Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/22/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120433891
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Marková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:6120433891.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek

senátu JUDr. Antónie Bednarčík a JUDr. Nory Vladovej v právnej veci žalobcu: AIDER Slovensko
s. r. o., Silvánska 5450, 841 04 Bratislava, IČO: 47 529 415, právne zastúpeného: JUDr. Eva
Krištofiaková, advokát, Zelená 11, 900 45 Malinovo, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpenému:
JUDr.FelixNeupauer,advokát,Dvořákovonábrežie8/A,81102Bratislava-mestskáčasťStaréMesto,o
zaplatenie4.420,99eurspríslušenstvomaoodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduBratislava
I č.k. 40Cb/18/2021-179 zo dňa 13.10.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave o p r a v u j e záhlavie rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k.
40Cb/18/2021-179 zo dňa 13.10.2022 v časti označenia predmetu konania, že správne má znieť:„...v
konaní o zaplatenie 4.420,99 eur...“.

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 40Cb/18/2021-179 zo dňa
13.10.2022 v napadnutej zamietajúcej časti vo výroku II. a v súvisiacom výroku III. o nároku na náhradu
trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

III. Súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. konanie v časti istiny 107,17 eur a úrokov
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 107,17 eur od 15.02.2019 do zaplatenia zastavil, vo výroku
II. vo zvyšku žalobu zamietol a vo výroku III. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenia § 427 ods.1, 2, § 442 ods. 1, 2, §
443, § 524 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník alebo
OZ“), § 4 ods. 2 písm. b), § 11 ods. 2, 6, 7, 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom

poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“), § 144, § 145 ods. 1, 2, § 146 ods. 1, § 149, § 153 ods. 1,
2, 3, § 255, § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa voči žalovanému
domáhal zaplatenia istiny 4.420,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
4.420,99 eur od 15.02.2019 do zaplatenia, titulom uplatnenej náhrady škody, ku ktorej malo dôjsť dňa

17.11.2018 na motorovom vozidle, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo A. B., C. XXX, XXX XX C..
Predmetnú škodovú udalosť zavinil vodič motorového vozidla EČV: D., ktorý mal v čase škodovej
udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla u žalovaného. Žalovanému bola škodová udalosť ohlásená. Ten ju zaregistrovalpod č. 8013827812. Dňa 31.01.2019 informoval žalovaný, že ukončil likvidáciu a v zmysle kalkulácie
priznal 1.124,44 eur. Dňa 11.02.2020 poškodený postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky všetky
práva na žalobcu. Žalobca si za účelom zistenia skutočnej škody, obstaral kalkuláciu nákladov, ktorú

vypracoval AUTO – RÁCZ s.r.o., Zo záverov vyplýva že škoda predstavuje sumu 5.545,43 eur. Poukázal
na rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica, na výpoveď znalca p. E. F., ktorý uviedol, že nie
je možné získať rovnaké vlastnosti, čiže predchádzajúci stav poškodenej veci tým, že sa originálne
diely nahradia replikami. Na podporu svojich tvrdení poukázal aj na oficiálne testy, ktoré si objednala
automobilka Volkswagen, ako i rozhodnutie NS SR 6 Cdo 174/2010, resp. nález Ústavného súdu ČR

sp.zn. IV.ÚS 548/99.

3. Dňa 03.12.2020 rozhodol Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom pod sp.zn.
15Up/2101/2020, proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom namietal, že nárok žalobcu neuznáva,
keď návrh nespĺňa zákonné kritéria požadované ustanovením § 132 CSP a žalobca nešpecifikoval
základné údaje o priebehu škodovej udalosti. Niektoré náležitosti vyplývajú z príloh a dôkazov ale to

nie je postačujúce. Namietal uplatnené úroky z omeškania s poukazom na rozhodnutie NS SR sp.zn.
3Cdo/145/2017. Na pojednávaní dňa 27.09.2022 žalovaný po doručení znaleckého posudku žalobcom
uviedol, že znalec nevysvetlil ako prebiehala komunikácia medzi znalcom a opravcami. Vo vzorke číslo
3 zamlčal výšku normohodiny. Mal za to, že vozidlo bolo opravené a takýmto spôsobom žalobca zrejme
navyšuje výšku potrebnej opravy. V zápise z obhliadky sú uvedené predné ľavé dvere a poukázal, že

znalec pripojil fotodokumentáciu nesúvisiaceho vozidla.

4. Vzhľadom na procesný úkon žalobcu – späťvzatie žaloby zo strany žalobcu v časti istiny vo
výške 107,17 eur a súvisiaceho príslušenstva, konajúci súd konanie v časti istiny 107,17 eur a úroku
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 107,17 eur od 15.02.2019 do zaplatenia zastavil. Na

pojednávaní dňa 27.09.2022 žalobca podal návrh na zmenu žaloby, jej rozšírenie v časti úroku z
omeškania, z dôvodu zmeny výšky úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska. Súd prvej inštancie
preto pripustil zmenu žaloby uznesením na pojednávaní v znení: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
istinu v sume vo výške 4313,82 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4313,82
eur od 15.02.2019 do 26.07.2022, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 4313,82

eur od 27.07.2022 do 13.09.2022, spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,25% ročne zo sumy 4313,82
eur od 14.09.2022 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“

5. Po ustálení skutkového stavu a vykonanom dokazovaní, súd prvej inštancie uzavrel, že medzi
stranami nebolo sporné, že dňa 17.11.2018 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené

motorové vozidlo EČV: D. G., že nehoda bola spôsobená zavinením vodiča vozidla, ktoré bolo v čase
nehody povinne zmluvne poistené u žalovaného, ani že poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody
u žalovaného, a ten mu oznámil listom zo dňa 31.01.2019, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a
priznal poškodenému nárok na náhradu škody vo výške 1.124,44 eur. Medzi stranami považoval súd
prvej inštancie ďalej za nesporné, že žalovaný uvedenú priznanú časť poškodenému uhradil a že

poškodený zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil predmetnú pohľadávku spočívajúcu z nárokov z
uvedenej škodovej udalosti na žalobcu. Predmet konania po čiastočnom späťvzatí súd prvej inštancie
ustálil ako nárok žalobcu na náhradu škody vo výške rozdielu plnenia priznaného žalovaným a výšky
škody tak, ako si ju uplatnil žalobca a ktorá mala zodpovedať nákladom na opravu vozidla vyčísleným
znalcom E. H. v odbornom vyjadrení vo výške 5.438,26 eur. Žalovaného obrana spočívala jednak v

namietaní odborného vyjadrenia znalca a jednak v uvedení tvrdenia, že žalobca sa takýmto spôsobom
snaží umelo navyšovať náklady na opravu. Medzi stranami teda nebol podľa konajúceho súdu sporný
vznik škody, zavinenie, rozsah poškodenia, ale bola sporná len výška škody, ktorej skutočnú výšku
bol povinný dokazovať žalobca. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 442
OZ, v zmysle ktorého sa uhrádza skutočná škoda. Pojem skutočná škoda predstavuje zmenšenie

majetkového stavu poškodeného. „Pojem „skutočná škoda“ sa dlhodobo interpretuje tak, že musí
ísť o zmenšenie majetkového stavu poškodeného (R 55/1971), či iné znehodnotenie existujúceho
majetkového stavu poškodeného (R 28/2007). Nepostačuje zvýšenie pasív. (komentár k § 442,str.
1621m Veľký komentár, Občiansky zákonník I, Števček, Dulak, Bajánková, Fečík Sedlačko, Tomašovič
a kol.). Na základe vykonaného dokazovania však súd prvej inštancie nepovažoval za preukázanú zo

strany žalobcu skutočnú škodu, v dôsledku čoho žalobu zamietol. Žalovaný namietal, že poškodené
vozidlo malo byť opravené, pričom žalobca uvedenú skutočnosť nijako nesporoval. Keďže žalobca svoj
nárok odôvodňoval a preukazoval odborným vyjadrením znalca, ktorý určil výšku nákladov potrebných
na uvedenie poškodeného vozidla do pôvodného stavu a medzi stranami nebolo ani sporné, a žalobcato ani v konaní nepreukázal, žeby šlo o náklady, ktoré reálne na opravu vozidla boli vynaložené,
uvedená výška škody určená znalcom potom predstavovala výšku nákladov, ktoré by bolo nevyhnutné
vynaložiť pri oprave vozidla za použitia originálnych dielov v zodpovedajúcom servise. Išlo teda o výšku

predpokladanú,niereálnevynaloženú.Súdprvejinštanciesasícestotožnilsnázorom,žepoškodenýnie
je nútený si dať vozidlo opraviť, avšak v prípade, ak sa poškodený rozhodne vozidlo neopravovať, resp.
ho opraviť lacnejším alternatívnym spôsobom, nemožno výšku škody stotožniť s výškou nákladov, ktoré
by bolo potrebné hypoteticky vynaložiť použitím originálnych dielov v autorizovanom servise. V prípade,
že k reálnemu vzniku nákladov nedôjde, teda v prípade, že oprava vykonaná nebola, výška škody

musí zodpovedať reálnemu zmenšeniu majetkových hodnôt poškodeného. Teda zmenšeniu hodnoty
poškodenej veci v súvislosti s danou škodovou udalosťou. Pri alternatíve, že oprava vykonaná bola, súd
prvej inštancie síce prisvedčil žalobcovi, že oprava lacnejším alternatívnymi náhradnými dielmi nemusí
znamenať uvedenie do pôvodného stavu, avšak ak oprava uskutočnená bola práve takýmto spôsobom,
výška škody musí zodpovedať výške reálne vynaložených nákladov a ak nedošlo k navráteniu do
pôvodného stavu, tak zvyšnú škodu potom predstavuje práve prípadné zmenšenie hodnoty vozidla.

V tomto prípade, nebol preukázaný v konaní spôsob opravy vozidla. Pokiaľ sa žalobca odvolával na
znenie vyhlášky 492/2004 Z.z. ktorá uvádza, že pod pojmom skutočná škoda sa rozumie zmenšenie
majetku poškodeného alebo náklady potrebné na to aby sa dosiahol predchádzajúci stav, mal súd
prvej inštancie za to, že aj v tomto prípade musí ísť o reálne vzniknuté náklady, v opačnom prípade je
škodou zmenšenie majetku poškodeného, teda rozdiel hodnoty veci v čase poškodenia a po škodovej

udalosti v jej príčinnej súvislosti. V opačnom prípade by mohlo dochádzať k nedôvodnému navyšovaniu
nárokov poškodeného v súvislosti so škodovou udalosťou. Súd prvej inštancie poukázal aj na obdobné
rozhodnutia ako napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4Co/5/2017 zo dňa 25.10.2017,
kde súd uviedol, že „žalobca nepreukázal reálne vynaložené náklady na opravu vozidla“, „škoda, ktorá
vzniká poškodenému v dôsledku dopravnej nehody predstavuje hodnotu vynaložených nákladov na

opravu.“ Odvolací súd sa v danom rozhodnutí stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, ktorý okrem
iného uviedol: „Ak vozidlo nebolo opravené a teda neboli vynaložené náklady na opravu, resp. bolo
opravené, ale žalobca nepreukázal náklady na jeho opravu, nie je možné priznať, nakoľko náklady
na opravu reálne vynaložené neboli“.... „v prípade, ak poškodené motorové vozidlo nebolo opravené,
resp. poškodený nevie zdokladovať vynaložené náklady a jeho opravu, je možné považovať za ujmu

škodu, ktorá poškodenému vznikla v sume predstavujúcej rozdiel hodnoty motorového vozidla pred
a apo škodovej udalosti.“ Obdobne súd prvej inštancie poukázal aj na rozhodnutie Okresného súdu
Bratislava II sp.zn. 52C/27/2018 zo dňa 15.11.2019. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie
dospel k záveru, že nárok žalobcu nebol v konaní preukázaný a žalobu vo zvyšnej časti zamietol. O
trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa pomeru úspechu vo veci v

kombinácii s ustanovením § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie
konania,súdpriznánáhradutrovkonaniaprotistrane.Zavineniezazastaveniesúdprvejinštanciepričítal
žalobcovi, nakoľko nebolo preukázané, že žaloba bola v danej časti podaná dôvodne a vo zvyšnej časti
súd konštatoval plný úspech žalovaného.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu čo do výroku II. a III. rozsudku a to podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Mal za to,
že prostriedky procesnej obrany žalovaného spočívali počas celého konania výhradne v rozporovaní
posudku č. 32/2022, ktoré boli vyjadreniami žalobcu, ako aj samotného znalca účinne vysvetlené
a popreté. Žalovaný nenamietal počas celého konania výšku škody a ani to, čo je interpretované ako

výška škody, ktorá vznikla pri poistnej udalosti a ktorú musí žalovaný uhradiť. Prvoinštančný súd žalobu
zamietol, že nebola preukázaná výška škody. V prvom rade však žalovaný žiadnym spôsobom nepoprel,
že škoda pri poistnej udalosti vznikla vo výške 5.438,26 eur, ktorú vypočítal pán E. H.. Žalovaný iba
popieral postup znalca pri vypracovaní znaleckého posudku doloženého do konania. Žalobca preto
nerozumel, prečo sa súd prvej inštancie zameral na to, čo sa považuje za skutočnú škodu, keď to nebolo

v konaní sporné, resp. popreté a doložené opačnými dôkazmi. Žalobca mal za to, že do náhrady škody
je nevyhnutné započítať aj tie náklady, ktoré ešte neboli vynaložené, no je nutné ich vynaložiť, aby sa
dosiahol predchádzajúci stav.

7. Žalobca už v samotnom návrhu poukázal na rozsiahlu judikatúru a ustanovenia zákona, ktoré neboli

nijako popreté zo strany žalovaného a ani neboli súdom prvej inštancie v rozsudku vysvetlené. Žalobca
poukazoval aj na nesprávnosť postupu žalovaného pri likvidácii poistnej udalosti, čo rovnako nebolo
rozporované. Žalobca v dôsledku skutočnosti, že rozhodnutie je založené na skutočnostiach, ktoré
neboli v konaní rozporované, mal za to, že mu bolo konaním súdu prvej inštancie znemožnené uplatniťprostriedky procesného útoku, čo je jedným zo základných princípov práva na spravodlivý súdny proces.
V prípade, ak by žalovaný poprel tvrdenia žalobcu, žalobca by mal možnosť navrhnúť vykonanie
dokazovania. Žalobca viackrát poukázal na to, že zákon nepozná pojem „rozpočet“ a že žalovaný má

uhradiť skutočnú škodu bez ohľadu na to, akým spôsobom si poškodená osoba vyberie úhradu škody.
Ani táto skutočnosť nebola rozporovaná.

8. V ďalšom žalovaný poukázal na povinnosť predvídateľnosti a hospodárnosti konania. Namietal, že na
pojednávaní dňa 16.06.2022 sám konajúci súd mal za potrebné, aby sa vykonalo ďalšie dokazovanie v

podobe vysvetlenia postupu znalca pri vypracovávaní posudku, z čoho žalobca predpokladal, pre neho
priaznivý výsledok sporu (po odstránení chýb v posudku). Po následnom doručení vyjadrenia znalca
zo dňa 12.09.2022, kde znalec vyčerpávajúcim spôsobom vysvetlil svoj postup, konajúci súd zamietol
žalobu s odôvodnením, že nebolo unesené dôkazné bremeno, aká výška škody vznikla. Z uvedeného
dôvodu považoval konanie pred prvoinštančným súdom za nepredvídateľné, keď táto skutočnosť nebola
ani rozporovaná zo strany žalovaného. Funkcia súdu nie je skúmať skutočnosti, ktoré nevyšli najavo

počas konania, práve naopak, súd má skúmať skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas konania (Čl. 11 ods.
4 CSP). Žalobcovi nebolo jasné a súdom prvej inštancie nebolo vysvetlené, z akého dôvodu bolo nutné
vykonať doplnenie - 3 otázky na znalca - keď potom súd aj tak zamietol žalobu z úplne iného dôvodu,
ktorý nebol sporný. V tomto smere žalobcovi vznikli zbytočné náklady.

9. Pri odvolacej námietke nesprávneho právneho posúdenia výšky škody žalobca uviedol, že majetok
poškodeného sa logicky zmenšil už samotným stretom vozidiel, nie až úhradou nákladov opravu.
Nakoľko poškodená osoba nadobudla svoj majetok (zaplatila kúpnu cenu za vozidlo), ktorý jej bol
zničený pri dopravnej nehode, došlo logicky pri samotnom strete prevádzok k zmenšeniu majetkového
prospechu poškodeného (havarované vozidlo má nižšiu hodnotu). Tým, že došlo k takémuto stretu

prevádzok sa zmenšil aj majetkový stav poškodeného. Nesúhlasil s tvrdením súdu, že nepostačuje
zvýšenie pasív, keď v komentári sa ďalej píše: „Ak dlžník nezaplatil dlžnú čiastku svojmu veriteľovi,
nemôže úspešne uplatniť nárok na ich náhradu. V inom prípade však Najvyšší súd ČR dôvodil, že
hodnota pozemku na ktorý preniká znečistenie zo susedného pozemku, sa znižuje bez ohľadu na to, či
poškodený už vynaložil prostriedky na uvedenie veci do stavu pred škodnou udalosťou či na odstránenie

zdroja znečistenia (NSČR, sp. zn. 25 Cdo 552/2005).“ V prejednávanom spore bola riešená situácia,
že poškodená osoba mala majetok, ktorý bol zásahom škodcu zničený (znečistenie pozemku/havária
vozidla) a nebola riešená situácia, že by zásahom škodcu vznikla poškodenému povinnosť niekomu
inému niečo zaplatiť a zatiaľ to nezaplatil. Uvedené skutočnosti považoval žalobca za diametrálne
odlišné, kedy prvoinštančný súd nesprávne aplikoval právne závery na dané konanie. Za nesprávne

považoval i posúdenie súdom prvej inštancie, že nedošlo k popretiu tvrdenia žalovaného, že vozidlo
bolo opravené. Ak mal súd prvej inštancie za to, že malo byť vozidlo opravené a až tak mal poškodený
žiadať náhradu škody proti žalovanému, tak to je v priamom rozpore s inštitútom náhrady škody, nakoľko
OZ na prvé miesto stavia náhradu škody v peniazoch a až na druhé miesto náhradu škody formou
uvedenia do predchádzajúceho stavu a aj to za predpokladu, že o to poškodený požiada. Ak by mal

súd prvej inštancie za to, že vozidlo bolo opravené, ale žalobca to nepoprel alebo nepriznal, tak dal
odvolaciemu súdu na vedomie, že sám žalovaný popieral svoje tvrdenia na pojednávaniach a sám si
protirečil, podľa toho, ako mu to práve do argumentácie zapadalo. Žalovaného argumentáciu považoval
žalobca za scestnú, nakoľko
1. na pojednávaní dňa 16.06.2022 tvrdil, že vozidlo poškodeného bolo zjavne opravené

2. na pojednávaní dňa 27.09.2022 tvrdil, že nebolo preukázané, že vozidlo opravené nebolo a vzápätí
na to PZ žalovaného tvrdil, že bolo opravené, pretože fotky vozidla v znaleckom posudku sú fotkami
poškodeného vozidla a následne tvrdí, že nebolo opravené, pretože fotky vozidla v znaleckom posudku
nie sú fotkami poškodeného vozidla.
Žalobca tak nevidel dôvod na popieranie skutočností, ktoré popieral sám žalovaný. Úlohou súdu je

hodnotiť dôkazy a aplikovať právne predpisy na spor a nie zisťovanie skutočnej pravdy, ako za čias
platnosti OSP, ale formálnej pravdy v zmysle CSP. Žalobca bol názoru, že celé konanie rozporoval
žalovaný iba položky vypracovania znaleckého posudku č. 32/2022 E. H. aj to neúčinne, nakoľko všetky
údajné nedokonalosti, boli vysvetlené samotným znalcom či už v posudku č. 32/2022, alebo vo vyjadrení
zo dňa 12.09.2022. Znalec postupoval výlučne v zmysle vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. a to ako

pri stanovení ceny za jednu normohodinu, ale aj náhradných dielov. Ak mal žalovaný pochybnosti
o správnosti vypracovania znaleckého posudku doloženého žalobcom, mohol si dať vypracovať svoj
súkromný znalecký posudok, pripadne mohol navrhnúť vykonanie dokazovania a konajúci súd by
ustanovil znalca. Namiesto toho sa žalovaný obmedzil iba na rozporovanie, pričom právny zástupcažalovaného nemá odborné vedomosti z technickej a znaleckej oblasti v odbore doprava cestná, ale
jeho zameranie je právo. Z uvedeného dôvodu bolo rozporovanie posudku osobou, ktorá nie je na to
odborne spôsobilou, čím boli naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP.

S poukazom na to, súd prvej inštancie nesprávne priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému
voči žalobcovi. Nadriadený súd by mal preto priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
94,92% (z dôvodu čiastočného späťvzatia sumy 107,17 eur - 2,54% na strane žalobcu po predložení
znaleckého posudku E. H.). Záverom žalobca žiadal, aby odvolací súd zmenil výrok II. rozsudku súdu
prvej inštancie tak, že zaviaže žalovaného k úhrade 4.313,82 eur spolu s príslušenstvom a prizná

žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 94,98%. Zároveň si žalobca uplatnil
aj trovy odvolacieho konania.

10. Dňa 28.10.2022 žalobca doplnil svoje odvolanie v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania
o ďalšie odvolacie dôvody a v prvom rade poukázal na právoplatné rozhodnutie Okresného súdu
Bratislava I sp.zn. 40Cb/111/2020 zo dňa 11.11.2021 (v spore identické strany sporu, identickí právni

zástupcovia, identický znalec, identický súd - 40Cb), v ktorom bol prejednávaný identický predmet
sporu a bolo rozhodnuté opačne (v prospech žalobcu). Uvedená skutočnosť svedčí o nepredvídateľnosti
rozhodnutia. K nesprávnemu právnemu posúdeniu ďalej poukázal na uznesenie Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp.zn. 41Cob/6/2022 zo dňa 03.08.2022, ktorý vrátil vec okresnému súdu na ďalšie
konanie s tým, že „výška škody na veci nemusí byť preukázaná len vyúčtovaním jej opravy. Je možné

vychádzať z ceny veci, ktorú mala v dobe poškodenia a v rozsahu, v akom bola poškodená zásahom
škodcu.“ Zásahom škodcu bola vec poškodená a znalecký posudok č. 32/2022 doložený do konania
žalobcom preukazuje, v akom rozsahu bola vec zásahom škodcu poškodená. Takýto rozsah teda musí
predstavovať náhradu škody. Ako vyplýva z bodu č. 12 napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie
nevykonaldokazovanievrozsahudoloženéhoznaleckéhoposudkup.E.A.H.č.32/2022aanivrozsahu

vyjadrenia znalca zo dňa 12.09.2022, čím bolo porušené právo na spravodlivý proces.

11. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, napriek skutočnosti, že mu výzva spolu s odvolaním
žalobcu bola doručená do elektronickej schránky jeho právneho zástupcu dňa 15.11.2022.

12. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 v spojení s § 470 CSP po oboznámení sa
s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných
rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

13. Podľa ustanovenia § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce
dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

14. Podľa ustanovenia § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ
motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

15. Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý
zisk).

16. Podľa ustanovenia § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

17. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

18. Podľa § 1 ods. 2 zákona o PZP, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie

zodpovednosti osobitné predpisy (zákon č. 39/2015 Z.z. o poisťovníctve, Občiansky zákonník).

19. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

20. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalostia) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,

b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

21. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

22. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

23. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

24. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

25. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré
predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalobcu odvolací súd konštatuje vecnú
správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného
skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku

a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP podrobne a
dostatočne presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý
myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom
premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo
vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady

procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací
súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keďže súd prvej
inštancie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie vysporiadal a
odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnej miere stotožnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
vyplývajú dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu vo zvyšnej časti uplatnenej istiny

4.313,82 eur spolu s príslušenstvom zamietol.

26. Odvolací súd sa stotožnil jedine s námietkou žalobcu poukazujúcou na nesprávne určenú výšku
sporu, t.j. nesprávne uvedený predmet konania, keď súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
rozhodoval o zaplatení istiny 4.420,99 eur spolu s prislúchajúcim príslušenstvom, pričom konanie v časti

zaplatenia istiny 107,17 eur a úrokov z omeškania vo výške 5% ročne z danej sumy od 15.02.2019
do zaplatenia zastavil a vo zvyšnej časti (4.420,99 eur – 107,17 eur) zaplatenia 4.313,82 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4.313,82 eur od 15.02.2019 do 26.07.2022, spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 4.313,82 eur od 27.07.2022 do 13.09.2022, spolu
s úrokom z omeškania vo výške 6,25% ročne zo sumy 4.313,82 eur od 14.09.2022 do zaplatenia,

zamietol. Nakoľko súd prvej inštancie v záhlaví napadnutého rozsudku neprávne uviedol, že ide o spor
o zaplatenie 4.313,82 eur, keď rozhodoval v spore o zaplatenie 4.420,99 eur s príslušenstvom, odvolací
súd výrokom I. v súlade s § 224 CSP opravil zrejmú nesprávnosť pri označení predmetu konania súdu
prvej inštancie.

27. Následne odvolací súd na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia,
k jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu uvádza, že ich nepovažoval za dôvodné. Žalobca
poukazoval na skutočnosť, že výška poskytnutej náhrady zo strany žalovaného bola ako jediná v konaní
sporná. Mal za to, že žalovaný namietal výhradne posudok znalca E. H. č. 32/2022, pričom v konanínenamietal výšku škody, ani čo je potrebné interpretovať ako výšku škody. Súd prvej inštancie pritom
zamietolžalobu,ženebolapreukázanávýškaškody.Vtomtosmerejenevyhnutnézostranyodvolacieho
súdu uviesť, že žalovaný už v odpore proti vydanému platobnému rozkazu namietal, že žalobca

neopísal rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyplýva peňažný nárok voči žalovanému a nepredložil
dôkazy na jeho preukázanie. Žalobca až následne predložil znalecký posudok vypracovaný znalcom
pánom E. A. H., ktorý mal preukazovať výšku škody, ktorá vznikla na poškodenom motorovom
vozidle dňa 17.11.2018. V nadväznosti na predložený znalecký posudok žalovaný namietal nedostatky
posudku spočívajúce v jeho podpise a vypracovaní, keď znalec vychádzal len z kalkulačného programu

Audatex, kde sú údaje prednastavené. Znalec vychádzal pri učení normohodiny len z emailu žalobcu,
sám nezisťoval ich priemernú cenu. Za nepreukázanú považoval žalovaný aj sadzbu autoservisu,
keďže ju nepovažoval za obvyklú cenu v danom regióne. Uviedol, že ide o najdrahší servis.
Považoval posudok za nepreskúmateľný. Na ďalšom pojednávaní konanom dňa 16.06.2022 žalovaný
v nadväznosti na doložené dôkazy žalobcom namietal nielen nedostatky vypracovaného znaleckého
posudku (nepredložená komunikácia medzi znalcom a jednotlivými autoservismi), ale i skutočnosť,

že z posudku vyplýva, že poškodené motorové vozidlo bolo v čase vypracovania posudku opravené.
Žalovaný uvádzal, že poškodený odmietol pristaviť žalovanému opravené motorové vozidlo za účelom
prehliadky. Poškodené motorové vozidlo tak bolo podľa námietok žalovaného zjavne opravené v inom
servise ako v servise, z ktorého cien vychádzal znalec (čo jeden z najdrahších servisov), preto nebolo
preukázané, aká bola cena obvyklá, resp. skutočne vynaložená. V tomto smere navrhoval vypočuť

poškodeného. V ďalšom namietal, že ani po doložení dokladov nebolo možné zistiť z čoho znalec
vychádzal, z akých cien normohodín, keď z doložených cenníkov iných servisov zjavne vyplýva iná
cena normohodín. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný jasne poprel výšku škody nielen s poukazom na
nedostatky znaleckého posudku, ale i vzhľadom na skutočnosť, že vozidlo bolo poškodeným opravené,
čo vyplynulo práve z predložené znaleckého posudku. Čo je nevyhnutné interpretovať ako škodu,

resp. čo sa považuje za skutočnú škodu (čo spadá do náhrady skutočnej škody), nie je potrebné
popierať, nakoľko právne posúdenie je vecou súdu a súd prvej inštancie bol povinný pri právnom
posudzovaní nároku žalobcu vychádzať z jednotlivých zákonných ustanovení upravujúcich nárok na
náhradu vzniknutej škody poškodenému. Súd prvej inštancie správne poukázal na ustanovenie § 442
ods. 1 Občianskeho zákonníka, pre naplnenie dikcie ktorého je nevyhnutné preukázať výšku skutočnej

škody, ktorá na majetku poškodeného vznikla v čase škodovej udalosti. Nie je preto dôvodné tvrdenie
žalobcu, že súd prvej inštancie zamietol žalobu v dôsledku nesporných skutkových tvrdení strán, keď
súd prvej inštancie jednak pri určení sporných a nesporných skutočností výslovne uviedol, že sporná je
nielen výška, ale aj nárok žalobcu a jednak žalovaný popieral výšku škody aj s ohľadom na skutočnosť,
že vozidlo bolo už opravené a vznikli reálne, skutočne vynaložené náklady na opravu motorového

vozidla, ktoré stotožňujúc sa s názorom žalovaného, môžu byť nižšie ako náklady predpokladané.
Preto v prípade, ak súd prvej inštancie posudzoval spornú výšku škody aj s ohľadom na preukázanie
výšky skutočnej škody, kedy jasne ozrejmil, čo je nevyhnutné považovať za skutočnú škodu, postupoval
správne a nemožno jeho rozhodnutie, resp. procesný postup vyhodnotiť ako arbitrárny. Rovnako týmto
postupom neboli žalobcovi odňaté jeho procesné práva uplatňovať prostriedky procesného útoku, práve

naopak žalobca mal možnosť reagovať na všetky námietky žalovaného a súd prvej inštancie vykonal
ním navrhované dôkazy.

28. Rovnako skutočnosť, že súd prvej inštancie vykonal ďalšie dokazovanie v podobe vysvetlenia
postupu znalca pri vypracovaní posudku, nemôže mať za následok nesprávnosť rozhodnutia vo

veci samej a ani založiť nepredvídateľnosť súdneho rozhodnutia pre žalobcu. Žalobca opätovne pri
námietke nepredvídateľnosti vychádza z tvrdení o nespornosti skutkových tvrdení žalobcu týkajúcich sa
uplatňovaného nároku, kedy si sám uzavrel, že po odstránení nejasností v odpovediach znalca, mal súd
prvej inštancie žalobe vyhovieť, resp. že očakával taký výsledok sporu. Uvedenému však nie je možné
prisvedčiť, nakoľko žalobca mal vedomosť o popieraní výšky škody žalovaným na pojednávaní konanom

dňa 16.06.2022, ako i na pojednávaní konanom dňa 27.09.2022, kedy žalovaný namietal nárok žalobcu
i z dôvodu, že poškodené vozidlo už bolo opravené a žalobca nepreukázal skutočnú výšku vynaložených
nákladov, z dôvodu ktorého žalovaný namietal, že žalobca sa snaží navýšiť cenu opravy, pričom žalobca
na uvedené tvrdenia žalovaného žiadnym spôsobom nereagoval a nepoprel skutočnosť vyplývajúcu aj
z Prílohy č. 4 znaleckého posudku E. H., že poškodené vozidlo je už opravené. Žalobca preto nemôže

dôvodne tvrdiť, že jeho skutkové tvrdenia ostali nesporné a že predpokladal priaznivý výsledok sporu.
Tvrdenie žalobcu, že nebolo jeho povinnosťou popierať tvrdenia žalovaného, keď tak sám činil žalovaný,
je zjavne nedôvodné, nakoľko z kontextu výpovede právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa
27.09.2022 je celkom zjavné, že celý čas tvrdil, že vozidlo opravené bolo. Skutočnosť, že žalovanýtvrdil, že fotky tvoriace prílohu znaleckého posudku nie sú fotkami poškodeného vozidla (ale zjavne
opraveného), nemožno vnímať ako popretie predchádzajúcich tvrdení žalovaného a zároveň nezbavuje
žalobcu povinnosti poprieť tvrdenia žalovaného v zmysle § 151 ods. 1 CSP. Odvolací súd tak nevzhliadol

žiadne porušenie procesného postupu zo strany súdu prvej inštancie, ktorým by bolo znemožnené
žalobcovi uskutočňovať jeho procesné práva a to v takej miere, že by došlo k porušeniu jeho práv na
spravodlivý proces.

29. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď sa zaoberal a vyhodnocoval aj uvedené tvrdenia

žalovaného s ohľadom na predložený dôkaz samotným žalobcom. Súd prvej inštancie pri posudzovaní,
či žalobca preukázal výšky skutočnej škody, sa musel v konaní zaoberať predloženým dôkazom –
znaleckýmposudkomE.H.č.32/2022atovtomsmere,čizohľadňujeskutočnúškoduajejvýšku.Keďže
vovzťahukpredloženémuznaleckémuposudkubolivznesenénámietkyzostranyžalovaného,súdprvej
inštancie dôvodne ponechal priestor žalobcovi na odstránenie namietaných pochybností, resp. sporných
skutočností. Žalobca mal možnosť tvrdiť, ako i preukazovať vznik skutočnej škody s ohľadom na tvrdenia

žalovaného, ako i s ohľadom na skutočnosti, ktoré vyplynuli zo znaleckého posudku (fotodokumentácia
opraveného vozidla, i samotný popis znalca, že ide o fotodokumentáciu opraveného motorového
vozidla). Z dôkazu predloženého samotným žalobcom vyplýva, ako správne tvrdil žalovaný, že vozidlo
bolo opravené, pričom, ako správne uvádzal súd prvej inštancie, táto skutočnosť nebola ani medzi
stranami sporná, nakoľko uvedené tvrdenie žalovaného žalobca nepoprel. Preto, ak súd prvej inštancie

právne uzavrel, že žalobca nepreukázal, že by náklady stanovené znalcom E. H. predstavovali náklady,
ktoré už boli reálne vynaložené na opravu vozidla, preto výška nákladov určená znalcom predstavovala
len predpokladanú výšku nákladov a teda škodu, ktorá reálne nevznikla, postupoval správne. Keďže
vozidlo bolo už nesporne opravené v čase vyhlásenia rozhodnutia súdom prvej inštancie, bolo úlohou
žalobcu preukázať aká skutočná škoda na poškodenom vozidle vznikla a to predložením dokladov,

z ktorých by vyplývali skutočne vynaložené náklady nevyhnutné na opravu vozidla. Ak žalobca tvrdil,
že do náhrady škody je nevyhnutné započítať aj tie náklady, ktoré ešte neboli vynaložené, no je nutné
ich vynaložiť, aby sa dosiahol predchádzajúci stav, bolo jeho prvoradou úlohou preukázať, v akom
rozsahuužnákladynaopravubolivynaložené,vakomrozsahujepoškodenémotorovévozidloopravené
a v akom rozsahu je nevyhnutné ho ešte doopravovať, t.j. aké ďalšie náklady a v akej výške je

nevyhnutné vynaložiť na to, aby bolo vozidlo uvedené do pôvodného stavu pred poškodením. Uvedené
však žalobca nielen nepreukázal, ale v konaní pred súdom prvej inštancie ani netvrdil.

30. Rovnako námietku žalobcu, že znalecký posudok č. 32/2022 bol rozporovaný osobou, ktorá
nie je na to odborne spôsobilá a preto by sa popretie malo považovať za neúčinné, nemožno

považovať za relevantnú, nakoľko zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva povinnosť popierať
odborné závery iba odborne spôsobilou osobou v danom odbore. Žalovaný, ako vyplynulo už z vyššie
uvedeného, nepopieral výlučne odborné závery znalca, ale i uvádzal skutkové tvrdenia vyplývajúce
priamo z predloženej prílohy znaleckého posudku a to fotodokumentácie, pri posudzovaní ktorej (že
motorové vozidlo je opravené, t.j. bez zjavných poškodení) nie je nevyhnutné mať znalosti z odboru

cestnej dopravy.

31.Knámietkežalobcutýkajúcejsanesprávnehoprávnehoposúdeniavýškyškodyuvádzanejpodpísm.
d) odvolania, odvolací súd uvádza, že je dôvodné tvrdenie žalobcu, že majetok poškodeného sa zmenšil
už samotným stretom vozidiel, nie až úhradou nákladov na opravu, avšak samotné zmenšenie majetku

vo sfére poškodeného je nevyhnutné preukázať. Výška skutočnej škody sa s poukazom na ustanovenie
§442ods.1vspojenís§443OZurčuje kudňupoškodeniaveciapredstavuječiastku,oktorúsamajetok
poškodeného zmenšil. Rovnako je možné škodu vyčísliť pomocou nákladov, ktoré boli vynaložené
na opravu poškodenej veci tak, aby poškodená vec bola uvedená do pôvodného stavu, ktorý tu bol
pred škodovou udalosťou. Tieto náklady však musia byť reálne vynaložené, nemôže ísť o hypotetické

náklady, ktoré môžu vzniknúť v prípade, ak si poškodený nechá opraviť vozidlo v autorizovanom servise.
Takýto „široký“ výklad prezentovaný žalobcom by mohol viesť k bezdôvodnému obohateniu na strane
poškodeného na úkor škodcu (jeho poisťovateľa). Poškodený by tak mohol po oprave motorového
vozidla v neautorizovanom servise (alebo svojpomocne) získať od žalovaného plnenie vo vyššej
hodnote, ako zodpovedá skutočne vynaloženým nákladom na opravu veci, čo nie je v súlade s právnym

inštitútom náhrady škody. V prípade, ak vozidlo ostane neopravené, je dôvodný právny názor súdu prvej
inštancie, že poškodený musí preukázať zníženie hodnoty poškodenej veci. Zníženie hodnoty veci, t.j.
o čo sa majetok žalobcu poškodením zmenšil, však nie je možné preukazovať výškou nákladov, ktoré
by boli vynaložené pri oprave v autorizovanom servise (bez ďalšieho zhodnotenia obvyklých nákladov),ak opravu je možné vykonať úspornejšie. Odvolací súd je tak názoru, že súd prvej inštancie vyvodil
správne právne závery, keď jasne a zreteľne odlíšil kedy dochádza k zmenšeniu majetku poškodeného
a odlíšil postup pri určovaní výšky škody pri rôznych alternatívnych situáciách.

32. Ako nedôvodný vyhodnotil odvolací súd aj odkaz žalobcu na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava
I sp.zn. 40Cb/111/2020, nakoľko išlo o úplne iný skutkový stav, kedy bolo poškodené čelné sklo
motorového vozidla, nebola sporná výška škody, ale iba zavinenie škodcu. Rovnako právny názor súdu
prvej inštancie nie je v rozpore s názorom vyjadreným v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp.zn. 41Cob/6/2022, keďže rovnako vychádza pri určení výšky skutočnej škody z ceny veci, ktorú
mala vec v dobe poškodenia a z rozsahu, v akom bola poškodená zásahom škodcu. V rozhodnutí nie
je odobrený názor, že akékoľvek predpokladané náklady, za stavu už reálne opraveného motorového
vozidla, môžu byť podkladom pre určenie výšky skutočnej škody.

33. K nevykonaniu dôkazu – znaleckým posudkom p. E. H. č. 32/2022 súdom prvej inštancie a jeho

vyjadrením zo dňa 12.09.2022, v dôsledku čoho malo byť podľa názoru žalobcu porušené jeho právo
na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že nie je z danej námietky zrejmé, akým spôsobom bolo
právožalobcuporušené,keďžalobcabolsuvedenýmidôkaznýmiprostriedkamioboznámený,keďžeich
sám predkladal a žalovaný (jeho právny zástupca) na pojednávaní konanom dňa 03.05.2022 potvrdil, že
mu bol doručený znalecký posudok, ako i vyjadrenie znalca, keďže žalobcovi bola povinnosť doručenia

vyjadrenia znalca uložená na pojednávaní konanom dňa 16.06.2022 a žalovaný sa po doručení tohto
doplnenia k nemu vyjadroval na pojednávaní konanom dňa 27.09.2022. Odvolací súd tak nevzhliadol
žiaden odklon súdu prvej inštancie od ustanovenia § 204 CSP.

34. Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť,

že žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecne a právne relevantné dôvody, ktoré by boli
spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie. Súd prvej inštancie postupoval správne aj pri určení
pomeru úspechu strán v konaní, ktorý zohľadnil s poukazom na § 255 CSP v II. výroku napadnutého
rozhodnutia.

35. Keďže žalobca v podanom odvolaní nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej
inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie
uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho
dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.

36. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38.Vdanomprípademalvodvolacomkonanívovzťahukmeritusporuplnýúspechžalovaný,vdôsledku
čoho žalovanému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko však žalovanému
v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy konania nevznikli, keďže v rámci odvolacieho konania
nepredložil súdu žiadne vyjadrenie, súd nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho

konania (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.02.2018 sp.zn. 7Cdo/14/2018, podľa
ktorého ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli,
je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak,
že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva).

39. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447

písm. d/, e/ CSP).