Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. november 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123207308
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8123207308.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX B., v konaní právne zastúpený advokátom: JUDr. Rastislavom
Lenartom, so sídlom Pollova 32, 040 18 Košice, proti žalovaným: 1. D. E., nar.: 03.06.1961, bytom F.
XXX, XXX XX F., 2. B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX F., obaja právne zastúpení: MM law
firm s.r.o., Jánošíkova 7, 040 01 Košice – mestská časť Juh, IČO: 52 844 765, o zaplatenie zmluvnej
pokuty s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í žalobcovi spoločne a nerozdielne zaplatiť 807,00 EUR v lehote
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade n á r o k spoločne a nerozdielne na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % trov konania z hodnoty sporu, ktorá bola priznaná týmto rozsudkom, o ktorých
výške sa rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.05.2016 sa žalobca domáhal na žalovaných spoločne
a nerozdielne zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 19.320 EUR, spolu aj s úrokom z omeškania vo výške

8,05 % ročne spolu zo sumy 20.000 EUR od 18.09.2015 do 23.12.2015.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovanými (v zmluvnom vzťahu bol aj ďalší dlžník
vo vzťahu k nemu však žalobca neuplatnil žiadne plnenie), bola dňa 17.07.2015 uzatvorená zmluva o
pôžičke predmetom, ktorej bolo požičanie 20.000 EUR. Suma 20.000 EUR bola dňa 17.07.2015 vložená
žalobcom priamo na účet žalovaného v 2. rade vedený vo VÚB a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava a to na
pobočke na ul. Bocatiovej v Košiciach za prítomnosti žalobcu, žalovaných v 1. a 2. rade a p. A. G..

3. Žalobca vo veci poukázal na to, že o tejto skutočnosti svedčí listina označená ako vklad v hotovosti zo
dňa 17.07.2015 v čase o 13:49:51 hod. na č. účtu : H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Ďalej uviedol,
že toho istého dňa 17.07.2015 v čase cca 14.30 hod. - 15.30 hod., bola na Notárskom úrade JUDr.
Juraja Göbla, na Žižkovej ul. 13 v Kšiciach, spísaná Notárska zápisnica, pod sp.zn. N200/2015 , Nz
25187/2015, NCRis 25737/2015, ako vyhlásenie povinných osôb podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného
poriadku - zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov - ako tzv. exekučný titul / viď prílohy /.

Po dostavení sa pred notára dňa 17.07.2015 a predložení zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.2015, bolo
zo strany notára uvedené, že je potrebné vyhotoviť a podpísať ďalšiu zmluvu o pôžičke a dohodu o
pristúpení k záväzku s tými istými zmluvnými stranami a tou istou výšku pôžičky 20.000 EUR, avšak
z dôvodu, že prvotná zmluva obsahuje ustanovenie, že v prípade neuhradenia sumy 20.000 EUR zostrany dlžníka 1., 2. a 3. do vyššie uvedeného termínu 17.09.2015 na účet veriteľa, zaväzuje sa dlžník
1., 2.a 3 zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu za každý deň omeškania vo výške 1 % zo sumy 20.000 EUR
a túto formuláciu nie je možné uviesť do vyššie citovanej notárskej zápisnice ako exekučného titulu,

pretožebybolavtejtočastineurčitá,pretoženiejemožnédopreduapresne,verifikovaťzmluvnúpokutu.

4. Žalobca vo veci uviedol, že v zmluve o pôžičke a dohode o pristúpení k záväzku zo dňa 17.07.2015,
ktorá je súčasťou vyššie uvedenej notárskej zápisnice, bolo iba pre potreby vyhotovenia notárskej
zápisnice ako exekučného titulu a z dôvodu vykonateľnosti cestou exekúcie, ak by nebola pohľadávka

vrátená riadne a včas, vypustená pasáž o zmluvne] pokute. Žalobca mal teda zato, že boli platné a
účinné jednak zmluva o pôžičke zo dňa 17.07.2015 ako aj zmluva o pôžičke a dohoda o pristúpení k
záväzku zo dňa 17.07.2015, ktorá je súčasťou notárskej zápisnice. Žalobca ďalej uviedol, že lehota na
vrátenie sumy 20.000 EUR, bola medzi účastníkmi dohodnutá ako najneskôr do 17.09.2015. Žalovaní
však túto nedodržali a sumu 20.000 EUR do termínu 17.09.2015, žalobcovi nevrátili. Pôžička žalobcovi
bola vrátená až dňa 22.12.2015 v sume 8.000 EUR - o čom svedčí potvrdenie zo dňa 22.12.2015

podpísané žalobcom a dňa 23.12.2015 bola vrátená suma 12.000 EUR - o čom svedčí potvrdenie zo
dňa23.12.2015podpísanéžalobcom.Žalovaníteda neuhradilidlhvovýške20.000 EURdo17.09.2015,
ale úplne bola suma 20.000 EUR vrátená až dňa 23.12.2015. V zmysle platnej a účinnej zmluvy o
pôžičke zo dňa 17.07.2015, čl. I. si strany dohodli, že v prípade neuhradenia sumy 20.000 EUR zo
strany dlžníkov 1., 2. a 3. do termínu 17.09.2015 na účet veriteľa, dlžníci 1., 2. a 3 zaplatia veriteľovi

zmluvnú pokutu za každý deň omeškania vo výške 1 % zo sumy 20.000 EUR, ktorú si žalobca v tejto
žalobe uplatnil voči žalovaným v 1. a 2. rade. Zmluvná pokuta bola vyčíslená vo výške 1 % zo sumy
20.000 EUR od dátumu splatnosti z 17.09.2015 do zaplatenia - počet dní omeškania : september 2015
- od 18.09.2015 do 30.09.2015 - spolu 13 dní, október 2015 od 01.10.-do 31.10.2015 - spolu 31 dní
november 2015 - od 01.11. - 30.11.2015 - spolu 30 dní december 2015 - od 01.12. - do 23.12.2015 -

do 22.12.2015 v omeškaní 22 dní zo sumy 20.000 EUR , do 23.12.2015 v omeškaní 23 dní zo sumy
12.000 EUR. Spolu 97 dní v omeškaní. Výpočet zmluvnej pokuty : 20.000 EUR : 100 x 1 = 200 EUR
za každý deň omeškania. 96 dní x 200 EUR = 19.200 EUR (22.12.2015 bolo zo sumy 20.000 EUR
uhradených len 8.000 EUR stále v omeškaní zo sumou 12.000.-EUR) 12.000 EUR : 100 x 1 = 120.-EUR
(suma za 1 deň omeškania od 22.12.2015 do 23.12.2015 , kedy už nebola dlžná suma 20.000 EUR, ale

len 12000 EUR) 1 deň x 120 EUR = 120 EUR. Spolu uplatnená zmluvná pokuta vo výške 19.320 EUR
(ako súčet sumy 19.200 EUR plus sumy 120 EUR). Žalobca zároveň si uplatnil aj úrok z omeškania zo
sumy 20.000 EUR od 18.09.2015 do 23.12.2015 a to vo výške úrokovej sadzby ECB.

5. Žalobca súdu predložil zmluvu o pôžičke zo dňa 17.07.2015, potvrdenie vkladu v hotovosti vo VÚB a.

s. zo dňa 17.07.2015 znejúceho na sumu 20.000 EUR, notársku zápisnicu spísanú dňa 17.07.2015 na
Notárskom úrade JUDr. Juraja Göbla na I. J. XX F. B., zmluvu o pôžičke a dohodu o pristúpení k záväzku
zo dňa 17.07.2015, potvrdenie o vrátení sumy 8000 EUR dňa 22.12.2015 a potvrdenia o vrátení sumy
12 000 EUR a zo dňa 23.12.2015.

6. Žalovaní sa k žalobe písomne vyjadrili podaním doručeným súdu dňa 28.06.2016 a uviedli, že nárok
uplatnený žalobcom v celom rozsahu neuznávajú.

7. Poukázali na to, že sa nestotožňujú s názorom žalobcu, že sú platné a účinné obe zmluvy, tzn.
aj zmluva o pôžičke zo dňa 17.07.2015, ako aj zmluva o pôžičke a dohoda o pristúpení k záväzku

zo dňa 17.07.2015, za platnú a účinnú považovali len zmluvu o pôžičke a dohodu o pristúpení k
záväzku zo dňa 17.07.2015, ktorá plne nahradila skorší záväzok a v konečnom dôsledku bol práve
tento právny úkon spísaný aj vo forme notárskej zápisnice. Poukázali na to, že zmluva o pôžičke a
dohoda o pristúpení k záväzku zo dňa 17.07.2015 nemá žiadne ustanovenie o zmluvnej pokute. Nakoľko
podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka možno zmluvnú pokutu dohodnúť len písomne a takéto

dojednanie zmluva o pôžičke a dohoda o pristúpení k záväzku zo dňa 17.07.2015 nemajú, považovali
žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za bezpredmetný. Poukázali na ustanovenie
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaní poukázali na viacerú
judikatúru, ktorá zmluvnú pokutu vo výške 1% denne považuje za neplatný právny úkon (napr. Rozsudok
Najvyššieho súdu ČR 33Cdo 3123/2010, ktorý vo svojom odôvodnení explicitne ustanovuje, že dohoda

o zmluvnej pokute vo výške 1% denne je považovaná za neplatný právny úkon, nakoľko je v rozpore s
dobrými mravmi). Zmluvná pokuta bola neprimerane vysoká, nakoľko za necelé 3 mesiace omeškania
žalobca požadoval zmluvnú pokutu (19.320 EUR), ktorá je takmer vo výške poskytnutej pôžičky (20.000
EUR). Pokiaľ ide o žalobcom požadovaný úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne, poukázali na to, žepokiaľ ďalej boli povinní zaplatiť zmluvnú do omeškania sa dostali dňom 18.09.2015, kedy bola základná
úroková sadzba vo výške 0,05% môže žalobca požadovať nanajvýš úrok z omeškania vo výške 5,05%
ročne, ale nie vo výške 8,05% ročne ako si uplatnil.

8. Žalobca na uvedené reagoval a uviedol, že v celom rozsahu trvá na svojej žalobe a v nej uplatnenom
nároku. Namietal, že žalobcovia nepredložili žiadny dôkaz, ktorým, by preukázali, že zmluva vo forme
notárskej zápisnice nahradila vyššie uvedený záväzok v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 17.07.2015.
Keďže žalovaný v 1. a v 2. rade uvedenú zmluvu o pôžičke zo dňa 17.07.2015 podpísali priamo v

pobočke VÚB a.s. na ul. Hlavnej v Košiciach a na základe tejto zmluvy im žalobca poskytol sumu 20.000
EUR, uvedená zmluva bola a je platná a účinná. Pri podpise uvedenej zmluvy o pôžičke dňa 17.07.2015
v priestoroch VÚB a.s. na Hlavnej v Košiciach bol prítomný aj právny zástupca žalobcu JUDr. Rastislav
Lenart, a videl, že uvedenú zmluvu o pôžičke dobrovoľne v súlade s čl. II. ods. 2 žalovaný v 1. a v
2. rade podpísali a na základe nej bolo bezprostredne po podpise vykonaný prevod na ich účet a
proti obsahu uvedenej zmluvy o pôžičke nič nenamietali. Žalovaní, potrebovali sumu 20.000 EUR na

dofinancovanie kúpy nehnuteľnosti a preto bez výhrady súhlasili aj zo zmluvnou pokutou 1% denne za
každý deň omeškania zo sumy 20.000 EUR. Keďže žalovaní lehotu na vrátenie nedodržali a celú sumu
20.000 EUR do termínu 17.09.2015 nevrátili, vznikol žalobcovi nárok na dohodnutú zmluvnú pokutu z
dôvodu porušenia záväzku.

9. Žalovaní sa vyjadrili na výzvu súdu podľa § 167 ods. 4 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP) a uviedli, že sa nestotožňujú s názorom žalobcu, že sú platné a účinné obe
zmluvy, tzn. aj zmluva o pôžičke zo dňa 17.07.2015 ako aj zmluva o pôžičke a dohoda o pristúpení k
záväzku zo dňa 17.07.2015, naopak platnou a účinnou je zmluva o pôžičke a dohoda o pristúpení k
záväzku zo dňa 17.7.2015, ktorá plne nahradila skorší záväzok a v konečnom dôsledku bol práve tento

právny úkon spísaný aj vo forme notárskej zápisnice. Poukázali na to, že tvrdenie žalobcu, že musela
byť podpísaná nová zmluva o pôžičke, nakoľko notár mal výhrady k ustanoveniam o zmluvnej pokute,
len zdôrazňujú tvrdenie žalovaných, že ustanovenie o zmluvnej pokute je absolútne neplatným právnym
úkonom. Žalovaní zároveň popreli tvrdenie žalobcu, že plnené bolo na základe zmluvy o pôžičke zo dňa
17.07.2015, a že predmetné tvrdenia žalobcu nebolo ničím preukázané.

10. Žalobca v rámci svojho procesného útoku použil ako prostriedky procesného útoku predovšetkým
písomne podanú žalobu, ako aj počas predložené listinné dôkazy a navrhol vypočuť svedkov JUDr.
Juraja Göbla – notára a p. A. G. a žalovaných.

11. Žalovaní JUDr. Juraja Göbla notára nezbavili povinnosti mlčanlivosti, preto jeho výsluch súd
uskutočniť nemohol (§ 203 ods. 1,2 CSP).

12. Podľa § 178 ods. 1 a 2 CSP, ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie
spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch.

13. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

14. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

15. Podľa § 187 ods. 2 CSP dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,
odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný,
určí ho súd.

16. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

17. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných v 1. a 2. rade výsluchom svedka p. A. G., listinnými

dôkazmi a to zmluvou o pôžičke zo dňa 17.07. 2015 ( č.l.sp. 6 až 7, notárskou zápisnicou č. N 200/2015,
zmluvou o pôžičke a dohodou o pristúpení k záväzku zo dňa 17. 05. 2015, potvrdením o vklade v
hotovosti dňa 17. 07. 2015 (č.l. spis súd 13 ) potvrdením o prevzatí sumy 8000 EUR zo dňa 22.12.2015,
potvrdením o prevzatí sumy 12.000 EUR zo dňa 23.12.2015, vyjadrením notárskeho úradu zo dňa02.03.2018, emailovou úkon korešpondenciou zo dňa 17.07.2015 medzi právnym zástupcom žalobcu
a JUDr. Juraja Göbla (č.l.sp. 69), ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

18. Žalobca ako veriteľ spolu so žalovanými a p. A. G. ako dlžníkmi uzatvorili dňa 17.07.2015 zmluvu o
pôžičke v zmysle, ktorej podľa čl. 1 bolo dohodnuté, že im tento deň požičal sumu 20.000 EUR a strany
sa dohodli, že táto bude poukázaná na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vo Všeobecnej úverovej banke
a.s. teda na účet žalovaného v 1. rade, súčasne žalovaná v 2. rade a p. A. G. vyslovili neodvolateľný
súlad a vyhlásili, že s prevodom na uvedený účet im bola suma zo strany veriteľa vyplatená a oni túto

sumu prevzali. Podľa 2. ods. predmetnej zmluvy sa strany dohodli že veriteľovi budú vrátené finančné
prostriedky najneskôr do šesťdesiatich dní od do dňa podpisu dohody teda najneskôr do 17. 9. 2015,
pričom dlžníci mali zaplatiť sumu spoločne a nerozdielne. Podľa ods. 3 predmetnej zmluvy: v prípade
neuhradenia sumy 20.000 EUR zo strany dlžníka 1. 2. a 3. do vyššie uvedeného termínu 17.09.2015 na
účet veriteľa sa zaviazali dlžníci 1., 2. a 3. zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu za každý deň omeškania
vo výške 1 % zo sumy 20 000 EUR. predmetná zmluva o pôžičke bola datovaná dňom 17.07.2013.

19. Podľa potvrdenia o vklade v hotovosti zo dňa 17. 07. 2015 (č.l.sp. 13) suma 20 000 EUR bola vložená
na účet o 13,49 hod.

20. Z predloženej kópie emailu zo dňa 17.07.2015 mal súd zistené, že právny zástupca žalobcu JUDr.

Rastislav Lenárt potvrdzoval týmto notárovi JUDr. Jurajovi Göblovi, že v zmysle telefonického hovoru
zasiela koncept zmluvy na prípravu notárskej zápisnice - exekučného titulu a zároveň potvrdzovalo
termín návštevy na úrade dňa 17.07.2015 približne medzi 14,00 hod. a 14,15 hod.

21. Z predloženej notárskej zápisnice č. N200/2015, Nz 25 187/2015, NCRIs 25 737/2015 mal súd

zistené, že notár JUDr. Juraj Göbl spísal dňa 17.07.2015 zápisnicu, že sa pred neho dostavili žalovaný
v 1. rade, žalovaná v 2. rade, ako povinná osoba č. 1, E. A. G. ako povinná osoba č. 2 a žalobca
ako veriteľ a oprávnená osoba a podľa vlastného vyhlásenia na trh právne úkony spôsobili požiadali
a notára, aby s nimi do notárskej zápisnice spísal v súlade s ustanovením § 46 notárskeho poriadku
vyhlásenie povinných osôb podľa § 41 ods. 2 písm. c) exekučného poriadku zákona č. 233/1995 Z.z.

znení neskorších právnych predpisov. Ďalej v zápisnici bolo konštatované, že dňa 17. 7. 2015 medzi
veriteľom a dlžníkmi a pristupujúcim dlžníkom bola uzavretá zmluva o pôžičke a dohoda o pristúpení
záväzkupodľaktorejveriteľposkytoldlžníkompôžičkuvovýške20000EURatovkladomnaúčetdlžníka
B. má hodovej č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo F. K. banke a.s.. Dlžníci svojimi podpismi potvrdili
prevzatie pôžičky vo výške 20 000 EUR a zaviazali sa pôžičku veriteľovi vrátiť v lehote najneskôr do 17.

9. 2015. Dlžníci vyhlásili, že pôžičku vo výške 20 000 EUR dňa 17. 7. 2015 obed od veriteľa prevzali.
V zmysle ustanovenia § 533 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka výbery tela a pristupujúci dlžník
sa dohodli, že pristupujúci dlžník pristupuje k záväzku dlžníkov uvedený v bode I. Zmluvy a zaviazal
sa uspokojiť veriteľa za tých istých podmienok ako sú uvedené v zmluve I. a teda, že je zaviazaný na
plnenie spoločne a nerozdielne spolu s dlžníkmi. V čl. IV. Zápisnice je uvedené, že povinné osoby zobrali

na vedomie že notárska zápisnica je exekučným titulom. Podľa tretej strany zápisnica predmetom bol
právny záväzok povinných osôb vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke a dohody o pristúpení k záväzku zo
dňa 17. 07. 2015 a záväzky uvedená podpísané v bode I. Tejto notárskej zápisnice.

22. Súd vykonal dokazovania aj zmluvou o pôžičke a dohodu o pristúpení záväzku zo dňa 17. 7. 2015,

ktorá bola totožná ako zmluva o pôžičke uvedená v bode 16 tohto rozsudku okrem označenia zmluvných
strán,kdedlžníkmibolilenžalovanýv1.radeažalovanáv2.rade ap.A.G.boluvedenýakopristupujúci
dlžník ďalej v predmetnej zmluve (č.l.sp. 11 až 12) už nie sú dojednania tretieho odseku o zmluvnej
pokute s a v čl. II sa nachádza vyhlásenie p. A. G. pristúpení na základe dohody s veriteľom k záväzku
žalovaných v 1. a 2. rade uvedenom v bode I tejto zmluvy tým, že sa zaväzujú uspokojiť veriteľa ako

pristupujúci dlžník č. 3 a to za tých istých podmienok. A následne nasleduje článok III. Tým, že zmluva
je vyhotovená v štyroch exemplároch a prehlásenie zmluvných strán o tom, že porozumeli obsahu a na
znak súhlasu s jej obsahom vlastnoručne, dobrovoľne, vážne, určite, nie bohumilé a nie pod nátlakom
a nie za nápadne nevýhodných podmienok túto zmluvu podpísali, pričom ich zmluvná voľnosť nebola
ničím obmedzená.

23. Súd vypočul žalovaného 1. rade, ktorý uviedol, že mali záujem kúpiť nehnuteľnosť a p. G. sa dohodli,
že on zabezpečí nejaké finančné prostriedky a časť finančných prostriedkov zabezpečíme oni. Keďže
nemali dostatok finančných prostriedkov, p. G. sa ponúkol, že im pomôže zabezpečiť peniaze a, že sipožičajú nejakú sumu. Následne sa stretli v Košiciach, niekde pri Steel Aréne, v nejakej budove. Bol
tam žalovaný v 1. rade, žalovaná v 2. rade, p. G., žalobca ako osoba, ktorá im požičiavala finančné
prostriedky a právny zástupca žalobcu. Žalobca nepopieral svoj podpis na zmluve o pôžičke zo dňa

17.07.2015 nachádzajúcej na č.l.sp. 6 až 7. Nevedel sa však vyjadriť kde presne podpisoval predmetnú
zmluvu. Poukázal na to, že dôveroval p. G., že bude požičanie finančných prostriedkov korektné. Kedy
došlo v vráteniu si presne nespomínal.

24. Žalovaná v 2.rade nespochybňovala, že potrebovali peniaze na kúpu budovy, nehnuteľnosti.

Potrebovali vykryť financie v hotovosti. Požičiavali si aj z ich strany, spolupracovali p. G.. L. G.
sprostredkoval pôžičku od žalobcu. Následne boli peniaze vložené na ich účet v banke, k vráteniu
peňazí, si presne termín už nepamätala. Následne došlo k splateniu celej pôžičky v decembri. Po
nahliadnutí na zmluvu o pôžičke z č.l. spisu 6 a 7 uviedla, že ide o jej podpis. Na otázku právneho
zástupcu žalobcu, aby sa vyjadrila žalovaná v 2.rade, kde bola táto zmluva o pôžičke podpisovaná,
žalovaná v 2.rade uviedla, že si presne nespomína, vedela však, že boli v banke, kde papiere

podpisovali, ktoré konkrétne si však nespomínala. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, aby sa
vyjadrila, či si spomína na podpisovanie viacerých zmlúv, žalovaná v 2.rade si nespomínala uviedla,
že v danom čase p. G. dôverovali, z toho dôvodu, tieto veci brala tak, že si dôverujú,

25. Svedok A. G., uviedol, že k uzatvoreniu jednej zmluvy o pôžičke došlo vo Všeobecnej úverovej

banke, a.s., v pobočke v Košiciach, následne boli peniaze poskytnuté a vložené na účet, potom došlo k
uzatvoreniu druhej zmluvy o pôžičke. Na to bola uzatvorená zmluva za účasti notára. Pokiaľ ide o túto
zmluvu, notár povedal, že nemôže byť jej znenie v akom bola predložená notárovi a došlo k uzatvoreniu
novej zmluvy. Svedok potvrdil, že na základe zmluvy na č.l. sp. 6 až 7 bola poskytnutá požičaná suma.
Suma bola požičaná na doplnenie finančných prostriedkov na nákup nehnuteľnosti, za sumu 380.000

EUR. Ako prvá bola podpísaná zmluva o pôžičke a potom boli vložené peniaze. Zmluvu pripravil právny
zástupca žalobcu.

26. Tunajší súd následne rozsudkom zo dňa 22.05.2018, č. k. 12C/159/2016 - 87 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 27.05.2018, č. k. 12C/159/2016 - 157 rozhodol tak, že žalobu zamietol a vyslovil,

že žalovaní v 1. a 2. spoločne a nerozdielne majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %. Po podanom odvolaní Krajský súd v Prešove 23.03.2021 v konaní vedenom pod sp.zn.
22C/39/2020 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením.

27. Následne žalobca podal dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 23.03.2021

vo veci vedenej pod sp.zn. 22Co/39/2020, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením zo dňa 31.05.2023 č. k. 5Cdo/33/2022 - 256, ktorým rozsudok Krajského súdu v Prešove
zo dňa 23.03.2021 sp.zn. 22Co/39/2020 a rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 22.05.2018 č. k.
12C/159/2016 - 87 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 27.05.2020 č. k.
12C/159/2016 - 157 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie.

28. Dovolací súd uviedol, že dovolateľ požadoval odpoveď na otázku, „či je správne priorizovať -
uprednostňovať vyslovenie absolútnej neplatnosti dohody o zmluvnej pokute z dôvodu dojednanej
neprimerane vysokej zmluvnej pokuty pred aplikáciou moderačného práva súdu podľa § 545a
Občianskeho zákonníka, t.j. zmluvnú pokutu primerane znížiť“.

29. Dovolací súd konštatoval, že právna úprava zmluvnej pokuty je v Občianskom zákonníku svojím
obsahom pomerne stručná (§ 544 až 545a), čo neraz vedie k interpretačným ťažkostiam. Navyše
ustanovenia o zmluvnej pokute boli novelou Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 01.01.2008
doplnené o možnosť súdu, za určitých podmienok, znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu, t.j. o

takzvané moderačné (zmierňovacie) právo (ius moderandi). Dovtedy bolo moderačné právo vo vzťahu
k zmluvnej pokute upravené len v Obchodnom zákonníku. Obmedzenie moderačného práva len na
obchodné vzťahy vyvolávalo pochybnosti už len tým, že právo v tomto prípade poskytovalo väčšiu
ochranu subjektom obchodnoprávnych vzťahov ako subjektom občianskom právnych vzťahov.

30. Dovolací súd uviedol, že je nesporné, že v prípade sporu, v ktorom sa vymáha zmluvná pokuta a
jej zaplatenie je účelom moderačného práva súdu znížiť výšku zmluvnej pokuty, ak ju súd vyhodnotil
za neprimerane vysokú. Poukázal na to, že napriek tomu, že zákonodarca expressis verbis neprikázal
súdu prednostne aplikovať moderačné právo podľa § 545a Občianskeho zákonníka, jeho význam aúčel pre inštitút zmluvnej pokuty svedčí o nevyhnutnosti k tomu takto zo strany súdov pristupovať.
Uviedol, že v prospech tohto právneho záveru svedčí nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
dňa 21.06.2016 sp. zn. III. ÚS/528/2015, na ktorý dovolateľ v celom rozsahu odkazuje. Jednoznačne

z neho vyplýva, že moderačného práva súdu podľa § 545a Občianskeho zákonníka je vo vzťahu k
výške zmluvnej pokuty vyjadrením preferencie zachovanie platnosti právneho úkonu, ak má byť táto
spochybnená iba neprimeranosťou dojednanej výšky zmluvnej pokuty. Ústavne akceptovateľným by
bolo vyslovenie absolútnej neplatnosti pre inú vadu právneho úkonu, ktorým kontrahenti zmluvnú pokutu
dojednali, napríklad absencia písomnej formy podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prípadne

vady podľa § 37 ods. 1 a § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

31. Po predložení spisu tunajšieho súdu, súd nariadil pojednávanie pričom vyzval obe strany sporu,
aby v zmysle ustanovenia § 153 Civilného sporového poriadky uplatnili prostriedky procesného útoku a
procesnej obrany vzhľadom na vyjadrený právny záver dovolacieho súdu.

32. Žalovaní sa vyjadrili podaním zo dňa 14.09.2023 a uviedli, že poukazujú na bod 25 odôvodnenia
dovolacieho súdu, kde sa uvádzajú podmienky na uplatnenie moderačného práva a poukázali, že
žalobca nepreukázal výšku škody, ktorá by mala porušením povinnosti vzniknúť.

33. Súd doručoval vyjadrenie žalovaných žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu, ktoré si prevzal

dňa 03.10.2023.

34. Súd vo veci vykonal všetky dôkazy, ktoré boli stranami sporu navrhované, ešte v konaní vedenom
pod sp.zn. 12C/159/2016, po dovolacom konaní žalobca nenavrhol vykonať žiadne dôkazy.

35. V danom prípade dovolací súd bode 25 uznesenia č. k. 5 Cdo/33/2022 - 256 uviedol, že podmienky
uplatnenia moderačného práva súdu čiastočne objasňuje dôvodová správa k zákonu č. 568/2007 Z.z.,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona
č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (notársky poriadok) v znení neskorších predpisov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Oprávnenie pre príslušný súd posúdiť výšku zmluvnej

pokuty sa zavádza s prihliadnutím na dva aspekty . „Tým prvým je hodnota a význam zabezpečovanej
povinnosti a tým druhým je výška škody. Súd môže postupovať obdobne ako je tomu aj v Obchodnom
zákonníku, čiže neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže znížiť. V zásade platí, že pre jedno a to isté
porušenie povinnosti veriteľ nie je oprávnený požadovať aj náhradu škody, aj zmluvnú pokutu (pokiaľ
sa veriteľ s dlžníkom nedohodnú inak). Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu súd zníži predovšetkým

s prihliadnutím na vzniknutú škodu za stavu, že veriteľ nie je oprávnený žiadať náhradu škody popri
zmluvnej pokute. Súd by v takom prípade mal prihliadať na výšku škody a zmluvnú pokutu znížiť až na
hranicu vzniknutej škody. Mal by pritom brať zreteľ aj na ustanovenie § 519 a pri výške škody na účely
aplikácie navrhovaného ustanovenia brať zreteľ aj na pokrytie výšky škody úrokmi z omeškania alebo
poplatkom z omeškania.“.

36. K úvahe, aká je primeraná výška zmluvnej pokuty žalobca neprodukoval žiadne argumenty, tvrdenia
či iné prostriedky procesného útoku v rámci ktorých, by mohol súd odvodiť a odôvodniť primeranosť
zmluvnej pokuty, pritom zrejme o možnej neprimeranosť dojednanej zmluvnej pokuty žalobca mal
vedomosť z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5 Cdo/33/2022 - 256 zo dňa

31.05.2023, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 27.07.2023, pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky
ako je uvedené v odseku vyššie v bode 25. citoval podmienky uplatnenia moderačného práva.

37. V zmysle odbornej literatúre k výkladu ust. čl. 8 CSP: Povinnosť tvrdenia a bremeno tvrdenia ako
základnú procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky podstatné a

rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok alebo obranu).

38. Strana sporu musí v závislosti od skutkovej podstaty (hypotézy) relevantnej právnej normy tvrdiť
skutočnostiaoznačiťdôkazy,nazákladektorýchmôžesúdrozhodnúťvjehoprospech.Rozsahdôkaznej
povinnosti je zásadne určený rozsahom povinnosti tvrdiť skutočnosti, pretože aby mohla strana nejakú

skutočnosť preukázať, musí ju najprv tvrdiť. Základnou procesnou povinnosťou strany sporu je teda
predniesť dostatočne konkrétne a určité skutkové tvrdenia významné podľa hmotného práva, následne
toto tvrdenie preukázať. Nesplnenie povinnosti relevantne tvrdiť rezultuje do procesnoprávnej sankcie
v podobe prehry sporu, čo vyplýva aj z dôvodovej správy k ustanoveniu § 150 Civilného sporovéhoporiadku, v zmysle ktorého „Navrhovaná právna úprava zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu.“ V ustanovení § 150 ods. 1 CSP sa uvádza, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne

uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Procesné povinnosti strany sporu
uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti.

39. Súd teda následne opakovane rozhodol podľa nižšie citovaných právnych ustanovení:

40. Podľa § 137 CSP - Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

41. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

42. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

43. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

44. Podľa § 519 Občianskeho zákonníka, právo veriteľa na náhradu škody spôsobenej omeškaním
dlžníka nie je dotknuté; pri omeškaní s plnením peňažného dlhu možno však náhradu škody požadovať,
len pokiaľ nie je krytá úrokmi z omeškania alebo poplatkom z omeškania.

45. Podľa § 544 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o
zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom
(penále).

46. Podľa § 545 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva
niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj
po jej zaplatení. Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti,
na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo

iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi
účastníkmi dohodnuté. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť,
ak porušenie povinnosti nezavinil.

47. Podľa § 545a Občianskeho zákonníka - Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s

prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.

48. Výkon práv vyplývajúci z občiansko-právnych vzťahov nesmie byť mimo iného v rozpore s dobrými
mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

49. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že došlo k poskytnutiu pôžičky zo strany žalobcu žalovaným
vo výške 20.000 EUR. Pokiaľ ide o uzatvorenie dohody o zmluvnej pokute súd mal z vykonaného

dokazovania preukázané, že žalobca a žalovaní podpísali zmluvu o pôžičke v rámci ktorej bolo písomné
dojednanie o zmluvnej pokute dňa 17.07.2015 v banke a následne peniaze boli vložené na účet
žalovaných. Z emailovej dokumentácie mal súd preukázané, že vopred bolo dohodnuté, že plynule
žalobca a žalovaní ako aj spoludlžník spolu u notára ešte spíšu o vyhlásenie povinných osôb. Súd mal zato, že došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o pôžičke kde súčasne bolo písomné dojednanie o zmluvnej
pokute, to že následne došlo k uzatvoreniu ďalšej zmluvy o pôžičke a dohody o pristúpení k záväzku bez
dohodyozmluvnejpokute, bezďalšiehoneznamená,žedojednaniestránozmluvnejpokuteuzatvorené

v banke týmto nahradili alebo inak zrušili.

50. Predmetom tohto konania bol nárok žalobu uplatnený titulom zmluvnej pokuty vo výške 19.320 EUR
a úrok z omeškania. Žalovaní boli v omeškaní s vrátením pôžičky 97 dní (96 dní – 20.000 EUR, a 1
deň - 12.000 EUR).

51. Súd pri posudzovaní primeranosti zmluvnej pokuty musí prihliadnuť na hodnotu a význam
zabezpečovacej povinnosti a tiež na dôsledky a ujmy, aké nastali porušením povinnosti, na ktorú
sa zmluvná pokuta viaže. Ujma môže byť tak majetková (škoda), ako aj nemajetková. Občiansky
zákonník neustanovuje obmedzenie výšky zmluvnej pokuty. Jej výška je teda vecou zmluvných strán
a vo všeobecnosti by mala zodpovedať povahe a významu povinnosti, ktorej nesplnenie sa zmluvnou

pokutouzabezpečuje.NazamedzeniezneužívaniainštitútuzmluvnejpokutyjevObčianskomzákonníku
zakotvené oprávnenie súdu neprimerane vysokú pokutu znížiť. Zákon dáva súdu smernice, na základe
akých kritérií má pri uplatnení svojho moderačného práva postupovať, nakoľko má rozlišovať medzi
prípadmi ak v dôsledku porušenia povinností, na ktoré sa vzťahujú zmluvné pokuty, veriteľovi nevznikne
priamo škoda a medzi prípadmi, keď veriteľovi škoda z konania dlžníka síce vznikne, ale veriteľ nie je

oprávnený požadovať jej náhradu.

52. Význam povinnosti, ktorú dlžník nesplnil, súd posúdi vzhľadom na všetky okolnosti a s prihliadnutím
na celkovú hodnotu záväzku. Výška zmluvnej pokuty bude neprimeraná, ak vzhľadom na povahu a
rozsah plnenia povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou vôbec nehrozí vznik škody z porušenia

povinnosti a v takom prípade súd môže znížiť zmluvnú pokutu až na výšku, ktorá bude zodpovedať
možnosti vzniku takej škody.

53. Žalobca si uplatňoval zmluvnú pokutu vo výške 1% denne do úplného zaplatenia pôžičky vo výške
20.000 EUR, čo predstavuje ročne 365 % z požičanej sumy.

54. Žalobca poskytol bezúročnú pôžičku 20.000 EUR na dva mesiace a zabezpečil si bezpečnosť jej
vrátenia aj vyhlásením povinných osôb podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku – zákona č.
233/1995 Z.z. v znení neskorších právnych predpisov a navyše zmluvnou pokutou.

55. Výška zmluvnej pokuty (1% denne) uplatnená žalobcom, za tri mesiace omeškania dosiahla skoro
100 % požičanej sumy, čo nemôže byť primeranou sankciou za nesplnenie povinnosti (vrátenie sumy
20.000EUR). Žalobca v priebehu konania ani len netvrdil, aká škoda mu vznikla včasným nevrátením
finančných prostriedkov.

56. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 13.02.2018 č.l. 72 uviedol, že to vnímal tak, že : „..nebolo
mojím úmyslom tieto peniaze požičať bezúročne.“, tu je potrebné uviesť, že zmluvnou pokutou sa
nenahrádza to, že peniaze požičal bezúročne a takto teraz žiadať odplatu za požičanie peňazí, žalobcovi
nič nebránilo dohodnúť si primeraný úrok (prípadne aj vo vyššej úrokovej miere akú poskytujú banky),
teda odplatu za požičanie peňazí v zmluve o pôžičke.

57. Súd vychádzal zo skutočnosti, že žalobca nie je subjektom, ktorý by vykonával podnikateľskú činnosť
pri poskytovaní úverov a je pravdou, že po splatnosti dlhu mohol žalobca získať úroky z vkladu v
peňažnomústave,resp.moholsúdvychádzať, akbyboldohodnutýprimeranýúrok,žežalobcovivznikol
ušlý zisk v podobe výnosu z poskytnutej sumy 20.000 EUR a v takejto výške moderovať uplatnenú

zmluvnú pokutu, žalobca však v tomto smere neprodukoval žiadne prostriedky procesného útoku, preto
súd aj s poukazom na bod 25. č. k. 5 Cdo/33/2022 – 256, keďže mal prihliadať na výšku škody a zmluvnú
pokutu znížiť až na hranicu vzniknutej škody, zmluvnú pokutu znížil z pohľadu dĺžky porušovaného
práva, ktorá bola v rozsahu od 18.09.2015 do 30.09.2015 - 13 dní, od 01.10. do 31.10.2015 - 31 dní,
od 01.11. do 30.11.2015 30 dní, od 01.12. do 23.12. 2015 - 22 dni v sume 20 000 eur a od 23.12.2015

teda 1 deň v sume 12 000 eur (nakoľko dňa 12.12.2015 došlo k vráteniu 8000 eur, a dňa 23.12.2015
k vráteniu sumy pôžičky 12 000 eur spolu teda k úplnému vráteniu došlo dňa 23.12.2015 vo výške 20
000 eur) t.j. 97 dní,58. Ak aby sa žalobca rozhodol požičané finančné prostriedky vo výške 20 000 eur investovať tak
investície, ktoré trvajú 97 dní, v zmysle finančného trhu, potom by sa tieto investície považovali za
krátkodobé. Krátkodobé investície sú investičné stratégie, ktorých cieľom je dosiahnuť zisk v pomerne

krátkom časovom horizonte. Oproti dlhodobým investíciám, ktoré sú zamerané na stabilný rast a
zhodnocovanie kapitálu na dlhšiu dobu, krátkodobé investície sa zameriavajú na rýchle zisky a využitie
krátkodobých príležitostí na trhu. Krátkodobé investície sú závislé na výkyvoch úrokových sadzieb na
trhu.

59.Žalobcavšakanipokiaľideokrátkodobé investovanie zpohľaduškody,ktorámumalavzniknúťtým,
že nedošlo k vráteniu finančných prostriedkov zo strany žalovaných v dohodnutú dobu, neprodukoval
žiadne dôkazy a plne ponechal moderovanie na súd.

60. Súd preto využil zákonnú úpravu a pristúpil k moderovaniu zmluvnej pokuty s poukazom na
Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. a to s poukazom na ustanovenie § 3a, ako limit sankcií pri

poskytovaní peňažných prostriedkov spotrebiteľovi bankami alebo nebankovými subjektmi.

61. Podľa § 3a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak je predmetom spotrebiteľskej
zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so
splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery

nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu2a) pred vznikom omeškania o viac ako 10
percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto
nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ
spotrebiteľského úveru.

62. Podľa § 3a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., za sankcie podľa odseku 1 sa považujú
úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním
peňažných prostriedkov.

63. Sadzby úrokov z omeškania občianskoprávnych vzťahov v období od 10.09.2014 do 15.03.2016 v

právnych vzťahoch vzniknutých po 01.02.2013 boli vo výške 5,05%.

64. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

65. Úroková sadzba v danom prípade bola 5,05% to znamená, že trojnásobok predstavuje limit 15,15%
ročne.

66. Výpočet bol realizovaný zo sumy 20 000 eur za obdobie od 18.09.2015 do 30.09.2015 vo výške

15,15% ročne (365) čo predstavuje sumu 107,92 eur, zo sumy 20 000 eur od 01.10.2015 do 31.10.2015
vo výške 15,15% ročne (365) predstavuje sumu 257,34 euro, zo sumy 20 000 eur od 01.11.2015
do 30.11.2015 vo výške 15,15% ročne (365) predstavuje sumu 249,04 eur, zo sumy 20 000 eur od
01.12.2015 do 22.12.2015 vo výške 15,15% ročne (365) sume 182,63 eur, zo sumy 12 000 eur od
22.12.2015 do 23.12.2015 vo výške 15,15% ročne (365) to predstavuje sumu 9,96 eur spolu 806,89 eur

po zaokrúhlení 807 eur.

67. Súd teda žalovaným v prvom a druhom rade uložil povinnosť zaplatiť titulom zmluvnej pokuty sumu
807 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti uplatnenej zmluvnej
pokuty žalobu zamietol s poukazom na vyššie uvedené.

68. Súd zamietol uplatnený úrok z omeškania s poukazom na ustanovenie § 519 Občianskeho
zákonníka. Čiastka z úrokov z omeškania alebo z poplatku z omeškania sa na náhradu škody
započítava, i keď oba tieto právne inštitúty nie sú nárokom na náhradu škody vo vlastnom zmysle, veriteľ
by však z dôvodu omeškania dlžníka dosiahol neprimeraný prospech, ak by sa nárok na škodu ako aj

nárok na úroky z omeškania (poplatok z omeškania) uspokojili popri sebe.

69. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.70. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

71. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

72. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

73.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

74. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovaným, ktorí mali plný úspech
v spore, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, avšak súd priznal nárok

na náhradu trov konania z hodnoty sporu v rámci, ktorej bol žalobca úspešný v tomto konaní.

75. V tomto smere súd poukazuje na to, že v súvislosti s rozhodovaním o nároku na náhradu trov konania
právna úprava v sporovom konaní podľa Občianskeho súdneho poriadku účinného od 01.07.2016 ako
aj Civilného sporového poriadku sa spravuje zásadou úspechu v konaní. Avšak z porovnania z právnej

úpravy účinnej do 01.07.2016 Civilný sporový poriadok už nemá ustanovenia obdobné ustanoveniu §
142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré ustanovenie uplatňovalo sa ako lex specialis vo vzťahu
k úprave obsiahnutej v palive graf 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku z uvedeného síce vyplýva,
že nepatrný úspech Civilný sporový poriadok nepozná (a preto pri rozhodovaní o nároku na náhradu
trov podľa Civilného sporového poriadku zohľadňuje každý neúspech), avšak ani nová právna úprava

nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď
výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, a to z hľadiska výsledku v zásade
zhodne, ako podľa doterajšej právnej úpravy. V posudzovanom konaní preto nezávisle od toho, že súd
rozhodoval o trovách konania za účinnosti Civilného sporového poriadku vzhľadom na základný úspech
úspech žalobcu priznal žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania.

76. Súd následne v plnom rozsahu poukazuje na aplikovateľný je právny záver uvedený v náleze
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS399/2019 - 37 zo dňa 15.04.2020, kde ústavný súd
uviedol, že aj keď Civilný sporový poriadok na rozdiel od už zrušeného Občianskeho súdneho poriadku
nemá ustanovenie obdobné § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, aj za súčasného stavu je

možné použitím analógie v zmysle čl. 4 Civilného sporového poriadku postupovať podľa ustanovenia §
255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a priznať úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Žalobcu totiž nemožno zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku
sporu, ktorý závisí od znaleckej činnosti, resp. od úvahy súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.