Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy – neplatná… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. december 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 18Csp/57/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124206891
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vitteková PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8124206891.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dominikou Vittekovou PhD. v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.

XX. XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zast. JUDr. František Komka, advokát so sídlom Hlavná 27, 080
01 Prešov proti žalovaný: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, zast. JUDr. Katarína Hegedűšová, advokátka so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava,
o určenie, že úver je bezúročný a bezpoplatkový a určenie neprijateľných zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere č. 8630438, zo dňa 03.06.2008 je bezúročný
a bez poplatkov.

II. Určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 8630438, zo dňa 03.06.2008, uvedená vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, bod 04., v časti v znení: „V prípade, ak bude dlžník
v omeškaní s niektorou splátkou sedem dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť do rúk
mandatára v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 300,- Sk za každý jeden prípad omeškania.“, v časti,
v znení: „V prípade, že dlžník neuhradí včas dve po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok
alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite.
Dlžník má možnosť uhradiť dve po sebe idúce splátky, prípadne len časti dvoch po sebe idúcich splátok,

v oboch prípadoch spolu so zmluvnou pokutou vo výške 300,- Sk do rúk mandatára v hotovosti alebo
poukázať na účet veriteľa s možnosťou návratu platenia podľa pôvodného splátkového kalendára.“, v
časti, v znení: „Dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia
podmienok tejto zmluvy čiastku 60,- Sk ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej
do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu.“, je neprijateľnou zmluvou podmienkou.

III. Určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 8630438, zo dňa 03.06.2008, uvedená vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, bod 05., v znení: „Dlžník s veriteľom uzatvára súčasne

Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa,
ktorej účinnosť je podmienená neuhradením dvoch po sebe idúcich splátok, keď nastáva splatnosť
celého dlhu. Vo vzťahu k zamestnávateľovi dlžníka preukáže veriteľ skutočnosť, že nastala splatnosť
dlhu prehlásením, v ktorom zároveň vyzve zamestnávateľa na vykonanie dohodnutých zrážok. Dlžník
dáva výslovný súhlas k tomu, aby veriteľ doplnil do čl. I. písm. b) Dohody o zrážkach zo mzdy a iných
príjmov aktuálny zostatok dlhu k dátumu, keď bude uvedená dohoda predložená zamestnávateľovi
dlžníka. Dlžník dáva veriteľovi aj súhlas k tomu, aby v jeho mene dopísal do Dohody o zrážkach zo mzdy

údaje o jeho aktuálnom zamestnávateľovi v prípade zmeny zamestnávateľa počas trvania zmluvného
vzťahu.Takistodlžníksúhlasístým,abyzamestnávateľvykonávalzomzdydlžníkadohodnutémesačné
zrážky až do výšky aktuálnej pohľadávky a poukazoval ich na účet veriteľa.“ je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

IV. Určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 8630438, zo dňa 03.06.2008, uvedená vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, bod 06., v znení: „Dlžník je povinný uhradiť veriteľovi

všetky náklady, ktoré veriteľovi vzniknú za účelom alebo v súvislosti so zriadením zabezpečenia záväzku
dlžníka spôsobmi vyplývajúcimi z tejto zmluvy, a to najmä, avšak nie výlučne, trovy právneho zastúpeniaveriteľa a iné veriteľom preukázateľne vynaložené náklady. Dlžník sa rovnako zaväzuje uhradiť veriteľovi
náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva spôsobom vyplývajúcim z tejto zmluvy, a
to najmä, avšak nie výlučne, trovy mediácie, trovy rozhodcovského konania, trovy súdneho konania,

trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia veriteľa v týchto konaniach a iné veriteľom preukázateľne
vynaložené náklady pri uplatnení svojho práva.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. Určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 8630438, zo dňa 03.06.2008, uvedená vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, bod 17., v znení: „Rozhodcovská doložka uzatvorená

podľa zákona č. 244/2002 Z.z.: Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, budú riešené:
a)predStálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmspoločnosťouSlovenskározhodcovská,a.s.sosídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I., oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných

predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VI. Určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 8630438, zo dňa 03.06.2008, uvedená vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, bod 19., v znení: „Obidve zmluvné strany sa dohodli

v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať
Obchodným zákonníkom.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VII. Určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 8630438, zo dňa 03.06.2008, uvedená vo
Všeobecnýchpodmienkachposkytnutiaúveru,bod20.,vznení:„Stranyvyhlasujú,žeakékoľvektvrdenie

dlžníka v budúcnosti o tom, že nebol oboznámený s podmienkami tejto zmluvy bude na jeho ťarchu a
nebude považované za právne relevantné.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VIII. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhala určenia neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých
v Zmluve o úvere č. 8630438, zo dňa 03.06.2008 (ďalej len „Zmluva“). Predmetom Zmluvy bol úver vo
výške 331,94 eur (10.000 Sk) s príslušným poplatkom 321,32 eur (9 680 Sk). Celkovú sumu 653,26
eur (19 680 Sk) som mala zaplatiť v 12 mesačných splátkach po 54,44 eur (1 640 Sk) poukazujúc na

rozhodnutia súdov u obdobných zmluvných podmienok

2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril v tom smere, že v prípade, že žalobkyňa po podpise zmluvy
o spotrebiteľskom úvere nadobudla pocit, že podpísala nevýhodnú Zmluvu alebo že odplata, úrok, či
ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mala právo odstúpiť od Zmluvy bez uvedenia dôvodu

do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené právo nevyužila,
z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasila s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a so všetkými
podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru. V ďalšom namietal procesnú neprípustnosť žaloby
o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok. Poukázal na konanie medzi žalobcom a žalovaným,
vedeným Okresným súdom Prešov sp. zn. 17C/216/2014. Žalobca aj v tomto špecifikovanom konaní

vystupoval na strane žalobcu a žalovaný na strane žalovaného. Okresný súd v predmetnej veci
rozhodoval o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok rozsudkom zo dňa 23.11.2015 a určil, že
zmluvná podmienky v zmluve zo dňa 3.6.2008 č. 8630438 v časti poplatku je neprijateľná zmluvná
podmienka. Následne aj Krajský súd v Prešove, sp. zn. 3Co/67/2016 rozsudkom zo dňa 3.11.2016
potvrdil tento rozsudok okresného súdu. Žalovaný v tomto prípade uvádza, že akceptuje rozhodnutie

Okresného súdu Prešov sp. zn. 17C/216/2014 a v súčasnosti už žiadne plnenie nevymáha od
žalobcu. Zároveň žalovaný namieta, že obdobnou žalobou sa žalobca domáhal určenia neprijateľnej
zmluvnej podmienky v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov sp. zn. 17C/216/2014 ktorý rozhodol
v predmetnej veci rozsudkom zo dňa 23.11.2015 v spojení s Krajským súdom v Prešove sp. zn. 3Co
67/2016 zo dňa 3.11.2016, žalovaný v tejto súvislosti podáva námietku res iudicata.3. Žalobca v replike konštatoval, že sa žalovaný nevyjadril k neprijateľnosti zmluvných podmienok.
Súdnakontrolaštandardnýchformulárovýchzmlúvjepostavenánaabsolútnejneplatnostineprijateľných
klauzúl. Je podstatné a rozhodujúce, že mnou napádané zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve

sú objektívne spôsobilé poškodiť spotrebiteľa. Žalovaný ako dodávateľ nepredložil v konaní jediný dôkaz
na preukázanie vedenia kontraktačného procesu s dlžníkom, potom po skutkovej stránke, ani právnej
stránke konajúci súd pri hodnotení dôkazov ani nemôže dôjsť k záveru, ktorý prezentuje žalovaná, a
zamietnuťžalobu.Malzato,žežalobajeprocesneprípustná.Vznesenúnámietkuresiudicatapovažoval
za nedôvodnú.

4. Žalovaná právo dupliky nevyužila.

5. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a teda Zmluvou,
Všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru, rozsudkom Okresného súdu Prešov
č.k. 17c 216/2014-117 z 23.11.2015, rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 3Co 67/2016-157

z 3.11.2016, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

6. Žalobkyňa so žalovaným uzavreli Zmluvu, z ktorej je zrejmé, že žalovaný poskytol žalobcovi úver vo
výške 10 000 Sk s dohodnutou odplatou 9680 Sk, ktorý sa zaviazala splácať v 12 splátkach vo výške
1640 Sk.

7. Zo Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, bod 04. plynie cit.: „V prípade, ak bude dlžník v
omeškaní s niektorou splátkou sedem dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť do rúk
mandatára v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 300,- Sk za každý jeden prípad omeškania.“, v časti,
v znení: „V prípade, že dlžník neuhradí včas dve po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok

alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite.
Dlžník má možnosť uhradiť dve po sebe idúce splátky, prípadne len časti dvoch po sebe idúcich splátok,
v oboch prípadoch spolu so zmluvnou pokutou vo výške 300,- Sk do rúk mandatára v hotovosti alebo
poukázať na účet veriteľa s možnosťou návratu platenia podľa pôvodného splátkového kalendára.“, v
časti, v znení: „Dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia

podmienok tejto zmluvy čiastku 60,- Sk ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej
do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu.“

8. Zo Všeobecných podmienok poskytnutia úveru,, bod 05., plynie „Dlžník s veriteľom uzatvára súčasne
Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa,

ktorej účinnosť je podmienená neuhradením dvoch po sebe idúcich splátok, keď nastáva splatnosť
celého dlhu. Vo vzťahu k zamestnávateľovi dlžníka preukáže veriteľ skutočnosť, že nastala splatnosť
dlhu prehlásením, v ktorom zároveň vyzve zamestnávateľa na vykonanie dohodnutých zrážok. Dlžník
dáva výslovný súhlas k tomu, aby veriteľ doplnil do čl. I. písm. b) Dohody o zrážkach zo mzdy a iných
príjmov aktuálny zostatok dlhu k dátumu, keď bude uvedená dohoda predložená zamestnávateľovi

dlžníka. Dlžník dáva veriteľovi aj súhlas k tomu, aby v jeho mene dopísal do Dohody o zrážkach zo mzdy
údaje o jeho aktuálnom zamestnávateľovi v prípade zmeny zamestnávateľa počas trvania zmluvného
vzťahu.Takistodlžníksúhlasístým,abyzamestnávateľvykonávalzomzdydlžníkadohodnutémesačné
zrážky až do výšky aktuálnej pohľadávky a poukazoval ich na účet veriteľa.“

9. Zo Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, bod 06., plynie: „Dlžník je povinný uhradiť veriteľovi
všetky náklady, ktoré veriteľovi vzniknú za účelom alebo v súvislosti so zriadením zabezpečenia záväzku
dlžníka spôsobmi vyplývajúcimi z tejto zmluvy, a to najmä, avšak nie výlučne, trovy právneho zastúpenia
veriteľa a iné veriteľom preukázateľne vynaložené náklady. Dlžník sa rovnako zaväzuje uhradiť veriteľovi
náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva spôsobom vyplývajúcim z tejto zmluvy, a

to najmä, avšak nie výlučne, trovy mediácie, trovy rozhodcovského konania, trovy súdneho konania,
trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia veriteľa v týchto konaniach a iné veriteľom preukázateľne
vynaložené náklady pri uplatnení svojho práva.“
10. Zo Všeobecných podmienok poskytnutia úveru,, bod 17., plynie: „Rozhodcovská doložka uzatvorená
podľa zákona č. 244/2002 Z.z.: Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť,

výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761,
zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len
„rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovskékonanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom
ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu.“

11. Zo Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, bod 19., plynie: „Obidve zmluvné strany sa dohodli
v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať
Obchodným zákonníkom.“

12. Zo Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, bod 20., plynie „Strany vyhlasujú, že akékoľvek

tvrdenie dlžníka v budúcnosti o tom, že nebol oboznámený s podmienkami tejto zmluvy bude na jeho
ťarchu a nebude považované za právne relevantné.“

13. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k.

14. Zistený skutkový stav takto právne posúdil

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 7.2.2008 (ďalej
len„ZoSÚ“)zmluvouospotrebiteľskomúverezmluva,ktorousaveriteľzaväzujeposkytnúťspotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) musí
obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom dňa 13.10.2015
(ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také,
s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 OZ, podľa ustanovenia § 53 odsek 4 OZ, Za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú
právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú

uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok
ustanovených osobitným zákonom,
s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody

o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,
t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere
nesleduje záujmy spotrebiteľa,
u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy
bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,
v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy

preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od

tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. V prvom rade sa súd musel vyporiadať s námietkou existencie negatívnej podmienky konania, a to
prekážky res iudicatae.

16. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

17. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata), upravená v citovanom ustanovení teda
bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednávaná. V zmysle tohto
zákonného ustanovenia ide o rovnakú (tú istú) vec vtedy, ak ide v novom konaní o ten istý nárok alebo

stav, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka toho istého predmetu konania a tých
istých účastníkov. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený
žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t.j. o nárok
založený na rovnakom právnom dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností. Súd má za to,
že napriek tomu, že ide o nárok, na základe jednej Zmluvy, nie je daná prekážka právoplatne rozhodnutej

veci. V konaní sp. zn. 17C 216/2014 bolo určené o neprijateľnosti zmluvnej podmienky v časti poplatku,
ktorý zodpovedá dvom tretinám nákladov zahŕňajúcim náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy,
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. V rozsudku však súd neposudzoval ďalšie zmluvné
podmienky ani bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, preto predmet konania nie je totožný a nie je
dôvod na zastavenie konania z dôvodu existencie prekážky veci právoplatnej rozhodnutej.

18. Podanou žalobou sa žalobkyňa môže domáhať určenia neprijateľných zmluvných podmienok zo
Zmluvy, a to bez potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu. V zmysle ust. § 137 písm. c)
CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určenie, či tu právo je alebo nie
je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak

vyplývazosobitnéhoprávnehopredpisu.Týmtoosobitnýmpredpisomjezák.č.250/2007Z.z.oochrane
spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, ktorý v ust. § 3 ods. 5 umožňuje spotrebiteľovi proti porušeniu
práv a povinností ustanovených zákonmi domáhať sa proti porušiteľovi na súde ochrany svojho práva
(porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 27/2018).

19. V súvislosti argumentáciou žalovaného o procesnej neprípustnosti žaloby súd považujúc túto za
nedôvodnú poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozsudok sp. zn. 6Cdo
127/2017, v zmysle ktorého cit.: „Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá právny význam zánikzáväzku splnením dlhu (nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého právneho vzťahu). Ako už
bolo uvedené vyššie predmetná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky, podľa ktorej spotrebiteľské
zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného prejavuje

v povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky. V tomto
prípade nejde o nárok z právneho vzťahu, ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci
zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej podmienky
zánik záväzku splnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden vplyv na
žalobcami uplatnený nárok a teda ani na ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj v prípade, že

nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného oprávnenia,
o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný názor by
v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky ako aj Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len „smernica“).“

20. Právny vzťah medzi účastníkmi konania bolo potrebné posúdiť podľa ZoSÚ. Zároveň však
nepochybne zmluvný vzťah je potrebné považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. OZ,
keďže žalobca vystupuje v pozícii spotrebiteľ a žalovaná v pozícii dodávateľa. Táto skutočnosť nebola
nikým spochybnená.

Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru

21. Už len samotná okolnosť, že zo Zmluvy nie je zrejmá výška úrokovej sadzby (§ 4 ods. 2 písm.
h) ZoSÚ) ani nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov (§ 4 ods. 2 písm. j) ZoSÚ), úver sa

považuje za bezúročný a bezpoplatkový (§ 4 ods. 3 veta druhá ZoSÚ). Z uvedeného dôvodu súd v tejto
časti žalobe vyhovel.

Neprijateľné zmluvné podmienky

22. Predtým, ako súd môže pristúpiť k preskúmaniu nekalosti zmluvnej podmienky, musí dospieť
k záveru, či nejde o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti
ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

23. Vo vzťahu k posúdeniu individuálnosti zmluvných dojednaní je kľúčom k pochopeniu individuálneho
zmluvného dojednania práve možnosť spotrebiteľa svojou vlastnou aktivitou a konaním ovplyvniť
obsah a podstatu zmluvnej podmienky. Takáto možnosť je podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka sústredená výhradne v úprave procesu rokovania o zmluve, ktoré predstavuje jediné štádium
kedy môže spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy a jej podmienok. Preto aj odsek 2 (pozn. súdu § 53 ods. 2

OZ) je potrebné vykladať v intenciách vzniku spotrebiteľskej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu
pri dojednávaní ktorého adresát ponuky alebo návrhu tento akceptuje, pričom predtým sa s ním mal
možnosť oboznámiť a návrh modifikovať. Ak nebudú dané podmienky a možnosť spotrebiteľa zmeniť
návrh zmluvnej podmienky, t. j. zmeniť jej obsah, a tým v parciálnej časti predložiť dodávateľovi nový
návrh, nebude možné za žiadnych okolností hovoriť o priestore na vznik individuálnych dojednaní. Iba

dôsledné garantovanie a vykonávanie práv spotrebiteľa v predzmluvnej fáze a pri dojednávaní zmluvy
s dosahom na reálne zmeny ich podmienok bude vytvárať relevantný priestor vzniku individuálneho
zmluvného dojednania. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a
kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 574). V tomto
smere žalovaný žiadne dôkazy nepredložil, preto súd vychádzal z domnienky, že zmluvné podmienky

neboli individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 OZ).

24. Súd teda v ďalšom skúmal, či napadnuté zmluvné dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu
v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ).

25. „Článok 3 smernice len abstraktne uvádza skutočnosti, ktoré dávajú zmluvnej podmienke, ktorá
nebola individuálne dohodnutá, nekalý charakter, že príloha, na ktorú odkazuje článok 3 ods. 3 smernice,
obsahuje len indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé,
a že podľa článku 4 smernice sa má nekalý charakter zmluvnej podmienky posudzovať so zreteľomna povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace
s uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvorenia.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/08, VB
Pénzügyi Lízing)

26. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého

bola dojednaná. Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia).

27. OZ obsahoval v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy demonštratívny výpočet neprijateľných
zmluvných podmienok. To znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo

zmluvného dojednania štandardnej formulárovej zmluvy, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa ako spotrebiteľka a ako slabšia strana sporu, nemala možnosť
participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej
pozície slabšou stranou (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9C oCsp 19/2021).

28. „Čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že existencia „značnej
nerovnováhy“ nevyhnutne nevyžaduje, aby výdavky, ktoré znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej
podmienky, mali na tohto spotrebiteľa značný ekonomický vplyv vzhľadom na hodnotu predmetnej
transakcie, ale môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho

postavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza na základe platných
vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú
zozmluvy,prekážkyvichvýkonealebotiežformoupreneseniadodatočnejpovinnosti,ktorúvnútroštátne
predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa, pričom vnútroštátnemu súdu na účely posúdenia prípadnej
existencie značnej nerovnováhy prináleží zohľadniť povahu tovaru alebo služby, ktorá je predmetom

zmluvy, všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením tejto zmluvy, ako aj všetky ostatné podmienky
zmluvy.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-226/12, Constructora Principado)

29. „Pre právne posúdenie stavu nerovnováhy je potrebné predovšetkým vykonať test proporcionality,
ktorý vychádza v úvodnej fáze z porovnania zmluvnými podmienkami privodeného stavu so

stavom absolútnej - teoretickej rovnosti zmluvných strán. Práve uvedená komparácia je spôsobilá
umožniť vykonanie testu proporcionality vo vzťahu ku konkrétne namietaným zmluvným podmienkam.
Z praktického pohľadu možno nadobudnúť dojem, že značná nerovnováha je implikovaná práve
záväzkami, v ktorých vystupuje na jednej strane slabšia zmluvná strana. Uvedená premisa môže
mať štatút vyvrátiteľnej domnienky a jej aplikácia je nanajvýš opodstatnená, keďže aj samotná

filozofia smernice Rady 93/13/EHS prezumuje, že nadvláda dodávateľov nad spotrebiteľmi zakladá
východiskový stav určitej miery nerovnováhy, ktorý je potrebné korigovať pozitívnym zásahom
štátu. Dané myšlienky vychádzajú z teórie spotrebiteľského správania a ekonómie, v rámci ktorých
pristupujúca nadvláda dodávateľa predstavuje len využitie existujúcej výhody na maximalizáciu
prospechu jednej strany na úkor strany druhej. E., ktorú naznačujeme, dlhodobo potvrdzuje aj Súdny

dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach Mostaza Claro, Godard, Asturcom a pod. Z uvedeného plynie, že
vlastným testom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné preveriť prvotnú prezumpciu založenú
na predpokladaní existencie nerovnovážneho postavenia zmluvných strán. Z tohto dôvodu je zrejmé, že
test neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je hľadaním nerovnováhy, ale preverovaním existujúceho
stavu rovnováhy so zreteľom na právne postavenie spotrebiteľa. V poradí druhým významným

bodom z pohľadu koncepcie odseku 1 je už spomenutá implicitná legálna definícia neprijateľnej
zmluvnej podmienky s poukazom na materiálne kritériá spôsobovania značnej nerovnováhy v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. .... v prípade neprijateľnej zmluvnej
podmienky je potrebné vykonať kumulatívnu analýzu značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa,
ktorej predmetom je zameranie a účinok privedený zmluvnou podmienkou.“ (Števček, M., Dulak, A.,

Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 562).
30. „Aspekt značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ako materiálny
znak neprijateľnosti zmluvnej podmienky rozvinula judikatúra súdov SR aj nasledovnými dvomi smermi:a)
značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je podľa generálnej
klauzuly založená aj vtedy, ak je spotrebiteľ vystavený nejasnej, nezrozumiteľnej alebo neurčitej

zmluvnej podmienke, z ktorej nemožno určiť práva a povinnosti plynúce pre spotrebiteľa. Najčastejšie
prípady nejasnosti a nezrozumiteľnosti zmluvnej podmienky spočívajú v používaní komplikovaných
a náročných technických a iných sofistikovaných termínov, v nejasnej formulácii zmluvného
ustanovenia, ktorá ho robí nepochopiteľným pre spotrebiteľa. Neurčitosť zmluvnej podmienky úzko
súvisí s jej nezrozumiteľnosťou a týka sa vád jej obsahu, ktorých následkom je, že spotrebiteľ

je vystavený právnej neistote v otázke úpravy práv a povinností v konkrétnom štádiu zmluvného
vzťahu. Ako príklad možno uviesť úpravu zmluvnej podmienky zľavy dojednávanej so spotrebiteľom
v prípade alternatívneho dodávateľa energií, ktorú identifikovala Komisia na posudzovanie podmienok
v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich (ďalej len „Spotrebiteľská
komisia“): Nejasnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť zmluvnej podmienky sa na strane spotrebiteľa
prejavuje jednoducho, a to nemožnosťou ustáliť obsah podmienky a režim práv a povinností. Uvedené

atribúty bude spĺňať aj zmluvná podmienka, ktorá bude v dôsledku napríklad kolízie s inými zmluvnými
podmienkami nevykonateľná a tak nebude možné ustáliť jednoznačne režim úpravy práv a povinností
v spotrebiteľskom záväzku. Ako príklad možno uviesť ustanovenie nevykonateľnej zmluvnej povinnosti
spotrebiteľa, ktoré by sa viazalo na zmluvné podmienky, ktoré by neboli súčasťou zmluvy alebo
zmluvných podmienok. V poradí ďalším príkladom nevykonateľnej zmluvnej podmienky bude garancia

práva vypovedať spotrebiteľskú zmluvu v lehote 10 dní od doručenia oznámenia o jednostrannej zmene
podmienok, ak súčasne iná zmluvná podmienka veriteľovi umožní spotrebiteľa s takouto zmenou
oboznámiť aj dodatočne, t. j. po jej vykonaní;
b)
značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je podľa generálnej

klauzuly založená aj vtedy, ak sa zmluvná podmienka v neprospech spotrebiteľa odchyľuje od ratio
legis zmluvného ustanovenia, hoci aj dispozitívnej povahy vychádzajúc pritom z jednostrannej
kogentnosti všetkých ustanovení zákona regulujúcich spotrebiteľské zmluvy. V tomto prípade ide
o identifikáciu takých zmluvných podmienok, ktoré spochybnia garanciu zákonného režimu a účelu
právnej úpravy v neprospech spotrebiteľa, sa od zákona odchýlia. Práve uvedené odchýlenie sa

od ratio legis zákona v neprospech spotrebiteľa zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa. Judikatúra takýto prípad stotožňuje napríklad so zmluvnou podmienkou,
podľa ktorej má dodávateľ nárok na náhradu škody aj popri paušalizovanej náhrade škody v podobe
zmluvnejpokuty.NormyObčianskehozákonníkaustanovujú,ženároknanáhraduškodyvtomtoprípade
zo zákona poškodenému nepatrí a možno sa na ňom nad rámec zákona dohodnúť. V tejto situácii práve

táto zákonná odchylná dohoda predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku zakladajúcu nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Ako príklad možno uviesť dohodu o tom, že aj po
zániku záväzku medzi dodávateľom a spotrebiteľom zostane dodávateľovi zachovaný nárok zo zmluvnej
pokuty. V tomto prípade je ratio legis vyjadrené v § 48 ods. 2 v spojení s § 52a ods. 2 OZ, ktoré na
prospech spotrebiteľa prezumujú, že odstúpením od zmluvy sa od začiatku zrušujú uzavreté zmluvy,

a to aj vzájomne závislé. V tomto zmysle akákoľvek dohoda, ktorá bude v rozpore s ratio legis zákonnej
úpravy na škodu spotrebiteľa, bude predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. Možno uviesť aj
obdobný príklad, kedy konajúce súdy odklon od úrokov z omeškania ustanovených vykonávacím
právnym predpisom vyhodnotili ako neprijateľnú zmluvnú podmienku založenú na odchýlke od ratio
legis právnej úpravy.“ (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a

kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 564 - 565).

31. V rozhodnutí Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht)
z 21. júna 2006, č. k. 7 U 17/06, sa aplikoval výklad, podľa ktorého by zmluvná podmienka, ktorá je
predmetom posúdenia, mala byť podrobená možnému najneprijateľnejšiemu výkladu, ktorý sa s ňou

spája a aký pri posudzovaných zmluvných podmienkach vôbec prichádza do úvahy.
32.Majúcnazretelivyššieuvedenévýchodiskásúddospelkzáveru,ženapadnutézmluvnéustanovenia
sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a to z nasledovných dôvodov.
Zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 8630438, zo dňa 03.06.2008, uvedená vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru, bod 04., v časti v znení: „V prípade, ak bude dlžník v omeškaní s

niektorou splátkou sedem dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť do rúk mandatára v
hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 300,- Sk za každý jeden prípad omeškania.“, v časti, v znení: „V
prípade, že dlžník neuhradí včas dve po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo
neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite. Dlžníkmá možnosť uhradiť dve po sebe idúce splátky, prípadne len časti dvoch po sebe idúcich splátok, v
oboch prípadoch spolu so zmluvnou pokutou vo výške 300,- Sk do rúk mandatára v hotovosti alebo
poukázať na účet veriteľa s možnosťou návratu platenia podľa pôvodného splátkového kalendára.“, v

časti, v znení: „Dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia
podmienok tejto zmluvy čiastku 60,- Sk ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej
do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu.“

33. Veriteľ mal okrem zmluvnej pokuty nárok na úroky z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za

každýdeňomeškaniapodľabodu06.VPPÚatedazatoistéporušenieprávnejpovinnosti(omeškanieso
splátkami) bol dohodnutý niekoľkonásobný postih - úroky z omeškania, zmluvná pokuta, ale dokonca aj
poplatky za upomienku. Neprijateľná podmienka je aj ustanovenie, podľa ktorého má spotrebiteľ znášať
akékoľvek výdavky žalobcu spojené s vymáhaním pohľadávky, ktoré dokonca môžu byť paušalizované
Navyše je potrebné dodať, že splatnosť zmluvnej pokuty nie je v tomto ustanovení upravená (porov.
rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 8Csp 100/2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Prešove sp. zn. 9CoCsp 64/2022 z 8.11.2023).

34. Táto zmluvná podmienka je neprijateľná v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ.

35. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa,

ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané)
vo vlastnom záujme dodávateľa. Uvedené náklady nemožno chápať ani ako poplatok za službu
(plnenie), ktorá je poskytovaná spotrebiteľovi. Na základe uvedených skutočností je nevyhnutné
ustáliť, že dodávateľ nemá právo požadovať úhradu poplatkov za upomienky, nakoľko uvedené
poplatky neprinášajú žalovanej ako spotrebiteľovi žiadnu výhodu a slúžia iba záujmom veriteľa ako

dodávateľa, pričom uvedené poplatky umožňujú jednostranne navyšovať pohľadávku žalobcu bez
garancie maximálneho počtu uvedených poplatkov.

Zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 8630438, zo dňa 03.06.2008, uvedená vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru, bod 05., v znení: „Dlžník s veriteľom uzatvára súčasne Dohodu o

zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorej
účinnosť je podmienená neuhradením dvoch po sebe idúcich splátok, keď nastáva splatnosť celého
dlhu. Vo vzťahu k zamestnávateľovi dlžníka preukáže veriteľ skutočnosť, že nastala splatnosť dlhu
prehlásením, v ktorom zároveň vyzve zamestnávateľa na vykonanie dohodnutých zrážok. Dlžník dáva
výslovný súhlas k tomu, aby veriteľ doplnil do čl. I. písm. b) Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov

aktuálny zostatok dlhu k dátumu, keď bude uvedená dohoda predložená zamestnávateľovi dlžníka.
Dlžník dáva veriteľovi aj súhlas k tomu, aby v jeho mene dopísal do Dohody o zrážkach zo mzdy údaje
o jeho aktuálnom zamestnávateľovi v prípade zmeny zamestnávateľa počas trvania zmluvného vzťahu.
Tak isto dlžník súhlasí s tým, aby zamestnávateľ vykonával zo mzdy dlžníka dohodnuté mesačné zrážky
až do výšky aktuálnej pohľadávky a poukazoval ich na účet veriteľa.“

36. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako zmluvná podmienka podlieha prieskumu podľa čl. 1 ods.2 Smernica
Rady č. 93/1/EHS. Či sporná podmienka odráža „záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenie“ je
potrebné poukázať na cieľ uvedenej smernice, teda ochranu spotrebiteľa proti nekalým podmienkam
obsiahnutým v zmluvách, ktoré so spotrebiteľmi uzavreli predajcovia alebo dodávatelia a treba

pripomenúť, že túto výnimku je ako každú výnimku potrebné vykladať reštriktívne.

37. Z rozsudku Súdneho dvora vo veci C-34/13 Kušionová plynie cit.: „78. V prejednávanej veci
z rozsudku RWE Vertrieb (EU:C:2013:180) vyplýva, že dané vylúčenie predpokladá spojenie dvoch
podmienok. Jednak musí zmluvná podmienka odrážať zákonné alebo regulačné ustanovenie a jednak

musí byť toto ustanovenie záväzné. 79 V tejto súvislosti treba uviesť, že na účely určenia, či je
zmluvná podmienka vylúčená z pôsobnosti smernice 93/13, je úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil,
či táto podmienka odráža ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré platia medzi zmluvnými stranami
bez ohľadu na ich voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia automaticky, to znamená v prípade, ak
neexistujú odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany v tomto ohľade dohodli (pozri v tomto zmysle

rozsudok RWE Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26).“

38. Súd v tomto smere poukazuje na pripomienky generálnej advokátky F. G. vo veci C-598/21 cit.
„64. Na účely určenia, či sú tieto podmienky splnené, Súdny dvor rozhodol, že vnútroštátnemusúdu prináleží overiť, či dotknutá zmluvná podmienka odráža záväzné ustanovenia vnútroštátneho
práva, ktoré platia medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich voľbu, alebo ustanovenia, ktoré sa
uplatnia podporne, a teda automaticky, to znamená, ak neexistujú v tomto ohľade odlišné dojednania

medzi zmluvnými stranami. 65. Slovenská vláda vo svojich písomných pripomienkach tvrdí, že
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je takýmto záväzným ustanovením. Na jednej strane uvádza, že
toto ustanovenie poskytuje zvýšenú ochranu spotrebiteľovi v rozsahu, v akom stanovuje dodatočné
záruky v prípade predčasného splatenia spotrebiteľského úveru. Na druhej strane podľa § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka sa strany nemôžu odchýliť od uplatnenia sporného ustanovenia v neprospech

spotrebiteľa. 66. Vnútroštátny súd sa nestotožňuje so stanoviskom slovenskej vlády. Vo svojej
odpovedi na žiadosť o vysvetlenie vysvetlil, že ustanovenia § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho
zákonníka sa neuplatňujú automaticky. Ich uplatnenie závisí od voľby strán. Vnútroštátny súd tiež
uviedol, že aj keď sa strany dohodnú na možnosti predčasného splatenia úveru, je to voľba veriteľa,
a nie právna povinnosť predčasného splatenia. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že v ustanoveniach
§ 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka je použitý výraz „môže“, ktorý pre veriteľa naznačuje

možnosť, a nie povinnosť uplatniť si toto právo. Vnútroštátny súd sa okrem toho domnieva, že § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktorý odkazuje slovenská vláda, nevedie k odlišnému výkladu.
Toto ustanovenie nebráni výnimke z ustanovení Občianskeho zákonníka v prospech spotrebiteľa.
Vysvetľuje, že len za okolností, keď zmluvné strany zahrnú do zmluvy doložku o predčasnom
splatení, je veriteľ povinný dodržať minimálne požiadavky stanovené v § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka pred uplatnením tohto práva 67. Na pojednávaní žalobcovia a Komisia zdôraznili,
že uplatnenie sporných ustanovení Občianskeho zákonníka podlieha predchádzajúcej dohode medzi
stranami. Žalobcovia uviedli, že je na podnikateľovi, či uplatní svoje právo na predčasné splatenie
úveru. Ak sa podnikateľ rozhodne uplatniť toto právo, musí dodržať minimálne procesné požiadavky
stanovené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Dodržanie lehoty troch mesiacov pred požadovaním

predčasného splatenia pohľadávky je povinné, ale predchádzajúca podmienka uplatnenia tohto práva,
atorozhodnutieojehouplatnení,závisíodpodnikateľa.XX. Presvedčilimavysvetleniavnútroštátneho
súdu a tvrdenia žalobcov a Komisie. Podľa môjho názoru podporujú záver, že sporné ustanovenia
vnútroštátneho práva sa neuplatňujú automaticky, teda v prípade neexistencie iných dojednaní medzi
stranami, čo by bolo potrebné na to, aby sa považovali za „záväzné“ v zmysle článku 1 ods. 2

smernice 93/13. Naopak, vyžadujú si výslovnú dohodu strán. V prípade neexistencie takej dohody
§ 565 Občianskeho zákonníka ako pravidlo stanovuje, že veriteľ nemôže požadovať zaplatenie celej
pohľadávky za nesplnenie mesačnej splátky. 69. Treba tiež zdôrazniť, že hoci § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka odkazuje na spotrebiteľskú zmluvu plnenú v splátkach, osobitne nepredpokladá
predčasné splatenie zmluvy o dlhodobom úvere ani existenciu zabezpečenia tohto úveru záložným

právom na rodinný dom spotrebiteľa. Za týchto podmienok rozhodnutie podnikateľa zahrnúť do zmluvy
o úvere zabezpečenom rodinným domom spotrebiteľa nevyjednanú podmienku, ktorá odráža toto
ustanovenie, nemožno považovať za nastolenie rovnováhy medzi všetkými právami a povinnosťami
zmluvných strán zo strany vnútroštátneho zákonodarcu. 70. V každom prípade je nesporné, že v rámci
konaniapodľačlánku267ZFEÚ,ktoréjezaloženénajasnomrozdeleníúlohmedzivnútroštátnymisúdmi

a Súdnym dvorom, má iba vnútroštátny súd právomoc vykladať a uplatňovať vnútroštátne právo.(18)
71. Za týchto podmienok sa zdá, že sporná zmluvná podmienka stanovujúca právo veriteľa požadovať
predčasné splatenie úveru neodráža záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenie v zmysle článku 1
ods. 2 smernice 93/13. Preto som dospela k záveru, že takáto podmienka patrí do pôsobnosti smernice
93/13.“

39. Súd analogicky aplikujúc vyššie uvedené závery generálnej advokátky konštatuje, že dohoda
o zrážkach zo mzdy neodráža záväzné zákonné ustanovenia. Z ust. § 551 ods. 1 OZ je nepochybné,
že bez dohody veriteľa so spotrebiteľom, sa veriteľ nemôže s úspechom u zamestnávateľa domáhať
vykonania zrážok zo mzdy. Až následná realizácia zrážok je kogentná, pokiaľ ide o najvyššiu prípustnú

výšku zrážky zo mzdy.

40. K dôvodom neprijateľnosti zmluvnej podmienky – dohody o zrážkach zo mzdy – sa zaoberali
súdy v mnohých rozsudkoch, preto súd poukazuje na odôvodnenie jedného z nich, pri ktorom nevidí
dôvod na odklon od jeho záverov a v plnom rozsahu na ne poukazuje cit.: „43. Predmetná zmluva

o úvere a jej súčasť v bode 4.9 dohoda o zrážkach zo mzdy boli uzavreté na formulárovom tlačive
predchodcu - dodávateľa. Z kontextu je zrejmé, že uzavretie predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy,
fixne zapracovanej priamo v texte zmluvy, bolo podmienkou pre uzavretie zmluvy o úvere, keď ničím
nebolo preukázané, že by žalobcovia ako spotrebitelia mali možnosť uzavretie dohody o zrážkach zomzdy odmietnuť a že jej uzavretie nebolo podmienkou poskytnutia úveru. Z textu predloženej zmluvy
a dohody nevyplýva možnosť žalobcov ako spotrebiteľa odmietnuť uzavretie predmetnej dohody o
zrážkach zo mzdy, resp. inak ovplyvniť jej dojednanie. Žalovaný tak neuniesol svoje dôkazné bremeno

v zmysle ust. § 53 ods. 2 OZ o individuálnom dojednaní predmetnej dohody. Vzhľadom na uvedené,
keď nebolo zo strany dodávateľa preukázané, že žalobca ako spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah
resp. odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, s poukazom na ust. § 53 ods. 3 a 4 OZ
bolo dôvodné ustáliť, že predmetná dohoda nebola individuálne dojednaná, podlieha preto prieskumu
súdu v zmysle § 53 ods. 1 OZ. 44. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ods. 3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 45. Dohoda o zrážkach zo mzdy je špecifickým inštitútom
občianskeho práva upravený v cit. § 551 Občianskeho zákonníka. V čase uzavretia predmetnej zmluvy
o úvere (22.7.2008) právny predpis nebránil tomu, aby dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá aj

v rámci spotrebiteľského vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Rozhodnými pri posudzovaní, či
predmetné dojednanie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, sú individuálne okolnosti danej veci. V
tejto súvislosti v danom prípade bolo potrebné zohľadniť, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy
je súčasťou formulárovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, je bez akéhokoľvek zvýraznenia,
neprehľadne a nesystematicky zakomponovaná priamo v texte zmluvy v bode 4.9, do ostatného, s

dohodou o zrážkach zmluvy nesúvisiaceho, textu. Táto zásadná zmluvná podmienka je tak ako aj celý
text zmluvy uvedená neštandardne malým, ťažko čitateľným písmom, zakomponovaná v texte tak, že
ľahko ujde pozornosti spotrebiteľa. Takýto spôsob zapracovania dohody o zrážkach zo mzdy zásadného
významu do textu formulárovej spotrebiteľskej zmluvy je nekorektný, nečestný a v rozpore s dobrými
mravmi. Je pravdepodobné, že žalobca si pri podpisovaní zmluvy vôbec nebol vedomý, že dohodu o

zrážkach zo mzdy uzatvára a už vôbec nie s akými následkami. 46. Spotrebiteľ podpisom predmetnej
formulárovej zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol nútený podrobiť sa zrážkam zo mzdy na úhradu
pohľadávky, ktorá bola vyčíslená veriteľom výlučne na základe jeho subjektívnej predstavy o jej výške
vrátane príslušenstva, bez možnosti predchádzajúcej súdnej kontroly a bez možnosti, aby spotrebiteľ
zabránil vykonávaniu zrážok zo mzdy, a to i vtedy, ak by boli veriteľom uplatňované z neprijateľných

zmluvných podmienok, resp. aj z neplatného právneho úkonu, či jeho časti. Tento zabezpečovací inštitút
umožňuje veriteľovi siahnuť na majetok spotrebiteľa aj za predpokladu, že si svoje nároky uplatňuje z
neprijateľných zmluvných podmienok, resp. z neplatných právnych úkonov. Inštitút dohody o zrážkach
zo mzdy umožňuje tak obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných
podmienok, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a

je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, ak sa na
základe dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky bez
súdnej kontroly. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy dojednanú
zmluvnými stranami vo forme zmluvnej podmienky včlenenej do textu spotrebiteľskej zmluvy, na základe
ktorej je žalobca ako spotrebiteľ povinný podriadiť sa zrážkam zo mzdy v rozsahu jednostranne určenom

dodávateľom, bez možnosti korekcie spotrebiteľom a bez predchádzajúcej súdnej kontroly, je potrebné
považovať za zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a teda neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa generálnej
klauzuly § 53 ods. 1 OZ, ktorá je v dôsledku toho v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná.“

Zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 8630438, zo dňa 03.06.2008, uvedená vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru, bod 06., v znení: „Dlžník je povinný uhradiť veriteľovi všetky náklady,
ktoré veriteľovi vzniknú za účelom alebo v súvislosti so zriadením zabezpečenia záväzku dlžníka
spôsobmi vyplývajúcimi z tejto zmluvy, a to najmä, avšak nie výlučne, trovy právneho zastúpenia
veriteľa a iné veriteľom preukázateľne vynaložené náklady. Dlžník sa rovnako zaväzuje uhradiť veriteľovi

náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva spôsobom vyplývajúcim z tejto zmluvy, a
to najmä, avšak nie výlučne, trovy mediácie, trovy rozhodcovského konania, trovy súdneho konania,
trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia veriteľa v týchto konaniach a iné veriteľom preukázateľne
vynaložené náklady pri uplatnení svojho práva.“41. Pri tejto zmluvnej podmienke ide o zjavný odklon od ratio legis zákonného
inštitútu príslušenstva pohľadávky. Podľa § 121 ods. 3 OZ za príslušenstvo pohľadávky sa okrem iného

považujú náklady spojené s jej uplatnením. Náklady uvedené demonštratívne v predmetnej zmluvnej
podmienke umožňuje navyšovanie dlhu spotrebiteľa o neexistujúce náklady a tak sa táto zmluvná
podmienka dostáva do rozporu s § 121 od. 3 OZ v spojení s § 54 ods. 1 OZ, ktoré pravidlo zakazuje
nevýhodnejšie dojednanie oproti ustanoveniu Občianskeho zákonníka.

42. Zmluvné ustanovenie je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle generálnej klauzuly
ust.§ 53 ods. 1 OZ.

Zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 8630438, zo dňa 03.06.2008, uvedená vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru, bod 17., v znení: „Rozhodcovská doložka uzatvorená podľa zákona č.
244/2002 Z.z.: Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo

zrušenie, budú riešené:
a)predStálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmspoločnosťouSlovenskározhodcovská,a.s.sosídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I., oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných

predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu.“

43. K rozhodcovskej doložke zakomponovanej vo VOP zaoberali mnohokrát, a to aj vo veciach
žalovaného, pričom súd nemá dôvod na odklon od vyjadreného právneho názoru a v celom rozsahu naň

poukazuje cit.: „Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných
strán rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Ako
veľakrát i v tomto prípade je rozhodcovská zmluva vyjadrená iba v podobe rozhodcovskej doložky,
ktorá splýva s ostatnými zmluvnými podmienkami v zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami je ale význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná

osoba rozhodne o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán, s cieľom
dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne
spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu
fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred
štátnym súdom a rozhodcovským súdom je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana

sporu si svoj osud v tak závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje.
Okrem toho táto doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale
na začiatku zmluvného vzťahu. Predmetná rozhodcovská doložka, ktorá má založiť legitimitu pre
exekučný titul znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými

štandardnými podmienkami vo formulárovej zmluve ani nemal na výber. Mohol len zmluvu ako
celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej ustanoveniam, teda aj rozhodcovskému konaniu. Táto
rozhodcovská doložka napĺňa znaky neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 ods. 1
OZ, pretože núti spotrebiteľa nenávratne a výhradne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, aj keď si
to spotrebiteľ výslovne neželá. V obdobnej veci ÚSSR v rozhodnutí IV.ÚS 55/2011 z 24.02.2011

zaujal stanovisko, že pokiaľ súd vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal
žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností
z takejto doložky odporuje dobrým mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou v zmysle § 52 a nasl. OZ za použitia ich výkladu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS,

tieto závery súdov nemožno považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP a
k porušeniu základných práv sťažovateľa nedošlo.“ (porov. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn.
23Co/191/2015 z 20.6.2016).

Zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 8630438, zo dňa 03.06.2008, uvedená vo Všeobecných

podmienkachposkytnutiaúveru,bod19.,vznení:„Obidvezmluvnéstranysadohodlivzmysle§262ods.
1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom.“44. Dohoda v bode 19. VPPÚ z hľadiska súdnej kontroly zákonnosti neobstojí, pretože sa ňou obchádza
cit. § 52 ods. 1 a nasl. OZ a teda v spojení s cit. § 39 OZ je takáto dohoda neplatnou, pretože už
samotný charakter zmluvných strán (dodávateľ a spotrebiteľ) predurčuje charakter tejto zmluvy, ako

zmluvy spotrebiteľskej spravujúcej sa prednostne režimom spotrebiteľskej právnej úpravy, ak je to v
záujme spotrebiteľa. Neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky súd vidí v tom, že podľa § 54 ods. 1 OZ sa
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho
zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Je nesporné, že žalobkyni ako spotrebiteľke v predmetnom
záväzkovom vzťahu so žalovaným ako dodávateľom, poskytuje väčšiu ochranu jej práv, právna úprava

zakotvená v Občianskom zákonníku a nie v Obchodnom zákonníku, keďže ju vo vzťahu s dodávateľom
chráni ako slabšiu zmluvnú stranu. Preto dojednanie, že záväzkový vzťah medzi stranami sporu sa
bude riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka, je zmluvným dojednaním, ktoré sa odchyľuje od
ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Zároveň má súd za to, že uvedená
zmluvná podmienka nebola dojednaná individuálne (porov. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn.
8Csp 100/2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9CoCsp 64/2022 z 8.11.2023).

Zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 8630438, zo dňa 03.06.2008, uvedená vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru, bod 20., v znení: „Strany vyhlasujú, že akékoľvek tvrdenie dlžníka v
budúcnosti o tom, že nebol oboznámený s podmienkami tejto zmluvy bude na jeho ťarchu a nebude
považované za právne relevantné.“

45. Táto zmluvná podmienka bola posúdená zo strany všeobecných súdov ako neprijateľná v zmysle
ust. § 53 ods. 4 písm. l) OZ a súd nevidí dôvod na odklon od uvedených rozhodnutí.

„28. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu Zmluvy o úvere zo dňa 04.12.2007, žalobca v tomto

právnom úkone potvrdil, že sa oboznámil s obchodnými podmienkami, súhlasil s ich obsahom, prijal
návrhy v nich predložené a potvrdil ich prevzatie. Týmto dojednaním sa žalovaný bez akýchkoľvek
pochybností snažil preniesť dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a
okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy na spotrebiteľa. Navyše v tomto ustanovení úverovej zmluvy
žalobca prijal bližšie nešpecifikované návrhy v nich predložené a zároveň potvrdil ich prevzatie.

Takéto skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k
potencionálnemu uplatneniu jeho práva na súde a u iných štátnych orgánov, nakoľko spotrebiteľ už len
v dôsledku takejto zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo
návrhov štátnym orgánom. Existuje preto nezanedbateľné nebezpečenstvo, že dojednaná zmluvná
podmienka ovplyvní spotrebiteľa pri uplatňovaní jeho práv, resp. môže u spotrebiteľa vyvolať dojem,

že sa nemôže dovolávať súdnej ochrany, keďže platí domnienka, že si zmluvné podmienky prečítal a
porozumel im, a to aj vo vzťahu k prijatiu bližšie nešpecifikovaných návrhov a vyslovil s nimi súhlas,
v dôsledku čoho spotrebiteľ už len z tohto dôvodu môže byť odradený od prípadného podania žalôb,
podnetov alebo návrhov súdom či štátnym orgánom. Takáto zmluvná podmienka je tak neprijateľná
podľa generálnej klauzuly vyplývajúcej z ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 29. Okrem toho,

Občiansky zákonník účinný od 01.01.2008 v ust. § 53 ods. 4 písm. l) za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve považoval i ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú
spotrebiteľovi povinnosť niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,
mala niesť iná zmluvná strana. Na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky nie je dôvod ani
u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne

menoval niektoré neprijateľné podmienky a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať
iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ust. §
53 vždy spájal sankciu neplatnosti.“ (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp 46/2021

z 13.12.2021).

46. Majúc na zreteli uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

47. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci

plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto súd mu priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.