Rozsudok – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. jún 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-4Sa/59/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201114
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Michaláč

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201114.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Michaláčom, v právnej veci žalobcu:

A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom: Ul.
29. augusta 8-10, Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - A. zo dňa 28. januára
2019, ktorým žalobcovi podľa § 65, § 112 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších
predpisov (ďalej len ako „ZSP“) od 26. apríla 2011 zvýšila starobný dôchodok na sumu XXX,XX EUR
mesačne. Starobný dôchodok bol priznaný podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES)
Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009. Podľa § 82 ZSP a v súlade s opatrením
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z.z., ktoré ustanovuje

percento zvýšenia dôchodkovej dávky, od 1. januára 2012 zvýšila starobný dôchodok na sumu XXX,XX
EUR mesačne. Podľa § 82 ZSP a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky č. 329/2012 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento
zvýšenia úrazovej renty, od 1. januára 2013 zvýšila starobný dôchodok na sumu 369,10 eur mesačne.

2. Rozhodnutím Sociálna poisťovňa, ústredie č. XXX XXX XXXX X - A.. zo dňa 28. januára 2019 podľa
§ 66 ods. 3 ZSP účastníkovi konania od 8. júla 2013 zvýšila starobný dôchodok na sumu XXX,XX eur

mesačne. Podľa § 82 ZSP a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky č. 329/2013 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento
zvýšenia úrazovej renty, od 1. januára 2014 zvýšila starobný dôchodok na sumu XXX,XX eur mesačne.
Podľa § 82 ZSP a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č.
295/2014 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia
úrazovej renty, od 1. januára 2015 zvýšila starobný dôchodok na sumu XXX,XX eur mesačne.

3. Rozhodnutím Sociálna poisťovňa, ústredie č. XXX XXX XXXX X - A.. zo dňa 28. januára 2019 podľa §
69b ods. 1 ZSP účastníkovi konania od 1. januára 2016 priznala vyrovnávací príplatok v sume XXX,XX
eur mesačne.4. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X - A.. zo dňa 28. januára 2019 podľa §
69c ods. 1 ZSP účastníkovi konania od 10. apríla 2017 znížený vyrovnávací príplatok na sumu XXX,XX
eur mesačne.

5. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X - E. zo dňa 28. januára 2019 podľa
§ 69c ods. 1 ZSP bol účastníkovi konania od 10. apríla 2018 znížený vyrovnávací príplatok na sumu
XXX,XX eur mesačne.

6. Proti predmetným rozhodnutiam podal žalobca ako účastník konania odvolanie, v ktorom namietal, že
rozhodnutianebolivydanévsúladesrozsudkomKrajskéhosúduvBratislaveč.8Sd/149/2014-87zodňa
11. júla 2018 a taktiež namietal určenie príslušnosti v súlade s čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou
republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení a podľa jeho názoru sa v jeho prípade vôbec
nemá aplikovať Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení.

7. Žalovaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. apríla 2019 Generálny riaditeľ Sociálnej
poisťovne,vzmysle§218ods.2,§215ods.4ZSPzamietolodvolaniežalobcuvcelomrozsahuapotvrdil
napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. XXX XXX XXXX X – A. F. E. zo dňa
28. januára 2019.

8. Svoje rozhodnutie Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne právne odôvodnil podľa § 63 ods. 3, 6, 9,
§ 82 ods. 2 , § 65 ods. 1, § 293ce ZSP a vecne tým, že:

Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. 8Sd/149/2014-87 zo dňa 11. júla 2018 boli zrušené
rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. decembra 2013, rozhodnutia

č. XXX XXX XXXX - A. a XXX XXX XXXX - A. zo dňa 20. decembra 2013, v spojení so zmenovými
rozhodnutiami č. XXX XXX XXXX X - A. F. A.. zo dňa 7. apríla 2015 a s ďalšími súvisiacimi rozhodnutiami
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. decembra 2014 a v konaní o vyrovnávací príplatok bolo zrušené
rozhodnutieč.XXXXXXXXXXXzodňa7.marca2016vspojenísozmenovýmrozhodnutímč.XXXXXX
XXXX X zo dňa 5. decembra 2016, a vec bola vrátená Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.

9. Sociálna poisťovňa, ústredie v ďalšom konaní v súlade s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
č. 8Sd/149/2014-87 zo dňa 11. júla 2018 doplnila dokazovanie a opätovne prehodnotila výpočet sumy
starobného dôchodku.

10. V rámci dodatočného zisťovania zhodnotenia obdobia dôchodkového poistenia samostatne

zárobkovo činnej osoby Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava listom zo dňa 5. októbra 2018 potvrdila,
že žalobcovi v období od 1. marca 1990 do 31. decembra 1992 nevznikla povinnosť platiť poistné a
listom zo dňa 15. októbra 2018 potvrdila, že žalobca bol evidovaný ako samostatne zárobkovo činná
osoba od 1. januára 1993 do 9. januára 1995 (v období od 2. marca 1990 do 30. júna 1991 a od 5.
novembra 1992 do 31. decembra 1992 si nesplnil oznamovaciu povinnosť, nedoložil registračný list

SZČO - prihlášky/odhlášky).

11. Z uvedeného žalovanej vyplynulo, že žalobca nemal v období od 5. novembra 1992 do 31. decembra
1992 postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, čo potvrdzuje aj potvrdenie Obvodného úradu
práce Bratislava II zo dňa 14. apríla 1993, podľa ktorého bol žalobca evidovaný ako uchádzač o

zamestnanie a poberal hmotné zabezpečenie pred nástupom do zamestnania od 23. novembra 1992
do 31. marca 1993.

12. Žalovaná zistila, že naposledy pred rozdelením Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bol
žalobcazamestnanýuzamestnávateľaRekreaDCKTěšnov5,11001Praha1,Českárepublika.Pretože

zamestnávateľ mal ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, k 31. decembru
1992, sídlo na území Českej republiky, všetky doby zabezpečenia získané pred 1. januárom 1993 sa
teda považujú za doby zabezpečenia podľa právnych predpisov Českej republiky a dôchodok je za ne
príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia v Prahe, podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi
Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení a čl. 15 ods. 1 Správnej dohody

o vykonaná Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení

13. Nakoľko za obdobie samostatnej zárobkovej činnosti od 2. marca 1990 do 30. júna 1991, od
5. novembra 1992 do 31. decembra 1992 nebola splnená oznamovacia povinnosť, nebol doloženýregistračný list, prihláška/odhláška do Národnej poisťovne, bola určená príslušnosť k započítaniu dôb
zabezpečenia získaných k 31. decembru 1992 podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou
a Českou republikou o sociálnom zabezpečení.

14. Sociálna poisťovňa vykonala v súlade s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. 8Sd/149/2014-87
zo dňa 11. júla 2018 výpočet sumy starobného dôchodku a rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - A. zo dňa
28. januára 2019 zvýšila starobný dôchodok od 26. apríla 2011 na sumu XXX,XX eur mesačne, od 1.
januára 2012 na sumu XXX,XX eur mesačne, od 1. januára 2013 na sumu XXX,XX eur mesačne. Suma

starobného dôchodku žalobcu zvýšila po zistení vymeriavacieho základu za obdobie od 1. januára 1994
do 31. decembra 1994 a po preukázaní nových údajov rozhodujúcich na výpočet dôchodku v období
od 11. októbra 2010 do 31. decembra 2010, od 1. januára 2011 do 25. apríla 2011. Bol preukázaný
vymeriavací základ a obdobie dôchodkového poistenia, čím sa počet doteraz započítaných dní obdobia
dôchodkového poistenia zvýšil na 6 687 dní.

15. Sumu starobného dôchodku patriacu za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na
starobný dôchodok stanovila ako XXX,XX eur mesačne.

16. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - A.. zo dňa 28. januára 2019 sa zvýšila sumu starobného
dôchodku účastníka konania od 8. júla 2013 na sumu XXX,XX EUR mesačne za obdobie dôchodkového

poistenia získané počas poberania dôchodku.

17.Rozhodnutímč.XXXXXXXXXXX-A..zodňa28.januára2019Sociálnapoisťovňa,ústrediepriznala
žalobcovi vyrovnávací príplatok od 1. januára 2016 v sume 190,70 eur mesačne.

18. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - A.. zo dňa 28. januára 2019 žalobcovi znížila sumu
vyrovnávacieho príplatku od 10. apríla 2017 na sumu 182,70 eur mesačne.

19. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - E. zo dňa 28. januára 2019 sa znížila sumu vyrovnávacieho
príplatku účastníka konania od 10. apríla 2018 na sumu 151,30 eur mesačne.

20. Námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie neboli vydané v súlade
s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. 8Sd/149/2014-87 zo dňa 11. júla 2018 mala žalovaná za
nedôvodnú. Sociálna poisťovňa, ústredie v zmysle právneho názoru uvedeného v rozsudku vykonala
potrebné dokazovanie, zistila skutočný stav veci a následne sa vysporiadala so spornou otázkou

príslušnosti podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení.

21. V rámci odvolacieho konania žalovaná nezistila rozpor pri zvýšení starobného dôchodku, priznaní
vyrovnávacieho príplatku a jeho znížení. Výpočet sumy starobného dôchodku žalobcu a priznanie
nároku na vyrovnávací príplatok a určenie jeho sumy bolo podľa názoru žalovanej vykonané správne a

v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení.

II. Správna žaloba

22. Dňa 03.07.2019 doručil žalobca Krajskému súdu v Bratislave podanie zo dňa 20.06.2019, ktoré súd
vyhodnotil ako novú žalobu. Žalobou po ustálení predmetu súdneho prieskumu sa žalobca domáhal
súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. apríla
2019.

23. Vo svojej žalobe žalobca poukázal na to, že pracoval od 26.04.1967 do 26.04.2011, čo je 44
rokov, teda žalovaná mu mala vypočítať dôchodok za všetkých 44 odpracovaných rokov. Spor so
žalovanou tkvie v tom, že táto mu vypočítala dôchodok vo výške XXX,XX eur, čo je len 34% z výpočtovej
hodnoty dôchodku a len za 18 odpracovaných rokov. Žalobca nesúhlasí s postupom poisťovne a jej
výpočtom dôchodku, ktorá žalobcov dôchodok rozdelila na dve časti, čím žalobcu výrazne poškodila.

Žiada aby suma jeho starobného dôchodku zohľadňovala aj dobu pred 1. januárom 1993, teda celých
44 odpracovaných rokov.24. Žalobca namieta, že Sociálna poisťovňa nepostupuje v súlade s rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave č.k. 8Sd/149/2014-87, keďže po vydaní tohto rozsudku, bola Sociálna poisťovňa povinná
rozhodnúť vo veci žalobcu do 60 dní vo veciach uvedených v § 210 ods. 1 ZSP. Poisťovňa pochybila,

keď napriek uvedenému rozsudku odmietla prehodnotiť rozhodnutie poisťovne zo dňa 16.12.2012.

25. Ďalej žalobca namieta, že žalovaná zámerne nepravdivo uvádza, že dňom rozdelenia ČSFR je deň
31.12.1992, pričom deň rozdelenia ČSFR ako aj vznik Slovenskej republiky a Českej republiky je nultá
sekunda dňa 01.01.1993.

26. Žalobca taktiež poukazuje na „zákon č. 318/1994“ a jeho článok 20 ods. 1, pričom zdôrazňuje, že
sa aplikuje od 01.01.1993.

III. Vyjadrenie žalovanej.

27. K žalobe sa vyjadrila žalovaná, ktorá zdôrazňuje, že naposledy pred rozdelením ČSFR bol žalobca
zamestnaný u zamestnávateľa Rekrea DCK Těšnov 5, 110 01 Praha 1, Česká republika.

28. Pretože zamestnávateľ mal ku dňu rozdelenia ČSFR, k 31. decembru 1992, sídlo na území Českej
republiky, všetky doby zabezpečenia získané pred 1. januárom 1993 sa považujú podľa čl. 20 ods. 1
Zmluvy a čl. 15 ods. 1 Správnej dohody za doby zabezpečenia Českej republiky a dôchodok je za ne
príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia v Prahe

29. Generálny riaditeľ žalovanej v odvolacom konaní všetky námietky žalobcu, vznesené v odvolaní,
vyhodnotil ako nedôvodné, čo zrozumiteľne vysvetlil a vyčerpávajúco odôvodnil v časti odôvodnenie
svojho rozhodnutia z 26. apríla 2019. Uvedené, pokiaľ ide o doby samostatnej zárobkovej činnosti
vykonávanej žalobcom pred dňom rozdelenia ČSFR (od 5. novembra 1992 do 31. decembra 1992),
je v súlade aj s právnym názorom krajského súdu, vyjadreným v bode 61 predmetného rozsudku č.

8Sd/149/2014 - 87 z 11. júla 2018.

30. Námietky žalobcu uvedené v správnej žalobe, rovnako nie sú dôvodné, nakoľko doklady, ktoré
sú záväzným podkladom pre rozhodnutie a ktoré preukazujú skutočnosti rozhodujúce pre nárok a pre
určenie sumy dôchodkovej dávky, majú schválenú formu a záväznosť údajov.

31. Zákonné ustanovenia, aplikované v súvislosti s určením sumy starobného dôchodku žalobcu, sú
kogentného charakteru. Kogentné zákonné ustanovenia, o ktoré sa napadnuté rozhodnutie generálneho
riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 26. apríla 2019 a rovnako tak rozhodnutia žalovanej č. XXX
XXX XXXX X - A. F. E. z 28. januára 2019 opierajú a ktorými sú odôvodnené, neposkytujú priestor na

možnosť ich nerešpektovať a neumožňujú žiadnu inú alternatívu rozhodovania.

IV. Replika žalobcu

32. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý aj po vyjadrení žalovanej zotrval na svojej žalobe.
Namieta, že v Českej republike nepracoval ani sekundu a preto považuje odovzdanie jeho dokladov aj
odmietnutie uznania všetkých odpracovaných rokov (tých počas trvania ČSFR – 25 rokov a 8 mesiacov),
ktoré si preniesol z ČSFR do Slovenskej republiky za protiústavné. Celkovo žalobca poukazuje na
nesprávnu aplikáciu príslušných právnych predpisov upravujúcich dôchodkové nároky viažuce sa na

dátum rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a na nesprávny výklad ustanovení čl.
20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, pričom žiada
o aplikáciu čl. 20 ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom
zabezpečenia, podľa ktorého doby zabezpečenia je potrebné zohľadniť podľa predpisov Slovenskej
republiky, nakoľko bol k 31. decembru 1992 nezamestnaný. Vo vyjadrení ďalej žalobca poukazuje na

živnostenský list vydaný dňa 16. novembra 1992, podľa ktorého podnikal od 1. januára 1993 do 9.
januára 1995 v Slovenskej republike, pričom uviedol, že išlo o pokračovanie podnikania od 1. marca
1990.V. Duplika žalovanej

33. Žalovaná poukazuje na to, že posledný zamestnávateľ žalobcu mal ku dňu rozdelenia Českej a
Slovenskej Federatívnej Republiky, k 31. decembru 1992, sídlo na území Českej republiky, všetky
doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia sa teda považujú podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi
Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení a čl. 15 ods. 1 Správnej dohody

o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení za
doby zabezpečenia Českej republiky a dôchodok je za ne príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho
zabezpečenia v Prahe.

34. Námietky žalobcu, v ktorých uvádza, že rozhodnutie žalovanej, ako aj generálneho riaditeľa
žalovanej považuje za nesprávne, pričom žiada, aby pre výpočet sumy jeho dôchodku boli zohľadnené

všetky odpracované roky, celkovo 44 rokov, pričom dôchodok sa prizná len podľa právnych predpisov
Slovenskej republiky, nie sú dôvodné, nakoľko doklady, Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou
republikou o sociálnom zabezpečení, evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia, ktoré sú podkladom
pre rozhodnutie, sú záväzné a obsahujú údaje, podľa ktorých sa určuje nárok na dôchodok a vypočítava
sa jeho výška.

VI. Ďalšie vyjadrenie žalobcu

35. Žalobca zotrváva na svojom tvrdení, že sa žalovaná vo svojom novom rozhodnutí nespravovala
zákonmi Slovenskej republiky a opakuje svoje doterajšie námietky vo veci. Poukazuje na to, že od
01.01.1993 podnikal ako živnostník s adresou zamestnávateľa v SR.

VII. Relevantná právna úprava

36. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

37. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie

zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

38. Podľa článku 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) občania majú právo na
primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.

39. Podľa § 2 písm. b/ bodov 1 a 2 ZSP sociálne poistenie podľa tohto zákona je dôchodkové
poistenie, a to starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia,
invalidnépoistenieakopoisteniepreprípadpoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťvdôsledku
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia.

40. Podľa § 6 ods. 1 ZSP poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená,
dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona.

41. Podľa § 60 ods. 1 ZSP obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového
poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených

v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon
neustanovuje inak.42. Podľa § 65 ods.1,2 ZSP poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený
najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento
zákon neustanovuje inak.

43. Podľa § 66 ods.1 ZSP sa suma starobného dôchodku určí ako súčin priemerného osobného
mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný
dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

44. Podľa § 82 ods. 1 ZSP sa zvyšujú dôchodkové dávky vyplácané k 1. januáru príslušného
kalendárneho roka a dôchodkové dávky priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného
kalendárneho roka v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od
medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky, vykázaných štatistickým
úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušný
kalendárnyrokjerok,vktoromsazvýšeniedôchodkovýchdávokvykonáva,aktentozákonneustanovuje

inak.

45. Podľa § 82 ods. 2 ZSP sa zvyšujú dôchodkové dávky od 1. januára príslušného kalendárneho roka
o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej
polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky, zistených

podľa odseku 1. Percento zvýšenia dôchod-kovej dávky sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo
podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr
do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Dôchodkové
dávky, ktoré sú priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, sa zvyšujú odo
dňa ich priznania.

46. Podľa § 112 ods.1 ZSP dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie
patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume
ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak
sa dodatočne zistí, že sa dávka a/ priznala v nižšej sume, ako patrí, b/ vypláca v nižšej sume, ako patrí.

47. Podľa § 236 ods. 1 ZSP príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého
mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak
a/ nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom,
b/ prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila

neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, alebo
c/ vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako
patrila. Podľa ods. 2 cit. ust., neprávom prijaté sumy sa môžu zrážať z bežne vyplácanej alebo neskôr
priznanej dávky alebo zo mzdy poberateľa dávky; pritom primerane platia predpisy o výkone rozhodnutí
zrážkami zo mzdy.

48. Podľa ods. 3 právo na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej sume sa premlčí
uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa túto skutočnosť zistila, najneskôr uplynutím
desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila. Tieto lehoty neplynú počas konania o odvolaní,
počas výkonu rozhodnutia alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z dávky.

49. Podľa článku 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom
zabezpečení (ďalej iba “Zmluva“), uverejnenej ako oznámenie Ministerstva zahraničných vecí
Slovenskej republiky pod č. 318/1994 Z.z., sa doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého

území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
alebo naposledy pred týmto dňom.

50.Podľačlánku15ods.1SprávnejdohodyovykonávaníZmluvy,ktorábolauverejnenápodč.175/1995
Z.z., sa sídlom zamestnávateľa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri.

Ak je zamestnávateľom fyzická osoba, sídlom je adresa, ktorá je v obchodnom registri uvedená ako
miesto podnikania; ak je zamestnávateľom odštepný závod alebo iná organizačná zložka zapísaná
v obchodnom registri, sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa tohto odštepného závodu alebo
organizačnej zložky.51.Podľačlánku16ods.1SprávnejdohodyovykonávaníZmluvy,ktorábolauverejnenápodč.175/1995
Z.z. na účely čl. 20 Zmluvy sa za zamestnávateľa samostatne zárobkovo činnej osoby považuje okresná

správa sociálneho zabezpečenia, ktorej bola povinná táto osoba odvádzať poistné na nemocenské
poistenie a dôchodkové zabezpečenie.

52. Podľa článku 52 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla
2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá

bude náležať:
a/ podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje, iba ak podmienky nároku na dávky boli
splnené výlučne podľa vnútroštátneho práva (nezávislá dávka);
b/ vypočítaním teoretickej výšky a následne skutočnej výšky (paušálna dávka) takto:

i/ teoretická výška dávky je rovná dávke, na ktorú by si daná osoba mohla uplatňovať nárok, ak by všetky

doby poistenia a/ alebo bydliska, ktoré boli dosiahnuté podľa právnych predpisov iných členských štátov,
boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje v deň priznania takejto dávky. Ak podľa týchto
právnych predpisov výška nezávisí na trvaní dosiahnutých dôb, táto výška sa považuje za teoretickú
výšku;
ii/ príslušná inštitúcia následne stanoví skutočnú výšku paušálnej dávky na základe teoretickej výšky

podľa pomeru trvania dôb dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov, ktoré
uplatňuje, k celkovému trvaniu dôb dosiahnutých pred vznikom poistného udalosti podľa právnych
predpisov všetkých daných členských štátov.

53. Podľa článku 8 ods. 1 a prílohy II. Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004

zostávajú naďalej v platnosti čl. 12, čl.20, čl.33 Zmluvy.

54. Podľa článku 8 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 ustanovenia
vykonávacieho nariadenia nahrádzajú ustanovenia dojednaní o uplatňovaní dohovorov uvedených
v prílohe II. k základnému nariadeniu, ak sú ustanovenia uvedených dojednaní obsiahnuté v prílohe 1

k vykonávaciemu nariadeniu, ktorým je nariadenie č. 997/2009, podľa ktorého sa naďalej uplatňujú čl.15
a čl.16 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy.

VIII. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

55. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z.
bola s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva
z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov,

vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako
„SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a rozhodnutie orgánu prvého stupňa, ako
aj postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených
v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych

veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a
§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 1 písm. a/ SSP rozhodol vo veci po
nariadenom pojednávaní, pričom súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

56. Na pojednávaní žalobca zotrval na svojej žalobe, namietal že problém so žalovanou vznikol

26.4.2011, kedy si požiadal o predčasný dôchodok. Ďalej žalobca namietal, že všetky záväzky týkajúce
sa ním získaných dôb sociálneho zabezpečenia z výkonu práce z ČR prešli na SR ako nástupcu ČSR.
Taktiež namieta, že SR mu nevypláca dávky za odpracované roky z pred roku 1993. ďalej uvádza, že
nežiadal od žalovanej vyrovnávajúci príplatok ale žiada riadny dôchodok za všetky ním odpracované
roky. Poukázal na to, že 1.1.1993 už bol živnostníkom s miestom podnikania v Bratislave SR. Ďalej

uviedol, že 4.11.1992 skončil pracovný pomer so zamestnávateľom Rekrea Praha so sídlom v Prahe.
Popri tom podnikal od 1.3.1990 ako opravár klávesových nástrojov – orgánov bez poistenia. Uvádza,
že od 1.1.1993 už mal riadne platný živnostenský list.57. Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní zotrvala na doterajších vyjadreniach vo veci. Poukázala na
to, že v žalovanom rozhodnutí postupovala Sociálna poisťovňa v súlade so zrušujúcim rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Sd/149/2014 z 11.07.2018. Uviedla, že žalobca si za obdobie

samostatnej zárobkovej činnosti od 02.03.1990 do 30. júna 1991 a od 05.11.1992 do 31.12.1992 nesplnil
oznamovaciu povinnosť.

58. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. apríla
2019, ktorým Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu

a potvrdil rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X - A. F. E. z 28. januára 2019, ktorými žalovaná,
ústrediezvýšilastarobnýdôchodokžalobcupodľa§65,§112ods.1a§82ZSP,priznalamuvyrovnávací
príplatok podľa § 69b ods. 1 ZSP a následne, po ďalšom zvýšení starobného dôchodku žalobcu podľa
§ § 66 ods. 3 ZSP, vyrovnávací príplatok v súlade s § 69c ods. 1 ZSP znižovala.

59. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa

rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil
dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či dostatočne zistil skutočný stav veci, či konal
v súčinnosti s účastníkmi konania a či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, a to
pri rešpektovaní príslušných hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov. Zákonnosť rozhodnutia
je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia

(záver NS SR sp. zn. 2Sžo32/2014).

60. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom,
že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom
tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý
súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená
ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté
v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a
slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá
pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich

vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite
návrhu; inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť
to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz
na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03).

61. V nadväznosti na uvedené tunajší súd má za to, že žalovaná sa vo svojom rozhodnutí zo dňa
26.04.2019 jasným a zrozumiteľným spôsobom vyjadrila k uplatnenému žalobcovmu nároku, ako
aj k námietkam žalobcu položeným už v administratívnom konaní. V tomto smere súd odkazuje
na odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré je logické, zrozumiteľné a vyčerpávajúcim
spôsobom osvetľuje postup a právnu úvahu žalovanej, ktorou sa žalovaná spravovala počas

administratívnehokonaniaarozhodovaniaožalobcomuplatnenomnároku,vosvojomnovomrozhodnutí
a v konaní ktoré mu predchádzalo taktiež postupovala v súlade so zrušujúcim rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave, keď si žalovaná splnila svoju úlohu a vykonala dokazovania v smere, či žalobca bol
ešte pred rozdelením ČSFR v právnom postavení samostatne zárobkovo činnej osoby (osoby povinnej
odvádzať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie). V odôvodnení svojho rozhodnutia

dala žalovaná odpoveď na všetky podstatné právne významné okolnosti dané vo veci nároku žalobcu
vyplývajúcemu zo zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.

62. V súvislosti s námietkou žalobcu o dátume rozdelenia ČSFR, tunajší súd poukazuje na nasledujúce:

63. Podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom
zabezpečení doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území malzamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo
naposledy pred týmto dňom.

64. Podľa čl. 20 ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom
zabezpečení ak občan nemal ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo
naposledy pred týmto dňom zamestnávateľa so sídlom na území Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky, považujú sa doby zabezpečenia získané pred týmto dňom za doby zabezpečenia toho
zmluvného štátu, na ktorého území mal občan trvalý pobyt ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom.

65. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavného zákona č. 542/1992 Zb. o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky uplynutím dňa 31. december 1992 zaniká Česká a Slovenská Federatívna Republika.
Vychádzajúc z uvedeného je 31. december 1992 posledným dňom existencie Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky a nasledujúci 1. január 1993 je dňom vzniku samostatných štátov Slovenskej

republiky a Českej republiky.

66. Ústavný zákon č. 542/1992 Zb. o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky stanovil zánik
federácie presne 31. decembra 1992 o 24.00 hod.. Jej nástupnickými štátmi sa následne stali Slovenská
republika a Česká republika.

67. Nástupnické štáty ČSFR sa okrem iného vysporiadali aj s otázkou, ktorý nástupnícky štát
má vyplácať dôchodok za doby zabezpečenia získané počas existencie spoločného štátu; pravidlo
ustanovuje citovaný čl. 20 Zmluvy. Skutočnosť, že ak mal zamestnávateľ ku dňu rozdelenia ČSFR sídlo
v Českej republike, všetky doby zabezpečenia spred tohto dňa sa považujú za doby zabezpečenia v

Českej republike, potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 7So/114/2011 z 31.
júla 2012 (R 69/2013).

68. Pretože posledný zamestnávateľ žalobcu (Rekrea DCK Těšnov, so sídlom v Prahe) mal ku
dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, k 31. decembru 1992, sídlo na území

Českej republiky, všetky doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia (na nárok a určenie sumy
starobného dôchodku bolo hodnotené obdobie dôchodkového poistenia spoľahlivo preukázané od 1.
januára 1993) sa považujú podľa čl. 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou
o sociálnom zabezpečení a čl. 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou
republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení za doby zabezpečenia Českej republiky a

dôchodok je za ne príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia v Prahe.

69. Z uvedeného dôvodu teda nie je možné aplikovať čl. 20. ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou republikou
a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, nakoľko čl. 20 ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou
republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení sa aplikuje v prípade, keď nie sú splnené

podmienky uvedené v čl. 20. ods. 1 Zmluvy. K 31. decembru 1992 bol žalobca nezamestnaný, ale
naposledypreddňomrozdeleniaČeskejaSlovenskejFederatívnejRepublikymalzamestnávateľa,ktorý
mal sídlo na území Českej republiky (Rekrea DCK Těšnov, so sídlom v Prahe). S poukazom na vyššie
uvedené z výkladu čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom
zabezpečení jednoznačne vyplýva, že sa posudzuje sídlo zamestnávateľa občana ku dňu rozdelenia

Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, čiže ku dňu 31. decembra 1992.

70. Vo vyjadrení a na nariadenom pojednávaní žalobca poukazuje na živnostenský list vydaný dňa
16. novembra 1992, podľa ktorého podnikal od 1. januára 1993 do 9. januára 1995 v Slovenskej
republike, pričom uviedol, že išlo o pokračovanie podnikania od 1. marca 1990. V tomto ohľade tunajší

súd uvádza, že nakoľko za obdobie samostatnej zárobkovej činnosti od 2. marca 1990 do 30. júna
1991 a od 5. novembra 1992 do 31. decembra 1992 nebola splnená oznamovacia povinnosť, nebol
doložený registračný list - prihláška/odhláška do Národnej poisťovne, uvedené obdobie nie je obdobím
dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 1 ZSP Živnostenský list zo dňa 19. novembra 1992 bol vydaný
Obvodným úradom Bratislava II na dobu neurčitú s účinnosťou od 1. januára 1993. Evidovaný ako

samostatne zárobkovo činná osoba bol od 1. januára 1993 do 9. januára 1995. Teda až po rozdelení
ČSFR. Tunajší súd poukazuje na list Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava zo dňa 05.10.2018.71. Z uvedeného dôvodu bola určená príslušnosť k započítaniu dôb zabezpečenia získaných k 31.
decembru 1992 podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o
sociálnom zabezpečení.

72. Čo sa týka žalobcovej námietky ohľadom okamihu zániku ČSFR, Správny súd v Bratislave odkazuje
na čl. 1 ods. 1 ústavného zákona č. 542/1992 Zb. o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej republiky

73. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavného zákona č. 542/1992 Zb. o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej

republiky, uplynutím 31. decembra 1992 zaniká Česká a Slovenská Federatívna Republika.

74. Podľa čl. 1 ods. 2 ústavného zákona č. 542/1992 Zb. o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej
republiky, nástupníckymi štátmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sú Česká republika a
Slovenská republika.

75. Podľa čl. 2 ústavného zákona č. 542/1992 Zb. o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej republiky,
pôsobnosť Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorá jej bola zverená ústavnými a inými
zákonmi, prechádza na Českú republiku a na Slovenskú republiku 1. januárom 1993.

76. Uplynutím dňa 31. decembra 1992 Zanikla Česká a Slovenská Federatívna republika a deň
31.12.1992 bol posledným dňom jej existencie. Nasledujúci deň 01. január 1993 je dňom vzniku
samostatných štátov Slovenskej republiky a Českej republiky. V tomto smere tunajší súd odkazuje aj na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/114/2011 z 31. júla 2012.

77. Na záver tunajší súd poukazuje na to, že „..súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj ,,ESĽP“)
pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú

(García Ruiz c. Španielsku z 21.1.1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. I. ÚS 736/2016 z 5. decembra 2017)“.

78. Žalobou napadnuté rozhodnutie vydané v súlade so zákonom, na základe riadne zisteného

skutočného stavu veci, obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, vec bola správne právne
posúdená, pričom rozhodnutie žalovanej a ani rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy
netrpí ani vadou nepreskúmateľnosti.

79. S poukazom na uvedené považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovanej za vecne správne, a preto

žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

80. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žalovanej nepriznal
právo na náhradu trov konania napriek tomu, že mala úspech vo veci. Keďže žalovanej voči žalobcovi
nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho
súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie

vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná
na kasačnom súde (§ 444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu
je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny

súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom

spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439

ods. 3 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec

alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).