Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. august 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19Cpr/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119394502
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Lampartová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:6119394502.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

15 19Cpr/12/2023

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobcu: VSM-TRANS Plus, s.r.o.,
so sídlom Sabinovská 2635/54, 082 21 Veľký Šariš, IČO: 47 788 844, právne zastúpeného: RIEDL
advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Slovenská 46, 080 01 Prešov, IČO: 54 359 490, proti
žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpenému: AK
MAZANEC, s. r. o., so sídlom Metodova 3331/12, 080 01 Prešov, IČO: 53 494 920, o náhradu škody
3 942,22 EUR takto

r o z h o d o l :

2 19Cpr/12/2023

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3 594,44 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho
konania, v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po

právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

13 19Cpr/12/2023

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 03.10.2019 domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3 942,44 EUR. Žalobu odôvodnil tým, že ako zamestnávateľ
zamestnával žalovaného od 01.12.2017 do 01.06.2019 na pracovnej pozícii vodiča. Dňa 17.01.2018
o23.00hod.vykonalipríslušníciColnéhoúradupreZlínskykrajcestnúkontrolunákladnéhovozidlaEČV:
A. s pripojeným vozidlom EČV: A. na pozemnej komunikácii č. I/55 v obci Staré Město, Česká republika.

Žalobcaboldopravcom,pričomvodičombolžalovaný.Prikontrolebolozistené,žežalovanýriadilvozidlo
vybavené digitálnym tachografom, na ktorého snímači bol pripojený magnet. Konanie žalovaného bolo
hodnotené ako spáchanie prečinu neoprávneného prístupu k počítačovému systému a nosiču informácií
podľa § 230 ods. 2 písm. d), ods. 3 písm. b) Trestního zákonníku. Krajský úřad Zlínskeho kraje, Odbor
dopravyasilničníhohospodářstvíobdržalodžalobcudňa18.01.2018kauciuvovýške100000Kčtitulom
podozrenia, že by prípadné vymáhanie pokuty bolo spojené s neprimeranými nákladmi, príp. nebolo
vôbec možné. Protiprávnym konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo výške zaplatenej kaucie.

Ku dňu zaplatenia kaucie predstavovala suma 100 000 Kč sumu 3 942,44 EUR.2. K žalobe žalobca pripojil protokol o výsluchu žalovaného ako podozrelého zo dňa 18.01.2018,
fotografiu magnetu, potvrdenie o prevzatí kaucie č. 004034 zo dňa 18.01.2018 a uznesenie Okresního
státního zastupitelství v Uherském Hradišti č.k. ZK 24/2018-11 zo dňa 31.01.2018.

3. Okresný súdu Banská Bystrica žalobe v celom rozsahu vyhovel platobným rozkazom sp. zn.
11Up/1360/2019 dňa 28.10.2019, voči ktorému podal žalovaný odpor a žalobca navrhol pokračovať
na miestne príslušnom súde, preto bola vec pôvodne postúpená Okresnému súdu Prešov a následne,
vzhľadom na kauzálnu príslušnosť, Okresnému súdu Poprad, kde bola vec vedená pod sp. zn.

21Cpr/13/2020.

4. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že žalobca žiada náhradu škody z dôvodu zloženia kaucie
za protiprávne konanie žalovaného. Z potvrdenia o prevzatí kaucie zo dňa 18.01.2018 vyplynulo,
že žalobca zložil kauciu v sume 100 000 Kč z dôvodu, že by prípadné vymáhanie pokuty bolo
spojené s neprimeranými nákladmi, resp. nebolo možné vôbec. Žalovanému však žiadna pokuta za

jeho protiprávne konanie uložená nebola, takže žalobca mal ako dopravca možnosť žiadať o vrátenie
zloženej kaucie, avšak tak neurobil. Tým, že žalobca nežiadal o vrátenie kaucie, nemá naliehavý právny
záujem na vedení predmetného konania. Žalovaný navrhol vykonať dokazovanie dopytom na Krajský
úřad Zlínskeho kraja, odbor dopravy a silničního hospodářství za účelom zistenia, ako bolo naložené
s pokutou s poukazom na por. číslo potvrdenia 004034, ktorú zložil žalobca ako dopravca, resp. za

účelom zistenia, či správny orgán vyzval žalobcu na oznámenie čísla bankového účtu, na ktorú má vrátiť
zloženú kauciu s poukazom na § 35f zák. č. 111/1994 Sb. Keďže žalobca nepreukázal, ako správny
orgán naložil s kauciou, navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

5. Žalobca v reakcii na odpor uviedol, že žalovaný neuviedol žiadne tvrdenia a nepredložil žiadne

dôkazy,ktorébypreukazovali,žekuškodenamajetkužalobcunedošlospôsobom,ktorýžalobcapopísal
v žalobe.

6. Žalovaný v duplike zo dňa 02.03.2021 navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že nesúhlasí s konaním
a postupom žalobcu. Pokyn k pripevneniu magnetu na digitálny tachograf dal žalovanému žalobca,

pričom všetky nákladné vozidlá žalobcu ako dopravcu jazdia takýmto nezákonným spôsobom, preto
za uvedený skutok by mal v celom rozsahu niesť zodpovednosť výlučne žalobca, ktorý je zodpovedný
za chod a prevádzku nákladných vozidiel. Žalovaný zdôraznil, že uvedený postup bol vykonávaný
s vedomím žalobcu, pod jeho nátlakom a hrozbou ukončenia pracovného pomeru, teda žalobca svojím
postojom sám spôsobil stav, z ktorého vyplynula údajná škoda. Uplatnený nárok žalobcu z titulu kaucie

považoval za neopodstatnený a poukázal na výlučnú zodpovednosť žalobcu, nie žalovaného.

7. Žalobca podaním zo dňa 03.05.2021 zotrval na podanej žalobe a uviedol, že situácia rozhodná
pre vznik uplatneného nárok, a teda pripevnenie magnetu na digitálny tachograf, nebolo uskutočnené
s jeho súhlasom, ani na jeho pokyn. Ide o klamlivé tvrdenie žalovaného. Žalovaný pritom toto tvrdenie

vôbec neuviedol v podanom odpore a toto tvrdenie tiež odporuje stanovisku žalovaného zachytenému
písomne v predloženej zápisnici o výsluchu podozrivej osoby z 18.01.2018 na Dopravnom inšpektoráte
Krajského ředitelství policie Zlínskeho kraje. Zaplatená pokuta žalobcovi nebola vrátená a žalobca nebol
ani vyzvaný na oznámenie platobného miesta.

8. Žalovaný podaním zo dňa 25.10.2021 ešte navrhol, aby súd vykonal dokazovanie výsluchom
žalovaného a svedkov E. F. a G. H..

9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi i výsluchmi, a to na pojednávaniach dňa 23.02.2022
a dňa 22.04.2022 a vo veci rozhodol v poradí prvým rozsudkom (Okresného súdu Poprad) č.k.

21Cpr/13/2020-120 zo dňa 22.04.2022 tak, že žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 348 EUR (I.
výrok), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II. výrok) a žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu
trov konania v plnom rozsahu (III. výrok). Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa§ 230 ods. 1
až 3 Trestního zákona, §§ 179 ods. 1, 2; 186 ods. 1 až 3; 187 ods. 1 zák. č. 311/2011 Z. z. Zákonník
práce, §§ 153 ods. 1 až 3; 193 veta tretia; 215; 316 ods. 1; 320 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd konštatoval, že v preskúmavanej veci bolo nesporným,
že v čase vykonávania pracovnej činnosti žalovaným dňa 17.01.2018 žalovaný bol v pracovnom
pomere so žalobcom v pozícii vodiča nákladného vozidla. V uvedený deň, 17.01.2018, o 23.00 hod.
vykonali príslušníci colného úradu cestnú kontrolu nákladného vozidla, pričom bolo zistené, že žalovanýumiestnil magnet na snímač otáčok kardanového hriadeľa z dôvodu, aby digitálny tachograf ďalej
nezaznamenával jeho jazdu a vykazoval prestávku. Po zastavení sa hliadke priznal, že na snímacom
zariadení otáčok umiestnil magnet a ukázal im to. Následne na miesto prišla hliadka polície. Dôvodom

jeho konania bolo, že chcel ušetriť čas, aby mohol nájsť vhodné miesto pre vykonanie odpočinku.
Dopustil sa týmto konaním porušenia zákona a dňa 31.01.2018 bolo vydané rozhodnutie Okresným
štátnym zastupiteľstvom v Uherskom Hradišti pod sp. zn. Zk 24/2018, ktorým štátny zástupca rozhodol v
trestnej veci A. B., ako vodiča v spoločnosti VSM-TRANS Plus s.r.o. podozrivého zo spáchania prečinu
neoprávneného prístupu k počítačovému systému a nosiču informácií podľa § 230 ods. 2 písm. d), ods. 3

písm. b) Tr. zákonníku tak, že podľa § 179g ods. 1 Tr. řádu sa podanie návrhu na potrestanie podozrivého
A. B., pre skutok podmienečne odkladá so skúšobnou dobou v trvaní 12 mesiacov. Z uvedeného súd
považoval za zrejmé, že žalovaný konal protiprávne. Aj keby zamestnanec protiprávne konal na pokyn
zamestnávateľa, zamestnanec má právo vykonanie pokynu vydaného zamestnávateľom v rozpore so
zákonom odmietnuť a nesplnenie takéhoto pokynu nie je porušením pracovnej disciplíny. Protiprávny
pokyn, ktorý zamestnanec splnil, však nemožno považovať za okolnosť vylučujúcu protiprávnosť

konania tohto zamestnanca. Ak totiž pokyn zamestnávateľa je protiprávny, jeho splnenie zo strany
zamestnanca je vždy protiprávne. Súd mal za to, že žalobca v konaní preukázal vznik škody na základe
skutkových tvrdení a predložených dôkazov, a to rozhodnutím Krajského úřadu Zlínskeho kraje sp. zn.
KUSP 4573/2018 DOP, že ako zahraničný dopravca sa žalobca dopustil sa priestupku podľa § 35 ods. 2
písm. h) zák. o cestnej doprave a dopravný úrad ako obvinenému žalobcovi uložil správny trest - pokutu

vo výške 99 000 Kč. Dňom nadobudnutia právoplatnosti uvedeného rozhodnutia sa suma pokuty mala
započítaťz kaucie zaplatenej dňa 18.01.2018 vo výške 100 000 Kč. Oprávnená úradná osoba požiadala
o prevedenie čiastky 99 000 Kč ako platby pokuty a čiastky 1 000 Kč ako platby nákladov konania z
depozitného účtu do príjmov z výkonu štátnej správy. Následne táto operácia dňa 12.06.2018 prebehla
a pokuta a náklady správneho konania boli uhradené zo zloženej kaucie, čím vznikla zamestnávateľovi

preukázateľná škoda z konania jeho zamestnanca. Keďže pracovný pomer so žalovaným v tom čase
trval až do 01.06.2019 a žaloba bola podaná na upomínací súd dňa 03.10.2019, išlo o uplatnenie nároku
na náhradu škody, nie kauciu. Súd neviazaný právnou kvalifikáciou uvedenou v žalobe uzavrel, že
medzi vznikom škody a protiprávnym úkonom žalovaného je priama bezprostredná príčinná súvislosť,
pretože nebyť konania žalovaného, nebolo by vydané rozhodnutie správnym orgánom, ktorým bola

uložená pokuta žalobcovi. Žalovaný teda svojím zavineným konaním pri plnení pracovných povinností
spôsobilžalobcoviškodu,spočívajúcuvzaplatenísprávnehopoplatkuzaneoprávnenépoužitiemagnetu
na digitálnom tachografe, ktorá je v príčinnej súvislosti s porušením jeho povinnosti. Súd dospel k
právnemu názoru, že boli splnené všetky zákonné predpoklady pre vznik všeobecnej zodpovednosti
žalovaného za škodu v zmysle § 179 ods. 1 Zákonníka práce a žalovaný za škodu spočívajúcu v

zaplatení pokuty žalobcom zodpovedá. Pri posudzovaní splnenia zodpovednostného predpokladu súd
poukázal na činnosť zamestnanca z vecného, časového, miestneho hľadiska so záverom, že išlo o
činnosť konanú pre zamestnávateľa. Ak zamestnávateľ uhradil regresnú náhradu, ktorá mu bola uložená
v dôsledku porušenia predpisov jeho zamestnancom, vznikol zamestnávateľovi voči zamestnancovi
nároknanáhraduškodypodľaustanoveníZákonníkapráce.Následnesúdustálil,žepreurčenierozsahu

náhrady škody je rozhodujúca forma zavinenia (nedbanlivosť, úmysel), druh zodpovednosti (všeobecná,
osobitná), osobné vlastnosti zamestnanca. Súd posudzoval zodpovednosť zamestnanca za škodu ako
všeobecnú zodpovednosť a dôkazné bremeno, tak bolo na žalobcovi ako zamestnávateľovi. Žalobcovi
vznikol nárok v zmysle ust. § 186 ods. 3 Zákonníka práce na náhradu skutočnej škody. Súd však
napokon dospel k záveru o zníženej zodpovednosti zamestnanca s ohľadom na spoluspôsobenie škody

zamestnávateľom bez ohľadu na to, či k protiprávnemu konaniu došlo zavinene alebo bez zavinenia.
Súd poukázal na to, že žalovaný preukázal, za podpory výsluchu svedka G. H., že na zamestnancov
boli kladené enormné nároky týkajúce sa pracovných výkonov. Pracovné podmienky vodičov kamiónov
neboli nastavené fair play a časové horizonty nakládok a vykladania tovaru sa nedali stíhať v reálnych
časových intervaloch. Časy nakladania a vykladania tovaru boli nastavené tak, že nepočítali s riadnymi

pauzami pre vodičov určených na adekvátny odpočinok v zmysle bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci. Denný pracovný čas vodiča presahoval zákonné maximum 15 hodín, čo popísali obaja vodiči
jednotlivými časmi spočívajúcimi v presunoch z mesta Prešov, Košice, Bratislava, Maďarsko a naspäť.
Ide o kamióny, ktoré nechodia prázdne, tzv. vyťažovacie kamióny. Na uvedené nastavenie podmienok
preto boli nútení vodiči nepriamo zamestnávateľom, používať neoprávnene cudzie tachografové karty

ich vymieňaním počas jednotlivých jázd a používaním magnetu na tachografe. Zamestnanci boli
nepriamo tlačení do používania protiprávnych pomôcok, aby stíhali nakladanie a vykladanie tovaru a
zároveň aj jeho prepravu v stanovených časových limitoch. Preto mal súd za to, že veľkou mierou na
takomto konaní zamestnanca sa podieľal aj nepriamy nátlak zamestnávateľa. Súd dospel k záveru, žežalobca si tak neplnil riadne povinnosti zamestnávateľa, pričom sa nepochybne podieľal na spôsobení
škody, pričom určil rozsah náhrady škody tým, že aplikoval ust. § 187 ods. 1 Zákonníka práce. Súd pri
posudzovaní miery zavinenia žalovaného ako zamestnanca posúdil, že pokiaľ by u žalovaného neboli

nastavené pracovné podmienky ako boli, nepristúpil by žalovaný k protiprávnemu konaniu. Preto miera
na zavinení spôsobenej škody bola prevažne na strane žalobcu a súd prisúdil podľa vlastnej úvahy 20 %-
nú mieru zavinenia zamestnanca. Keďže súd zamietol vykonanie mzdových listín z dôvodu sudcovskej
koncentrácie, vychádzal zo zákonnej minimálnej mzdy pre zamestnancov pre rok 2017. Pri výpočte
si pomohol analogicky štvornásobkom priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti,

ktorým spôsobil škodu, čo predstavovalo sumu 1 740 EUR, z čoho 20 % predstavovalo sumu 348 EUR.
Teda súd na základe svojej úvahy dospel k uvedenému podielu viny zamestnanca na spôsobenej škode.

10. Voči predmetnému rozsudku podal odvolanie iba žalobca, a tak rozsudok Okresného súdu Poprad
č.k. 21Cpr/13/2020-120 zo dňa 22.04.2022 nadobudol v prvom, čiastočne vyhovujúcom výroku, ktorým
zaviazal žalovaného na zaplatenie 348 EUR, dňa 28.06.2022 právoplatnosť.

11. O odvolaní žalobcu voči predmetnému rozsudku rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením
č.k. 9CoPr/4/2022-163 zo dňa 15.08.2023 tak, že zrušil rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo
výrokoch II. a III. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd konštatoval nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.

Poukázal na § 179 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, ako aj § 186 ods. 1 až 3 Zákonníka práce a závery
súdu prvej inštancie o vzniku nároku na náhradu skutočnej škody, pričom ale uviedol, že v rozsudku
absentuje záver súdu prvej inštancie o tom, či považoval konanie žalovaného za úmyselné alebo
z nedbanlivosti. Zdôraznil, že v § 186 ods. 3 Zákonníka práce je zakotvená tzv. absolútna zodpovednosť
zamestnanca, ktorý spôsobil škodu úmyselne, kde zamestnávateľ má voči zamestnancovi okrem nároku

na náhradu skutočnej škody bez zákonnej limitácie aj nárok na náhradu ušlého zisku. Záver súdu
o miere zavinenia prevažne na strane žalobcu a ustálenie na základe vlastnej úvahy súdu na úrovni
20 % miery zavinenia zamestnanca odvolací súd považoval za nepreskúmateľný záver. Odvolací súd
ďalej poukázal na skutočnosť, že limitácia náhrady škody podľa § 186 ods. 2 Zákonníka práce sa
vzťahuje iba na prípady nedbanlivostného zavinenia. Vzhľadom na aplikáciu limitácie zo strany súdu

prvej inštancie považoval odvolací súd za rozporné, že súd zaraďoval zavinenie zamestnanca na
škode jednak pod režim úmyselného zavinenia a tiež aplikoval limitáciu pre prípady nedbanlivostného
zavinenia. Odvolací súd napokon konštatoval, že z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by súd
z dôkazov označených k preukázaniu vlastných tvrdení strán sporu zistil riadne skutkový stav a aplikoval
správne právne predpisy. Skutkový stav nebol z vykonaných dôkazov zistený v rozsahu dostačujúcom

pre rozhodnutie sporu a zo zistených skutočností súd zároveň nevyvodil správny právny záver tým,
že aplikoval nesprávny právny predpis. Úlohou súdu prvej inštancie tak je opätovne rozhodnúť vo veci
v naznačenom smere s tým, že súd je povinný sa náležite vysporiadať s odvolacími námietkami žalobcu
týkajúcimi sa predovšetkým absencie záverov súdu prvej inštancie o intenzite vykonávanej dopravy
vodičmi u zamestnávateľa tak, aby bolo možné skúmať mieru zavinenia žalobcu na rozsahu škody

spôsobenej aj z dôvodov na jeho strane. Pre nový záver má súd využiť všetky relevantné skutočnosti
predostreté v rámci konania.

12. Dňa 05.10.2023 Okresný súd Poprad postúpil vec na prejednanie tunajšiemu súdu ako kauzálne
príslušnému na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci.

13. Súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom ešte uložil žalobcovi povinnosť predložiť plán jázd
a zoznam vykonaných jázd žalovaného v mesiaci január 2018 a december 2017 (tzv. plán stasky za
uvedené obdobie).

14. Žalobca podaním zo dňa 27.05.2024 oznámil, že objektívnych príčin nie je v možnostiach
žalovaného predložiť plán jázd, kvôli uplynutiu času, po ktorý sa tieto záznamy uchovávajú. Podľa § 9
ods. 3 písm. b) zák. č. 462/2007 Z.z. o organizácii pracovného času v doprave sa záznamy o pracovnom
čase , práci nadčas a pracovnej pohotovosti mobilných zamestnancov uchovávajú najmenej dva roky
po uplynutí obdobia, na ktoré sa vzťahujú. Taktiež poukázal na čl. 33 nariadenia EP a Rady č. 165/2014

zo dňa 04.02.2014 o tachografoch v cestnej doprave, v zmysle ktorého je dopravný podnik povinný
uchovávať záznamové listy a výtlačky najmenej jeden rok po ich použití.15. Žalovaný v reakcii na podanie žalobcu podaním zo dňa 05.06.2024 poukázal na skutočnosť,
že k udalosti došlo dňa 17.01.2018 a žaloba bola podaná dňa 03.10.2019, preto požiadavka súdu
bola podľa žalovaného legitímna i pri rešpektovaní archivačnej lehoty. Žalovaný mal za to, že

bolo v záujme žalobcu evidovať záznamy po celú dobu trvania súdneho sporu, a to práve za
účelom preukázania realizovaných výkonov zo strany žalovaného. Žalovaný mal za to, že žalobca
nepredložením požadovaných listín neuniesol dôkazné bremeno a je nutné považovať za pravdivé
tvrdenia žalovaného a vypočutého svedka.

16. Na základe dokazovania, vykonaného ešte na pojednávaniach dňa 23.02.2022 a 22.04.2022,
a to predloženými či obstaranými listinnými dôkazmi, ako aj výsluchom žalovaného a svedka G. H.,
vychádzajúc tiež zo skutkových tvrdení strán sporu, súd zistil nasledovný skutkový stav:

17. Z nesporných skutkových tvrdení vyplýva, že žalovaný bol od 01.12.2017 do 01.06.2019
v pracovnom pomere u žalobcu na pracovnej pozícii vodiča. Dňa 17.01.2018 o 23.00 hod. vykonali

príslušníci Colného úradu pre Zlínsky kraj cestnú kontrolu nákladného vozidla EČV: A. s pripojeným
vozidlom EČV: A., na pozemnej komunikácii č. I/55 v obci H. G., I. J., pričom zistili, že vozidlo bolo
vybavené digitálnym tachografom, na ktorého snímači bol pripevnený magnet, ktorý tam inštaloval
(založil) žalovaný. Žalovaný pritom v tom čase realizoval cestu pri výkone svojej práce pre žalobcu, a to
do G. K.. Šiel na západ do Maďarska, kde vyložil tovar a naložil tovar a následne mieril do G. K..

18. Z Protokolu o výsluchu osoby podozrivej v zmysle § 179b ods. 3 Trestního řádu Policie České
republiky, Krajského ředitelství policie Zlínskeho kraje zo dňa 18.01.2018 (čl. 5) vyplýva, že v Uherskom
Hradišti bol dňa 18.01.2018 o 9.15 hod. zahájený výsluch podozrivého A. B., ktorý uviedol, že v rámci
vykonávania jeho pracovnej činnosti dňa 17.01.2018 okolo 19.00 hod. v obci Kvasiny previedol nakládku

nákladu do jazdnej súpravy tvorenej vozidlom zn. MAN, EČV: A. XXXX, mpz: SK, s návesom zn. H.,
EČV: A.. Čo to bol za náklad, nevedel, daná jazdná súprava bola majetkom žalobcu. Daný náklad
previedol z obce Kvasiny do Považskej Bystrice. Z Českej republiky na Slovensko chcel prejsť cez
hraničný priechod Starý Hrozenkov. Okolo 19.00 hod. dňa 17.01.2018 začal uvedenú jazdnú súpravu
riadiť. Do záznamového zariadenia vozidla vložil svoju kartu vodiča. V jazdnej súprave išiel sám. Behom

danej jazdy, keď žalovaný riadil danú jazdnú súpravu, sa začal blížiť čas, kedy mal začať vykonávať
bezpečnostnú prestávku. Toto si riadne kontroloval, ale behom jazdy nemohol nájsť vhodné miesto, kde
by s jazdnou súpravou odstavil, a preto s jazdnou súpravou zastavil na jednej menšej odstavnej ploche
v úmysle, že umiestni magnet na snímač otáčok kardanového hriadeľa, a to z dôvodu, aby digitálny
tachograf ďalej nezaznamenával jeho jazdu a vykazoval prestávku. Vedel, ako funguje celý systém.

Potom si vzal svoj magnet a umiestnil na daný snímač otáčok. Išlo o jeho magnet, ktorý dostal skôr od
nejakého vodiča z Poľska, ktorý mu vysvetlil, ako a kam daný magnet má umiestniť. Urobil to prvýkrát,
nikdy skôr sa toho nedopustil. Magnet na snímač otáčok umiestnil na menšej odstavnej ploche, kde
nebolo vhodné vykonať bezpečnostnú prestávku, preto, keď magnet na snímač otáčok umiestnil, opäť
započal jazdu a to i napriek tomu, že vedel, že na kartu vodiča sa mu bude behom jazdy - vykonávania

pracovnej činnosti – zaznamenávať prestávka. Toto urobil niekde pri obci Otrokovice. Napriek daným
okolnostiam pokračoval v jazde, keďže chcel nájsť vhodné miesto na odpočinok. Po tom, čo osadil
magnet, riadil vozidlo asi ďalších 20 km a prechádzal obcou Staré Město, kde bol zastavený hliadkou
colného úradu, ktorá od neho chcela doklady. Po zastavení sa hliadke priznal, že na snímacom zariadení
otáčok umiestnil magnet a ukázal im to. Následne prišla na miesto hliadka polície, ktorá ho previezla

do cely v Uherskom Hradišti. S hliadkou plne spolupracoval. Dôvodom jeho konania bolo, že chcel
ušetriť čas, aby mohol nájsť vhodné miesto pre vykonanie odpočinku. Počas jazdy boli všetky čerpacie
stanice obsadené. Bolo to jeho rozhodnutie a jeho zamestnávateľ mu to v žiadnom prípade neprikázal
a zamestnávateľ o tom nevedel. Svoje konanie žalovaný ľutoval a mrzelo ho, čo spôsobil.

19. Z uznesenia Okresního státního zastupitelství v Uherském Hradišti č.k. ZK 24/2018-11 zo dňa
31.01.2018 vyplýva, že v trestnej veci žalovaného podozrivého zo spáchania prečinu neoprávneného
prístupu k počítačovému systému a nosiču informácií podľa § 230 ods. 2 písm. d), ods. 3 písm. b) Tr.
zákonníku bolo rozhodnuté podľa § 179g ods. 1 Tr. řádu o podmienečnom odklade podania návrhu na
potrestanie podozrivého - žalovaného pre skutok spočívajúci v tom, že dňa 17.01.2018 v dobe okolo

23.00 hod. od Otrokovíc do Starého Města, okres Uherské Hradiště, na ul. Brnenskej v areáli firmy
Algeko v smere na Brno v rámci výkonu pracovnej činnosti pre spoločnosť VSM-TRANS Plus s.r.o.
riadil nákladné motorové vozidlo, pričom na snímači otáčok kardanového hriadeľa vozidla umiestnil
magnet, ktorý snímač vyradil z činnosti a digitálny tachograf zaznamenával iba prestávku a odpočinokaj v dobe riadenia vozidla, v ktorom je videný prečin neoprávneného prístupu k počítačovému systému
a nosiču informácií podľa § 230, a to z dôvodu, že podozrivý - žalovaný sa k činu priznal, s podmieneným
odložením podania návrhu na potrestanie súhlasil, škoda nebola činom spôsobená a vzhľadom k osobe

podozrivého s prihliadnutím k jeho doterajšiemu životu a ku okolnostiam prípadu, je možné dôvodne
takéto rozhodnutie považovať za dostačujúce. Zároveň bola žalovanému stanovená skúšobná doba
v trvaní 12 mesiacov.

20. Z Rozhodnutia Krajského úřadu Zlínskeho kraje sp. zn. KUSP 4573/2018 DOP zo dňa 04.05.2018

(čl. 39) vyplýva, že žalobca je vinný tým, že ako zahraničný dopravca prevádzkujúci dopravnú motorovú
dopravu nákladným vozidlom alebo jazdnou súpravou o najväčšej povolenej hmotnosti presahujúcej
3,5 tony, ak sú určené k preprave zvierat alebo vecí, nezaistil, aby vodič - žalovaný riadne viedol
záznamy o dobe riadenia vozidla bezpečnostných prestávkach a dobe odpočinku, keď dňa 17.01.2018
v okamihu zastavenia vozidla dopravnou kontrolou na ceste I/55 v k. ú. obce Staré Město, Zlínský
kraj, ČR riadil toto nákladné vozidlo za použitia zariadenia – magnetu – k manipulácii s tachografom

pre potlačenie údajov. Týmto obvinený porušil ust. § 27 zák. o silničnej dopravě v spojení s ust. čl. 32
ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 165/2014 o tachografoch v cestnej doprave
a dopustil sa priestupku podľa § 35 ods. 2 písm. h) zák. o silničnej dopravě. Vo výroku II. za naplnenia
skutkovej podstaty priestupku dopravný úrad obvinenému uložil správny trest – pokutu, a to podľa § 35
ods. 6 písm. b) zák. o silničnej dopravě vo výške 99 000 Kč. Tretím výrokom bola žalobcovi uložená

povinnosť nahradiť náklady správneho konania paušálnou čiastkou vo výške 1 000 Kč, ktoré sa stali
splatnými nadobudnutím právoplatnosti tohto rozhodnutia, teda dňom 23.05.2018. Posledným výrokom
bolo rozhodnuté, že na úhradu pokuty vo výške 99 000 Kč a čiastky pripadajúcej na náklady konania
vo výške 1 000 Kč sa dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia započítajú vyššie uvedené
čiastky v celkovej hodnote 100 000 Kč, z kaucie zaplatenej dňa 18.01.2018 vo výške 100 000 Kč.

Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že žalobca mal vo veci vypovedať tak, že vodič –
žalovaný je u neho zamestnaný cca tri týždne, pričom predtým vykonával prácu mechanika a vodiča
malých vozidiel. Vodič mal žalobcovi vysvetliť svoje konanie tak, že magnet umiestnil na snímač pohybu
z dôvodu, aby mohol bezpečne zaparkovať a urobiť si prestávku, pretože dlhšie nebolo kde nechať
odstavené vozidlo. Mal mu to poradiť poľský vodič, ktorý mu mal zaistený magnet dať. Vodič – žalovaný

si neskôr po zastavení cestnou kontrolou uvedomil, akého závažného protiprávneho konania sa dopustil
a je si vedomý, že nemožnosť zaparkovať mal riešiť iným spôsobom. Žalobca mal ďalej vypovedať,
že žalovanému – vodičovi bola uznesením štátneho zastupiteľstva uložená za toto konanie podmienka
na 12 mesiacov. Žalobca uviedol, že v minulosti žiaden jeho zamestnanec sa takéhoto priestupku
nedopustil a bol presvedčený, že sa tak závažného porušenia zákona o cestnej doprave už žiaden jeho

zamestnanec ani nikdy nedopustí, po tejto skúsenosti. Žalobca už v konaní pred správnym orgánom
avizoval, že pokutu bude vymáhať od samotného vodiča. Čo sa týka samotného konania vodiča, správny
orgán uviedol, že dopravný úrad vyhodnotil dáta z karty vodiča – žalovaného i vozidla a je z nich zrejmé,
že posledný úsek jazdy začal o 19.34 hod. dňa 17.01.2018, kedy bol vystavený expedičný list pre
prepravu autodielov z Kvasic do Považskej Bystrice a trval 2 hodiny a 23 minút. Nasledoval záznam

odpočinku od 22.01 hod. do okamihu vytiahnutia karty pri cestnej kontrole o 23.28 hod. Korešponduje
tomu aj výpis činnosti vodiča z karty vodiča zaobstaraný cestnou kontrolou. Z uvedeného dopravný
úrad usúdil, že vodič nebol nútený čerpať prestávku v jazde a mohol pokračovať v jazde až do miesta
vhodného k zastaveniu. Podľa názoru dopravného úradu chcel vodič dôjsť do cieľa cesty bez čerpania
bezpečnostnej prestávky, preto záznam časti doby jazdy potlačil použitím magnetu. Odôvodneniu

protiprávneho konania poskytnutému vodičom tak dopravný úrad neuveril. Dopravný úrad napokon
poukázal na zodpovednosť dopravcu, aby dostatočne preškolil vodičov o dobe jazdy a odpočinku
podľa nariadenia č. 561/2006, riadnom vedení svojich záznamov o týchto dobách a riadnom používaní
tachografu. Dopravný úrad taktiež vyhodnotil, že nemožno predpokladať, že k použitiu magnetu došlo
v dôsledku nedostatočných skúseností vodiča. Napokon z uvedeného odôvodnenia rozhodnutia tiež

vyplýva, že dopravný úrad nezohľadňoval skutočnosť, že si žalobca bude vymáhať pokutu od svojho
zamestnanca – žalovaného a vymáhanie pokuty označil tiež za neetické.

21. Z Potvrdenia o prevzatí kaucie podľa zák. č. 111/1994 Sb. o silniční dopravě č. 004034 zo dňa
18.01.2018(čl.42)vyplynulo,žecelkovávýškakauciepredstavovala100.000,-Kčakauciabolavybraná

z dôvodu podozrenia, že by prípadné vymáhanie pokuty bolo spojené s neprimeranými nákladmi, príp.
nebolo možné vôbec. Potvrdenie o prevzatí kaucie bolo vydané dňa 17.1.2018 o 23.00 hod..22. Z odpovede Krajského úřadu Zlínskeho kraje, odboru dopravy a silničního hospodářství, oddelení
a správnych agend sp. zn. KUSP 67617/2020 DOP zo dňa 13.10.2020 (čl. 38) vyplýva, že dňa
17.01.2018 Celní úřad pro Zlínsky kraj na silnici I/55 v Starom Meste (ČR) vykonal cestnú kontrolu

prevádzkovania medzinárodnej nákladnej dopravy zo strany žalobcu, pričom bolo zistené podozrenie
z priestupku dopravcu podľa zákona č. 111/1994 Sb o silničnej dopravě a následne bola od dopravcu
požadovaná kaucia vo výške 100 000 Kč, ktorá bola žalobcom zaplatená v hotovosti dňa 18.01.2018
oproti potvrdeniu č. 004034. Predmetná kaucia bola nasledujúci deň uložená na depozitný účet
Krajského úřadu Zlínskeho kraje. Krajský úřad Zlínskeho kraje vo veci priestupku žalobcu ako dopravcu

vydal dňa 04.05.2018 pod č.k. KUZL 4573/2018 DOP rozhodnutie o uložení pokuty vo výške 99 000
Kč s nákladmi konania vo výške 1 000 Kč. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
23.05.2018. V súlade s § 35f odst. 2 zákona o silničnej dopravě bolo rozhodnuté o započítaní celej
zloženej kaucie na pokrytie pokuty a nákladov konania. Dňa 31.05.2019 oprávnená úradná osoba – L.
H., referent odboru dopravy a cestného hospodárstva – interným oznámením odboru ekonomickému
Krajského úřadu Zlínskeho kraje požiadala o prevedenie čiastky 99 000 Kč, ako platby pokuty a čiastky

1 000 Kč ako platby nákladov konania z depozitného účtu do príjmov z výkonu štátnej správy. Následne
dňa 12.06.2018 prebehla táto operácia a pokuta a náklady správneho konania tak boli uhradené zo
zloženej kaucie. Krajský úřad Zlínskeho kraje teda žalobcovi ako dopravcovi nevracal žiadnu časť kaucie
ani nevyžadoval žiadny doplatok.

23. Z výpovede žalovaného pred súdom (na pojednávaní dňa 23.02.2022) vyplýva, že čo sa týka
inkriminovanej jazdy, tak ak by šiel na svoju kartu z východu z Prešova do Maďarska, musel by
robiť pauzu, výkon by ho nepustil, preto šiel na cudzej karte. V Bratislave karty prehodil, dal si svoju
a pokračoval do Maďarska, kde po vykládke a nakládke šiel do Českej republiky. Keďže to žalovanému
užčasovonevychádzalo,takzaložilmagnet,abymutozapočítavalopauzuaránomalnáslednevykladať

v Považskej Bystrici. Žalovaný vo svojej výpovedi všeobecne popisoval, ako sa nedali stíhať nakládky
a vykládky, ako sa realizovali cesty do Maďarska a že vodiči boli nútení používať cudzie karty alebo
magnet, aby stíhali nakládky a vykládky. Žalovaný popísal, že magnet funguje tak, že tachometer
zaznamenáva pauzu, akoby auto stálo, zaznamenáva odpočinok, ale pritom auto ide ďalej, čo vie
zaznamenávať aj mýtny systém. Čo sa týka trestného konania v Českej republike, uviedol, že všetko

vzal na seba a povedal, že mu to dal jeden Poliak, lebo nechcel potopiť žalobcu. Na výslovnú otázku,
odkiaľ mal žalovaný magnet, žalovaný uviedol, že si ho musel zaobstarať a dal mu ho kolega, ktorý od
žalobcu odchádzal, a to M. N..

24. Z výpovede svedka G. H. vyplývajú iba zovšeobecnené informácie o fungovaní prepravy u žalobcu

a podmienkach. Svedok uviedol, že tovar sa nakladal väčšinou večer v F., H., G., teda celé východné
Slovensko. Ráno už musel byť tovar v Maďarsku, kde sa vyložil a hneď sa nakladali prázdne bedne,
koše a utekalo sa naspäť na východ do Košíc a Prešova. Nakladali sa komponenty pre automobilky. Po
vykládke v Prešove zase došla SMS, že nakládka bude večer o 18.00-19.00 hod. v Košiciach s tým,
že sa to večer naložilo a ráno musel byť tovar opäť v Maďarsku. Bolo toho veľa na psychiku a bola to

aj fyzická záťaž. Spali po 2-3 hodiny denne a potom opätovne išli nakladať a vykladať tovar. Uviedol,
že do práce nastúpil v nedeľu večer a skončil v sobotu nadránom. Niekedy vyšla pauza 9-hodinová
na spánok, ale málokedy sa to stávalo. Uviedol, že magnety u žalobcu patrili medzi medzi povinnú
výbavu. Buď už boli v aute, alebo vodiči používali cudziu kartu. Uviedol, že školenie BOZP neabsolvoval.
Zamestnávateľ podľa svedka mal určite vedomosť o používaní magnetov, inak by nedával také termíny

nakládok a vykládok, pretože by sa to fyzicky ani normálne nestíhalo. Používalo sa to len kvôli tomu,
aby sa stíhali vykládky a nakládky a keď chcel zamestnanec niečo aj zarobiť. Jedna preprava z Prešova
do Maďarska a späť bola hodnotená na 100 EUR. To, ako vykonal túto cestu, bolo na vodičovi, ale
musel to urobiť tak, aby stihol na druhý deň ďalšiu nakládku, keď už mal aj SMS. Nepriamo boli robené
na nich tlaky, že či pôjde na nakládku a vykládku opäť, že nemá kto ísť a bolo by dobré a nepriamo na

nich tlačili, že zarobia. Vysvetlil aj skutočnosť týkajúcu sa časovej tiesne a výkonu zvládnuť takéto cesty
tak, že v Košiciach sa nakladalo večer o 20.00 hod. s tým, že denný pracovný čas vodiča je maximálne
15 hodín a to len 3x do týždňa. Keď začínal na stanovišti vo Veľkom Šariši, pokračoval do Košíc a keď
došiel do Košíc, bola to už hodina. O 20.00 hod. bola nakládka, potom mal čakať pri nakládke 2-3
hodiny, naložilo sa to okolo 23.00 hod. a nasledovala cesta do Maďarska pod hraničným prechodom

Rajka pri Bratislave a cesta do Bratislavy trvala čistej jazdy 6 hodín s tým, že medzitým je povinná
prestávka 45 minút. O 23.00 hod., keď odchádzal z Košíc, v Bratislave bol o 6.00 hod. ráno a vykládka
bola o 8.00 hod. ráno v danom meste v Maďarsku pod Rajkou, 13-15 km. Už keď začal večer o 19.00
hod. odchádzať do Košíc, už mal 13 hodín cez svoj pracovný čas. Kým vyložil tovar, bolo 9.00 hod ráno,kým vyložili obaly, bolo 10.00 hod. a o 11.00 hod. boli naspäť na Slovensku a išli naspäť na východ. Už
toto nevychádzalo časovo, v noci musel urobiť tak, aby mu z Košíc do Bratislavy vyšla pauza. Nemal
vedomosť o tom, že by bol vodič prichytený s magnetom. Vysvetlil, že v tachografe je tachografová

karta, ktorá zaznamenáva jazdy a pauzy. V Košiciach musel dať kartu vonku a založiť novú kartu a na
nej došiel až do Bratislavy. Keď došiel do Košíc o 20.00 hod., povinnú prestávku si musel dať do ráno
do 5.00 hod. V Košiciach kartu vytiahol vonku, založil druhú kartu, aby mohol pokračovať ďalej alebo
si dal magnet. Jeho karta, ktorá bola vybratá, na ňu sa nevykonávala žiadna činnosť, keďže nebola
vložená do tachografu. V Bratislave po pauze už mal kartu vonku a ráno ju mohol dať do tachografu.

Začal svoj pracovný čas, išiel do Maďarska, vyložil, naložil, cez deň jazdil na svojej karte a vrátil sa
naspäť na východ. Uviedol, že dostali nepriamy príkaz od zamestnávateľa, že bolo by dobré, aby použili
magnety, priamo to nepovedal, že majú si založiť magnet, ale že si majú nejako pomôcť, aby stíhali
nakládky a vykládky. Bolo im povedané, že pokiaľ sa im v práci nepáči, môžu odísť, nebola tam priama
hrozba ukončenia pracovného pomeru. Svedok pracovný pomer u žalobcu ukončil, pretože už fyzicky
a psychicky to bolo na neho veľa. Vedel, že používanie magnetu je protiprávne. U žalobcu pracoval

cca rok. Uviedol, že u žalobcu boli platení minimálnou mzdou plus čo zarobili naviac, mali ,,kešovku“
v obálke pripravené peniaze. Stravné lístky sa dostávali nie na deň, ale od prepráv, napr. mal 9 prepráv,
dostal 10 lístkov. So žalovaným sú bývalí kolegovia, stretávajú sa ako kamaráti jeden až dvakrát do
mesiaca na benzínovej pumpe na káve.

25. Z verejne dostupného kurzového denného lístka ECB (na stránkach Národnej banky Slovenska)
vyplýva, že ku dňu zloženia kaucie 100 000 Kč bola hodnota 1 EUR = 25,365 CZK. Suma 100 000 Kč
tak ku dňu zloženia zo strany žalobcu predstavovala 3 942,44 EUR.

26. Zistený skutkový stav súd právne posudzoval podľa nasledujúcich ustanovení:

27. Podľa § 230 ods. 1, 2, 3 Tr. zák. (1) kdo překoná bezpečnostní opatření a tím neoprávněně získá
přístup k počítačovému systému nebo k jeho části, bude potrestán odnětím svobody až na dvě léta,
zákazem činnosti nebo propadnutím věci. (2) Kdo zasáhne do počítačového systému nebo nosiče
informací tím, že

a) neoprávněně užije data uložená v počítačovém systému nebo na nosiči informací,
b) data uložená v počítačovém systému nebo na nosiči informací neoprávněně vymaže nebo jinak zničí,
poškodí, změní, potlačí, sníží jejich kvalitu nebo je učiní neupotřebitelnými,
c) padělá nebo pozmění data uložená v počítačovém systému nebo na nosiči informací tak, aby byla
považována za pravá nebo podle nich bylo jednáno tak, jako by to byla data pravá, bez ohledu na to,

zda jsou tato data přímo čitelná a srozumitelná, nebo
d) neoprávněně vloží data do počítačového systému nebo na nosič informací nebo učiní jiný zásah do
programového nebo technického vybavení počítače nebo jiného technického zařízení pro zpracování
dat,
bude potrestán odnětím svobody až na tři léta, zákazem činnosti nebo propadnutím věci.

(3) Odnětím svobody na šest měsíců až čtyři léta, zákazem činnosti nebo propadnutím věci bude
pachatel potrestán, spáchá-li čin uvedený v odstavci 1 nebo 2
a) v úmyslu způsobit jinému škodu nebo jinou újmu nebo získat sobě nebo jinému neoprávněný
prospěch, nebo
b) v úmyslu neoprávněně omezit funkčnost počítačového systému nebo jiného technického zařízení pro

zpracování dat.

28. Podľa § 27 zákona č. 111/1994 Sb. o silniční dopravě zahraniční dopravci provozující silniční dopravu
velkými vozidly, na kterou se v plném rozsahu použije přímo použitelný předpis Evropské unie upravující
harmonizaci předpisů v sociální oblasti týkajících se silniční dopravy4d) nebo Evropská dohoda o práci

osádek vozidel v mezinárodní silniční dopravě (AETR)4), jsou povinni zajistit, aby řidiči řádně vedli
záznamy o době řízení vozidla, bezpečnostních přestávkách a době odpočinku, dodržovali požadavky
na dobu řízení vozidla, bezpečnostní přestávky a dobu odpočinku a záznamy o době řízení vozidla,
bezpečnostních přestávkách a době odpočinku měli u sebe a předložili je při kontrole. Zahraniční
dopravci jsou dále povinni zajistit, aby ve velkém vozidle při jeho provozu byly doklady podle § 3

odst. 1 písm. b). Na zahraniční dopravce se rovněž vztahuje povinnost uvedená v § 9 odst. 1 písm.
a). Provozuje-li zahraniční dopravce silniční dopravu najatým vozidlem, je povinen zajistit též splnění
podmínek uvedených v § 3 odst. 2 písm. d) až f).29. Podľa § 35 ods. 2 zákona č. 111/1994 Sb. o silniční dopravě dopravce se dopustí přestupku tím,
že nezajistí, aby řidič řádně vedl záznam o době řízení vozidla, bezpečnostních přestávkách a době
odpočinku a tento záznam předložil při kontrole, nebo záznam o době řízení vozidla, bezpečnostních

přestávkách a době odpočinku neuchová po stanovenou dobu.

30. Podľa § 179 ods. 1zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len „Zákonník práce“), zamestnanec
zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení
pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo

zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.

31.Podľa§179ods.2Zákonníkaprácezamestnaneczodpovedáajzaškodu,ktorúspôsobilúmyselným
konaním proti dobrým mravom.

32. Podľa § 186 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný

nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do
predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

33. Podľa § 191 Zákonníka práce zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za
ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.

34. Podľa § 220 Zákonníka práce plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností vyplývajúcich
z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je
predmetom pracovnej cesty.

35. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný pracoval v čase vykonania jazdy dňa 17.01.2018
u žalobcu a že predmetnú jazdu vozidlom značky MAN EČV: A. realizoval pri výkone pracovnej činnosti
pre žalobcu. Sporná medzi stranami sporu bola iba otázka zavinenia zo strany žalovaného a existencia
predpokladov pre náhradu škody, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku pôvodne zaplatenej kaucie, ktorá
sa zaúčtovala následne na uloženú pokutu.

36. Podľa ust. § 179 Zákonníka práce sa posudzujú také prípady zodpovednosti zamestnanca za škodu,
ktoré vznikli zavineným porušením povinnosti zamestnanca pri plnení pracovných úloh alebo v priamej
súvislosti s ním a nie sú upravené iným osobitným ustanovením. Zamestnávateľ je povinný preukázať
nielen vznik škody, protiprávnosť konania zamestnanca, ale aj zavinenie, a rovnako tak i príčinnú

súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním zamestnanca. Predpokladmi založenia (vzniku)
všeobecnej pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnanca, ktoré musia byť splnené kumulatívne spolu,
sú:
a) existencia pracovnoprávneho vzťahu (konkrétne pracovného pomeru),
b) protiprávny úkon,

c) vznik škody,
d) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody,
e) porušenie povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, tak ako to
vymedzuje Zákonník práce,
f) zavinenie zamestnanca, ktoré je zamestnávateľ povinný preukázať (okrem prípadov zodpovednosti

zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a
zodpovednosti za stratu zverených predmetov.

37. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu
dôvodná, nakoľko žalobca preukázal, že žalovaný konal protiprávne pri plnení svojich pracovných

úloh, keď použil magnet na digitálny tachograf, čo dokonca napĺňalo znaky trestného činu, pričom toto
protiprávne konanie žalovaného žalobca preukázal predložením protokolu o výsluchu žalovaného ako
aj uznesenia o podmienečnom odložení podania návrhu na potrestanie žalovaného. Zároveň žalobca
preukázal vznik škody na jeho strane v podobe zaplatenej kaucie, ktorá sa započítala na neskôr
vyrubenú pokutu uloženú v dôsledku protiprávneho konania žalovaného, a teda žalobca preukázal

aj príčinnú súvislosť medzi škodou a protiprávnym konaním žalovaného. Z listinných dôkazov vyplýva,
že žalovaný sa v trestnom konaní priznal k spáchaniu daného činu – umiestneniu magnetu na
snímač otáčok kardanového hriadeľa a spontánne vypovedal, že získal magnet od poľského vodiča.
Až v aktuálnom konaní pred súdom, a to tiež nie pri prvom úkone (odpore) alebo až následne,v priebehu konania, vypovedal odlišne a tvrdil, že magnet získal od bývalého vodiča žalobcu M. N. a že
predmetný magnet použil so súhlasom, resp. na pokyn, či nepriamy nátlak žalobcu. Súd ale považoval
uvedené tvrdenia žalovaného za účelové a navyše príliš všeobecné, keď žalovaný žiadnym spôsobom

nepreukazoval, či práve v danom konkrétnom prípade jazdy dňa 17.01.2018 bol nútený použiť magnet
za účelom splnenia pracovných úloh uložených žalobcom. Súd na základe vykonaného dokazovania
pritom vyhodnotil, že vzhľadom na charakter konania žalovaného šlo o úmyselné zavinenie škody,
prinajmenšom vo forme nepriameho úmyslu (žalovaný vedel, že svojím konaním môže spôsobiť škodu
a pre prípad, že vznikne bol s týmto výsledkom uzrozumený, pretože vedel, že použitie magnetu bolo

protiprávne a môže byť postihnuté sankciami). Na daný prípad pritom podľa názoru súdu nemožno
aplikovať § 187 Zákonníka práce o pomernom výpočte výšky škody podľa miery zavinenia zamestnanca
a zamestnávateľa, pretože v konaní nebolo preukázané, že by škodu spôsobil porušením povinností aj
zamestnávateľ.

38. Čo sa týka výpovede žalovaného i svedka, tieto výpovede boli v prevažnej časti veľmi

zovšeobecňujúce – týkali sa všeobecne vykonávaných jázd do Maďarska. V danom prípade ale
žalovaný realizoval pilotnú jazdu do Českej republiky a z výpovede žalovaného nevyplynulo, že by bolo
nevyhnutné pre realizovanie danej cesty použitie magnetu a zároveň z výpovedí nemožno považovať
za preukázané, že by sa na použití magnetu, a teda protiprávnom konaní i zavinení škody, nejakým
spôsobom, priamo, či nepriamo, podieľal samotný žalobca. Žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné

bremeno,žebypoužitiemagnetubolonevyhnutnépresplnenietejtopracovnejúlohy,čipracovnýchúloh,
ktoré vykonal pred tým, alebo po tom, a teda, že by žalobca vzhľadom na rozpis plánovaných jázd musel
rátať, či vyžadovať takéto nelegálne obchádzanie riadneho zápisu jazdy. Súd sa v tomto smere pokúsil
zaobstarať aj dôkaz nad rámec návrhu žalovaného, a to plánu jázd – tzv. stasky, z ktorého by vyplývalo,
aké bolo skutočné vyťaženie žalovaného v práci v danom mesiaci január 2018, či predchádzajúcom

mesiacidecember2017.Vzhľadomvšaknauplynutúdobu,žalobcaužnedisponovaltýmitoúdajmi,ktoré
by mohli napomôcť žalovanému preukázať, či si plán práce – rozpis jázd, skutočne vyžadoval nelegálne
spôsoby obchádzania riadneho zápisu realizovaných jázd.

39. Čo sa týka škody na strane žalobcu, túto súd považoval za preukázanú z rozhodnutia Krajského

úraduZlínskehokraje,odbordopravyasilničníhohospodářstvízodňa04.05.2018apotvrdeniaozložení
kaucie zo dňa 18.01.2018. Následne je zrejmá príčinná súvislosť medzi škodou a protiprávnym konaním
žalovaného, pretože práve v dôsledku protiprávneho konania žalovaného, ku ktorému sa žalovaný
v trestnom konaní doznal, bola žalobcovi uložená pokuta a náhrada trov správneho konania v celkovej
výške 100 000 Kč. Na úhradu pokuty a trov konania pritom bola použitá kaucia, ktorú žalobca musel

zložiť, ak chcel uvoľniť zaistený kamión a vodiča, vo výške 100 000 Kč. V čase úhrady uvedenej sumy zo
strany žalobcu, t.j. ku dňu 18.01.2018 predstavovala pritom suma 100 000 Kč ekvivalent 3 942,44 EUR,
ktoré musel žalobca vynaložiť na zaplatenie kaucie, resp. následne vyrubenej pokuty a trov správneho
konania.

40. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a závery a s poukazom na citovanú právnu úpravu súd
vyhovel žalobe žalobcu aj v zostávajúcej časti a zaviazal žalovaného na zaplatenie zostávajúcej časti
náhrady škody vo výške 3 594,44 EUR.

41. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky

preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva.

42. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

44. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu strán sporu v zmysle § 255 ods. 1 CSP
tak, že žalobcovi ako plne úspešnému priznal voči žalovanému, ktorý bol v konaní (vrátane odvolacieho

konania) v celom rozsahu neúspešný, nárok na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania,
v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením do 60 dní po
právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

2 19Cpr/12/2023

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.