Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. marec 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5Csp/88/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224203611
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Rebej
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8224203611.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Marekom Rebejom v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX C. XX, právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sov. hrdinov 163/66,
089 01 Svidník, IČO: 31 954 448, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané finančné

zadosťučinenie, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ýzaplatiť žalobkyni sumu 100,00 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobuz a m i e t a .

III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,

o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.12.2024 sa žalobkyňa domáhala od žalovaného
zaplatenia sumy 1.000,00 Eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že v konaní
vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 2Csp/50/2023, o zdržanie sa použitia dohody
o zrážkach zo mzdy, bola ako žalobkyňa v postavení spotrebiteľa úspešná, rozsudkom Okresného

súdu Bardejov sp.zn. 2Csp/50/2023 z 28.03.2024 (ďalej len „Základné konanie“), ktorý nadobudol
právoplatnosť 18.05.2024. Súd uložil žalovanému (aj terajšiemu žalovanému) povinnosť zdržať sa
použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.03.2013
k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.03.2013, uzavretej medzi žalobkyňou
a žalovaným v 1. rade, na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne. Dňom 01.07.2024 nadobudol účinnosť
zákon č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
Aktuálny zákon). Podľa § 53 ods. 1 Aktuálneho zákona: „Ustanovenia tohto zákona sa použijú na zmluvu

uzavretú po 30. júni 2024. Vznik právnych vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024 a nároky
vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.“ Nakoľko v
súdenej veci došlo k porušeniu spotrebiteľských práv zmluvou č. XXXXXXXXXX, z 08.03.2013, čo súd
zistil v Základnom konaní, nemožno žalobu posudzovať podľa Aktuálneho zákona, ale podľa zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len Pôvodný zákon). Je preto toho názoru,

že žalobu je potrebné posúdiť podľa § 3 ods. 5 Pôvodného zákona, podľa ktorého: „Spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebopovinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.“ Uviedla, že ako spotrebiteľ
si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie za porušenie svojich spotrebiteľských práv, ktoré bola
nútená brániť v základnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie (ďalej len „PFZ“) má sankčnú

a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má aj funkciu relutárnu, ktorá
predstavuje obohatenie spotrebiteľa vo výške priznaného PFZ proti dodávateľovi za to, že spotrebiteľ
podstúpil súdne konanie, v ktorom bol ako spotrebiteľ na súde úspešný. Slovo primeraný má viacero
synoným a jedným z nich je slovo spravodlivý. Výška PFZ preto nemôže mať len symbolický význam,
nakoľko PFZ, len v symbolickej výške, nemôže byť ani primeraným ani spravodlivým. V tejto súvislosti

dala do pozornosti, že na rozdiel od iných inštitútov finančného zadosťučinenia existujúcich v právnom
poriadku SR (napr. ochrana osobnosti), v ktorých sa na prvé miesto kladie morálne zadosťučinenie a
finančná satisfakcia slúži len na dovŕšenie nápravy, tak pri inštitúte PFZ je možné zadosťučinenie len v
peňažnej forme ako jediného prostriedku, na jednej strane postihu nečestného dodávateľa a na druhej
strane je PFZ odmenou spotrebiteľa za úspech na súde v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Ak má PFZ
reálne plniť svoj účel, tak je to možné len priznaním PFZ v takej výške aby mala, nielen deklarovanú

sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu, ale aby mala tieto funkcie aj reálne, čo PFZ priznané v
symbolickej výške spĺňať nemôže. Aj keď výška PFZ sa nedokazuje a súd ju stanovuje voľnou úvahou,
tak kritéria z ktorých by mala voľná úvaha vychádzať, vyplývajú z intenzity porušenia spotrebiteľského
práva zo strany dodávateľa. Podstata nekalej obchodnej praktiky žalovaného spočíva v tom, že aj keď jej
bol úver reálne poskytnutý len vo výške 1.284,25 Eur je bezúročný a bez poplatkov, žalovaný sa mienil

prostredníctvom zrážok zo mzdy na jej úkor obohatiť o značnú sumu. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru je daná absenciou viacerých obligatórnych náležitostí úverovej zmluvy, pričom na bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru stačí absencia hoci aj len jednej obligatórnej náležitosti. Nesporne absentuje
správna výška úveru, v zmluve uvedenej vo výške 1.500,-- eur, reálne vyplatená suma 1.284,25 eura,
s čím súvisí nesprávna celková čiastka, ktorú som mala vyplatiť a nesprávna výška RPMN. Nesprávna

výška RPMN je evidentná už tým, že je nižšia ako ročná percentuálna miera nákladov. Ak sú úroky
z úveru, ako súčasť nákladov, vo výške 70,01 % ročne, tak nemôže byť logicky RPMN nižšia, ako
sú úroky z úveru. Žalovaný sa tak mienil na jej úkor bezdôvodne obohatiť minimálne o rozdiel medzi
poskytnutým úverom vo výške 1.284,25 eura a celkovou čiastkou, ktorú mala žalovanému podľa zmluvy
vyplatiť vo výške 3.375,54 eura, to je najmenej o sumu 2.091,29 eura. PFZ si uplatňuje vo výške

cca 50 % zo sumy, o ktorú sa žalovaný mienil na jej úkor obohatiť, to je vo výške 1.000,-- eur. Do
pozornosti dala, že žalovaný požadoval vykonať zrážky zo mzdy až do výšky 5.379,49 eura. Okrem
vymáhania súm, ktoré žalovanému nepatrili, zrážkami zo mzdy, sa žalovaný pokúsil bezdôvodne na jej
úkor obohatiť aj zneužitím rozhodcovského konania. V rozhodcovskom konaní bol žalovanému vydaný
rozhodcovský rozsudok Stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom

Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, rozhodcom JUDr. Erikom Končokom, sp. zn. RK-PC925/14-
EK, aj keď ide o ničotný rozhodcovský rozsudok, z dôvodu neprijateľnej rozhodcovskej doložky. Čo
sa týka otázky rozsahu porušenia spotrebiteľského práva, tak táto otázka je definovaná rozsudkom v
Základnej veci, t. j. rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp.zn. 2Csp/50/2023, z 28.03.2024 a jeho
odôvodnením, ktoré je hmotnoprávnou podmienkou nároku na PFZ a z tejto hmotnoprávnej podmienky

je potrebné vychádzať, ako záväznej. Tento rozsah zisteného porušenia spotrebiteľského práva, v
Základnej veci, nie je možné v konaní o PFZ, ani rozširovať, ani zužovať. Povaha, závažnosť, spôsob
a rozsah a okolnosti porušenia spotrebiteľských práv sú teda dané tým, že predmetná Dohoda bola
dopredu pripravená, bez toho, aby žalobkyňa mala možnosť ovplyvniť jej obsah. Ak chcela úver získať,
musela podpísať všetky listiny tak, ako jej boli predložené. Žalovaná sa prostredníctvom Dohody chcela

na jej úkor obohatiť o značnú čiastku.

2.1. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 24.01.2025 k žalobe uviedol, že Okresný súd Bardejov
v rozsudku zo dňa 28.03.2024, č.k. 2Csp/50/2023 vychádzal zo záveru o neplatnosti dohody o
zrážkach zo mzdy z dôvodu podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Táto skutočnosť je podstatnou pre

posúdenie, či došlo a je daný zákonný dôvod vzniku nároku kvalifikovaného ako primerané finančné
zadosťučinenie. Žaloba je preto čo do základu nedôvodná a nie sú splnené predpoklady pre vznik
nároku na primerané finančné zadosťučinenie. Ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka nie je
ustanovenímurčenýmnaochranuspotrebiteľa.Totozákonnéustanoveniejezaradenémedzivšeobecné
ustanoveniaObčianskehozákonníka.Žalovanýtvrdíďalej,žeexistenciutvrdenéhoažalovanéhonároku

neodôvodňujú ani tvrdenia žalobkyne o rozhodcovskom konaní, o bezúročnosti úveru a pod., pretože
tieto nemajú oporu v rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 28.03.2024, č.k. 2Csp/50/2023. Pokiaľ
žalobkyňa tvrdí, že primerané finančné zadosťučinenie si uplatňuje na podklade daného rozhodnutia,
a v danom rozsudku sa vôbec nerozhodovalo na základe posudzovania nejakého rozhodcovskéhorozsudku a rozhodcovského konania, a ani na základe posudzovania bezúročnosti úveru, potom takéto
skutočnosti nemôžu odôvodniť ani základ tvrdeného nároku a ani jeho výšku.
2.2. K výške požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia žalovaný uviedol, že popiera

uplatnený nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia čo do jeho výšky, a zároveň
popiera aj tvrdenia uvedené žalobkyňou na zdôvodnenie sumy 1.000,00 EUR. V súvislosti s
uplatňovaním sumy finančného zadosťučinenia žalobkyňa poukazuje na skutočnosti, na základe ktorých
a v súvislosti s ktorými žiadne porušenie práv spotrebiteľa konštatované nebolo, a teda ktorých sa
rozsudok Okresného súdu Bardejov zo dňa 28.03.2024, č.k. 2Csp/50/2023 vôbec netýka. Tento postup

žalobkyne tak je v rozpore s jej vlastným tvrdením v žalobe o tom, že „Čo sa týka otázky rozsahu
porušenia spotrebiteľského práva, tak táto otázka je definovaná rozsudkom v Základnej veci, t. j.
rozsudkom Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 2Csp/50/2023, z 28.3.2024 a jeho odôvodnením, ktoré je
hmotnoprávnou podmienkou nároku na PFZ a z tejto hmotnoprávnej podmienky je potrebné vychádzať,
ako záväznej.“ Žalovaný popiera tvrdenia žalobkyne odôvodňujúce sumu 1000,00 EUR ako nedôvodnú,
neprimeranú a v rozpore so skutkovým stavom vo veci. V prvom rade žalovaný uvádza, že tvrdenia

žalobkyne o rozhodcovskom konaní nemajú žiadnu spojitosť s rozsudkom zo dňa 28.03.2024. Rozsudok
Okresného súdu Bardejov zo dňa 28.03.2024 č.k. 2Csp/50/2023 sa žiadneho rozhodcovského konania
netýka. Neexistuje žiadne súdne rozhodnutie o tom, že v súvislosti s daným rozhodcovským konaním
došlo k porušeniu práv žalobkyne. Obsahovo sú tvrdenia žalobkyne nedôvodné, pretože nie je absolútne
skutkovo zdôvodnené, o aké zneužitie rozhodcovského konania malo ísť a o čo sa žalovaná mala

bezdôvodne pokúsiť. V druhom rade žalovaný poukázal aj na to, že rozsudok Okresného súdu Bardejov
zo dňa 28.03.2024, č.k. 2Csp/50/2023 sa netýka žiadnej bezúročnosti a bez poplatkovosti, a daným
rozhodnutím ani takýto záver prijatý nebol. Preto tvrdenia žalobkyne o bezúročnosti úveru nemajú
opätovne podklad v žiadnom súdnom rozhodnutí, a teda nemôžu byť nielen dôvodom pre vznik
nároku na finančné zadosťučinenie, ale ani dôvodom pre určenie jeho sumy v tomto konaní. Tvrdenie

žalobkyne, že žalovaný sa mienil obohatiť je nepravdivé a nemá oporu v žiadnom dôkaze. S ohľadom
na spôsob neplnenia povinnosti zo zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX, kedy žalobkyňa
včas neuhradila žiadnu splátku riadne a včas, sú tvrdenia o mienení sa obohatiť iluzórne. Neplnenie
vlastných záväzkov žalobkyne je významnou skutočnosťou pre posúdenie tvrdení žalobkyne. Žalobkyňa
zo sumy 1.284,25 EUR uhradila len 626,95 EUR. Neplnenie vlastných povinností spotrebiteľa je dôležité

kvalifikačné kritérium, ktoré má byť zohľadnené práve pri posudzovaní nároku na primerané finančné
zadosťučinenie. Krajský súd v Košiciach sa k takejto skutočnosti vyjadroval v rámci svojej rozhodovacej
činnosti a považoval ju za podstatnú. Podľa uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.05.2024,
č.k. 8CoCsp/2/2023-203 je potrebné prihliadať aj na cit. „ak ide o spotrebiteľa nepoctivého“, čo v
konkrétnostiach znamená, či vôbec uhradil aspoň to, čo obdržal. Práve s ohľadom na vyššie uvedené

je podľa žalovaného dôvodné tvrdiť, že žalobca nárok na primerané zadosťučinenie nemá, a ak áno tak
len v symbolickej výške 1,- EUR.

3.1. Žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 13.02.2025 k vyjadreniu žalovaného uviedla, že
právoplatný rozsudok súdu prvej inštancie je prílohou žaloby, pričom jasne deklaruje, že v právnom

vzťahu založeným Zmluvou o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 06.03.2013 došlo k
porušeniunoriemspotrebiteľskéhopráva.Tvrdeniažalovanéhooneexistenciianepreukázaníporušenia
práv a povinností, len odzrkadľujú jeho prístup k rešpektovaniu príslušných noriem spotrebiteľského
práva a princípu ochrany spotrebiteľa. S poukazom na § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa
uviedol, že je evidentné, že na súde úspešne uplatnila porušenie môjho práva, ako aj povinnosti

žalovaného ustanovenej týmto zákonom resp. osobitnými predpismi, čím naplnila hypotézu právnej
normy uvedenú v § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Pripustením argumentácie žalovaného by
bola popretá samotná podstata a zmysel inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle
§ 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý má mať sankčný a odradzujúci charakter, keďže
zo strany žalovaného dochádza na finančnom trhu k dlhodobému a opakujúcemu porušovaniu práv

spotrebiteľov. V zmysle citovaného rozsudku je zrejmé, že výsledok základného konania, v ktorom
spotrebiteľ namieta neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, je úspešným uplatnením práva alebo
povinnosti v súdnom konaní ako to má na mysli zákon o ochrane spotrebiteľa. Ustanovenie § 3 ods. 5
zákona o ochrane spotrebiteľa nevyžaduje, aby rozhodnutie súdu v základnom konaní muselo výslovne
obsahovať vo výroku porušenie konkrétneho ustanovenia. V zásade je v práve potrebné uplatňovať

doslovný gramatický výklad. Pričom pri citovanom ustanovení § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa
poukazujem naviac na formálno-systematický výklad (argumentum a rubrica), keďže účelom a zmyslom
zákona je „ochrana spotrebiteľa“ a na nadpis § 3 predmetného zákona „Práva spotrebiteľa“. Nadpis a
pomenovanie sú bezpochyby integrálnou súčasťou právneho predpisu, ktorým zákonodarca vyjadruje,že sa určité ustanovenia vzťahujú k určitej veci alebo inštitútu a spolu obsahovo súvisia. Je zrejmé,
že uplatnením neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy listom u môjho zamestnávateľa v nedôvodnej
a nezákonnej výške došlo preukázateľne k porušeniu mojich spotrebiteľských práv. Pre vznik nároku

na primerané finančné zadosťučinenie je postačujúca už samotná hrozba ujmy (spôsobilosť privodiť
ujmu). V danom prípade išlo už o reálny vznik ujmy, keďže žalovaný na základe absolútne neplatného
právneho úkonu môjmu zamestnávateľovi zaslal výzvu na vykonávanie zrážok zo mzdy. Samotná
argumentácia žalovaného, kde napriek judikovanému porušeniu spotrebiteľských práv a povinností v
podobe neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, považuje žalobu za nadbytočnú, priam za zneužitie

práva, a zároveň nepociťuje žiadnu sebareflexiu, vyznieva nielen alibisticky, avšak s poukazom na
ciele PFZ preukazuje opodstatnenosť žaloby v celom rozsahu. Podotýkam, že žalovaný si na základe
predmetných dohôd o zrážkach zo mzdy uplatňuje naďalej plnenia voči spotrebiteľom napriek vedomosti
o ich neperfektnosti, čo možno považovať použitím analógie z trestného práva za prípad špeciálnej
recidívy, kedy by sa malo PFZ zvyšovať a nie znižovať. Vzhľadom na charakter a stupeň porušenia
práv a povinností daných spotrebiteľskými právnymi normami považujem uplatnenú výšku primeraného

finančného zadosťučinenia za adekvátnu. Mnou uplatnená výška zodpovedá svojmu účelu, pretože
je potrebné toto finančné zadosťučinenie nevnímať ako kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu.
Rovnako je potrebné podotknúť, že prípadné sankcie vyplývajúce z opatrení dohľadných orgánov
by boli neporovnateľne prísnejšie. Uvedené finančné zadosťučinenie má tiež odradiť žalovaného,
ale aj iných dodávateľov, od porušovania práv spotrebiteľov. Záleží len na žalovanom, aby sa

nedopúšťal recidívy v neprípustnom kontrahovaní v rozpore so záujmami spotrebiteľov. Primeranosť
sumy 1 000,- € je vzhľadom najmä na postoj žalovaného a intenzitu porušení spotrebiteľských noriem
evidentne daná. Žalovaný nechce niesť akúkoľvek zodpovednosť za porušenie svojich zákonných
povinností. Neschopnosť spotrebiteľov nemôže byť legálnym zdrojom ziskov obchodníkov, poškodzujúc
v konečnom dôsledku celú spoločnosť. To sa týka aj konania, ktoré sa vonkajšiemu pozorovateľovi

javí byť ako ľahkomyseľnosť a nezodpovednosť, zo strany spotrebiteľa. V skutočnosti je to prejav
slabosti spotrebiteľa, ktorý je vo väčšine prípadov do konania, javiacim sa ako ľahkomyseľné a
nezodpovedné, vmanévrovaný agresívnymi reklamnými kampaňami obchodníkov, z ktorých sa zdá,
že ak si spotrebiteľ produkt obchodníka kúpi, resp. dá si poskytnúť, ešte na tom zarobí. Štát nemôže
dovoliť, aby táto „nezodpovednosť a ľahkomyseľnosť“ spotrebiteľov, ktorá je len prejavom ich slabosti,

bola zdrojom neúmerných príjmov nič neprodukujúcich obchodníkov, keď jediným efektom ich činnosti
je ochudobňovanie obyvateľov SR a transfer obrovských súm finančných prostriedkov do zahraničia,
namiesto toho, aby sa dostali do finančného „krvného“ obehu v SR, napr. cez maloobchodnú sieť, čo
by v konečnom dôsledku podporilo výrobu, obchod, zamestnanosť a životnú úroveň všetkých vrstiev
obyvateľstva. Napokon súdu je z jeho rozhodovacej činnosti dozaista známe, že žalovaný dlhodobo a

vo veľkom rozsahu porušuje spotrebiteľské práva na finančnom trhu. Aj v súčasnosti napriek množstvu
rozsudkov vydaných proti žalovanému, tento neustále používa nekalé obchodné praktiky a finančne
sa snaží na úkor spotrebiteľov obohacovať, najmä využívaním neprijateľných zmluvných podmienok.
PFZ vo výške 1.000,- € je prinajmenšom primerané aj s ohľadom na výšku sankcií (pokút až do
výšky 50.000,- €), ktoré podľa zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach

ochrany spotrebiteľa alebo zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančný trhom je oprávnená
dodávateľovi uložiť Slovenská obchodná inšpekcia alebo Národná banka Slovenska. Poukázala, že
ujma, ktorá konaním žalovaného vznikla nebola len v akademickej rovine, ale preukázateľne došlo
k zásahu aj do jej majetkovej sféry. Zároveň uplatňovaním jej legitímneho nároku v súdnom konaní
bol narušený nielen jej bežný život. Výkonom nezákonných zrážok zo mzdy vo mne reálne vyvolalo

stresové situácie a psychické napätie. Členský štát EÚ má v zmysle práva EÚ má prijať dostatočne
odradzujúce mechanizmy, aby zabránil porušovaniu práv spotrebiteľov. Práve takýmto mechanizmom je
inštitút PFZ, prejavujúci sa vo svojich funkciách ako sankčnej, preventívnej a satisfakčnej. Suma 1.000,-
€predstavujeiba0,00002zvýškyvýnosovžalovanéhozarok2023(údajzportálufinstat.sk).Symbolická
suma PFZ predsa dodávateľa neodradí od neustáleho porušovania spotrebiteľských práv a noriem.

Žalovaný sa porušenia nedopustil iba voči nej, ale vzhľadom na modus operandi pri kontraktácii voči
tisíckamklientov.Pretopriznanásumavminimálnejmierenepochybnenapĺňajednotlivéfunkcieinštitútu
a nepredstavuje neprimerané obohatenie spotrebiteľa ani neprimerané ukrátenie alebo sankcionovanie
dodávateľa. Konanie žalovaného taktiež nemožno označiť inak ako nekalú obchodnú praktiku a
rozporné s dobrými mravmi. Vzhľadom na jednotlivé funkcie inštitútu PFZ a jeho účel, ktorým je

zabezpečiťochranuspoločnostiprednečestnýmidodávateľmi,týmžeprimeranýmanajmädostatočným
spôsobom ich skrz finančnú sankciu príjmu k tomu, aby viac sa rovnakých a obdobných konaní
nedopúšťali, resp. ich finančné zadosťučinenie má odradiť od nekalého konania, a zároveň vyjadrí aj
dostatočné zadosťučinenie spotrebiteľovi za ujmu a príkorie zo strany dodávateľa. Jediným objektívnymkritériom pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia je výška škodlivého následku, ktorú
dodávateľ spotrebiteľovi spôsobil, alebo mienil spôsobiť, porušením spotrebiteľského práva. Poukázala
pritom na trend v rozhodovacej praxi, keď prevažujú rozhodnutia, v ktorých súdy priznali primerané

finančné zadosťučinenie vo výške v akej bola, v súvislosti s obohatením sa dodávateľa, alebo v súvislosti
so snahou dodávateľa bezdôvodne sa na úkor spotrebiteľov obohatiť, uplatnená. Aj keď výška PFZ
je vecou voľnej úvahy súdu, tak táto voľná úvaha by mala zodpovedať individuálnym konkrétnym
danostiam tej ktorej veci, s dôrazom na objektívne kritériá, lebo len tieto objektívne kritériá sú pre voľnú
úvahu aj objektívne porovnateľné.

4. Podanie žalobkyne (odsek 3. odôvodnenia) bolo spolu s výzvou na vyjadrenie k nemu doručené
právnemu zástupcovi žalovaného dňa 17.02.2025, ktorý sa k vyjadreniu žalobkyne písomne nevyjadril.

5.Súdvecrozhodolvsúladesust.§297písm.b)C.s.p.beznariadeniapojednávania,keďžepredmetom
sporu bola otázka jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a

hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,00 Eur.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listín a to rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k.
2Csp/50/2023-99, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

7. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 2Csp/50/2023-99 zo dňa 28.03.2024 vo veci žalobkyne
proti žalovanému o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy tunajší súd rozhodol takto:
„I. Žalovaný v 1. rade j e p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov)
dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.03.2013 k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa
06.03.2013, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne.

II. Žalovaný v 1. rade j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania a trovy neodkladného
opatrenia v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

V odôvodnení rozsudku súd okrem iného uviedol nasledujúce:
„43. Podľa názoru súdu táto Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola jasne a určite koncipovaná. Je
preukázané, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola podpísaná v rovnaký deň ako samotná úverová
zmluva, a to hoci aj na samostatnej listine, no je nepochybným, že v deň uzavretia Zmluvy o úvere ešte
nebolo možné konkretizovať pohľadávku, ktorú má táto Dohoda zabezpečovať.

44. Ďalej má súd za to, že úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základe ochrany spotrebiteľa v
súkromnoprávnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Na ochranu spotrebiteľa
boli prijaté viaceré osobitné právne normy, ako aj napríklad zákon o ochrane spotrebiteľa. Rovnako
boli prijaté Smernice a Nariadenia, ktoré sa týkajú problematiky ochrany spotrebiteľa. Podľa judikatúry

Súdneho dvora EÚ je potrebné vykladať vo svetle zákonov nielen ustanovenia národného práva
implementujúce napríklad Smernice, ale tiež národné právo ako celok, pričom vnútroštátny súd je
povolaný k výkladu národného práva v čo najväčšom možnom rozsahu vo svetle textu a účelu Smerníc
(ide o tzv. nepriamy účinok smerníc). Pri naplnení cieľa Smerníc predovšetkým článku 6 ods. 1 Smernice
Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách je nutné chrániť

postavenie spotrebiteľa a nastolenie rovnováhy, ktorú tá - ktorá zmluva upravuje medzi právami a
povinnosťami zmluvným strán, a to v záujme skutočnej rovnováhy. Preto pri výklade príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka, týkajúcich sa spotrebiteľa a ustanoveniach zákona o ochrane
spotrebiteľa,jenutnévychádzaťzrozšírenéhovýkladudefiníciespotrebiteľskejzmluvy,ktorejznakomje,
že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom

neovplyvňuje, t. j. je potrebné kvalifikovať ako spotrebiteľskú zmluvu každú zmluvu, bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Je tak povinnosťou súdu reflektovať na obsah
a účel európskej ochrany spotrebiteľa, obsiahnutý v príslušných smerniciach, keďže žalujúca strana sa
domáhala ochrany svojich ústavných práv.

45. Treba poukázať na neprípustnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy
Dohodou o zrážkach zo mzdy aj z dôvodu neprijateľnosti a možnosti vymáhať dlh bez určenia
jeho oprávnenej výšky a bez súdneho prieskumu podmienok zmluvy. Možno jednoznačne uviesť, že
uvedená Dohoda nespĺňa podmienky náležitého perfektného právneho úkonu v zmysle Občianskehozákonníka, čo sa týka určitosti a oprávnenosti výšky pohľadávky. Ak z jej obsahu vyplýva, že výška
zabezpečenej pohľadávky je aj rovnakou výškou úverovej sumy, ktorú by si žalovaný v 1.rade nárokoval
zo zmluvy o úvere, je možné mať preto dôvodne za to, že mohlo by dôjsť k zrážkam zo mzdy aj

súm neprináležiacich žalovanej strane, vyplývajúcich z prípadných neprijateľných zmluvných podmienok
(napr. aj zo zmluvných pokút, čo sa napokon uvádza priamo v článku I. Dohody o zrážkach zo mzdy
zo dňa 6.3.2013 a tiež neprijateľných poplatkov za poskytnutie služieb pod bodom 8.1. zmluvy o
revolvingovom úvere - dôvody k ich neprijateľnosti viď odôvodnenie nižšie).

46. Žalovaný v 1.rade svoju pohľadávku zabezpečil dohodou o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej
mal zamestnávateľ žalobkyne vykonávať zrážky zo mzdy vo výške 80,35 Eur podľa zmluvy o úvere
č. 8300057755 s tým, že obe zmluvné strany súhlasili, aby sa zvýšila výška zrážok zo mzdy. Takéto
zabezpečenie záväzku na vopred podpísanej dohode o zrážkach zo mzdy bez uvedenia dlžnej
sumy a určenia presných pravidiel pre jej určenie predstavuje neprijateľnú a neprimeranú požiadavku
poskytovateľa pôžičky, lebo tento sám subjektívne rozhoduje, že bude vymáhať od žalobkyne dlh podľa

vlastnýchpredstávovýškepohľadávkyajejpríslušenstvabezsúdnehopreskúmaniapodmienokzmluvy,
a teda posúdenia, či vôbec pohľadávka existuje. Žalobkyňa ako spotrebiteľka je v pozícii, kedy stráca
právo disponovať so svojím príjmom ako so svojím majetkom, a to bez právneho základu. Táto dohoda
o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, ale bola
vynútená poskytovateľom pôžičky a žalobkyňa ako spotrebiteľka nedokázala zabrániť tomu, aby sa

začali vykonávať zrážky z jej mzdy po tom, čo veriteľ doručil žiadosť o realizáciu dohody o zrážkach zo
mzdy. Takto naformulovaná dohoda o zrážkach zo mzdy vyvoláva nerovnováhu v postavení spotrebiteľa
a veriteľa, keď neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie svojej pohľadávky aj v časti, ktorá je založená
na nekalých podmienkach. Veriteľ je vo výhodnejšom postavení, lebo môže veľmi jednoducho vymôcť
aj také čiastky, na ktoré nemá nárok. Takéto dojednanie v dohode o zrážkach zo mzdy je v neprospech

spotrebiteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná medzi účastníkmi zmluvy, je vo
forme formulára, v ktorom zmluvné podmienky vopred pripravil veriteľ bez možnosti ovplyvniť ich obsah
a formuláciu zo strany žalobkyne ako spotrebiteľky. Zrážky zo mzdy majú v právnom poriadku aj inú
ako zabezpečovaciu funkciu, môžu slúžiť ako spôsob výkonu exekúcie a na základe tejto dohody tak
vzniká nielen právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ale aj treťou osobou, t. j. platiteľom mzdy. Zákon

vyžaduje, aby dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola písomne uzatvorená. Jej obsahom
je súhlas dlžníka s tým, aby platiteľ jeho mzdy alebo iného príjmu realizoval zrážky v dohodnutej
výške a zrazené sumy vyplácal veriteľovi. V dohode o zrážkach zo mzdy musí byť uvedené, v akom
rozsahu sa môžu vykonávať zrážky zo mzdy. V žiadnom prípade nemôže byť táto zrážka vyššia, ako to
stanovuje právny poriadok pre výkon rozhodnutia, lebo v tejto časti by odporovala zákonu. Ani pri výkone

rozhodnutia zrážky nesmú sa vykonávať vo väčšom rozsahu, a to ani vtedy, keby s tým dlžník súhlasil. V
dohode o zrážkach zo mzdy musí byť platiteľ mzdy náležite identifikovaný, čo je potrebné z toho dôvodu,
že platiteľ mzdy musí mať spoľahlivý doklad o tom, že zrážky vykonáva oprávnene. Predmetná dohoda o
zrážkach zo mzdy neobsahuje označenie platiteľa mzdy, neidentifikuje ho a pokiaľ ide o výšku zrážky zo
mzdy, stanovuje ju vo výške mesačnej splátky v zmysle zmluvy o úvere s tým, že podľa bodu 2 dohody

môže byť zrážka vyššia, aká by bola pri výkone rozhodnutia. Toto dojednanie súd považuje za neurčité
z dôvodu, že v dohode o zrážkach zo mzdy je potrebné uviesť sumu, ktorá sa nesmie dlžníkovi zraziť,
pričom platiteľ mzdy, keďže nie je v zmluve uvedená výška, ktorú žiadal veriteľ zraziť podľa zmluvy o
úvere, nevie, v akej výške má vykonať zrážky zo mzdy dlžníka v prípade, že by sa mala vykonať zrážka
vo výške vyššej než by bola zrážka pri výkone rozhodnutia.

47. Súd má za to, že formulácia dohody o zrážkach zo mzdy je v rozpore s požiadavkou na poctivý
obchodný styk a čestnú obchodnú prax a takéto konanie je v rozpore aj s dobrými mravmi a tiež priamo
so zákonom (čl. 4 Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
Dohoda neobsahuje náležitosti podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto súd dospel k záveru,

že ide o neplatný právny úkon pre jeho neurčitosť v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka a rozpor
so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách v zmysle § 3 ods. 3 zákona
č. 250/2007 Z. z., z čoho vyplýva aj naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Uložením
povinnosti zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný v 1.rade ani jeho právny nástupcovia

nebudú môcť túto dohodu o zrážkach zo mzdy použiť na realizáciu zrážok zo mzdy žalobkyne, čím
bude chránené právo na ochranu spotrebiteľa pred zneužitím neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy pri
opätovnom prípadnom použití, čím sa odstráni stav neistoty, v ktorom sa žalobkyňa nachádza.48. Žalovaného v 1.rade v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka zaťažovalo dôkazné bremeno ako
už bol súd uviedol vyššie preukázať, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola individuálne dojednaná, teda,
že žalobca ako spotrebiteľ mal možnosť so žalovaným v 1.rade jednať o znení ustanovení tejto dohody ,

resp. odmietnuť ju podpísať a aj tak mať možnosť uzavrieť so žalovaným v 1.rade úverovú zmluvu.
Žalovaný v 1.rade toto dôkazné bremeno neuniesol. V danom prípade mal súd z listín preukázané,
že v rovnaký deň ako bola uzatvorená zmluva o úvere bola medzi sporovými stranami uzatvorená aj
dohoda o zrážkach zo mzdy na osobitnej listine. Žalobkyňa, ktorá mala záujem o poskytnutie úveru
preto, aby ho získala, musela podpísať okrem zmluvy o úvere aj dohodu o zrážkach zo mzdy s vopred

pripraveným textom zo strany žalovaného v 1.rade. Všetky tieto listiny, ich ustanovenia, vopred pripravil
žalovaný v 1.rade. Žalovaný v 1.rade vopred vnútil pripraveným predtlačeným tlačivom žalobkyni aj iný
úkon než len ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu. Je potom bez právneho významu,
že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola v čase jej uzavretia zákonom zakázaná, ako uvádzal žalovaný v
1.rade.Súdtedazohľadnil,žepredmetnádohodaozrážkachzomzdyjeformulárovážalovanýmv1.rade
vopred pripravená dohoda, do ktorej boli vpísané len osobné údaje žalobkyne, číslo zmluvy. Žalobkyňa

nemohla obsah dohody ovplyvniť. Z predložených listín nijako nevyplýva, žeby pred podpisom dohody
bola žalobkyňa zo strany žalovaného v 1.rade poučená o následkoch podpisu dohody o zrážkach zo
mzdy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konštatoval, že nejde o individuálne dojednanú zmluvnú
podmienku. Podpisom dohody o zrážkach zo mzdy bola žalobkyňa nútená podrobiť sa vykonávania
zrážok z jej mzdy bez možnosti akejkoľvek kontroly opodstatnenosti výšky pohľadávky.

49. Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX z 21.2.2013 je spotrebiteľskou zmluvou
a súd je oprávnený vykonať jej súdnu kontrolu. Súd konštatuje, že zmluva neobsahuje zákonom
požadované náležitosti, keď v nej chýba termín splátok úveru, termín konečnej splatnosti, v zmluve nie
je uvedená adresa, na ktorej spotrebiteľ môže uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť a pod bodom 5 sú

uvedené rovnaké výšky RPMN a úrokovej sadzby 70,01 %, čo svedčí o nesprávnom výpočte týchto
veličín a súd sa zhoduje s tvrdením žalobkyne, že výška RPMN nezodpovedá správnej výške, lebo do
celkových nákladov nie je zahrnutý poplatok za odklad splátok úveru podľa bodu 8 dohody o poskytnutí
služby vo výške 215,75 eur, čím sa výška RPMN navyšuje. Už len absencia jednej z týchto povinných
náležitostí spôsobuje, že úver podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. je bezúročný a bez poplatkov

a žalovaný v 1.rade má tak nárok len na vrátenie sumy, ktorú poskytol žalobkyni ako úver, t. j. vo výške
1 500 eur - 215,75 eur.

50. Neopomenúc skutočnosť vo vzťahu k spomenutému poplatku a podmienkam v bode 8 zmluvy, tieto
zmluvné podmienky Zmluve o revolvingovom úvere uvedené v článku 8, bod 8.1., v znení: ,,Predmetom

tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení
nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek
splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy, uzavretej medzi Veriteľom a
Dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie
služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 EUR a b) za

poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 EUR
v prípade ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného
uváženia jednostranne znížiť k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne
oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu
tejto Dohody o poskytnutí služby.“, a v článku 8, bod 8.4., v znení: „Odplata za poskytnutie odkladu

splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a Dlžník sa
dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie
schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke
Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby
(resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru Dlžníkovi podľa článku 2.3. Zmluvných

dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom
poskytnutia revolvingu Dlžníkovi. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a
to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1.
Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty
podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku

dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Rozdiel bude
uhradený na účet Dlžníka uvedený v čl. 2 Žiadosti/Zmluvy.“, boli opakovane súdmi vyhlásené za
neprijateľné (viď rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/117/2017 zo dňa 30.11.2017, sp.zn. 2Co/38/2017 zo dňa 30.11.2017 a sp. zn. 23Co/87/2017 zo dňa 16.4.2018, rozsudok Okresného
súdu Bardejov sp. zn. 8Csp/13/2022 zo dňa 31.7.2023).

51. Žalovaný v 1.rade sa tak dopustil aj nekalej obchodnej praktiky v zmysle § 7 a 8 zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Súd zdôrazňuje, že na tvrdenie žalobkyne o individuálnom vyjednaní si
dohody o zrážkach zo mzdy ani v jednom zo svojich podaní žalovaný v 1.rade relevantným spôsobom
nereflektoval. Neuviedol, akým spôsobom bolo žalobkyni ozrejmené, že pohľadávka je zabezpečená
dohodou o zrážkach zo mzdy a že jej boli možné dôsledky uzatvorenia takejto dohody vysvetlené.

52. Opakujúc sa žalovaný v 1.rade nepreukázal, že by dohoda o zrážkach zo mzdy bola individuálne
dojednaná. Samotné oddelenie textu dohody o zrážkach zo mzdy od spotrebiteľskej zmluvy neznamená,
že došlo k individuálnemu dojednaniu. Ďalej nepreukázal, že náležitým spôsobom poučil a vysvetlil
žalobkyni jednotlivé ustanovenia dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyni nebola daná možnosť
odmietnuť podpísať túto formulárovú dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá jej bola predložená k

podpisu spolu so spotrebiteľskou zmluvou. Žalobkyni bola dohoda o zrážkach zo mzdy podsunutá k
podpisu bez náležitého poučenia a vysvetlenia jednotlivých ustanovení dohody o zrážkach zo mzdy,
pričom táto dohoda vrátane zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsahuje množstvo ustanovení, ktoré
sú písané drobným písmom na niekoľkých stranách a už len samotné prečítanie týchto ustanovení
zaberie množstvo času spotrebiteľovi, pričom žalovaný v 1.rade si nesplnil svoju povinnosť upozorniť

spotrebiteľa na tieto ustanovenia, poskytnúť mu výklad tak, aby spotrebiteľ vedel zvážiť svoje vlastné
rozhodnutie a mal možnosť aj odmietnuť takúto dohodu o zrážkach zo mzdy. Na základe uvedeného súd
žalobe v celom rozsahu vyhovel pre neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy s poukazom na § 39 OZ
a uložil žalovanému v 1.rade povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov)
dlžníka č. 83000577755 zo dňa 6.3.2013.“

8. Rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 2Csp/50/2023-99 zo dňa 28.03.2024 nadobudol
právoplatnosť dňom 18.05.2024.

9. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, ustanovenia tohto zákona sa použijú na zmluvu uzavretú po 30. júni 2024. Vznik právnych
vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024 a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa
právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.

10. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona

Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tento zákon
upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť
orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami. Tento zákon
sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej

republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.

11. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi

na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby
sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto
konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov
jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa
uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý

na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

12. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne vyplývajúci z § 3 ods. 5 zákona č.

250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom uvedené ustanovenie je potrebné aplikovať v zmysle
aktuálne platného a účinného zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, keďže k porušeniu spotrebiteľských práv žalobkyne došlo zmluvou zo dňa
06.03.2013, pričom podľa § 53 ods. 1 aktuálneho zákona o ochrane spotrebiteľa sa nároky z uvedenejzmluvy posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30.06.2024, t.j. podľa zákona č. 250/2007 Z.
z. Citované ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať
primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a

to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie
ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným
predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto
práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo

povinnosti dôjde.

13. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť
požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Práve inštitút relutárnej náhrady
nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred
diskrimináciou. V zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie za

diskriminačné správanie účinné, primerané a odradzujúce.

14. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa úspešne uplatnila
porušenie svojich práv ustanovených osobitným predpisom v konaní vedenom na Okresnom súde
Bardejov sp.zn. 2Csp/50/2023. V predmetnom konaní sa žalobkyňa voči žalovanému domohla uloženia

povinnosti žalovanému zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.
8300057755 zo dňa 06.03.2013 k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.03.2013,
uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne. Súd v uvedenom
konaní dospel k záveru, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatný právny úkon pre jeho
neurčitosť v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka a pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho

zákonníka. Zároveň súd konštatoval, že ohľadne procesu uzatvorenia Dohody o zrážkach zo mzdy sa
žalovaný dopustil nekalej obchodnej praktiky v zmysle § 7 a 8 zákona č. 250/2007 Z. z. Žalobkyňa teda
relevantným spôsobom preukázala porušenie zákonnej povinnosti dodávateľa poskytnúť spotrebiteľský
úver v súlade s právnymi predpismi, predovšetkým v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a bez
neprijateľných a teda neplatných zmluvných podmienok a od spotrebiteľa nevyžadovať tú časť plnenia,

na ktoré pre neplatnosť konkrétnych zmluvných podmienok nemá nárok. Žaloba je preto čo do základu
nároku žalobkyne dôvodná.

15. Keďže výška primeraného finančného zadosťučinenia nie je predmetom žiadnej právnej úpravy, súd
v rámci voľnej úvahy vyhodnocuje primeranosť s ohľadom na konkrétne okolnosti veci. Spotrebiteľ, ktorý

na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Z hypotézy právnej normy
v časti, na základe ktorej možno priznať spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom (zákonom č. 250/2007

Z. z.) a osobitnými predpismi zodpovedá, jednoznačne vyplýva podmienka úspešného uplatnenia
porušenia práva, alebo povinnosti ustanoveného zákonom č. 250/2007 Z. z., alebo osobitnými predpismi
spotrebiteľom. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká
konkrétna majetková ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

16. Vyhodnotiac všetky okolnosti prípadu súd považoval za primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 100,00 Eur v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. Súd bral do úvahy tú skutočnosť, že
dodávateľpripravildohoduozrážkachzomzdy,ktorábolaposúdenáakoneplatnáatojednakvdôsledku
neurčitosti a zároveň v dôsledku rozporu so zákonom, pričom súd konštatoval, že žalovaný sa voči
žalobkyne dopustil nekalej obchodnej praktiky ohľadne samotného procesu uzatvorenia predmetnej

dohody. Žalobkyňa sa v základnom konaní súdnou cestou domohla voči žalovanému ochrany svojich
práv, keď súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy. Preto pri
určenívýškyprimeranéhofinančnéhozadosťučineniaakonemajetkovejujmysúdpovažovalzadôvodné
zohľadňovať satisfakčnú, ale hlavne tiež sankčnú funkciu primeraného finančného zadosťučinenia,
ktorej podstatou je odradiť dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči spotrebiteľovi.

Súd je tak toho názoru, že celková suma 100,00 Eur ako finančné zadosťučinenie, je primeraná pre
dovŕšenie satisfakcie porušených práv žalobkyne ako spotrebiteľa tak, že svojím účinkom prispieva k
upusteniuoduplatňovaniaobdobnýchnekalýchpraktíkvočiinýmspotrebiteľom.Vzhľadomnakonkrétne
okolnosti súdenej veci tak priznaná suma 100,00 Eur, zodpovedá zákonom akcentovanej ochranespotrebiteľa, a má aj dostatočnú sankčnú funkciu, aby žalovaný od obdobného konania v budúcnosti
upustil. S poukazom na uvedené súd prvým výrokom rozsudku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 100,00 Eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia a v prevyšujúcej časti

o zaplatenie 900,00 Eur žalobu II. výrokom ako nedôvodnú zamietol. Súd zdôrazňuje, že predmetom
tohto konania bol nárok žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie s poukazom na úspech
žalobkyne v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 2Csp/50/2023, v ktorom sa domohla uloženia
povinnosti žalovanému zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy. V tomto základnom konaní súd
posudzoval platnosť, resp. neprijateľnosť zmluvnej podmienky ohľadne dohody o zrážkach zo mzdy,

teda súd neposudzoval otázku, či poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Rovnako
tak súd neposudzoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky a ani samotný rozhodcovský rozsudok,
ktorý bol následne na základe uvedenej doložky vydaný. Vzhľadom k predmetu základného konania
súd nepovažoval za dôvodné vychádzať pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia zo
sumy, o ktorú sa mal žalovaný bezdôvodne obohatiť vykonaním zrážok zo mzdy žalobkyne. Predmetom
základného konania nebolo posudzovanie výšky pohľadávky žalovaného ako veriteľa voči žalobkyni ako

dlžníčke z titulu zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300057755 zo dňa 06.03.2013.

17. Záverom súd uvádza, že už podľa konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

18.Podľa§262ods.1C.s.p.,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

19. Podľa § 255 ods.1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. spojení s
§ 262 ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa bola v konaní čo do základu nároku úspešná v plnom rozsahu, pričom
výška priznaného finančného zadosťučinenia závisela od úvahy súdu, preto súd priznal žalobkyni voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd
rozhodne po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd
Bardejov, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Podľa ust. § 365 ods.1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ust. § 365 ods.2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods.3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).