Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. september 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/14/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123201047
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8123201047.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD., v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. - Coryn,

so sídlom Jesenná 8, 080 05 Prešov, IČO: 32925042, 2/ BENC, s.r.o. so sídlom Jesenná 8, 080 05
Prešov, IČO:36506451, 3/ PONECO, s.r.o. so sídlom Jesenná 12, 080 05 Prešov, IČO: 36707996, 4/
CORS,spol.sr.o.sosídlomJesenná8,08005Prešov,IČO:364670575/A.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
C. XX, XXX XX A., právne zastúpení: JUDr. Michal Feciľak, advokát, so sídlom Jesenná 8, Prešov, proti
žalovaným:1/Prešovskýsamosprávnykraj,sosídlomNámestiemieru2,08001Prešov,IČO:37870475,
právne zastúpený: D. B. E., zamestnankyňa Správy a údržby ciest Prešovského samosprávneho kraja,
F. G. XXX/XX, XXX XX A., 2/ Mesto Prešov, so sídlom Hlavná 73, 080 01 Prešov, IČO: 00327646, právne

zastúpený: JUDr. Alojz Naništa, advokát, so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, IČO: 35 519 193,
o náhradu za vecné bremeno takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi v 5. rade sumu 3.812,40 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,05% ročne od 18.9.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobuz a m i e t a.

III. Žalovanému v 2. rade náhradu trov konania voči žalobcom v 2., 3. a 4. rade n e p r i z n á v a .

IV. Žalovaný v 2. rade má voči žalobcom v 1. a 5. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%,
o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalobca v 5. rade má voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 29.6.2012 sa žalobcovia domáhali voči žalovaným náhrady za zriadené
vecnébremenozostranyžalovanýchnapozemkochžalobcov.Svojužalobuodôvodnili§4ods.1zákona
č.66/2009Z.z..Orozsahunárokunavrhlisúduzdôvoduhospodárnostikonaniaavzhľadomnaznalecké
dokazovanie rozhodnúť konečným rozsudkom po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku.

2. Písomným podaním doručeným súdu 25.10.2012 žalobcovia navrhli petit žaloby tak, že :

Žalovaný v I. rade je povinný zaplatiť žalobcovi v I. rade náhradu za vecné bremeno viaznuce na
pozemkoch nachádzajúcich sa v kat. úz. G., zapísaných na LV č. XXXX:
- Sumu 11.721,66 Eur, na parc. E. H. I. XXXX/X – zastavané pl. a nádvoria o výmere 347 m2, spolu
s 9,00% ročným úrokom z omeškania od 02.07.2009 do zaplatenia,- Sumu 11.359,08 Eur, na parc. E. H. I. XXXX/X – zastavené pl. a nádvoria o výmere 336 m2, spolu
s 9,00% ročným úrokom z omeškania od 02.07.2009 do zaplatenia,
- Sumu 12.262,14 Eur, na parc. E. H. I. XXXX/X – zastavené pl. a nádvoria o výmere 363 m2, spolu

s 9,00% ročným úrokom z omeškania od 02.07.2009 do zaplatenia,
- Sumu 12.566,16 Eur, na parc. KN H. I. XXXX/XX – zastavené pl. a nádvoria o výmere 372 m2, spolu
s 9,00% ročným úrokom z omeškania od 02.07.2009 do zaplatenia,

Žalovaný v I. rade spolu so žalovaným v II. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi v I. rade náhradu za

vecné bremeno viaznuce na pozemku nachádzajúcom sa v kat. úz. G., zapísanom na LV č. XXXX, sumu
3.411,78 Eur, na parc. E. H. I. XXXX/XX – zastavané pl. a nádvoria o výmere 101 m2 spolu s 9,00%
ročným úrokom z omeškania od 02.07.2009 do zaplatenia.

Žalovaný v I. rade je povinný zaplatiť žalobcovi v II. rade náhradu za vecné bremeno viaznuce na
pozemku nachádzajúcom sa v kat. úz. G., zapísanom na LV č. XXXX: - sumu 11.856,78 Eur, na parc. E.

H. I. XXXX/X- zastavané pl. a nádvoria o výmere 351 m2, spolu s 9,00% ročným úrokom z omeškania
od 02.07.2009 do zaplatenia.

Žalovaný v I. rade je povinný zaplatiť žalobcovi v III. rade náhradu za vecné bremeno viaznuce na
pozemku nachádzajúcom sa v kat. úz. G., zapísanom na LV č. XXXX:

- sumu 10.910,94 Eur, na parc. KN H. I. XXXX/X – zastavané pl. a nádvoria o výmere 323 m2, spolu
s 9,00% ročným úrokom z omeškania od 02.07.2009 do zaplatenia.

Žalovaný v I. rade je povinný zaplatiť žalobcovi v IV. rade náhradu za vecné bremeno viaznuce na
pozemku nachádzajúcom sa v kat. úz. G., zapísanom na LV č. XXXX: - sumu 13.005,30 Eur, na parc. E.

H. I. XXXX/XX – zastavané pl. a nádvoria o výmere 385 m2, spolu s 9,00% ročným úrokom z omeškania
od 02.07.2009 do zaplatenia.

Žalovaný v I. rade je povinný zaplatiť žalobcovi v V. rade náhradu za vecné bremeno viaznuce na
pozemku nachádzajúcom sa v kat. úz. G., zapísanom na LV č. XXXX:

- sumu 12.059,46 Eur, na parc. E. H. I. XXXX/XX – zastavané pl. a nádvoria o výmere 357 m2, spolu
s 9,00% ročným úrokom z omeškania od 02.07.2009 do zaplatenia a za vecné bremeno viaznuce na
spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1/2 na pozemku nachádzajúcom sa v kat. úz. G., zapísanom
na LV č. XXX: sumu 4.914,99 Eur, na parc. E. H. I. XXXX/XX – zastavaná plocha o výmere 291 m2,
(na spoluvlastnícky podiel pripadá výmera 145,5 m2), spolu s 9,00% ročným úrokom z omeškania od

02.07.2009 do zaplatenia.

To všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaní sú povinní nahradiť žalobcom v I. až V. rade
trovy konania v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Ďalším návrhom doručeným súdu dňa 6.6.2013 navrhli žalobcovia zmenu žaloby v tom zmysle, že
žiadali, aby súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania v znení, že :

Žalovaný v I. rade je povinný zaplatiť žalobcovi v I. rade náhradu za vecné bremeno viaznuce na
pozemkoch nachádzajúcich sa v kat. úz. G., zapísaných na LV č. XXXX:

- Sumu 11.721,66 Eur, na parc. E. H. I. XXXX/X – zastavané pl. a nádvoria o výmere 347 m2, spolu
s 9,00% ročným úrokom z omeškania od 02.07.2009 do zaplatenia,
- Sumu 11.359,08 Eur, na parc. E. H. I. XXXX/X – zastavené pl. a nádvoria o výmere 336 m2, spolu
s 9,00% ročným úrokom z omeškania od 02.07.2009 do zaplatenia,
- Sumu 12.262,14 Eur, na parc. E. H. I. XXXX/X – zastavené pl. a nádvoria o výmere 363 m2, spolu

s 9,00% ročným úrokom z omeškania od 02.07.2009 do zaplatenia,
- Sumu 12.566,16 Eur, na parc. E. H. I. XXXX/XX – zastavené pl. a nádvoria o výmere 372 m2, spolu
s 9,00% ročným úrokom z omeškania od 02.07.2009 do zaplatenia,

Žalovaný v I. rade spolu so žalovaným v II. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi v I. rade náhradu za vecné

bremeno viaznúce na pozemku nachádzajúcom sa v kat. úz. G., zapísanom na LV č. XXXX:
- sumu 3.411,78 Eur, na parc. E. H. I. XXXX/XX – zastavané pl. a nádvoria o výmere 101 m2 spolu
s 9,00% ročným úrokom z omeškania od 02.07.2009 do zaplatenia.Žalovaný v I. rade je povinný zaplatiť žalobcovi v II. rade náhradu za vecné bremeno viaznuce na
pozemku nachádzajúcom sa v kat. úz. G., zapísanom na LV č. XXXX: - sumu 11.856,78 Eur, na parc. E.
H. I. XXXX/X- zastavané pl. a nádvoria o výmere 351 m2, spolu s 9,00% ročným úrokom z omeškania

od 02.07.2009 do zaplatenia.

Žalovaný v I. rade je povinný zaplatiť žalobcovi v III. rade náhradu za vecné bremeno viaznuce na
pozemku nachádzajúcom sa v kat. úz. G., zapísanom na LV č. XXXX:
- sumu 10.910,94 Eur, na parc. E. H. I. XXXX/X – zastavané pl. a nádvoria o výmere 323 m2, spolu

s 9,00% ročným úrokom z omeškania od 02.07.2009 do zaplatenia.

Žalovaný v I. rade je povinný zaplatiť žalobcovi v IV. rade náhradu za vecné bremeno viaznuce na
pozemku nachádzajúcom sa v kat. úz. G., zapísanom na LV č. XXXX: - sumu 13.005,30 Eur, na parc. E.
H. I. XXXX/XX – zastavané pl. a nádvoria o výmere 385 m2, spolu s 9,00% ročným úrokom z omeškania
od 02.07.2009 do zaplatenia.

Žalovaný v I. rade je povinný zaplatiť žalobcovi v V. rade náhradu za vecné bremeno viaznuce na
pozemku nachádzajúcom sa v kat. úz. G., zapísanom na LV č. XXXX:
- sumu 12.059,46 Eur, na parc. E. H. I. XXXX/XX – zastavané pl. a nádvoria o výmere 357 m2, spolu
s 9,00% ročným úrokom z omeškania od 02.07.2009 do zaplatenia a za - vecné bremeno viaznuce

na spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1/2 na pozemkoch vytvorených geometrickým plánom č.
XXX/XXXX zo dňa 28.05.2013, vyhotoveným spoločnosťou F. A., G., nachádzajúcich sa v kat. úz. G.,
vytvorených z pôvodnej parcely E. H. I. XXXX/XX – zastavaná plochy a nádvorie o výmere 291 m2
zapísaná na LV č. XXX: - sumu 3.665,13 Eur, na novovytvorenej parc. E. H. I. XXXX/XX – zastavaná
plocha o výmere 217 m2 (na spoluvlastnícky podiel pripadá výmere 108,5 m2), spolu s 9,00% ročným

úrokom z omeškania od 02.07.2009 do zaplatenia, ako aj žalovaný v 1. rade spolu so žalovaným v 2.
rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi v 5. rade sumu vo výške 1.249,86 eur, na
novovytvorenej parcele E. H. I. XXXX/XX – zastavaná plocha o výmere 74 m2 (na spoluvlastnícky podiel
pripadá 37 m2) spolu s 9% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 2.7.2009 do zaplatenia.
To všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaní sú povinní nahradiť žalobcom v I. až V. rade

trovy konania v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

4. Na pojednávaní konanom 13.3.2015 súd pripustil zmenu návrhu v zmysle písomného podania
žalobcov zo dňa 5.6.2013 tak, ako je uvedené vyššie.

5. K žalobe sa písomným podaním doručeným 6.10.2014 vyjadril žalovaný v 1. rade, ktorý namietal
aktívnu legitimáciu žalobcu v tom zmysle, že spochybnil vlastníctvo žalobcu z dôvodu, že Automobilové
závody a.s. Prešov ako právny predchodca žalobcov sa nikdy nestal vlastníkom pôvodnej parcely č.
XXXX/X, keďže na takýto prevod mala byť predložená právna listina o prevode vlastníckeho práva,
pričom sa tak nestalo a došlo len k formálnemu zápisu. Konštatoval, že majetok nadobudnutý v rozpore

správnymporiadkomochranunepožíva.Dôvodil,žepriznanímuplatnenéhonárokubydošlokporušeniu
zásady spravodlivého usporiadania veci a to aj z poukazom na Novelu Ústavy pod č. 100/2010 ako
je uvedené vyššie. Namietal, že práva a povinnosti subjektov vecného bremena sú zákonom jasne
vymedzené, pričom zákon nijakým spôsobom neurčuje odplatu v peniazoch za zriadenie v zmysle
zákona č. 66/2009. Navrhol žalobu žalobcu vo či žalovanému v I. rade v celom rozsahu zamietnuť.

6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi oboznámením obsahu celého spisu
konštatovaním, že na č. l. 1 a nasledujúcich sa nachádza samotná žaloba o náhradu za vecné bremeno,
na č. l. 14 a nasledujúcich sa nachádzajú výpis z listov vlastníctva z katastra nehnuteľností, na č. l. 22
sa nachádza geometrický plán č. XX/XXXX, na č. l. 37 sa nachádza uznesenie tunajšieho súdu, ktorým

bolo odmietnuté podanie žalobcov a náhrada trov konania účastníkom nepriznaná, toto nadobudlo
právoplatnosti 19.10.2012 len voči žalovanému v VI. rade, na č. l. 38 sa nachádza odvolanie žalobcov
protipredmetnémuuzneseniuašpecifikovaniesúmnáhradzavecnébremeno,nač.l.41anasledujúcich
sa nachádza ZP J. K., na č. l. 85 a nasledujúcich je uznesenie KS PO sp. zn. 14Co/98/2012 z 11.12.2012,
ktorým odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa o odmietnutí podania, na č. l. 130 sa

nachádza uznesenie OS PO, ktorým bolo nepriznané žalobcovi v I. rade oslobodenie od súdnych
poplatkov, toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 1.4.2014 tým, že ho potvrdil uznesením KS PO sp.
zn. 21Co/90/2013 z 27.12.2013, na č. l. 155 sa nachádza vyjadrenie žalobcov z 22.8.2014, na č. l. 214
sa nachádza ďalšie vyjadrenie žalobcov z 30.9.2014, na č. l. 241 sa nachádza vyjadrenie žalovanéhov I. rade, na č. l. 254 a nasledujúcich je zápisnica z pojednávania zo dňa 10.10.2014, na č. l. 275 je
vyjadrenie žalobcov zo dňa 22.1.2015, na č. l. 290 a nasledujúcich je zápisnica o pojednávaní zo dňa
13.3.2015, na č. l. 294 je vyjadrenie žalobcov zo dňa 20.3.2015, na č. l. 327 je návrh žalobcov na zmenu

žalobcu v I. rade s tým, že namiesto doterajšieho účastníka t.j. Coryn s.r.o. vstupuje na strane žalobcu
v I. rade A. B. – Coryn, na .č l. 332 sa nachádza uznesenie tunajšieho súdu, ktorým bolo pripustené, aby
do konania namiesto žalobcu v I. rade vstúpil A. B. – Coryn, na č. l. 334 a nasledujúcich sa nachádza
uznesenie NS SR 4MCdo/2/2014 z 23.4.2015, na č. l. 347 sa nachádza zápisnica o pojednávaní zo dňa
12.6.2015, na č. l. 352 sa nachádza vyjadrenie žalobcov zo dňa 7.7.2015, na č. l. 386 je odvolanie znalca

J. F. a ustanovenie znalca J. L. súdom, pričom ide o uznesenie tunajšieho súdu sp.zn. 10C/133/2012
zo dňa 17.9.2015, na č.l. 405 a nasledujúcich je ZP J. L., na č. l. 469 sa nachádza vyjadrenie právneho
zástupcu žalovaného v II. rade, na č. l. 471 sa nachádza vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného v I.
rade, na č. l. 472 sa nachádza vyjadrenie právneho zástupcu žalobcov, všetky tieto 3 vyjadrenia sú vo
vzťahu k ZP L., na č. l. 502 sa nachádza súkromný ZP č. XX M. N. K. E. zo dňa 22.5.2016, na č. l. 572
a nasledujúcich sa nachádza zápisnica z pojednávania zo dňa 15.6.2017, na č. l. 576 sa nachádza už

spomínaná zmluva o postúpení pohľadávok z 28.6.2012 medzi spoločnosťami Coryn s.r.o. a BENC s.r.o.
a PONECO s.r.o., B. a CORS s.r.o., na č. l. 595 sa nachádza dohoda o prechode majetku zo Slovenskej
republiky Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii na Prešovský samosprávny kraj z 29.12.2003,
na č. l. 607 sa nachádza zmluva o prevode vlastníckeho práva pozemnej komunikácii medzi PSK
a Národnou diaľničnou spoločnosťou z 3.7.2012, na č. l. 617 a nasledujúcich sa nachádzajú nájomné

zmluvymedziosobami,ktoréniesúpresnešpecifikovanéaNárodnoudiaľničnouspoločnosťoutýkajúcej
sa jednorazovej náhrady a zriadenie vecného bremena, na č. l. 623 sa nachádza rozsudok tunajšieho
súdu sp. zn. 11C/220/2010, na č. l. 638 sa nachádza sťažnosť žalobcov na prieťahy žalovaných v konaní
a vyjadrenie zo dňa 16.10.2017, na č. l. 642 sa nachádza potvrdenie pána H., že bol konateľom
s doručenkou, na č. l. 644 a nasledujúcich sa nachádza súkromný ZP č. XX M. N. E. z 10.10.2017

predložený žalobcami a napokon na č. l. 709 a nasledujúcich je ZP č. XXX/XXXX.

7. Dňa 25.4.2019 tunajší súd pod č. k. 10C 133/2012-890 (pôvodná sp. zn. 10C 133/2012) rozhodol
tak, že žalobu zamietol a žalovaným v 1. a 2. rade priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov
konaniavrozsahu100%.Nosnýmdôvodomprezamietnutiežalobybolpodľanázorusúdurozpornároku

s dobrými mravmi.

8. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia. Namietali, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Odvolací súd rozsudkom č. k. 14Co 17/2019-1263 z 28.1.2020 vyššie uvedený rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil a žalovaným priznal proti žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100%.

10. Na základe žalobcami podaného dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.
zn. 4Cdo/161/2020 z 29. júna 2022 rozsudok Krajského súdu v Prešove z 28.januára 2020 sp. zn.
14Co/17/2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

11. Dovolací súd v dôvodoch svojho rozhodnutia konštatoval, že v preskúmavanej veci odvolací súd

nerešpektoval prejudiciálny účinok právoplatného rozsudku Okresného súdu Prešov z 13. januára 2016
č. k. 14C/75/2012-506 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 30. novembra 2017 sp. zn.
2Co/93/2016, ktorým bola s účinkami ex tunc (deklaratórny rozsudok) poskytnutá ochrana už porušeným
subjektívnym právam žalobcu 5/ vyplývajúcim z jeho hmotnoprávnych (majetkových) vzťahov so
žalovaným 1/ založených na existencii stavby a užívaní pozemku stavbou cesty stojacou na pozemku

vo vlastníctve žalobcu 5/, ktoré existovali aj v období rozhodnom pre posúdenie opodstatnenosti v
prejednávanom konaní uplatnenej žaloby o náhradu za zriadené vecné bremeno zo zákona. Záver
odvolaciehosúdunajmävovzťahukžalobcovi5/,žepriznanienárokovvsúvislostisozriadenímvecného
bremena na nehnuteľnosti možno považovať za poskytnutie ochrany nároku, ktorého výkon je v rozpore
s dobrými mravmi, preto nie je správny.

12. Následne po rozhodnutí dovolacieho súdu Krajský súd v Prešove ako súd odvolací rozhodol tak, že :- zrušil rozsudok súdu prvej inštancie (č. k. 10C 133/2012-890 z 25.4.2019) v tej časti, ktorou bola
zamietnutá žaloba žalobcu v 5/ rade A. B. proti žalovanému Prešovskému samosprávnemu kraju o
náhradu za zo zákona zriadené vecné bremeno k pozemkom parc. H. I. XXXX/XX - zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 217 m2 (s výmerou prislúchajúcou na podiel žalobcu v 1 v rozsahu 108,5 m2) a
parc. H. I. XXXX/XX zastavaná plocha o výmere 74 m2 (s výmerou prislúchajúcou na podiel žalobcu v
1 v rozsahu 37 m2) a k tomu prislúchajúci výrok o náhrade trov konania medzi žalobcom v 5/ rade a
žalovaným v 1/ rade a tiež vo výroku, ktorým bola žalovanému mestu A. priznaná proti žalobcom v 2/,
3/ a 4/ rade náhrada trov prvoinštančného konania a v rozsahu zrušenia mu vrátil vec na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.
- V zostávajúcej časti o zamietnutí žaloby žalobcov, ako aj vo výroku o náhrade trov konania medzi
žalobcami v 1/, 2/, 3/, a 4/ rade a žalovaným v 1/ rade a vo vzťahu medzi žalobcami v 1/ a 5/ rade a
žalovaným Mestom Prešov rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
- Zároveň žalovanému Mestu A. priznal proti žalobcom v 1/ a 5/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

- Taktiež žalovanému v 1/ rade priznal proti žalobcom v 1/, 2/, 3/ 4/ rade nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

13. Odvolací súd svoje druhé v poradí rozhodnutie v predmetnej veci odôvodnil najmä tým, že uvedené
rozhodnutie odvolacieho súdu je konečným vo vzťahu medzi žalobcami v 1/ až 4/ rade a žalovaným

v 1/ rade a vo vzťahu medzi žalobcom v 1/ a 5/ rade a žalovaným Mestom A.. Preto odvolací súd
rozhodoval aj o náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu medzi týmito sporovými stranami. Pretože
vo vzťahu medzi žalobcami v 1/ až 4/ rade a žalovaným v 1/ rade mal úspech v odvolacom konaní
tento žalovaný, odvolací súd mu pri aplikácii ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením §
255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Podobne úspech

v odvolacom konaní malo aj žalované mesto vo vzťahu k žalobcom 1/ a 5/ rade a vo vzťahu medzi
týmito stranami v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP,
je dôvodnými priznanie nároku na náhrady trov odvolacieho konania žalovanému mestu v rozsahu 100
%. Vo veci odvolací súd týmto rozhodnutím neprivodil konečné rozhodnutie vo vzťahu medzi žalobcom
v 5/ rade a žalovaným v 1/ rade. Podobne nebolo možné rozhodnúť potvrdením alebo zmenou výroku

rozsudku súdu prvej inštancie ani rozhodnutie o náhrade trov konania medzi žalobcami v 2/, 3/ a 4/
rade a žalovaným Mestom A.. Podľa obsahu žalobného návrhu tak, ako je popísaný v bodoch 20.1.,
žalobcovia v 2/, 3/ a 4/ rade proti žalovanému mestu neuplatňovali žiadne nároky. Ak súd prvej inštancie
priznal žalovanému Mestu A. nárok na náhradu trov konania aj voči týmto žalobcom, zdá sa, že sa
nedostatočným spôsobom vyporiadal s vyriešením otázky úspechu v konaní vo vzťahu k predmetu

žalobného návrhu. Odvolaciemu súdu preto ani v tejto časti nebol daný priestor na to, aby o náhrade
týchto trov medzi týmito stranami rozhodoval. Preto v tejto časti pri aplikácii ustanovenia § 389 ods. 1
písm. a) CSP neostávalo odvolaciemu súdu nič iné, len aj v tejto časti o náhrade trov konania medzi
týmito subjektmi rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť. Odovlací súd záverom konštatoval, že úlohou
súdu prvej inštancie bude pri rozhodovaní o žalobe žalobcu v 5/ rade týkajúcom sa náhrady za zo

zákona zriadené vecné bremeno k parc. H. I. XXXX/XX o výmere 217 m2 s výmerou pripadajúcou na
podiel žalobcu v rozsahu 108,5 m2 a k parcele H. I. XXXX/XX zastavaná plocha o výmere 74 m2 s
výmerou prislúchajúcou žalobcovi v rozsahu 37 m2 opätovne posúdiť žalobný návrh v zmysle záverov,
ktoré plynú z rozhodnutia dovolacieho súdu, pretože záver dovolacieho súdu je záväzný aj pre súd prvej
inštancie (§ 455 CSP). Podobne súd prvej inštancie vyrieši v ďalšom konaní aj záver o náhrade trov

konania vo vzťahu medzi žalobcami v 2/, 3/ a 4/ rade a žalovaným Mestom Prešov. Bude potrebné
zodpovedať otázku v tom, či pri obsahu žalobného návrhu, aký bol predmetom tohto konania, bolo
možné žalovanému mestu priznávať nárok na náhradu trov konania aj voči týmto stranám konania, aj
keď podľa ustáleného a súdom pripusteného upraveného žalobného návrhu takýto nárok žalobcovia v
2/, 3/ a 4/ rade proti Mestu Prešov neuplatňovali.

14. Po vrátení veci súd prvej inštancie doplnil dokazovanie prečítaním obsahu celého spisu
konštatovaním, že na č. l. 1 a nasl. je rozsudok KS PO č. k. 14Co/10/2022-1483 zo dňa 13.12.2022, na
č. l. 19 a nasl. je rozsudok tunajšieho súdu č. k. 10C/133/2012-890 zo dňa 25.4.2019, na č. l. 31 a nasl. je
žaloba o náhradu za vecné bremeno, na č. l. 36 a nasl. je odvolanie žalobcov v 1.-5.rade voči uzneseniu

OS PO sp. zn. 10C/133/2012 z 21.9.2012 spolu s návrhom na rozhodnutie, na č. l. 41 a nasl. je návrh na
zmenu žaloby doručený súdu 6.6.2013, pričom tento návrh je z 5.6.2013, na č. l. 51 a nasl. je vyjadrenie
žalobcu k rozhodnutiu KS PO, ktoré je vyššie uvedené, na č. l. 67 a nasl. je vyjadrenie žalovaného
k doterajšiemu priebehu konania, na č. l. 77 a nasl. je vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného, nač. l. 87 je ZP J. C. L. č. X/XXXX, na č. l. 119 a nasl. je vyjadrenie žalovaného k doterajšiemu priebehu
konania, pričom zistil tento skutkový stav:

15. Žalobcovia boli v rozhodnom období vlastníkmi nehnuteľností evidovaných na Katastrálnom úrade
A., Správa katastra A., nachádzajúcich sa v k. ú. G., na ktorých sa nachádza inžinierska stavba –
cesta III. triedy č. XXXXXX A. – C. – O., ktorej súčasťou je aj priľahlý chodník. Žalobca v I. rade je
vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. G., zapísaných na LV č. XXXX, ktoré boli vytvorené
Geometrickým pánom č. XXX/XXXX, overený Správou katastra A., pod č. XXXX/XX, z pôvodnej parcely

E. H. I. XXXX/X – zastavané plchy a nádvoria o výmere 2935 m2, pričom túto parcelu nadobudol do
vlastníctva na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. K. XXXX/XX,
dňa 17.4.2007, jedná sa o tieto parcely:
H. I. XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 347 m2,
H. I. XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 336 m2,
H. I. XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 363 m2,

H. I. XXXX/XX – zastavané plochy a nádvoria o výmere 372 m2,
H. I. XXXX/XX – zastavané plochy a nádvoria o výmere 101 m2,

16. Žalobca v 2. rade bol vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. G., zapísanej na LV č. XXXX,
ktorú nadobudol do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený

podč.K.XXXX/XX,dňa2.9.2009,atoparcely:XXXX/X–zastavanéplochyanádvoriaovýmere351m2.

17. Žalobca v 3. rade bol vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. G., zapísanej na LV č. XXXX,
ktorú nadobudol do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený
pod č. K. XXXX/XX, a to parcely: H. I. XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 323 m2.

18. Žalobca v 4. rade bol vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. G., zapísanej na LV č. XXXX,
ktorú nadobudol do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený
pod č. K. XXXX/XX, dňa 3.9.2006, a to parcely: H. XXXX/XX – zastavané plochy a nádvoria o výmere
358 m2.

19. Žalobca v 5. rade bol vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. G., zapísanej na LV č. XXXX,
ktorú nadobudol do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený
pod č. K. XXXX/XX, dňa 3.9.2009, a to parcely: H. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
357 m2.

20. Žalobca v 5. rade bol spolu s pôvodným žalobcom v 6. rade podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu po 1, nachádzajúcej sa v k.ú. G., zapísanej na LV
č. XXX, ktorú nadobudli do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad vlastníckeho práva bol
povolenýpodč.K.XXXX/XX,dňa05.08.1998,atoparcely:H.I.XXXX/XX–zastavanéplochyanádvoria

o výmere 291 m2.

21. Inžinierska stavba cesty III. triedy č. XXXXXX spolu s chodníkom bola postavená aj na pozemku vo
vlastníctve žalobcov, na základe stavebného povolenia č. j. C.. XXXX/XX-XX, vydaného dňa 14.3.1983
Okresným národným výborom – odborom dopravy v A.. Tomuto stavebnému povoleniu predchádzalo

územné rozhodnutie o umiestnení stavby zo dňa 24.8.1982, č. výst. XXX/XX-XX.

22. Dňa 12.2.1992 bolo vydané kolaudačné rozhodnutie č. P./XXXX, ktorým bolo povolené užívanie
cestnej stavby a táto bola odovzdaná do správy a údržby Okresnej správe ciest a Správe mestských
komunikácií A..

23. Žalovaný v 1. rade nadobudol vlastníctvo k predmetnej stavby cesty II. triedy č. XXXXXX A.- C.
– O. na základe zákona č. 135/1961 Z. z. o pozemných komunikáciách, na ktorého s účinnosťou od
01.01.2004 prešlo vlastníctvo k cestám II. a III. triedy.

24. Keďže vlastníctvo k chodníku, ktorý sa nachádza na parcele H. I. XXXX/XX – zastavané plochy
a nádvoria o výmere 101 m2, ktorá je vo vlastníctve žalobcu v I. rade a čiastočne sa nachádza aj na
parcele H. I. XXXX/XX – zastavané plochy a nádvoria o výmere 291 m2, ktorá je vo vlastníctve žalobcovv 5. a 6. rade je sporné – obidvaja žalovaní tvrdia, že nie sú jeho vlastníkmi (viď konanie vedené na OS
PO sp. zn. 14C 75/2012), preto žalobcovia žiadajú náhradu od oboch žalovaných.

25. Pozemná komunikácia – cesta III. triedy spolu s priľahlým chodníkom bola postavená na pozemkoch
žalobcov, v súlade so zákonom vzniklo na pozemkoch žalobcov vo verejnom záujme vecné bremeno
v zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z. z.. K niektorým pozemkom bolo na návrh žalovaného z 29.10.2010
aj zapísané vecné bremeno a to na LV č. XXX Q. XXXX v časti H.: Ťarchy, a to cit.: ,,Z 4121/09 – Vecné
bremeno podľa § 34 a následne zák .162/1995 v znení neskorších predpisov v súlade a ustanov. Zák. č.

66/2009, § 4, ktorého obsahom je držba a užívanie nehn. parc. č. XXXX/XX pod stavbou, vrátane práva
uskutočňovať stavbu alebo zmenu stavby a to v prospech: Prešovský samosprávny kraj, Námestie mieru
2, 080 01 Prešov, IČO: 37870475, správca: Správa a údržba ciest PSK, Jesenná 14, 080 05 Prešov,
IČO: 37936859“.

26. Vyššie uvedené skutočnosti vyplývajú z LV č. XXXX pre k. ú. G., obec A., okres A. (nachádzajúci sa

na č. l. 14 spisu) ako aj z listov LV. č. XXXX, XXXX, XXXX a 2911, 915 všetky nachádzajúce sa v k.ú. G.,
obceA.,okresA..RozhodnutímNárodnéhovýboruvPrešove,odborvýstavbyaúzemnéhoplánovaniač.
výst. XXX/XX-XX zo dňa 24.8.1982 došlo k územnému rozhodnutiu o umiestnení stavby J. A. – vysielať,
privádzač na D1 A. (č. l. 25 a nasl. spisu). Rozhodnutím Okresného národného výboru - odbor dopravy
v A. Č. J. C.. XXXX/XX-XX zo dňa 14.3.1983 bolo vydané stavebné povolenie na predmetnú stavbu.

Obvodný úrad v A. rozhodnutím č. P./XXXX zo dňa 12.2.1992 vydal kolaudačné rozhodnutie k vyššie
uvedenej stavbe.

27. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 10C/133/2012-37 zo dňa 31.9.2012 súd odmietol podanie žalobcov
doručené tunajšiemu súdu 29.6.2012 a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Toto uznesenie

nadobudlo právoplatnosť voči pôvodnému žalovanému v 6. rade (J. A. E.) dňa 19.10.2012.

28. Voči tomuto uzneseniu sa písomným podaním doručeným súdu 25.10.2012 odvolali žalobcovia
v 1. až 5. rade, pričom KS PO uznesením č. k. 14Co/98/2012-85 zo dňa 11.12.2012 zrušil uznesenie
súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou bolo odmietnuté podanie žalobcov v I. až V. rade ako aj

v súvisiacom výroku o trovách v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

29. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX znalca J. D. R. o všeobecnej hodnote vecného bremena –
cesta na parcelách E. I. XXXX/X, E. I. XXXX/X, E. I. XXXX/X, E. I. XXXX/XX, E. I. XXXX/XX, E. I. XXXX/
X, E. I. XXXX/X, E. I. XXXX/XX, E. I. XXXX/XX, E. I. XXXX/XX, E. I. XXXX/X, E. I. XXXX/XX Q. E. I.

XXXX/XX v katastrálnom území G. v období od 1.7.2009 do 11.7.2012, vyplynulo, že všeobecná hodnota
vecného bremena na vyššie uvedených parcelách v období od 1.7.2009 do 11.7.2012 predstavuje
zaokrúhlene sumu 135.800 Eur.

30. Písomným podaním doručeným súdu 22.8.2014 označeným ako vyjadrenie, sa žalobcovia vyjadrili

v tom zmysle, že ak by zákon neriešil poskytovanie náhrad za vzniknuté zákonné vecné bremená a bolo
by možné odvodiť poskytnutie týchto náhrad priamo z článku 20 ods. 5 Ústavy SR, resp. aj z § 128
ods. 2 OZ, pričom dotknutý vlastník sa môže domáhať práva na poskytnutie náhrady za obmedzenie
vlastníckeho práva priamo s odvolaním sa na článok 11 ods. 4 listín základných práv a slobôd (Nález
Ústavného súdu ČR PL ÚS41/1997 z 11.3.1998). Poukázali na rozhodovaciu činnosť všeobecných

súdov v súvislosti s poskytnutím náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom podľa
zákona č. 66/2009. Konštatovali, že v zmysle judikátu R 25/1986 bezdôvodné obohatenie vzniká nielen
v prípade ak sa protiprávne rozmnoží majetok obohateného ale aj vtedy ak sa doterajších majetok
nezmenšil hoci by k tomu došlo keby bol obohatený plnil svoje povinnosti. Konštatovali, že v zmysle
zjednocujúceho stanoviska občiansko-právneho a obchodno-právneho kolégia KS PO z 10.1.2013

niet žiadnej zákonnej prekážky na to, aby sa vlastníkovi trpiaceho pozemku zastavaného pozemnou
komunikáciou priznala primeraná náhrada podľa všeobecných zásad upravujúcich inštitút vecného
bremena a to do času kým sa vlastníkovi neposkytne podľa tohto zákona náhradný pozemok alebo
kým sa neskončí konanie o pozemkových úpravách. Konštatovali, že súhlas vlastníka so zastavaním
pozemku bez ďalšieho nemožno stotožniť s prejavom vôle zastavať pozemok bezodplatne.

31. Písomným podaním doručeným súdu 30.9.2014 sa žalobcovia vyjadrili v tom zmysle, že poukazujúc
narozhodnutiavšeobecnýchsúdovztýchtovyplýva,žekonajúcesúdupriznalinavrhovateľomuplatnenýnárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva zákonným vecným bremenom v zmysle zákona
č. 66/2009 Z. z..

32. Písomným podaním doručeným súdu 22.2.2015 sa žalobcovia vyjadrili v tom zmysle, že je nesporné,
že vlastníkom sporných nehnuteľností sú žalobcovia, ktorí z majetku úpadcu Automobilového závodu
a.s. pri speňažení konkurznej podstaty formou kúpnej zmluvy zo dňa 13.3.2007, ku ktorej konkurzný
súd súhlas opatrením č. 5K 169/01-140 dňa 7.2.2007, keď kupujúcim bola spoločnosť CORYN s.r.o.
Prešov, tak voči tomuto kupujúcemu ako aj voči jeho právnym nástupcom si nemôže pôvodný vlastník

nehnuteľnosti uplatňovať nároky vyplývajúce z jeho pôvodného vlastníckeho práva (citácia z rozsudku
KS PO sp. zn. 9Co/62/2012 z 8.10.2013).

33. Na pojednávaní konanom 13.3.2015, kde právny zástupca žalovaného v 1. rade vzniesol námietku
premlčania z dôvodu, že žaloba bola podaná po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby, teda má za to, že
táto premlčacia doba začala plynúť dňom účinnosti zákona č. 66/2009, t. j. od 1.7.2009. Ďalej právny

zástupca žalovaného v 1. rade uviedol, že žalovaný v 1. rade podľa platnej právnej úpravy nemohol
nadobudnúť do svojho vlastníctva prevodom aj pozemok pod chodníkom, t.j. parcelu č. XXXX/XX, preto
nemohol ani následne nejakou kúpnou zmluvou platne previesť vlastnícke právo na tretiu osobu.

34. Rovnako na tomto pojednávaní namietal premlčanie aj právny zástupca žalovaného v 2. rade, ktorý

konštatoval, že definitívny návrh bol podaný 6.6.2013, teda nárok nebol uplatnený riadne. Konštatoval,
že sa jedná o situáciu kedy prevažuje verejný záujem, pričom uviedol, že oprávnený z vecného bremena
by sa mal podieľa aj na nákladoch spojených s týmto vecným bremenom a už len z tohto dôvodu
by bolo dôvodné žalobu zamietnuť. Uviedol, že sa nemožno stotožniť s myšlienkou, že náhrada za
vecné bremeno by sa mala platiť opakovane a ak by takáto náhrada aj vlastníkovi patrila tak len

jednorázovo čo bol viackrát judikované. Konštatoval, že aj keď do roku 1983 neboli vecné bremená
upravené podľa všetkých osobitných zákonov patrí za obmedzenie pri zriadení vecného bremena len
jednorazová náhrada.

35. Právny zástupca žalobcov v 1. až 5. rade uviedol, že námietka premlčania nie je dôvodná,

pričom poukázal na rozhodnutie NS SR 4CDo/89/2008, že nemôže vzniknúť bezodplatne takéto vecné
bremeno, pričom náhradu si uplatňujú vo forme jednorazovej náhrady.

36. Právny zástupca žalovaného v 2. rade ešte podotkol, že ak by sa aj dospelo k záveru, že jedná
o jednorazovú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva tak táto patrila subjektu, ktorý vlastnil

predmetnú nehnuteľnosť v čase účinnosti tohto zákona, teda že v prípade vzniku takéhoto zákonného
vecného bremena patrí takýto nárok len pôvodnému vlastníkovi, ktorý bol vlastníkom v čase účinnosti
zákona, pričom v takomto prípade by neboli aktívne legitimovaní žalobcovia, min. tí, ktorí nadobudli
vlastnícke právo až neskôr. Konštatoval, že žalobcovia mali 3 roky na to, aby osvedčili svoj nárok s tým,
aby bol aj riadne vyčíslený, pričom takáto podaná žaloba je len účelová, aby bola zachovaná lehota,

pričom tento krok nemá za následok prerušenie tejto premlčacej doby.

37. Písomný podaním doručeným súdu 20.3.2015 sa vyjadrili žalobcovia, ktorí vo vzťahu k námietke
premlčania vznesenej právnymi zástupcami žalovaných uviedli, že z uznesenia KS PO sp. zn.
6Co/226/2012 z 11.6.2013 vyplýva, že odvolací súd sa nestotožňuje s názorom, že vlastníkovi trpiaceho

priľahlého pozemku nepatrí náhrada len preto, že sa ním stal po vzniku vecného bremena. Odvolací
súd ďalej konštatoval, že sa nestotožňuje preto s právnym názorom prvostupňového súdu, že nárok na
zaplatenie odmeny za užívanie vecného bremena vznikol iba pôvodnému vlastníkovi a že toto právo už
nemá žalobca ako vlastník. Konštatovali, že návrh na začatie konania bol podaný dňa 29.6.2012 bol teda
podaný v zákonnej 3-ročnej premlčacej lehote, pričom poukázali na § 82 Občianskeho súdneho poriadku

(v čase podania účinného právneho predpisu) v tom zmysle, že podaním žaloby na súde je začaté
konanie a začatie konanie má okrem účinkov procesných, účinky hmotno-právne v podobe zachovania
lehôt, pri ktorých hmotné právo viaže existenciu subjektívneho práva na jeho uplatnenie v určitej lehote
na súde a subjektívne právo je na súde uplatnené okamihom začatia konania. Teda nič nemení na
závere,abysaotejtožalobenekonalokeďžekonanienasúdeakotakéjezpopísanýmihmotnoprávnymi

procesnými dôsledkami už začaté bez ohľadu na nedostatky žalobného návrhu v zmysle § 43 OSP.
Poukázali na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov SR a ČR, ktoré podporujú tento právny názor.38. Návrhom doručeným súdu 22.4.2015 žalobcovia navrhli, aby do konania namiesto doterajšieho
žalobcu v 1. rade, t.j. spoločnosti CORYN s.r.o. vstúpil do konania A. B. – CORYN, Jesenná 8, 080 01
Prešov, IČO: 32925042, zapísaný v Živnostenskom registri Okr. úradu A. I. XXX-XXXX.

39. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 10C/133/2012-332 zo dňa 4.5.2015 súd zmenu v zmysle vyššie
uvedeného návrhu pripustil.

40. Na pojednávaní konanom dňa 12.6.2015 sa vyjadrili právni zástupcovia strán sporu v podstate

totožne ako na predchádzajúcom pojednávaní, pričom právny zástupca žalovaného v 2. rade uviedol,
že aj keď formálne boli splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva nebolo by spravodlivo
priznať náhradu uplatnenú v tomto konaní. Na čo reagoval právny zástupca žalobcov, že pokiaľ
konkurzný súd rozhodol, že táto nehnuteľnosť bola platne prevedená na žalobcov v súvislosti
s predmetom tohto konania to nemá žiaden súvis. Právny zástupca žalovaného v 2. rade uviedol,
že pokiaľ tento majetok bol prevádzaný kúpnymi zmluvami nepatrí tento nárok ďalším nasledujúcim

vlastníkom, pričom si položil otázku, či v prípade viacnásobného prevodu nehnuteľnosti by patrila takáto
náhrada každému novému vlastníkovi.

41. Písomným podaním doručeným súdu 7.7.2015 sa žalobcovia vyjadrili v tom zmysle, že čo sa
týka problému, že náhrada za zriadenie vecného bremena patrí len pôvodnému vlastníkovi opätovne

poukázali na už spomínané odôvodnenie uznesenie KS PO sp. zn. 6Co/226/2012 z 11.6.2013.
Konštatovali,žesavtomtokonanínedomáhajújednorazovejnáhradyzazriadenievecnéhobremenaale
domáhajú sa náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom za konkrétne vymedzené
časové obdobie. K nižšej nadobúdacej cene predmetných nehnuteľností namietanej žalovanými uviedli,
že parcelu E. I. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 2935 m2, nachádzajúcu sa v k.ú.

G. nadobudol právny predchodca žalobcov spoločnosť CORYN s.r.o. pôvodne žalobca v 1. rade, na
základe kúpnej zmluvy od správcu konkurznej podstaty úpadcu Automobilové závody a.s. v likvidácii vo
výške písomne navrhnutej kúpnej ceny. Táto kúpna cena bola potom schválená konkurzným súdom.
K námietke priznania takéhoto práva v rozpore s dobrými mravmi namietanej žalovanými uviedol
právny zástupca žalobcov, že táto námietka nemá oporu v zákone je iba obohratou pesničkou zástupcu

žalovaného v 2. rade, keďže mu chýba právne relevantná argumentácia k uplatnenému nároku druhej
strany. Čo sa týka námietky, že znalecký posudok predložený v konaní vychádza z úplne iných kritérií
než aké mali byť posudzované, právny zástupca žalobcov uviedol, že zástupca žalovaného v 2. rade
neuviedol konkrétne, z ktorých úplne iných kritérií vychádzal žalobcami predložený znalecký posudok,
než aké mali byť posudzované.

42. Písomným podaním doručeným súdu dňa 5.2.2016 žalobcovia zdôraznili, že všeobecnú hodnotu
vecného bremena je potrebné stanoviť tak ako keby predmetné pozemky boli nezastavané, tzn. v stave
pred ich poškodením (zastavaním), t.j. akú peňažnú čiastku by bolo potrebné vynaložiť za prenájom
porovnateľného nezastavaného pozemku v predmetom území – v k. ú. G..

43. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX znalca J. C. L. vo vzťahu k stanoveniu náhrady za právo
zodpovedajúce vecnému bremenu vzniknutému podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 u nehnuteľnosti
nachádzajúcich sa v k. ú. G. zapísaných na LV č. XXXX nasledovne:
- parcela H. I. XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 347 m2

- parcela H. I. XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 336 m2
- parcela H. I. XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 363 m2
- parcela H. I. XXXX/XX – zastavané plochy a nádvoria o výmere 372 m2
- parcela H. I. XXXX/XX – zastavané plochy a nádvoria o výmere 101 m2
- parcela H. I. XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 351 m2

- parcela H. I. XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 323 m2
- parcela H. I. XXXX/XX – zastavané plochy a nádvoria o výmere 385 m2
- parcela H. I. XXXX/XX – zastavané plochy a nádvoria o výmere 357 m2
- parcela H. I. XXXX/XX – zastavané plochy a nádvoria o výmere 217 m2
- parcela H. I. XXXX/XX – zastavané plochy a nádvoria o výmere 74 m2

vyplynulo, že všeobecná hodnota vecného bremena na predmetných pozemkoch za tri roky predstavuje
sumu 22.900 Eur, pričom všeobecnú hodnotu pozemkov znalec stanovil na 108.000 Eur.44. Právny zástupca žalovaného v 2. rade k tomuto znaleckému posudku písomným podaním
doručeným súdu 3.3.2016 uviedol, že navrhuje, aby znalec doplnil znalecký posudok s tým, že by
vychádzal z úrokovej miery 0,05% z obdobia návratnosti investície 20 rokov, pričom právna zástupkyňa

žalovaného v 1. rade k tomuto znaleckému posudku uviedla, že tento znalecký posudok je potrebné
doplniť o formou porovnávacej metódy o pozemky, ktoré sú umiestnené v obdobných lokalitách
a sú určené predovšetkým na priemyselné využitia z týchto hodnôt následne vypočítať priemernú
porovnateľnú hodnotu.

45. K tomuto znaleckému posudku sa písomným podaním doručeným súdu 21.4.2016 vyjadrili
aj žalobcovia, ktorí uviedli, že znalec J. L. pochybil pri výpočte všeobecnej hodnoty pozemkov
porovnávacou metódou, pričom znalec mal uvádzať podľa názoru právneho zástupcu žalobcov
koeficienty faktoroch nesprávnych hodnotách v rozpore s vyhláškou 492/2004. Uviedol, že metóda
polohovejdiferenciácieniejevsúladeseurópskymiohodnocovacímištandardmi.Konštatoval,žeznalec
nevypracoval znalecký posudok v súlade s uznesením OS PO sp. zn. 10C/133/2012 z 17.9.2015,

ktorým súd uložil znalcovi stanoviť náhradu za právo zodpovedajúce vecnému bremenu podľa zákona č.
66/2009Z.z.napredmetnýchnehnuteľnostiachbezurčenéhoobdobiaavšakakovyplývazoznaleckého
posudku znalec určil všeobecnú hodnotu jednorazovej odplaty za zriadenie časovo obmedzeného
vecného bremena za obdobie 3 rokov. V prílohe k písomnému podaniu doručenému súdu 1.6.2016
žalobcovia doručili súdu znalecký posudok č. XX znaleckého ústavu v odbore stavebníctvo M. N. K. E.,

G. S., z ktorého vyplýva, že výpočet všeobecnej hodnoty ročnej odplaty za zriadenie vecného bremena
podľa období a parciel ako je špecifikované na č. l. 530 spisu je teda celkom vecné bremeno od
1.7.2009 do 11.1.2012 kvantifikované zo všetkých parciel sumou 118.975,64 Eur. Čo sa týka prípadnej
jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena s neobmedzenou dobou trvania na cudzom
pozemku pri predmetných parcelách by to predstavovalo sumu 2.160.255,84 Eur (č. l. 531 spisu).

V tomto znaleckom posudku M. N. K. E. predloženom bez výzvy súdu žalobcami je ďalej uvedené, že
znalec J. D. K. vypracoval správne znalecký posudok č. XXX/XXXX, pričom znalecký posudok znalca J.
C. L. č. X/XXXX mal nedostatky v tom zmysle, že znalec opačne určil faktory s porovnávacím pozemkom
č. X, č. X nachádzajúcim sa v k. ú. G.. Podľa tohto stanoviska znalec pri stanovení všeobecnej hodnoty
pozemkov nevychádzal z kúpnych zmlúv, ktorých predmetom boli tie isté ohodnocované pozemky, ktoré

kúpne zmluvy uzatvorili žalobcovia so spoločnosťou NDS a.s.. Záverom je v tomto stanovisku M. N. E.
uvedené, že pokiaľ by znalec J. L. pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemkov porovnávacou metódou
vychádzal aj z kúpnych zmlúv predložených žalobcami bol by znalec dospel k výpočtu všeobecnej
hodnoty nájmu ohodnocovacích pozemkov vo vyššej hodnote. Záverom je v stanovisku konštatované,
že údaje z realitných portálov sú len približné, nakoľko sa jedná o ponuku a nie o výslednú hodnotu,

pričom údaje zo zmlúv sú hodnovernejšie a lepšie preukazujúce stav trhu.

46. Na pojednávaní konanom dňa 15.6.2017 právny zástupca žalobcov uviedol, že zotrváva na podanej
žalobe tak, ako bolo doručená súdu v znení jej neskorších zmien, resp. úprav petitu, pričom znalecký
posudok M. N. K. E. podľa jej právneho názoru potvrdil nárok žalobcov na priznanie náhrady za obdobie

od 1.7.2009 do 11.7.2012, teda za zriadenie vecného bremena. Poukázala na to, že judikatúra vo vzťahu
k znaleckému dokazovaniu je jednoznačne ustálená v tom zmysle, že znalecký ústav je najvyššou
inštanciou znaleckého dokazovania. Odpovedala, že spoločnosť CORYN s.r.o. získala tieto pozemky od
konkurzného správcu, čo bolo potvrdené rozhodnutím KS KE a následne boli tieto pozemky prevedené
kúpnymi zmluvami na súčasných žalobcov.

47. Právny zástupca žalovaného v 1. rade uviedol, že zotrváme na námietke na nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1. rade. Žalobcovia nepreukázali, že žalovaný v 1. rade je
vlastníkom chodníka, nakoľko prechod majetku zo strany štátu na samosprávu, konkrétne na Prešovský
samosprávnykrajvovzťahukchodníku,sanetýkalchodníka,alelenciestII.aIII.triedy.Poukázalanato,

že kúpne zmluvy, konkrétne z 13.8.2009 a 14.8.2009, kde určité parcely boli prevedené zo spoločnosti
Coryn s.r.o. na ďalších v tomto konaní žalobcov, kde konateľom týchto spoločností, na ktorých boli
prevádzané predmetné parcely bol pán T. H., o ktorom má žalovaný v 1. rade informáciu, že 23.2.2005
odišiel zo Slovenskej republiky z Košického letiska a od vtedy sa na území SR nenachádzal. Právna
zástupkyňa žalovaného v 1. rade, teda spochybnila platnosť týchto kúpnych zmlúv a teda aj vlastníctvo

žalobcov ako také. Ďalej konštatovala, že právne účinky vkladu z týchto spomínaných kúpnych zmlúv
nastali 2.9.2009, resp. 3.9.2009, pričom žalobcovia si uplatňujú svoj nárok od 1.7.2009, teda predtým
ako nastali právne účinky a boli zavkladované kúpne zmluvy. Predmetný právny úkon je preto v rozpore
správnymporiadkomSR.Ďalejpoukázalanato,žeod11.7.2012žalovanýv1.radeniejeanivlastníkomciest III. triedy nakoľko cesta, bola prevedená na Národnú diaľničnú spoločnosť, ktorá ju má v správe.
Zotrvalanavznesenejnámietkypremlčania.Konštatovala,žesapridržiavazáverovznaleckéhoposudku
J. L., vo vzťahu k znaleckému posudku M. N. K. E. predloženého žalobcami namietla, že závery v tomto

znaleckom posudku vznikli z nevierohodných dokumentov predložených znaleckému ústavu, pretože
pozemky neboli totožnej bonity ako napr. parkovisko a pozemok zastavaný predmetnou diaľnicou, teda
cestným telesom.

48. Na tom istom pojednávaní právny zástupca žalovaného v 2. rade uviedol, že sa stotožňujem sa

s vyjadrením právnej zástupkyne žalovaného v I. rade a len na doplnenie uviedol, že dňa 23.2.2005,
teda od tohto dňa už nebol pán T. H. na území SR, pričom si dovolil tvrdiť, že podpisy na zmluvách
z vysokou pravdepodobnosťou nie sú jeho. Poukázal na konanie vedené pred tunajším súdom pod sp.
zn. 12C/18/2007 kde sa skúmali podpisy Znaleckým ústavom súdneho inžinierstva v Žiline, kde bolo
konštatované, že podpisy na zmluvách nie sú pána H.. Konštatoval, že z obchodného registra SR je
zrejmé, kedy bol konateľom v spoločnostiach CORS spol. s r.o. a BENC s.r.o. pán T. H., pričom následne

došlo aj k zmene konateľa v týchto obchodných spoločnostiach. Poukázal na čl. 2 CSP v tom zmysle,
že konanie má byť spravodlivé, pričom poukázal na to, že všetci žalobcovia sú personálne prepojení
s osobou žalovaného v 5. rade, pričom zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorú krátkou cestou predložila
súdu ako aj protistrane právna zástupkyňa žalobcov považuje za účelovú a poukázal na to, že nebola
predložená v doterajšom konaní včas.

49. Na č. l. 576 spisu sa nachádza zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom spoločnosťou
CORYN s.r.o. a postupníkmi spoločnosťami BENC s.r.o., PONECO s.r.o., fyzickou osobou A. B.
a spoločnosťou CORS spol. s r.o., z ktorej vyplýva, že postupca má voči vlastníkom stavieb pozemnej
komunikácie a chodníkov nachádzajúcich sa na parcele E. I. XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria

o výmere 2935 m2 Prešovskému samosprávnemu kraju a mestu Prešov nesplatenú pohľadávku, ktorú
postúpil jednotlivým postupníkom tak ako bolo v zmluve špecifikované.

50. Na č. l. 587 spisu sa nachádza rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru
v Prešove zo dňa 2.1.2007, ktorým bolo zrušené povolenie na prechodný pobyt na území SR pre T.

H., nar. X.X.XXXX, štátneho príslušníka Ruskej federácie, nakoľko tento porušil povinnosti cudzinca
ustanovené v § 49 zákona o pobyte cudzincov.

51. Na základe dohody o prechode majetku a s ním súvisiacich práv a povinností z vlastníctva štátu
v Správe slovenskej správy ciest na Prešovský samosprávny kraj bola uzavretá dohoda medzi SR

zastúpenou Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácii SR a Prešovským samosprávnym krajom
vyššie uvedená dohoda v zmysle zákona č. 135/1961 Z. z. o pozemných komunikáciách (cestný zákon
v znení neskorších predpisov), pričom táto dohoda bola podpísaná 29.12.2003 a vyplýva z nej, že
v súvislosti s prechodom vlastníckych práv cestám II. a III. triedy z vlastníctva štátu do vlastníctva
Prešovského samosprávneho kraja prechádzajú veci, ktoré do dňa prechodu podľa tejto dohody slúžili

vnútorným organizačným jednotkách Slovenskej správy ciest uvedeným v čl. 4 tejto dohody (čl. 2
dohody).

52. Následne dňa 3.7.2012 došlo k podpisu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k pozemnej
komunikácii č. ZM/2012/ medzi prevodcom Prešovským samosprávnym krajom a nadobúdateľom

Národnou diaľničnou spoločnosťou a.s., pričom z tejto zmluvy vyplynulo, že prevodca je vlastníkom
pozemnej komunikácie III/068010 A. – K., A. C., pričom prevodca previedol vlastnícke právo k dotknutej
pozemnej komunikácii na nadobúdateľa za celkovú kúpnu cenu 1 Eur bez DPH, pričom táto kúpna cena
bola určená dohodou zmluvných strán.
53. Písomným podaním doručeným 16.10.2017 zo strany žalobcov sa títo sťažovali na prieťahy v konaní

spôsobované zo strany žalovaných, pričom zároveň konštatovali, že zjavné zneužitie práva nepožíva
právnu ochranu. V tomto svojom vyjadrení primárne namietali návrhy na doplnenie dokazovania zo
strany právnych zástupcov žalovaných, pričom poukázali aj na koncentráciu konania. Uviedli, že žalobca
v 2. rade spoločnosť BENC s.r.o. a žalobca v 4. rade spoločnosť CORS s.r.o. nadobudli od spoločnosti
CORYN s.r.o. nehnuteľnosti v dobrej viere. Zároveň v prílohe tohto vyjadrenia predložili potvrdenie T.

H. z 12.9.2017, v ktorom okrem iného potvrdzoval, že spoločnosť BENC s.r.o. uzavrela kúpnu zmluvu
ako kupujúci v I. rade spolu so spoločnosťou PONECO s.r.o. ako kupujúci v II. rade od predávajúceho
spoločnosti CORYN s.r.o. na základe, ktorej spoločnosť BENC s.r.o. nadobudla do svojho vlastníctva
pozemok v A. - G. na ulici A. a to parcelu E. I. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvoria o výmere 351m2 za kúpnu cenu 32.579,82 Eur aj s DPH a zároveň v tomto potvrdení je konštatované, že spoločnosť
CORS spol. s r.o. uzavrela kúpnu zmluvu ako kupujúci v II. rade spolu s A. B. ako kupujúci v I. rade
od predávajúceho spoločnosti CORYN s.r.o. B. X, XXX XX A. a to dňa 14.8.2009 na základe ktorej

spoločnosť CORS spol. s r.o. nadobudla do svojho vlastníctva pozemok v A. – G., na ulici A. a to parcela
E. I. XXXX/XX – zastavaná plocha o výmere 385 m2 za kúpnu cenu 36.652 Eur aj z DPH zároveň
v prílohe k tomuto svojmu vyjadreniu žalobcovia predložili znalecký posudok č. XX M. N. K. E., pričom
ide o tzv. súkromný znalecký posudok, kde za všetky v žalobe uvedené pozemky pri ročnej odplate za
zriadenie vecného bremena podľa období a parciel bola všeobecná hodnota tohto vecného bremena

117.243,84 Eur (č. l. 674 spisu) a jednorazová odplata za zriadenia vecného bremena podľa období
a parciel jej všeobecná hodnota predstavovala za všetky pozemky spolu sumu 1.983.233,13 Eur (č. l.
675 spisu).

54. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline
vyplynulo, že podpis za spoločnosť BENC s.r.o. na listine spoločnosti BENC s.r.o. Jesenná 8, 080 05

Prešov v Moskve 30.11.2010 patrí vtedajšiemu konateľovi spoločnosti BENC s.r.o. T. H. a rovnako tak,
že podpis na potvrdení T. H. v Moskve 6.5.2014 k sp. zn. 17C/109/2010 OS PO patrí vtedajšiemu
konateľovi spoločnosti BENC s.r.o. T. H. a napokon, že na listine ,,Zmluva o postúpení pohľadávky“ zo
dňa 15.1.2007 je za spoločnosť BENC s.r.o. zastúpená A. B. nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XXA.
podpísaný A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX A., teda v záveroch tohto znaleckého posudku

bolo konštatované, že podpisy na predložených sporných písomnostiach sú pravými podpismi osoby
menom T. H., ako aj pravý podpisom osoby menom A. B..

55. Na pojednávaní konanom 2.11.2017 právny zástupca žalobcov uviedol, že trvá v celom rozsahu
na podanej žalobe tak ako bola doručená súdu v zmysle jej zmeny z 5.6.2013, ktorá bola pripustená

následne na pojednávaní. Poukázal na znalecký posudok (ZP) J. R. č. XXX/XXXX, v ktorom bola
ustálená všeobecná hodnota vecného bremena, rovnako tak poukázala na ZP M. N. K. E., či už ZP č. XX
alebo XX, pričom konštatovala, že ide o znalecké ústavy, ktoré stanovili ešte vyššiu všeobecnú hodnotu
vecného bremena ako v ZP J. R.. Poukázala na § 209 CSP, teda že znalecké posudky M. N. K. E. boli
predložené ako tzv. súkromné ZP. Nárok považovala za oprávnený. Ešte konštatovala, že v písomnom

podaní z 12.9.2017 bolo potvrdené, že konateľom tam uvedených spoločností bol pán H., rovnako tak
poukázalanaZPč.XXX/XXXX,ktorýpotvrdzujepravosťpodpisovpánaH.aB..Navrhlažalobevyhovieť.
Záverom ešte doplnila, že vo veci vedenej na tunajšom súde 25C/237/2016 medzi stranami sporu BENC
s.r.o. a spol. c/a Prešovský samosprávny kraj o náhradu za užívanie nehnuteľnosti v tejto veci došlo
k písomnému späťvzatiu žaloby zo strany žalobcov, dňa 17.10.2017. Čo sa týka kúpnych zmlúv zo

spoločnosti Coryn s.r.o. smerom k spoločnostiam BENC s.r.o. a CORS s.r.o., že poukázala na § 70
zákona č. 162/95 Z. z., z ktorého vyplýva, že záväznosť a hodnovernosť údajov katastra sa považuje za
nespochybniteľnú, pokiaľ nie je nejakou inou verejnou listinou preukázané inak, čo by v danom prípade
mohlo predstavovať rozsudok súdu o určení vlastníckeho práva, avšak toto nie je predmetom tohto
konania, pričom vlastnícke právo považovala za nesporné, čo vyplýva aj z verejného registra, podľa

ktorého sa dôkazy nedokazujú. Žalobca uviedol, že si už s odstupom času nepamätá, či boli tieto zmluvy
podpisované v A., alebo na N., alebo niekde inde, pravdepodobne došlo k chybe, pričom spresnil, že pri
druhom podpise t. j. pána H. nebolo uvedené kde presne bola táto kúpna zmluva podpísaná. Domáhal
sa jednorazovej náhrady za obdobie od 1.7.2009 do 11.7.2012.

56. Na tom istom pojednávaní právny zástupca žalovaného v 1. rade namietal nedostatok aktívnej
legitimácie žalobcov, opätovne včasnosť podania žaloby, ďalej konštatovala, že sumy, ktoré predkladajú
žalobcovia v ZP, tieto sú premrštené, pričom uviedla, že nespochybňuje spôsob výpočtu týchto
jednotlivých súm, ale vstupy z akých boli tieto sumy vypočítavané, nakoľko kúpne zmluvy obsahovali
tzv. vedľajšie dojednania, čo mohlo navýšiť celkovo tieto sumy. Vo vzťahu k výške uviedla, že žalobcovia

zámerne predkladali zmluvy, ktoré boli spochybňované a táto výška nebola v dostatočnom rozsahu
preukázané. Za predpokladu, že žalobcom by aj náhrada patrila konštatovala, že je potrebné zohľadniť
všetky okolnosti nadobúdania jednotlivých pozemkov a prihliadať pri tom na princíp spravodlivosti.
Dôvodila, že žalovaný v 1. rade, resp. obaja žalovaní nemohli odmietnuť tieto nehnuteľnosti, ktoré im boli
delimitované zo štátu a tieto následne previedli na Národnú diaľničnú spoločnosť. Ďalej argumentovala,

že žalobcovia boli uspokojení, pretože predali tieto pozemky Národnej diaľničnej spoločnosti.

57. Právny zástupca žalovaného v 2. rade na tom istom pojednávaní uviedol, že sa stotožňuje
s prednesom právnej zástupkyne žalovaného v 1. rade. Konštatoval, že sa mu javí nepochopiteľné, keďžalobcovia argumentujú zjavné zneužitie práva nepoužíva právnu ochranu, keď sú to práve žalobcovia,
ktorí toto právo zneužívajú. K listu pána H. z 12.9.2017 uviedol, že z tohto listu v žiadnom prípade
nevyplýva, že táto osoba bola nejakým spôsobom identifikovaná, či už na konzuláte, alebo inde

a rovnako tak by mohol poslať akýkoľvek muž z U. takýto list. Znova argumentoval tým, že pán H.
odletel zo Slovenska v roku 2005, pričom na územie SR sa už nevrátil, avšak 14.8.2009 mal v Prešove
podpisovaťkúpnezmluvy.Konštatoval,žeakbyajpatrilajednorazovánáhradatakbypatrilapôvodnému
vlastníkovi, nie ďalším vlastníkom, konštatoval, že v danom prípade je potrebné poukázať aj na okolnosti
obmedzujúce vznik tohto prípadného vecného bremena.. Uviedol, že pôvodným vlastníkom parcely

XXXX/X k. ú. G. bola spoločnosť Coryn s.r.o. pričom išlo o kúpnu zmluvu z 13.3.2007, kde bola
cena približne 1.100.000 SK. V tejto kúpnej zmluve bolo uvedené, že kupujúci kupuje nehnuteľnosť
v stave v ako sa nachádza, teda išlo o pozemok zastavaný, pozemnú komunikáciu a z toho vyplývali
určité obmedzenia. Konštatoval, že stavba, teda cestné teleso, bola postavená ešte socialistickými
organizáciami a bola postavená vo verejnom záujme. Dôvodil, že nárok na pripadnú náhradu za vecné
bremenomalalenpôvodnáspoločnosťtedaCoryns.r.o.aďalšímspoločnostiamnesvedčíaktívnavecná

legitimácia, vyplýva to z rozhodnutia NS SR 3Cdo/49/2014. Konštatoval, že argumentácia nájomnými
zmluvami a z toho odvodzovanej výšky vecného bremena je nesprávna, nakoľko nájomné zmluvy majú
záväzkovo-právny charakter, pričom vecné bremeno má charakter vecných práv. Celkovo výkon práva
uplatňovaného žalobcami považoval za účelový, pričom pozemky boli kupované len za účelom zisku
a tento výkon práva považoval rovnako za v rozpore s dobrými mravmi. Doplnil, že takýto výkon práva

považuje v rozpore s dobrými mravmi nakoľko sa žalobcovia domáhajú náhrady za vecné bremeno za
obdobia rokov 2009 až 2012, pričom v rokoch 2014, resp. 2015 boli tieto pozemky odpredané Národnej
diaľničnej spoločnosti.

58. Na pojednávaní konanom dňa 28.3.2019 súd prvej inštancie doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi,

konkrétne prečítaním obsahu spisu od ostatného pojednávania, konštatujúc, že na č. l. 766 a nasl. sa
nachádza zápisnica o pojednávaní zo dňa 2.11.2017, na č. l. 772 sa nachádza zápisnica o verejnom
vyhlásení rozsudku 30.11.2017 na č. l. 776 a nasl. sa nachádzajú kúpne zmluvy vo vzťahu k predmetným
nehnuteľnostiam,nač.l.785sanachádzazmluvaoprevodevlastníckehoprávakpozemnejkomunikácii
č. V. zo dňa 3.7.2012, na č. l. 805 a nasl. sa nachádzajú rovnako kúpne zmluvy a listinné dôkazy

predložené na výzvu súdu katastrom nehnuteľnosti. Na č. l. 817 a nasl. sa nachádza predloženie
listín žalujúcou stranou, na č. l. 831 sa nachádza písomné podanie žalobcov označené ako vznesenie
námietky zaujatosti spolu s prílohami, na č. l. 846 je vyjadrenie zákonného sudcu k námietke zaujatosti
k vznesenej strane v konaní, na č. l. 851 sa nachádzajú listiny Krajského súdu v Prešove č. k.
8Ncc/5/2018-851 zo dňa 28.11.2018, na č. l. .857 sa nachádza vyjadrenie žalobcov vo vzťahu

k vlastníckemu právu predmetných pozemkov, napokon na č. l. 868 sa nachádza žiadosť žalobcov
o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní.

59. Na tomto pojednávaní právny zástupca žalobcov uviedol, že zotrváva na podanej žalobe, poukázal
na to, že znalecký posudok č. X/XXXX znalca L. je nesprávny a v celom rozsahu odkázal na písomné

vyjadrenie žalobcov z 21.4.2016. Konštatoval, že znalecké posudky č. XX a XX M. N. K. E., ktoré boli
predložené ako tzv. súkromné znalecké posudky potvrdili znalecký posudok J. K. a teda aj predstavujú
dôvodnosť nároku. Navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Záverom ešte doplnil, resp. poopravil,
že tieto znalecké posudky preukazujú dôvodnosť výšky nároku. Konštatoval, že nájomné pri týchto
pozemkoch bolo vo výške 15,34 Eur/1 m2. Zároveň uviedol, že tieto nájomné zmluvy odrážajú reálnu

hodnotu prenájmu pozemkov. Konštatoval, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania. Záverom ešte
doplnil, že žalobcovia boli vlastníkmi pozemkov v rozhodnom období.

60. Právny zástupca žalovaného v 1. rade uviedol, že nárok žalobcu nie je dôvodný, nakoľko žaloba
nebola podaná riadne a včas, pretože výška žalovanej sumy bola konkretizovaná až po uplynutí

premlčacej doby. Konštatovala, že nie je daná ani aktívna legitimácia žalobcov. Konštatovala, že
znalecký posudok Technickej univerzity v Košiciach je neprijateľný, nakoľko vychádza z neadekvátnych
nájomných zmlúv, pričom hodnota pozemkov nie je uvedená v súlade so situáciou v tomto spore, pričom
mala na mysli, že ide o porovnanie súkromných parkovacích miest verzus stavu vo verejnoprospešnom
záujme, teda komunikáciu. Navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň konštatovala, že

náhrada by patrila len pôvodným vlastníkom. Nemala návrhy na doplnenie dokazovania. Záverom ešte
zástupkyňa žalovaného v 1. rade konštatovala, že žalovaný v 1. rade, teda Prešovský samosprávny kraj
inicioval zmenu stavebnej a cestnej siete, to znamená prekategorizovanie stavby, teda cesty 3. triedyna diaľničný privádzač s ponukou, aby Národná diaľničná spoločnosť vysporiadala pozemky pod danou
stavbou.

61. Právny zástupca žalovaného v 2. rade uviedol, že znalecký posudok J. K. č. XXX/XXXX vychádza
zo zmlúv výsostne podnikateľských, kde prenajímatelia poskytujú aj iné služby ako nájom (napr.
upratovanie, upratovacie služby alebo nebytové priestory). Teda porovnávací materiál nie je vhodný.
Konštatoval, že vhodným by sa prípadne javil skôr znalecký posudok J. L., pričom poukázal na
to, že vyjadrenie pána H., predložené žalobcom, že svedčí o tom, že zmluvy uzavrel, nie že ich

podpísal. Zároveň poukázal aj na tú skutočnosť, že má vedomosť o tom, že pán H. neovládal
slovenský jazyk, pričom text je napísaný v jazyku slovenskom, čo všeobecne spochybňuje vierohodnosť
vlastníckeho práva. Uviedol ďalej, že žalobca vedel, čo kupuje, teda, že tam sú aj stavby postavené
vo verejnoprospešnom záujme v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi. Čo sa týka znaleckého
posudku J. K., uviedol, že tento použil porovnávaciu metódu, ale išlo o krátkodobý nájom, pričom
v spise sú aj kúpne zmluvy, kde pri nahliadaní na tieto kúpne zmluvy optikou znalca K. by vznikli

mimoriadne nízke ceny pozemkov. Uviedol ešte, že pri porovnávacej metóde by mali byť predložené,
resp. porovnané minimálne 3 zmluvy na porovnanie, čo spĺňa znalecký posudok J. L.. Poznamenal
ešte, že M. N. K. E., ako znalecký ústav je z pohľadu žalovaných nedôveryhodná, pričom z verejne
dostupných zdrojov – internet je zrejmé, že jej bola uložená pokuta za vykonávanú znaleckú činnosť.
Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť, uplatnil si v prípade úspechu náhradu trov konania a nemal

návrhy na doplnenie dokazovania.

62.Zpísomnéhovyjadreniažalobcuv5.radezodňa22.5.2023vyplýva,žežalobcasiuplatňujenárokna
náhraduzaobmedzeniezákonnýmvecnýmbremenomzriadenýmzákonomč.66/2009Z.z.napozemku
parc. E. I. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 217 m2, kat. úz. G. (žalobcovi v 5. rade

prislúcha podiel o výmere 108,5 m2) a parc. E. I. XXXX/XX – zastavaná plocha o výmere 74 m2 kat.
úz. G. (žalobcovi v 5. rade prislúcha podiel o výmere 37 m2). Opätovne poukázal na znalecký posudok
J. D. K. I. XXX/XXXX z 21.10.2012, ktorý určil všeobecnú hodnotu ročnej odplaty za zriadenie vecného
bremena na predmetných pozemkoch vo výške 11,37 eur/m2 pozemku ročne. Mal za to, že náhrada
za zákonné vecné bremeno má byť jednorazová (jednorazovosť v sebe nesie trvalosť), pričom platí,

že jednorazová náhrada sa poskytuje v rozsahu 20-násobku ročnej náhrady za obmedzenie vecným
bremenom v zmysle vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z.. Požadoval preto v prípade parc. E. I. XXXX/
XX náhradu vo výške 24.672,90 eur (108,5 m2 x 11,37eur/m2 x 20 rokov) a v prípade parc. E. I. XXXX/
XX náhradu vo výške 8.413,80 eur (37 m2 x 11,37eur/m2 x 20 rokov). Navrhol preto prekročiť pôvodný
návrh žalobcu, ktorým žiadal náhradu za zákonné vecné bremeno vyčíslenú za obdobie od 1.7.2009

do 11.7.2012.

63.Žalovanýv1.radevosvojomvyjadreníz22.9.2023uviedol,ževovzťahukchodníkunikdyneboljeho
vlastníkom, preto vzniesol námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie s poukazom na právoplatne
skončenú vec tunajšieho súdu vedenú pod sp. zn. 14C 75/2012 (rozsudok z 13.1.2016). Technická

univerzita ako znalecký ústav síce mohol postupovať pri výpočtoch správne, avšak vychádzal z nie
úplne porovnateľných podkladov, okrem iného aj z nájomných zmlúv uzatváraných medzi podnikateľmi.
Za najvierohodnejší považoval znalecký posudok J. L.. Poukázal na to, že žaloba bola síce podaná
29.6.2012, avšak k vyčísleniu žalovanej sumy došlo až 6.6.2013, pričom žalovanému sa tento úkon
s vyčíslením dostal do dispozície až 17.9.2014. Navrhol uplatniť princíp spravodlivosti a žalobu žiadal

zamietnuť, eventuálne zohľadniť argumenty žalovaného v tomto vyjadrení.

64. Na pojednávaní konanom 10.9.2024 právny zástupca žalobcu v 5. rade uviedol, že žaloba bola
podaná na súd 29.6.2012. Uviedol, že vzhľadom na to, že došlo k vývoju judikatúry má za to, že
je potrebné priznať žalobcovi v 5.rade jednorazovú náhradu, teda uplatňuje si jednorazový nárok.

Uviedol, že v danej situácii vzniklo zákonné vecné bremeno, pričom poukázal na podrobné vyjadrenie
z 22.5.2023, na ktoré v celom rozsahu odkázal a uviedol, že neexistuje dôvod, aby žalobe nemalo byť
vurčitejvýškevyhovené.Poukázalnato,žezákonč.66/2009nehovoríkonkrétnostiosamotnejnáhrade,
ale táto náhrada bola dotvorená judikatúrou a teda rozhodnutiami súdov. Uviedol, že to, že žalobca
nevyčíslil svoj nárok v samotnom žalobnom návrhu, mu nemôže byť ako také na škodu. Poukázal ešte

na to, že pozemok bol žalobcom v 5.rade kúpený niekedy v roku 1998, pričom zákonné vecné bremeno
vzniklo v roku 2009. Poukázal tiež na ústavnú úpravu v zmysle, že ak vznikne zákonné vecné bremeno,
ide o nútené obmedzenie vlastníckeho práva, za ktoré musí byť poskytnutá náhrada. Poukázal ešte
na to, že v žalobe bola síce uvedená nižšia suma, keďže sa predpokladala opakovaná náhrada, avšakvzhľadom na vyššie uvedenú zmenu v judikatúre sa aktuálne so žalujúcej strany požaduje priznanie
nároku jednorazového, tak ako bolo vyčíslené vo vyjadrení z 22.5.2023. Sám uviedol, že k vyporiadaniu
síce došlo po 3 rokoch od vzniku zákonného vecného bremena a teda sa mu javí minimálne zvláštne

žiadať náhradu za 20 rokov, ktorú požadujú, keďže konštatoval, že súd je v paradoxnej situácii, kde
k vyporiadaniu došlo po 3 rokoch, avšak náhrada jednorázová sa žiada za obdobie 20tich rokov. Uviedol,
že právny názor o jednorazovej náhrade sa môže javiť v takýchto konkrétnych prípadoch až ako nefér.
Ponechal na zvážení súdu obdobie ako aj výšku náhrady, pričom konštatoval, že podľa jeho názoru je
potrebné vychádzať z ZP či už M. N. E., alebo znalca J. K., kde bola náhrada ustálená vo výške 11,37

eur/m2, pričom úrok z omeškania požadoval od 2.7.2009, tzn. nasledujúci deň po tom, odkedy vzniklo
zákonné vecné bremeno. Konštatoval, že žalobcovi podľa jeho názoru patrí 20násobok náhrady, pričom
konštatoval, že keďže má ísť o jednorazovú náhradu je už na zvážení súdu, či ide o spravodlivo alebo
nespravodlivé konanie, avšak takto to je predpokladané jednak zákonom a jednak bolo rozhodované
v predchádzajúcich konaniach ustálenou súdnou praxou, najmä NS SR. Poukázal na to, že žiada
priznať trovy konania voči žalovanému v 1.rade v rozsahu 100%, keďže pozemok pod chodníkom, síce

nepatrí žalovanému v 1.rade, avšak aktuálne v spore nevystupuje žalovaný v 2.rade teda mesto Prešov
a žalobca si nebol istý kto je pasívne vecne legitimovaný a teda toto mu nemôže byť pripisované na
ťarchu, preto žiadal priznať náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v rozsahu 100% a žalobe
navrhol vyhovieť, nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

65. Právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade na tomto pojednávaní konštatovala, že nesúhlasí so
žalobným návrhom. Poukázala na konanie tunajšieho súdu vedené pod sp. zn. 14C/75/2012, kde JUDr.
Valenčin ako predseda senátu 2krát žalobu zamietol a až tretím rozsudkom bola priznaná náhrada po
zrušení KS PO. Uviedla, že v roku 2009 vzniklo zákonné vecné bremeno, avšak PSK, teda žalovaný
v 1. rade nemal finančné prostriedky na úhradu takýchto nárokov a teda v roku 2013 navrhol zmenu

usporiadania cestnej siete, pričom ponúkol cestu Národnej diaľničnej spoločnosti a takto sa snažil
vysporiadať vzťahy v tom čase. Uviedla, že žalobca dostal odplatu pri predaji pozemkov NDS a táto
bola zohľadnená v kúpnej cene, ktorú dostal od NDS. Poukázala na to, že pozemky pod chodníkom
neboli nikdy vo vlastníctve žalovaného, a teda neexistuje pasívna vecná legitimácia žalovaného. Čo
sa týka jednorazovej náhrady zo strany žalobcov uviedla, že táto do 11.7.2012 nebola preukázaná,

keďže11.7.2012došlokprevodukomunikáciezožalovanéhonaNDS.Navrhlaspravodlivéusporiadanie
vzťahov. Podľa jej názoru je potrebné úrok z omeškania z potenciálne priznanej sumy priznávať a počítať
až od 17.9.2014, t. j. od momentu, kedy bolo k dispozícii žalovanému konkrétne vyčíslenie v konkrétnych
číslach vo vzťahu k žalovanej sume, pričom ešte uviedla, že súd by mal podľa jej názoru vychádzať
zo ZP znalca, ktorého ustanovil súd, t. j. v zmysle vyčíslenia ZP J. L.. Poukázala na to, že žiada od

súdu iba spravodlivé usporiadanie veci a teda min. v zohľadnení výšky nároku, ktorú požaduje žalobca.
Poukázala na to, že žalobca už svoje finančné uspokojenie dostal aj z pričinením PSK a to v minulosti,
kedy došlo k prevodu cestného telesa zo žalovaného na NDS, navrhla preto žalobu zamietnuť, nemala
návrhy na doplnenie dokazovania.

66. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

67.Podľačl.2ods.3zákonač.460/1992Zb.ÚstavaSRkaždýmôžekonať,čoniejezákonomzakázané,
a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

68. Podľa čl. 20 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke
právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s
právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

69. Podľa čl. 20 ods. 3 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava SR vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na

ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho
práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru
ustanovenú zákonom.

70. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,

požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.71. Podľa § 151n ods. 1 OZ vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho
iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným
bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

72. Podľa § 151n ods. 2 OZ vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s
vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

73. Podľa § 151n ods. 3 OZ pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady
na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery
spoluužívania.

74. Podľa § 151o ods. 1 OZ vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu

alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

75. Podľa § 151o ods. 2 OZ zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný

zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.

76. Podľa § 151o ods. 1 OZ ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup
vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno
v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

77. Podľa § 151p ods. 1 OZ vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.
K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností.

78. Podľa § 151p ods. 2 OZ vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže

slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou
nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká.

79. Podľa § 151p ods. 3 OZ ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a
výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje

alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd
rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.

80. Podľa § 151p ods. 4 OZ ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné
bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom.

81. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov Tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom
pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce

alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, 1) vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím
umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").

82. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa
osobitných predpisov 1) vlastníkom stavby 4) prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho

usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len "vlastník stavby"), môže poskytnúť zámennou zmluvou
vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v
primeranej výmere, 5) bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne
vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území,
náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce.

83. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa
osobitného predpisu.84. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa

nepreukáže opak

85. Podľa prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
o stanovení všeobecnej hodnoty majetku písm. F. VŠEOBECNÁ HODNOTA ZÁVAD bod F.2 písm.
a) Výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena (VŠHVB)Výpočet všeobecnej hodnoty vecného

bremena sa vykoná takto: Práva spojené s nehnuteľnosťou sa odhadnú tak, že sa zistí výhoda, ktorú
tieto práva prinášajú oprávnenému (vlastníkovi) v období jedného roka, a hodnota tejto výhody sa násobí
pri právach časovo neobmedzených dvadsiatimi, pri právach časovo obmedzených počtom rokov, počas
ktorých má právo ešte trvať, najviac však dvadsiatimi.

86. Podľa § 121 ods. 5 CSP lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo

sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené
elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

87. Podľa § 156 CSP konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.

88. Z vykonaného dokazovania ako aj zo zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie dospel
k nasledujúcim záverom:

89. Na tomto mieste súd akcentuje fakt, že v danom prípade už neprichádza do úvahy možnosť

poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok v zmysle
citovaného § 2 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., nakoľko ako vyplynulo z dokazovania na pojednávaní
2.11.2017, právny zástupca žalovaného v 2. rade uviedol, že takýto výkon práva považuje za v rozpore
s dobrými mravmi nakoľko sa žalobcovia domáhajú náhrady za vecné bremeno za obdobia rokov
2009 až 2012, pričom v rokoch 2014, resp. 2015 boli tieto pozemky odpredané Národnej diaľničnej

spoločnosti, pričom toto tvrdenie žalobcami nebolo popreté s dôvetkom žalobcov, že išlo o náhradu do
budúcna, resp. táto kúpna cena predstavovala náhradu do budúcna, pričom v tomto spore sa domáha
jednorazovejnáhradyzašpecifikovanéobdobieodrokov2009do2012.Jetedazrejmé,žežalobcoviauž
v súčasnosti nie sú vlastníkmi dotknutých pozemkov a preto postup podľa § 2 ods. 1 zákona č. 66/2009
Z. z. nie je možné vzhľadom na scudzenie pozemkov realizovať.

90. S poukazom na žalobcami podanú žalobu, súd prvej inštancie dôvodí, že samotné podanie takejto
žaloby je právom aprobovaný postup jednak v zmysle Civilného sporového poriadku a jednak podľa §
2 ods. 3 Ústavy SR.

91. Je potrebné tiež poukázať na to, že žalobcovia nepredložili žiadnu ponuku realitných kancelárií,
ktorá by aspoň približne kopírovala pozemky („znehodnotené“ zastavaním cestným telesom), ktoré
nadobudli žalobcovia, teda je otázne, aká je reálna cena – hodnota obmedzenie, takýchto cestným
telesom zastavaných pozemkov, zdôrazňujúc a rešpektujúc pritom zmluvnú voľnosť zmluvných strán pri
uzatváraní takýchto zmlúv. Nebolo teda preukázané, pričom toto bremeno zaťažuje žalujúcu stranu, že

by realitné kancelárie mali v ponuke na predaj/prenájom pozemky zastavané napr. cestným telesom,
teda len ťažko možno hovoriť o trhových cenách za náhradu užívania takýchto nehnuteľností, keď ani
samotný trh takéto ponuky negeneruje.

92. Podľa názoru súdu preto uvedené obmedzenie pozemku stavbou mohlo a malo byť zohľadnené

v kúpnej cene, za akú uvedené pozemky nadobúdali žalobcovia, teda akékoľvek čo i len potenciálne
vecné bremeno – iné obmedzenie bolo odrazené v kúpnej cene. Je potrebné poukázať aj na fakt, že
žalobcovia vstúpili do práv jeho právnych predchodcov, pričom v danom prípade ide o vecné právo
(vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody
a úžitky a nakladať s ním, § 123 OZ), pričom nadobúdateľ nemohol predpokladať, že výkon jeho

vlastníckeho práva bude väčší, ako bol jeho právneho predchodcu.

93. Je nutné poukázať aj na tú skutočnosť, že žalobca uvedené pozemky scudzil zmluvami v prospech
kupujúceho – Národná diaľničná spoločnosť, preto je možné prijať záver, že zisk z predaja predmetnýchnehnuteľností – pozemkov nahrádza zhodnotenie finančných prostriedkov, napr. prostredníctvom úroku
v peňažnom ústave.

94. Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom, je procesný súd viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu, pričom musel dospieť k nasledujúcemu záveru:

95.Žalobabolanasúdpodaná29.6.2009,tedavčas,pričomobmedzeniežalovanéhozačaloúčinnosťou
zákona č. 66/2009 Z. z., t. j. od 1.7.2009 a skončilo 11.7.2012, kedy došlo k prevodu komunikácie zo

žalovaného v 1. rade na Národnú diaľničnú spoločnosť. Obmedzenie teda trvalo 3 roky a 11 dní, čo
pri aplikácii znaleckého posudku č. XXX/XXXX predstavuje náhradu vo výške 11,37 eur/m2 ročne vo
vzťahukparcelámE.I.XXXX/XXk.ú.G.(cesta)svýmerou108,5m2prislúchajúcouvrozhodnomobdobí
žalobcovi v 5. rade a E. I. XXXX/XX k. ú. G. (chodník) s výmerou 37m2 prislúchajúcou v rozhodnom
období žalobcovi v 5. rade.

96. Súd vychádzal zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX, kde ide o znalecký posudok J. R., v ktorom
bola ustálená všeobecná hodnota vecného bremena, pričom znalecké posudky M. N. K. E., či už
ZP č. XX alebo XX, kde ide o znalecké organizácie, tieto stanovili ešte vyššiu všeobecnú hodnotu
vecného bremena ako bola ustálená v ZP J. R. a zároveň deklarovali nedostatky v znaleckom posudku
J. L.. Žalovaný napokon ani nežiadal vyhotovenie znaleckého posudku znaleckým ústavom, preto súd

považoval takto určenú výšku za ustálenú.

97. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi v 5. rade oproti žalovanému v 1. rade vo vzťahu k
parcele E. I. XXXX/XX k. ú. G. (cesta) s výmerou 108,5 m2 prislúchajúcou v rozhodnom období žalobcovi
v 5. rade, celkovo sumu 3.812,40 eur (108,5 m2 x 11,37 m2/ročne x 3 roky = 3.700,90 eur + 108,5m2

x 11,37eur/m2/ročne x 11 dní x 3 roky = 111,50 eur).

98. Súd nepriznal žalobcovi v 5. rade, rešpektujúc rozhodnutia vyšších súdnych autorít o ustálení
jednorazovosti náhrady, odplatu za zriadenie vecného bremena za obdobie 20 rokov, ako to v svojom
podaní z 22.5.2023 požadoval žalobca v 5. rade, nakoľko bolo bez rozporu, že žalobca v 5. rade bol

reálne obmedzený na svojich právach od 1.7.2009 (účinnosť zákona č. 66/2009 Z. z.) do 11.7.2012
(prevod vlastníctva na NDS), čo je matematicky vyjadrené v odseku č. 97 tohto rozsudku. Obmedzenie
vlastníckeho práva obdobím jemne presahujúcim 3 roky nemôže v zmysle princípu spravodlivosti
zakladať nárok na jednorazovú náhradu za obdobie 20 rokov, zvlášť za situácie, že po 3 rokoch a 11
dňoch od vzniku zákonné vecného bremena došlo k predaju spornej nehnuteľnosti tretej osobe. Náhrada

za vecné bremeno v trvaní 20 rokov sa svoju výškou blíži k všeobecnej hodnote nehnuteľnosti, čo by za
predpokladu už vyplatenej kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti znamenalo de facto dvojnásobnú
náhradu za jednu a tú istú nehnuteľnosť. Za zmienku stojí aj fakt, samotný právny zástupca žalobcu
v 5. rade na ostatnom pojednávaní uviedol, že súd je v paradoxnej situácii, kde k vyporiadaniu došlo
po 3 rokoch, avšak náhrada jednorazová sa žiada za obdobie 20tich rokov. Uviedol, že právny názor

o jednorazovej náhrade sa môže javiť v takýchto konkrétnych prípadoch až ako nefér. Súd prvej
inštancie mal teda za to, že spravodlivému usporiadaniu vzťahov zodpovedá priznanie náhrady len za
čas skutočného/reálneho obmedzenia predchádzajúceho vlastníctva, všetko s ohľadom na realizovaný
prevod vlastníckeho práva, pričom v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

99. Čo sa týka náhrady za pozemok E. I. XXXX/XX k. ú. G. (chodník) s výmerou 37m2 prislúchajúcou
v rozhodnom období žalobcovi v 5. rade, súd žalobu vo vzťahu k žalovaným zamietol, nakoľko ako
vyplýva z právoplatne skončeného konania tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn. 14C 75/2012,
pozemky pod chodníkom neboli nikdy vo vlastníctve žalovaného, a teda neexistuje pasívna vecná
legitimácia žalovaného. Ustanovenia § 78 a 79 zákona č. 50/1976 Zb. účinné v čase podania návrhu

na vydanie kolaudačného rozhodnutia t. j. 17.9.1991 nijakým spôsobom nezakladajú záver o tom, že
vlastníkom sporného chodníka mala byť okresná správa ciest a následne potom v rozhodnom období
žalovaný v 1. rade. Pokiaľ by mal byť vlastníkom cesty a chodníka iba jediný subjekt, tak by stavba
bola samozrejme odovzdaná do užívania iba jednému subjektu, keďže však bola odovzdaná aj do
Správy mestských komunikácií Prešov je nesporné, že užívateľom a následne aj vlastníkom stavby

nebola iba Okresná správa ciest Prešov a následne na základe delimitácie žalovaný v 1. rade. Žalobca
argumentoval aj tou skutočnosťou, že mesto Prešov, ako sa samo vyjadrilo, nebolo v rozhodnom období
a ani teraz nie je vlastníkom predmetného chodníka, čo ale samo o sebe nepreukazuje skutočnosť,
že vlastníkom bol práve žalovaný. V súvislosti s preukázaním pasívnej legitimácie na žalovanej strane,t. j. vlastníctva predmetného chodníka v rozhodnom období, súd akcentuje skutočnosť, že povinnosť
tvrdenia, ako aj dôkazná povinnosť v tomto ohľade zaťažuje samotného žalobcu, nie žalovaného, pričom
žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že žalovaný bol v rozhodnom období vlastníkom

predmetného chodníka. Treba zdôrazniť aj dohodu o prechode majetku a s ním súvisiacich práv a
povinností z vlastníctva štátu v správe Slovenskej správy ciest na Prešovský samosprávny kraj zo
dňa 29.12.2003, z ktorej jednoznačne vyplýva, že táto dohoda sa uzatvára v súvislosti s prechodom
vlastníckych práv k cestám II. a III. triedy z vlastníctva štátu do vlastníctva Prešovského samosprávneho
kraja, z čoho vyplýva, že prechod sa týkal ciest II. a III. triedy, nie vlastníctva k chodníkom.

100. Z ustanovenia § 517 ods. 1, 2 OZ vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

101. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

102. V danom prípade sa žalovaný dostal do omeškania po 17.9.2014, t. j. po výzve doručení zmeny
žaloby žalovanému v 1. rade s finančným vyčíslením (§563 Občianskeho zákonníka). Súd preto priznal
žalobcovi v 5. rade oproti žalovanému v 1. rade aj úrok z omeškania, vo výške stanovenej vykonávacím
predpisom, t. j. 8,05 % ročne z priznanej sumy od 18.9.2014 (právny vzťah vznikol do 31.1.2013).

103. S ohľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.
104. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

105. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

106. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

107. Čo sa týka náhrady trov konania, je potrebné zaoberať sa viacerými nárokmi na náhradu trov
konania medzi viacerými stranami sporu.

108. Žalovanému v 2. rade (Mestu Prešov) súd v zmysle pokynu odvolacieho súdu náhradu trov konania
voči žalobcom v 2., 3. a 4. rade nepriznal, keďže si títo žalobcovia voči tomuto žalovanému žiadne nároky

neuplatňovali, o čom bolo rozhodnuté výrokom III. tohto rozsudku.

109. Žalovanému v 2. rade Mestu Prešov súd priznal vzhľadom na jeho úspech v konaní (zamietnutie
žaloby) voči žalobcom v 1. a 5. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok IV. tohto
rozsudku), o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

110. Napokon súd priznal výrokom V. tohto rozsudku úspešnému žalobcovi v 5. rade nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100% (výška nároku závisela od posúdenia súdom) voči žalovanému v 1.
rade (Prešovský samosprávny kraj), o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne

splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.