Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 5Sfk/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200822
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Vališ

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:8020200822.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Vališa,

LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a Mgr. Petra Macha, PhD., v
právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Jozef Lopuch - Club Hotel OLYMPIA, IČO: 14 285 410, s miestom
podnikania Partizánska 684/80, Poprad, právne zastúpeného: JUDr. Marek Radačovský, advokát so
sídlom Žriedlová 3, Košice, IČO: 35 553 961, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 101591841/2020 zo dňa 16. októbra 2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho
súdu v Košiciach č. k. PO-3S/27/2020-169 zo dňa 30. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2015.

2. Správca dane dňa 28.01.2019 vydal v poradí prvé rozhodnutie č. 100319532/2019, ktorým vyrubil
žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume 3 190,64 eura za zdaňovacie obdobie jún 2015 s
odôvodnením, že žalobca nepostupoval v súlade s § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o dani z pridanej hodnoty“) a nepriznal daň z
poskytnutých reštauračných služieb z dokladov z elektronickej registračnej pokladnice (ďalej aj “ERP”),
ktoré sa do prevádzkovej ani fiskálnej pamäte nezaznamenávali, keďže boli tlačené prostredníctvom

pripojenej nefiskálnej tlačiarne s použitím špeciálneho typu platby Hotovosť*. O odvolaní žalobcu
podanom proti uvedenému rozhodnutiu žalovaný rozhodol tak, že toto rozhodnutie správcu dane z
dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Správca dane viazaný pokynom žalovaného vo vyrubovacom konaní doplnil dokazovanie výsluchmi
zamestnancov žalobcu, ktorí evidovali tržby v kontrolovanom zdaňovacom období, boli vypočutí G. X.,
H. J., M. Y., N. S., ktorý odmietol vypovedať, a D. I. sa na výsluch nedostavila, vypočul servisného

technika elektronickej registračnej pokladnice servisnej organizácie Asseco Solutions, a. s. (dodávateľa
informačného systému BLUEGASTRO) a za účasti zástupcu žalobcu správca dane dňa 09.10.2019
uskutočnil ústne pojednávanie so zamestnancami Colného úradu Bratislava, oddelenia certifikácie a
forenznej analýzy, ktorí vykonali technickú expertízu ERP žalobcu.4. Dňa 03.02.2020 vydal správca dane v poradí druhé rozhodnutie č. 100325338/2020, ktorým podľa §
68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v účinnom znení (ďalej aj „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 3 190,64
eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015, ktoré žalovaný rozhodnutím č.
101591841/2020 zo dňa 16.10.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) potvrdil. Žalovaný ustálil, že
žalobcovi mala za zdaňovacie obdobie jún 2015 vzniknúť daňová povinnosť na základe § 19 a súv.
zákona o dani z pridanej hodnoty z dodaných zdaniteľných obchodov, ktoré neboli riadne evidované

prostredníctvom elektronickej registračnej pokladnice žalobcu.

II.
Konanie na správnom súde

5. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného na Krajský súd v Prešove správnu žalobu,

domáhajúc sa zrušenia uvedeného rozhodnutia žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane a
vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie.
V podanej žalobe žalobca namietal predovšetkým nezákonnosť procesných postupov (vykonávanie
dokazovania; hodnotenie dôkazov; námietku zaujatosti; označenie správcu dane a daňového subjektu
a pod.) správcu dane a žalovaného, najmä:

- nesprávne označenie žalobcu ako daňového subjektu v protokole o daňovej kontrole, ako aj v
rozhodnutí správcu dane, z ktorého dôvodu protokol z daňovej kontroly nie je zákonným dôkazom;
- nezákonnosť vykonaných výsluchov zamestnancov žalobcu, ktoré boli vykonávané bez akéhokoľvek
návrhu žalobcu, iba z iniciatívy správcu dane, a to až vo vyrubovacom konaní;
- nesprávne vyhodnotenie dôkazov správcom dane a žalovaným, zároveň má žalobca za to, že žalovaný

hodnotiljednotlivédôkazyniejednotlivoavovzájomnýchsúvislostiach,ale selektívne,t.j.vyhodnocoval
a zohľadnil iba tie dôkazy, ktoré korešpondovali s jeho rozhodnutím;
- žalovaný sa nevyjadril k odvolacej námietke žalobcu, týkajúcej sa žalobcom vznesenej námietky
zaujatosti proti všetkým zamestnancom správcu dane, o ktorej bolo rozhodnuté až potom, ako sa
konkrétni namietaní zamestnanci správcu dane zúčastnili úkonu nemajúceho charakter neodkladnosti,

konkrétne výsluchu colníkov;
- žalovaný sa nevysporiadal s tvrdením, že ak v daňovom konaní ohľadne dotknutého zdaňovacieho
obdobia nebol vykonaný jediný dôkaz, ktorý by potvrdil existenciu údajnej nefiškálnej tlačiarne na
prevádzke žalobcu, nemôže žalovaný tvrdiť, že žalobca tlačil v danom zdaňovacom období akékoľvek
„falošné doklady“. Z realizovaných výsluchov jednoznačne vyplynulo, že nie je reálne, aby správca

dane preukázal existenciu každej jednej správcom tvrdenej služby, a teda správca dane nijako nevie
preukázať existenciu zdaniteľného plnenia a nemôže určiť rozdiel dane;
- namietol nezákonnosť protokolu pre absentujúce zákonné náležitosti, konkrétne neuvedené sídlo
správcu dane;
- namietol nevysporiadanie sa s námietkou žalobcu, podľa ktorej nebolo vyhovené návrhu žalobcu

uplatnenému vo vyrubovacom konaní, súvisiacou s návrhom na vykonanie znaleckého dokazovania
nezávislým znalcom ohľadom ERP.
V závere žaloby žalobca konštatoval, že správca dane ani žalovaný sa nevysporiadali s tvrdením, že
akákoľvek existencia prípadných dokladov obsahujúcich znak Hotovosť* automaticky neznamená aj
existenciu zdaniteľných plnení.

6. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“), na ktorý s účinnosťou od 01.06.2023 v súlade s § 3
ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu Prešove, napadnutým
rozsudkom č. k. PO-3S/27/2020-169 zo dňa 30.11.2023 správnu žalobu žalobcu postupom podľa § 190

SSP ako nedôvodnú zamietol.

7. V súlade s ustanovením § 140 SSP správny súd poukázal na odôvodnenie skôr vydaného rozsudku
Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-1S/100/2020 zo dňa 05.10.2023, vo veci toho istého žalobcu,
totožného predmetu konania, v ktorom sa rozhodovalo o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty

žalobcovi za zdaňovacie obdobie december 2016. Žalobcovi bol rovnako vyrubený rozdiel dane z
pridanej hodnoty na základe zistenia, že žalobca nepostupoval v súlade s § 19 ods. 2 zákona o
dani z pridanej hodnoty a nepriznal daň z dokladov evidovaných ERP, ktoré sa do prevádzkovej ani
fiskálnej pamäte nezaznamenávali, keďže boli tlačené prostredníctvom pripojenej nefiskálnej tlačiarne spoužitím špeciálneho typu platby Hotovosť*. Správny súd zhodnotil, že dôvody obsiahnuté v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia žalovaného korešpondujú s dôvodmi jeho rozhodnutia, ktoré bolo predmetom
súdneho prieskumu vo veci vedenej pod sp. zn. PO-1S/100/2020, a ktorého výsledkom bol citovaný

rozsudok zo dňa 05.10.2023.

8. V rozsudku sp. zn. PO-1S/100/2020 zo dňa 05.10.2023 správny súd vo vzťahu k námietke
nezákonnosti dôkazov vykonaných vo vyrubovacom konaní uviedol, že z rozhodnutia správcu dane
vyvodil, že dôkaznú relevanciu k skutkovému stavu daňovej veci mali predovšetkým dôkazné informácie

získané výsluchom svedkov: H. J., J. A. G. U. H.. Uvedení svedkovia potvrdili, že nimi dochádzalo
pri vydávaní dokladov z registračnej pokladnice k používaniu oboch funkcií ako „Hotovosť“, tak
aj „Hotovosť*“. Skutková okolnosť týkajúca sa funkcie „Hotovosť*“ (umožňujúcej tlač dokladov
vyvolávajúcich riziko zámeny s riadnym pokladničným dokladom) bola v danej veci formulovaná
a podopretá zákonným dôkazom vo forme expertízy ERP už počas daňovej kontroly. Bola taktiež
ustálená skutková okolnosť využitia tejto funkcie žalobcom na vydanie takéhoto dokladu pri realizovaní

zdaniteľnéhoobchodu(tátoskutkováokolnosťbolapodopretáuždôkazomvoformevykonanéhonákupu
pri miestnom zisťovaní zamestnancom správcu dane).

9. Správny súd sa v rozsudku sp. zn. PO-1S/100/2020 zo dňa 05.10.2023 nestotožnil s námietkou
žalobcu, že nebol produkovaný žiaden dôkaz, ktorý by jednoznačne potvrdil existenciu nefiskálnej

tlačiarne, na ktorej žalobca tlačil tzv. falošné doklady pomocou funkcie „Hotovosť*“ a prijatie akejkoľvek
tržby na základe takýchto falošných dokladov. Správny súd zdôraznil, že vykonané dôkazy je potrebné
hodnotiť vo vzájomných súvislostiach a poukázal na podstatné odlišnosti vo výpovedi zamestnankyne
žalobcu S. X. pri miestnom zisťovaní a pri výsluchu. Pokiaľ išlo o námietku žalobcu týkajúcu sa
použiteľnosti vyjadrenia tejto svedkyne, správny súd poukázal na to, že pokiaľ nebolo preukázané,

že v procese miestneho zisťovania bol pri získavaní vyjadrenia zamestnankyne žalobcu porušený
zákon, je možné tento dôkaz považovať za zákonný. Zopakoval, že skutočnosť, že žalobca používal
funkciu „Hotovosť*“, na základe ktorej tlačil pokladničné doklady cez nefiskálnu tlačiareň, vyplynula už z
miestneho zisťovania dňa 23.10.2017, pri ktorom zamestnankyne žalobcu vystavili pokladničný doklad
s použitím funkcie „Hotovosť*“, tento bol riadne vytlačený a odovzdaný pracovníkom colného úradu a

taktiež bola na tieto doklady prijatá tržba za riadne poskytnutú službu.

10. To, že po použití funkcie „Hotovosť*“ dochádzalo k tlači pokladničných dokladov mimo fiskálnej
tlačiarne, vyplýva podľa správneho súdu z výsledkov technickej expertízy ERP, keď v programe
BLUEGASTRO sa uložili kópie dokladov, pričom tento program neumožňoval generovať doklad bez jeho

tlače. Vzhľadom na uvedené je udržateľný záver o existencii aj nefiskálnej tlačiarne, na ktorej sa takéto
pokladničné doklady tlačili, keďže preukázateľne neboli tlačené na fiskálnej tlačiarni (čo tiež vyplynulo
z vykonanej technickej expertízy). Túto skutočnosť napokon potvrdilo aj miestne zisťovanie, pri ktorom
boli zaistené dve tlačiarne (fiskálna a nefiskálna), pričom obe boli funkčne spojené s ERP, čo bolo aj
riadne zdokumentované.

11. Správny súd vyhodnotil, že doklady vytlačené cez funkciu „Hotovosť*“ nemali v celej konštrukcii ERP
daňového subjektu žiadny iný význam, ako pre účely evidencie nepriznanej tržby (nemali vplyv na pohyb
zásob), rátali sa však do tržby internej dennej uzávierky tak, ako keby bola tržba aj reálne prijatá, a do
fiskálnej dennej uzávierky sa nezaznamenávali. Samotná konštrukcia týchto dokladov, ktoré obsahovali

všetky náležitosti pokladničného dokladu, a to aj vrátane ochranného znaku MF svedčí o tom, že ak by
tieto doklady nikdy neboli tlačené tak, ako to tvrdí žalobca, potom by neobsahovali všetky náležitosti,
rozpis DPH, ako aj samotný ochranný znak a boli by tlačené cez inú tlačiareň. Bolo tak z dôvodu, že
takýto doklad s takým obsahom a s ochranným znakom MF, by sa nedal cez fiskálnu tlačiareň vytlačiť
a naviac by bol označený textom „nefiskálny doklad“.

12. Uvádzané doklady obsahovali interné číslo, ktoré jednoznačne preukazuje, v akom poradí boli tieto
doklady tlačené, interné číslo má rastúci charakter a interným číslom boli označované pravé aj falošné
doklady. Doklady obsahovali reálne položky a ich kombinácia na dokladoch spolu s identifikovaným
poradím ich tlače, časom ich tlače, jednoznačne preukazuje, že tieto doklady boli reálne vystavované

a odovzdávané zákazníkom. Z uvedených dôkazov podľa správneho súdu nespochybniteľne vyplýva,
že doklady tlačené cez funkciu „Hotovosť*“ boli tlačené, boli na nich evidované tržby a tieto neboli
zaznamenané vo fiskálnej tlačiarni, ale len na internej dennej uzávierke.13. K námietke žalobcu týkajúcej sa vykonania ústnych pojednávaní so zamestnancami Finančného
riaditeľstva SR, Colného úradu Bratislava dňa 09.10.2019 z dôvodu, že tieto boli vykonané
zamestnancami správcu dane, voči ktorým bola žalobcom vznesená námietka zaujatosti, o ktorej v

čase uskutočnenia ústnych pojednávaní nebolo rozhodnuté, pričom podľa žalobcu nešlo o nevyhnutný
úkon, správny súd uviedol, že namietaní zamestnanci neboli z konania vylúčení z dôvodu, že ani zo
vznesenej námietky, ani z vyjadrenia zamestnancov správcu dane k tejto námietke nevyplynuli žiadne
skutočnosti,ktorébysvedčiliotakompomerekvecialebokúčastníkovikonania,prektorýbybolomožné
matˇ pochybnosť o ich nezaujatosti. Námietka vznesená žalobcom sa týkala iba procesného postupu

namietaných zamestnancov v rámci ústneho pojednávania konaného dňa 26.09.2019, preto správny
súd uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

14. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa neuvedenia adresy sídla
správcu dane v protokole z daňovej kontroly. Správny súd uviedol, že z obsahu administratívneho
spisu jednoznačne vyplýva skutočnosť, že správne konanie vo veci žalobcu bolo vedené pobočkou

Daňového úradu Prešov, konkrétne pobočkou Poprad a i keď uvedené je možné vnímať ako postup síce
nezodpovedajúci doslovnému zneniu § 47 písm. a/ Daňového poriadku, tento postup v danom prípade
nemá žiaden negatívny dopad na subjektívne práva žalobcu.

III.

Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní

15. Žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) podal proti rozsudku správneho súdu č. k.
PO-3S/27/2020-169 zo dňa 30.11.2023 kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f/, g/, h/ SSP,
v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie

konanie. Zároveň žiadal, aby kasačný súd priznal sťažovateľovi voči žalovanému právo na náhradu trov
kasačného konania.

16. V úvode kasačnej sťažnosti sťažovateľ poukázal na nedostatočné odôvodnenie rozsudku správneho
súdu, namietajúc porušenie práva na spravodlivý proces z dôvodu, že správny súd nedal sťažovateľovi

odpovede na otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a žalobnými dôvodmi a námietkami.
Namietol správnym súdom nesprávne posúdenú žalobnú námietku týkajúcu sa nedostatočného zistenia
skutkového stavu, a to najmä nevysporiadaním sa s dôkazmi, ktoré vyvracajú tvrdenia žalovaného.
Správnemu súdu sťažovateľ vytkol nesprávne právne posúdenie predovšetkým vo vzťahu k dôkazom -
výsluchomsvedkov,keďsprávnysúdvnapadnutomrozsudkuzovšeobecnilobsahvykonanýchdôkazov,

a to ničím nepreukázaným tvrdením a zistením o neobjektívnosti výpovedí svedkov bez komplexného
posúdenia ich obsahu jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach.

17. Svedkovia X., Y., S., X. a Y. podľa názoru sťažovateľa vyvrátili zistenia ohľadom používania funkcie
„Hotovosť*“, správny súd napriek tomu podľa sťažovateľa prevzal závery žalovaného bez vyhodnotenia

uvedených svedeckých výpovedí. Naproti tomu sťažovateľ namietol vyjadrenie svedka S. X., keď
žalovaný vo svojom zrušujúcom rozhodnutí sám uviedol, že takéto vyjadrenie zamestnanca sťažovateľa
nie je pre rozhodnutie a zistenie skutkového stavu postačujúce pre porušenie § 24 ods. 3 a § 63 ods.
2 Daňového poriadku.

18. Tvrdenie žalovaného, že ani jeden zo svedkov sa jednoznačne nevyjadril, že nepoužíval funkciu
„Hotovosť*“ predstavuje podľa názoru sťažovateľa jednoznačné nepochopenie postavenia žalovaného
ním samotným. V predmetnej veci sa nekoná o nároku sťažovateľa na vrátenie odpočtu dane, kde by
znášal dôkazné bremeno sťažovateľ, ale naopak, v tomto konaní znáša dôkazné bremeno žalovaný.

19. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti namietol sťažovateľ selektívne vyhodnotenie výpovedí svedkov
H., A. a J., ktoré vzhľadom na časovú diskontinuitu nemajú podľa názoru sťažovateľa vplyv na
skutočnosti, ktoré sa udiali v danom zdaniteľnom období. Sťažovateľ má za to, že svedkovia vyvrátili
tvrdenia správcu dane o existencii nefiskálnej tlačiarne, nevšimli si, že by na niektorom z dokladov
bolo uvedené „Hotovosť*“ a zároveň popreli, že by takéto doklady vyšli z tlačiarne. Tvrdenia ohľadom

funkcie „Hotovosť*“ mali svedkovia predniesť po ovplyvnení obrázkom, ktorý správca dane vytiahol z
„kopy papierov A4“, ktoré mal správca dane na stole počas pojednávania. Zároveň podľa sťažovateľa
správca dane neuviedol výpovede iných svedkov (X., Y., Š. R. G. Š.), ktorí vyvrátili tvrdenia správcu
dane. Správny súd nesprávne akceptoval postup žalovaného, ktorý si selektívne vybral tie dôkazy, ktorému hodili pre potreby potvrdenia rozhodnutia správcu dane, a to bez kritického vyhodnotenia ostatných
vykonaných dôkazov vo vzájomnej súvislosti.

20. Sťažovateľ následne poukázal na zápisnice správcu dane a 13 svedeckých výpovedí, z obsahu
ktorých má byť vyvrátená existencia nefiskálnej tlačiarne, čo podľa sťažovateľa vyvracia záver o
tlačení dokladov s údajom „Hotovosť*“. To, že existencia nefiskálnej tlačiarne bola zistená na miestnom
zisťovaní v októbri 2017, nemá podľa sťažovateľa relevanciu vo vzťahu k danej veci.

21. Správnemu súdu sťažovateľ vytkol, že tento sa nevenoval tomu, že ani jeden zo svedkov nepotvrdil
rozdiel medzi reálne prijatou tržbou a uzávierkou vytlačenou z elektronickej registračnej pokladnice.
Je preto podľa sťažovateľa vylúčené, aby existovala akákoľvek tržba, ktorú žalovaný a správca dane
označujú ako nepriznanú. V konaní neboli vyprodukované žiadne dôkazy o tom, že došlo k dodaniu
tovarov alebo služieb, za ktoré by bola prijatá skutočne existujúca odplata (zdaniteľné plnenie).
Správny súd dôkazy o existencii týchto príjmov nesprávne vyhodnotil, keďže samotná technická

expertíza vypracovaná inou zložkou žalovaného nie je podľa právneho názoru samotného žalovaného
dostatočným dôkazom na preukázanie existencie „ďalších“ tržieb, ktoré neboli uvedené v daňovom
priznaní. Žalovaný na preukázanie tvrdení ohľadom údajného prijímania tržieb podľa sťažovateľa
neuvádza jediný dôkaz. V uvedenej súvislosti sťažovateľ poukázal na § 19 ods. 1 zákona o dani z
pridanej hodnoty zopakujúc, že správca dane, ako ani žalovaný nepreukázali, že by u sťažovateľa v

spornom zdaňovacom období vznikol zdaniteľný príjem vo výške určenej napadnutými rozhodnutiami,
keď zároveň nebolo preukázané, že došlo k dodaniu tovarov alebo služieb, za ktoré by tieto plnenia
prijal. Sťažovateľ poukázal na to, že samotná technická expertíza vypracovaná inou zložkou žalovaného
nie je podľa názoru samotného žalovaného (viď prvotné rozhodnutia žalovaného o zrušení rozhodnutia
správcu dane) dostatočným dôkazom na preukázanie existencie ďalších tržieb, ktoré neboli uvedené v

daňovom priznaní a ohľadom reálneho prijatia tržby sa žalovaný obmedzil v podstate na konštatovanie
o tom, že pri ERP by musel byť inštalovaný kamerový systém, čo nebol.

22. Sťažovateľ ďalej namietol, že správca dane napriek vzneseným námietkam len svojvoľne
skonštatoval, že technická expertíza je pre neho dostatočným podkladom na určenie rozdielu dane

bez toho, aby kriticky zhodnotil obsah expertízy, pričom samotní zamestnanci žalovaného vylúčili, že
technická expertíza je dôkazom o existencii prijatia tržby za dotknuté zdaňovacie obdobie. V priebehu
daňovej kontroly ani vo vyrubovacom konaní pritom podľa sťažovateľa nebolo preukázané prijatie tržieb
na základe dokladov, ktoré správca dane označuje ako „falošné doklady“.

23. V závere kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietal, že správny súd vedome prehliadol nedostatky
procesných postupov správcu dane pri vykonávaní úkonov v rámci ústnych pojednávaní a tiež prehliadol
formálne nedostatky protokolu z daňovej kontroly, a to napriek tomu, že ich sám identifikoval. Zdôraznil,
že samotní zamestnanci žalovaného ako vypočúvané osoby v závere zápisnice z ústneho pojednávania
museli podať námietky proti jej obsahu.

24. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 12.03.2024 navrhol kasačnú sťažnosť ako
nedôvodnú zamietnuť, stotožňujúc sa s právnym posúdením správneho súdu, zotrvávajúc na svojej
predchádzajúcej argumentácii.

IV.
Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

25. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší
správny súd“ alebo „kasačný súd“) dňa 08.04.2024, náhodným výberom technickými a programovými

prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti SR bola pridelená na rozhodnutie senátu 5S a
bola jej pridelená spisová značka 5Sfk/14/2024. Najvyšší správny súd po zistení, že kasačná sťažnosť
bola podaná včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445
SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom dospel k záveru,

že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

26. Kľúčovou právnou otázkou, ktorou sa kasačný súd zaoberal, bolo posúdenie správnosti záverov
správneho súdu ohľadom porušenia § 19 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty zo strany sťažovateľatým, že sťažovateľ v kontrolovanom zdaňovacom období nemal priznať daň z pridanej hodnoty z tržieb
evidovaných v ERP, ktoré sa do prevádzkovej ani inej fiskálnej pamäte nezaznamenávali a ktoré boli
tlačené pomocou nefiskálnej tlačiarne s použitím špeciálneho typu platby „Hotovosť*“. Okrem uvedenej

kľúčovej otázky bolo potrebné sa vysporiadať i s ostatnými sťažnostnými námietkami sťažovateľa, ktoré
smerovali k procesu dokazovania a ktoré boli prevažne procesnej povahy.

27. Podľa § 464 ods. 2 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už
bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred kasačným súdom na základe skoršej kasačnej

sťažnosti podanej tým istým sťažovateľom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na
svoje skoršie rozhodnutia, a ak sa v celom rozsahu stotožňuje s ich odôvodnením, ďalšie dôvody už
nemusí uvádzať.

28. Kasačný súd zistil, že v prejednávanej veci je predmetom konania pred kasačným súdom takmer
totožný skutkový a právny stav s rozdielom iba v označení mesiaca zdaňovacieho obdobia, ktorý bol

predmetom konaní kasačného súdu a ním vydaných rozsudkov vo veciach vedených pod sp. zn.
4Sfk/25/2024 (zdaňovacie obdobie august 2015), sp. zn. 4Sfk/40/2024 (zdaňovacie obdobie august
2013), sp. zn. 5Sfk/33/2024 (zdaňovacie obdobie august 2017), sp. zn. 5Sfk/30/2024 (zdaňovacie
obdobie február 2016), sp. zn. 5Sfk/25/2024 (zdaňovacie obdobie máj 2017), sp. zn. 4Sfk/14/2024
(zdaňovacie obdobie december 2016) a iných. V predmetných konaniach, ktoré spočívali na obdobnom

skutkovom základe, považoval kasačný súd argumentáciu sťažovateľa vo vzťahu k obdobným
sťažnostným bodom za nedôvodnú a kasačné sťažnosti sťažovateľa zamietol. Kasačný súd sa s
odôvodneniami týchto rozsudkov v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne, a v zmysle § 464 ods.
2 SSP už ďalšie dôvody neuvádza.

V.
Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

29. Kasačný súd s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, preto
podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

30. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods.
1 a § 168. Kasačný súd sťažovateľovi (žalobcovi) náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v kasačnom
konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému, ktorý bol síce v konaní
úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné

dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.