Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. september 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 33P/137/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123210002
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kordošová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2123210002.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P.

L., A. XX.XX.XXXX, W. Y. P., v konaní zastúpená opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Piešťany pracovisko Hlohovec; dieťa matky: U. L. I., A. XX.X.XXXX, F. U. XXXX/X, M., zastúpená
advokátkou: Mgr. Jaroslava Krajčovičová Šoková, SNP 10, Hlohovec, a otca: H. L., A. XX.X.XXXX,
Q. XXXX/X, M. (navrhovateľ), zastúpený: SLAVIKATTORNEYS s.r.o., Mlynarovičova 13, Bratislava; o
zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom:
-každý párny týždeň od piatka od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod.

okrem mesiaca júl v každom kalendárnom roku
-každý párny pondelok, nepárny utorok a každý štvrtok,
vždy od 15.00 hod. do 18.00 hod. okrem mesiaca júl
-počas mesiaca júl v každom kalendárnom roku
od tretieho júlového pondelka od 9.00 hod. do štvrtej júlovej nedele do 19.00 hod.

Na začiatku styku si otec maloleté dieťa riadne pripravené prevezme v dňoch školského vyučovania

v (pred)školskom zariadení a mimo týchto dní v mieste bydliska matky, kde ho po skončení stretnutia
matke riadne odovzdá.

V prípade, ak sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť, ten rodič, na strane ktorého
vznikne prekážka, je povinný druhého rodiča bezodkladne informovať o neuskutočnení styku, a to
najneskôr 18 hodín pred začiatkom styku. V prípade, ak sa styk neuskutoční z dôvodov na strane
maloletého dieťaťa, matka je povinná poskytnúť otcovi náhradný termín styku z troch možností
navrhnutých otcom v lehote do 10 dní odo dňa kedy sa mal uskutočniť.

II. Týmto sa mení rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26CoP/77/2021 z 23.2.2022 v spojení s
opravným uznesením tohto súdu z 30.3.2022 v časti úpravy styku otca s maloletou P..

III. Obom rodičom sa ukladá výchovné opatrenie povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu v
Centre pre deti a rodiny Piešťany, Sasinkova 1071/11, Piešťany v rozsahu minimálne 10 hodín počnúc
od vykonateľnosti tohto rozhodnutia za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať.

Tento výrok je predbežne vykonateľný.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.12.2023 sa otec maloletej P., A. XX.XX.XXXX, domáhal
rozšírenia styku s maloletou najmä z dôvodu krátkosti trvania jednotlivých jeho stretnutí, kedy si nevie s
dieťaťom plnohodnotne užiť čas, ísť s dcérou, ktorá zas vyrástla, na dlhšie výlety či dovolenky, prípadne

navštíviť rodinu.

2. Otec v návrhu uvádzal, že manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené dňa 3.8.2019
rozsudkom tunajšieho súdu z 1.8.2019 v konaní pod sp. zn. 11P/33/2019. Stretávanie otca s dieťaťom
bolo naposledy upravené rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26CoP/77/2021 z 23.2.2022 v

spojení s opravným uznesením tohto súdu z 30.3.2022, ktorými sa zmenil rozsudok Okresného súdu
Trnava z 29.4.2021 č. k. 38P/32/2020-167, právoplatnými dňa 5.4.2022 tak, že otec má právo na styk
s dieťaťom každý týždeň v pondelok od 16:00 hod. do 19:00 hod.; vo štvrtok v tom istom čase; v párnu
nedeľu od 15:30 hod. do 19:30 hod.; v nepárnu sobotu od 15.30 hod. do 19.30 hod. a tiež každú prvú
párnu sobotu v mesiaci od 9.30 hod. do 18.30 hod. Dieťa sa odovzdáva v predškolskom zariadení, resp.
v mieste bydliska matky; rodičia sa 18 hodín vopred informujú o prekážke v styku a matka poskytne

náhradnýtermínstykuotcovisdieťaťom,akprekážkavzniknenajehostrane.Oduvedenejdobynedošlo
k meritórnej úprave styku otca s maloletou dcérou zo strany súdu. Dňa 26.5.2023 uzatvorili rodičia na
príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny rodičovskú dohodu o úprave času styku cez týždeň od
15.00 hod. do 18.00 hod. so zachovaním rozsahu 3 hodín, aby maloletá neostávala v škôlke poobede
dlhosama,keďostatnédetiodchádzalidomovužokolo15tejhodiny.Stretávanieotcasmaloletoudcérou

prebieha v súčasnosti riadne. Otec sa v rámci určeného času snaží o čo najlepšie výchovné pôsobenie
na dcéru; má zabezpečené plnohodnotné vlastné bývanie s priestorom pre maloletú, v ktorom má
vytvorené podmienky pre spánok, hru, odpočinok a pod. Otec v rámci možnosti poskytnutého časového
priestoru socializuje dieťa na výletoch aj s iným deťmi, s rodinou a členmi jeho domácnosti; tiež trávi
chvíle s dcérou aj osamote; navštevujú kino, zámok a robia si vychádzky do prírody. Z dôvodu vyššieho

veku maloletej (od poslednej úpravy rodičovských práv) a jej zvýšenému záujmu o okolie, je podľa
názoru otca súčasný rozsah styku nedostatočný a neumožňuje plné rozvinutie role druhého rodiča a
jeho výchovné pôsobenie na maloletú dcéru. Ako dôkaz doložil fotodokumentáciu dcéry, správy z MŠ
a neskôr aj videozáznamy s navrhovateľom.

3. Otec ďalej pokračoval, že sa o P. riadne stará, zabezpečuje jej ošatenie, pripravuje teplú stravu a
spoločne s ňou aj obeduje, resp. večeria. Keďže dcéra už v priebehu dňa nespáva, otec sa sťažoval,
že nemá možnosť ju uspávať, a tým rozvíjať takto svoje rodičovské schopnosti. Maloletá sa takisto
sama dožaduje dlhších stretnutí s otcom. Otec ju preberá zo škôlky, maloletá sa na neho úprimne
teší, odovzdáva mu obrázky, ktoré mu nakreslila počas dňa, vypytuje sa ako sa má a čo budú spolu

robiť. Pri skončení stretnutí prejavuje smútok a snahu zotrvať s otcom čo najdlhšie. Otec plne dodržuje
stanovený čas na stretnutia s dcérou a povinnosť platiť výživné. Maloletá pozitívne vníma aj družku
navrhovateľa, s ktorou nežijú v spoločnej domácnosti; rada sa stretáva s jej dcérou a vnukom, ktorý je
vo veku blízkom veku P.. Otec poskytnutý priestor styku využíva aj na spoznávanie a postupné citové
približovanie maloletej dcéry a svojej matky (babka maloletej), ktorá žije dlhodobo v N.. Popritom sa

otec snaží dodržiavať pokyny matky, ktoré sú mu známe. Otec by rád sprevádzal dcéru na krúžky
a iné aktivity, na ktorých sa zúčastňuje. Súčasný rozsah stretávania a nevôľa matky mu túto účasť
neumožňujú. Opisoval, že matka maloletej volí sama bez ingerencie otca aktivity dcéry v predškolskom
zariadení (v súčasnosti je to pohybový, keramický a anglický krúžok). Otec navrhol aj mierne upraviť čas
odovzdávania dcéry, a to z dôvodu zosúladenia času styku s otváracími hodinami kultúrnych ustanovizní

napr. kino, zámok a pod. Zároveň otec žiadal upraviť styk aj počas leta v rozsahu posledných dvoch
júlových týždňov, aby mohli ísť spolu s dieťaťom na zahraničnú dovolenku. Otec v návrhu argumentoval,
že ako rodič s rovnakými rodičovskými právami musí dostať možnosť podieľať sa na starostlivosti o
maloletú dcéru v čo najširšom rozsahu tak, aby mal možnosť s dieťaťom vykonávať aj bežné denné
činnosti, napr. stravovanie, príprava na spánok (uspávanie), vytvorenie si režimu v domácnosti otca,

sprevádzanie maloletej k lekárovi, a pod. Navrhovateľ podotkol, že partner matky trávi s maloletou
výrazne viac času ako otec. V prípade zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému
z rodičov je žiaduce vytvoriť druhému rodičovi popri určení mu vyživovacej povinnosti aj podmienky na
to, aby sa aj on mohol podieľať na výchove dieťaťa a tiež na rozhodovaní o niektorých ďalších otázkach
spôsobilých ovplyvniť jeho vývin. Rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu súd upravuje vždy

ako komplex oprávnení a povinností oboch rodičov s cieľom zabezpečenia riadneho a bezproblémového
vývoja dieťaťa napriek okolnosti rozpadu vzťahu rodičov dieťaťa a to tak, aby každý z rodičov mal v
rámci stanovenej úpravy priestor nielen na utužovanie a prehlbovanie svojho vzťahu k dieťaťu, ale i nauplatňovanie svojho výchovného vplyvu na dieťa a tiež na čo najširšie rozhodovanie o otázkach z tohto
pohľadu významných.

4. Navrhovateľ poukazoval na citáciu z literatúry, že dievčatá potrebujú otca pri nadobúdaní zrelej
ženskej totožnosti. Dcéry, ktoré popri dobrom vzťahu k matke, mali jasné emocionálne puto so svojím
otcom, sú vo vzťahoch ku chlapcom prirodzenejšie, priamejšie a istejšie si svojej ženskej hodnoty. V
manželstve sa necítia ohrozené podrobovaním sa manželovi ako hlave rodiny a zároveň vedia od neho
požadovať partnerstvo pri riešení najdôležitejších manželských a rodinných záležitostí (AUGUSTYN, J.:

Otcovstvo.Trnava:Dobrákniha,2002.Rozsah304s.ISBN80-7141-382-8).Mužakootecmávrodineiv
spoločnosti nezastupiteľné miesto, a to hlavne vtedy, keď zodpovedne pristupuje k plneniu funkcií, ktoré
vyplývajú z role otca: podporuje sebavedomie dcér i synov, ale ho aj koriguje, u detí pomáha rozvíjať
intelektuálny potenciál, učí triediť a chápať pozorované udalosti, dôverovať iným, lepšie zvládať stres a
frustráciu, prekonávať bežné strachy a obavy, je priateľskou autoritou, ktorá pomáha deťom prejsť zo
sveta a role dieťaťa do sveta dospelého.

5. Právne svoj návrh otec odôvodnil ustanoveniami § 24 ods. 5; § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine;
poukazoval na nález Ústavného súdu ČR z 15. marca 2016, sp. zn. III. ÚS 2298/15, v zmysle ktorého, ak
súd rozhoduje o úprave styku rodiča s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že obidvaja rodičia majú
právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere; tomu zodpovedá aj právo dieťaťa na

starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom
by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada čo najviac
naplnená. Predpokladom zmeny rozhodnutia o úprave styku maloletého dieťaťa s rodičom, ktorému nie
je zverené do osobnej starostlivosti, je podľa otca skutočnosť, že doterajšia úprava styku je pre maloleté
dieťa nevyhovujúca, prípadne maloleté dieťa prejavuje záujem o podstatne širší rozsah stretnutí s týmto

rodičom, prípadne sa natoľko zmenili podmienky pre realizáciu styku z hľadiska záujmovej činnosti
maloletého dieťaťa, zdravotného stavu, vzdialenosti bydlísk rodičov, pracovného zaťaženia rodičov a
podobne, že doterajšia úprava styku už neumožňuje jej úspešnú realizáciu v záujme maloletého dieťaťa.
Záverom otec zhrnul, že sa domáha takej zmeny úpravy styku s maloletou dcérou, aby sa s ňou mohol
stretávať každý pondelok a štvrtok, vždy od 15tej do 19tej hodiny; každý párny víkend od piatka od 16tej

do nedele do 16tej a v mesiaci júl posledné dva týždne vkuse od pondelka od 9tej do nedele do 19tej
hodiny. Matka by potom s maloletou trávila zvyšné júlové dni v každom roku. Preberanie a odovzdávanie
maloletej by bolo v (pred)školskom zariadení, v ostatné dni u matky; otec sa tiež domáhal náhradných
stretnutí pri prekážke na strane dieťaťa a informovaní sa navzájom o neuskutočnení stretnutia.

6. Matka s návrhom otca nesúhlasila. Vo vyjadrení z 12.2.2024 k priebehu predchádzajúceho konania
doplnila, že otec bez preukázania akejkoľvek zmeny pomerov už dňa 27.7.2022, teda ani nie po 4
mesiacoch od právoplatnosti rozhodnutia súdu (5.4.2022) podal opätovne návrh na zmenu úpravy
stretávania s maloletou P., ktorý návrh otca bol tunajším súdom v konaní pod sp. zn. 33P/1/2022
právoplatne dňa 30.11.2022 zamietnutý ako nedôvodný a otec bol zaviazaný k náhrade trov konania.

Matka opätovne poukazovala na skutočnosť, že ku žiadnej zmene pomerov účastníkov nedošlo ani v
súčasnosti, a preto treba návrh otca znova zamietnuť. Zdôraznila, že iba preukázaná zmena pomerov
umožňuje vo väčšine konaní nepredstaviteľný zásah do právoplatného súdneho rozhodnutia (mimo
režim mimoriadnych opravných prostriedkov). Zmenou pomerov sa tu zásadne rozumie podstatná
zmena okolností rozhodných pre vydanie rozhodnutia, ktorého zmena sa navrhuje a k tej možno dospieť

porovnaním stavu existujúceho v čase vydania pôvodného rozhodnutia a stavu v čase po jeho vydaní.
Jedným zo základných parametrov takejto zmeny pritom je, že v čase rozhodovania o zmene skoršieho
rozhodnutia tu už táto musí byť (existovať), keďže aj v konaniach riadiacich sa primárne úpravou v CMP
je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 veta prvá CSP v spojení s § 2 ods.
1 CMP). Otec podľa matky žiadnym právne relevantným spôsobom neosvedčil zmenu pomerov, preto

treba jeho návrh zamietnuť, lebo je nedôvodný, šikanózny, zaťažujúci matku i konajúci súd. Uplatnila si
tiež nárok na náhradu trov konania.

7. Matka má za to, že podstatná zmena pomerov, pre ktorú by mohlo byť teoreticky zmenené posledné
právoplatné rozhodnutie súdu o úprave práv a povinností k maloletej, je nástup do ZŠ, avšak maloletá

nastúpi na povinnú školskú dochádzku až v septembri roku 2025. Otec má v zmysle poslednej úpravy
styku s maloletou právoplatnou dňa 5.4.2022 a mierne modifikovanou na ÚPSVaR Hlohovec dňa
26.5.2023, široko koncipovaný styk, počas ktorého má možnosť realizovať všetky aktivity, ktoré uvádza
v návrhu, teda socializáciu maloletej s inými deťmi podobného veku, návštevu kina, zámku a podobne.Matka tiež podotýka, že maloletá navštevuje MŠ a socializácia v kolektíve s rovesníkmi prebieha v
tomto prostredí, taktiež v jej rodine a v okruhu jej priateľov je viacero detí podobného veku, s ktorými sa
maloletá stretáva, teda aj v čase, kedy je maloletá v starostlivosti matky, je socializovaná. Čas strávený

s otcom je podľa matky dostatočným a rozširovať stretávanie s odôvodnením, aby toto korešpondovalo
s otváracími hodinami kultúrnych ustanovizní, neobstojí. Úprava styku, tak ako ju navrhuje otec, by
znamenala, že maloletá by trávila viac času s otcom ako s matkou, ktorá má maloletú zverenú do jej
výlučnej starostlivosti. Stráviť s maloletou 2 týždne nepretržite počas mesiaca júl by bolo pre maloletú
nevhodné, nakoľko maloletá v domácnosti otca nespala ešte ani jednu noc, otec ju nikdy neukladal k

spánku, počas prvej párnej soboty v mesiaci otec s maloletou podniká výlety a návštevy; dieťa spí v aute,
resp. nespí a takáto zmena úpravy stretávania by bola pre maloletú stresujúca, v rozpore s jej najlepším
záujmom. Zatiaľ spala P. mimo domu v noci bez prítomnosti matky iba raz, počas „prespávačky“ v škôlke,
ktorej sa chcela veľmi zúčastniť. Noc v škôlke síce absolvovala, no neobišlo sa to bez plaču za matkou,
napriek tomu, že prespatie si veľmi priala a tešila sa naň. Maloletá matke uvádza, že u otca spávať
ani nechce. Taktiež na mnohé zo stretnutí s otcom ide v podstate len preto, lebo ju matka pozitívne

motivuje; radšej by maloletá zostala doma. Už aktuálna úprava styku dnes pre matku znamená, že ona s
maloletou počas bežného týždňa trávi čas ráno po prebudení dcéry, s čím súvisí príprava stravy, raňajky,
obliekanie a chystanie do škôlky; následne cesta a odovzdanie v MŠ; tento čas je pre matku aj pre
maloletú plný povinností, pričom otec, keď si maloletú vyzdvihne v MŠ, táto je po popoludňajšom spánku
a olovrante v MŠ čulá a pripravená s otcom tráviť čas aktívne, hrami a voľnočasovými aktivitami; pri

návrate do domácnosti matky sa vracia unavená a znovu pre ňu ako i pre matku nastupujú povinnosti,
večera, hygiena, kúpanie, uspávanie. Na čas aktívne strávený s matkou počas bežného týždňa maloletej
zostávajú 2 popoludnia, inak je s otcom a vracia sa až v podvečerných hodinách. Otcom tvrdená
skutočnosť, že matka žije v spoločnej domácnosti s partnerom, sa nezakladá na pravde, lebo matka
býva iba s maloletou. Maloletá sa však sama dožaduje stretnutí s matkiným priateľom, zaujíma sa o to,

kedy za nimi príde a ak mu to nedovoľujú pracovné povinnosti, dáva najavo svoju nespokojnosť.

8. Nikto nespochybňuje vplyv otca na dieťa, práve naopak, v prípade matky si táto plne uvedomuje, aké
následky môžu mať otcove neadekvátne verbálne a častokrát aj verejné prejavy správania sa voči jej
osobe, či členom jej rodiny. Nevyžiadanými správami obťažuje dlhodobo brata a švagrinú matky, má

nevhodné narážky na babku, či tetu maloletej dcérky pri náhodných stretnutiach počas nakupovania
za prítomnosti maloletej, nevhodné maily adresuje právnej zástupkyni matky, trénerovi aikida, dokonca
neváha túto komunikáciu zdieľať aj v škôlkarskej FB skupine dcérkinej triedy, kde namiesto šírenia
pozitívnych vecí, o ktorých zdieľanie celému personálu triedy ide, šíri svoju toxicitu. Matka v ďalšom
podaní datovanom 16.9.2024 uviedla, že dňa 5.9.2024 otec maloletej fyzicky atakoval otca matky

maloletej pri preberaní dieťaťa tak, že ho silno uštipol a spôsobil mu červený fľak na trupe. Maloletá
sa následne sťažovala na bolesť bruška, lebo otec ju pri tomto incidente nevhodne schmatol. Tiež otec
nepatrične oslovoval tetu matky, či ešte neskapala, alebo na brata matky vulgárne pokrikoval; všetko
za prítomnosti maloletej. Maloletú otec dňa 12.4.2024 vyzdvihol zo škôlky mimo času úpravy jeho styku
a bol s ňou u logopéda bez informovania matky. Matka poukazovala na vyjadrenie P. pred sociálnou

pracovníčkou dňa 29.4.2024, kde maloletá uviedla, že k otcovi nechodí rada, lebo fajčí a plakala by,
keby tam mala prespať. Otec celkovo útočí na rodinu z matkinej strany, čo sú pre maloletú blízke osoby
a týmto jej ubližuje. Otec je agresívny a verbálne útočí aj na matku pred očami P..

9. Na informatívnom stretnutí rodičov na súde dňa 12.4.2024 otec uviedol, že dcéra by s ním chcela

tráviť viac času, preto si podal tento návrh; potvrdil, že u neho ešte maloletá nespala, ale v škôlke
spáva poobede normálne. Matka naopak uvádzala, že u nej doma sa dcéra vyjadruje úplne inak;
znova pripomenula, že otec s ňou nevie riadne komunikovať, šikanuje nielen matku, ale aj jej právnu
zástupkyňu a kolíznu opatrovníčku. Ak otec zlepší svoje správanie a komunikáciu, tak bude priestor aj
na zmenu stretávania. Opatrovníčka tu apelovala na otca, aby sa vyjadroval stručne, jasne a výstižne;

komunikácia rodičov je podľa koordinátorky na veľmi zlej úrovni. Dohodol sa termín výsluchu maloletej.

10. Dňa 20.5.2024 bolo vypočuté maloleté dieťa za prítomnosti koordinátorky tunajšieho súdu,
psychologičky Krajského súdu v Trnave a opatrovníčky maloletej. P. Q.yjadrila želanie, aby sa jej
výpoveď nezverejňovala, čo súd rešpektoval a písomný prepis vyložil do zabezpečenej obálky na č. l.

73 spisu. Názor dieťaťa na predmet tohto konania bol jednoznačný; maloletá primerane veku vyjadrila
túžbu po rozšírení styku s otcom aj počas nocí, v lete by s ním chcela ísť na dovolenku k moru. V závere
správy sa konštatuje silne pozitívny vzťah dcéry k otcovi a že rozšírenie stretávania s ním je v najlepšom
záujme dieťaťa; tiež by sa mal začať realizovať styk aj s prespaním každý druhý víkend od piatku donedele, doplnený o stretnutia v priebehu týždňa; na letné obdobie bola odporučená osobitná úprava
styku v dvojtýždňovom intervale.

11. Na pojednávaní dňa 23.9.2024 sa súd pred rozhodnutím oboznámil so správou orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zo dňa 29.4.2024, z ktorej vyplynulo, že otec býva vo
vlastnom trojizbovom byte, kde má P. svoju izbu so všetkým potrebným vybavením a hračkami. Hygiena
bola v čase šetrenia na výbornej úrovni. Matka s maloletou býva v rodinnom dome vo vlastníctve jej
rodičov. Maloletá má vo vlastnej izbičke všetko potrebné, i dostatok hračiek; takisto sú tu vytvorené

vhodné podmienky pre jej všestranný rozvoj. P. bola počas šetrenia komunikatívna a pokojná; uviedla,
že otec fajčí a nechodí tam rada; nechce u neho prespávať, lebo by tam plakala. Otec cestou zástupcu
pred súdom uvádzal, že doterajšia úprava styku nepostačuje na rozvíjanie väzieb medzi dcérou a
otcom, pričom zo strany dcéry je prezentovaný eminentný záujem na jeho rozšírení. Od poslednej
zmeny rozhodnutia uplynulo dva a pol roka, čo je už dostatočný čas na zmenu úpravy s ohľadom
na zvyšovanie role otca v živote maloletej, ktorá vyrástla. Matka naopak tvrdila, že nenastala žiadna

podstatná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala revíziu stretávania otca s maloletou, ktoré prebieha
často. Otec sa správa dlhodobo nátlakovo a agresívne. V prítomnosti sociálnej pracovníčky sa maloletá
jasne vyjadrila, že u otca prespávať nechce, nepáči sa jej tam, lebo fajčí. Opatrovníčka maloletej
považuje rozšírenie styku s otcom v súlade s najlepším záujmom dieťaťa. Zisťovanie jej názoru na súde
prebehlo pod odborným dohľadom psychologičky, ktorá všetky otázky týkajúce sa matky alebo otca

viedla spôsobom vhodným a primeraným k veku maloletej. P. sa vyjadrila, že vzťah s oboma rodičmi
je veľmi dobrý. Čo sa týka prešetrenia pomerov sociálnymi pracovníkmi v domácnosti u matky, kde sa
zhovárali aj s maloletou, tak oni nemajú psychologické vzdelanie a je možné, že nevedeli maloletej
pokladať otázky tak ako fundovaný psychológ. Vzhľadom na zlú komunikáciu rodičov im navrhovala
opatrovníčka dobrovoľnú spoluprácu s CDR (Centrom pre deti a rodiny). Otec súhlasil a zaviazal sa

zúčastniť odborného poradenstva u psychológa. Sťažoval sa, že s maloletou nemajú dostatok času pre
seba, stále sa ponáhľajú a každú chvíľu pozerá na hodinky, aby nezmeškal čas odovzdávania. Cez
víkend by chcel otec brávať dcéru na dlhšie výlety a cez prázdniny na dovolenky aj do zahraničia. Matka
odmietla absolvovať dobrovoľné sedenia u psychológa v CDR Piešťany, lebo u seba nevidela žiaden
problém prečo by sa mala podrobovať výchovným opatreniam. Podľa matky sa vyhovením otcovmu

návrhu stane z maloletej taký istý človek akým je jej otec, čo vyčítala na pojednávaní súdu. Poukázala na
správanie dcéry, že začala klamať, lebo otec ju k tomu vedie. Po celom víkende strávenom s otcom sa jej
vráti domov úplne iný človek, drzý a nahnevaný. Matka vyjadrila obavu, že zmena úpravy styku nebude
pre dcéru dobrá, lebo nebude v jej najlepšom záujme. K jej návrhu na skúšobné obdobie a odročenie
pojednávania z tohto dôvodu otec nepristúpil a súd sa vyjadril, že od podania návrhu uplynulo takmer

9 mesiacov, počas ktorých matka ani raz neponúkla otcovi takúto možnosť, hoci z návrhu, aktuálneho i
predchádzajúceho konania bolo matke zrejmé, že otec sa takéhoto styku aj s prespatím dožaduje.

12. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,

súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak
to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia §
24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o
úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v

rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa odseku 4 citovaného
ustanovenia, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní
dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a
vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa

s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery,
súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o
výkone rodičovských práv a povinností.

13. V zmysle § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa;
zastupovanie maloletého dieťaťa; správa jeho majetku. Rodičovské práva a povinnosti majú obajarodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Podľa článku 5 Základných zásad
Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa

zohľadňuje najmä úroveň starostlivosti o dieťa (písm. a), bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava (písm. b), ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného
a citového vývinu dieťaťa (písm. c), okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so
zdravotným postihnutím dieťaťa (písm. d), ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou

osobou (písm. e), podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa (písm.
f),názordieťaťaajehomožnévystaveniekonfliktulojalityanáslednémupocituviny(písm.g),podmienky
na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami
(písm. h), využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje
zásah do rodičovských práv a povinností (písm. i).

14. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu
a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom
(ÚS ČR: I. ÚS 48/04). Akékoľvek prisvojovanie si práva na rozhodovanie o tom, čo je alebo nie je
najlepším záujmom spoločného dieťaťa len jedným z rodičov, je dôvodom jednak na využitie procesných
prostriedkov na zmenu tohto nesprávneho postoja (napríklad výchovným opatrením podľa ustanovenia

§ 37), jednak na zmenu rozhodnutia o zverení. Pokiaľ preferenčný rodič svoj negatívny postoj
nezmení ani v dôsledku vykonaných opatrení súdu, potom je nevyhnutnosťou zmena nesprávneho
výchovného prostredia, keďže v tomto prípade je jeho stabilita negatívom. Dáva záruky toho, že dieťa
bude vychovávané v ovzduší nepriateľskom druhému rodičovi, bude manipulované, citovo vydierané,
programované alebo korumpované. Žiadna z týchto výchovných metód nemôže napomôcť dosiahnuť

cieľ výchovy tak, ako ho formuluje Dohovor o právach dieťaťa. Snaha otca o čo možno najširší styk s
maloletým dieťaťom nemôže byť použitá proti nemu, lebo je a stále zostáva rodičom so všetkými právami
a povinnosťami z tohoto vzťahu vyplývajúcimi (ÚS ČR: I. ÚS 238/05).

15. Vo veciach úpravy styku musí brať súd do úvahy špecifiká každého jedného prípadu a z týchto

skutočností vyabstrahovať, čo je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa a za týmto účelom zisťovať tiež
názor maloletého dieťaťa... Ústavný súd SR konštatuje, že záujmy rodičov a detí majú byť vo vzájomnej
rovnováhe, avšak zvrchovaný záujem dieťaťa v okolnostiach konkrétneho prípadu môže prevážiť nad
záujmom toho-ktorého rodiča, pričom proporcionálne vyváženie záujmov medzi rodičmi a maloletými
deťmi spočíva primárne na posúdení špecifických okolností daného prípadu zo strany všeobecných

súdov, ktoré sú v bezprostrednom kontakte s účastníkmi konania. Uvedené konštatovania majú na mysli
potrebu nájdenia určitého a konkrétneho spôsobu zosúladenia toho, čo je v záujme maloletého dieťaťa
a čo je v záujme jeho rodičov. Keď ich vzájomná korelácia z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov
možná nie je, prednosť má vždy záujem maloletého dieťaťa, ktorý musí byť vždy postavený na piedestál,
a preto nie je umožnené rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie alebo rozvoj

dieťaťa (ÚS SR: II. ÚS 662/14).

16. Podľa § 38 ods. 1 a 2 CMP (Civilný mimosporový poriadok č. 161/2015 Z. z.), ak je účastníkom
maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne (1). Názor
maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje

súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb (2).

17. Treba ale zdôrazniť, že nie je možné, aby všeobecné súdy stanovisko maloletého dieťaťa bez
ďalšieho prevzali a aby založili svoje rozhodnutia iba na jeho prianí a nie na starostlivom a komplexnom
posudzovaní jeho záujmov (rozsudok ESĽP vo veci C. proti Fínsku zo dňa 9. mája 2006 č. 18249/02,

body 57-59). Rozsudok tunajšieho súdu nebol založený iba na prianí maloletej P. vyslovenom na
neutrálnej pôde súdu (v domácnosti matky bola dcéra lojálna k nej, keď uviedla, že by u otca plakala),
ale súd prihliadol aj na jej blízky a kladný vzťah k otcovi, ktorý treba rozvíjať a podporovať častejšími
spoločnými zážitkami počas dlhšej doby strávenej s dieťaťom bez prerušenia (víkendový styk) a potom
stretnutiami cez týždeň v časovom rozpätí ako boli nedávno dohodnuté rodičmi na úrade. Dôležité

v danej veci bolo vyjadrenie psychologičky prezentované u koordinátorky po výsluchu maloletej, tiež
jednoznačné odporúčanie zástupkyne opatrovníka, ktoré stanoviská súd pri rozhodovaní zohľadnil ako
relevantné. Z fotografií a videozáznamov založených otcom do spisu je zjavný pozitívny vzťah dcéry voči
nemu a prejavená radosť zo stretnutí. K námietke matky, že otec fajčí a preto by u neho dcéra nemala(chcieť) prespávať, súd uvádza, že dokonalý rodič neexistuje. Ani s otcom navrhovanou úpravou styku
v petite jeho návrhu sa súd plne nestotožnil a neprevzal ju v celosti do výroku rozsudku. Po víkendovom
stretnutí dieťaťa s otcom je pre maloletú žiaduce a praktické, aby nasledujúci nepárny pondelok zotrvala

celývdomácnostiumatky,pretosúdnavrholotcovinamiestopondelkastyksdieťaťomvnepárnyutorok,
čo otec akceptoval na pojednávaní a s takouto úpravou súhlasil. Matka nechcela v stretávaní nič meniť,
preto súd rozhodol meritórne aj o zmene úpravy týždenných stykov, ktoré prispôsobil tomu víkendovému
s prespatím u otca. Štvrtková úprava styku ostala nezmenená a bude prebiehať ako doposiaľ, rovnako
aj párne pondelky, časovo v súlade s poslednou dohodou rodičov na úrade.

18. V zmysle § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa,
súd môže rozhodnúť o uložení výchovného opatrenia rodičom, a to povinnosť podrobiť sa sociálnemu
poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

19. Matka poukazovala na dlhodobé, opakované, nevhodné a útočné správanie otca maloletej voči

matke a členom jej rodiny, ktorých osočuje a atakuje na verejnosti; matku tiež zahlcuje nevyžiadanou
emailovoupoštou,čímneprimeranezasahujedojejsúkromia.Podaniazaložilaajdospisu.Vzhľadomna
napäté vzťahy medzi rodičmi, ktoré je potrebné v záujme dieťaťa urýchlene korigovať a aspoň čiastočne
neutralizovať, súd na návrh zástupkyne opatrovníka maloletej stotožňujúc sa s jej návrhom, uložil
rodičom výchovné opatrenie a vyslovil jeho predbežnú vykonateľnosť, lebo spolupráca s odborníkom

z oblasti psychológie je pre oboch rodičov veľmi potrebná na to, aby sa naučili vzájomne rešpektovať
svoje výchovné pôsobenie na maloletú a navzájom nevyhnutne kooperovať pri starostlivosti o spoločné
dieťa, ktoré nesmie byť vťahované do ich sústavných sporov. Keďže matka sa odmietla dobrovoľne
zúčastniť psychologických sedení, musel súd na návrh účastníka meritórne rozhodnúť, aj o predbežnej
vykonateľnosti III. výroku podľa § 233 CSP, aby sa so sedeniami začalo ihneď a nevyčkávalo sa na

právoplatnosť rozhodnutia, voči ktorému je prípustné odvolanie aj v tejto časti.

20. Záverom súd konštatuje, že vzájomná radosť rodiča a dieťaťa z blízkosti toho druhého je základným
prvkom rodinného života. V prípade, ak dôjde k rozpadu rodiny a je nevyhnutné rozhodnúť, s ktorým
z rodičov bude dieťa naďalej bývať, nezasahuje sa týmto rozhodnutím do výkonu rodičovských práv a

povinností druhého rodiča. Tieto zostávajú v nezmenenom rozsahu zachované. Priestor na realizáciu
rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má rodič práve v čase styku s
dieťaťom. Otec v danom konaní preukázal, že jeho výchovné pôsobenie na dieťa je prípustné a žiaduce
realizovať aj počas nepretržitých víkendových stykov, ktoré budú doplnené ešte dvoma stretnutiami s
dcérou cez týždeň, čo je celkovo praktické. Matka i otec budú môcť potom tráviť striedavo každý druhý

víkend s dieťaťom a podľa toho si vedia plánovať aj dlhšie výlety bez zhonu (matka nebude počas
nepárneho víkendu bez styku obmedzená realizovaným stretnutím dieťaťa s otcom a otec zas môže
nerušenestráviťcelýpárnyvíkendsdcérou).Súdpovažujetakútoúpravustykuotcasdcérouzasúladnú
s jej najlepším záujmom zohľadňujúc i názor dieťaťa vyslovený na súde za prítomnosti psychologičky
a kolíznej opatrovníčky, ktorá maloletú v tomto konaní zastupuje a tiež dohliada na to, aby sa rozhodlo

prioritne v jej prospech.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu,
lebo výnimku z toho ustanovenia nezistil, keď síce matka žiadala priznať náhradu trov konania, ale v
konaní úspešná nebola a otec trovy nežiadal, preto si každý z účastníkov znáša vzniknuté trovy sám.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať na tunajšom súde v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie.
Odvolanie voči III. výroku nemá odkladný účinok (tento výrok je vykonateľný doručením). V odvolaní sa
uvedú všeobecné náležitosti podania: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d)
čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka, a tiež osobitné náležitosti: g) proti ktorému rozhodnutiu

odvolanie smeruje, h) v akom rozsahu sa napáda, i) z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne - odvolacie dôvody, j) čoho sa odvolateľ domáha - odvolací návrh (§ 127 ods. 1, 2 a § 363
CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej

miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávneobsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo
veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci

samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní
(§ 62 ods. 1 a 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na nariadenie
výkonurozhodnutiapodľaCivilnéhomimosporovéhoporiadku,aksaupravujestarostlivosťomaloletého,

styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.