Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. apríl 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 11T/41/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224010491
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Calko

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8224010491.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Michalom Calkom, v trestnej veci proti obžalovanému A. B.,

narodenému XX.XX.XXXX v Trebišove, trvale bytom C. X, D. E., stíhaného pre prečin ublíženie na zdraví
podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 15. apríla 2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku súd obžalovaného:

A. B., narodenému XX.XX.XXXX v F., trvale bytom C. X, D. E.,

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bardejov spisová značka Pv XXX/XX/XXXX zo dňa

XX.XX.XXXX, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženie na zdraví podľa § 157 odsek 1
Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť tak, že:

dňa 22.05.2023 v čase okolo 07:45 hod. v meste Bardejov na ulici E. G. XXX pred prevádzkou
čalúnnictva po predchádzajúcej slovnej výmene názorov pristúpil k, v tom čase sa tam nachádzajúcej C.
H. I., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom E. J. K. XXX/XX, kde svojou rukou chytil poškodenej pravú
ruku v oblasti zápästia, v ktorej mala svoj mobilný telefón a tento jej vytrhol z ruky, ktorý jej následne

vrátil späť, čím jej takto uvedeným konaním spôsobil zranenia a to ľahké podvrtnutie pravého ramena a
ťažké podvrtnutie pravého zápästia s poškodením TFC komplexu s dobou liečenia 8-9 mesiacov,

v celom rozsahu
o s l o b o d z u j e ,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s., so sídlom
Panónska cesta 2, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, s nárokom na náhradu škody
odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bardejov podal dňa XX.XX.XXXX na tunajšom súde pod číslom Pv
XXX/XX/XXXX obžalobu zo dňa XX.XX.XXXX na obžalovaného A. B., narodeného XX.XX.XXXX v E.,
pre skutok, ktorý mal obžalovaný spáchať tak, že dňa 22.05.2023 v čase okolo 07:45 hod. v meste
Bardejov na ulici E. G. XXX pred prevádzkou čalúnnictva po predchádzajúcej slovnej výmene názorov

pristúpil k, v tom čase sa tam nachádzajúcej C. H. I., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom E. J. K.
XXX/XX, kde svojou rukou chytil poškodenej pravú ruku v oblasti zápästia, v ktorej mala svoj mobilný
telefón a tento jej vytrhol z ruky, ktorý jej následne vrátil späť, čím jej takto uvedeným konaním spôsobil
zranenia a to ľahké podvrtnutie pravého ramena a ťažké podvrtnutie pravého zápästia s poškodenímTFC komplexu s dobou liečenia 8-9 mesiacov. V obžalobnom návrhu prokurátor právne posúdil skutok
ako prečin ublíženie na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona.

Na prejednanie veci súd nariadil hlavné pojednávanie. Po prednesení obžaloby prokurátorom na
hlavnom pojednávaní, samosudca umožnil obžalovanému urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 odsek
1 Trestného poriadku. Obžalovaný vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Na preukázanie skutkových tvrdení obžaloby súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie

výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkyne–poškodenej C. H. I., čítaním zápisnice o výsluchu
svedkyne-poškodenej JUDr. Ivany Bzdilovej z prípravného konania, výsluchom znalca MUDr. Patrika
Mihaľa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia k vypracovanému
znaleckému posudku číslo X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a oboznámením listinných dôkazov tvoriacich
obsah súdneho spisu, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je vyšetrovacích spis Okresného riaditeľstva
Policajného zboru Bardejov, Odboru poriadkovej polície, Obvodného oddelenia Policajného zboru

Bardejov ČVS: D./E..

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy týkajúce sa skutku, ktorého sa mal dopustiť obžalovaný,
nezávisle podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom zvážení všetkých
okolností a dôkazov jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či dôkazy obstaral súd, orgány činné

v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

V zmysle platnej právnej úpravy (Trestného poriadku) môže súd rozhodovať len o skutku, ktorý je
uvedený v obžalobnom návrhu a tvorí predmet obžaloby, pričom nie je viazaný právnym posúdeným
skutku v obžalobe. Skutok a jeho priebeh zahrňujúci protiprávne konanie páchateľa a následky takéhoto

konania, preskúmava súd na základe vykonaných dôkazov.

Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní a na základe skutočností, ktoré vyplynuli
z vykonaných priamych a nepriamych dôkazov, súd dospel k záveru, že skutok, ktorý tvorí predmet
obžaloby respektíve skutkové tvrdenia uvedené v popise skutku podanej obžaloby, ako aj samotný

priebeh skutku tak, ako je formulovaný v obžalobnom návrhu, podľa záverov súdu na základe
vykonaného dokazovania nebol preukázaný v jeho úplnej celosti, teda nebol preukázaný celý priebeh
skutku, čo do konania obžalovaného a s jeho konaním spojenými následkami.

V posudzovanej trestnej veci mal súd na základe výpovedí poškodenej C. H. I. a obžalovaného A. B. na

hlavnom pojednávaní preukázanú časť skutkových tvrdení, čo do miesta spáchania činu. K obžalobou
popisovanému konaniu obžalovaného voči poškodenej došlo na E. ulici číslo XXX v meste Bardejov
pred prevádzkou čalúnnictva v rozhodný deň, a to dňa 22.05.2023.
Čas spáchania činu uvedený v popise skutku obžaloby sa zhoduje len s výpoveďou poškodenej a to
konkrétne s jej tvrdením, že k činu voči jej osobe došlo zo strany obžalovaného v čase približne o 07:47

hod.. Obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní čas spáchania činu poprel a podľa jeho
tvrdení, k samotnému incidentu medzi ním a poškodenou malo dôjsť v čase medzi 08:30 hod. a 09:00
hod. (obdobne aj obsah výpovede obžalovaného v prípravnom konaní).
O ďalšom priebehu skutkových tvrdení obžaloby, týkajúcich sa konania obžalovaného a spôsobu, akým
malo dôjsť k ublíženiu na zdraví poškodenej zo strany obžalovaného tak, ako tieto boli definované

v skutku obžaloby, mal súd dôvodné pochybnosti, nakoľko výpovede obžalovaného a poškodenej (ako
jedených priamych dôkazov) sa nezhodovali a vzájomne si odporovali. Z výpovede obžalovaného
a poškodenej bolo nepochybné, že v inkriminovaný (rozhodný) deň došlo medzi poškodenou
aobžalovanýmkrozhovoru,ktorémupredchádzalofotografovanie(video-nahrávanie),respektívesnaha
o odfotografovanie obžalovaného pred prevádzkou čalúnnictva, poškodenou jej mobilným telefónom. Na

počínanie poškodenej a jej snahu vyhotoviť video záznam či fotografiu, zareagoval obžalovaný najprv
slovne, t. j. slovnou výmenou a následným pristúpením k poškodenej, uchopením a vzatím (vytiahnutím)
mobilného telefónu z ruky poškodenej. Teda zareagoval práve nie najvhodnejším spôsobom, a to
zmocnením sa mobilného telefónu, ktorým mal byť obžalovaný nahrávaný (fotený), avšak tento vrátil
obžalovaný poškodenej ihneď na jej vyzvanie späť. Odňatie mobilného telefónu z ruky poškodenej

obžalovaný na hlavnom pojednávaní priznal.
Sporným zostal medzi obžalovaným a poškodenou spôsob, respektíve opis spôsobu, akým obžalovaný
vytiahol respektíve vzal poškodenej mobilný telefón z jej ruky. Poškodená zotrvala na hlavnom
pojednávaní obdobne, ako v prípravnom konaní na svojich tvrdeniach, že obžalovaný svojou rukounajprv chytil zápästie jej ruky, v ktorej držala mobilný telefón, následne zápästie stlačil a potom druhou
rukou vzal poškodenej mobilný telefón vytrhnutím z pravej ruky. Mobilný telefón jej obžalovaný po krátkej
chvíli (ako už bolo uvedené) vrátil späť. Obžalovaný vo svojej výpovedi tvrdil, že poškodenej mobilný

telefón len z ruky vytiahol, pritom sa ruky poškodenej ani nedotkol, ani jej mobil z ruky nevytrhol. Svojou
rukouobžalovanýlenuchopilmobilnýtelefón,ktorýdržalapoškodenávosvojejpravejrukeapotiahnutím
smerom nahor telefón vytiahol z jej ruky.

Konaním obžalovaného, a to vytrhnutím mobilného telefónu z ruky poškodenej, mali byť podľa opisu

skutkových tvrdení obžaloby spôsobené poškodenej zranenia.
Popis zranení spôsobených poškodenej a posúdenie mechanizmu ich vzniku boli predmetom
znaleckého dokazovania znalcom MUDr. Patrikom Mihaľom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
chirurgia, traumatológia, ktorý vypracoval znalecký posudok číslo X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Znalec
v záveroch vypracovaného znaleckého posudku konštatoval, že poškodená utrpela pri napadnutí dňa
22.05.2023 (rozhodný deň) poranenia a to podvrtnutie pravého ramena a ťažké podvrtnutie pravého

zápästia s poškodením TFC komplexu. Pri opise mechanizmu vzniku poranení sa znalec v záveroch
znaleckého posudku priklonil k verzii o tzv. akútnom poranení TFC komplexu pravého zápästia,
nakoľko poškodená utrpela poranenie pravého zápästia, ako najzávažnejšie poranenie spôsobené
cudzím zavinením. Podľa obsahu lekárskeho nálezu z prvého ošetrenia poškodenej, jej páchateľ
vytrhol mobil z ruky pri fotografovaní, pritom došlo k podvrtnutiu pravého ramena a pravého zápästia

poškodenej. Zraňujúci podnet - teda chvat páchateľa mal podľa znalca pôsobiť na oblasť pravého
zápästiapoškodenejapreneseneajnapravérameno.Rotačno-torznýmpohybom(otáčavýmakrútiacim
pohybom) malo dôjsť k podvrtnutiu pravého zápästia poškodenej a následne k poškodeniu väziva,
šliach, chrupaviek v oblasti kĺbu zápästia. Zraňujúci podnet mal podľa znalca tupý charakter, pôsobil
pravdepodobne jedenkrát a mal stredne veľkú intenzitu. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní

znalec k záverom znaleckého posudku (okrem iného) dodal a vysvetlil, že pri poškodení TFC komplexu
(šľachy, chrupavky a väzivo) musí byť zápästie vystavené prudšiemu pohybu s väčšou energiou, pričom
len stisnutie ruky nepostačuje. Prítomný musí byť aj torzný mechanizmus - prudké vytočenie ruky.

Z výpovedí obžalovaného a poškodenej na hlavnom pojednávaní nebolo preukázané, aby obžalovaný

pravú ruku poškodenej (v ktorej tá držala mobilný telefón) nejakým spôsobom otáčal alebo vykrúcal.
Podľa obsahu výpovede poškodenej, mal obžalovaný rukou poškodenej (potom ako jej ruku chytil) len
trhnúť. Ruku poškodenej obžalovaný nevytáčal ani nekrútil.
Navyše aj z obsahu vypracovaného znaleckého posudku ako aj z výpovede poškodenej vyplýva, že
na prvé vyšetrenie šla poškodená až na štvrtý deň od incidentu (dátumovo až dňa 26.05.2023). Pritom

znalec nevylúčil pri posudzovaní pôvodu zranení poškodenej tú možnosť, že k zraneniam mohlo dôjsť
aj iným spôsobom - mechanizmom, ako to plynie z posudkovej časti znaleckého posudku číslo X/XXXX
zo dňa XX.XX.XXXX.
Vzhľadom na niekoľkodňový časový odstup medzi konaním obžalovaného, ktoré malo (podľa opisu
skutkových tvrdení obžaloby) spočívať v chytení a vytrhnutí mobilného telefónu z ruky poškodenej,

a v poradí prvým vyhľadaním odbornej lekárskej pomoci poškodenou na chirurgickom oddelení NsP Sv.
Jakuba n. o. v Bardejove, a ďalej pre nejasnosť a nejednoznačnosť, či obžalovaný skutočne poškodenú
chytil za zápästie, ako aj pre nejasnosť v tom, či obžalovaný poškodenej ruku vykrúcal a otáčal, mal
súd dôvodné pochybnosti o príčinnej súvislosti medzi konaním (obžalovaného) a následkami konania, t.
j. zraneniami poškodenej, ktoré mali byť poškodenej spôsobené konaním obžalovaného. Znalec sa pri

posúdení mechanizmu vzniku poranení poškodenej (vo svojich úvahách) priklonil v znaleckom posudku
ako ja vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní k pravdepodobnejšej verzii ich vzniku, teda k úvahám
oakútnomporanenízápästiapoškodenejcudzímzavinením.Avšakrotačno-torznýpohybspravourukou
poškodenej obžalovaným, v čase páchania skutku nebol preukázaný bez pochybností. Traumatický,
teda úrazový pôvod zranení zápästia poškodenej a jej ramena, nebol jednoznačne ustálený, bol

postavený na pravdepodobnosti zranení cudzím zavinením. Pritom na hlavnom pojednávaní poškodená
vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovaný jej ruku nekrútil ani nevytáčal. Tvrdenia poškodenej o tom,
že obžalovaný jej ruku nevytáčal ani nekrútil, negujú závery znalca o mechanizme vzniku poranení
poškodenej.
Súd poukazuje na to, že znalecký posudok je potrebné hodnotiť ako každý iný dôkaz vo vzájomnej

súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi na hlavnom pojednávaní, pritom závery znaleckého posudku
nie sú absolútne a nemenné, a môžu byť vyvrátené či spochybnené inými dôkazmi, napríklad výpoveďou
svedka, ktorá môže narušiť odborné závery, ku ktorým dospel znalec v čase vypracovania znaleckéhoposudku na základe podkladov, ktoré mu boli poskytnuté zo strany zadávateľa v predmetnej trestnej
veci zo strany orgánov činných v trestnom konaní.

Na základe vykonaných dôkazov súd nemal preukázané skutkové tvrdenia uvedené v popise skutku
obžaloby, že konaním obžalovaného došlo jednoznačne a bez dôvodných pochybností k spôsobeniu
zranení pravého zápästia poškodenej a podvrtnutiu pravého ramena, a tým k ťažkej ujme na
zdraví poškodenej. Od incidentu (udalosti rozhodného dňa), ktorý sa odohral medzi obžalovaným
a poškodenou, vyhľadala a absolvovala poškodená prvé lekárske ošetrenie až po určitom čase (období),

a to až na štvrtý deň od posudzovanej udalosti, pričom k akútnemu poraneniu a poškodeniu zápästia
poškodenej mohlo (počas dní, kedy nešla poškodená na vyšetrenie) dôjsť mechanicky - úrazovo aj iným
spôsobom.

V prípade skutku, ktorý tvorí predmet obžaloby, by do úvahy prichádzalo jeho právne posúdenie ako
prečin ublíženie na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona. Obžalovaný nemal úmysel ublížiť

na zdraví poškodenej, avšak pri svojom konaní mal pri zachovaní určitej miery opatrnosti predpokladať,
že jeho konaním môže dôjsť k porušeniu právom chránených záujmov spoločnosti, teda aj zdravia
poškodenej. Poranenie poškodenej bolo na základe vykonaného znaleckého dokazovania kvalifikované
ako ťažké poranenie, ťažký úraz s dobou liečenia u poškodenej v trvaní osem až deväť týždňov, počas
ktorých poranenie ovplyvňovalo obvyklý spôsob života poškodenej. V zmysle výkladového pravidla

uvedeného v § 123 odsek 3, odsek 4 Trestného zákona, poškodená utrpela poruchu zdravia trvajúcu
dlhší čas.

Objektívna stránka trestného činu ublíženie na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona spočíva
v spôsobení ťažkej ujmy na zdraví nedbanlivostným konaním páchateľa. Medzi konaním páchateľa

a následkom na ľudskom tele musí byť preukázaná príčinná súvislosť, že k ťažkej ujme na zdraví
poškodeného došlo práve konaním páchateľa.

Vykonaným dokazovaním nebolo podľa súdu možné pričítať konaniu obžalovaného všetky následky,
ktoré na zdraví poškodenej objektívne nastali.

Znalecké dokazovanie jednoznačne a ani s vysokou pravdepodobnosťou neurčilo, že konanie
obžalovaného je hlavnou a nosnou príčinou poranení poškodenej. Znalec sa v záveroch znaleckého
posudku priklonil k úvahe o akútnom poranení TFC komplexu cudzím zavinením inej osoby, ktorá sa
zdala byť podľa znalca pravdepodobnejšia. Pritom traumatický (úrazový) pôvod zranení poškodenej
znalec jednoznačne neustálil. Súd musel prihliadnuť, ako na relevantnú skutočnosť, aj na časový

odstup medzi rozhodným dňom (22.05.2023) a prvým ošetrením poškodenej (26.05.2023), ako aj na
skutočnosť, že jediným priamym a usvedčujúcim dôkazom bola len výpoveď poškodenej, ktorá vo
výpovedi na hlavnom pojednávaní poprela, aby jej obžalovaný vykrúcal, či vytáčal ruku. V posudzovanej
veci mal preto súd dôvodné pochybnosti o priebehu skutkových tvrdení uvedených v popise skutku
obžaloby.

Skutočnosť, že následok uvedený v skutku obžaloby spočívajúci v konkrétnych zraneniach a počte
spôsobených zranení ramena a zápästia poškodenej, sa vyvinul a bol dôsledkom (nevhodného) konania
obžalovaného, nebolo možné a bez pochybnosti ustáliť a preukázať.
V pochybnostiach súd nemohol vylúčiť ani tú možnosť, že k zraneniam poškodenej došlo mechanicky
- úrazovo aj iným spôsobom, pri inej činnosti poškodenej medzi rozhodným dňom a prvým lekárskym

ošetrením poškodenej.

Na to, aby bol spáchaný skutok trestným činom, musia byť naplnené všetky obligatórne znaky
skutkovej podstaty trestného činu (objekt, objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka). Tieto znaky
musí obsahovať každá skutková podstata trestného činu. Tieto znaky sú nevyhnutné, rovnocenné

a obligatórne, teda povinné. Pri absencii, čo i len jedného z obligatórnych znakov skutkovej podstaty
trestného činu, nepôjde o trestný čin.

V kontexte s vykonaným dokazovaním súd stíhané konanie obžalovaného nemohol vyhodnotiť ako pre-
čin ublíženie na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona v jeho základnej skutkovej podstate, a to

pre absenciu naplnenia objektívnej stránky základnej skutkovej podstaty predmetného prečinu podľa §
157 odsek 1 Trestného zákona.Na základe produkovaných dôkazov súd vo veci zároveň konštatoval, že konanie obžalovaného ne-
napĺňa ani skutkovú podstatu žiadneho iného trestného činu upraveného v osobitnej časti Trestného
zákona.

Pre absenciu niektorého z formálnych znakov skutkovej podstaty trestného činu (objektívnej stránky)
nebolo možné kvalifikovať konanie obžalovaného ako trestný čin, preto súd ďalej preskúmal, či konanie
obžalovaného uvedené v popise skutku obžaloby nevykazuje znaky priestupku alebo iného správneho
deliktu. S prihliadnutím na vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní súd dospel k záveru, že

konane obžalovaného uvedené v popise skutku obžaloby, nevykazuje ani znaky priestupku. Konkrétne
v predmetnej trestnej veci konanie obžalovaného nevykazuje znaky priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov.

Keďže na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nemožno bez dôvodných

pochybností súhlasiť s priebehom skutku zahŕňajúceho konanie obžalovaného s jeho následkami tak,
ako sú formulované v popise skutku obžaloby a vykonané dôkazy dostatočne nepreukazujú spáchanie
skutku obžalovaným v celom jeho priebehu, preto súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. si prostredníctvom zástupcu svedkyne JUDr. Ivany

Bzdilovej do skončenia prípravného konania uplatnila nárok na náhradu škody a špecifikovala jeho
rozsah a výšku. Pretože súd obžalovaného spod obžaloby prokurátora oslobodil, tak poškodenú
zdravotnú poisťovňu v zmysle ustanovenia § 288 odsek 3 Trestného poriadku odkázal s jej nárokom na
náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Bardejov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,

zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti
niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre
porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že
výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania
výslovne vzdať.