Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. máj 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Svk/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3023200080
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:3023200080.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr.
Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa) Obce Hradište, so sídlom
Hradište 278, 958 54 Hradište, IČO: 00 310 468, právne zastúpenej JUDr. Samuelom Baránikom,
advokátom, so sídlom Podjavorinskej 7, 811 03 Bratislava, IČO: 42 175 381, proti žalovanému Hlavnému
banskému úradu, so sídlom Kammerhofská 25, 969 50 Banská Štiavnica, IČO: 31 780 270, právne
zastúpeným Mgr. Petrom Mačajom, advokátom, so sídlom Dolná 7, 969 01 Banská Štiavnica, za účasti
ďalších účastníkov: 1/ Slovenské kameňolomy o. z. Hradište s.r.o., so sídlom Východná 2338/21, 911

08 Trenčín, IČO: 50 266 799, 2/ U. O., narodený XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, XXX XX V., 3/ Urbárske
pozemkové spoločenstvo Hradište, so sídlom Hradište 211, 958 54 Hradište, IČO: 34 008 870, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 114-330/2017 zo dňa 14. februára 2017, v konaní o
kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. TN-13S/21/2023-57
zo dňa 13. septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

III. Žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

IV. Ďalším účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Obvodný banský úrad v Prievidzi, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. 134-480/2016
zo dňa 05.02.2016 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 10 ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb.
o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe (ďalej len „zákon č. 51/1988 Zb.“) povolil
organizácii: EXPLOIT, s.r.o., Športová 32, Prievidza, IČO: 45 677 476, banskú činnosť - otvárka, príprava
a dobývanie výhradného ložiska stavebného kameňa - dolomitu v dobývacom priestore /DP/ Hradište,
okres Partizánske, kraj Trenčiansky, určenom rozhodnutím bývalého Ministerstva poľnohospodárstva a
výživy SSR č. 5626/70-RD z 13.09.1971 organizácii JRD Hradište so sídlom v Hradišti, bývalý okres

Topoľčany (teraz Partizánske) na dobývanie ložiska dolomitických pieskov a zmenený rozhodnutím
Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR č. 11219/77-Pv zo 04.05.1975 a to organizácii JRD
Skačany, na ploche pozemku registra „C“ parcelné číslo 3084 o výmere 2,67 ha, v katastrálnom území
Z., podľa k žiadosti priloženého „Plán otvárky, prípravy a dobývania, lom Dedová dobývací priestorHradište, z októbra 2015 (ďalej len „Plán OPD“), do vydobytia všetkých vyťažiteľných zásob ložiska,
nachádzajúcich na tomto pozemku, v DP Hradište, v severnej časti lomu Dedová. Plán OPD sa stáva
nadobudnutím právoplatnosti tohto rozhodnutia na predmetnej časti uvedeného pozemku pre EXPLOIT

záväzným. Námietky žalobcu považoval za nedôvodné a zamietol ich.

2. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č.
393-923/2016 zo dňa 18.05.2016 zamietol a prvostupňové rozhodnutie v časti zmenil stotožniac sa s
právnym a skutkovým posúdením veci. Odvolacie rozhodnutie žalovaného bolo napadnuté protestom

prokurátora Krajskej prokuratúry Banská Bystrica zo dňa 12.08.2016, ktorému vyhovelo Ministerstvo
hospodárstva Slovenskej republiky rozhodnutím č. 28789/2016-4110-545566 zo dňa 07.10.2016 a
protestom napadnuté rozhodnutie zrušilo. Rozklad podaný proti rozhodnutiu ministerstva hospodárstva
minister hospodárstva rozhodnutím č. 46/2016 zo dňa 12.12.2016 zamietol a rozhodnutie ministerstva
potvrdil. Na základe správnej žaloby spoločnosti EXPLOIT, s.r.o. boli rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave č. k. 2S/32/2017-67 zo dňa 25.09.2019 zrušené vyššie uvedené rozhodnutia Ministerstva

hospodárstva Slovenskej republiky a vec bola vrátená ministerstvu na ďalšie konanie. Ministerstvo
hospodárstva Slovenskej republiky rozhodnutím č. 10713/2020-4110 zo dňa 07.02.2020 opätovne
vyhovelo protestu prokurátora zo dňa 12.08.2016 a rozhodnutie žalovaného zo dňa 18.05.2016 zrušilo
s tým, že rozklad podaný proti rozhodnutiu ministerstva minister rozhodnutím č. 14515/2020-2061 zo
dňa 30.04.2020 zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

3. Po zrušení rozhodnutia žalovaného na základe protestu prokurátora vydal žalovaný dňa 14.02.2027
nové rozhodnutie č. 114-330/2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie
zmenil tak, že výrokovú časť doplnil slovami: „Organizácia EXPLOIT má OBÚ v Prievidzi vydané banské
oprávnenie č. 99-99/2015 zo 07.01.2015, zmenené rozhodnutím OBÚ v Prievidzi č. 394-827/2016 z

24.03.2016(právoplatné29.03.2016)azodpovednýmvedúcimzamestnancomjeQ.W.,bytomZ.Č..XX,
XXX XX B. D., osvedčenie o odbornej spôsobilosti vedúceho lomu vydal OBÚ v Prievidzi dňa 23.04.2007
pod č. 228-906/2007.“

II.
Konanie na krajskom súde

4. Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj S.s.p.) žalobu

zamietol. Žalobcovi, žalovanému a ďalším účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

5. V odôvodnení uviedol, že je viazaný právnym názorom kasačného súdu vysloveným v jeho rozhodnutí
(rozsudok NSS SR sp. zn. 1Svk/26/2021 zo dňa 17.02.2023) (§ 469 S.s.p.), opätovne vec posúdil a
dospel k záveru, že všetky žalobné body sú nedôvodné.

6. Pokiaľ ide o námietku obchádzania zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie (ďalej aj „zákon č. 24/2006 Z. z.), správny súd viazaný vysloveným právnym názorom
kasačného súdu uzatvoril, že tento zákon nebol porušený ani obídený, ak nebol v predmetnej veci
vykonaný proces posudzovania vplyvov na životné prostredie, keďže banská činnosť bola povolená len

na ploche 2,671 ha na pozemku registra „C“ parc. č. 3084 v k. ú. Z., čo z hľadiska plošného záberu ani z
hľadiska plánovaného ročne vydobytého množstva nerastu nepodlieha posúdeniu vplyvov podľa zákona
č. 24/2006 Z. z. Toto posudzovanie by bolo potrebné vykonať až v novom správnom konaní, v ktorom
by došlo k predloženiu žiadosti o povolenie banskej činnosti na ďalších pozemkoch, ktorých rozloha
by spolu s rozlohou pozemku už povolenej banskej činnosti presiahla 5 ha ešte počas vykonávania

povolenej banskej činnosti. Preto je tento žalobný bod nedôvodný.

7. V súlade s vysloveným právnym názorom kasačného súdu je nedôvodný aj žalobný bod, že žalovaný
sa nevysporiadal s požiadavkou na zameranie hraníc dobývacieho priestoru na povrchu v zmysle § 26
ods. 2 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva v znení neskorších zákonov

( ďalej aj „zákon č. 44/1988 Z. z.“), keďže žalovaný sa s uvedenou námietkou vysporiadal na str. 18
napadnutého rozhodnutia.8. V rámci ďalšieho žalobného bodu žalobca namietal nedodržanie 10-dňovej lehoty pred vykonaním
ústneho pojednávania podľa § 18 ods. 3 zákona č. 51/1988 Zb. Z obsahu administratívneho spisu
vyplýva, že došlo k porušeniu uvedeného zákonného ustanovenia, podľa ktorého obvodný banský

úrad oznámi začatie konania dotknutým orgánom štátnej správy a účastníkom konania a nariadi
ústne pojednávanie spojené s miestnou obhliadkou najneskôr 10 dní pred ústnym pojednávaním a
súčasne ich upozorní na to, že svoje stanoviská alebo námietky môžu uplatniť najneskôr pri ústnom
pojednávaní, prípadne pri miestnej ohliadke a že sa na neskôr podané stanoviská alebo námietky
nemusí prihliadnuť. Žalobca si oznámenie o začatí konania spojené s ústnym pojednávaním prevzal

dňa 20. 01. 2016, len 9 dní pred konaním ústneho pojednávania, ktoré sa konalo dňa 29.01.2016.
Rozhodujúci je deň, kedy si žalobca oznámenie prevzal, nie deň, kedy bolo podané na pošte, ako to tvrdil
žalovaný.Ažprevzatímoznámeniasažalobcadozvedelozačatísprávnehokonaniaanariadeníústneho
pojednávania a mal možnosť uplatniť svoje námietky. V zmysle § 191 ods. 1 písm. g) S.s.p. je dôvodom
zrušenia rozhodnutia len podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,
ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Nie každé porušenie ustanovenia

o konaní spôsobuje dôvodnosť správnej žaloby, ale musí byť naplnená uvedená zákonná intenzita.
Nemalo by význam opakovať administratívne konanie len za účelom nápravy procesného pochybenia,
ak by sa zjavne dospelo k rovnakému výsledku. Účelom ustanovenia § 18 ods. 3 zákona č. 51/1988
Zb. je poskytnúť účastníkom konania a dotknutým orgánom štátnej správy dostatočný časový priestor
na predloženie svojich stanovísk alebo námietok, a to najneskôr pri ústnom pojednávaní (prípadne

miestnej ohliadke) s tým, že na neskôr podané stanoviská alebo námietky sa nemusí prihliadnuť.
Žalobcovi bolo napriek kratšej lehote toto právo zachované, pretože vo veci podal už dňa 27.11.2015
nesúhlasné stanovisko, ktoré prvostupňový správny orgán posudzoval v rámci ústneho pojednávania,
ktorého sa podľa zápisnice nachádzajúcej sa v administratívnom spise zúčastnil osobne aj starosta
žalobcu ako štatutár. So vznesenými námietkami žalobcu sa prvostupňový správny orgán zaoberal na

ústnom pojednávaní aj v rámci prvostupňového rozhodnutia, teda došlo k naplneniu práva žalobcu
uplatniť svoje námietky. Správny súd tiež poukazuje na minimálnu intenzitu porušenia, keďže žalobcovi
sa skrátila zákonná lehota len o jeden deň. Za tejto situácie nemožno skonštatovať, že porušenie
vyššie uvedeného ustanovenia o konaní bolo podstatné a mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia. Krajský súd v Trenčíne v pôvodnom rozhodnutí č. k. 13S/33/2017-195 zo dňa 07.07.2021

považoval túto žalobnú námietku za dôvodnú. Za súčasného stavu, keď podľa vysloveného právneho
názorukasačnéhosúduniesúdôvodnéostatnéžalobnénámietky,prektorébolonapadnutérozhodnutie
krajským súdom zrušené, nie je podľa názoru správneho súdu dôvod na zrušenie napadnutého
rozhodnutia len pre toto procesné pochybenie, pretože opätovné prejednanie veci správnymi orgánmi so
zachovaním 10-dňovej lehoty žalobcovi by zjavne nemohlo priniesť iný výsledok konania, keďže žalobca

svoje námietky riadne uplatnil a tieto boli predmetom posudzovania správnymi orgánmi.

9. Ďalej podľa názoru správneho súdu pokiaľ žalobca namietal, že sa žalovaný nevysporiadal s petíciou
občanov, táto námietka nie je dôvodná, pretože výkon petičného práva upravuje zákon č. 85/1990 Zb.,
a petícia sa rieši v samostatnom konaní nezávislom na konaní o povolenie banskej činnosti, ktoré bolo

predmetom administratívneho konania.

10. Pokiaľ ide o namietanú absenciu súhlasu vydražiteľa pozemku parc. č. 3084 v k. ú. Z. [ďalšieho
účastníka 2)] s banskou činnosťou v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, ani tento žalobný
bod nie je dôvodný. Ďalší účastník 2) ako vlastník dotknutého pozemku, ktorý vydražil, udelil súhlas

s plánovanou ťažbou dňa 04.01.2016. Príklep k predmetnému pozemku mu bol udelený súdnym
exekútorom pred týmto dátumom na dražbe konanej dňa 17.12.2015. Je pravda, že udelený príklep
bol schválený až následne uznesením Okresného súdu Partizánske č. k. 2Er/902/2008-37 zo dňa
01.03.2016, čím došlo k potvrdeniu vlastníckeho práva ďalšieho účastníka 2) ako vydražiteľa k
dotknutému pozemku. Pre správny súd je však podľa § 135 ods. 1 S.s.p. rozhodujúci stav v

čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, pričom už v čase vydania napadnutého
rozhodnutia dňa 14.02.2017 bola otázka vlastníctva dotknutého pozemku ďalším účastníkom 2)
definitívne vyriešená. Tým došlo k vyriešeniu stretu záujmov medzi žiadateľom o banskú činnosť [ďalším
účastníkom 1, resp. jeho právnym predchodcom spoločnosťou EXPLOIT, s.r.o.] a vlastníkom dotknutého
pozemku [ďalším účastníkom 2)]. Zrušenie napadnutého rozhodnutia na základe tohto žalobného bodu

by vzhľadom na uvedený stav zjavne nemohlo priniesť iné rozhodnutie vo veci.

11. Správny súd tiež uviedol, že nedôvodná je aj námietka žalobcu, že správne orgány pred povolením
banskej činnosti nevyriešili stret záujmov podľa § 18b ods. 2 zákona č. 51/1988 Zb. a § 33 ods. 1zákona č. 44/1988 Zb. Žalobca v správnej žalobe konkrétne vymedzil 4 body, ktoré neboli podľa neho
vyriešené (str. 8 správnej žaloby). Z formulácie prvého bodu vyplýva, že tento sa týka výlučne prepravy
vyťaženého nerastu. Žalobca hovorí o neúnosnosti preťaženosti cesty a v tejto súvislosti o zvýšení rizika

nehodovostiazaťaženostistatikybudovvintraviláneobce,čochcelriešiťdopravnouštúdiou.Namietané
skutočnosti nesúvisia so samotnou banskou činnosťou, teda ťažením nerastu. Rovnako tak štvrtý bod
sa týka výlučne prepravy nerastu, ktorá sa má podľa žalobcu realizovať cez pozemky v jeho vlastníctve,
s čím nesúhlasil, avšak nie je tu namietaný vplyv samotnej banskej činnosti. Žalovaný poukázal vo
svojom vyjadrení k správnej žalobe na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, ktorý v rozsudku č.

k. 6S/91/2011-48 zo dňa 19.01.2012 konštatoval: „...preprava vyťaženého nerastu, ktorý je tovarom,
nie je súčasťou banskej činnosti, ktorou sa rozumie otvárka, príprava a dobývanie výhradného ložiska,
ktorá činnosť je predmetom rozhodovania žalovaného.“ Tento rozsudok bolo potvrdený uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžp 10/2012 zo dňa 21.11.2012. Správny súd sa s
týmto posúdením stotožňuje. Pojem banská činnosť je legálne definovaný v § 2 písm. a) až h) zákona č.
51/1988 Zb. kam patrí aj činnosť povolená napadnutými rozhodnutiami - otvárka, príprava a dobývanie

výhradných ložísk (písm. b)). Preprava vyťaženého nerastu nie je uvedená pod žiadnym z písmen
uvedeného zákonného ustanovenia, a preto nebol dôvod vysporiadať sa s uvedenými skutočnosťami v
administratívnomkonaní,keďženejdeosúčasťbanskejčinnosti,atedaposudzovanietýchtoskutočností
nebolo predmetnom administratívneho konania. Z tohto dôvodu je nedôvodná aj časť druhého a tretieho
bodu tejto žalobnej námietky týkajúca sa prepravy vyťaženého nerastu a s tým súvisiacej hlučnosti a

prašnosti.

12. V druhom bode žalobca ďalej namietal zvýšenú hlučnosť v súvislosti s banskou činnosťou.
Táto otázka nebola žalobcom v rámci jeho nesúhlasného stanoviska (alebo iného podania pred
prvostupňovým správnym orgánom) výslovne namietaná, a preto nebol dôvod, aby mu dali správne

orgány na ňu výslovnú odpoveď v napadnutých rozhodnutiach. Z obsahu administratívneho spisu
však vyplýva, že prvostupňový správny orgán si vyžiadal stanovisko dotknutého štátneho orgánu -
Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Prievidza zo dňa 19.11.2015, v závere ktorého je uvedené,
že navrhovanou činnosťou sa hlukové pomery v zastavanej časti obce nezhoršia. Preto otázka hlučnosti
bola v administratívnom konaní dostatočne vyriešená.

13. V treťom bode žalobca namietal zvýšenú prašnosť v súvislosti s banskou činnosťou, čo namietal
aj vo svojom nesúhlasnom stanovisku. K uvedenému prvostupňový správny orgán v prvostupňovom
rozhodnutí (strany 5 a 6) uviedol, že k prašnosti sa vyjadril príslušný orgán ochrany štátnej správy na
úseku ovzdušia (Okresný úrad Trenčín, odbor starostlivosti o životné prostredie, dňa 20.11.2015), ktorý

vydal súhlas na povolenie stavby - LOM Dedová, na ťažbu nerastnej suroviny - dolomitu s podmienkami,
ktorých záväznosť a plnenie deklaroval žiadateľ v pláne OPD (otvárky, prípravy, dobývania). Tento plán
sa stal v zmysle výroku prvostupňového rozhodnutia záväzným právoplatnosťou banského povolenia.
Žalovaný sa s posúdením týchto námietok v napadnutom rozhodnutí stotožnil. Z uvedeného vyplýva,
že otázkou prašnosti v súvislosti s banskou činnosťou sa správne orgány dostatočne zaoberali, táto

bola posúdená príslušným orgánom, ktorý stanovil podmienky pri ťažbe, ktoré sú súčasťou záväzného
plánu OPD.

14.Ďalejsprávnysúdvodôvodnenísvojhorozsudkuuviedol,žežalobcanapojednávanídňa13.09.2023
ohľadne vyriešenia konfliktu záujmov poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave ako

správneho súdu sp. zn. 2S/32/2017 zo dňa 25.09.2017, ktorý sa v rámci bodu 33. tejto otázke venoval
v prospech žalobcu, čo skonštatovali aj krajská prokuratúra aj rozkladový orgán. K tomu správny súd
uviedol že v súlade s § 134 S.s.p. je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, a preto mohol
posudzovať len námietky stretu záujmov výslovne uvedené v správnej žalobe. Krajský súd v Bratislave
ako správny súd posudzoval inú správnu žalobu a preskúmaval iné rozhodnutie žalovaného ako v

predmetnej veci (tento postup je popísaný v odseku 3. tohto rozsudku). Správny súd v predmetnej veci
môže posudzovať výlučne žalobné body uplatnené žalobcom v správnej žalobe tak, ako je uvedené v
tomto odseku.

15. Z vyššie uvedených dôvodov je nedôvodný aj žalobný bod o absencii záväzných stanovísk

Okresného úradu Trenčín, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii a Okresného úradu
Prievidza, pozemkový a lesný odbor, pretože aj tento sa vzťahuje k preprave (odvozu) už vydobytého
nerastu, čo nie je súčasťou banskej činnosti, teda ani predmetom preskúmavaného administratívneho
konania.16. Ako nedôvodnú správny súd posúdil aj námietku o riadnom nevedení a nežurnalizácii
administratívneho spisu, pričom samotná nesprávnosť vedenia spisu (tvrdené nezviazanie listín)

nespôsobuje nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Táto námietka je navyše nekonkrétna, pretože
žalobca len všeobecne uvádza, že listiny boli voľne poukladané v obale s možnosťou ich manipulácie
bez uvedenia, aká konkrétna listina v spise chýbala alebo bola manipulovaná a ako by takéto porušenie
malo vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia.

17. Pokiaľ žalobca namietal, že povolenie bolo vydané pre spoločnosť EXPLOIT, s.r.o. aj
napriek predchádzajúcemu prevodu dobývacieho priestoru na ďalšieho účastníka 1), táto námietka
nepredstavuje dôvod na vyslovenie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Zmluvným prevodom
dobývacieho priestoru na ďalšieho účastníka 1) na neho prešli v zmysle § 27 ods. 11 zákona č. 44/1988
Zb. všetky súvisiace práva a povinnosti zo spoločnosti EXPLOIT, s.r.o., vrátane preskúmavaného
banského povolenia. Podstatné je, že žalovaný v tomto štádiu konal už s ďalším účastníkom konania 1)

(a nie s jeho právnym predchodcom), ktorému podľa obsahu administratívneho spisu doručil napadnuté
rozhodnutie. Nesprávne označenie oprávneného subjektu v napadnutom rozhodnutí predstavuje
nanajvýš dôvod na vydanie opravného uznesenia.

18. Vzhľadom na to, že žalobca nebol v konaní úspešný, keďže jeho žaloba bola v celom rozsahu

zamietnutá, súd mu podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a contrario nepriznal náhradu trov konania.

19. Súd nepriznal náhradu trov konania ani žalovanému. Podľa § 168 S.s.p. prizná správny súd trovy
žalovanému podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi iba, ak to možno spravodlivo požadovať
s tým, že orgánu štátnej správy možno náhradu trov právneho zastúpenia priznať len výnimočne.

Žalovaný si trovy uplatnil na pojednávaní dňa 13.09.2023, pričom neuviedol žiadne okolnosti predmetnej
veci, na základe ktorých by bolo možné náhradu trov konania žalovanému spravodlivo požadovať. Len
poukázal na zásadu úspechu, ktorá nie je v súlade s uvedeným zákonným ustanovením sama osebe
dôvodom priznania náhrady trov. Pokiaľ žalovaný žiada náhradu trov konania, je jeho povinnosťou tvrdiť
(a následne preukázať) dôvod, pre ktorý možno túto náhradu spravodlivo požadovať. Žalovaný navyše

uviedol, že jediné trovy, ktoré si uplatňuje, sú trovy právneho zastúpenia, ktoré možno orgánu verejnej
správypriznaťlenvýnimočne.Napriznanietýchtotrovjepretopotrebnésplniťešteprísnejšiepodmienky.
Pre absenciu dôvodov, pre ktoré by to bolo možné spravodlivo požadovať, nie sú v predmetnej veci
splnené podmienky na priznanie trov konania žalovanému.

20. V zmysle § 169 S.s.p. má ďalší účastník voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný,
právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd
uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa mu môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu
ďalších trov konania. Súd v priebehu konania neuložil ďalším účastníkom konania žiadnu povinnosť,
v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli nejaké trovy a taktiež súd nevzhliadol žiaden dôvod hodný

osobitného zreteľa, a preto ani ďalším účastníkom konania náhradu trov nepriznal.

III.
Konanie na kasačnom súde

21. Proti rozsudku správneho súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov
uvedených v § 440 ods. 1 písm. f) a g) S.s.p., teda že správny súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.
Navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

22. Sťažovateľ poukázal na znenie ustanovenia § 139 S.s.p. a namietal, že správny súd sa nezaoberal
námietkou občianskoprávneho charakteru - a síce, že prístup do dobývacieho priestoru má byť
realizovaný cez pozemky vo vlastníctve žalobcu a žalobca na využívanie svojich pozemkov týmto

spôsobom neudelil súhlas (viď. žalobné tvrdenie žalobcu na str. 8 posledný bod, ako aj str. 12 bod vi.,
druhý odsek žaloby zo dňa 19.04.2017). Žalobca ako vlastník totiž má právo rozhodovať, čo sa bude
s jeho majetkom diať a vlastnícke právo môže byť bez súhlasu žalobcu obmedzené jedine na základe
zákona. Takáto námietka bola (občianskoprávneho charakteru) žalobcom prednesená aj v rámci tzv.stretu záujmov a nebola vyriešená. Správny súd sa v rozsudku vôbec nezaoberal tým, či je toto žalobné
tvrdenie žalobcu dôvodné alebo nie. Odôvodnenie rozsudku v tejto časti úplne absentuje. Pokiaľ teda
žalobca má strpieť prístup do lomu po svojich pozemkoch (pričom ide aj o parc. č. C-KN 3029 lesný

pozemok), tak chýba odpoveď na základnú otázku, že na základe akého právneho predpisu je dané
takéto obmedzenie vlastníctva žalobcu v prospech ťažobnej spoločnosti (teda v prospech podnikateľskej
činnosti obchodnej spoločnosti). Rozsudok je v tejto časti arbitrárny.

23. Taktiež sťažovateľ považoval za nesprávny záver správneho súdu uvedený v rozsudku, podľa

ktorého je nedôvodná námietka žalobcu, že správne orgány pred povolením banskej činnosti nevyriešili
stret záujmov podľa § 18b ods. 2 zákona č. 51/1988 Zb. a § 33 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb. Správny
súd v bodoch 17.2 a 17.3 rozsudku uviedol, že stret záujmov, uplatnených žalobcom, bol vyriešený v
namietanej prašnosti a hlučnosti stanoviskami dotknutých orgánov zo dňa 19.11.2015 a 20.11.2015.
Podľa názoru žalobcu stret záujmov (teda vznikol) až podaním žalobcu zo dňa 27.11.2015, preto ho
nemožno považovať za vyriešený vyjadreniami, ktoré vznikli skôr ako samotný stret záujmov. Stret

záujmov musí najskôr vzniknúť a až potom môže byť riešený či vyriešený.

24. Podľa názoru sťažovateľa správny súd úplne opomenul, že zákon č. 44/1988 Zb. v ustanovení §
33 presne ustanovuje, ako sa stret záujmov medzi dotknutými subjektmi (obcou Hradište a ťažobnou
spoločnosťou) rieši - a to buď uzatvorením písomnej dohody týchto subjektov (§ 33 ods. 2 zákona č.

44/1988 Zb.), ktorá sa následne predkladá správnemu orgánu, alebo ak k dohode nedôjde, rozhodne
(podľa § 33 ods. 4 zákona č. 44/1988 Zb.) o vyriešení stretu záujmov ministerstvo podľa druhu nerastu
(v prejednávanom prípade Ministerstvo hospodárstva SR vydaním záväzného stanoviska).

25. Pokiaľ teda správny súd považoval zistený stret záujmov v konaní o povoľovaní banskej činnosti

za vyriešený stanoviskami orgánov na okresnej úrovni (RÚVZ Prievidza, Okresný úrad Trenčín), ktoré
naviac vznikli skôr, ako samotný stret záujmov, jeho právne posúdenie je v zjavnom rozpore s § 33
zákona č. 44/1988 Zb.

26. Sťažovateľ namietal právne posúdenie, ktorým správny súd vylúčil posúdenie zaťaženia dopravy

zo stretu záujmov. Problémy súvisiace s prepravou nerastu sú relevantnou námietkou v rámci stretu
záujmov. Pojem „objekty a záujmy chránené podľa osobitných predpisov“ uvedený v § 33 zákona
č. 44/1988 Zb. je predsa podstatne širší než to, čo sa konkrétne povoľuje pred banským správnym
orgánom. Rozhodnutie, o ktoré sa opiera správny súd, nevylučuje, aby dopravné hľadisko, otázka
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a s tým súvisiace obmedzenia v živote obyvateľov obce, boli

považované za spôsobilý predmet posúdenia stretu záujmov.

27. Taktiež za nesprávny právny záver súdu považuje sťažovateľ bod 17.4 napadnutého rozsudku,
podľa ktorého je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Rozsudok Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 2S/32/2017 zo dňa 25.09.2019 bol vydaný v konaní, v ktorom boli účastníkmi všetci

tí, ktorí sú účastníkmi v tomto konaní pred správnym súdom. Krajský súd posudzoval rovnaké konanie
o banskom povolení, aj keď formálne išlo o iné rozhodnutie, ale išlo o jedno a to isté konanie. Citované
rozhodnutie nepochybne rieši otázky, ktoré boli zhodné s posúdením veci správnym súdom v tomto
konaní, teda správny súd mal v čase jeho rozhodnutia vedomosť o tom, že ním posudzovaná otázka
už bola riešená iným právoplatným rozsudkom. Podľa § 132 S.s.p. išlo teda o otázku už prejudiciálne

vyriešenúvinomkonaní,správnysúdmaltedapovinnosťnaskoršierozhodnutieprihliadaťavysporiadať
sa s ním. Správny súd tak porušil právo sťažovateľa na spravodlivý proces, pod ktorý sťažovateľ
jednoznačne radí aj ochranu dôvery v právoplatné (skoršie) rozhodnutie súdu o totožných otázkach
medzi rovnakými účastníkmi konania.

28. Taktiež právny záver súdu o tom, že zákon č. 24/2006 Z. z. nebol porušený ani obídený, považuje
sťažovateľ za nesprávny. V uvedenej veci došlo zámerne k rozdeleniu dobývacieho priestoru tvoriaceho
jeden funkčný celok na dva oddelené celky s jasným zámerom vyhnúť sa zákonnému postupu podľa
zákona č. 24/2006 Z. z., t.j. umenšiť plochu riešenú v tomto správnom konaní pod 5 ha, t.j. pod prahovú
hodnotu stanovenú zákonom. V tejto súvislosti uviedol, že prvostupňový správny orgán ako i žalovaný

mali dostatočný podklad a vedomosť o tom, že dobývací priestor Hradište má výmeru nad 5 ha (teda
zahŕňa pozemky s parc. č. C-KN 3069 a 3070 v k.ú Z.) a bolo ich povinnosťou v rámci dodržiavania
zásady zákonnosti dbať o to, aby sa v správnom konaní neobišli ustanovenia zákona č. 24/2006 Z.
z. Pokiaľ správne orgány takto nekonali, došlo k podstatnému pochybeniu z ich strany, ktoré malo zanásledok porušenie práv sťažovateľa a súčasne nedostatočné zistenie skutkového stavu potrebného
pre rozhodnutie.

29.Ďalšianámietkasťažovateľauvedenávkasačnejsťažnostisatýkaskutočnosti,ženedošlosprávnym
orgánom prvého stupňa v konaní k vytýčeniu dobývacieho priestoru v súlade s § 26 ods. 2 zákona č.
44/1988 Zb., pretože pokiaľ by došlo k jeho vytýčeniu, tak by bolo všetkým zúčastneným zrejmé, že
dobývací priestor tvorí jeden funkčný celok s plochou nad 5 ha, a teda spadá pod režim zákona č.
24/2006 Z. z.

30. Rovnako právny záver správneho súdu, podľa ktorého nedodržanie zákonnej lehoty 10 dní podľa
§ 18 ods. 3 zákona č. 44/1988 Zb. nie je dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, považuje
sťažovateľ za nesprávny. Sťažovateľ nesúhlasí s právnym názorom správneho súdu, že dodržanie toho
ustanovenia nemôže privodiť sťažovateľovi iné rozhodnutie správneho orgánu; správny súd sa úplne
odklonil od toho, že má posudzovať zákonnosť konania správneho orgánu v administratívnom konaní.

Správne konanie, v ktorom správny orgán nerešpektuje zákonné lehoty, nemôže byť zákonné.

31.Kpodanejkasačnejsťažnostisavyjadrilžalovanýpodanímzodňa13.02.2024.Navrhol,abykasačný
súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietol podľa § 161 ods. 1 SSP.

32. Ďalší účastníci konania 1), 2) a 3) vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti nepodali.

IV.
Právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

33. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2
S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola

podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.), a že ide o rozsudok,
proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) dospel k záveru, že kasačná
sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu

Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22. mája 2025 (§ 137 ods. 4 v spojení s §
452 ods. 1 S.s.p.).

34. V uvedenej právnej veci kasačný súd poukazuje na svoje skoršie rozhodnutie - rozsudok NSS SR
vydaný pod sp. zn. 1Svk/26/2021 zo dňa 17.02.2023, ktorým Najvyšší správny súd Slovenskej republiky

zrušil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/33/2017-195 zo dňa 07.04.2021 a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

35. Kasačný súd uvádza právny názor uvedený v rozsudku sp. zn. 1Svk/26/2021 zo dňa 17.02.2023,
ktorým bol Správny súd v Banskej Bystrici v prejednávanej veci viazaný.

36. „26. Po preskúmaní veci kasačný súd dospel k záveru o potrebe zrušenia napadnutého rozhodnutia
krajského súdu, z dôvodu jeho nesprávneho právneho posúdenia. Kasačný súd sa nestotožnil so
záverom krajského súdu o obchádzaní zákona č. 24/2006 Z. z. v danom prípade, keď nebol vykonaný
proces posudzovania vplyvov pri povolení ťažby.

37. 27. Kasačný súd po preskúmaní súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis
žalovaného, uvádza, že plánovaná banská činnosť bude rozdelená na dve časti, pričom v prvej etape
organizácia EXPLOIT žiadala o povolenie na výkon banskej činnosti len na pozemku registra „C“ parc. č.
3084 v k. ú. Z. (predmet konania v tejto veci). Prvostupňový správny orgán tak oznámil začatie konania

o povolenie banskej činnosti len na pozemku registra „C“ parc. č. 3084 v k. ú. Z. o výmere 26,710 m2,
ktorú aj prvostupňovým rozhodnutím banskú činnosť povolil. Kasačnému súdu nie je zrejmé na základe
akých skutočností dospel krajský súd k záveru, o obchádzaní zákona č. 24/2006 Z.z. Rozdelením
plánovanej banskej činnosti v dobývacom priestore Hradište na dve časti s tým, že povolenie dobývaniana pozemkoch registra „C“ parc. č. 3069 o výmere 19,427 m2 a parc. č. 3070 o výmere 11,375 m2 v
k. ú. Z. bude predmetom iného správneho konania.

38. 28. V tejto súvislosti kasačný súd tiež dodáva, že ak by došlo k predloženiu žiadosti o povolenie
banskej činnosti - otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska na pozemkoch registra „C“ parc. č.
3069 a parc. č. 3070 v k. ú. Z. ešte počas vykonávania povolenej banskej činnosti na pozemku registra
„C“ parc. č. 3084 v k. ú. Z., teda zámer dobývať ložisko v dobývacom priestore Hradište by sa tým rozšíril
na plochu väčšiu ako 5 ha, prvostupňový správny orgán je povinný podľa § 18f ods. 6 zákona č. 51/1988

Zb. zaslať návrh na začatie konania príslušnému orgánu podľa zákona č. 24/2006 Z.z. To však bude
predmetom iného správneho konania.

39.29.Konkrétnyvplyvnaživotnéprostrediemôžemaťibačinnosť,ktorábolapovoľovanáavkonečnom
dôsledku povolená len na ploche 2,671 ha, ktorá či už z hľadiska plošného záberu alebo z hľadiska
plánovaného ročne vydobytého množstva nerastu nepodlieha posúdeniu jej vplyvov podľa zákona č.

24/2006 Z.z. To, že sa v konečnom dôsledku banská činnosť plánuje na zábere plochy presahujúcej 5
ha, je v tejto veci právne irelevantné.

40. 30. Kasačný súd sa tiež nestotožnil so záverom krajského súdu, že sa žalovaný nevysporiadal s
požiadavkou na zameranie hraníc dobývacieho priestoru na povrchu v zmysle § 26 ods. 2 zákona č.

44/1988 Zb. (odsek 45. napadnutého rozsudku). Z napadnutého rozhodnutia žalovaného však vyplýva,
že sa žalovaný s uvedenou námietkou (na str. 18 napadnutého rozhodnutia žalovaného) vysporiadal.

41. 31. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 13S/33/2017-195 zo dňa 7. júla 2021 podľa § 462 ods. 1 S.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude vec opätovne prejednať v medziach podanej
správnej žaloby a vyjadrenia žalovaného, prihliadnuť na závery kasačného súdu uvedené v tomto
rozsudku, a následne rozhodnúť.

42. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým správny súd zamietol správnu

žalobu žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. 114-330/2017 zo dňa 14.02.2017, ktorým žalovaný
zmenil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvej inštancie tak, že doplnil jeho výrokovú časť slovami:
„Organizácia EXPLOIT má OBÚ v Prievidzi vydané banské oprávnenie č. 99-99/2015 zo 07.01.2015,
zmenené rozhodnutím OBÚ v Prievidzi č. 394-827/2016 z 24.03.2016 (právoplatné 29.03.2016) a
zodpovedným vedúcim zamestnancom je Q. W., bytom Z. Č.. XX, XXX XX B. D., osvedčenie o odbornej

spôsobilosti vedúceho lomu vydal OBÚ v Prievidzi dňa 23.04.2007 pod č. 228-906/2007.“, a preto
primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd
preskúmal rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného
konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej správy prvej inštancie, najmä z
toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého

rozsudku krajského súdu.

43. V prvom rade dáva kasačný súd do pozornosti, že v procese posudzovania zákonnosti napadnutého
rozsudku správneho súdu vychádzal zo skutkového stavu, ktorý podrobne v odôvodnení rozsudku
popísal správny súd, preto pre účastníkov konania známe fakty a skutočnosti nebude nadbytočne

opakovať iba na ne poukazuje a v stručnosti dodáva nasledovné.

44. Žiadosťou zo dňa 11.01.2016 požiadala spoločnosť EXPLOIT, s.r.o., Závada 197, 955 01 Závada,
IČO: 45 677 476 [právny predchodca ďalšieho účastníka 1)], o vydanie povolenia na banskú činnosť
- ťažba dolomitov na parcelách č. 3084 o výmere 26 710 m2, č. 3069 o výmere 19 427 m2 a č.

3070 o výmere 11 375 m2 v dobývacom priestore Hradište. Oznámením zo dňa 15.01.2016 Obvodný
banský úrad v Prievidzi oznámil účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie konania vo veci
povolenia banskej činnosti (otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska stavebného kameňa
- dolomitu) na pozemku registra „C“, parc. č. 3084 v katastrálnom území Z., dobývacom priestore
Hradište, v severnej časti Lomu Dedová spojeného s ústnym pojednávaním a miestnou ohliadkou

dňa 29.01.2016. Žalobcovi bolo oznámenie doručené dňa 20.01.2016. K plánovanej činnosti vydal
žalobca dňa 27.11.2015 nesúhlasné stanovisko, v ktorom poukazoval na preťaženie cesty I. triedy
medzi Prievidzou a Trenčínom, zvýšenou prašnosťou a emisiou, ohrozenou statikou budov v obci,
narušenie oddychovej zóny v blízkosti lomu a nepredloženie dokladov o strete záujmov. Ostatnédotknutéorgányvydalisúhlasnéstanoviská.Ďalšíúčastník2)dňa04.01.2016udelilsúhlassplánovanou
ťažbou na pozemku parc. č. 3084, ktorý vydražil na dražbe konanej dňa 17.12.2015, na ktorej mu bol
k uvedenej nehnuteľnosti udelený príklep, ktorý bol schválený uznesením Okresného súdu Partizánske

č. 2Er/902/2008-37 zo dňa 01.03.2016.

45. Výsledkom správneho konania bolo rozhodnutie orgánu verejnej správy prvej inštancie č.
134-480/2016 zo dňa 05.02.2016. Ako vyplynulo z obsahu rozhodnutia orgánu verejnej správy Obec
Hradište vydala dňa 27.11.2015 pod číslom 309/2015 nesúhlasné stanovisko, podľa ktorého nesúhlasí

s vydaním povolenia na vykonávanie banskej činnosti v lome Dedová. Poukazovala na preťaženie cesty
I. triedy medzi Prievidzou a Trenčínom, zvýšenou prašnosťou a emisiou, ohrozenou statikou budov v
obci, narušením oddychovej zóny v blízkosti lomu a nepredložením dokladov o strete záujmov. Ostatné
dotknutéorgányvydalisúhlasnéstanoviská.Ďalšíúčastník2)dňa04.01.2016udelilsúhlassplánovanou
ťažbou na pozemku parc. č. 3084, ktorý vydražil na dražbe konanej dňa 17.12.2015, na ktorej mu bol
k uvedenej nehnuteľnosti udelený príklep, ktorý bol schválený uznesením Okresného súdu Partizánske

č. 2Er/902/2008-37 zo dňa 01.03.2016.

46. Žalovaný rozhodnutím č. 114-330/2017 zo dňa 14.02.2017 zamietol odvolanie žalobcu a
prvoinštančnésprávnerozhodnutieč.134-480/2016zodňa05.02.2016potvrdil.Žalovanýsprávnyorgán
námietky žalobcu posúdil ako nedôvodné a stotožnil sa s právnym posúdením veci prvostupňovým

správnym orgánom.

47. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že predmetom konania je procesný postup krajského súdu,
ktorý po tom ako zistil, že rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch inštancií vo veci vydania
povolenia na banskú činnosť - ťažba dolomitov - otvárka, príprava a dobývanie výhradného ložiska

stavebného kameňa v dobývacom priestore Hradište sú v súlade so zákonom, podanú správnu žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

48.Sťažovateľspoukazomnaustanovenie§139ods.2S.s.p.namietal,žesprávny súdporušilprávona
spravodlivý proces tým, že jeho rozsudok nie je riadne odôvodnený, nakoľko sa dostatočne nezaoberal

námietkou občianskoprávneho charakteru, že prístup do dobývacieho priestoru má byť realizovaný cez
pozemky vo vlastníctve sťažovateľa a sťažovateľ na využívanie svojich pozemkov týmto spôsobom
neudelil súhlas. Táto námietka (občianskoprávneho charakteru) bola sťažovateľom prednesená v rámci
„tzv.“ stretu záujmov, avšak nebola vyriešená. Správny súd sa podľa názoru sťažovateľa v rozsudku
vôbec nezaoberal tým, či je toto tvrdenie sťažovateľa dôvodné alebo nie.

49. Podľa názoru kasačného súdu sa správny súd touto námietkou sťažovateľa v rozsudku dôsledne
zaoberal a to v bode 17.1., kde správny súd okrem iného uviedol, že táto námietka „ sa týka výlučne
prepravy nerastu, ktorá sa má podľa žalobcu realizovať cez pozemky v jeho vlastníctve, s čím
nesúhlasil, avšak nie je tu namietaný vplyv banskej činnosti“. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na

odôvodnenie rozsudku správneho súdu, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje, že v danom prípade
namietané skutočnosti nesúvisia so samotnou banskou činnosťou, teda ťažením nerastu. Čo sa týka
prepravy nerastu, ktorá sa má realizovať cez pozemky vo vlastníctve sťažovateľa, tu nebol namietaný
vplyv samotnej banskej činnosti. Preprava vydobytého nerastu, ktorý je tovarom, nie je súčasťou banskej
činnosti, preto námietka sťažovateľa týkajúca sa prepravy nerastu cez pozemky v jeho vlastníctve sa

netýka tohto konania.

50. Sťažovateľ taktiež považoval za nesprávny právny záver správneho súdu v bode 17.1 rozsudku,
podľa ktorého je nedôvodná námietka žalobcu, že správne orgány pred povolením banskej činnosti
nevyriešili stret záujmov podľa § 18b ods. 2 zákona č. 51/1988 Zb. a § 33 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb.

51.Kasačnýsúdpoukazujenaobsahžaloby,vktorejsťažovateľvštyrochbodochvymedzil,čokonkrétne
nemalo byť vyriešené (strana 8 žaloby), čo malo tvoriť stret záujmov podľa § 18b ods. 2 zákona č.
51/1988 Zb. a § 33 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb., konkrétne preťaženosť cesty I. triedy medzi Prievidzou
a Trenčínom, zvýšenie rizika nehodovosti a ohrozenie statiky budov v intraviláne obce, čo bolo potrebné

riešiť dopravnou štúdiou - zvýšená hlučnosť súvisiaca s banskou činnosťou a prepravou vydobytej
suroviny - zvýšená prašnosť súvisiaca s banskou činnosťou a prepravou vydobytej suroviny - doprava
vydobytej suroviny cez pozemky vo vlastníctve žalobcu, s čím nesúhlasil.52. Kasačný súd zhodne s názorom správneho súdu uvádza, že pojem banská činnosť je definovaný
v ustanovení § 2 písm. a) až h) zákona č. 51/1988 Zb. (kam patrí aj činnosť povolená napadnutými
rozhodnutiami) - otvárka, príprava a dobývanie výhradných ložísk (písm. b). Ako je zrejmé z citovaného

ustanovenia preprava vyťaženého nerastu nespadá pod banskú činnosť, pretože nie je uvedená v
citovanom ustanovení zákona č. 51/1988 Zb. V danom prípade teda nejde o súčasť banskej činnosti.
Posudzovanietejtočinnostinebolopredmetomadministratívnehokonaniaarozhodovania.Taktiežpodľa
názoru kasačného súdu je nedôvodná časť námietky sťažovateľa týkajúca sa prepravy vyťaženého
nerastu a s tým súvisiacej hlučnosti a prašnosti.

53. Pokiaľ sa jedná o námietku zvýšenia hlučnosti v súvislosti s banskou činnosťou kasačný súd
poukazuje na stanovisko dotknutého štátneho orgánu - Regionálneho úradu verejného zdravotníctva
Prievidza zo dňa 19.11.2015, z obsahu ktorého vyplynulo, že navrhovanou činnosťou sa hlukové pomery
v zastavenej časti nezhoršia. V tejto súvislosti kasačný súd ešte uvádza, že táto námietka však nebola
uplatnená žalobcom v rámci nesúhlasného stanoviska resp. podania pred prvostupňovým správnym

orgánom.

54. K námietke zvýšenej prašnosti sa vyjadril príslušný orgán ochrany štátnej správy na úseku ovzdušia
- Okresný úrad Trenčín, odbor starostlivosti o životné prostredie dňa 20.11.2015, ktorý vydal súhlas
na povolenie stavby - LOM Dedová, na ťažbu nerastnej suroviny - dolomitu s podmienkami, ktorých

záväznosť deklaroval žiadateľ v pláne OPD (otvárky, prípravy, dobývanie). Tento plán sa stal v zmysle
výroku prvostupňového rozhodnutia záväzným právoplatnosťou banského povolenia.

55. K uvedeným námietkam sťažovateľa vo svetle vyššie uvedeného kasačný súd uvádza, že obdobné
námietky uplatnil tak v správnom konaní ako aj v konaní pred správnym súdom, ani raz však, okrem ich

konštatovania, na podporu svojich tvrdení neuviedol ďalšie skutočnosti, resp. nepredložil dôkazy. Strohé
námietky sťažovateľa bez dôkazného podloženia tak neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia správneho súdu, ktorý vychádzal zo skutkového stavu zisteného orgánmi
verejnej správy.

56. Kasačný súd dáva do pozornosti, že povinnosť riešiť stret záujmov ustanovenie § 33 ods. 1 zákona
č. 44/1988 Zb. neukladá orgánom štátnej banskej správy ale organizácii a orgánom a fyzickým a
právnickým osobám, ktorým prislúcha ochrana týchto objektov a záujmov. V zmysle ustanovenia § 33
ods. 1 citovaného zákona je stret záujmov zadefinovaný ako stret záujmu využívať výhradné ložisko
s objektmi a záujmami chránenými podľa osobitných predpisov a záujmami fyzických a právnických

osôb, ohrozenými využívaním výhradného ložiska. Ohrozené pritom môžu byť len objekty a záujmy
tých fyzických alebo právnických osôb, vlastníkov pozemkov, na ktorých priamo je plánované dobývanie
výhradného ložiska. Využívať výhradné ložisko je možné len v rámci povolenej banskej činnosti otvárka,
príprava a dobývanie výhradného ložiska.

57. Kasačný súd v uvedenej právnej veci uvádza, že ponímanie danej problematiky sťažovateľom,
ak tvrdí, že stret záujmov vznikol až jeho uplatnením účastníkom konania na správnom orgáne, je
nesprávne. Rovnako je nedôvodná jeho námietka, že stret záujmov, uplatnený podaním sťažovateľa zo
dňa 27.11.2015 nemožno považovať za vyriešený vyjadreniami orgánov, ktoré boli vydané skôr.

58. Podľa názoru kasačného súdu konkrétny stret záujmov s objektmi a záujmami chránenými
osobitnými predpismi je vyriešený súhlasným vyjadrením (prípadne s určenými podmienkami), prípadne
súhlasom príslušného orgánu, ktorému prislúcha ochrana týchto objektov a záujmov, vydaným
rozhodnutím.

59. Sťažovateľ následne považoval právny záver správneho súdu uvedený v bode 17.4 rozsudku, podľa
ktorého je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, preto na rozhodnutie Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 2S/32/2017 zo dňa 25.09.2017 neprihliada, za neprávny.

60. V tejto súvislosti kasačný súd uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom správneho

súdu ako i jeho právnym posúdením, podľa ktorého je správny súd v zmysle ustanovenia § 134 S.s.p.
viazaný rozsahom a dôvodmi podanej správnej žaloby, preto mohol posudzovať námietky stretu záujmu
len výslovne uvedené v správnej žalobe.61. Taktiež kasačný súd konštatuje, pokiaľ sa jedná o námietku sťažovateľa ohľadne porušenia jeho práv
v súvislosti so zámerným zmenšením dobývacieho priestoru tak, aby bol obídený zákon č. 26/2004 Z.
z., že táto otázka je nedôvodná, pretože bola právoplatne vyriešená rozsudkom Najvyššieho správneho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/26/2021 zo dňa 17.02.2023. Je právne irelevantné, že dobývací
priestortvoríjedenfunkčnýceloksplochounad5ha,pretožezákonč.51/1988Zb.umožňujevypracovať
plány otvárky, prípravy a dobývania pre celé výhradné ložisko alebo len pre jeho ucelenú časť, ktorou
je aj jeden pozemok dobývacieho priestoru, ku ktorému má žiadateľ vyriešené strety záujmov. Okrem
iného banská činnosť bola rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu povolená len na pozemku

registra „C“ parc. č. 3084 v k. ú. Z. a táto činnosť z hľadiska ročne vydobytého množstva a ani z hľadiska
plošného záberu nepodlieha posúdeniu vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z.

62. Pokiaľ sa jedná o námietku sťažovateľa, že nedošlo správnym orgánom prvého stupňa v konaní k
vytýčeniu dobývacieho priestoru v súlade s ustanovením § 26 ods. 2 zákona č. 44/1988 Zb., kasačný
súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku NSS SR sp. zn. 1Svk/26/2021 zo dňa 17.02.2023, podľa

ktorého „Kasačný súd sa tiež nestotožnil so záverom krajského súdu, že sa žalovaný nevysporiadal s
požiadavkou na zameranie hraníc dobývacieho priestoru na povrchu v zmysle § 26 ods. 2 zákona č.
44/1988 Zb. (odsek 45. napadnutého rozsudku). Z napadnutého rozhodnutia žalovaného však vyplýva,
že sa žalovaný s uvedenou námietkou (na str. 18 napadnutého rozhodnutia žalovaného) vysporiadal“.
Je teda bezpochyby preukázané, že táto vec bola právoplatne vyriešená a správny súd bol viazaný

vysloveným právnym názorom aj o tejto námietke sťažovateľa.

63. Pokiaľ sa jedná o námietku sťažovateľa ohľadne nedodržania 10-dňovej lehoty pred nariadením
ústneho pojednávania pred správnym orgánom, kasačný sú zhodne s názorom správneho súdu udáva,
že v danom prípade v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. g) S.s.p. dôvodom zrušenia rozhodnutia

je len podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Nakoľko podľa právneho názoru správneho súdu
nie sú dané iné dôvody na zrušenie rozhodnutia žalovaného ako i rozhodnutia správneho orgánu
prvej inštancie, kasačný súd konštatuje, že len toto procesné pochybenie nemôže spôsobiť zrušenie
napadnutého rozhodnutia žalovaného.

64. Kasačný súd zistil, že správny súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti
napadnutého rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy náležite postupoval v súlade s procesnými
pravidlami zákonodarcom nastolenými Správnym súdnym poriadkom, keď súdny prieskum zákonnosti
rozhodnutia žalovaného vykonal náležite v zmysle platnej právnej úpravy a svoju právnu úvahu, na

základe ktorej ustálil svoj právny záver, aj náležite odôvodnil.

65. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého
rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvej inštancie a konaní
im predchádzajúcich pri aplikácii príslušnej zákonnej úpravy dospel k zhodnému záveru ako krajský

súd o nedôvodnosti žaloby. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu
k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a
súdneho spisu, s námietkami žalobcu uvedenými v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na ustanovenie
§ 461 S.s.p. dospel k záveru, že v zásade nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov
a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých

v dôvodoch napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre
vyslovenie výroku rozsudku.

66. Vychádzajúc zo skutkových okolností posudzovaného prípadu, s poukazom na právne závery
uvedenévyššie,kasačnýsúdvdanejvecipovažovalnámietkysťažovateľauvedenévkasačnejsťažnosti

proti rozsudku krajského súdu o porušení práva na spravodlivý proces podľa § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p.
a nesprávnom právnom posúdení veci krajským súdom podľa § 440 písm. g) S.s.p. a o za nedôvodné,
ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia správneho súdu a jeho
súladnosť so zákonom. Kasačný súd z uvedených dôvodov kasačnej sťažnosti nevyhovel a túto podľa
§ 461 S.s.p. zamietol.

67. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v kasačnom
konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p.). Súd
nepriznalžalovanémunáhradutrovkasačnéhokonania.Žalovanýsitrovykasačnéhokonanianeuplatnil.Ďalším účastníkom konania náhradu trov kasačného konania nepriznal a to s poukazom na ustanovenie
§ 169 S.s.p. Súd v priebehu kasačného konania neuložil ďalším účastníkom žiadne povinnosti.

68. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.