Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. jún 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 101C/79/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124206316
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Simona Szabó
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2124206316.5

Uznesenie

Okresný súd Trnava v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, 2. D. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F., G. XX, obaja zastúpení splnomocnencom: JUDr. Ing. Gréta Noé, LL.M. PhD.,
bytom Bratislava, Vajnorská 10595/98F, proti žalovanej: H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX,
právne zastúpenej: alianciaadvokátov ak, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vlčkova 8/A, IČO: 36 679 771, o
neúčinnosti právneho úkonu, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 13.08.2024 domáhali, aby súd určil,
že 1) právny úkon – (V 3842/2019 Kúpna zmluva, vklad povolený dňa 28.06.2019), na základe ktorého
vzniklo žalovanej právo k nehnuteľnosti podľa Z-705/2024 zo dňa 12.02.2024, a ktorého predmetom
je na liste vlastníctva č. XXX pre okres Trnava, obec D., kat. úz. D. evidovaný pozemok, a to parcela

registra „C“ KN, parc. č. XX/X, o výmere 640 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, a stavba
- rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na pozemku - parcele registra „C“ KN s parc. č. XX/
X, a to vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku, je voči žalobcovi v 1. rade a voči žalobcovi
v 2. rade, právne neúčinný a že 2) právny úkon – Odstúpenie od kúpnej zmluvy (V 7070/2018 - Kúpna
zmluva, vklad povolený dňa 06.11.2018), na základe ktorého vzniklo žalovanej právo k nehnuteľnosti
podľa Z-705/2024 zo dňa 12.02.2024, a ktorého predmetom je na liste vlastníctva č. XXX pre okres

Trnava, obec D., kat. úz. D. evidovaný pozemok, a to parcela registra „C“ KN, parc. č. XX/X, o výmere
219 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, a stavba – bazén a pivnica bez súpisného čísla
postavená na pozemku - parcele registra „C“ KN s parc. č. XX/X a to vo veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 1/1 k celku, je voči žalobcovi v 1. rade a voči žalobcovi v 2. rade, právne neúčinný. Zároveň si
uplatnili náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnili žalobcovia totožne, a to, že obaja ako veritelia poskytli dlžníkovi – pánovi J. A.
I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: K. XXXX/XX, XXX XX F. (ďalej len „dlžník“) na základe viacerých
zmlúv o pôžičke peňažnú sumu, a to žalobca 1/ v celkovej výške peňažnú sumu 57 000 eur a žalobca
2/ v celkovej výške peňažnú sumu 50 000 eur. Ku dňu podania žaloby dlh dlžníka voči žalobcovi 1/
predstavoval sumu 57 000 eura a voči žalobcovi 2/ došlo zo strany dlžníka k čiastočnému plneniu, a teda
dlh dlžníka voči žalobcovi 2/ ku dňu podania žaloby bol vo výške 6 000 eur. K dôvodnosti odporovacej

žaloby uviedli, že dlžník nadobudol do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti evidované na liste
vlastníctva č. XXX vedené Okresným úradom Trnava – katastrálnym odborom, pre okres: Trnava, obec:
D., katastrálne územie: D., a to pozemok parcely registra „C“ KN: parcelné číslo XX/X, vo výmere
640 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, stavba: rodinný dom so súpisným číslom XXX
postavený na pozemku parcely registra „C“ KN s parcelným číslom XX/X (ďalej pozemok a stavba spolu
len ako „nehnuteľnosť 1“), a to na základe kúpnej zmluvy G. XXXX/XXXX zo dňa 28.06.2019, a zároveň

dlžník nadobudol do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXX
vedené Okresným úradom Trnava – katastrálnym odborom, pre okres: K., obec: D., katastrálne územie:D., a to pozemok parcely registra „C“ KN: parcelné číslo XX/X, vo výmere 219 m2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie, a stavba: bazén a pivnica bez súpisného čísla postavené na pozemku
parcely registra „C“ KN s parcelným číslom XX/X (ďalej bazén a pivnica spolu len ako „nehnuteľnosť 2“),

atonazákladekúpnejzmluvyV7070/2018zodňa06.11.2018.Dlžníknadobudoluvedenénehnuteľnosti
v roku 2019 na základe kúpnej zmluvy (uzatvorenej so žalovanou), kým k odstúpeniu od predmetnej
kúpnejzmluvy(jednostrannýprávnyúkon)došlovroku2024.Žalobcoviamalizato,žepostupomdlžníka
– nepoctivým právnym úkonom – odstúpením od kúpnej zmluvy - došlo k zmenšeniu majetku dlžníka
na úkor veriteľov – žalobcu 1/ a žalobcu 2/. Právnym úkonom – odstúpením od kúpnej zmluvy - dlžník

realizoval právny úkon s osobou blízkou (matkou) – žalovanou, v ktorom prípade sa prezumuje úmysel
dlžníka ukrátiť veriteľa/veriteľov. Žalobca 1/ a žalobca 2/ sa prostredníctvom tejto odporovacej žaloby
o určenie neúčinnosti právneho úkonu – Odstúpenie od kúpnej zmluvy, na základe ktorého právneho
úkonubolvykonanýzáznamvprospechžalovanejnazákladeZ-705/2024príslušnýmOkresnýmúradom
– katastrálnym odborom (list vlastníctva č. XXX pre k. ú. D. a list vlastníctva č. XXX pre k. ú. D.),
domáhajú toho, aby bol predmetný právny úkon dlžníka vyhlásený vo vzťahu k žalobcovi 1/ a k žalobcovi

2/ za právne neúčinný, keďže týmto právnym úkonom dlžníka došlo k ukráteniu možnosti uspokojenia
vymáhateľných pohľadávok veriteľov (žalobcu 1/ a žalobcu 2/).

3. Zároveň podaním doručeným súdu v priebehu konania dňa 10.01.2025 žalobcovia podali návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia, aby súd zakázal nakladať žalovanej s vyššie špecifikovanými

nehnuteľnosťami, a to v rozsahu zákazu prevodu vlastníctva nehnuteľností kúpnou zmluvou, darovacou
zmluvou, zámennou zmluvou, zákazom prenájmu nehnuteľností, založenia nehnuteľností, poskytnutia
nehnuteľností ako zábezpeky, zriadenia ťarchy na nehnuteľnostiach, zákazom vkladu nehnuteľností
do obchodnej spoločnosti alebo do združenia, zákazom zmluvného zabezpečovacieho prevodu
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, zriadenia záväzku k nehnuteľnostiam dohodou o urovnaní, a to

do času, kým súd nerozhodne s konečnou právoplatnosťou vo veci vedenej pod sp. zn. 101C/79/2024
na Okresnom súde Trnava. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že ako veritelia
poskytli dlžníkovi J. A. I., ktorý je synom (blízkou osobou) žalovanej, peňažné pôžičky postupom podľa §
657 a nasl. OZ, a to nasledovne: žalobca v 1. rade uzavrel s dlžníkom Zmluvu o pôžičke dňa 26.09.2023
(ďalej len „Zmluva o pôžičke I.), na základe ktorej poskytol dlžníkovi reálne plnenie - peňažnú pôžičku

vo výške 50 000 eur; žalobca v 1. rade uzavrel s dlžníkom Zmluvu o pôžičke dňa 30.10.2023 (ďalej len
„Zmluva o pôžičke II.), na základe ktorej poskytol dlžníkovi reálne plnenie - peňažnú pôžičku vo výške
7 000 eur; žalobca v 2. rade uzavrel s dlžníkom Zmluvu o pôžičke dňa 08.06.2023 (ďalej len „Zmluva o
pôžičke III.), na základe ktorej poskytol dlžníkovi reálne plnenie - peňažnú pôžičku vo výške 50 000 eur,
ktorú peňažnú pôžičku dlžník čiastočne splnil vo výške 44 000 eur. Žalobcovia ďalej uviedli, že dlžník

nadobudol do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXX, vedené
Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom pre okres Trnava, obec D., kat. úz. D., a to pozemok
parcely registra „C“ KN parcelné číslo XX/X, vo výmere 640 m2, druh pozemku zastavaná plocha a
nádvorie, stavba - rodinný dom so súpisným číslom 164 postavený na pozemku parcely registra „C“ KN
s parcelným číslom XX/X (spolu ako „nehnuteľnosť 1“), a to na základe kúpnej zmluvy V 3842/2019 zo

dňa 28.06.2019. Zároveň dlžník nadobudol do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti evidované na
liste vlastníctva č. XXX, vedené Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, pre okres Trnava,
obec D., kat. úz. D., a to pozemok parcely registra „C“ KN parcelné číslo XX/X, vo výmere 219 m2, druh
pozemku zastavaná plocha a nádvorie, stavba - bazén a pivnica bez súpisného čísla, postavené na
pozemku parcely registra „C“ KN s parcelným číslom XX/X (spolu ako „nehnuteľnosť 2“), a to na základe

kúpnej zmluvy G. XXXX/XXXX zo dňa 06.11.2018. Žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia poukázali na to, že od kúpnej zmluvy - evidovanej Okresným úradom Trnava, katastrálnym
odborom, pre okres Trnava, obec D., kat. úz. D. pod V 3842/2019 zo dňa 28.06.2019, na základe
ktorého právneho úkonu dlžník nadobudol nehnuteľnosť 1 od žalovanej do svojho výlučného vlastníctva,
odstúpila žalovaná jednostranným právnym úkonom. O odstúpení od kúpnej zmluvy žalovanou Okresný

úrad Trnava, katastrálny odbor vykonal záznam na liste vlastníctva č. XXX pod Z-705/2024 podľa §
34 ods. l zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. Od kúpnej zmluvy - evidovanej
Okresným úradom Trnava, katastrálny odborom, pre okres Trnava, obec D., kat. úz. D. pod V 7070/2018
zo dňa 06.11.2018, na základe ktorého právneho úkonu dlžník nadobudol nehnuteľnosť 2 od žalovanej

do svojho výlučného vlastníctva, odstúpila žalovaná jednostranným právnym úkonom. O odstúpení od
kúpnej zmluvy žalovanou Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor vykonal záznam na liste vlastníctva č.
XXX pod Z-705/2024 podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona. Ďalej poukázali na skutočnosť, že podali
návrh na vydanie platobných rozkazov upomínaciemu súdu v Banskej Bystrici, ktorý vo veci návrhužalobcu v 1. rade rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 4Up/1421/2024 dňa 31.10.2024 a uložil dlžníkovi
povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 57 000 eur s príslušenstvom, teda vyhovel nároku žalobcu
v 1. rade zo Zmluvy o pôžičke I. a zo Zmluvy o pôžičke II.. Vo veci návrhu žalobcu v 2. rade rozhodol

upomínací súd tak, že vydal platobný rozkaz so sp. zn. 3Up/757/2024 dňa 18.11.2024 a uložil dlžníkovi
povinnosť zaplatiť žalobcovi v 2 . rade 6 000 eur s príslušenstvom, teda vyhovel nároku žalobcu v 2.
rade zo Zmluvy o pôžičke III. Dlžník proti predmetným platobným rozkazom podal odpory, v dôsledku
čoho platobné rozkazy boli zo zákona zrušené a upomínací súd vec postúpil príslušnému súdu na
prejednanie veci (Mestskému súdu Bratislava IV). Žalobcovia zistili z verejne dostupného zdroja, že

žalovaná nehnuteľnosti v čase podania tohto návrhu ponúka na predaj tretím osobám prostredníctvom
realitnej kancelárie s obchodným menom RealBand s. r. o., IČO 54 227 551, so sídlom Karpatské
námestie 7770/10A, 831 06 Bratislava. Dlžník nie je, podľa súčasných vedomostí žalobcov vlastníkom
žiadnej nehnuteľnosti, a z toho dôvodu je podľa názoru žalobcov nutné bezodkladne upraviť pomery
medzi žalovanou a žalobcami.

4. Uznesením č. k. 101C/79/2024-129 z 5. februára 2025 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
zakázal žalovanej nakladať s nehnuteľnosťami: pozemok parcely registra „C“ KN parcelné číslo 29/3,
vo výmere 640 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, evidovaný Okresným úradom Trnava,
katastrálnym odborom, pre okres Trnava, obec D., kat. úz. D. na liste vlastníctva č. XXX, stavba -
rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na pozemku parcely registra „C“ KN s parcelným

číslom 29/3, evidovaná Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, pre okres Trnava, obec D.,
kat. úz. D. na liste vlastníctva č. XXX, pozemok parcely registra „C“ KN parcelné číslo 26/3, vo výmere
219 m2 druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, evidovaný Okresným úradom Trnava, katastrálnym
odborom, pre okres Trnava, obec D., kat. úz. D. na liste vlastníctva č. XXX, stavba - bazén a pivnica bez
súpisného čísla postavené na pozemku parcely registra „C“ KN s parcelným číslom XX/X, evidovaná

Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, pre okres Trnava, obec D., kat. úz. D. na liste
vlastníctva č. XXX, a to v rozsahu zákazu prevodu vlastníctva nehnuteľností kúpnou zmluvou, darovacou
zmluvou, zámennou zmluvou, zákazom prenájmu nehnuteľností, založenia nehnuteľností, poskytnutia
nehnuteľností ako zábezpeky, zriadenia ťarchy na nehnuteľnostiach, zákazom vkladu nehnuteľností
do obchodnej spoločnosti alebo do združenia, zákazom zmluvného zabezpečovacieho prevodu

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, zriadenia záväzku nehnuteľnostiam dohodou o urovnaní, a to do
času, kým súd nerozhodne s konečnou právoplatnosťou vo veci vedenej pod sp. zn. 101C/79/2024 na
Okresnom súde Trnava.

5. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalovaná s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

súdu prvej inštancie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Odvolanie
odôvodnila právne § 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci). Žalovaná v prvom rade namietala porušenie zásady proporcionality. Uviedla, že zásada
proporcionality predstavuje jeden zo stĺpov právneho štátu a slúži na vyváženie protichodných práv

a oprávnených záujmov. Jej podstata spočíva v tom, že opatrenie obmedzujúce práva jednotlivca
musí byť primerané a neprekračovať nevyhnutný rozsah potrebný na ochranu iného práva alebo
verejného záujmu. Pri aplikácii zásady proporcionality súd musí vykonať test proporcionality, ktorý
pozostáva z troch kľúčových kritérií: 1/ vhodnosť - opatrenie musí byť spôsobilé dosiahnuť sledovaný
cieľ, v tomto prípade ochranu možného budúceho výkonu rozhodnutia; 2/ nevyhnutnosť - opatrenie

nesmie presahovať rozsah nevyhnutný na dosiahnutie cieľa; ak existujú menej obmedzujúce opatrenia,
ktoré by mohli dosiahnuť rovnaký výsledok, tieto majú prednosť; 3/ primeranosť v užšom zmysle -
opatrenie nesmie byť neprimerane zaťažujúce v porovnaní s prínosmi, ktoré prináša. Každé obmedzenie
vlastníckeho práva musí byť primerané sledovanému cieľu a nesmie neprimerane zasahovať do
vlastníctva jednotlivca bez riadneho odôvodnenia (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS

3/2012). To znamená, že akékoľvek obmedzenie vlastníckych alebo dispozičných práv musí byť
dôkladne zvážené, pričom súd musí posúdiť, či existujú menej invazívne alternatívy na dosiahnutie
rovnakého cieľa. Neodkladné opatrenie by nemalo mať povahu sankcie, ale skôr zabezpečovacieho
prostriedku, ktorý zachováva rovnováhu medzi právami strán sporu. V danom prípade uznesenie
súdu prvej inštancie nariadilo neodkladné opatrenie v podobe zákazu nakladať s nehnuteľnosťami

v hodnote približne 415 000 eur kvôli údajným pohľadávkam žalobcov vo výške len 63 000 eur.
Žalovaná zároveň poukázala na skutočnosť, že údajným dlžníkom má byť syn žalovanej, no súd
siahol na majetok žalovanej, ktorá so žalobcami nemá nič spoločné. Takéto opatrenie je v zjavnom
rozpore s testom proporcionality, keďže ide o neprimerané a neodôvodnené obmedzenie dispozičnýchpráv žalovanej, ktorá nikdy nevstúpila do zmluvného vzťahu so žalobcami. Neodkladné opatrenie
pritom nesmie predstavovať sankciu, ale len dočasnú ochranu oprávnených nárokov, pričom musí
rešpektovať princíp proporcionality (rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/123/2021).

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/45/2018: „Ochrana práv veriteľov nemôže byť
dôvodom na neprimeraný zásah do vlastníckeho práva osôb, ktoré nie sú priamymi dlžníkmi.“. V
danom prípade súd prvej inštancie nariadil opatrenie voči osobe, ktorá nie je dlžníkom, pričom jej
vlastnícke práva sú vážne obmedzené bez adekvátneho právneho základu, čo predstavuje porušenie
čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. Žalovaná ďalej uviedla, že základným predpokladom pre nariadenie

neodkladného opatrenia je existencia vážnej hrozby, že v prípade nenariadenia takéhoto opatrenia
dôjde k nenapraviteľnej ujme alebo k ohrozeniu budúcej exekúcie. Žalobcovia podľa žalovanej ale
neuniesli dôkazné bremeno, ktorým by jednoznačne preukázali, že sa žalovaná pokúša nehnuteľnosti
„zbaviť“ a tým ohroziť prípadnú budúcu exekúciu. Žalovaná uviedla, že nehnuteľnosť nepreviedla a
ani v súčasnosti neexistuje dôkaz, že by mala v úmysle nehnuteľnosť previesť tak, aby sa vyhla
možnému budúcemu výkonu rozhodnutia, pričom ani prípadné exekučné konanie nie je dôvodom na

paušálnu blokáciu celého jej majetku. Žalovaná s poukazom na uznesenie Okresného súdu Bratislava
III zo dňa 02.02.2023 sp. zn. 63C/4/2023 (ktorým súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, keď okolnosti prípadu, ktoré viedli k zamietnutiu nariadenia neodkladného opatrenia, boli
podľa žalovanej podobné tým v prejednávanej veci) zdôraznila, že samotný prevod nehnuteľnosti ešte
neznamená bezprostredné ohrozenie exekúcie a navrhovateľ má k dispozícii menej invazívne právne

prostriedky, ako je napríklad návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom zároveň zásah
do vlastníckeho práva nesmie byť neprimeraný v pomere k požadovanému zabezpečeniu. V danej veci
pritom hodnota nehnuteľnosti, na ktorú sa má neodkladné opatrenie vzťahovať, výrazne prevyšuje výšku
pohľadávky žalobcov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým sa nariadilo neodkladné opatrenie na
nehnuteľnosti žalovanej, je preto podľa žalovanej v prudkom rozpore so zásadou proporcionality a je

jednoznačne neprimerané vo vzťahu k zásahu do vlastníckych práv žalovanej.

6. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

7. Súd sa opakovane oboznámil ako s podanou žalobou a vyjadrením žalovanej, tak aj s návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia a s predloženými listinami, a to zmluvou o pôžičke uzatvorenou
medzi žalobcom 1/ a žalovaným dňa 26.9.2023, potvrdeniami o prevode zo strany žalobcu 1/
žalovanému, výzvou žalobcu 1/ na zaplatenie dlžnej sumy spolu s fotokópiou podacieho lístka,
potvrdeniami o prevode zo strany žalobcu 2/ žalovanému, zmluvou o pôžičke uzatvorenou medzi

žalobcom 1/ a žalovaným dňa 30.10.2023, dodatkom k zmluve o pôžičke č. 1, zmluvou o pôžičke
uzatvorenou medzi žalobcom 2/ a žalovaným dňa 08.06.2023, výpisom z účtu, výzvou žalobcu 2/ na
zaplatenie dlžnej sumy spolu s fotokópiou podacieho lístka, stavom na LV č. XXX ku dňu 13.12.2023,
stavom na LV č. XXX ku dňu 13.12.2023, aktuálnym LV č. XXX, aktuálnym LV č. XXX, záverom
znaleckého posudku, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, odstúpením od kúpnej zmluvy zo dňa

25.09.2019, odstúpením od kúpnej zmluvy zo dňa 25.09.2018, návrhom katastru nehnuteľností na
zapísanie záznamu, platobným rozkazom upomínacieho súdu sp. zn. 4Up/1421/2024 z 31. októbra
2024, platobným rozkazom upomínacieho súdu sp. zn. 3Up/757/2024 z 18. novembra 2024, odpormi
proti platobným rozkazom, vyjadreniami žalobcu k odporom a inzerátom na portáli Bazoš.sk.

8. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 26.09.2023 vyplýva, že žalobca 1/ ako veriteľ požičal dlžníkovi J. A. I.
sumu 50 000 eur s lehotou splatnosti do 16.01.2024.

9. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 30.10.2023 vyplýva, že žalobca 1/ ako veriteľ požičal dlžníkovi J. A. I.
sumu 7 000 eur s lehotou splatnosti 30.11.2023.

10. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 08.06.2023 vyplýva, že žalobca 2/ ako veriteľ požičal dlžníkovi J. A. I.
sumu 50 000 eur s lehotou splatnosti 02.10.2023.

11. Z výpisov z účtu vyplýva prijatie platieb dňa 16.10.2023 a 17.10.2023 v celkovej sumy 44 000 eur,

ktorými dlžník J. A. I. uhradil žalobcovi 2/ časť dlhu.12. Z listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. D., aktuálneho ku dňu podania žaloby vyplýva, že žalovaná je
evidovanáakovýlučnávlastníčkaparcelyregistra„C“parcelnéčísloXX/X–zastavanáplochaanádvorie
o výmere 640 m2 a na nej postaveného rodinného domu so súpisným číslom XXX.

13. Z listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. D., aktuálneho ku dňu podania žaloby vyplýva, že žalovaná je
evidovanáakovýlučnávlastníčkaparcelyregistra„C“parcelnéčísloXX/X–zastavanáplochaanádvorie
o výmere 219 m2 a na nej postaveného bazénu a pivnice.

14. Z výziev na zaplatenie dlžnej sumy vyplýva, že žalovaný bol žalobcom 1/ a žalobcom 2/ vyzvaný na
úhradu dlžnej sumy spolu s úrokom z omeškania.

15. Z Dodatku k Zmluve o pôžičke č. 1 vyplýva, že žalobca 1/ a žalovaný sa dohodli na predĺžení
splatnosti dlhu, a to do 31.07.2025.

16. Zo záveru znaleckého posudku Ing. Ľubici Bohovicovej vyplýva, že všeobecná hodnota stavby
rodinného domu s. č. XXX s príslušenstvom a s pozemkami parc. č. XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, obec D.,
okres K., k. ú. D., je 415 000 eur.

17. Z priložených platobných rozkazov, odporov a návrhov na pokračovanie vyplýva, že žalobcovia

podali návrhy na vydanie platobných rozkazov na upomínacom súde v Banskej Bystrici, o ktorých súd
rozhodol vydaním platobných rozkazov sp. zn. 4Up/1421/2024 dňa 31.10.2024 a sp. zn. 3Up/757/2024
dňa 18.11.2024, proti ktorým dlžník podal odpor. Konania boli postúpene na prejednanie príslušnému
súdu.

18. Z inzerátu na predaj nehnuteľnosti na webovej stránke L. vyplýva, že rodinný dom s bazénom v obci
Pavlice bol v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na predaj.

19. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

20. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

21. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

22. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c)
nenakladalasurčitýmivecamialeboprávami,d)niečovykonala,niečohosazdržalaaleboniečoznášala.

23. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť

listiny, na ktoré sa odvoláva.

24. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

25. Podľa § 329 ods. 1 CSP, prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

26. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

27. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanienavrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

28. Podľa § 331 ods. 3 CSP, ak je uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, podkladom
na zápis do osobitného registra, je súd povinný odoslať uznesenie v lehote podľa odseku 2 aj
príslušnému orgánu, ktorý osobitný register vedie.

29. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,

právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

30. Podľa § 42a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), veriteľ sa
môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie
jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok

proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

31. Podľa § 42a ods. 2 OZ, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch
rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu
úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom

a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb
s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti
nemohla poznať.

32. Podľa § 42a ods. 3 písm. a) OZ, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka

ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou (§ 116
a 117).

33. Podľa § 42b ods. 1 až 4 OZ, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo
odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právnemu úkonu dlžníka

prospech. Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom
dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím
osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti
ich predchodcovi. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ
môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z

dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

34. Podľa § 116 OZ, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v
pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú
utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

35. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, počas konania aj po jeho skončení
vtedy, ak je potrebné neodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Vcivilnomsporovomkonaníjeneodkladnéopatrenieinštitútom,ktorý,okreminého,umožňujeposkytnúť
bezodkladnú ochranu porušeným alebo ohrozeným právam a oprávneným záujmom do času, kým sa

spravidla definitívne nerozhodne vo veci samej. Podľa súčasnej právnej úpravy neodkladné opatrenia
nie sú nevyhnutne viazané na konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórny charakter poskytnutej
súdnej ochrany. Pre tento inštitút je v sporovom konaní charakteristický dispozičný princíp, teda že
ho súd môže nariadiť iba na návrh. Špecifikom neodkladného opatrenia je zjednodušený a zrýchlený
procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keďže súd o ňom rozhodne spravidla

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Požiadavka odôvodnenosti potreby
neodkladnej úpravy pomerov (pozn. ktoré musia mať povahu právnych vzťahov), bezprostredne súvisí
s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania.

36. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to 1.) ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo 2.) ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie
je vylúčená. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo
rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnenýchzáujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať
o konečnú súdnu ochranu (napr. v konaní o ochranu proti nekalej súťaži, v odporovacom konaní, v
konaniach o ochranu vlastníckeho práva a pod.).

37. Žalobcovia sa podaným návrhom domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd
žalovanej zakázal nakladať s nehnuteľnosťami bližšie špecifikovanými v návrhu.

38. „Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, a

to aj pokiaľ nejde o neodkladné opatrenie nariadené počas konania alebo pred nadväzujúcim konaním
vo veci samej. Z povahy veci vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno
poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie
určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností uznesením súdu, a to vo vzťahu k slobodným a
autonómnym právnym subjektom. V rámci osobitných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia musí preto navrhovateľ opísať skutočnosti, hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie

nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha
špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia. Rozhodne však možno uzavrieť,
že bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do
úvahy(Števček,Ficová,Baricová,Mesiarkinová,Bajánková,Tomašovič,akol.,Civilnýsporovýporiadok,
Komentár, C. H. Beck, 2016, strana 1106).“

39. „Procesu osvedčovania (spravdepodobnenia) podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia, s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z
ohrozenia exekúcie. Z normatívneho textu vyplýva, že pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného
nároku, teda nároku vo veci samej, je navrhovateľ povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Táto

sprísnená požiadavka vychádza jednak z premisy, že zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť
predbežnú procesnú ochranu, a jednak z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej je
navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie než samotnú potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová,
Bajánková, Tomašovič, a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, C. H. Beck, 2016, strana 1107).“

40. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže žalobca dosiahnuť najmä
relevantnými skutkovými tvrdeniami a listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré budú viesť k záveru,
že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť
jej zamietnutia.

41. Povinnosťou navrhovateľa je v návrhu opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré hodnoverne osvedčujú
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, t. j. bez nutnosti vykonania procesu
dokazovania vo veci samej. Ich obsah však musí súd viesť k záveru o pravdepodobnosti uplatneného
nároku a nebezpečenstva hroziacej ujmy (mutatis mutandis uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I.

ÚS 3582/2021 z 6.9.2021).

42. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia posudzuje: osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, osvedčenie
naliehavosti a opodstatnenosti potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie,

či navrhované neodkladné opatrenie poskytne potrebnú ochranu z hľadiska princípu efektívnosti, či
navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený ireverzibilný (nenávratný) stav, či právne
účinky neodkladného opatrenia zodpovedajú proporcionálnemu zásahu a či sledovaný účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, využitie ktorého má prednosť pred neodkladným opatrením.

43. Po opätovnom oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a po preskúmaní
a zhodnotení všetkých listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu dospel súd k záveru, že návrh žalobcov
na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, nakoľko v konaní neboli splnené podmienky pre
nariadenie neodkladného opatrenia.

44. Žalobcovia v návrhu osvedčili existenciu svojich pohľadávok vo výške 57 000 eur (žalobca 1/)
a 6 000 eur (žalobca 2/) voči dlžníkovi J. A. I., o ktorých doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté. Tieto
pohľadávky sú aktuálne predmetom samostatných konaní. Žalobcovia taktiež osvedčili , že žalovanáje výlučnou vlastníčkou nehnuteľností bližšie špecifikovaných v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia a tiež v samotnej žalobe.

45. Súd na tomto mieste poukazuje na skutočnosť, že dlžníkom žalobcov je pán J. A. I. a nie
žalovaná.Žalovanásícedňa25.09.2018 (akopredávajúca)uzatvorilasdlžníkom(akokupujúcim)kúpnu
zmluvu, na základe ktorej previedla na dlžníka (jej syna) vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, avšak
v zmysle článku III. ods. 1 kúpnej zmluvy bola cena za nehnuteľnosti dohodnutá zmluvnými stranami
vo výške 105 000 eur a túto mal dlžník ako kupujúci uhradiť žalovanej najneskôr do 30.12.2018. Dlžník

žalovanej kúpnu cenu za predmetné nehnuteľnosti neuhradil. Následne žalovaná dňa 30.05.2019 (ako
predávajúca)uzatvorilasdlžníkom(akokupujúcim)kúpnuzmluvu,nazákladektorejpreviedlanadlžníka
(jej syna) vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, avšak v zmysle článku III. ods. 1 kúpnej zmluvy bola cena
za nehnuteľnosti dohodnutá zmluvnými stranami vo výške 82 000 eur a túto mal dlžník ako kupujúci
uhradiť žalovanej najneskôr do 30.12.2019. Dlžník žalovanej kúpnu cenu za predmetné nehnuteľnosti
taktiež neuhradil. Na základe tej skutočnosti, že dlžník (syn žalovanej) nikdy cenu za nehnuteľnosti

špecifikované v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovanej neuhradil, žalovaná dňa
12.02.2024 odstúpila od oboch kúpnych zmlúv s dlžníkom, a teda k odstúpenia od kúpnych zmlúv došlo
jednostranným právnym úkonom zo strany žalovanej ako predávajúcej. Na základe uvedeného bola
žalovaná spätne zapísaná ako vlastníčka nehnuteľností, a to záznamom v katastri nehnuteľností.

46. S poukazom na § 42a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, účelom odporovateľnosti ako inštitútu
občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok (veci,
práva a pohľadávky) na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči
určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu
odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Predmetom odporovateľnosti

sú právne úkony. Keďže zákon neobmedzuje okruh právnych úkonov (niet žiadneho taxatívneho
vymedzenia), treba uviesť, že môže ísť o dvojstranné, jednostranné, odplatné, bezodplatné a iné právne
úkony. Podstatné je, že ide o taký právny úkon, ktorým sa zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie jeho
pohľadávky. Nemusia to byť úkony, ktorými dochádza k scudzeniu majetku dlžníka. Stačí, že ide o také
úkony, ktoré zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka na úkor veriteľa. Medzi také úkony možno zaradiť

kúpnu zmluvu, darovaciu zmluvu, výmennú zmluvu, prevzatie dlhu, postúpenie pohľadávky, odmietnutie
dedičstva, odmietnutie daru, odpustenie dlhu, úmyselné nevymáhanie dlhu spôsobujúce premlčanie
nároku, prevzatie nevýhodného ručiteľského záväzku, použitie časti majetku na vklad do základného
imania obchodnej spoločnosti, a pod. Avšak podstatou tohto ustanovenia je, že odporovať možno len
úkonom dlžníka. Len dlžník totiž môže ukrátiť nároky veriteľa. Ak iná osoba než dlžník urobí úkon, ktorým

by sa ukrátili práva veriteľa, nemá to za následok vznik odporovateľnosti.

47. Zo skutkových tvrdení žalobcov vyplýva, že odporujú odstúpeniu žalovanej od kúpnej zmluvy V
3842/2019, ktorej vklad bol povolený dňa 28.06.2019 a tiež odstúpeniu žalovanej od kúpnej zmluvy
V 7070/2018, ktorej vklad bol povolený dňa 06.11.2018, teda jednostranným právnym úkonom matky

dlžníka (žalovanej). To znamená, že už samotné skutkové tvrdenia žalobcov nedosahujú kvalitu
osvedčujúcu naplnenie zákonných predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu dlžníka. Platí pritom,
že na uplatnenie práva odporovať právnym úkonom dlžníka, ktoré ukracujú veriteľa (urobeným v úmysle
ukrátiť veriteľa), stačí, aby dlžník svojím konaním sledoval ukrátenie akejkoľvek pohľadávky svojho
veriteľa. Pre uplatnenie odporu je z toho hľadiska významné len to, že veriteľ skutočne má voči

dlžníkovi pohľadávku (teda, že je jeho veriteľom) a že dlžník urobil právny úkon v úmysle ukrátiť jej
uspokojenie (t.j. že svojím právnym úkonom nastolil taký stav, ktorý veriteľovi znemožňuje alebo sťažuje
uspokojenie jeho pohľadávky z majetku dlžníka). Esenciálnym v konaní o odporovacej žalobe je to, aby
žalujúci veriteľ nielen tvrdil, ale aj preukázal (ak má byť jeho žaloba úspešná), že odporovaný právny
úkon dlžníka (napadnutý odporovacou žalobou) ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky.

Nemožno úspešne odporovať jednostranným právnym úkonom subjektov odlišných od dlžníka veriteľa.

48. V danom prípade súd po opätovnom posúdení dospel k záveru, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia je potrebné zamietnuť, pretože nie sú splnené predpoklady na jeho nariadenie.
Žalobcovia neosvedčili dôvodnosť nároku na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej.

Žalobcovia sa vo svojom návrhu domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, a to uloženia
povinnosti žalovanému zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami bližšie špecifikovanými v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súdvšak konštatuje, že žalobcovia prostredníctvom predložených listín síce osvedčili existenciu svojich
pohľadávok, avšak voči dlžníkovi, nie voči žalovanej.

49. Na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení súd je toho názoru, že žalobcovia
hodnoverne neosvedčili dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej a preto súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.