Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 1S/129/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723101312
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0723101312.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Martin Hlinka, s miestom podnikania A. 5, 949 01 Nitra,
IČO: XX XXX XXX, s pozastaveným výkonom činnosti od 31.12.2024, zastúpený: JUDr. Juraj Bilický,
advokát, so sídlom Farská 8, 949 01 Nitra, IČO: 42 210 305, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor
živnostenského podnikania, so sídlom: Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra, o preskúmanie zákonnosti
Protokolu o výsledku kontroly č. OU-NR-OZP2-2022/006932-5 zo dňa 30.01.2023 a Dodatku k protokolu

o výsledku kontroly č. OU-NR-OZP2-2023/006932-10 zo dňa 15.08.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobou zo dňa 22.11.2023 sa žalobca domáhal zrušenia Protokolu o výsledku kontroly č. OU-NR-
OZP2-2022/006932-5 zo dňa 30.01.2023 (ďalej len „Protokol“) a Dodatku k protokolu o výsledku kontroly
č. OU-NR-OZP2-2023/006932-10 zo dňa 15.08.2023 (ďalej len „Dodatok“). Žalovaný začal kontrolu
u žalobcu dňa 25.10.2022 na základe podnetu tretej osoby a bola zameraná na dodržiavanie podmienok
a povinností, ktoré pre podnikateľa vyplývajú zo zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „živnostenský zákon“) a z osobitných
predpisov, ak sa vzťahujú na živnostenské podnikanie.

2. Protokol podľa § 61 ods. 1 a 2 a § 62 živnostenského zákona v spojení so zákonom č. 10/1996
Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o kontrole“) obsahuje
zhrnutie výsledku kontroly, ktoré spočíva v zistení porušenia § 28 ods. 1 a § 45 ods. 1 živnostenského

zákona z dôvodu vykonávania podnikateľskej činnosti „Vyučovanie v odbore cudzích jazykov“ nad
rámec vydaného živnostenského oprávnenia v období od 07.01.2019 minimálne do 25.11.2022. V rámci
záverov kontroly bolo podnikateľovi uložené nasledovné opatrenie s termínom plnenia „ihneď“: „V
prípade, že podnikateľský subjekt hodlá aj naďalej uvedenú viazanú živnosť prevádzkovať, je povinný
uvedenúskutočnosťohlásiťnapríslušnomživnostenskomúrade“.Protokolbolsožalobcomprerokovaný
dňa 31.03.2023, pričom žalobca uviedol, že sa k uvedeným skutočnostiam vyjadrí písomne do

14.04.2023.

3. Na základe vyjadrenia žalobcu k Protokolu zo dňa 14.04.2023 vydal žalovaný Dodatok zo dňa
15.08.2023, ktorým došlo k zmene Protokolu tak, že formulácia zhrnutia výsledku kontroly o zistenom
porušení § 28 ods. 1 a § 45 ods. 1 živnostenského zákona bola vypustená, pričom ale bolo zachované
konštatovanie o vykonávaní podnikateľskej činnosti „Vyučovanie v odbore cudzích jazykov“ nad rámec

vydaného živnostenského oprávnenia. Zmenené však bolo obdobie trvania nezákonného stavu od
01.07.2019 (pôvodne od 07.01.2019) minimálne do 25.11.2022.4. Žalobca v žalobe označuje Protokol v znení Dodatku ako opatrenie a tvrdí, že z neho pre žalobcu
vyplývajú „nepriaznivé právne dôsledky, keďže sa v ňom konštatuje porušenie živnostenského zákona

zo strany žalobcu, žalobcovi bola uložená povinnosť niečo konať (ohlásiť viazanú živnosť), pričom
v dôsledku toho žalobcovi hrozí uloženie pokuty podľa § 64 v spojení s § 66 živnostenského zákona“.
Vo vzťahu k preskúmateľnosti Protokolu odkazuje žalobca na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 1Sžo/162/2007 zo dňa 02.12.2008 a sp. zn. 10Sžk/28/2017 zo dňa
28.08.2018.

5. Žalobca namieta, že Protokol v znení Dodatku vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
191 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov /
ďalej len „SSP“/), že sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods.
1 písm. d/ SSP), že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP), že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ

napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá
oporu(§191ods.1písm.f/SSP)ažedošlokpodstatnémuporušeniuustanoveníokonanípredorgánom
verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného opatrenia (§ 191 ods. 1 písm. g/
SSP).

6. Spolu s vyjadrením žalovaného zo dňa 12.08.2024 bol správnemu súdu doručený aj
administratívny spis, ktorého súčasťou je aj ďalší Dodatok k protokolu o výsledku kontroly č. OU-NR-
OZP2-2024/003724-16 zo dňa 07.08.2024 (ďalej len „Dodatok č. 2“) s nasledovným textom vykonanej
zmeny: „Správny orgán po preštudovaní námietok predložených právnym zástupcom podnikateľského
subjektu p. JUDr. Juraja Bilického a doložených dokladov týkajúcich sa poskytovania návodov na

efektívne učenie konštatuje, že podnikateľská činnosť je založená na sprístupňovaní elektronického
obsahu a nie na reálnom vyučovaní anglického jazyka. Vykonávaná činnosť podnikateľským subjektom
je založená na vyučovaní techník efektívneho učenia akéhokoľvek cudzieho jazyka.“ Zhrnutie
výsledku kontroly bolo upravené nasledovne: „Vykonanou kontrolou nebolo zistené porušenie právnych
ustanovení živnostenského zákona ani súvisiacich právnych predpisov.“

7. V replike zo dňa 24.10.2024 žalobca označuje vydanie Dodatku č. 2 za účelové a nezákonné, keďže
kontrola bola skončená a nie je v právomoci orgánu kontroly z vlastného podnetu dodatočne meniť
výsledok skončenej kontroly. Vydanie Dodatku č. 2 nespôsobuje zánik nezákonnosti konania správneho
orgánu, ktoré predchádzalo vydaniu namietaného Protokolu a preto má súd stále povinnosť preskúmať

zákonnosť konania správneho orgánu a Protokolu ako takého.

II.

8. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

9. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním

postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní
individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.

10. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako

rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje
alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,
alebo sa jej priamo dotýka.

11. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy

správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.12. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

13. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

14. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

15. Podľa § 64 živnostenského zákona, fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá prevádzkuje bez
živnostenského oprávnenia činnosť, ktorá je predmetom remeselnej živnosti alebo viazanej živnosti,
živnostenský úrad v sídle kraja uloží pokutu až do 3319 eur.

16. Podľa § 66 ods. 1 živnostenského zákona, konanie o uložení pokuty podľa § 63 a 64 môže
živnostenský úrad v sídle kraja začať len do jedného roka odo dňa, keď sa o neoprávnenom podnikaní
fyzickej osoby a právnickej osoby dozvedel, najneskôr však do piatich rokov od času, keď k porušeniu
došlo; ak ide o pokračujúce neoprávnené podnikanie, najneskôr do piatich rokov od času, keď
neoprávnené podnikanie ešte trvalo.

17. Podľa § 62 ods. 5 zákona o kontrole, živnostenský úrad v sídle kraja môže uložiť opatrenia na
odstránenie nedostatkov zistených kontrolórmi pri prevádzkovaní živnosti.

III.

18. V správnom súdnictve je právo na prístup k správnemu súdu determinované princípom generálnej
klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky
rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia
oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom

chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých,
ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP).

19. Správny súd tak primárne zisťoval, či sú splnené podmienky na konanie vo veci a preskúmanie
napadnutých aktov, medzi ktoré nepochybne patrí aj spôsobilý predmet súdneho prieskumu, t. j.

rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré zasahuje do práv, právom chránených
záujmov a povinností dotknutého subjektu alebo sa ich priamo dotýka, ktoré zároveň nie je z možnosti
súdneho prieskumu zákonom vylúčené (či už výslovne v texte konkrétnej právnej normy alebo na
základe splnenia podmienok podľa § 7 SSP). Za týmto účelom sa správny súd v prvotnej fáze súdneho
konania oboznámil s obsahom administratívneho spisu, z ktorého zistil základné skutočnosti dôležité

pre posúdenie prípustnosti súdneho prieskumu v danej veci.

20. Opatrením sa na účely § 3 ods. 1 písm. c) SSP rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej
správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Pri posúdení otázky, či určitý akt orgánu

verejnej správy je opatrením, má preto zásadný význam, (i) či bol vydaný v administratívnom konaní a
zároveň, (ii) či ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby
a právnickej osoby priamo dotknuté. Naopak, bez právneho významu je v tomto smere označenie aktu
orgánu verejnej správy.

21. Priamy dotyk práv, právom chránených záujmov alebo povinností fyzickej osoby a právnickej osoby
aktom orgánu verejnej správy na účely SSP nie je bližšie (explicitne) normatívne vymedzený. Je však
zrejmé, že ním možno rozumieť situáciu, kedy akt orgánu verejnej správy môže ovplyvniť právnu pozíciu
určitej fyzickej osoby alebo právnickej osoby tak, že jej postavenie po vydaní aktu orgánu verejnej
správy bude iné ako pred jeho vydaním. Naopak, o priamy dotyk práv, právom chránených záujmov

alebo povinností fyzickej osoby a právnickej osoby aktom orgánu verejnej správy nepôjde vtedy, ak
vplyv predmetného aktu na práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej
osoby bude iba sprostredkovaný alebo pôjde iba o vplyv zasahujúci faktický záujem fyzickej osoby alebo
právnickej osoby.22. Správny súd preskúmal napadnuté správne akty a na podklade administratívneho spisu zistil, že
obsahom Protokolu v spojení s Dodatkom nie je konštatovanie o porušení živnostenského zákona, ale

konštatovanie o výkone podnikateľskej činnosti nad rámec živnostenského oprávnenia spolu s uloženým
opatrením ohlásiť viazanú živnosť na živnostenskom úrade, ak túto živnosť hodlá prevádzkovať aj
naďalej. Správny súd je toho názoru, že Protokolom v spojení s Dodatkom nebolo autoritatívne
zasiahnuté do práv, právom chránených záujmov či povinností žalobcu. Samotný kontrolór spísaním
protokolu neuskutočňuje správne konanie a jeho inšpekčná/kontrolná činnosť, ktorej výsledky sú

spísané v protokole o výsledku inšpekcie, nemá povahu právne záväzného rozhodnutia. Kontrolór
neuplatnil žiadne prostriedky bezprostredného donútenia kontrolovaného subjektu na presadenie týchto
opatrení.Neurčilžiadenzákazaniinakneovplyvnilprávnupozíciupodnikateľatak,žebyjehopostavenie
po vydaní Protokolu v znení Dodatku malo byť iné ako pred jeho vydaním.

23. Žalobca v správnej žalobe neuviedol, aký priamy zásah do práv, povinností či jeho právom

chránených záujmov utrpel vydaním Protokolu v spojení s Dodatkom. Žalobca v žalobe tvrdí, že
konštatovaním o porušení príslušných ustanovení živnostenského zákona „hrozí uloženie pokuty podľa
§ 64 v spojení s § 66 živnostenského zákona“. Argumentácia žalobcu, že by tým, že Protokol v znení
Dodatku konštatuje porušenie živnostenského zákona, resp. výkon podnikateľskej činnosti nad rámec
živnostenského oprávnenia, malo dôjsť k zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu

z dôvodu obligatórnej povinnosti uložiť pokutu podľa § 64 živnostenského zákona (osobe, ktorá
prevádzkuje bez živnostenského oprávnenia činnosť, ktorá je predmetom remeselnej živnosti alebo
viazanej živnosti, živnostenský úrad uloží pokutu až do 3319 eur) neobstojí, keďže konanie o uložení
pokuty je aj podľa § 66 ods. 1 živnostenského zákona samostatným konaním, v rámci ktorého správny
orgán aplikuje určitú mieru správnej úvahy pri ukladaní výšky sankcie. Žalobca môže v rámci tohto

konania namietať samotné podkladové akty, ktoré môžu byť až v rámci súdneho prieskumu samotného
rozhodnutia o uložení pokuty aj predmetom správneho súdneho prieskumu realizovaného správnym
súdom. Správny súd teda konštatuje, že až rozhodnutie, ktorým bude prípadne žalobcovi uložená
sankcia za prípadné následné prevádzkovanie činnosti Vyučovanie v odbore cudzích jazykov bez
živnostenského oprávnenia, bude správnym aktom, ktorým budú zasiahnuté práva a právom chránené

záujmy žalobcu. Následné súdne konanie, ktorým bude prípadne žalobca napádať zákonnosť takéhoto
rozhodnutia,budepriestorom,vrámciktoréhobudemôcťžalobcanamietaťzisteniauvedenévProtokole
v spojení s Dodatkom, a v rámci ktorého bude môcť správny súd tieto podkladové akty riadne preskúmať.

24. Ako už bolo uvedené, konštatovanie kontrolóra je podkladom, no samo nevytvára priamu hrozbu

takého charakteru, ktorá by mala sama o sebe spôsobilosť zasiahnuť do práv a právom chránených
záujmovžalobcu.Rovnakotoplatíajopodmienečnomopatreníuloženomkontrolórom,vzmyslektorého
má žalobca ohlásiť viazanú živnosť, ak hodlá predmetnú viazanú živnosť prevádzkovať aj naďalej.
Uvedená povinnosť je všeobecného charakteru, ktorý spočíva v zákonnej možnosti podnikateľských
subjektov prevádzkovať živnosť, len ak splnia podmienky ustanovené živnostenským zákonom (§ 5 ods.

1 živnostenského zákona) a súčasne povinnosti ohlásiť živnostenskému úradu prevádzkovanie živnosti
(§ 45 ods. 1 živnostenského zákona). Ak nie sú tieto podmienky splnené, resp. ak osoba prevádzkuje
živnosť bez živnostenského oprávnenia, dochádza k neoprávnenému podnikaniu, ktoré je orgán povinný
sankcionovať podľa § 63 alebo § 64 živnostenského zákona (v závislosti od druhu vykonávanej činnosti).
V tomto smere možno uložené opatrenie ohlásiť živnosť (ak chce predmetnú činnosť žalobca vykonávať

aj naďalej) prirovnať k uloženiu opatrenia, aby subjekt dodržiaval zákonné ustanovenia, resp. aby
odstránil kontrolou zistené nedostatky. Vyžaduje sa v zásade dodržiavanie ustanovení živnostenského
zákona, no neukladajú sa týmto opatrením žiadne konkrétne povinnosti, ktoré by zasahovali do práv
aprávomchránenýchzáujmovžalobcu,ktorébyhoobmedzovalivjehočinnosti,resp.ktorébyrozširovali
(detailizovali) jeho povinnosti nad rámec zákona.

25. Judikatúra kasačného súdu potvrdzuje, že výsledky kontrolnej činnosti môžu byť predmetom
samostatného súdneho prieskumu len v prípade, ak ukladajú povinnosti či opatrenia, ktorými by
zasahovali do práv a právom chránených záujmov žalobcu. V tomto smere správny súd odkazuje na
právny názor vyjadrený uznesením veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „NSS SR“) sp. zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 04.12.2023, podľa ktorého: „Opatrenie inšpektora
práce obsiahnuté v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu podľa § 12 ods. 2
písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení účinnom do 20. júla 2020 ukladá „odstrániť
zistené nedostatky“, nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a týmmenej do subjektívneho práva kontrolovaného, a preto je jeho prieskum v správnom súdnictve vylúčený
na základe § 7 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku. Správny súd však musí v medziach
žalobných bodov skúmať, či osobitosti konkrétnej veci neopodstatňujú záver, že aj takéto opatrenie

ukladá kontrolovanému konkrétne povinnosti, ktoré takýto zásah predstavujú.“ V odôvodnení daného
uznesenia následne NSS SR uvádza: „Opatrenia na nápravu zistených nedostatkov, ktoré môže uložiť
inšpektor práce na základe výsledkov inšpekcie práce podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006
Z. z., sú súčasťou protokolu z inšpekcie práce. Neukladajú sa však vo forme rozhodnutia, na ktoré by
sa vzťahoval procesný postup podľa Správneho poriadku a ktoré by nadobúdalo právoplatnosť alebo

vykonateľnosť.Inšpektorprácenemánapresadenietýchtoopatrenížiadneprostriedkybezprostredného
donútenia (výkon rozhodnutia, exekúciu). V protokole inšpektor podľa § 14 ods. 1 cit. zák. uvedie
zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a opatrením podľa cit.
§ 12 ods. 2 písm. b) zaviaže kontrolovaného, aby ich odstránil v prípadne určenej lehote. Pokiaľ
z protokolu nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom
je obsahom všeobecne formulovaných opatrení len upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne

predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne
kolektívnych zmlúv. Hoci na nesplnenie uloženého opatrenia je naviazaná sankcia podľa § 19 ods. 2
zákona č. 125/2006 Z. z., základným predpokladom jej uloženia vždy zostáva to, aby v čase, kedy
inšpektorpráceopatreniepodľa§12ods.2písm.b)cit.zák.uložil,zistenýnedostatokskutočneexistoval
a aby predstavoval porušenie právneho predpisu alebo kolektívnej zmluvy v zmysle § 2 ods. 1 cit. zák.

Protokol a tam uvedené opatrenie tak predstavujú jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce
vychádzať pri ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 cit. zák., samy osebe však spravidla nepredstavujú
akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu v zmysle § 3
ods. 1 písm. c) SSP.“

26. Judikatúra, na ktorú poukazuje žalobca (bod 4 tohto rozsudku), tak bola čiastočne prekonaná
uznesením veľkého senátu NSS SR. Nie každá povinnosť, ktorá bola uložená v protokole o výsledku
kontroly musí byť automaticky povinnosťou, ktorá zasahuje do subjektívneho práva kontrolovaného
subjektu. Z ustanovenia § 7 písm. e) SSP vyplýva, že a priori nie je možné vylúčiť, že prieskum opatrení
uložených v protokole bude za určitých okolností prípustný. Aj citované uznesenie veľkého senátu NSS

SR uvádza, že je úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v § 98 ods. 1
písm. g) SSP posúdiť, či je napadnutý akt orgánu verejnej správy vôbec spôsobilý ukrátiť určitú osobu
na určitom subjektívnom práve. Ak je zrejmé, že takéto subjektívne právo nemôže existovať alebo že
akt orgánu verejnej správy nie je spôsobilý do tohto práva zasiahnuť, nemožno ho považovať ani za
opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP a správna žaloba o jeho preskúmanie nemôže byť prípustná.

27. Na podklade ustanovení v danom čase platného a účinného živnostenského zákona má správny
súd za preukázané, že napadnutými správnymi aktmi neboli nijako dotknuté práva a právom chránené
záujmy žalobcu, neboli mu uložené žiadne povinnosti, ktoré by ho obmedzovali v jeho činnosti v súlade
so živnostenským oprávnením. Kontrolór síce konštatoval výkon činnosti nad rámec živnostenského

oprávnenia žalobcu, uložil mu plnenie zákonnej povinnosti ohlásiť predmetnú živnosť, no nijako
autoritatívne nezasiahol do činnosti žalobcu. Z právnej úpravy nevyplývajú žiadne priame dopady
uloženého opatrenia ohlásiť vykonávanú činnosť na právne postavenie žalobcu (ak ju žalobca plánuje
naďalej vykonávať). To sa môže zmeniť až rozhodnutím prijatým v správnom konaní, ktorým prípadne
bude udelená sankcia za porušenie zákona. V danom konaní bude môcť žalobca využiť svoje práva

účastníka konania a rozporovať právny názor kontrolóra na zistený skutkový stav uvedený v Protokole
ako podklade pre začatie daného konania. Napadnutý Protokol a ani Dodatok preto nie sú opatreniami
podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, keďže nespĺňajú jeden z definičných znakov opatrenia (atribút „priamosti“
dotyku na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach).

28. Na podklade vyššie uvedených skutočností tak dospel správny súd k záveru, že napadnuté správne
akty nepodliehajú prieskumu správnym súdom, a preto žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení
s § 7 písm. e) SSP odmietol.

29. Pre úplnosť správny súd uvádza, že Dodatok č. 2, ktorý bol vydaný dňa 07.08.2024, t. j. po

oboznámení sa žalovaného s podanou žalobou, ktorá mu bola na vyjadrenie doručená dňa 19.07.2024,
zmenil výsledok kontroly tak, že explicitne uviedol, že výkonom činnosti žalobcu nedochádza
k vyučovaniu anglického jazyka a nebolo tak kontrolou zistené porušenie právnych ustanovení
živnostenského zákona ani súvisiacich právnych predpisov. Keďže vydaním Dodatku č. 2 nedošlok porušeniu zákona o kontrole, súd mohol uvažovať aj nad zastavením konania podľa § 99 písm. g)
SSP, keďže Dodatkom č. 2 odpadol dôvod pokračovania v konaní. Nakoľko však podľa názoru súdu bol
už samotný Protokol v znení Dodatku neprípustným predmetom správneho súdneho prieskumu, súd

pristúpil k odmietnutiu žaloby.

30. O práve na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP, ktorý uvádza, že
žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá, pričom
nezistil žiaden dôvod na aplikáciu § 171 ods. 1 SSP.

31. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147
ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca

od jeho doručenia (§ 439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).