Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/154/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200993
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200993.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.

a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Kučerákovej,
PhD., v právnej veci žalobcu: Tatranská mliekareň a.s., so sídlom Nad traťou 26, 060 01 Kežmarok,
IČO: 31 654 363, zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská
Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974
01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100491954/2021 zo dňa
25.03.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, so sídlom Radlinského 37, 817 73 Bratislava (ďalej
len „správca dane“) vydal oznámenie o výkone daňovej kontroly zo dňa 30.06.2017, ktorým oznámil

žalobcovi výkon daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) o. i. aj za zdaňovacie obdobie
december 2015. Výzvou zo dňa 18.08.2017 bol žalobca vyzvaný na predloženie účtovných a iných
dokladov, preukazujúcich hospodárske operácie a účtovné prípady.

2. Na základe žiadostí požiadal správca dane o sprístupnenie informácií, a to vo vzťahu k spoločnostiam:
(i)spoločnostiYETTI,s.r.o.,sosídlom245,91952DolnéDubové,IČO:36277746(ďalejlen„spoločnosť
YETTI“), (ii) spoločnosti MEDOS s.r.o., so sídlom 245, 919 52 Dolné Dubové, IČO: 44 305 664 (ďalej

len „spoločnosť MEDOS“).

3. Dňa 13.12.2017 sa uskutočnil výsluch svedka – pani A. B., konateľky spoločnosti MEDOS. Svedkyňa
potvrdila, že v zdaňovacom období 09/2015, 10/2015 a 12/2015 dodala spoločnosť MEDOS žalobcovi
tovar (bezlepkové cestoviny a slnečnicu lúpanú solenú). Svedkyňa ďalej potvrdila, že tovar dodaný
pre žalobcu nadobudla spoločnosť MEDOS od spoločnosti YETTI. Spoločnosť YETTI tovar nadobudla
od spoločnosti RANIM s.r.o., naposledy sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 45 858 837 (ďalej

len „spoločnosť RANIM“), o čom svedkyňa vedela, pretože robila účtovníctvo. Svedkyňa uviedla, že
obchodnú spoluprácu zabezpečoval Ing. František Hájik.4. Dňa 13.12.2017 sa uskutočnil výsluch svedka – C. D. B., konateľa spoločnosti YETTI. Svedok potvrdil,
že v mesiaci 09/2015 spoločnosť YETTI dodala pre žalobcu tovar – bezlepkové cestoviny. Uviedol, že
spoločnosť YETTI nadobudla tovar od spoločnosti RANIM. Svedok uviedol, že za spoločnosť MEDOS

dojednával podmienky so žalobcom, pričom uviedol, že jednal s C. E..

5. Správca dane vydal dňa 04.09.2019 protokol z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január 2015,
február 2015, marec 2015, apríl 2015, máj 2015, jún 2015, júl 2015, september 2015, október 2015
a december 2015. K protokolu sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 31.10.2019.

6. Správca dane vydal rozhodnutie č. 101580300/2020 zo dňa 14.10.2020 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“), ktorým určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu XX.XXX,XX eur na DPH za
zdaňovacie obdobie december 2015. Správca dane zároveň znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie
obdobie december 2015 zo sumy XXX.XXX,XX eur na sumu XXX.XXX,XX eur.

7. Správca dane poukázal na to, že kontrolou predložených dokladov zistil, že žalobca si v zdaňovacom
období december 2015 uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa
- spoločnosti MEDOS (tovar: slnečnica lúpaná). Správca dane uviedol, že všetok tovar, nakúpený
od spomenutého dodávateľa, žalobca predal zahraničnému odberateľovi, spoločnosti ABERATO
PARTNER s.r.o., so sídlom Vítězné náměstí 576/1, 160 00 Praha (ďalej len „spoločnosť ABERATO“).

8. Správca dane konštatoval, že daňovou kontrolou bolo zistené, že obchodné transakcie boli súčasťou
uzatvoreného reťazca dodávok medzi nasledovnými obchodníkmi:

spoločnosť D BAR s.r.o. – spoločnosť RANIM– spoločnosť YETTI – spoločnosť MEDOS - žalobca –

spoločnosť ABERATO - spoločnosť Speed-Line Transport s.r.o.

9. Správca dane zároveň zistil, že preprava toho istého tovaru bola realizovaná v uzatvorenom okruhu
na trase: sklad v Blatnej na Ostrove – prejazd cez Břeclav (CZ) – sklad Blatná na Ostrove.

10. Správca dane poukázal aj na informácie o peňažných tokoch, ktoré mu boli poskytnuté bankovými
inštitúciami a zistil, že platby za tovar medzi jednotlivými obchodníkmi v rámci obchodného reťazca,
ktorého súčasťou bol žalobca, boli realizované v uzatvorenom kruhu, prostredníctvom spoločnosti
EURO FAKTORING s.r.o., naposledy sídlom Korzo Bélu Bartóka 345/12, 929 01 Dunajská Streda, IČO:
46 299 891 (ďalej len „spoločnosť EURO FAKTORING): spoločnosť EURO FAKTORING – spoločnosť

ABERATO – žalobca – spoločnosť MEDOS - spoločnosť YETTI – spoločnosť RANIM – spoločnosť
EURO FAKTORING, pričom prvému deklarovanému dodávateľovi – spoločnosti D BAR s.r.o. nebola
poukázaná žiadna platba za tovar, ktorý mala dodať spoločnosti RANIM. Zároveň posledný odberateľ –
spoločnosť Speed-Line Transport nikdy nezaplatil za tovar, ktorý mal prijať od spoločnosti ABERATO.

11. Správca dane mal za preukázané, že tovar sa po umelom nadobudnutí tovaru spoločnosťou
ABERATO v Břeclavi (CZ) vracal späť na to isté miesto, odkiaľ bol pôvodne vyvezený, na Slovensko.
Z uvedeného vyplynulo, že predmetom obchodovania bol stále ten istý tovar (v tom istom množstve,
rozmere a druhu). Správca dane zistil, že obchodné transakcie medzi žalobcom a jeho dodávateľom a
obchodné transakcie medzi žalobcom a jeho odberateľom boli súčasťou účelovo vytvoreného reťazca

spoločností, ktoré deklarovali obchod s tovarom, ktorý však niesol znaky karuselového podvodu. Na
základe zistených skutočností tak správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočet DPH, pretože vo
svetle objektívnych skutočností sa preukázalo, že sa žalobca svojou kúpou a predajom zúčastňoval na
plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, o ktorom vedel alebo mal vedieť.

12. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 26.11.2020, ktorým spochybnil
závery, ktoré správca dane uviedol v prvostupňovom rozhodnutí.

13.Napodkladepodanéhoodvolaniavydalžalovanýrozhodnutieč.100491954/2021zodňa25.03.2021
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný zosumarizoval

podané odvolanie, ako aj konanie pred správcom dane. Poukázal na závery správcu dane, ktoré boli
zosumarizované v prvostupňovom rozhodnutí.14. Žalovaný uviedol, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, ako aj z predloženého spisového
materiálu zistil, že správca dane v prípade preverovania deklarovaných obchodov skúmal uskutočnenie
obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym

a postupoval pritom v súlade s § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový
poriadok“). Žalovaný skonštatoval, že správca dane objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie
pochybností nepodsunul iba pod dôkaznú povinnosť žalobcu, ale sám využil prostriedky, ktorými
objasňoval okolnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Na základe zaobstaraných dôkazov a ich

podrobného vyhodnotenia správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúr od
dodávateľa, pretože sa preukázalo, že žalobca sa svojou kúpou a predajom zúčastnil na plnení, ktoré
bolo súčasťou podvodu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, o ktorom vedel, respektíve mal vedieť.

15. Správca dane vykonanou daňovou kontrolou zistil obchodné reťazce so znakmi karuselových
obchodov, pričom medzi jednotlivými článkami reťazca prebiehalo obchodovanie, preprava, aj finančné

transakcie, a to v uzatvorenom druhu. V zistených obchodných reťazcoch išlo o predaj toho istého
tovaru, pričom na začiatku a aj na konci zisteného obchodného reťazca bola aj jedna a tá istá obchodná
spoločnosť, ktorá neodviedla DPH. Žalovaný poukázal na to, že žalobca síce preukazoval formálne
splnenie podmienok na odpočítanie DPH, ale správca dane rozsiahlym dokazovaním zistil, že reťazec
obchodných transakcií, na ktorých sa podieľal, bol označený podvodom v oblasti DPH. Žalovaný ďalej

vnapadnutomrozhodnutízosumarizovalpodstatnéskutočnosti,nazákladektorýchsprávcadanedospel
k svojim záverom. Sumárom žalovaný konštatoval, že postup správcu dane bol správny, súlade s
platnými právnymi predpismi, ako aj s ustálenou súdnou praxou.

II.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu
16. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave všeobecnú správnu žalobu zo dňa 14.06.2021 (ďalej
len „žaloba“), pričom sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového
rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca podal žalobu z dôvodov, že mal
za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov,

pretože zistenie skutkového stavu orgánom verejnej moci bolo nedostačujúce na riadne posúdenie
veci, napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom mal za to, že
postupom správcu dane, ako aj žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

17. Žalobca namietol, že žalovaný oprel svoje závery o pochybnosti a domnienky, kedy žalovaný
vyhodnotil dôkazy získané v daňovej kontrole a následnom vyrubovacom konaní v rozpore s
príslušnými ustanoveniami daňového poriadku. Žalovaný neprihliadal na žalobcom opakovane
namietané skutočnosti s poukazom na príslušné znenia zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty (ďalej len „Zákon o DPH“), ktoré žalovaný vôbec neaplikoval na zistený skutkový stav. Žalobca

mal za to, že vykonaným dokazovaním bol preukázaný moment vzniku daňovej povinnosti žalobcu, a
teda naplnenie hmotnoprávnych podmienok na uznanie nároku na odpočet nielen po formálnej, ale aj
materiálnej stránke, kedy samotný správca dane nespochybnil existenciu dodania tovaru pre žalobcu,
a preto nemožno súhlasiť s tvrdeniami správcu dane.

18. Žalobca namietol, že žalovaný neprimerane zaťažil žalobcu dôkazným bremenom, pričom žalobca
odkázal na ním vybranú judikatúru kasačného súdu, ktorá sa venovala povinnosti daňového subjektu
preukázať tvrdené skutočnosti. Žalobca uviedol, že svojho odberateľa (spoločnosť ABERATO) si riadne,
v rámci jemu dostupných zákonných prostriedkov preveril, tento nefiguroval v zozname dlžníkov
finančnej správy a nenadobudol o ňom najmenšiu pochybnosť a v čase obchodovania tak pristupoval k

spolupráci v dobrej viere a nemohol nadobudnúť ani len podozrenie, že niečo nie je v danom prípade v
poriadku, pričom tovar odberateľom dodal. O dodaní tovaru podľa žalobcu svedčia svedecké výpovede,
CMR doklady, vyhlásenia o naložení tovaru, a tieto neboli správcom dane spochybnené.

19. Žalobca konštatoval, že preukázateľne naplnil hmotnoprávne podmienky vyžadované Zákonom

o DPH na uplatnenie nároku na odpočet dane, pretože bolo preukázané dodanie predmetného
tovaru, ako aj vznik daňovej povinnosti. Žalobca namietol, že žalovaný otázku vedomosti žalobcu o
zapojení do reťazca poznačeného podvodom zodpovedal na základe tvrdení, ktoré však vychádzajú
výlučne z domnienok a pochybností správcu dane, vzniknutých v dôsledku nedostatočne vykonanéhodokazovania, kedy nebolo prihliadnuté na všetko, čo pri výkone správy daní vyšlo najavo a neboli
vyhodnotené všetky získané dôkazy vo vzájomnej súvislosti tak, aby bol skutkový stav zistený čo
najúplnejšie. Žalobca správcovi dane predložil všetky dokumenty a spolupracoval v úzkej súčinnosti.

20. Žalobca mal za to, že bolo jednoznačne preukázané reálne uskutočnenie obchodov, objednávky na
tovar, jeho preprava, platba za tovar, a aj jeho následný predaj, spolu s podrobnosťami, ktoré osoby
vykonávali kontrolu tovaru a ktoré osoby boli prítomné, pričom žalobca tieto tvrdenia podložil listinnými
dokladmi a boli tieto skutočnosti potvrdené svedkami. Bolo jednoznačne preukázané, že dopravca mal

vedomosť o tom, aký tovar preváža, pričom dodanie tovaru v plnom rozsahu potvrdil aj dodávateľ.
Správca dane neprihliadol na CMR doklady ako na skutočnosti preukazujúce prepravu tovaru, zároveň
ich však ani nevyvrátil. Žalobca mal za to, že postup žalovaného pri zhodnotení dôkazov nebol správny
a vykazuje znaky vážnych pochybení. Prijaté právne a skutkové závery ozrejmil tendenčne, v snahe
obhájiť správnosť svojho rozhodnutia.

21. Žalobca ďalej namietol nedostatočne vykonané dokazovanie, pretože správca dane sa
nevysporiadal s predmetom fakturácie od spoločnosti DALIJA s.r.o. pre spoločnosť POOL Trade a svoje
záveryovedomostižalobcuododávateľochspoločnostípostavilnadomnienkach,účelovovneprospech
žalobcu.

22. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný poukázal na zavádzajúce tvrdenia týkajúce sa prieskumu
trhu. Žalovaný sa nevysporiadal ani s námietkou žalobcu ohľadom porušenia povinnosti registrácie
v príslušnom potravinovom registri vo vzťahu k posudzovaniu vedomosti žalobcu o podvodnom konaní.
K danému poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C - 329/18.

23. Ďalej žalobca namietol závery žalovaného o tom, že platby za tovar boli realizované v uzavretom
kruhu. Žalobca poukázal na to, že podstatou predmetu činnosti spoločnosti EURO FAKTORING je
faktoring, čo vysvetľuje, prečo táto spoločnosť realizovala viaceré platby. Na skutočnosť, že táto
spoločnosť zastupovala viacero spoločností, nemal mať žalobca žiaden vplyv a ani o tom nemohol mať
vedomosť.

24. Žalobca skonštatoval, že argumentácia žalovaného vo vzťahu k vedomosti žalobcu o zúčastňovaní
sa na karuselovom podvode nebola dostatočne presvedčivo odôvodnená, rovnako tak sa žalovaný
nevysporiadal ani s otázkou, ktorý zo subjektov v reťazci porušil neutralitu DPH. Skutočnosť, či žalobca
vedel alebo mohol vedieť, kedy sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s

daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a
vedomosť daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane. Žalobca mal za to, že z vykonaného
dokazovania bolo preukázané, že konal v dobrej viere, zadovážil si dostatok informácií, prijal všetky
opatrenia, čím preukázal konanie s odbornou starostlivosťou.

III.
Vyjadrenie žalovaného
Ďalšie podania účastníkov konania

25. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 28.06.2021, pričom uviedol, že z vykonaného

dokazovania vyplynulo, že doklady predložené jednotlivými účastníkmi v rámci reťazového obchodu
zastierali skutočný stav stavom formálno-právnym a navodzujú dojem legálne deklarovaných
obchodných prípadov v jednotlivých častiach reťazca. Na základe zistenia, že zdaniteľné obchody sa
uskutočnili v reťazci dodávateľov a odberateľov, v ktorom žalobca vedel alebo mohol vedieť, že boli
poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane.

26. K námietke žalobcu ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu žalovaný uviedol, že tieto
námietky považuje za neopodstatnené, pretože z napadnutých rozhodnutí je zrejmé, že správca dane
vykonal rozsiahle dokazovanie a správca dane preukázal, že predmetný tovar, ktorý žalobca nakúpil
od slovenského dodávateľa a následne predal zahraničnému odberateľovi, nebol u tohto odberateľa

vyložený, ale obratom sa vracal späť na Slovensko, na to isté miesto odkiaľ bol pôvodne vyvezený,
pričom zahraničnou odberateľskou spoločnosťou bol fakturovaný tej istej spoločnosti, ktorá bola zistená
z dodávateľského reťazca, a ktorá z tohto predaja neodviedla daň, čím bola preukázaná existencia
daňového úniku v reťazci plnení, ktorá je pojmovým znakom v oblasti DPH a jednou z podmienokpre nepripustenie uplatnenia práva na odpočítanie dane v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej
únie a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Prvý článok vo vyššie uvedenom zistenom reťazci
daňové povinnosti neodvádzal, pričom na ďalších úrovniach reťazca dochádzalo k odpočítaniu dane.

Žalobca, ktorý v reťazci následne deklaroval intrakomunitárne dodanie toho istého tovaru pre rakúskeho
odberateľa si uplatňoval z tohto titulu odpočítanie dane a zároveň oslobodenie od dane, v dôsledku
čoho si v zdaňovacom období december 2015 uplatnil nadmerný odpočet. Podrobným preverovaním
bankových účtov jednotlivých spoločností zapojených do zistených obchodných reťazcov správca dane
taktiež nepochybne preukázal, že platby za predmetný tovar boli realizované v uzatvorenom okruhu,

pričom spoločnosť, ktorá bola na začiatku zisteného jedného reťazca, žiadne platby zodpovedajúce
dodávkam tovaru na svoj bankový účet neprijala a ani zo svojich účtov nepoukazovala.

27. Žalovaný poukázal na to, že správca dane počas daňovej kontroly zaobstaral viacero dôkazov, z
ktorých bolo zrejmé, že žalobca nepristupoval k zdaniteľných obchodom s primeranou opatrnosťou a že
o podvode zistenom v obchodnom reťazci vedel, respektíve vedieť mohol a mal. Žalobca sa žiadnym

spôsobom nezaujímal o pôvod tovaru, s ktorým bežne neobchodoval, pričom ani jeho priamy dodávateľ
nemal vedomosť o výrobcovi tovaru, rovnako sa nezaujímal o kvalitu označenia tovaru a pod. Žalovaný
nespochybnil obchodné zvyklosti žalobcu, avšak ak k tovaru pristupoval tak, že ani raz neskontroloval,
či tovar, ktorý nakupuje a predáva, je označený povinnými náležitosťami a ani sa nezaujímal o jeho
kvalitu a pôvod, potom nemôže tvrdiť, že prijal všetky opatrenia za účelom zamedzenia jeho účasti na

daňovom podvode.

28. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane vykonaným dokazovaním preukázal, že predmetný tovar
sa u zahraničného odberateľa nevykladal tak, ako to bolo deklarované v predložených dokladoch, ale
vracal sa späť na Slovensko a intrakomunitárne dodanie tovaru tak nenastalo - uvedené vyplynulo zo

šetrenia, ako aj z vyjadrení dopravcu a zo získaného výpisu mýtnych transakcií.

29. K námietke žalobcu ohľadom porušenia povinnosti registrácií vo vzťahu k posudzovaniu vedomosti
žalobcu o podvodnom konaní žalovaný uviedol, že v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že prípadné
porušenie týchto povinností nemôže nijakým spôsobom vplývať na uplatnený nárok žalobcu na DPH

a takéto zistenie samo osebe nebolo dôvodom na nepriznanie práva na odpočítanie dane. Rovnako
tak nebolo jediným dôvodom pre neuznanie práva na odpočet ani sporné označenie tovaru, avšak
tieto zistenia spolu so všetkými ďalšími zisteniami vytvorili celkový obraz o nedostatočnej pozornosti a
obozretnosti žalobcu. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

30. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril replikou zo dňa 21.09.2021, pričom zotrval na svojej
žalobnej argumentácii.

31. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.

IV.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

32. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd

v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce
Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec

náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-1S/154/2021.

33. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou
napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní
v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba nie je

dôvodná a s odkazom na § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“) žalobu zamietol.34. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, keďže boli splnené podmienky podľa §
107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nepožiadal o nariadenie pojednávania. Správny
súd uvádza, že na žiadosť žalobcu o nariadenie pojednávania zo dňa 13.03.2023 neprihliadol, a to

s odkazom na § 182 ods. 1 písm. g) SSP, veta za bodkočiarkou, kedy správny súd neprihliada na
neskoršiu žiadosť o nariadenie pojednávania, ak nebolo o pojednávanie požiadané v správnej žalobe.
Správny súd zároveň nevzhliadol potrebu nariadenia pojednávania. Termín verejného vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom
sídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.04.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).

35. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

36. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

37. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

38. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daňztovarovaslužieb,ktorépoužijenadodávkytovarovaslužiebakoplatiteľsvýnimkoupodľaodsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

39. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

40. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných

podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
41.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov.

42. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

43. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého
rozhodnutia, na podklade ktorého žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom orgány finančnej

správy určili rozdiel v sume nadmerného odpočtu 82.080,00 eur na DPH za zdaňovacie obdobie
december 2015. Úlohou správneho súdu bolo na podklade žalobných bodov preskúmať, či orgány
finančnej správy postupovali v súlade so Zákonom o DPH, Daňovým poriadkom a ustálenou súdnou
praxou.

Všeobecne východiská k odpočítaniu dane

44. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych
záverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok

na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (pozri
napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa
30.06.2022 alebo rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/49/2020
zo dňa 26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovaťmedzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia materiálnych podmienok odpočtu
DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie
uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží

dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového podvodu na správcovi dane. Pri
preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne
podmienky odpočtu DPH sú splnené.

45. Účasť daňového subjektu na daňovom podvode by mohla byť ako dôvod odopretia odpočítania dane

aplikovaná až potom, čo by správca dane uniesol dôkazné bremeno a kladne zodpovedal všetky štyri
otázky tzv. Axel Kittel testu, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode
z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Axel Kittel (C-439/04). Týmito otázkami sú: (i) Vznikol
z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?; (ii) Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom
podvodného konania?; (iii) Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované
zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? a (iv) Ak boli posudzované zdaniteľné

obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?
Skutočnosti poskytujúce odpovede na tieto otázky preukazuje správca dane a overuje vnútroštátny súd
(rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/19 Vikingo zo dňa 03.09.2020).

46. Ako to už správny súd uviedol vyššie, v prípade, ak správca dane odmietne priznať odpočet

DPH na podklade podvodného konania, je jeho povinnosťou, aby toto podvodné konanie preukázal a
uniesol o tom dôkazné bremeno. V kontexte problematiky preukazovania splnenia podmienok priznania
práva na odpočítanie DPH je preto potrebné dôsledne diferencovať subjekt, ktorý zaťažuje dôkazné
bremeno, pretože kým pri podmienkach na priznanie práva na odpočítanie DPH dôkazné bremeno
zaťažuje prvotne a primárne zdaniteľnú osobu, v prípade preukazovania účasti zdaniteľnej osoby na

daňovom úniku je procesná situácia presne opačná, keďže zaťažuje finančné orgány. To znamená, že
pokiaľ finančné orgány prostredníctvom skutkových zistení v daňovej kontrole dospievajú k záveru, že
zdaniteľná osoba bola súčasťou obchodného reťazca, v ktorom sa črtajú prvky typické pre daňové úniky,
ich povinnosťou je preukázať, že táto zdaniteľná osoba na týchto aktivitách participovala buď vedome,
alebo na nich participovala svojou nedbanlivosťou, resp. ľahostajnosťou.

47.Primárnouazásadnouúlohoufinančnýchorgánovprizisťovaníúčastizdaniteľnejosobynadaňovom
úniku nie je preto len poukazovať na nepochybne závažné zistenia tykajúce sa identifikovaného reťazca
subjektov participujúcich na obehu uvedeného tovaru, ale unesenie dôkazného bremena finančnými
orgánmi, že daná zdaniteľná osoba vedela, resp. musela o týchto podvodných aktivitách vzhľadom

na svoju pozíciu v rámci identifikovaných obchodných stykov vedieť. Zároveň správny súd dopĺňa aj
rozhodnutie sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30. júna 2022, uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý jasne stanovuje, že „v prípade spochybnených
subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane daňovému subjektu,
ak by bolo v konaní preukázané, že daňový subjekt sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či

vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom.“

48. V tomto ohľade sa ešte žiada správnemu súdu uviesť, že otázky splnenia podmienok na odpočet
DPH a účasť na daňovom podvode predstavujú dve samostatné skutočnosti, ktoré nie je možné
stotožňovaťakombinovať.Finančnéorgánytedanazákladedaňovejkontrolybuďformulujúpochybnosti

týkajúce sa splnenia hmotnoprávnych alebo formálnych podmienok, ktoré zdaniteľnej osobe jasne a
zrozumiteľne avizujú a umožňujú mu ich predkladaním ďalších dôkazov vyvracať (dôkazné bremeno
daňového subjektu), alebo konštatujú záver o účasti zdaniteľnej osoby na daňovom úniku a sú zaťažené
preukazovaním jeho participácie (dôkazné bremeno finančných orgánov).

K správnemu súdnemu prieskumu

49. Správny súd uvádza, že vymedzenie žalobných bodov, z ktorých musí byť zrejmé, z akých
konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy za nezákonné, je jednou z najdôležitejších náležitostí správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e/

SSP). Má zásadný význam z hľadiska žalobcu v určení, čo konkrétne bude správny súd na základe
jeho žaloby preskúmavať a z hľadiska správneho súdu v tom, čím sa zaoberať má a môže a čím sa
naopak zaoberať nemôže, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. A teda zmyslom a účelom uvedenia žalobných bodov v správnejžalobejejednoznačnéstanovenierámca(obsahu)požadovanéhosúdnehoprieskumuvlehotezákonom
stanovenej na podanie správnej žaloby, t.j. aké skutkové a právne otázky má správny súd posudzovať
z hľadiska žalobcom tvrdenej nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.

50. Obligatórnou náležitosťou správnej žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu,
a toto svoje tvrdenie aj právne odôvodniť. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený,
žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné

body nemožno považovať ani prostý výpočet ustanovení zákona, ktoré údajne žalovaný porušil, ani ich
parafrázu bez akejkoľvek špecifikácie (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Asan/2/2020 zo dňa 29.09.2021). Čo sa týka skutkových tvrdení obsiahnutých v
správnej žalobe, tieto nemôžu byť iba typovou charakteristikou „obvyklých“ nezákonností, ale musia
predstavovať jasne individualizovaný, od iných konkrétnych dejov či okolností jednoznačne odlíšiteľný
popis. Konkretizácia faktov dostatočne substancovanými žalobnými bodmi je dôležitá nielen z hľadiska

správneho súdu pre vytýčenie medzí, v ktorých sa súd môže v súlade s dispozičnou zásadou a
zásadou koncentrácie pohybovať, ale má zásadný význam aj pre žalovaného. Ohľadom právnej
argumentácie sa žalobca nemôže uspokojiť len so všeobecným odkazom na určité ustanovenia zákona
bez súvislosti so skutkovými námietkami. Žalobca musí uviesť, aké aspekty dejov či okolností uvedené
v rámci skutkových tvrdení považuje za základ ním tvrdenej nezákonnosti (pozri napr. rozsudok

rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 2Azs/92/2005, ktorý bol prijatý
aj judikatúrou kasačného súdu – napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1Asan/2/2020 zo dňa 29.09.2021).

51. Správny súd preskúmal žalobu a konštatuje, že niektoré námietky žalobcu boli formulované

vo veľmi všeobecnej rovine, bez hlbšieho poukazu na prejednávanú vec – všeobecné odkazy na
judikatúru, ustanovenia právnych predpisov alebo tvrdenia ako „závery vychádzajú z domnienok
apochybnostísprávcudane“,či„tvrdeniaadôkazypredloženékukonkrétnemuzdaňovaciemuobdobiu“.
Žalobca síce v žalobe namietal viacero skutočností, žaloba však neobsahuje konkrétne mienenú
argumentáciu, v ktorej by adresne a konkrétne rozporoval závery správcu dane a žalovaného (napr.

vo vzťahu k dokazovaniu, k naplneniu podmienok daňového podvodu a pod.). Z miery všeobecnosti
žalobných námietok tak vyplýva aj miera všeobecnosti, akou na vznesené námietky správny súd
bude reagovať. Správny súd poukazuje na to, že v súvislosti s jednotlivými námietkami, ktoré boli
vznesené v žalobe, tak tieto boli formulované všeobecne, bez konkrétnej špecifikácie, majúc povahu
všeobecných generických vyjadrení. Nie je úlohou správneho súdu, aby za žalobcu vyhľadával,

konkretizoval,prípadnedomýšľaldôvodynezákonnostirozhodnutífinančnýchorgánov.Žalobcovisvedčí
v správnom súdnom konaní povinnosť tvrdiť, pričom pre vymedzenie dôvodov súdneho prieskumu
zákonnosti nepostačuje jednoduché spochybnenie postupu žalovaného a správcu dane bez uvedenia
konkrétnych skutkových okolností, z ktorých žalobca vyvodzuje nezákonnosť spôsobilú vyústiť do
zrušenia napadnutého a prvostupňového rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 SSP.

K námietke žalobcu, že splnil hmotnoprávne podmienky na uznanie nároku na odpočet dane

52. Ako vyplýva zo žaloby, žalobca opakovane uviedol, že vykonaným dokazovaním bol preukázaný
moment vzniku daňovej povinnosti, a teda naplnenie hmotnoprávnych podmienok na uznanie nároku na

odpočet dane – táto námietka bola žalobcom uplatnená opakovane, vo všeobecnej rovine. K danému
správny súd uvádza, že z kontextu napadnutých rozhodnutí vyplýva, že dôvodom určenia rozdielu dane
boldôvodexistenciedaňovéhopodvoduanienesplneniehmotnoprávnychpodmienok.Orgányfinančnej
správy tak svoje závery nezaložili na nesplnení hmotnoprávnych podmienok a ani svoje pochybnosti
nesmerovali k nesplneniu hmotnoprávnych podmienok, ale tieto smerovali k daňovému podvodu.

53. Správny súd súčasne uvádza, že v prípade sankcionovania účasti na obchodnom reťazci
poznačenom daňovým podvodom alebo v prípade sankcionovania zneužitia práva v daňovej oblasti
ide o situácie, v ktorých hmotnoprávne podmienky priznania týchto práv nie sú sporné (k tomu pozri
napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sfk/55/2022 zo dňa

29.11.2023 alebo sp. zn. 4Sfk/4/2022 zo dňa 14.06.2023). Z uvedeného dôvodu preto správny súd na
námietky žalobcu, ktorými poukazoval na splnenie hmotnoprávnych podmienok, neprihliadal a zameral
sa výlučne na splnenie podmienok sankcionovania účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým
podvodom.K daňovému podvodu

54. Ako to správny súd uviedol aj vyššie, v prípade, ak správca dane pristúpi k sankcionovaniu
účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, dôkazné bremeno je na správcovi
dane. Vychádzajúc z administratívneho spisu správny súd uvádza, že správca dane vykonal
rozsiahle dokazovanie a využil všetky možnosti, ktoré mu Daňový poriadok poskytol. Správca dane
prostredníctvom svojich úkonov (ako to vyplýva aj z priebehu administratívneho konania) smeroval

svoju činnosť k tomu, aby dostatočným spôsobom zistil skutočnosti, potrebné pre rozhodnutie vo veci.
Správca dane zisťoval rozhodné skutočnosti vo vzťahu k dodávateľovi žalobcu (spoločnosti MEDOS),
k odberateľovi žalobcu (spoločnosti ABERATO), ako aj k subdodávateľom dodávateľa žalobcu a aj
odberateľa spoločnosti ABERATO. Zároveň vykonal úkony aj voči príslušným bankám (za účelom
zistenia skutočností ohľadom platieb), voči príslušnej potravinovej správe, vyžiadal si prostredníctvom
dožiadaní od iných správcov dane podstatné skutočnosti.

55. Po preskúmaní administratívneho spisu správny súd ustálil, že správca dane vykonal dostatočné
dokazovanie, pričom svoje závery dostatočne odôvodnil a tieto úkony nevykazujú znaky vážnych
logických pochybení. Správca dane tak žiadnym spôsobom neprenášal na žalobcu dôkazné bremeno
nad rámec toho, ako to predpokladá Daňový poriadok. V prípade, ak žalobca namietal, že bol

neprimerane zaťažený dôkazným bremenom (avšak vo všeobecnej rovine, len prostredníctvom
všeobecnýchkonštatovaní,beztoho,abybolokonkrétneuvedené,včommalbyťneprimeranezaťažený
dôkazným bremenom), nemožno sa s uvedeným stotožniť. Správca dane a následne žalovaný vykonali
dokazovanie v dostatočnej miere, pričom žalobca bolo oboznamovaný s ich zisteniami.

56. Následne správny súd pristúpi k posúdeniu, či správca dane, na podklade svojho dokazovania,
uniesol dôkazné bremeno a kladne zodpovedal na všetky štyri otázky tzv. Axel Kittel testu. Tu správny
súd uvádza, že tieto otázky nemusia byť explicitne v rozhodnutiach špecifikované, ale postačí, ak
z rozhodnutí jednoznačne vyplývajú.

57. Prvou otázkou je, či vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik. Ako vyplýva
z administratívneho spisu, prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia, správca dane
konštatoval(napríkladnastrane26anasl.prvostupňovéhorozhodnutiaalebostrane64prvostupňového
rozhodnutia), že na úrovni spoločnosti D BAR, s.r.o. (ako prvého článku v reťazci) došlo k neodvedeniu
daňovej povinnosti, čím bola preukázaná existencia daňového úniku v reťazci plnení. Vychádzajúc zo

žaloby zároveň správny súd uvádza, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil túto
správcom dane zistenú skutočnosť (len genericky uviedol, že sa žalovaný nevyrovnal s otázkou, ktorý
zo subjektov v reťazci porušil neutralitu dane – strana 10 žaloby). Na danú otázku tak správca dane
odpovedal kladne – samotný správca dane uviedol (na strane 26 a 27 prvostupňového rozhodnutia), že
sa jedná o pojmový znak podvodu v oblasti DPH a jednou z podmienok pre nepripustenie uplatnenia

práva na odpočítanie dane. Zároveň uviedol, že žalobca, ktorý si v reťazci následne deklaroval
intrakomunitárne dodanie tohto istého tovaru pre odberateľa uplatňoval z tohto titulu nadmerný odpočet.
Uvedené skutočnosti boli uvedené aj v napadnutom rozhodnutí, a to na strane 38 napadnutého
rozhodnutia.

58. Druhá otázka smeruje k tomu, že, ak je na prvú otázku odpoveď kladná, tak či je tento daňový
únik dôsledkom podvodného konania. Pokiaľ sa jedná o túto otázku, tak táto spočíva vo vyhodnotení,
či vo svetle všetkých zistených okolností sa javí, že daňový únik nebol len dôsledkom náhodného
neodvedenia dane, ale dôsledkom cielenej snahy o získanie daňového zvýhodnenia – jedná sa o tzv.
objektívny test. Daňový podvod je totižto definovaný ako situácia, v ktorej jeden daňový subjekt ako

účastník podvodu neodvedie do štátnej pokladnice vybranú DPH a ďalší subjekt si ju naopak odpočíta,
a to za účelom získania daňového podvodu (k tomu pozri napríklad rozsudok Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej sp. zn. 10Sžfk/26/2021 zo dňa 28.04.2023). Narušenie daňovej neutrality v podobe
daňového úniku teda musí byť dôsledkom cielenej snahy za účelom dosiahnutia neoprávneného
daňovéhozvýhodnenia.Preposúdenienárokunaodpočítaniedanejekľúčovéposúdiťvšetkyvýznamné

okolnosti spornej transakcie.

59. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že orgány finančnej správy vo svojich rozhodnutiach
identifikovali nasledovné objektívne okolnosti, ktoré nasvedčujú spáchaniu daňového podvodu:- obchodovanie s komoditou – predmetom zdaniteľných obchodov bola slnečnica lúpaná solená, pričom
ako správca dane, tak aj žalovaný opakovane uviedli, že žalobca sa predovšetkým zaoberal výrobou

a obchodovaním s mliekom a mliečnymi výrobkami, a napriek tomu, len na základe predošlej spolupráce
s rakúskou spoločnosťou HMJ Real Invest GmbH, pristúpil k obchodovaniu s komoditou, ktorá nebola
pre žalobcu typická a následne nadviazal spoluprácu so spoločnosťou ABERATO (odberateľ), ktorá však
bežne neobchodovala s danou komoditou;
- závery orgánov finančnej správy, že ani spoločnosť MEDOS a ani ďalšie spoločnosti v zistenom reťazci

(spoločnosť YETTI, RANIM, D BAR a spoločnosť ABERATO) nemožno považovať za etablované na
trhu s potravinami;
- tovar prepravený do Břeclavi v Českej republiky sa podľa zistení správcu dane v Českej republike
nevykladal, ale smeroval späť na Slovensko na rovnaké miesto (Blatná na Ostrove), z ktorého bol do
Českej republiky vyvezený. Správca dane dospel k záveru, že predmetom obchodovania bol stále ten
istý tovar (vo svojom rozmere a druhu);

-bolzistenýnesúladvoznačovanítovarunadokladoch,nazákladečohonebolomožnéidentifikovať,aký
tovar bol predmetom predaja. Nebolo možné určiť, či sa jednalo o slnečnicu lúpanú, solenú (ktorá mohla
byť aj krmivom) tak, ako bolo uvedené na príjemkách tovaru na sklad, na dodacích listoch, dokladoch
CMR, vážnych lístkoch, odberateľských faktúrach vyhotovených žalobcom pre spoločnosť ABERATO
(teda odberateľa žalobcu) alebo sa jednalo o slnečnicu lúpanú, solenú (ako potravinu) tak, ako je to

uvedené na faktúrach a dodacích listoch vyhotovených dodávateľom – spoločnosťou MEDOS;
- prepojenie s osobou F. G. – uvedená osoba bola konateľom priameho odberateľa žalobcu – spoločnosti
ABERATO a konateľom spoločnosti EURO FAKTORIG a táto istá osoba mala vystupovať aj v mene
spoločnosti RANIM, teda na strane nepriameho dodávateľa žalobcu;
- tvrdenia spojené s osobou C. H. E., kedy orgány finančnej správy ustálili, že táto osoba bola

poverená žalobcom nad vykonávaním dohľadu nad realizáciou obchodov v rámci obchodných vzťahov
s dodávateľom – spoločnosťou MEDOS a odberateľom – spoločnosťou ABERATO, pričom táto osoba
prostredníctvom spoločnosti DALJA vykonávala sprostredkovanie kúpy a predaja aj slnečnice lúpanej,
solenej pre spoločnosť YETTI (jeden zo subdodávateľov žalobcu) a táto spoločnosť DAJLA mala byť
oboznámená s obchodnými činnosťami spoločnosti YETTI a spoločnosti MEDOS a aj s obchodmi so

spoločnosťou RANIM;
- tvrdenia spojené so spoločnosťou EURO FAKTORING (bez ohľadu na predmet činnosti tejto
spoločnosti) – správca dane uzavrel, že prostredníctvom uvedenej spoločnosti boli platby za tovar
medzi jednotlivými spoločnosťami v rámci obchodného reťazca, ktorého súčasťou bol aj žalobca,
realizované v uzatvorenom kruhu, pričom spoločnosť D BAR, ktorá bola na začiatku obchodného

reťazca,akoajspoločnosťSpeed-LineTransport,ktorábolanakonciobchodnéhoreťazca,žiadneplatby
zodpovedajúcedodávkamtovarunasvojebankovéúčtyneprijímaliaanizosvojichúčtovnepoukazovali,
a teda boli z finančných tokov úplne vylúčené;
- nedostatočné preverenie žalobcu spoločnosť ABERATO – žalobca sa spoľahol len na preverenie, či
táto spoločnosť má pridelené identifikačné číslo k DPH.

60. Správny súd sériu vyššie uvedených dôkazov a indícií považuje vo svojej spojitosti za dostatočnú
pre prijatie záveru, že daňový únik v predmetnom prípade nebol len dôsledkom náhodného neodvedenia
dane, ale dôsledkom cielenej snahy o získanie daňového zvýhodnenia. Správny súd pritom pripomína,
že existenciu daňového podvodu je možné preukazovať aj okolnosťami, ktoré nastali ex post, teda po

uskutočnení zdaniteľného obchodu (Procházka, Kupčík, Brychta: Definiční znaky podvodu na DPH v
judikatúreNejvyššíhosprávníhosoudu,Časopisproprávníveduapraxi,1/2022,roč.XXX,s.160a161):
„okolnosti, které v souhrnu nasvědčují existenci daňového podvodu, mohou mít svůj původ v minulosti
(např. obchodní historie či minulé personální vazby), v době uzavření transakce (nestandardní obchodní
podmínky) i v době následující po uzavření obchodu, a to např. následná nekontaktnost dotčených

osob, náhlé ukončení činnosti, následné nestandardní peněžní toky mezi dotčenými osobami“ (rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 10 Afs 206/2020 zo dňa 20.01.2021, ako aj
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej sp. zn. 10Sžfk/26/2021 zo dňa 28.04.2023).

61. K danému zároveň správny súd poukazuje aj na zistenia orgánov finančnej správy (ktoré neboli

žalobcom žiadnym relevantným spôsobom spochybnené): „... sklad v Blatnej na Ostrove navštevovali
všetci konatelia a zástupcovia spoločností – C. E., C. I. (za platiteľa), C. B. (za dodávateľa YETTI,
s.r.o. a za dodávateľa MEDOS s.r.o.), F. G. (za priameho platiteľovho odberateľa ABERATO PARTNER
s.r.o. a súčasne za spoločnosť EURO FAKTORING s.r.o. - kolobeh platieb), I. G. (za spoločnosť VM-STAVSPOL, s.r.o. – nakladanie, vykladanie, preprava tovaru, tlmočenie v rámci obchodov medzi C.
B. (J., E.) a F. K. (RANIM s.r.o.) a F. K. (za dodávateľa RANIM s.r.o., občas pri vykladaní tovaru).
Pri deklarovaných denných dodávkach tovaru, často 2 krát denne, je nepopierateľné, že uvedení

účastníci prichádzali v sklade v Blatnej n/O. navzájom do styku, minimálne o sebe vedieť mali“ (uvedené
je konštatované napríklad na strane 29 alebo 70 prvostupňového rozhodnutia). Orgány finančnej
správy tak na základe zistení dospeli k záverom o tom, že spoločnosti boli navzájom prepojené (čo
žalobca nenamietol a ani relevantné nespochybnil), pričom tieto personálne väzby môžu byť okolnosťou
svedčiacou o daňovom podvode.

62. Pokiaľ ide o tretiu podmienku Axel Kittel testu, teda, či boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s podvodným konaním spojené, uvedenú otázku je potrebné zodpovedať takisto
kladne, keďže v posudzovanom prípade došlo k neodvedeniu dane priamo u prvého dodávateľa
v reťazci (spoločnosti D BAR s.r.o.), pričom na ďalšej úrovni reťazca (spoločnosti RANIM) dochádzalo
k odpočítaniu dane. Uvedené skutočnosti neboli žiadnym spôsobom spochybnené.

63. Podľa štvrtej podmienky Axel Kittel testu sa vyžaduje zavinenie daňového subjektu. Splnenie
subjektívnej stránky opäť preukazuje správca dane, a to prostredníctvom objektívnych okolností. V
zmysleustálenejjudikatúrySúdnehodvoraEurópskejúniesamôžedaňovýsubjektzdaňovéhopodvodu
„vyviniť“ a nestratiť tak nárok na odpočítanie dane, ak preukáže (tu znáša dôkazné bremeno daňový

subjekt) dostatočnú obozretnosť a dobromyseľnosť. Súdny dvor Európskej únie už viackrát rozhodol, že
správny orgán nemôže zdaniteľnej osobe uložiť povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie
týkajúcesajejdodávateľaatýmfaktickypreniesťnaňukontrolnéčinnosti,ktoréprináležiatomutoorgánu
(viď rozsudky zo dňa 21.06.2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 65 zo dňa 31.01.2013,
Stroj trans, C-642/11, bod 50). Naopak, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal

všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční,
nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (viď rozsudky zo dňa 27.09.2007, Teleos a i., C-409/04,
body 65 a 68 zo dňa 21.06.2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 54).

64. Určenie opatrení, ktoré možno v danom prípade dôvodne požadovať od zdaniteľnej osoby

uplatňujúcej si právo na odpočítanie DPH na zabezpečenie, aby jej transakcie neboli poznačené
podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností uvedeného prípadu
vo veci samej (pozri v tomto zmysle rozsudky zo dňa 21.06.2012, Mahagében a Dávid, C-80/11
a C-142/11). Zároveň je potrebné uviesť, že „hľadiska nastolených právnych otázok dáva kasačný
súd sťažovateľke za pravdu aj v tom, že medzi tým, či sťažovateľka vedela alebo či mohla (mala)

vedieť, že sa svojím plnením zúčastňuje obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom, je
naozaj rozdiel. Ako správne podotýka sťažovateľka, pokiaľ je jej vyčítané, že o podvodnom konaní
vedela, ide o úmyselné konanie a ak je jej vyčítané, že o podvodnom konaní mohla (mala) vedieť,
je jej vyčítaná nedbanlivosť. Na druhej strane je však potrebné zdôrazniť, že tieto rozdiely nemajú
pre daňové konanie podstatný význam. Totiž dôkazné bremeno na preukázaní skutočností, z ktorých

sa vedomosť sťažovateľky alebo jej potenciál (mohla/ mala vedieť) vyvodzuje, stále zaťažuje daňové
orgány a rovnako platí, že tak preukázanie úmyselnej ako aj nedbanlivostnej účasti na obchodnom
reťazci poznačenom daňovým podvodom (pokiaľ nebolo preukázané konanie sťažovateľky v dobrej
viere)jerovnakýmdôvodompreneuznanieodpočítaniadane.Diferencovaniemedzitým,čisťažovateľka
vedela alebo mala a mohla vedieť o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým

podvodom tak z vyššie uvedených dôvodov nemá žiadny praktický vplyv na výsledok daňového konania
- uznanie alebo neuznanie uplatneného daňového oprávnenia. Nedôsledné diferencovanie (zo strany
daňových orgánov) medzi tým, či sťažovateľka vedela alebo mala a mohla vedieť o svojej účasti na
obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, v prípade riadneho preukázania skutkových
okolností preukazujúcich aspoň jednu z už uvedených foriem subjektívnej stránky účasti na daňovom

podvode v daňovom konaní, tak podľa kasačného súdu nemôže byť dôvodom pre zrušenie rozhodnutí
žalovaného a správcu dane“ (k tomu pozri napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Sfk/131/2022 zo dňa 21.11.2023 alebo 8Sfk/9/2023 zo dňa 30.07.2024).

65. Žalobca k danému v žalobe uviedol, že si odberateľa riadne, v rámci jemu dostupných prostriedkov

overil, tento nefiguroval v zozname dlžníkov finančnej správy a nenadobudol o ňom najmenšiu
pochybnosť, pristupoval k spolupráci v dobre viere (strana 4 žaloby) a jednalo sa o dlhoročne zaužívanú
obchodnúpraxmedzisubjektami(strana7žaloby).Žalobcavšakvžalobenepreukázalžiadnekonkrétne
a hodnoverné skutočnosti, ktorými by poprel závery správcu dane a žalovaného. Vychádzajúc zprvostupňového rozhodnutia (od strany 66 po stranu 69) správny súd uvádza, že prvostupňový orgán
jednoznačne konštatoval dôvody, pre ktoré mal splnenú štvrtú otázku Axel Kittel testu. Z celého
administratívneho spisu nevyplynulo, že by žalobca predkladal tvrdenia a navrhoval dôkazy, ktorými by

sa „vyvinil“ a nestratil tak nárok na odpočítanie DPH. Správny súd súčasne uvádza, že zistenia vo vzťahu
k objektívnemu testu a zistenia vo vzťahu k subjektívnemu testu sa môžu navzájom prekrývať.

66. Správny súd k danému zároveň poukazuje na nasledujúce zistenia finančných orgánov:
- aj napriek tomu, že žalobca bol etablovaný na trhu v oblasti výroby obchodu s mliekom a mliečnymi

výrobkami, bol v 05/2014 oslovený maďarskou spoločnosťou na dodanie komodity slnečnica lúpaná,
solená, ktorá pre žalobcu nebola typickou a jej dodanie akceptoval. Orgány finančnej správy uviedli,
že žalobca v danom prípade, na základe požiadavky neznámeho potenciálneho odberateľa hľadal
dodávateľa na predmetnú komoditu a táto spolupráca trvala krátky čas (uvedené je konštatované na
strane 27 napadnutého rozhodnutia);
- správca dane a žalovaný nevedeli získať informácie o skutočnostiach, ktoré viedli žalobcu k tomu,

že považoval každého z partnerov (napr. spoločnosť HMJ Real Invest GmbH, spoločnosť ABERATO)
za natoľko spoľahlivého, že s ním do obchodov vstúpil. Žalobca síce uviedol, že si partnerov overil
prostredníctvom systému VIES, ale tento systém podľa názoru finančných orgánov overuje platnosť IČ
DPH, ale neposkytuje žiadne informácie o dôveryhodnosti daných subjektov. Ďalej žalobca uviedol, že
si partnerov overil v zozname dlžníkov finančnej správy. Orgány finančnej správy však tieto skutočnosti

nepovažovali za dostatočné a dospeli k záveru, že žalobca si nepreveroval dôveryhodnosť svojho
odberateľa (uvedené je konštatované na strane 28 napadnutého rozhodnutia);
- už spomenutá prepojenosť subjektov s osobou F. G. a C. H. E.;
- správca dane zistil, že žalobca sa dobrovoľne zbavil možnosti mať nakupovaný a predávaný tovar pod
svojim dohľadom a dôkladne si ho preveriť, pretože pristúpil na taký spôsob organizácie obchodných

transakcií, ktorý všetku činnosť, týkajúcu sa kontroly prijímania a odosielania tovaru v konečnom
dôsledku prenechal prevádzkovateľovi skladu – p. G., p. L., prípadne vodičovi. Správca dane uviedol,
že sporadická prítomnosť C. H. E. (ako osoby, ktorá potvrdila dodacie listy) v sklade a doklady o prevzatí
tovaru podpisované dodatočne na osobných stretnutiach neodrážali skutočné, reálne a fyzické prevzatie
a kontrolu dodávok tovaru (napr. strane 28 prvostupňového rozhodnutia).

67. Správny súd uvádza, že medzi elementárne a kontrolné opatrenia, ktoré bežne obozretný daňový
subjekt musí vykonať, aby sa uistil, že sa nezúčastňuje na daňovom podvode, nepostačuje len
preverenie subjektu v zozname dlžníkov finančnej správy (tak ako to uviedol aj žalobca v žalobe).
Jedná sa o okolnosť, ktorá nepostačuje na preverenie si obchodných partnerov (a to ani popri preverení

platnosti registrácie DPH, preverenie v obchodnom registri a podobne). Tu správny súd uvádza,
že rozsah prijatých opatrení spravidla závisí od rozsahu sporných okolností (indikátorov rizikovosti).
Medzi takéto opatrenia môžu slúžiť napríklad aj referencie od tretích osôb, bankové referencie,
audit dodávateľa a jeho dodávateľského reťazca a pod., pričom však žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal, že by tieto opatrenia vykonal. Naopak, správca dane a žalovaný na základe zistení dospeli

k správnym záverom (vo vzájomnej súvislosti s tým, čo bolo uvedené aj v tomto rozsudku), že žalobca
neprijal dostatočné opatrenia k tomu, aby sa „vyvinil“ z účasti na daňovom podvode.

68. Správny súd teda uzatvára, že v predmetnom prípade finančné orgány uniesli dôkazné bremeno
a splnenie podmienok tzv. Axel Kittel testu preukázali. Vo svojich rozhodnutiach identifikovali také

zistenia a dôkazy, ktoré vo svojom súhrne v dostatočnej miere odôvodňujú záver, že daňový podvod
bol spáchaný, ako aj, že žalobca o ňom mal a mohol vedieť. Naopak, daňový subjekt nepreukázal,
že prijal také opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode, aby svoj nárok na odpočítanie
dane nestratil. Správny súd nemal z napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia problém
vyabstrahovať dostatočný počet zistení a dôkazov svedčiacich o daňovom podvode i nedostatočnej

obozretnosti žalobcu.

K ďalším žalobným námietkam

69.Žalobcavžalobenamietal,žekdodávkamtovarubolipredloženéCMRdokumenty,spolusfaktúrami,

objednávkami a vážnymi listami a správca dane na tieto CMR doklady neprihliadali. Žalobca súčasne
odkázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/20/2017 zo dňa 31.10.2017.70. K danému správny súd uvádza, že orgány finančnej správy vyhodnocovali aj predložené CMR
doklady – uvedené vyplýva ako z napadnutého rozhodnutia (napríklad na strane 38, 39 a 40
napadnutého rozhodnutia), alebo prvostupňového rozhodnutia (napríklad na strane 47 prvostupňového

rozhodnutia). Práve tým, že orgány finančnej správy preverovali aj CMR doklady dospeli k záveru, že
vpredmetnomprípadesaneobchodovalosnovýmtovarom,aležesamanipulovalosjednýmatýmistým
tovarom v cyklickom reťazci. CMR doklady tak podľa finančných orgánov neodrážali reálnosť, ktorá bola
vykazovaná údajmi z mýtneho systému. Vo vzťahu k odkazu žalobcu na rozhodnutie Krajského súdu
vBanskejBystricisp.zn.24S/20/2017zodňa31.10.2017správnysúduvádza,ževpredmetnomprípade

sa neriešil daňový podvod, ale nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, a teda sa nejedná o obdobnú
situáciu ako v predmetnom prípade. Správny súd na dôvažok uvádza, že rozhodnutia iných správny
súdov (odhliadnuc od kasačného súdu) zároveň nie sú pre tunajší súd záväzné.

71. Ďalej žalobca namietol, že sa žalovaný nevysporiadal s námietkou ohľadom porušenia registrácie
v regionálnej veterinárnej a potravinovej správe vo vzťahu k posúdeniu vedomosti žalobcu o podvodnom

konaní. S danou námietkou sa správny súd nestotožnil. Ako to vyplýva zo strany 36 napadnutého
rozhodnutia, žalovaný uviedol, že tieto zistenia (teda registrácia v regionálne veterinárnej a potravinovej
správe) vo vzájomnej súvislosti s ostatnými zisteniami správcu dane vytvorili dostatočným obraz
o nedostatočnej pozornosti a obozretnosti žalobcu pri vstupe do obchodných vzťahov, v dôsledku čoho
sa žalobca stal súčasťou obchodného reťazca poznačeného podvodným konaním v oblasti DPH, o čom

mohol v prípade obozretného prístupu vedieť. Uvedené je plne v súlade aj s judikatúrou Súdneho dvora
Európskej únie (napr. rozsudok C-329/18), kedy nedodržanie povinností na úseku bezpečnosti potravín
môžu predstavovať indíciu spomedzi iných indícií, ktoré spolu a navzájom súhlasne vedú k tomu, že
zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa zúčastňuje na transakcii zahŕňajúcej podvod na
DPH, čo prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu. Žalovaný a správca dane uvedené posúdili v kontexte

všetkých zistených skutočností, a preto ich postupu nemožno nič vytknúť.

72. V prípade, ak žalobca namietol, že sa správca dane nevysporiadal s predmetom fakturácie od
spoločnosti DALIJA s.r.o. pre spoločnosť POOL Trade s.r.o. a svoje závery o vedomosti žalobcu postavil
lennadomnienkachsprávnysúduvádza,žetútonámietkuvyhodnotilvkontextezistenýchskutočností(a

v tomto rozsudku uvedených) za nedôvodnú. Orgány finančnej správy nepotrebovali za účelom získania
rozhodných dôkazov preverovať fakturáciu od spoločnosti DALIJA s.r.o. pre spoločnosť POOL Trade
s.r.o., a to z dôvodu, že tieto spoločnosti neboli súčasťou preverovaného obchodného reťazca a zároveň
pre potreby daňovej kontroly boli zistené a opísané personálne prepojenia, ktoré boli spojené s osobou
C. E. (čo žalobca žiadnym spôsobom relevantne nepoprel), pričom zistené skutočnosti dostatočným

spôsobom postačovali na prijatie záveru o daňovom podvode.

Záverom

73. Finančné orgány podľa názoru správneho súdu zistili skutkový stav dostatočne a v súhrne

identifikovali celý rad objektívnych okolností nasvedčujúcich účasti žalobcu na daňovom podvode, ako
aj opak konania žalobcu v dobrej viere, kedy vyhodnotili prijaté opatrenia žalobcu za nedostatočné a
špecifikovali konkrétne opatrenia, ktoré žalobca mal vykonať a nevykonal. Takto zistený skutkový stav
následneajsprávneprávneposúdili,keďhopodriadilipodinštitútdaňovéhopodvoduvzmyslejudikatúry
SúdnehodvoraEurópskejúnie(napríkladrozsudokvprípadeOptigen,spojenéveciC-354/03,C-355/03,

C-484/03).VzmyslejudikatúrySúdnehodvoraEurópskejúniesplneniejednotlivýchkritériítzv.AxelKittel
testu prináleží overiť konajúcemu súdu (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C610/19
Vikingo), pričom správny súd tieto podmienky vyhodnotil a overil ich splnenie. Na podklade uvedeného
tak správny súd vyhodnotil podanú žalobu ako nedôvodnú, a preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol.

74. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právonanáhradutrovkonania,pretoženezistildôvod,nazákladektoréhomožnospravodlivoodžalobcu
požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.

75. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho
doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP).

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny

súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je

žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).