Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, June 10, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/42/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124213443
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Topoľančík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5124213443.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Vladimíra Topoľančíka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého,
v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. F. XXX, v konaní zastúpeného
splnomocnenou zástupkyňou G. H., I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., B. F. XXX, proti odporcovi:
G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. F. XXX, adresa na doručovanie D. K. X, J., právne

zastúpenému JUDr. Michalom Roštárom, advokátom, so sídlom Pod brehom 71, Turzovka, IČO:
42 225 949, o nariadenie neodkladného opatrenia, na základe odvolania odporcu proti uzneseniu
Okresného súdu Žilina č. k. 11C/65/2024-10 zo dňa 18. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. mení tak, že odporcovi ukladá povinnosť, aby nevstupoval
do nehnuteľnosti, a to do rodinného domu súpisné č. XXX, ktorá nehnuteľnosť sa nachádza
v katastrálnom území C. D. E., obec C. D. E., L. F., a je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, postavená

na pozemku parcelné číslo 3997, evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX, a to do právoplatnosti
rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súdu Žilina pod sp.zn. 5C/1/2025.
Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. zrušuje.
Navrhovateľovi priznáva voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“, prípadne „okresný súd“) odvolaním napadnutým

uznesením uložil odporcovi povinnosť, aby nevstupoval do nehnuteľnosti, a to do rodinného domu
súpisné č. XXX, ktorá nehnuteľnosť sa nachádza v katastrálnom území C. D. E., obec C. D. E.,
L. F., a je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, postavená na pozemku parcelné číslo 3997,
evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX (výrok I. uznesenia). Navrhovateľovi uložil, aby v lehote 30
dní od právoplatnosti uznesenia podal žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k spoločnej nehnuteľnosti s tým, že stranami sporu v danom konaní musia byť všetci podieloví

spoluvlastníci (nútené spoločenstvo) (výrok II. uznesenia), s tým, že o náhrade trov konania o nariadenie
neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí o veci samej (výrok III. odvolaním
napadnutého uznesenia).
1.1 Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že predmetom konania bol návrh navrhovateľa na
nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) Civilného sporového poriadku (ďalej aj
„CSP“), t. j. aby žalovaný dočasne nevstupoval do domu súpisné č. XXX K. C. D. E., v ktorom žalobca

býva. Poukázal na to, že aj keď navrhovateľ v návrhu nevymedzil nehnuteľnosť – dom súpisné č. XXX
K. C. D. E. údajmi z katastra nehnuteľností, tak sa jedná o verejne dostupný register, z ktorého mal súd
prvej inštancie zistené, že dom súpisné č. XXX je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, obec C. D. E.,
katastrálne územie C. D. E., okres F., je postavený na pozemku parcela č. 3997 a je zapísaný na liste
vlastníctva č. XXXX. Ustálil, že podielovým spoluvlastníkom je zapísaný navrhovateľ pod poradovým
č. B4 v podiele 1/8 a odporca G. B. v podiele 1 pod poradovým č. B3, pričom ďalej sú ako podieloví

spoluvlastníci zapísaní M. G. H., N. H. a G. H. s tým, že podľa tvrdení navrhovateľa je navrhovateľ otcom
odporcu.1.2 Súd prvej inštancie, vychádzajúc z opísaného skutkového stavu navrhovateľom v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia. Z predložených listinných dôkazov mal osvedčený tvrdený skutkový stav,

pričom v časti o uložení zákazu nevstupovať do domu aplikoval ust. § 325 ods. 2 písm. e), a to za
účelom zabezpečenia eliminácie kontaktu odporcu ako osoby podozrivej z páchania trestnej činnosti
s jeho obeťou, a to navrhovateľom, ktorý je v seniorskom veku (prípadne ďalších osôb, ktoré sa
v nehnuteľnosti nachádzajú), a to aj po tom, čo bol vykázaný odporca z obydlia. Súd prvej inštancie
mal v čase rozhodovania o neodkladnom opatrení preukázané vlastníctvo nehnuteľností podľa listu

vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie C. D. E., obec C. D. E., okres F.. Mal za preukázané, že došlo
k podaniu trestného oznámenia vnukom navrhovateľa G. H. dňa 12.12.2024, dcérou navrhovateľa s tým,
že odporca bol vykázaný z nehnuteľností a taktiež z predloženej lekárskej správy mal osvedčené, že
integrita navrhovateľa vykazuje znaky násilia, ktorého sa mal dopúšťať odporca. V daných súvislostiach
zdôraznil, že Civilný sporový poriadok nekvantifikuje násilie (jeho intenzitu alebo frekvenciu), ktorá
sa vyžaduje pre vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko zmyslom neodkladného opatrenia podľa

§ 325 ods. 2 písm. e) CSP je nepochybne zabrániť práve stupňovaniu sa násilia, ktoré by mohlo mať
fatálnenásledky(hrozbaodporcuzabitímnavrhovateľa).Poukázalnatvrdenienavrhovateľa,žeuvedené
vyčíňanie odporcu trvá už 20 rokov a pod vplyvom alkoholu sa stupňuje. Zohľadniac všetky relevantné
okolnosti prípadu, súd prvej inštancie v danom štádiu zhodnotil situáciu tvrdenú navrhovateľom ako
dôvod na obmedzenie odporcu vo vstupe do nehnuteľností.

1.3 Uzavrel, že predmetné neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP možno nariadiť
len dočasne, keď aj navrhovateľ sa výslovne domáhal jeho nariadenia len dočasne, aj keď neuviedol
dokedy s tým, že z uvedených dôvodov potom súd prvej inštancie nemohol uložiť predmetný zákaz
odporcovi natrvalo. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že vo veci samej bude potrebné medzi
stranami natrvalo upraviť ich pomery k spoločnej nehnuteľnosti a keďže nehnuteľnosť (prípadne

nehnuteľnosti) sú v podielom spoluvlastníctve, neprichádza možnosť podať žalobu o trvalé vylúčenie
odporcu z užívania domu z dôvodu násilia tak, ako to prezumuje ust. § 146 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, resp. § 705a Občianskeho zákonníka, nakoľko úprava podielového spoluvlastníctva pre
prípad násilia takéto ustanovenia nemá. Na základe uvedeného dospel k záveru, že vecou samou,
ktorá by bola spôsobilá riešiť uvedený prípad, je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

k spoločnej nehnuteľnosti, nakoľko v takomto spore je možné dosiahnuť za splnenia ostatných
zákonných podmienok prikázanie nehnuteľností do vlastníctva jednému z podielových spoluvlastníkov,
resp. viacerým spoluvlastníkom a súčasne pri tomto rozhodnutí podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka je možné prihliadnuť na prípadné násilné správanie niektorého z nich voči ostatným. Vyslovil
záver, že v praktickej rovine je možné takýmto postupom dosiahnuť, aby sa upravili natrvalo ako

vlastnícke, tak aj užívacie vzťahy medzi stranami a tým vyriešiť, či povinný (odporca) bude alebo nebude
môcť natrvalo do domu vstupovať a užívať ho. Z uvedených dôvodov potom súd prvej inštancie uložil
navrhovateľovi spolu s nariadením neodkladného opatrenia podať žalobu vo veci samej v podobe
alehoteurčenejvovýrokuII.odvolanímnapadnutéhouznesenia.Zdôraznil,žektorýkoľvekspoluvlastník
môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie, ak nedôjde k dohode

medzi spoluvlastníkmi, pričom súdne konanie začína len na návrh (ktoréhokoľvek) spoluvlastníka (bez
ohľadu na výšku jeho spoluvlastníckeho podielu) a ide o nútené spoločenstvo, t. j. stranami sporu
musia byť všetci podieloví spoluvlastníci. Súd prvej inštancie pritom určil lehotu na podanie žaloby
v trvaní 30 dní, ktorá sa súdu javila ako primeraná okolnostiam, pričom zdôraznil, že táto plynie nie od
doručenia, ale až od právoplatnosti tohto uznesenia. Súčasne uviedol, že pokiaľ žaloba podaná nebude,

súd neodkladné opatrenie zruší podľa § 336 ods. 3 CSP. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie
ďalej vyplynulo, že o nároku na náhradu trov konania v časti o nariadenie neodkladného opatrenie bude
rozhodované až v konečnom rozhodnutí vo veci samej v danom nadväzujúcom meritórnom konaní.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odporca riadne a včas odvolanie z dôvodov
prezumovaných ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a písm. h) Civilného sporového poriadku.

2.1
Odporca sa s uznesením súdu prvej inštancie nestotožnil, pričom primárne namietal nepreskúmateľnosť
tohto rozhodnutia, v čom vzhliadol inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Odporca poprel, že by sa dopustil skutku dňa 06.12.2024, ktorým malo dôjsť k napadnutiu navrhovateľa
z jeho strany, a to päsťou do tváre navrhovateľa, pričom zdôraznil, že ani samotný navrhovateľ

nepredložil dôkaz, že by sa odporca mal k navrhovateľovi takéhoto konania dopustiť, a to napr.
potvrdenie o podaní trestného oznámenia, spísanú zápisnicu, resp. akýkoľvek iný dôkaz, ktorý by
preukazoval skutočnosti tvrdené navrhovateľom viažuce sa podľa neho k dátumu zo dňa 06.12.2024.
Podľa názoru odporcu lekársku správu za takýto dôkaz nemožno považovať, nakoľko ani z nej takétoskutočnosti nevyplývajú, pričom podľa odporcu z nej dokonca nevyplýva ani zranenie, ktoré by malo
zodpovedať navrhovateľom popisovanému mechanizmu útoku s tým, že v popisovanom „zranení“
ošetrujúci lekár uviedol najmä subjektívnu anamnézu uvádzanú pacientom a nie objektívny nález,

a teda ošetrujúci lekár v lekárskej správe popisoval (v dôvere k pacientovi) pacientom subjektívne
uvádzané skutočnosti. Má za to, že z danej lekárskej správy a ani z iného dôkazu nevyplýva, že
došlo k zraneniam na strane navrhovateľa, ako popisuje, a ani to, že tieto zranenia mal spôsobiť
práve on. V uvedenom zmysle vníma odporca odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
za nevychádzajúce z vykonaného dokazovania, resp. za trpiace inou vadou, keďže súd odkazuje na

listiny,zktorýchobsahuvšaknemožnoosvedčiťnavrhovateľomtvrdenéskutočnosti,resp.takélistinyani
navrhovateľ nepredložil a zároveň súd prvej inštancie z vlastnej iniciatívy nevykonal žiadne zisťovania
smerom k OR PZ Čadca, OO PZ Turzovka, či k Okresnému úradu Čadca, OVVS, aby preveril skutkové
tvrdenia navrhovateľa ním v predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádzané.
Odporca súčasne namietal, že navrhovateľ neosvedčil ani skutočnosti, že prednedávnom mala jeho
dcéra G. H. podávať trestné oznámenie z dôvodu, že ju mal odporca vyháňať z domu. V danej

súvislosti poukázal odporca na to, že navrhovateľ predložil súdu upovedomenie OO PZ Turzovka zo dňa
17.11.2024 o zaslaní spisového materiálu na Okresný úrad Čadca, OVVS, avšak z uvedenej skutkovej
listiny nie je zrejmé, akého skutku sa týka (časové vymedzenie a opis skutku) a či sa týka jeho osoby,
pričom z uvedeného dôvodu vníma on odvolaním napadnuté uznesenie o nariadení neodkladného
opatrenia za nesprávne, nespravodlivé a nezákonné.

2.2
Podľa odporcu navrhovateľ súčasne neosvedčil svoje skutkové tvrdenie, že jeho vnuk G. H. mal dňa
12.12.2024 podať trestné oznámenie na osobu odporcu, ktorý sa mal pod vplyvom alkoholu vyhrážať,
že všetkých v danom rodinnom pozabíja. Vychádzajúc z uvedeného, považuje odporca predmetné
uznesenie súdu prvej inštancie za nedôvodné, nepreskúmateľné a nereflektujúce na absenciu dôkazov

zo strany navrhovateľa na účely osvedčenia dôvodov pre nariadenie neodkladného opatrenia súdom.

2.3
Rovnako tvrdenie navrhovateľa, že uvedené vyčíňanie odporcu trvá dlho, najmenej 20 rokov, považuje
odporca za snahu navrhovateľa riešiť vzájomné problémy súvisiace s užívaním rodinného domu

viacerými jeho spoluvlastníkmi, z čoho vyvodzuje, že nie sú dané dôvody na neodkladnú okamžitú
dočasnú úpravu vzájomných vzťahov medzi ním a navrhovateľom, nakoľko samotný navrhovateľ
uvádza, že údajné takéto vyčíňanie má trvať najmenej 20 rokov.

2.4

Odporca nepoprel, že by medzi ním a navrhovateľom existovali spory ohľadne realizácie úžitkovej
hodnoty predmetnej nehnuteľnosti, avšak výslovne namietal akékoľvek svoje vyčíňanie voči osobe
navrhovateľa v trvaní 20 rokov, pričom dal do pozornosti tú skutočnosť, že ak by navrhovateľ svoje
skutkové tvrdenie o najmenej 20-ročnom vyčíňaní vedel preukázateľne a hodnoverne osvedčiť súdu na
účely nariadenia neodkladného opatrenia, určite by k danému tvrdeniu predložil aspoň jeden listinný

dôkaz.
2.5
Dôvod podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vzhliada odporca v tom, že navrhovateľ
v skutočnosti nerieši potrebu neodkladnej úpravy vzťahov medzi ním a odporcom v dôsledku
údajného správania sa na strane odporcu, ale zamýšľa vylúčiť odporcu ako jedného z podielových

spoluvlastníkov predmetného rodinného domu z realizácie úžitkovej hodnoty predmetnej nehnuteľnosti
a týmto spôsobom hrubo zasiahnuť do jeho práv ako podielového spoluvlastníctva. Podľa názoru
odporcu na takúto bezodkladnú úpravu vzťahov medzi ním a navrhovateľom prostredníctvom odvolaním
napadnutého uznesenia celkom zjavne nie sú dôvody, ak má takýto stav podľa navrhovateľa trvať
najmenej 20 rokov, v dôsledku čoho vníma odporca odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej

inštancie ako nesprávne, nespravodlivé a nezákonné.

2.6
Nazákladeuvedenéhonavrhol,abyodvolacísúduzneseniesúduprvejinštanciezmeniltak,žezamietne
návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia a prizná odporcovi nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100 %.

3. Z vyjadrenia splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa (jeho dcéry G. H.) doručeného súdu dňa
16.01.2025 vyplynulo, že navrhovateľ utrpel dňa 02.01.2025 mozgovú príhodu a (v danom čase) bolhospitalizovaný v nemocnici Čadca a bol pripútaný na lôžko, a preto sa nemohol brániť voči odvolaniu
odporcu. Pokiaľ odporca namietal dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, argumentujúc tým,
že sa jedná iba výlučne o snahu navrhovateľa riešiť vzájomné spory, pričom namietal akékoľvek

svoje vyčíňanie voči osobe navrhovateľa, požiadala, aby súd prijal prílohy, na základe ktorých vyvráti
tvrdenia odporcu, ktorý zavádza a neprávom sa domáha odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie ako nesprávneho, nespravodlivého a nezákonného. Ako prílohu tohto podania predložila
potvrdenie o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 zákona SNR č. 372/1990 Zb. zákonov vydaného
Obvodným oddelením PZ Turzovka dňa 15.01.2025 pod ČVS: ORP-P-326/OPP-Tka-2024, svoje čestné

vyhlásenie zo dňa 16.01.2025, čestné vyhlásenie M. G. H. zo dňa 15.01.2025, čestné vyhlásenie N. H.
zo dňa 15.01.2025, čestné vyhlásenie G. H. mladšieho zo dňa 15.01.2025, čestné vyhlásenie M. J. zo
dňa 16.01.2025, čestné vyhlásenie G. H. staršieho zo dňa 15.01.2025.
3.1 Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa v prílohe podania datovaného dňa 27.02.2025 predložila
prepúšťaciu správu, z ktorej vyplýva ukončenie hospitalizácie navrhovateľa v Kysuckej nemocnici
s poliklinikou Čadca dňa 19.02.2025.

4. Odporca v odvolacej replike v súvislosti so skutočnosťou, že na strane navrhovateľa došlo dňa
02.01.2025 k mozgovej príhode, následkom čoho bol hospitalizovaný, pričom prepúšťacie správy z
celého obdobia hospitalizácie neboli splnomocneným zástupcom navrhovateľa predložené, spochybnil
právne úkony, ktoré v konaní učinila splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa a namietal, či navrhovateľ
bol spôsobilý na právne úkony a to v čase, kedy mal splnomocniť zástupkyňu G. H. na účely

zastupovania v predmetnom konaní. Podľa odporcu nie je potom zrejmé, či splnomocnený zástupca G.
H. v konaní realizuje vôľu navrhovateľa alebo svoju vlastnú vôľu sledujúc svoje vlastné záujmy.

4.1
Vo väzbe na zmienené poukázal na to, že strany G. H. bola predložená len správa z Kysuckej nemocnice

s poliklinikou v Čadci z oddelenie ODCH-B za obdobie hospitalizácie navrhovateľa od 23.01.2025 do
19.02.2025 avšak z tejto správy nevyplývajú skutočnosti spojené s posúdením neurologického stavu
navrhovateľa (viď príloha pripojená k podaniu G. H. doručenému súdu 27.02.2025). Podľa odporcu
potom na základe uvedeného ako aj skutočnosti, že samotná G. H. je zároveň spoluvlastníčkou
rodinného domu so súp. č. XXX v C. D. E., nie je vylúčené, že G. H. môže v konaní presadzovať aj iné

(vlastné)záujmy,vdôsledkučohobysamohladostaťdokonfliktuzáujmovvovzťahuksplnomocniteľovi/
navrhovateľovi.

4.2
Ďalej namietal, že k podaniu G. H. doručenému súdu dňa 16.01.2025 boli v rámci príloh pripojené

viaceré čestné vyhlásenia a s pravdepodobnosťou hraničiacou istotou boli pripravované jednou a tou
istou osobou usudzujúc z obsahu čestného vyhlásenia a zo štýlu použitého písma, pričom však z
formálnej stránky nie je zrejmé, či predmetné čestné vyhlásenia predložené v odvolacom konaní G. H.
sú v skutočnosti vlastnoručne podpísané osobami, ktoré sú v týchto čestných vyhláseniach označené,
nakoľko čestné vyhlásenia predložené G. H. nedisponujú úradným osvedčením pravosti podpisu, v

dôsledku čoho nie je možné vylúčiť, že ich podpísala iná osoba ako tá, ktorá je označená v čestnom
vyhlásení. Z uvedených dôvodov odporca žiadal, aby odvolací súd na predložené čestné vyhlásenia
neprihliadal, nakoľko z dôvodu nedostatku formy podľa názoru odporcu nemajú dôkaznú hodnotu pre
konanie pred odvolacím súdom.
4.3

Poukázal na to, že po obsahovej stránke z predložených čestných vyhlásení vyplýva, že z jeho
strany malo dochádzať najmenej po dobu 20 rokov k týraniu navrhovateľa A. B., pričom však na
potvrdenie tejto skutočnosti ani G. H. ani iná osoba, ktorá mala poskytnúť čestné vyhlásenie pre
účely odvolacieho konania, neposkytla akýkoľvek iný dôkaz, ktorý by urobil takéto čestné vyhlásenia
hodnovernejšími. Podľa odporcu potom zo strany G. H. ide prostredníctvom čestných vyhlásení o

produkovanie skutkových tvrdení v odvolacom konaní bez toho, aby k nim pristúpilo splnenie dôkaznej
povinnosti. Má za to, že G. H. neposkytla pre účely odvolacieho konania také listinné dôkazy, z
ktorých by ňou produkované tvrdenia boli preukázané lekárskymi správami o zraneniach navrhovateľa,
šetreniami polície či iných orgánov na adrese C. D. E. XXX za obdobie posledných 20 rokov, ako
tvrdí G. H. a ďalšie osoby, ktoré mali čestné vyhlásenia poskytnúť. Podľa odporcu sa potom ako

veľmi nedôveryhodné javia tvrdenia osôb, ktoré mali čestné vyhlásenia pre účely odvolacieho konania
poskytnúť, nakoľko na jednej strane uvádzajú, že za obdobie 20 rokov dochádzalo k vážnym zásahom
do práv každého jedného z nich (nielen navrhovateľa), avšak na druhej strane pri takomto počte„poškodených“ až doposiaľ neboli prijaté podľa ich vyjadrení voči nemu žiadne opatrenia, čo znie až
nepochopiteľne a neuveriteľne.
4.4

S prihliadnutím na uvedené má odporca za to, že nariadené neodkladné opatrenie je nedôvodné,
nezákonné a nesprávne, a preto žiadal návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietnuť a zmeniť tak rozhodnutie súdu prvej inštancie.

4.5

K podaniu G. H. zo dňa 25.03.2025 odporca poukázal na ňou pripojenú zápisnicu o trestnom oznámení
zo dňa 01.02.2025, z ktorej obsahu vyplýva (viď str. 2 ods. 6 zápisnice), že „..Išlo o nenásilný vstup,
nakoľko mal kľúče od rodinného domu, tak si odomkol. Od dňa 12.12.2024 do dnešného dňa nedošlo
fyzickémunásiliu,aniverbálnemuútokuzostranyG.B.,avšakpodotýkam,žeotecA.B.jeod02.01.2025
hospitalizovaný v nemocnici.“. Má za to, že z citovanej zápisnice o trestnom oznámení samotnej G. H.
má odvolací súd možnosť si vyvodiť závery o tom, do akej miery je závislý na alkohole, ako pravidelne

konzumuje alkohol a ako pravidelne pod týmto vplyvom spôsobuje a vyvoláva verbálne konflikty na
adrese C. D. E. XXX a fyzicky napáda osoby na tejto adrese žijúce. Je presvedčený, že s poukazom
na skutočnosti uvedené G. H. pre účely trestného oznámenia je zrejmé, že návrh navrhovateľa nemá
opodstatnenie z dôvodu, že ku konaniu odporcu, proti ktorému navrhovateľ požaduje prostredníctvom
nariadenia neodkladného opatrenia ochranu, v skutočnosti fakticky nedochádzalo.

4.6
Odporca taktiež upriamil pozornosť na to, že navrhovateľ nepodal v zmysle odvolaním napadnutého
uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia žalobu, na ktorú ho súd prvej inštancie odkázal, a preto
sa domnieva, že v zmysle § 336 ods. 3 CSP by malo dôjsť k zrušeniu predmetného uznesenia súdu

prvej inštancie. Odporca v týchto súvislostiach súčasne akcentoval skutočnosti uvedené G. H. v jej
zápisnici o trestnom oznámení ako aj výrokovú vetu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie (ktorou
súd prvej inštancie odkázal navrhovateľa na podanie žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva), pričom upriamil pozornosť na to, že z predmetnej zápisnice o trestnom oznámení
jednoznačne vyplýva, že podľa G. H. na Okresnom súde Žilina prebieha konanie o zrušenie daru, o

ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté (odkaz na str. 2 ods. 3 posledná veta cit. zápisnice).

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne
legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP), t. j. odporca, ktorému bola neodkladným opatrením uložená
povinnosť, v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov vymedzených

v odvolaní (§ 379 a § 380 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. podľa § 388 CSP, nakoľko neboli splnené podmienky na
jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie, zmenil a vo výroku II. podľa ust. 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil.
6. Odporca podal odvolanie z dôvodov prezumovaných v ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP.
7. Odvolací súd východiskovo poukazuje na to, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom

konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument, ktoré boli vznesené v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné,
alebosúnevyhnutnénadoplneniedôvodovprvoinštančnéhokonania,ktorésapreskúmavavodvolacom
konaní. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia
súdu prvej a druhej inštancie tvoria jeden celok a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo

svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.

8. Primárne s poukazom na to, že navrhovateľ dňa 02.01.2025 utrpel mozgovú príhodu, následkom
čoho sa podrobil hospitalizácii, sa odvolací súd zaoberal otázkou, či (generálne) plnomocenstvo, ktorým
navrhovateľ splnomocnil svoju dcéru G. H. dňa 04.03.2025 na zastupovanie, jej navrhovateľ udelil ako

osoba ktorá môže konať pred súdom (§ 67 CSP). Uvedenú skutočnosť pritom namietal aj samotný
odporca v rámci odvolacej repliky, rovnako odkazujúc na to, že navrhovateľ utrpel mozgovú príhodu.

8.1
Odvolací súd v zásade nemôže nesúhlasiť s tým, že utrpená mozgová príhoda môže mať (v mnohých

prípadoch) zásadný vplyv na výkon kognitívnych funkcií fyzickej osoby, avšak uvedený záver nemožno
prijímať absolútne (v každom jednom prípade). Zo záverov prepúšťacej správy Kysuckej nemocnice
s poliklinikou Čadca zo dňa 19.02.2025 vyplýva, že navrhovateľ je „ ...bez verbálneho kontaktu,
komunikuje len pohybom hlavy ...“, pričom z tejto správy súčasne vyplýva, že navrhovateľ pri prijatído zariadenia mal vstupné NIHSS 19 b a po výkone došlo u neho k zlepšeniu neurologického nálezu
(NIHSS 10 b). Do zápisnice o trestnom oznámení na č.l. 61 spisu jeho dcéra G. H. uviedla „ ...Aj
keď som opatrovateľkou môjho otca, tak tento nie je zbavený svojprávnosti, má občiansky preukaz.

Ja ho opatrujem z toho dôvodu, že má zdravotné problémy týkajúce sa pohybu a má už vysoký
vek.“. Z obsahu súdneho spisu ďalej vyplýva, že navrhovateľ (po mozgovej príhode) vlastnoručne
podpísal plnomocenstvo (príp. uznal svoj podpis za vlastný na plnomocenstve) udelené G. H. dňa
04.03.2025. Odvolací súd potom nemal preukázané (resp. z obsahu spisu doposiaľ nevyplynuli
skutočnosti zakladajúce zásadné pochybnosti o tom), že by navrhovateľ následkom ním utrpenej

mozgovej príhody nemohol samostatne konať pred súdom, ale práve naopak, z vyššie uvedeného
možno vyvodiť jeho vôľu pokračovať v spore v zastúpení jeho dcéry G. H., ktorej udelil tzv. generálne
plnomocenstvo. Vychádzajúc z uvedeného dospel k záveru, že v konaní nevznikla potreba ustanovenia
procesného opatrovníka navrhovateľovi. Je potrebné zdôrazniť, že súd musí skúmať splnenie zákonom
stanovených predpokladov pre ustanovenie procesného opatrovníka fyzickej osobe, pričom tieto musia
byť jednoznačne deklarované. Význam ustanovenia procesného opatrovníka má bezprostredný súvis

s rešpektovaním práva strany na súdnu ochranu a s právom na spravodlivý súdny proces. Ak by súd
neustanovil procesného opatrovníka, hoci na to boli splnené zákonné predpoklady, alebo ak by bol
procesný opatrovník ustanovený tzv. nadbytočne, t. j. neboli splnené predpoklady na jeho ustanovenie,
konanie by bolo postihnuté vadou.

8.2
Zo zisteného stavu nemožno potom vyvodiť (odporcom namietaný) záver o tom, že „... nie je zrejmé,
či splnomocnený zástupca G. H. v konaní realizuje vôľu navrhovateľa alebo vlastnú vôľu sledujúc
svoje vlastné záujmy“. Rovnako nemôže obstáť námietka odporcu, že by dcéra navrhovateľa ako jeho
splnomocnenázástupkyňamohlakonaťvkolíziisozáujmaminavrhovateľa,keďodvolacísúdnevzhliada

žiadnu relevanciu odporcom „načrtnutých“ dôvodov spočívajúcich v tom, že splnomocnená zástupkyňa
navrhovateľa je spoluvlastníčkou rodinného domu č. XXX v C. D. E.. Nad rámec uvedeného odvolací súd
poukazuje na to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podával samotný navrhovateľ a tento
z dôvodu zhoršenia jeho zdravotného stavu následne vykonáva úkony v konaní prostredníctvom svojej
splnomocnenej zástupkyne, ktorej úkony nijako nevybočujú z argumentačnej línie založenej v konaní

samotným navrhovateľom a túto vo svojom základe iba opakujú.

8.3
Nad rámec vyslovených záverov odvolací súd akcentuje, že navrhovateľ sa domáhal nariadenia
neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e/ CSP, pri ktorom zákonodarca

zdôrazňuje potrebu urgentnosti jeho prejednania. Jeho nariadením bolo učinené navrhovateľovi (ktorý
sa tejto ochrany osobne domáhal podaním návrhu) zadosť. Ani prípadná následná zmena v jeho stave
nemôženijakýmspôsobomovplyvniťvýchodiská,ktoréhoviedlikpodaniunávrhuanáslednenariadeniu
neodkladného opatrenia, keď úkony vykonané v odvolacom konaní jeho splnomocnenou zástupkyňou
ani (objektívne) nemali zásadný vplyv na konečné rozhodnutie odvolacieho súdu.

9. Odporca súčasne v odvolaní namietal vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie,
v čom vzhliadal odvolací dôvod prezumovaný v ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t. j., že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

9.1
Odvolací súd preskúmal relevantnosť tohto odvolacieho dôvodu, pričom dospel k záveru, že
v konkrétnostiach prejednávanej veci nemožno dospieť k záveru, že by odvolaním napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie bolo možné vyhodnotiť ako nepreskúmateľné. Podľa názoru odvolacieho súdu
súd prvej inštancie zrozumiteľným, jednoznačným a stavu veci zodpovedajúcim spôsobom uviedol

dôvody,ktoréhoviedlikrozhodnutiuajehopostupnemožnopovažovaťzaneodôvodnený.Odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti v zmysle § 220 CSP. V danej súvislosti odvolací súd
zdôrazňuje, že právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom strany sporu,
z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strán
sporu, vrátane ich dôvodov a námietok.

10.Odporcaďalejnamietal,žesúdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnym
skutkovým zisteniam. Dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním
v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, to je pojmovo vylúčené. Dokazovanie preto teória právaoznačujeakoosvedčovanie.Narozdieloddokazovaniaosvedčovanieznamená,žesúdprostredníctvom
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky

procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to,
že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš
pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej
šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom
vydaného neodkladného opatrenia.

11. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov
prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto
právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi stranami nesmie
vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do vzťahov medzi stranami.

12. Predpokladom aplikácie ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP je osvedčenie dôvodnosti podozrenia

z násilia páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto konania voči jeho
obeti, pričom cieľom tohto inštitútu je práve eliminovať kontakt páchateľa s jeho obeťou. Pre nariadenie
tohto neodkladného opatrenia je irelevantné, že v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo
subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu, pričom prípadné obmedzenie výkonu vlastníckeho
práva má v danom prípade legitímny účel, ktorý je do značnej miery zdôraznený verejným záujmom,

a to potrebou ochrany zdravia osoby, s ktorou býva osoba, ktorá je dôvodne podozrivá z násilia voči tejto
(spolubývajúcej) osobe. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať súd osvedčené dôvodné
podozrenie z násilia na navrhovateľovi, pričom dôkazné bremeno zaťažuje samotného navrhovateľa.
Súčasne je nevyhnutné hodnoverne osvedčiť, či navrhovateľova osobná integrita vykazuje znaky
fyzického alebo psychického násilia. Intenzita takéhoto správania musí byť spôsobilá natoľko znížiť

kvalitu a možnosť použitia, že sa toto spolužitie stane objektívne neakceptovateľným, prípadne až
nemožným. Pre rozhodnutie súdu je potom významným stupeň/intenzita takéhoto správania, ktoré
svojím charakterom môže mať povahu fyzického alebo psychického násilia.
13. Vo vzťahu k súdom prvej inštancie uvádzaným dôvodom, na základe ktorých vyslovil záver
o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia, odvolací súd poukazuje na to, že dominantným

obsahom odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie sú všeobecné tézy týkajúce
sa inštitútu neodkladného opatrenia, použiteľné v prípade akékohoľvek návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Predmetné tézy však súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom koreloval
s konkrétnosťami prejednávanej veci a dôvodmi, pre ktoré vzhliadol dôvody pre nariadenie
neodkladného opatrenia. Tak ako už bolo vyššie vyslovené, odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej

inštancie potom dáva dostatočný podklad pre porozumenie dôvodov tohto rozhodnutia. V súvislosti
s dôvodmi nariadenia neodkladného opatrenia iba na doplnenie odvolací súd uvádza, že v konaní bolo
nepochybné, že navrhovateľ (ako osoba oprávnená z vecného bremena práva doživotného užívania
rodinného domu s.č. XXX) v predmetnom dome býva, a že odporca (ako podielový spoluvlastník
predmetného domu) v predmetnom dome býval až do jeho vykázania z obydlia zo dňa 12.12.2024, keď

nesprávnyzáversúduprvejinštancieotom,ženavrhovateľjepodielovýmspoluvlastníkompredmetného
rodinného domu nemal pre správnosť jeho rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia relevantný
význam.
14. Odporca ďalej v odvolaní namietal nesprávny skutkový záver súdu prvej inštancie, keď výslovne
poprel, že dňa 06.12.2024 napadol navrhovateľa, a to päsťou do jeho tváre, pričom argumentoval

tým, že navrhovateľ nepredložil dôkaz, že by sa odporca mal voči nemu takéhoto konania dopustiť.
S poukazom na uvedenú námietku odvolací súd poukazuje primárne na to, že prílohou návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia bol ambulantný nález ambulancie úrazovej chirurgie – urgentný
príjem Kysuckej nemocnice s poliklinikou Čadca zo dňa 06.12.2024, z ktorého vyplýva anamnéza
navrhovateľa „Údajne udretý inou osobou do tváre, užíva warfaín, v bezvedomí, nebol, nezvracal...“,

s tým, že z predmetného nálezu vyplýva, že pacient – navrhovateľ „ ...bol pri vedomí, orientovaný,
GCS 15 b, tr. izokorické, minim palp citl a edém pr. porbity a nosa, šija voľná, zrenice, izokorické.“.
Z danej ambulantnej správy ďalej vyplýva, že navrhovateľovi bola doporučená hospitalizácia na oddelení
úrazovej chirurgie a ďalšie vyšetrenia za účelom sledovania, s čím navrhovateľ nesúhlasil, a preto bola
stanovená kontrola v chirurgickej ambulancii o 3 dni, poprípade skôr a navrhovateľovi bol odporučený

kľudový režim. Uvedená lekárska správa je potom podľa názoru odvolacieho súdu dostatočným
podkladom pre vyslovenie záveru o nedôvodnosti obrany odporcu založenej na tom, že z lekárskej
správy nevyplývajú také rozhodné skutočnosti a ani zranenie, ktoré by malo zodpovedať navrhovateľom
popisovanému mechanizmu útoku, prípadne, že došlo k zraneniam na strane navrhovateľa tak, ako topopisuje. Z uvedenej správy jednoznačne vyplýva charakter poškodenia zdravia navrhovateľa, z dôvodu
čoho bola zo strany ošetrujúceho lekára odporučená aj hospitalizácia na oddelení úrazovej chirurgie
za účelom ďalších vyšetrení. Závery vyplývajúce z predmetnej ambulantnej správy v kontexte tvrdení

navrhovateľa, že uvedené zranenia mu spôsobil práve odporca, dopĺňa potvrdenie OR PZ v Čadci, OO
PZ Turzovka č. 965838 o vykázaní zo spoločného obydlia, a to rodinného domu č. XXX v obci C. D.
E. týkajúce sa odporcu ako vykázanej osoby z dôvodu ohrozenia G. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorého
ohrozenia sa mal dopustiť odporca dňa 12.12.2024, čo podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne
osvedčuje podozrenie z násilných prejavov zo strany odporcu ako základu pre splnenie podmienok pre

nariadenie neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti odvolací súd súčasne poukazuje na listiny, ktoré sú
súčasťou súdneho spisu (čestné vyhlásenia splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa a súčasne dcéry
navrhovateľaG.H.,M.G.H.,N.H.,G.H.mladšieho,M.J.,akoajG.H.staršieho),zktorýchjednoznačne
vyplývajú skutočnosti o agresívnom správaní sa odporcu tak voči členom spoločnej domácnosti, ako aj
tretím osobám (napr. G. H. starší).
14.1

Námietku odporcu, že podpisy na uvedených čestných vyhláseniach nedisponujú úradným osvedčením
pravosti podpisu, v dôsledku čoho nemožno podľa neho vylúčiť, že ich podpísala iná osoba ako osoba
uvedená na tom ktorom čestnom vyhlásení, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V danej súvislosti
odvolací súd primárne zdôrazňuje, že odporca predmetnú námietku formuluje (iba) ako jeho dohad.
Navyše odporcovi, ak chcel účinne spochybniť pravosť podpisov na uvedených čestných vyhláseniach,

nič nebránilo v tom, aby (jednoducho) oslovil osoby uvedené na týchto čestných vyhláseniach za účelom
vyjadrenia sa k pravosti predmetných podpisov.

15. Pokiaľ odporca namietal, že samotný navrhovateľ poukázal na to, že uvedený (nepriaznivý) stav
trvá už najmenej 20 rokov, v čom odporca vzhliadal nedôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, odvolací súd má za to, že táto námietka je vzhľadom na navrhovateľom osvedčený útok na
jehotelesnúintegrituzostranyodporcuzodňa06.12.2024irelevantná(samotnýnásledokbolosvedčený
ambulantným nálezom zo dňa 06.12.2024 v spojení s tvrdením navrhovateľa o tom, že tento následok
bol spôsobený práve útokom odporcu).

16. Z uvedených dôvodov potom odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky odporcu ako nedôvodné.

17. Nad rámec vyslovených záverov odvolací súd považuje za potrebné sa vyjadriť k argumentácii
odporcu o potrebe zrušenia neodkladného opatrenia podľa § 336 ods. 3 CSP, pričom do pozornosti
odporcu dáva, že lehota na podanie žaloby vo veci samej (tak ako bola uložená výrokom II. napadnutého

uznesenia) mala začať navrhovateľovi plynúť až právoplatnosťou výroku I. uznesenia súdu prvej
inštancie (ako na to poukázal aj samotný prvoinštančný súd).
18. Pokiaľ odporca súčasne argumentoval tým, že na Okresnom súde Žilina prebieha konanie o
„zrušenie daru“, odvolací súd sa touto skutočnosťou zaberal v rámci prieskumu výroku II. napadnutého
odvolania.

18.1
Mal preukázané, že aktuálne na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 5C/1/2025 prebieha konanie
ovráteniedarumedzistranamisporu,atonavrhovateľom(ktorývkonanísp.zn.5C/1/2025vystupujeako
žalobca) a odporcom (ktorý v konaní sp. zn. 5C/1/2025 vystupuje ako žalovaný), z dôvodu čoho odpadol

dôvod na uloženie povinnosti navrhovateľovi podať žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam. Majúc za to, že prebiehajúce konanie o vrátenie daru (t.j.
daru, na základe ktorého sa odporca stal podielovým spoluvlastníkom dotknutej nehnuteľnosti) vedené
Okresným súdom Žilina pod sp.zn. 5C/1/2025 je spôsobilé vyriešiť pomery strán sporu natrvalo (čo
vyplýva aj z postupu navrhovateľa, ktorý si tento spôsob ochrany svojich práv zvolil), odvolací súd

z dôvodu, že podaním žaloby o vrátenie daru odpadol dôvod na uloženie povinnosti podľa § 336 ods.
1 CSP veta prvá zrušil (na výrok I. uznesenia súdu prvej inštancie nadväzujúci) výrok II. predmetného
uznesenia, nakoľko zanikol dôvod, pre ktorý bol vydaný.
18.2
Iba na doplnenie odvolací súd poukazuje na zrejmú vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej

inštancie, ktorý vo výroku II. odvolaním napadnutého uznesenia uložil navrhovateľovi, aby v lehote 30
dní od právoplatnosti uznesenia podal žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k spoločnej nehnuteľnosti s tým, že stranami sporu v danom konaní musia byť všetci podieloví
spoluvlastníci (nútené spoločenstvo). Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd opätovne upriamujepozornosť na to, že navrhovateľ v čase uloženia mu predmetnej povinnosti nebol podielovým
spoluvlastníkom dotknutého rodinného domu (z LV č. XXXX pre k.ú. C. D. E. vyplýva, že navrhovateľ je
oprávnený z vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania rodinného domu

čs. XXX na CKN 1380), a teda mu nesvedčí legitimácia na podanie takejto žaloby.
19.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 a 2 CSP tak, že priznal navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, voči
odporcovi, ktorý nemal v spore úspech ani len čiastočný, nárok na náhradu trov prvostupňového, ako

aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Podľa ust.
§ 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
20.
Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].

V Žiline, dňa 10. júna 2025
JUDr. Vladimír Topoľančík

predseda senátu

JUDr. Eva Malíková

člen senátu

JUDr. Roman Tichý

člen senátu