Rozhodnutie – Zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. november 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1Csp/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224200671
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Dulina
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:8224200671.6

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Tomášom Dulinom v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XX, D., adresa na doručovanie A. X, E. - F. G., 2/ H. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom B. X, E. – F. B., obidvoch žalobcov právne zastúpených: JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom
Janka Kráľa 5/A, Lučenec, IČO: 37 756 508, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, Bratislava – Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpenému: Remedium Legal, s.r.o., so

sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, o určenie neexistencie práva na plnenie, eventuálne
o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že právo žalovaného voči žalobcom v 1. a 2. rade na plnenie zo Zmluvy o úvere
na bývanie číslo XXXXXXXX/XXXX zo dňa 27.03.2018 v znení Dodatku číslo 1 zo dňa 22.05.2020,
uzatvorenej medzi žalobcami v 1. a 2. rade a Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Digital Park
I, Einsteinova 21, Bratislava – Petržalka, IČO: 31 351 026, n e e x i s t u j e .

II. Žalobcom v 1. a 2. rade p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.03.2024 domáhali určenia,

že právo žalovaného voči žalobcom 1/ a 2/ na plnenie zo Zmluvy o úvere na bývanie č. 33237442 zo
dňa 27.03.2018 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 22.05.2020 uzatvorenej medzi žalobcom a Wüstenrot
stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31 351 026, sídlo: Digital Park I, Einsteinova 21, Bratislava - mestská
časť Petržalka 851 01, neexistuje. eventuálne Súd určuje, že úver na bývanie poskytnutý na základe zo
Zmluvy o úvere na bývanie č. 33237442 zo dňa 27.03.2018 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 22.05.2020
uzatvorenej medzi žalobcom a Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31 351 026, sídlo: Digital Park

I, Einsteinova 21, Bratislava - mestská časť Petržalka 851 01, je bezúročný a bez poplatkov.

2. Podanú žalobu odôvodnili tým, že dňa 27.03.2018 bola uzatvorená Zmluva o úvere na bývanie č.
33237442 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 22.05.2020 medzi Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., IČO:
31 351 026, ktorá je právnym predchodcom žalovaného, a žalobcom 1) ako dlžníkom a žalobcom
2) ako spoludlžníkom (ďalej aj len ako „zmluva o úvere“) a súčasne v ten istý deň 27.03.2018 bola

uzatvorená Záložná zmluva, ktorou bol zabezpečený úver k nehnuteľnostiam, ktorých vlastníkom je
žalobca 1). Predmetom zmluvy o úvere bolo poskytnutie úveru (medziúveru) na bývanie žalobcovi 1) v
sume 130.000 eur. V predmetnom zmluvnom vzťahu sú žalobcovia v postavení spotrebiteľa a žalovaný
je v postavení dodávateľa. Zmluva o úvere sa spravuje zákonom č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 90/2016 Z.z.“). Právny predchodca
žalovaného zaslal spoludlžníkovi t.j. žalobcovi 2) výzvu pred žiadosťou o okamžité splatenie úveru zo

dňa 26.02.2020. Žalobcovi 1) právny predchodca žalovaného žiadnu obdobnú výzvu nedoručil. Právny
predchodca žalovaného mal požiadať o okamžité splatenie úveru zo zmluvy o úvere listom zo dňa03.08.2022, ale tento jednostranný písomný právny úkon žalobcovi 1) nedoručil (žalobca sa dostal
ku kópii listiny zo dňa 03.08.2022 na jeho vlastné požiadanie až po oznámení o obhliadke na účely
dražbyzaloženýchnehnuteľností).Následnesurčitýmčasovýmodstupomsinašielžalobca1)vpoštovej

schránke ešte nasledovné dve poštové zásielky: Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 30.12.2022
a Upozornenie pred realizáciou dobrovoľnej dražby zo dňa 13.01.2023. Okresný úrad Košice následne
doručil žalobcovi 1) Oznámenie o zápise do katastra nehnuteľností zo dňa 21.02.2023 na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky medzi Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. a žalovaným. Žalobca 1)
po narodení syna A. B. v súlade s § 13 ods. 16 zákona č. 90/2016 Z.z. v spojitosti s Európskym

štandardizovaným informačným formulárom ESIS č. 63769 právneho predchodcu žalovaného (bod 10.
flexibilné prvky) a čl. IX ods. 15 Zmluvy o úvere požiadal o odklad splátok z dôvodu narodenia dieťaťa,
čo bolo právnym predchodcom žalovaného zamietnuté. Žalobca 1) následne opätovne požiadal o
prehodnotenie odkladu splátok z dôvodu zlej finančnej situácie (narodenie syna, obmedzenia v súvislosti
COVID-19)ažnakoniecbolžalobca1)nútenýakceptovaťpodpisDodatkuč.1zodňa22.05.2020Zmluvy
o úvere ako jediné možné dočasné riešenie, ktoré mu bol ponúknuté. Právny predchodca žalovaného

vyžiadal od žalobcu 1) ako zabezpečenie záloh v hodnote cca 376.000 eur (byt E. A. X v hodnote
cca 173.000 eur a byt E. B. 4 v hodnote cca 203.000 eur) oproti hodnote poskytnutého úveru 130.000
eur. Hodnotu zálohu, ktorá má byť predmetom dobrovoľnej dražby, považujú žalobcovia za zjavne
neprimeranú hodnote zabezpečovanej pohľadávky. Žalobca 1) sa pokúšal žiadať právneho predchodcu
žalovaného o uvoľnenie časti záložného práva, ale bezúspešne. Žalobca 1) mal podľa svojej evidencie

doposiaľ uhradiť na zmluvu o úvere minimálne sumu 8.246,44 eur. V súčasnosti prebieha príprava
realizácie dobrovoľnej dražby na Nehnuteľnosti žalobcu, čo vyplýva aj z informatívnych poznámok na
priložených listoch vlastníctva (list vlastníctva č. XXXX pre obec Košice - Sídlisko Ťahanovce a k.ú. C.
G., list vlastníctva č. XXXX pre obec Košice - Sídlisko Ťahanovce a k.ú. C. G., list vlastníctva č. XXXXX
pre obec Košice – Staré Mesto a k.ú. F. B., list vlastníctva č. XXXXX pre obec Košice – Staré Mesto a

k.ú. F. B.). Z písomného vyhotovenia zmluvy o úvere nie je zjavne možné určiť odplatu za poskytnutie
úveru ani dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti, čo už samo o sebe vedie podľa názoru
žalobcov k právnemu posúdeniu predmetnej zmluvy ako bezúročnej a bezpoplatkovej. Formulácia
zmluvy o úvere ako celku je neprehľadná a nezrozumiteľná. Úverový veriteľ v nej kombinuje zrejme tri
samostatné produkty/predmety plnenia: medziúver, sporenie a stavebný úver; takýto postup síce platné

predpisy nevylučujú ale je nutné, aby sa zmluvné dojednanie uskutočnilo v rámci zákonných mantinelov,
čo sa v danom prípade nestalo. Žalobcovia žiadajú, aby žalovaný zrozumiteľne vysvetlil a preukázal
dojednanie o základných definičných znakoch úveru na bývanie, ktoré boli súčasne obligatórnymi
náležitosťami s následkom sankcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, konkrétne nech žalovaný
najmä uvedie a vysvetlí, z ktorých konkrétnych ustanovení Zmluvy o úvere vyplýva: - výška úveru,

- výška splátky úveru a počet splátok, - úroková sadzbu a poplatky spojené s úverom, - celková
čiastku/odplata, ktorá sa má zaplatiť, - doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti. Vo väzbe
na snahu právneho predchodcu žalovaného o zosplatnenie úveru a následné postúpenie pohľadávky
na žalovaného je potrebné vziať do úvahy, že pokiaľ je zmluva o úvere bezúročná a bezpoplatková,
potom musia byť logicky nesprávne aj údaje o výške dlžných splátok úveru uvádzané bankovým

veriteľom. Táto okolnosť sama o sebe je ďalším materiálnym dôvodom neplatnosti právnych úkonov
súvisiacich s predčasným zosplatnením úveru a postupovaním pohľadávky popri už namietaných
formálnoprocesných pochybeniach spomínaných v ostatných častiach žaloby (nedodržanie postupu
podľa § 53 ods. 9 v spojitosti s § 565 OZ a rozpor s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách).
Žalobcovia spochybňujú, že žalovaný sa stal vlastníkom pohľadávky zo zmluvy o úvere, nakoľko nebolo

preukázané splnenie predpokladov pre platné zosplatnenie zmluvy o úvere a teda ani pre následné
platné postúpenie pohľadávky medzi právnym predchodcom Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s a
žalovaným. V prvom rade, nebolo možné od žalobcov žiadať jednorazové splatenie predmetného úveru
t.j. banka mohla platne postupovať pohľadávku iba v rozsahu už splatných omeškaných splátok. V
druhom rade, právny predchodca žalovaného Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s nezaslal žalobcom

výzvu v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách pred postupovaním pohľadávky žalovanému. Pokiaľ
pôvodný veriteľ nepristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru spôsobom rešpektujúcim ust. §
53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka resp. v danom prípade ani nemohol vyhlásiť predčasnú
splatnosť úveru, potom pohľadávku nemožno považovať za predčasne splatnú. Pôvodný veriteľ tak
nebol oprávnený, v kontexte vyššie uvedeného, postúpiť pohľadávku na ďalší subjekt. Na dôvažok

uvádzame, že postupník nebol/nie je držiteľom bankového oprávnenia v dôsledku čoho nemohol
vykonávať úkony súvisiace so správou úveru. Pohľadávka právneho predchodcu žalovaného v pozícii
banky tak nebola postupiteľná, pretože banka pred postúpením pohľadávky na iný subjekt písomne
nevyzvala dlžníka na splnenie jeho záväzku len v splatnom rozsahu omeškaných splátok s upozornenímna možné postúpenie a súčasne neuplynula lehota 90 dní, čo je kumulatívnou podmienkou k platnému
postúpeniu pohľadávky na iný subjekt. Nakoľko došlo pri postupovaní pohľadávky k porušeniu § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z. z., je nutné posudzovať právny úkon postúpenia pohľadávky za neplatný podľa

§ 39 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky na
žalovaného. Žalovaný je súčasne povinný pred súdom vierohodne preukázať, že bola dodržaná odborná
starostlivosť pri skúmaní bonity žalobcu pred poskytnutím úveru (§ 15 ods. zákona č. 90/2016 Z.z.).
Porušenie odbornej starostlivosti na strane úverového veriteľa má za následok nemožnosť požadovať
jednorazovésplatenieúveruodžalobcu.Zdostupnýchdokladovopríjmochavýdavkochžalobcov1)a2)

možno usudzovať, že Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. neskúmala bonitu dlžníkov pred schválením
predmetného úveru na bývanie s odbornou starostlivosťou. V súvislosti so zohľadňovaním rodinných a
majetkových pomerov žalobcu 1) je na mieste potrebné opätovne zdôrazniť aj skutočnosť, že právny
predchodca žalovaného neakceptoval žiadosť žalobcu 1) o odklad splátok z dôvodu narodenia dieťaťa v
súlade s § 13 ods. 16 zákona č. 90/2016 Z.z., hoci citované ustanovenie neobsahuje žiadne podmienky
umožňujúce neschválenie obdobnej žiadosti. Žalobcovia ďalej v žalobe poukázali na neexistenciu

predpokladov na vykonanie dražby zálohu a problematickosť inštitútu dobrovoľnej dražby. Žalobcovia
zastali názor, že na žalovaného v dôsledku neplatnosti postúpenia pohľadávky zo zmluvy o úvere
neprešlo ani právo domáhať sa plnenia zo zmluvy o úvere. Žalovaný nemá voči žalobcom právo na
plnenie zo zmluvy o úvere t.j. právo žalovaného na plnenie zo zmluvy o úvere voči žalobcom neexistuje.
Zodpovedanie otázky súdom či žalovaný nemá alebo má právo na plnenie zo zmluvy o úvere je pre

žalobcov otázkou naliehavého právneho významu podľa § 137 písm. c) CSP, bez ktorej vyriešenia
hrozí žalobcom 1) a ) a ich rodine predaj ich obydlia na dobrovoľnej dražbe neoprávnenou osobou
t.j. žalovaným. Žalobca 1) sa už domáha ochrany svojho obydlia aj v konaní na MS Košice sp. zn.
61C/3/2023 určovacou žalobou, podľa ktorej žalovaný nemá akcesorické záložné právo k zmluve o
úvere eventuálne žalovaný je povinný zdržať sa výkonu záložného zabezpečujúceho zmluvu o úvere až

do skončenia predmetného konania vo veci.

3. Prílohu žaloby tvorili: zmluva o úvere na bývanie č. XXXXXXXX/XXXX, záložná zmluva k Zmluve
o úvere č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 27.03.2018, splnomocnenia na podpisovanie v mene Wüstenrot
stavebná sporiteľňa, a.s., mandát na realizáciu SEPA-inkasa, výzva pred žiadosťou o okamžité splatenie

úveruzodňa26.02.2020,žiadosťookamžitésplatenieúveruzodňa03.08.2022,oznámenieopostúpení
pohľadávky zo dňa 30.12.2022, upozornenie pred realizáciou dobrovoľnej dražby zo dňa 13.01.2023,
oznámenie Okresného úradu Košice katastrálny odbor zo dňa 21.02.2023, žiadosť žalobcu v 1. rade
o odklad splátok zo dňa 05.03.2020, rodný list syna žalobcu v 1. rade, odpoveď banky na žiadosť zo
dňa 07.04.2020, žiadosť o prehodnotenie povolenia odkladu splátok zo dňa 20.04.2020, informačný

formulár a ďalšia zmluvná dokumentácia, odhady trhovej hodnoty nehnuteľností, oznámenie k žiadosti
o uvoľnenie časti záložného práva zo dňa 11.01.2022, prehľad splácania úveru, výpisy z účtu, výzva
dražobnej spoločnosti zo dňa 03.05.2023, čiastočné výpisy z LV č. XXXX I. XXXX pre k.ú. C. G.,
čiastočné výpisy z LV č. XXXXX I. XXXXX pre k.ú. F. B., výpis žalovaného z obchodného registra,
uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6Co/132/2023 zo dňa 13.09.2023.

4. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril cestou zvoleného právneho zástupcu podaním zo dňa
02.04.2024, v ktorom uviedol, že v súčasnosti je na Mestskom súde Košice vedené konanie pod sp. zn.
61C/3/2023, v ktorej sa žalobca 1/ domáha určenia, že nehnuteľnosti zapísané na: 1. Liste vlastníctva
č. XXXX, katastrálneho územia C. G., obec E. - F. G., J. E. H., ako: byt, vchod: 5, poschodie 10, číslo

bytu 38, obytný dom A. X F. K. XXXX na pozemku „C KN“ parcelné č. 3527, spoluvlastnícky podiel 1/1,
- spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve vo
výške 2160/100000, 2. Liste vlastníctva č. XXXX, katastrálneho územia C. G., obec E. - F. G., J. E. H.,
ako: spoluvlastnícky podiel na pozemku registra „C KN“ parcelné č. 3527 zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 448 m2 vo výške 2160/100000, 3. Liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálneho územia F. B., obec

E.–F.B.,okresKošiceI,ako:byt,vchod:4,poschodie-1suterén,číslobytu4,bytovýdomB.X,F.K.XXX
na pozemku „C KN“ parcelné č. 143/1, spoluvlastnícky podiel 1/1, -spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve vo výške 1424/10000, spoluvlastnícky
podiel na pozemku registra „C KN“ parcelné č. 143/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 161 m2
vo výške 1424/10000, 4. Liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálneho územia F. B., obec E. – F. B., okres

Košice I, ako: spoluvlastnícky podiel 1/1 na pozemkoch registra „C KN“ parcelné č. 143/2 zastavaná
plochaanádvorieovýmere82m2aparcelnéč.143/3zastavanáplochaanádvorieovýmere2m2niesú
zaťažené záložným právom zriadeného v prospech žalovaného, zriadeného na základe záložnej zmluvy
č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 27.03.2018, ktorou bola zabezpečená pohľadávka postupcu – spoločnostiWüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Grösslingová 77824 68 Bratislava, IČO: 31351026 (ďalej
len „postupca“) z úverovej zmluvy č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 27.03.2018 (ďalej len „Zmluva"), ktorej
predmetom bolo poskytnutie medziúveru na (okrem iného) nadobudnutie vlastníctva nehnuteľnosti,

pričom po ukončení medziúveru mu mal byť v zmysle Zmluvy poskytnutý stavebný úver (slúžiaci na
čiastočné splatenie poskytnutého medziúveru na bývanie). Počas trvania medziúveru žalobcovia mali
poukazovať splátky medziúveru, pričom v deň splatnosti medziúveru sa mala zúčtovať dlžná suma na
medziúverovom účte s nasporenou sumou na ich sporiteľskom účte. Vo vyššie uvedenom konaní na
Mestskom súde Košice bola podaná v podstate obsahovo totožná žaloba, ako žaloba, ktorú žalobcovia

podali na tunajší súd. Podstatou, ktorú sa žalobca 1/ snaží v konaní 61C/3/2023 preukázať je, že
postúpenie pohľadávky z postupcu na žalovaného bolo neplatné – tvrdenie ktoré žalobca 1/ v konaní na
MestskomsúdeKošicepreukazujetak,žetvrdípredovšetkýmneplatnéuplatnenieprávapodľaust.§565
OZ postupcom, neplatné postúpenie z postupcu na žalovaného z dôvodu nesplnenia podmienok podľa
ust. § 92 ods. 8 ZoB, nedostatok náležitostí Zmluvy v zmysle ust. § 13 ods. 4 zákona č. 90/2016 Z. z. o
úveroch na bývanie (ďalej len „zákon o úveroch na bývanie“), zanedbanie odbornej starostlivosti veriteľa

v zmysle ust. § 8 zákona o úveroch na bývanie (následkom ktorého mala byť nemožnosť zosplatnenia
úveru), neexistenciu predpokladov pre výkon dobrovoľnej dražby a neprimeranosť hodnoty zálohu k
výške zabezpečovanej pohľadávky – pričom tieto skutkové tvrdenia majú mať podľa jeho názoru za
následok neplatnosť postúpenia (čo je podstata, ktorú žalobca 1/ v konaní pod sp. zn. 61C/3/2023 tvrdí
a preukazuje, čím by následne bola neplatná záložná zmluva – a čím by následne súd, za predpokladu

úspechu žalobcu 1/ v tomto konaní, finálne konštatoval neexistenciu záložného práva k nehnuteľnostiam
zriadeného v prospech žalovaného. V tomto konaní pod sp. zn. 1Csp/6/2024 nárok žalobcov vymedzený
žalobným petitom vyplýva z úplne rovnakých skutkových tvrdení, ako nárok, ktorý bol uplatnený v konaní
pod sp. zn. 61C/3/2023. Žalobcovia sa v tomto konaní síce formálne domáhajú určenia neexistencie
práva žalovaného na plnenie zo Zmluvy, resp. o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti Zmluvy,

avšak pre toto určenie je potrebné posúdiť presne tie isté skutkové tvrdenia, ktoré posudzuje Mestský
súd Košice v konaní sp. zn. 61C/3/2023 (čo preukazuje okrem iného i obsahová totožnosť podanej
žaloby). Pre vyslovenie neexistencie práva žalovaného na plnenie zo Zmluvy by totiž žalobcovia museli
(a z obsahu žaloby vyplýva, že o uvedené sa i snažia) preukázať najmä neplatné uplatnenie práva
podľa ust. § 565 OZ, neplatné postúpenie z postupcu na žalovaného z dôvodu nesplnenia podmienok

podľa ust. § 92 ods. 8 ZoB, nedostatok náležitostí Zmluvy v zmysle ust. § 13 ods. 4 o úveroch na
bývanie, zanedbanie odbornej starostlivosti v zmysle ust. § 8 zákona o úveroch na bývanie (následkom
ktorého mala byť nemožnosť zosplatnenia úveru), neexistenciu predpokladov pre výkon dobrovoľnej
dražby a neprimeranosť hodnoty zálohu k výške zabezpečovanej pohľadávky – a teda je zrejmé, že
tieto skutkové tvrdenia majú mať za následok najmä neplatnosť postúpenia pohľadávky zo Zmluvy z

postupcu na žalovaného – čo je rovnako ako v konaní pod sp. zn. 61C/3/2023 podstata, ktorú žalobcovia
v tomto konaní tvrdia a preukazujú, čím by následne neexistovalo právo žalovaného na plnenie zo
Zmluvy. Žalovaný uvádza, že totožnosť predmetu konania je totožnosť nároku uplatneného z rovnakého
skutkového základu či skutkového deja. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok
alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých

bol uplatnený. Musia byť teda kumulatívne naplnené dve kritériá, aby bolo možné hovoriť o totožnosti
sporu, ktorými sú totožnosť sporových strán a totožnosť predmetu sporu. Žalobca má za to, že v konaní
vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 61C/3/2023 a v konaní vedenom na tunajšom súde
pod sp. zn. 1Csp/6/2024 je nepochybne daná totožnosť predmetu sporu. Podľa názoru žalobcu je
uvedené dané tým, že tie isté skutkové tvrdenia, ktoré majú viesť k neplatnosti postúpenia pohľadávky

zo Zmluvy na žalovaného, resp. vyslovenie porušenia povinnosti veriteľa v zmysle ust. § 8 zákona o
úveroch na bývanie, a teda vyslovenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru už preskúmava Mestský
súd Košice v konaní pod sp. zn. 61C/3/2023 – a teda ak napr. Mestský súd Košice dospeje k záverom,
že záložné právo žalovaného existuje, je zrejmé, že posúdil, že zosplatnenie i postúpenie pohľadávky
zo Zmluvy na žalovaného bolo platné (nakoľko uvedené tvorí podstatu argumentácie), ako i to, že si

postupca splnil povinnosť v zmysle ust. § 8 zákona o úveroch na bývanie. Z uvedeného dôvodu podľa
názoru žalovaného nemôže tunajší súd uvedené opätovne posudzovať – nakoľko by došlo k narušeniu
princípu právnej istoty, kedy by už raz žalovanému priznané právo bolo prípadne následne iným súdom
posúdenérozdielne.Podľanázoružalovanéhoniejepodstatné,žeformálnerozdielneuplatnenienároku
je irelevantné, nakoľko v zmysle nižšie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu sa totožnosť sporu

nespájavždystýmistýmnárokom–naopak,dôležitájepodstatauplatnenéhonároku,čovtomtoprípade
bolo nepochybne splnené. Žalovaný má preto za to, že konanie na tunajšom súde, ktoré bolo začaté
neskôr, je potrebné v zmysle ust. § 159 CSP zastaviť. Žalovaný k argumentácii žalobcov uviedol, že sa
s ich názorom ohľadne neexistencie výzvy v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ a nedoručením oznámenia ozosplatnení úveru (následkom čoho má byť zosplatnenie neplatné) nestotožňuje a má za to, že postupca
pri zosplatňovaní úveru postupoval v prísnom súlade so zákonom. Žalovaný poukazuje na skutočnosť,
že k platnému zosplatneniu úveru došlo listom zo dňa 03.08.2022, ktoré postupca žalobcovi 1/ doručoval

na adresu trvalého pobytu, ktorú uviedol v Zmluve - a ktorá bola v zmysle priloženej kópie vrátenej
obálky uložená na pošte od 08.08.2022, pričom si ju do uplynutia odbernej lehoty žalobca 1/ neprevzal.
Doručovanie oznámenia o zosplatnení žalobcovi 2/ nie je sporné, avšak pre vylúčenie pochybností
žalovaný uvádza, že toto podanie bolo žalobcovi 2/ doručované na adresu trvalého pobytu pričom si
ju do uplynutia odbernej lehoty žalobca 2/ neprevzal. Postupca svoje právo podľa § 565 OZ využil po

omeškaní žalobcov s platením splátok po dobu dlhšiu ako tri mesiace (čo vyplýva okrem iného i z
poslednej výzvy pred zosplatnením zo dňa 29.06.2022, v ktorej je uvedené, že dlžná suma po lehote
splatnosti predstavuje sumu vo výške 1.352,98 eur, čo pri výške mesačnej splátky tam uvedenej – t.
j. 270,47 eur predstavuje omeškanie trvajúce najmenej 5 mesiacov, bez ohľadu na to, že žalobcovia
z času na čas na aj tak už značne omeškane splácaný úver (pričom omeškanie trvalo dlhodobo už
od roku 2020 a postupca žalobcov na pretrvávajúce omeškanie ako i na uhrádzanie splátok v nižšej

výške, ako bolo dojednané v Zmluve pravidelne upomienkami upozorňoval poslali ľubovoľnú čiastku)
a po upozornení žalobcu 1/ a 2/ na možné uplatnenie tohto práva výzvou zo dňa 29.06.2022, ktorú
postupca žalobcom doručoval na adresu ich trvalého pobytu, avšak žalobcovia si zásielku v odbernej
lehote neprevzali. Výzvu zo dňa 26.02.2020, ktorá je výzvou v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ a ktorou
postupca upozornil žalobcu 2/ na omeškanie a vyzval ho na úhradu dlžných splátok, je už súčasťou

spisu (predložili žalobcovia) – k tejto žalovaný prikladá dôkaz o doručovaní do dispozičnej sféry žalobcu
2/ - vrátenú obálku, z ktorej vyplýva, že žalobca 2/ si zásielku v odbernej lehote neprevzal. Vo vzťahu
k žalobcovi 1/ žalovaný prikladá výzvu zo dňa 29.06.2022 spolu s vrátenou obálkou, ktorá preukazuje
dodržanie podmienok v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ postupcom. Žalovaný má za to, že zo strany postupcu
došlo k účinnému zosplatneniu úveru podaním zo dňa 03.08.2022, v dôsledku ktorého sa všetky splátky

úveru splatné do budúcna stali splatnými. Žalovaný zastáva názor, že postupca v posudzovanom
prípade vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požiadal podaním zo dňa 03.08.2022 o zaplatenie
celej pohľadávky v dôsledku neplnenia splátok riadne a včas v súlade s ust. § 565 OZ v spojení s ust.
§ 53 ods. 9 OZ. Žalobcovia sa pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru omeškali (po dobu dlhšiu
ako tri mesiace) s úhradou dohodnutých mesačných splátok riadne a včas a boli opakovane vyzývaní k

úhrade omeškaných splátok úveru, a to okrem iných výziev aj výzvou zo dňa 29.06.2022, v ktorej boli
upozornení na oprávnenie postupcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru v prípade, ak nebude dlžná
suma uhradená. Následne – v súlade s ust. § 565 OZ (za súčasného splnenia podmienok podľa §
53 ods. 9 OZ) postupca podaním zo dňa 03.08.2022 s názvom „Žiadosť o okamžité splatenie úveru“
uplatnil právo na zaplatenie všetkých splátok pre neplnenie splátkového kalendára, v dôsledku čoho sa

stal úver splatným v celom rozsahu. Z obsahu výzvy žalobcovia nezameniteľne poznali rozsah svojho
omeškania a rovnako vedeli, že na to, aby veriteľ neuplatnil svoje právo na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru, musia omeškané splátky (a nie len ich nepatrnú časť) uhradiť. Keďže tak neurobili,
následne postupca v prísnom súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ využil svoje oprávnenie podľa § 565
OZ a spôsobil splatnosť celého záväzku. Žalovaný v tomto smere poukazuje na to, že zo zákonných

ustanovení vyplýva, že na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je potrebné, aby: 1. bola táto možnosť
dohodnutá (čl. VII bod 3 Zmluvy) 2. aby bol dlžník v omeškaní aspoň tri mesačné splátky (nedoplatok
vo výške 1.046,18 eur pri výške mesačnej splátky 270,47 eur) 3. aby bol dlžník na možnosť vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti veriteľom upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní pred uplatnením tohto práva
(napr.podanímzodňa29.06.2022).ŽalovanýpoukazujeajDodatokč.1zodňa22.05.2020(účinnéhood

01.06.2020) k zmluve o úvere na bývanie č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 27.03.2018 (ďalej len „Dodatok“).
Uvedeným Dodatkom postupca po splnení podmienok a predložení všetkých potrebných podkladov
zo strany žalobcu 1/ vyhovel žiadosti žalobcu 1/ a odklad splátok mu povolil. Dodatkom teda došlo k
odkladu splátok v termíne od 01.06.2020 do 31.05.2021. Žalovaný má s ohľadom na uvedené za to,
že nakoľko z Dodatku je zrejmé, že žiadosti žalobcu 1/ bolo napokon vyhovené a odklad splátok mu

bol povolený, pričom i napriek tomu sa dostali žalobcovia do omeškania (ktoré pretrvávalo výrazne
dlhšie, ako vyžaduje ust. § 53 ods. 9 OZ v spojení s ust. § 565 OZ) nemožno v žiadnom prípade
prisvedčiť argumentácii žalobcov, že zosplatnenie by malo byť vyhodnotené ako neplatné z dôvodu
nesplnenia povinnosti veriteľa - banky povoliť odklad splátok spotrebiteľom – žalobcom pri príležitosti
narodenia dieťaťa žalobcovi 1/. Argument žalobcov, že k podpisu Dodatku boli nútení, je podľa názoru

žalovaného irelevantný, nakoľko podpisom Dodatku (čl. II bod 3 Dodatku) o. i. vyhlásili, že ich zmluvný
prejav je jasný, určitý a zrozumiteľný a vyjadruje ich slobodnú a vážnu vôľu. Žalovaný poukazuje na to,
že postupca rešpektoval odklad splátok a v omeškaných sumách preto nie sú zahrnuté splátky, ktoré
by za normálnych okolností boli splatné v období od 01.06.2020 do 31.05.2021 – a teda vklady zatoto obdobie nie sú ani započítané vo vyčíslení nedoplatkov, ktoré boli žalobcom postupcom zasielané.
Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že ak postupca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti ku dňu
03.08.2022, urobil tak v čase, kedy boli žalobcovia v omeškaní splátok po dobu podstatne dlhšiu ako tri

mesiace, táto možnosť bola medzi postupcom a žalobcami jasne a zrozumiteľne v Zmluve dohodnutá
a súčasne veriteľ žalobcov na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti upozornil v lehote nie kratšej
ako 15 dní pred uplatnením tohto práva (množstvom upomienok a výziev). Žalovaný poukazuje na to,
že žiadať o odklad splátok pri narodení dieťaťa je možnosťou dlžníka a nie jeho povinnosťou (z čoho
vyplýva, že dlžník sa môže s veriteľom dohodnúť na ľubovoľnej dĺžke odkladu, pričom tento mu má byť

umožnený až po dobu 36 mesiacov, ak sa tak zmluvné strany dohodnú – čo však nebol tento prípad)
a teda podľa názoru žalovaného uzatvorenie Dodatku v znení, v akom bol uzavretý (odklad splátok
po dobu 12 mesiacov) predstavuje platné dojednanie zmluvných strán v súlade so zásadou zmluvnej
autonómie, z ktorého dôvodu takéto dojednanie nemožno v žiadnom prípade považovať za neplatné. Na
základe vyššie uvedených skutočností žalovaný zastáva názor, že zo strany veriteľa nedošlo k porušeniu
žiadnej zákonnej povinnosti, v dôsledku čoho nemožno súhlasiť s názorom žalobcov ohľadom toho,

že by uplatnenie práva podľa ust. § 565 OZ mohlo byť neplatným právnym úkonom. Zmluva obsahuje
všetky náležitosti, ktoré zákon o úveroch na bývanie vyžaduje. Údaj ohľadne doby trvania zmluvy a
termínu konečnej splatnosti úveru na bývanie vyplýva z čl. IX, bodu 7. Zmluvy, kde sa uvádza: „Celková
doba trvania zmluvy v prípade dodržania všetkých zmluvne dohodnutých podmienok je 367 mesiacov“
a údaj o dátume konečnej splatnosti poskytnutého úveru je uvedený v čl. V, bode 2. Zmluvy, kde sa

uvádza: „V čase uzatvorenia tejto zmluvy je predpokladaný dátum konečnej splatnosti stavebného úveru
01.11.2048.“ Žalovanému nie je zrejmé, ako podľa názoru žalobcov majú byť splnené tieto náležitosti,
ak nie uvedením konečnej splatnosti úveru, a doby trvania Zmluvy v mesiacoch, ako to uviedol postupca
v Zmluve, nakoľko je z tohto údaju možné jasne vydedukovať, kedy má byť úver splatený, a teda
trvanie zmluvy ukončené. Čo sa týka náležitosti Zmluvy v zmysle ust. § 13 ods. 4 písm. k) zákona o

úveroch na bývanie, tak žalovaný uvádza, že táto náležitosť je jasne a zrozumiteľne vyjadrená v čl.
IX, bode 9 Zmluvy, ktorá uvádza: „Odplata pri poskytnutí medziúveru klientovi ako spotrebiteľovi, ktorú
tvoria úroky, poplatky a iné odplatné plnenia alebo iné náklady, dohodnuté pri podpise zmluvy vyjadrená
v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok, je 1,64 %. Odplata pri
poskytnutí následného stavebného úveru klientovi ako spotrebiteľovi je 4,00% ročne.“. Informácia o

celkovej čiastke, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť, je taktiež vyjadrená presne, jasne a zrozumiteľne
– konkrétnou sumou, a to v čl. IX, bode 6 Zmluvy nasledovne: „Celková čiastka, ktorú musí klient
zaplatiť za medziúver (vypočítaná v čase uzatvorenia tejto zmluvy) 59.956,00 EUR. Celková čiastka,
ktorú musí klient zaplatiť za stavebný úver (vypočítaná v čase uzatvorenia tejto zmluvy) 78.663,74 EUR.“
Nakoľko odplata je vyjadrená jasným, konkrétnym a presným číslom, žalovanému nie je zrejmé, ako

inak podľa názoru žalobcov mal byť tento údaj v Zmluve uvedený, aby ho žalobcovia považovali byť
za súladný so zákonom. Úplne rovnaký názor žalovaný zastáva i ohľadne údaju o celkovej čiastke
spojenej s úverom. Žalovaný považuje argumentáciu žalobcov v tomto smere za účelovú a nesprávnu.
Z úverovej Zmluvy ďalej vyplýva, že výška medziúveru predstavuje 130.000 eur (čl. I bod 1 Zmluvy), a
výška stavebného úveru poskytnutého k zmluve o stavebnom sporení je v očakávanej výške 64.746,00

eur (čl. IV. Bod 4 Zmluvy) – pričom očakávaná výška stavebného úveru sa určuje ako rozdiel cieľovej
(130.000,00 eur) a nasporenej sumy pri pridelení stavebného úveru (údaj, ktorý sa odvíja od správania
sa spotrebiteľa a preto je variabilný – napr. neuhrádzanie splátok v dojednanej výške má za následok
nižšiu nasporenú sumu a teda končená výška poskytnutého stavebného úveru sa môže líšiť.) Výška
splátok úveru a počet splátok úveru sú uvedené v úvodnej časti Zmluvy pod hlavičkami „Základné

parametre medziúveru na bývanie“ a „Základné parametre následného stavebného úveru“, kde sú
uvedené výška a počet splátok pre medziúver (156,00 eur počas 36 mesiacov od prvého čerpania
medziúveru, 260,00 eur po uplynutí 36 mesiacov od prvého čerpania, počet splátok 245) a výška
a počet splátok pre následne poskytnutý stavebný úver (650,00 eur mesačne, počet splátok 122).
Úroková sadzba ako i poplatky sú uvedené v tej istej časti Zmluvy, pričom úroková sadzba medziúveru

predstavuje 1,39 % počas 36 mesiacov od prvého čerpania medziúveru a 2,39 % po uplynutí 36
mesiacov od prvého čerpania, poplatok za poskytnutie medziúveru bol dojednaný vo výške 330,00 eur a
poplatok za výpis z medziúverového účtu vo výške 5,00 eur/ rok. V súvislosti so stavebným úverom bol
dojednaný poplatok za výpis z úverového účtu vo výške 5,00 eur za rok. Žalovaný taktiež poukazuje na
to, že žalobcom bol veriteľom poskytnutý aj dokument s názvom „Európsky štandardizovaný informačný

formulár“ (ktorý žalobcovia priložili k podanej žalobe aj s prílohou č. 1 – prehľad platieb klienta, prehľad
splátok a zostatkov), ktorého účelom bolo informovať podrobne o všetkých podstatných informáciách
(ktoré sú však i obsahom Zmluvy). Na základe uvedeného sa žalovaný v žiadnom prípade nestotožňuje
s názorom žalobcov ohľadne toho, že veriteľ obligatórne náležitosti zmluvy o úvere zahrnul do Zmluvyv podobe, ktorá je v rozpore so zákonom a v konečnom dôsledku pre spotrebiteľa nezrozumiteľná do
takej miery, že si nemohol napr. porovnať úverový produkt poskytnutý postupcom s úverovými produktmi
konkurencie postupcu. Žalovaný zastáva názor, že veriteľ v súlade (i nad rámec) zákona žalobcov

informoval o všetkých obligatórnych náležitostiach zmluvy, oboznámil ich s výškou poskytnutého úveru,
výškou splátok, počtom splátok, úrokovou sadzbou, poplatkoch spojenými s úverom, celkovou čiastkou,
odplatou, dobou trvania zmluvy ako i termínom konečnej splatnosti, žalobcovia boli o týchto jasne
upovedomení a ich argumentácia v tomto smere sa žalovanému javí ako účelová. Vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti má žalovaný nepochybne a preukázateľne za to, že žalobcom namietané

obligatórne náležitosti Zmluvy boli v Zmluve jasne, presne, a správne uvedené. Z uvedených dôvodov
žalobca zdôrazňuje, že keďže náležitosti vyžadované zákonom boli v Zmluve obsiahnuté, nemožno na
úverovú zmluvu nazerať ako na bezúročnú a bezpoplatkovú. Na základe uvedeného je podľa názoru
žalovaného zrejmé, že nakoľko úver nie je v žiadnom prípade bezúročný a bez poplatkov, tak sú
logicky i údaje o výške omeškaných splátok úveru v zmysle výzvy zo dňa 29.06.2022 (ako i ostatných
upomienok a výziev) správne a v prejednávanom prípade tak postupca nepochybne zosplatnil úver v

súlade so zákonom a platne postúpil splatnú pohľadávku na žalovaného. V súvislosti s podmienkami
pre platné postúpenie pohľadávky žalovaný poukazuje na to, že žalobcovia boli v čase postúpenia
pohľadávky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň boli postupcom opakovane vyzývaný na úhradu svojho
peňažného záväzku, a to napríklad i výzvou pred zosplatnením zo dňa 29.06.2022 a podaním zo dňa

03.08.2022, pričom žalovaný preukázal, že postupca obe tieto písomnosti žalobcom doručoval (bod II.
vyjadrenia) - avšak tí si ich v odbernej lehote neprevzali. Za kvalifikovanú výzvu právneho predchodcu
žalovaného v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB pritom možno považovať nielen výzvu zo dňa 29.06.2022
ale aj oznámenie o zosplatnení zo dňa 03.08.2022. Z hľadiska obsahu týchto výziev možno právne
nesporne uzavrieť, že v týchto podaniach sa nachádzajú výzvy na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaný

zastáva názor, že v prípade splnenia ostatných podmienok podľa ust. § 92 ods. 8 ZoB (omeškanie
dlhšie ako 90 dní) je možné takto koncipované podania postupcu považovať aj za výzvu podľa ust. §
92 ods. 8 ZoB, nakoľko všetky zákonné podmienky pre postúpenie pohľadávky boli splnené. Žalovaný
zastáva názor, že otázka platného postúpenia pohľadávky je preukázaná i oznámením o postúpení
pohľadávky zo dňa 30.12.2022 zo strany postupcu, ktoré žalobcovia v konaní predložili, ako aj zmluvou o

postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Žalovaný sa
postúpenímpohľadávkyzpostupcustalveriteľomžalobcov.Nazákladevyššieuvedenéhonemožnomať
pochýb, že by v procese zosplatnenia ako i postúpenia boli vady, v dôsledku ktorých nemožno hovoriť
o platnom zosplatnení a následnom postúpení úveru tak, ako to uvádzajú žalobcovia, ale naopak je
preukázané, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a následne postúpenie pohľadávky, ktoré žalobcovia

namietajú sú právnym predchodcom platne vykonané. Na to, aby veriteľ bol oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové zaplatenie úveru na bývanie je nutné, aby v zmysle ust. § 8 ods. 1 zákona o
úveroch na bývanie konal s odbornou starostlivosťou. V posudzovanom prípade má žalovaný za to, že v
danom prípade boli zo strany veriteľa – postupcu splnené všetky povinnosti, ktoré mu ukladá zákon pre
dodržanie odbornej starostlivosti pri skúmaní bonity klienta. Nakoľko veriteľ posudzoval bonitu spôsobmi

uvedenými v ust. § 8 ods. 1 ZoSÚ (nakoľko postupca pri poskytovaní úveru disponoval všetkými údajmi
potrebnými pre posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver z ktorých jednoznačne vyplýval záver
o schopnosti spotrebiteľa úver splácať), potom nemohlo dôjsť vôbec k porušeniu povinností veriteľa
posudzovať bonitu spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou podľa citovaného zákona. Postupca mal
pri preverovaní bonity klienta k dispozícii okrem údajov o rodinnom stave žalobcu 1/ ako hlavného

dlžníka, o jeho vzdelaní, zamestnaní, účele použitia úveru taktiež informácie o výške jeho príjmu, o jeho
výdavkoch na domácnosť ako i ostatných výdavkoch a disponoval tiež údajmi o úverovej zaťaženosti
žalobcu spolu s údajmi o jeho aktívnych záväzkoch (z ktorých niektoré boli vyplatené poskytnutým
úverom), pričom informácie ohľadom príjmu žalobcov boli overené aj dopytom do Sociálnej poisťovne
- teda bola naplnená dikcia ust. § 8 ods. 2 zákona o úveroch na bývanie, podľa ktorej má veriteľ pred

uzavretím zmluvy brať do úvahy najmä dobu na ktorú sa poskytuje úver, výšku úveru, príjem spotrebiteľa
a účel úveru. Výsledkom daného posúdenia schopnosti žalobcov splácať úver bol jednoznačný záver
o platobnej spôsobilosti/ schopnosti žalobcu splácať daný úver. Uvedené skutočnosti jednoznačne
potvrdzujú záver o zachovaní odbornej starostlivosti veriteľa pri posudzovaní schopnosti žalobcov
splácať úver (s ohľadom na dobu, druh, účel úveru a príjem žiadateľa), pričom dokonca nad rámec

vyžadovaný zákonom preveril všetky relevantné údaje ohľadne bonity žalobcov, ktoré potvrdzovali ich
schopnosť úver splácať – a teda nemohlo dôjsť ani k porušeniu ani hrubému porušeniu veriteľa skúmať
bonituspotrebiteľavzmyslevyššiecitovanéhozákona.Žalovanýmázato,žepôvodnýveriteľdisponoval
pred poskytnutím úveru dostatočnými a overenými informáciami, na základe ktorých bol schopný získaťobjektívny obraz o finančnej situácii žalobcov a ich schopnosti predmetný úver splácať, a preto je názoru,
že pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klientov dostatočne, a to i nad rámec požadovaný
zákonom. Ak by tomu tak nebolo (bonitu klienta by nedostatočne overoval), išiel by tým predsa sám

proti sebe, nakoľko by sa nechcene vystavil riziku platobnej neschopnosti žiadateľa o úver. Zo Zmluvy je
zrejmé, že jedným z účelov poskytnutia úveru bolo vyplatenie niektorých aktuálnych záväzkov žalobcov .
Uvedené je obsiahnuté v čl. I, bode 1 Zmluvy, kde sú uvedené záväzky, na vyplatenie ktorých bude
úver použitý, a to konkrétne úhrada záväzku v L. D., I. (pričom uvedené vyplýva i zo žiadosti o úveru
a z podkladov na schválenie úveru). Žalovaný s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia

poukazuje na to, že zákon o úveroch na bývanie účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy obsahuje v § 8 o. i.
aj citované ust. odseku 8, z ktorého nepochybne vyplýva, že odsek 7 (teda splnenie limitu ukazovateľa
schopnosti splácať úver pre poskytnutie úveru) sa nevzťahuje na úver, ktorým došlo k splateniu jedného
alebo viacerých existujúcich úverov (ktorý bol v prejednávanom prípade žalobcom poskytnutý), a preto
veriteľ pri poskytovaní úveru žalobcom nebol povinný skúmať limit ukazovateľa schopnosti splácať úver,
do ktorého v zmysle ust. § 8 ods. 4 zákona o úveroch na bývanie vstupujú príjem spotrebiteľa, životné

náklady, výška splátky nového úveru a peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa. Žalovaný je
teda na základe vyššie uvedeného toho názoru, že postupca postupoval pri poskytovaní úveru v súlade
s ust. § 8 ods. 1 a 2 zákona o úveroch na bývanie, čo vyplýva z listinných dôkazov, ktoré žalobca
pripojil, na základe čoho považuje žalovanú námietku žalobcov o neskúmaní ich bonity za účelovú. V
tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať aj na to, že zo zmluvnej dokumentácie nesporne vyplýva, že

bez náležitého skúmania bonity spotrebiteľa by úver postupca vôbec neposkytol, ako aj to, že postupca
splnil podmienky skúmania bonity vyžadované zákonom. Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd žalobu
zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. K vyjadreniu žalovaný priložil žiadosť
o okamžité splatenie úveru zo dňa 03.08.2022, výzvu pred žiadosťou o okamžité splatenie úveru zo
dňa 29.06.2022, Dodatok č. 1 k zmluve o úvere č. XXXXXXXX/XXXX, aktualizáciu pohľadávky ku dňu

06.09.2023, podklady na schválenie úveru č. 0104726 k zmluve 33237442, základné údaje o klientovi
a úvere pre výpočet bonity, žiadosť o poskytnutie stavebného úveru/medziúveru a zmluvu o postúpení
pohľadávok zo dňa 22.12.2022 s prílohou.

5. Súd v predmetnej veci zistil, že na Mestskom súde Košice je pod sp.zn. 61C/3/2023 vedený

spor medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným o určenie neexistencie záložného práva, eventuálne
ozdržaniesavýkonuzáložnéhopráva.MestskýsúdKošicenazákladežiadostitunajšiehosúdupredložil
z označeného konania žalobu, zmenu žaloby a ich prílohy.

6.Právnyzástupcažalobcovvovyjadrenízodňa17.04.2024uviedol,žeokruhúčastníkovvtomtokonaní

je odlišný, širší ako v konaní na MS Košice sp. zn. 61C/3/2023 (kde sú účastníkmi iba žalobca A. B. a
žalovaný EOS KSI Slovensko, s.r.o.). Predmetom tohto konania je vyriešenie otázky či je žalovaný vôbec
oprávnený vymáhať od žalobcov 1) a 2) nejaké nároky zo Zmluvy o úvere na bývanie č. 33237442 zo dňa
27.03.2018 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 22.05.2020 (ďalej aj len ako „Zmluva o úvere“) eventuálne
v akom rozsahu (eventuálny petit o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti) je oprávnený žalovaný od

žalobcov 1) a 2) nároky zo Zmluvy o úvere vymáhať. Ale predmetom konania na MS Košice sp. zn.
61C/3/2023 je iba vyriešenie užšej otázky, a to či žalovaný má záložné právo k nehnuteľnostiam vo
vlastníctve A. B. (vedeným na LV č. XXXX pre obec Košice – Sídlisko Ťahanovce a k.ú. C. G., vedeným
na LV č. XXXX pre obec Košice - Sídlisko Ťahanovce a k.ú. C. G., na LV č. XXXXX obec Košice – Staré
Mesto a k.ú. F. B. a na LV č. XXXXX pre obec Košice – Staré Mesto a k.ú. F. B.) eventuálne žalobný

návrh, aby sa žalovaný zdržal výkonu záložného práva voči A. B., a to až do skončenia predmetného
konania vedeného na OS Bardejov sp. zn. 1Csp/6/2024. Teda s ohľadom na znenie eventuálneho
petitu žaloby žalobcu A. B. v konaní na MS Košice sp. zn. 61C/3/2023 je potrebné hovoriť o spojitosti
(a podmienenosti) toho konania a konania na MS Košice sp. zn. 61C/3/2023, ale v žiadnom prípade
nemožno hovoriť o totožnosti konaní, ktoré by jedine mohlo zakladať prekážku litispendencie. Budúce

rozhodnutie súdu v konaní MS Košice sp. zn. 61C/3/2023, pokiaľ by aj bol A. B. v postavení žalobcu
úspešný vo vzťahu k prvému žalobnému petitu, by bolo záväzné len medzi účastníkmi konania (nebolo
by záväzné vo vzťahu k Ing. Kvetoslave Marčákovej), ale žalovanému by to napriek tomu nebránilo
vymáhať ďalej svoje nároky od oboch žalobcov 1) a 2) iným spôsobom ako výkonom záložného práva
voči A. B. žalobcovi 1) v tejto veci. Pokiaľ by v konaní MS Košice sp. zn. 61C/3/2023 súd zamietol prvý

žalobný petit a vyhovel by druhému eventuálnemu petitu, potom je podmienkou jeho vykonateľnosti aj
prebiehajúce predmetné konanie na OS Bardejov sp. zn. 1Csp/6/2024. Obchodnoprávna judikatúra,
na ktorú žalovaný poukazuje vo väzbe na prekážku litispendencie je neaplikovateľná na predmetnú
spotrebiteľskú vec, kde je súd povinný ex offo prejednať a rozhodnúť nárok spotrebiteľov žalobcov 1) a2), ktorí sa domáhajú ochrany svojich práv pred nezákonným zásahom zo strany dodávateľa žalovaného
založenom na neprijateľných zmluvných dojednaniach a neplatných právnych úkonoch, ktorých pôvod je
v Zmluve o úvere. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru je spôsobená jednak absenciou obligatórnych

zákonných náležitostí Zmluvy o úvere a popritom aj v dôsledku zanedbania odbornej starostlivosti pri
skúmaní bonity žalobcov 1) a 2) pri schvaľovaní úveru, čo vedie k neplatnosti postúpenia bankovej
pohľadávky na žalovaného (§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.). Hmotnoprávna neplatnosť právnych
úkonov jednostranného zosplatenia úveru z dôvodu porušenia zákona nepovolením odkladu splátok
na 36 mesiacov žalobcovi 1) po narodení dieťaťa (§ 39 OZ v spojitosti s § 13 ods. 6 zákona č.

90/2016 Z.z.) a popritom aj zákonný zákaz jednostranného zosplatnenia zmluvy o úvere pre zanedbanie
odbornej starostlivosti úverového veriteľa podľa § 15 ods. 2 prvá veta zákona č. 90/2016 Z.z. a
súčasne neexistencia omeškania na strane žalobcu 1). Formálnoprávna neplatnosť právnych úkonov
jednostranného zosplatenia úveru z dôvodu ich nedoručenia žalobcovi 1) prostredníctvom zriadenej
elektronickej komunikácie a súčasne pre nedodržanie postupu podľa § 53 ods. 9 v spojitosti s § 565
OZ vo vzťahu k obom žalobcom. Vysvetlenia žalovaného, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 02.04.2024

len odkazuje na viaceré zmluvné ustanovenia, z ktorých je následne potrebné dedukovať obligatórne
náležitosti, hodnotia žalobcovia ako nedostatočné, pretože z nezrozumiteľného úverového produktu len
tým nemožno urobiť produkt zrozumiteľnejší. V každom prípade ostáva z pohľadu dlžníka zo Zmluvy o
úvere nezodpovedaná aj základná otázka: Akú sumu z úveru dostane a akú celkovú sumu má vrátiť?
Žalobcovia nepopierajú, že k nejakému pravdepodobnému výsledku sa dá nejako dopočítať, avšak to

nič nemení na veci, že tento základný definičný znak úveru t.j. výška istiny, výška mesačnej a celková
suma na vrátenie, nie sú v zmluve vyjadrené jasne, určito a zrozumiteľne. Úverový veriteľ si musí byť
vedomý, že pokiaľ nastaví definičné znaky úverového produktu mimo alebo na hrane zákonného rámca,
potom nesie zodpovednosť v prípade sporu, aby presvedčivo vysvetlil a preukázal dodržanie zákona; čo
sa mu podľa názoru žalobcov v danom prípade nepodarilo. Za zásadné považujú z právneho hľadiska

pochybenie Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. pri skúmaní bonity žalobcov 1) a 2) pred uzatvorením
Zmluvy o úvere. Príjem žalobcu 1) A. B. pozostával z príjmu z pracovného pomeru so spoločnosťou
J&M Blaf, s.r.o., pričom priemerná čistá mesačná mzda za mesiace 12/2017 až 02/2018 bola 2.318,92
eur. Príjem žalobcu 2) H. E. B. pozostával z príjmu z pracovného pomeru so spoločnosťou J&M Blaf,
s.r.o., za mesiace 12/2017 až 02/2018 bol čistý príjem 97,90 eur (žalobca 2) v čase posudzovania bol

síce zamestnaný na základe pracovnej zmluvy, ale len na štvrtinový úväzok s čistou mzdou 137,89
eur navyše žalobca 2) bol od 11/2017, t.j. 5 mesiacov pred posudzovaním bol práceneschopný a jeho
príjem tvorili len nemocenské dávky ktoré boli vo výške 97,90 eur). Čistý priemerný mesačný príjem
žalobcov 1) a 2) za mesiace 12/2017 až 02/2018 bol v sume 2.416,82 eur (2.318,92 eur + 97,90 eur).
Pravidelné mesačné výdavky žalobcu 1) na ďalšie úvery ku dňu uzatvorenia predmetnej Zmluvy o úvere

boli minimálne nasledovné: 1) L. D. zmluva č. 1526700191, splátka 279,45 Eur - refinancované Zmluvou
o úvere 2) L. D. zmluva č. 1616800053, splátka 287,78 Eur 3) L. D. zmluva č. 5000002233860, splátka
150Eur4)J.D.zmluvač.150316411517,splátka300,88EurPravidelnémesačnévýdavkyžalobcu2)na
ďalšie úvery ku dňu uzatvorenia predmetnej Zmluvy o úvere boli minimálne nasledovné: 1) J. D. zmluva
č. 063/5015/14SU, splátka 311,23 eur 2) L. D. zmluva č. BSU-00-0002096588, splátka 62,00 eur 3) L. D.

zmluva č. BSU-00-0002225060, splátka 185,45 eur 4) L. D. zmluva č. 00-0002243056, splátka 164,97
eur 5) L. D. zmluva č. BSU-00-0002323001, splátka 48,43 eur 6) L. D. zmluva č. 3016528374, splátka
46,78 eur 7) L. D. zmluva č. 3017512076, splátka 12,47 eur 8) L. D. zmluva č. 3017539068, splátka
15,30 eur 9) J. D. zmluva č. 17/5001/020038 SPE, splátka 33,15 eur 10) L. D. zmluva č. 3018502403,
splátka 41,32 eur 11) M. D. zmluva č. 0000000000488676, splátka 75,13 eur 12) M. D. zmluva č.

705953, splátka 149,14 eur - refinancované Zmluvou o úvere. Splátky žalobcu 1) a žalobcu 2) na
ďalšie úvery tak spolu činili mesačne 2 163,48 Eur a po odpočítaní dvoch refinancovaných úverov ostali
mesačné splátky na ďalšie úvery 1.734,89 eur mesačne. Splátka úveru podľa čl. III. bod 5. predmetnej
Zmluvy o úvere činila mesačne 351 eur v priebehu 36 mesiacov od prvého čerpania medziúveru a
mesačne 546 eur nasledujúcich 209 mesiacov po uplynutí obdobia 36 mesiacov od prvého čerpania

medziúveru, mesačne 650 eur od pridelenia stavebného úveru počas zvyšných 122 mesiacov (podľa
článku III. bod 3. v spojení s článkom IV. bod 2. a článkom V. bod 2 Zmluvy o úvere). Výdavky žalobcov
1) a 2) na ďalšie úvery (všetky ostávajúce úvery po refinancovaní úverov) a na predmetný úver tak
predstavovali spolu 2.384,89 eur (1.734,89 eur + 650 eur splátka podľa článku V. bod 2 Zmluvy o úvere)
resp. 2.280,89 eur (1.734,89 eur + 546 eur splátka podľa článku III. bod 3. v spojení s článkom IV.

bod 2. ) resp. 2.085,89 eur počas prvých 36 mesiacov (1.734,89 eur + 351 eur splátka podľa článku
III. bod 3. v spojení s článkom IV. bod 2. ). V prípade aplikácie ustanovenia § 2 ods. 9 Opatrenie NBS
č. 10/2016 by mala byť vzatá do úvahy výška predpokladanej mesačnej splátky zo Zmluvy úvere ešte
vyššia, avšak na účely ilustrácie o zanedbaní odbornej starostlivosti úverového veriteľa považujemeuž vyššie uvedené údaje za postačujúce. Životné minimum žalobcov bolo v čase uzatvárania zmluvy
o úvere 410,14 eur mesačne. Celková výška príjmov žalobcov 1) a 2) v bola vo výške 2.416,81 eur.
Celková výška výdavkov na peňažné záväzky žalobcov 1) a 2) bola vo výške 2.384,89 eur. Celková

výšku nákladov žalobcov 1) a 2) na zabezpečenie základných životných potrieb na účely uzatvorenia
predmetnej zmluvy o úvere predstavovala suma 852,49 eur. Limit ukazovateľa schopnosti splácať úver
v zmysle § 2 ods. 2 Opatrenia NBS č. 10/2016 je maximálne 1, pričom pri predmetnom úveru po zadaní
vyššie uvedených údajov bol až: 1,52. Na základe vyššie uvedeného možno bez akýchkoľvek pochýb
konštatovať, že na strane žalovaného došlo celkom zjavne k hrubému porušeniu odbornej starostlivosti

pri posudzovaní bonity žalobcov 1) a 2) pred uzatvorením predmetnej zmluvy o úvere. Žalovaný predložil
na preukázanie povinnosti splnenia odbornej starostlivosti úverového veriteľa iba sekundárne doklady
od Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. Predložené listiny žalobcovia spochybňujú ako nevierohodné.
Predovšetkým poukázali na predloženú tabuľku, ktorá obsahuje číselné údaje o príjmoch a výdavkoch
– obdobný dokument je dnes možné vyhotoviť na akomkoľvek počítačovom zariadení, pričom nie je
možné z jeho obsahu overiť: Kým?, Kedy? a najmä na základe akých vstupných originálnych dokladov

bol vyhotovený. Označený dôkaz nie je spôsobilým na preukázanie splnenia odbornej starostlivosti
úverového veriteľa. Základná výhrada žalobcov 1) a 2) spočíva v tom, že úverový veriteľ je povinný
si zadovážiť minimálne vierohodné originálne doklady, z ktorých dokáže určiť disponibilné príjmy a
skutočné ďalšie výdavky spotrebiteľov znižujúce ich disponibilné príjmy a až na základe týchto údajov
môže pristúpiť posudzovaniu žiadosti o úver. Doposiaľ však zo strany žalovaného neboli predložené

žiadne priame doklady preukazujúce zistené príjmy a výdavky žalobcov 1) a 2). Žalobcovia dávajú do
pozornosti, že žalovaný predložil na preukázanie povinnosti splnenia odbornej starostlivosti úverového
veriteľa interný doklad označený „Podklady na schválenie úveru č. 0104726 k zmluve 33237442“, v
ktorom na konci strany 2 je uvedený „Faktor bonity – 2,13“. Teda podľa interných dokladov samotného
úverového veriteľa sa javí, že mu bola známa nebonitnosť žiadateľov o úver. V danom prípade bol

na základe Zmluvy o úver poskytnutý úver vo výške 130.000 eur, z ktorého bol splatený jestvujúci
úver v L. D. K. 1526700191 , v pôvodnej výške 76.566,40 eur a v Prima banka č. 705953 v pôvodnej
výške 28.000 eur, t.j. poskytnutým úverom boli splatené úvery v celkovej pôvodnej výške 104.566,4
eur, (od tejto sumy je zároveň potrebné odpočítať uhradené splátky), v každom prípade poskytnutý
úver prevyšuje nižšiu z hodnôt 2000 eur, alebo 5 % súčtu zostávajúcich výšok týchto existujúcich

úverov. Na základe listín predložených žalovaným žalobcovia tvrdia, že žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal skúmanie bonity žalobcov 1) a 2) s odbornou starostlivosťou pred uzatvorením
predmetného úveru. Naopak z listín predložených samotnými žalobcami 1) a 2) vyplýva, že žalovaný
zjavne nezistil ani rámcový prehľad o príjmoch a výdavkoch žalobcov a podľa nášho názoru zjavne
zanedbal svoju povinnosť odbornej starostlivosti hrubým spôsobom. Žalobcovia majú za to, že úver

nebol platne zosplatnený. Argument žalovaného na spôsob, že „žalobcovi 1) bol aj tak povolený
odklad splátok Dodatkom č. 1 zo dňa 22.05.2020“, hodnotia ako snahu o dodatočné a falošné „alibi“.
Žalobca 1) mal preukázateľne v zmysle § 13 ods. 16 zákona č. 90/2016 Z.z. v spojitosti s Európskym
štandardizovaným informačným formulárom ESIS č. 63769 právneho predchodcu žalovaného (bod
10. flexibilné prvky) a čl. IX ods. 15 Zmluvy o úvere, zákonný nárok na odklad splátok pod dobu 36

mesiacov z dôvodu narodenia dieťaťa, pretože spĺňal všetky podmienky (1. podanie žiadosti do pol
roka od narodenia dieťaťa, 2. vek žalobcu do 35 rokov). Žalobcovi 1) mal byť z dôvodu narodenia
dieťaťa podľa zákona povolený odklad splátok na dobu 36 mesiacov, ale nakoniec mu bol z iného
zástupného dôvodu povolený odklad na 12 mesiacov (od 01.06.2020 do 31.05.2021), čo je v príčinnej
súvislosti s omeškaniami žalobcu 1), ku ktorým by v prípade povolenia odkladu na 36 mesiacov

vôbec nedošlo. Uvedenú skutočnosť považujú za ďalší samostatný dôvod, pre ktorý považujú právne
úkony úverového veriteľa smerujúce k predčasnému zosplatneniu predmetného úveru z neplatné
na základe § 39 Občianskeho zákonníka. V Zmluve o úvere bolo poskytnutie úveru podmienené
uzatvorením poistenia v dcérskej spoločnosti žalovaného Wüstenrot poisťovňa a.s., vinkulované v
prospech úverového veriteľa a to na úhradu dlžných splátok v prípade poistnej udalosti. Žalobca 1)

v roku 2021 utrpel dva úrazy (pritom viacnásobné zlomeniny), ktoré mali za následok jeho dlhodobú
práceneschopnosť trvajúcu spolu 193 dní a s tým spojený výpadok príjmu, ktorý mal za následok je
dočasné finančné ťažkosti. Z poistenia číslo zmluvy 110/393346-0, vinkulovaného v prospech úverového
veriteľa malo byť úverovému veriteľovi vyplatené poistné plnenia na úhradu splátok úveru v celkovej
výške 2 895 eur. K poistnému plneniu z poistnej udalosti doposiaľ nedošlo. Neschopnosť žalobcu 1)

bolaprvotnevyvolanánezákonnýmpostupomWüstenrotstavebnásporiteľňa,a.s.(nepovolenieodkladu
splátok z dôvodu narodenia dieťaťa), následne objektívne zhoršená úrazmi žalobcu 1) a s tým spojenou
pracovnou neschopnosťou a k tomu sa záverom pridružilo odmietnutie poistného plnenia zo strany
Wüstenrot poisťovňa a.s. Zo strany úverového veriteľa došlo pred uzatvorením predmetnej zmluvy oúvere k zanedbaniu odbornej starostlivosti hrubým spôsobom, ktoré má za následok bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru a súčasne nemožnosť jednorazového zosplatnenia úveru. Podľa čl. III. bod
5. Zmluvy o úvere (v súlade s článkom III. ods. 3 v spojení s článkom IV. ods. 2 Zmluvy o úvere)

bola splátka podľa Zmluvy o úvere v čase pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti vo výške 546
eur a nie vo výške 270,47 eur ako tvrdí žalovaný. Vo Výzve pred žiadosťou o okamžité splatenie
úveru je uvedené„ Váš úverový účet č. XXXXXXXX/XXXX vykazuje k dnešnému dnu nedoplatok vo
výške 1046,18 eur.“. Nedoplatok pre ktorý bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru bol vo výške
2 mesačných splátok. Teda pri splátke 546 eur a nedoplatku 1046,18 eur nemohol byť žalobca 1)

v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách a
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalobca 1) dňa 04.03.2022 uzatvoril s právnym predchodcom
žalovaného Dohodu o poskytovaní služby klientskeho portálu „MÔJ WÜSTENROT“ zo dňa 04.03.2022
(ďalejajlenako„Dohodaoelektronickejkomunikácii“).Nazákladeuvedenejdohodyododňa04.03.2022
prebiehala komunikácia medzi žalobcom 1) a právnym predchodcom žalovaného elektronicky. Žalobca
1) preto samozrejme rátal s tým, že o čomkoľvek čo sa týka predmetného zmluvného vzťahu sa

dozvie od úverového veriteľa prostredníctvom elektronickej komunikácie, ku ktorej si sústavne udržiaval
prístup. Žalobca 1) nerátal s tým, že úverový veriteľ bude komunikovať „dvojkoľajne“ t.j., že bude niečo
komunikovať resp. notifikovať mimo elektronickej linky. Žalobca 1) preto počas letného dovolenkového
obdobia (koniec júna až august 2022) ani nekontroloval poštovú schránku na ulici Juhoslovanskej
v Košiciach, pretože sa vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalovaného ako aj k iným subjektom

sa spoliehal na elektronickú komunikáciu (žalobca 1) zasielal podania súdom elektronicky a rovnako
nahliadal aj do súdnych spisov). Úverový veriteľ pochybil keď nekomunikoval so žalobcom 1) tak
podstatné okolnosti v predmetnom zmluvnom vzťahu aj prostredníctvom elektronickej komunikácie;
najmä keď mu po vrátení sa ním označenej zásielky „Výzva pred žiadosťou o okamžité splatenie úveru
zo dňa 29.06.2022“, muselo by zrejmé, že žalobca 1) sa o obsahu zásielky osobne nedozvedel. Za

daných okolností, keď mal úverový veriteľ k dispozícii ďalší elektronický komunikačný kanál, ktorý mohol
slúžiť aj na doručovanie právnych úkonov „Výzva pred zosplatnením úveru“ a „Zosplatnenie úveru“,
sa tvrdenia žalovaného uvedené javia ako formalistické bez právnej argumentačnej sily. Na základe
uvedeného, vychádzajúc zo špecifických skutkových okolností tejto veci, na ktoré žalobcovia poukázali,
zastávajú názor, že úverový veriteľ nedodržal postup zosplatnenia úveru v súlade s § 53 ods. 9 v

spojitosti s § 565 Občianskeho zákonníka. Žalobcovi 1) bol koncom leta 2022 zo strany predchodcu
žalovaného zrušený úverový účet, čo následne žalobcovi znemožnilo zasielať na úhrada úveru ďalšie
platby, ktoré mohli predísť narastaniu dlhu. Pokiaľ by sa právny úkon Výzva považoval za doručený
dňom 28.07.2022, tak podľa § 565 OZ mal úverový veriteľ možnosť zosplatniť Zmluvu o úvere najneskôr
do 16.08.2022. Úverový veriteľ zasielal právne úkony „Výzva“ a „Zosplatenie“ pod nesprávnym PSČ 040

13, ktoré malo byť 040 01, čo odôvodňuje nedoručenie listín poštou. Keďže sa pohľadávka vzhľadom
na argumentáciu žalobcov nestala splatnou, nebola ani postupiteľná, t. j. neboli splnené podmienky
v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobcovia namietajú neprimeranosť záložného práva,
ktorým bola zabezpečená pohľadávka z úveru. Tvrdenie žalovaného o dlžnej sume vo výške 207 622,90
eur odporuje zneniu zmluvy o postúpení pohľadávky na žalovaného, podľa ktorej je údajný postúpený

nárok: istina – 133 861,62 eur, zmluvný úrok - 808,71 eur, sankčný úrok – 1691,86 eur. K vyjadreniu
boli priložené: výplatné pásky žalobcu v 1. rade za mesiace 01-02/2018, 12/2017, potvrdenie Sociálnej
poisťovne o nemocenských dávkach za obdobie 01.12.2017 – 28.02.2018, zmluvy o úveroch, výpis
z účtu, splátkový kalendár, žiadosť žalobcu v 1. rade o ukončenie šetrenia poistných udalostí v poistení
č. 110/393346-0 a o vyplatenie sumy za škodové udalosti zo dňa 14.11.2023 s vyjadrením Wüstenrot

stavebná sporiteľňa, a.s. zo dňa 05.12.2023, opätovná žiadosť žalobcu o ukončenie šetrenia poistných
udalostízrizikovéhopoisteniač.110/393346-0aovyplateniesumyzaškodovéudalosti,aleboozaslanie
vyplatenia preddavku na poistnom plnení, dohoda o poskytovaní služby klientskeho portálu.

7. Právny zástupca žalobcov podaním zo dňa 09.05.2024 navrhol nariadenie neodkladného opatrenia,

ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva vo vzťahu k v návrhu
špecifikovaným nehnuteľnostiam, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Podaný návrh
odôvodnil tým, že napriek tomu, že existencia nároku zo Zmluvy o úvere na bývanie č. 33237442 v znení
jej Dodatku č. 1 zo dňa 22.05.2020 (ďalej aj len ako „zmluva o úvere“) je sporná a dôvodne spochybnená
argumentami žalobcov v tomto konaní žalobou vo veci samej, žalovaný pokračuje v procese dobrovoľnej

dražby, ktorej termín je určený na 31.05.2024.

8. Okresný súd Bardejov podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel uznesením
č.k. 1Csp/6/2024-496 zo dňa 23.05.2024, a to tak, že žalovanému uložil povinnosť zdržať sa zdržaťsa výkonu záložného práva zriadeného Záložnou zmluvou zo dňa 27.03.2018 uzatvorenou medzi
žalobcami v 1. a 2. rade a Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., na zabezpečenie návratnosti pohľadávky
s príslušenstvom vrátane zmluvnej pokuty zo Zmluvy o úvere na bývanie č. 33237442 zo dňa 27.03.2018

v znení Dodatku č. 1 zo dňa 22.05.2020, k nehnuteľnostiam:

· evidovaným Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, pre obec Košice - Sídlisko Ťahanovce a k.ú.
C. G. na LV č. XXXX ako: - byt, vchod: 5, poschodie 10, číslo bytu 38, obytný dom Juhoslovanská 5 s.č.
2502 na pozemku „C KN“, p.č. 3527, spoluvlastnícky podiel 1/1, - spoluvlastnícky podiel na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve vo výške 2160/100000,

· evidovaným Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, pre obec Košice - Sídlisko Ťahanovce a k.ú.
C. G. na LV č. XXXX ako: - spoluvlastnícky podiel na pozemku registra „C KN“ p.č. 3527 zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 448 m2 vo výške 2160/100000,

· evidovaným Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, pre obec Košice – Staré Mesto a k.ú. F. B.
na LV č. XXXXX ako: - byt, vchod: 4, poschodie -1 suterén, číslo bytu 4, bytový dom Mojmírova 4 s.č.
782 na pozemku „C KN“ p.č. 143/1, spoluvlastnícky podiel 1/1, - spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve vo výške 1424/10000, - spoluvlastnícky
podiel na pozemku registra „C KN“ p.č. 143/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 161 m2 vo výške

1424/10000,

· evidovaným Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, pre obec Košice – Staré Mesto a k.ú. F. B.
na LV č. XXXXX ako: - spoluvlastnícky podiel 1/1 na pozemkoch registra „C KN“ p.č. 143/2 zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 82 m2 a p.č. 143/3 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2 m2,

a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bardejov pod spisovou
značkou 1Csp/6/2024.

9. Označené rozhodnutie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia bolo potvrdené

uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 18CoCsp/20/2024 – 617 zo dňa 25.07.2024, právoplatným
dňa 20.08.2024.

10. Právny zástupca žalovaného vo vyjadrení zo dňa 30.05.2024 zotrval na tom, že prejednaniu
veci bráni prekážka litispendencie vo vzťahu ku konaniu vedenom na Mestskom súde Košice pod

sp.zn. 61C/3/2023. Podľa názoru žalovaného obsahuje zmluva o úvere na bývanie uzatvorená so
žalobcami všetky obligatórne náležitosti. Žalobcovia mali možnosť pri uzatváraní zmluvy požadovať
vysvetlenia, klásť otázky k produktu, o ktorý prejavili záujem, prípadne sa podariť s finančným poradcom,
advokátom, zamestnancami právneho predchodcu žalovaného a podobne, pričom treba uviesť, že
napokon žalobcovia boli tými, ktorí o úver žiadali a teda im nepochybne muselo byť zrejmé, na akej sume

úveru sa s právnym predchodcom žalovaného dohodli – a ktorá im bola vyplatená - pričom táto suma je
jasne, zreteľne, číslom a dokonca i slovom uvedená v samotnej zmluve, a to v bode I predmetnej zmluvy,
ktorá uvádza, že „Na základe žiadosti klienta stavebná sporiteľňa poskytuje ku zmluve o stavebnom
sporení č. 33237442, cieľová suma 130.000,00 eur medziúver vo výške 130.000,00 eur“. Žalobcovia
v čl. IX bod 2 zmluvy o. i. vyhlásili, že im boli poskytnuté všeobecné informácie o požadovanom

úvere v rozsahu Európskeho 6/13 štandardizovaného informačného formulára, všetky ďalšie potrebné
informácie ako aj potrebné jednoznačné a zrozumiteľné vysvetlenia zmluvného vzťahu, pričom všetky
informácie a vysvetlenia im boli poskytnuté v takej forme, obsahu a časovom predstihu, ktoré im umožnili
ich náležité posúdenie. Za týchto okolností argumentáciu žalobcov po čerpaní a následnom nesplácaní
predmetného úveru ohľadne toho, že im vlastne ani nebolo zrejmé, finančné prostriedky v akej výške

od právneho predchodcu žalovaného dostanú po podpise zmluvy, sa žalovanému javí ako účelová. Čl.
IX, bode 6 Zmluvy znelo: „Celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť za medziúver (vypočítaná v čase
uzatvorenia tejto zmluvy) 59.956,00 eur. Celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť za stavebný úver
(vypočítaná v čase uzatvorenia tejto zmluvy) 78.663,74 eur.“. Žalovanému nie je zrejmé, ako inak ako
konkrétnou sumou mal byť daný údaj vyjadrený, aby bol považovaný žalobcami za dostatočný – a preto,

pokiaľ žalobcovia uvádzajú, že daný údaj nie je zrejmý, mali by podľa názoru žalovaného i špecifikovať,
ako konkrétne podľa ich názoru má byť tento údaj v zmluve vyjadrený, ak nie konkrétnym číselným
vyjadrením sumy. Výška mesačných splátok bola stanovená samostatne pre produkt medziúver a
samostatne pre produkt stavebný úver – pričom splátky pre obe typy produktov zmluva jasne uvádza ašpecifikuje, žalobcovia objektívne mali vedomosť o tom, v akej výške majú splátky uhrádzať (pričom si
túto povinnosť neplnili). Výška a počet splátok pre medziúver sú v zmluve uvedené tak, že žalobcovia
budú splácať sumu 156,00 eur počas 36 mesiacov od prvého čerpania medziúveru a 260,00 eur po

uplynutí 36 mesiacov od prvého čerpania, pričom počet splátok je 245. Čo sa týka stavebného sporenia,
a výška a počet splátok pre následne poskytnutý stavebný úver je 650,00 eur mesačne, počet splátok
122. Aby bol tento stavebný úver pridelený, bolo v zmysle čl. IV bod 2 Zmluvy nutné realizovať počas
trvania medziúveru mesačný vklad na stavebné sporenie, pričom výška tohto vkladu bola v zmluve
vymedzená tak, že v priebehu 36 mesiacov od prvého čerpania medziúveru mali poukazovať sumu vo

výške 0,15 % z cieľovej sumy (130.000 eur) – t.j. sumu vo výške 195 eur a po uplynutí 36 mesiacov
sumu vo výške 0,22 % z cieľovej sumy (130.000 eur) – t.j. sumu vo výške 286 eur. Mesačná splátka
(splátka vkladu na sporenie a splátka medziúveru) teda bola v súhrne po uplynutí 36 mesiacov od prvého
čerpania vo výške 546 eur - na čo poukazujú žalobcovia vo svojom vyjadrení, avšak, nezohľadnili, že
táto suma pozostávala z dvoch splátok na dva rôzne produkty v zmysle uvedeného – pričom pre príp.
omeškanie s následkom zosplatnenia (za súčasného splnenia zákonných podmienok) sa posudzovalo

omeškanie so splátkou medziúveru, keďže medziúver je tým produktom, pre nezaplatenie ktorého došlo
k zosplatneniu (vklady realizované na stavebné sporenie zosplatneniu nepodliehali). Výška mesačnej
splátky medziúveru teda (po uplynutí 36 mesiacov odo dňa prvého čerpania) bola vo výške 260,00 eur -
čo nepochybne vyplýva zo samotnej zmluvy, na čo žalovaný už poukazoval. Úhrady boli započítané po
zosplatnení najskôr na istinu a následne na príslušenstvo. Pred zosplatnením boli splátky rozúčtované

v zmysle úverovej zmluvy. Žalobcom bol poskytnutý medziúver, ktorý mal slúžiť na preklenutie obdobia
do pridelenia cieľovej sumy a vzniku nároku na riadny stavebný úver (čl. I bod 2 Zmluvy). Žalovaný
poukazuje na špecifickosť produktu medziúveru v tom, že v tejto fáze nehovoríme o istine, pretože
istina nie je vytvorená. Žalovaný poukázal na ustanovenia zmluvy, ktoré špecifikujú, z čoho splátka v
čase splácania medziúveru pozostáva. Splátka medziúveru žalobcov vo výške 156 eur za prvých 36

mesiacov od poskytnutia medziúveru a 260 eur po uplynutí 36 mesiacov bola v zmysle ustanovení
Zmluvyrozpočítanánasledovnýmspôsobom,pričompozostávalaznasledovnýchčastí:X/XX-N.súlade
sustanovenímčl.IVbod2Zmluvy0,15%zcieľovejsumy(následne0,22%)budepoužitýchnasporenie,
pričom prostriedky sú preúčtované na sporiaci účet (pre účely vytvorenia kapitálu na dosporenia a
pridelenie cieľovej sumy, t.j. vzniku nároku na riadny stavebný úver) - v súlade s ustanovením čl. III

bod 3 Zmluvy 0,12 % (následne 0,20 %) z cieľovej bude použitých na úhradu úrokov z poskytnutého
medziúveru a poplatkov súvisiacich s medziúverom. Z toho vyplýva, že splátka žalobcov je použitá na
úhradu úrokov a poplatkov medziúveru a časť na sporenie za účelom dosporenia a pridelenia cieľovej
sumy. V prípade, ak poberateľ úveru splní všetky podmienky pre pridelenie cieľovej sumy a vzniku
nároku na stavebný úver v zmysle zákona o stavebnom sporení, tak medziúver sa transformuje na

stavebný úver vo výške rozdielu medzi zostatkom dlžnej sumy medziúveru a nasporenou sumou, pričom
získaný stavebný úver sa úročí nižšou úrokovou sadzbou (čl. IV. ods. 4 Zmluvy). Žalobcovia podmienky
pridelenia nesplnili, nakoľko neuhrádzali riadne mesačné splátky. V prípade, ak zo strany poberateľa
úveru dochádza k vzniku omeškania, t.j. nie je z jeho strany riadne a včas uhradená stanovená mesačná
splátka (v stanovenom termíne a dojednanej výške), medziúverový účet vykazuje tzv. nedoplatok na

riadnych splátkach a poberateľovi je zasielaná upomienka. Vyššie uvedené bolo následne upravené
dodatkom č. 1 k úverovej zmluve zo dňa 22.05.2020. žalovaný za to, že v danom prípade boli zo
strany veriteľa – postupcu splnené všetky povinnosti, ktoré mu ukladá zákon pre dodržanie odbornej
starostlivosti pri skúmaní bonity klienta, čo preukazoval množstvom priložených dokumentov, ktoré
sú štandardnými dokumentami používanými postupcov v rámci interného procesu overovania bonity,

a preto spochybňovanie ich vierohodnosti považuje žalovaný za účelové. Podľa názoru žalovaného
nemožno hovoriť o nesplnení povinnosti veriteľa skúmať schopnosť spotrebiteľa poskytnutý úver
splácať, pokiaľ mal veriteľ k dispozícii široké spektrum údajov, ktoré vo vzájomných súvislostiach
posudzoval - a to okrem údajov o rodinnom stave žalobcu 1/ ako hlavného dlžníka, o jeho vzdelaní,
zamestnaní,účelepoužitiaúverutaktiežinformácieovýškejehopríjmu,ojehovýdavkochnadomácnosť

ako i ostatných výdavkoch a disponoval tiež údajmi o úverovej zaťaženosti žalobcu spolu s údajmi o
jeho aktívnych záväzkoch (z ktorých niektoré boli vyplatené poskytnutým úverom), pričom informácie
ohľadom príjmu žalobcov boli overené aj dopytom do Sociálnej poisťovne - teda bola naplnená dikcia
ust. § 8 ods. 2 zákona o úveroch na bývanie, podľa ktorej má veriteľ pred uzavretím zmluvy brať do úvahy
najmä dobu na ktorú sa poskytuje úver, výšku úveru, príjem spotrebiteľa a účel úveru. Pri spoludlžníkovi

– žalobcovi 2 - sa preveroval úverový register, sociálna poisťovňa a kataster, pričom spoludlžník bol
zároveň aj záložcom. Bonita na poskytnutie úveru bola postačujúca už len z príjmu žalobcu 1/ ako
hlavného dlžníka – pričom po kompletnom a dôkladnom preverení jeho bonity bolo zrejmé, že už len
on samotný ako jediný subjekt úverového vzťahu spĺňa predpoklady na poskytnutie úveru. Spoludlžníknevystupoval ako účastník zmluvy v úverom záväzku kvôli potrebe „zlepšiť“ bonitu hlavného dlžníka
– žalobcu 1/ (t.j. že by sa spoločne posudzovali dve osoby a teda by boli „bonitnejším klientom“) ale
vystupoval v ňom preto, lebo bol vlastníkom nehnuteľnosti (záložca-spoludlžník). K poukazu a výpočtom

žalobcov ohľadne prekročenia limitu ukazovateľa schopnosti splácať úver v zmysle ust. § 2 ods. 2
Opatrenia NBS č. 10/2016 žalovaný uvádza, že zotrváva na svojej argumentácii a má za to, že výška
poskytnutého úveru na bývanie výrazne neprevyšuje súčet zostávajúcich výšok refinancovaných úverov
alebo navýšených úverov a preto je nevyhnutné na tento prípad aplikovať ust. § 8 ods. 8 zákona
o úveroch na bývanie, z ktorého nepochybne vyplýva, že odsek 7 (teda splnenie limitu ukazovateľa

schopnostisplácaťúverpreposkytnutieúveru)sanevzťahujenatypúveru,akýbolžalobcomposkytnutý.
K poukazu žalobcov na faktor bonity – 2,13 žalovaný uvádza, že žalobcovia neprávne dedukujú, že ide
o hodnotu limitu ukazovateľa schopnosti splácať úver v zmysle ust. § 2 ods. 2 Opatrenia NBS č. 10/2016
(ktorý uvádza, že táto hodnota je max. 1) – nakoľko v tomto prípade vôbec nejde o hodnotenie v týchto
intenciách, ale ide o postupcovo interné hodnotenie viacerých parametrov bonity a hodnota 2 je veľmi
dobrá (hodnoty boli ako známkovanie v škole 1-5). K námietke žalobcov ohľadne toho, že žalovaný

predložil doklady preukazujúce postupy skúmania bonity prostredníctvom interných rozhraní postupcu
žalovaný poukazuje na ust. § 11 ods. 1 zákona o úveroch na bývanie, v zmysle ktorého „Informácie na
účely § 8 ods. 1 získava veriteľ a) z interných alebo hodnoverných externých zdrojov, b) od spotrebiteľa,
c) od finančného agenta.“ Podľa názoru žalovaného sú argumenty žalobcov ohľadne toho, že žalovaným
predložené dôkazy nepreukazujú splnenie odbornej starostlivosti postupcom z dôvodu, že ide o interné

doklady postupcu „ktoré si prakticky môže vyhotoviť ktokoľvek kedykoľvek a na akomkoľvek počítači“
– t. j. tvrdenia spochybňujúce ich hodnovernosť irelevantné, nakoľko overovanie bonity informáciami
z interných alebo externých zdrojov, resp. z informácii získanými od spotrebiteľov - žalobcov, alebo
finančného agenta zákon o úveroch na bývanie v ust. § 11 ods. 2 výslovne predpokladá. Výšku príjmu
žalobcu 1/ (2.318,92 eur mesačne) naviac potvrdil i sám žalobca 1/, uvedené v konaní nebolo sporné.

Príjem samotného žalobcu 1/, ako žalovaný uviedol vyššie, postačoval na splácanie úveru, je preto
irelevantné, že spoludlžník bol zamestnaný len na štvrtinový úväzok (čo naviac žalobca 1/ iba tvrdí
a uvedené nepreukázal, pričom žalovaný poukazuje i na skutočnosť, že pracovnú zmluvu na údajný
štvrtinový pracovný úväzok s tvrdeným príjmom 137,89 eur, resp. následne 97,90 eur mesačne mal
spoludlžník – matka žalobcu – uzatvorenú práve v spoločnosti, v ktorej bol žalobca 1/ spoločníkom a

konateľom). K spochybneniu vierohodnosti žalovaným predložených podkladov žalovaný uvádza, že
tieto predstavujú štandardné dokumenty generované bankami pri poskytovaní úverových produktov,
pričom overovanie bonity prevažne prebieha v interných systémov veriteľov v spojení s overovaním
príjmov v sociálnej poisťovni (ako tomu bolo i v tomto prípade) a rovnako i v dostupných registroch (napr.
SRBI, z ktorých je následne veriteľovi zrejmá informácia o aktuálnej úverovej zaťaženosti spotrebiteľa).

Žalovaný má za to, že z dokumentov, ktoré predložil, vyplýva jasný záver o platobnej schopnosti
spotrebiteľa predmetný úver splácať. Z uvedených podkladov je taktiež možné zistiť kto (zamestnanci
veriteľa – B. A. O., H. H. D. F., H. N. P., M. a H. H. Q.), kedy (05.03.2018 a následne 08.03.2018) a
na základe čoho zistil údaje pre výpočet bonity (na základe údajov poskytnutých žalobcami v žiadosti o
úver, na základe overenia príjmu v sociálnej poisťovni a na základe v tom čase existujúceho úverového

zaťaženia žalobcov). Žalovaný v konaní predložil dôkazy preukazujúce komplexné a celkové skúmanie
bonity spotrebiteľa – a to konkrétne vykonaním prvotnej identifikáciu klienta (vzdelanie, vek, rodinný
stav, zamestnanie atď.), ďalej získavaním informácií o príjmoch a výdavkoch (príjem overovaný dopytom
do Sociálnej poisťovne – uvedené o. i. aj v podkladoch na schválenie úveru, kde sa uvádza „SP
potvrdila príjem,“ do úvahy postupca vzal paušálne náklady na domácnosť vo výške 783,80 eur a

iné výdavky – existujúce záväzky vo výške 817,05 eur), po čom nasledovalo spracovanie úverového
návrhu a posúdenie možného rizika a predbežná analýza predložených výkazov, analýza úverovej
angažovanosti klienta – kontrola cez úverové registre (kreditný report), softvérový scoring o reporting
(v ktorom žalobca dosiahol „zelený scoring“) a podanie odporúčanie schvaľovateľa úveru, ktoré po
dôkladnom a obsiahlom posúdení znelo: „schválenie odporučené“. Žalovaný pre doplnenie uviedol,

že žalobcovia v konaní tvrdia, že k platobnej neschopnosti došlo na základe životných okolností –
narodenia dieťaťa a práceneschopnosti žalobcu 1/ (a teda nie z dôvodu, že už v čase poskytnutia
úveru by mali nedostatočné príjmy v pomere k svojim výdavkom). Žiadosti o odklad splátok žalobcu
1/ z dôvodu narodenia syna bolo v súlade so všetkými zákonnými ustanoveniami napokon vyhovené.
Žalobca poukazuje na to, že v administratívnom systéme jeho právneho predchodcu bol odklad splátok

z dôvodu narodenia dieťaťa len ľudským pochybením (nesprávne označený ako odklad z dôvodu
pandémie COVID, ale po zistení chyby bolo uvedené označenie v bankovom systéme bezodkladne
opravené. Žalobcovi 1/ nič nebráni domáhať sa poistného plnenia voči poisťovni ako samostatnému
subjektu, osobitnou žalobou. Splátky žalobcovia neuhrádzali v plnej výške, nedochádzalo k navyšovaniunasporenej sumy a teda z uhradených splátok sa nerealizovali vklady na sporenie v zmysle Zmluvy a
VOP. Nakoľko žalobcovia pravidelnú mesačnú splátku (spolu vo výške 546,00 eur - splátka medziúveru
a vklad na sporenie) neuhrádzali, vykazoval ich účet konzistentný nedoplatok. k platnému zosplatneniu

úveru došlo podaním zo dňa 03.08.2022, ktoré postupca žalobcom doručoval na adresu trvalého pobytu
žalobcov v zmysle zmluvy. K žalobcami tvrdenej nesprávnosti PSČ (a teda nedoručovaní písomností
do ich dispozičnej sféry) žalovaný uvádza, že overením adresy dospel k záveru, že k tejto prislúcha
PSČ 040 13 (teda ide o správne PSČ pre adresu A. X, E.) a zároveň uvedený (správny) údaj uviedli
žalobcovia ako adresu svojho trvalého pobytu aj v samotnej zmluve, a teda na túto adresu postupca

písomnosti logicky i doručoval. V zmysle spise sa nachádzajúcich kópií vrátených obálok boli podania,
ktorými postupca úver uložené na pošte od 08.08.2022, pričom si ich do uplynutia odbernej lehoty ani
jeden zo žalobcov neprevzal. Postupca svoje právo podľa § 565 OZ využil po omeškaní žalobcov s
platením splátok po dobu dlhšiu ako tri mesiace a po upozornení žalobcov na možné uplatnenie tohto
práva výzvou zo dňa 29.06.2022, ktorú postupca žalobcom doručoval na adresu ich trvalého pobytu,
avšak žalobcovia si zásielku v odbernej lehote neprevzali. Žalovaný má za to, že zo strany postupcu

došlo k účinnému zosplatneniu úveru podaním zo dňa 03.08.2022, v dôsledku ktorého sa všetky splátky
úveru splatné do budúcna stali splatnými. Pokiaľ veriteľ v liste zo dňa 29.06.2022 poukázal na výšku
omeškanej sumy 4.725,42 eur - tak táto suma znamená omeškanie žalobcov k tomuto dátumu vo vzťahu
k sporiacemu účtu – t. j. k účtu, na ktorý sa zaviazali žalobcovia v zmysle Zmluvy splácať minimálnu
splátku vo výške 286,00 eur (nakoľko v tom čase už uplynulo 36 mesiacov od 1. čerpania medziúveru

a preto boli žalobcovia v tom čase povinní na sporiaci účet poukazovať sumu vo výške 286,00 eur) 2.
Pokiaľ veriteľ vo výzve v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ zo dňa 29.06.2022 uviedol ako omeškanú sumu
– nedoplatok omeškanú sumu 1.046,18 eur - tak táto suma znamená omeškanie žalobcov k tomuto
dátumu vo vzťahu k medziúverovému účtu – t. j. k účtu, na ktorý sa žalobcovia zaviazali v zmysle
Zmluvy splácať minimálnu splátku vo výške 260,00 eur (nakoľko v tom čase už uplynulo 36 mesiacov

od 1. čerpania medziúveru a preto boli žalobcovia v tom čase povinní na sporiaci účet poukazovať
sumu vo výške 260,00 eur). V čase vyhotovenia výzvy v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ – 29.06.2022
(a rovnako listu adresovaného žalobcom postupcom z rovnakého dňa, ktorý žalovaný predkladá) boli
žalobcovia v celkovom omeškaní spolu vo výške 5.771,60 eur. Žalovaný upresňuje, že z tejto celkovej
omeškanej sumy boli žalobcovia v omeškaní so sumou spolu 1.046,18 eur na medziúverový účet, na

ktorý mali žalobcovia splácať medziúver splátkou v tom čase vo výške 260,00 eur - čo znamená, že
boli v omeškaní so splátkami na medziúverový účet v trvaní približne 4 mesiace, k čomu sa je možné
dopracovať vydelením dlžnej sumy 1.046,18 výškou splátky 260 eur = t.j. 4,023 mesiaca. So sumou vo
výške 4.725,42 eur boli žalobcovia v omeškaní s platením na sporiaci účet – t.j. na účet pre vytvorenie
kapitálu na dosporenie cieľovej sumy a pridelenie cieľovej sumy, na ktorý mali žalobcovia splácať v tom

čase splátku vo výške 286,00 eur - čo znamená, že boli v omeškaní so splátkami na sporiaci účet v trvaní
približne 16 mesiacov, k čomu sa je možné dopracovať vydelením dlžnej sumy 4.725,42 výškou splátky
286,00 eur = t.j. 16,522 mesiaca. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že poukaz žalobcov na skutočnosť,
že v prejednávanom prípade došlo len k dvojmesačnému omeškaniu, je nesprávny. Žalobcovia boli
v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči

postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň boli postupcom opakovane vyzývaní
na úhradu svojho peňažného záväzku, a to napríklad i výzvou pred zosplatnením zo dňa 29.06.2022
a podaním zo dňa 03.08.2022, pričom žalovaný už v konaní dostatočne preukázal, že postupca obe
tieto písomnosti žalobcom doručoval, avšak tí si ich v odbernej lehote neprevzali. Ďalej k argumentácii
žalobcov ohľadne toho, že zosplatnenie bolo podľa jeho názoru neplatné (i) z dôvodu, že výzva v

zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ a oznámenie o zosplatnení sa nedostali do dispozičnej sféry žalobcov,
nakoľko žalobca 1/ a právny predchodca žalovaného uzatvorili dňa 04.03.2022 dohodu o poskytovaní
služby klientskeho portálu „Môj Wustenrot“ (ďalej len „Dohoda“), na základe ktorej mali byť podľa názoru
žalobcov všetky písomnosti doručované elektronicky (a teda pokiaľ právny predchodca žalovaného
predmetné písomnosti doručoval fyzicky, t. j. poštou, nie sú tieto spôsobilé vyvolať zamýšľané právne

účinky) uviedol, že nerozporuje skutočnosť, že jeho právny predchodca mal v zmysle Dohody možnosť
komunikovať aj prostredníctvom elektronickej komunikácie – avšak poukazuje na to, že uvedené však
nemá nevyhnutne za následok to, že by listinné (fyzické) doručovanie uzatvorením takejto Dohody
nebolo ďalej možným a platným spôsobom doručovania – čo napokon vyplýva i zo samotnej podstaty
Dohody, ktorá vo svojej preambule uvádza, že sa jedná o doplnkovú službu (t. j. nie výhradnú, jedinú

službu – a teda rozhodne nie jediný možný spôsob pre doručovanie dokumentov žalobcovi). V zmysle
čl. 1 bodu 1 Dohody sú z elektronického zasielania vylúčené dokumenty, ktoré musia mať na základe
zákona alebo požiadavky príslušného poskytovateľa služby listinnú podobu. Do klientskeho portálu
bola žalobcovi zasielaná najmä korešpondencia týkajúca sa výpisov, pripomienok na dosporovanie apod. (v zmysle zmluvných podmienok klientskeho portálu). Upomienky, výzvy a pod. boli zasielané
písomne, a to vzhľadom na ich charakter a zásadnosť. Žalovaný ďalej poukázal na znenie Všeobecných
obchodných podmienok pre stavebné sporenie FLEXIBIL (ďalej len „VOP“), čl. 32 bod 1, v zmysle

ktorého: „Stavebná sporiteľňa stavebnému sporiteľovi doručuje písomnosti na adresu, ktorú stavebný
sporiteľstavebnejsporiteľnioznámilakoadresunadoručovaniepísomnosti.Vprípadepochybnostíplatí,
že takouto adresou je adresa, ktorá bola stavebným sporiteľom nahlásená ako posledná.“. Žalovaný
zastáva názor, že si jeho právny predchodca bezpochybne splnil svoje zákonné povinnosti a žalobcu
vyzval v súlade s § 53 ods. 9 OZ na úhradu dlžnej sumy, ktorú však žalobca v stanovenej lehote

neuhradil, a preto si následne uplatnil svoje právo podľa § 565 OZ a úver zosplatnil, o čom žalobcu
taktiež riadne informoval. Žalovaný má preto za to, že zo strany postupcu došlo k účinnému zosplatneniu
úveru podaním zo dňa 03.08.2022, v dôsledku ktorého sa všetky splátky úveru splatné do budúcna
stali splatnými. Za kvalifikovanú výzvu právneho predchodcu žalovaného v zmysle ust. § 92 ods. 8
ZoB pritom možno považovať nielen výzvu zo dňa 29.06.2022 ale aj oznámenie o zosplatnení zo dňa
03.08.2022. Z hľadiska obsahu týchto výziev možno právne nesporne uzavrieť, že v týchto podaniach sa

nachádzajú výzvy na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaný zastáva názor, že v prípade splnenia ostatných
podmienok podľa ust. § 92 ods. 8 ZoB (omeškanie dlhšie ako 90 dní) je možné takto koncipované
podania postupcu považovať aj za výzvu podľa ust. § 92 ods. 8 ZoB, nakoľko všetky zákonné podmienky
pre postúpenie pohľadávky boli splnené. Na základe vyššie uvedeného nemožno mať pochýb, že by
v procese zosplatnenia ako i postúpenia boli vady, v dôsledku ktorých nemožno hovoriť o platnom

zosplatnení a následnom postúpení úveru tak, ako to uvádzajú žalobcovia, ale naopak je preukázané,
že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a následne postúpenie pohľadávky, ktoré žalobcovia namietajú
sú právnym predchodcom platne vykonané. K vyjadreniu priložil list Wüstenrot stavebná sporiteľňa,
a.s. zo dňa 29.06.2022, internú elektronickú komunikáciu zamestnancov banky, všeobecné obchodné
podmienky pre stavebné sporenie flexibil.

11. Právny zástupca žalobcov v podaní zo dňa 20.06.2024 uviedol, že prekážka litispendencie
v predmetnej veci nie je daná, a to vzhľadom na rozdielny okruh subjektov konaní, rozdielny predmet
konaní a na dôsledky rozhodnutia na právne vzťahy strán. V ďalšom zhrnul skutkový a právny stav veci
v zmysle doterajších vyjadrení.

12. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na deň 25.11.2024. Pojednávania sa zúčastnili
právni zástupcovia sporových strán a žalobcovia v 1. a 2. rade. Pojednávania sa nezúčastnil žalovaný,
ktorý nežiadal o odročenie pojednávania. Súd preto podľa § 180 Civilného sporového poriadku rozhodol
o tom, že pojednávanie uskutoční v neprítomnosti žalovaného, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody

odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.

13. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, písomných a ústnych vyjadrení strán sporu a ich prílohami,
listinami predloženými Mestským súdom Košice a zistil tento skutkový stav:

14. Právny zástupca žalobcov v 1. a 2. rade na pojednávaní poukázal na obsah podanej žaloby
a svojich písomných vyjadrení. Ďalej uviedol, že žalovaný sa nestal veriteľom pohľadávky vyplývajúcej
zo zmluvy uzavretej medzi žalobcami a Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. V predmetnej veci nedošlo
k platnému postúpeniu úverovej pohľadávky z dôvodu nesplnenia podmienok v zmysle § 92 ods. 8
zákona o bankách podľa, ktorého možno postúpiť len splatnú bankovú pohľadávku. Pôvodný veriteľ

zanedbal odbornú starostlivosť a to hrubým spôsobom, v dôsledku čoho nemožno predčasne zosplatniť
pohľadávku z úveru. Ďalej poukázal na to, že údaje o výške pohľadávky vo výzvach zasielaných
žalobcom sú nesprávne, teda právny úkon zosplatnenia úveru je neplatný. U žalobcu 1/ nastal počas
úverovéhovzťahudôvodnapovolenieodkladusplátokvdôsledkunarodeniadieťaťa,avšaktejtožiadosti
nebolo vyhovené z tohto dôvodu, ale z dôvodu iného. Ďalej uviedol, že žalobca 1/ bol poistený v

spriaznenej poisťovni, ktorá mu počas jeho práceneschopnosti odmietla plniť. Má za to, že žalovaný
nie je úverovým veriteľom žalobcov a eventuálne sa domáha určenia vo vzťahu k rozsahu plnenia
pohľadávky veriteľa stavebného úveru. Navrhol, aby súd vypočul žalobcov v 1. a 2. rade. Prekážka
litispendencieniejevpredmetnejpodľajehonázoruvecidaná.Uviedol,žehrozípredajobydliažalobcov.
V tomto konaní sa rieši základ právneho vzťahu a na Mestskom súde Košice sa rieši akcesorický

vzťah zo záložného práva. Má za to, že úverová pohľadávka nebola platne postúpená na žalovaného a
úver nebolo možné okamžite zosplatniť. Veriteľ mal povinnosť analyzovať situáciu žalobcov, za účelom
zhodnotenia, či sú žalobcovia úveruschopní. Skúmanie ich bonity mal realizovať veriteľ v súlade so
zákonom. Poskytnutý úver bol kvalitne zabezpečený, avšak veriteľ zanedbal svoju povinnosť skúmaťschopnosť dlžníkov splácať úver. Žalobkyňa 2/ mala v tom čase 12 úverov z toho 1 bol refinancovaný.
Žalobca 1/ mal 4 úvery, a jeden z toho bol refinancovaný. Žalobcovia sú blízkymi osobami a je medzi
nim daná vyživovacia povinnosť. Splátky úveru po refinancovaní mali byť vo výške 1 734,89 eur

a splátky z úveru poskytnutého na bývanie sa mali postupne zvyšovať. V predmetnej veci neboli
splnené predpoklady na poskytnutie úveru. Navrhol, aby súd vyhovel primárnemu petitu žaloby a priznal
žalobcom nárok na náhradu trov konania.

15. Žalobca v 1. rade A. B. vypovedal, že pred poskytnutím úveru mal hypotekárny úver v L.. Úver

žiadal navýšiť z dôvodu potreby rekonštrukcie bytu, pričom žiadosť mu v uvedenej banke zamietli.
Následne mu jeho známa pani C. ponúkla možnosť poskytnutia úveru vo Wüstenrot, a.s., stavebnej
sporiteľni. Žalobca vypísal žiadosť o poskytnutie úveru vo výške 90.000,-eur, pričom doložil potvrdenie o
svojom príjme zo zamestnania. Zmluvu so sporiteľnou mali podpísať v Bratislave. V čase pred podpisom
mu bolo oznámené, že úver bude potrebné zabezpečiť záložným právom na nehnuteľnosť. Žalobca
požiadal svoju matku, aby založila svoju nehnuteľnosť do času, kým bude vykonaná rekonštrukcia jeho

bytu, s čím jeho matka súhlasila. Následne zistili, že žiadaný úver bude potrebné navýšiť na sumu
130.000,-eur, ktorý im bol poskytnutý, za čo pani C. poskytli odmenu vo výške 3.000,- eur. Wüstenrot
stavebná sporiteľňa od nich nežiadala žiadne doklady s výnimkou znaleckého posudku. Návrh zmluvy
nedostal vopred, poznal však výšku splátky, pričom nevedel o tom, že sa bude v priebehu času jej výška
nevýhodne zvyšovať. Na pobočke sporiteľne boli pri podpise zmluvy asi pol hodiny. Pani C. poznala

zamestnancov pobočky, s ktorými sa porozprávala. Žalobcovia iba podpísali zmluvu, a potom odišli.
Matka žalobcu mala súhlasiť len so založením jej nehnuteľnosti. O tom, že má byť spoludlžníkom sa
dozvedeli buď cestou do Bratislavy, alebo až na mieste. Záložné právo na nehnuteľnosti jeho matky malo
byť len dočasné, pokým žalobcova nehnuteľnosť neprejde rekonštrukciou a nebude mať dostatočnú
hodnotu, čomu tak v tejto veci nebolo. Žalobca potreboval vykonať prístavbu na svojom byte, čím by

došlo k zdvojnásobeniu jeho hodnoty, po čom by postačovalo na zabezpečenie pohľadávky sporiteľne
záložné právo k jeho bytu. Matka žalobcu mala čiastočný hypotekárny úver na jej byt, ktorý bolo potrebné
pred zriadením záložného práva vyplatiť. Toto si vyžadovalo navýšenie úveru na sumu 130.000,- eur,
čo bolo možné v prípade, ak bude jeho matka spoludlžníkom poskytnutého úveru. Po narodení syna
požiadal sporiteľňu o povolenie odkladu splátok z tohto dôvodu a následne prestal úver splácať, nakoľko

si myslel, že žiadosti bude vyhovené. Veriteľ na jeho žiadosť reagoval po mesiaci tak, že jej nevyhovel,
nakoľko je žalobca v omeškaní s platením splátky za obdobie nasledujúce po podaní žiadosti. Veriteľ mu
po štyroch mesiacoch ponúkol odklad splácania istiny úveru na obdobie 12 mesiacov, z dôvodu covidu.
Žalobca nemal na výber, pričom jeho žiadosti z dôvodu narodenia syna sa veriteľ nezaoberal. Syn sa
mu narodil v októbri a žalobca o povolenie splátok úveru žiadal v januári. Vo februári žalobca utrpel

úraz, v dôsledku ktorého bol práceneschopný. S Wüstenrot poisťovňou mal uzavretú poistnú zmluvu,
ktorou mali byť kryté splátky úveru, avšak poisťovňa doposiaľ poistné plnenie nevyplatila. S veriteľom
mali uzatvorenú zmluvu o elektronickej komunikácii, na základe ktorej mu bol zriadený prístup k portálu,
kde mu veriteľ zasielal písomnosti ktoré žalobca preberal. Poštové zásielky žalobca neprebral zrejme
z dôvodu letného obdobia a dovoleniek . O zosplatnení úveru sa dozvedel až v decembri, keď mu

žalovaný doručil oznámenie o postúpení pohľadávky. S veriteľom komunikoval len elektronicky, pričom
výzva na zaplatenie, ani okamžité zosplatnenie úveru mu neboli doručené elektronicky. K procesu
kontraktácie úveru nemal žiadne pripomienky, nakoľko sa spoliehal na svoju známu. Zmluvu o úvere
si pred podpísaním nepreštudoval celú, vzhľadom na jej rozsiahlosť. Keď sa začal sporiť s veriteľom,
potreboval si pre pochopenie zmluvných ustanovení zmluvu prečítať viackrát. Splátky úveru platil vždy

k 20. dňu v mesiaci, čo však bolo o 5 dní neskôr ako bolo dohodnuté. Má za to, že ohľadom splácania
došlo k chybnej komunikácii s veriteľom. K výzvam veriteľa na plnenie opakovane žiadal o objasnenie
sankcie titulom poplatkov a tiež o zdôvodnenie toho, prečo eviduje veriteľ z jeho strany nedoplatok.
Veriteľ však ani na jednu zo žalobcových žiadostí nereagoval. Pani C. následne nekontaktoval, pretože
nie je finančným agentom ani sprostredkovateľom, ale len poznala zamestnancov sporiteľne. Osobu

uvedenú ako finančného sprostredkovateľa nepozná.

16. Žalobkyňa v 2. rade H. E. B. vypovedala, že za ňou raz prišiel jej syn, s tým že potrebuje dokončiť
svoj byt, na čo trebalo navýšenie jeho úveru. S úverom mu mala pomôcť jeho známa cez Wüstenrot,
stavebnú sporiteľňu. Neskôr ju syn požiadal o to, aby sa za jeho úver zaručila svojou nehnuteľnosťou,

nakoľko zabezpečenie jeho bytom nepostačuje. Žalobkyňa s tým súhlasila a následne išli spoločne do
Bratislavy, do malej pobočky sporiteľne. V tom čase mala žalobkyňa plombu na svojom byte z dôvodu
hypotekárneho úveru. Pre poskytnutie úveru bolo potrebné túto plombu vymazať, čo im navrhli vyriešiť
vyplatením jej skoršieho úveru a navýšením žiadaného úveru o sumu v rozsahu za ňu vyplatenéhoskoršieho úveru. Z tohto dôvodu bola do zmluvy uvedená ako druhý ručiteľ. Pol roka predtým mala
žalobkyňa ťažký úraz v dôsledku ktorého bola práceneschopná, na čo jej v banke povedali, že to nevadí.
Žalobkyňa tam nechcela ísť a nechcela si brať úver, nakoľko v tom čase mala ešte ďalší úver vo výške

20.000,-eura8spotrebnýchúverov.Zmluvaoúverebolapripravenávopredažalobkyňasňousúhlasila.
Zmluvu si prešli len v rozsahu dôležitých vecí, neprešli ju celú. Na pobočke boli asi len pol hodiny. O tom,
že žalobkyňa bude aj úverovým spoludlžníkom sa dozvedela pri podpise zmluvy. V banke sa nezaujímali
o jej príjem a nežiadali ju o predloženie listín vo vzťahu k jej príjmom a výdavkom. Na pobočke boli
prítomné dve ženy, ktorým žalobkyňa verila. Nikto ju nenútil zmluvu podpísať, podpísala ju slobodne

a vážne. Žalobkyňa mala za to, že jej nehnuteľnosť bude založená len dočasne, pokým neprebehne
rekonštrukcia synovho bytu, po ktorej bude byt mať dostatočnú hodnotu na zabezpečenie úveru.

17. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na námietke prekážky litispendencie vo vzťahu
k skôr začatému konaniu na Mestskom súde Košice vedenému pod sp.zn. 61C/3/2023, v ktorom
budú posudzované rovnaké okolnosti, ktorú súdy môžu vyhodnotiť rozlične. Navrhuje, aby súd konanie

zastavil, alternatívne aby zamietol žalobu ako nedôvodnú s poukazom na ich písomné vyjadrenie. Má za
to, že vo vzťahu k úveru poskytnutému žalobcom právnym predchodcom žalovaného došlo k platnému
zosplatneniu úveru a postúpeniu úverovej pohľadávky. Poukazuje na to, že žalobcovia boli s plnením
splátok úveru v omeškaní. Pri schvaľovaní žiadosti o povolenie splátok úveru žalobcu 1/ došlo k zlyhaniu
ľudského faktoru. Pôvodný veriteľ riadne skúmal bonitu žalobcov. Ohľadom žalobcu 1/ zistil údaje o

jeho vzdelaní, príjmoch, výdavkoch, vykonal dopyt do Sociálnej poisťovne a ohľadom žalobkyne 2/
zisťoval jej majetkové pomery dopytom do katastra nehnuteľností a do Sociálnej poisťovne. Žalobcovia
vypovedali, že s obsahom zmluvy sa neoboznámili, pričom takíto neobozretní dlžníci nemajú požívať
právnu ochranu. Bonita žalobcov bola skúmaná automatizovane. K protistrane namietanému faktoru
bonity sa už žalovaný písomne vyjadril tak, že tento výpočet žalobcov považuje za nesprávny. Veriteľ

známkoval bonitu žalobcov ako v škole známkou 2. Bonita žalobcu 1/ bola dostatočná. Žalobkyňa
2/ uviedla, že úver brala z dôvodu, že jej byt nemôže byť zaťažený dvoma záložnými právami v
prospech banky. Záložné právo nebolo na základe žiadosti uvoľnené z dôvodu existencie vysokého
rizikanezaplatenia.Žalobcoviaopomínajúsvojupovinnosťriadnesplácaťúver.Žalobcoviamalimožnosť
zmluvu neuzavrieť, a túto si neprečítali. Z tohto dôvodu im neprináleží súdna ochrana v zmysle európskej

judikatúry. Má za to, že došlo k platnému zosplatneniu úveru a postúpeniu pohľadávky. Žalobcovia si
zmluvu neprečítali, nakoľko financie v tom čase potrebovali, a teraz sa svojou argumentáciou chcú
vyhnúť svojej povinnosti plniť. Navrhol, aby súd konanie zastavil, alternatívne, aby žalobu zamietol a
priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.

18. V predloženej Žiadosti o poskytnutie stavebného úveru/medziúveru č. sporenia XXXXXXXX/XXXX
sa ohľadom žalobcu v 1. rade uvádzajú jeho osobné údaje, rodinný stav (slobodný) a čistý príjem
žiadateľa + manželského partnera predstavuje sumu 2 318 eur.

19. Žalobca v 1. rade dňa 08.03.2018 v rámci dokumentu „Podklady na schválenie úveru č. 0104726

k zmluve 33237442 uviedol, že príjem rodiny predstavuje 2 319 eur, paušálne výdavky domácnosti
predstavujú sumu 783,80 eur. Iné výdavky predstavujú 817,05 eur, splátka medziúveru predstavuje
sumu 156 eur a splátka úveru predstavuje sumu 650 eur. Konečný zostatok predstavuje 68,15 eur.
Spoludlžník H. E. B., nar. XX.XX.XXXX nepoberá v zmysle uvedeného dokumentu žiadnu mzdu ani
žiadny iný príjem. Jej výdavky predstavujú 0 eur.

20. Žalobca v 1. rade ako klient a žalovaná v 2. rade ako spoludlžník uzatvorili dňa 27.03.2018
s Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. ako stavebnou sporiteľňou Zmluvu o úvere na bývanie č.
XXXXXXXX/XXXX. Predmetná zmluva sa týkala poskytnutia medziúveru na bývanie a následného
stavebného úveru na bývanie. Strany si v zmluve dohodli splátky medziúveru vo výške 156 eur počas

36 mesiacov od prvého čerpania úveru, 260 eur po uplynutí obdobia 36 mesiacov od prvého čerpania
medziúveru. Počet splátok medziúveru bol dohodnutý na 245. Úroková sadzba medziúveru: 1,39 %
p.a. a 2,39 % p.a. po uplynutí 36 mesiacov od prvého čerpania medziúveru. Poplatok za poskytnutie
medziúveru predstavuje sumu 330 eur, poplatok za výpis z medziúverového účtu predstavuje 5 eur.
Termín úhrady splátok medziúveru: 1.-16. deň mesiaca. Klient sa počas trvania medziúveru zaviazal

poukazovať na medziúverový účet sumu v zmysle čl. III., ods. 5. Výška mesačnej splátky stavebného
úveru: 650 eur. Počet splátok stavebného úveru: 122. Úroková sadzba stavebného úveru: 4 % p.a.
Poplatok za výpis z úverového účtu predstavuje 5 eur/rok. Termín úhrady splátok stavebného úveru:
1,-16. deň mesiaca. Na základe žiadosti klienta stavebná sporiteľňa poskytuje ku zmluve o stavebnomsporení č. 33237442, cieľová suma 130 000 eur medziúver vo výške 130 000 eur, s fixnou úrokovou
sadzbou1,39%p.a.počas36mesiacovodprvéhočerpaniamedziúveruprisplnenívšetkýchpodmienok
zabezpečenia návratnosti medziúveru. Po uplynutí 36 mesiacov od prvého čerpania medziúveru

bude medziúver úročený fixnou úrokovou sadzbou 2,39 % p.a. pri splnení všetkých podmienok
zabezpečenia návratnosti medziúveru. Klient sa zaviazal finančné prostriedky medziúveru použiť
výhradne na niektorý z účelov uvedených v čl. 2 ods. 1 Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie
FLEXIBIL, konkrétne na účel: kúpy nehnuteľnosti špecifikovanej v čl. VI. Zabezpečenie návratnosti
úveru v ods. 1 (byt č. 38 na LV XXXX I. XXXX, k.ú. C. G.); úhrady záväzku č. 5115028986 v L. D., I.;

stavebných úprav, modernizácie a obnovy bytu, rodinného domu, vrátane súvisiacich drobných stavieb,
bytového domu alebo udržiavacích práv na nich. Stavebná sporiteľňa sa zaviazala vyplatiť klientovi
finančné prostriedky medziúveru do sumy 130 000 eur po splnení zmluvne dojednaných podmienok
a predložení špecifikovaných dokumentov. Predpokladaný dátum konečnej splatnosti stavebného
úveru je 01.-11.2048. Návratnosť medziúveru a následného stavebného úveru vrátane príslušenstva
a zmluvnej pokuty bola zabezpečená zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve

žalobcov, v hodnote akceptovanou stavebnou sporiteľňou v sume 176 000 eur. Podľa čl. VI., bod 8.
Zmluvy spoludlžník pristupuje k záväzku klienta a zaväzuje sa splatiť pohľadávku aj s príslušenstvom
vrátane zmluvnej pokuty s klientom spoločne a nerozdielne, za podmienok dohodnutých v tejto zmluve.
Podľa čl. VII., bod 3 zmluvy ak klient aj napriek písomnej upomienke stavebnej sporiteľne nezaplatí
niektorú zo splátok podľa článku III. alebo V. tejto zmluvy po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je stavebná

sporiteľňa oprávnená požadovať okamžité splatenie úveru.

21. Dňa 27.03.2018 uzatvorila Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. ako záložný veriteľ so žalobcami v 1.
a 2. rade ako záložcami Záložnú zmluvu k zmluve o úvere č. XXXXXXXX/XXXX. Predmetom zmluvy
je zriadenie záložného práva v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie návratnosti pohľadávky

s príslušenstvom vrátane zmluvnej pokuty zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXX/XXXX uzatvorenej medzi
záložným veriteľom a dlžníkom – žalobcom v 1. rade. Zabezpečené bolo uspokojenie pohľadávky
záložného veriteľa zo zmluvy o úvere vo výške 130 000 eur spolu s príslušenstvom. Záložné právo bolo
zriadené na nehnuteľný majetok vo vlastníctve záložcu špecifikovaný v zmluve.

22. Žalobcovia v 1. a 2. rade (ako klient a spoludlžník) uzatvorili dňa 22.05.2020 s Wüstenrot stavebná
sporiteľňa, a.s. (ako stavebnou sporiteľňou) Dodatok č. 1 k zmluve o úvere na bývanie č. XXXXXXXX/
XXXX zo dňa 27.03.2018. Strany týmto dodatkom upravili znenie označenej zmluvy o úvere na bývanie
v čl. III. a IV., v dôsledku schválenia žiadosti klienta o odklad úhrad splátok medziúveru a odklad
realizovania mesačného vkladu na sporenie v termíne 01.06.2020 do 31.05.2021.

23. Žalobca v 1. rade dňa 27.03.2018 splnomocnil Wüstenrot stavebnú sporiteľňu, a.s. na posielanie
platobných príkazov do jeho banky za účelom odúčtovania inkasovanej sumy z účtu žalobcu a zároveň
banku splnomocnil na odúčtovanie inkasovanej sumy z účtu žalobcu v súlade s platobnými príkazmi od
príjemcu SEPA – inkasa.

24. Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. listom zo dňa 26.02.2020 vyzvala žalobkyňu v 2. rade o úhradu
sumy 815,90 eur, titulom nedoplatku na úverový účet č. XXXXXXXX/XXXX. Zvyšok celkového dlhu
predstavoval poplatok za upomienku, splátku za marec 2020 a úroky z omeškania. Žalobkyňa bola
zároveň upozornená na to, že v prípade nerešpektovania tejto výzvy v súlade s úverovou zmluvou,

ako aj v súlade s Článkom 18 ods. 1 písm. a) Všeobecných obchodných podmienok pre stavebné
sporenie môže stavebná sporiteľňa požadovať okamžité splatenie zostatku úveru v predpokladanej
výške 129 149,20 eur.

25. Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. v liste zo dňa 07.04.2020 oznámila žalobcovi v 1. rade, že jeho

žiadosť o povolenie odkladu splátok zamietla z dôvodu omeškania úhrady splátky úveru za marec 2020
vo výške 156 eur, splatnú dňa 16.03.2020. Žalobca bol vyzvaný na úhradu celého nedoplatku vo výške
156 eur spolu so splátkou za apríl 2020 vo výške 156 eur. Žalobca bol upozornený na právo sporiteľne
žiadať o okamžité splatenie celého zostatku úveru pre prípad neuhradenia nedoplatku.

26. Žalobca v 1. rade listom zo dňa 05.03.2020 požiadal Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. o odklad
splátok z dôvodu narodenia dieťaťa podľa § 13 ods. 6 zákona č. 90/2016 Z.z.27. Žalobca dňa 20.04.2020 požiadal Wüstenrot stavebnú sporiteľňu, a.s. o prehodnotenie povolenia
odkladu splátok, nakoľko sa nachádza v zlej finančnej situácie.

28. Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. v liste zo dňa 11.01.2022 oznámila žalobcovi v 1. rade, že
po preverení splácania medziúveru aktuálne nesúhlasí s uvoľnením časti záložného práva. Aktuálny
nedoplatok predstavuje 3 054,42 eur.

29. Z predložených výpisov z účtu – sporiteľský účet a medziúverový účet vyplývajú pohyby na účte

k zmluve č. XXXXXXXX/XXXX za obdobie rokov 2018 – 2020.

30. ATOMIA, s.r.o. dňa 20.05.2022 v liste adresovanom žalobcovi v 1. rade odhadla hodnotu
nehnuteľnosti – bytu č. 38 na 10. poschodí bytového domu, súpisné číslo XXXX, postaveného na parcele
registra „C“ č. 3527 v Košiciach, vchod č. 5 spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach
a zariadeniach bytového domu vo veľkosti 2160/100000, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX v k.ú. C. G.

a spoluvlastnícky podiel na pozemku registra „C“ parcelné číslo 3527 o výmere 448 m2 – zastavaná
plocha a nádvorie vo veľkosti 2160/100000 zapísaný na LV č. XXXX v k.ú. C. G. na sumu 175 000 eur.
Hodnotu bytu č. 4 v suteréne bytového domu súpisné číslo XXX, ktorý je postavený na parcele registra
„C“ parcelné číslo 143/1 v Košiciach, vchod č. 4 spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných
častiach a zariadeniach bytového domu vo veľkosti 1424/100000 a spoluvlastnícky podiel na pozemku

parcela registra „C“ parcelné č. 143/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 161 m2 vo veľkosti
1424/10000, ktoré sú zapísané na LV č. XXXXX v k.ú. F. B. a pozemkov parcely registra „C“ parcelné č.
143/2 o výmere 82 m2 – zastavaná plocha a nádvorie a parcelné č. 143/3 o výmere 2 m2 – zastavaná
plocha a nádvorie zapísané na LV č. XXXXX v k.ú. F. B., odhadla uvedená spoločnosť na sumu 205 000
eur.

31. Spoločnosť LAGIN reality – realitná kancelária s.r.o. označené nehnuteľnosti ocenila dňa 23.05.2022
na sumu 173 000 eur, resp. 203 000 eur.

32. Spoločnosť VRK REALITNÁ AGENTÚRA, s.r.o. dňa 18.05.2022 uviedla, že v súčasnej dobe sa

priemerná trhová hodnota označených nehnuteľností pohybuje vo výške 200 000 eur.

33.Wüstenrotstavebnásporiteľňa,a.s.listomzodňa29.06.2022vyzvalažalobcuv1.radenazaplatenie
sumy 1 352,98 eur titulom nedoplatku na úvere vo výške 1 046,18 eur, úrokov z omeškania, poplatku
za upomienku a splátky za mesiac júl 2022. Žalobca v 1. rade bol upozornený na to, že sporiteľňa môže

v prípade nerešpektovania výzvy pristúpiť k okamžitému zosplateneniu úveru v predpokladanej výške
133 667,20 eur. Zásielka obsahujúca predmetnú výzvu sa vrátila žalovanému ako neprevzatá v odbernej
lehote dňa 26.07.2022, pričom na pošte bola uložená dňa 07.07.2022.

34. Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. listami zo dňa 03.08.2022 vyzvala žalobcu v 1. rade a žalobkyňu

v 2. rade na okamžité splatenie celého zostatku úveru vo výške 133 861,62 eur, vzhľadom na to,
že porušili záväzky, vyplývajúce z úverovej zmluvy a v dôsledku nepravidelného splácania úveru.
Žalobcovia boli upozornení na zvýšenie platnej úrokovej sadzby o 5 % p.a. nad pôvodne dohodnutú
úrokovú sadzbu. Žalobcovia boli tiež upozornení na možné navýšenie dlhu o súdne trovy, poplatky,
náklady sporiteľne spojené s výkonom rozhodnutia a trovy exekúcie. Žalobcovia boli taktiež upozornení

na možnosť vymáhať celú dlžnú sumu prostredníctvom externej spoločnosti. Zásielka obsahujúca
predmetnú výzvu sa vrátila odosielateľovi ako neprevzatá žalobcom v 1. rade v odbernej lehote dňa
30.08.2022 a žalobkyňou v 2. rade sa sporiteľni zásielka vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote dňa
31.08.2022. Zásielky boli uložené na pošte dňa 08.08.2022.

35. Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. ako postupca uzatvorila dňa 22.12.2022 so žalovaným ako
postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bola pohľadávka voči žalobcovi v 1.
rade s priradeným variabilným symbolom 33237442.

36. Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. listom zo dňa 30.12.2022 oznámila žalobcovi v 1. rade

postúpenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o úvere č. 33237442 zo dňa 27.03.2018 vo výške
136 362,19 eur s príslušenstvom, a to žalovanému ako postupníkovi.37. Žalovaný listom zo dňa 13.01.2023 upozornil žalobcu v 1. rade na možnosť výkonu záložného práva,
ktorým bola zabezpečená pohľadávka, ktorú mu postúpila Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s.

38. Okresný úrad Košice, katastrálny odbor listom zo dňa 21.02.2023 oznámil žalobcovi v 1.
rade, žalovanému a Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., že bol vykonaný zápis údajov o právach
k nehnuteľnostiam do operátu katastra nehnuteľností na základe listiny Z-462/2023 – Zmluva
o postúpení pohľadávky zo dňa 22.12.2022 uzavretá medzi žalovaným a Wüstenrot stavebná sporiteľňa,
a.s. Oznámenie sa týkalo nehnuteľností v k.ú. F. B. na LV č. XXXXX, XXXXX a v k.ú. C. G. na LV č.

XXXX, XXXX.

39. AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o. listom zo dňa 03.05.2023 vyzvala žalobcov v 1. a 2. rade, na
umožnenie vykonania obhliadky nehnuteľností vedených na LV č. XXXX I. K. XXXX, nakoľko ide o záloh,
pričom žalovaný podal návrh na vykonanie dražby.

40. Z čiastočného výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. C. G. vyplýva, že žalobca v 1. rade je vlastníkom bytu vo
vchode č. 5, 10. poschodie, č. 38 a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu,
na príslušenstve 2160/100000, ktorý sa nachádza v obytnom dome A. X, postavenom na parcele č.
3527, s.č. 2502. Byt žalobcu v 1. rade je zmysle časti C predmetného LV zaťažený záložným právom
zriadeným v prospech žalovaného.

41. Z čiastočného výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. C. G. vyplýva, že žalobca v 1. rade je podielovým
spoluvlastníkom pozemku parc. CKN č. 3527 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 448 m2 o veľkosti
podielu 2160/100000. Spoluvlastnícky podiel žalobcu v 1. rade je zmysle časti C predmetného LV
zaťažený záložným právom zriadeným v prospech žalovaného.

42. Z čiastočného výpisu z LV č. XXXXX pre k.ú. F. B. vyplýva, že žalobca v 1. rade je vlastníkom bytu
vo vchode č. 4, suterén, č. 4 a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na
príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku 1424/10000, ktorý sa nachádza v obytnom dome B.
X, postavenom na parcele č. 143/1, s.č. 782. Byt žalobcu v 1. rade je zmysle časti C predmetného LV

zaťažený záložným právom zriadeným v prospech žalovaného.

43. Z čiastočného výpisu z LV č. XXXXX pre k.ú. F. B. vyplýva, že žalobca v 1. rade je vlastníkom
pozemku parc. CKN č. 143/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 82 m2 a č. 143/3 – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 2 m2. Uvedené nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu v 1. rade sú zmysle

časti C predmetného LV zaťažené záložným právom zriadeným v prospech žalovaného.

44. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 13.09.2023, sp.zn. 6Co/132/2023 zmenil uznesenie
Mestského súdu Košice zo dňa 27.06.2032 č.k. 61C/3/2023 – 78 tak, že návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol. Súd tak rozhodol o návrhu žalobcu v 1. rade proti žalovanému, ktorým

sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúcom v uložení povinnosti žalovanému zdržať
sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, ktoré bolo zriadené na zabezpečenie pohľadávky
vyplývajúcejzozmluvyoúverenabývanieč.33237442zodňa27.03.2018vzneníjejdodatkuč.1zodňa
22.05.2020. Súd mal v uvedenom konaní zároveň za to, že tvrdená spornosť zabezpečenej pohľadávky
nie je dôvodom uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou

dražbou. Zároveň súd nemal za preukázaný ani vzťah medzi uložením povinnosti zdržať sa výkonu
záložnéhoprávaaurčenia,žezáložnéprávožalovanéhoneexistuje,nakoľkoexistenciazáložnéhopráva
ako takého, žalobcom ani namietaná nebola.

45. Žalobca v 1. rade sa v konaní vedenom Mestským súdom Košice pod sp.zn. 61C/3/023 voči

žalovanému domáha určenia, že záložné právo k nehnuteľnostiam na zabezpečenie pohľadávky zo
Zmluvy o úvere na bývanie č. 33237442 v znení jej Dodatku č. 1, neexistuje, eventuálne sa domáha
uloženiapovinnostižalovanémuzdržaťsavýkonuzáložnéhoprávazriadenéhoktýmtonehnuteľnostiam.
Uplatnený nárok odôvodňuje obdobnou právnou argumentáciou, ako je tomu v prejednávanej veci.
V konaní namieta, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, zosplatnenie úveru je neplatné

a tiež to, že neboli splnené predpoklady pre výkon dobrovoľnej dražby.46. Z predložených výplatných pások vystavených zamestnávateľom J&M BLAF s.r.o. vyplýva, že
žalobca v 1. rade poberal v mesiaci 12/2017 čistú mzdu vo výške 2 258,71 eur, v mesiaci 1/2018 čistú
mzdu vo výške 2 258,71 eur a v mesiaci 2/2018 čistú mzdu vo výške 2 258,71 eur.

47. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 16.04.2024 vyplýva, že žalobkyňa v 2. rade za obdobie od
01.12.2017 do 28.02.2018 poberala nemocenské dávky, a to konkrétne: za mesiac 12/2017 vo výške
97,90 eur, za mesiac 01/2018 vo výške 97,90 eur a za mesiac 02/2018 vo výške 88,40 eur.

48. Z predloženej zmluvy o J. expres úvere zo dňa 16.03.2015 vyplýva, že OTP Banka Slovensko, a.s.
poskytla žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 20 000 eur pri pevnej úrokovej sadzbe vo výške 6,90
% p.a.

49. Zmluvou o účelovom splátkovom úvere č. 5115028986 zabezpečenom záložným právom
k nehnuteľnosti zo dňa 18.09.2015 bol žalobcovi v 1. rade poskytnutý Tatra bankou, a.s. účelový úver

vo výške 76 560 eur pri dojednanej úrokovej sadzbe vo výške 2,60 % ročne. Účelom použitia je
nadobudnutie a údržba financovanej nehnuteľnosti.

50. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere – Zmluvou o vydaní súkromnej kreditnej karty VISA č.
500000223860 zo dňa 17.05.2016 bola Tatra bankou, a.s. vydaná žalobcovi kreditná karta s celkovým

úverovým rámcom 3 000 eur. Výška odplaty bola dohodnutá na 18,1 %.

51. Zmluvou o J. refinanc exprese zo dňa 27.05.2014 bol OTP Bankou Slovensko, a.s. žalobkyni v 2.
rade poskytnutý účelový spotrebiteľský úver vo výške 25 000 eur pri pevne dohodnutej úrokovej sadzbe
vo výške 8,47 % p.a.

52. Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č.: BSU-00-0002225060
zo dňa 12.08.2015 bol Tatra bankou, a.s. poskytnutý žalobkyni v 2. rade bezúčelový spotrebiteľský úver
vo výške 10 000 eur pri výške úrokovej sadzby 9,90 % ročne. Výška odplaty bola dohodnutá na 12,14
%. Počet splátok: 72. Výška splátky predstavovala sumu 185,45 eur.

53. Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č.: BSU-00-0002323001
zo dňa 15.06.2016 bol Tatra bankou, a.s. poskytnutý žalobkyni v 2. rade bezúčelový spotrebiteľský úver
vo výške 2 500 eur pri výške úrokovej sadzby 11,50 % ročne. Výška odplaty bola dohodnutá na 13,94
%. Počet splátok: 72. Výška splátky predstavovala sumu 48,43 eur.

54. Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č.: 3016528374 zo dňa
07.12.2016 bol Tatra bankou, a.s. poskytnutý žalobkyni v 2. rade bezúčelový spotrebiteľský úver vo
výške 3 100 eur pri výške úrokovej sadzby 6,90 % ročne. Výška odplaty bola dohodnutá na 7,24 %.
Počet splátok: 84. Výška splátky predstavovala sumu 46,78 eur.

55. Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č.: 3017512076 zo dňa
27.02.2017 bol Tatra bankou, a.s. poskytnutý žalobkyni v 2. rade bezúčelový spotrebiteľský úver vo
výške 800 eur pri výške úrokovej sadzby 7,90 % ročne. Výška odplaty bola dohodnutá na 8,26 %. Počet
splátok: 84. Výška splátky predstavovala sumu 12,47 eur.

56. Zmluvou o spotrebiteľskom J. EXPRES úvere číslo: 17/5001/020038SPE zo dňa 06.04.2017 bol
OTP Bankou Slovensko, a.s. poskytnutý žalobkyni v 2. rade spotrebiteľský úver vo výške 1 800 eur pri
pevnej úrokovej sadzbe vo výške 4 % p.a.

57. Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č.: 3018502403 zo dňa
15.01.2018 bol Tatra bankou, a.s. poskytnutý žalobkyni v 2. rade bezúčelový spotrebiteľský úver vo
výške 2 650 eur pri výške úrokovej sadzby 7,90 % ročne. Výška odplaty bola dohodnutá na 10,26 %.
Počet splátok: 84. Výška splátky predstavovala sumu 41,32 eur.

58. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere číslo: 0000000000488676 – Pôžička zo dňa 19.02.2018 bol Prima
bankou Slovensko, a.s. poskytnutý žalobkyni v 2. rade spotrebiteľský úver vo výške 5 000 eur pri pevnej
úrokovej sadzbe vo výške 8,9 % p.a. Dlžníčka sa zaviazala poskytnutý úver splatiť 96 mesačnými
splátkami po 73,33 eur.59. Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č.: BSU-00-0002096588
zo dňa 13.10.2014 bol Tatra bankou, a.s. poskytnutý žalobkyni v 2. rade bezúčelový spotrebiteľský

úver vo výške 13 000 eur pri výške úrokovej sadzby 9,90 % ročne. Počet splátok: 72. Výška splátky
predstavovala sumu 241,08 eur.

60. Z neúplnej Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby vyplýva, že
Tatra bankou, a.s. bol žalobkyni v 2. rade poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 8 750 eur

pri výške úrokovej sadzby 10,50 % ročne. Výška odplaty bola dohodnutá na 12,93 %. Počet splátok: 72.
Výška splátky predstavovala sumu 164,97 eur.

61. Súdu boli predložené listiny preukazujúce komunikáciu žalobcu v 1. rade a Wüstenrot poisťovňa,
a.s., z ktorých vyplýva, že žalobca v 1. rade sa domáha plnenia z poistnej zmluvy v súvislosti s
utrpenými úrazmi. Po preskúmaní obsahu listín súd dospel k záveru, že tieto nesúvisia s prejednávanou

vecou.

62. Žalobca v 1. rade uzavrel dňa 04.03.2022 s Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. a Wüstenrot
poisťovňa, a.s. Dohodu o poskytovaní služby klientskeho portálu „Môj Wüstenrot“. Žalobca uzavretím
dohody získal prístup k doplnkovej službe k jeho produktom, ktorá spočívala v komunikácii medzi

poskytovateľom služby a klientom, ako aj zasielanie dokumentácie súvisiacej s produktmi klienta a jeho
zmluvami v elektronickej podobe prostredníctvom klientskeho portálu. Predmetná dohoda nevylučuje
komunikáciu medzi klientom a poskytovateľom v inej než elektronickej podobe.

63. Z oznámení AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o. č. 023/2024 a 022/2024 zo dňa 22.04.2024 vyplýva,

že dražobník vykonáva na podklade návrhu žalovaného ako navrhovateľa dražby aktívne kroky
smerujúce k speňaženiu zálohu – nehnuteľností, ktoré sú zaťažené záložným právom v prospech
veriteľa pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere na bývanie č. XXXXXXXX/XXXX.

64. Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. dňa 29.06.2022 oznámila žalobcovi v 1. rade, že eviduje na

medziúverovom účte žalobcu nedoplatok vo výške 1 046,18 eur a sporiaci účet vykazuje nedoplatok vo
výške4725,42eur.Zároveňsavlisteuvádza,žežalobcadoposiaľnesplnilpodmienkynauvoľneniečasti
záložného práva zriadeného na byt č. 38 v obytnom dome Juhoslovanská 5. Dodatkom č. 1 k Zmluve
o úvere došlo k odkladu splátok medziúveru a odkladu realizovania mesačného vkladu na sporenie.
Zároveň bolo listom žalobcovi oznámené, že stavebná sporiteľňa neakceptuje jeho odstúpenie od

Úverovej zmluvy č. XXXXXXXX/XXXX v zmysle listu zo dňa 02.06.2022, pretože je v rozpore s úverovou
zmluvou a § 517 ods. 1 OZ.

65. Podľa čl. 18 bod 1. písm. a) Všeobecných obchodných podmienok pre stavebné sporenie flexibil je
počas trvania zmluvy o úvere a pred uplynutím dohodnutej lehoty splatnosti úveru stavebná sporiteľňa

oprávnená vyhlásiť celú dlžnú sumu úveru za jednorazovo splatnú a žiadať stavebného sporiteľa o jej
úhradu, ak stavebný sporiteľ nezaplatí niektorú zo splátok na základe upomienky po dobu dlhšiu ako 3
mesiace, pričom veriteľ je oprávnený toto právo využiť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky stavebného sporiteľa, ak súčasne stavebného sporiteľa upozornil na uplatnenie
tohto práva v zmysle platných právnych predpisov.

66. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

67. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzickáosoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

68. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 a 9 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak ide o plnenie zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil

spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

69. Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

70. Podľa § 525 ods. 1, 2 OZ postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa
alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu
alebo dohode s dlžníkom.

71. Podľa § 531 ods. 4 OZ námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže uplatniť aj osoba,
ktorá dlh prevzala.

72. Podľa § 533 OZ kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho
peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a

nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

73. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

74. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere na bývanie (ďalej len „ZoÚB“)
úverom na bývanie na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom
spotrebiteľovi na základe zmluvy o úvere na bývanie vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo

obdobnej finančnej pomoci, ktorá je zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti, bytu alebo
nebytovému priestoru (ďalej len „nehnuteľnosť“), a to aj rozostavanej, alebo ktorá je zabezpečená iným
právom týkajúcim sa takej nehnuteľnosti.

75. Podľa § 2 ods. 1, písm. a), b) ZoÚB na účely tohto zákona sa rozumie a) veriteľom 1. banka,

zahraničná banka alebo pobočka zahraničnej banky, ktorá má povolenie Národnej banky Slovenska
podľa osobitného predpisu a ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytuje alebo sľubuje
poskytnúť úver na bývanie, 2. fyzická osoba, ktorá hodnoverne preukáže vlastné peňažné prostriedky
na poskytovanie úverov na bývanie vo výške najmenej 16 600 000 eur a ďalšie peňažné prostriedky
určené na poskytovanie úverov na bývanie, a právnická osoba, ktorá má splatené peňažné prostriedky

základného imania vo výške najmenej 16 600 000 eur, a majú povolenie Národnej banky Slovenska
podľa osobitného predpisu a ktoré v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytujú alebo sľubujú
poskytnúť úver na bývanie; za hodnoverné preukázanie sa považuje predloženie dokladu o pôvode
vlastných peňažných prostriedkov vo výške najmenej 16 600 000 eur vrátane dokladu o pôvode ďalších
peňažných prostriedkov určených na poskytovanie úverov na bývanie, b) zmluvou o úvere na bývanie

zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver na bývanie a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené s poskytnutým úverom.76. Podľa § 8 ods. 1 až 3 ZoÚB veriteľ je povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť
spotrebiteľa splácať úver na bývanie, a to pred uzatvorením zmluvy o úvere na bývanie alebo pred
zmenou zmluvy o úvere na bývanie týkajúcou sa výrazného navýšenia celkovej výšky úveru na

bývanie. Pri posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie sa zohľadňuje najmä schopnosť
spotrebiteľa dodržať povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere na bývanie a potrebné a primerané
skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť schopnosť spotrebiteľa splácať úver na bývanie počas celej doby
trvania zmluvy o úvere na bývanie. Veriteľ pri posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie
berie do úvahy najmä čas, na ktorý sa poskytuje úver na bývanie, výšku poskytnutého úveru na bývanie,

príjem spotrebiteľa, výdavky spotrebiteľa, účel použitia úveru na bývanie a ďalšie finančné a ekonomické
okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na schopnosť spotrebiteľa dodržať povinnosti vyplývajúce zo zmluvy
o úvere na bývanie. Veriteľ je povinný pri posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie
určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať úver
na bývanie.

77. Podľa § 8 ods. 4 ZoÚB na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať úver na
bývaniesapoužijúnajmätietopoložky:a)príjemspotrebiteľa,b)nákladynazabezpečenienevyhnutných
podmienoknauspokojovaniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľa,c)výškasplátkyposkytovaného
úveru na bývanie, d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

78. Podľa § 8 ods. 10 ZoÚB veriteľ je povinný pri posudzovaní položiek podľa odseku 4, ktoré sa
použijú pri výpočte limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie, použiť
dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných
životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných
záväzkoch spotrebiteľa a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o

príjmoch podľa prvej vety je potrebné dokladovať a overovať prostredníctvom interných zdrojov alebo
externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Náklady na zabezpečenie základných životných
potriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľvyživovaciupovinnosť,jenevyhnutnéposudzovať
s ohľadom na životné minimum podľa osobitného predpisu a príjem spotrebiteľa.

79. Podľa § 8 ods. 15 ZoÚB ak je úver na bývanie sprostredkovaný finančným agentom, je veriteľ
povinný osobitne monitorovať úvery na bývanie poskytnuté prostredníctvom finančných agentov podľa
osobitného zákona, a to najmä s ohľadom na posúdenie, či tieto úvery na bývanie nevykazujú vyššie
riziko nesplácania úverov na bývanie v porovnaní s ostatnými úvermi na bývanie poskytnutými týmto
veriteľom. Pri identifikovaní výrazne vyššieho rizika nesplácania úverov na bývanie poskytnutých

prostredníctvom finančných agentov podľa osobitného zákona v porovnaní s ostatnými úvermi na
bývanie poskytnutými týmto veriteľom je veriteľ povinný bezodkladne prijať potrebné opatrenia na
zníženie tohto rizika.

80. Podľa § 8 ods. 18 ZoÚB v záujme odbornej starostlivosti pri poskytovaní úveru na bývanie je veriteľ

povinný na účely posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie určiť, zdokumentovať a
zachovávať postupy a informácie, na základe ktorých sa posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver
na bývanie zakladá, a postupovať v súlade s týmito postupmi a informáciami.

81. Podľa § 8 ods. 19 ZoÚB veriteľ nesmie posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať úver vna bývanie

len na základe toho, že hodnota založenej nehnuteľnosti určenej na bývanie presahuje výšku úveru na
bývanie alebo za predpokladu, že sa táto hodnota zvýši, okrem zmluvy o úvere na bývanie, ktorej účelom
je výstavba alebo rekonštrukcia nehnuteľnosti určenej na bývanie.

82. Podľa § 8 ods. 20 ZoÚB veriteľ je povinný na účely poskytovania úverov na bývanie a posúdenia

schopnosti spotrebiteľa splácať úver poskytovať údaje o úveroch na bývanie najmenej do jedného
elektronického registra údajov (ďalej len „register“).

83. Podľa § 8 ods. 30 ZoÚB vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a)
poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o úvere na bývanie podľa § 5 a 6, b) posúdi

schopnosť spotrebiteľa splácať úver na bývanie s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak
je veriteľom veriteľ podľa osobitného predpisu, banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,
posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať úver na bývanie najmä s ohľadom na údaje získané z jedného
registra alebo z viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná najmenejdvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa osobitného predpisu, ktorí sú zverejnení v
zozname veriteľov podľa osobitného predpisu, banky, zahraničnej banky a pobočky zahraničných bánk,
v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie.

84. Podľa § 13 ods. 1 ZoÚB veriteľ poskytuje úvery na bývanie podľa ním vydaných všeobecných
podmienok poskytovania úverov na bývanie, ktoré musia mať písomnú formu a musia obsahovať najmä
a) náležitosti žiadosti o úver na bývanie, b) postup pri predkladaní žiadosti o úver na bývanie, c)
podmienky poskytnutia úveru na bývanie vrátane rámcového vymedzenia druhu, spôsobu a rozsahu

spôsobu zabezpečenia pohľadávok úveru na bývanie zo zmluvy o úvere na bývanie a vymedzenia
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom na bývanie a s uzavretím zmluvy o úvere na
bývanie, d) postup veriteľa pri omeškaní spotrebiteľa so splácaním úveru na bývanie alebo jeho
príslušenstva, e) podmienky výkonu záložného práva k nehnuteľnosti zriadeného na zabezpečenie
úveru na bývanie, f) informácie o právach spotrebiteľa podľa § 18 ods. 6, 7 a 9.

85. Podľa § 13 ods. 2 ZoÚB zmluva o úvere na bývanie musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo v podobe zápisu
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

86. Podľa § 13 ods. 4 ZoÚB zmluva o úvere na bývanie okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskeho zákonníka38) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh úveru na bývanie, b) obchodné
meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto
podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je úver
na bývanie ponúkaný alebo zmluva o úvere na bývanie uzavieraná prostredníctvom finančného agenta,
zmluva o úvere na bývanie obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa podľa toho, či ide o

finančného agenta právnickú osobu, alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého
pobytu spotrebiteľa, e) dobu trvania zmluvy o úvere na bývanie a termín konečnej splatnosti úveru na
bývanie, f) celkovú výšku a konkrétnu menu úveru na bývanie a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
g) určenie, či ide o zmluvu o úvere na bývanie v cudzej mene podľa § 16, h) informáciu o možnosti

zmeny meny v zmluve o úvere na bývanie, i) presné označenie nehnuteľnosti určenej na bývanie,
na ktorú sa poskytuje úver na bývanie; za splnenie tejto podmienky sa považuje aj presné označenie
tejto nehnuteľnosti určenej na bývanie v dodatku k zmluve o úvere na bývanie uzavretom najneskôr
pred poskytnutím, čo len časti peňažných prostriedkov z úveru na bývanie, j) úrokovú sadzbu úveru na
bývanie, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorú je

výška úrokovej sadzby úveru na bývanie naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene
výšky úrokovej sadzby úveru na bývanie, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych
podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby úveru na bývanie, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých
uplatniteľných úrokových sadzbách úveru na bývanie, k) odplatu podľa osobitných predpisov,39) l) ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe

údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o úvere na bývanie; uvedú sa všetky predpoklady použité
na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, m) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s
rôznymi úrokovými sadzbami úveru na bývanie na účely jeho splatenia, spôsob zúčtovania jednotlivých
položiek splátky, n) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa

odseku 8, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o úvere na bývanie na dobu určitú, a to bezplatne
a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o úvere na bývanie, o) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje
lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa
poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, p) poplatky za vedenie jedného alebo viacerých
účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné operácie a čerpania, ak sa taký účet zriadi, spoločne s

poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné operácie a čerpania s inými poplatkami
vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere na bývanie a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
q) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije pri omeškaní spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy
a poplatky pri neplnení zmluvy o úvere na bývanie, r) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania
úverunabývanie,s)podrobnévymedzeniedruhu,spôsobuarozsahuzabezpečeniapohľadávokveriteľa

zo zmluvy o úvere na bývanie alebo poistenie, t) cenu nehnuteľnosti, ktorá bude predmetom záložného
práva, u) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, v) právo
na splatenie úveru na bývanie pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení úveru na bývanie a
spôsob určenia výšky poplatku za splatenie úveru na bývanie pred lehotou splatnosti podľa § 18, w)zmeny okolností na strane spotrebiteľa, za ktorých je veriteľ oprávnený požadovať predčasné splatenie
úveru na bývanie, x) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o úvere na bývanie, y) informáciu o možnosti
mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o úvere na bývanie, z) právo na premyslenie pred uzavretím

zmluvy o úvere na bývanie a odstúpenie od zmluvy o úvere na bývanie podľa § 14 ods. 2 a 3, aa)
spôsoby vypovedania zmluvy o úvere na bývanie, ab) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu40)
podľa § 23, ac) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová úver na bývanie v príslušnom gramatickom tvare.

87. Podľa § 15 ods. 1 ZoÚB poskytnutý úver na bývanie sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o úvere na bývanie nemá písomnú formu podľa § 13 ods. 2, b) zmluva o úvere na bývanie
neobsahuje náležitosti podľa § 13 ods. 4 písm. a) až l), s) a ab), c) v zmluve o úvere na bývanie je
uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

88. Podľa § 15 ods. 2 ZoÚB ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 8 ods. 1,
nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru na bývanie. Pri hrubom

porušení povinností podľa § 8 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinností podľa § 8 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
úver na bývanie.

89.Podľa§15ods.4ZoÚBspotrebiteľsamôžepredsúdomdomáhaťurčenianeplatnostizmluvyoúvere
na bývanie alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru na bývanie žalobou.

90. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „zákon o bankách“) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej
klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú

dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného
predpisu87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa
osobitného predpisu.87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak
klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný
peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní

klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej
banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná
odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená
pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o
jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom

len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

91. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny

záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

92. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa podanou žalobou domáhajú určenia, že právo žalovaného na plnenie
titulom Zmluvy o úvere na bývanie č. 33237442 zo dňa 27.03.2018 v znení jej dodatku neexistuje.

Eventuálne sa pre prípad zamietnutia žaloby v tomto rozsahu domáhajú určenia, že úver poskytnutý
titulom Zmluvy o úvere na bývanie č. 33237442 zo dňa 27.03.2018 v znení jej dodatku je bezúročný
a bez poplatkov. Žalobcovia argumentujú v konaní najmä tým, že zmluva o úvere na bývanie neobsahuje
obligatórne zákonné náležitosti. Ďalej svoj uplatnený nárok žalobcovia argumentujú tým, že nedošlo zo
strany poskytovateľa úveru k platnému zosplatneniu úveru ani k platnému postúpeniu pohľadávky na

žalovaného. Žalobcovia v 1. a 2. rade uviedli, že na požadovanom určení neexistencie práva žalovaného
na plnenie zo zmluvy o úvere je daný naliehavý právny záujem, nakoľko bez vyriešenia tejto otázky hrozí
žalobcom a ich rodine predaj ich obydlia na dobrovoľnej dražbe neoprávnenou osobou.93. Žalovaný sa v konaní bránil najmä tým, že v dôsledku vedenia skôr začatého konania pred Mestským
súdom Košice pod sp.zn. 61C/3/2023 je v predmetnej veci daná prekážka litispendencie. Žalovaný ďalej
tvrdil, že k zosplatneniu úverovej pohľadávky došlo listom zo dňa 03.08.2022 doručovaného žalobcom

v 1. a 2. rade. Postupca využil právo podľa § 565 OZ po omeškaní žalobcov s platením splátok po
dobu dlhšiu ako tri mesiace, čo vyplýva aj z poslednej výzvy pred zosplatnením zo dňa 29.06.2022
a na čo vo výzve upozornil, ktorú pôvodný veriteľ doručoval žalobcom na adresu ich trvalého pobytu.
Výzvu žalobkyne v 2. rade zo dňa 26.02.2020, predloženú žalobcami považuje žalovaný za výzvu
v zmysle § 53 ods. 9 OZ. Žalovaný má za to, že zo strany veriteľa nedošlo k porušeniu žiadnej zákonnej

povinnosti, v dôsledku ktorého by uplatnenie práva podľa § 565 OZ mohlo byť neplatným právnym
úkonom, pričom nestotožnil sa ani s názorom žalobcov o tom, že zmluva neobsahuje všetky zákonom
predpísané náležitosti. Žalovaný má tiež za to, že pohľadávka zo zmluvy o úvere na bývanie mu bola
postúpená platne, v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách, pretože za kvalifikovanú výzvu možno
považovať výzvy zo dňa 29.06.2022 a 03.08.2022, ktoré adresoval jeho právny predchodca žalobcom.
Žalovaný ďalej tvrdil, že jeho právny predchodca s odbornou starostlivosťou skúmal bonitu klienta pred

poskytnutím úveru a zmluva o úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti.

94. Žalobcovia sa prvým žalobným návrhom domáhajú určenia, či na strane žalovaného existuje právo
na plnenie zo zmluvy o úvere na bývanie, ide teda o žalobu podľa § 137 písm. c) CSP.

95. Všeobecným predpokladom pre to, aby súd žalobe vyhovel, je právny záujem žalobcu, teda záujem
na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok preňho po právnej stránke významný, čiže užitočný (aby mal
zmysel). Pri niektorých druhoch žalôb je právny záujem žalobcu inherentný. Napríklad pri žalobe na
plnenie platí, že ak žalobca tvrdí, že žalovaný mu niečo dlhuje (že porušuje právnu povinnosť), potom je
samozrejmé, že žalobca má právny záujem na získaní rozsudku (exekučného titulu). Skutkové a právne

zistenie súdu, že žaloba je dôvodná (že žalovaný porušuje právnu povinnosť) už ipso facto znamená,
že právny záujem žalobcu je daný. Pri žalobách na plnenie teda splýva meritórne posúdenie sporu so
skúmaním právneho záujmu žalobcu. Preto sa pri týchto žalobách nevyžaduje (a ani to ani je možné),
aby súd skúmal právny záujem žalobcu na výsledku sporu oddelene od posúdenia merita veci. Pri
určovacích žalobách však samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu ešte neznamená,

že prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam, teda či bude sporové
súdne konanie užitočné alebo naopak zbytočné. Súdne konanie možno chápať aj ako určitú službu
poskytovanúštátomžalobcovizaúčelomochranyjehopráv,pretojedôvodnézisťovať,čimáprežalobcu
zmysel. Žalobca musí naliehavý právny záujem na určení práva preukázať (ibaže právny záujem vyplýva
z osobitného predpisu). Žalobca (v zásade) nemá naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je

alebo nie je, ak už k porušeniu práva došlo. Ochranu už porušeného práva môže dosiahnuť žalobou na
plnenie. Iba v zriedkavých prípadoch obstojí určovacia žaloba, ak možno žalovať na plnenie. Doktrína
preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza preto z toho, že žalobca má naliehavý právny
záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva (zatiaľ) nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené.
Stav tejto neistoty alebo ohrozenia možno (preventívne) odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie

súdu o existencii (neexistencii) predmetného práva. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej
žaloby vyplýva, že žalobný nárok na plnenie konzumuje (v sebe zahŕňa) aj určovací žalobný nárok. To
sa prejaví v prípade súbehu týchto žalôb. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby ďalej
vyplýva, že podanie určovacej žaloby nespôsobuje, že premlčacia doba prestáva plynúť. Tieto účinky
nastanú až podaním žaloby na plnenie. Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby je svojím

spôsobom zakomponovaná už v samotnej legálnej definícii pojmu „žaloba“ (§ 131 CSP), resp. pojmu
„spor“ (článok I základných princípov). Podľa § 131 CSP je žaloba legálne definovaná ako procesný
úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. Ak spor vznikol
z ohrozenia subjektívneho práva, uplatňuje sa právo na súdnu ochranu (v zásade) žalobou na určenie,
či tu právo je alebo nie je. Ak spor vznikol z porušenia subjektívneho práva, uplatňuje sa právo na súdnu

ochranu (v zásade) žalobou na plnenie. Doktrínu preventívneho charakteru a interpretačné dôsledky
tejto doktríny nie je možné absolutizovať. V mnohých prípadoch ju nemožno vztiahnuť na určovacie
žaloby, ktoré predpokladá osobitný predpis, teda kde žalobca naliehavý právny záujem nepreukazuje.
Pri určovacích žalobách, ktorých cieľom je dosiahnutie zhody zápisu vo verejnom registri so skutočným
právnym stavom, sa táto doktrína neuplatní vtedy, ak má určovacia žaloba charakter žaloby na vydanie

knihového práva (ak je určovacia žaloba skrytou žalobou na plnenie). Napokon nie je vylúčené, že za
ojedinelých špecifických okolností bude mať žalobca naliehavý právny záujem na určení práva aj vtedy,
ak právo už bolo porušené.96. V predmetnej veci žalobcovia argumentovali naliehavý právny záujem na požadovanom určení
neexistencie práva žalovaného na plnenie zo zmluvy o úvere tým, že bez takéhoto určenia môže dôjsť
k predaju zálohu – nehnuteľností patriacich žalobcom, na dobrovoľnej dražbe, za účelom uspokojenia

pohľadávky žalovaného voči žalobcom vzniknutej na základe zmluvy o úvere na bývanie, pričom na
základe argumentácie žalobcov žalovaný nie je veriteľom pohľadávky z úveru. Žalovaný preukázateľne
vykonal kroky smerujúce k speňaženiu zálohu na dobrovoľnej dražbe, v čoho dôsledku súd nariadil
neodkladnéopatrenie.Súdmávpredmetnejvecizato,ženaliehavýprávnyzáujemnaprvomurčovacom
žalobnom návrhu je v predmetnej veci daný, nakoľko v prípade určenia neexistencie práva žalovaného

na plnenie zo zmluvy o úvere, stratí žalovaný oprávnenie domáhať sa uspokojenia pohľadávky voči
žalobcom predajom zálohu – obydlia žalobcov cestou dobrovoľnej dražby. Naliehavý právny záujem
na eventuálnom žalobnom návrhu o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov v predmetnej veci
vyplýva z § 15 ods. 4 ZoÚB. Súd tak podanú žalobu v celom rozsahu považoval za procesne prípustnú.

97. Podstatou eventuálneho petitu je návrh na prisúdenie jedného nároku (napr. vydanie veci, ako je

tomu i v danom prípade), a ak by toto vydanie nebolo možné (napr. preto, že vec sa zničila, stratila),
návrh na relutárnu (peňažnú) náhradu (prisúdenie sumy peňazí, obvykle vo výške náhrady škody). Ak
súd rozhoduje podľa druhého subsidiárneho petitu, prvý petit zamietne. Naopak, ak súd rozhodne podľa
prvého (primárneho) petitu, o druhom petite už nerozhoduje. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
4 Cdo 113/2010).

98. Nakoľko žalobcovia formulovali v podanej žalobe eventuálny petit, súd sa v prvom rade zaoberal
ich argumentáciou vo vzťahu k požadovanému určeniu, že právo žalovaného na plnenie zo zmluvy
o úvere na bývanie neexistuje. V zmysle uvedeného názoru najvyššieho súdu sa súd bude zaoberať
eventuálnymžalobnýmpetitomourčenie,žeúverjebezúročnýabezpoplatkovlenvprípadezamietnutia

prvého z navrhovaných žalobných petitov.

99. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného o tom, že vedeniu predmetného konania bráni
prekážka litispendencie v dôsledku skôr začatého konania vedeného na Mestskom súde Košice pod
sp.zn.61C/3/2023.Súdvtejtosúvislostipoukazujenato,žeokruhsubjektovobochkonaníniejetotožný.

Zároveň nie je totožný ani predmet konania, a to s ohľadom na to, že v konaní vedenom na Mestskom
súde Košice je predmetom riešenie otázky existencie záložného práva na nehnuteľnostiach patriacich
žalobcom v 1. a 2. rade. V predmetnom spore sa žalobcovia domáhajú určenia neexistencie práva
na plnenie z úverovej zmluvy, ktorá síce má vplyv na existenciu záložného práva na nehnuteľnostiach
patriacich žalobcom, avšak žalobcovia v predmetnom konaní sledujú vyriešenie širšieho rozsahu práv

sporových strán, a to či vôbec žalovanému patrí právo na plnenie zo zmluvy o úvere na bývanie,
eventuálne či mu toto právo prináleží v plnom alebo len čiastočnom rozsahu. Súd mal tak za to,
že vedeniu predmetného konania nebráni prekážka litispendencie v dôsledku konania vedeného na
Mestskom súde Košice pod sp.zn. 61C/3/2023.

100.Vpredmetnejvecisúddospelkzáveru,žejenespornéto(vzhľadomnapovahuúčastníkovzmluvyo
úvere zo dňa 27.03.2018 vrátane jej dodatku), že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským,
keďže žalovaný, resp. jeho právny predchodca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalobcami, ktorí sú fyzickými
osobami - nepodnikateľmi (čo vyplýva z označenia žalobcov v tejto zmluve identifikačnými znakmi

typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom a rodným číslom). Uvedená zmluva je
zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách upravené v OZ. Zároveň ide aj o úver na bývanie podľa ZoÚB.

101. Pokiaľ ide o hmotnoprávny status žalobkyne v 2. rade, tu súd poukazuje na Rozsudok Súdneho

dvora (šiesta komora) z 9. júla 2015 (C-348/14), podľa ktorého článok 1 ods. 2 písm. a) smernice
Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych
opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, zmenenej a doplnenej smernicou
Európskeho parlamentu a Rady 98/7/ES zo 16. februára 1998, a článok 2 písm. b) smernice Rady 93/13/
EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom

zmysle, že pod pojmom „spotrebiteľ“ v zmysle týchto ustanovení sa rozumie fyzická osoba, ktorá je v
postavení spoludlžníka na základe zmluvy uzatvorenej s predajcom alebo dodávateľom, pokiaľ možno
cieľ jej konania považovať za odlišný od jej podnikania alebo výkonu povolania. Súd poukazujúc na
povahu poskytnutého úveru, jeho účel a označenie žalobkyne v 2. rade v predmetnej zmluve má za to,že niet dôvodu, aby žalobkyni neprináležal v predmetnej veci status spotrebiteľa, ktorý so stavebnou
sporiteľňou uzatváral zmluvu o úvere na bývanie na základe jeho vyhlásenia o pristúpení k záväzku. F.
F. tak vyplynuli z predmetného záväzku rovnaké povinnosti voči žalobcovi v 1. rade a žalobkyni v 2. rade.

Uvedené vyplynulo aj z výpovede žalobkyne v 2. rade, ktorá na pojednávaní uviedla, že časť úveru jej
bola poskytnutá na splatenie jej skoršieho úveru, čo žalovaný nerozporoval.

102. Žalovaný v konaní tvrdil, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.12.2022
nadobudol status veriteľa úverovej pohľadávky voči žalobcom namiesto pôvodného veriteľa Wüstenrot

stavebná sporiteľňa, a.s.

103. Splatnosť úverovej pohľadávky je daná (spotrebiteľskou) úverovou zmluvou, v ktorej si stavebná
sporiteľňasdlžníkmidohodliplnenievsplátkach,soprávnenímveriteľapreprípadneuhradeniadlžníkom
splatné peňažné záväzky v termíne, vyhlásiť úver za splatný. Ide o postupné čiastkové plnenie, ktoré
nie je ani opakujúcim sa, či trvajúcim plnením, ani čiastočným plnením. V prípade takéhoto čiastkového

plnenia, ktoré je v literatúre prevažne označované ako plnenie v splátkach, je plnenie vopred rozvrhnuté
do čiastkových úsekov, ktoré až ako spoločný celok tvoria dlh. Splatnosť týchto úsekov je však daná
samostatne (oddelene), teda každý diel má určenú svoju konkrétnu splatnosť. Celkový predmet záväzku
je však vopred kvantitatívne určený, pričom jednotlivo plnenými dielmi sa rozsah celej pohľadávky
postupne znižuje. Ide teda o rozloženie zamýšľaného jednorazového plnenia v niekoľkých postupných

čiastkových plneniach, taktiež jednorazových, pričom dobu splnenia treba rozlišovať jednak pre plnenie
celého záväzku, jednak pre jednotlivé čiastkové plnenie. Dobou splnenia čiastkového plnenia je doba
jednorazového splnenia jednotlivej dávky, dobou splnenia celého záväzku je doba splnenia poslednej
dávky - teda poslednej splátky. V prípade čiastkového plnenia veriteľ nemôže žiadať dlžníka o splnenie
jednorazové; to však neplatí pre situáciu uvedenú v ustanovení § 565 OZ, v ktorej dlžník včas a

riadne nesplnil niektorú zo splátok, ak to bolo dohodnuté alebo určené v rozhodnutí - tu je veriteľ
oprávnený žiadať dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky, s ktorou sa dlžník ocitol v omeškaní, pričom
toto oprávnenie môže veriteľ uplatniť iba do splatnosti najbližšej budúcej splátky. V takomto prípade
dlžník stráca výhodu čiastkového plnenia. Výška aj doba jednotlivých splátok bola v úverovej zmluve
vopred stanovená, pričom splatnosť, prípadné omeškanie a premlčanie je pri plnení v splátkach treba

posudzovať samostatne ohľadom každej zo splátok, premlčacia doba plynie pri každom čiastkovom
plnení odo dňa jeho splatnosti. Ak pri takto dojednanom plnení sa pre nesplnenie niektorého čiastkového
plneniastanesplatnýcelýdlh,začneprecelýdlhplynúťpremlčaciadobaododňasplatnostinesplneného
čiastkového plnenia (t. j. splátky). Splnením jednotlivých splátok dlh čo do príslušnej čiastky zaniká,
úplne zanikne až splnením poslednej čiastky (poslednej splátky). Vo svojej podstate je dlh splátkami

rozdelený do niekoľkých čiastkových, zreteľne oddelených a relatívne samostatných dlhov, ktoré majú
určitú vzájomnú súvislosť a v celku predstavujú súhrnnú výšku pohľadávky. V prípade dojednania straty
výhody splátok (ako je to podľa danej úverovej zmluvy), ktorá sa prejaví v špecifickej zmluvnej sankcii
za omeškanie s niektorou zo splátok, dôjde k zosplatneniu celého zvyšku dlhu. Omeškaním splatnosti
jednej splátky si tak dlžník privodí splatnosť aj všetkých budúcich splátok (uznesenie Najvyššieho súdu

SR sp.zn. 7Cdo/268/2020 zo dňa 29.11.2022). Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v
spotrebiteľských právnych vzťahoch sa veriteľ na súde môže po prvý raz domáhať svojho práva prvý deň
nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby, plynúcej od omeškania spotrebiteľa so splnením splátky pre
nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh (za súčasného splnenia upozornenia na zosplatnenie). Pokiaľ
neuplynú oba časové úseky - 3 mesiace od omeškania danej splátky a 15 a viac dní od upozornenia,

veriteľ nemôže požadovať splnenie celého dlhu. Prvýkrát je možné toto právo uplatniť až po splnení
týchto podmienok.

104. Pokiaľ ide o skúmanie splnenia podmienok vzniku práva Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. na
jednorazové zosplatnenie úveru, sa súd zaoberal dodržaním postupu podľa § 565 OZ za použitia § 53

ods. 9 OZ. Žalovaný za výzvu podľa § 53 ods. 9 OZ považoval list postupcu adresovaný žalobkyni v 2.
rade zo dňa 26.02.2020, ktorý bol predloženými žalobcami, pričom žalobcovia ani žalovaný nepreukázali
dátum doručenia predmetnej výzvy žalobkyni. Žalobca v 1. rade bol vyzvaný na úhradu svojho dlhu voči
stavebnej sporiteľni listom zo dňa 29.06.2022, ktorý sa dostal do sféry vplyvu žalobcu uložením zásielky
na pošte dňa 07.07.2022, kedy možno predmetný hmotnoprávny úkon považovať za doručený. Obidve

uvedené výzvy obsahovali upozornenie na možnosť okamžitého zosplatnenia úverovej pohľadávky
podľa Čl. 18 ods. 1, písm. a) Všeobecných obchodných podmienok pre stavebné sporenie.105. Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. listom zo dňa 03.08.2022 požiadala žalobcov o okamžité
splatenie úveru v súlade s Čl. 18 ods. 1, písm. a) Všeobecných obchodných podmienok pre stavebné
sporenie. Uvedené oznámenie sa dostalo do sféry vplyvu žalobcov dňa 08.08.2022 uložením zásielky

na pošte. Súd eviduje tú skutočnosť, že žalobca v 1. rade uzavrel dňa 04.03.2022 s Wüstenrot
stavebná sporiteľňa, a.s. a Wüstenrot poisťovňa, a.s. Dohodu o poskytovaní služby klientskeho
portálu „Môj Wüstenrot“, ktorou získal prístup k doplnkovej službe spočívajúcej v komunikácii medzi
poskytovateľom služby a klientom, ako aj zasielaní dokumentácie súvisiacej s produktmi klienta
a jeho zmluvami v elektronickej podobe prostredníctvom klientskeho portálu. Aj keď je pravdou,

že stavebná sporiteľňa zasielala po uzavretí uvedenej dohody listiny relevantné pre toto konanie
poštovou prepravou a nie prostredníctvom klientskeho portálu, súd má za to, že predmetná dohoda
nevylučuje takúto formu komunikácie a zároveň neuvádza, že elektronické doručovanie predstavuje
jedinú možnosť komunikácie žalobcu v 1. rade so stavebnou sporiteľňou, preto námietky žalobcu v 1.
rade ohľadom formy doručovania listín nepovažoval za dôvodnú. Rovnako za nedôvodnú súd považoval
argumentáciu žalobcov uvedením nesprávneho PSČ na zásielkach zo strany stavebnej sporiteľne,

nakoľko z predložených fotokópií nedoručených zásielok nevyplýva, že by boli odosielateľovi vrátené
z dôvodu uvedenia nesprávneho PSČ, ale boli mu vrátené z dôvodu neprevzatia zásielky v odbernej
lehote.

106. Platnému predčasnému zosplatneniu úveru bráni o.i. dôvod, na ktorý poukázal opakovane už v

minulosti aj Krajský súd v Prešove, napr. v rozsudku zo dňa 28.06.2018 sp.zn. 6Co/26/2017 kde vo
vzťahuknáležitostiamzosplatneniadlhuuviedol,že„takýprávnyúkon,akýmjezosplatnenieceléhodlhu
by mal obsahovať dôležitý údaj, a to identifikáciu tej nezaplatenej splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol
využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Práve totiž od splatnosti tejto splátky sa začína počítať
premlčacia doba podľa § 103 OZ. Preto možno celkom opodstatnene konštatovať nad rámec potreby pre

rozhodnutie v merite veci, že právny úkon, ktorým veriteľ zosplatnil celý dlh je na úkor určitosti nejasný,
vyvoláva otázniky, a preto neplatný pre jeho neurčitosť (§ 37 ods. 1 OZ)“. Uvedený názor bol potvrdený
aj v ďalších rozhodnutiach Krajského súdu v Prešove (viď napr. rozsudok zo dňa 29.10.2019 sp.zn.
20Co/90/2019, bod 17. jeho odôvodnenia).

107.PokiaľideopostuppôvodnéhoveriteľaWüstenrotstavebnásporiteľňa,a.s.prizosplatneníúverovej
pohľadávky, tu súd uvádza, že oprávnenie veriteľa požadovať okamžité zaplatenie pohľadávky z úveru
vyplývazust.Čl.VII.,bod3zmluvyoúverenabývanieaČl.18ods.1písm.a)Všeobecnýchobchodných
podmienok pre stavebné sporenie.

108. Za dôležité súd v predmetnej veci považoval zistiť, či veriteľ uplatnil právo podľa § 565 OZ najskôr
po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky úveru. Žalovaný v predmetnej veci
argumentoval,žemesačnásplátka(splátkavkladunasporenieasplátkamedziúveru)tedabolavsúhrne
po uplynutí 36 mesiacov od prvého čerpania vo výške 546 eur - na čo poukazujú žalobcovia vo svojom
vyjadrení, avšak, nezohľadnili, že táto suma pozostávala z dvoch splátok na dva rôzne produkty v

zmysle uvedeného – pričom pre príp. omeškanie s následkom zosplatnenia (za súčasného splnenia
zákonných podmienok) sa posudzovalo omeškanie so splátkou medziúveru, keďže medziúver je tým
produktom, pre nezaplatenie ktorého došlo k zosplatneniu (vklady realizované na stavebné sporenie
zosplatneniu nepodliehali). Výška mesačnej splátky medziúveru teda (po uplynutí 36 mesiacov odo dňa
prvého čerpania) bola vo výške 260,00 eur.

109. Súd k tomuto dodáva, že splátka medziúveru v zmysle zmluvy predstavovala sumu 260 eur
mesačne, a to po uplynutí 36 mesiacov od prvého čerpania medziúveru. V zmysle výzvy pred okamžitým
zosplatnením úveru zo dňa 29.06.2022 predstavuje dlh žalobcu v 1. rade na poskytnutom úvere sumu
1 046,18 eur, sumu 17,33 eur titulom úrokov z omeškania, sumu 19 eur titulom poplatku za upomienku

a naviac splátku za mesiac júl 2022 v sume 270,47 eur. Z uvedeného sa môže javiť, že nezaplatením
sumy 1 046,18 eur sa žalobca v 1. rade dostal do omeškania s plnením za obdobie prevyšujúce tri
mesiace, avšak otázniky na úkor určitosti tohto hmotnoprávneho úkonu vyvoláva stanovená výška
splátky úveru za mesiac 270,47 eur, ktorá nekorešponduje s výškou v zmluve uvádzanej splátky úveru.

110. Pokiaľ ide o výzvu v zmysle § 53 ods. 9 OZ, žalovaný vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade uvádzal, že za
túto výzvu považoval list Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. zo dňa 26.02.2020 adresovaný žalobkyni
v 2. rade, ktorú žalobkyňa v 2. rade nesporne prevzala, pričom dátum doručenia tejto výzvy nebol súdupreukázaný. Rovnako ako v prípade výzvy adresovanej žalobcovi v 1. rade, súd vyslovuje pochybnosti
o určitosti tohto právneho úkonu z totožných dôvodov.

111. Súd sa pre prípad, keby bolo možné označené výzvy považovať za kvalifikované výzvy veriteľa
v zmysle § 53 ods. 9 OZ, zaoberal zákonnosťou postupu veriteľa a platnosti právneho úkonu - Žiadosti
o okamžité splatenie úveru zo dňa 03.08.2022 adresovanej obidvom žalobcom, ktorú súd považuje za
doručenú dňa 08.08.2022. K tomuto hmotnoprávnemu úkonu súd v prvom rade poukazuje na to, že
tento neobsahuje v rozpore s vyššie označenými rozhodnutiami Krajského súdu v Prešove identifikáciu

tej nezaplatenej splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu, čo
robí aj tento hmotnoprávny úkon neplatný pre jeho neurčitosť.

112. Zároveň súd vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade uvádza, že okamžité zosplatnenie pohľadávky
z úveru voči nej listom zo dňa 03.08.2022 považuje za neplatné, a to aj z dôvodu, že k využitiu
tohto práva zo strany veriteľa nedošlo najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Právo

žiadosťou o plnenie celku dosiahnuť stratu výhody splátok môže veriteľ pre omeškanie so splnením
konkrétnej splátky vykonať iba do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Ak toto svoje právo včas
neuplatní, môže sa domáhať zosplatnenia celého zvyšku dlhu až na základe prípadného omeškania
so splatením niektorej z nasledujúcich splátok, opäť však vo vymedzenom časovom intervale. Pokiaľ
sa dlžník následne už nedostane do omeškania so splatením žiadnej splátky, môže veriteľ vymáhať

iba pôvodne neuhradenú splátku. Zo zákonnej formulácie „do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky“
možno sémanticky vyvodiť, že žiadosť veriteľa s účinkami straty výhody splátok musí byť dlžníkovi
doručená skôr, než nastane splatnosť najbližšie nasledujúcej splátky. To znamená, že včasná žiadosť
musí byť dlžníkovi doručená najneskôr v deň predchádzajúci splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
V deň splatnosti je už dlžník povinný plniť ďalšiu splátku a právo veriteľa dosiahnuť splatnosť celej

pohľadávky pre omeškanie dlžníka s úhradou predchádzajúcej zaniká. V tejto súvislosti súd dáva do
pozornosti, že žalobkyňa v 2. rade bola veriteľom úverovej pohľadávky vyzvaná na plnenie listom zo dňa
26.02.2020, pričom veriteľ v rámci výzvy požadoval úhradu splátky za mesiac marec 2020. Veriteľ preto
nepostupoval v súlade s § 565 OZ keď bez doručenia novej výzvy v zmysle § 53 ods. 9 OZ využil právo
podľa § 565 OZ, ktoré mu vo vzťahu k výzve zo dňa 26.02.2020 zaniklo vzhľadom na to, že medzitým

došlo k splatnosti (niekoľkých) nasledujúcich splátok.

113. Žalovaný v konaní podľa názoru súdu nepreukázal, že Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s.
postupovala pri okamžitom zosplatnení úveru v súlade s § 565 OZ, súd preto aj z tohto dôvodu v súlade
s § 39 OZ považoval Žiadosť o okamžité splatenie úveru zo dňa 03.08.2022 za absolútne neplatný

právny úkon.

114. Výsledky vykonaného dokazovania priviedli súd v danom prípade tiež k záveru, že je potrebné
vychádzať z fikcie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, a to z dôvodu podľa § 15 ods. 2 ZoÚB. V
zmysle danej právnej úpravy je totiž veriteľ povinný pri poskytnutí spotrebiteľského úveru riadne zistiť

bonitu klienta, teda či klient bude schopný splácať úver na bývanie. Splnenie tejto povinnosti je súd
povinný skúmať z úradnej povinnosti.

115. Žalovaný na výzvu súdu uviedol, že bonitu spotrebiteľov jeho právny predchodca posudzoval
s odbornou starostlivosťou vychádzajúc z deklarovaného príjmu žalobcu v 1. rade vo výške 2 319

eur, príjmu žalobkyne v 2. rade vo výške 0 eur, paušálnych výdavkov domácnosti žalobcu v 1. rade
vo výške 783,80 eur a nulových ďalších výdavkov žalobcu v 1. rade a taktiež z nulových výdavkov
žalobkyne v 2. rade („Podklady na schválenie úveru č. 0104726 k zmluve 33237442“). Skúmanie bonity
dlžníkov z úveru žalovaný preukazoval aj tabuľkou „Základné údaje o klientovi a úvere pre výpočet
bonity“. Z uvedeného dokumentu vyplývajú vlastné zistenia veriteľa o príjmoch a výdavkoch žalobcu

v 1. rade, z ktorého vyplýva jeho príjem vo výške 2 319 eur, paušálne výdavky vo výške 623,80 eur
a nešpecifikované záväzky vo výške 804,05 eur. Žalovaný nepreukazoval, že by veriteľ akokoľvek
skúmal majetkové, osobne, sociálne či iné pomery žalobkyne v 2. rade pred poskytnutím úveru na
bývanie. Zároveň žalovaný nepreukázal, že by si veriteľ akýmkoľvek spôsobom overil žalobcom v 1.
rade uvádzané majetkové pomery (napr. nahliadnutím do príslušného registra, vykonaním dopytov,

vyžiadaním výplatných pások a pod.).

116. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia § 8 ZoÚB je plne opodstatnené vyžadovať v
súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta veriteľom. Pokiaľ si veriteľ uplatňuje právo naplnenie zo zmluvy o úvere na bývanie majúceho spotrebiteľský charakter, je nutné vyhodnotiť, či pri
uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie
právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa (§ 52 a nasl. OZ ako aj ZoÚB). Dôraz pri posúdení

úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a posúdenie
toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude
potrebnánasplácanieúveru.Priposudzovaníbudúcejschopnostispotrebiteľasplácaťúversavychádza
z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne
zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Pri získavaní

relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa veriteľ vychádza ako z
informácií dodaných spotrebiteľov a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z
iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich
dostatočnosť a rozhodnúť či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú
iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej
finančnej situácii.

117. Túto schopnosť veriteľ posudzuje predovšetkým na základe údajov o príjmoch a výdavkoch tak,
ako sa to aj uvádza v § 11 ods. 2 ZoSÚ. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti klienta je teda kladený
na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení
bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Cieľom zákonodarcu bolo

zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne uhrádzať. Z textu zákona
o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so
spotrebiteľom uzavrie si má veriteľ získať sám, a to nepochybne v spolupráci so žiadateľom o úver alebo
údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť a overovať
a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz

o žiadateľovej finančnej situácii. Pokiaľ však veriteľ takto nepostupuje, zákonodarca jasne zadefinoval
jeho počínanie ako hrubé porušenie povinnosti a z toho vyvodil sankciu vo forme bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru.

118. Vzhľadom na jasnú, jednoduchú a zrozumiteľnú zákonnú úpravu v § 8 a § 15 ods. 2 ZoÚB je

povinnosťou každého subjektu domáhajúceho sa nárokov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere preukázať
splnenie tejto zákonnej povinnosti, teda uviesť skutkové tvrdenia ako konkrétne bola skúmaná bonita
žalovaného, s akým výsledkom a označiť a pripojiť dôkazy na preukázanie splnenia tejto zákonnej
povinnosti. Bolo na žalovanom (nehovoriac o tom, že ide o profesionála v oblasti poskytovania úverov),
aby súdu predložil všetky zákonom predpokladané dôkazy (teda vrátane výstupov z príslušnej databázy

alebo registra) na preukázanie skúmania bonity s odbornou starostlivosťou.

119. Z vykonaného dokazovania súdu je zrejmé, že veriteľ neoveroval žiadnym spôsobom bonitu
žalobkyne v 2. rade a pri overovaní bonity žalobcu v 1. rade právny predchodca žalobcu disponoval
určitými údajmi o výške príjmu žalobcu, ku ktorému však nepredložil žiaden dôkaz. Nebolo tak

preukázané, či s odbornou starostlivosťou pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdil
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Postup právneho predchodcu žalovaného pri
skúmaní bonity spotrebiteľov preukázaný v konaní sa javí iba ako formálny a nezodpovedajúci odbornej
starostlivosti. S odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie
je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa.

120. Iba účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania
väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je, spôsobuje bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru podľa § 15 ods. 2 ZoÚB. Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a
navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z

ust. § 8 ods. 1 ZoÚB. Takýto spôsob zisťovania bonity klienta možno charakterizovať ako posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa. Žalovaný
nepredložil žiadne listiny, ktorými by overil žalobcom v 1. rade uvádzané skutočnosti, nie je teda zrejmé,
ako skúmal príjmy žalobcu v 1. rade, jeho výdavky a celkové úverové zaťaženie, respektíve ako tieto
výdavky overil. Iba účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie

zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je, spôsobuje bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru podľa § 15 ods. 2 ZoÚB.121. Právny predchodca žalobcu postupoval nedbanlivo, ak dostatočne neoveril životné náklady
a celkovú bonitu spotrebiteľov z úverovej zmluvy. Nehovoriac o skutočnosti, že pôvodný veriteľ s
povinnosťou postupovať s odbornou starostlivosťou si musel byť vedomý tohto nedostatku. Keďže v

danom prípade súd zistil, že z formulárového tlačiva vyplývajú údaje, ktoré však nie je možné preskúmať,
posúdiť a objektívne zhodnotiť, keďže žalovaný nepredložil žiadne listinné dôkazy, súd usudzuje, že v
danom prípade vychádzal poskytovateľ úveru z neoverených a neúplných informácií a poskytol úver vo
výške 130 000 eur osobám, ktoré neboli schopné preukázať schopnosť platiť úver podľa dohodnutých
podmienok, pritom mal skúmať schopnosť splácať úver nielen počas poskytnutia úveru, ale aj počas

celého trvania úverového vzťahu. Pokiaľ ide o skúmanie bonity spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy
o úvere, aj ohľadom skúmania výšky príjmov spotrebiteľa súd konštatuje hrubé zanedbanie povinnosti
dodávateľ skúmať schopnosť veriteľa riadne splácať úver. Pôvodný veriteľ nedisponoval žiadnym
dokladompreukazujúcimtvrdenémajetkovépomeryžalobcov.Súdtakétoskúmaniepríjmovspotrebiteľa
nepovažuje za dostatočné, žalovaný nepreukázal, že by jeho právny predchodca skúmal výšku
obvykléhopríjmuspotrebiteľovaanito,zakýchzložiekpozostávavyplatenýpríjemzhľadiskaposúdenia

či nejde o príjem pozostávajúci aj zo zložiek, ktoré žalovanému zamestnávateľ nevypláca pravidelne
(odmeny a pod.). Súd zhŕňa, že preukázanie výšky len jedného mesačného príjmu neposkytuje
dodávateľovi možnosť komplexne posúdiť majetkové pomery spotrebiteľa, ktorému poskytuje úver
rozložený na väčší počet mesačných splátok.

122. Pri skúmaní výdavkov musí veriteľ vykonať audit domáceho rozpočtu dlžníka, aby splnil povinnosť
odbornejstarostlivosti.Aniprípadnéskúmanievýdavkovlennahliadnutímdodatabázbankyaúverových
registrov,niejedostatočné.Pokiaľveriteľnepoznácelkovýobjemvýdavkovklienta,vrátanépravidelných
mesačných výdavkov nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný
úver. Iba vzájomným porovnaním všetkých rozhodujúcich činiteľov je totiž možné vyhodnotiť, či

spotrebiteľ je schopný a či pravdepodobne v budúcnosti (minimálne v období, na ktoré sa zmluva
uzatvára) bude schopný plniť svoje záväzky.

123. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že pri posudzovaní výdavkov žalobcu v 1. rade vychádzal
z paušálnych výdavkov jeho domácnosti vo výške 783,80 eur, resp. 623,80 eur, ktorých výpočet súdu

nie je známy. Z vyjadrenia žalovaného nevyplýva, že by pôvodný veriteľ prihliadal na výšku vyživovacej
povinnosti žalobcu v 1. rade voči žalobkyni v 2. rade ako jeho matke, ktorá mu vyplýva zo zákona
o rodine.

124. V predmetnej veci má súd za to, že pôvodný veriteľ nezohľadňoval, neposúdil a nepreveril reálne

príjmovú a výdavkovú zložku žalobcov, pokiaľ ide o ich ekonomický status, preto žalovaný nemôže
úspešne tvrdiť, že jeho právny predchodca konal s odbornou starostlivosťou. Žalobca ničím nepreukázal
skúmaniepríjmovavýdavkovžalobcov(minimálnenastravu,lieky,bývanie).Nejednásapretookonanie
s odbornou starostlivosťou v prípade, ak veriteľ si tieto rozhodujúce skutočnosti síce formálne zistil
uvedením sumy do formulára zmluvy, avšak uvádzané údaje si riadne neoveril. Bez zohľadnenia príjmov

a rovnako aj výdavkov podľa názoru súdu veriteľ nemohol objektívne posudzovať celkovú sociálno-
ekonomickú situáciu žalobcov. Iba ich vzájomným porovnaním je možné vyhodnotiť, či spotrebiteľ
je dostatočne solventný a či pravdepodobne v budúcnosti (minimálne v období, na ktoré sa zmluva
uzatvára) bude schopný plniť svoje záväzky. Skúmanie bonity žalobcov zo strany pôvodného veriteľa
je potrebné považovať za nepreukázané a úplne formalistické (podporne viď napr. rozsudok Krajského

súdu v Prešove sp.zn. 12Co/136/2019). Opak žalovaný nepreukázal.

125. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti aj článok 26 preambuly smernice Európskeho parlamentu
a rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorého členské štáty by mali prijať
vhodne opatrenia na podporu zodpovedajúcich postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu berúc

do úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie
informácii a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných
ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi
je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia
úverovej bonity a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takému správaniu a

aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli
dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/
ES zo 14.6.2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcii, veritelia by mali byť zodpovední za
individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie,ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého
obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a
usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

126. Aj z judikatúry Súdneho dvora EÚ jasne vyplýva povinnosť súdov skúmať pri spotrebiteľských
zmluvách to, ako dodávateľ posudzoval bonitu spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na
aktuálny rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 5. marca 2020 vo veci C-679/2018 (OPR-Finance
s.r.o. proti GK) podľa ktorého Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES

z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa
majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu
porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím
zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti
vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného
článku 23.

127. Súd v tejto súvislosti poukazuje tiež napr. na analogicky aplikovateľný rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp.zn. 19Co/130/2019 zo dňa 27.02.2020. V ňom krajský súd okrem iného uviedol, cit. „Dôraz
pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa
a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka,

akábudepotrebnápresplácanieúveru.Preúčelyposúdeniasplneniapovinnostiuloženejdodávateľoviv
ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna
situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom žalobca pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.“.

128. Súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal, že by náležite skúmal

a vyhodnotil bonitu žalobcov v zmysle ust. § 8 ZoÚB, čo samo o sebe spôsobilo bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru.

129. Nedôsledné skúmanie bonity žalobcov spôsobilo tu okrem bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
na bývanie aj ďalší dôsledok vyplývajúci z § 15 ods. 2 vety prvej ZoÚB, a to ten, že nie je možné

úver predčasne zosplatniť. Právny úkon pôvodného veriteľa o zosplatnení je preto v rozpore s týmto
ustanovením, a preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatný aj z tohto dôvodu.

130. Zásadnou otázkou, ktorú sa zaoberal súd v predmetnom konaní, je otázka, či boli splnené zákonné
podmienky na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky. Zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a

doplnení niektorých zákonov totiž nad rámec pravidiel cesie v OZ sprísňuje pravidlá pri postupovaní
pohľadávok z bánk na iné subjekty.

131. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba
pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej

výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky
banky a tieto musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je
lex specialis k inštitútu cesie.

132. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/162/2020 zo dňa 27.10.2021, uverejneného
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 2/2022 pod R 6 v sporoch s ochranou slabšej strany
súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok
podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v
prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa.

133. Súd konštatuje, že z obsahu spisu je zrejmé, že postupca nepostupoval v súlade s ust. § 92 ods. 8
zákona o bankách, keď nezaslal dlžníkom kvalifikovanú výzvu. Podľa názoru súdu výzva v zmysle ust. §
92 ods. 8 zákona o bankách musí byť kvalifikovaná. Zákon síce nestanovuje žiadne osobitné obsahové
náležitosti na túto výzvu, avšak z obsahu a zmyslu tohto ustanovenia nepochybne vyplýva, že nestačí

akákoľvek výzva banky na zaplatenie, ale touto výzvou musí banka jednak vyzvať dlžníka na zaplatenie
dlžnej sumy a upozorniť ho, že po márnom uplynutí tejto lehoty bude banka oprávnená postúpiť
pohľadávku na iný, hoc aj nebankový subjekt, bez súhlasu dlžníka. Žalovaný tvrdí, že banka si pred
postúpením mu pohľadávky splnila povinnosť podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, avšak nepreukázal,žebyprávnypredchodcažalovanéhoskutočnedlžníkomzaslalvýzvuvzmysleoznačenéhoustanovenia
zákona o bankách, poskytujúcej spotrebiteľovi (žalobcom) ochranu resp. možnosť takejto ochrany pred
porušením bankového tajomstva, ktorá skutočnosť musí byť v tejto osobitnej výzve explicitne uvedená, a

tak daná spotrebiteľovi (žalobcom) na vedomie s možnosťou rozhodnúť sa či budú alebo nebudú banke
plniť.

134. V uvedenej súvislosti sa súd stotožňuje s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/266/2020
zo dňa 31.03.2022, podľa ktorého obsah ustanovenia § 92 ods. 8, veta prvá zákona o bankách

predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej klient v omeškaní so splnením čo
len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľský charakter dojednanej zmluvy o úvere na bývanie nemožno
prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona
o bankách.

135. Z uvedených dôvodov neobstojí tvrdenie žalobcu, že za takúto výzvu možno považovať aj výzvu

banky zo dňa 26.02.2020 a 29.06.2022 (č.l. 32 a 122 spisu) a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti zo dňa 03.08.2022 (č.l. 121 spisu). Tieto boli voči dlžníkom pôvodným veriteľom realizované
sícepredpostúpenímpohľadávky(22.12.2022),avšaknaúplneinomprávnomzáklade,atonapodklade
§ 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ a nie na podklade § 92 ods. 8 zákona o bankách, pretože sa jedná o výzvu
na plnenie s následkom zosplatnenia celého úveru, ako aj samotné mimoriadne zosplatnenie úveru, a

nie s následkom postúpenia pohľadávky inému subjektu, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 zákona o bankách.

136. Tým, že pôvodný veriteľ kvalifikovanú výzvu žalobcom nezaslal, resp. táto skutočnosť zo strany
žalovaného nebola v konaní preukázaná, nebol im poskytnutý dostatočný priestor na vykonanie krokov
voči „svojej“ banke za účelom zotrvania vo vzťahu s ňou. Preto aj z tohto dôvodu nebolo preukázané

splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatnej pohľadávky. Žalovaný sa tak
nemohol platne stať veriteľom pohľadávky zo zmluvy o úvere voči žalobcom na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok. Zmyslom a cieľom ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách bolo dosiahnuť
stav, aby mal dlžník dostatok času na vykonanie opatrení zotrvať na vzťahu so „svojou“ bankou, a tak
zotrvať aj vo sfére kontrolovanej Národnou bankou Slovenska.

137.Pokiaľpôvodnýveriteľpostúpilžalovanémupohľadávkuvočižalobcomvrozsahucelejzosplatnenej
istiny a jej príslušenstva, súd vzhľadom na vyššie konštatované neplatné okamžité zosplatnenie
poskytnutého úveru má za to, že predmetom postúpenia nebola pohľadávka alebo časť pohľadávky,
ktorájeužsplatná,tedanešloospôsobilýpredmetpostúpenia,čomázanásledokneplatnosťpostúpenia

pohľadávky pôvodného veriteľa voči žalobcom na žalovaného (§ 39 Občianskeho zákonníka).

138. Zároveň, pokiaľ sa žalovaný odvolával na rozhodnutia iných súdov v obdobných veciach,
treba uviesť, že nimi nie je súd viazaný, keďže tieto nepredstavujú ustálenú súdnu judikatúru, resp.
rozhodovaciu prax, za ktorú možno považovať predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe je tiež prax vyjadrená opakovane vo
viacerých nepublikovaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo dokonca aj
v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované)
rozhodnutia tohto súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory

akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali. Do ustálenej rozhodovacej praxe treba zahrnúť aj
naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia
a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi
ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho
súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené

Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II. a IV vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986 (k tomu
aj R 71/2018).

139. Súd tak v predmetnej veci mal za to, že žalovaný sa nestal veriteľom pohľadávky, ktorá má svoj
základvzmluveoúverenabývanieč.XXXXXXXX/XXXXzodňa27.03.2018vspojenísjejdodatkomč.1

zo dňa 22.05.2020. Nakoľko žalovaný sa napriek tejto skutočnosti domáha uspokojenia tejto pohľadávky
bez toho, aby sa platne stal veriteľom pohľadávky voči žalobcom, súd tak podanej žalobe vyhovel a určil,
že žalovaný nemá voči žalobcom právo na plnenie zo zmluvy o úvere na bývanie. Vzhľadom na tento
právny záver, ktorý vyplynul zo zisteného skutkového stavu a ktorý postačoval na vyhovenie podanejžalobe sa súd nezaoberal ďalšou argumentáciou sporových strán vo vzťahu k požadovanému určeniu
neexistencie práva žalovaného na plnenie zo zmluvy o úvere na bývanie.

140. Súd týmto rozhodnutím vyhovel prvému žalobnému návrhu, preto sa druhým, eventuálnym
žalobným návrhom, ako aj na neho vzťahujúcou argumentáciou strán (absencia náležitostí zmluvy
o úvere na bývanie, neprimeranosť hodnoty zálohu) nezaoberal.

141.Podľa§262ods.1CSPonárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

142. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

143. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, a preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania
podľa § 262 ods. 1 CSP. Žalobcovia v 1. a 2. rade boli úspešní v plnom rozsahu, a preto im patrí podľa §

255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktorý by súd žalobcom náhradu trov konania v tomto rozsahu
nemal priznať a ani ich nikto netvrdil, a preto rozhodol, že majú proti žalovanému nárok na náhradu trov
konania v uvedenom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku
podľa § 262 ods. 2 CSP súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v
lehote15dníodjehodoručenianaOkresnomsúdeBardejov.Lehotanapodanieodvolaniazačínaplynúť
dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.