Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. máj 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Sfk/31/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200529
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: prof. JUDr. Juraj Vačok

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:8020200529.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja

Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej
veci žalobcu: BEKY, a.s., so sídlom: Podrybnícka 1, 069 01 Snina, IČO: 36 464 350, právne
zastúpený: JUDr. Bohumil Novák, advokát, so sídlom Horná 27, 974 01 Banská Bystrica, zapísaný v
Slovenskej advokátskej komore pod reg. č. 701, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach, č. k.
PO-6S/62/2020-141, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Daňový úrad Prešov (ďalej len „prvostupňový orgán“) vydal rozhodnutie č. 101356428/2019
zo 4. júna 2019, ktorým zamietol návrh z 13. novembra 2018 na povolenie obnovy konania,
právoplatne skončeného rozhodnutím správcu dane č. 21111936/2015 z 28. októbra 2015 (ďalej len
„rozhodnutie o odmietnutí odpočtu DPH“). Uvedené rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím žalovaného
č. 102410190/2019 z 21. októbra 2019 z dôvodu nedostatočného odôvodnenia.
2. Prvostupňový orgán rozhodol opätovne rozhodnutím č. 102862528/2019 z 12. decembra 2019 (ďalej

len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým taktiež zamietol návrh na povolenie obnovy konania.
3. Žalovaný rozhodnutím č. 101063496/2020 z 19. júna 2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“)
potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Námietku nulitnosti prvostupňového rozhodnutia z dôvodu, že
prvostupňový orgán nemal právnu subjektivitu, vyhodnotil ako nedôvodnú. Na uvedenom nič nemení
skutočnosť, že v záhlaví rozhodnutia sa nachádzalo označenie - pobočka Humenné.
4. Označené dôkazy, ktoré podľa žalobcu preukazujú dôvodnosť obnovy konania, žalovaný nevyhodnotil
ako dostatočné. Argumentoval, že:

a) písomná odpoveď na výzvu vydaná Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Humenné z 13. júna
2018 (ďalej len „odpoveď na výzvu z 13. júna 2018), z ktorej vyplynula informácia o vznesení obvinenia
osobe konajúcej za deklarovaného dodávateľa a najmä informácia, že pán N. konal za deklarovaného
dodávateľa, a
b) návrh na podanie obžaloby na osobu konajúcu v mene deklarovaného dodávateľa Okresným
riaditeľstvom Policajného zboru Humenné č. ČVS: ORP-305/2-VYS-HE-2015 z 15. novembra 2016,

síce neexistovali v čase ukončenia daňovej kontroly, ale neobsahujú skutočnosti, ktoré by neboli
správcovi dane známe. Preto tieto doklady žalovaný nepovažoval za dôkazy odôvodňujúce povolenieobnovy konania podľa § 75 ods. 1 písm. a) daňového poriadku v účinnom znení (ďalej len „daňový
poriadok“).
5. Žalovaný poukázal tiež na ustanovenie § 75 ods. 4 daňového poriadku a dôvodil, že žalobca

podal návrh na obnovu konania po uplynutí 6 mesačnej subjektívnej lehoty, keďže o existencii návrhu
na podanie obžaloby preukázateľne vedel už od 24. novembra 2016, kedy nimi argumentoval na
pojednávaní na Krajskom súde v Prešove a návrh podal až 14. novembra 2018.
6.Zadostatočnénapovolenieobnovykonanianevyhodnotilžalovanýanižalobcompredloženýrozsudok
SúdnehodvoraEurópskejúnievoveciC-277/14Stehcempz22.októbra2015,pričomkonštatoval,žeza

nový dôkaz nemožno považovať výklad právnych predpisov, pričom ani pri uvedenom nebola dodržaná
6 mesačná subjektívna lehota. Ďalšie dôkazy priložené k odvolaniu žalovaný vyhodnotil ako podané nie
len po uplynutí 6 mesačnej subjektívnej, ale aj 3 ročnej objektívnej lehote na podanie návrhu na obnovu
konania, preto sa nimi viac nezaoberal.
II. Konanie pred správnym súdom
7. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného všeobecnú správnu žalobu, ktorú odôvodnil tým, že

rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1
písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej len „SSP“). Ďalej
žalobca namietal, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1
písm. d) SSP) a skutkový stav, ktorý vzali orgány verejnej správy za základ rozhodnutí, je v rozpore s
administratívnymi spismi a nemá v nich oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP). Rozhodnutie žalovaného

spolu s prvostupňovým rozhodnutím navrhol zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
8. O správnej žalobe rozhodol Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) tak, že ju rozsudkom
č. k. PO-6S/62/2020-141 z 20. marca 2024 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) zamietol podľa § 190
SSP ako nedôvodnú.
9. Správny súd v odôvodnení rozsudku poukázal na § 140 SSP, v zmysle ktorého: vo veciach toho

istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym
súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok,
prípadne stručne zopakuje jeho dôvody a v nadväznosti na uvedené na svoj skorší rozsudok č. k.:
PO-6S/59/2020-152 z 13. marca 2024.
10. Správny súd dôvodil, že z obsahu súdneho spisu č. PO-6S/59/2020 bolo zistené, že text správnej

žaloby tak v konaní vedenom na správnom súde pod sp. zn. PO-6S/59/2020, ako aj v konaní vedenom
pod sp. zn. PO-6S/62/2020, teda jej odôvodnenie, vrátane žalobných bodov, je totožný v oboch
konaniach a rozdiely sú spôsobené len iným zdaňovacím obdobím a číslami rozhodnutí žalovaného a
správcu dane. Obdobne je tomu tak aj v súvislosti so správnou žalobou napadnutými rozhodnutiami v
jednotlivých konaniach. V oboch konaniach bolo predmetom súdneho prieskumu posúdenie zákonnosti

rozhodnutí žalovaného, ktorými tento potvrdil rozhodnutia správcu dane, ktorými tento zamietol návrhy
žalobcu na povolenie obnovy konania na rovnakom skutkovom základe a na základe rovnakého
právneho posúdenia.
11. Z uvedených dôvodov mal správny súd za to, že boli splnené podmienky na postup podľa § 140 SSP,
na základe čoho v súvislosti s odôvodnením rozsudku správny súd len poukázal na rozsudok sp. zn.

PO-6S/59/2022 z 13. marca 2024, ktorým správny súd zamietol správnu žalobu a žalovanému nepriznal
voči žalobcovi právo na náhradu trov konania. S odôvodnením uvedeného rozsudku sa správny súd v
celom rozsahu stotožnil a v plnej miere naň odkázal.
12. Dôvody zamietnutia správnej žaloby vyplývajúce z odôvodnenia rozsudku sp. zn. PO-6S/59/2022 z
13. marca 2024 možno zhrnúť nasledovne. Námietku nulitnosti prvostupňového rozhodnutia vyhodnotil

správny súd rovnako ako žalovaný za nedôvodnú. Uviedol, že nezáleží na tom, aká adresa je uvedená
v hlavičke rozhodnutia (či adresa pobočky Humenné alebo Daňového úradu Prešov), nakoľko tým
neboli poškodené práva žalobcu. Navyše, z obsahu celého rozhodnutia je zrejmé, že bolo vydané
prvostupňovým orgánom.
13. Čo sa týka posúdenia uplynutia 6 mesačnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania, správny

súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym posúdením prvostupňového orgánu a žalovaného, keď
subjektívnu lehotu považoval za nedodržanú. Správny súd uviedol, že informáciou o tom, že bol podaný
návrh na podanie obžaloby na pána N. za trestný čin neoprávneného podnikania, žalobca disponoval už
od 15. novembra 2016, pričom túto informáciu predložil Krajskému súdu v Prešove už na pojednávaní
konanom dňa 24. novembra 2016. Je teda zrejmé, že k podaniu návrhu na obnovu konania z 14.

novembra 2018 došlo až po uplynutí subjektívnej lehoty.
14. K záverom správcu dane a žalovaného o tom, že informácie o trestnom stíhaní za neoprávnené
podnikanie v mene deklarovaného dodávateľa nie sú ani skutočnosťou novo vzídenou po skončení
pôvodného konania, ani skutočnosťou spôsobilou privodiť zmenu rozhodnutia o odmietnutí odpočtuDPH, správny súd uviedol, že takéto posúdenie je irelevantné. Podľa správneho súdu by bolo uvedené
nutné posúdiť až v prípade, kedy by návrh na obnovu konania bol podaný včas, čo v prejednávanom
prípade nenastalo.

15. K rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-277/14 Stehcemp z 22. októbra 2015 správny
súd uviedol, že ani uvedené nie je možné považovať za nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli
najavo a mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia
účastníka konania v zmysle § 75 ods. 1 písm. a) daňového poriadku, a to z dôvodu, že právne posúdenie
veci nemožno považovať za „skutočnosť“. Správny súd pritom odkázal na rozhodnutie Ústavného súdu

Slovenskejrepublikysp.zn.II.ÚS223/2015z15.apríla2015,vktoromÚstavnýsúdSlovenskejrepubliky
okrem iného akcentoval, že pokiaľ ide „o skutočnosti“ a „dôkazy“, je ústavne konformný taký výklad,
ktorý uvažuje o skutočnostiach a dôkazoch v rovine skutkovej, a nie v rovine právneho posúdenia veci.
Skutočnosťou alebo dôkazom môže byť preto iba právna skutočnosť, nie právne posúdenie.
III. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanovisko účastníkov
16. Žalobca podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd rozhodol

nazákladenesprávnehoprávnehoposúdeniaveci(§440ods.1písm.g)SSP)anesprávnymprocesným
postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP).
17. V súvislosti s nesprávnym právnym posúdením žalobca tvrdil, že novou skutočnosťou, ktorá v zmysle
§ 75 ods. 1 písm. a) daňového poriadku odôvodňuje povolenie obnovy konania je odpoveď na výzvu z

13. júna 2018 spolu s návrhom na podanie obžaloby, z ktorých jednoznačne vyplýva, že osoba konajúca
za deklarovaného dodávateľa neoprávnene podnikala práve tým, že vystupovala v jeho mene a že
žalobcovi dodávala drevo, výrobky z dreva, piliny a k obchodom vyhotovila minimálne 65 faktúr.
18. Uvedené skutočnosti spĺňajú podmienky pre povolenie obnovy konania aj z toho dôvodu, že sa
o nich žalobca dozvedel až 25. júna 2018, a to doručením protokolu z daňovej kontroly na daň z

príjmu právnických osôb za rok 2014. Záver správneho súdu o tom, že tieto skutočnosti boli známe už
počas daňovej kontroly sú nesprávne. Žalobca pritom poukázal najmä na skutočnosť, že k dátumu 15.
novembra 2016 nebolo kompetentným súdom rozhodnuté, že C. N. konal za deklarovaného dodávateľa
a na skutočnosť, že všetky dokumenty boli adresované daňovému úradu, nie žalobcovi. V trestnom
konaní nebol informovaný, nakoľko z predsedu predstavenstva, ktorý podal trestné oznámenie, sa v

trestnom konaní stal svedok a správca dane informácie o trestnom konaní pred žalobcom zatajoval.
Zopakoval, že sa o predmetných dokumentoch dozvedel až 25. júna 2018, doručením vyššie uvedeného
protokolu, preto správny súd lehotu na podanie návrhu na obnovu konania nesprávne právne posúdil.
19. K sťažnostnému dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP žalobca uviedol, že správny súd
v odôvodnení výlučne prebral závery a posúdenie žalovaného, preto je rozsudok správneho súdu

tiež nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Správny súd prebral napríklad aj právne posúdenie
o prekročení objektívnej lehoty, čo viedlo aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Žalobca
argumentoval, že na pojednávaní namietal rovnakú skutočnosť aj v nadväznosti na rozsudok správneho
súdu sp. zn. PO-6S/60/2020 zo 14. novembra 2023 a zopakoval, že o rozhodujúcich skutočnostiach sa
dozvedel 25. júna 2018, a to doručením protokolu z daňovej kontroly na daň z príjmu právnických osôb

za rok 2014. Z rovnakého dôvodu žalobca namieta taktiež právne posúdenie prekročenia subjektívnej
lehoty na podanie návrhu na obnovu konania.
20. Žalobca v kasačnej sťažnosti priznal, že podanie obžaloby namietal už na pojednávaní pred
Krajským súdom v Prešove dňa 24. novembra 2016, avšak Krajský súd v Prešove uvedenú námietku
vyhodnotil tak, že preukazuje len skutočnosť, že tovar bol dodaný a nepreukazuje kým bol dodaný,

čo bol dôvod na odmietnutie odpočtu DPH. Správca dane by z uvedeného dôvodu nepovažoval túto
skutočnosť v tom čase za dostatočnú pre povolenie obnovy konania, iba by odkázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove s konštatovaním, že nepreukazuje dodanie tovaru uvedeným dodávateľom.
To, že pán N. konal za deklarovaného dodávateľa však jednoznačne vyplynulo až z odpovede na výzvu
z 13. júna 2018. Správny súd preto nesprávne právne posúdil dodržanie subjektívnej lehoty na podanie

návrhu na obnovu konania.
21. Žalobca namietol nesprávne právne posúdenie taktiež v nadväznosti na námietku nulity
prvostupňového rozhodnutia. Zopakoval, že rozhodnutie vydala pobočka daňového úradu bez právnej
subjektivity. Uvedené vyplýva z § 63 ods. 3 písm. a) daňového poriadku, podľa ktorého má rozhodnutie
obsahovať označenie orgánu, ktorý ho vydal. Na rozhodnutí je však jediným označeným „orgánom“

práve pobočka Humenné.
22. Na záver kasačnej sťažnosti žalobca namietol, že na pojednávaní v predmetnej veci boli uvedené
skutočnosti, ako aj odpovede na otázky členov senátu, ktoré nie sú uvedené v napadnutom rozsudku anijako sa nimi nevysporiadal ani kasačný súd. Z uvedených dôvodov navrhol zrušiť rozsudok správneho
súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
23. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z 1. júla 2024 tak, že je nesprávne tvrdenie

žalobcu, že práve z odpovede na výzvu z 13. júna 2018 bolo zrejmé, že kompetentný orgán rozhodol,
že C. N. konal za deklarovaného dodávateľa. Naopak, z predmetného dokumentu vyplývalo len to,
že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru nemôže poskytnúť daňovému úradu vyžadované doklady,
pretože sú súčasťou vyšetrovacieho spisu.
24. Žalovaný naopak poukázal na podanie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Humennom

označené ako „Neoprávnené podnikanie, poskytnutie informácie oznamovateľovi - zaslanie“ z 15.
novembra 2016, ktoré bolo adresované práve žalobcovi a z ktorého je zrejmé, že mu boli oznámené
skutočnosti o trestnom konaní vedenom proti pánovi N. za trestný čin neoprávneného podnikania.
Konkrétne sa z uvedeného podania žalobca dozvedel, že trestná vec bola predložená, a to aj spolu s
návrhom na podanie obžaloby, na Okresnú prokuratúru v Humennom. Z odpovede na výzvu z 13. júna
2018, o ktorej sa žalobca dozvedel až 25. júna 2018 doručením protokolu z daňovej kontroly na daň

z príjmu právnických osôb za rok 2014, sa tak nedozvedel nijaké nové skutočnosti. Návrh na obnovu
konania bol preto aj podľa žalovaného podaný po lehote. Vo zvyšku žalovaný odkázal na rozsudok
správneho súdu, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil a kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť ako
nedôvodnú.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“)
preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho príslušnosť pre toto
konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.
26. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa

vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
27. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP kasačný súd skonštatoval, že
podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou
osobou, včas. Súdny poplatok bol za kasačnú sťažnosť zaplatený.
28. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového

materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.
29. Kasačný súd úvodom právneho posúdenia dáva do pozornosti, že žalobca sa na základe rovnakých
tvrdení a predložených dôkazov domáhal obnovy viacerých daňových konaní, pričom o kasačných
sťažnostiach týkajúcich sa zdaňovacích období august 2013 a máj 2013 už bolo kasačným súdom
rozhodnuté rozsudkami sp. zn. 4Sfk/21/2024 z 23. októbra 2024 a sp. zn. 2Sfk/6/2024 z 26. novembra

2024. V oboch prípadoch došlo k zamietnutiu kasačných sťažností. Kasačný súd je viazaný svojimi
skoršími rozhodnutiami a v nich vyslovenými právnymi závermi, ktorých sa preto bude pridŕžať aj v tu
prejednávanej veci.
30. V nadväznosti na kasačný dôvod nesprávneho právneho posúdenia skutočnosti, ktorá má byť
dôvodom na povolenie obnovy konania a dodržania subjektívnej a objektívnej lehoty na podanie návrhu

na obnovu konania, je nutné konštatovať, že námietka žalobcu je dôvodná.
31. Žalobca počas celého konania tvrdil, že skutočnosťou, ktorá má odôvodňovať obnovu konania je
zistenie, že pán C. N. vystupoval priamo za deklarovaného dodávateľa, čo vyplynulo až z odpovede na
výzvu z 13. júna 2018, o ktorej sa žalobca dozvedel až 25. júna 2018. Uvedené nie je to isté, ako mať
informáciu o tom, že bol podaný návrh na podanie obžaloby na pána N. za trestný čin neoprávneného

podnikania.
32. Keďže správny súd uvedené zistenia nerozlíšil, dopustil sa tiež nesprávneho právneho posúdenia
dodržania subjektívnej a objektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania. Kým informáciu o tom
že p. N. skutočne vystupoval za deklarovaného dodávateľa zistil žalobca až z odpovede na výzvu z 13.
júna 2018, o ktorej sa žalobca dozvedel až 25. júna 2018, o podaní návrhu na obžalobu preukázateľne

vedel už od 15. novembra 2016, pričom ju predložil Krajskému súdu v Prešove na pojednávaní konanom
dňa 24. novembra 2016.
33. Subjektívnu a objektívnu lehotu na podanie návrhu na obnovu konania bolo z vyššie uvedených
dôvodov nutné počítať odo dňa 25. júna 2018 a vyhodnotiť ich ako zachované, a nie od novembra 2016
ako to urobili správne orgány a správny súd.

34. V tomto smere kasačný súd poukazuje na svoj skorší rozsudok sp. zn. 4Sfk/21/2024 z 23. októbra
2024 a jeho body 70 až 74, z ktorého vyplývajú totožné právne závery:70. I keď to pre rozhodnutie kasačného súdu vo veci nebolo relevantné, najvyšší správny súd prisvedčil
tvrdeniu sťažovateľa, že informáciu o tom, že p. C. N. mal neoprávnene podnikať tým, že „vystupoval
ako osoba konajúca v mene spoločnosti AGRODREVO s.r.o.“, sa tento nedozvedel z listu OR PZ v

Humennom zo dňa 15.11.2016, ale až z listu tohto orgánu zo dňa 13.06.2018 (pozn. konajúceho súdu:
odpovedenavýzvuz13.júna2018).Vskoršomlistezodňa15.11.2016ORPZvHumennomsťažovateľa
len informovalo, že bol podaný návrh na podanie obžaloby, resp. že v prípravnom konaní bolo
„preukázané, že zdaniteľným plneniam medzi spoločnosťou BEKY, a.s. a spoločnosťou AGRODREVO,
s.r.o. skutočne došlo, čím tak obvineným boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu,

za ktorý mu bolo vznesené obvinenie [...]“. Kasačný súd nemal za preukázané, že by sťažovateľovi spolu
s listom OR PZ v Humennom zo dňa 15.11.2016 bol doručený aj samotný návrh na podanie obžaloby.
71. Vychádzajúc z uvedeného sa potom kasačný súd nestotožnil s parciálnym záverom správneho
súdu ... že sťažovateľovi subjektívna lehota (6 mesiacov na podanie návrhu na obnovu konania) už
uplynula. ...
72.Aktotižsťažovateľnamietal,ženovouskutočnosťoumábyťzistenieorgánuPolicajnéhozboruotom,

že pán N. v rozpore so zákonom „vystupoval ako osoba konajúca v mene spoločnosti AGRODREVO
s.r.o.“, toto nie je to isté ako mať vedomosť o tom, že bol podaný návrh na vznesenie obžaloby (o čom
už sťažovateľ dňa 24.11.2016 nepochybne vedel, keď túto informáciu použil v inom súdnom konaní).
73. Inými slovami povedané, to, že sťažovateľ už dňa 24.11.2016 vedel, že bol podaný návrh na
podanie obžaloby neznamená, že mu boli známe napr. skutkové okolnosti, na ktorých bol tento návrh

koncipovaný, resp. že mal vedomosť o tom, že relevantnou skutkovou okolnosťou bolo to, že p. N. konal
v mene spoločnosti AGRODREVO s.r.o., čo použil v návrhu na obnovu konania ako rozhodujúcu novú
skutočnosť.
74. Z vyššie uvedených dôvodov je preto nesprávny záver správneho súdu, že sťažovateľovi uplynula
subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania, keďže mať informáciu o tom, že bol podaný

návrh na obžalobu a mať vedomosť o skutkových zisteniach orgánov činných v trestnom konaní
týkajúcich sa skutku, za ktorý bol návrh podaný, nie je možné stotožňovať. ...

35. Napriek uvedenému dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná a tvrdenia
v nej uvedené nie sú spôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie rozsudku správneho súdu či rozhodnutí

správnych orgánov.
36. Primárnym dôvodom nedôvodnosti kasačnej sťažnosti je skutočnosť, že odpoveď na výzvu z 13.
júna 2018 ani skutočnosti v nej uvedené, na základe ktorých sa žalobca domáha obnovy konania, nie
sú novými skutočnosťami alebo dôkazmi, ktoré vyšli najavo a ktoré môžu mať podstatný vplyv na výrok
rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania podľa § 75 ods. 1 písm.

a) daňového poriadku.
37. Prvostupňové rozhodnutie totiž nadobudlo právoplatnosť 18. novembra 2015. Žalobca sa však
domáha obnovy na základe skutočností a dôkazov až z 13. júna 2018 alternatívne 25. júna 2018. Je teda
zrejmé, že ide o skutočnosti, ktoré vznikli po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa skončilo konanie,
ktorého obnovy sa žalobca domáha. Skutočnosti a dôkazy, ktoré vznikli až po právoplatne ukončenom

konaní, nie sú spôsobilé privodiť obnovu konania.
38. Uvedený právny záver vychádza z judikátu R 3/2019 (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 23. novembra 2017, sp. zn. 3Sžfk/4/2016), v zmysle ktorého: Novými skutočnosťami alebo
dôkazmisarozumejútakéskutočnostialebodôkazy,ktoréúčastníkvpôvodnomkonanínemoholuplatniť
vôbec,pretožeichvtomčasenepoznal,aleboichbezvlastnejvinynemoholuplatniť,avšakjepodstatné,

že novými skutočnosťami sú len také skutočnosti, ktoré nastali do vydania pôvodného rozhodnutia
správneho orgánu, pretože len na tieto okolnosti by mohol správny orgán prihliadať.
39. Citovaná rozhodovacia prax nebola zmenená ani kasačným súdom, keď tento v rozsudku sp. zn.
5Sfk/124/2022 z 27. februára 2024 ustálil, že: zásadným pre určenie, či nová skutočnosť alebo dôkaz
predstavuje dôvod na obnovu konania v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 písm. a) daňového poriadku je

časové hľadisko, konkrétne, okamih do vydania pôvodného rozhodnutia správneho orgánu.
40. K totožnému právnemu záveru, že odpoveď na výzvu z 13. júna 2018 a skutočnosti v nej uvedené,
nespĺňajú podmienky stanovené v § 75 ods. 1 písm. a) daňového poriadku, a preto nemôžu byť dôvodom
na povolenie obnovy konania, dospel kasačný súd aj v už citovanom rozsudku sp. zn. 4Sfk/21/2024 z
23. októbra 2024 ako aj v sp. zn. 2Sfk/6/2024 z 26. novembra 2024. V týchto rozhodnutiach kasačný

súd konštatoval:

69. Z uvedeného potom vyplýva, že ak novým dôkazom vo veci mal byť list orgánu Policajného zboru
označený ako „Vec: Obv. C. N. - odpoveď na výzvu“ zo dňa 13.6.2018 (pozn. konajúceho súdu: odpoveďna výzvu z 13. júna 2018) (čo sťažovateľ tvrdí), o ktorom sa mal sťažovateľ dozvedieť až v rámci jeho
daňovej kontroly na dani z príjmu za rok 2014 (ako to sám uvádza), tento dôkaz - ak by aj išlo naozaj
o skutočnosť, resp. dôkaz relevantný pre účely § 74 ods. 1 písm. a) daňového poriadku - vznikol až po

právoplatnom skončení pôvodného daňového konania a ako taký by potom ani nemohol byť relevantný
pre obnovu konania. (sp. zn. 4Sfk/21/2024 z 23. októbra 2024)

11. Žalobcom uvádzané dôvody obnovy konania nespĺňajú predpoklady ustanovené v § 75 ods. 1 písm.
a) daňového poriadku, keďže sa nejedná o skutočnosti, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na výrok

rozhodnutia správcu dane v pôvodnom konaní. (sp. zn. 2Sfk/6/2024 z 26. novembra 2024)

41. Čo sa týka námietky nulity rozhodnutí prvostupňového orgánu z dôvodu, že rozhodnutie vydala
pobočka správneho orgánu bez právnej subjektivity, táto námietka je nedôvodná. Z prvostupňového
rozhodnutia, konkrétne záhlavia, výroku, pečiatky ako aj osoby, ktorá rozhodnutie podpísala, je
jednoznačné, že bolo vydané Daňovým úradom Prešov. Označenie pobočky bez právnej subjektivity

v hlavičke rozhodnutia nemôže spôsobiť jeho nezákonnosť, pokiaľ je zo všetkých ďalších skutočností
zrejmé, že bolo vydané správnym orgánom (daňovým úradom), ktorý právnou subjektivitou disponuje.
Obdobne sa vyjadril kasačný súd v rozsudku sp. zn. 4Sfk/21/2024 z 23. októbra 2024 v bodoch 85. až 96.
42. Kasačný súd ako nedôvodnú vyhodnotil tiež námietku nepreskúmateľnosti rozsudku správneho
súdu pre nedostatok dôvodov. Nepreskúmateľnosť rozsudku správneho súdu, a teda porušenie práva

na spravodlivý proces v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP z dôvodu absencie či nedostatočného
odôvodnenia možno konštatovať výlučne tam, kde písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje
zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Takúto vadu rozsudku správneho
súdu kasačný súd nevzhliadol, keďže správny súd sa so všetkými podstatnými námietkami žalobcu
vysporiadal a svoje úvahy, na základe ktorých dospel k ním prezentovaným právnym záverom v

odôvodnení rozsudku správneho súdu riadne uviedol.
43.Vtomtosmerekasačnýsúdpoukazujeajnaskutočnosť,žesprávnysúd,napriektomu,ževobdobnej
veci už rozhodoval, neuspokojil sa len odkazom na svoje predošlé rozhodnutie, ale odôvodnenie v
nadväznosti na jednotlivé žalobcove námietky rozšíril o svoje vlastné posúdenie. Príkladmo kasačný
súd poukazuje na bod 27. a vyhodnotenie žalobnej námietky o nulite rozhodnutia prvostupňového

orgánu v dôsledku absencie právnej subjektivity. Odôvodnenie rozsudku správneho súdu súčasne spĺňa
zákonom predpísané náležitosti (§ 139 ods. 2 SSP) a je z neho zrejmé, na akých dôvodoch založil
svoje rozhodnutie, ako vec právne posúdil a akými úvahami bol vedený. Námietka žalobcu bola preto
vyhodnotená ako nedôvodná.
44. Záverom kasačnej sťažnosti žalobca namietal nevysporiadanie sa správneho súdu s tvrdeniami

a odpoveďami na otázky členov senátu, ktoré zazneli na pojednávaní v prejednávanej veci. Uvedená
námietka je nedôvodná. V zmysle § 183 SSP: žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť
správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie
žaloby. Žalobca je preto povinný všetky dôležité skutočnosti a tvrdenia uviesť už v správnej žalobe.
Rozširovanie obsahu správnej žaloby ústne na pojednávaní je v zmysle vyššie citovaného ustanovenia

vylúčené a neuvedenie argumentov, ktoré sú nad rámec obsahu správnej žaloby a odzneli na ústnom
pojednávaní, v odôvodnení rozsudku správneho súdu, preto nezakladá vadu nepreskúmateľnosti
rozsudku správneho súdu. Uvedené platí predovšetkým v situácii, aká je vo veci samej, keď správny súd
sa inak v rozsudku so všetkými podstatnými námietkami žalobcu riadne vysporiadal. (Obdobne rozsudok
kasačného súdu sp. zn. 4Sfk/21/2024 z 23. októbra 2024 bod 63.)

45. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody dospel kasačný súd k právnemu záveru, že napriek
nesprávne právne posúdeným lehotám na podanie návrhu na obnovu konania nebola kasačná sťažnosť
spôsobilá docieliť zmenu či zrušenie rozsudku správneho súdu, rozhodnutia prvostupňového orgánu
alebo rozhodnutia žalovaného. Keďže skutočnosti a dôkazy, na základe ktorých sa žalobca domáhal
obnovy konania, nespĺňajú podmienky podľa § 75 ods. 1 písm. a) daňového poriadku, nebolo možné

obnovu konania povoliť. Kasačný súd preto vyhodnotil rozhodnutia, v zmysle ktorých nebolo vyhovené
žalobcovmu návrhu ako zákonné a vecne správne, kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú a rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
46. Podľa § 461 SSP: Kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie

je dôvodná. Kasačný súd keďže nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodol podľa citovaného
ustanovenia.
47. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku podľa
§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP: Žalovanému prizná správny súd podľa pomerujeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to
možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno
priznať len výnimočne. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v kasačnom

konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní
úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné
dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané.
48. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.
Rozširovanie obsahu správnej žaloby ústne na pojednávaní je v zmysle vyššie citovaného ustanovenia

vylúčené. Neuvedenie argumentov, ktoré sú nad rámec obsahu správnej žaloby a odzneli na ústnom
pojednávaní, v odôvodnení rozsudku správneho súdu, nezakladá vadu nepreskúmateľnosti rozsudku
správneho súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.