Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, June 26, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/223/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4409208327
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:4409208327.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne S. O., K. G., J. XXXX/X, proti žalovanému X. E.,
K. G., W. XX, zastúpenému advokátkou Mgr. Elenou Szabóovou, Nové Zámky, Hlavné námestie 7, o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod
sp. zn. 13C/147/2009, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 23. februára 2021
č. k. 12Co/11/2020-1020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Nitre z 23. februára 2021 sp. zn. 12Co/11/2020 vo výrokoch I. až IX. a XI.
z r u š u j e a vec mu v zrušenom rozsahu vracia na ďalšie konanie.

Konanie o dovolaní voči výroku X. napadnutého rozsudku z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej len „súd prvej inštancie") v poradí druhým rozsudkom z 08.

augusta 2019 č. k. 13C/147/2009-902 určil, ktoré hnuteľné a nehnuteľné veci patria do bezpodielového
vlastníctva manželov (výrok I.), prikázal položky bližšie špecifikované vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia do výlučného vlastníctva žalobkyne a žalovaného (výrok II. a III.), žalobkyňu zaviazal
titulom vyrovnania podielov na zaplatenie žalovanému 31.087 eur (IV.), a stranám nárok na náhradu
trov konania nepriznal (výrok V.). Výrokom VI. zaviazal žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku na
účet súdu prvej inštancie, žalovanému priznal oslobodenie od súdneho poplatku (výrok VII.), konanie

o nariadenie neodkladného opatrenia zastavil (výrok VIII.) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalobkyni vo výške 100% (výrok IX.).
1.1. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh žalobkyne je
dôvodný. Prvoinštančný súd do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj ako „BSM")
pojal hnuteľné veci, voči ktorým mal výhrady len žalovaný, ktorý podal prvé odvolanie k položke 47, t.
j. obývacej stene. Súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného o opotrebovaní uvedenej obývacej steny,

pretože nebolo žiadnym spôsobom preukázané znehodnotenie tejto hnuteľnej veci. Ďalej do BSM súd
prvejinštanciezaradilfinančnúhotovosťzaodpredajmotorovéhovozidlaR.,EČVK.(ďalejlen„motorové
vozidlo") v zmysle kúpnej zmluvy. Tvrdenia žalovaného ohľadom údržby a nákladov vynaložených na
motorové vozidlo považoval súd prvej inštancie za irelevantné a ničím nepreukázané.
1.2. Do BSM súd prvej inštancie nezaradil televízor Panasonic majúc za to, že žalobkyňa nepredložila
žiadny listinný dôkaz, že bol zakúpený počas manželstva. Rovnako do BSM nezaradil ani hotovosť vo

výške 10.000 eur, keďže žalovaný v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno ohľadom ním tvrdených
skutočnostíonadobudnutítejtohotovosti,akoanito,žehotovosťmalazobraťžalobkyňapočasnávštevy.
Súd prvej inštancie ďalej do BSM nepojal spotrebný úver, ktorý si počas manželstva zobrala žalobkyňa,
a celý ho v rámci konania vyplatila, pretože mal za to, že v čase podpísania zmluvy o úvere už boli medzi
stranami nezhody a vážne problémy. V tejto časti žalobkyňa podľa súdu neuniesla dôkazné bremeno,
že časť úveru darovala žalovanému, a poznamenal, že je nelogické, aby bola žalobkyňa vzhľadom na

vzniknutú situáciu medzi stranami sporu ochotná poskytnúť finančné prostriedky žalovanému. V konanínebolo ani preukázané, že by boli z požičanej sumy zakúpené veci, ktoré by mali slúžiť pre potreby
rodiny.
1.3.Zanajpodstatnejšiupoložkuprevyporiadaniepovažovalsúdprvejinštanciespoločnýbytstránsporu

vedený na LV č. XXXX Okresného úradu K. G. (ďalej aj ako „byt", „nehnuteľnosť"). Keďže sa strany sporu
nevedeli dohodnúť na všeobecnej cene nehnuteľnosti, obaja predložili súkromné znalecké posudky,
pričomsúdprvejinštanciepriurčenívšeobecnejcenynehnuteľnostivychádzalzposlednéhoznaleckého
posudku č. XX/XXXX, ktorý predložil žalovaný. Súd mal za to, že znalecký posudok odzrkadľuje
objektívne cenu nehnuteľnosti v čase rozhodovania súdu, a situáciu na trhu s nehnuteľnosťami ako to

vyplynulo z listinných dôkazov predložených žalovaným. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s vyjadrením
žalobkyne, aby pri výpočte vychádzal z priemeru vypočítaného zo súkromných znaleckých posudkov.
Žalobkyňaajnapriektomu,žejejbolposkytnutýdostatočnýčasovýpriestornijakýmspôsobomnazávery
posledného znaleckého posudku nereagovala ani ich nenamietala, pričom si podľa súdu prvej inštancie
musela byť vedomá, že ceny bytov sa zvyšujú.
1.4. Súd prvej inštancie ďalej pri vyporiadaní BSM nemal za preukázané zákonné dôvody na disparitu

v spore a zvýšenie podielu žalovaného o 15% z dôvodu starostlivosti o deti. Pri určení všeobecnej ceny
masy BSM, a pri zachovaní rovnosti podielov vychádzal z výpočtov prínosov a odpočtu prikázaných
hnuteľných vecí. S poukazom na vykonané dokazovanie považoval súd prvej inštancie za preukázané,
žežalobkynirodičiadarovalisumu2.821eur,rovnakosúduznalpreukázanýprínosžalovanéhozostrany
rodičov sumou 3.319 eur. Súd prvej inštancie na záver poznamenal, že všetky exekúcie evidované na

LV č. XXXX boli zapísané po rozvode manželstva, a vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by
ich bolo možné zapísať do pasív BSM. Rovnako uviedol, že sa nestotožnil s návrhom žalobkyne ohľadne
možnosti výplaty finančného vyporiadania v lehote 6 mesiacov, pretože uvedenú lehotu považoval za
neprimerane dlhú, i vzhľadom na dobu trvania sporu.
1.5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 257 zákona č. 160/2015

Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP") tak, že vzhľadom na
dôvody osobitného zreteľa stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal. Ďalej zaviazal žalobkyňu
na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 1.032 eur, a podľa § 254 CSP žalovanému priznal oslobodenie
od súdnych poplatkov pretože mal za preukázané, že je invalidný dôchodca a má zverenú dcéru do
osobnej starostlivosti.

1.6. Vzhľadom na nesprístupnenie bytu znalcovi žalobkyňou predložil žalovaný návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorý podaním zo dňa 23. mája 2018 vzal späť. Súd prvej inštancie tak v
zmysle § 145 ods. 1 a 2 CSP konanie zastavil, a podľa § 256 ods. 1 a 2 priznal nárok na náhradu trov
konania žalovanému v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie mal za to, že zastavenie konania o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia zavinila žalobkyňa, ktorá na výzvu právnej zástupkyne žalovaného

o sprístupnení bytu nereagovala, byt nesprístupnila a žiadnym spôsobom nepreukázala tvrdenia, že sa
nemohla dostaviť z dôvodu pracovných povinností.

2. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd") rozsudkom z 23. februára 2021 č. k. 12Co/11/2020-1020
zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne a žalovaného

hnuteľné veci a nehnuteľnosť bližšie špecifikované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (výrok I. a
II.), žalobkyni prikázal úspory na účte č. XXXXXXXXXX vo výške 376,94 eura (výrok III.), žalovanému
prikázal finančnú hotovosť vo výške 2.800 eur za predané osobné motorové vozidlo (výrok IV.), určil, že
do vyporiadania patria výlučne prostriedky žalovaného na zaobstaranie osobného motorového vozidla
a prostriedky žalobkyne na zaobstaranie bytu (výrok V. a VI.), a uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť

žalovanému na vyporiadanie sumu 31.204,47 eura (výrok VII.). Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku
IX. o trovách konania v časti neodkladného opatrenia potvrdil (výrok VIII.), žiadnej zo strán nepriznal
nárok na náhradu trov konania (výrok IX.), žalovanému odňal oslobodenie od súdneho poplatku (výrok
X.) a žalobkyni aj žalovanému uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v sume 2.064 eur na účet súdu prvej inštancie

(výrok XI.).
2.1. Odvolací súd vo svojom odôvodnení skonštatoval, že po prejednaní veci urobil záver, že sú dané
podmienky na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v zmysle § 388 CSP, pričom rozhodol podľa §
390 CSP odvolací súd sám, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie už bolo raz odvolacím súdom
zrušené a vrátené na ďalšie konanie.

2.2. Odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú námietku žalovaného, že súd prvej inštancie nehodnotil
skutočnosť, ako sa on staral o domácnosť a o deti, čo malo podľa neho viesť k stanoveniu iných, než
polovičných podielov BSM. Obsah spisu a vykonané dokazovanie podľa odvolacieho súdu však nedával
podklad pre prijatie záveru o disparite podielov strán sporu v prospech žalovaného.2.3. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie ďalej konštatoval, že z objektívneho hľadiska
bol správny záver o tom, že žalobkyňa vynaložila 85.000 Sk, t. j. 2.821 eur na zaobstaranie bytu z
jej výlučných prostriedkov, pričom skutočnosť, že o tom žalovaný nemal vedieť, nebola relevantná.

Rovnako podľa odvolacieho súdu námietky žalovaného ohľadom nezrovnalostí pri časovom slede
jednotlivýchprávnychúkonovsúdprvejinštanciesprávnehodnotilakoirelevantné,lebostranynadobudli
len tento jeden byt, na ktorý skutočne finančne prispela iba žalobkyňa peňažným darom do rodičov
zaplateným predchádzajúcim členom bytového družstva ako odstupné. V prípade, ak teda žalobkyňa
na nadobudnutie bytu vynaložila sumu 85.000 Sk, ktorú mala vo výlučnom vlastníctve titulom daru od

rodičov, potom ju podľa odvolacieho súdu bolo nutné zohľadniť samostatne v súlade s ustanovením
§ 150 druhej vety zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OZ").
2.4. Ako správny odvolací súd potvrdil aj záver súdu prvej inštancie ohľadom vynaloženia finančných
prostriedkov 100.000 Sk vo výlučnom vlastníctve žalovaného pri kúpe osobného motorového vozidla.
Z vykonaného dokazovania mal odvolací súd za to, že bol do spisu doložený objektívny dôkaz o tom,

že matka žalovaného vybrala peniaze zo svojho účtu a darovala ich žalovanému. Súd prvej inštancie
tak podľa odvolacieho súdu správne po prepočte na aktuálnu menu a s prihliadnutím na percentuálne
zníženie hodnoty v pomere kúpnej ceny a kúpnej ceny predaného auta pojal túto sumu do vyporiadania
v prospech žalovaného. Odvolací súd sa ďalej vo svojom odôvodnení nestotožnil s prikázaním obývacej
stenyžalovanému,ktorýoňunemalzáujem.Obývaciustenuvžalobeaajneskôrpožadovalažalobkyňa,

s čím žalovaný nemal problém, preto odvolací súd považoval za správne, aby bola táto hnuteľná vec
prikázaná žalobkyni.
2.5. Odvolací súd sa ďalej nestotožnil s námietkou žalobkyne, že súd prvej inštancie do vyporiadania
nepojal úver poskytnutý zo strany VÚB, a. s., ktorý si zobrala ona sama pre potreby splatenia
predchádzajúcich úverov a potreby žalovaného. Súd prvej inštancie sa vo svojom odôvodnení s

tvrdeniami žalobkyne vysporiadal tak, že žalobkyňa podľa neho tvrdené skutočnosti nepreukázala do
tej miery, aby bolo možné prijať záver, že šlo o spoločný úver manželov, a že boli skutočne finančné
prostriedky z úveru použité na ňou tvrdené konkrétne účely. Z výsledkov vykonaného dokazovania
vyplynulo, že išlo o úver poskytnutý výlučne žalobkyni, pričom žalobkyňa v zmluve o úvere ani neuviedla,
žejevydatá.Odvolacísúdtakpovažovaltakýtozáversúduprvejinštancieakozodpovedajúcivýsledkom

vykonaného dokazovania a dostatočne právne odôvodnený. V tomto prípade sa odvolací súd stotožnil
aj s tvrdením žalovaného, že k uzavretiu zmluvy o úvere došlo v čase, kedy už manželstvo neplnilo svoj
účel, čím nešlo skutočne o spoločný záväzok manželov, a žalobkyňa v tomto smere zostala v dôkaznej
núdzi.
2.6. Odvolací súd sa nestotožnil ani s ďalšou námietkou žalobkyne, ktorá sa týkala pasív - exekučného

záložného práva na nehnuteľnosť. Žalobkyňa sa cítila byť poškodená tým, že na nehnuteľnosti viaznu
exekučné záložné práva viacerých súdnych exekútorov, pretože súdny exekútor ich sníme až po tom,
čo budú vyrovnané. Odvolací súd k tejto námietke uviedol, že v prípade, ak na nehnuteľnosti majúcej
pripadnúť žalobkyni viaznu ťarchy založené žalovaným až po zániku BSM, tieto ťarchy nebolo možné
v konaní o vyporiadanie BSM prikázať žalovanému, keď ku dňu rozvodu neexistovali. Danú záležitosť

možno podľa odvolacieho súdu riešiť iným právnym spôsobom.
2.7. S ohľadom na námietku žalovaného o nezrozumiteľnosti spôsobu výpočtu pri vyporiadaní
BSM odvolací súd uviedol, že vzhľadom na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie realizoval
vlastný prepočet vyporiadania BSM. Odvolací súd po súhrnnom prepočte jednotlivých hnuteľných a
nehnuteľných vecí, úspor a kúpnej ceny za predané vozidlo určil hodnotové podiely ako žalobkyne tak

žalovaného, a zaviazal žalobkyňu na vyplatenie žalovaného v sume 31.204,47 eura.
2.8. V ďalšom bode svojho odôvodnenia odvolací súd poznamenal, že dňa 30. júna 2020 bola
odvolaciemu súdu doručená zásielka od právnej zástupkyne žalovaného obsahujúca nový znalecký
posudok zo dňa 20. júna 2020 na ohodnotenie nehnuteľnosti. K uvedenému posudku však žalovaný
nepripojil žiadny sprievodný list s nejakým procesným návrhom, takže súdu nebolo zrejmé, o čo

žalovanému išlo. Navyše podľa odvolacieho súdu tento znalecký posudok presahoval dôvody odvolania,
vrátane možných novôt podľa § 366 CSP, a preto nemohol byť akceptovaný.
2.9. Odvolanie oboch strán smerovalo aj proti výroku IX. rozsudku súdu prvej inštancie, keďže stranám
nebolo jasné, prečo súd rozhodol o trovách konania dvomi výrokmi. Odvolací súd uviedol, že súd prvej
inštancie týmto výrokom priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému v časti týkajúcej sa konania

o nariadenie neodkladného opatrenia. Následne odvolací súd rozhodol o trovách konania (mimo časti
trov vo vzťahu k neodkladnému opatreniu) podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP tak, že
žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.2.10. V závere svojho odôvodnenia odvolací súd s ohľadom na konečný verdikt týkajúci sa vyporiadania
BSM odňal žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 254 ods. 2 CSP. Podľa
odvolacieho súdu sa priznaním vyplatenia sumy 31.204,47 eura žalovanému zlepšia majetkové pomery,

bez ohľadu na to, že by ich čiastočne použil aj na splatenie dlhov zaťažujúcich nehnuteľnosť prikázanú
žalobkyni. Odvolací súd zároveň rozhodol o povinnosti oboch strán sporu zaplatiť súdny poplatok za
vyporiadanie BSM v sume 2.064 eur spoločne a nerozdielne v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Žalovaný (ďalej aj ako „dovolateľ") podal voči rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie, ktorého

prípustnosť vyvodzoval z § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP.
3.1. Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP dovolateľ videl v tom, že mu odvolací
súd nedal riadnu odpoveď na argumenty v časti, v ktorej sa odvolací súd vyporiadava so zistenými
nezrovnalosťami pri zaobstarávaní bytu. Spornou tak naďalej podľa žalovaného zostáva otázka, kedy,
komu a v akej výške sa peniaze vyplatili, a či nejde medzi žalobkyňou a jej rodičmi o simulovaný
právny úkon. Ďalším dôvodom je podľa dovolateľa nezohľadnenie jeho znaleckého posudku odvolacím

súdom. Je podľa žalovaného zrejmé, že s odstupom takmer roka od podaného odvolania došlo k
nezanedbateľnému nárastu cien nehnuteľností, a je v súlade so zásadou spravodlivosti a ustálenou
judikatúrou, aby sa BSM vyporiadalo v hodnote obvyklej v mieste a čase - inak podľa aktuálnej
všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Rovnako žalovaný poukázal na to, že ak odvolací súd tvrdí, že bol
znalecký posudok doručený bez akéhokoľvek sprievodného návrhu, bol namieste postup podľa § 128

a 129 CSP. Za zmätočné a bez podkladu v obsahu súdneho spisu a vykonanom dokazovaní považuje
dovolateľ aj odôvodnenie odvolacieho súdu v bode 37, kde bez akéhokoľvek odvolania na relevantné
zákonné ustanovenia ukracuje podiel žalovaného týkajúci sa náhrady vkladu na obstaranie automobilu,
čo ovplyvnilo aj správnosť celkového výpočtu. Navyše je podľa žalovaného okrem rozporu so zákonom
a bez odvolania sa na judikatúru takéto rozhodnutie prekvapivé, keďže na aplikáciu krátenia nároku

žalovaného strany neboli upozornené. Dovolateľ ďalej namietal, že mu odvolací súd odňal oslobodenie
od súdnych poplatkov. Podľa žalovaného by pri takomto posudzovaní oslobodenie od súdneho poplatku
muselo byť odnímané paušálne, v závislosti od výsledku sporu každej strane, ktorá bola v spore
úspešná. Žalovaný rovnako poukázal na to, že odvolací súd ani neurčil dátum, ku ktorému žalovanému
oslobodenie od súdneho poplatku odníma. Takýmto odňatím dostal žalovaného do situácie, keď jemu

dodnes žalobkyňa nevyplatila vyrovnávací podiel, ale on sám má uhradiť súdny poplatok. Žalovaný má
ďalej za to, že odvolací súd na žiadnom mieste v rozsudku nevyčísľuje úspech strán sporu v konaní.
Následne žalovaný prepočítal úspech jeho a žalobkyne a uviedol, že za takto zisteného stavu nepriznať
žalovanému nárok na náhradu trov konania je hrubým popretím zákonnej zásady rozhodovania podľa
procesného úspechu.

3.2. Žalovaný podal dovolanie aj podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, pri ktorom poukázal na rad rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR a nálezov Ústavného súdu SR. V závere podaného dovolania položil otázky, ktoré
ešte neboli v rozhodovacej praxi riešené:
(i) „...či znalecký posudok, ktorým strana sporu preukazuje zmenu všeobecnej hodnoty nehnuteľností,
ktorá nastala až po rozhodnutí súdu prvej inštancie, a ktorý je predložený odvolaciemu súdu, je

prípustnou novotou v konaní podľa § 366 CSP."
(ii) „...či je možné znížiť hodnotu vkladu jedného z manželov na nadobudnutie spoločného majetku,
tvoriaceho (vyporiadavané) BSM v závislosti od miery amortizácie samotného predmetu, na obstaranie
ktorého jeden z manželov vynaložil prostriedky zo svojho výlučného majetku. Žalovaný tvrdí, že
ustanovenie § 150 Obč.zák. veta druhá je jednoznačné, a neumožňuje taký postup, aký aplikoval

odvolací súd."
(iii) „Ak dôvodom na nepriznanie oslobodenia od súdneho poplatku nemôže byť vlastníctvo
nehnuteľností, a zároveň, ak priznanie oslobodenia je podmienené skutočnosťou, že spor nie je
zjavne bezúspešný, je rozhodnutie súdu, ktorým sa strane sporu, ktorá žiadala o oslobodenie od
súdneho poplatku, odníma oslobodenie od súdneho poplatku z dôvodu, že bola v spore úspešná, a

bola jej prisúdená náhrada za vyporiadavanú nehnuteľnosť (prikázanú druhému z manželov) v rámci
vyporiadania BSM. "
(iv) „Je odvolací súd oprávnený neaplikovať postup prezumovaný v § 128 a 129 CSP v odvolacom
konaní, pri posudzovaní podania strany sporu, ktoré je neúplné alebo ktorého význam nie je súdu z
podania zrejmý? "

3.3. Dovolateľ navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolaciemu, aby zrušil
rozsudok odvolacieho súdu.4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhla, aby dovolací súd v zmysle § 447 písm. c) CSP
odmietol dovolanie žalovaného ako nedôvodné alebo alternatívne ho v zmysle § 448 CSP zamietol.
Žalobkyňa uviedla, že ona prijala všetky povinnosti vyplývajúce z rozsudku odvolacieho súdu, ktoré

splnila, a tým považovala BSM za vyporiadané. Žalovaný aj napriek tejto skutočnosti podal dovolanie,
podľa nej namietajúc procesné nedostatky aj napriek tomu, že boli všetky jeho procesné práva plne
zachované a rešpektované. Odvolací súd sa podľa žalobkyne so všetkými námietkami žalovaného
riadne vysporiadal, a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou.
Dodatočne predložený znalecký posudok takmer rok po uplynutí lehoty na podanie odvolania nemôže

byťpodľažalobkynepovažovanýzanovotu,pričomvsamotnomodvolanížalovanýanisamotnúhodnotu
nehnuteľnosti nenamietal. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení považovala za vecne dôležité, že žalovaný
bez námietok jej splnenie peňažnej povinnosti vyplývajúce z rozhodnutia odvolacieho súdu prijal,
čím podľa nej prejavil súhlas s rozhodnutím. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, aké mala problémy s
obstaraním úveru na vyplatenie žalovaného a na neochotu žalovaného oznámiť jej číslo účtu, čo ju
donútilo poslať mu peniaze tromi šekmi, ktoré ju stáli nemalé poštové poplatky. Aj na základe uvedeného

považuje žalobkyňa všetky námietky žalovaného uvedené v dovolaní za nedôvodné a neopodstatnené.

5. Najvyšší súd príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v
stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP),
v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§

443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú
splnené podmienky podľa § 429 CSP s tým, že v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že
dovolanie je nielen prípustné, ale aj dôvodné.

6. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu

spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo
domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho
stupňa,savobčianskoprávnomkonanízaručujelenvtedy,aksúsplnenévšetkyprocesnépodmienky,za
splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá
konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (napr. rozhodnutie Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 4/2011).

7. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných
prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním"
a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným ako tretia inštancia, v rámci

konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (porov. rozhodnutia
najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, sp. zn. 2Cdo/132/2013, sp. zn. 3Cdo/18/2013, sp. zn.
4Cdo/280/2013). Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže
uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (sp. zn. 1Cdo/6/2014, sp.
zn. 3Cdo/209/2015).

8. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.

9. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo

veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

10. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k

vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

11. Podstata práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky

poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (porov. rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 26/94).12. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu,
ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava
priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Pod

nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane
realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jeho práv a záujmov v tom
- ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý
proces.

13. V preskúmavanej veci, vychádzajúc z obsahu dovolania, žalovaný v podstatnom namieta nedostatok
riadneho odôvodnenia napadnutého rozsudku a jeho prekvapivosť.

14. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súdy po vykonaní všetkých rozhodných dôkazov
a ich vyhodnotení zistia riadne skutkový stav a po správnom výklade a použití relevantných právnych
noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že by boli

prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a tým aj podstatu práva na spravodlivý
proces (IV. ÚS 252/04).
14.1. K porušeniu tohto práva tak môže dôjsť aj tým, že nižšie súdy nezaujmú žiadne stanovisko k
predloženým rozhodnutiam ústavného súdu či najvyššieho súdu, alebo že zistenie skutkového stavu je
prima facie natoľko chybné (svojvoľné), že by k nemu súd pri rešpektovaní základných zásad hodnotenia

vykonaných dôkazov nemohol nikdy dospieť - ide o tzv. extrémny rozpor medzi vykonanými dôkazmi
a skutkovými zisteniami (porov. I. ÚS 6/2018), alebo tým, že prijaté právne závery sú v extrémnom
nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami resp. že z nich v žiadnej možnej interpretácii súdneho
rozhodnutia nevyplývajú (porov. I. ÚS 243/07), alebo ak je výklad a použitie príslušných zákonných
ustanovení v rozpore s princípmi ústavnosti a spravodlivosti.

14.2. V takýchto prípadoch podstatou dovolacieho prieskumu nie je prehodnocovanie skutkového stavu
dovolacím súdom, ale kontrola postupu súdov oboch nižších inštancií pri procese jeho zisťovania a
vyhodnocovania. Otázka, či súd pri zisťovaní a vyhodnocovaní skutkového stavu rešpektoval ústavno-
procesné zásady, je otázkou procesnoprávnou, ktorá ako taká môže byť prezentovaná dovolaciemu
súdu v podanom dovolaní ako prípustný a dovolený dovolací dôvod podľa Civilného sporového poriadku.

Zároveň je potrebné dodať, že nesprávne zistenie skutkového stavu veci má totiž, ak súd aplikuje
dôkladne hmotné právo, vždy vplyv na nesprávne právne posúdenie skutku, a preto takéto rozhodnutie
súdu súčasne spočíva aj v nesprávnom právnom posúdení veci (porov. I. ÚS 6/2018, 4Cdo/88/2019).

15. Najvyšší súd na úvod pripomína, že jedným zo základných atribútov právneho štátu a medzi jeho

základné hodnoty patrí neodmysliteľne princíp právnej istoty [čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
ústavy (ďalej len „ústavy")], ktorej neopomenuteľnou súčasťou je aj dôvera jednotlivca v rozhodovaciu
činnosť súdov.

16. Súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo strany sporu na také odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo relevantné
otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (§ 387 ods. 3 CSP). Nerešpektovanie tohto kogentného
ustanovenia nesporne zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania (4Cdo/125/2019). Dodržiavanie
povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodnutí súdov, a
tak vylúčiť svojvôľu v tomto procese. V právnom štáte by nemali vzniknúť pochybnosti, či sa súd s

určitou, druhou stranou výslovne prezentovanou otázkou zaoberal, či nie; odpoveď by mala byť zrejmá
z odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

17. Vychádzajúc z uvedeného najvyšší súd dospel k záveru, že odvolací súd v napadnutom rozsudku
nezohľadnilcitovanévýchodiskáochranyprávanaspravodlivýproces,pretojehoprístupprirozhodovaní

o podanom odvolaní matky proti rozsudku súdu prvej inštancie nemožno hodnotiť inak ako taký, ktorý
odporuje obsahu základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

18. V súlade s § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 393 ods. 2 CSP musí súd v odôvodnení rozhodnutia podať
výkladopodstatnenostiazákonnostivýrokurozhodnutiaamusísavyporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimi

skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený s poukazom na
zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia
rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho
súdu navyše musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní.Ak rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP v spojení s §
393 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné. Takéto arbitrárne rozhodnutie súdu odníma strane sporu možnosť
uskutočňovať procesné práva a v konečnom dôsledku porušuje jeho právo na spravodlivý súdny proces

(čo zakladá vadu konania podľa § 431 ods. 1 CSP v spojení s § 420 písm. f) CSP), pretože mu
upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných
prostriedkov.

19. Aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a

presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, najmä vtedy, ak odvolací súd mení
rozsudok súdu prvej inštancie, resp. potvrdzuje rozsudok z iných dôvodov, pretože ním nahradzuje
napadnutý prvoinštančný rozsudok. V takomto prípade odvolací súd musí podať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku vyčerpávajúcim spôsobom. V odôvodnení
svojho rozhodnutia sa preto musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho
myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky

skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal.

20. V posudzovanom prípade bolo potrebné zohľadniť, že odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej
inštancie a okrem iného na rozdiel od súdu prvej inštancie posúdil i otázku investícií do bezpodielového
spoluvlastníctva bývalých manželov, keď konštatoval, že: „ ... Žalovanému patrí započítanie sumy

100.000 Sk, t. j. 3.319 eur na kúpu vozidla, ktoré mal vo svojom výlučnom vlastníctve darom od matky.
Táto suma sa však nutne primerane zníži vzhľadom na zníženie hodnoty veci, ktorá bola za to obstaraná.
Vozidlo bolo kúpené za 130.000 Sk, t. j. za 4.315,21 eura; z tejto sumy pomer k sume 100.000 Sk činí
3.319 eur. Keďže vozidlo bolo zaobstarané za sumu 4.315,21 eura a predané bolo za 2.800 eur, došlo
tým aj k zníženiu jeho hodnoty v podstate na 65 %. Z výlučných prostriedkov použitá suma 3.319 eur

sa znížila na 65 %, t. j. na sumu 2.157 eur, ktorú bolo potrebné pojať do vyporiadania BSM." (pozri bod
37 napadnutého rozsudku).

21. Odvolací súd v rámci daného právneho záveru nepoukázal na žiaden konkrétny právny predpis,
z ktorého takéto právne posúdenie odvodil, čím potom nemohol relevantným spôsobom ani vysvetliť

svoje právne úvahy s prípadnou citáciou príznačnej judikatúry alebo právnej vedy, v danom prípade
priam sa žiadúcej. Bez riadneho zdôvodnenia právneho posúdenia predmetnej čiastkovej otázky,
nemôže byť odôvodnenie rozhodnutia súdu presvedčivé a nemôže legitimizovať rozhodnutie samotné
v tom, že správne právne posúdenie danej právnej otázky (vyporiadanie investícií tzv. prínosov z
výlučného majetku do majetku spoločného) je práve to, ktoré odvolací súd zvolil. V ostatnom námietka

nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku vo veci samej predstavovala len polemiku so závermi
odvolacieho súdu, bez potreby sa ňou osobitne zaoberať.

22. Žalovaný namietal tiež nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu aj vo výroku o náhrade trov
konania, dôvodiac, že odvolací súd na žiadnom mieste v rozsudku nevyčísľuje úspech strán sporu v

konaní, s tým že následne prepočítal úspech svoj a žalobkyne a uviedol, že za takto zisteného stavu
nepriznať mu nárok na náhradu trov konania je hrubým popretím zákonnej zásady rozhodovania podľa
procesného úspechu.

23. Odvolací súd vychádzal pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania z pomeru úspechu strán vo

vzťahu k rozhodnutiu súdu o jednotlivých položkách vyporiadavaného bezpodielového spoluvlastníctva
zastávajúc názor, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania, keďže v zásade boli v tomto konaní obe strany sporu úspešné len čiastočne. Žalobkyňa
nedôvodnenesúhlasilaspovinnosťouvyplateniažalovanémunajehopodielzBSManedôvodnežiadala
vyporiadať aj jej úver, navyše nesúhlasila ani s tým, že žalovaný použil na kúpu auta jeho vlastné

peniaze; žalovaný rovnako nedôvodne žiadal vyporiadať aj finančnú hotovosť, ktorú podľa neho mali
žalobkyňa, okrem toho navrhoval jemu určiť vyšší než polovičný podiel z BSM a napokon nesúhlasil ani
so započítaním vlastných peňazí žalobkyne na zaobstaranie bytu. Odvolací súd preto konštatoval len
čiastočný úspech u oboch strán sporu a pri rozhodovaní o trovách konania s ohľadom na charakter a
predmet sporu (vyporiadanie BSM) rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu.

24. Z uvedeného odôvodnenia tak možno vyvodiť, že odvolací súd konštatoval úspech strán v
porovnateľnej časti, čo ale postráda bez podrobnejšieho ozrejmenia svoju logiku a vnútornú konzistenciu
a nemožno z neho pochopiť spôsob, akým odvolací súd na zistený skutkový stav aplikoval relevantnúprávnu normu a ako dospel k svojmu rozhodnutiu, navyše pokiaľ nakoniec odkazuje aj na charakter
sporu, ktorý ho viedol k rozhodnutiu, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu.

25. Ak odvolací súd nevypravil svoje rozhodnutie tak ako to predpokladá § 220 ods. 2 CSP v spojení
s § 393 ods. 2 CSP rozhodnutí, v danom prípade obzvlášť náležitým výkladom opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku spôsobom patrične vyčerpávajúcim, keďže
svojim rozhodnutím priamo nahradzuje prvoinštančný rozsudok (pozor nedopĺňa ho, to by platilo iba
v prípade potvrdzujúceho výroku), stáva sa nepreskúmateľné, pričom táto nepreskúmateľnosť bráni

dovolaciemu súdu zhodnotiť správnosť jeho záveru.

26. S námietkou nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku vo vzťahu k čiastkovej právnej otázke
týkajúcej sa vysporiadania investícií z výlučného majetku do majetku spoločného podľa bodu 21.
dôvodov úzko súvisel aj dovolací argument prekvapivosti napadnutého rozsudku založený na absencii
upozornenia zo strany odvolacieho súdu o zmýšľaní inak pristúpiť k posúdeniu hodnoty investície

žalovaného do spoločného majetku ako súd prvej inštancie a tým mu poskytnúť priestor reagovať na
takéto možné odlišné posúdenie danej právnej otázky.

27. O tzv. prekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým vtedy, ak odvolací súd založí svoje rozhodnutie vo
veci na iných právnych záveroch ako súd prvej inštancie, za súčasného naplnenia tej okolnosti, že proti

týmto iným (odlišným) právnym záverom odvolacieho súdu, nemá strana konania možnosť vyjadrovať
sa, právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych
záverov súdu prvej inštancie, nejavili ako významné (por. sp. zn. 7Cdo/1/2018).

28. Z obsahu rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva, že by zo strany súdu pri posudzovaní

otázky investícií bývalých manželov do spoločného majetku došlo k ich zníženiu pri vyporiadavaní
bezpodielového spoluvlastníctva (pozri bod 22 ods. 11 a 12 odôvodnenia prvoinštančného rozsudku),
preto pokiaľ odvolací súd založil rozhodnutie o predmetnom spore na iných právnych záveroch v
danej právnej otázke (bod 37 napadnutého rozsudku) bez splnenia si tzv. manudukčnej (poučovacej)
povinnosti vyplývajúcej z § 382 CSP, znemožnil dovolateľovi namietať správnosť „nového" právneho

názoru použitého súdom až v odvolacom konaní, čo spôsobilo prekvapivosť rozhodnutia odvolacieho
súdu.

29. Dovolateľ v rámci dovolania podľa § 420 písm. f) CSP namietal i nevykonanie ním predloženého
dôkazu v odvolacom konaní, konkrétne nového znaleckého posudku vzhľadom na odstup času od

podaného odvolania a tým došlo nezanedbateľnému nárastu cien nehnuteľností, nevykonanie ktorého
dokazovaniaodvolacísúdodôvodňovalnasledovne:„...dňa30.6.2020bolaodvolaciemusúdudoručená
zásielka od zástupkyne žalovaného, obsahujúca nový znalecký posudok Ing. B. Q. zo dňa 20.6.2020
na ohodnotenie nehnuteľnosti. K tomuto posudku však nebol pripojený žiadny sprievodný list s nejakým
procesným návrhom, takže nie je jednoznačne zrejmé, o čo žalovanému šlo. Navyše sám o sebe tento

znalecký posudok presahujúc dôvody odvolania, vrátane možných novôt v zmysle § 366 CSP nemohol
byť v odvolacom konaní bez ďalšieho akceptovaný.".

30. Dovolací súd v danej súvislosti uvádza, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 CSP). V

sporovom konaní sa uplatňuje zásada koncentrácie konania, ktorá znamená, že prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany sú koncentrované vo fáze konania pred súdom prvej inštancie,
ktoré s odvolacím konaním predstavuje jeden celok. V materiálnom zmysle zákonná koncentrácia
konania znamená, že vyhlásenie dokazovania za skončené pred súdom prvej inštancie predstavuje
moment v dokazovaní, po ktorom už na účely ďalšieho čiže odvolacieho konania nebudú v zásade nové

prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany prípustné. Zákonná koncentrácia konania
je totožná s princípom neúplnej apelácie, ktorý platí pre odvolacie sporové konanie.

31. Na druhej strane, odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú

procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané,
že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich
odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Právo
tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené reštriktívne ako výnimka zpravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo
obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie (I. ÚS 10/2017). Zároveň
z povahy predmetných ustanovení vyplýva, že ak odvolateľ v odvolaní vymedzí odvolacie dôvody

podľa § 365 ods. 1 písm. b), e) až h) CSP, právo na uvedenie prípadných novôt bude podmienené
nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Bude teda úlohou odvolateľa v
odvolaní a protistrany vo vyjadrení k odvolaniu dokázať, že nové prostriedky procesného útoku a nové
prostriedky procesnej obrany, ktoré uvádzajú „až teraz", nemohli v doterajšom priebehu konania použiť
bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplnia, na novoty nebude môcť odvolací súd prihliadnuť.

32. Dovolateľ v dovolaní síce tvrdil, že v okolnostiach posudzovanej veci bola splnená podmienka
uvedená v ustanovení § 366 písm. d/ CSP (novoty možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ
bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie), tvrdil tak a tvrdenie ozrejmoval
až v dovolacom konaní.

33. Dovolací súd pritom pripomína, že civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v
súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňu nadväzujúcou
dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného
bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého
každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu

priaznivá a ktorej sa domáha (I. ÚS 24/2019).

34. V civilnom sporovom konaní je ale súd limitovaný práve skutkovými tvrdeniami strán sporu, ktoré
sú podkladom pre určenie predmetu dokazovania. Práve preto treba súdu oznámiť, ktorá konkrétna
skutočnosť (tvrdenie) má byť predmetom dôkazu. Otázka, či si strana splnila povinnosť návrh na

vykonanie dôkazu riadne odôvodniť, je vecou úvahy súdu vykonávajúceho dokazovanie, túto úvahu
môže dovolací súd spochybniť len vtedy, ak je zjavne neprimeraná alebo nedostatočne odôvodnená.
V tejto súvislosti je potrebné tiež zdôrazniť, že neprichádza do úvahy, aby predložené listiny nahradili
podstatné skutkové tvrdenia sporových strán. Procesná aktivita a zodpovednosť strán by tým bola
popretá a prenesená na súd.

35. S ohľadom na prezentované interpretačné východiská bolo prvoradou povinnosťou dovolateľa v
postavení odvolateľa [v prípade odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) a g) CSP v spojení
s možným pripustením prípadných novôt] návrh na vykonanie listinného dôkazu predloženého až v
odvolacom konaní riadne odôvodniť a následne relevantne tvrdiť a preukázať, že tento dôkaz nemohol

bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Keďže takáto argumentácia v odvolaní
absentovala, je namieste záver, že predmetný dôkaz nemá charakter novoty v odvolacom konaní
špecifikovanej v § 366 CSP, a preto nebolo možné na neho v odvolacom konaní prihliadať.

36. Kasačným dôvodom (§ 449 ods. 1 a § 450 CSP) v tejto veci je tak čiastočná nepreskúmateľnosť a

prekvapivosť rozhodnutia odvolacieho súdu.

37. Za opísanej situácie už v duchu konštantnej judikatúry dovolacieho súdu nevznikol dôvod zaoberať
sa druhým z dovolaním uplatnených dovolacích dôvodov, teda nesprávnym právnym posúdením veci
(na rozdiel od prípadu, v ktorom by tvrdenú zmätočnosť dovolací súd nezistil).

38. Vo vzťahu k dovolaniu žalovaného voči rozhodnutiu odvolacieho súdu o odňatí mu oslobodenia
od súdneho poplatku (výrok X. napadnutého rozsudku odvolacieho súdu) najvyšší súd zdôrazňuje,
že smeruje proti uzneseniu krajského súdu, pre ktoré nie sú splnené podmienky pre jeho podrobenie
dovolaciemu prieskumu.

38.1. V zmysle § 161 ods. 1, 2 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
38.2. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
38.3. Najvyšší súd zdôrazňuje, že v zmysle tohto ustanovenia môže strana sporu napadnúť dovolaním

iba rozhodnutia „odvolacieho" súdu (Civilný sporový poriadok ani neupravuje funkčnú príslušnosť
na prejednanie dovolaní smerujúcich proti rozhodnutiu iného ako odvolacieho súdu). Rozhodnutím
odvolacieho súdu sa rozumie rozhodnutie vydané krajským súdom ako súdom odvolacím (§ 34 CSP).
Dovolaním preto nemožno napadnúť žiadne iné súdne rozhodnutie.38.4. Jednou z podmienok (každého) civilného sporového konania je funkčná príslušnosť súdu. Funkčná
príslušnosťsúduvymedzujerozsahpôsobnostimedzijednotlivýmičlánkamisústavyvšeobecnýchsúdov
tak, že určuje, ktorý článok ma´ prejednať a rozhodnúť konkrétny rovnaký spor (konkrétnu rovnakú

vec). Ide o určenie, ktorý súd ma´ uskutočniť konanie o danom riadnom alebo mimoriadnom opravnom
prostriedku. Funkčnú príslušnosť súdu upravujú ustanovenia § 34 a § 35 CSP tak, že o odvolaní proti
rozhodnutiu okresného súdu rozhoduje krajsky´ súd, ak § 34 ods. 2 CSP neustanovuje inak a o dovolaní
rozhoduje najvyšší súd (§ 35 CSP).
38.5. V danom prípade dovolanie žalovaného smeruje proti rozhodnutiu, ktorým krajský súd

nerozhodoval ako súd odvolací, keďže nerozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie.
Dovolaním je teda napádané rozhodnutie iného než odvolacieho súdu, ktoré nie je spôsobilým
predmetom dovolania v zmysle § 419 CSP. V rámci konania o odvolaní môže rozhodovať odvolací
súd o rôznych procesných návrhoch strán sporu (ako tomu bolo aj v prípade prejednávanej veci),
týmito návrhmi sa však nezačína žiadne samostatné konanie, ale ide stále o jedno odvolacie konanie
začaté podaním odvolania voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Zároveň však v takomto prípade

nejde ani o rozhodnutie odvolacieho súdu v zmysle § 34 CSP, nakoľko chýba spôsobilý predmet
odvolacieho konania, a to rozhodnutie súdu prvej inštancie (viď sp. zn. 4Cdo/112/2018, 4Cdo/54/2021,
9Cdo/157/2022).
38.6. Keďže dovolanie žalovaného smeruje v danej časti proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorý
postupom v zmysle ustanovenia § 254 ods. 2 CSP odňal žalovanému priznané oslobodenie od súdnych

poplatkov, pričom nie je daná funkčná príslušnosť najvyššieho súdu o ňom rozhodovať, je potrebne´
konanie o tomto opravnom prostriedku v zmysle § 161 ods. 2 CSP v spojení s § 438 ods. 1 CSP zastaviť
pre neodstrániteľný nedostatok podmienok konania. Rešpektovanie citovanej platnej procesnoprávnej
úpravy je postupom, ktorý je založený na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. že štátne
orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví

zákon (porovnaj tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. októbra 2010 cˇ. k. IV. U
´S 389/2010-14).

39. Vzhľadom na uvedené v predchádzajúcom bode najvyšší súd konanie o dovolaní žalovaného proti
rozhodnutiu krajského súdu v zmysle § 254 ods. 2 CSP zastavil (§ 161 ods. 2 CSP v spojení s § 438

ods. 1 CSP) bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

40. Dovolací súd zároveň pripomína, že ak dovolací súd (obdobne to platí i pre súd odvolací) zruší
rozsudok odvolacieho súdu a vráti mu vec na ďalšie konanie, odvolací súd nesmie odôvodnenie svojho
nového rozsudku koncipovať tak, že iba doplňuje pôvodné odôvodnenie zrušené rozsudku. Zrušený

rozsudok v čase opätovného rozhodovania už právne neexistuje. (obdobne pozri nález Ústavného súdu
SR z 26. apríla 2017, sp. zn. II. ÚS 754/2016)

41. Opomenúť nemožno ani to, že dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia je v
demokratickom právnom štáte základnou podmienkou legitimity každého rozhodnutia súdu. Iba ak je

rozhodnutie súdu dostatočne, racionálne a presvedčivo odôvodnené, má verejná moc morálne právo
vynucovať jeho rešpektovanie a adresáti rozhodnutia majú morálnu povinnosť ho rešpektovať. Ak súd
takto nedokáže odôvodniť svoje rozhodnutie, jeho rozhodnutie sa tým stáva neobhájiteľné, čomu je
potrebné sa v ďalšom konaní vyvarovať.

42. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu vo výroku
X. podľa ustanovenia § 447 písm. c) CSP odmietol, pretože v tejto časti smerovalo proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
43. Dovolací súd v ostatných výrokoch, t. j. vo výrokoch o veci samej (výroky I. až VII.) a v závislých
výrokoch (VIII., IX a XI.) napadnutý rozsudok odvolacieho súdu podľa ustanovenia § 449 ods. 1 CSP

zrušil a podľa § 450 CSP mu vec v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie.

44. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie a odvolací súd sú viazané právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).

45. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tiež dovolacieho konania
(§ 453 ods. 3 CSP).

46. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.