Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. apríl 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 8Csp/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122427938
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Dulina
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:6122427938.6

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Tomášom Dulinom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Prievozská 2, Bratislava – Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpenému: Remedium Legal,
s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava – Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, právne zastúpenému: RIEDL advokátska kancelária s.r.o., so sídlom
Slovenská 46, Prešov, IČO: 54 359 490, o zaplatenie 6 205,32 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 26.09.2022 domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy 6.636,60 Eur spolu s úrokom 2.253,57 Eur, úrokom z omeškania vo
výške 680,47 Eur, úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 6.599,95 Eur od 04.03.2022 do
zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola 08.07.2019

uzatvorená Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „VÚB Pôžička“ pod číslom 246001511080719
(ďalej tiež len „zmluva“), ktorou bol žalovanému poskytnutý úver v sume 6.700 Eur, ktorý sa žalovaný
zaviazal splatiť formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok. V rozpore so zmluvnými
dojednaniami žalovaný svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnil riadne a včas, preto
ho žalobca vyzval na úhradu omeškaných splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej
splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Tvrdil, že nakoľko žalovaný svoj dlh na omeškaných

splátkach ani po výzve neuhradil, právny predchodca žalobcu v súlade so Všeobecnými obchodnými
podmienkami vyhlásil k 12.02.2020 predčasnú splatnosť pohľadávky z úveru. Aktívnu vecnú legitimáciu
v konaní žalobca odvodzoval od Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi ním
a právnym predchodcom žalobcu ako postupcom zo 13.11.2020 a žiadosti o postúpenie a prevod
z 03.03.2022, o čom mal byť upovedomený aj žalovaný oznámením postupcu vystaveným v súlade s
§ 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

3. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal dňa 13. októbra 2022, sp.zn.: 4Up/1310/2022 platobný
rozkaz, proti ktorému žalovaný podal včas odôvodnený odpor. Namietal, že predmetom nároku je
záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 246001511080719, z 8.7.2019.
Základné podmienky zmluvy určujú, že v prípade zľavy je úroková sadzba vo výške 11,80 % ročne,
RPMN vo výške 13,05 % a celková čiastka 10 493,36 Eur. Bez zľavy je úroková sadzba vo výške 13,80

% ročne, RPMN vo výške 15,32 % a celková čiastka 11 204,72 Eur. Odmena – zľava z úrokovej sadzby
o 2 % je v zmysle zmluvy Voliteľná služba. Zo zmluvy ani zo žaloby ale nevyplýva, či sa zľava uplatňujea či bola žiadaná. Preto nie je možné bez pochybností zistiť, ktoré údaje sú platné a z toho dôvodu nie je
ročná úroková sadzba ani RPMN jednoznačne vyčíslené. V tom prípade sa poskytnutý úver považuje za
je bezúročný a bez poplatkov, keďže neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. g) úrokovú sadzbu

spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere;
uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto RPMN, a takýto dôsledok predpokladá § 11 ods. 1
písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. (ďalej len „ZoSÚ“). Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť
odkazom na označené dôkazy. Zo žaloby nie je zjavné, akým postupom dospel žalobca k uplatnenej

istine 6 636,60 Eur. Žalobu navrhol zamietnuť.

4. K odporu sa vyjadril žalobca podaním súdu doručeným dňa 25.01.2023. Uviedol, že celková čiastka
a ročná percentuálna miera nákladov (ďalej ako „RPMN“), ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je v zmluve
uvedená v správnej výške. Rovnako je v zmluve uvedená výška úrokovej sadzby všetky podmienky
upravujúce poskytnutie zľavy z úrokovej sadzby. Žalovanému bol poskytnutú úver s úrokovou sadzbou

vo výške 13,8 % p.a. pričom mu po splnení podmienok uvedených v čl. I bola poskytnutá zľava z úrokovej
sadzby vo výške 2 % - výsledná výška úrokovej sadzby bola teda 11,8 % p.a. V čl. I zmluvy sú uvedené
podmienky, ktoré musí dlžník splniť na poskytnutie zľavy z úrokovej sadzby. Konkrétne ide o podmienky:
že zo strany Dlžníka poskytnutý Úver nebude predčasne splatený (úplne alebo čiastočne v podobe
Mimoriadnej splátky), a to počas:

• celej lehoty splatnosti Úveru, ak lehota splatnosti uvedená v Základných podmienkach je minimálne
36 mesiacov alebo menej,
alebo
• polovice lehoty splatnosti Úveru uvedenej v Základných podmienkach, pričom za polovicu lehoty
splatnosti sa považuje minimálne 36 mesiacov. Pri nepárnom počte mesiacov lehoty splatnosti Úveru

sa polovica lehoty splatnosti Úveru na účely tejto voliteľnej služby zaokrúhľuje smerom nadol.
- na bežnom účte Dlžníka zriadeného u Veriteľa, z ktorého sú inkasované mesačné Anuitné splátky
Úveru (ďalej len „účet“), budú počas celej lehoty splatnosti Úveru uvedenej v Základných podmienkach
realizované mesačné kreditné obraty v minimálnej výške dvojnásobku mesačnej Anuitnej splátky v
zmysle Zmluvy. V prípade, ak Dlžníkovi bude priznaná Zľava z ÚS v rámci viacerých zmlúv o poskytnutí

spotrebiteľského úveru, tak minimálna výška mesačných kreditných obratov na účte musí byť vo výške
dvojnásobku súčtu mesačných Anuitných splátok zo všetkých zmlúv, v ktorých bola táto Zľava z ÚS
priznaná. Nakoľko podmienky poskytnutie zľavy závisia prioritne od správania zmluvného dlžníka,
postupcavkonkrétomprípadeuviedolcelkovúčiastkuaRPMNpreprípadposkytnutiazľavyajpreprípad
jej neposkytnutia. Uvedené nemôže byť podľa názoru žalobcu za žiadnych okolností posudzované ako

„nejednoznačné,alebozavádzajúce“akotvrdížalovanývpodanomodpore.Preprípadposkytnutiazľavy
z úrokovej sadzby je celková čiastka vypočítaná nasledovne: 10 493,36 € = 96 * 107,91 Eur anuitná
splátka + 134 Eur poplatok za poskytnutie úveru. RPMN je za použitia uvedených predpokladov vo výške
13,05%.Preprípadneposkytnutiazľavyzúrokovejsadzbyjecelkováčiastkavypočítanánasledovne:11
204,72 € = 96 * 115,32 Eur anuitná splátka + 134 Eur poplatok za poskytnutie úveru. RPMN je za použitia

uvedených predpokladov vo výške 15,32 %. Na doplnenie uviedol, že pri výpočte RPMN a rovnako
ani pri výpočte celkovej čiastky spojenej s úverom poistné do výpočtu z dôvodu jeho fakultatívnosti
nevstupuje. Uvedené preukazuje predložená žiadosť o úver klient vyhlásil, že požaduje poistenie (viď
znenie „Vo vzťahu k mnou požadovanému poisteniu“). Zastával preto názor, že poskytnutý úver nie je
možné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

5. Na výzvu súdu žalobca doplnil žalobu o ďalšie skutkové tvrdenia, a to podaním súdu doručeným
dňa 18.07.2023. Uviedol, že podľa ust. § 2 ods. 1 Opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej ako „Opatrenie“) ukazovateľ schopnosti splácať sa
vypočíta ako podiel výdavkov na peňažné záväzky spotrebiteľa podľa odseku 3 a celkovej výšky čistých

príjmov spotrebiteľa podľa odseku 4 zníženej o celkovú výšku nákladov na zabezpečenie základných
životných potrieb spotrebiteľa podľa odseku 5. Všetky položky výpočtu ukazovateľa schopnosti splácať
sa prepočítavajú na obdobie jedného mesiaca. Podľa ust. § 2 ods. 2 Opatrenia „Limit ukazovateľa
schopnosti splácať vypočítaného podľa odseku 1 nemôže prekročiť hodnotu 1.“ Podľa ust. § 2 ods. 3
Opatrenia „Výdavky na peňažné záväzky spotrebiteľa sa na účely odseku 1 určujú ako súčet výšky

splátkyposkytovanéhospotrebiteľskéhoúverupodľa§7ods.20písm.c)zákonaprizohľadneníodsekov
12 a 13 a § 4 a sumy peňažných záväzkov znižujúcich príjem spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm.
d) zákona pri zohľadnení odsekov 14 až 21.“ Podľa ust. § 2 ods. 5 Opatrenia „Výška nákladov na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa naúčely odseku 1 určuje najmenej vo výške sumy životného Minima spotrebiteľa, životného minima na
osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu Povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej
domácnosti a výdavkov na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej

právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej
30 % životného minima na túto osobu. Celkovou výškou nákladov sa rozumie výška nákladov na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety zvýšená o 20 % rozdielu
medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom
osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej

domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej
právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30
% životného minima na túto osobu.“ Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že veriteľ
je pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver povinný brať do úvahy dobu, na ktorú sa
úver poskytuje (veriteľ zohľadňuje maximálne dobu splatnosti úveru, ktoré stanovuje Národná banka
Slovenska), príjem spotrebiteľa (§ 7 ods. 1 ZoSU), údaje o existujúcich záväzkoch získané z jedného

alebo viacerých registrov (§ 7 ods. 17 ZoSU) a výšku nákladov na zabezpečenie základných životných
potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b). Na účel vypočítania týchto nákladov musí veriteľ
poznať údaje o rodinnom stave a počte osôb žijúcich so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti. Tento
údaj poskytuje veriteľovi spotrebiteľ (ust. § 7 ods. 2 ZoSU), nakoľko poskytovateľ úveru tento údaj
nemá možnosť získať z verejných zdrojov. Veriteľ je povinný pred poskytnutím úveru vypočítať limit pre

ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (§ 7 ods. 19 ZoSU), z údajov podľa § 7
ods.20ZoSU,pričomjehovýslednáhodnotanesmieprekročiťhodnotu1.Vtejtosúvislostipoukázalajna
dôvodovú správu k zákonu č. 299/2016, kde zákonodarca uviedol, že „peňažnými záväzkami znižujúcimi
príjem spotrebiteľa uvedenými v písm. d) sa rozumejú všetky pravidelné výdavky spotrebiteľa, ktoré
znižujú jeho príjem (výška výživného, výška splátky úverov a pôžičiek a pod.). Položky uvedené

v písmenách a) až d) vstupujú do ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
prepočítanénaobdobiejednéhomesiaca.Položkyuvedenévpísmenáchb)ažd)tvoriacelkovévýdavky.
Samostatne sa nevyhodnocujú a slúžia na porovnanie celkových výdavkov s výškou príjmu, ktoré slúži
na overenie dodatočnej výšky príjmu.“ Metodiku výpočtu limitu ukazovateľa schopnosti splácať (ďalej
ako „DSTI“) stanovilo opatrenie v ust. § 2 ods. 1, pričom vzorec na jej výpočet je nasledovný:

DSTI=(výdavky (V))/(prijem (P)-náklady na zabezpečenie základných životných potrieb(N))
V = výška existujúcich záväzkov a výška splátky poskytnutého úveru
P = čistý príjem spotrebiteľa
N = životné minimum spotrebiteľa a členov jeho domácnosti
V konkrétnom prípade veriteľ postupoval nasledovne

Existujúce záväzky spotrebiteľa veriteľ overil dopytom do úverového registra, z ktorého je zrejmé
spolu so súhrnom žiadosti, že hlavný žiadateľ mal v čase podania žiadosti jeden existujúci úverový
vzťah s celkovou mesačnou splátkou 25 Eur: Nesplátkový úver 01408787G s úverovým rámcom 500
Eur, z ktorého sa bralo do úvahy 5 %. V rámci výpočtu DSTI veriteľ v súlade s Opatrením k výške
existujúcich splátok (25 Eur) pripočítal sumu splátky poskytovaného úveru vo výške 107,91 Eur. Pri

výpočte DSTI teda veriteľ počítal s mesačným úverovým zaťažením vo výške 132,91 Eur. Spotrebiteľ v
žiadosti o úver deklaroval zamestnanie u zamestnávateľa STROJMONT PLUS, s.r.o., IČO: 46302131
od 21.03.2019. Čistý príjem deklaroval v žiadosti o úver vo výške 480,00 Eur za posledný mesiac,
480,00 Eur za predchádzajúci mesiac a 480,00 Eur za ďalší predchádzajúci mesiac. Tento príjem bol
overený nezávislým dopytom do Sociálnej poisťovne. V rámci nákladov na zabezpečenie základných

životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum spotrebiteľa, nakoľko v žiadosti neuviedol
žiadne vyživované dieťa a rodinný stav uviedol ako slobodný. Životné minimum na členov domácnosti
spotrebiteľa ku dňu poskytnutia úveru bolo teda vo výške 210,20 Eur. Výpočet DSTI bol teda realizovaný
nasledovne: DSTI=(132,91 Eur)/(484 Eur -210,20 Eur) DSTI = 0,48. S ohľadom na ust. § 2 ods. 5
Opatrenia sa Ukazovateľ schopnosti splácať úver nesmel ku dňu uzavretia úveru prekročiť hodnotu 0,8,

nakoľko veriteľ bol v čase poskytnutia úveru povinný zohľadniť povinnú rezervu vo výške 20% rozdielu
medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom
osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej
domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške
určenej právoplatným rozhodnutím súdu. Za túto osobu je v zmysle opatrenia potrebné považovať deti

spotrebiteľa, nakoľko Opatrenie v ust. § 2 ods. 5 v poznámke č. 3 pod čiarou odkazuje na § 62 až 65
zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. V tejto súvislosti bola v rámci mesačných nákladov na zabezpečenie
základných životných potrieb žiadateľa o úver braná do úvahy paušálna suma výdavkov vo výške 20%
rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa a členovjeho domácnosti, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť v súlade s Opatrením. Veritelia nie sú
povinní žiadať preukázanie konkrétnych mesačných výdavkov (napríklad faktúrami za telefón, bývanie a
pod.). Uvedené nie je realizované z dôvodu zachovania transparentnosti, nakoľko v opačnom prípade by

spotrebiteľovi postačovalo zatajiť existujúce výdavky na zlepšenie svojej platobnej kapacity. Zastávame
preto názor, že uplatňovanie paušálnych výdavkov, v súlade s Opatrením a ZoSÚ, spĺňa predpoklady
postupu s odbornou starostlivosťou.

6. Žalovaný sa k stanoviskám žalobcu nevyjadril.

7. Tunajší súd vo veci nariadil pojednávanie na 29.09.2023. V rámci predbežného posúdenia veci
žalobcu upozornil na nezrovnalosť, ktorá spočíva v tom, že ako tvrdil, na nevyhnutné výdavky
zohľadňoval životné minimum v sume 210,20 Eur. V prílohách k vyjadreniu z 18.07.2023 sa uvádzajú
ako fixné výdavky 254,16 Eur (č.l. 141). Nie je tak zrejmé, čo žalobca ako výdavky zohľadnil. Takisto
súd žalobcovi uložil povinnosť uviesť, akú sumu celkom žalovaný na úver doposiaľ zaplatil. Na uvedené

žalobca reagoval podaním súdu doručeným dňa 09.10.2023. Uviedol, že veriteľ vzal do úvahy sumu
210,20 Eur – životné minimum žiadateľa o úver. Neodstránil tak rozpor, na ktorý súd poukázal. K celkovej
sume, ktorú žalovaný na úver doposiaľ zaplatil uviedol, že to bola suma 494,68 Eur.

8. Súd prvej inštancie následne rozsudkom č.k. 8Csp/4/2023 – 168 zo dňa 03.11.2023 rozhodol

nasledovne:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.205,32 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne od 04.03.2022 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 32 %.

9. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 17CoCsp/24/2024 – 216 zo dňa 16.01.2025 právoplatným

dňa 12.02.2025 zrušil rozsudok prvoinštančného súdu vo vyhovujúcom výroku I. a vo výroku po trovách
konania III. a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Toto rozhodnutie
odôvodnil tým, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu nekonal
s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ. Následná konštatácia súdu o hrubom porušení
povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ bez uvedenia bližších dôvodov takéhoto tvrdenia z hľadiska

požiadaviek na riadne odôvodnenie rozsudku neobstojí. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku v časti o
hrubom porušení povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ nie je zrejmé, akým konkrétnym konaním, resp.
opomenutím právny predchodca žalobcu hrubo porušil povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ tak, ako to
definuje ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ. ak už súd prvej inštancie prijal záver o hrubom porušení povinnosti podľa
ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ, nie je správny právny záver súdu prvej inštancie o tom, že právny predchodca

žalobcu bol oprávnený úver predčasne zosplatniť, nakoľko hrubé porušenie povinnosti podľa ust. §
7 ods. 1 ZoSÚ je sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, a nie nemožnosťou
vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Výkladom ustanovenia § 11 ods. 2 ZoSÚ pomocou výkladového
argumentu a minori ad maius možno dôjsť k záveru, že ak je „miernejšie“ porušenie povinnosti podľa
ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ sankcionované nemožnosťou predčasného zosplatnenia úveru, tak aj závažnejšia

forma porušenia tejto povinnosti musí byť sankcionovaná (minimálne) rovnakým spôsobom. Z logického
hľadiska neobstojí taký výklad citovaného ustanovenia, podľa ktorého by veriteľ pri „miernejšom“
porušení povinnosti nesmel úver predčasne zosplatniť, ale pri hrubom porušení povinnosti tak už učiniť
môže. Ak je hrubé porušenie povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ sankcionované bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou úveru, tak táto sankcia existuje popri sankcii danej za miernejšiu formu porušenia

povinnosti, a to nemožnosti predčasného zosplatnenia úveru, a nie namiesto nej. Následok, teda
sankcia, za nedostatočnú odbornú starostlivosť pri skúmaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver má
vplyv na posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, teda oprávnenie vyplývajúce z hmotného práva
podať žalobu a dožadovať sa priznania tvrdeného práva. Je povinnosťou súdu sa aktívnou vecnou
legitimáciou vždy zaoberať. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude vo vyššie naznačených

intenciáchopätovnesavysporiadaťsotázkou,čikonanieprávnehopredchodcužalobcupriposudzovaní
platobnej schopnosti žalovaného splácať úver okrem konania bez odbornej starostlivosti podľa prvej
vety ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ napĺňalo aj znaky hrubého porušenia povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 ZosÚ
veta druhá a nasl., vyvodiť z toho prislúchajúce právne dôsledky.10. Predmetom konania tak po čiastočnom zrušení prvotného rozsudku súdu prvej inštancie zostal
uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie sumy 6.205,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %

ročne od 04.03.2022 do zaplatenia a rozhodnutie o trovách konania.

11. Na prejednanie sporu súd po čiastočnom zrušení prvoinštančného rozsudku krajským súdom nariadil
pojednávanie na deň 17.04.2025. Pojednávania sa nezúčastnil žalobca, právny zástupca žalobcu ani
žalovaný ktorí svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili a nežiadali o odročenie pojednávania.

Preto súd podľa § 180 Civilného sporového poriadku rozhodol o tom, že pojednávanie uskutoční v ich
neprítomnosti, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184
CSP. Nariadeného pojednávania sa zúčastnil zástupca žalovaného.

12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to rámcovou
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020, prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa

03.03.2020, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru „VÚB pôžička“ zo dňa 08.07.2019, žiadosťou
o VÚB pôžičku zo dňa 08.07.2019, výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru zo dňa 12.02.2020
s doručenkou, všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s., vyjadreniami právneho zástupcu
žalobcu, ako aj ostatným spisovým materiálom.

13. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe. Ďalej uviedol, že schopnosť
spotrebiteľa splácať úver bola riadne skúmaná, preto žiada súd, aby vyhovel žalobe a zároveň si
uplatňuje náhradu trov konania

14. Právny zástupca žalovaného na pojednávaniach uviedol, že úver je potrebné považovať za

bezúročný a bez poplatkov. Zároveň z vykonaného dokazovaniu a vyplýva, že spôsob skúmania
schopnosti splácať úver zo strany právneho predchodcu žalobcu nebol úplný a nie je tak zrejmé, z
akých príjmov a výdavkov vychádzala banka pri posúdení uvedenej bonity. Z toho hľadiska je zákonom
neprípustné vyhlásiť úver za predčasne splatný, čo vedie k nemožnosti takúto pohľadávku postúpiť
a preto nepovažuje žalobcu za aktívne legitimovaný subjekt v tomto konaní. Preto navrhol žalobu

zamietnuť v celom rozsahu.

15. Zo žalobcom predloženej Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „VÚB Pôžička“ z 08.07.2019
bolo zistené, že na jej základe právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 6.700 Eur
s nasledovnými zmluvnými podmienkami: lehota splatnosti: 96 mesiacov, čerpanie úveru jednorazovo

dňa 08.07.2019, celkový počet splátok 96, dátum prvej splátky: 01.08.2019, doba trvania zmluvy: 96
mesiacov, výška úrokovej sadzby: 11,80 % p.a., výška mesačnej anuitnej splátky: 113,34 Eur, z toho
mesačná splátka poistného: 5,43 Eur, celkové náklady dlžníka: 3.793,36 Eur, z toho výška poplatku
za poskytnutie úveru: 134 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť: 11.204,72 Eur, RPMN
poskytovaného úveru: 13,05 %.

16. V prípade nesplácania úveru bolo v čl. I bod 5. zmluvy dohodnuté, že banka je oprávnená dlžníkovi
účtovať úrok z omeškania, vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru v súlade s Obchodnými podmienkami, ak
je dlžník v omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej splátky počas obdobia dlhšieho
než 3 mesiace a na ich zaplatenie bol písomne vyzvaný, alebo realizovať, resp. uplatniť príslušný druh

zabezpečenia úveru za účelom uspokojenia vzniknutej dlžnej pohľadávky banky, pokiaľ pohľadávka
banky nebude zo strany dlžníka uhradená, v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Čl. I bod 7.
zmluvy obsahuje sadzobník dohodnutých poplatkov. Podľa čl. III označenej zmluvy, zmluva nadobúda
platnosť a účinnosť dňom jej písomného uzavretia. Zmluva sa uzatvára na dobu do vyrovnania záväzkov
dlžníka voči banke, ktoré vyplývajú z tejto zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Obchodné

podmienky, ktorými sa riadia zmluvné strany vo veciach, ktoré nie sú osobitne upravené v tejto úverovej
zmluve. V rozsahu určenom platnými právnymi predpismi sa na právny vzťah podľa tejto zmluvy použijú
ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

17. Z tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaný nepoprel, mal súd za preukázané, že žalovaný čerpal úver v sume

6.700 Eur a do postúpenia pohľadávky v prospech úverového veriteľa zaplatil celkom 494,68 Eur. Po
postúpení uplatnenej pohľadávky žalobcovi už nezaplatil nič.18. Zo žalobcom doloženej upomienky z 12.12.2019 vyplýva, že pred zosplatnením úveru mal právny
predchodca žalobcu žalovaného upomínať na omeškanie v splácaní úveru, ktorý mu bol poskytnutý,
v ktorých vyčísľoval podľa neho aktuálnu výšku dlhu na istine, úrokoch ako aj poplatkoch, pričom

žalovaný v nich mal byť v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozornený aj na možnosť
žalobcu požadovať vrátenie celej poskytnutej sumy úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti
dohodnutým v zmluve. Doručovanie tejto upomienky žalobca preukazoval pripojeným potvrdením
o doručení zásielky dňa 17.12.2019 (čl. 104).

19. Z výzvy na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom z 12.02.2020 vyplýva, že žalobca
zostatok úveru poskytnutého žalovanému s poukazom na obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a všeobecné obchodné podmienky označeného dňa zosplatnil a vyzval ho na predčasné splatenie
poskytnutého úveru v lehote 7 dní od doručenia výzvy na vo výzve uvedený účet. Podľa doručenky na
čl. 57 žalovaný oznámenie prevzal dňa 17.02.2020.

20. Zo žalobcom doloženej žiadosti žalovaného o VÚB Pôžičku z 08.07.2019, podpísanej žalovaným,
vyplýva, že pred poskytnutím úveru žalovaný deklaroval rodinný stav - slobodný, počet nezaopatrených
detí: 0, počet členov rodiny: 1, bývanie vo vlastníctve bez hypotéky, zamestnaný od 21.03.2019 ako
technický pracovník s čistým mesačným príjmom 480 Eur.

21. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnému ku dňu uzavretia zmluvy
(ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby
alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto

zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet
spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ
alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné
poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru
bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver

podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský
úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b)
a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú
dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

22. Podľa § 2 ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v
rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

23. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou

schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

24. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné

a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

25. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a)
spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej
starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.26. Podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a
5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o

spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje
získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa
rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v

čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

27. Podľa § 7 ods. 18 ZoSÚ veriteľ je povinný v záujme odbornej starostlivosti pri poskytovaní
spotrebiteľských úverov vytvoriť a udržiavať systém posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver a postupovať v súlade s týmto systémom a vytvoriť a udržiavať systém poskytovania
spotrebiteľských úverov.

28. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom

bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

29. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinného v čase uzavretia
zmluvy o úvere (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

30. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva.

31. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť

svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

32. Podľa § 524 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy o postúpení pohľadávok zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu

odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.

33. Podľa § 525 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy o postúpení pohľadávok postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa
alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byťpostihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu
alebo dohode s dlžníkom.

34. Podľa § 526 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania

zmluvy o postúpení.

35. Podľa § 89 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok banka a pobočka zahraničnej banky
pri vykonávaní bankových činností na území Slovenskej republiky uzatvárajú a vykonávajú obchody
so svojimi klientmi na zmluvnom základe v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Klient

má právo na uzavretie zmluvy o obchode v slovenskom jazyku, ako aj na poskytovanie informácií od
banky a pobočky zahraničnej banky, na predkladanie podaní banke a pobočke zahraničnej banky a na
uskutočňovanie inej komunikácie s bankou a pobočkou zahraničnej banky v slovenskom jazyku; týmto
nie je dotknutá možnosť súbežného používania iných jazykov, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo
ak sa na tom banka alebo pobočka zahraničnej banky so svojim klientom písomne dohodnú, pričom

klient má právo vybrať si rozhodujúci jazyk pre znenie zmluvy, ak osobitný zákon neustanovuje inak.72b)
Banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti
z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne
nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť;72c) takáto
zmluva musí mať formu a podobu vyžadovanú zákonom alebo dohodou účastníkov, pričom banka a

pobočka zahraničnej banky zodpovedá za jej preukázateľné vyhotovenie v listinnej podobe alebo na
inom trvanlivom médiu72d) najneskôr pri uzavretí obchodu a za jej uchovávanie a ochranu podľa § 42
ods. 1.

36. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez

súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých

omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky

a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

37. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahujú
ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy. Právny predchodca

žalobcu je ako veriteľ podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevne stanovených obchodných
podmienkach určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana - žalovaný nemal možnosť obsah zmluvy
ovplyvniť. Preto sa na ich právny vzťah vzťahujú aj napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy v § 261
ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené
v §§ 52-54 OZ podľa znenia planého v čase uzavretia zmluvy zavedené zákonom č. 150/2004 Z.z.,

ktorý zmenil a doplnil OZ s účinnosťou od 01.04.2004 a zaviedol do slovenského právneho poriadku
inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv, a to v súlade s čl. 69 až 71 Asociačnej dohody, ktorá vstúpila do
platnosti 1. februára 1995, a ktorou sa Slovenská republika zaviazala, že vyvinie úsilie na zabezpečenie
postupnej zlučiteľnosti jej právnych predpisov s predpismi Európskej únie. Spotrebiteľské právo mápovahu špeciálnej právnej úpravy, a to hlavne zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane
spotrebiteľa a v neupravených otázkach OZ. Podľa § 54 odsek 2 OZ sa v pochybnostiach použije
právna úprava, ktorá je pre spotrebiteľa priaznivejšia. V Obchodnom zákonníku je síce zmluva o úvere

upravená ako absolútny obchod bez ohľadu na povahu účastníkov, avšak keď ide o úver poskytovaný
spotrebiteľovi na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania je potrebné prednostne
aplikovaťobčianskoprávnepredpisy,keďžespotrebiteľsképrávojeajvovzťahukOZšpeciálnymprávom
a má teda prednosť.

38. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej boli žalovanému dňa
08.07.2019 poskytnuté finančné prostriedky vo výške 6.700 Eur v zmysle dohodnutých zmluvných
podmienok, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť v 96 mesačných anuitných splátkach po 113,34 Eur
zahŕňajúcich splátku istiny, úroku a poistného. Čerpanie úveru žalovaným nebolo medzi stranami sporné
a vyplýva aj z vykonaných dôkazov.

39. Výsledky vykonaného dokazovania priviedli súd v danom prípade k záveru, že žaloba je nedôvodná,
a to z dôvodu podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ. V zmysle danej právnej úpravy je totiž veriteľ povinný pri
poskytnutí spotrebiteľského úveru riadne zistiť bonitu klienta, teda či klient bude schopný splácať úver.
Či veriteľ túto povinnosť riadne a v súlade so zákonom splnil musí súd rozhodujúci o žalobe veriteľa

o plnenie zosplatnenej istiny, úrokov a ostatného príslušenstva z úveru skúmať vždy. Túto schopnosť
veriteľ posudzuje predovšetkým na základe údajov o príjmoch a výdavkoch tak, ako sa to aj uvádza v §
11ods.2ZoSÚ.Dôrazpriposúdeníúverovejschopnostiklientajetedakladenýnapomermedzipríjmami
a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Cieľom zákonodarcu bolo zamedziť zadlžovaniu

spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských
úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie
si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných
databáz. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť a overovať a za dostatočné sa
považujúibatakéinformácie,zktorýchjeveriteľschopnýzískaťobjektívnyobrazožiadateľovejfinančnej

situácii. Pokiaľ však veriteľ takto nepostupuje, zákonodarca jasne zadefinoval jeho počínanie ako hrubé
porušenie povinnosti a z toho vyvodil sankciu vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

40. Vzhľadom na jasnú, jednoduchú a zrozumiteľnú zákonnú úpravu v § 7 a § 11 ods. 2 ZoSÚ
je povinnosťou každého žalobcu domáhajúceho sa žalobou nárokov zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere preukázať splnenie tejto zákonnej povinnosti, teda uviesť skutkové tvrdenia ako konkrétne bola
skúmaná bonita žalovaného, s akým výsledkom a označiť a pripojiť dôkazy na preukázanie splnenia
tejto zákonnej povinnosti. Bolo na žalobcovi, aby súdu predložil všetky zákonom predpokladané dôkazy
(teda vrátane výstupov z príslušnej databázy alebo registra) na preukázanie skúmania bonity s odbornou
starostlivosťou.

41. Z vykonaného dokazovania súdu je zrejmé, že pri overovaní bonity žalovaného právny predchodca
žalobcu disponoval určitými údajmi o výške príjmu žalovaného, ku ktorému predložil výstup z lustrácie
v SRBI a výsledok dopytu do Sociálnej poisťovne. Nebolo tak preukázané, či s odbornou starostlivosťou
pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský

úver. Postup právneho predchodcu žalobcu pri skúmaní bonity spotrebiteľa preukázaný v konaní sa
javí iba ako formálny a nezodpovedajúci odbornej starostlivosti. S odbornou starostlivosťou posúdiť
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a
výdavkov žiadateľa.

42.Podľanázorusúdužalobcanepredložilžiadnerelevantnélistiny,ktorýmibypreukázal,žejehoprávny
predchodca s odbornou starostlivosťou overil žalovaným uvádzané skutočnosti. Nie je teda zrejmé, ako
skúmal príjmy žalovaného, výdavky žalovaného a jeho celkové úverové zaťaženie, respektíve ako tieto
výdavky overil. Iba účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie
zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je, spôsobuje bezúročnosť

a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ.

43. Podľa predloženého výsledku dopytu do Sociálnej poisťovne zo dňa 08.07.2019 žalovaný bol v tom
čase zamestnaný u zamestnávateľa s prideleným IČO: 46 302 131. Podľa výsledku tohto dopytu jehopriemerný vymeriavací základ za posledné 3 mesiace u zamestnávateľa bol aspoň 484 eur. Z výsledku
dopytu do sociálnej poisťovne, na ktorý žalobca v súvislosti s overovaním čistého mesačného príjmu
žalovaného poukazoval, teda síce vyplýva, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy o úvere bol minimálne

3 mesiace zamestnaný, avšak nevyplýva z neho výška jeho skutočného čistého mesačného príjmu
tvrdenéhožalobcom.Žalobcanepredložilsúdužiadnydôkaz,zktoréhobytátovýškačistéhomesačného
príjmu žalovaného za posledné 3 mesiace mala vyplývať. Predložený prehľad odpovedí sociálnej
poisťovne na verifikačné otázky ako externý zdroj potvrdzuje iba výšku tzv. vymeriavacích základov u
žalovaného, čo nemožno stotožňovať so skutočnou výškou jeho mesačných príjmov zo závislej činnosti.

Súdu predložený výsledok dopytu do sociálnej poisťovne však neobsahuje z hľadiska výšky skutočného
príjmu žalovaného relevantné údaje. Za danej dôkaznej situácie súd preto zastáva názor, že žalobca
hodnoverne nepreukázal, že by pre účely skúmania bonity žalovaného mal k dispozícii od žalovaného
údaje o jeho čistom mesačnom príjme alebo že by mal čistý mesačný príjem žalovaného riadne zistený a
overený niektorým z interných alebo externých zdrojov. Žalobca tak hodnoverne nepreukázal, že banka
pre účely posúdenia bonity žalovaného mala k dispozícii základnú položku vyžadovanú ust. § 7 ods. 20

písm. a) ZoSÚ, a to skutočný čistý mesačný príjem žalovaného.

44. Z predložených dôkazov sa súdu javí, že veriteľ zisťoval ale relevantne neoveroval skutočný príjem
žalovaného, hoci jeho povinnosťou je zisťovať nielen príjem, ale aj jeho výdavky, a to nielen tie z
úverových registrov. Pri skúmaní výdavkov musí veriteľ vykonať audit domáceho rozpočtu dlžníka,

aby splnil povinnosť odbornej starostlivosti. Skúmanie výdavkov len nahliadnutím do databáz banky a
úverových registrov, nie je dostatočné. Tieto databázy nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch klienta,
keďže medzi tie možno zarátať aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Z lustrácie v
úverových registrov je možné zistiť počet existujúcich úverov a výšku mesačnej splátky týchto úverov,
ktoré spotrebiteľ už má, teda iba peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa, avšak nemožno

objektívne posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať úver. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov
klienta, vrátané pravidelných mesačných výdavkov nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je
schopný splácať požadovaný úver. Iba vzájomným porovnaním všetkých rozhodujúcich činiteľov je totiž
možné vyhodnotiť, či spotrebiteľ je schopný a či pravdepodobne v budúcnosti (minimálne v období, na
ktoré sa zmluva uzatvára) bude schopný plniť svoje záväzky.

45. Právny predchodca žalobcu podľa názoru súdu podcenil aj skúmanie výdavkov žalovaného, ak
nezisťoval bežné výdavky žalovaného. Po príjme spotrebiteľa sú ďalšou zložkou, ku ktorej sa viaže
povinnosť skúmania s odbornou starostlivosťou jeho výdavky, pričom nie je možné vychádzať len
z tvrdení, či čestného prehlásenia spotrebiteľa, ak tieto nie sú podopreté konkrétnymi podkladmi

a nestačí mať preukázaný len príjem spotrebiteľa, lebo zákon jasne hovorí o preverení údajov nielen
o príjme, ale aj o výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, čo tu žalobca nepreukázal, že náležite
preveril. Nebol produkovaný žalobcom ani jediný dôkaz o tom, že by preveril aj ďalšiu povinnú zložku,
t.j. výdavky žalovaného (s výnimkou splátok ostatných úverov), najmä výdavky na živobytie. Nemôže
tak byť pochýb o porušení zákonnej povinnosti veriteľa skúmať s odbornou starostlivosťou výdavky

žalovaného, ak ten pri poskytnutí úveru vychádza z nulových bežných finančných výdavkov žalovaného,
hoci mal a mohol vedieť, že žalovaný určité základné finančné mesačné výdavky má. Veriteľ teda
nezohľadňoval, neposúdil a nepreveril reálne príjmovú a výdavkovú zložku žalovaného, pokiaľ ide
o ekonomický status žalovaného, preto žalobca nemôže úspešne tvrdiť, že jeho právny predchodca
konal s odbornou starostlivosťou. Žalobca absolútne ničím nepreukázal skúmanie výdavkov žalovaného

(minimálne na stravu, lieky, bývanie). Nejedná sa preto o konanie s odbornou starostlivosťou v prípade,
ak veriteľ si tieto rozhodujúce skutočnosti vôbec nezistil a neoveril. Bez zohľadnenia príjmov a rovnako
aj výdavkov podľa názoru súdu veriteľ nemohol objektívne posudzovať celkovú sociálno-ekonomickú
situáciu žalovaného. Iba ich vzájomným porovnaním je možné vyhodnotiť, či spotrebiteľ je dostatočne
solventný a či pravdepodobne v budúcnosti (minimálne v období, na ktoré sa zmluva uzatvára) bude

schopný plniť svoje záväzky. Skúmanie bonity žalovaného zo strany veriteľa je potrebné považovať za
nepreukázané a úplne formalistické (podporne viď napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
12Co/136/2019). Opak žalobca nepreukázal.

46. Právny predchodca žalobcu nezisťoval priemerné mesačné výdavky žalovaného na živobytie (SIPO,

strava, doprava do práce, lieky, telekomunikačné služby a pod.). Uvedené svedčí o ignorovaní zákonnej
povinnosti dodávateľa úverových produktov na finančnom trhu. Z ust. § 7 ods. 27 veta posledná ZoSÚ
plynie, že náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým
má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimumustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa, nie sa tejto zákonnej povinnosti zbaviť
odkazom na životné minimum, nakoľko to nie je ratio zákona a tento postup nezohľadňuje individuálnosť
životnej situácie toho ktorého spotrebiteľa a jeho rodiny.

47. Tento postup dodávateľa na úverovom trhu, ktorý nekriticky akceptuje zjavne nevierohodné údaje
poskytnutéspotrebiteľomanahrádzaichpaušálnymúdajomvpodobesumyživotnéhominima,nakoniec
neplynie ani z opatrenia NBS z 14.11.2017. Z ust. § 2 ods. 5 plynie cit. „Výška nákladov na zabezpečenie
základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na účely odseku 1 určuje

najmenej vo výške sumy životného minima2) spotrebiteľa, životného minima na osobu, voči ktorej má
spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť3) a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkov na
inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím
súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto
osobu. Celkovou výškou nákladov sa rozumie výška nákladov na zabezpečenie základných životných
potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety zvýšená o 20 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu

spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu,
voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak
rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu.“. Z
uvedeného nepochybne neplynie záver ani usmernenie pre dodávateľov na úverovom trhu, že výdavky

(resp. výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb) spotrebiteľa sa bez ďalšieho majú
rovnať sume životného minima.
48. Vo vzťahu k nevyhnutnosti skúmania výdavkov spotrebiteľa pri posudzovaní schopnosti splácať
úver súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo/2178/2018-77 z
25.07.2018 cit.: „Povinnost posouzení úvěruschopnosti spotřebitele chrání nejen spotřebitele samého

před negativními důsledky neschopnosti úvěr splácet, ale zprostředkovaně také společnost jako celek,
neboť předchází negativním sociálním důsledkům předlužení a insolvence v podobě pádu spotřebitele a
osob na něm závislých do veřejné sociální sítě, narušení rodinných a sociálních vztahů atd. V neposlední
řadě chrání i pozici věřitelů samých, neboť odborné posouzení úvěruschopnosti spotřebitele při žádosti
o další úvěr snižuje riziko věřitelů, kteří témuž spotřebiteli poskytli úvěry či jiné služby již dříve. Proto

zákon, konkrétně zákon o spotřebitelském úvěru (jeho § 9 odst. 1) stanoví, že věřitel je povinen při
posouzení úvěruschopnosti spotřebitele postupovat s odbornou péčí. Lze přisvědčit odvolacímu soudu,
že věřitel nedostojí povinnosti stanovené mu zákonem o spotřebitelském úvěru, tedy nepostupuje s
odbornou péčí při posouzení schopnosti spotřebitele splácet spotřebitelský úvěr, vyjde-li z objektivně
nedoloženého osobního prohlášení dlužníka o jeho osobních, výdělkových a majetkových poměrech.

Na tom nic nemění, že dlužník není evidován v databázích dlužníků. Již gramatickým a logickým
výkladem § 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru lze dovodit, že dostatečnými nejsou míněny
informace získané toliko od spotřebitele. Odborná péče předpokládá údaje, které dlužník věřiteli uvedl,
ověřit, resp. objektivně podložit minimálně potvrzením zaměstnavatele dlužníka (srov. D., E. F. G., J.:
Zákon o spotřebitelském úvěru a o změně některých zákonů č. 145/2010 Sb. Komentář. 1. vydání.

Praha: C. H. Beck, 2011, s. 98-109, ISBN 9788074001185). Nepochybně klíčová je i povinnost věřitele
využívat veřejně dostupné informace, jakými jsou například státem publikované údaje o životním a
existenčním minimu podle zákona č. 110/2006 Sb., o životním a existenčním minimu, a o průměrných
výdajích obyvatelstva (databáze Českého statistického úřadu), a tyto porovnávat se známými nebo
od spotřebitele zjištěnými (ne pouze tvrzenými) informacemi o jeho příjmech a výdajích. To ostatně

dovodil ve svém rozhodnutí ze dne 1. 4. 2015, sp. zn. 1 As 30/2015, i Nejvyšší správní soud, jehož
závěry použil na podporu své argumentace již odvolací soud v napadeném rozhodnutí. Závěr odvolacího
soudu dovozující, že spokojila-li se žalobkyně s nedoloženým prohlášením žalovaného o jeho osobních,
výdělkových a majetkových poměrech a nahlédnutím do registru dlužníků, nedostála povinnosti věřitele
ve smyslu ustanovení § 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru, je správný.“.

49. Žalobca teda predloženými dôkazmi nepreukázal, že by konal s vynaložením odbornej starostlivosti
pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver. V tomto smere súd poukazuje na judikatúru
Súdneho dvora Európskej únie cit.: „Je však potrebné zdôrazniť, že dodržiavanie tejto zásady by
bolo porušené, ak by dôkazné bremeno nesplnenia povinností upravených v článkoch 5 a 8 smernice

2008/48 zaťažovalo spotrebiteľa. Tento totiž nedisponuje prostriedkami, ktoré by mu umožňovali
preukázať, že veriteľ mu jednak neposkytol informácie podľa článku 5 tejto smernice a jednak neoveril
jeho úverovú bonitu. Naopak účinné vykonanie práv priznaných smernicou 2008/48 zabezpečuje
vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej je veriteľ v zásade povinný preukázať pred súdom správnyvýkon týchto predzmluvných povinností. Cieľom takéhoto pravidla je zaistiť, ako uvádza bod 21 tohto
rozsudku, ochranu spotrebiteľa, bez neprimeraného poškodenia práva veriteľa na spravodlivý proces.
Ako totiž uvádza v bode 35 svojich návrhov generálny advokát, obozretný veriteľ si musí byť vedomí

nevyhnutnosti zbierania a uchovania dôkazov o splnení svojich informačných povinností a povinnosti
poskytnúť vysvetlenia.“ (bod 27 a 28 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-449/13).

50. Z uvedeného má súd za to, že žalobca výšku príjmov a výdavkov spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy
nepreveroval s vynaložením odbornej starostlivosti, kedy jediným preukázateľne overeným údajom bola

zistená úverová zaťaženosť na základe dopytu do SRBI.

51. Postup veriteľa s odbornou starostlivosťou pritom znamená nielen formálne zistenie predpísaných
údajov, aby sa tieto stali obsahom zmluvy, ale ich náležité posúdenie v rámci svojich odborných
kapacít, ktoré sa u veriteľa ako osoby ktorá koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, predpokladajú.
Vzhľadom na uvedené možno skonštatovať, že žalobca v konaní neuniesol tak bremeno tvrdenia

ako aj dôkazné bremeno ohľadom jeho postupu s odbornou starostlivosťou pristupovať ku skúmaniu
schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver, čím porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z
ustanovenia § 7 ZoSÚ, a to hrubým spôsobom.

52. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi vyslovenými Krajským súdom v Prešove v

rozhodnutí sp. zn. 6Co/171/2016 zo dňa 27.10.2016 v zmysle ktorých: „Dôsledkom podcenenia bonity
je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou
starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa. Odvolací súd uvádza, že v tomto smere § 11 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z. z. vôbec nepôsobí odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie generálneho
zákona – Občianskeho zákonníka, a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom porušení

povinnosti veriteľa na finančnom trhu. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym predmetom
podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú platbu bez
toho,abybolozrejmé,čopostretnedlžníkapouzavretízmluvy.Akjetakátoagendaobzvlášťsledovanáz
dôvodu neistých pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia existovať prísne nároky
na vyžadovanie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť bonitu spotrebiteľa, keďže

na rozdiel od neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z pohľadu jeho osobných
majetkových pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Ak Súdny dvor uznal ako odradzujúcu sankciu
nepriznanie úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom trhu pre porušenie konať
s odbornou starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne eurokonformné aplikovať
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa považovať za odporujúce

morálke.“

53. Súd dáva do pozornosti aj článok 26 preambuly smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/
ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorého členské štáty by mali prijať vhodne opatrenia
na podporu zodpovedajúcich postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu berúc do úvahy osobitný

charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácii a
vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení
týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,
abyveritelianeposkytovaliúverynezodpovednealebobezpredchádzajúcehoposúdeniaúverovejbonity
a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takému správaniu a aby stanovili

potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté
ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo
14.6.2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcii, veritelia by mali byť zodpovední za
individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie,
ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého

obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a
usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

54. Aj z judikatúry Súdneho dvora EÚ jasne vyplýva povinnosť súdov skúmať pri spotrebiteľských
zmluvách to, ako dodávateľ posudzoval bonitu spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na

aktuálny rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 5. marca 2020 vo veci C-679/2018 (OPR-Finance
s.r.o. proti GK) podľa ktorého Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES
z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa
majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciuporušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím
zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti
vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného

článku 23.

55. Súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 19Co/130/2019 zo
dňa 27.02.2020. V ňom krajský súd okrem iného uviedol, cit. „Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je
pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi

zostanepovynaloženíbežnýchvýdavkovmesačnetakáčiastka,akábudepotrebnápresplácanieúveru.
Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z. nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým
spôsobom žalobca pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.“

56. Súd na podporu svojich záverov poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa

10.03.2020 sp.zn. 3Co/153/2019 týkajúci sa rovnako porušenia povinnosti skúmať náležite bonitu
spotrebiteľa. Podľa záverov krajského súdu (viď bod 17 odôvodnenia rozsudku) „je nutné konštatovať,
že ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. súd v súlade s požiadavkou odbornej spôsobilosti
veriteľa vykladá tak, že bonita dlžníka musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov a výdavkov ako
aj jeho lustráciou cez príslušné databázy. Nevykonanie jedného z týchto postupov znamená hrubé

porušenie odbornej starostlivosti. Ako vyplýva z prejednávanej veci, overenie bonity dlžníka nebolo
dostatočné. Postup žalobcu bol iba formálny a nezodpovedal odbornej starostlivosti. Žalobca nemal
preukázaný príjem žalovaného hodnovernými dokladmi, napriek tomu mu poskytol úver. Žalobca sa
nezaujímal,akémážalovanývýdavkynaživobytieačimutedazostávadostatokfinančnýchprostriedkov
na splácanie úveru.“.

57. Zistené nedôsledné skúmanie bonity žalovaného právnym predchodcom žalobcu, ktorý vychádzal
len zo žalovaným tvrdených údajov o jeho majetkových a sociálnych pomeroch, ktorých overenie
v konaní nepreukázal, súd v predmetnej veci považoval za hrubé porušenie zákonnej povinnosti banky,
spôsobilo tu okrem bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru aj ďalší dôsledok vyplývajúci z § 11 ods.

2 vety prvej ZoSÚ, a to ten, že nie je možné úver predčasne zosplatniť. Na tomto závere podľa
názoru súdu nič nemení tá skutočnosť, že právny predchodca zistil výdavky žalovaného titulom jeho
úverového zaťaženia, opomenúc povinnosť skúmať celkové výdavky spotrebiteľa. Právny úkon veriteľa
o zosplatnení je preto v rozpore s týmto ustanovením, a preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka je
absolútne neplatný.

58. Negatívne dôsledky bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a z nej sa odvíjajúcej nesprávnej
predstavy veriteľa o výške mesačnej splátky zaťažujú veriteľa, idú na jeho vrub, on pripravil zmluvu
a vymedzil v nej náležitosti spôsobom odporujúcim § 7 a § 9 ods. 2 ZoSÚ, preto nemohol úver
predčasne zosplatniť ani platne postúpiť pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, keďže ako už súd

uviedol, zákonnou podmienkou postupiteľnosti takejto pohľadávky v zmysle § 17 ZoSÚ bolo, aby išlo
o pohľadávku po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávku, ktorá sa stala
splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, čo tu splnené nebolo (posledná
splátka úveru bude splatná až v mesiaci august 2027 a platné predčasné zosplatnenie úveru súdu
preukázané nebolo).

59. Súd preto musel prihliadnuť na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nakoľko vymáhanie
pohľadávky a uplatnenie práv v právnom štáte musí mať a má svoj právny rámec, zákonný postup
a ani prípadná existencia dlhu dlžníka nemôže ospravedlniť jeho nedodržanie. V danom prípade
sa navyše plnenia domáha profesionál znalý práva proti neprofesionálovi - spotrebiteľovi, preto

nedodržanie zákonných podmienok postúpenia pohľadávky v zmysle osobitných ustanovení zákona
o spotrebiteľských úveroch tu ide na ťarchu veriteľa a nemôže ho zhojiť ani neplnenie povinnosti dlžníka
splácaťúver,keďžedlžníknaneplatnostipostúpeniapohľadávkybankounažalobcužiadnuvinunenesie
a nijako túto neplatnosť nezavinil. Navyše nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcom nemá
žiaden súvis a vplyv na to, či existuje (a trvá) alebo neexistuje záväzok žalovaného z pôvodnej zmluvy

o úvere, keďže postúpenie pohľadávky sa týka len zmeny v osobe veriteľa a nie pohľadávky ako takej.

60. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ten ju vyvodzuje z toho, že pohľadávka voči
žalovanému bola na neho postúpená ku dňu 03.03.2022 na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zodňa 13.11.2020. Vzhľadom na skutočnosť, že veriteľom s ktorým žalovaný uzavrel úverovú zmluvu na
základe ktorej mala vzniknúť žalovaná pohľadávka nebol žalobca ale obchodná spoločnosť Všeobecná
úverová banka, a.s. a vzhľadom na tvrdenie žalobcu, že pohľadávka voči žalovanému bola mu

postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok, základnou otázkou pre rozhodnutie, ktorú bolo nevyhnutné
skôr než by súd pristúpil k samotnému posúdeniu výšky nároku vyriešiť si otázku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu. Zodpovedanie uvedenej otázky súdom je nevyhnutné vždy, a to ex offo, teda aj
bez námietky a bez ohľadu na postoj žalovaného, teda bez ohľadu na to, či sám žalovaný nárok voči
nemu uplatnený sporí alebo nie (k tomu podporne pozri napr. rozsudky Krajského súdu v Prešove sp.zn.

21Co/83/2017 alebo 18Co/101/2017 z ktorých cit. “Súd prvej inštancie správne preskúmaval vecnú
legitimáciu, či už aktívnu (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnu (existencia
tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), ktorá je imanentnou súčasťou civilného procesu (porov.
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009). V opačnom
prípade by išlo o zjavný exces v postupe konajúceho súdu, ktorý pri opomenutí vyriešiť kardinálnu
otázku, akou je otázka existencie vecnej legitimácie, k zodpovedaniu ktorej je konajúci súd ex offo

viazaný, by bolo protirečenie obsahu základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1
ústavy, ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného čl. 6 ods. 1 dohovoru.- (nález
Ústavného súdu SR zo 16. decembra 2014, sp. zn. III. ÚS 266/2014.“.

61. Podľa názoru súdu nebola v spore preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu, teda platné

postúpenie pohľadávky voči žalovanému, či čo i len jej časti na žalobcu. Súd preto musel prihliadnuť
na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nakoľko vymáhanie pohľadávky a uplatnenie práv
v právnom štáte musí mať a má svoj právny rámec, zákonný postup a ani prípadná existencia dlhu
dlžníka nemôže ospravedlniť jeho nedodržanie. V danom prípade sa navyše plnenia domáha profesionál
znalý práva proti neprofesionálovi - spotrebiteľovi, preto nedodržanie zákonných podmienok postúpenia

pohľadávky v zmysle osobitných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch tu ide na ťarchu
veriteľa a nemôže ho zhojiť ani neplnenie povinnosti dlžníka splácať úver, keďže dlžník na neplatnosti
postúpenia pohľadávky bankou na žalobcu žiadnu vinu nenesie a nijako túto neplatnosť nezavinil.
Navyše nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcom nemá žiaden súvis a vplyv na to, či existuje
(a trvá) alebo neexistuje záväzok žalovaného z pôvodnej zmluvy o úvere, keďže postúpenie pohľadávky

sa týka len zmeny v osobe veriteľa a nie pohľadávky ako takej. Žaloba tak podľa názoru súdu musí byť
zamietnutá bez ďalšieho, keďže žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu.

62. Okrem toho súd konštatuje, že právny predchodca žalobcu listom zo dňa 12.12.2019 označeným
ako tretia upomienka – pokus o zmier žalovanému oznámil, že aj napriek predchádzajúcim upomienkam

doteraz neuhradil záväzky plynúce zo zmluvy o úvere a k tomuto dňu eviduje pohľadávku po lehote
splatnosti v nasledujúcej výške: dlžná pohľadávka banky celkom 357,26 Eur, z toho istina 131,70 Eur,
úroky 199,22 Eur, úroky z omeškania 0,55 Eur a poplatky 25,79 Eur. Zároveň žalovaného vyzval na
okamžité zaplatenie dlžnej sumy v zmysle zmluvy o úvere. V opačnom prípade bude požadovať, aby
vrátil celú poskytnutú sumu úveru s prísl. pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve o úvere.

63. Predmetný list neobsahuje špecifikáciu splátky, s ktorou bol žalovaný v omeškaní a pre nezaplatenie
ktorej sa právny predchodca žalobcu rozhodol zosplatniť celý dlh.

64. Z výzvy na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 12.02.2020 súd zistil, že

jej obsahom bolo oznámenie žalovanému zo strany právneho predchodcu žalobu, že s poľutovaním
konštatuje, že do dnešného dňa napriek predchádzajúcim upomienkam neuhradil dlžnú pohľadávku
banky z titulu zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru a z uvedeného dôvodu mu oznamuje, že v súlade
s príslušnými ustanoveniami VOP a zmluvy o úvere týmto dňom vyhlásil predčasnú splatnosť jeho úveru
vrátane príslušenstva so zostatkom 7 020,12 Eur, z toho istina vo výške 6 599,95 Eur, ktorá sa úročí

počnúcnasledujúcimdňomúrokovousadzbouzomeškaniavzmyslezmluvyoúvereaždojejzaplatenia,
úroky383,52Eur,poplatky36,65Eur.Zároveňžalovanéhovyzvalnapredčasnésplateniezostatkuúveru
s prísl., a to v lehote 7 dní od doručenia tejto výzvy. Túto zásielku žalovaný prevzal dňa 17.02.2020.

65. Právny úkon zosplatnenia úveru rovnako neobsahuje identifikáciu splátky pre nezaplatenie ktorej sa

právny predchodca žalobcu rozhodol zosplatniť celý úver. Právny úkon zosplatnenia je preto aj pre svoju
neurčitosť neplatný. Z dôvodu neurčitosti právneho úkonu vyhlásenia predčasného zosplatnenia úveru
nie je možné preskúmať, či pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru bol splnený zákonný postup
a lehoty uvedené v § 53 ods. 9 a § 565 OZ.66. S poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 OZ je neurčitý právny úkon neplatný. Pre úplnosť súd
uvádza, že od splatnosti tejto splátky začína plynúť premlčacia doba podľa § 103 OZ, preto jej presné

uvedenie v právnom úkone vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru je dôležité aj z tohto hľadiska.

67. Z uznesenia NS SR sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 28.08.2024 bod 14.2 vyplýva, že „v prípade, ak zo
strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný a to v súlade s ustanovením § 565 OZ
a§ 53 ods.9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení

presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.“

68. Aj podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/26/2017 zo dňa 28.6.2018 bod 27. vyplýva,
že „taký právny úkon, akým je zosplatnenie celého dlhu by mal obsahovať dôležitý údaj a to identifikáciu
tej nezaplatenej splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu.
Právny úkon, ktorým veriteľ zosplatnil celý dlh je na úkor určitosti nejasný vyvoláva otázniky, a preto je

neplatný pre jeho neurčitosť (§ 37 ods. 1 OZ)“. Obdobný právny názor vyslovil Krajský súd v Prešove
v konaní vedenom pod sp. zn. 22Co/161/2018.

69.Vdanomprípadenebolisplnenévšetkyzákonnépodmienkyprezosplatnenieúverupodľa§565OZv
spojení s § 53 ods. 9 OZ, t.j. že právnym predchodcom žalobcu nedošlo k zosplatneniu úveru zákonným

spôsobom aj pre jeho neurčitosť tohto právneho úkonu (§ 37 OZ) z dôvodu chýbajúcej identifikácie
nezaplatenej splátky, pre ktorú sa právny predchodca žalobcu rozhodol zosplatniť úver.

70. Pohľadávka, ktorá je predmetom konania sa z vyššie uvedených dôvodov nestala splatnou, pričom,
ako už súd vyššie uviedol, podľa § 17 ods. 1, 2 ZoSÚ jednou z podmienok na postúpenie pohľadávky zo

spotrebiteľského úveru je, že postupovaná pohľadávka je splatná v celom rozsahu, teda, že je buď po
konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru, t.j. nastala splatnosť aj poslednej splátky, alebo
ide o pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom končenej splatnosti spotrebiteľského úveru,
t.j. pri ktorej bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru. Ak by súd vychádzal z toho, že úver nebol
platne predčasne zosplatnený tak, ako to súd už uviedol, potom pohľadávka právneho predchodcu

žalobcu bola postupovaná v čase, kedy ešte nenastala splatnosť celého zvyšku úveru, keďže posledná
splátka úveru bude splatná až v mesiaci august 2027. Za tohto stavu by bola pohľadávka právneho
predchodcu žalobcu postupovaná v rozpore s týmto zákonným ustanovením. Žalobca tak nie je aktívne
vecne legitimovaný na podanie tejto žaloby, pričom preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej
alebo pasívnej je imanentnou súčasťou súdneho konania (rozsudok NS SR z 29.6.2010, sp. zn.

2Cdo/205/2009).

71. K otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd ďalej dodáva, že zákonná úprava postúpenia
pohľadávky bankou alebo pobočkou zahraničnej banky je obsiahnutá v zákone č. 483/2001 Z. z. o
bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon o

bankách“) ako osobitná úprava (lex specialis) pred všeobecnou úpravou (lex generalis) o postupovaní
pohľadávok v § 524 až § 530 Občianskeho zákonníka. Zákonné predpoklady pre platné postúpenie
pohľadávky banky, ktoré museli byť splnené v čase postúpenia pohľadávky upravoval ku dňu, kedy malo
dôjsť k postúpeniu pohľadávky (teda ku dňu 03.03.2022) § 92 ods. 8 zákona o bankách.

72. V zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 8/2018 bol pod číslom R 60/2018
publikovaný judikát so záverom: „Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách
neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky.
Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny
úkon.“. Vzhľadom na uvedené a tiež z dôvodov, ktoré súd rozvedie ďalej, nemôžu byť podľa názoru

súdu žiadne pochybnosti, že zákonom o bankách sú odchylne od všeobecných pravidiel o postúpení
pohľadávky v Občianskom zákonníku sprísnené pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné
subjekty. Pre platné postúpenie pohľadávky banky tak musia byť kumulatívne splnené všetky podmienky
upravené v § 92 ods. 8 zákona o bankách, pričom predovšetkým a najmä pohľadávka, alebo jej časť
môže byť postúpená bankou len vtedy, ak je splatná a to až po predchádzajúcej písomnej výzve banky,

a ak klient napriek nej nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní je v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku.73. Z vykonaného dokazovania má súd za to, že žalobca nepreukázal relevantnú písomnú výzvu banky
tak, ako ju má na mysli § 92 ods. 8 zákona o bankách. Takouto výzvou nemôže byť výzva jeho právneho
predchodcu zo dňa 12.02.2020 (výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom),

ani ,,Tretia upomienka“ zo dňa 12.12.2019. Uvedené výzvy obsahom ani účelom nie sú výzvou v zmysle
§ 92 ods. 8 zákona o bankách. Ide len o upozornenie žalovaného na možnosť vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru a oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, teda o úkony vyžadované v
ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na to, aby bolo možné úver predčasne zosplatniť.
Uvedené výzvy majú náležitosti upozornenia v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, resp.

oznámenia o predčasnom zosplatnení úveru bankou a nemajú náležitosti písomnej výzvy banky podľa
§ 92 ods. 8 zákona o bankách, čo je logické, keďže sa týmito úkonmi sledovalo niečo úplne iné ako
výzva v súvislosti s postúpením pohľadávky, ku ktorému malo dôjsť až 2 roky po týchto výzvach. Tzv.
tretia upomienka zo dňa 12.12.2019 nemôže byť výzvou z zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách už
len preto, že žalovaný v nej bol vyzývaný na úhradu dlžnej sumy ako nedoplatku na splátkach v čase,
keď ešte neskôr postupovaná pohľadávka ani nebola splatná. Keďže postúpiť možno len pohľadávku

banky, ktorá je splatná, tak logicky aj výzva v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách má sa týkať už
splatnej pohľadávky. Navyše predložená tretia upomienka ani výzva na predčasné splatenie úveru s
príslušenstvom vôbec neobsahujú poučenie o možnosti postúpenia pohľadávky, výzva na predčasné
splatenie úveru ako následok jej nerešpektovania výslovne uvádza len vymáhanie pohľadávky banky
využitím všetkých dostupných právnych prostriedkov, v žiadnom prípade preto nemôže ísť o výzvy

v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žiadnu inú písomnú výzvu žalovaným spred postúpenia
pohľadávky s dokladom o doručení/doručovaní žalobca súdu nepredložil.

74. Účelom zákona o bankách bolo po výzve banky poskytnúť klientovi 90 dňovú ochrannú lehotu,
v rámci ktorej môže zvrátiť cesiu pohľadávky banky tým, že ešte pred postúpením uhradí omeškaný

peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Ak by zákonodarca daným vyjadrením v §
92 ods. 8 zákona o bankách (v prvej vete) nezamýšľal poskytnutie 90 dňovej ochrannej lehoty klientovi
banky na zvrátenie postúpenia pohľadávky, potom by druhá veta predmetného ustanovenia nedávala
zmysel. Preto výzvou v zmysle tohto ustanovenia nemôže byť akákoľvek výzva/upomienka uskutočnená
kedykoľvek v priebehu trvania úverového vzťahu (tu bola tretia upomienka vyhotovená cca 2 roky pred

postúpením pohľadávky), ale musí to byť výzva na úhradu už splatnej pohľadávky, ktorá sa následne má
postúpiť. Keďže cieľom zákonodarcu bola ochrana spotrebiteľa a poskytnutie mu poslednej možnosti
úhrady dlhu a tak odvrátenie postúpenia pohľadávky mimo bankový dohľad, potom absolútne nemôže
obstáť výklad, ktorý by za výzvu považoval akúkoľvek upomienku, či výzvu, aj spred niekoľkých rokov
a aj len vo vzťahu k určitej splátke či splátkam. Osobitná, samostatná úprava v § 92 ods. 8 zákona o

bankách by inak bola úplne zbytočná, keďže splatnej pohľadávke takmer vždy prechádza nejaká výzva
na plnenie/či upozornenie (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka).

75. Ako súdna prax už opakovanie konštatovala, za písomnú výzvu banky v zmysle § 92 ods. 8 zákona
o bankách nemožno považovať oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. O to menej by

za takú výzvu bolo možné považovať ešte len upozornenie na možnosť predčasného zosplatnenia
úveru. V tejto súvislosti súd do pozornosti žalobcu dáva rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
17CoCsp/47/2020, kde ten jasne uviedol (viď bod 10. odôvodnenia), že: „Žalobca považoval za výzvu
v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách výzvu dňa 19.01.2016, ktorou právny predchodca
žalobcu vyzval žalovaného na predčasne splatenie úveru. Doručenie predmetnej výzvy nebolo sporné.

Obsahom spisu síce je oznámenie veriteľa zo dňa 19.01.2016, ktoré bolo žalovanému doručené dňa
27.01.2016,tútovšaknemožnopovažovaťzavýzvuvzmysleustanovenia§92ods.8zákonaobankách,
nakoľko táto neobsahuje upozornenie na omeškanie tej ktorej splátky a neobsahuje poučenie o možnosti
postúpenia pohľadávky. Ide o jednostranný právny úkon, ktorým je vyhlásenie predčasnej splatnosti
úveru.“

76. Žalobca preto nepreukázal ani splnenie zákonných podmienok postupiteľnosti bankovej pohľadávky,
nepreukázal riadnu písomnú výzvu banky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách a jej riadne doručenie
žalovanému, preto nemožno mať pohľadávku na žalobcu za postúpenú platne.

77. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
2Cdo/266/2020 zo dňa 31.03.2022, v ktorom v bode 27. uviedol cit.: ,,Z uvedeného je tak zrejmý reťazec
úkonov, ktoré musia byť naplnené, aby mohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky. Prvý takýto úkon je
písomná výzva banky klientovi, že je v omeškaní s o splnením č o len časti svojho peňažného záväzkuvoči banke. Z obsahu oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti (č.l. 18 a 19 spisu) síce sekundárne
vyplýva,žežalovanísúpreprípadporušeniavomeškanísosplatenímsplátkyúveru,ktorétrváviacako3
mesiace, avšak primárne je predmetom tejto výzvy oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.

Obsah ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú
výzvu banky, že je jej klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľského
charakteru dojednanej zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru
aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.“.

78. Súd má za to, že v prejednávanom spore neboli preukázané zákonné podmienky postupiteľnosti
pohľadávky banky a aktívna vecná legitimácia žalobcu, teda platné postúpenie pohľadávky voči
žalovanému, či čo i len jej časti na žalobcu.

79. Súd má za to, že v konaní bolo preukázané, že k platnému zosplateniu úveru nedošlo nielen pre
nedôsledné skúmanie bonity žalovaného, ale aj pre nesúlad postupu právneho predchodcu žalobcu pri

zosplatnení úveru s ustanovením § 565 a § 53 ods. 3 OZ a § 92 ods. 8 zákona o bankách. Ak nedošlo
k zosplatneniu celého úveru, žalobca nemôže žiadať zaplatenie ešte nesplatných splátok. Konečná
splatnosť predmetného úveru bola dojednaná na mesiac august 2027, a teda úverový vzťah naďalej trvá.

80. Vzhľadom na konštatovanú absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v prejednávanej veci, súd

žalobu v celom rozsahu zamietol.

81. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

82. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

83. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko súd žalobu zamietol v plnom
rozsahu, priznal žalovanému voči procesne neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v
lehote15dníodjehodoručenianaOkresnomsúdeBardejov.Lehotanapodanieodvolaniazačínaplynúť
dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.