Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 21, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/95/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2623214277
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2623214277.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudkýň: JUDr.
Dominika Horváthová a JUDr. Ľubica Spálová v právnej veci navrhovateľov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. X/XX, XXX XX C., 2. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X/XX, XXX XX C., obaja zastúpení
advokátom: JUDr. Peter Schmidl, so sídlom Borský Svätý Jur 774, 908 79 Borský Svätý Jur proti
odporcom: 1. E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, C. G., zastúpená spoločnosťou: Advokátska

kancelária Kurucová, s. r. o., so sídlom Hurbanova 486/2, 905 01 Senica, 2. LESY Slovenskej republiky,
Štátny podnik, so sídlom Nám. SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, 3. Slovenský
pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, v konaní o potvrdenie
vydržania vlastníckeho práva, o odvolaní navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Senica č. k.:
21Vyd/1/2023 – 33 zo dňa 24. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmuznesenímsúdprvejinštancievýrokomI.návrhnazačatiekonaniaopotvrdenívydržania
zamietol a výrokom II. žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

1.1. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 359d ods. 2, § 359e ods. 2, § 359f
ods. 1 a § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový priadok (ďalej „C. m. p.“), § 129 ods. 1, § 130
ods. 1, § 134 ods. 1 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).

1.2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovatelia sa domáhali potvrdenia vydržania
vlastníckeho práva k časti pozemku (teraz parcela č. 101/1 s výmerou 29 m2), ktorý susedí s ich

nehnuteľnosťou (parcela č. 101/2). Tvrdili, že na základe vykonaných meraní za účelom vytvorenia
geometrického plánu E. C. zistila, že časť parcely o výmere 29 m2 je prihrazdená plotom k pozemku
navrhovateľov, pričom navrhovatelia a ani E. C. nemali o tomto vedomosť, pretože predmetný plot
stojí na pozemku najmenej 55 rokov. Ďalej v návrhu uviedli, že tak ako nehnuteľnosť par. č. 101/2
spolu s časťou o veľkosti 29 m2 (teraz parc. č. 101/1 o výmere 29 m2) užívali právni predchodcovi -
rodičia navrhovateľky 2, od roku 1994 ju fakticky ovládajú i obaja navrhovatelia, pričom s touto časťou

nakladajú ako s vlastnou, starajú sa o ňu, vysadili na nej množstvo stromov, ktoré sú v dnešnom čase už
mohutného vzrastu (čo podľa nich potvrdzuje skutočnosť dlhodobej držby) a nikým nerušene ju užívajú.
Navrhovatelia majú za to, že v takomto stave bola nerušene a v dobrej viere užívaná v nepretržitej
držbe časť parcely o veľkosti 29 m2 rodičmi navrhovateľky 2 bezmála 30 rokov a následne navrhovatelia
uvedenú časť užívali v nepretržitej držbe od roku 1994 až do roku 2022, teda 28 rokov. Počas uvedenej
doby neboli nikým rušení, túto považovali vždy za svoje vlastníctvo.1.3 Z predložených listov vlastníctva súd prvej inštancie zistil, že E. C. je vlastníčkou parcely 101/1
a navrhovatelia sú vlastníkmi susediacej parcely 101/2. Z geometrického plánu č. 76/2021 zistil, že
pôvodná parc. č. 101/1 o výmere 277 m2 bola rozdelená tak, že diel 10 o výmere 19 m2 sa pričlenil

k parcele č. 101/3, diel 11 o výmere 92 m2 sa pričlenil k parcele č. 91, diel 12 o výmere 6 m2 sa
pričlenil k parcele č. 92, diel 13 o výmere 131 m2 sa pričlenil k parcele č. č. 95. Zostatok parcely vo
výmere 29 m2 (pôvodne parc. č. 101/1 o výmere 277 m2) zostal podľa nového stavu evidovaný na
parcele č. 101/1, zapísaný na liste vlastníctva č. XX. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 27.07.1994
mal súd prvej inštancie preukázané, že navrhovatelia nadobudli vlastníctvo k nehnuteľnosti zapísanej

na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie a obec C. G., parc. č. 101/2 o výmere 281 m2,
zastavaná plocha a nádvorie a rovnako stavbu rodinného domu so súpisným číslom XXX v podiele
5/6 z celku do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ďalej konštatoval, že samotné nerušené
užívanie nehnuteľnosti počas zákonom stanovenej doby bez existencie titulu oprávnenej držby nestačí
na vydržanie. Ako právny dôvod (titul) sa chápe právny úkon smerujúci k prevodu vlastníctva, ako
napríklad kúpna, darovacia alebo zámenná zmluva, či rozhodnutie štátneho orgánu. Navrhovatelia v

návrhu neuviedli žiadny právny dôvod nadobudnutia držby. Z ich odôvodnenia vyplýva, že sa opierali
len o dlhodobé, tridsaťročné užívanie spornej časti pozemku ich predchodcami, ktorí sa o ňu starali
a nakladali s ňou ako s vlastnou. Z návrhu však nevyplýva, že by došlo k uzavretiu akejkoľvek
zmluvy (kúpnej, darovacej, zámennej). Súd preto usúdil, že pri bežnej opatrnosti nemohli navrhovatelia,
resp. ich predchodcovia nadobudnúť presvedčenie, že im predmetná nehnuteľnosť patrí. Priložené

čestné vyhlásenia potvrdzovali len existenciu plota po dobu takmer 58 rokov, ale neobsahovali žiadne
informácie o existencii domnelého právneho titulu, na základe ktorého by sa predchodcovia alebo
samotní navrhovatelia stali vlastníkmi. Súd sa stotožnil s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej
je pre oprávnenosť držby nevyhnutné presvedčenie nadobúdateľa, že si vec prisvojuje oprávnene,
pričom toto presvedčenie musí byť podložené objektívnymi okolnosťami svedčiacimi o oprávnenosti

držby, najmä existenciou oprávneného nadobúdacieho titulu. Subjektívny pocit držiteľa bez objektívneho
základu nestačí na vydržanie. Za právne relevantnú sa považuje len tá skutočnosť, ktorá má objektívne
znaky titulu nadobudnutia vlastníctva, či už riadneho alebo domnelého. Súd prvej inštancie uzavrel, že
navrhovatelia neosvedčili splnenie podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, pretože
nepreukázali existenciu právneho titulu, na základe ktorého oni alebo ich predchodcovia nadobudli

dobromyseľnú držbu nehnuteľnosti ako vlastnej, navrhovatelia existenciu akéhokoľvek nadobúdacieho
tituluaninetvrdili.Súdpretonemaldôvodďalejskúmaťsplnenieostatnýchpodmienokvydržania,anávrh
na potvrdenie vlastníckeho práva vydržaním zamietol pre absenciu základného predpokladu oprávnenej
držby.

1.4. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 C. m. p., keď žiadnej zo strán
nepriznal nárok na náhradu trov súdneho konania.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali odvolanie navrhovatelia z dôvodov, že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) C. s. p.), súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.
1 písm. f) C. s. p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.).

2.1 Navrhovatelia argumentovali tým, že už len dlhodobé existujúce oplotenie okolo ich rodičovského

domu, na ktoré si pamätá samotná navrhovateľka, preukazuje, že jej právni predchodcovia užívali celý
pozemok ako vlastný. Ak by ich právni predchodcovia neboli dobromyseľní, navrhovateľka by musela
vedieť o nájomnom alebo inom vzťahu s vlastníkmi sporného pozemku. Navrhovateľka nadobudla 1/6
vlastníctva na základe dedičského konania a následne spolu s navrhovateľom 5/6 na základe kúpnej
zmluvy, pričom uvedenú nehnuteľnosť nadobúdali v takom stave, čo sa týka oplotenia, v akom je

aktuálne, pričom ich nikto neupozornil na to, že by mali nadobúdať pozemok, kde je prihrazdených 29
m2. Túto nezrovnalosť vo výmere nebolo možné bežne postrehnúť, čo svedčí o ich dobromyseľnosti.
V tejto súvislosti sa odvolali na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 468/2022, podľa ktorého
sa pri posudzovaní dobromyseľnosti držby skúma, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o
poctivom nadobudnutí veci, pričom nie je rozhodujúce, či splnil podmienky iného nadobúdacieho

titulu. Za poctivý spôsob nadobudnutia sa považuje nadobudnutie v súlade s dobrými mravmi. S
odkazom na nález sp. zn. II ÚS 484/2015 ústavný súd konštatoval, že pri vydržaní je cieľom zosúladiť
dlhodobý faktický stav oprávnenej držby s vlastníckym stavom a výklad, ktorý to obmedzuje, nie
je ústavne konformný. Navrhovatelia zdôraznili, že od nadobudnutia vlastníctva až do roku 2022vlastníčka susediaceho pozemku nikdy nespochybňovala výmeru ani oplotenie. Ak by ich držba bola
nedobromyseľná, neočakávalo by sa, že budú na spornom pozemku vykonávať výsadbu drevín a
výkopové práce súvisiace s bazénom, prípadne by vlastníčka voči tomu mala námietky. V opačnom

prípade by vlastníčka mlčky súhlasila s prácami na jej pozemku bez upozornenia. Odkázali aj na nález
sp. zn. I. ÚS 549/2015, podľa ktorého má riziko niesť nedbalý vlastník, nie dobromyseľný nadobúdateľ.
Navrhovatelia ďalej uviedli, že oprávnená držba sa môže zakladať aj na domnelom dôvode držby
(rozsudky Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 417/98 a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 149/2007).
V prípade pozemku je možná oprávnená držba aj vtedy, ak nebol predmetom dedičského konania, ale

susedí s pozemkom zdedeným držiteľom, ak sa dedič ujal jeho držby v ospravedlniteľnom omyle, že
ide o súčasť zdedeného pozemku (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 1085/2010). Ani
skutočnosť, že si držiteľ nenechal vytýčiť hranice a nezistil, že drží aj časť cudzieho pozemku, nevylučuje
oprávnenú držbu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 2211/2000).

2.2 Na základe uvedených argumentov navrhovatelia žiadali odvolací súd, aby zrušil napadnuté

uznesenie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby vo veci sám rozhodol.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie navrhovateľov bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
C. s. p.), proti uzneseniu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 59 C. m.

p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C. s. p.) a že
odvolateliapoužilizákonomprípustnéodvolaciedôvody(§365ods.1písm.d),f)ah)C.s.p.),preskúmal
rozhodnutie s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil
(§ 380 ods. 2 C. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a
contrario), a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné.

4. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne,
keď zamietol návrh navrhovateľov o potvrdenie vydržania pozemku na parcele registra „C“ č. 101/1 o
výmere 29 m2 zapísaný na liste vlastníctva č. XX pre obec a katastrálne územie C. G..

5. Podľa § 2 C. m. p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak
je vo výroku vecne správne.

7.Podľaustanovenia§387ods.2C.s.p.,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť jeho dôvodov. Z dôvodu vyrovnania sa s odvolacími námietkami navrhovateľov konštatuje
nasledovné:

9. Navrhovatelia v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil dobromyseľnosť
nielen navrhovateľov, ale aj ich právnych predchodcov – rodičov navrhovateľky, ktorí užívali pozemok
v celistvosti ako vlastný.

10. Podľa § 359d ods. 2 C. m. p. návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať

okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil
predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a
označeniedňa,keďnavrhovateľnadobudolvlastníckeprávoknehnuteľnostialeboprávozodpovedajúce
vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

11. Podľa § 359e ods. 1 C. m. p. ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne
podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti
alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia naoverenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na
preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

12. Podľa § 359e ods. 2 C. m. p. súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením
zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.

13. Podľa § 359e ods. 3 C. m. p. o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení

vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania;
uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa
odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.

14. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

15. Podľa § 130 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

16. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju

má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

17. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú
mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

18. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že v zmysle § 359d ods. 2 C. m. p. bolo procesnou povinnosťou
navrhovateľov, osvedčiť splnenie hmotnoprávnych predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva
predmetnej nehnuteľnosti vydržaním. Z obsahu spisu a napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd
prvej inštancie sa oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré navrhovatelia na osvedčenie svojho práva

predložili (odsek 2. napadnutého uznesenia – čestné vyhlásenia, výpis z listu vlastníctva č. XX, výpis
z listu vlastníctva č. XXX, kúpne zmluvy, geometrický plán) a po ich preskúmaní dospel k záveru, že
skutočnosti z nich vyplývajúce nemohli v navrhovateľoch objektívne a bez ďalších skutočností vyvolať
presvedčenie, že sú oprávnenými držiteľmi predmetnej nehnuteľnosti na parcele č. 101/1. Súd prvej
inštancie v napadnutom rozhodnutí správne konštatoval, že z priložených čestných vyhlásení D. H., D. I.,

A. C. vyplýva len vedomosť uvedených osôb o tom, že plot na pozemku parc. č. 101/2 susediaci s parc. č.
101/1 E. C. stojí už necelých 58 rokov. Z dôkazných prostriedkov predložených navrhovateľmi nevyplýva
žiadnaskutočnosť,zktorejmožnovyvodiťdobromyseľnosťaoprávnenúdržbupredmetnejnehnuteľnosti
právnymi predchodcami navrhovateľov, resp. samotnými navrhovateľmi. Odvolací súd sa stotožňuje aj
s tým konštatovaním súdu prvej inštancie, že navrhovatelia neuviedli kedy a na základe akej skutočnosti

sa ich právni predchodcovia ujali držby predmetnej nehnuteľnosti. Pre rozhodnutie vo veci je pritom
podstatným preukázanie takej okolnosti, z ktorej by bolo možné vyvodiť, že ich právni predchodcovia
boli už pri vstupe do držby a počas nej dobromyseľní v tom, že predmetná nehnuteľnosť im patrí. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2024 zo dňa 13.05.2024, ktorý reflektoval nálezy Ústavného súdu SR zo dňa

14. novembra 2018 sp. zn. II ÚS 484/2015 a zo dňa 24. novembra 2022 sp. zn. III. ÚS 468/2022 (na ktoré
odvolatelia poukazovali) a k dobromyseľnosti držiteľa a oprávnenosti držby ustálil, že „Právny titul je len
jedným z dôkazov preukazujúcich dobromyseľnosť držiteľa a oprávnenosť držby, preto jeho nedostatok
pre účely vydržania sám o sebe nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby. Rozhodujúcim vždy bude,
či držiteľ konal poctivo, teda napr. či za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné

dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.“

19. S poukazom na uvedenú argumentáciu odvolací súd konštatuje, že nezistil opodstatnenosť
odvolacích námietok navrhovateľov. Súd prvej inštancie sa dôsledne riadil pre vec relevantnými
zákonnými ustanoveniami § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 134 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka

a § 359a a nasl. Civilného mimosporového poriadku, ktoré na zistený skutkový stav správne
aplikoval. Nie je dôvodná odvolacia námietka navrhovateľov o nesprávnom právnom posúdení veci
v ich neprospech, pretože ich právni predchodcovia užívali predmetnú nehnuteľnosť „odjakživa“,
o čom svedčí oplotenie pozemku a ani vlastníčka nehnuteľnosti do roku 1922 nespochybňovalasprávnosť výmery susediacich pozemkov, resp. nesprávne umiestnený plot. Je potrebné zdôrazniť,
že vnútorné, subjektívne presvedčenie navrhovateľov, resp. ich právnych predchodcov nezakladá ich
dobromyseľnosť. Táto musí vychádzať z objektívnych skutočností, existujúcich už v čase začatia výkonu

práva. Navrhovatelia neoznačili kedy sa ich právni predchodcovia ujali držby a netvrdili ani neoznačili
žiadnu objektívnu skutočnosť, od ktorej by bolo možné odvodiť ich presvedčenie, že predmetný
pozemok poctivo nadobudli a teda sa stali jeho vlastníkmi. Pojem „nadobudnutie“ pritom znamená
určitý proces, pri ktorom sa niečo stáva vlastníctvom alebo súčasťou niekoho. Nejde len o subjektívne
presvedčenie vychádzajúce zo situácie, že ak je pozemok užívaný nerušene dlhú dobu, patrí užívateľovi

bez ohľadu na to, že tento užívateľ nevie preukázať, na základe čoho, z akého dôvodu k užívaniu
pozemku došlo. Odvolací súd ďalej dodáva, že presvedčenie – „že to tak bolo odjakživa“ nemožno
zamieňať s dobromyseľnosťou. Dobromyseľnosť je podstatnou podmienkou nadobudnutia tvrdeného
práva vydržaním, pokiaľ dobromyseľnosť chýba, ďalšie podmienky a okolnosti nie je významné skúmať.

20. Odvolací súd záverom konštatuje, že súd prvej inštancie sa so všetkými uvedenými, pre vec

podstatnými okolnosťami vyrovnal, náležite ich v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol a
vyhodnotil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p.. Je potrebné ustáliť, že odvolacie dôvody
uplatnené navrhovateľmi podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C. s. p. nie sú dané. Napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie preto odvolací súd v celom rozsahu postupom podľa citovaného ustanovenia § 387
ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.

21. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 C. m. p. v spojení s ustanovením § 396 ods.
1 C. s. p.

22. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.

s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).