Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 26, 2023

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/70/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120208928
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2023:4120208928.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobcu: Obecné siete s.r.o., so

sídlom Nitra, Sládkovičova 11, IČO: 36 831 522, v zastúpení JUDr. Radovan Ulehla, advokát so sídlom
Winterova 62, Piešťany proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, D., v zastúpení JUDr.
Jana Berecová Titková, advokátka so sídlom Nitra, Dubová 2, IČO: 42 367 611, o zaplatenie sumy vo
výške 15.000,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd ukladá žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 15.000 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 0,013 % denne zo sumy 15.000 eur, počnúc od 17.8.2018 až do zaplatenia a to
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet žalobcu.

II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný.
III. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobca sa žalobou prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy vo výške 15.000,- eur spolu s 0,013% úrokom z omeškania ročne z predmetnej sumy
počnúc od 17.08.2018 až do zaplatenia , pričom v prípade úspechu žiadali priznať plnú náhradu trov
konania a to z titulu, že spätnou kontrolou účtovníctva zistili, že žalovaný z účtu patriaceho žalobcovi
vedeného v Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 15.08.2018 vybral bez akéhokoľvek hospodárskeho dôvodu
sumu 10.000,- EUR, a dňa 16.06.2018 vybral bez akéhokoľvek hospodárskeho dôvodu sumu 5.000,-

EUR, pričom uvedené peňažné prostriedky voči spoločnosti nezúčtoval, do dnešného dňa nepredložil
žiadne dôkazy preukazujúce ich vynaloženie za účelom akéhokoľvek hospodárskeho účelu súvisiaceho
so žalobcom. Z účtovníctva žalobcu je zrejmé, že žalovaný uvedené peňažné prostriedky spolu v sume
15.000,- EUR ku dňu podania žaloby nevyúčtoval žiadnym spôsobom.

2./ Súd prvej inštancie v predmetnej veci rozhodol rozsudkom 17C/70/2020- 69, zo dňa 09.12.2021,
ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 15.000,- eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 0,013 % denne zo sumy 15.000 eur, počnúc od 17.8.2018 až do zaplatenia a to do
troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu.
Voči predmetnému rozsudku bolo zo strany žalovaného podané odvolanie a Krajský súd v Nitre ako
odvolací súd Uznesením č.k. 9Co/48/2022-101 zo dňa 28.07.2022 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3./ Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

4./ Súd prvej inštancie v z mysle intencií Krajského súdu v Nitre v predmetnej veci po doplnení
dokazovania vytýčil termín pojednávania.5./ Právny zástupca žalobcu v rámci procesného útoku uviedol, že žalovaný dodnes nijako nevysvetlil čo
spravil, respektíve ako naložil s peňažnými prostriedkami v sume 15.000 eur, ktoré vybral bez súhlasu

druhých konateľov spoločnosti z účtu spoločnosti žalobcu a dodnes uvedenú sumu žiadnym spôsobom
nezaúčtoval a ani nezdôvodnil, čo s tými peniazmi urobil, čiže doteraz žalovaný ani neuviedol, prečo
takúto sumu z účtu vyzdvihol.
K argumentácii právneho zástupcu žalovaného, že im neboli predložené listiny tak, ako bolo určené
súdom uviedol, že žalovaný nahliadol do listín, ktoré mu boli dané k dispozícii a uviedol, že zašle

zoznam faktúr, ktoré chce vidieť, avšak žiadny zoznam nezaslal, úkon súdu odignoroval, zoznam
faktúr, ktoré majú byť predložené žalobcom nezaslal a aby preukázal, načo použil 15.000 eur, pričom
výber týchto finančných prostriedkov nespochybnil a ide o výber, ktorý bol neobvykle vysoký a zo
žiadnych ním prezentovaných dôkazov, nakoľko žiadne nepredložil, nie je možné určiť, na čo tieto
konkrétne prostriedky použil. Jeho obrana je založená len na spochybňovaní správnosti účtovníctva
žalobcu a keď sú mu priamo kladené otázky načo použil 15.000 eur tvrdil, že sa vyjadrí až po akýchsi

ďalších skutočnostiach, pričom potrebuje pokladničnú knihu, dnes právna zástupkyňa navrhuje znalecké
dokazovanie, ktorým sa nepreukáže žiadne z tvrdení žalovaného, nakoľko žalovaný svoju obranu založil
doteraz len na nedôvodnosti respektíve nestrannosti predloženého účtovníctva.
Žalovaný v konaní nevyprodukoval žiaden dôkaz, ani nevykonal žiaden dôkaz, ktorým by preukázal
oprávnený dôvod, na základe ktorého bol oprávnený vybrať, čiže scudziť z účtu žalobcu sumu 15.000

eur, žalovaný výber peňažnej sumy 15.000 eur, ktorú považujú za neoprávnený, žiadnym dôkazom
nezdôvodnil a nepreukázal, čo s týmito peňažnými prostriedkami potom, ako sa ich zmocnil urobil a
ako s nimi nakladal a tiež neuviedol dôvod, prečo tieto peňažné prostriedky do dnešného dňa nevrátil
žalobcovi, alebo nepreukázal, že tieto peňažné prostriedky využil oprávneným spôsobom z pohľadu
žalobcu.

Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaný neuviedol na svoju obranu žiadne skutočnosti, teda z
uvedeného je zrejmé, že ani nevie skúmať, ktoré z tvrdení medzi žalobcom a žalovaným sú sporné a
pokiaľ žalobca uvádza, že žalovaný v rozpore s jednotlivými ustanoveniami Obchodného zákonníka o
vedení, respektíve obchodnom vedení spoločnosti neoprávnene scudzil z účtu žalobcu sumu 10.000
eur a sumu 5.000 eur, ktoré žalovaný ako tvrdí do dnešného dňa nevydal, ani nepreukázal, že by tieto

sumy použil v prospech spoločnosti, nie je vlastne možné skúmať aké skutkové tvrdenia žalovaný na
svoju obranu uvádza.
Pokiaľ žalovaný uviedol, že peniaze vrátil žalobcovi na jeho bankový účet, táto skutočnosť by mohla
by žalobcom vyvrátená výpismi z bankového účtu žalobcu, z ktorého by bolo zrejmé, či žalovaný vložil
tieto peniaze na účet žalobcu alebo nevložil a žalovaný však netvrdí, že peňažné prostriedky vložil na

účet žalobcu, a teda má za to, že ich nevložil nakoľko túto skutočnosť neuvádza ak sa ňou nebráni.
Žalovaný tiež na svoju obranu doteraz neuviedol skutočnosť, či časť žalovanej sumy odovzdal zvyšným
konateľom spoločnosti, alebo niektorému z jej zamestnancov.
Pokiaľ by žalovaný tvrdil, že ním neoprávnene získané peňažné prostriedky vo výške 15.000 eur použil
tak, že zaplatil niektorú z faktúr, ktoré boli žalobcovi vystavené jeho dodávateľmi, tak by bolo možné toto

tvrdenie potvrdiť alebo vyvrátiť, napríklad tým, či sa v účtovníctve nachádzajú došlé faktúry, ktoré by ešte
neboli uhradené, a teda by prichádzalo do úvahy, že by ich za spoločnosť zaplatil žalovaný, napríklad
v konkrétnych 15.000 eur, žalovaný však takéto skutočnosti neuvádza a tvrdí, že si rozpomenie až po
tom, ako sa oboznámi s účtovníctvom žalobcu.
Právny zástupca žalobcu vo svojej záverečnej reči uviedol, že žalovaný sa k otázke ohľadom

finančnej čiastky vo výške 15.000 eur, ktoré vybral z účtu nevedel žiadnym spôsobom vyjadriť, nevedel
špecifikovať, ktoré konkrétne faktúry, kedy a akým spôsobom a v akej výške uhradil za žalobcu a svojimi
vyjadreniami iba spochybňoval správnosť vedenia účtovníctva a má za to, že žalovaný neuviedol žiadne
dôkazy, ktorými by podložil svoje skutkové tvrdenia, teda žalovaný k skutočnostiam ním uvádzanými,
zjavne neuniesol dôkazné bremeno.

Je teda bez akýchkoľvek pochybností, že žalovaný i keď bol vo vzťahu k banke za spoločnosť
oprávnený disponovať s peňažnými prostriedkami na jej účte, nemohol tak konať svojvoľne, ale iba v
súlade opodstatnenými hospodárskymi potrebami žalobcu, za súčasného súhlasu minimálne ďalšieho
konateľa, nakoľko v zmysle § 134 Obchodného zákonníka sa na rozhodnutie o obchodnom vedení
spoločnosti vyžaduje súhlas väčšiny konateľov.

Žalovaný v konaní nerozporoval tvrdenia žalobcu a jeho zvyšných konateľov o tom, že nemal súhlas,
teda, že v konkrétnych prípadoch výberov peňazí neexistovalo rozhodnutie o obchodnom vedení
spoločnosti, ktoré by žalovanému umožňovalo takýto výber uskutočniť a preto považuje uvedenú
skutočnosť (neexistenciu rozhodnutia o obchodnom vedení spoločnosti) za riadne preukázanú. Konaniežalovaného, ktorý sa preukázateľne na úkor žalobcu obohatil o sumu 15.000 eur považuje s poukazom
na § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka za majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

6./ Právna zástupkyňa žalovaného v rámci procesnej obrany uviedla, že žalobcami uplatnený nárok na
zaplatenie 15.000 eur nie je nárokom bezdôvodného obohatenia, žalobca by musel tvrdiť a preukázať,
že došlo k naplneniu niektorej konkrétnej skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia uvedené v
Občianskom zákonníku v ustanoveniach o bezdôvodnom obohatení, ako aj skutočnosť, že žalovaný
si sumu ponechal pre seba.

Tvrdí, že ide tu o vzťah konateľa voči spoločnosti, na ktorý sa vzťahujú príslušné ustanovenia
Obchodného zákonníka a nie Občianskeho zákonníka a má za to, že žalobca neuniesol doteraz v
konaní nielen bremeno dôkazné, ale ani bremeno tvrdenia a taktiež namieta nesprávne žalovaný úrok
z omeškania, keďže žalobca nepredložil v konaní žiaden dôkaz, z ktorého vyplýva nárok na úrok z
omeškania odo dňa 17.08.2018.
Ďalej tvrdila, že žalovaný si splnil svoju dôkaznú povinnosť tým, že navrhol vykonanie dôkazu

predložením faktúr za rok 2018 a 2019 a žalobca neumožnil vykonanie dôkazov, keď nepredložil knihu
prijatých faktúr tak, ako mu uložil súd, obsahujúcu konkrétne všetky došlé faktúry číslované podľa
poradia, v ktorom boli spoločnosti doručené, žalovaný je presvedčený, že žalobca účtovníctvom účelne
manipuloval tak, aby žalovaný svoje tvrdenia nevedel preukázať.
Z dôvodu neúplnej knihy došlých faktúr za rok 2018 a 2019 ani úplnej knihy záväzkov, ktoré žalobca

dňa 20.03. a 27.03.2023 predložil k nahliadnutiu nie je možné opoznať, ktoré záväzky boli z vybratých
peňažných prostriedkov zaplatené.
Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný sa vyjadrí vtedy, ak zo strany žalobcu budú
predložené originály výpisy z bánk, čo navrhla ako vykonanie dôkazov. K predloženej pokladničnej knihe
uviedla, že je toho názoru, že táto kniha žiadnu výpovednú hodnotu nemá, nie je úplná, keďže ku

každému zápisu v knihe prináleží účtovný doklad, príjmový pokladničný doklad, výdavkový pokladničný
doklad, paragón v registračnej pokladni alebo paragón o úhrade faktúr. V pokladničnej knihe chýbajú
údaje o zostatkoch na pokladni a pri výbere peňazí z účtu sa robí príjmový doklad, ktorý musia schváliť
dvaja konatelia a v predloženej pokladničnej knihe každá jedna položka je schválená len pánom E. a
preto navrhovala vykonať dokazovanie a uložiť žalobcovi povinnosť, aby predložili saldo konto záväzkov

o dodávateľoch z dôvodu, že z neho je možné vidieť úhrady faktúr za roky 2018 a 2019 z dôvodu, že
je možné vidieť úhrady konkrétnych faktúr ako aj spôsob úhrady v hotovosti alebo priamo z bankového
účtu.
Zároveň právna zástupkyňa žalovaného z dôvodu, že nie je umožnené nahliadnuť klientovi do
účtovníctvanavrhlavykonaťznaleckédokazovanieaustanoviťznalcazodboruekonómiaamanažment,

odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, za účelom preverenia, či kniha prijatých faktúr za roky 2018,
2019, pokladničná kniha za roky 2018, 2019, kniha bankových výpisov za roky 2018 a 2019 za účelom
preverenia správnosti účtovných zápisov v týchto knihách, preverenia, či nedošlo v týchto knihách v
účtovnom programe k tvorbe opravných položiek, ak áno akých za účelom preverenia, či výstupy z
účtovníctva sú v súlade s platnou právnou úpravou postupov vedenia účtovníctva a právnických osôb

a nepreukazujú porušenie týchto postupov, preverenia, či sú v účtovnej evidencii zaúčtované všetky
účtovné doklady a či tieto doklady obsahujú zákonom predpísané náležitosti, teda či je dodržaná zásada
úplnosti účtovníctva a či účtovné záznamy v súdnom spise v predložených knihách majú oporu v
reálnych účtovných operáciách.
Právna zástupkyňa žalovaného v rámci procesnej obrany tvrdila, že žalobcom predložené faktúry za

roky 2018 a 2019, ako aj pokladničná kniha za roky 2018 a 2019, kniha bankových výpisov z roky 2018
a 2019 nie sú úplné a vierohodné z dôvodov, ktoré uviedli v písomných podaniach a z toho dôvodu trvajú
na vykonaní dôkazov.
Právna zástupkyňa žalovaného v záverečnej reči uviedla, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že
žalovaný mal oprávnenie samostatne disponovať peňažnými prostriedkami na bankovom účte žalobcu,

rovnako ako aj ostatní dvaja konatelia. O bezdôvodné obohatenie by mohlo ísť iba vtedy, ak by žalovaný
vybral peňažné prostriedky z účtu žalobcu a k takémuto výberu nemal dispozičné právo, ide o vzťah
medzi spoločnosťou a jej konateľom, na ktorý je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného
zákonníka a nie ustanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení.
Zároveň uviedla, že žalovaný predložil pokladničnú knihu, v ktorej chýbali údaje o zostatkoch na

pokladni, pokladničná kniha nebola zostavená chronologicky a údaje v nej boli poprehadzované. V
pokladničnej knihe je každá jedna položka schválená pánom E., čo je v rozpore s tým, čo uviedol
pán E. na pojednávaní, že pri výbere peňazí z účtu sa robí príjmový doklad, ktorý musia schváliť dvajakonatelia a ako aj v rozpore so spôsobom konania v mene spoločnosti uvedeným v obchodnom registri
a v rozpore s ustanovením § 134 Obchodného zákonníka.
Podľa žalovaného, žalobca účtovníctvo manipuluje tak, ako sa mu to hodí, aby žalovaný svoje tvrdenie

o použití žalovanej sumy 15.000 eur nemohol preukázať, žalobca niečo tají, keď odmieta predložiť
požadované doklady. Ďalej uviedla, že účtovná závierka žalobcu za rok 2018 dodnes nebola schválená,
čo vyplýva z verejného registra účtovných závierok, čo opäť vynára pochybnosti o správnosti a úplnosti
vedenia účtovníctva.

7./ Žalovaný v rámci procesnej obrany uviedol, že je konateľom spoločnosti a preto je aj zodpovedný
za účtovníctvo firmy, do ktorého nahliadnutia mu bolo odopreté od roku 2018 a preto má podozrenie z
manipulácie s účtovníctvom zo strany p. E., ako aj Kišša a výhovorka, že číselné rady si môže konateľ
utvoriť akékoľvek len chce, sú mimo reality, keďže, aby bol v účtovníctve poriadok, tak každá prijatá
faktúra musí byť zaevidovaná vždy nasledovným poradovým číslom. V prípade, ak na zozname niektoré
čísla chýbajú, to znamená, že dané faktúry boli z evidencie vyradené zámerne, keďže predpokladal túto

skutočnosť už na prvom pojednávaní, čo sa mu teda potvrdilo, tvrdí, že faktúry riadne zaevidoval do
účtovníctva firmy a kvôli pretrvávajúcim sporom boli buď E. alebo F. z účtovníctva vyradené, za účelom
vzniku súdneho sporu .
Žalovaný potvrdil, že fyzicky do pokladne sumu 15.000 eur nevložil, ale zaplatil faktúry, ktoré odovzdal
pánovi E., ktorý v tom čase evidoval účtovníctvo a on ich riadne zaevidoval do účtovnej knihy, čo je

ochotný preukázať, ak nahliadne do celého účtovníctva.
Ďalej uviedol, že zabezpečením dokladov preukáže, že peniaze vo výške 15.000 eur boli riadne
zaúčtované v porovnaní s pokladničnou knihou. Ďalej trval na tom, že po ich vyostrených vzťahoch
prišlo k manipulácii účtovníctva v roku 2018 a do doby dokedy bol podaný návrh na súd o tejto veci
nijako nekontaktovali ani nežiadali o vyplatenie danej sumy čím má za to, že tieto doklady boli riadne

zaúčtované a výber bol v evidencii pokladni ako príjem do pokladne a až dodatočne o 2 roky neskôr
zmenil na pohľadávku, čím sa do pustili manipulácii s účtovnou knihou.
Účtovníctvo, ktoré bolo predložené k nahliadnutiu nepovažuje za účtovníctvo a nie sú tam ani výpisy
z účtov.
Žalovaný tvrdil že mal súhlas ďalších konateľov na výber peňazí z banky, nakoľko bez tohto povolenia

mu banka peniaze nevydá. Mal povolenie na výber z banky, s čím súhlasili obaja konatelia, a keďže
mu bolo zo strany banky vydaných 15. 000 eur, tak bol v banke súhlas na výber týchto peňazí. Ďalej
uviedol, že si nepamätá, či predmetnú sumu vložil v rokoch 2020 až 2023 do účtovníctva žalobcu.

8./ Súd na základe vykonaného dokazovania a to oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami

nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým a právnym zisteniam.

8a./ Z predloženého výpisu z obchodného registra bolo zistené, že žalobca Obecnej siete s.r.o. bol
zapísaný do registra dňa 12.09.2007 a zároveň z predmetného obchodného registru nebolo sporné,
že spoločníkmi sú G. E., A. B. a H. F., čiže nebolo sporné, že žalovaný je spoločníkom predmetnej

spoločnosti, t.j. žalobcu.
Zároveň bolo zistené, že konateľmi - štatutárnym orgánom žalobcu sú G. E., A. B. a H. F., čiže jedným
zo štatutárnych zástupcov žalobcu je žalovaný.
Nebolo sporné, že konatelia sú oprávnení konať v mene spoločnosti a v právnych vzťahoch ju zaväzovať
vždy dvaja spoločne.

Z predložených listinných dokladov zo strany žalobcu nebolo sporné, že žalovaný vykonal dňa
15.08.2018výbervhotovostizbežnéhoúčtužalobcuvovýške10.000,-EUR anáslednedňa16.08.2018
vybral v hotovosti z bežného účtu žalobcu finančnú čiastku vo výške 5.000,- EUR, pričom výber
finančných čiastok z jeho strany nebol žiadnym spôsobom zdokladovaný.
Nebolo sporné, že čo sa týka výberu finančných prostriedkov vo vzťahu k banke - Slovenská sporiteľňa,

ktorá viedla ich účty, tie neboli v spoločenskej zmluve upravené, žalovaný zhruba do konca novembra
2018 bol oprávnený samostatne disponovať s finančnými prostriedkami žalobcu na jeho účte.

9./ Súd zistený skutkový stav posúdil podľa nasledovným právnych predpisov:

10./ Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), tento zákon
upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s
podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré
otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ichnemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa
zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

11./ Podľa § 135 ods. 1 obchodného zákonníka, konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie
predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o
záležitostiach spoločnosti.

12./ Podľa § 135a ods. 1 obchodného zákonníka, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s

odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú
povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu
rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie
tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej
spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých
spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

13./ Podľa ods. 2 vyššie cit. zák. ustanovenia, konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej
pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä
sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že
a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom,

b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.

14./ Podľa ods. 3 vyššie cit. zák. ustanovenia, konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že
postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme
spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali

uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s
právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na
vyhlásenie konkurzu. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti,
ak ich konanie dozorná rada schválila

15./ Podľa § 378 obchodného zákonníka, škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana
požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

16./ Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

17./ Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

18./ Predmetom sporu je zaplatenie žalovanej sumy vo výške 15.000 eur s príslušenstvom, ktorú si

žalobca uplatňuje titulom vydania bezdôvodného obohatenia a to na základe ním tvrdených skutočností,
že spätnou kontrolou účtovníctva bolo zistené, že žalovaný z účtu patriaceho žalobcovi vedeného v A.
A. vybral bez akéhokoľvek dôvodu a to konkrétne dňa 15.08.2018 na sumu 10.000 eur a dňa 16.08.2018
na sumu 5.000 eur, pričom uvedené finančné prostriedky voči spoločnosti nezaúčtoval a do dnešného
dňa nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce, že boli použité za účelom akéhokoľvek hospodárskeho

účelu súvisiaceho so žalobcom.
ŽalobcanapreukázaniesvojichtvrdenípredložilzoSlovenskejsporiteľnedetailobratu(číslolistu25-26),
ktorý preukazuje výber peňazí v dňoch 15.08.2018 a 16.08.2018 v celkovej výške 15.000 eur.
Žalobca tvrdil, že výber finančných prostriedkov nebol upravený v spoločenskej zmluve, žalovaný bol
oprávnený samostatne disponovať s finančnými prostriedkami žalobcu na jeho účte, pričom tento vzťah

k banke, ho však žiadnym spôsobom neoprávňoval bezdôvodne si prisvojiť peňažné prostriedky, ktoré
patria žalobcovi a žalobcovi nijako nepreukázal, ako s tým vybratým finančným obnosom naložil. Ak by
žalovaný skutočne plnil za žalobcu plnenie oprávnene, tak ním tvrdené skutočnosti by boli zachytené v
účtovníctve. Žalovaný vybral peniaze z účtu ako disponent účtu a nie ako konateľ.
Žalovaný žalobcom tvrdenú skutočnosť ohľadom výberu finančného obnosu vo výške 15.000 eur

nepoprel, avšak tvrdil, že nie je pravdou, že by vybral finančné prostriedky bez hospodárskeho alebo
akéhokoľvek právneho dôvodu, pričom v podanom odpore tvrdil, že vybratá hotovosť slúžila na pokrytie
nákladov spojených s podnikateľskou činnosťou žalobcu a o výbere boli vopred upovedomení ostatníkonatelia a taktiež, jeho konanie bolo v súlade so spoločenskou zmluvou upravujúcou konanie v mene
spoločnosti.
Neskôr argumentoval tým, že si nepamätá načo boli vybraté finančné prostriedky, potom že finančné

prostriedky vo výške 15.000 eur boli z jeho strany riadne zaúčtované a na preukázanie svojich tvrdení
žiadal nahliadnuť do účtovníctva za roky 2018 a 2019, aby sa vedel vyjadriť k tomu, či boli alebo neboli
zaúčtované, tvrdil, že je ochotný dané doklady doložiť, hneď ako sa dostane k účtovníctvu.
Tvrdil, že do pokladne nevložil peniaze, ale zaplatil faktúry, ktoré odovzdal G. E., ktorý v tom čase
evidoval účtovníctvo a on ich riadne zaevidoval do účtovnej knihy.

Neskôr na svoju obranu uviedol, že si nepamätá, či predmetnú sumu vložil do účtovníctva a tvrdil, že
žalobca účelovo a protizákonne zasiahol do svojich podnikových financií a nezaúčtoval doklady, ktoré
slúžili ako faktúry k predmetnej úhrade.

19./ V predmetnom spore nebolo sporné, či žalovaný vybral finančné prostriedky z účtu žalobcu, ale
bolo sporné, za akým účelom ich vybral a či došlo k vyúčtovaniu vybratých finančných prostriedkov,

ktoré žalovaný nepoprel riadnym spôsobom, respektíve spôsobom ako tvrdil žalovaný, že finančné
prostriedky použil na úhradu faktúr, ktoré si už nepamätá.

20./ Zo žalobcom predloženého výpisu z obchodného registra bolo zistené, že žalobca ako spoločnosť
Obecné siete, s.r.o. vznikla 12.09.2007, ide o spoločnosť s ručením obmedzeným a ako spoločníci sú

uvedení G. E., A. B., pričom títo dvaja spoločníci sú spoločníkmi od 14.02.2015 a ďalším spoločníkom
je uvedený H. F. a to od 28.11.2008.
Zároveňzpredmetnéhovýpisuzobchodnéhoregistrabolozistené,žeštatutárnymorgánomsúkonatelia
a to G. E., A. B. a H. F., pričom konatelia sú oprávnení konať v mene spoločnosti a z právnych vzťahov
zaväzovať vždy dvaja spoločne.

21./ V danej veci si žalobca uplatňoval nárok titulom vydania bezdôvodného obohatenia a to z titulu, že
žalovaný si neoprávnene podľa neho vybral finančný obnos vo výške 15.000 eur, ktorý však žiadnym
spôsobomnezdokladovalanepreukázal,zaakýmúčelomboli,resp.naakýúčelbolipredmetnéfinančné
prostriedky použité.

Žalovaný v rámci obrany tvrdil, že o výbere finančných prostriedkov žalobca vedel, finančné prostriedky
použil na úhradu faktúr, ktoré boli riadne ním zaúčtované a tvrdil že došlo k manipulácii zo strany žalobcu
s účtovníctvom tak, že sa tam predmetné faktúry nenachádzajú.

22./ Súd prvej inštancie uvádza, že konateľ je oprávnený konať v mene spoločnosti a zároveň

zodpovednosť za toto konanie vzniká okamihom jeho ustanovenia, voľbou alebo vymenovaním.
Štatutárny orgán spoločnosti s ručením obmedzeným, t.j. konateľ, disponuje všeobecným konateľským
oprávnením, teda oprávnením konať vo všetkých veciach v spoločnosti. V zmysle § 13 ods. 1
Obchodného zákonníka právnická osoba koná zastúpená štatutárnym orgánom alebo za ňu koná
zástupca.

Štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov - vždy fyzické osoby, ktoré konajú
samostatne alebo v zmysle spoločenskej zmluvy vymenovaného valným zhromaždením a nemôžu byť
členom dozornej rady.
Konatelia sú okrem iného povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva,
viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti, predkladať valnému

zhromaždeniu na schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú
závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhrad strát v súlade so spoločenskou zmluvou a stanovami,
vyhotoviť výročnú správu a predložiť ju valnému zhromaždeniu na prerokovanie spolu s riadnou
alebo mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou, ak tak ukladá osobitný zákon, vykonávať svoju
pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov,

taktiež zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu
rozhodnutia a konať objektívne. Okrem iného zodpovedajú za vzniknutú škodu - porušením povinnosti
člena štatutárneho orgánu rozumieme nedodržanie akejkoľvek jeho siduciárnej povinnosti, t.j. konateľ
nezodpovedá za protiprávnosť účinku, ale za protiprávnosť v konaní, inými slovami, rozhodnou nie je
škoda samotná, ale to, či člen štatutárneho orgánu konal, respektíve nekonal určitým spôsobom, nie je

teda možné škodu vzniknutú v majetkových pomeroch automaticky pričítať členovi štatutárneho orgánu,
je nutné preukázaním vzniku škody v príčinnej súvislosti s nedodržaním jeho povinnosti.23./ Na základe vyššie uvedeného bolo na strane žalobcu preukázať, že žalovaný nedodržal povinnosti
vyplývajúce z funkcie konateľa, aké povinnosti vyplývajúce z funkcie konateľa žalovaný porušil a taktiež
preukázať príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, pričom je zrejmé, že konateľ

je povinný vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a
všetkých jej spoločníkov.

24./ Predmetný spor súd vyhodnotil ako nárok na náhradu škody, ktorý vznikol žalobcovi a nie ako
o vydanie bezdôvodného obohatenia, čiže postupoval v zmysle § 373 a nasledujúce Obchodného

zákonníka, kde práve na vznik zodpovednosti konateľa za škodu sa vyžaduje splnenie troch základných
predpokladov a to vznik škody, porušenie povinnosti, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a
vznikom škody, pričom tieto predpoklady musia byť splnené kumulatívne, pretože nesplnenie čo i len
jedného zákonného predpokladu má za následok, že nedochádza k vzniku zodpovednosti za škodu.

25./ V danom prípade žalobca riadne preukázal, že žalovaný bezdôvodne sám vybral z účtu, ktorý mali

vedený v A. A. dňa 15.08.2018 sumu 10.000 eur a dňa 16.08.2018 ďalšie ďalšiu sumu vo výške 5.000
eur, pričom tieto skutočnosti žalovaný ani nepoprel a ani rozporoval, naopak žalovaný výber finančných
prostriedkov potvrdil.

26./Žalobcatvrdil,žežalovanýfinančnéprostriedkynezaúčtoval,nepredložilžiadnydokladpreukazujúci

skutočnosť, za akým účelom boli vybraté finančné prostriedky použité, nezaložil do účtovníctva žiadnu
faktúru, pričom ho na túto skutočnosť vyzývali.
Žalovaný naopak tvrdil, že faktúru založil a na preukázanie tejto skutočnosti žiadal nahliadnuť do
účtovníctva,čomuzostranyžalobcuboloriadneumožnené,avšakvpredmetnomúčtovníctvesanenašla
žiadna faktúra, ktorá bola ním uhradená podľa jeho tvrdení, ale naopak žalovaný začal spochybňoval

celé vedenie účtovníctva a začal tvrdiť, že faktúru založil, ale bolo účtovníctvo zmanipulované, pričom si
nepamätá, na čo boli finančné prostriedky použité, pričom sám tvrdil, že po nahliadnutí do účtovníctva
bude vedieť, načo boli finančné prostriedky použité a taktiež v rámci výpovede tvrdil, že doma má nejaké
listinné doklady, ktoré založí do spisu avšak v priebehu celého konania nepredložil žiadny doklad, ktorý
by preukazoval na čo použil predmetné finančné prostriedky a taktiež po nahliadnutí do účtovníctva si

na úhradu žiadnej faktúry nespomenul.

27./ Čo sa týka faktúry, faktúru možno definovať ako doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v
listinnej forme alebo v elektronickej forme, podľa slovenského zákona o DPH alebo zákona platného
v inom členskom štáte, ide o účtovný doklad, ktorý musí obsahovať predpísané povinné náležitosti,

pričom žalobca riadne do spisu založil zoznam prijatých faktúr, respektíve evidovaných faktúr za sporné
obdobie, ktoré boli riadne začíslované, faktúry, ktoré chýbali v zozname a boli vybraté, čo žalobca
riadne zdôvodnil za akým účelom boli vybraté a zo strany žalobcu bolo riadne preukázané predloženým
zoznamom prijatých faktúr, že žalovaný nezaložil do účtovníctva žiadnu faktúru, ktorú by on uhradil
vhotovosti,respektívefinančnýmiprostriedkami,ktorévybralzúčtuvovýške15.000eur,pričomkvýberu

finančných prostriedkov došlo behom dvoch dní a to v dvoch čiastkach 10.000 a 5.000 eur.
Žalovaný nevedel špecifikovať ani vysvetliť, či uhradil naraz jednu faktúru v hotovosti alebo uhradil 2
faktúry v hotovosti, prípadne viac z vybratých finančných prostriedkov, čiže nešpecifikoval čo uhradil, v
akej výške, v akom množstve, komu, z čoho jednoznačne vyplýva, že nevykonával svoju pôsobnosť s
odbornou starostlivosťou, ani v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, v dôsledku

čoho vznikla škoda a zodpovedá za vzniknutú škodu, pretože ako uvádza § 135 ods. 1 Obchodného
zákonníka, konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, a
informovať spoločníkov o záležitostiach v spoločnosti.

28./ Žalobca tvrdil, že účtovníctvo pre nich vykonáva účtovná firma, ktorej riadne odovzdávajú všetky

doklady, pričom ide o firmu s kvalifikáciou a praxou zodpovedajúcou vykonávanej činnosti a tvrdil, že
účtovníctvo bolo vedené v súlade s príslušnými predpismi o účtovníctve, čo potvrdili aj konateľ Martin
Bella vo svojej výpovedi, v ktorej presne špecifikoval spôsob zaúčtovávania dokladov, vedenia knihy
prijatých faktúr ako aj knihu bankových výpisov a zároveň uviedol, že sa u nich viedla daňová kontrola
a neboli tam zistené žiadne nedostatky a keby boli nejaké faktúry, ktoré predložil žalovaný, respektíve

ktoré uhradil žalovaný ako on tvrdí, tieto by boli automaticky zaevidované v knihe došlých faktúr a boli by
riadne vedené v účtovníctve, pričom preukázali, že k takejto skutočnosti zo strany žalovaného nedošlo,
žalovaný do dnešného dňa nepreukázal ako naložil s vybratými finančnými prostriedkami a jeho tvrdenia
o tom, že uhradil nejakú faktúru alebo boli použité na účely firmy nezdokladoval a súd prvej inštanciena základe takto vykonaného dokazovania mal za to, že zo strany žalobcu bola riadne preukázaná
skutočnosť, že zo strany žalovaného došlo ku škode vo výške 15.000 eur, došlo k preukázaniu, že
došlo k porušeniu povinnosti, ktoré mu vyplývajú ako konateľovi spoločnosti, došlo k preukázaniu, že

škodu spôsobil tým, že porušil svoje povinnosti uložené zákonom, čiže nezabezpečil riadne vedenie
predpísanej evidencie a účtovníctva a nepredložil faktúry, ktoré podľa neho uhradil a za účelom ich
úhrad vybral z účtu čiastku vo výške 15.000 eur, žalobca teda preukázal, že žalovaný porušil povinnosti
vyplývajúce z funkcie konateľa, preukázal výšku škody, ako aj príčinnú súvislosť medzi porušením
povinnosti a vznikom škody a z toho dôvodu súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

tohto rozsudku a zaviazal žalovaného na zaplatenie finančnej čiastky.

29./ Čo sa týka argumentácie právnej zástupkyne žalovaného o nedostatočne vedenej evidencii,
respektíve o nepredložených faktúrach, o nepredloženom celom účtovníctve súd prvej inštancie uvádza,
že táto argumentácia je účelová a nie je nedôvodná, žalobca predložil zoznam došlých a prijatých faktúr,
ako je výber finančných prostriedkov z účtu.

30./ Právna zástupkyňa žalovaného navrhla vykonať znalecké dokazovanie a to za účelom preverenia,
či kniha prijatých faktúr za roky 2018 a 2019, ako je pokladničná kniha za roky 2018 a 2019, kniha
bankových výpisov za roky 2018 a 2019 , či nedošlo z týchto knihách v účtovnom programe tvorbe
opravných položiek, či výstupy z účtovníctva sú v súlade s platnou právnou úpravou postupov vedenia

účtovníctva a nepreukazujú porušenie týchto postupov, či sú v účtovej evidencii zaúčtované všetky
účtovné doklady a či tieto doklady obsahujú zákonom predpísané náležitosti.
Súd prvej inštancie navrhnutý dôkaz a to znalecké dokazovanie zamietol, respektíve vykonanie takéhoto
dôkazu nepripustil, prihliadnuc na koncentráciu konania ako aj na skutočnosť, že predmetom sporu je za
akýmúčelomanačopoužilžalovanýfinančnéprostriedky,ktorévybralvhotovostizúčtužalobcu,kčomu

sa vie vyjadriť len sám žalovaný a na to netreba vykonať znalecké dokazovanie, pretože ako konateľ
spoločnosti má vedieť aké sú jeho povinnosti vyplývajúce z vyššie citovaných zákonných ustanovení,
má vedieť na čo použil finančné prostriedky, čo nepopiera, čo si pamätá avšak nepamätá si, na čo
boli použité, či boli zaúčtované, tvrdiac, že doklady má, potom, že doklady nemá, že bude vedieť, keď
nahliadne do účtovníctva, čo nakoniec viedlo z jeho strany k spochybneniu celého účtovníctva žalobcu,

pričom spôsob vedenia účtovníctva nie je predmetom sporu.

31./ Podľa § 369 ods. 1 ObZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

32./ Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

33./ Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Obchodného zákonníka sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej
centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o
osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto
kalendárneho polroka omeškania.

34./ Súd prvej inštancie zároveň spolu so sumou priznal žalobcovi aj úrok z omeškania a to počnúc
od 17.08.2018 t.j. od nasledujúceho dňa posledného výberu finančných prostriedkov z účtu žalobcu
žalovaným, kedy sa vlastne žalovaný dostal do omeškania s tým, že finančné prostriedky, ktoré vybral z
účtu žalobcu riadne nevyúčtoval, nezaevidoval, pričom mu táto povinnosť vyplývala z funkcie konateľa
spoločnosti .

35./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľaust.§262ods.2CSPovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v konaní úspešný, súd žalobcovi priznal plnú náhradu trov
konania.36./ Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra
v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie

súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) .
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať

návrh na vykonanie exekúcie.