Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 12, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/77/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824205065
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3824205065.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Róberta Bebčáka, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej,
vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, dieťa rodičov C. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, a B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, v konaní o zvýšenie výživného,
o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 29P/95/2024-95 zo dňa 13. januára 2025,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 29P/95/2024-95 zo dňa 13. januára 2025 p

o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: I. Súd mení rozsudok Okresného
súdu Partizánske zo dňa 26.10.2022 č.k. 6P/35/2022-94 tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na
maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 200 € mesačne na sumu 240 € mesačne s účinnosťou od
25.09.2024 s tým, že výživné je povinný platiť vždy k 15. dňu v mesiaci vopred, k rukám matky maloletej.
II. Vo zvyšnej časti nedotknutej týmto rozsudkom ostáva rozsudok Okresného súdu Partizánske zo

dňa 26.10.2022 č.k. 6P/35/2022-94 nezmenený. III. Zvýšené výživné, ktorého zročnosť nastala od
25.09.2024do13.01.2025vovýške146,06€jeotecpovinnýzaplatiťmaloletejkrukámjejmatkydotroch
mesiacov od doručenia tohto rozsudku. IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení okresný súd poukázal na návrh, ktorým sa matka domáhala zvýšenia vyživovacej
povinnosti otca na maloletú zo sumy 200 € mesačne na sumu 290 € mesačne. Návrh odôvodnila tým, že
maloletá začala navštevovať tanečnú školu, kde sú náklady 45 € mesačne a cestovné 20 €, poukázala

na zdravotný stav maloletej a potrebu liečby. Ona platí nájomné za byt, kde býva aj s manželom, 300 €
mesačne, poberá invalidný dôchodok a prídavky na dieťa. Podľa nej sa pomery otca zlepšili, kupuje a
predáva ojazdené motorové vozidlá. Zvýšiť výživné chce odo dňa podania návrhu.

3. Z pripojeného spisu okresného súdu spisová značka PE-6P/35/2022, kde bolo naposledy
rozhodované o vyživovacej povinnosti otca k maloletej, vyplýva, že o vyživovacej povinnosti otca k
maloletej súd naposledy rozhodol rozsudkom zo dňa 26.10.2022 č.k. 6P/35/2022-94, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 23.11.2022. Vyživovacia povinnosť bola týmto rozsudkom otcovi zvýšená na 200
€ mesačne s účinnosťou od 31.08.2022. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že v tom čase maloletá
navštevovala základnú školu (6. ročník), mala osobitné nároky v súvislosti so svojím zdravotným stavom
(psychológ), mala prideleného asistenta, mala výdavky na cestu do školy a na nákup školských potrieb,ale aj zvýšené výdavky na stravovanie, ošatenie a celkové zaopatrenie. V tom čase mala dvanásť rokov,
matka maloletej bola v tom čase dlhodobo práceneschopná, jej príjmom bol len prídavok na dieťa.
Spolu s maloletou bývala v 2-izbovom byte, ktorý mala matka požičaný od príbuznej. Otec maloletej mal

priemerný mesačný príjem v tom čase vo výške 568 € mesačne, pracoval u rovnakého zamestnávateľa
ako v súčasnosti. Uviedol náklady za elektrinu 77,50 € každý druhý mesiac, na drevo na zimu 300 €
ročne, na cestovné do práce 80 € mesačne, na mobil 30 € mesačne, na hygienické potreby a drogériu
20 € mesačne. Vyživovaciu povinnosť mal len jednu. Prispieval aj nad rámec určeného výživného. Bol
spoluvlastníkom viacerých nehnuteľností, vrátane rodinného domu.

4. Po vykonanom dokazovaní okresný súd konštatoval, že v čase ostatného rozhodnutia o vyživovacej
povinnosti navštevovala maloletá 6. ročník základnej školy, mala osobitné výdavky v súvislosti so svojím
zdravotným stavom i z dôvodu vynakladania nákladov na cestovné. V súčasnosti je žiačkou 8. ročníka
základnej školy. K zmene u nej došlo v tom, že začala navštevovať tanečný krúžok, kde má matka
náklady vo výške 45 € mesačne a zvýšené výdavky na cestovné vo výške 20 € mesačne. U matky

došlo k zmene v tom, že jej bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 180,90 € mesačne. Okrem toho
poberá len prídavok na dieťa 60 € mesačne. U otca došlo k zmene vo výške príjmu, v súčasnosti
má priemerný čistý mesačný príjem zo zamestnania vo výške 756,01 € mesačne, jeho príjem sa teda
zvýšil o takmer 25%. Zvýšenie výdavkov maloletej i zvýšenie príjmu jej rodičov sú dôležitými dôvodmi
pre zvýšenie vyživovacej povinnosti k nej. Okresný súd však nezistil dôvod na zvýšenie vyživovacej

povinnosti otca až na 290 € mesačne. Takto vysoké výživné by nezodpovedalo súčasným možnostiam
otca maloletej. Matka tvrdí (a toto tvrdenie nebolo rozporované), že v súvislosti s návštevou tanečného
krúžku a cestovným došlo k zvýšeniu výdavkov na maloletú o 65 € mesačne. K maloletej však majú
vyživovaciu povinnosť obaja rodičia, nielen otec. Je pravda, že matka ju v prevažnej miere plní svojou
sústavnou osobnou starostlivosťou o maloletú. Aj u nej však došlo k zvýšeniu príjmu tým, že jej bol

priznaný invalidný dôchodok. Je teda spravodlivé do určitej miery žiadať aj od nej, aby kompenzovala
zvýšené výdavky maloletej, hoci v prevažnej miere je povinný podieľať sa na plnení finančných potrieb
maloletej otec. V čase ostatného rozhodnutia o vyživovacej povinnosti bola otcovi určená vyživovacia
povinnosť v rozsahu 35% z jeho čistého mesačného príjmu. Vzhľadom k zlepšeniu pomerov matky už
súd nepovažuje takýto vysoký pomer z príjmov určený na plnenie vyživovacej povinnosti za primeraný.

Súd preto rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca tak, že výživné bude vo výške zodpovedajúcej
31,75% z jeho súčasných čistých príjmov. Otec pripustil, že je schopný platiť výživné vo výške 220
€ mesačne. Okresný súd dospel k záveru, že v jeho možnostiach bude platiť výživné aj vo výške
vyššej, a to 240 € mesačne. Percentuálne bude zo svojich príjmov platiť menej ako doteraz a zo
zvýšeného výživného bude možné aspoň sčasti hradiť zvýšené výdavky maloletej, najmä v súvislosti s

jej záujmovou činnosťou. Otec je v súčasnosti pri svojich príjmoch schopný sporiť sumou 30 € mesačne
(č.l. 73) a keďže povinnosť platiť výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, nebude pre neho
zložité nájsť mesačne ešte sumu 10 €, ktorú popri prostriedkoch určených na sporenie presunie na
plnenie vyživovacej povinnosti k maloletej. Výživné určené na 240 € mesačne teda bude zodpovedať
možnostiam otca maloletej, bude odrážať aj pravidlo, že obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť k

maloletej, ktorá na strane rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je v prevažnej miere
plnená práve touto starostlivosťou, ako aj pravidlo, že vyživovacia povinnosť má prednosť pred inými
výdavkami rodičov a aj spotrebný charakter výživného (odôvodnené výdavky maloletej sú vyššie, ako
súdom určené výživné).

5. Ku skutkovému tvrdeniu matky, že otec si privyrába predajom motorových vozidiel, okresný súd
uviedol, že toto tvrdenie nebolo preukázané. Otec toto skutkové tvrdenie poprel a predložené inzeráty
vysvetlil tak, že išlo o rodinné motorové vozidlo, ktoré predala jeho partnerka, a následne nadobudli iné
motorové vozidlo, ktoré im ale nevyhovuje a ktoré tiež chcú predať. Predávajúcim je jeho partnerka, on
vlastní len Fiat Ducato. Z ničoho nevyplýva, že by predaj motorových vozidiel otcom maloletej nebol len

príležitostný, že by bol systematický, že by mal charakter podnikania. Žiadne iné príjmy otca ako príjmy
zo zamestnania teda z vykonaného dokazovania nevyplývajú.

6. Okresný súd pristúpil k zvýšeniu výživného s účinnosťou od 25.09.2024, kedy bol podaný návrh na
začatie konania. Už v tom čase totiž boli zmenené pomery na strane maloletej i jej rodičov. Na spätné

zvýšenie vyživovacej povinnosti na čas pred začatím konania žiaden dôležitý dôvod zistený nebol, ani
žiaden z účastníkov zvýšenie za skoršie obdobie nežiadal. Keďže bolo výživné zvýšené od 25.09.2024,
v čase vyhlásenia rozsudku už časť zvýšeného výživného nadobudla zročnosť. Ide o výživné za obdobie
od 25.09.2024 do 14.10.2024 (za 20 dní) a o výživné splatné 15.10., 15.11. a 15.12.2024. U maloletejpri zvýšení o 40 € ide o výživné za 20 dní vo výške 26,06 € a 3 x 40 €, spolu 146,06 €. Vzhľadom k
výške tejto sumy a príjmu otca maloletej okresný súd považoval za spravodlivé, aby mohol otec dlžné
zvýšené výživné zaplatiť v dlhšom ako zákonnom období (do 3 dní od právoplatnosti rozsudku), a to

do 3 mesiacov od doručenia rozsudku. Dlhšia lehota splatnosti umožní otcovi získať prostriedky či už
z úspor alebo z cudzích zdrojov (pôžička), pričom neprimerane neobmedzia maloletú, ktorej potreby
budú uspokojované už zo zvýšeného výživného. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 52
a § 55 CMP a keďže nebol zistený žiadny spravodlivý dôvod niektorému z účastníkov priznať nárok na
ich náhradu, žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

7. Proti tomuto rozsudku podal otec odvolanie z dôvodov, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný
stav veci, pričom odvolanie podal do všetkých výrokov rozsudku. Podľa jeho názoru nedošlo k takej
podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného na maloletú A.. Od poslednej
úpravy vyživovacej povinnosti (október 2022) uplynulo len cca 2 roky a tri mesiace, počas ktorých

maloletáštudujenatomistomstupnizákladnejškolyavýdavkyvsúvislostisnávštevouškolysaprakticky
nezmenili. Matka nepreukázala ani to, že by sa od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti zvýšili
výdavky v súvislosti so zdravotným stavom maloletej. Jediná zmena, ku ktorej došlo, je tá, že maloletá
začala navštevovať tanečný krúžok, s ktorým má matka náklady vo výške 45,- EUR plus cestovné
20,- EUR mesačne, teda celkom 65,- EUR mesačne. Aj v roku 2022 mala matka maloletej výdavky na

krúžky, a to v sume 30,- EUR mesačne, pričom tieto krúžky už maloletá nenavštevuje. Matke sa tak
výdavky na krúžky zvýšili len o 35,- EUR. Pokiaľ ide o pomery matky, tieto sa zlepšili, nakoľko jej bol
priznaný invalidný dôchodok a okrem toho bol zvýšený prídavok na dieťa zo sumy 30,- EUR na sumu
60,- EUR. Matka po poslednej úprave vyživovacej povinnosti uzatvorila manželstvo, a preto je potrebné
skúmať aj majetkové pomery manžela. Ku svojim príjmom otec uviedol, že aj keď sa jeho príjem zvýšil

na sumu 756,- EUR mesačne z pôvodných 568,- EUR mesačne, suma 240,- EUR, ktorú prvostupňový
súd určil, nie je primeraná, keďže ide o takmer 32 % z jeho čistého mesačného príjmu. Takto určené
výživné je neprimerané aj z hľadiska metodiky aplikovateľnej pri výpočte vyživovacej povinnosti (tzv.
tabulkového výživného). Povinnej osobe s jedným dieťaťom na druhom stupni základnej školy je podľa
tabuľky odporúčaná výška výživného vo výške 22 % z čistého príjmu. Preto zvýšenie výživného pokladá

za nespravodlivé. Zvýšili sa aj jeho výdavky napríklad na bývanie, cestovné do zamestnania ako aj na
lieky a vitamíny, v roku 2022 platil v súvislosti s bývaním: elektriku 38,75 mesačne, drevo 25,- EUR
mesačne v priemere a aktuálne náklady na bývanie predstavujú 100,- EUR mesačne; na cestovné do
zamestnaniaplatil80,-EURmesačne,aktuálneplatí100,-EURmesačne;navitamínyaliekynemalextra
výdavky, teraz z dôvodu zdravotných problémov kupuje doporučené vitamíny a lieky. Maloletej sa snaží

prispieť aj nad rámec vyživovacej povinnosti, k meninám, narodeninám, na vysvedčenie, na Vianoce
alebo na inú príležitosť jej kupuje darčeky alebo prispieva finančne, posiela jej peniaze na školské výlety,
tábor, dovolenku a aj vreckové, berie ju do reštaurácie. Pri výživnom 240,- EUR mesačne budú jeho
finančné možnosti výrazne obmedzené, čo bude mať opačný efekt. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu 1. stupňa zmenil tak, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti zamietne, alebo zrušil a

vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

8. Matka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že nesúhlasí s odvolaním otca, ktorý je ovplyvňovaný
svojou priateľkou. Otec sa stretáva s dcérou iba keď mu dcéra napíše alebo zavolá. Maloletá nemá
vytvorené puto k otcovi. Nie je pravda, že odporca má minimálnu mzdu, po telefonickom rozhovore s

jeho zamestnávateľom sa dozvedela, že pracuje ako automechanik, príležitostne ako šofér a jeho plat
je 950 eur + príplatky. Odporca kupuje ojazdené autá aj zo zahraničia, opraví ich a predáva cez číslo
svojej partnerky. Matka poberá invalidný dôchodok vo výške 184,70 eur, nevlastní žiaden majetok. Býva
s manželom v podnájme, manžel jej prispieva 110 eur mesačne. Manžel má auto BMW r. v. 2007, má
vyživovaciu povinnosť na svoje dve deti z predchádzajúceho manželstva, momentálne je PN a čaká na

operáciu ramena. Maloletá dospieva, má svoje záľuby a krúžky, nakoľko je inflácia, trvá na výživnom
240 eur. Maloletá má zdravotné problémy, ktoré otca nezaujímajú, vidí len peniaze. Otec ju v ničom
nepodporuje a nejavil záujem ani o podpísanie prihlášky na strednú školu.

9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) po zistení, že odvolanie podal

oprávnený účastník konania (§ 7 CMP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s §
2 ods. 1 CMP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP) rozsudok okresného súdu potvrdil,
keďžedospelkzáveru,žesúdprvejinštanciedostatočnezistilskutočnýstav,posúdilhopodľasprávnychustanovení zákona o rodine, v odôvodnení sa vysporiadal s podstatnými okolnosťami prejednávaného
prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd cez úpravu v ust. § 387 ods. 1, 2 CSP stotožnil.

10. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu a stotožnenie sa s dôvodmi
uvedenými v jeho písomnom vyhotovení, krajský súd za aplikácie § 387 ods. 1, 2 CSP odkazuje na
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení
s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005 nie je pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu potrebné,

aby krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie závery napadnutého rozhodnutia
okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a
odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce
len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na odôvodnenie obsiahnuté
v napadnutom rozhodnutí okresného súdu.

11. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že odvolanie
otca nemožno vyhodnotiť ako dôvodné. Odvolací súd poukazuje na to, že na základe návrhu matky
bolo predmetom konania zvýšenie výživného, ktoré otec platí na dcéru A.. Okresný súd vecne správne
posudzoval, či od posledného rozhodnutia o vyživovacej povinnosti došlo k takej zmene pomerov, ktorá
odôvodňuje zvýšenie výživného. Zvýrazňuje krajský súd, že podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o

rodine sú obidvaja rodičia povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov, pričom je potrebné prihliadnuť aj na odôvodnené potreby oprávneného. Platná
právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 zákona o rodine) je založená na
rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá zákona

o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a
rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča,
zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z
hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania
príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností,

ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom
odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú
komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové
pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež
osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 zákona o rodine). Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča
je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods.1 zákona o rodine), pričom dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá zákona o rodine). Odôvodnené potreby

dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného
stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie
a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak
odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou
a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými

len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb,
nutných pre život kultúrneho človeka. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých
životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke
fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na
výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie tejto osoby, spôsob

prípravy na jej budúce povolanie a podobne.

12. S prihliadnutím na vyššie uvedené teoretické východiská je odvolací súd názoru, že súdom prvej
inštancie určená výška výživného pre mal. A. zodpovedá tak jej odôvodneným potrebám a veku ako aj
zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam, v zmysle kritérií

rozhodných pre určovanie výživného pre maloleté deti. Odvolacie argumenty otca vo vzťahu k výške
vyživovacej povinnosti považuje odvolací súd za nedôvodné a dodáva, že súd prvej inštancie pri určení
výživného správne vychádzal z posúdenia všetkých zisťovaných skutočností, vrátane tých, na ktoréotec poukazoval vo svojom odvolaní. Otec v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné
skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o rozsahu výživného.

13. K odvolacej námietke, že nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie
výživného, odvolací súd uvádza, že od posledného rozhodnutia o vyživovacej povinnosti síce uplynula
pomerne krátka doba, napriek tomu však došlo k zmenám tak na strane odôvodnených potrieb
maloletého dieťaťa ako aj na strane rodičov dieťaťa. Na strane oprávneného dieťaťa sú základným
kritériom pre určenie výšky výživného jeho odôvodnené potreby. Potreby dieťaťa by mali byť kryté

v plnom rozsahu, ak sú odôvodnené. Pod odôvodnenými potrebami je nutné chápať nielen bežné
denné potreby, ktoré reflektujú konkrétnu životnú situáciu, ale aj mimoriadne potreby, ak sa preukáže
ich opodstatnenosť a kumulatívne ich úhradu dovoľujú možnosti a schopnosti rodičov. Možnosť
uspokojovania potrieb dieťaťa je všeobecne závislá od objektivizovanej životnej úrovne rodičov a
samotná odôvodnenosť potrieb sa odvíja od konkrétnej posudzovanej situácie a životnej úrovne
dotknutých osôb. V danom prípade súd prvej inštancie celkom jednoznačne pri rozhodovaní vzal do

úvahy odôvodnené výdavky maloletej A., ktoré sa od posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti
zvýšili spolu o sumu 65 eur mesačne, ktorá pozostáva z úhrady tanečného krúžku v sume 45 eur a z
výdavkov na cestovné vo výške 20 eur mesačne. Pokiaľ otec v podanom odvolaní namietal, že zároveň
malo dôjsť k zníženiu výdavkov maloletej o sumu 30 eur, ktorá bola pôvodne platená na úhradu iných
krúžkov, ktoré už maloletá nenavštevuje, uvádza odvolací súd, že sa jedná o tvrdenie, ktoré otec nijakým

spôsobom nepreukázal a ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie ani neuviedol. Túto odvolaciu
námietku preto nemožno hodnotiť ako relevantnú. K výdavkom maloletého dieťaťa odvolací súd nad
rámec argumentácie okresného súdu dopĺňa, že vo všeobecnosti je potrebné zohľadniť aj zvýšenie
týchto výdavkov v kontexte všeobecného rastu cenovej úrovne a zvyšovania životných nákladov
(pokrývajúcich základné potreby spojené s bývaním, stravou, ošatením, zdravotnou starostlivosťou,

školskou dochádzkou a hygienou).

14. K otcom namietanej skutočnosti, že nedošlo k zmene pomerov, odvolací súd ďalej uvádza, že k
zmenepomerovodposlednéhorozhodnutiaovyživovacejpovinnostidošloajnastranerodičovmaloletej
A.. Tak u matky ako aj u otca došlo k zvýšeniu ich príjmov, keďže medzičasom bol matke priznaný

invalidný dôchodok vo výške 180,90 eur a okrem toho matka poberá prídavok na dieťa vo výške 60 eur
mesačne.Kpodstatnémuzvýšeniupríjmuvšakdošlopredovšetkýmnastraneotca,ktoréhopríjemoproti
času predchádzajúceho rozhodovania stúpol zo sumy 568 eur mesačne na 756 eur mesačne, teda sa
zvýšil o cca 25%. Pokiaľ otec namietal, že určená výška výživného presahuje percentuálnu mieru určenú
podľa metodiky, uvádza odvolací súd, že metodika má odporúčací charakter a určenie výšky výživného

v konkrétnom prípade je závislé výlučne na vyhodnotení jedinečných okolností odlišných v každej
prejednávanejveci.Vdotknutomprípadejepotrebnézvýrazniť,žepôvodnávýškavýživnéhobolaurčená
rozsudkom schválenou rodičovskou dohodou, v rámci ktorej otec akceptoval určenie výživného vo výške
35 % jeho vtedajšieho príjmu sumou 200 eur. Otec tak súhlasil s výškou výživného presahujúcou bežne
určovanú výšku výživného v pomere k príjmu povinného rodiča. Aktuálne určenou výškou výživného,

ktorú otec namieta, pritom došlo k zníženiu percentuálneho podielu určeného výživného vo vzťahu k
príjmu otca na cca 32 %. K námietke otca o neprimeranej výške výživného je ďalej potrebné poukázať
na vyjadrenie samotného otca, ktorý v prehľade svojich príjmov a výdavkov deklaroval sporenie vo
výške 30 eur mesačne (č.l. 73 spisu). V zhode so súdom prvej inštancie odvolací súd akcentuje, že
platenie výživného má prednosť pred inými výdavkami povinného rodiča. Otec v podanom odvolaní

tiež namietal, že došlo aj k zvýšeniu príjmu matky. K tomuto zvýšeniu odvolací súd uvádza, že ako už
bolo konštatované, v prípade matky sa jedná o príjem zvýšený o priznaný invalidný dôchodok vo výške
180 eur mesačne a prídavok na dieťa vo výške 60 eur mesačne. Takto zvýšený príjem pritom okresný
súd zohľadnil, keď konštatoval, že na zvýšených výdavkoch maloletej sa okrem otca musí podieľať aj
matka. K ďalším odvolacím argumentom otca v tom smere, že maloletá plánuje nastúpiť na strednú

školu, kvôli čomu bude matka požadovať ďalšie zvýšenie výživného, aktuálne nie je dôvodné zaujať
odvolacím súdom stanovisko, keďže prípadná budúca úprava výšky vyživovacej povinnosti otca nie je
predmetom tohto konania. K argumentácii otca, že medzičasom došlo aj k zvýšeniu jeho výdavkov,
odvolací súd uvádza, že zvýšený príjem otca, tak ako bol uvedený vyššie, postačuje tak na úhradu
týchto otcom tvrdených zvýšených výdavkov ako aj na pokrytie zvýšenia vyživovacej povinnosti vo

vzťahu k maloletej A.. Odvolacia argumentácia zo strany otca ohľadne neprimeranej výšky okresným
súdom určeného výživného je podľa názoru odvolacieho súdu ovplyvnená subjektívnym vnímaním
vlastnej životnej situácie, ktorá bráni otcovi objektívne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb maloletej A.
preukázaných v priebehu konania na súde prvej inštancie. Odvolací súd tak nevyhodnotil ako dôvodnúodvolaciu argumentáciu otca ohľadom výšky výživného 240,- eur mesačne a stotožnil sa s vecne
správnymi skutkovými a právnymi závermi okresného súdu. Aj s prihliadnutím na tieto závery je podľa
názoru odvolacieho súdu okresným súdom určené výživné primerané otcovmu príjmu a jeho výdavkom

a možno konštatovať, že je v schopnostiach otca výživné v tejto výške platiť. Odvolací súd zároveň
dodáva, že otec je povinný primerane prispôsobiť svoj osobný život tak, aby si mohol plniť vyživovaciu
povinnosť.

15. Ďalšie odvolacie argumenty už odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za

nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadať. Podľa konštantnej judikatúry tak národných
ako aj nadnárodných súdov nemusí súd dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné

argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia sp.zn. ÚS SR II. ÚS 251/04, sp.zn.
III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu zachádzajúcu podrobne do
detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie súdu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.

16. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že odvolateľ žiadnym spôsobom argumentami
uvádzanými v odvolaní nespochybnil vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd
konštatuje, že v odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, okolnosti, alebo argumenty, ktoré by neboli
predmetom skúmania prvostupňového súdu a s ktorými by sa prvostupňový súd pri rozhodovaní a
pri jeho odôvodnení náležite nevysporiadal. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok

súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil s tým, že krajský súd v
podrobnostiach odkazuje na vecne správne závery okresného súdu, ktoré krajský súd nepovažuje za
potrebné opakovať.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 396

ods. 1 CSP a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto

vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred

súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.