Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. jún 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5S/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825100187
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Slivová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0825100187.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej a členov
senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská
národná knižnica, so sídlom Námestie J. C. Hronského 1, 036 01 Martin, proti žalovanému: Okresný
úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti
ďalších účastníkov konania: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. D. B. XXXX/XX, XXX XX E.

D., 2/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom F. G. A. XX, XXX XX F. G. A., 3/ H. I. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvalepobytomJ.XXXXX/X,XXXXXK.,4/Slovenskýpozemkovýfond,sosídlomBúdkovacesta36,817
15 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP6-2025/011339-003 zo
dňa 03.01.2025, takto

r o z h o d o l :

Správny súd priznáva správnej žalobe zo dňa 10.03.2025 odkladný účinok.

Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy a
takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej
správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej vedenej na

Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 5S/13/2025.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 10.03.2025 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. OU-ZA-OOP6-2025/011339-003 zo dňa 03.01.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“),
ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Martin, pozemkového a lesného odboru,
pozemkového oddelenia č. OUMT-PLO1-2024/000450-492 zo dňa 25.09.2024, ktorý ako príslušný
orgán štátnej správy podľa ustanovenia § 5 ods. 4 písm. g) zákona č. 330/1991 Zb. pozemkových

úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom
fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pozemkových
úpravách“) a podľa ustanovenia § 9 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k
pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon o úprave
vlastníckych vzťahov k pôde“) ako aj podľa ustanovenia § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) vo veci reštitučného nároku podaného L.

B., proti povinným osobám: Slovenská národná knižnica a Slovenský pozemkový fond, rozhodol v bode
I. tak, že: „Dedičia po oprávnenej osobe: 1. F. B. M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. G. A.,
N. E. XX, syn L. B., ktorý bol oprávnenou osobou podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. e) zákona o
úprave vlastníckych vzťahov k pôde po pôvodnom vlastníkovi F. B., spoluvlastník v 1/3-ine z vydávaných
podielov
2. A. B. M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. D., D. B. XXXX/XX, syn L. B., ktorý bol oprávnenou

osobou podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. e) zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde po
pôvodnom vlastníkovi F. B., spoluvlastník v 1/3-ine z vydávaných podielov3. H. I. B., B. M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K., J. XXXX/X, dcéra L. B., ktorý bol oprávnenou
osobou podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. e) zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde po
pôvodnom vlastníkovi F. B., spoluvlastníčka v 1/3-ine z vydávaných podielov

spĺňajú podmienky zákona uvedené v ustanovení § 6 ods. 2 zákona o úprave vlastníckych vzťahov k
pôde.“
V bode II. rozhodol tak, že: „Dedičom po oprávnenej osobe sa priznáva vlastnícke právo k nasledovným
nehnuteľnostiam:
a) Stavby v k. ú.: E.

Uvedené v prílohe č. 1, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia.“
V bode III. rozhodol tak, že: „Dňom vydania nehnuteľnosti je deň, keď toto rozhodnutie nadobudne
právoplatnosť. Okresný úrad Turčianske Teplice, katastrálny odbor na základe tohto právoplatného
rozhodnutia zapíše stavby uvedené vo výroku v bode II. do listu vlastníctva v k. ú.: E. na vlastníkov a v
spoluvlastníckych podieloch vyjadrených zlomkom k celku nasledovne:
F. B. v 1/3-ine

A. B. v 1/3-ine
H. I. B., B. v 1/3-ine.“
V bode IV. rozhodol tak, že: „Dedičia po oprávnenej osobe sú povinní do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia uhradiť Slovenskej národnej knižnici, IČO: 36138517, so sídlom 036 01 MARTIN, Námestie
J. C. Hronského 1 (ďalej len „Slovenská národná knižnica"), zhodnotenie stavieb vo výške 44.561,68

Eur, po zaokrúhlení 44.561,70 Eur na bankový účet v štátnej pokladnici IBAN: D. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX. Každý z dedičov uhradí zhodnotenie stavieb vo výške jeho spoluvlastníckeho podielu, t.
j. každý dedič po 14.853,90 Eur.“

2. Žalobca v podanej správnej žalobe v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) zákona č.

162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) žiadal správny
súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pričom uviedol, že v stavbách, ktoré sú predmetom
reštitučného nároku, má žalobca zriadené depozity na archívne účely, v ktorých uchováva približne
60 000 knižničných dokumentov vzácnej historickej hodnoty. Tieto knižničné dokumenty, vzhľadom na
svoj fyzický stav a vysokú historickú a kultúrnu hodnotu, si vyžadujú osobitné svetelné a klimatické

podmienky v súlade s ust. § 15 zákona č. 126/2015 Z.z. o knižniciach a o zmene a doplnení zákona
č. 206/2009 Z.z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č.
38/2014 Z.z. v spojení s vyhláškou č. 628/2002 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona
o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov a ktorá v ust. § 19 presne ustanovuje, aké

svetelné, klimatické a dispozičné podmienky v závislosti od druhu uchovávaného média je potrebné v
úložných priestoroch daného charakteru udržovať. Presúvanie predmetných knižničných dokumentov
do iných priestorov predstavuje nežiadúcu manipuláciu s predmetmi vzácnej kultúrnej hodnoty, každou
manipuláciou sú totiž vystavené riziku poškodenia a znehodnotenia. Presun historických knižničných
dokumentov medzi dvoma objektmi zároveň nie je možné robiť v akomkoľvek počasí (napr. keď

je vlhko, prší a pod.), ale vyžadujú si dodržanie optimálneho počasie (preto presun a manipulácia
s nimi v čase, ktorý nezohľadňuje vonkajšie klimatické podmienky, ich vystavuje vysokému riziku
poškodenia a znehodnotenia, a tým vzniku vysokej nenahraditeľnej ujmy na početných predmetoch
vysokej kultúrnej hodnoty). Navyše žalobca za súčasného stavu nemá iné vhodné priestory, ktoré by
spĺňali ustanovené svetelné, klimatické a dispozičné podmienky, do ktorých by predmetné knižničné

dokumenty mohol presunúť a následne dlhodobo uchovávať. Uvedený presun by tak predstavoval
zvýšené neprimerané náklady na zabezpečenie iných náhradných vhodných úložných priestorov. V
neposlednom rade vzhľadom na početnosť deponovaných knižničných dokumentov (približne 60 000)
v posudzovaných stavbách, ich presuny, uloženie v nových priestoroch a následne vykonanie zákonom
ustanovenej revízie (po každom premiestnení knižničného fondu je potrebné vykonať jeho revíziu v

zmysle ust. § 14 ods. 2 písm. b) zákona o knižniciach, pozn.), by si takýto presun a manipulácia s
predmetnými knižničnými dokumentmi vyžadovali neúmerné personálne zaťaženie, ktoré by viedlo k
utlmenie a obmedzeniu výkonu iných činností odborných pracovníkov knižnice, nakoľko manipulovať
s takýmito knižničnými dokumentmi môžu len osobitne odborní pracovníci s príslušným odborným
vzdelaním a praxou.

Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že nepriznaním odkladného účinku správnej žalobe hrozí
závažná ujma (vysoké riziko poškodenia vzácnych knižničných dokumentov s vysokou historickou
a kultúrnou hodnotou), značná finančná škoda (neprimerane vysoké finančné zaťaženie pre žalobcu
v súvislosti so zabezpečením iných náhradných úložných priestorov s vyhovujúcimi svetelnými,klimatickými a dispozičnými podmienkami), pričom priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s
verejným záujmom, práve naopak prispeje k ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a ich zachovaniu pre
budúce generácie.

3. K návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa
07.05.2025 žalovaný uviedol, že súhlasí, aby správny súd uznesením priznal správnej žalobe odkladný
účinok.

4. K odkladnému účinku sa vyjadrili aj ďalší účastníci konania v rade 2/ a 3/. V rámci vyjadrenia zo
dňa 06.05.2025 v spojení s vyjadrením zo dňa 19.05.2025 ďalší účastníci konania v rade 2/ a 3/
poukázali na skutočnosť, že majú za to, že nie sú naplnené zákonné dôvody/podmienky pre priznanie
odkladného účinku správnej žalobe podľa § 184 až 189 SSP, a teda návrh povinnej osoby v tomto smere
považujú za nedôvodný. Výkonom rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového
správneho orgánu povinnej osobe priamo nehrozí žiadna závažná ujma ani iný vážny nenapraviteľný

následok, oprávnené osoby ani po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia prvostupňového správneho
orgánu nevykonali ani nevykonávajú (ani nemajú v úmysle vykonávať) akékoľvek úkony, ktoré by mohli
ohroziť knižničné dokumenty s vysokou historickou a kultúrnou hodnotou, ktoré sú prípadne v stavbách
umiestnené; oprávnené osoby sa už viac ako 30 rokov zákonným postupom domáhajú vydania stavieb,
ktoré ich právnym predchodcom boli neprávom odňaté, pričom ani napriek tejto dlhej dobe, počas

ktorej sa miestami zdalo, že ich snaha bude márna (z iných než zákonných dôvodov), a to aj (ak nie
práve) kvôli zištnému, účelovému a často bezohľadnému prístupu povinnej osoby a obštrukciám z jej
strany nakoľko vzhľadom na vyššie popísaný jasný skutkový a právny stav veci mohli/mali byť stavby
dávno oprávneným osobám vydané, keby tomu nebránili zištné záujmy bez opory v zákone, oprávnené
osoby vždy postupovali trpezlivo, zdržanlivo a v súlade so zákonom. Na druhej strane povinná osoba

nemôže odôvodňovať potrebu priznania odkladného účinku správnej žalobe a odkladu vykonateľnosti
rozhodnutia, prípadnými ťažkosťami pri presúvaní hnuteľných vecí (kníh a iných) zo stavieb, keď za celú
dobu od uplatnenia reštitučného nároku právnym predchodcom oprávnených osôb si povinná osoba
mala byť vedomá možnosti, že štátne orgány stavby vydajú oprávneným osobám (obzvlášť vzhľadom na
okolnosti daného prípadu, popísané stručne aj vyššie v tomto podaní), a teda si mohla a mala zabezpečiť

bezpečné spôsoby/možnosti presunu kníh a iných hnuteľných vecí zo stavieb a alternatívne vhodné
priestory pre ich náležité uskladnenie - uchovávanie, ochrana a starostlivosť o tieto veci je (zákonnou)
povinnosťou povinnej osoby, ktorú žiadnym spôsobom nemôže prenášať na oprávnené osoby. Priznanie
odkladného účinku správnej žalobe by z pohľadu oprávnených osôb bolo v rozpore s verejným záujmom,
pretože vzhľadom na dobu trvania „sporu“ a konkrétne okolnosti prípadu (kedy nesporne od začiatku boli

a sústavne sú splnené zákonné podmienky pre vydanie stavieb oprávneným osobám, a napriek tomu
ich povinná osoba odmietala a naďalej odmieta vydať) by odklad vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného
v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu narúšal verejný záujem spočívajúci v
zachovaní princípu zákonnosti, nutnosti ochrany základných ľudských práv a slobôd (vrátane práva
vlastniť majetok/ochrany vlastníctva), zákonnosti/spravodlivosti správnych a súdnych konaní, ako aj

zachovaní elementárnej spravodlivosti.
Ďalší účastníci konania v rade 2/ a 3/ ďalej uviedli, že v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných
situáciách. Takéto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu
pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje právne

účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený,
treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje
na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie
správneho súdu o priznaní odkladného účinku musí byť preto vyhradené len pre mimoriadne prípady,
ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP.

Tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný
následok, je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom
domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s
výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcom z rozhodnutia. Zároveň

musí ísť o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu,“ ako
ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa
očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný
nenapraviteľný následok) má spočívať, a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má.Vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne,
akútne hrozí. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci
a zároveň ich aspoň osvedčiť.

Podľa názoru ďalších účastníkov konania žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe apeloval hlavne na to, že podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, nie sú zákonné a sú podľa jeho názoru nesprávne,
čo aj bol dôvod na podanie správnej žaloby. Správny súd poznamenáva, že len tento samotný dôvod
(teda pochybnosti žalobcu o správnosti a zákonnosti napadnutých rozhodnutí) ako dôvod na povolenie

odkladu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného neobstojí a nie je postačujúci. V
opačnom prípade by výkladom ad absurdum bolo možné dospieť k záveru, že by bol daný dôvod
na povolenie odkladu všetkých v správnom súdnictve správnymi žalobami napádaných rozhodnutí, či
opatrení správnych orgánov, pretože samotným právnym dôvodom podania správnej žaloby je nesporne
tvrdenie žalobcu o nezákonnosti a vecnej nesprávnosti ním namietaného rozhodnutia orgánu verejnej
správy.

Pokiaľ žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil len vo všeobecnej
rovine, žalobca netvrdil a ani neosvedčil, aká (konkrétne) závažná ujma, prípadne aký iný konkrétny
vážny nenapraviteľný následok priamo hrozí okamžitým výkonom rozhodnutia žalovaného v spojení
s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu tak, ako to má na mysli vyššie označené zákonné
ustanovenie. Tvrdené dôvody musí žalobca konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a tiež

dostatočne osvedčiť. Za náležité splnenie povinnosti tvrdenia zo strany žalobcu v zmysle uvedených
konštatovaní nie je možné práve pre nedostatočnú konkrétnosť považovať tvrdenia žalobcu o prevencii
poškodenia kníh a iných hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v stavbách, a to osobitne s ohľadom na
ďalšievyššiepopísanéšpecifickéokolnostidanéhoprípadu,zktorýchjemožnézaosvedčenúpovažovať
skutočnosť, že rozhodnutie žalovaného aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu sú správne,

spravodlivé a zákonné a správanie/prístup Oprávnených osôb, z ktorého nemožno vyvodiť hrozbu
závažnej ujmy na právach žalobcu ani iného vážneho nenapraviteľného následku.
Podľa názoru oprávnených osôb okrem dostatočnej konkretizácie hrozby závažnej ujmy alebo
iného vážneho nenapraviteľného následku v zmysle úpravy § 185 SSP v tvrdeniach žalobcu,
ktorými odôvodňuje svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, úplne absentuje aj

vymedzenie príčinnej väzby medzi dôsledkami výkonu rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím
prvostupňového správneho orgánu a všeobecne tvrdenou hrozbou závažnej ujmy alebo iného vážneho
nenapraviteľného následku.
V závere oprávnené osoby považovali za potrebné podotknúť, že základným zmyslom rozhodnutia
o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku

právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie
stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy
bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená súkromná, či verejná
sféra hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, príp. iným nenapraviteľným
následkom.

Vzhľadom na absenciu relevantných tvrdení zo strany žalobcu a na neosvedčenie jeho
nekonkretizovaných dôvodov, resp. absenciu priamej príčinnej súvislosti medzi výkonom napadnutého
rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu na jednej strane,
a vznikom závažnej ujmy (alebo iného vážneho nenapraviteľného následku v zmysle § 185 SSP) na
strane druhej, teda keďže žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že hrozí

tvrdený následok, teda že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma, ďalší
účastníci konania v rade 2/ a 3/ navrhli, aby správny súd nevyhovel návrhu žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe a aby tento návrh žalobcu podľa § 188 SSP zamietol.

5. Ďalší účastníci konania v rade 1/ a 4/ sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby

nevyjadrili.

6. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
ako „SSP“) podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis
neustanovuje inak.

7. Podľa § 185 SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný

následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

8. Podľa § 186 ods. 1 a 2 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na
základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie
nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo
opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu

vo veci samej.

9. Podľa § 187 ods. 1 SSP ak správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm.
a), je povinný o nej rozhodnúť do šiestich mesiacov od vydania uznesenia o priznaní odkladného účinku.

10. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

11. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje

individuálne. V zásade neprihliada na opodstatnenosť žaloby, nejde o prejudikovanie rozhodnutia vo
veci samej, ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho
nenapraviteľného následku, t.j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm.
a) SSP v prípade nepozastavenia účinkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej
správy.

12. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené
v § 185 písm. a) SSP hrozia. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba
musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Taktiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať
závažný dopad. To, že nesmie ísť o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp
zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú
náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na závery
uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 03.03.2022, v ktorom poukazuje na
náležitosti návrhu, keď z dostatočného vymedzenia konkrétneho dôvodu a skutkových okolností závisí

aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.

13. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladnom účinku
správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu
má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje

právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom
zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní
odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré
zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej
ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne

iného vážneho nenapraviteľného následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom
osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením § 185 písm. a) alebo b) SSP. Preto je
potrebné, aby žalobca jednoznačne osvedčil opodstatnenosť návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe.

14. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil hrozbou závažnej
ujmy spočívajúcou vo vysokom riziku poškodenia vzácnych knižničných dokumentov s vysokou
historickou a kultúrnou hodnotou (približne 60 000 knižničných dokumentov), a to pri ich manipulácii
a presune zo stavieb, ktoré sú predmetom reštitučného nároku. Žalobca ďalej odôvodnil svoj návrh tým,že uvedeným presunom by mu hrozila značná finančná škoda spočívajúca v neprimerane vysokom
finančnom zaťažení pre žalobcu v súvislosti so zabezpečením iných náhradných úložných priestorov
s vyhovujúcimi svetelnými, klimatickými a dispozičnými podmienkami stanovených podľa § 15 zákona

č. 126/2015 Z.z. o knižniciach a o zmene a doplnení zákona č. 206/2009 Z.z. o múzeách a o galériách
a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z.z. v spojení s vyhláškou
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 628/2002 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
zákona o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov.

15. Po preskúmaní návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd dospel
k názoru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe
v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) SSP, keďže pri hodnotení naplnenia znakov hrozby závažnej ujmy
prihliadolnavysokérizikopoškodeniaknižničnýchdokumentovvzácnejhistorickejakultúrnejhodnotypri
ich manipulácii a presune zo stavieb, ktoré sú predmetom reštitučného nároku. Správny súd v tomto

smerepoukazujeajnato,žeďalšíúčastnícikonaniavrade2/a3/savprípadehrozbyzávažnejujmysíce
vyjadrili, že nemajú v úmysle vykonávať akékoľvek úkony, ktorými by ohrozili knižničné dokumenty, ale
zároveň neuviedli nič, čo by nasvedčovalo tomu, že by tieto dokumenty ponechali v stavbách z nejakého
iného právneho titulu (napr. nájmu), ale naopak, akcentovali potrebu náhradných priestorov a povinnosť
žalobcu zabezpečiť ich.

16. Pokiaľ žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dôvodil tým, že výkonom
rozhodnutia žalovaného hrozí žalobcovi značná finančná škoda, správny súd uvádza, že žalobca
nijakým spôsobom túto skutočnosť neosvedčil. Správny súd v tomto smere súhlasí s názorom ďalších
účastníkov konania v rade 2/ a 3/, podľa ktorých mal žalovaný rátať s finančnou nákladnosťou takejto

operácie, rovnako ako aj s potrebou zabezpečenia náhradných priestorov na uskladnenie knižničných
dokumentov.

17. Žalobca podľa názoru správneho súdu osvedčil odôvodnenú obavu, že v prípade výkonu
napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná ujma pri presune a manipulácii s knižničných

dokumentov z predmetných stavieb reštitučného nároku, spočívajúca vo vysokom riziku poškodenia
týchto dokumentov s vysokou historickou a kultúrnou hodnotou. Žalobca tak osvedčil hrozbu závažnej
ujmy, keďže jeho zákonnou povinnosťou je spravovanie a ochraňovanie historických knižničných
dokumentov a historických knižničných fondov a právoplatnosťou napadnutého rozhodnutia by priamo
mohli byť ohrozené knižničné dokumenty uchovávané v predmetných stavbách, na čo bolo pri

posudzovaní priznania odkladného účinku potrebné prihliadnuť. Správny súd tiež vzal do úvahy,
že priznaním odkladného účinku správnej žalobe sa nezasiahne neprimeraným spôsobom do práv
ďalších účastníkov konania, a jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Správny súd
zároveň vyzdvihuje zachovanie trpezlivosti a zdržanlivosti ďalších účastníkov konania v priebehu
konania o reštitučnom nároku, pričom súd zobral do úvahy aj podstatu reštitučného práva teda ...

navrátenie majetku alebo náhrada za majetok, ktorý bol odňatý štátom v minulosti nezákonným alebo
nespravodlivým spôsobom počas totalitného režimu.
Správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že po priznaní odkladného účinku správnej žalobe je správny
súd v zmysle § 187 ods. 1 SSP povinný o správnej žalobe v predmetnej veci rozhodnúť do šiestich
mesiacov od vydania uznesenia o priznaní odkladného účinku s tým, že podľa § 186 ods. 2 SSP

odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej, prípadne zrušením
uznesenia o priznaní odkladného účinku v zmysle ustanovenia § 189 SSP, teda priznanie odkladného
účinku je v istom ohľade aj v prospech pre ďalších účastníkov konania v rade 1/ až 3/.

18. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe

v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu
subjektívnychpráv,právomchránenýchzáujmovalebopovinností,ktorúbymohloposkytnúťrozhodnutie
správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe. S prihliadnutím na tvrdenia žalobcu a na povahu správnou
žalobou napadnutého rozhodnutia, mal správny súd za to, že v danom prípade bola preukázaná hrozba
závažnej ujmy, čo opodstatňuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

19. Správny súd vzal do úvahy, že dôsledkom napadnutého rozhodnutia sa javí ako pravdepodobný
jeden presun knižničných dokumentov, a to v nadväznosti aj na vyššie uvedené, že ďalší účastníci
konania dôveryhodne neuviedli, že by mali záujem o ponechanie zbierok v reštituovanej nehnuteľnosti.Nepriznaním odkladného účinku by musel presun nastať okamžite, priznaním odkladného účinku
sa faktická realizácia oddiali. V prípade, ak by správny súd nepriznal správnej žalobe odkladný
účinok, potenciálnym zrušením napadnutého rozhodnutia nastane situácia, kedy by vznikla zbytočná

finančnánákladnosť,potrebazabezpečenianáhradnýchpriestorovakoajvýraznépersonálnezaťaženie
zamestnancov žalobcu nad rámec ich bežnej činnosti, prípadne aj opätovný presun, čo podľa správneho
súdu odôvodňuje záver o tom, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
Správny súd pre úplnosť dodáva, že skutočnosť, že v nehnuteľnostiach sú deponované rozsiahle
knižničné zbierky vysokej historickej ako aj finančnej hodnoty, nebolo žalobcom osvedčená, bola len

tvrdená, avšak žiaden z účastníkov konania tento fakt nerozporoval, ďalší účastníci konania sa zaoberali
nedôvodnosťou argumentácie žalobcu o vysokej nákladnosti presunu a náhradného uskladnenia,
a preto správny súd vychádzal z existencie vzácnej knižničnej zbierky ako nesporného tvrdenia.

20. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru o splnení podmienok na priznanie odkladného
účinku predmetnej správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia.

21. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP)