Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Zuzana Sinčáková

Legislation area – Občianske právoOstatné

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-16C/92/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7520205748
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Sinčáková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7520205748.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobcu: Produkčná, s.r.o., IČO: 52

622 452, so sídlom Železiarenská 49, 040 15 Košice - Šaca, zast. ILLEŠ advokátska kancelária s.r.o.,
so sídlom Floriánska 19, 040 01 Košice proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX,
XXX XX C., zast. CHOCHOĽAK & ČESLA s.r.o., so sídlom Krmanova 6, 040 01 Košice o zaplatenie
3.696 Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov

rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 3.696 Eur
s úrokmi z omeškania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca na základe požiadavky žalovaného objednal
dňa 21.11.2019 u dodávateľa FPD Media, a.s. uverejnenie plošnej inzercie v denníku Nový čas v
rozsahu redakčnej 1/2 strany v termíne 25.11.2019. Dodávateľ FPD Media, a.s. dňa 22.11.2019 vystavil
žalobcovi potvrdenie objednávky č. NCNC02447 a za objednávku faktúru č. 131903122 na sumu
3.456 Eur. Inzercia (článok s názvom „Strana MÁME TOHO DOSŤ! ide do volieb“) bola v denníku
Nový čas uverejnená v zmysle objednávky dňa 25.11.2019. Nakoľko žalobca zabezpečil dodanie

služby podľa požiadavky žalovaného, vystavil žalovanému faktúru č. 2019009 na sumu 3.696 Eur s
dátumom vystavenia dňa 25.11.2019 a dátumom splatnosti dňa 9.12.2019. Fakturovaná suma 3.696
Eur pozostáva zo sumy objednávky č. NCNC02447 za uverejnenie inzercie vo výške 3.456 Eur v zmysle
faktúry č. 131903122 a z odmeny žalobcu vo výške 240 Eur za zabezpečenie dodania služby, t.j.
zabezpečenie uverejnenia inzercie podľa požiadavky žalovaného (štatutárneho orgánu politickej strany
MÁME TOHO DOSŤ!). Faktúra č. 2019009 zo dňa 25.11.2019 bola žalovanému doručená osobne a
žalovaný jej prevzatie potvrdil svojim podpisom na faktúre. Žalovaný vyfakturovanú sumu ani čiastočne

neuhradil.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril vo forme odporu proti platobnému rozkazu vydanému upomínacím
súdom (v dôsledku čoho došlo k zrušeniu platobného rozkazu), ktorým neuznal nárok žalobcu čo do
dôvodu a výšky. Žalovaný odmietal, aby si od žalobcu objednal uverejnenie plošnej inzercie v denníku
Nový čas v termíne 25.11.2019. Žalobca nepreukázal, že si žalovaný tieto služby objednal. Žalovaný
nepozná žalobcu ani jeho konateľa a spoločníka a nikdy sa s nimi nestretol a nekomunikoval. Popieral

tiež doručenie a prevzatie faktúry č. 2019009. Tvrdenie žalovaného, že si od žalobcu takéto služby
neobjednal, umocňuje aj skutočnosť, že inzercia sa týkala článku o politickej strane Máme toho dosť! a
nie osoby žalovaného. Preto je nelogické, že ak by aj takáto objednávka bola, prečo by si ju objednával
žalovaný, a nie politická strana. Z článku vyplýva, že uverejnenie inzercie si objednal žalobca. Žalovanýzároveň namietal, že žalobca nie je ani oprávnený na poskytovanie takých služieb, a teda ak by boli jeho
tvrdenia pravdivé, uvedenú činnosť vykonal neoprávnene a v rozpore so zákonom. Žalobca mal vykonať
činnosť sprostredkovania služby – uverejnenie inzercie. Z výpisu z obchodného registra však vyplýva,

že žalobca v predmete svojho podnikania nemá činnosť – Sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb.
Žalovaný mal za to, že uplatnený nárok je v celom rozsahu nedôvodný a nepreukázaný.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 17.12.2020 (replika) poukázal na možnosť ústneho objednania
inzercie. Článok bol uverejnený dňa 25.11.2019 v zmysle objednávky pod názvom „Strana MÁME TOHO

DOSŤ! ide do volieb“. Ako je zrejmé z obsahu článku, sú v ňom uverejnené vyjadrenia troch osôb –
žalovaného, D. E. a F. D.. Žalovaný je predsedom politickej strany Máme toho dosť!, ktorá kandidovala
vo voľbách do Národnej rady SR vo februári 2020, pričom aj sám žalovaný bol kandidátom uvedenej
politickej strany na poslanca do Národnej rady SR. Článok sa síce primárne týkal politickej strany,
avšak jeho obsahom sú aj vyjadrenia žalovaného, ktorý v ňom nepriamo prezentoval aj seba. Hoci
sa článok týka primárne politickej strany, neznamená to, že by si jeho uverejnenie nemohol objednať

žalovaný, keďže je predsedom uvedenej strany a bol jednotkou na kandidátke strany vo voľbách.
Žalovaný ako kandidát politickej strany mohol objednať uverejnenie inzercie za účelom propagácie
(reklamy) a podpory politickej strany, čo aj urobil. Objednávku nemusela urobiť politická strana. Naopak,
je nelogické, aby si uverejnenie tohto článku objednal svojvoľne žalobca, ktorý s politickou stranou
Máme toho dosť! nemá nič spoločné. Žalobca iba zabezpečil uverejnenie článku na základe požiadavky

žalovaného, keďže žalobca poskytuje aj reklamné služby, preto je v článku uvedený ako objednávateľ.
Poukazoval na to, že aj na potvrdení objednávky č. NCNC02447 zo dňa 22.11.2019 vystaveného FPD
Media, a.s. je uvedená poznámka „Máme toho dosť“. Aj z tohto je zrejmé, že žalobca neobjednával
tieto služby pre seba a už vôbec nie svojvoľne. Žalovaný nemusí poznať konateľa a spoločníka žalobcu
na to, aby si u žalobcu mohol objednať službu. Za žalobcu robil úkony týkajúce sa zabezpečenia

uverejnenia inzercie pre žalovaného na základe poverenia žalobcu jeho zamestnanec D. F., čo je
zrejmé aj z objednávky uverejnenia inzercie zo dňa 21.11.2019. Žalovaný komunikoval s ním ako s
povereným zamestnancom. Žalobca odmietal tvrdenie žalovaného o tom, že nie je oprávnený vykonávať
uverejnenie inzercie a že uvedenú činnosť vykonal neoprávnene a v rozpore so zákonom. Žalobca má
okrem iných v predmete svojho podnikania zapísanú aj činnosť – Reklamné a marketingové služby,

prieskum trhu a verejnej mienky. Podľa oficiálneho dokumentu Ministerstva vnútra SR, Sekcie verejnej
správy, Odboru živnostenského podnikania - Zoznam odporúčaných označení voľných živností a ich
bližšie vymedzenie je možné v rámci živnostenského oprávnenia, pokiaľ ide o Reklamné a marketingové
služby vykonávať najmä tieto činnosti:
- Aranžovanie výkladov, viazanie kytíc a vencov, úpravy výstavných miestností,

- Inzertnú činnosť,
- Marketingy na mieste priameho predaja, konzultačné služby v oblasti marketingu,
- Prenájom reklamných plôch,
- Realizáciu reklamných kampaní,
- Šírenie reklamy rôznymi spôsobmi (v novinách, v periodikách, v rozhlase, v televízii, na internete a

v iných médiách),
- Výrobu, spracovanie a distribúciu reklamného materiálu,
- Zabezpečenie marketingových kampaní,
- Umiestňovanie vonkajších reklám – billboardy, panely, nástenky, stojany.
Z uvedeného je zrejmé, že žalobca bol oprávnený poskytnúť činnosť – uverejnenie inzercie. Nebolo

preto potrebné, aby mal žalobca ako predmet podnikania zapísanú aj činnosť – Sprostredkovateľská
činnosť v oblasti služieb. Žalobca pre žalovaného v rámci volebnej kampane zabezpečoval aj ďalšie
služby. Išlo napríklad o sprostredkovanie inzercie v celoslovenskom vydaní novín Regionpress, za čo
žalobca vystavil žalovanému faktúry č. 2019002 zo dňa 25.9.2019 na sumu 2.782,08 Eur a č. 2019007
zo dňa 12.11.2019 na sumu 2.626,80 Eur, ktoré boli žalovaným uhradené. Žalobca tiež zabezpečil pre

žalovaného na základe jeho požiadavky sprostredkovanie poskytnutia reklamných služieb v termíne
10/2019 – 33 ks billboardov + tlač, za čo žalovanému vystavil faktúru č. 2019003 zo dňa 7.10.2019
na sumu 3.498 Eur, ktorú žalovaný uhradil. Aj uvedené skutočnosti preukazujú klamlivosť tvrdení
žalovaného, že žalobcu nepozná a nikdy s ním nekomunikoval. Žalovaný si u žalobcu viackrát objednal
reklamné služby v súvislosti s volebnou kampaňou týkajúcou sa volieb do Národnej rady SR 2020.

4. Žalovaný v následnom písomnom vyjadrení zo dňa 21.4.2021 (duplika) zotrval na tvrdení, že žalobca
nepreukázal objednanie si služby žalovaným. Hoci bol žalovaný predsedom a kandidátom politickej
strany Máme toho dosť!, uvedené ešte nemôže preukazovať to, že si uvedenú službu od žalobcuobjednal. Pri konštrukte ako uvádza žalobca, si mohol takúto službu objednať v prospech politickej
strany ktorýkoľvek iný kandidát alebo samotná politická strana. Poukazovanie žalobcu na iné faktúry
(kde žalobca nepreukázal ich doručenie žalovanému) a ich úhrady (z ktorých vôbec nevyplýva, aby ich

hradil žalovaný) týkajúce sa iných predmetov plnenia, z ktorých nevyplýva, že si uvedené mal objednať
žalovaný, nemôžu deklarovať a potvrdzovať nárok žalobcu, ktorý si uplatňuje v tomto konaní. Žalobca
v danom prípade neuverejňoval inzerciu, ale prostredníctvom tretej osoby - spoločnosti FPD Media,
a.s. zabezpečil uverejnenie inzercie. Takúto činnosť nie je možné zahrnúť pod živnosť – Reklamné a
marketingové služby, prieskum trhu a verejnej mienky. Na žalobcom tvrdenú činnosť je potrebné mať v

rámci predmetu podnikania zapísanú živnosť - Sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, služieb,
výroby, kde v zmysle Zoznamu odporúčaných označení voľných živností a ich bližšie vymedzenie patrí
činnosť – Sprostredkovateľská činnosť v oblasti reklamy. Uvedené žalobca v čase poskytnutej služby
nemal a ani nemá.

5. Podľa výpisu z Obchodného registra Mestského súdu Košice je žalobca obchodnou spoločnosťou,

ktorá má o.i. ako predmet činnosti uvedené: Reklamné a marketingové služby, prieskum trhu a verejnej
mienky.

6. Z výpisu z registra politických strán a hnutí vedenom Ministerstvom vnútra SR vyplýva, že strana
MÁME TOHO DOSŤ! bola zaregistrovaná dňa 30.10.2019. Členmi prípravného výboru boli žalovaný

(splnomocnenec), G. H. H. a D. E. (členovia). Štatutárnym orgánom strany bol od 20.11.2019 do
30.3.2022 žalovaný. Podľa prezenčnej listiny zo dňa 26.10.2019 bol D. F. jedným z volebných
koordinátorov.

7. Žalobca ako objednávateľ objednal dňa 21.11.2019 u FPD Media, a.s. uverejnenie inzercie v Novom

čase dňa 25.11.2019 v rozsahu 1 strany za sumu 3.456 Eur. Ako zodpovedná osoba je uvedené: G.
D. I., D. F.. D. F. je uvedený ako vybavujúca osoba. Objednávka bola potvrdená dodávateľom FPD
Media, a.s. potvrdením č. NCNC02447. Na objednávke je uvedené (ako poznámka) Máme toho dosť.
Ako objednávateľ článku je uvedený žalobca. Faktúrou zo dňa 25.11.2019 č. 131903122 dodávateľ
vyfakturoval žalobcovi za uverejnenie inzercie sumu 3.456 eur. Žalobca faktúrou č. 2019009 zo dňa

25.11.2019vyfakturovalžalovanémusumu3.696Eurzasprostredkovanie1redakčnejstranyvperiodiku
NČ. Žalovaný podpísal prevzatie faktúry.

8. Žalobca faktúrami zo dňa 25.9.2019, 7.10.2019 a 12.11.2019 vyfakturoval žalovanému náklady za
sprostredkovanie inzercie a poskytnutie reklamných služieb. Uvedené faktúry boli uhradené (podľa

vyjadrenia žalobcu žalovaným).

9. Faktúrami zo dňa 15.11.2019 spoločnosť BigMedia, spol. s r.o. fakturovala politickej strane MÁME
TOHO DOSŤ! odmeny za poskytnutie reklamných služieb v termíne 1.11.-30.11.2019.

10. Žalovaný vypovedal, že až s odstupom času sa dozvedel, že D. F. sa dohodol s D. E. na spolupráci
pre stranu platenou formou. Predtým mu bolo povedané, že D. F. mal čas, bol v zlej finančnej situácii,
chcel pomáhať, mal PR znalosti, znalosti s počítačmi a žalovaný bral, že je jedným z tých, ktorí strane
chceli pomáhať. Potvrdil, že na faktúre č. 2019009 sa nachádza jeho podpis. Možno po 3-4 mesiacoch
po voľbách, ak D. F. vedel, že mu nedokážu pomôcť s nájdením práce resp. finančne, bol u neho

v Gyňove, kde po rozhovore ohľadom pomoci pre neho vytiahol faktúru. Túto žalovaný po naliehaní
podpísal. Nevedel však, že ide o faktúru. Žalovaný aj pod tlakom D. F. ohľadom možného úspechu
stranyvovoľbáchprijalfunkciupredsedupolitickejstranyMÁMETOHODOSŤ!.D.F.vnímalakojedného
zčlenovstrany,reklamnéslužbysiodnehoneobjednával.Ojehočinnosti,žesprostredkovávalreklamné
služby pre stranu, sa dozvedel až neskôr. Mali zásadu, že na čo nemajú, to nevykonávajú. Novinový

článok, za zverejnenie ktorého žalobca požaduje úhradu, písal D. F., slová uvedené v článku nie sú
žalovaného. D. F. objednával reklamu na vlastnú päsť. O objednávaní reklamy sa dozvedel po pár
mesiacoch, v novembri 2019 o tom určite nevedel. D. F. vedel robiť grafiku, to mu aj schvaľovali. Ak
by žalovaný vedel o takýchto činnostiach pre politickú stranu, konal by priamo on, vždy to tak robil vo
svojich podnikateľských aktivitách.

11. Z výpovede svedka D. F. vyplynulo, že pre žalobcu pracoval od leta max. septembra 2019 asi do
prelomurokov2020/2021.Vrámcivopredpripravenejvýpovedeuviedol,žeprebiehalistretnutiasčlenmi
prípravného výboru politickej strany pri plánovaní marketingovej stratégie. Členovia prípravného výborurozhodovali o tom, čo, kedy, kde a ako sa bude v rámci kampane uverejňovať. Tam sa aj žalovaný
dozvedel, že úhrady jednotlivých faktúr sa prerozdeľovali medzi členov prípravného výboru, pokiaľ
nebola politická strana ešte riadne zaregistrovaná a nemala pridelené IČO, ani transparentný účet.

Dovtedy tieto veci zabezpečovala Produkčná s.r.o. za cenu s mimoriadnou zľavou. K ústnej objednávke
inzercie - reklamný článok pre denník Nový Čas zo dňa 25.11.2019 došlo na stretnutí v kaviarni v
obchodnom centre Galéria. Predpokladal, že za prítomnosti žalovaného, pána E. a pána H., čo bol
prípravný výbor. Súčasťou niektorých stretnutí boli aj E. J. a K. L.. Kto bol na tomto konkrétnom stretnutí,
si nevedel spomenúť, ale väčšinou sa stretávali v takejto zostave. Text článku bol svedkovi adresovaný

mailom od M. L., ktorý zabezpečoval PR články pre subjekt MÁME TOHO DOSŤ!. Svedok ho spracoval
do tlačovej formy a vytlačený ho prezentoval na stretnutí. Po odsúhlasení od žalovaného a pána E. ho
uverejnili. Následne vystavil faktúru na žalovaného. Ešte predtým bolo pár iných uverejnení, ktoré boli
uhradené, len toto nie. Peniaze dostával svedok v hotovosti od žalovaného a potom vystavoval faktúry,
aj uhrádzal tretím stranám. Žalovaný mal vedomosť o zverejnenom článku. V rámci odpovedí na otázky
svedok uviedol, že pán E. bol šéfom kampane a na základe jeho rozhodnutí, samozrejme ako politického

výboru si odsúhlasili marketingovú stratégiu v rámci celej kampane. Všetci sedeli v kaviarni, kde sa
dohodli na postupe a všetky veci sa riešili za pohybu. Z prípravného výboru alebo z politickej strany
mu nikdy nikto nevyčítal spôsob zadania reklamy resp. výšku odplaty. Reklamu nezadával bez vedomia
žalovaného. Keď už bola zaregistrovaná politická strana, nemala ešte daňové identifikačné číslo,
systémy niektorých redakcií, resp. vydavateľov nepustia klienta bez DIČ. Faktúry sa preto vystavovali

na fyzickú osobu. Faktúry sa prerozdeľovali medzi prípravný výbor, tak to bolo dohodnuté na začiatku,
so žalovaným. Faktúry boli vystavované aj na pána H. i pána E.. Pokyny na zverejnenie mu dával pán
E., či aj žalovaný, nevedel potvrdiť. Všetko bolo na ústnej dohode príp. dohodnuté mailom, ponuky boli
preposlané pánovi E. alebo žalovanému, alebo boli vytlačené a dohodli sa na stretnutí. O grafike určite
existuje záznam. Svedok dostal peniaze od žalovaného vždy na konkrétnu vec, po dohodnutí vopred.

Ostatné faktúry ani doklad o ich úhrade nie sú podpísané, pretože všetko fungovalo. Ak bola táto faktúra
posplatnosti,svedoknaháňaljejúhraduapotrebovaljumaťpodpísanú.Žalovanýsazdráhaljupodpísať.
Faktúra bola vystavená dňa 25.11.2019 na žalovaného, pretože strana ešte nemala DIČ. Pri odovzdaní
faktúry mu žalovaný ponúkol hotovosť 2 000 eur, keď sa faktúra prepíše na politickú stranu. Činnosť
v strane so svedkom dohodol pán E.. O dohode s ním, že svedok je v platenej pozícii, sa žalovaný

dozvedel ku konci kampane.

12. Svedok D. E. vo svojej výpovedi uviedol, že on, žalovaný a pán H. tvorili prípravný výbor politickej
stranyMÁMETOHODOSŤ!.Rozprávalisa,žepánF.bymalnastarostimarketingovévecipriprezentácii
strany. V rámci prípravného výboru komunikoval svedok s pánom F. ohľadom marketingu. V prípravnom

výbore komunikovali, do asi akej výšky sa môže ísť, skladali sa na náklady a pánovi F. sa vyplatila určitá
suma, do rozsahu ktorej môže ísť v marketingu. Na to ho dôrazne upozorňoval. S úhradami za reklamné
služby nemal nič spoločné, zadanie reklamy v zmysle faktúry č. 2019009 zo dňa 25.11.2019 mu nič
nehovorí. Špeciálne stretnutia ohľadom marketingu neprebiehali. Nepamätá si, že by obdržal nejaký
výstup, písomnosti týkajúce sa marketingu, bolo to zverené pánovi F.. Žalovaný o konkrétnych veciach

ohľadommarketingu-kde,čo,koľkoapod.nevedel.Oneuhradenýchzáväzkochvovzťahukmarketingu
sa svedok dozvedel po voľbách, keď mu žalovaný zavolal, či a aké sú dlžoby, či robil niečo pán F..
Svedok nemá vedomosť o tom, že by pán F. komunikoval priamo so žalovaným vo veciach marketingu
a nemyslí si, že sa žalovaný niekedy stretol s niekým od žalobcu, okrem pána F.. Pri zakladaní strany
sa k nim pridal pán F., v tom čase boli všetci presvedčení, že to zvládnu a pán F. prišiel pomôcť. Vie,

že niečo uhrádzal pán H. ešte pred prípravným výborom. Nevie, či išli úhrady na konkrétnych členov,
ale na jeho meno nešlo nič.

13. Žalobca poukazoval na to, že D. F. bol jedným z manažérov politickej strany MÁME TOHO DOSŤ!
eštepredvznikomstranyamalvoľnúrokurukuvovzťahukzadávaniumarketingovýchaktivítvčase,keď

eštepolitickástrananeexistovala.Tútočinnosť vykonávalnazákladepokynovpánaE..Vakom rozsahu
žalovaný (ne-)vedel o tejto činnosti, nie je dôležité, pretože je nepochybné, že to bolo vykonané pred
vznikompolitickejstrany.Ajkeďpolitickástranabolaregistrovanák30.10.2019,zápispredsedupolitickej
strany je k 20.11.2019. Zadávanie politickej reklamy zo strany prípravného výboru bolo kontinuálne a
jednotliví členovia uhrádzali náklady na reklamu. Pasívna vecná legitimácia žalovaného je preukázaná,

pretože bol členom prípravného výboru a členovia prípravného výboru znášali náklady podľa svojich
možností. Nebolo vyvrátené tvrdenie, že v tomto prípade mal náklady na politickú reklamu uhradiť
žalovaný ako to bolo doteraz.14. Žalovaný v rámci procesnej obrany uvádzal, že žalobca nepreukázal tvrdenie, že žalovaný si od
žalobcu objednal vykonanie služby, ktorá je predmetom spornej faktúry. Žalovaný sa o faktúre, ako aj
o poskytnutí služby zo strany žalobcu dozvedel niekoľko mesiacov po jej vystavení a skončení volieb.

Služba, ktorej zaplatenie si žalobca nárokuje, mala byť poskytnutá v prospech strany MÁME TOHO
DOSŤ! v čase, kedy už politická strana existovala. Objednávka u dodávateľa FPD Media zo strany
žalobcu je z 23.11.2019, teda po vzniku politickej strany. Je preto nelogické, aby ak si aj žalovaný mal
objednaťuvedenúslužbu,objednávkurobilnasebaanienapolitickústranu,vktorejprospechbolčlánok
vydaný. Tvrdenie pána F., že sa to robilo z dôvodu, že strana v tom čase ešte nemala DIČ, je len účelové.

Z predloženej objednávky a faktúry s dodávateľom vyplýva, že iba žalobca je vedený v objednávke aj
faktúre. V súdnom konaní pod spisovou značkou 13Cb 30/2021 bolo preukázané, že D. F. vykonával
objednávky u dodávateľa na marketingovú činnosť v mesiacoch október a november 2019 za stranu
MÁME TOHO DOSŤ!. Svedok D. F. potvrdil, že žalovaný o objednávke služieb nevedel a o faktúre sa
dozvedelažniekoľkomesiacovpojejvystavení.D.F.malbyťvovecimarketinguaPRriadenýlenpánom
E.. Mal urobiť marketing za vopred stanovenú sumu, táto suma mu bola vopred v hotovosti vyplatená a

ďalšie služby nad rámec týchto peňazí nemal objednávať, či už v mene prípravného výboru alebo strany.
Sám pán E. potvrdil, že žalovaný nevedel o žiadnej takejto objednávke, o rozsahu marketingu a PR,
ktorý sa uskutočňoval a ani o tom, aké konkrétne úkony pán F. vo vzťahu k marketingu a PR vykonáva.
Čo sa týka konania pred vznikom strany, poukazujúc na § 4 odsek 3 zákona 85/2005 Z.z. o politických
stranách, ak konal pán F. na výslovný pokyn pána E., nekonal na pokyn prípravného výboru, keďže tam

nebol súhlas všetkých jeho členov. Ak konal po vzniku strany, tak nekonal na pokyn žalovaného, ale na
pokyn pána E., to znamená žalobcovi nikdy nemohol vzniknúť nárok voči žalovanému, keďže žalovaný si
nikdy takéto služby neobjednal ani ako fyzická osoba, ani ako predseda politickej strany. Faktúry, ktoré
predložil žalobca do konania spolu s potvrdeniami o úhrade, neboli zo strany žalovaného podpísané a
žalobca ani nepreukázal ich doručenie žalovanému. Z výpovede D. F. dokonca vyplynulo, že predmetné

faktúry hradil on. Žalovaný o uvedených službách nemal vedomosť a pánovi F. nikdy nedával peniaze
na to, aby vykonával marketingovú činnosť. Žalovaný dal pánovi F. peniaze, aby mu finančne pomohol.
D. F. ani žalobca nepredložili žiaden dôkaz o zasielaní emailov so znením textov, grafiky a pod.

15. Predmetom konania je zaplatenie sumy 3.696 Eur titulom zverejnenia inzercie žalobcom na pokyn

žalovaného.

16. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

17. Podľa ust. § 37 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

18. Právna úprava záväzkových vzťahov poskytuje ich účastníkom širokú zmluvnú voľnosť.
Občiansky zákonník v rámci uplatnenia princípu bezformálnosti zmlúv umožňuje uzavierať aj zmluvy

nepomenované, t.j. zmluvy, ktoré nezodpovedajú jednotlivým typom zmlúv upravených zákonom.
Podstatné časti zmluvy nie sú podmienkou platnosti zmluvy, ale len prostriedkom kvalifikácie pre ten-
ktorý zmluvný typ a zmluvné strany majú možnosť uzavierať aj iné zmluvy ako tie, ktoré sú ako zmluvné
typy právne upravené - zmluvy inominátne. Podmienkou uzavretia inominátnej zmluvy je dostatočné
určenie predmetu záväzkov. V praxi sa často vyskytujú zmluvy, ktoré nie sú upravené ako typy zmlúv.

Medzi také možno zaradiť aj zmluvy o zabezpečení /realizácii reklamnej kampane, o uverejnení inzercie
a pod..

19. V prejednávanom prípade je nepochybné, že žalobca prostredníctvom svojho zamestnanca
zabezpečil uverejnenie inzercie v denníku Nový čas. Žalobca ako podnikateľský subjekt je v rámci

predmetu činnosti – Reklamné a marketingové služby oprávnený vykonávať inzertnú činnosť, realizovať
reklamné kampane a šíriť reklamy rôznymi spôsobmi. Zabezpečenie uverejnenia inzercie spadá pod
uvedené činnosti, preto bol žalobca oprávnený vykonať činnosť, za ktorú žiada úhradu. Preto súd
považuje námietku žalovaného o nezákonnosti takéhoto konania žalobcu za nedôvodnú.

20. V záujme procesného úspechu v súdnom konaní musí strana sporu splniť jednak povinnosť
tvrdenia skutočností rozhodujúcich pre predmet sporu a vyplývajúcich z ustanovení hmotného práva,
ktoré sa na právne pomery sporových strán vzťahujú, ako aj povinnosť dôkaznú t.j. preukázať, že
ňou tvrdené skutočnosti sú pravdivé. V tomto smere stranu sporu zaťažuje dôkazné bremeno, tedapredloženie takých dôkazných prostriedkov, ktoré sú spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie o
skutočnostiach ním tvrdených tak, aby ich na základe vykonaného dokazovania súd uznal za pravdivé.
Neunesenie dôkazného bremena vedie k neúspechu v spore.

21. V danom prípade bol žalobca povinný preukázať, že zo strany žalovaného došlo k objednávke
inzercie, za ktorú mu žalobca faktúrou č. 201909 vyfakturoval žalovanú sumu, čím po prijatí tejto
objednávky zo strany žalobcu došlo k vzniku záväzkového vzťahu medzi uvedenými subjektmi. Po
vyhodnotení vykonaného dokazovania súd konštatuje, že žalobca túto zo strany žalovaného popieranú

skutočnosť nepreukázal.

22. Žalovaný bol členom a zároveň splnomocnencom prípravného výboru politickej strany MÁME TOHO
DOSŤ! a počnúc 20.11.2019 predsedom (štatutárom) uvedenej politickej strany. Nepochybne i pred
registráciou politickej strany bol ako splnomocnenec prípravného výboru oprávnený zadávať zákazky
súvisiace so vznikajúcou politickou stranou. Z výpovedí svedkov D. F. a D. E. vyplynulo, že existovala

všeobecná dohoda prípravného výboru resp. zakladajúcich členov strany o marketingovej stratégii.
Marketing mal na starosti D. E.. Následná komunikácia ohľadom marketingu prebiehala medzi D.
E. a D. F.. D. E. do výšky dohodnutej sumy, ktorou zakladatelia politickej strany disponovali a pre
uvedený účel vyčlenili, marketingovú činnosť prenechal D. F.. Žalovaný o konkrétnych marketingových
aktivitách a zverejneniach nevedel. Potvrdzuje to skutočnosť, že sám svedok D. F. nevedel potvrdiť, že

na stretnutí, kde malo dôjsť k ústnej objednávke inzercie, bol prítomný žalovaný. Nevedel ani potvrdiť, či
od žalovaného dostal niekedy konkrétny pokyn na zverejnenie alebo vykonanie nejakej reklamy. Pokyny
na zverejnenie inzercie dostával od D. E.. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok D. E., i keď tento uviedol,
že pokyny na zverejnenie konkrétnych inzercií nedával a objednanie článku, za ktorého žalobca žiada
úhradu, si nepamätal.

23. Z vykonaných výpovedí v konaní súdu vyplynul záver, že členovia prípravného výboru politickej
strany sa okrem dohody, akú sumu možno použiť na marketingovú činnosť, tiež dohodli, že nepôjdu
s výdavkami nad rámec toho, na čo majú zložené finančné prostriedky. Svedok D. F. disponoval určitým
obnosom peňazí, ktorý mal použiť na reklamnú činnosť. Uvedenú sumu D. F. prekročil a žalobcovi

nevedel zaplatiť za uverejnenie inzercie. D. F. pritom tvrdil, že peniaze dostával od žalovaného vždy
na konkrétnu vec, po jej dohodnutí a potom vystavoval faktúry a dlžné sumy uhrádzal tretím stranám.
Ak by aj existovala takáto dohoda, svedok ju v prípade spornej inzercie nedodržal, keďže na úhradu za
predmetnú inzerciu nemal vopred pridelenú hotovosť.

24. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že pokyny na zverejnenie inzercie boli D. F. dávané D. E., ktorý
síce bol členom prípravného výboru, nebol ale splnomocnencom. Týmto bol žalovaný. U neho ale nebolo
preukázané, že si uverejnenie inzercie objednal. Keďže nebolo preukázané objednanie si zverejnenia
inzercie žalovaným, nemôže byť tento zaviazaný na úhradu ako fyzická osoba ani z pozície štatutára –
splnomocnenca prípravného výboru resp. predsedu politickej strany.

25. Pokiaľ ide o poukaz na iné, žalobcom predložené faktúry za reklamnú činnosť vystavené na meno
žalovaného a riadne uhradené, z týchto nemožno vyvodiť, že žalovaný si objednal uverejnenie spornej
inzercie. Ide o faktúry vystavené pred spornou faktúrou. Žalovaný ich uhradenie popieral. Vychádzajúc
z výpovedí v priebehu konania sa javí, že tieto boli uhradené z peňazí určených na marketingovú činnosť

(z balíka, ktoré mal D. F. k dispozícii). Uvedené nasvedčuje tomu, že došlo k vyčerpaniu peňazí určených
na reklamnú činnosť a nastal problém s úhradou spornej faktúry. Tvrdenie svedka D. F., že faktúry sa
mali podľa dohody prerozdeľovať na fyzické osoby, kým nezneli na politickú stranu, nebolo preukázané.
Rozporovali to dvaja členovia prípravného výboru – D. E. i žalovaný.

26. Je potrebné prisvedčiť argumentácii žalovaného, že k vystaveniu faktúry došlo dňa 25.11.2019,
kedy už existovala politická strana MÁME TOHO DOSŤ! Argumentácia, že uskutočňovanie objednávok
v mene politickej strany, pretože nemala pridelené DIČ neobstojí, pretože už aj pred týmto dátumom
– dňa 15.11.2019 spoločnosť BigMedia, s.r.o. fakturovala náhradu za poskytnutie reklamných služieb
faktúrami vystavenými na politickú stranu.

27. Pre úplnosť súd dodáva, že je pravdou, že samotný žalobca nemal nič spoločné s politickou stranou
MÁME TOHO DOSŤ!, ale jeho zamestnanec D. F., ktorý za žalobcu konal pri zabezpečovaní uverejneniainzercie, bol jedným z volebných koordinátorov uvedenej politickej strany a z uvedenej pozície mohol
mať záujem na zverejnení inzercie.

28. Súd teda uzatvára, že D. F. konal vo veci zabezpečenia inzercie bez splnomocnenia, keďže nebolo
preukázané splnomocnenie resp. pokyn na vykonanie inzercie dané žalovaným. Žalovaný ako fyzická
osoba a ani ako štatutár následne, bez zbytočného odkladu uvedený úkon neschválil, nemožno preto
hovoriť ani o konvalidácii právneho úkonu v zmysle § 33 ods.2 Občianskeho zákonníka.

29. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal objednanie
inzercie dňa 25.11.2019 žalovaným, a preto podanú žalobu v celom rozsahu zamietol. Objednanie
zverejnenia inzercie nemožno vyvodiť len zo záujmu žalovaného ako člena politickej strany na uvedenej
reklame alebo zo skutočnosti, že ako člen prípravného výboru poskytol resp. súhlasil s poskytnutím
určitej sumy na marketing strany, pričom následne došlo k prekročeniu tejto sumy.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Nakoľko bol žalovaný v konaní plne úspešný, súd mu priznal voči neúspešnému žalobcovi právo na
náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu ust. § 257 CSP, či už
na strane sporu alebo týkajúce sa predmetu konania.

33. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice
(§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.