Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. máj 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11C/36/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4319202574
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Gkortsilas

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4319202574.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Ľubicou Gkortsilas, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,

bytom D. E. F. XXX/XX, XXX XX E., v zast. JUDr. Marek Ďuran, advokát, so sídlom Štefánikova 34,
949 01 Nitra, proti žalovaným: 1/ G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I. J. C. XXX, 2/ K. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I. J. C. XXX, o vypratanie nehnuteľností, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní sú povinní vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území L. E., zapísané na
liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom E., katastrálny odbor pre okres E., obec L. E., kat.
územie L. E. ako pozemky registra M. N., parc. č. XXXX, O. o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X, O. P.
Q. J. o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X, O. P. Q. J. o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X, O. P. Q. J. o

výmere XX m2, parc. č. XXXX/X, O. P. Q. J. o výmere XX m2 a stavba - R. H. súp. č. XXX, na parcele
č. XXXX/X a odovzdať tieto nehnuteľnosti žalobcovi v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100
%, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.07.2019 domáhal, aby súd uložil žalovaným
povinnosť vypratať nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom E.,

katastrálny odbor pre okres E., obec L. E., kat. územie L. E. ako pozemky registra M. N., parc. č. XXXX,
O. o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X, O. P. Q. J. o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X, O. P. Q. J. o
výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X, O. P. Q. J. o výmere XX m2, parc. č. XXXX/X, O. P. Q. J. o výmere
XX m2 a stavba - R. H. súp. č. XXX, na parcele č. XXXX/X a odovzdať ich spolu s kľúčmi od týchto
nehnuteľností žalobcovi, a to v lehote 7 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že sa
dňa XX.XX.XXXX, udelením príklepu v rámci dobrovoľnej dražby stal výlučným vlastníkom uvedených
nehnuteľností (ďalej len spoločne ako „nehnuteľnosti“). Po uhradení ceny nehnuteľností malo dôjsť dňa

XX.XX.XXXX S. XX:XX k odovzdaniu predmetu dražby s tým, že nehnuteľnosti mali byť žalovanými
vypratané, žalobcovi mala byť odovzdaná dokumentácia k nehnuteľnostiam a všetky kľúče potrebné
na vstup do rodinného domu a k pozemkom. Žalovaní sa však na uvedený dátum a čas k predmetu
dražby nedostavili, ani svoju neúčasť neospravedlnili. K odovzdaniu nedošlo ani v nasledujúcich dňoch.
Žalobca v čase podania žaloby neprenajímal rodinný dom ani k nemu prislúchajúce pozemky a ani ich
iným spôsobom neprenechával v užívaní tretích osôb. Žalovaní bez právneho dôvodu nehnuteľnosti
obývajú a užívajú, čím žalobcovi ako vlastníkovi bránia v ich držbe a užívaní. Žalovaní svoje práva užívať

nehnuteľnosť neodvodzujú zo žiadneho právneho titulu, čím dochádza k bezdôvodnému obohateniu na
úkor žalobcu. Žalovaní nikdy nemali v predmetných nehnuteľnostiach nahlásený trvalý alebo prechodný
pobyt. Vzhľadom k tomu, že žalovaní užívajú predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu bezakéhokoľvek právneho titulu a odmietajú mu ich vydať, žalobca žiada, aby súd rozhodol o ich povinnosti
predmetné nehnuteľnosti vypratať.

2. Žalobca na preukázanie svojich skutkových tvrdení súdu predložil výpis z listu vlastníctva č. XXX, kat.
úz. L. E., Notársku zápisnicu o osvedčení o priebehu dobrovoľnej dražby zo dňa XX.XX.XXXX, Výzvu
na prevzatie predmetu dražby zo dňa XX.XX.XXXX, Zápisnicu o odovzdaní predmetu dražby zo dňa
XX.XX.XXXX, Výzvu k vyprataniu nehnuteľnosti zo dňa XX.XX.XXXX a potvrdenie o tom, že žalovaní
nemajú a ani nikdy nemali trvalý alebo prechodný pobyt evidovaný v obci L. E..

3. Žalovaní 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k žalobe uviedli, že uplatnený nárok v celom rozsahu
neuznávajú, žiadajú žalobu zamietnuť. Žalobca podľa žalovaných nepredložil súdu dôkaz o úhrade
vydraženej ceny 27.720,- eur. Tiež sa nestotožnili s obsahom Zápisnice o odovzdaní predmetu
dražby, keďže z ich strany nedošlo k odovzdaniu predmetnej nehnuteľnosti žiadnej osobe uvedenej
v predmetnom Oznámení o odovzdaní predmetu dražby. Žalobca sa nestal vlastníkom nehnuteľností,

ktorú žiada vypratať, ale žalobca ako vydražiteľ iba nadobudol vlastnícke právo. Zároveň oznámili, že
podali žalobu o určenie neplatnosti dražby pod sp. zn: 11C/31/2019, nakoľko by sa určením neplatnosti
dražby obnovilo vlastnícke právo pôvodného vlastníka predmetu dražby. Dražba sa uskutočnila v J.,
čo je od L. E. vzdialené XX,X km, čím sa mala znemožniť účasť žalovaných na dražbe a dohliadať
na jej priebeh, rovnako to malo obmedziť potenciálnych miestnych účastníkov z L. E. v účasti na jej

priebehu a zároveň umelo navyšovať náklady na dražbu, ktoré v konečnom dôsledku budú znášať
žalovaní.Dražobnáspoločnosťzaistilaohodnoteniepredmetudražbyznaleckýmposudkomč.XX/XXXX
zo dňa XX.XX.XXXX, vypracovaný znalcom A. H. I., ktorým bola cena predmetu dražby stanovená na
sumu 30.800,- eur. Podľa žalovaných uvedená suma nezodpovedá všeobecnej hodnote nehnuteľností,
nakoľko iným znaleckým posudkom č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, vypracovaný znalcom A. A.

K., bola cena predmetu dražby stanovená na sumu 45.500,- eur. Cena obdobných nehnuteľností
v danej lokalite sa pohybuje v rozmedzí 39.000,- až 53.000,- eur. Tiež uviedli, že ako spotrebitelia
majú právo na osobitnú právnu ochranu v konaní, nakoľko podhodnotenie ceny nehnuteľností na
účely dobrovoľnej dražby je relevantným dôvodom jej zneplatnenia. Majú za to, že výkon práva môže
nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Malo dôjsť aj

k pochybeniu notára, ktorý v notárskej zápisnici označil dražbu ako prvú dobrovoľnú dražbu, avšak
prvá dražba už prebehla dňa XX.XX.XXXX a následne dňa XX.XX.XXXX vykonali prvú opakovanú
dražbu nehnuteľností. Spochybnili aj počet účastníkov dražby, nakoľko v zápisnici nie je uvedený počet
účastníkov, aj keď je v texte Notárskej zápisnice spomínaný účastník s dražobným číslom X, ktorý
mal podať najvyššie podanie zo všetkých účastníkov. Splnomocnenie notára účastníkmi na opravu

prípadných chýb v písaní a počítaní a iných nesprávností považujú za nekorektné konanie, ktorým je
možné zakryť chyby, ktoré by boli v neprospech dražby, navrhovateľa dražby, či dražobníka. Podľa
žalovaných na nich vydražiteľ vyvíja psychický nátlak k vysťahovaniu. Pochybiť mal aj Okresný úrad,
katastrálny odbor pri zápise nového vlastníka predmetu dražby. Oznámenie o zápise zmien v liste
vlastníctva č. XXX nepovažujú za kvalifikované. Konanie žalobcu považujú za klamlivé a nekorektné,

zavádzajúce a hrubo odporujúce dobrým mravom, preto navrhli, aby súd vyžiadal od žalobcu doklad
potvrdzujúci úhradu ceny dražby, a zároveň žiadali vydať neodkladné opatrenie, ktoré by zakázalo
žalobcovi nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou a zároveň by na jeho základe mal znášať užívanie
predmetných nehnuteľností do rozhodnutia vo veci samej. Na základe uvedených skutočností žiadajú
žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. K preukázaniu svojich tvrdení predložili súdu Výzvu k vyprataniu nehnuteľnosti zo dňa XX.XX.XXXX
a oznámenie o začatí súdneho konania o neplatnosť dražby zo dňa XX.XX.XXXX.

5. Na základe výzvy súdu v doplnení k podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

žalovaní neuviedli žiadne nové tvrdenia alebo dôkazy. Podanie obsahovalo rovnaké tvrdenia ako
pôvodné vyjadrenie k žalobe. Následne súd dňa 25.11.2019 uznesením č.k. 11C/36/2019-35 nariadil
neodkladné opatrenie v súlade s návrhom žalovaných. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
20.12.2019.

6. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných uviedol, že na žalobe trvá v celom rozsahu, že v podanej
žalobe dostatočne preukázal svoje práva ako vlastníka predmetných nehnuteľností a predložené dôkazy
tieto jeho práva potvrdzujú. Nepoprel právo žalovaných na podanie žaloby o neplatnosť dražby a do
právoplatného skončenia sporu o neplatnosť dobrovoľnej dražby nemal v úmysle nehnuteľnosť scudziťalebo inak zaťažiť. V prípade, že to bude súd požadovať, je pripravený predložiť súdu doklady o úhrade
ceny najvyššieho podania.

7.Žalovanívovyjadreníkvyjadreniužalobcuzopakovalipredošlúargumentáciu,pričomneuviedližiadne
nové podstatné skutkové tvrdenia, rovnako ako v ďalšom vyjadrení, v ktorom uviedli, že uplatnený
nárok naďalej neuznávajú a žiadajú žalobu zamietnuť. Opätovne poukázali na skutočnosť, že žalobca
nepredložil potvrdenie o úhrade vydraženej ceny, že nedošlo k odovzdaniu nehnuteľnosti a že žalobca
obchoduje s nehnuteľnosťami. Tiež odmietajú hradiť akékoľvek trovy tohto konania.

8. Uznesením č.k. 11C/36/2019-90 zo dňa 28.10.2021 bolo konanie prerušené do skončenia konania
pod sp. zn. 11C/31/2019 o neplatnosť dražby, ktorú podali žalovaní v postavení žalobcov 2/ a 3/.

9. Žalovaní následne doručili súdu vyjadrenie, v ktorom nad rámec uviedli, že zatiaľ im nebolo doručené
žiadne vyhlásenie pravosti, výšky a splatnosti pohľadávky, pre ktorú by sa navrhol výkon záložného

práva k predmetnej nehnuteľnosti. Podľa nich neboli splnené podmienky na vyhlásenie dražby, čo by
malo spôsobiť neplatnosť dražby, ktorými by mali byť jasnosť, určitosť, najmä preskúmateľná suma, či
výška pohľadávky.

10. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 11.11.2024, č.k. 11C/31/2019-985 bola žaloba žalobcov

o neplatnosť dražby zamietnutá. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.01.2025.
Následne súd uznesením zo dňa 07.04.2025, č.k. 11C/36/2019-125 rozhodol o pokračovaní v konaní.

11.Navýzvusúdužalobcapredložildokladyoúhradecenyvydraženýchnehnuteľnostívovýške27.720,-
eur.

12. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa zúčastnil žalobca a právny zástupca žalobcu,
nezúčastnili sa žalovaní, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnili a žiadali súd
o prejednanie a rozhodnutie vo veci v ich neprítomnosti. Žalovaní zároveň v ospravedlnení neúčasti
zopakovali skutkové tvrdenia uvádzané v písomných podaniach, nehnuteľnosti označili za ich strechu

nad hlavou a navrhli žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Z uvedených dôvodov súd v súlade s § 180
CSP vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaných. Právny zástupca žalobcu uviedol, že sa
v plnej miere pridržiava písomných podaní vykonaných žalobcom, ako aj jeho právnym zástupcom.
Argumentáciužalovanýchnepovažujúzasúvisiacustýmtokonaním.Žalobcapreukázalsvojevlastnícke
právo k nehnuteľnostiam a z toho vyplývajúce oprávnenie nakladať a užívať nehnuteľnosti podľa

jeho vôle. Neexistuje žiadna právna ani skutková prekážka, ktorá by bránila vyprataniu žalovaných
z predmetných nehnuteľností. Žalobca uviedol, že medzi stranami nedošlo k uzatvoreniu nájomnej
zmluvy, alebo inej zmluvy, ktorá by žalovaných oprávňovala užívať sporné nehnuteľnosti. Žalovaní sa
o uzatvorenie takejto zmluvy ani nepokúšali, ani neiniciovali žiadne mimosúdne rokovania k vyriešeniu
tohto sporu. Žalobca im ponúkol možnosť uzatvoriť nájomnú zmluvu, čo však žalovaní odmietli.

V záverečnej reči právny zástupca žalobcu uviedol, že majú za to, že preukázali všetky podmienky
potrebné pre vyhovenie žaloby, preukázali vlastnícke právo žalobcu, absenciu vlastníckeho alebo
akéhokoľvek iného práva na strane žalovaných oprávňujúceho užívanie nehnuteľností, tiež preukázali
podmienky ohľadom dražby. Žalobca sa snažil so žalovanými dohodnúť, čo však žalovaní odmietli.
Žalovaní mali dostatok času sa pripraviť na vzniknutú situáciu od začiatku konania v roku XXXX.

Odmietajú vyjadrenie žalovaných o podvodníkoch. Dražba prebehla korektne a je platná. Žalovaní si
zamieňajú pojmy ako vlastník a nadobudnutie vlastníckeho práva a nesprávne sa v spore označujú ako
spotrebitelia, avšak nie je žiaden dôvod na ich väčšiu ochranu. So žalobcom sú si absolútne rovnocenní
a nie sú v postavení slabšej strany.

13. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a s ostatnými podaniami strán,
s listinnými dôkazmi predloženými stranami ako aj oboznámením sa s obsahom celého spisového
materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

14. Z listu vlastníctva č.XXX, pre okres E., obec L. E. a katastrálne územie L. E. vyplýva, že žalobca

je výlučný vlastník nehnuteľností parcely registra „M.“ evidované na katastrálnej mape – parc. číslo
XXXX - O. vo výmere XXX m2, par. č. XXXX/X – O. P. Q. J. vo výmere XXXXX, par. č. XXXX/X – O. P.
Q. J. vo výmere XXXXX, par. č. XXXX/X – O. P. Q. J. vo výmere XX m2, par. č. XXXX/X – O. P. Q. J.
vo výmere XX m2 a ako stavby - R. H. na parc.č. XXXX/X (ďalej aj ako „sporné nehnuteľnosti“). Akotitul nadobudnutia je uvedená Notárska zápisnica J. XXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
osvedčenie o priebehu dobrovoľnej dražby - T. XX/XXXX.

15. Z Notárskej zápisnice sp. zn. J., J. XXXXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX napísanej na Notárskom
úrade v L., notárom I. P. S. vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX sa konala na návrh záložného veriteľa
dražba sporných nehnuteľností v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných. Priebeh a výsledky
dobrovoľnej dražby sporných nehnuteľností boli osvedčené predmetnou notárskou zápisnicou. Predmet
dobrovoľnej dražby bol ocenený znaleckým posudkom číslo XX/XXXX, vyhotoveným znalkyňou A. H. I.

dňaXX.XX.XXXXnasumu30.800eur.Najnižšiepodaniebolovsume30.800euraminimálneprihodenie
v sume 400,- eur. Nakoľko nebolo urobené najnižšie podanie ani po troch výzvach, licitátor postupne
znižoval najnižšie podanie 2x o sumu 1.000,- eur a 1x o sumu 1.080,- eur až na sumu 27.720,- eur, ktorú
ponúkol žalobca. Licitátor udelil príklep vydražiteľovi predmetu dražby, ktorým sa stal žalobca. Cena
dosiahnutá vydražením bola 27.720,- eur. Udelením príklepu licitátora bola dobrovoľná dražba o XX:XX
hod. ukončená.

16. Z príjmového pokladničného dokladu na č.l. 166 vyplýva, že žalobca uhradil dňa XX.XX.XXXX
dražobnej spoločnosti H. H. U.. U. sumu 5.000,- eur. Ako účel je na doklade uvedený údaj H. XXXX/
XXXX.

17. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie na č.l. 167 vypláva, že žalobca dňa XX.XX.XXXX uhradil
v prospech účtu U. sumu vo výške 22.720,- eur s informáciou pre príjemcu: C., H. J. P..

18. Zo Zápisnice o odovzdaní predmetu dražby dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalovaní sa odovzdania
predmetu dražby (sporných nehnuteľností) ako predchádzajúci vlastníci nezúčastnili. Zúčastnil sa

žalobca a poverený zástupca dražobníka.

19. Z výzvy na vypratanie nehnuteľností zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného
1/ na vypratanie a odovzdanie nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. L. E., ktorých
je vlastníkom, a ktoré žalovaný 1/ protiprávne užíva, a to dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod. Zároveň ho

upozornil, že konanie, ktorým bráni v užívaní nehnuteľností, môže napĺňať skutkové znaky trestného
činu podľa § 218 Trestného zákona

20. Z potvrdenia obce L. E. vyplýva, že žalovaní nemali nikdy evidovaný trvalý ani prechodný pobyt na
adrese predmetných nehnuteľností.

21. Zo spisu vyplýva, že žalovaní bývajú na adrese I. J. C. XXX, na ktorej si preberajú poštové zásielky,
pričom nebolo sporné, že žalovaní sú pôvodní vlastníci predmetných nehnuteľností, ktoré žalobca
nadobudol na dobrovoľnej dražbe a doposiaľ žalobcovi nehnuteľnosti neodovzdali a tieto nevypratali.

22. Z rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 11.11.2024, č.k. 11C/31/2019-985 súd zistil, že žalovaní
v postavení žalobcov 2/ a 3/ podali proti žalobcovi ako žalovanému 3/, záložnému veriteľovi
a dražobníkovi žalobu o neplatnosť dražby sporných nehnuteľností konanej dňa XX.XX.XXXX, priebeh
ktorej bol osvedčený Notárskou zápisnicou č. J. XXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX, a na základe ktorej
nadobudol žalovaný 3/ (v tomto konaní žalobca) v zmysle § 27 ods. 1 zákona č. 527/2012 Z.z. (ďalej

len ako „ZoDD“) vlastnícke právo k predmetu dražby zaplatením ceny za vydražené nehnuteľnosti
so spätnými účinkami ku dňu udelenia príklepu. Žalobcami namietanými porušeniami ZoDD boli
neprimeraná vzdialenosť miesta konania dražby od dražených nehnuteľností, nesprávne ohodnotenie
predmetu dražby, formálne pochybenie notára pri označení dražby ako „prvej“ v procese spisovania
zápisnice osvedčujúcej priebeh dražby, teda rovnaké námietky ako v predmetnom konaní. Ako dôvod

neplatnosti dražby žalobcovia tiež uvádzali aj vyvíjanie psychického nátlaku zo strany žalovaného 3/
(žalobcu), absolútnu neplatnosť záložnej zmluvy, ako aj zmluvy o splátkovom úvere pre existenciu
neprijateľných zmluvných podmienok, zatajovanie výšky reálnych vzájomných plnení istiny záložným
veriteľom a neosvedčenie pravosti, výšky a splatnosti pohľadávky záložným veriteľom. Súd citovaným
rozhodnutím zamietol žalobu žalobcov, nakoľko v spore nezistil neplatnosť zmluvy o splátkovom úvere

ani zmluvy o zriadení záložného práva, zároveň nezistil žiadne porušenie zákona o dobrovoľných
dražbách, ktoré by malo za následok neplatnosť dražby. Súd tiež konštatoval, že dražba nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalobcov 2/ a 3/ (žalovaných) bola vykonaná na základe platne zriadeného záložného
práva a v súlade s platnými právnymi predpismi, preto nemohlo dôjsť k zásahu do práva na obydliežalobcov(žalovaných),resp.doprávanaichrodinnýasúkromnýživot.Súdsavodôvodnenírozhodnutia
vysporiadal so všetkými žalobcami namietanými dôvodmi neplatnosti dražby, ktoré vyhodnotil ako
nedôvodné. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.01.2025.

23. Podľa Článku 20 ods. 1 Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, (ďalej len
„Ústava Slovenskej republiky“), každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu
nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

24. Podľa Článku 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na
ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho
práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru
ustanovenú zákonom.

25. Podľa Článku 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň
vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.

26. Podľa prvej vety Článku 21 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, iné zásahy do nedotknuteľnosti
obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu

života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného
ohrozenia verejného poriadku.

27. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

28. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

29. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

30. Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

31. Podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z., v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy
alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich
právach,požiadaťsúd,abyurčilneplatnosťdražby.Právodomáhaťsaurčenianeplatnostidražbyzaniká,
ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia

so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci
vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu;12b) v tomto
prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby
bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

32. Podľa 27 zák. č. 527/2002 Z. z., v znení platnom a účinnom ku dňu 23.04.2019, ak uhradil vydražiteľ
cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné
právo k predmetu dražby udelením príklepu; to neplatí, ak je vydražiteľom osoba, ktorá je povinná
zapísať sa do registra partnerov verejného sektora podľa osobitného predpisu, ak v čase príklepu
nie je zapísaná v tomto registri. Ku dňu zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom zaniká

pohľadávka veriteľa v rozsahu uspokojenia veriteľa z výťažku dražby.

33. Podľa § 232 ods. 3 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), lehota na
plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu
lehotu.

34. Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na
zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná.35. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal ochrany svojho vlastníckeho
práva a to vyprataním sporných nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, pre k.ú. L.
E. na tom skutkovom základe, že je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností, ktoré nadobudol

dňa XX.XX.XXXX príklepom licitátora na dobrovoľnej dražbe, keďže urobil najvyššie podanie a cenu
vydraženia v celosti v zmysle zákona uhradil. Žalovaní užívajú nehnuteľnosti protiprávne, týchto vyzval
k vyprataniu nehnuteľností, no do rozhodnutia súdu nehnuteľnosti žalobcovi neodovzdali a nevypratali
a užívajú ich bez právneho dôvodu.

36. Procesná obrana žalovaných spočívala na tom skutkovom základe, že žalobca nepredložil súdu
dôkaz o úhrade vydraženej ceny vo výške 27.720,- eur, ako aj v skutkových tvrdeniach spochybňujúcich
platnosť dobrovoľnej dražby sporných nehnuteľností, z dôvodu ktorého podali žalobu o neplatnosť
dobrovoľnej dražby, vedenú tunajším súdom pod sp.zn. 11C/31/2019 a to nesprávne ohodnotenie
predmetu dražby, že miesto konania dražby malo znevýhodniť potenciálnych záujemcov z obce L. E.
a zároveň tým mali brániť žalovaným na účasti na dražbe, a že nikdy nedošlo k odovzdaniu predmetnej

nehnuteľnosti žiadnej osobe uvedenej v Oznámení o odovzdaní predmetu dražby.

37. Vlastnícke právo patrí do skupiny absolútnych práv, ktoré pôsobia voči všetkým („erga omnes“),
čomu zodpovedá povinnosť iných subjektov nerušiť oprávnený subjekt vo výkone jeho práv k veci.
Občiansky zákonník vymedzuje v § 123 obsah vlastníckeho práva tak, že vlastník je v medziach zákona

oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Ochrana vlastníckeho práva je garantovaná právnou normou najvyššej sily a to Ústavou SR, pričom
vecnoprávnu ochranu vlastníckeho práva zabezpečuje zákon prostredníctvom žalôb zakotvených v §
126 Občianskeho zákonníka. Osobitným druhom žaloby podľa § 126 Občianskeho zákonníka je žaloba
na vypratanie nehnuteľnosti. Súdna ochrana vlastníckeho práva sa podľa § 126 ods. 1 OZ poskytuje

vlastníkovi proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva, najmä, umožňuje mu
domáhať sa vydania veci, resp. vypratania nehnuteľnosti od toho, kto ju neprávom zadržuje. Základnou
podmienkou úspechu vlastníckej žaloby podľa §126 ods. 1 OZ, je preukázanie vlastníckeho práva
žalobcu (aktívna legitimácia) a preukázanie, že žaloba smeruje proti tomu, kto má vec fakticky u seba,
resp. ju užíva, avšak nemá na to žiadny právom aprobovaný dôvod (pasívna legitimácia).

38. Žalobca preukázal svoju aktívnu legitimáciu, že je vlastníkom vyššie označených nehnuteľností,
ktoré nadobudol do vlastníctva udelením príklepu v dobrovoľnej dražbe konanej dňa XX.XX.XXXX,
keď ako vydražiteľ predmetných nehnuteľností zaplatil cenu dosiahnutú vydražením. Priebeh dražby
a výsledok dražby uskutočnenej dražobníkom H. H., U.. U. R., bol osvedčený Notárskou zápisnicou

napísanou na Notárskom úrade v L., notárom I. P. S. H. XX.XX.XXXX. Z notárskej zápisnice vyplýva,
že navrhovateľom dražby je U. U., Q., t.j. záložný veriteľ a doterajší vlastník dražby sú žalovaní
ako bezpodieloví spoluvlastníci. Predmet dražby bol vydražený za cenu 27.720,- eur. Z príjmového
dokladu dražobníka vyplýva, že dražobná zábezpeka bola uhradená žalobcom v sume 5.000,- eur dňa
XX.XX.XXXX a doplatok k najvyššiemu podaniu v sume 22.720,- eur uhradil žalobca ako vydražiteľ dňa

XX.XX.XXXX. Nakoľko ide o cenu dosiahnutú vydražením vyššiu ako 6.640- eur, vydražiteľ bol povinný
zaplatiť cenu dosiahnutú vydražením do 15 dní od skončenia dražby, pričom dražobná zábezpeka sa
vydražiteľovi započítavala do ceny dosiahnutej vydražením (§ 26 ods.3,5 zák. č. 527/2002 Z. z.). Podľa
27 zák. č. 527/2002 Z. z. v znení platnom a účinnom ku dňu XX.XX.XXXX, tým, že vydražiteľ zaplatil
cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prešlo na neho vlastnícke právo k predmetu dražby

udelením príklepu. Vlastnícke právo prešlo z vlastníka – žalovaných na žalobcu. Ako vlastník sporných
nehnuteľností je žalobca aj evidovaný na liste vlastníctva č. XXX, pre kat. úz. L. E..

39. Súd poznamenáva, že ani platná dobrovoľná dražba nemôže mať za následok nadobudnutie
vlastníckeho práva vydražiteľom, ak navrhovateľ dražby (alebo záložca) nebol sám vlastníkom predmetu

dražby. Súd sa preto s poukazom na zásadu "nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse
habet", podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, než sám má, v konaní zaoberal aj
skutočnosťou, či žalovaní boli v čase konania dobrovoľnej dražby vlastníkmi dražených nehnuteľností.
Súd poukazuje na to, že v danom prípade pred dobrovoľnou dražbou boli žalovaní 1/ a 2/ (záložcovia)
vlastníkmi nehnuteľností, ktoré boli predmetom dobrovoľnej dražby. Vyplýva to aj z Notárskej zápisnice

o osvedčení priebehu a výsledkoch dobrovoľnej dražby z XX.XX.XXXX, kde sa na druhej strane
uvádza, že doterajšími vlastníkmi predmetu dražby sú žalovaní 1/ a 2/. Žalovaní v spore netvrdili ani
nepreukázali, že by neboli vlastníkmi predmetných nehnuteľností pred dobrovoľnou dražbou. Žalovaní
predmetné nehnuteľnosti založili ako záložcovia pri uzavretí Zmluvy o zriadení záložného práva zodňa XX.XX.XXXX uzavretej so záložným veriteľom U. U., Q.. Navrhovateľom dobrovoľnej dražby bol
v danom prípade záložný veriteľ, ktorý konal na základe ustanovenia § 151m ods. 6 OZ, ktoré ustanovuje
zákonné splnomocnenie pre záložného veriteľa konať pri výkone záložného práva v mene záložcu,

ktorým boli vlastníci predmetných nehnuteľností, t.j. žalovaní. Udelením príklepu v dobrovoľnej dražbe
a zaplatením vydraženej ceny tak došlo k prechodu vlastníckeho práva z vlastníka, žalovaných, na
vydražiteľa, žalobcu. Z uvedených dôvodov má súd otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní
za preukázanú.

40. V konaní nebolo tiež sporné, že žalovaní majú predmetné nehnuteľnosti vo svojej faktickej moci,
keď tieto doposiaľ užívajú, a to napriek tomu, že nehnuteľnosti, ktoré boli pôvodne v ich bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov boli žalobcom na dobrovoľnej dražbe vydražené, na základe čoho má súd
otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných za preukázanú tiež.

41.Pokiaľžalovanípoukazovalinanaliehavýprávnyzáujemnasúdnuochranuohrozenéhospotrebiteľa,

k tomu súd uvádza, že konanie o vypratanie nehnuteľností nie je spotrebiteľským sporom. Pre
rozhodnutie o tom, či žalovaní sú povinní vypratať nehnuteľnosti, nie je právne významné predbežné
posúdenie platnosti, či neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorú žalovaní uzavreli s veriteľom, či už ide
o zmluvu o úvere, resp. záložnú zmluvu, ktorú uzavreli so záložným veriteľom, nakoľko vyriešenie týchto
otázok nemôže mať vplyv na výsledok tohto súdneho sporu. Žalovaní tiež namietali, že dražba sporných

nehnuteľností je neplatná a žalovaní sú vlastníkmi dražených nehnuteľností.

42. V tejto súvislosti je však nutné uviesť, že otázku prípadnej neplatnosti dražby je súd oprávnený
posudzovať výlučne na základe žaloby podľa § 21 ods. 2 Zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách,pričomotázkuneplatnostidražbysúdniejeoprávnenýriešiťvinomkonaní,atoaniakootázku

prejudiciálnu (predbežnú) v rámci konania o vypratanie nehnuteľnosti. Príklep licitátora na dobrovoľnej
dražbe je totiž nadobudnutie vlastníckeho práva formou prechodu práva na základe inej skutočnosti v
zmysle § 132 Občianskeho zákonníka a takýto prechod práva je takou skutočnosťou, ktorú nemožno
preskúmavať v rámci iného konania, než konania upraveného v § 21 ods. 2 Zákona č. 527/2002 Z. z. Ak
teda v osobitnom konaní o určenie neplatnosti dražby, začatom na základe osobitného typu určovacej

žaloby,ktorámusíbyťpodanávtrojmesačnejprekluzívnejlehoteodudeleniapríklepu(okremprípadu,ak
dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu), nedôjde k určeniu neplatnosti dražby,
otázku prechodu vlastníckeho práva na dobrovoľnej dražbe nie je možné spochybňovať.

43. Súd mal za preukázané, že žalovaní podali dňa 10.06.2019 žalobu o určenie neplatnosti dražby

podľa § 21 ods. 2 Zákona č. 527/2002 Z. z., konanie ktoré sa viedlo na tunajšom súde pod sp. zn.
11C/31/2019. Súd mal však ďalej za preukázané, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 11.11.2024,
č.k. 11C/31/2019-985, právoplatným dňa 14.01.2025 súd žalobu žalobcov o určenie neplatnosti dražby
ako nedôvodnú zamietol, pričom v odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že nezistil žiadne
porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré by malo za následok neplatnosť dražby. Súd sa

v konaní o neplatnosť dražby podrobne vysporiadal so všetkými námietkami žalobcov spôsobujúcimi
neplatnosť dražby sporných nehnuteľností, teda aj tými, ktoré žalovaní namietali aj v tomto konaní a tieto
označil za nedôvodné. Z uvedených dôvodov sa súd námietkami žalovaných ohľadne neplatnosti dražby
v tomto konaní nezaoberal.

44. Jediná pre toto konanie relevantná procesná obrana žalovaných spočívala v tvrdení, že žalobca
nepreukázal, že uhradil cenu vydraženia. Uvedená obrana žalovaných však nebola dôvodná, keďže
žalobca predložil súdu doklady o úhrade dražobnej zábezpeky a doplatku najvyššieho podania
preukazujúce úhradu ceny vydraženia. Žalovaní v konaní netvrdili a logicky tak ani nepreukázali, že
existuje právny titul na to, aby nehnuteľnosti mohli naďalej užívať. Žalovaní tak užívajú predmetné

nehnuteľnosti, vlastnícky patriace žalobcovi, bez právneho dôvodu, pričom takéto užívanie predstavuje
zásah do vlastníckeho práva žalobcu, ktorý je neoprávnený. Žalobca má preto právo na ochranu proti
tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje.

45. V danom prípade žaloba o vypratanie nehnuteľností sleduje ochranu vlastníckeho práva žalobcu,

ktorý má právo vlastniť majetok (čl.20 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky) a podľa § 126 ods. l OZ má
právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Žalobca preukázal
svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam a preukázal aj neoprávnený zásah žalovaných
do jeho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, keď žalovaní tieto nehnuteľnosti užívajúbez právneho dôvodu, čím žalobcu obmedzujú vo výkone jeho vlastníckeho práva. Žalobca tak dôvodne
uplatňuje svoj nárok, aby žalovaní predmetné nehnuteľnosti vypratali.

46. Žalobca tak podanou žalobou o vypratanie nehnuteľnosti sleduje ochranu svojho základného práva
a to vlastníckeho práva (Čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), pričom právo na obydlie žalovaných
(Čl. 21 Ústavy Slovenskej republiky) je tiež právom základným, avšak ani jeho ochranu nemožno
považovať za bezhraničnú. Je tak nepochybné, že v prejednávanej veci sa dostalo do stretu právo
žalobcu, ktorý sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva voči žalovaným, ktorí do jeho vlastníckeho

práva neoprávnene zasahujú tým, že sporné nehnuteľnosti užívajú a to napriek tomu, že im k tomu
nesvedčí žiadny právny dôvod a právo žalovaných na nedotknuteľnosť obydlia.

47. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn.: 4Cdo/53/2015 zo dňa 26.01.2016
uviedol: „Otázkami ochrany súkromia a obydlia, ochrany vlastníctva a výkonu tohto práva v súlade s
dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zaoberal aj Ústavný súd Slovenskej

republiky v náleze z 10. júla 2001 sp. zn. I. ÚS 13/00, v ktorom uvádza, že: „Ústavou Slovenskej republiky
vytvorená ochrana práva na súkromie sa vnútorne diferencuje. Jednotlivými ustanoveniami sa zaručuje
ochrana súkromia v rôznych životných situáciách. Do sféry ochrany súkromia patrí aj ochrana obydlia.
Zásah do obydlia znemožňujúci ho užívať je spôsobilý zároveň zasiahnuť aj do súkromného a rodinného
života jednotlivca. Podľa okolností konkrétnej veci sa ten istý zásah teda môže dotknúť tak práva na

ochranu súkromia, ako aj práva na ochranu obydlia“. Najvyšší súd ďalej uviedol, že aj podľa čl. 19 ods.
2 ústavy, ktorý zaručuje právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromia a rodinného
života, v spojení s čl. 1 a čl. 3 ods. 4 ústavy sa musia uplatniť obdobné zásady ako v prípade čl.
21 ods. 3 ústavy, pretože pod „neoprávneným zasahovaním“ treba rozumieť také zasahovanie, ktoré
nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje legitímny cieľ, nedbá na podstatu a zmyslel obmedzovaného

základného práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie
legitímneho cieľa. V prípade oboch článkov, výsledok posúdenia vzťahu primeranosti medzi namietaným
zásahom a sledovanými legitímnymi cieľmi bude závisieť od zistenia, či zásah spočíval na relevantných
a dostatočných dôvodoch. Právo vlastniť majetok, ktorý zaručuje aj právo ho užívať je zaručené v čl.
20 ústavy. Žalobca sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva. V prípade žalôb o vypratanie je pre

posúdenie, či výkon určitého práva alebo povinnosti je či nie je v rozpore s dobrými mravmi, tak ako už
bolo vyššie uvedené, je náležité posúdenie záujmu vlastníka uplatňujúceho ochranu svojho vlastníckeho
práva (vo vzťahu k vypratávanej veci) a na druhej strane záujem vypratávaného subjektu, u ktorého
sa môže za určitých okolností javiť jeho vypratanie za neprimerane tvrdé. Treba súhlasiť s názorom
odvolacieho súdu a to aj v kontexte s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, či Európskeho

súdu pre ľudské práva, že právo na obydlie je právom základným, no podľa názoru dovolacieho súdu
jeho ochranu nemožno považovať za bezhraničnú, keď povinnosťou súdu je vychádzať z preukázaných
skutočností rozhodných pre posúdenie danej veci.

48. Súd sa preto v ďalšom zaoberal tým, či žalobca žalobou o vypratanie nehnuteľnosti sleduje

legitímny cieľ, či sa domáha vypratania nehnuteľností v súlade so zákonom, či zásah do základných
práv je vzhľadom na konkrétne okolnosti nevyhnutný v demokratickej spoločnosti a teda primeraný
sledovanému cieľu, resp. či v danej veci nejde o prípad, kedy by bolo možné výnimočne s odkazom
na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka odoprieť poskytnutie právnej ochrany žalobcom uplatňovanému
právu, ak by vypratanie nehnuteľností bolo možné v okolnostiach prejednávaného prípadu považovať

za neprimerane tvrdé, a teda v rozpore s dobrými mravmi. Pri rozhodovaní je pritom potrebné vychádzať
z preukázaných skutočností rozhodujúcich pre posúdenie danej veci.

49. Súd posúdiac všetky okolnosti prejednávanej veci dospel k záveru, že žalobu žalobcu o vypratanie
nehnuteľností je treba považovať za nevyhnutné a primerané opatrenie na dosiahnutie legitímneho

cieľa spočívajúceho v ochrane jeho vlastníckeho práva, do ktorého žalovaní neoprávnene zasahujú,
keď sporné nehnuteľnosti užívajú bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Žalobca sporné nehnuteľnosti
vydražil už v Q. roku XXXX, žalobu na vypratanie nehnuteľností podal až po výzve na vypratanie
adresovanej žalovaným, pričom žalovaní sporné nehnuteľností užívajú doposiaľ a to bez akejkoľvek
odplaty. Žalovaní mali a museli vedieť, že vydražením nehnuteľností dôjde k prechodu vlastníckeho

práva na žalobcu a žalobca sa bude môcť ako nový vlastník domáhať ich vypratania a žalovaní budú
musieťspornénehnuteľnostivypratať.Napriekpotenciálnejhrozbevyprataniavkonanížalovanínetvrdili
a nepreukázali, že by sa so žalobcom kedykoľvek a akýmkoľvek spôsobom snažili usporiadať stav, ktorý
v dôsledku realizovanej dražby nastal. Žalovaní ani vo svojich vyjadreniach, ani mimo konania nijakýmspôsobom nekontaktovali žalobcu s tým, že by mu ponúkli finančnú kompenzáciu za to, že užívajú
jeho nehnuteľnosť neoprávnene. Žalovaní mali podľa názoru súdu už dostatočný priestor na to, aby
vzniknutú situáciu vyriešili, okrem iného napr. na zmluvnom základe, ktorý by im umožňoval užívanie

sporných nehnuteľností na základe právneho dôvodu, napr. titulom nájomnej zmluvy a pokiaľ by žalobca
o takéto riešenie záujem nemal, mali by dostatok priestoru a času na zabezpečenie si iného bývania.
Žalovaní poznamenáva, že žalovaní sa nielenže nepokúšali so žalobcom dohodnúť na usporiadaní
vzťahov, zároveň odmietli návrh žalobcu na uzavretie nájomnej zmluvy k sporným nehnuteľnostiam. Súd
tak mal za preukázané, že žalovaní bez akéhokoľvek právneho dôvodu užívajú sporné nehnuteľnosti,

pričom už v roku XXXX mali vedomosť, že vlastníkom sporných nehnuteľností je žalobca, ktorý ich
pred podaním žaloby vyzval k vyprataniu a odovzdaniu nehnuteľností. Žalovaní napriek uvedeným
skutočnostiam užívajú predmetné nehnuteľnosti bez právneho dôvodu a bezodplatne po dobu viac ako
G. R., napriek tomu, že sú v produktívnom veku a schopní dosahovať príjem, čo je podľa názoru súdu
hrubým prejavom ignorácie vlastníckeho práva žalobcu. Vzhľadom na uvedené, ani vek, či zdravotný
stav žalovaných, ako ani obývanie, resp. užívanie sporných nehnuteľností žalovanými, nemôžu byť s

ohľadom na čas uplynutý od momentu nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu okolnosťami, ktoré by
žalovaným objektívne bránili zabezpečiť si iné bývanie. Právo na obydlie žalovaných je síce právom
základným, no jeho ochranu nemožno považovať za bezhraničnú. Za daných okolností tak nebolo podľa
názoru súdu možné dospieť k záveru, že výkon práva žalobcu neprimerane a bez právneho dôvodu
zasahuje do práva žalovaných na obydlie, najmä za stavu, keď sporné nehnuteľnosti nie sú jediným

obydlím žalovaných a títo majú možnosť bývať na adrese ich pobytu, na ktorej si preberajú aj poštové
zásielky.

50. Na základe vyššie uvedených skutočností, nemožno vyhodnotiť uplatňovanie nároku žalobcu na
vypratanie predmetných nehnuteľností za neprimerane tvrdé a v rozpore s dobrými mravmi. Nakoľko

súd v spore nezistil dôvody na odopretie ochrany vlastníckeho práva žalobcovi na základe ním dôvodne
uplatnenej žaloby na vypratanie nehnuteľností, súd žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel.

51.Súdurčillehotunaplnenieprežalovanýchpodľa§232ods.3CSPvrozsahu30dníodprávoplatnosti
tohto rozsudku, ktorú považoval za primeranú vzhľadom na charakter uloženej povinnosti a zároveň za

dostatočnú, aby v primeranom čase mohli žalovaní im stanovenú povinnosť splniť.

52. Súd dáva žalovaným do pozornosti § 181 ods. 5 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), podľa ktorého po doručení exekučného príkazu exekútor
vykoná opatrenia, aby a) sa z vypratávanej nehnuteľnosti alebo jej časti odstránili veci v držbe povinného

a osoby, ktorá oprávnenie užívať nehnuteľnosť alebo jej časť odvodzuje od súhlasu povinného,
alebo osoby, ktorá nevie osvedčiť právny titul užívania vypratávanej nehnuteľnosti, b) z vypratávanej
nehnuteľnosti alebo jej časti bol vykázaný povinný, osoba, ktorá užívanie nehnuteľnosti odvodzuje od
súhlasu povinného, ako aj osoba, ktorá nevie osvedčiť právny titul užívania vypratávanej nehnuteľnosti.
Z uvedeného tak vyplýva, že na základe exekučného titulu pristúpi exekútor poverený vykonaním

exekúcie bez potreby špecifikácie ďalších osôb v exekučnom titule, aj k vykázaniu iných ako povinných
osôb (žalovaní 1/ a 2/), a teda tých, ktorí užívanie nehnuteľnosti odvodzujú od súhlasu povinných, resp.
aj tých, ktorí nevedia osvedčiť právny titul užívania vypratávanej nehnuteľnosti, pričom spravidla pôjde
okrem iného, práve o rodinných príslušníkov povinných osôb.

53. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

54. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

55. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

56. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní

úspešnývcelomrozsahu,pričomžalovanínedosiahližiadnymateriálnemerateľnýúspech.Zuvedeného
dôvodu vznikol žalobcovi proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.57. Žalovaní žiadali, aby súd prihliadol na § 257 CSP a aby nepripustil povinnosť žalovaných platiť
akékoľvek súdne trovy nemorálnemu žalobcovi. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu
zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného

absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko
kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach
ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť
rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad
náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného

práva,abyvdanomprípadeišloovýnimočnéokolnostiadôvodyhodnéosobitnéhozreteľa.Výnimočnosť
môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Rozhodnutie o
nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči
subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.
novembra 2023, sp. zn. 1Cdo/36/2023). Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd
prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu (teda nielen

tej strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj
tej strany, ktorej majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá). Dôvodom
spočívajúcim v pomeroch strán je napríklad skutočnosť, že sa strana, ktorá nemala úspech vo veci,
ocitne v takej závažnej sociálnej alebo majetkovej situácii, ktorá predstavuje dôvod hodný osobitného
zreteľa. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody, hodné

osobitného zreteľa. Za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd výnimočne nemal priznať
žalobcovi náhradu trov konania podľa § 257 CSP nemožno považovať, že žalovaní považujú žalobcu za
úžernícku protistranu. Žalobca nebol v zmluvnom vzťahu so žalovanými ani na základe zmluvy o úvere,
ani na základe záložnej zmluvy, nebol veriteľom ani záložným veriteľom žalovaných a nemal preto vplyv
na obsah týchto zmlúv. Podanou žalobou si žalobca nárok voči žalovaným uplatnil z dôvodu, že žalovaní

dobrovoľne nehnuteľnosti, ku ktorým žalobca nadobudol vlastníctvo, žalobcovi neodovzdali do užívania.
Žalovanými uvádzaný dôvod nie je preto dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému
žalobcovi podľa § 257 CSP.

58. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do

60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaní dobrovoľne nesplnia, čo im ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.