Rozsudok – Pracovné právo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Lampartová

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoPracovné právo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17Cpr/13/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722201547
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Lampartová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8722201547.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 17Cpr/13/2023

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XX, 090 11 C. E., právne zastúpenej: JUDr. Iveta Pálfy Fabianová, advokátka so sídlom
Štefánikovo nám. 5, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanej: Obec Vyšný Mirošov, so sídlom Vyšný
Mirošov 100, 090 11 Vyšný Orlík, IČO: 00331244, právne zastúpenej: Mgr. Stanislav Hutňan, advokát
so sídlom Kominárska 141/2,4 831 04 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, o neplatnosť skončenia
pracovného pomeru a náhradu mzdy s prísl., takto

r o z h o d o l :

2 17Cpr/13/2023

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy za obdobie od 01.05.2022 do 31.10.2024
vo výške 34 320 EUR brutto v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov celého konania voči žalovanej v plnom rozsahu s tým, že
o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

10 17Cpr/13/2023

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 27.05.2022 domáhala, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru
zamestnanca výpoveďou zo dňa 24.01.2022, ktorá bola daná podľa § 63 ods. 1 písm. b), d) Zákonníka
práce zamestnávateľom je neplatné a zároveň, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni náhradu
mzdy v sume jej priemerného mesačného zárobku vo výške 1 144 EUR brutto od 01.05.2022 až do času,
keď jej žalovaná umožní pokračovať v práci. Čo sa týka náhrady mzdy v žalobe uviedla, že žalovanej
dňa 07.02.2022 oznámila, že trvá na tom, aby ju zamestnával a oznámila mu tiež dôvody, pre ktoré

výpoveď neuznáva.

2. Okresný súd Poprad rozsudkom č.k. 19Cpr/7/2022-107 zo dňa 24.10.2022 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom č.k. 19Cpr/7/2022-118 zo dňa 25.11.2022 rozhodol, že skončenie pracovného pomeru
zamestnanca výpoveďou zo dňa 24.01.2022, ktorá bola daná podľa § 63 ods. 1 písm. b), d) Zákonníka
práce zamestnávateľom, je neplatné. Žalovaná je povinná poskytnúť žalobkyni náhradu mzdy v sume
jej priemerného mesačného zárobku vo výške 1144 EUR brutto, a to od 01.05.2022 až do času,

keď jej žalovaná umožní pokračovať v práci. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobkyňa má
voči žalovanej nárok na náhradu trov konania 100 %, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku. Voči predmetnému rozsudku podala odvolanie žalovaná. Krajský
súd v Prešove rozsudkom č.k. 3CoPr/2/2023-164 zo dňa 13.09.2023 potvrdil rozsudok v spojenís dopĺňacím rozsudkom vo výroku o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo
dňa 24.01.2022 podľa 63 ods. 1 písm. b), d) Zákonníka práce (I. výrok) a zároveň zrušil rozsudok
v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku o náhrade mzdy a vo výroku o trovách konania a v rozsahu

zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Čo sa týka určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, odvolací súd konštatoval,
že po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že prvoinštančný súd posúdil všetky
skutkové zistenia správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní a tiež konštatoval, že sa stotožňuje

s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. Dodal, že žalovaný nepredložil súdu žiadne svoje
písomné rozhodnutie ako zamestnávateľ, ktoré by konštatovalo nevyhnutnosť dať žalobkyni výpoveď
pre jej nadbytočnosť a ktorým by zamestnávateľ rozhodol o organizačných zmenách na pracovisku
žalobkyne. Nie je zrejmé, o aké organizačné zmeny v obci (bez rozhodnutia) malo ísť a či tieto mali
súvisieť s výkonom práce žalobkyne u žalovaného. V čase prejavenia vôle žalovaného (24.01.2022)
neboli naplnené podmienky pre uplatnenie výpovedného dôvodu – nadbytočnosti podľa § 63 ods. 1

písm. b) Zákonníka práce. K výpovednému dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákonníka práce odvolací
súd uviedol, že z obsahu listiny skončenia pracovného pomeru vyplýva, že žalovaný vykonal rozhodnutie
z dôvodu šetrenia finančných prostriedkov, nakoľko na miesto žalobkyne počas jej PN bola prijatá
kvalifikovanejšia osoba, pričom táto mala nižšiu platovú kategóriu a podávala vyšší pracovný výkon vo
funkcii vychovávateľka ako žalobkyňa. Odvolací súd ďalej konštatoval, že nebolo z výpovede zrejmé,

aké kvalifikačné alebo osobitné kvalifikačné predpoklady žalobkyňa nespĺňala, čím dôvod výpovede
nebol skutkovo vymedzený nezameniteľným spôsobom, pričom ani výkladom nie je možné ustáliť, aké
predpoklady teda žalobkyňa nespĺňala. Neplatnosť skončenia pracovného pomeru bola opodstatnená
aj podľa § 74 Zákonníka práce, pretože výpoveď nebola vopred účinne prerokovaná so zástupcami
zamestnancov. Preto odvolací súd potvrdil výrok súdu o určení neplatnosti skončenia pracovného

pomeru výpoveďou.

4. Odvolací súd zrušil rozhodnutie prvoinštančného súdu o nároku na náhradu mzdy z dôvodu, že
rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný, pretože súd prvej inštancie neohraničil dĺžku trvania náhrady
mzdy a zároveň z rozsudku nevyplýva, ako súd dospel k záveru, že náhrada mzdy má byť poskytovaná

žalobkyni od 01.05.2022. Dodal, že výrok súdu navyše nie je vykonateľný pretože určil čas trvania do
času, keď žalovaný umožní žalobkyni pokračovať v práci. Odvolací súd uviedol, že úlohou súdu prvej
inštancie v ďalšom konaní bude prejednať nárok žalobkyne na náhradu mzdy, ktorú si uplatnila žalobou.
Vzhľadomnaskutočnosť,ževovecibolorozhodnutéoneplatnostidanejvýpovedeažalobkyňapodaním
zo dňa 07.02.2022 oznámila žalovanému, že pracovný pomer považuje za neplatne skončený a aj

naďalej trvá na zamestnávaní, žalovaný je ako zamestnávateľ je povinný žalobkyni ako zamestnankyni
prideľovať prácu a žalobkyňa má ako zamestnankyňa nárok na mzdu. Ak žalobkyni nie je prideľovaná
práca, tak má nárok na náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku. Odvolací súd záverom dodal,
že z rozhodnutia súdu musí vyplývať, ako sa vysporiadal s prípadným znížením náhrady mzdy po 12.
mesiacoch a na akú ohraničenú dobu má byť žalobkyni náhrada mzdy poskytovaná.

5. Dňa 27.10.2023 bol predmetný pracovnoprávny spor postúpený tunajšiemu súdu ako súdu kauzálne
príslušnému na prejednanie a rozhodnutie pracovnoprávneho sporu od 01.06.2023.

6. Uznesením č.k. 17Cpr/13/2023-194 zo dňa 03.04.2024 súd na návrh strán sporu prerušil konanie

v súlade s § 163 ods. 1 CSP najmenej na tri mesiace. Strany sporu totiž viedli mimosúdne rokovania
o urovnaní sporu. Uznesením č.k. 17Cpr/13/2023-198 zo dňa 15.08.2024 súd na návrh žalobkyne
rozhodol o pokračovaní v konaní z dôvodu neúspešných mimosúdnych rokovaní (žalovaná nereagovala
na výpočet mzdy a trov právneho zastúpenia).

7. Súd nariadil vo veci termín pojednávania na deň 04.10.2024, na ktorom ale strany sporu
opätovne rokovali o možnosti mimosúdneho urovnania sporu. Žalobkyňa vyčíslila požadované nároky
a strany prejavili vôľu ešte mimosúdne rokovať, preto súd zohľadňujúc už predchádzajúce neúspešné
rokovania neprerušoval konanie, ale umožnil stranám rokovať iba do nasledujúceho krátkeho termínu
pojednávania.

8. Keďže k mimosúdnemu urovnaniu sporu nedošlo, súd prejednal vec na pojednávaní dňa 12.11.2024.9. Na pojednávaní dňa 12.11.2024 žalobkyňa vyčíslila svoje nárok na náhradu mzdy za obdobie od
01.05.2022kudňupojednávaniavsume40992,25EURvhruboma31208,85EURvčistom.Poukázala
pritom na tú skutočnosť, že doposiaľ nebol platne skončený jej pracovný pomer. Mala za to, že jej patrí

plná náhrada mzdy, a to tak za obdobie 12 mesiacov, ako i ďalej plynúce obdobie, a to s poukazom na
správanie žalovanej a všetky okolnosti daného prípadu, a to i napriek tomu, že si našla medzičasom
inú prácu. V tejto súvislosti predovšetkým poukazovala na to, že predtým pracovala blízko bydliska,
kdežto aktuálne dochádza na pracovisko u iného zamestnávateľa autobusom, čo jej spôsobuje i náklady
na cestovnom. Určitý stres jej spôsobuje uvedené dochádzanie i z dôvodu, že má doma mamu po

dvoch mozgových príhodách, a tak nevie byť v jej blízkosti v prípade potreby. Žalobkyňa tiež mala za
to, že v prípade, ak by súd moderoval výšku náhrady mzdy, tak takéto krátenie by nepredstavovalo
iba finančnú škodu žalobkyne, ale predovšetkým by žalobkyňa utrpela morálnu ujmu po tom všetkom,
ako sa k nej žalovaná správala a správa ako k jej obyvateľke. Žalobkyňa zdôraznila aj tú skutočnosť,
že opakovane bola ochotná pristúpiť na zmierne riešenie sporu, avšak iba pre správanie žalovanej
k takejto dohode už nedošlo skôr, a tak nárok na náhradu mzdy stále narastá. Čo sa týka správania

žalovanej, žalobkyňa tiež poukázala na to, že bola prejednávaná aj na obecných zastupiteľstva, kde voči
nej smerovali rôzne invektívy (že iba sedela a brala plat a iné). Ak žalovaná v rámci rokovaní o zmiernom
riešení sporu navrhla, aby mohla splatiť nárok žalobkyne v splátkach z dôvodu ozdravného procesu
v obci, tak žalobkyňa zastávala názor, že vzhľadom na dôvody, pre ktoré sa žalovaná dostala do zlej
finančnej kondície (že to nebolo výsledkom nejakej nepredvídateľnej udalosti, či živelnej katastrofy),

nebolo by morálne a spravodlivé, aby na ňu dopadala takáto okolnosť na strane žalovanej. Podľa
žalobkyne neexistuje rozhodnutie súdu, ktoré by v prípade, že je zamestnanec úspešný v konaní
o neplatnosť skončenia pracovného pomeru nepriznal zamestnancovi náhradu mzdy z dôvodu, že sa
tento zamestnanec zamestnal niekde inde.

10. Žalovaná na pojednávaní dňa 12.11.2024 navrhla, aby súd nepriznal žalobkyni náhradu mzdy za
obdobie po 12 mesiacoch od neplatného skončenia pracovného pomeru z dôvodu, že žalovaná to
nepovažuje za spravodlivé s ohľadom na všetky okolnosti daného prípadu. Podľa žalovanej (ktorá
vychádzala zo žalobkyňou predložených výpisov z účtov, ohľadom jej príjmov) žalobkyňa bola 6
mesiacov – v období od júna 2022 do novembra2022 - dočasne pracovne neschopná, keďže v tom čase

je ako platiteľ nejakých príjmov uvádzaná Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník. Preto za toto obdobie
by žalobkyni nemala prináležať náhrada mzdy, a to i s poukazom na judikát R 85/2004 a R 90/1970.
Ďalej žalovaná poukazovala na to, že žalobkyňa nespĺňa kvalifikačné predpoklady podľa vyhlášky
Ministerstva školstva SR č. 1/2020 Z.z., a to vysokoškolské vzdelanie minimálne prvého stupňa, pričom
od 01.09.2023 je platná nová vyhláška Ministerstva školstva SR č. 173/2023 Z.z., kde v prílohe č. 1

sa uvádza, že úplné stredoškolské vzdelanie postačuje iba pre učiteľov a vychovávateľov materskej
školy. Keďže žalobkyňa je na pozícii vychovávateľky základnej škody, tak sa vyžaduje minimálne
vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa. Teda od 01.09.2023 by žalovaná musela beztak so žalobkyňou
ukončiť pracovný pomer pre nesplnenie kvalifikačných predpokladov. Žalovaná ďalej poukázala na
skutočnosť, že žalobkyňa je od októbra 2023 riadne zamestnaná v Spojenej škole internátnej Svidník

so mzdou od 1 149 EUR do 1 791 EUR, čo je viac, ako mala u žalovanej. Žalovaná preto navrhla, aby
bol žalobkyni priznaný nárok maximálne za 12 plných mesiacov, pričom žiadala, aby jej bolo umožnené
splácať dlh v splátkach po 500 EUR mesačne.

11. Žalobkyňa na pojednávaní poprela, že by bola dočasne pracovne neschopná po podaní výpovede,

uviedla, že bola dočasne pracovne neschopná pred podaním výpovede a príjmy od Sociálnej poisťovne
v období od júna 2022 do novembra 2022 predstavujú sociálnu dávku v nezamestnanosti, nakoľko bola
evidovaná na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Čo sa týka nespĺňania kvalifikačných predpokladov,
žalobkyňa zotrvala na názore, že tieto spĺňala a ak aj aktuálne by tieto nespĺňala, tak žalovaná jej mala
ponúknuť možnosť doplnenia vzdelania, nie ju prepustiť. S prípadným splácaním nároku na náhradu

mzdy v 500 EUR splátkach výslovne nesúhlasila.

12. Súd dospel na základe skutkových tvrdení strán sporu a dokazovania vykonaného na
pojednávaniach 24.10.2022 a 12.11.2024 (listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu,
nachádzajúcimi sa v spise – na čl. 9 pracovná zmluva zo dňa 21.08.1992, na čl. 10 oznámenie

o organizačných zmenách zo dňa 26.06.2002, na čl. 11 vysvedčenie o maturitnej skúške, na čl. výpoveď
- skončenie pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) zo dňa 24.01.2022, na čl. 14 potvrdenie
o neprevzatí výpovede zo dňa 24.01.2022, na čl. 15 pracovná zmluva zo dňa 31.01.2022, na čl.
16 dohoda o zmene pracovných podmienok zo dňa 31.01.2022, na čl. 17 vyjadrenie zamestnancak návrhu zamestnávateľa na pracovnú zmluvu zo dňa 31.01.2022 s kópiou doručenky, na čl. 18
vyjadrenie zamestnanca k návrhu zamestnávateľa k dohode o zmene pracovných podmienok zo dňa
31.01.2022 s kópiou doručenky, na čl. 19 oznámenie zamestnanca zo dňa 07.02.2022 spolu s kópiou

doručenky, na čl. 2020 až 24 prehľad transakcií od 23.02.2012 do 25.02.2022, na čl. 25 zvuková
nahrávka z mimoriadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva dňa 29.01.2021, na čl. 26 pozvánka
na obecné zastupiteľstvo, na čl. 27 prepis zvukovej nahrávky z obecného zastupiteľstva zo dňa
29.01.2021, na čl. 34 až 39 osvedčenie o ukončení inovačného alebo aktualizačného vzdelávania,
na čl. 40 oznámenie o výške a zložení funkčného platu zo dňa 31.12.2020, na čl. 41 o absolvovaní

špecializačného kvalifikačného štúdia špeciálnej pedagogiky zo dňa 16.06.2009, na čl. 42 osvedčenie
o 1. atestácii zo dňa 28.11.2019, na čl. 44 vyhláška výberového konania na pozíciu učiteľ 1. stupňa
Zˇ3, na čl. 45 vyhláška výberového konania na pozíciu pedagogický asistent, na čl. 46 potvrdenie
o dočasnej PN zo dňa 04.02.2021,na čl. 47 zaraďovanie pedagogických zamestnancov do platových
tried od 01.01.2019, na čl. 49 čestné prehlásenie zo dňa 22.02.2022, na čl. 50 kolektívna zmluva zo
dňa 01.10.2011, na čl. 62 odpoveď Základnej organizácie odborového zväzu PŠaV pri ZŠ Ladomírová

zo dňa 08.04.2022, na čl. 63 žiadosť o poskytnutie informácie zo dňa 07.04.2022, na čl. 64 výzva zo
dňa 09.03.2022 spolu s kópiou doručenky, na čl. 65 zaujatie stanoviska zo dňa 18.03..2022, na čl. 66
vyjadrenie zo dňa 20.04.2022 k zaslaniu stanoviska zo dňa 18.03.2022 spolu s kópiou doručenky, na čl.
68žiadosťouznaniekreditovzaabsolvovanieakreditovanýchprogramovkontinuálnehovzdelávaniapre
vyplácanie kreditového príplatku zo dňa 23.11.2016, na čl. 75 oznámenie o výške a zložení funkčného

platu zo dňa 31.12.2021, na čl. 76 žiadosť o poskytnutie stanoviska k výpovedi a k jej dôvodom zo
dňa 25.04.2022, na čl. 87 odpoveď Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 28.04.2022, na čl. 83 oznámenie
o výsledku prešetrenia podnetu zo dňa 20.07.2021, na čl. 208 až 209 prehľad príjmov žalobkyne za
obdobie od júna 2022 do novembra 2022,od januára 2023 do decembra 2023 a od sfebruára 2024 do
októbra 2024, na čl. 237 rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 19.05.2022, výsluchmi strán sporu i

svedkov – D. F. G., H. I.) k nasledovnému skutkovému stavu:

13. Žalobkyňa s právnym predchodcom žalovanej - Školskou správou vo Svidníku - uzavrela dňa
21.08.1992 pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, na základe ktorej od 25.08.1992 vykonávala prácu na
pozícii vychovávateľka ŠD pri Základnej škode vo C. D. s úväzkom 27 hodín týždenne. V dôsledku

organizačných zmien prešli práva a povinnosti z predmetného pracovnoprávneho vzťahu na žalovanú
(viď oznámenie zo dňa 26.06.2002). Úväzok si žalobkyňa dopĺňala vyučovaním výchovných predmetov,
a to výtvarnej, hudobnej a pracovnej výchovy. Jej pracovnou náplňou bolo rozvíjanie vedomostí,
zručností a návykov detí v čase mimo vyučovania, formovanie vzdelávacej, záujmovej a rekreačnej
činnosti detí v čase mimo vyučovania, sledovanie správania sa žiakov v školskom klube detí, počas

obeda zabezpečiť, aby sa žiaci v jedálni primerane a slušne správali, zlepšovať ich návyky pri
stolovaní, viesť ich k správnemu stolovaniu, zabezpečiť dodržiavanie hygienických návykov pred
začatím obeda, zabezpečiť, aby po ukončení obeda deti za sebou poodnášali taniere a zanechali po
sebe poriadok, zabezpečiť presun z jedálne do triedy, vytvárať program tak, aby sa žiaci dostatočne
zrelaxovali, aby bol pre žiakov zaujímavý a podnetný, aby získavali nové zručnosti a návyky a

zdokonaľovali sa už v získaných zručnostiach a návykoch, zabezpečiť primerané pohybové aktivity
žiakov podľa počasia a ročného obdobia. Na predmetnej pracovnej pozícii pracovala 30 rokov,
pričom z nesporných skutkových tvrdení žalobkyne vyplýva, že nikdy nemala žiadne problémy s
riaditeľmi, ktorí v škole vykonávali túto funkciu, so zamestnancami školy, ani s rodičmi žiakov a ani
so žiakmi samotnými. Z vysvedčenia o maturitnej skúške zo dňa 09.06.1992 vyplýva, že žalobkyňa je

absolventkou Strednej pedagogickej školy v Prešove, odbor vychovávateľstvo. Z osvedčení o ukončení
infovačného vzdelávania a o ukončení aktualizačného vzdelávania vyplýva, že žalobkyňa ukončila
niekoľko vzdelávaní podľa § 39 a § 40 zák. č. 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch
a odborných zamestnancoch, čím získavala kredity, ktoré sa odzrkadľovali v jej plate a tiež vykonala aj
1. atestáciu podľa § 50 zákona 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch.

14. Dňom 24.01.2022 je datovaná listina označená ako Skončenie pracovného pomeru podľa § 63 ods.
1 písm. b). V texte listiny pred odôvodnením sa uvádza, že na základe rozhodnutia zamestnávateľa zo
dňa 24.01.2022 sa zamestnávateľ s poukazom na § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce rozhodol so
žalobkyňou okamžite ukončiť pracovný pomer, a to uplynutím výpovednej doby s poukazom na § 63

ods.1 písm. d). Na listine sa nachádza tiež vlastnou rukou žalobkyne napísaný text, v ktorom okrem
iného uviedla, že potvrdzuje prevzatie listiny, avšak jej podpis neznamená súhlas s obsahom listiny.15. Žalobkyni bola po podaní predmetnej výpovede zo dňa 24.01.2022 ponúknutá na podpis pracovná
zmluva zo dňa 31.01.2022 na pozíciu knihovník obecnej knižnice – náhrada práce počas výpovednej
lehoty, a to na dobu určitú do 30.04.2022. Následne jej bola zo strany žalovanej tiež predložená na

podpis dohoda o zmene pracovných podmienok zo dňa 31.01.2022, že od 01.02.2022 do ukončenia
výpovednej lehoty bude vychovávateľkou v ŠK s pracovným časom 68%.

16. Listami zo dňa 31.01.2022, doručenými žalovanej dňa 04.03.2022, žalobkyňa žalovanej oznámila,
že odmieta podpísať uvedenú pracovnú zmluvu, či dohodu o zmene pracovných podmienok, nesúhlasila

s prideľovaním práce v knižnici, avšak uviedla, že bude ju vykonávať. Už v jednom z týchto listov –
vo vyjadrení zamestnanca k návrhu zamestnávateľa k dohode o zmene pracovných podmienok zo dňa
31.01.2022 žalobkyňa uviedla, že nevidí dôvod podpisovať priloženú dohodu, pretože má záujem na
tom, aby ju zamestnávateľ zamestnal aj naďalej na jej pôvodnom mieste.

17. Listom zo dňa 07.02.2022, doručeným žalovanej dňa 09.02.2022 žalobkyňa oznámila žalovanej, že

keďže výpoveď zo dňa 24.01.2022 považuje za zmätočnú, v rozpore s právnymi predpismi, tak považuje
skončeniepracovnéhopomerunajejzákladezaneplatné.Zvýraznila,žetrvánatom,abybolažalovanou
aj naďalej zamestnávaná na pracovnej pozícii vychovávateľky v zmysle platnej pracovnej zmluvy.

18. Z Oznámenia o výške a zložení funkčného platu zo dňa 31.12.2020 vyplýva, že žalobkyňa bola

zaradená do 6. platovej triedy, pracovná trieda jeden a s účinnosťou od 01.01.2021 bol jej funkčný plat
1 139,50 EUR.

19. Z Oznámenia o výške a zložení funkčného platu zo dňa 31.12.2021 vyplýva, že žalobkyňa bola
zaradená do 6. platovej triedy, pracovnej triedy jeden a s účinnosťou od 01.01.2022 mala funkčný plat

vo výške 1 144 EUR.

20. Okresný súd Poprad rozsudkom č.k. 19Cpr/7/2022-107 zo dňa 24.10.2022, právoplatným dňa
13.01.2024 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č.k. 3CoPr/2/2023-164 zo dňa
13.09.2023, súd určil, že skončenie pracovného pomeru zamestnanca výpoveďou zo dňa 24.01.2022,

ktorá bola daná podľa § 63 ods. 1 písm. b), d) Zákonníka práce zamestnávateľom, je neplatné.

21. Z nesporných skutkových tvrdení strán sporu a predložených výpisov z účtu žalobkyne o jednotlivých
príjmoch za obdobie od júna 2022 do októbra 2024 vyplýva, že žalobkyňa poberala od júna 2022 do
novembra 2022 dávku v nezamestnanosti od Sociálnej poisťovne, pobočky Svidník vo výške 582,70

EUR, resp. 563,90 EUR, za obdobie od januára 2023 do augusta 2023 žalobkyňa mala príjem od Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov v priemernej výške 155,78 EUR mesačne a za obdobie od
augusta 2023 do októbra 2024 mala žalobkyňa príjem od Spojenej školy internátnej vo Svidníku v úhrne
15 692,75 EUR, pričom jednotlivá mesačná mzda sa pohybovala v rôznych výškach – od 744,88 EUR
(vyplatená v marci 2024) až po 1 791,99 EUR (vyplatená v apríli 2024). Na základe týchto výpisov

transakcií a tvrdení žalobkyne možno konštatovať, že žalobkyňa bola od augusta 2023 zamestnaná
u iného zamestnávateľa – Spojenej školy internátnej v Svidníku.

22. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Svidník č. 2224/2022-SK-DvN zo dňa 19.05.2022
vyplýva, že žalobkyňa bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa 01.05.2022, dňa

03.05.2022 si uplatnila nárok na dávku v nezamestnanosti, pričom sociálna poisťovňa rozhodla, že
žalobkyňa má nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu
37,5919 EUR od 01.05.2022 na obdobie šiestich mesiacov.

23. Zistený skutkový stav súd právne posudzoval podľa nasledujúcich ustanovení:

24. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca

naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.25. Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť

mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci
12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36
mesiacov.

26. Podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na

strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy
v sume jeho priemerného zárobku.

27. Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr
do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve
nedohodlo inak.

28. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce
vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú
na zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods. 1, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku
alebo o priemernej mzde, je ním funkčný plat podľa § 4 ods. 4 až 6, plat pri výkone inej práce alebo

funkčný plat podľa § 30 ods. 3 priznaný zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

29. Súd na základe dokazovania vykonaného listinnými dôkazmi dospel k záveru, že sú splnené
podmienky pre priznanie náhrady mzdy žalobkyni titulom neplatného skončenia pracovného pomeru
podľa § 79 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, ako aj na náhradu mzdy podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce

pre prekážky v práci na strane zamestnávateľa, keďže žalovaná žalobkyni neprideľuje prácu i napriek
právoplatnému rozhodnutiu súdu o neplatnom skončení pracovného pomeru. Totižto žalobkyňa v konaní
preukázala, že listom zo dňa 07.02.2022, doručeným žalovanej dňa 09.02.2022, žalovanej oznámila,
že trvá na ďalšom zamestnávaní, nakoľko výpoveď zo dňa 24.01.2022, resp. skončenie pracovného
pomeru na jej základe, považovala za neplatné. Medzičasom Okresný súd Poprad rozsudkom č.k.

19Cpr/7/2022-107 zo dňa 24.10.2022, právoplatným dňa 13.01.2024 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove č.k. 3CoPr/2/2023-164 zo dňa 13.09.2023, určil, že skončenie pracovného pomeru
žalobkyne výpoveďou zo dňa 24.01.2022 je neplatné. V konaní nebolo sporné, že žalovaná prestala
žalobkyni počnúc dňom 01.05.2022 prideľovať prácu. Do 30.04.2022 žalovaná žalobkyni v rámci
výpovednej doby prideľovala prácu (hoci na inej pozícii). Zároveň vzhľadom žalobkyňou navrhovaný

petit, kde žiada náhradu mzdy až odo dňa 01.05.2022 je bezpredmetné sa v konaní zaoberať tým,
či by žalobkyni patril nárok na náhradu mzdy za skoršie obdobie (ak odvolací súd poukazoval na
absenciu odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu, prečo nárok na náhradu mzdy priznal až od
01.05.2022).

30. Poskytnutie náhrady mzdy podľa § 79 ods. 1 a 2 Zákonníka práce je dôsledkom nesplnenia
povinnosti zo strany zamestnávateľa prideľovať zamestnancovi trvajúcemu na tom, aby ho
zamestnávateľ ďalej zamestnával, prácu podľa pracovnej zmluvy. V prípade, že zamestnávateľ
po právoplatnosti rozhodnutia súdu o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru (čo je práve i prípad
strán sporu) neprideľuje prácu podľa pracovnej zmluvy, ide o prekážku na strane zamestnávateľa, kedy

zamestnancovi patrí podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce taktiež nárok na náhradu mzdy v sume
priemerného zárobku, avšak s tým rozdielom (oproti náhrade mzdy podľa § 79 ods. 1 a 2 Zákonníka
práce), že túto povinnosť zamestnávateľa na náhradu mzdy (podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce) už
nemožno znížiť, prípadne jej náhradu nepriznať, lebo to neumožňuje žiadne zákonné ustanovenie (iba
v prípade náhrady mzdy podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce je v § 79 ods. 2 Zákonníka práce vyjadrená

možnosť súdu moderovať, alebo nepriznať náhradu mzdy). Je potrebné dodať, že pri náhrade mzdy
podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce možno iba uvažovať nad nesplnením predpokladov na náhradu
mzdy z dôvodu odpadnutia prekážky na strane zamestnávateľa, a to za predpokladu, že by žalovaná
preukázala, že žalobkyňu vyzvala k nástupu do práce a táto nebola schopná alebo ochotná nastúpiť
do práce. V danom prípade je však možné hodnotiť konanie žalovanej ako absolútne pasívne, kedy

žalobkyňu ani po právoplatnosti rozhodnutia o neplatnom skončení pracovného pomeru nevyzvala na
nástup do práce, ani nerealizovala žiadne úkony smerujúce k ukončeniu pracovného pomeru.31. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a s poukazom na citovanú právnu úpravu súd dospel k záveru,
že žalobkyni patrí za obdobie od 01.05.2022 do 12.01.2024 náhrada mzdy podľa § 79 ods. 1 a 2
Zákonníka práce vo výške priemerného zárobku a následne, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia súdu

o neplatnom skončení pracovného pomeru, t.j. od 13.01.2024 jej vznikol nárok na náhradu mzdy podľa
§ 142 ods. 3 Zákonníka práce, nakoľko zamestnávateľ jej i naďalej neprideľoval prácu, ani s ňou žiadnym
spôsobom neskončil pracovný pomer. V tejto súvislosti sa žiada dodať, že žalovaná objasňovala,
že druhá zamestnankyňa, ktorá aj aktuálne vykonáva práce žalobkyne je pre žalovanú vhodnejšou
zamestnankyňou z dôvodov väčšej flexibilnosti vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie, avšak žalovaná

súdu neobjasnila a nepredniesla žiadnu obranu, z ktorej by vyplývalo, prečo nemohla žalobkyni, či
už do právoplatnosti rozhodnutia súdu o neplatnom skončení pracovného pomeru, alebo aj po jeho
právoplatnosti, prideľovať prácu.

32.Odhliadnucodtoho,žepodľanázorusúduneexistujeanizákonnámožnosťmoderácienáhradymzdy
podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce (iba možnosť konštatovania zániku jej nároku, alebo nesplnenia

podmienok pre vznik tohto nároku), súd podporne poukazuje i na závery judikované Najvyšším súdom
SR v uznesení z 22. júna 2023, sp. zn. 9Cdo/127/2022 (zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí
súdov č. 6/2023 pod R 68/2023), v ktorom uviedol, že „Skutočnosť, že zamestnanec v období, počas
ktorého si uplatňuje náhradu mzdy podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce, má dohodnutý iný pracovný
pomer (resp. iný pracovnoprávny vzťah), sama o sebe nespôsobuje prekážku na strane zamestnanca,

pre ktorú zamestnancovi nemožno priznať náhradu mzdy pre prekážku na strane zamestnávateľa podľa
§ 142 ods. 3 Zákonníka práce. Rozhodujúce je, či zamestnávateľ vyzval zamestnanca na opätovný
nástup do práce a či je zamestnanec pripravený, ochotný a schopný vykonávať prácu podľa pracovnej
zmluvy.“

33. Vykonané dokazovanie nedáva podklad pre záver, že žalovaná nebola pripravená alebo schopná
a ochotná nastúpiť do práce u žalovanej. Skutočnosť, že žalobkyňa medzičasom nastúpila do práce
u iného zamestnávateľa neznamená, že by nebola ochotná a schopná v prípade, že by ju žalovaná
vyzvala na nástup do práce, nastúpiť do práce u žalovanej.

34. Keďže žalobkyňa si uplatnila žalobou nárok na náhradu mzdy vo výške 1 144 EUR mesačne brutto
počnúc dňom 01.05.2022 do budúcna, súd vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti citovanú právnu
úpravu, zároveň nejdúc nad rámec navrhovaného petitu, vyhovel žalobe v plnom rozsahu a žalobkyni
priznal nárok na náhradu mzdy v celkovej výške 34 320 EUR brutto, ktorá žalobkyni prináleží za obdobie
od 01.05.2022 do 12.01.2024 podľa § 79 ods. 1 a 2 Zákonníka práce a od 13.01.2024 do 31.10.2024

podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce, t.j. celkom za 30 mesiacov, pričom súd vychádzal z priemerného
zárobku vo výške 1 144 EUR, ktorý mal preukázaný na základe oznámenia o výške a zložení funkčného
platu zo dňa 31.12.2021. Pre určenie výšky priemerného zárobku súd aplikoval § 29 ods. 2 zákona č.
553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, keďže
žalobkyňa vykonávala prácu na pozícii vychovávateľky.

35. Žiada sa objasniť, že nároky na náhradu mzdy za obdobie od 01.05.2022 do 31.10.2024 boli ku dňu
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej splatné. Z ustanovenia § 129 Zákonníka práce možno vyvodiť,
že náhrada mzdy je takisto ako mzda splatná pozadu za mesačné obdobie (ak v podnikovej kolektívnej
zmluve alebo v pracovnej zmluve nebolo dohodnuté iné obdobie), a to v najbližšom výplatnom termíne

pouplynutíobdobia,zaktorésaposkytuje.Vdanomprípadestranysporuneuvádzali,aninepreukazovali
(ani tomu nenasvedčujú predložené listinné dôkazy), že by bola medzi stranami dojednaná splatnosť
mzdy k určitému dňu v mesiaci mesačne pozadu, a tak súd vychádzal z predpokladu, že mzda bola
splatná mesačne pozadu do posledného dňa v kalendárnom mesiaci (a teda napriek tomu, že súd
vyhlasuje rozsudok v decembri 2024 ešte nie je splatná náhrada mzdy za mesiac november 2024, keďže

splatnosť náhrady mzdy za mesiac november 2024 nastane až posledným dňom v mesiaci december
2024, t.j. 31.12.2024).

36. Čo sa týka návrhu žalovanej na nepriznanie náhrady mzdy za obdobie po 12 mesiacoch plynúcej
náhrady mzdy, ako už súd uviedol, moderácia výšky náhrady mzdy by prichádzala do úvahy iba za

obdobie od 01.05.2023 do 12.01.2024. Súd však v danom prípade po zhodnotení všetkých okolností
daného prípadu dospel k záveru, že zníženie výšky náhrady mzdy za dotknuté obdobie by nebolo
spravodlivé a prakticky by pôsobilo voči žalobkyni nedôstojne. Žalobkyňa žiadnym spôsobom neprispela
k celkovému vzniknutému stavu, nedala žalovanému ani dôvod pre podanie výpovede (teda nešlopre podanie výpovede z dôvodov porušenia pracovných povinností zamestnancom), pričom žalobkyňa
bola dlhoročnou zamestnankyňou žalovanej. K vzniknutému stavu neistoty prispela svojim konaním iba
žalovaná – viacnásobným porušením ustanovení Zákonníka práce - formulovaním zmätočnej výpovede

a jej neprerokovaním so zástupcami zamestnancov, pričom za významný faktor odôvodňujúci priznanie
plnej náhrady mzdy súd považuje správanie žalovanej tak vo fáze pred podaním výpovede, ako aj v čase
podaniavýpovede,ináslednepopodanívýpovedeavpriebehuceléhosúdnehokonania.Zdokazovania
vyplynuli aj pohnútky, ktoré viedli žalovanú k podaniu výpovede žalobkyni, ktoré boli čisto zištného
charakteru – snaha ušetriť finančné prostriedky, ktorá ale v konečnom dôsledku napokon ani v konaní

nebola zo strany žalovanej preukázaná. Žalobkyňa v čase podania výpovede pracovala u žalovanej
takmer 30 rokov, pričom žalovaná nepreukázala, že by na strane žalobkyne existovali nejaké nedostatky
pri výkone jej práce.

37. Ak žalovaná žiadala zohľadňovať tú skutočnosť, že žalobkyňa sa medzičasom zamestnala inde
a dokonca možno i za vyššiu mzdu, podľa názoru súdu s ohľadom na všetky okolnosti tohto prípadu

nemožno túto skutočnosť považovať za rozhodujúcu. Žalobkyňa prirodzene potrebovala príjem na
uspokojovanie svojich životných potrieb, pričom prácu sa jej podarilo nájsť až s odstupom času za
vynaloženia možno aj zvýšeného úsilia a zároveň nie v mieste bydliska, ako to bolo u žalovanej. Hoci
žalovaná bagatelizovala vzdialenosť miesta nového pracoviska žalobkyne, žalobkyňa popísala, že sa
nejedná o totožné podmienky, za akých prácu vykonávala a zmena miesta pracoviska má vplyv i na jej

osobný a rodinný život.

38. Čo sa týka žalovanou namietanej práceneschopnosti žalobkyne počas obdobia, kedy by jej
patrila náhrada mzdy, žalovaná túto skutočnosť nepreukázala a súd považoval za dostatočne
presvedčivú obranu žalobkyne, že dotknuté príjmy zo strany Sociálnej poisťovne predstavujú dávku

v nezamestnanosti. Napokon žalovaná predloženým rozhodnutím Sociálnej poisťovne preukázala, že
jej bola priznaná dávka v nezamestnanosti na obdobie šiestich mesiacov.

39. S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti a s poukazom na citovanú právnu úpravu súd zaviazal
žalovanú na zaplatenie náhrady mzdy za obdobie od 01.05.2022 do 31.10.2024 vo výške 34 320

EUR brutto v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd pritom považoval za nedôvodnú
žiadosť žalovanej o umožnenie splatiť dlh v splátkach po 500 EUR, a to jednak z dôvodu, že žalovaná
nepreukázala,žebynajejstranebolitakémajetkovépomery,ktorébyjejskutočneneumožňovaliuhradiť
náhradumzdyžalobkyninarazatiežzdôvodu,žežalovanámaladostatokčasuprezískanieprostriedkov
a zmanažovanie výdavkov obce tak, aby mohla splniť svoju povinnosť voči žalobkyni (minimálne od

právoplatnosti rozhodnutia o neplatnosti skončenia pracovného pomeru muselo byť žalovanej zrejmé,
že žalobkyni bude prináležať nárok na náhradu mzdy). Napokon podľa názoru súdu, nárok žalobkyne
má prednosť pred inými výdavkami obce, nakoľko sa jedná o výdavok pracovnoprávneho charakteru –
príjem, ktorý žalobkyňa po istú dobu strádala. Žalobkyňa pritom opätovne žiadnym spôsobom neprispela
k potenciálnej nepriaznivej situácii na strane žalovanej. Za zmienku tiež stojí skutočnosť, že práve

v dôsledku konania – nekonania žalovanej dosiahla náhrada mzdy priznanú výšku, keďže každým
mesiacom nečinnosti nárok žalobkyne na náhradu mzdy narastal.

40. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky
preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s

uplatňovaním alebo bránením práva.

41. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

43. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu strán sporu v zmysle § 255 ods. 1 CSP
tak, že žalobkyni ako plne úspešnej strane sporu priznal voči žalovanej, ktorá bola v konaní v celom
rozsahu neúspešná, nárok na náhradu trov celého konania, vrátane trov odvolacieho konania, v plnom

rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením do 60 dní po právoplatnosti
tohto rozsudku.Poučenie:

2 17Cpr/13/2023

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.