6Csp/26/024-197 bol žalobkyni priznaný nárok na náhradu trov konania
vo výške 1.967,59 EUR.

3.1. Žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 07.02.2025 k vyjadreniu žalovaného uviedla, že
právoplatný rozsudok súdu prvej inštancie vydaným v základnom konaní je prílohou žaloby, pričom jasne

deklaruje, že v právnom vzťahu založenom Zmluvou o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX, zo
dňa 09.12.2013 došlo k porušeniu noriem spotrebiteľského práva. Tvrdenia žalovaného o neexistencii
a nepreukázaní porušenia práv a povinností len odzrkadľujú jeho prístup k rešpektovaniu príslušných
noriem spotrebiteľského práva a princípu ochrany spotrebiteľa. S poukazom na § 3 ods. 5 zákona
o ochrane spotrebiteľa uviedla, že je evidentné, že na súde úspešne uplatnila porušenie svojho

práva, ako aj povinnosti žalovaného ustanovenej týmto zákonom, resp. osobitnými predpismi, čím
naplnila hypotézu právnej normy uvedenú v § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Ustanovenie
§ 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa nevyžaduje, aby rozhodnutie súdu v základnom konaní
muselo výslovne obsahovať vo výroku porušenie konkrétneho ustanovenia. V zásade je v práve
potrebné uplatňovať doslovný gramatický výklad. Pričom pri citovanom ustanovení § 3 ods. 5 zákona

o ochrane spotrebiteľa poukázala naviac na formálno-systematický výklad (argumentum a rubrica),
keďže účelom a zmyslom zákona je „ochrana spotrebiteľa“ a na nadpis § 3 predmetného zákona
„Práva spotrebiteľa“. Nadpis a pomenovanie sú bezpochyby integrálnou súčasťou právneho predpisu,
ktorým zákonodarca vyjadruje, že sa určité ustanovenia vzťahujú k určitej veci alebo inštitútu a
spolu obsahovo súvisia. Je zrejmé, že uzatvorením spotrebiteľskej zmluvy zo dňa 09.12.2013 v

rozpore so zákonom došlo preukázateľne k porušeniu spotrebiteľských práv a povinností žalovaným.
V žiadnom prípade nemožno určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok považovať za satisfakciu,
nakoľko ide o zákonný nárok majúci základ v primárnom právnom vzťahu, ktorý zavinením žalovaného
nebol perfektný a privodil spotrebiteľovi nielen ekonomickú ujmu. Judikované určenie neprijateľnosti
zmluvných podmienok vo výroku rozhodnutia súdu je následkom porušenia povinnosti zo strany

žalovaného. V žiadnom prípade nemožno výsledok základného konania vnímať ako sankciu v zmysle
§ 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Pripustením takejto argumentácie žalovaného by bola
popretá samotná podstata a zmysel inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle § 3
ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý má mať sankčný a odradzujúci charakter, keďže zo
strany žalovaného dochádza na finančnom trhu k dlhodobému a opakujúcemu sa porušovaniu práv

spotrebiteľov. Vzhľadom na charakter a stupeň porušenia práv a povinností daných spotrebiteľskými
právnymi normami považuje uplatnenú výšku primeraného finančného zadosťučinenia za adekvátnu.
Ňou uplatnená výška zodpovedá svojmu účelu, pretože je potrebné toto finančné zadosťučinenie
nevnímať ako kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu. Rovnako je potrebné podotknúť, že
prípadné sankcie vyplývajúce z opatrení dohľadných orgánov by boli neporovnateľne prísnejšie.

Uvedené finančné zadosťučinenie má tiež odradiť žalovaného, ale aj iných dodávateľov od porušovania
práv spotrebiteľov. Záleží len na žalovanom, aby sa nedopúšťal recidívy v neprípustnom kontrahovaní
v rozpore so záujmami spotrebiteľov. Primeranosť sumy 1 600,- € je vzhľadom najmä na postoj
žalovaného, intenzitu a množstvo porušení spotrebiteľských noriem evidentne daná. Žalovaný nechceniesť akúkoľvek zodpovednosť a porušenie svojich zákonných povinností alibisticky ospravedlňuje.
Vzhľadom na permanentný odmietavý postoj žalovaného voči svojim pochybeniam je uplatnená suma
nielenže primeraná, ale zjavne aj nízka. Ak má PFZ reálne plniť svoj účel, tak je to možné len priznaním

v takej výške, ktorá má nielen deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu, ale aby mala
tieto funkcie aj reálne, čo PFZ priznané v symbolickej výške nemôže spĺňať. Pri nepeňažných nárokoch
(NZP), z ktorých nevyplýva výška finančného plnenia, by kritériom posudzovania primeranosti mala byť
aj recidíva porušovania spotrebiteľského práva s tendenciou zvyšovania PFZ pri zistení opätovného
opakovaného porušenia spotrebiteľského práva. Dala do pozornosti, že žalovaný v základnom konaní

neprejavil žiadnu sebareflexiu, ale súdne konanie sa snažil využiť vo svoj prospech, avšak výsledok
základného konania dokazuje, že toto jeho právo súdiť sa, nemalo oporu v hmotnom práve, hoci už
má skúsenosti a vedomosti z iných obdobných súdnych konaní o nesprávnosti svojej argumentácie, v
ktorých už bol so svojimi právnymi názormi neúspešný. Ak by analogicky použila terminológiu trestného
práva, tak súdy by mali, pri úvahách o PFZ zohľadňovať v neprospech dodávateľov, v ich postupoch
voči spotrebiteľom, tzv. špeciálnu recidívu dodávateľov, teda PFZ zvyšovať a nie znižovať. Napokon

súdu je z jeho rozhodovacej činnosti dozaista známe, že žalovaný dlhodobo a vo veľkom rozsahu
porušuje spotrebiteľské práva na finančnom trhu. Aj v súčasnosti napriek množstvu rozsudkov vydaných
proti žalovanému, tento neustále používa nekalé obchodné praktiky a finančne sa snaží na úkor
spotrebiteľov obohacovať, najmä využívaním neprijateľných zmluvných podmienok. Suma 1 600,- €
predstavuje 0,00002 z výšky zisku žalovaného za rok 2023 (údaj z portálu finstat.sk). Symbolická suma

PFZ niekoľkých desiatok alebo pár stoviek eur predsa dodávateľa neodradí od neustáleho porušovania
spotrebiteľských práv a noriem. Žalovaný sa porušenia nedopustil iba voči žalobkyni, ale vzhľadom na
formulárovosť zmlúv voči tisíckam klientov. Preto požadovaná suma v minimálnej miere nepochybne
napĺňa jednotlivé funkcie inštitútu. Uvedená výška je podľa jej názoru nanajvýš v minimálnej miere
primeraná aj s ohľadom na výšku sankcií (pokút až do výšky 50 000,- €), ktoré podľa zákona č. 128/2002

Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa alebo zákona č. 747/2004
Z.z. o dohľade nad finančný trhom je oprávnená dodávateľovi uložiť Národná banka Slovenska. Z
dikcie citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa je zrejmé, že zákonodarca
vôbec nestanovil podmienky vzniku, resp. preukazovania akejkoľvek ujmy. Jedná sa iba o neprípustný
extenzívny výklad contra legem žalovaného. Poukázala, že ujma, ktorá konaním žalovaného vznikla

nebolalenvakademickejrovine,pretožeporušeniezostranyžalovanéhomalobezpochybyajmajetkový
charakter. Zároveň uplatňovaním svojho legitímneho nároku v súdnom konaní bol narušený nielen jej
bežný život. Ak má PFZ reálne plniť svoj účel, tak je to možné len priznaním v takej výške, ktorá má
nielendeklarovanúsankčnú,odradzujúcuarelutárnufunkciu,aleabymalatietofunkcieajreálne,čoPFZ
priznané v symbolickej výške nemôže spĺňať. Pokiaľ žalovaný uvádza sumu 50,- €, tak sám ju označuje

ako symbolickú. V rozhodovacej činnosti niektorých senátov Krajského súdu v Prešove je možné sa
stretnúť s takými postupmi, že za výsledok voľnej úvahy súdu je považovaný jednotný paušál PFZ 50,-
€, bez zohľadnenia akýchkoľvek kritérií, ktoré by v úplne rozdielnych veciach odôvodňovali záver o
jednotnom paušále 50,- €, teda bez akejkoľvek individualizácie tej ktorej posudzovanej veci a nedá sa
zistiť, ako je možné v úplne rozdielnych veciach dôjsť voľnou úvahou k rovnakej výške PFZ 50,- €, ktoré

samo o sebe v takomto rozsahu nemôže plniť žiadnu funkciu, ktorú má PFZ vo vzťahu k dodávateľovi
porušujúcemu spotrebiteľské právo plniť. Takáto paušalizácia výšky PFZ je svojvoľným uplatňovaním
práva, ktoré poškodzuje spotrebiteľov a zvýhodňuje dodávateľov, porušujúcich spotrebiteľské právo.
3.2. Za nesprávne považuje konštatovanie žalovaného, podľa ktorého nemá nárok na náhradu trov
konania s poukazom na ust. § 257 CSP. Žalovaný už pred iniciovaním tohto konania alebo aj po

podaní žaloby mohol naplniť dikciu ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, k čomu
však nedošlo, ale práve naopak všetky jej legitímne nároky žalovaný neustále popiera, hoci má už
skúsenosť a vedomosť z obdobných súdnych konaní o nedôvodnosti svojej obrany. Rovnako je zrejmé,
že žalovaný je veľkou bankovou spoločnosťou, pre ktorú je tento spor finančne zanedbateľný. Preto
je určite nehospodárne, ak si takáto spoločnosť, ktorá disponuje právnym oddelením zvolí právne

zastúpenie advokátom a ona sa má podľa jeho názoru zastupovať sama voči mocensky silnejšej
protistrane. Konštatovať nehospodárnosť, účelovosť a šikanóznosť možno skôr na strane žalovaného,
ktorýsvojounedôvodnouprocesnouobranouzbytočnezaťažujesúdastranyvspore,najmäpokiaľmôže
sám iniciovať mimosúdne konanie, keď vie čoho sa žalobkyňa domáha. Malo by byť snahou žalovaného,
ktorý má vedomosť o vadnosti zmlúv a existencii neprijateľnosti zmluvných podmienok a o nároku na

PFZ, aby práve aj skrz podanú žalobu prejavil ochotu a sebareflexiu a snažil sa o nápravu protiprávneho
stavu. Práve podaná žaloba má byť aj signálom pre žalovaného, ktorý už pozná postoj žalujúcej strany,
aby jej učinil zadosť, no napriek tomu doposiaľ neučinil žiadne kroky. Práve naopak jeho argumentáciamožno chce mať psychologický účinok, ale koniec koncov nemôže mať žiadne právne účinky a pre veci
znalého čitateľa, ani psychologické.

4.1. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 10.02.2025 k žalobe uviedol, že žalobkyňa vôbec
nerozporuje, že si tentokrát žiada od žalovaného PFZ vo výške 1.600,- EUR, čo predstavuje až
80 % (!) z výšky poskytnutého úveru (2.000,- EUR), pričom v konaní 6Csp/26/2024 súd žalobkyni
priznal trovy konania (1.967,59 EUR). Za týchto okolností je zrejmé, že v danom prípade o celkom
zjavne neprimeranú sumu, ktorú by nemal súd priznať s poukazom na ústavný princíp elementárnej

spravodlivosti (I. ÚS 510/2016), princíp zákazu zneužitia práva (čl. 5 CSP), inštitút dobrých mravov
(§ 3 OZ) a esenciálnu súkromnoprávnu zásadu neminem leadere (nikomu neškodiť), platiacu aj pre
spotrebiteľov. K nekritickému zvýhodňovaniu spotrebiteľa zaujal negatívne stanovisko opakovane aj
Ústavný súd SR. V tejto súvislosti uviedol, že hoci ochrana spotrebiteľov tvorí neoddeliteľnú súčasť
súkromného práva a postavenie spotrebiteľov treba brať vážne, je nutné ju interpretovať triezvo a
neutrálne ako iné právne inštitúty. Táto ochrana je už totiž súčasťou zákonnej normy a nepotrebuje

osobitnú extenzívnu interpretáciu (PL. ÚS 11/2016, publikované v ZNaU ÚS SR pod č. 1/2018, I. ÚS
332/2019, I. ÚS 71/2020, II. ÚS 57/2020).
4.2. Žalobkyňa účelovo tvrdí, že žalovaný je veľkou bankovou spoločnosťou, pre ktorého je tento spor
finančne zanedbateľný. Ide o typický argumentačný faul, ktorý zneužívajú spotrebitelia a ich zástupcovia
v obdobných sporoch, v ktorých niekedy dokonca tendenčne poukazujú na hospodárske výsledky (zisk)

bánk alebo iných veriteľov. Tie však nemajú žiadnu kauzalitu vo vzťahu k uplatnenému nároku na
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré je v tomto prípade prima facie neprimerané
(až šikanózne). Osobitne poukázal aj na to, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Bardejov
pod sp.zn. 6Csp/26/2024 bol žalobkyni priznaný nárok na náhradu trov konania vo výške 1.967,59
EUR, z čoho možno jasne vidieť dostatočnú finančnú kompenzáciu na strane žalobkyne. V konečnom

dôsledku tak nemožno vylúčiť, že žalovaný veriteľ napriek tomu, že pôvodne poskytol žalobkyni úver
vo výške 2.000,- EUR (na ktorého vrátenie má zákonný nárok a ktorý bol splatený), po skončení
jednotlivých súdnych konaní a uhradení všetkých nárokov žalobkyne z finančného hľadiska de facto
„skončí v mínuse“, nad čím by sa principiálne mali všeobecné súdy seriózne zamyslieť. Pre lepšiu
ilustráciu znázornil aktuálny majetkový stav strán aj číselne: Žalovaný: zisk z poskytnutého úveru:

0,- EUR (žalobkyňa neplnila zmluvu o úvere riadne a v čas v dôsledku čoho bol žalovaný nútený
iniciovať rozhodcovské konanie o zaplatenie 2.000,- EUR s prísl.) minimálne náklady 1. súdneho
konania (OS Bardejov 6Csp/26/2024): - 1.967,59 EUR (trovy konania uhradené žalobcovi) + trovy
splnomocneného advokáta na strane žalovaného hroziace minimálne náklady 2. súdneho konania
(OS Bardejov 5Csp/2/2025): - 1.600,- EUR (uplatnený nárok PFZ) + ďalšie trovy konania žalobkyne

vo výške niekoľko stoviek eur (ak súd nepoužije § 257 CSP) SPOLU odhadovaný zisk na strane
žalovaného: 0,- EUR. SPOLU odhadovaná majetková ujma na strane žalovaného: cca. - 3.567,5- EUR,
pričom nedošlo ani len k splateniu istiny poskytnutého úveru. Žalobkyňa: dlh z načerpaného úveru: ?
(vzhľadom na postúpenie úverovej pohľadávky dňa 13.6.2017 na nového veriteľa: Bencont Collection,
Vajnorska 100/A, 831 04 Bratislava; žalovaný nevie zistiť, či došlo k splateniu aspoň úveru, prípadne

aký je zostatok dlhu) peňažný zisk z 1. súdneho konania (OS Bardejov 6Csp/26/2024), ktoré spotrebiteľ
inicioval bezplatne: + 1.967,59 EUR (inkasované trovy konania) plánovaný peňažný zisk z 2. súdneho
konania (OS Bardejov 5Csp/2/2025): + 1.600,- EUR (uplatnený nárok PFZ) + ďalšie trovy konania (ak
súd nepoužije § 257 CSP) SPOLU odhadovaná majetková ujma na strane žalobcu: pravdepodobne 0,-
EUR. SPOLU odhadovaný peňažný zisk na strane žalobkyne: minimálne 3.567,59 EUR.

4.3.Zprezentovanýchdôvodovjepretovysokopravdepodobné,žežalobkyňaposkončeníobochsporov
paradoxne získa značný finančný prospech (resp. „skončí v pluse“), hoci si pôvodne požičala sumu
2.000,-EUR(výškaposkytnutéhoúveru),ktorúpravdepodobneaninikdynesplatila.Viceversa,jetaktiež
vysoko pravdepodobné, že žalovaný po skončení oboch sporov paradoxne utrpí značnú majetkovú
ujmu (resp. „skončí v mínuse“), ktorá hypoteticky môže násobne presahovať výšku poskytnutého úveru.

Niet potom divu, že väčšina spotrebiteľov iniciuje obdobné konania aj niekoľko rokov po splatení úveru
alebo niekoľko rokov po premlčaní alebo postúpení pohľadávok, čo je aj tento prípad. Aj z týchto
dôvodov žalovaný v oboch konaniach apeluje na to, že skutočným cieľom žalobkyne zrejme nikdy
nebola úprimná snaha o modifikáciu zmluvných podmienok (napr. prostredníctvom dodatku k zmluve),
ale pravdepodobne nájdenie akejkoľvek formálnej zámienky na iniciovanie súdnych sporov.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 08.04.2024, na ktoré riadne a včas predvolal právneho
zástupcu žalobkyne a právneho zástupcu žalovaného, pričom obaja právni zástupcovia sa na
pojednávanie dostavili.6. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením listín a to rozsudku Okresného
súdu Bardejov č.k. 6Csp/26/2024-177, prepočtu RPMN, potvrdenia o zrážkach, prehľadu výkonov

rozhodnutia, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

7. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 6Csp/26/2024-177 zo dňa 10.10.2024 vo veci žalobkyne
proti žalovanému o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok tunajší súd rozhodol takto:
„I. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupnápôžička, č. XXXXXXXXXX zo

dňa 9.12.2013, v časti [3] Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia, bod [5] v časti,
v znení: „Klient sa pred uzatvorením ZoÚ oboznámil s podmienkami úveru uvedenými vo Formulári pre
štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere dostupnápôžička, dostupnápôžička - šikovná rezerva
[Formulár], ktorý je k dispozícii na Obchodnom mieste Poštovky. Klient ako aj Spoludlžník svojím
podpisom potvrdzuje, že bol s príslušnými dokumentmi oboznámený a súhlasí s nimi.“ je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

II. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupnápôžička, č. XXXXXXXXXX zo
dňa 9.12.2013, v časti [3] Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia, bod [6], v znení:
„ Klient, ako aj Spoludlžník vyhlasuje, že nemá osobitný vzťah k Poštovke* v zmysle zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov [ZoB] a je si vedomý, že nepravdivosť tohto vyhlásenia

spôsobuje neplatnosť tejto ZoÚ a okamžitú splatnosť poskytnutého úveru k dňu, keď sa Poštovka dozvie
o nepravdivosti tohto vyhlásenia.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupnápôžička, č. XXXXXXXXXX
zo dňa 9.12.2013, v časti [3] Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia, bod [7],

v znení: „ Klient, ako aj Spoludlžník a to každý z nich osobitne, podpisom tejto ZoÚ uzatvára s
Poštovkou Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
v platnom znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky Poštovky vzniknutej zo ZoÚ. Poštovka ako veriteľ
je oprávnená sa domôcť uspokojenia celej svojej pohľadávky voči Klientovi a Spoludlžníkovi zo ZoÚ
pravidelnými mesačnými zrážkami zo mzdy alebo iného príjmu vo výške Splátky, najviac však vo výške

prípustnej podľa príslušných právnych predpisov, a to až do úplného zaplatenia pohľadávky Poštovky.“
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupnápôžička, č. XXXXXXXXXX
zo dňa 9.12.2013, v časti [3] Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia, bod [9], v

znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú z tejto ZoÚ
predložia na prerokovanie a rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri spoločnosti
Rozhodcovská a mediačná a.s., so sídlom Dunajská 15 v Bratislave, IČO: 46 023 151, a to podľa jeho
štatútu a rokovaciemu poriadku v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Klient a
Spoludlžník berie na vedomie, že doručený rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako právoplatný

rozsudok súdu, je pre účastníkov rozhodcovského konania záväzný a ako exekučný titul môže byť
podkladom pre nútený výkon splnenia povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom. Rozhodcovské
konanie je jednostupňové, a preto proti rozhodcovskému rozsudku nemožno podať riadny opravný
prostriedok (napr. odvolanie). Rozhodcovský rozsudok možno napadnúť len zo zákonom vymedzených
dôvodov, a to v lehote do 30 dní od jeho doručenia.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupnápôžička,
dostupnápôžička - šikovná rezerva, účinných od 10.06.2013 k Zmluve o úvere dostupnápôžička, č.
XXXXXXXXXXzodňa9.12.2013,včlánku5-Splácanieúveru,započítaniepohľadávokazabezpečenie,
v bode 5.6] v znení: „ Platby od Klienta sa voči pohľadávke banky započítavajú bez ohľadu na to, na

aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: [1] poplatky podľa Sadzobníka poplatkov
[2] úrok z omeškania [3] úrok z úveru [4] splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok banky
voči Klientovi sa platby Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného
poradia. V prípade, ak je Klient majiteľom, prípadne Disponentom Účtu vedeného Poštovkou, podpisom
ZoÚ udeľuje výslovný a neodvolateľný súhlas s inkasom peňažných prostriedkov z tohto Účtu na

účely splácania svojich peňažných záväzkov zo ZoÚ. Poštovka je oprávnená započítať svoje splatné i
nesplatné pohľadávky voči Klientovi bez ohľadu na právny titul ich vzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam
Klienta voči Poštovke.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.VI. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupnápôžička,
dostupnápôžička - šikovná rezerva, účinných od 10.06.2013 k Zmluve o úvere dostupnápôžička, č.
XXXXXXXXXX zo dňa 9.12.2013, v článku 6 - Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania a

ukončenie ZoÚ, v bode 6.4] v znení: „Ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 6.2 OP,
Poštovka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou Úrokovou sadzbou a sadzbou úroku
z omeškania vo výške stanovenej v Oznámení o úrokových sadzbách, a to od dátumu predčasnej
splatnosti až do úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta voči Poštovke.“ je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

VII. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupnápôžička,
dostupnápôžička - šikovná rezerva, účinných od 10.06.2013 k Zmluve o úvere dostupnápôžička, č.
XXXXXXXXXX zo dňa 9.12.2013, v článku 8 - Oznamovacia povinnosť, doručovanie, bod 8.1] v znení:
„ Klient a Spoludlžník je povinný oznámiť Poštovke všetky zmeny v údajoch uvedených v ZoÚ, ktoré
sa týkajú najmä jeho osobných údajov, kontaktnej adresy, zamestnávateľa, niektorého z telefónnych

čísiel uvedených v ZoÚ a bankového spojenia, a to do 15 dní od takejto zmeny. Klient a Spoludlžník je
ďalej povinný oznámiť Poštovke okolnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť jeho schopnosť plniť záväzky
zo ZoÚ, najmä to, že bolo zahájené konkurzné alebo exekučné konanie týkajúce sa jeho majetku.
Klient zodpovedá za škody, ktoré Poštovke vzniknú v dôsledku nesplnenia týchto povinností. V prípade
nesplnenia si povinnosti Klienta alebo Spoludlžníka podľa tohto bodu OP je Poštovka oprávnená účtovať

Klientovi zmluvnú pokutu vo výške stanovenej v Sadzobníku poplatkov, pričom zaplatením tejto zmluvnej
pokuty nie je dotknutý nárok Poštovky na náhradu škody vo výške prevyšujúcej zmluvnú pokutu.“ je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VIII. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Sadzobníku poplatkov, platnosť od 10.06.2013 k

Zmluve o úvere dostupnápôžička, č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.12.2013, v čl. 3.1. Úvery pre obyvateľstvo,
v časti Zasielanie upomienok, v znení: „ Upomienka po omeškaní splátky 1. upomienka 9,96 €, 2.
upomienka 24,90 €.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IX. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o

výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti
tohto rozsudku.“
V odôvodnení rozsudku súd okrem iného uviedol nasledujúce:
„33. Pokiaľ ide o neprijateľnosť jednotlivých zmluvných podmienok:
I. zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupná pôžička, č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.12.2013,

v časti [3] Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia, bod [5] v časti, v znení: „Klient
sa pred uzatvorením ZoÚ oboznámil s podmienkami úveru uvedenými vo Formulári pre štandardné
informácie o spotrebiteľskom úvere dostupnápôžička, dostupnápôžička - šikovná rezerva [Formulár],
ktorý je k dispozícii na Obchodnom mieste Poštovky. Klient ako aj Spoludlžník svojím podpisom
potvrdzuje, že bol s príslušnými dokumentmi oboznámený a súhlasí s nimi.“ Podľa názoru súdu ide

o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. l/ OZ. Na spotrebiteľa je prenášané
dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a okolnosťami
uzavretia úverovej zmluvy. Na podporu argumentácie viď rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn.
22CoCsp/32/2022, zo dňa 27.10.2022. Podľa stanoviska Komisie na posudzovanie podmienok v
spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti

SR zo dňa 24.01.2017, ktorý posudzoval obdobnú úverovú zmluvu žalovaného vyplýva, že: „Je
neprijateľné aby bolo na spotrebiteľa štandardnou zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné bremeno
oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a splnenia si zákonných povinností veriteľa. Priemerný
spotrebiteľaninemusíbyťznalýpovinností,ktoréveriteľoviukladázákon.Idejednoznačneoneprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá má za následok, že na spotrebiteľa je de facto prenášané dôkazné bremeno

v otázke riadneho oboznámenia so zmluvnými podmienkami, ktoré má pre spotrebiteľa neprijateľný
účinok vo vzťahu k potenciálnemu uplatneniu jeho práv na súde a u iných štátnych orgánov. Existuje
nezanedbateľné nebezpečenstvo, že zmluvná podmienka spotrebiteľa ovplyvní pri uplatňovaní jeho
práv, resp. u spotrebiteľa vyvolá dojem, že sa nemôže dovolávať súdnej ochrany, keďže platí domnienka,
že si zmluvné podmienky prečítal a porozumel im, pretože prehlásil, že bol s nimi oboznámený a

vyslovil s nimi súhlas, a teda spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť
odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Zmluvná podmienka je
z uvedených dôvodov neprijateľná podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).“
Z hľadiska hospodárnosti možno odkázať na právoplatné rozsudky Okresného súdu Prešov sp. zn.29Csp/82/2018vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.7Co/81/2019,sktorýchzávermi
sa súd stotožňuje a na nich odkazuje.

II. zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupná pôžička, č. XXXXXXXXXX zo dňa
9.12.2013, v časti [3] Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia, bod [6], v znení:
„ Klient, ako aj Spoludlžník vyhlasuje, že nemá osobitný vzťah k Poštovke* v zmysle zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov [ZoB] a je si vedomý, že nepravdivosť tohto vyhlásenia
spôsobuje neplatnosť tejto ZoÚ a okamžitú splatnosť poskytnutého úveru k dňu, keď sa Poštovka

dozvie o nepravdivosti tohto vyhlásenia.“ Uvedené zmluvné dojednanie odporuje zákonnej úprave §
35 ods. 1 Zákona o bankách, v zmysle ktorého banka, resp. pobočka zahraničnej banky nemôže s
takýmito osobami uzatvárať iba tie obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko by
nevykonali s ostatnými klientami. Uvedené zmluvné dojednanie však umožňuje banke v prípade zistenia
existencie osobitného vzťahu klienta k bankovému subjektu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť každého
úverového vzťahu, teda nie len toho rizikového. Zároveň v uvedenom zmluvnom dojednaní absentuje

akékoľvek vysvetlenie pojmu osobitného vzťahu, z ktorého by bolo zrejmé aj z perspektívy priemerného
spotrebiteľa, čo uvedený pojem znamená minimálne odkazom na konkrétne zákonné ustanovenie
zákona o bankách, ktoré uvedený pojem upravuje.“ Viď v podrobnostiach k tejto neprijateľnej podmienke
rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 29Csp/74/2022, z 24.10.2022, s ktorého závermi sa súd
stotožňuje a s poukazom na zásadu hospodárnosti civilného sporového konania naň aj odkazuje.

III. zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupnápôžička, č. XXXXXXXXXX zo dňa
9.12.2013, v časti [3] Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia, bod [7], v znení:
„ Klient, ako aj Spoludlžník a to každý z nich osobitne, podpisom tejto ZoÚ uzatvára s Poštovkou
Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom

znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky Poštovky vzniknutej zo ZoÚ. Poštovka ako veriteľ je
oprávnená sa domôcť uspokojenia celej svojej pohľadávky voči Klientovi a Spoludlžníkovi zo ZoÚ
pravidelnými mesačnými zrážkami zo mzdy alebo iného príjmu vo výške Splátky, najviac však vo výške
prípustnej podľa príslušných právnych predpisov, a to až do úplného zaplatenia pohľadávky Poštovky.“
Táto podmienka spôsobuje výraznú nerovnováhu medzi stranami zmluvy v neprospech spotrebiteľa,

pričom spotrebiteľovi hrozí, že aplikáciou predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy mu dôjde k vzniku
priamej majetkovej škody vo forme mesačnej zrážky zo mzdy. Opakovane táto podmienka bola súdmi
považovaná za neplatnú a zákonodarca na tento stav reflektoval prijatím normy uvedenej v § 5a ods.
1 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2014 s tým, že závažnosť a dopady aplikácie
dohody o zrážkach zo mzdy na spotrebiteľa sú tak nepriaznivé, že si vyžadujú osobitné dojednanie a

nie zakomponovanie dohody o zrážkach zo mzdy do úverových podmienok spotrebiteľskej zmluvy tak,
aby unikli pozornosti spotrebiteľa.

IV. zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupnápôžička, č. XXXXXXXXXX zo dňa
9.12.2013, v časti [3] Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia, bod [9], v znení:

„Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú z tejto ZoÚ
predložia na prerokovanie a rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri spoločnosti
Rozhodcovská a mediačná a.s., so sídlom Dunajská 15 v Bratislave, IČO: 46 023 151, a to podľa jeho
štatútu a rokovaciemu poriadku v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Klient a
Spoludlžník berie na vedomie, že doručený rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako právoplatný

rozsudok súdu, je pre účastníkov rozhodcovského konania záväzný a ako exekučný titul môže byť
podkladom pre nútený výkon splnenia povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom. Rozhodcovské
konanie je jednostupňové, a preto proti rozhodcovskému rozsudku nemožno podať riadny opravný
prostriedok (napr. odvolanie). Rozhodcovský rozsudok možno napadnúť len zo zákonom vymedzených
dôvodov, a to v lehote do 30 dní od jeho doručenia.“ K tejto zmluvnej podmienky sa vyjadril už súd v

exekučnej veci, keď zamietol žiadosť o udelenie poverenia v uznesení č. k. 10Er/36/2017-28 zo dňa
13.02.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 25CoE/10/2018 zo dňa 26.4.2018,
pre neplatnosť dohodnutej rozhodcovskej doložky a na jej základe vydaného rozhodcovského rozsudku.
Niet dôvodu sa opakovať, preto na závery týchto rozhodnutí súd odkazuje, pričom obe strany sporu boli
účastníkmi spomenutého exekučného konania.

V. zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupnápôžička,
dostupnápôžička - šikovná rezerva, účinných od 10.06.2013 k Zmluve o úvere dostupnápôžička, č.
XXXXXXXXXXzodňa9.12.2013,včlánku5-Splácanieúveru,započítaniepohľadávokazabezpečenie,v bode 5.6] v znení: „ Platby od Klienta sa voči pohľadávke banky započítavajú bez ohľadu na to, na
aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: [1] poplatky podľa Sadzobníka poplatkov
[2] úrok z omeškania [3] úrok z úveru [4] splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok banky

voči Klientovi sa platby Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného
poradia. V prípade, ak je Klient majiteľom, prípadne Disponentom Účtu vedeného Poštovkou, podpisom
ZoÚ udeľuje výslovný a neodvolateľný súhlas s inkasom peňažných prostriedkov z tohto Účtu na
účely splácania svojich peňažných záväzkov zo ZoÚ. Poštovka je oprávnená započítať svoje splatné i
nesplatné pohľadávky voči Klientovi bez ohľadu na právny titul ich vzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam

Klienta voči Poštovke.“ Táto zmluvná podmienka poskytuje žalovanému ako dodávateľovi úveru
možnosť započítavať platby spotrebiteľa na iný účel, akým je splatenie istiny tohto úveru, a to bez
ohľadu na jeho vôľu. Toto ustanovenie zmluvy zakladá nevyvážený vzťah medzi spotrebiteľom a
dodávateľom pokiaľ ide o započítavanie platieb na predmetný úver, keďže umožňuje žalovanému
postupovať nepredvídateľne a započítavanie platieb sa tak stáva pre spotrebiteľa netransparentné.
Uvedená zmluvná podmienka spôsobuje, v rozpore s požiadavkou dobrej viery zjavnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s generálnou
klauzulou (§ 53 ods. 1 OZ). Na podporu argumentácie viď rozsudky Okresného súdu Prešov sp. zn.
19Csp/19/2022 zo dňa 19.9.2023, sp. zn. 8Csp/1/2023, zo dňa 27.4.2023, sp. zn. 17Csp/96/2022 zo
dňa 18.8.2023.

VI. zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupnápôžička,
dostupnápôžička - šikovná rezerva, účinných od 10.06.2013 k Zmluve o úvere dostupnápôžička, č.
XXXXXXXXXX zo dňa 9.12.2013, v článku 6 - Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania a
ukončenie ZoÚ, v bode 6.4] v znení: „Ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 6.2 OP,
Poštovka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou Úrokovou sadzbou a sadzbou úroku

z omeškania vo výške stanovenej v Oznámení o úrokových sadzbách, a to od dátumu predčasnej
splatnosti až do úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta voči Poštovke.“ Táto zmluvná podmienka
bola opakovane súdmi vyhodnotená ako neprijateľná, napríklad aj rozsudkom Okresného súdu Prešov
sp. zn. 8Csp/1/2023 zo dňa 27.4.2023, pričom niet dôvodu od právneho posúdenia veci uvedeným
súdom sa odkloniť. Na podporu argumentácie viď tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.

19CoCsp27/2021 zo dňa 27.1.2022, ktorý sa týkal tiež žalovaného a obsahovo obdobnej zmluvnej
podmienky.

VII. zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupnápôžička,
dostupnápôžička - šikovná rezerva, účinných od 10.06.2013 k Zmluve o úvere dostupnápôžička, č.

XXXXXXXXXX zo dňa 9.12.2013, v článku 8 - Oznamovacia povinnosť, doručovanie, bod 8.1] v znení:
„ Klient a Spoludlžník je povinný oznámiť Poštovke všetky zmeny v údajoch uvedených v ZoÚ, ktoré
sa týkajú najmä jeho osobných údajov, kontaktnej adresy, zamestnávateľa, niektorého z telefónnych
čísiel uvedených v ZoÚ a bankového spojenia, a to do 15 dní od takejto zmeny. Klient a Spoludlžník je
ďalej povinný oznámiť Poštovke okolnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť jeho schopnosť plniť záväzky

zo ZoÚ, najmä to, že bolo zahájené konkurzné alebo exekučné konanie týkajúce sa jeho majetku.
Klient zodpovedá za škody, ktoré Poštovke vzniknú v dôsledku nesplnenia týchto povinností. V prípade
nesplnenia si povinnosti Klienta alebo Spoludlžníka podľa tohto bodu OP je Poštovka oprávnená účtovať
Klientovi zmluvnú pokutu vo výške stanovenej v Sadzobníku poplatkov, pričom zaplatením tejto zmluvnej
pokuty nie je dotknutý nárok Poštovky na náhradu škody vo výške prevyšujúcej zmluvnú pokutu.“ Táto

zmluvná podmienka bola tiež už vyhlásená za neprijateľnú a to napríklad rozsudkom Okresného súdu
Prešov sp. zn. 9Csp/74/2022 zo dňa 28.11.2022, pričom aj v tomto prípade súd z dôvodu hospodárnosti
na uvedené rozhodnutie stotožniac sa s ním odkazuje, pričom žalovaný nepreukázal, aby sa nejakým
spôsobom vytýkané neprijateľné zmluvné podmienky v priebehu úverového vzťahu snažil odstrániť.

VIII. zmluvná podmienka uvedená v Sadzobníku poplatkov, platnosť od 10.06.2013 k Zmluve o úvere
dostupnápôžička, č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.12.2013, v čl. 3.1. Úvery pre obyvateľstvo, v časti
Zasielanie upomienok, v znení: „ Upomienka po omeškaní splátky 1. upomienka 9,96 € 2. upomienka
24,90 €.“ Pokiaľ ide o túto zmluvnú podmienku, táto opäť naoktrojovaná veriteľom umožňuje uložiť
spotrebiteľovi neprimerané plnenie v nepreukázanej výške nákladov za spomenuté upomienky a má

predovšetkým za úlohu sankcionovať v uvedenej výške spotrebiteľa, pričom okrem zákonnej sankcie
mu pridáva aj ďalšie sankcie za omeškanie bez toho, aby sa spotrebiteľka v tomto prípade podieľala na
príprave zmluvnej podmienky. Viď tiež rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 8Csp/1/2023 zo dňa
27.4.2023 a rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 32 Csp/148/2020.“8. Rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 6Csp/26/2024 zo dňa 10.10.2024 nadobudol právoplatnosť
dňom 07.11.2024.

9. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, ustanovenia tohto zákona sa použijú na zmluvu uzavretú po 30. júni 2024. Vznik právnych
vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024 a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa
právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.

10. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tento zákon
upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť
orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami. Tento zákon

sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej
republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.

11. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a

povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby
sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto
konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov
jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa

uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

12. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne vyplývajúci z § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom uvedené ustanovenie je potrebné aplikovať v zmysle
aktuálne platného a účinného zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, keďže k porušeniu spotrebiteľských práv žalobkyne došlo zmluvou zo dňa
09.12.2013, pričom podľa § 53 ods. 1 aktuálneho zákona o ochrane spotrebiteľa sa nároky z uvedenej

zmluvy posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30.06.2024, t.j. podľa zákona č. 250/2007 Z.
z. Citované ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať
primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a
to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie
ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným

predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto
práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo
povinnosti dôjde.

13. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť
požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Práve inštitút relutárnej náhrady
nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred
diskrimináciou. V zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie za
diskriminačné správanie účinné, primerané a odradzujúce.

14. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa úspešne uplatnila
porušenie svojich práv ustanovených osobitným predpisom v konaní vedenom na Okresnom súde
Bardejov sp.zn. 6Csp/26/2024. V predmetnom konaní sa žalobkyňa voči žalovanému domohla určenia
ôsmich neprijateľných zmluvných podmienok tak ako to vyplýva z rozsudku tunajšieho súdu zo

dňa 10.10.2024. Žalobkyňa teda relevantným spôsobom preukázala porušenie zákonnej povinnosti
dodávateľa poskytnúť spotrebiteľský úver v súlade s právnymi predpismi, predovšetkým v zmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch a bez neprijateľných a teda neplatných zmluvných podmienok a odspotrebiteľa nevyžadovať tú časť plnenia, na ktoré pre neplatnosť konkrétnych zmluvných podmienok
nemá nárok. Žaloba je preto čo do základu nároku žalobkyne dôvodná.

15. Keďže výška primeraného finančného zadosťučinenia nie je predmetom žiadnej právnej úpravy, súd
v rámci voľnej úvahy vyhodnocuje primeranosť s ohľadom na konkrétne okolnosti veci. Spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Z hypotézy právnej normy

v časti, na základe ktorej možno priznať spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom (zákonom č. 250/2007
Z. z.) a osobitnými predpismi zodpovedá, jednoznačne vyplýva podmienka úspešného uplatnenia
porušenia práva, alebo povinnosti ustanoveného zákonom č. 250/2007 Z. z., alebo osobitnými predpismi
spotrebiteľom. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká
konkrétna majetková ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

16. Vyhodnotiac všetky okolnosti prípadu súd považoval za primerané finančné zadosťučinenie
vo výške 400,00 Eur v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. a to za každé určenie neprijateľnej
zmluvnej podmienky vo výške 50,00 Eur (t.j. 8 x 50). Súd bral do úvahy tú skutočnosť, že dodávateľ
pripravil zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá obsahovala celkovo osem neprijateľných podmienok.

Žalobkyňa sa v základnom konaní súdnou cestou domohla voči žalovanému ochrany svojich práv a to
určením ôsmich neprijateľných zmluvných podmienok. Preto pri určení výšky primeraného finančného
zadosťučinenia ako nemajetkovej ujmy súd považoval za dôvodné zohľadňovať satisfakčnú, ale hlavne
tiež sankčnú funkciu primeraného finančného zadosťučinenia, ktorej podstatou je odradiť dodávateľa
od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči spotrebiteľovi. Súd je tak toho názoru, že celková suma

400,00 Eur ako finančné zadosťučinenie (t.j. 50,00 Eur za každú z ôsmich určených neprijateľných
zmluvných podmienok), je primeraná pre dovŕšenie satisfakcie porušených práv žalobkyne ako
spotrebiteľa tak, že svojím účinkom prispieva k upusteniu od uplatňovania obdobných nekalých praktík
voči iným spotrebiteľom. Vzhľadom na konkrétne okolnosti súdenej veci tak priznaná suma 400,00
Eur zodpovedá zákonom akcentovanej ochrane spotrebiteľa a má aj dostatočnú sankčnú funkciu,

aby žalovaný od obdobného konania v budúcnosti upustil. S poukazom na uvedené súd prvým
výrokom rozsudku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 400,00 Eur titulom primeraného
finančného zadosťučinenia a v prevyšujúcej časti o zaplatenie 1.200,00 Eur žalobu II. výrokom ako
nedôvodnú zamietol. Súd záverom zdôrazňuje, že predmetom tohto konania bol nárok žalobkyne
na primerané finančné zadosťučinenie s poukazom na úspech žalobkyne v konaní vedenom na

tunajšom súde pod sp.zn. 6Csp/26/2024, v ktorom sa domohla určenia neprijateľnosti ôsmich zmluvných
podmienok. V tomto základnom konaní súd posudzoval platnosť, resp. neprijateľnosť zmluvných
podmienok, teda súd neposudzoval otázku, či poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Vzhľadom k predmetu základného konania súd nepovažoval za dôvodné vychádzať pri určení výšky
primeranéhofinančnéhozadosťučineniazosumy,oktorúsamalveriteľbezdôvodneobohatiťvykonaním

zrážok zo mzdy žalobkyne. Predmetom základného konania nebolo posudzovanie výšky pohľadávky
veriteľa voči žalobkyni ako dlžníčky z titulu zmluvy o úvere dostupnápôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa
09.12.2013.

17. Žalovaný navrhoval vykonať výsluch žalobkyne a to k okolnostiam priebehu kontraktačného

procesu a konaniu žalobkyne pred iniciovaním súdneho konania. Súd uvedený dôkaz nevykonal,
keďže vzhľadom ku skutkovým tvrdeniam, na základe ktorých si žalobkyňa uplatňovala nárok
na primerané finančné zadosťučinenie uvedený dôkaz nepovažoval za potrebný. Uplatnený nárok
žalobkyne bol založený na skutočnosti, že v základnom konaní sa domohol určenia ôsmich
neprijateľných zmluvných podmienok a iba na tomto skutkovom základe odôvodňovala výšku

primeraného finančného zadosťučinenia. Vzhľadom k uvedenému súd pri rozhodovaní o výške
primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal iba z uvedenej skutočnosti, žiadne ďalšie okolnosti,
ktoré by odôvodňovali prípadnú vyššiu výšku finančného zadosťučinenia neposudzoval, a preto výsluch
žalobkyne nepovažoval za účelný a hospodárny.

18. Záverom súd uvádza, že už podľa konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných
súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutiataknemusídaťodpoveďnakaždújednupoznámku,čipripomienkustranysporu,ktorýjunastolil.Jevšak
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

19. Podľa § 262 ods.1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20. Podľa § 255 ods.1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p.
spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa bola v konaní čo do základu nároku úspešná v plnom rozsahu,
pričomvýškapriznanéhofinančnéhozadosťučineniazáviselaodúvahysúdu,pretosúdpriznalžalobkyni
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd

rozhodne po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Súd
nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa na aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. Žalobkyňa má
ústavné právo domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou, rovnako tak má ústavné právo nechať
sa v uvedenom konaní zastupovať kvalifikovaným právnym zástupcom, pričom o náhrade trov konania
sa primárne rozhoduje podľa zásady úspechu v spore. Ak by žaloba žalobkyne bola v celom rozsahu

zamietnutá, v zmysle zásady úspechu v spore by mal žalovaný, ktorý je taktiež zastúpený kvalifikovaným
právnym zástupcom, právo na náhradu trov konania. Žalobkyňa na základe výsledku základného
konania,vktoromsadomohlavočižalovanémuurčenianeprijateľnostiôsmichzmluvnýchpodmienok,sa
v tomto konaní domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia, pričom žalovaný napriek
ustálenejrozhodovacejčinnostisúdovoobdobnýchnárokochspotrebiteľovvočidodávateľom,uplatnený

nárok žalobkyne popieral i čo do základu v celom rozsahu, čo neodôvodňuje postup podľa § 257 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd
Bardejov, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Podľa ust. § 365 ods.1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods.2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods.3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok).