Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. jún 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 26Sas/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100141
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Jitka Mlynarčíková, PhD.,
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100141.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Jitkou Mlynarčíkovou, PhD., LL.M.,
v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX E., zast.: JUDr. Ondrej
Krempaský, advokát, so sídlom Mierová 48/B, 821 05 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 814
498, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava,
IČO: 30 807 484, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej

poisťovne č. 471 108 7020 0 zo dňa 07. 03. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 471 108 7020 0 zo dňa 07. 03. 2024
a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05. 01. 2024 z r
u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaná je p o v i n n á v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania
a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Žiadosťou zo dňa 07. 11. 2023 požiadal žalobca o priznanie starobného dôchodku podľa Zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom
poistení“). Starobný dôchodok žiadal priznať od 30. 06. 2020.

2. O žiadosti žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 07. 11. 2023 rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie

(ďalej len „orgán verejnej správy prvého stupňa“) rozhodnutím č. 471 108 7020 0 zo
dňa 05. 01. 2024, ktorým bola žiadosť žalobcu o starobný dôchodok podľa § 65, § 274 ods. 1 Zákona
o sociálnom poistení a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Zákon č. 100/1988 Zb.“) zamietnutá (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Orgán
verejnej správy prvého stupňa vo svojom rozhodnutí uviedol, že podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom
poistení má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov
a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení je dôchodkový vek stanovený

tabuľkami, ktoré tvoria prílohy č. 3a a 3b Zákona o sociálnom poistení. Podľa § 274 Zákona o sociálnom
poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.
Orgánverejnejsprávyprvéhostupňaďalejvodôvodneníprvostupňovéhorozhodnutiacitoval§21ods.1,
§ 132 ods. 1 a § 174 ods. 1 Zákona č. 100/1988 Zb.. Následne uviedol, že podľa rozhodnutia č. 471 108
7020 zn. 19529/2004 - 1304 zo dňa 03. 05. 2004 Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Bratislava
žalobcovi podľa § 38 ods. 1 a § 39 Zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov

a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon
č. 328/2002 Z.z.“) priznalo výsluhový dôchodok od 01. 05. 2004. Pre nárok na výsluhový dôchodok
a stanovenie jeho sumy bola žalobcovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 02. 10. 1969do 24. 09. 1971 a doba služobného pomeru príslušníka finančnej správy od 04. 10. 1971 do 30. 04.
2004 v III. pracovnej kategórii. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sa tiež uvádza, že podľa § 14
ods. 4 Zákona č. 100/1988 Zb. ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu

pred 01. 01. 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak
nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií
sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b)
až h). Žalobcovi nárok na starobný dôchodok k 30. 06. 2020 nevznikol, nakoľko získal 9 rokov a 323
dní obdobia dôchodkového poistenia.

3. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 12. 01. 2024. O odvolaní žalobcu
proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 471 108 7020 0 zo dňa 07.
03. 2024, vydaným prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne tak, že napadnuté
prvostupňové rozhodnutie zmenila nasledovne: „Podľa § 65, § 60 a § 255 zákona č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietam Vašu žiadosť o starobný dôchodok

zo dňa 7. novembra 2023.“ (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Žalovaná v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia uviedla, že v odvolacom konaní bolo zistené, že za obdobie od 01. 09. 1962 do 31.
12. 1963 nebola žalobcovi zhodnotená doba štúdia a za obdobie od 25. 09. 1971 do 28. 09. 1971
nebola žalobcovi zhodnotená doba zamestnania u zamestnávateľa Krajské bábkové divadlo Banská
Bystrica a v období od 01. 09. 1979 do 30. 05. 1984 bola žalobcovi nesprávne hodnotená doba

externého štúdia. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa tiež uvádza, že v odvolacom konaní
bolo doplnené dokazovanie zisťovaním dokladu o ukončení povinnej školskej dochádzky. Žalovaná
poukázala na znenie ust. § 1 ods. 1 Vyhlášky č. 95/1968 Zb. a na § 25 ods. 1 písm. d) Vyhlášky
č. 128/1975 Zb. v znení účinnom do 31. 08. 1984, pričom skonštatovala, že počas doby externého
štúdia bol žalobca v služobnom pomere colníka (podľa vtedy platných právnych predpisov sa jednalo

o pracovný pomer), a preto nie je možné dobu externého štúdia žalobcu započítať na nárok na starobný
dôchodok. Žalovaná tiež skonštatovala, že v prvostupňovom rozhodnutí napadnutom odvolaním boli
nesprávne uvedené ustanovenia zákona - § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení a § 21 a § 174
Zákona č. 100/1988 Zb., a to tak vo výroku, ako i v odôvodnení. Žalovaná uviedla, že žalobca dosiahol
dôchodkovývekdňom08.11.2009.Kudňu08.11.2009žalobcazískal2487dníobdobiadôchodkového

poistenia, t.j. 6 rokov a 297 dní obdobia dôchodkového poistenia. Rozpis obdobia dôchodkového
poistenia bol uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia pripojenom k napadnutému rozhodnutiu.
Žalobca nesplnil s poukazom na § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení podmienku potrebného
počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. Žalovaná tiež
zopakovala, že rozhodnutím Colného riaditeľstva bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 01.

05. 2004, pričom žalobcovi bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 02. 10. 1969 do 24.
09. 1971 a doba služobného pomeru príslušníka finančnej správy od 04. 10. 1971 do 30. 04. 2004.
Žalovaná citovala ustanovenie § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení s tým,
že Sociálna poisťovňa zosúladila aplikačnú prax so všeobecným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky deklarovaným vo viacerých jeho rozsudkoch, ktoré sa vzťahujú na poistencov, ktorým sa

podľa § 274 Zákona o sociálnom poistení zachovávajú nároky zo zaradenia doby služby do I. alebo
II. kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok, ktorý sa považuje
za výsluhový dôchodok alebo výsluhový dôchodok. Týmto poistencom je pri určení výšky starobného
dôchodku potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového
dôchodku a až po takomto stanovení výšky možno sumu starobného dôchodku krátiť v súlade s čl.

33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Žalovaná uzavrela, že podľa evidenčných listov dôchodkového poistenia
doba pracovnej činnosti žalobcu ako príslušníka finančnej správy od 04. 10. 1971 do 30. 04. 2004
bola zaradená do III. pracovnej kategórie, t.j. nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej kategórie,
ani kategórii funkcií. Príslušnú dobu nie je možné podľa žalovanej hodnotiť pre nárok na starobný
dôchodok a ani aplikovať čl. 33 ods. 2 Dohovoru. Žalovaná napokon uzavrela, že žalobca ku dňu

dovŕšenia dôchodkového veku nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového
poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, a preto bola žiadosť žalobcu o starobný dôchodok
zamietnutá. Napadnuté rozhodnutie bolo doručené splnomocnenému právnemu zástupcovi žalobcu dňa
07. 03. 2024.

Správna žaloba

4. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu (11. 03. 2024) na Správny súd v Banskej
Bystrici, ktorou sa domáhal, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej a rozhodnutieorgánu verejnej správy prvého stupňa a vec vrátil Sociálnej poisťovni - ústredie na ďalšie konanie.
Žalobca namietal, že splnil zákonné podmienky podľa § 65 Zákona o sociálnom poistení na priznanie
starobného dôchodku, nakoľko orgány verejnej správy mali preukázané, že žalobca je výsluhovým

dôchodcom, a že v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa do celkovej doby
dôchodkového poistenia započítava aj doba hodnotená pri priznaní výsluhového príspevku a zároveň
žalobca dosiahol dôchodkový vek. Žalovaná sa v napadnutom rozhodnutí s námietkami žalobcu
ohľadom nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia nevysporiadala, pričom
len všeobecne konštatovala, že zosúladila aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho

súduSlovenskejrepubliky.Žalobcapoukazovalnato,žejudikatúrasavzťahujenavšetkýchvýsluhových
dôchodcov bez ohľadu na pracovné kategórie a že postup žalovanej vykazuje znaky svojvoľného
konania a odďaľuje priznanie zákonných nárokov výsluhovým dôchodcom. Poukaz žalovanej na § 274
Zákona o sociálnom poistení, ktorého predmetom úpravy je zníženie dôchodkového veku podľa
kategórií, je podľa žalobcu bezpredmetný, nakoľko žalobca splnenie dôchodkového veku z uvedeného
ustanovenia neodvodzoval a na jeho základe si nárok na starobný dôchodok neuplatňoval. Postup

orgánov verejnej správy je v rozpore s čl. 33 Dohovoru č. 128, ako i rozsiahlej judikatúry Najvyššieho
súduSlovenskejrepubliky,ktorousariadiaajsprávnesúdyazktorejvyplýva,ževýsluhovýmdôchodcom
je možné starobný dôchodok krátiť a nie ho nepriznať vôbec.

5. Žalobca namietal, že postup orgánu verejnej správy je diskriminujúci a v rozpore s judikatúrou

Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej súčasťou princípu právnej istoty je tiež požiadavka,
aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká
odpoveď. Celková doba poistenia nemôže byť posudzovaná u výsluhových dôchodcov odlišne. Orgány
verejnej správy u výsluhových dôchodcov zaradených do I. alebo II. kategórie zahrnú do celkovej doby
poistenia aj dobu hodnotenú pri priznaní výsluhových dôchodkov, avšak u výsluhových dôchodcov

nezaradených do jednej z týchto kategórií postupujú opačne.

6. Žalobca ďalej uviedol, že právne posúdenie veci orgánmi verejnej správy je v rozpore s § 65 ods. 1
Zákonaosociálnomzabezpečeníanezodpovedáskutkovémustavu,anilistinnýmdôkazomvdávkovom
spise, z ktorých pri rozhodovaní orgány verejnej správy vychádzali. Doba dôchodkového poistenia

žalobcu nebola správne posúdená. Žalobca dosiahol zákonom určený dôchodkový vek ku dňu 08. 11.
2009, pričom celková doba dôchodkového poistenia ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku je 41 rokov
a 141 dní (6 rokov a 277 dní + 34 rokov a 209 dní hodnotených pri priznaní výsluhového dôchodku).
Žalobca poukázal na § 112 ods. 1 písm. a) Zákona o sociálnom poistení, čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128
a skonštatoval, že splnil obidve zákonné podmienky na priznanie starobného dôchodku, t.j. dosiahol

dôchodkový vek a celkovo bol dôchodkovo poistený viac ako 15 rokov. Právny názor žalovanej,
že nemôže vychádzať z judikatúry, nakoľko táto sa vzťahuje len na výsluhových dôchodcov, ktorí boli
zaradení v I. alebo II. kategórií činností, považoval žalobca za nesprávny a v rozpore s § 274 Zákona
o sociálnom poistení a ustálenou judikatúrou. Žalobca poukazoval na Rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011, sp. zn. 10So/59/2014, ktoré vyvracajú závery žalovanej,

že judikatúra je použiteľná len na výsluhových dôchodcov zaradených v I. a II. kategórií. Predmetné
rozsudky rešpektujú čl. 33 Dohovoru č. 128 a vnútroštátne právne predpisy vykladajú v súlade
s Dohovorom č. 128, ako i s Ústavou Slovenskej republiky. Žalobca v ďalšom poukazoval na niekoľko
rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú rovnakých skutkových a právnych
vecí, ako je prejednávaná vec, pričom uvádzal ich spisové značky. Žalobca tiež poukazoval na judikatúru

Ústavného súdu Slovenskej republiky (I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99, II. ÚS 243/05, IV. ÚS
14/07, III. ÚS 192/06, IV. ÚS 481/2011). Napokon uzavrel, že z postupu orgánov verejnej správy vyplýva,
že odmietajú rešpektovať výkladovú prax akceptovanú súdmi a odlišnosť svojho postupu stavajú
na pracovných kategóriách, pričom okrem poukazu na § 274 Zákona o sociálnom poistení, ktorý sa
týka dôchodkového veku, nepredložili žiadny právny argument, ktorým by zdôvodnili odlišný spôsob

posudzovania celkovej doby dôchodkového poistenia výsluhových dôchodcov zaradených do I. a II.
kategórie a nezaradených do týchto kategórií. Žalovaná takýto postup nevolí ani voči tým poistencom,
ktorí neboli poistencami žalovanej po dobu 15 rokov, ale boli poistencami v iných zahraničných
systémoch, a preto ide o diskriminujúci spôsob posudzovania celkovej doby poistenia. Žalobca v tomto
kontexte poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.

02. 2018, ktorý vyvracia argumentáciu žalovanej používanú od roku 2014.

7. Žalobca navrhol správnemu súdu, aby podľa § 191 ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm. a) zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) napadnutérozhodnutie žalovanej spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil na nové konanie Sociálnej
poisťovni-ústredieapriznalžalobcoviplnúnáhradutrovkonania.Žalobcasúčasnespoukazomna§107
ods. 1 písm. a) SSP žiadal, aby bolo vo veci nariadené pojednávanie.

Vyjadrenie žalovanej

8. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 15. 04. 2024 navrhla, aby správny súd správnu žalobu
žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Nariadenie pojednávania vo veci nežiadala. Mala za to, že jej postup

bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach. Opätovne
poukázala na rozhodnutie o priznaní výsluhového dôchodku žalobcovi od 01. 05. 2004. Žalobcovi bola
zhodnotená na vznik nároku na výsluhový dôchodok a jeho sumu doba základnej vojenskej služby
od 02. 10. 1969 do 24. 09. 1971 a doba služobného pomeru príslušníka finančnej správy od 04. 10.
1971 do 30. 04. 2004. Doba pracovnej činnosti príslušníka finančnej správy bola zaradená do III.
pracovnej kategórie. Žalovaná uzavrela, že keďže žalobca získal obdobie výkonu služby v rozsahu

zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu (Zákona č. 328/2002 Z.z.),
v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení sa doba základnej vojenskej služby
od 02. 10. 1969 do 24. 09. 1971 a doba služobného pomeru príslušníka finančnej správy od 04. 10. 1971
do 30. 04. 2004, nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto nebola zhodnotená na nárok
na starobný dôchodok a určenie jeho sumy. S poukazom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky žalovaná uviedla, že nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia do služby do I. a
II.kategóriefunkciísamusiapodľa§274Zákonaosociálnompoistenízachovaťnanárokaurčeniesumy
starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby
získali dávku v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku
neboli zohľadnené. Žalobca nevykonával službu vo zvýhodnenej kategórii funkcií, a preto nie je možné

príslušnú dobu služby hodnotiť na nárok na starobný dôchodok a aplikovať čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.
Žalovaná mala za to, že v prípade žalobcu zvolila rovnaký postup ako u iných poistencov, ktorí nezískali
dobu zamestnania alebo profesionálnu službu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii. V ďalšom žalovaná
zotrvala na právnom posúdení nároku žalobcu vo veci starobného dôchodku uvedenom v napadnutom
rozhodnutí.

Replika žalobcu

9. Žalobca v replike zo dňa 21. 04. 2024 zotrval na skutkových tvrdeniach a právnych dôvodoch
uvedených v podanej správnej žalobe. Žalovaná dlhodobo odmieta právnu argumentáciu v judikatúre

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá potvrdzuje, že zaradenie do I. alebo II. kategórie nemá
vplyv na posudzovanie doby dôchodkového poistenia, ktorú žalovaná u colníkov posudzuje ináč.
Žalovaná postupuje voči skupine výsluhových dôchodcov, ktorých činnosť nebola zaradená do I. alebo
II. kategórie diskriminačne. Žalobca bol od účinnosti Zákona č. 328/2002 Z. z. poistencom Sociálnej
poisťovne, pričom prijatím citovaného zákona nedošlo k zmene podmienok a pravidiel pri posudzovaní

doby dôchodkového poistenia. V zmysle citovaného zákona sa výsluhový dôchodok priznáva len
za dobu poistenia, počas ktorej bol žalobca v služobnom pomere. Žalobca opätovne poukazoval
na rozsiahlu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorú si osvojili i krajské
súdy. Žalovaná so svojou právnou argumentáciou, ktorá je nemenná od roku 2014 - 2015 neuspela
na Najvyššom súde Slovenskej republiky ani v jednom prípade. Žalobca poukázal na záväznosť

Rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15. 04. 2015, sp.
zn. 9So/15/2016 zo dňa 28. 02. 2018 aj pre žalovanú, ako i pre nižšie súdy. Súčasne poukázal
aj na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 29. 10. 2019, ako i
na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky. Žalobca uzavrel, že postup žalovanej nemôže byť
v právnom štáte akceptovateľný.

10. Žalovaná možnosť podať dupliku nevyužila.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

11. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Správny súd v Banskej
Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3
SSP preskúmal na nariadenom pojednávaní dňa 11. 06. 2025 napadnuté rozhodnutie žalovanej,ako aj prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných
rozhodnutí predchádzal, a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), pričom dospel k záveru, že správna
žaloba je dôvodná.

12. Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je
upravená v Tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych
veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný
rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú

vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach
podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba.

13. Splnomocnený právny zástupca žalobcu na nariadenom pojednávaní dňa 11. 06. 2025 zotrval
na správnej žalobe a dôvodoch v nej uvedených. Zdôraznil, že žalovaná nezosúladila svoju prax
s ustálenou rozhodovacou súdnou praxou. V tejto spojitosti poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 zo dňa 06.03. 2017, v ktorom sa definuje pojem „ustálená rozhodovacia prax“.
Ďalej uviedol, že žalovaná odmieta súdnu prax, ktorá je ustálená už viac ako 9 – 10 rokov. Napokon
navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovanej vydané prostredníctvom generálneho riaditeľa
Sociálnej poisťovne, ako i rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa. Súčasne uplatnil i nárok
na náhradu trov konania.

14. Poverená zástupkyňa žalovanej na nariadenom pojednávaní dňa 11. 06. 2025 uviedla, že žalovaná
uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a navrhla správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP
zamietnuť a uplatnila si náhradu trov konania. Pridŕžala sa všetkých skutkových a právnych dôvodov,
ktoré boli uvedené v rozhodnutiach orgánov verejnej správy, ako i vo vyjadrení žalovanej k správnej

žalobe.

15.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

17. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v
jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

18. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo na primerané hmotné
zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.

19. Podľa čl. 39 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na systéme
primeraného hmotného zabezpečenia v starobe má osoba, ktorá dosiahla ustanovený vek, nárok na
primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Zo systému primeraného hmotného zabezpečenia v starobe
možno zabezpečiť aj osobu, ktorá po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na tomto systéme dosiahla

ustanovený počet odpracovaných rokov.

20. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských právach
azákladnýchslobodách,ktoréSlovenskárepublikaratifikovalaabolivyhlásenéspôsobomustanoveným
zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku

a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

21. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128, ktorý
bol ČSSR ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov (ďalej len „Dohovoru
č. 128“) ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore

a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou
rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok
a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú
dávku.22. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

23. Podľa ustanovenia § 199 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie
rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

24. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie
v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

25. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo
doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

26. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

27. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje
rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho

poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia,
konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.

28. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení tento zákon upravuje aj výkon starobného
dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom.

29. Podľa § 1 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení (v znení účinnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia) tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej
služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a
záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnejsprávy1a) (ďalej

len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl,1b) vojakov mimoriadnejslužby1c) (ďalej len
„profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom,2) ak tento
zákon neustanovuje inak.

30. Podľa § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie

výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a
profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.55)

31. Podľa § 60 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie
výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský
výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský
výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)

32. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

33. Podľa § 293fw Zákona o sociálnom poistení dôchodkový vek poistenca narodeného pred rokom
1967 sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak obdobie výchovy dieťaťa

nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného v rokoch
1957 až 1966, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b. Na účely podľa prvej vety platí § 65 ods.
6 a 7 v znení účinnom od 1. januára 2023 rovnako.

34. Podľa § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje

aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do
31.decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) a nebol im priznanýinvalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu. 55)

35. Podľa § 274 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení (1) Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní
do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. (2) Suma starobného dôchodku, pomerného starobného
dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma
určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia
dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu.110) To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov

uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo
sirotského dôchodku.

36. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej vydané
prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ktorým bolo zmenené prvostupňové
rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalobcu o starobný dôchodok z dôvodu nesplnenia podmienky

potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia s poukazom na § 65, § 274 ods. 1 Zákona
o sociálnom poistení a § 21 a § 174 Zákona č. 100/1988 Zb. tak, že odvolací orgán zamietol žiadosť
žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 07. 11. 2023 s poukazom na § 65, § 60 a § 255 Zákona o sociálnom
poistení,t.j.vovýrokunapadnutéhorozhodnutiadošlokvypusteniuust.§274ods.1Zákonaosociálnom
poistení a § 21 a § 174 Zákona č. 100/1988 Zb..

37. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 07. 11.
2023 požiadal orgán verejnej správy prvého stupňa o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal
priznať od 30. 06. 2020. Z rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky, Útvar sociálneho
zabezpečenia č. 471 108 7020, zn. 19529/2004 - 1304 zo dňa 03. 05. 2004 vyplýva, že žalobcovi bol

podľa § 38 ods. 1 a § 39 Zákona č. 328/2002 Z. z. priznaný od 01. 05. 2004 výsluhový dôchodok
v sume 19 696,- Sk mesačne. Z odôvodnenia rozhodnutia o priznaní výsluhového dôchodku vyplýva,
že celková doba výkonu štátnej služby žalobcu podľa § 58 Zákona č. 328/2002 Z. z. bola 34 rokov
a 209 dní, pričom pre výšku výsluhového dôchodku bolo rozhodných 30 rokov. Pre nárok na výsluhový
dôchodok a stanovenie jeho sumy bola žalobcovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby a doba

služobného pomeru príslušníka finančnej správy od 04. 10. 1971 do 30. 04. 2004. Z evidenčného listu
o dobe zamestnaní správny súd zistil, že žalobca vykonával základnú vojenskú službu od 02. 10. 1969
do 24. 09. 1971. Z potvrdenia o zamestnaní vydaného podľa § 268 ods. 2 Zákona č. 35/2019 Z.z.
o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zo dňa 18.
07. 2023 správny súd zistil, že služobný pomer žalobcu ako príslušníka finančnej správy trval od 04.

10. 1971 do 30. 04. 2004 s tým, že k ukončeniu služobného pomeru došlo podľa § 183 ods. 1 písm. c)
Zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov. V čase výkonu služobného pomeru ako colník žalobca absolvoval externé
štúdium od 01. 09. 1979 do 30. 05. 1984. Žalobca dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 62 rokov dňa
08. 11. 2009.

38. Správny súd uvádza, že v konaní medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že žalobca
dosiahol dôchodkový vek a ani to, že žalobca je od 01. 05. 2004 poberateľom výsluhového dôchodku.
Spornou bola otázka započítania doby zhodnotenej na účely priznania výsluhového dôchodku do doby
dôchodkového poistenia podľa Zákona o sociálnom poistení pre účely posúdenia nároku žalobcu

na starobný dôchodok. Žalobcovi nebola zo strany žalovanej pri rozhodovaní o uplatnenom nároku
na starobný dôchodok zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 02. 10. 1969 do 24. 09. 1971
a doba výkonu služobného pomeru žalobcu ako colníka (neskôr príslušníka finančnej správy) od 04.
10. 1971 do 30. 04. 2004 v III. pracovnej kategórii. Doba zhodnotená pre účely priznania výsluhového
dôchodku nebola hodnotená pre účely nároku na starobný dôchodok. Žalovaná zhodnotila iba obdobie

dôchodkového poistenia v rozsahu 2 487 dní, t. j. 6 rokov a 297 dní, získaných vo všeobecnom systéme
sociálneho poistenia.

39. Správny súd vyhodnotil ako dôvodné žalobné námietky žalobcu, ktorými namietal, že rozhodnutia
orgánov verejnej správy boli vydané v rozpore s čl. 33 Dohovoru č. 128, pričom pri rozhodovaní o žiadosti

žalobcu o priznanie starobného dôchodku mali orgány verejnej správy postupovať tak, že mali zohľadniť
všetky doby poistenia (doby služby z osobitného systému a zo všeobecného systému) a starobný
dôchodok primerane krátiť k dobe trvania služobného pomeru žalobcu, ktorá bola rozhodujúca pre výšku
výsluhového dôchodku.40. Správny súd uvádza, že z právnej úpravy, ktorá sa týka sociálneho poistenia (zabezpečenia)
vyplýva, že všeobecný aj osobitný systém sociálneho poistenia je pre účely splnenia podmienok

vzniku nároku na dávky dôchodkového poistenia založený na hodnotení dôb poistenia (zamestnania/
služby). Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu
starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu ich poistenia v celom rozsahu, teda aj v
civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov,
vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania

ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca, avšak nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenec
získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Pri porovnaní rozsahu poistného krytia zo
všeobecnéhosystémusociálnehopoisteniaarozsahupoistnéhokrytiazosobitnéhosystémusociálneho
zabezpečenia je možné dospieť k záveru, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia obsahuje
úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho poistenia a ako dobu poistenia zohľadňuje
iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Zákon o sociálnom zabezpečení

policajtov a vojakov neobsahuje takú právnu úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala
dobu poistenia v celom rozsahu, t. j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje iba úpravu výsluhových
dôchodkov, pri ktorých sa hodnotí výlučne doba služby poistenca a nehodnotí sa doba poistenia,
ktorú poistenec získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému
sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti Zákona o sociálnom poistení len v rozsahu,

zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme, ale nie v časti, upravujúcej (v posudzovanom
prípade) nárok na starobný dôchodok. Od dovŕšenia dôchodkového veku žalobcom (08. 11. 2009) má
výsluhový dôchodok žalobcu charakter dávky v starobe, a preto je potrebné na právnu situáciu žalobcu
uplatniť čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Postup, akým postupovali orgány verejnej správy je porušením
ústavne zaručeného práva žalobcu na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 Ústavy

Slovenskej republiky a súčasne viedlo k znevýhodneniu žalobcu v rozpore s citovaným Dohovorom č.
128.

41. Podľa právneho záveru vysloveného v Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1So/2/2015 zo dňa 24.08.2016 platí, že: „Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá

celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho
zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo
všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“

42. Správny súd poukazuje na to, že výkladom zákonných ustanovení týkajúcich sa započítania doby

služby pre účely zistenia obdobia dôchodkového poistenia v súvislosti so splnením podmienok vzniku
nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení a pre určenie
jeho výšky (sumy) v spojení s aplikáciou čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 a v súlade s Ústavou Slovenskej
republiky sa zaoberal opakovane Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti,
na čo rozsiahlo poukazoval v správnej žalobe i žalobca. Správny súd dáva v tejto súvislosti do

pozornosti najmä rozhodnutia uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 55/2011, R 53/2011 (sp. zn. 9So/62/2009), Rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 z 15.08.2011 publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov Slovenskej republiky č. 6/2013 (pod R
83/2013), ako aj ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. 9So/176/2015 z

27.09.2017,sp.zn.10So/59/2014z15.04.2015,sp.zn.9So/154/2015z28.06.2017,sp.zn.7So/58/2015
z 23.02.2017, sp. zn. 9So/15/2016 z 28.02.2018 a sp. zn. 7Sk/31/2018 z 29.10.2019 a podporne aj
judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (rozhodnutia ÚS SR I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS
80/99, II. ÚS 243/05 a IV. ÚS 481/2011).

43. Za všetky rozhodnutia správny súd cituje časť Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 9So/176/2015 zo dňa 27.09.2017, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že:
„Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia)
je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely
výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky. Až po takomto stanovení výšky starobného

dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej
dobe služby, najviac však o sumu výsluhového príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok.“
S citovaným právnym záverom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa správny súd pre účely svojho
právneho posúdenia veci v plnom rozsahu stotožnil. Zo záverov ustálenej rozhodovacej praxe, vyplýva,že pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 Zákona o sociálnom poistení
a určenie sumy starobného dôchodku, mala žalovaná žalobcovi zhodnotiť celú dobu dôchodkového
poistenia, teda obdobie získané vo všeobecnom, ako aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia a

z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku starobného dôchodku,
ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj vo všeobecnom
systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku je potom potrebné podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru
odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by mu patrila len za obdobie dôchodkového poistenia
získané výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po

dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo
výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej
dávky. Žalobcovi následne vzniká nárok na starobný dôchodok v sume, ktorá je zistená rozdielom medzi
teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by mu vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie
dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala
obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky, pričom určenú teoretickú výšku

starobného dôchodku je možné skrátiť najviac vo výške výsluhovej dávky.

44. Správny súd ďalej uvádza, že argumentácia žalovanej uvedená v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia na str. 3, že doba pracovnej činnosti príslušníka finančnej správy od 04. 10. 1971
do 30. 04. 2004 bola zaradená do III. pracovnej kategórie, t.j. nebola zaradená do zvýhodnenej

pracovnej kategórie, a preto nie je žalobcovi možné dobu hodnotenú na účely výsluhového dôchodku
započítať do doby dôchodkového poistenia v zmysle Zákona o sociálnom poistení, je irelevantná.
Výkon zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. výkon služby vo zvýhodnenej kategórii
funkcií sa netýka vymedzenia dôb dôchodkového poistenia, ktoré sú upravené v § 60 Zákona o
sociálnom poistení, a preto nie je pre určenie rozsahu doby dôchodkového poistenia zásadný. Má

vplyv len na zníženie dôchodkového veku a určenie sumy starobného dôchodku, ktorého výpočet je
výhodnejší. Započítateľnosť jednotlivých dôb dôchodkového poistenia však neovplyvňuje. Žalobca v
podanej správnej žalobe dôvodne namietal, že splnenie dôchodkového veku (ako jedného zo zákonných
kritérií pre priznanie starobného dôchodku) neodvodzoval od zníženia dôchodkového veku podľa
kategórie funkcií. Fyzicky dôchodkový vek (62 rokov) žalobca dovŕšil dňa 08. 11. 2009, čo v konečnom

dôsledku nebolo medzi účastníkmi konania ani sporné, pričom k podaniu žiadosti o priznanie starobného
dôchodku orgánu verejnej správy prvého stupňa zo strany žalobcu došlo až dňa 07. 11. 2023, t.j. po
dosiahnutí dôchodkového veku.

45. Správny súd v tejto spojitosti podporne poukazuje na závery vyslovené v Rozsudku Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 v znení: „Odporca (SP) nesprávne
založil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií
v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo
všeobecnom systéme.“... „Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné, či a akú dobu navrhovateľ
získal v I. alebo II. pracovnej kategórii (kategórii funkcií).“... „Daná judikatúra NS SR nie je viazaná

len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu služby v I., II. kategórii funkcií v
rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa
výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho
krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa § 65 ods.
1 zák. č. 461/2003 Z. z..“

46. Správny súd konštatuje, že orgány verejnej správy sú pri určení nároku a sumy starobného dôchodku
viazané platnými právnymi predpismi a ustálenou judikatúrou súdov. Vzájomná podmienenosť výkonu
služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií s nárokom na zníženie dôchodkového veku so započítateľným
obdobím dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom zákonnom ustanovení Zákona

o sociálnom poistení a nevyplýva ani z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

47. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal, že postup orgánu verejnej správy je diskriminujúci
a v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej súčasťou princípu právnej
istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých

podmienkach dala rovnaká odpoveď, správny súd uvádza, že predmetná argumentácia je dôvodná.
Správny súd musí preto prisvedčiť žalobným námietkam žalobcu, ktorými orgánom verejnej správy
vytýkal nerešpektovanie právnych záverov vyplývajúcich z ustálenej rozhodovacej praxe. Nesprávnou
aplikáciou Zákona o sociálnom poistení dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia týchpoistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala
zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby.
Vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky

dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme
všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení napr.
v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých Sociálna poisťovňa nemá pochybnosti o
spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné
plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch.

48. Priznanie výsluhového dôchodku podľa Zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie
výkonu služby zhodnotenej pre účely priznania výsluhového dôchodku nebolo považované za obdobie
dôchodkového poistenia podľa Zákona o sociálnom poistení pre účely posudzovania nároku na starobný
dôchodok podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje
len na prípady priznania invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne

invalidného dôchodku podľa Zákona č. 328/2002 Z. z. takým spôsobom, že za túto dobu poistenia
nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v
osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe Sociálna poisťovňa poskytne
dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a
poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15. 08. 2012). V posudzovanom prípade sa však o uvedený prípad nejedná,
keďže žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok a nie invalidný výsluhový dôchodok, invalidný
dôchodok ani čiastočne invalidný dôchodok podľa Zákona č. 328/2002 Z. z..

49. Vo vzťahu k nezapočítaniu doby externého štúdia žalobcu od 01. 09. 1979 do 30. 05. 1984 do doby

dôchodkového poistenia pre účely priznania starobného dôchodku, správny súd uvádza, že považuje
poukaz žalovaného na str. 2 napadnutého rozhodnutia na § 1 ods. 1 Vyhlášky Ústrednej rady odborov
o poskytovaní prídavkov na deti v nemocenskom poistení č. 95/1968 Zb. a § 25 ods. 1 písm. d)
Vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 128/1975 Zb., ktorou sa vykonáva Zákon
o sociálnom zabezpečení za neopodstatnený. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že služobný

pomer žalobcu ako colníka (neskôr príslušníka finančnej správy) trval od 04. 10. 1971 do 30. 04. 2004
a že žalobca počas trvania služobného pomeru colníka od 01. 09. 1979 do 30. 05. 1984 absolvoval
externé štúdium. Podstatné v danom prípade je však to, že celé obdobie výkonu služobného pomeru
žalobcu, ktoré bolo zhodnotené na účely priznania výsluhového dôchodku, nebolo zo strany žalovanej
v rozpore s ustálenou judikatúrou započítané do obdobia dôchodkového poistenia na účely priznania

starobného dôchodku v zmysle Zákona o sociálnom poistení.

50. Podľa konštantnej judikatúry najvyšších vnútroštátnych a európskych súdnych autorít tiež platí,
že súd nie je povinný reagovať na všetky argumenty strán konania, ale len na tie, ktoré majú pre
rozhodnutie sporu podstatný a rozhodujúci význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu [rozhodnutia Európskeho súdu
pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) Ruiz Torija v. Španielsko z 09. 12. 1994, séria A, č. 303 – A, s.
12, § 29, Hiro Balani v. Španielsko z 09. 12. 1994, séria A, č. 303 – B, Georgiadis v. Grécko z 29. 05.
1997, Higgins v. Francúzsko z 19. 02. 1998; rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013 a pod.]. Z práva na spravodlivú

súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na
vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (rozhodnutie ESĽP Kraska c.
Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06) /nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 259/2022
zo dňa 12.10.2022, ods. 39/. Ďalšie dôvody uvádzané v podaniach a prednesoch účastníkov konania
nepovažoval správny súd za podstatné pre rozhodnutie vo veci, a preto sa im v odôvodnení svojho

rozhodnutia osobitne nevenoval.

51. Na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že preskúmavané napadnuté
rozhodnutie žalovanej vydané prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ako aj
rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, nie je v súlade so zákonom, lebo vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto ich podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil. Správny
súd zároveň vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP).52. Úlohou orgánu verejnej správy prvého stupňa v ďalšom konaní bude v intenciách uvedeného
právneho názoru správneho súdu i ustálenej judikatúry znovu posúdiť nárok žalobcu na starobný
dôchodok a rozhodnúť o jeho žiadosti na priznanie nároku na starobný dôchodok s tým, že v zmysle §

191 ods. 6 SSP je orgán verejnej správy v ďalšom konaní právnym názorom správneho súdu viazaný.

53. Správny súd ako obiter dictum dodáva, že príslušná právna otázka týkajúca sa aplikácie čl. 33 ods.
2 Dohovoru č. 128 na výsluhových dôchodcov v postavení obdobnom ako u žalobcu bola už vyriešená
ustálenou rozhodovacou praxou, na ktorú rozsiahlo poukazoval v podanej správnej žalobe i žalobca.

Keďže žalovaná bola účastníkom týchto súdnych konaní, tak ich výsledky jej museli byť nevyhnutne
známe. Napriek tomu žalovaná prezentovala v preskúmavanom rozhodnutí odlišné právne závery od
ustálenej rozhodovacej praxe. Takýto postup žalovanej nie je možné akceptovať, nakoľko je v rozpore
s požiadavkami právneho štátu a predstavuje zásah do právnej istoty žalobcu.

54. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná

žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny
súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovanú na ich náhradu. O
výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

P o u č e n i e: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je potrebné podať na Správnom súde v
Banskej Bystrici v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods.
1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení

(§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1 a 2 SSP (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a
z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia

(sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal

spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe

nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Sťažovateľaleboopomenutýsťažovateľnemusíbyťvkonaníokasačnejsťažnostizastúpenýadvokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).