Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/50/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123206076
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8123206076.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,

2/ C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom E. F. XXX, XXX XX E., právne zastúpených JUDr. Jurajom
Dziakom, advokátom so sídlom Vajanského 26, 080 01 Prešov, proti žalovanému: A. G. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX, XXX XX E., právne zastúpenému advokátskou kanceláriou VAĽO &
PARTNERS s.r.o., so sídlom Konštantínova 3, 080 01 Prešov, IČO: 36 868 434, za účasti intervenienta
na strane žalovaného A. H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX K., právne zastúpenej
advokátskou kanceláriou LM LEGAL s.r.o. so sídlom Tajovského 1, 811 04 Bratislava, IČO: 55 966 438,
o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o určenie, že žalobkyňa 2/ je vlastníkom nehnuteľností toho času zapísaných na LV č. XXX,
katastrálne územie E., obec E., okres C., ako parcela registra I. L. F. XXX/X o výmere 564 m2, druh
pozemku: záhrada, parcela registra C L. F. XXX/X o výmere 30 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie, stavba so súpisným číslom XXX, postavená na parcele registra I. L. F. XXX/X, popis stavby:
rekreačný domček, zastavuje.

II. Súd u r č u j e , že žalobca 1/ je výlučným vlastníkom nehnuteľností toho času zapísaných na LV č.

XXX, katastrálne územie E., obec E., okres C., ako parcela registra I. L. F. XXX/X o výmere 564 m2, druh
pozemku: záhrada, parcela registra C L. F. XXX/X o výmere 30 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie, stavba so súpisným číslom XXX, postavená na parcele registra I. L. F. XXX/X, popis stavby:
rekreačný domček, a to v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1/1 z celku.

III. Súd u r č u j e , že žalobcovia 1./ a 2/ rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti toho
času zapísanej na LV č. XXX, katastrálne územie E., obec E., okres C. ako parcela registra I. L. F. XXX/
X o výmere 159 m2, druh pozemku: záhrada, a to v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1/1 z celku.

IV. Vo vzťahu medzi žalobcom 1/ a žalovaným náhradu trov konania žalobcovi 1/ nepriznáva .

V. Vo vzťahu medzi žalobkyňou 2/ a žalovaným žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

VI. Intervenientovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou domáhali, aby súd určil, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti

zapísaných na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie E., a to parcely L. F. XXX/X záhrada o výmere
564 m2, parcely L. F. XXX/X zastavaná plocha o výmere 30 m2, parcely L. F. XXX/X záhrada o výmere
159 m2 a stavby rekreačného domčeku súpisné číslo XXX postavenej na parcele L. F. XXX/X.2. Žalobu odôvodnili tým, že súdny exekútor JUDr. Radovan Ferenc, na základe poverenia udeleného
Okresným súdom Banská Bystrica, vedie voči žalovanému exekúciu o vymoženie sumy 378.475 USD s
príslušenstvom, v exekučnom konaní spisovej značky 317EX 285/23. Súdny exekútor dňa 04.04.2023

vydal upovedomenie o začatí a spôsobe vykonania exekúcie, a to zrážkami zo mzdy a iných príjmov,
prikázaním pohľadávky z účtu v banke a zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti
zapísané na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie E., a to konkrétne na parcelu L. F. XXX/X
záhrada o výmere 564 m2, parcelu L. F. XXX/X zastavaná plocha o výmere 30 m2, parcelu L. F. XXX/
X záhrada o výmere 159 m2 a stavbu rekreačného domčeku súpisné číslo 170 postavenú na parcele

L. F. XXX/X, ktorých vlastníkom je žalovaný v podiele 1/1. Žalovaný mal vlastnícke právo k uvedeným
nehnuteľnostiam nadobudnúť na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s ním ako kupujúcim a žalobca ako
predávajúcimi dňa 08.11.2019 za kúpnu cenu 100.000,- eur. Tejto kúpnej zmluve predchádzala zmluva
o pôžičke zo dňa 07.11.2014, podľa ktorej im žalovaný mal požičať sumu 100.000,- eur a kúpna cena
podľa uvedenej kúpnej zmluvy, bola zaplatená započítaním pohľadávky na zaplatenie kúpnej ceny voči
pohľadávkenavráteniepôžičky.Vprípadespornejkúpnejzmluvy,zobochstránišloosimulovanýprávny

úkon, ktorým sa mal zakryť právny úkon darovania. Keďže však z kúpnej zmluvy plynie jej odplatnosť
nemožno za platný považovať ani simulovaný právny úkon, ani právny úkon dissimulovaný. Pokiaľ ide
o dôvody prečo kúpnu zmluvu uzavreli takýmto spôsobom tak bola to vôľa ich syna, ktorý je právnikom.
Tento s darovaním nesúhlasil, pretože § 630 Občianskeho zákonníka, umožňuje požadovať vrátenie
daru, čím by podľa jeho slov bol v trvalej neistote, či z nejakých dôvodov, a to či skutočne alebo fiktívne

nezačnú tvrdiť, že sa voči ním alebo osobám im blízkym správa spôsobom hrubo porušujúcim dobré
mravy, čoby viedlo k povinnosti vrátenia týchto nehnuteľnosti. Zároveň sa ako žalovaný chcel vyhnúť
tomu, aby v prípade dedičského konania po nás, jeho brat mohol postupovať podľa § 484 veta druhá
Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa započítania v dedičskom konaním. Zároveň zaplatenie kúpnej
ceny započítaním žalovaný aplikoval z dôvodu, aby právny vzťah zo zmluvy o pôžičke zo dňa 07.11.2014

mohol uzavrieť, pričom však napriek proklamácii uvedenej v bode III. zmluvy, pôžička ako reálny kontrakt
nikdy nevznikla, pretože táto im nebola poskytnutá. Dôvod prečo s postupom navrhnutým ich synom
súhlasili bol ten, že nechceli aby sa tieto nehnuteľnosti stali predmetom dedičského konania, chceli
majetok vysporiadať ešte za života aj keď' takýmto neštandardným spôsobom, v rozpore so skutočnou
vôľou.

3. Žalovaný s podanou žalobou súhlasil. Potvrdil, že kúpna zmluva bola dissimulovaným právnym
úkonom a potvrdil pravdivosť tvrdení uvedených žalobcami v ich žalobe. Nehnuteľnosť potreboval aj
z dôvodu preukázania svojej kredibility, keďže hodlal v budúcnosti čerpať úver a chcel ho zabezpečiť
záložnou zmluvou k tejto nehnuteľnosti. V prípade, ak by mu nehnuteľnosť bola darovaná tak ako to
chceli rodičia pôvodne urobiť, v prípade žiadosti o vrátanie daru, by mu uvedené spôsobilo problémy,

ktoré by mohli mať nepriaznivý vplyv na prípadný vzťah s bankou. Pokiaľ ide o zmluvu o pôžičke uviedol,
že ku dňu 07.11.2014 nemal k dispozícií finančné prostriedky vo výške v zmluve uvedené. Zmluva o
pôžičke preto ako tzv. reálny kontrakt platne nevznikla.

4.Dňa14.08.2023bolosúdudoručenéoznámenieovstupedokonaniaintervenientaA.H.I..Uznesením

zo dňa 02.10.2023 súd pripustil vstup A. H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX K., ako
intervenienta do konania na strane žalovaného.

5. Intervenient vo vyjadrení k žalobe uviedol, že podanie žaloby je v rozpore s právnym princípom
uplatňovaným v oblasti súkromného práva, v zmysle ktorého sa nikto nemôže dovolávať vlastnej

nepoctivosti („nemo turpitudinem suam allegare potest“), dobrými mravmi a s inštitútom zákazu zneužitia
práva, a ako také preto nemôže požívať právnu ochranu. Hoci princíp „nemo turpitudinem suam allegare
potest“ nie je v našom právnom poriadku explicitne vyjadrený, je neodmysliteľnou súčasťou právnych
princípov, na ktorých je vybudované súkromné právo. Predstavuje tiež stabilnú súčasť rozhodovacej
činnosti všeobecných súdov, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky. Žalobcovia sa na základe

podanej žaloby domáhajú určenia ich vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam, a to z dôvodu, že kúpna
zmluva, ktorú uzavreli so žalovaným, predstavuje simulovaný, a teda neplatný právny úkon. Podľa ich
názoru má byť pritom neplatný aj disimulovaný právny úkon – darovacia zmluva, nakoľko z kúpnej
zmluvy vyplýva jej odplatnosť. Z vyjadrenia žalobcov pritom bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že
tvrdenú neplatnosť (simulovaného) právneho úkonu sami spôsobili a o jej existencii v čase uzavretia

kúpnej zmluvy jednoznačne vedeli. Neplatnosti právneho úkonu sa však nemôže dovolávať ten, kto ju
sám spôsobil. 20. Vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe (napr. sp. zn.: 2Cdo/281/2005, 6MCdo/1/2012,
5Cdo/429/2014, 6Cdo/29/2017 a 1MCdo/12/2010) tiež platí, že námietku neplatnosti kúpnej zmluvy
nemôže uplatniť ten z jej účastníkov, ktorý sám konal v rozpore s dobrými mravmi. Žalobcovia samipotvrdzujú, že ich skutočnou vôľou bolo previesť vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam na ich syna –
žalovaného, s tým, že uzavretím kúpnej zmluvy zastierali iný právny úkon – darovanie, a to z dôvodu,
aby sa vyhli (vylúčili) účinky kogentných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 630, § 484 druhá veta

OZ). Čiže aj napriek tomu, že žalobcovia sami deklarujú, že ich skutočnou vôľou bolo obdarovať svojho
syna nehnuteľnosťami, v čase po iniciovaní exekučného konania začali účelovo spochybňovať platnosť
nadobúdacieho titulu (kúpnej zmluvy), ktorý nimi zamýšľané právne následky (prevod nehnuteľností na
žalovaného), vyvolal. Platnosť kúpnej zmluvy pritom namietajú z dôvodu, ktorý sami vyvolali, navyše v
snahe vyhnúť sa aplikácii kogentných ustanovení Občianskeho zákonníka, čo (okrem iného) vykazuje

znaky konania v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný vo svojom Vyjadrení „potvrdzuje pravdivosť
tvrdení uvádzaných žalobcami v bode II. žaloby“ pričom z uvedeného dôvodu sa domáha aplikácie
ustanovenia § 186 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje
dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. 23. Z procesných podaní strán sporu je celkom zjavné, že
tieto sú realizované výlučne v úmysle ochrániť nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného pred výkonom
rozhodnutia v Exekučnom konaní. Nehnuteľnosti sú pritom v zásade jediným exekvovateľným majetkom

vo vlastníctve žalovaného, z ktorého by bolo možné reálne aspoň čiastočne uspokojiť judikovanú
pohľadávku Intervenienta vymáhanú v Exekučnom konaní. Strany sporu tak konajú účelovo (vo vedomej
zhode) na škodu intervenienta. S poukazom na citované ustanovenie článku 5 CSP nemožno takémuto
konaniu žalobcov (konajúcim v zhode so Žalovaným) priznať súdnu ochranu. Podporne (per analogiam)
poukázal napríklad na rozhodnutia súdov vydané v konaní o určenie vlastníckeho práva, kde bolo

ustálené, že zjavným zneužitím práva je aj podanie žaloby o určenie vlastníctva podľa § 630 OZ, ako
prostriedok ochrany darovaných nehnuteľností pred výkonom záložného práva (rozsudok Okresného
súdu Zvolen zo dňa 02.12.2020, sp. zn.: 16C/21/2019 a rozsudok odvolacieho Krajského súdu v
Banskej Bystrici zo dňa 18.11.2021, sp. zn.: 12Co/20/2021). Konanie žalobcov je v individuálnych
okolnostiach prípadu v rozpore so zásadou nemo turpitudinem suam alegare potest, dobrými mravmi,

ako aj inštitútom zákazu zneužitia práva. Žalobcovia (v kooperácii so žalovaným) zjavne zneužívajú
inštitút žaloby za účelom ochrany Nehnuteľností pred ich postihnutím v Exekučnom konaní. Uvedené
samo osebe a bez ďalšieho predstavuje dôvod pre zamietnutie podanej žaloby žalobcov. Pokiaľ by sa
poskytla súdna ochrana tvrdenému vedomému nepoctivému konaniu zmluvnej strany existujúcemu pri
uzatváraní zmluvy, ad absurdum by sa vytvoril priestor pre možné budúce spochybňovanie akéhokoľvek

právneho úkonu, a to len na základe toho, že tá-ktorá zmluvná strana (prípadne dokonca obe strany) pri
jeho uzatváraní nekonali poctivo. Pri takomto prístupe by v konečnom dôsledku mohol v zásade každý
povinný (po dohode s prevodcom) v rámci exekúcie (v snahe vylúčiť postihnutie jeho majetku) začať
tvrdiť, že veci v jeho vlastníctve, ktoré majú byť exekvované (osobitne nehnuteľnosti), nadobudol na
základe simulovaných (neplatných) právnych úkonov. Takýto stav by bol nielen v rozpore so základnými

princípmi právneho štátu ale aj samotným zmyslom a účelom súkromnoprávnych noriem. Intervenient
má za to, že v konkrétnych okolnostiach prípadu (ak by sa pripustila stranami sporu tvrdená zhodná a
vedomá simulácia kúpnej zmluvy) bol by disimulovaný právny úkon (darovacia zmluva) platný, nakoľko
zozneniakúpnychzmlúv,vspojitostistvrdenýmifiktívnymizmluvamiopôžičke,potomvyplýva,žekúpne
zmluvy boli uzavreté platne ako zmluvy darovacie (keďže započítanie kúpnej ceny v celom rozsahu

(100.000,- eur) na tvrdenú neexistujúcu (fiktívnu) pôžičku v rovnakej výške (100.000,- eur) vo svojej
podstate predstavuje bezodplatnosť uzavretej zmluvy). Aj z uvedeného hľadiska by tak bola žaloba
žalobcov nedôvodná, keďže disimulovaný právny úkon by bol vyhodnotený ako platný právny úkon
(uzatvorený v písomnej forme so všetkými zákonom stanovenými náležitosťami). Žalobcovia (sa v zhode
so žalovaným) na škodu Intervenienta (veriteľa žalovaného) snažia zabrániť speňaženiu Nehnuteľností

vo vlastníctve žalovaného v Exekučnom konaní a eliminovať tak akékoľvek uspokojenie judikovanej
pohľadávky Intervenienta. O uvedenom napokon svedčí aj samotný obsah vyjadrenia žalovaného,
ktorý „dobrovoľne“ a bez ďalšieho „uznáva“ žalobou uplatnený nárok, pričom zároveň nesúhlasí so
vstupom Intervenienta do konania. V zjavnom rozpore s účelovou (a zhodnou) argumentáciou strán
sporuvkonaníohľadomnamietanejneexistencievlastníckehoprávažalovanéhoknehnuteľnostiamjeaj

samotné následné správanie sa (konanie) žalobcov, ktorí so žalovaným, ako vlastníkom nehnuteľností,
po takmer troch rokoch od uzavretia kúpnych zmlúv, uzatvorili záložnú zmluvu, ktorej predmetom bolo
danie nehnuteľností do zálohu žalobcom. Vynára sa tak logická otázka, prečo by niekto uzatváral
záložnú zmluvu so záložcom, o ktorom si myslí, že mu vlastnícke právo k predmetu zálohu v skutočnosti
neprináleží.

6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 27.12.2023 uviedol, že intervenientom spochybňovanými právnymi
úkonmi v čase ich urobenia, nebola spôsobená a ani nehrozila škoda tretiemu subjektu z okruhu mimo
žalobcov a žalovaného. V takomto prípade absentuje záver, aby simulovaná kúpna zmluva bola urobenás cieľom priamo poškodiť určitému subjektu, v tomto prípade intervenientovi. Preto jeho tvrdenia o
šikanóznej povahe žaloby, o nemožnosti dovolávať sa vlastného nepoctivého konania a podobne, v
tomto prípade akceptovať nemožno, pretože skutkový stav v prejednávanej veci preto jednoznačne

nesvedčí, keďže vykonaný simulovaný právny úkon sa týkal iba žalobcov a žalovaného. Ďalej uviedol, že
absolútny právny úkon je neplatný od začiatku a to musí konštatovať súd. Je logické, že žalobcovia ako
rodičiažalovaného,sapríslušnejochranydomáhajúažterazzdôvodu,abysvojmajetokochránili,keďže
uvedené nebolo nevyhnutné pokiaľ voči žalovanému nebol vydaný exekučný titul na základe ktorého by
satietonehnuteľnostimohliexekvovať.Rodičiažalovanéhomalizdravotnéaajztohtodôvodudozačatia

exekúcie nebolo potrebné riešiť' nezákonný stav, ktorý ich ,,nepálil“. Vo vzťahu k uzavretej záložnej
zmluve zo dňa 28.07.2022 uviedol, že tento spôsob zvolil, aby uchránil rodičov.

7. Žalobcovia dňa 22.01.2024 podali návrh na zmenu žaloby tak, aby súd určil, že žalobca 1/ je výlučným
vlastníkom nehnuteľností toho času zapísaných na LV č. XXX, katastrálne územie E., obec E., okres C.,
ako parcela registra I. L. F. XXX/X o výmere 564 m2, druh pozemku: záhrada, parcela registra I. L. F.

XXX/X o výmere 30 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, stavba so súpisným číslom XXX,
postavená na parcele registra I. L. F. XXX/X, popis stavby: rekreačný domček, a to v spoluvlastníckom
podiele vo veľkosti 1/1 z celku a žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
toho času zapísanej na LV č. XXX, katastrálne územie E., obec Záborské, okres Prešov ako parcela
registra I. L. F. XXX/X o výmere 159, druh pozemku: záhrada, a to v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti

1/1 z celku.

8. Podľa § 140 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), zmena
žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.

9. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

10. Súd v danom prípade podanie žalobcov zo dňa 22.01.2024 posúdil ako čiastočné späťvzatie žaloby
vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva žalobkyne 2/ k nehnuteľnostiam toho času zapísaných na LV

č. XXX, katastrálne územie E., obec E., okres C., ako parcela registra I. L. F. XXX/X o výmere 564
m2, druh pozemku: záhrada, parcela registra I. L. F. XXX/X o výmere 30 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, stavba so súpisným číslom XXX, postavená na parcele registra I. L. F. XXX/X, popis
stavby: rekreačný domček. Z podania je zrejmé, že žalobcovia si neuplatňujú iné právo, ale žalobkyňa
2/ sa už nedomáha určenia svojho vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Keďže voči

späťvzatiu neboli námietku súd konanie v tejto časti zastavil.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to Upovedomením o začatí a spôsobe
vykonania exekúcie na č.l. 4-6, Výpisom z LV na č.l. 7-9, Kúpnou zmluvou na č.l. 10-12, Zmluvou
o pôžičke na č.l. 13, Oznámením o vstupe na č.l. 23-25, Zmluvou o pôžičke na č.l. 27, Zmluvou o pôžičke

na č.l. 28, Oznámením v zmysle § 44 ods. 1 Exekučného poriadku na č.l. 29, Kúpnou zmluvou na č.l.
30-32, Kúpnou zmluvou na č.l. 33-35, Správou Informácia o vykonaných úkonoch a zisteniach o majetku
povinného na č.l. 36, Záložnou zmluvou na č.l. 37-39, Vyjadrením žalovaného na č.l. 60, Replikou na
č.l. 71, Vyjadrením intervenienta na č.l. 72-77, Úradným prekladom rozsudku na č.l. 78-81, Zmluvou
o pôžičke na č.l. 82, Stanoviskom žalobcu na č.l. 100 a zistil tento skutkový stav:

12.Žalobcovianapojednávanídňa26.02.2024uviedli,žechcelipomôcťsynovi,nakoľkosibralhypotéku
a tak aby mal nejaké vlastníctvo a tiež v prípade ak sa daruje nehnuteľnosť, táto potom spadá do
dedičského konania. Ku žiadnemu odovzdaniu peňazí nedošlo. Zmluva bola fiktívna a táto chata zostala
v ich rukách tak ako bola. Ďalej uviedli, že mal spor s intervenientom.

13. Žalovaný na pojednávaní dňa 26.02.2024 uviedol, že mal spor s H. I., od roku 2020 až 2021. V roku
2014 neuzatvorili žiadnu zmluvu. V roku 2019, keď uzatvorili kúpnu zmluvu, tak súbežne s tým, sme
uzatvorili aj zmluvu o pôžičke a došlo k antidatovaniu tejto zmluvy o pôžičke. Bolo mu to poradené
a v rovnaký deň uzatvorili dve kúpne zmluvy. O hypotéku nepožiadal, nakoľko žil v USA a bol odstrašený

podmienkami pre poskytnutie hypotéky.

14. Dňa 08.11.2019 bola medzi žalobcami ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim uzavretá
kúpna zmluva, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť – pozemok – parcela registra KN „I.“, C. F. XXX/X o výmere 159 m2 - záhrady za kúpnu cenu 100.000,- eur. Podľa článku IV. sa strany dohodli, že sa
záväzok kupujúceho zaplatiť celkovú cenu započítava so záväzkom predávajúcich ako spoludlžníkov
v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 07.11.2019, a to v celom rozsahu kúpnej ceny ku dňu podpisu kúpnej

zmluvy.

15. Dňa 08.11.2019 bola medzi žalobcom 1/ ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim uzavretá
kúpna zmluva, predmetom ktorej bola nehnuteľnosti– pozemok – parcela registra KN „C“, parc. č. XXX/
X o výmere 564 m2 - záhrady, parc. č. XXX/X o výmere 30 m2 - zastavané plochy a nádvoria a rekreačný

domček so súpisným číslom 170 stojacom na parcele č. XXX/X za kúpnu cenu 100.000,- eur. Podľa
článku IV. sa strany dohodli, že sa záväzok kupujúceho zaplatiť celkovú cenu započítava so záväzkom
predávajúceho a jeho manželky ako spoludlžníkov v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 07.11.2019, a to
v celom rozsahu kúpnej ceny ku dňu podpisu kúpnej zmluvy.

16. Dňa 07.11.2014 bola medzi stranami uzatvorená zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalovaný

poskytol žalobcom pôžičku vo výške 100.000,- eur.

17. Dňa 01.07.2022 uzatvorili žalovaný ako záložca a žalobcovia ako záložný veritelia záložnú zmluvu
k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie E., a to parcely KN-C Č.
XXX/X záhrada o výmere 564 m2, parcely L. F. XXX/X zastavaná plocha o výmere 30 m2, parcely L.

F. XXX/X záhrada o výmere 159 m2 a stavby rekreačného domčeku súpisné číslo XXX postavenej na
parcele L. F. XXX/XXX zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 30.11.2021.

18.Zvýpisuzlistuvlastníctvač.XXX,katastrálneúzemieE.vyplýva,žežalovanýjevlastníkomsporných
nehnuteľnosti, na základe kúpnej zmluvy. Vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného bol povolený

dňa 12.11.2019 pod V-7898/2019 a dňa 20.11.2019 pod V-7897/2019.

19. Na exekútorskom úrade JUDr. Radovana Ferenca sa vedie exekučne konania proti povinnému
(žalovanému v tomto konaní) na vymoženie pohľadávky Intervenienta vo výške 378.475,- USD spoločne
s príslušenstvom.

20. Zistený skutkový stav súd právne posúdil

21. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

22. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

23. Podľa 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

24. Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon,
platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

25. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch

nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

26. Podľa 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

27. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.28. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia, že žalobca 1/ je výlučným vlastníkom
nehnuteľností toho času zapísaných na LV č. XXX, katastrálne územie E., obec E., okres C., ako parcela
registra I. L. F. XXX/X o výmere 564 m2, druh pozemku: záhrada, parcela registra I. L. F. XXX/X o výmere

30 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, stavba so súpisným číslom XXX, postavená na
parcele registra I. L. F. XXX/X, popis stavby: rekreačný domček, a to v spoluvlastníckom podiele vo
veľkosti 1/1 z celku a žalobcovia 1./ a 2/ rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti toho
času zapísanej na LV č. XXX, katastrálne územie E., obec E., okres C. ako parcela registra I. L. F. XXX/
X o výmere 159 m2, druh pozemku: záhrada, a to v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1/1 z celku.

29.Žalobaourčenievlastníckehopráva,predstavujúcajedenzprávnychprostriedkovochranyvlastníka,
má svoj základ v ustanovení § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého návrhom na začatie konania možno
uplatniť,abysarozhodlonajmäourčení,čituprávojealebonieje,akjenatomnaliehavýprávnyzáujem.
Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je (určovacej
žaloby) sú po procesnej stránke skutočnosti, že strany majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý

právny záujem.

30. Ak sa žalobca (žalobcovia) domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v
katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný, má nepochybne naliehavý právny záujem na
požadovanom určení. Vzhľadom na skutočnosť, že súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti je podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností (§ 34 ods. 1
katastrálneho zákona), je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na
odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi riadne označenými stranami.

31. Súd sa následne zaoberal vecou samou. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru,

žežalobajedôvodná.Vykonanýmdokazovanímazhodnýmitvrdeniamistránbolopreukázané,žemedzi
stranamikonaniabolauzatvorenázmluvaopôžičke,nazákladektorejmalžalovanýposkytnúťžalobcom
pôžičku vo výške 100.000,- eur. Zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, pri ktorej podmienkou vzniku
zmluvy okrem dohody zmluvných strán je aj reálne poskytnutie predmetu zmluvy dlžníkovi (preto ide
o tzv. reálny kontrakt). V konaní nebolo sporné, že k poskytnutiu peňažných prostriedkov žalobcom

nedošlo. Dňa 08.11.2019 bola medzi žalobcami ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim uzavretá
kúpna zmluva, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť – pozemok – parcela registra L. „I.“, C. F. XXX/X
o výmere 159 m2 - záhrady za kúpnu cenu 100.000,- eur. Podľa článku IV. sa strany dohodli, že sa
záväzok kupujúceho zaplatiť celkovú cenu započítava so záväzkom predávajúcich ako spoludlžníkov
v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 07.11.2019, a to v celom rozsahu kúpnej ceny ku dňu podpisu kúpnej

zmluvy. Dňa 08.11.2019 bola medzi žalobcom 1/ ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim uzavretá
kúpna zmluva, predmetom ktorej bola nehnuteľnosti– pozemok – parcela registra L. „I.“, C. F. XXX/X
o výmere 564 m2 - záhrady, parc. F. XXX/X o výmere 30 m2 - zastavané plochy a nádvoria a rekreačný
domček so súpisným číslom XXX stojacom na parcele č. XXX/X za kúpnu cenu 100.000,- eur. Podľa
článku IV. sa strany dohodli, že sa záväzok kupujúceho zaplatiť celkovú cenu započítava so záväzkom

predávajúceho a jeho manželky ako spoludlžníkov v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 07.11.2019, a to
v celom rozsahu kúpnej ceny ku dňu podpisu kúpnej zmluvy. Na základe predmetných kúpnych zmlúv
bolo vlastníckeho právo zapísané v prospech žalovaného. Strany v konaní zhodne tvrdili, že nemali
úmysel uzatvoriť kúpne zmluvy a ku zaplateniu kúpnej ceny nedošlo.

32. Súd je toho názoru, že kúpne zmluvy zo dňa 08.11.2019 sú neplatné v zmysle § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Nedostatok vážnosti vôle je okolnosťou zakladajúcou neplatnosť zmlúv v
zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. O nedostatok vážnosti vôle ide vtedy, keď sa zdanlivo
prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej

prejav. K takýmto prejavom vôle patria medziiným úkony urobené s vnútornou výhradou a simulované
právne úkony.

33. Pokiaľ právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli
účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (§ 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka).

Z uvedeného potom vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom urobeným len „naoko“ (tzv.
simulovaným právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je
simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento
úkon. V takých prípadoch platí zastieraný právny úkon; podmienkou ale je, že zastieraný právny úkonzodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť. Pokiaľ by bol
sám zastieraný právny úkon nedovolený (priečil by sa zákonu), bol by tiež neplatný (§ 39 Občianskeho
zákonníka).

34. Podľa R 1/2021 Zbierky stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 1/2021, predpokladom platnosti
zastretej (disimulovanej) zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti (§ 41a ods. 2 Občianskeho
zákonníka) je okrem iného jej uzatvorenie v písomnej forme a tými istými účastníkmi ako zastierajúca
(simulovaná) zmluva. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2020 sp. zn. 3 Cdo

43/2019)

35. V danom prípade bolo preukázané, že vôľa účastníkov kúpnych zmlúv smerovala k uzavretiu
darovacích zmlúv, predmetom ktorých mal byť bezodplatný prevod nehnuteľnosti. Účastníci zmlúv
označených ako „kúpna zmluva“ len predstierali uzatvorenie kúpnych zmlúv, pretože v skutočnosti mali
vôľu uzatvoriť darovacie zmluvy. Keďže predmetné kúpne zmluvy ako dvojstranný právny úkon neboli

urobené vážne (absentoval v nej jeden prvok vôle - vážnosť), sú takéto simulované zmluvy podľa § 37
Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Ich disimulovaný právny úkon, darovacie zmluvy, by mohli
byť platné, iba ak by spĺňali všetky náležitosti právneho úkonu. Náležitosťou darovacej zmluvy o prevode
nehnuteľností je podľa § 46 ods. 1 OZ písomná forma. Súd zmluvy označenú ako kúpne vyhodnotil ako
neplatné - simulované, nemal však žiadnu dissimulovanú darovaciu zmluvu v písomnej forme, ktorej

platnosť by mohol vysloviť podľa § 41a ods. 2 OZ. Na základe uvedeného súd uzatvára, že zmluvy zo
dňa 08.11.2019 označené ako kúpna zmluva, sú absolútne neplatné pre rozpor medzi vôľou a prejavom
účastníkov zmluvy. Takouto neplatnou zmluvou nemohol žalovaný nadobudnúť nehnuteľnosti. Súd preto
žalobe vyhovel.

36. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 96/1995 (publikovanom v časopise
Zo súdnej praxe pod č. 39/1998) uviedol, že absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum)
nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný
úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený. Absolútne neplatný právny úkon nepôsobí právne následky
ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností. Ak je určitý úkon absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase
jeho urobenia. Ani pri uplatnení princípov spravodlivosti a dobrých mravov pri výkone práv a povinností
nemá súd možnosť dodatočne zvážiť, či absolútnu neplatnosť úkonu „uzná alebo neuzná“ (resp. či ju
zohľadní alebo nezohľadní). Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy
prihliadnuť, a to aj bez návrhu (z úradnej povinnosti - ex officio).

37. Intervenient vo vyjadrení k žalobe namietal, že žaloba je v rozpore s právnym princípom
uplatňovaným v oblasti súkromného práva, v zmysle ktorého sa nikto nemôže dovolávať vlastnej
nepoctivosti („nemo turpitudinem suam allegare potest“), s dobrými mravmi a s inštitútom zákazu
zneužitia práva.

38. Podľa ust. § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

39.Podľačl.5CSP,Zjavnézneužitieprávanepožívaprávnuochranu.Súdmôževrozsahuustanovenom
v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie
práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným
prieťahom v konaní.

40. Výkonom subjektívnych práv sa v praxi i teórii občianskeho práva rozumie uplatňovanie práva takým
správaním, ktoré je právom dovolené. Každý, kto má určité subjektívne občianske právo, je zásadne
oprávnenýhovykonávaťajehovýkonomdosahovaťuspokojeniesvojichindividuálnychzáujmov,potrieb
a preferencií vo svojom súkromnom živote. V prípade, ak dôjde k porušeniu subjektívneho práva,
oprávnený subjekt sa môže dovolať jeho ochrany svojho u povolaného štátneho orgánu, predovšetkým

na súde; súd ako reprezentant právneho štátu je povinný takýto výkon práva rešpektovať a zaistiť mu
ochranu. Ide o ústavou zakotvené právo na súdnu ochranu. Samozrejme, právo musí v dobe jeho
výkonu existovať a výkon práva musí byť uplatnený v zákonnom rámci a primeraný s ohľadom na cieľ,
ktorý má byť dosiahnutý (žalovateľnosť a vymáhateľnosť subjektívneho materiálneho práva).41. V danom prípade sa žalobcovia domáhajú ochrany svojho vlastníckeho práva. Učinili tak zákonom
predpokladaným spôsobom, t.j. žalobou, ktorá predstavuje základný dispozičný procesný úkon, ktorým

sa začína civilné sporové konanie (§ 131 CSP).

42. Rozpor s dobrými mravmi znamená, že výkon práva síce formálne neodporuje zákonu, ocitá a však
v rozpore s uznávanou mienkou rozhodujúcej časti spoločnosti, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi
ľuďmi určuje, aký má výkon práv byť tak, aby bol v súlade so základnými a všeobecne rešpektovanými

zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti - so zásadou slušnosti, poctivosti, čestnosti,
vzájomnej úcty, tolerancie atď. Či sa výkon práva prieči dobrým mravom musí byť zistené s prihliadnutím
k individuálnym okolnostiam konkrétneho prípadu, vrátane doby, miesta, správania i postavenia
dotknutých subjektov. V prípade pozitívneho záveru by súd mohol s poukazom na ust. § 3 Občianskeho
zákonníka odoprieť výkonu takéhoto práva ochranu.

43. Je však potrebné zdôrazniť, že aplikácia ust. § 3 Občianskeho zákonníka a teda, odopretie ochrany
subjektu, ktorý zákonom dovoleným spôsobom realizuje ústavou garantované právo na súdnu ochranu
svojho porušeného práva, by skutočne malo byť len výnimočné. To znamená, že by nemalo viesť k
oslabovaniu ochrany subjektívnych občianskych práv a tým nežiaducemu narušovaniu právnej istoty,
spočívajúcej v dôvodnom očakávaní oprávneného subjektu, že súd ako reprezentant právneho štátu

prizná na základe včas podanej žaloby žalobcovi nárok. Zámer presadzovať spravodlivosť bez ohľadu
na stanovené pravidlá a postupy (žalovateľnosť a vymáhateľnosť práva) by totiž mohol viesť k právnej
neistote a chaosu, skrátka k neprijateľným spoločenským dôsledkom. Preto je možné uzavrieť, že
použitie ust. § 3 Občianskeho zákonníka je možné len vo výnimočných odôvodnených prípadoch, ako
spravodlivé vyrovnávajúce meradlo pre citlivé hodnotenie konkrétnych okolností individuálneho prípadu,

ktoré sleduje odstránenie prípadných tvrdostí a príkrostí zákona.

44. V danom prípade súd nezistil také výnimočné okolnosti, ktoré by svedčili pre záver o krajnom rozpore
práva s dobrými mravmi. Pri hodnotení dobrých mravov je potrebné prihliadnuť na konanie nie len
žalobcov, ale aj žalovaného, na ktorého strane intervenient vystupuje. Žalobcovia pri uzatváraní zmlúv

označených ako „kúpna zmluva“ neuviedli žalovaného do omylu. Žalovaný si bol vedomý, že sa nejedná
o kúpne zmluvy a žalobcovia postupovali podľa jeho pokynov. Súd podotýka, že v čase uzatvorenia
zmlúv intervenient ešte nemal pohľadávku voči žalovanému a teda intervenientovi uzatvorením zmlúv
nemohla byť ani spôsobená škoda. V konaní nebol preukázaný žiaden úmysel strán v čase uzatvorenia
zmlúv ukrátiť intervenienta alebo tretiu osobu. To, že žalobcovia podali žalobu až v čase, keď sa

vedie exekúcia voči žalovanému, nie je podľa názoru dôvodom pre zamietnutie žaloby. Žalobcovia
s poukazom na absolútnu neplatnosť zmlúv nikdy neprestali byť vlastníkmi nehnuteľnosti a žalovaný
sa nestal vlastníkom nehnuteľnosti. Nemožno preto žalobu hodnotiť ako zneužitie práva alebo konanie
v rozpore s dobrými mravmi.

45. Nakoniec súd poukazuje na to, že súd v konaní o vylúčení veci z exekúcie nie je viazaný rozhodnutím
o určení vlastníckeho práva. Súd poukazuje na totožnú úpravu v zákone o konkurze a vyrovnaní.
„Vylučovaciu žalobu je potrebné odlišovať od žaloby o určenie vlastníckeho práva. Zapísanie určitého
majetku do súpisu konkurznej podstaty umožňuje správcovi nakladať s takýmto majetkom podliehajúcim
konkurzu a následne ho speňažovať. Právnym prostriedkom ochrany inej osoby (spravidla vlastníka)

proti neoprávnenému zahrnutiu takéhoto majetku do súpisu konkurznej podstaty je práve vylučovacia
(excindačná) žaloba. Rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva žalobcu nie je takou právnou
skutočnosťou, ktorá by mala sama osebe za následok vylúčenie tejto veci zo súpisu majetku patriacej
do konkurznej podstaty.“ (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 193/2019 z 3.
júla 2019, zdroj: ustavnysud.sk; rozhodnutie bolo uverejnené v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného

súdu Slovenskej republiky pod č. 47/2019)

46. O trovách konania medzi žalobcom 1/ a žalovaným súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci v spojení s § 257
CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného

zreteľa. Žalobca 1/ bol v konaní úspešný v celom rozsahu, avšak súd žalobcovi 1/nárok na náhradu
trov konania nepriznal. V prejednávanej veci bolo predmetom konania uplatnenie nároku žalobcu 1/
o určenie vlastníckeho práva, a preto tunajší súd pri rozhodovaní o trovách konania prihliadol nielen
na okolnosti posudzovanej veci (a predmet sporu), ale aj na pomery strán, ich vzájomné príbuzenskévzťahy, výnimočnosť danej prejednávanej veci, ale aj na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu práva na
súde.Kdôvodomhodnýmosobitnéhozreteľatotižmôžedôjsťvovzťahukurčitýmdruhomkonaniaalebo
i určitej procesnej situácie a tento dôvod je potom daný charakterom tohto konania alebo charakterom

procesnej situácie. V prejednávanej veci je žalobca 1/ otcom žalovaného, z čoho vyplýva, že sú v
najbližšom príbuzenskom vzťahu, a preto by bolo neetické, priznať žalobcovi 1/ právo na náhradu trov
konania proti žalovanému a bolo by neprimeranou tvrdosťou požadovať od žalovaného zaplatenie trov,
ktoré vznikli žalobcovi 1/ na jeho právnom zastúpení.

47. O trovách konania medzi žalobkyňou 2/ a žalovaným súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. v spojení s § 256 ods.
1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane. Žalobkyňa 2/ zobrala žalobu späť v časti určenia vlastníckeho práva k parcele registra I.
L. F. XXX/X, druh pozemku: záhrada, parcele registra I. L. F. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie a stavbe rekreačný domček, čím zavinila zastavenie konania v tejto časti. Vo zvyšku bola

úspešná. Vzhľadom na čiastočný úspech strán súd rozhodol, že žalobkyňa 2/ a žalovaný nemajú právo
na náhradu trov konania.

48. Intervenientovi, ktorý vystupoval na strane žalovaného, ktorý bol neúspešný, resp. čiastočne
úspešný, súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).